ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) zo 6. novembra 2012 ( [1]*1 ) "Zastupovanie Európskej únie pred vnútrostátnymi súdmi -- Clánky 282 ES a 335 ZFEÚ -- Návrh na náhradu skody z dôvodu ujmy spôsobenej Únii kartelovou dohodou -- Clánok 47 Charty základných práv Európskej únie -- Právo na spravodlivý proces -- Právo na prístup k súdu -- Rovnost zbraní -- Clánok 16 nariadenia c. 1/2003" Vo veci C-199/11, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Rechtbank van koophandel te Brussel (Belgicko) z 18. apríla 2011 a dorucený Súdnemu dvoru 28. apríla 2011, ktorý súvisí s konaním: Europese Gemeenschap proti Otis NV, General Technic-Otis Sŕrl, Kone Belgium NV, Kone Luxembourg Sŕrl, Schindler NV, Schindler Sŕrl, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, R. Silva de Lapuerta, L. Bay Larsen, A. Rosas, E. Jarasiunas, sudcovia E. Levits, A. Ó Caoimh, J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca), A. Prechal a C. G. Fernlund, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. marca 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Otis NV, v zastúpení: H. Speyart, S. Brijs a G. Borremans, advocaten, -- Kone Belgium NV, v zastúpení: D. Paemen, avocat, D. Vermeiren, advocaat, a T. Vinje, solicitor, -- Schindler NV, v zastúpení: P. Wytinck, advocaat, -- ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, v zastúpení: O. Brouwer, N. Lorjé a A. Pliego Selie, advocaten, -- Európska komisia, v zastúpení: H. Krämer a C. ten Dam, splnomocnení zástupcovia, -- Rada Európskej únie, v zastúpení: B. Driessen, splnomocnený zástupca, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 282 ES, 335 ZFEÚ a 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ako aj clánkov 103 a 104 nariadenia Rady (ES, Euratom) c. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpoctových pravidlách, ktoré sa vztahujú na vseobecný rozpocet Európskych spolocenstiev ([2]Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES, Euratom) c. 1995/2006 z 13. decembra 2006 ([3]Ú. v. EÚ L 390, s. 1, dalej len "rozpoctové nariadenie"). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Europese Gemeenschap (Európske spolocenstvo) zastúpeným Európskou komisiou na jednej strane a spolocnostami Otis NV, Kone Belgium NV, Schindler NV, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs NV, General Technic-Otis Sŕrl, Kone Luxembourg Sŕrl, Schindler Sŕrl a ThyssenKrupp Ascenseurs Luxembourg Sŕrl, ktoré sú výrobcami výtahov a eskalátorov, na druhej strane vo veci zaloby o náhradu skody spôsobenej tým, ze tieto spolocnosti porusili clánok 81 ES. Právny rámec Právo Únie Zmluvy 3 Clánok 282 ES stanovoval: "V kazdom clenskom státe pozíva Spolocenstvo najsirsiu spôsobilost na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám; Spolocenstvo môze najmä nadobúdat alebo scudzovat hnutelný a nehnutelný majetok a môze vystupovat pred súdmi. V takom prípade zastupuje Spolocenstvo Komisia." 4 Od 1. decembra 2009 bol tento clánok v dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o FEÚ nahradený clánkom 335 ZFEÚ, ktorý znie: "V kazdom clenskom státe pozíva Únia najsirsiu spôsobilost na práva a právne úkony, aké ich právo priznáva právnickým osobám; Únia môze najmä nadobúdat alebo scudzovat hnutelný a nehnutelný majetok a môze vystupovat pred súdmi. V takom prípade zastupuje Úniu Komisia. Únia je vsak zastúpená aj kazdou z institúcií na základe ich administratívnej autonómie v zálezitostiach týkajúcich sa ich fungovania." 5 Clánok 339 ZFEÚ stanovuje: "Povinnost mlcanlivosti clenov orgánov Únie, clenov výborov, úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ktorá sa vztahuje na informácie chránené sluzobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových polozkách, trvá aj po ukoncení ich funkcie." 6 Clánok 47 ZEÚ znie: "Únia má právnu subjektivitu." Nariadenie (ES) c. 1/2003 7 Odôvodnenie 37 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([4]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Toto nariadenie respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä [Chartou]. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady." 8 Clánok 16 tohto nariadenia s názvom "Jednotné uplatnovanie sútazného práva spolocenstva" v odseku 1 stanovuje: "Ked vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnút takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvazuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala - neoficiálny preklad]. Na tento úcel môzu vnútrostátne súdy posúdit, ci je nevyhnutné zastavit príslusný postup [prerusit príslusné konanie - neoficiálny preklad]. Táto povinnost nemá vplyv na práva a povinnosti podla clánku 234 [ES]." 9 Podla clánku 28 uvedeného nariadenia s názvom "Sluzobné tajomstvo": "1. Bez dopadu na clánky 12 a 15 sa informácie získané podla clánkov 17 az 22 pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané. 2. Bez dopadu na výmenu a vyuzitie informácií podla clánkov 11, 12, 14, 15 a 27 Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohladom týchto orgánov, ako aj úradníci, civilní zamestnanci iných orgánov clenských státov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podla tohto nariadenia, ktoré podliehajú sluzobnému tajomstvu. Táto povinnost sa vztahuje aj na vsetkých predstavitelov a odborníkov clenských státov, ktorí sa zúcastnujú zasadaní poradného výboru podla clánku 14." Rozpoctové nariadenie 10 V súlade s clánkom 50 rozpoctového nariadenia Komisia deleguje na ostatné orgány právomoci potrebné na plnenie rozpoctových oddielov, ktoré sa ich týkajú. 11 Podla clánku 59 tohto nariadenia: "1. Samotný orgán vykonáva povinnosti povolujúceho úradníka. ... 2. Kazdá institúcia stanovuje vo svojich vnútorných administratívnych predpisoch zamestnancov na príslusnej úrovni, na ktorých deleguje v súlade s podmienkami stanovenými v jej rokovacom poriadku povinnosti povolujúceho úradníka, rozsah pôsobnosti delegovaných právomocí a moznost, aby ich osoby, na ktoré sa tieto právomoci delegovali, mohli subdelegovat. ..." 12 V súlade s clánkom 60 ods. 1 rozpoctového nariadenia je povolujúci úradník v kazdom orgáne zodpovedný za realizáciu príjmov a výdavkov v súlade so zásadou riadneho financného hospodárenia a za zabezpecovanie plnenia poziadaviek na zákonnost a správnost. 13 Clánok 103 tohto nariadenia stanovuje: "Ak sa preukáze, ze pocas postupu zadávania zákazky doslo k závazným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, institúcie konanie pozastavia a môzu prijat akékolvek potrebné opatrenia vrátane zrusenia konania. Ak sa po zadaní zákazky preukáze, ze pri postupe zadávania zákazky alebo plnení zmluvy doslo k podstatným chybám, nezrovnalostiam alebo podvodu, institúcia môze v závislosti na etape konania odstúpit od uzatvorenia zmluvy, pozastavit jej plnenie alebo ju prípadne i vypovedat. Ak je mozné tieto chyby, nezrovnalosti alebo podvod pripísat dodávatelovi, institúcie okrem toho môzu odmietnut uskutocnit platby, môzu vymáhat sumy, ktoré uz boli vyplatené, alebo môzu vypovedat vsetky zmluvy, ktoré s týmto dodávatelom uzavreli, a to úmerne k závaznosti chýb, nezrovnalostí alebo podvodu." 14 Clánok 104 uvedeného nariadenia stanovuje: "Orgány spolocenstva sa v prípade zmlúv, ktoré uzatvárajú na vlastný úcet, povazujú za verejných obstarávatelov. ..." Oznámenie Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi clenských státov EÚ pri uplatnovaní clánkov 81 ES a 82 ES 15 V súlade s bodom 26 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi clenských státov EÚ pri uplatnovaní clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54) "Komisia... bez súhlasu ziadatela o zhovievavost neposkytne vnútrostátnym súdom informácie, ktoré jej tento ziadatel dobrovolne predlozil" [neoficiálny preklad]. Belgické právo 16 Clánok 17 súdneho poriadku stanovuje: "Zaloba je neprípustná, ak zalobca nemá aktívnu legitimáciu a záujem na jej podaní." 17 Clánok 1382 obcianskeho zákonníka stanovuje: "Akýkolvek skutok kazdého, ktorým je inému spôsobená skoda, zaväzuje toho, koho vinou vznikla, na jej náhradu." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky Okolnosti predchádzajúce sporu vo veci samej 18 Komisia po tom, co dostala viacero stazností, zacala v roku 2004 vysetrovanie týkajúce sa existencie kartelovej dohody medzi styrmi hlavnými európskymi výrobcami výtahov a eskalátorov, a to medzi skupinami Otis, Kone, Schindler a ThyssenKrupp. Vysetrovanie vyústilo do prijatia rozhodnutia Komisie z 21. februára 2007 o postupe podla clánku 81 Zmluvy o ES (Vec COMP/E-1/38.823 - Výtahy a eskalátory) [K(2007) 512 v konecnom znení] (dalej len "rozhodnutie z 21. februára 2007"). 19 Komisia v tomto rozhodnutí konstatovala, ze podniky, ktorým je toto rozhodnutie urcené a medzi ktorými sú zalované v konaní vo veci samej, porusili clánok 81 ES tým, ze si v Belgicku, Nemecku, Luxembursku a Holandsku medzi sebou rozdelovali verejné sútaze a iné zmluvy s cielom rozdelit si trhy a stanovit ceny, v niektorých prípadoch sa dohodli na kompenzacnom mechanizme, vymienali si informácie o objemoch predaja a o cenách, zúcastnovali sa na pravidelných stretnutiach a mali dalsie kontakty s cielom odsúhlasit a zaviest uvedené obmedzenia. Za tieto porusenia Komisia ulozila pokuty v celkovej výske viac ako 992 miliónov eur. 20 Viaceré spolocnosti vrátane zalovaných v konaní vo veci samej podali na Vseobecný súd Európskej únie zaloby, ktorými sa domáhali zrusenia tohto rozhodnutia. 21 Rozsudkami z 13. júla 2011, Schindler Holding a i./Komisia ([6]T-138/07, Zb. s. II-4819), General Technic-Otis/Komisia ([7]T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977), ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia ([8]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb. s. II-5129) a Kone a i./Komisia ([9]T-151/07, Zb. s. II-5313), Vseobecný súd zamietol tieto zaloby okrem zalôb podaných spolocnostami zo skupiny ThyssenKrupp, ktorým sa ciastocne vyhovelo, co sa týka výsky ulozených pokút. 22 Zalobkyne následne podali na Súdny dvor odvolania smerujúce k zruseniu uvedených rozsudkov, ktoré boli zapísané pod císlami C-493/11 P, C-494/11 P, C-501/11 P, C-503/11 P az 506/11 P, C-510/11 P, C-516/11 P a C-519/11 P. Uzneseniami z 24. apríla a 8. mája 2012 predseda Súdneho dvora vykonal výmaz vecí C-503/11 P az 506/11 P, C-516/11 P a C-519/11 P z registra Súdneho dvora. Uzneseniami z 15. júna 2012, United Technologies/Komisia a Otis Luxembourg a i./Komisia, Súdny dvor zamietol odvolania vo veciach C-493/11 P a C-494/11 P. Vo veciach C-501/11 P a C-510/11 P prebieha na Súdnom dvore konanie. Konanie pred vnútrostátnym súdom 23 Návrhom z 20. júna 2008 Európske spolocenstvo, teraz Európska únia, zastúpené Komisiou podalo na vnútrostátny súd zalobu, ktorou sa predovsetkým domáhalo, aby zalované v konaní vo veci samej zaplatili Únii predbeznú sumu vo výske 7061688 eur (bez úrokov a trov konania) z dôvodu ujmy spôsobenej Únii v súvislosti s protisútaznými postupmi, ktoré boli preukázané v rozhodnutí z 21. februára 2007. Únia totiz zadala zalovaným v konaní vo veci samej viaceré zákazky týkajúce sa montáze, údrzby a rekonstrukcie výtahov a eskalátorov v rôznych budovách Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu, Komisie, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Výboru regiónov Európskej únie a Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie so sídlami v Belgicku a Luxembursku. Únia subsidiárne pozadovala, aby bol urcený znalec na úcely stanovenia najmä celého rozsahu spôsobenej ujmy. 24 Zalované v konaní vo veci samej spochybnujú spôsobilost Komisie konat ako zástupca Únie v prípade neexistencie výslovného splnomocnenia udeleného na tento úcel ostatnými institúciami Únie, ktorým bola týmto predmetným porusením údajne spôsobená ujma. Okrem toho poukázali na porusenie zásad nezávislosti súdu a rovnosti zbraní z dôvodu osobitného postavenia Komisie v rámci postupu podla clánku 81 ods. 1 ES. Vzhladom na skutocnost, ze v súlade s clánkom 16 nariadenia c. 1/2003 je rozhodnutie z 21. februára 2007 záväzné pre vnútrostátny súd, bola porusená tiez zásada, podla ktorej nikto nemôze byt sudcom vo vlastnej veci (nemo iudex in sua causa). 25 Vnútrostátny súd vyhlásil, ze nemá právomoc rozhodovat o ujme spôsobenej zalovanými v konaní vo veci samej, ktoré majú sídlo v Luxembursku. 26 Za týchto podmienok Rechtbank van koophandel te Brussel rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. a) Zmluva v clánku 282 ES, teraz v clánku 335 ZFEÚ, stanovuje, ze Úniu zastupuje Komisia. Jednak clánok 335 ZFEÚ a jednak clánky 103 a 104 rozpoctového nariadenia stanovujú, ze dotknuté institúcie v administratívnych otázkach, ktoré sa týkajú ich fungovania, zastupujú Úniu s mozným následkom, ze tieto institúcie, ci uz výlucne, alebo nie, môzu vystupovat pred súdom. Je nepochybné, ze dosiahnutie vyplatenia privysokej ceny zo strany dodávatelov ako dôsledok vytvorenia kartelu spadá pod pojem podvod. V belgickom práve platí zásada 'lex specialis generalibus derogat`. V prípade, ze táto právna zásada je uplatnitelná aj v práve Únie, neprislúcha dotknutým institúciám vyvinút iniciatívu na podanie zalôb (okrem prípadov, v ktorých bola samotná Komisia obstarávatelom)? b) (Subsidiárne polozená otázka) Nemala mat Komisia prinajmensom splnomocnenie institúcií na zastupovanie, aby mohla na súde hájit ich záujmy? 2. a) Clánok 47 [Charty] a clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv [a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len 'EDLP`)] zarucujú kazdému právo na spravodlivý proces a s tým súvisiacu zásadu, ze nikto nemôze byt sudcom vo vlastnej veci. Je zlucitelné s touto zásadou, aby Komisia najprv vystupovala ako orgán hospodárskej sútaze a za vytýkané správanie, teda vytvorenie kartelu ako porusenie clánku 81 ES, teraz clánku 101 ZFEÚ, ulozila sankciu po tom, ako sama viedla vysetrovanie, a následne pripravila zalobu o náhradu skody na vnútrostátnom súde a rozhodla o podaní zaloby, zatial co ten istý clen Komisie nesie zodpovednost za obidve zálezitosti, ktoré sú spojené, a to tým skôr, ze vnútrostátny súd, ktorému bola vec predlozená, sa nemôze odchýlit od rozhodnutia o ulození sankcie? b) (Subsidiárne polozená otázka) V prípade [zápornej] odpovede na otázku 2 písm. a), (ked teda ide o nezlucitelnost), akým spôsobom má v takom prípade podla práva Únie poskodený (Komisia, institúcie alebo Únia) v dôsledku protiprávneho konania (vytvorenie kartelu) uplatnit svoj nárok na náhradu skody, ktorý je tiez základným právom?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 27 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánky 282 ES a 335 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze Komisia je oprávnená zastupovat Úniu pred vnútrostátnymi súdmi v rámci obcianskoprávnej zaloby o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu zakázaného clánkami 81 ES a 101 ZFEÚ, ktorý mohol ovplyvnit niektoré verejné zákazky zadané rôznymi institúciami alebo orgánmi Únie, a to bez toho, aby disponovala splnomocnením na zastupovanie ostatných dotknutých institúcií alebo orgánov. 28 Zastupovanie Spolocenstva pred súdmi clenských státov bolo az do 1. decembra 2009, ktorý je dnom nadobudnutia platnosti Zmluvy o FEÚ, upravené v clánku 282 ES. 29 Kedze zaloba vo veci samej bola podaná pred týmto dnom, treba najskôr preskúmat, ci tento clánok oprávnoval Komisiu na zastupovanie Spolocenstva v rámci takej zaloby. 30 Zo znenia uvedeného clánku vyplýva, ze Spolocenstvo môze vystupovat pred súdmi v kazdom clenskom státe a ze na tento úcel ho zastupuje Komisia. 31 Zalované v konaní vo veci samej vsak uvádzajú, ze clánok 282 ES je len vseobecným pravidlom, z ktorého v prejednávanom prípade stanovujú výnimku clánky 274 ES a 279 ES. Tieto dve ustanovenia boli vykonané rozpoctovým nariadením, ktorého clánky 59 a 60 priznávajú institúciám Únie zodpovednost za plnenie vlastných rozpoctových poloziek. Okrem toho z clánkov 103 a 104 tohto nariadenia vyplýva, ze kazdá z týchto institúcií v prípade, ze sa cíti byt poskodená predmetným porusením, má povinnost podat zalobu o náhradu skody, kedze väcsina zákaziek bola zadaná v ich vlastnom mene a na ich vlastný úcet. 32 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánky 274 ES a 279 ES, ako aj ustanovenia rozpoctového nariadenia vymedzujú najmä právomoci institúcií v oblasti zostavovania a plnenia rozpoctu. Naopak clánok 282 ES priznáva Spolocenstvu právnu spôsobilost a upravuje jej zastupovanie, a to najmä pred súdmi clenských státov. Zastupovanie Spolocenstva pred uvedenými súdmi je vsak úplne odlisná otázka, nez je otázka týkajúca sa opatrení na vykonanie rozpoctu, ktoré prijíma institúcia Spolocenstva. Zásada "lex specialis generalibus derogat" je preto v tomto prípade irelevantná. 33 Co sa týka najmä clánkov 103 a 104 rozpoctového nariadenia, na ktoré odkazuje vnútrostátny súd v úvode svojej prvej otázky, treba konstatovat, ze tieto ustanovenia obsahujú pravidlá týkajúce sa zadávania a vykonávania verejných zákaziek, a nie zastupovania Únie pred súdmi clenských státov. 34 Z toho vyplýva, ze Komisia bola na základe clánku 282 ES oprávnená zastupovat Spolocenstvo pred vnútrostátnym súdom. 35 Co sa týka clánku 335 ZFEÚ, treba uviest, ze Zmluva o FEÚ neobsahuje prechodné ustanovenia týkajúce sa zastupovania Únie v konaniach, ktoré boli zacaté na súdoch clenských státov pred nadobudnutím platnosti tejto zmluvy a ktoré nadalej prebiehajú. Za týchto podmienok je relevantným ustanovením upravujúcim toto zastupovanie clánok 282 ES, kedze spor vo veci samej bol zacatý pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o FEÚ. 36 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze za takých okolností, akými sú okolnosti, o ktoré ide v konaní vo veci samej, nebráni tomu, aby Komisia zastupovala Úniu pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré rozhodujú o obcianskoprávnej zalobe o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktoré sú zakázané clánkami 81 ES a 101 ZFEÚ a ktoré mohli ovplyvnit niektoré verejné zákazky zadané rôznymi institúciami alebo orgánmi Únie, a to bez toho, aby na tento úcel disponovala splnomocnením zo strany týchto institúcií alebo orgánov. O druhej otázke 37 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 47 Charty bráni tomu, aby Komisia podala na vnútrostátny súd v mene Únie zalobu o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorých rozpor s clánkom 81 ES bol konstatovaný v rozhodnutí tejto institúcie. 38 Vnútrostátny súd sa predovsetkým v prvom rade pýta, ci v rámci takej zaloby bolo právo na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP, porusené z dôvodu, ze podla clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 je rozhodnutie Komisie týkajúce sa postupu podla clánku 81 ES pre tento súd záväzné. Konstatovanie porusenia clánku 81 ES pren totiz vyplývalo z rozhodnutia, ktoré prijal jeden z úcastníkov sporu, co vnútrostátnemu súdu bránilo, aby nezávisle preskúmal jednu zo zloziek zakladajúcich nárok na náhradu skody, a to konkrétne vznik skutocnosti spôsobujúcej skodu. 39 Okrem toho sa vnútrostátny súd pýta, ci v rámci takej zaloby nie je Komisia v rozpore so zásadou nemo iudex in sua causa zároven sudcom a úcastníkom konania vo svojej vlastnej veci. 40 Súdny dvor uz mal prílezitost zdôraznit, ze akákolvek osoba má právo súdnou cestou namietat porusenie clánku 81 ES a z tohto dôvodu namietat aj neplatnost kartelovej dohody alebo postupu, ktoré sú týmto clánkom zakázané (rozsudok z 13. júla 2006, Manfredi a i., [10]C-295/04 az C-298/07, Zb. s. I-6619, bod 59). 41 Konkrétne, co sa týka moznosti domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, je potrebné pripomenút, ze úplná úcinnost clánku 81 ES a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1 by boli spochybnené, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [11]C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 26, a Manfredi a i., uz citovaný, bod 60). 42 Takéto právo totiz posilnuje operatívnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a svojou povahou odrádza od casto utajených dohôd alebo postupov, ktoré sú spôsobilé obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz. Z tohto hladiska môzu zaloby o náhradu skody prejednávané vnútrostátnymi súdmi podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudok Courage a Crehan, uz citovaný, bod 27). 43 Z toho vyplýva, ze kazdá osoba má právo domáhat sa súdnou cestou náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi takouto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným clánkom 81 ES (rozsudok Manfredi a i., uz citovaný, bod 61). 44 Toto právo preto prinálezí aj Únii. 45 Uvedené právo vsak musí byt vykonávané pri dodrziavaní základných práv zalovaných, tak ako ich zarucuje najmä Charta. Podla clánku 51 ods. 1 Charty sa jej ustanovenia pri uplatnovaní práva Únie vztahujú tak na institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, ako aj na clenské státy. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada úcinnej súdnej ochrany predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty (pozri rozsudok z 22. decembra 2010, DEB, [12]C-279/09, Zb. s. I-13849, body 30 a 31; uznesenie z 1. marca 2011, Chartry, [13]C-457/09, Zb. s. I-819, bod 25, ako aj rozsudok z 28. júla 2011, Samba Diouf, [14]C-69/10, Zb. s. I-7151, bod 49). 47 Uvedený clánok 47 Charty zabezpecuje v práve Únie ochranu priznanú clánkom 6 ods. 1 EDLP. Preto je namieste odkázat výlucne na prvé uvedené ustanovenie (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [15]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 51). 48 Zásada úcinnej súdnej ochrany obsiahnutá v uvedenom clánku 47 sa skladá z viacerých zloziek, ktoré zahrnujú najmä právo na obranu, zásadu rovnosti zbraní, právo na prístup k súdu, ako aj právo poradit sa, obhajovat sa a nechat sa zastupovat. 49 Konkrétne, pokial ide o právo na prístup k súdu, treba spresnit, ze na to, aby "súd" mohol v súlade s clánkom 47 Charty rozhodnút o rozdielnych názoroch na práva a povinnosti vyplývajúce z práva Únie, treba, aby mal právomoc preskúmat vsetky skutkové a právne otázky, ktoré sú relevantné na úcely sporu, o ktorom rozhoduje. 50 V tejto súvislosti je nesporné, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok zo 14. septembra 2000, Masterfoods a HB, [16]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 52), ktorá je v súcasnosti kodifikovaná v clánku 16 nariadenia c. 1/2003, ked vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku 101 ZFEÚ, ktoré uz sú predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. 51 Táto zásada platí takisto v prípade, ak vnútrostátne súdy rozhodujú o zalobe o náhradu skody, ktorá bola spôsobená v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorého rozpor s clánkom 101 ZFEÚ bol konstatovaný rozhodnutím tejto institúcie. 52 Uplatnovanie predpisov Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze je zalozené na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na druhej strane, v rámci ktorej si kazdý z týchto orgánov musí plnit úlohu, ktorú mu priznáva Zmluva (rozsudok Masterfoods a HB, uz citovaný, bod 56). 53 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze výlucná právomoc preskúmavat zákonnost aktov institúcií Únie prinálezí súdom Únie, a nie vnútrostátnym súdom. Vnútrostátne súdy nemôzu také akty vyhlasovat za neplatné (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 22. októbra 1987, Foto-Frost, [17]314/85, Zb. s. 4199, body 12 az 20). 54 Pravidlo, podla ktorého vnútrostátne súdy nemôzu prijímat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie týkajúcim sa postupu podla clánku 101 ZFEÚ, je teda osobitným prejavom rozdelenia právomoci v rámci Únie medzi jednak vnútrostátne súdy a jednak Komisiu a súdy Únie. 55 Z tohto pravidla vsak nevyplýva, ze by zalované v konaní vo veci samej boli zbavené svojho práva na prístup k súdu podla clánku 47 Charty. 56 Právo Únie totiz stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánku 101 ZFEÚ, ktorý ponúka vsetky záruky vyzadované clánkom 47 Charty. 57 Vzhladom na to treba konstatovat, ze rozhodnutie Komisie môze byt podrobené preskúmaniu zákonnosti zo strany súdov Únie na základe clánku 263 ZFEÚ. V tomto prípade zalované v konaní vo veci samej, ktorým bolo urcené rozhodnutie, totiz podali zalobu o neplatnost smerujúcu proti tomuto rozhodnutia, tak ako bolo pripomenuté v bodoch 20 az 22 tohto rozsudku. 58 Uvedené zalované vsak tvrdia, ze preskúmanie zákonnosti zo strany súdov Únie na základe clánku 263 ZFEÚ v oblasti práva hospodárskej sútaze je neúplné najmä z dôvodu miery volnej úvahy, ktorú tieto súdy priznávajú Komisii v hospodárskej oblasti. 59 V tejto súvislosti mal Súdny dvor prílezitost zdôraznit, ze hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa mal súd Únie zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiz musí najmä nielen preskúmat vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré z nich boli vyvodené (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný, bod 54 a citovaná judikatúra). 60 Súd Únie musí z úradnej moci takisto preskúmat, ci Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie a najmä ci vysvetlila zvázenie a zhodnotenie zohladnených skutocností (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný, bod 61). 61 Súd Únie má dalej povinnost uskutocnit preskúmanie zákonnosti, ktorá mu prinálezí na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber dôkazov zohladnených pri uplatnovaní kritérií uvedených v oznámení Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003" ([18]Ú. v. EÚ C 210, s. 2), ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný, bod 62). 62 Napokon preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy ([19]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a v súcasnosti je v súlade s clánkom 261 ZFEÚ zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný, bod 63 a citovaná judikatúra). 63 Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit sumu pokút. Zdá sa preto, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o sumu pokuty, podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, je v súlade s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný, bod 67). 64 Co sa týka námietky zalovaných v konaní vo veci samej, ktorá sa zakladá na skutocnosti, ze uvedené súdne preskúmanie je zverené Súdnemu dvoru, ktorého nezávislost bola spochybnená z dôvodu, ze sám je institúciou Únie, stací konstatovat, ze je nedôvodná jednak vzhladom na vsetky záruky zakotvené v Zmluvách zarucujúce nezávislost a nestrannost Súdneho dvora a jednak vzhladom na skutocnost, ze kazdý súdny orgán je nevyhnutne súcastou státnej alebo nadnárodnej organizácie, pod ktorú spadá, bez toho, aby táto jediná skutocnost mohla spôsobit porusenie clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP. 65 Napokon je potrebné uviest, ze taká obcianskoprávna zaloba o náhradu skody, akou je zaloba vo veci samej, zahrnuje, ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, nielen konstatovanie vzniku skutocnosti zakladajúcej nárok na náhradu skody, ale takisto existenciu skody a priamej súvislosti medzi skodou a uvedenou skutocnostou. Hoci je pravda, ze z povinnosti vnútrostátneho súdu neprijat rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, vyplýva pre tento súd povinnost, aby uznal existenciu kartelovej dohody alebo zakázaného postupu, treba spresnit, ze existencia skody a priamej prícinnej súvislosti medzi touto skodou a predmetnou kartelovou dohodou alebo postupom nadalej podlieha posúdeniu vnútrostátnym súdom. 66 Aj ked Komisia mala vo svojom rozhodnutí urcit presné úcinky porusenia, vnútrostátnemu súdu aj nadalej prinálezí urcit jednotlivo skodu spôsobenú kazdému subjektu, ktorý podal zalobu o náhradu skody. Také posúdenie nie je v rozpore s clánkom 16 nariadenia c. 1/2003. 67 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Komisia nemôze byt v rámci takého sporu, akým je spor vo veci samej, povazovaná za sudcu a úcastníka konania vo svojej vlastnej veci. 68 Vnútrostátny súd sa v druhom rade pýta, ci je zásada rovnosti zbraní porusená v prípade takej obcianskoprávnej zaloby, o akú ide v konaní vo veci samej, z dôvodu, ze samotná Komisia vykonala vysetrovanie týkajúce sa predmetného porusenia. 69 Zalované v konaní vo veci samej sa domnievajú, ze z tohto dôvodu bola táto institúcia vo vztahu k nim vo zvýhodnenom postavení, co jej umoznilo získavat a pouzívat informácie, vrátane informácií, ktoré sú dôverné, a teda chránené obchodným tajomstvom, ktorými nedisponovali vsetky zalované. 70 Komisia v rámci tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania namieta, ze pri príprave zaloby vo veci samej pouzila iba informácie, ktoré sa nachádzali v nie dôvernom znení rozhodnutia z 27. februára 2007. Táto institúcia okrem toho uvádza, ze sluzby zodpovedné za konanie vo veci samej, teda úrady pre infrastruktúru a logistiku v Bruseli a Luxemburgu, nedisponujú právom prednostného prístupu k dôvernému spisu Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz. Komisia bola preto v rovnakej pozícii ako ostatné osoby podliehajúce súdnej právomoci. 71 Zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces (rozsudok z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia, [20]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 88), zahrnuje povinnost poskytnút kazdému úcastníkovi konania primeranú moznost uviest svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodnujú vo vztahu k protistrane. 72 Ako uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, úcelom rovnosti zbraní je zabezpecit rovnováhu medzi úcastníkmi konania a tým zarucit, ze ktorýkolvek úcastník konania môze posúdit a spochybnit kazdý dokument predlozený súdu. Naopak ujmu spôsobenú nedodrzaním tejto rovnováhy v zásade musí preukázat ten, komu táto ujma vznikla. 73 Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vsak vyplýva, ze informácie, na ktoré zalované v konaní vo veci samej odkazujú, Komisia vnútrostátnemu súdu neposkytla, pricom Komisia navyse uviedla, ze vychádzala iba z informácií, ktoré boli dostupné v nie dôvernom znení rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 81 ES. Takéto okolnosti preto vylucujú porusenie zásady rovnosti zbraní. 74 Argumentácia zalovaných v konaní vo veci samej, podla ktorej bola rovnost medzi úcastníkmi konania narusená z dôvodu, ze Komisia viedla vysetrovanie týkajúce sa porusenia clánku 101 ZFEÚ, aby sa následne domáhala náhrady skody, ktorá bola spôsobená týmto porusením, naráza na zákaz pouzívat informácie získané v rámci vysetrovania na iné úcely, nez je samotné vysetrovanie, ktorý je stanovený v clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 75 Navyse okolnost, ze tak rozhodnutie z 27. februára 2007, ako aj rozhodnutie podat zalobu o náhradu skody, o ktorú ide v konaní vo veci samej, boli prijaté kolégiom Komisie, nespochybnuje predchádzajúce úvahy, pretoze právo Únie obsahuje dostatocné záruky na zabezpecenie dodrziavania zásady rovnosti zbraní v rámci takej zaloby, tak ako vyplývajú z clánku 339 ZFEÚ, clánku 28 nariadenia c. 1/2003, ako aj z bodu 26 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a súdmi clenských státov EÚ pri uplatnovaní clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES. 76 Napokon tvrdenia, ktoré zalované v konaní vo veci samej zakladajú na rozsudku Yvon v. Francúzsko (rozsudok ESLP z 24. apríla 2003, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2003-V), nemôzu vôbec obstát. Skutocnosti, ktoré Európsky súd pre ludské práva viedli ku konstatovaniu porusenia clánku 6 EDLP, a to najmä významný vplyv záverov vládneho komisára na posúdenie zo strany sudcu rozhodujúceho o vyvlastnení, ako aj prepisy týkajúce sa prístupu a pouzívania relevantných informácií vládnym komisárom, nepodliehali na rozdiel od skutocností, o ktoré ide vo veci samej, súdnemu preskúmaniu alebo zárukám, ktoré sú porovnatelné alebo rovnocenné so zárukami uvedenými v bodoch 63 a 75 tohto rozsudku. 77 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 47 Charty nebráni tomu, aby Komisia podala na vnútrostátny súd v mene Únie zalobu o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorých rozpor s clánkom 81 ES alebo clánkom 101 ZFEÚ bol konstatovaný v rozhodnutí tejto institúcie. O trovách 78 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze za takých okolností, akými sú okolnosti, o ktoré ide v konaní vo veci samej, nebráni tomu, aby Európska komisia zastupovala Európsku úniu pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré rozhodujú o obcianskoprávnej zalobe o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktoré sú zakázané clánkami 81 ES a 101 ZFEÚ a ktoré mohli ovplyvnit niektoré verejné zákazky zadané rôznymi institúciami alebo orgánmi Únie, a to bez toho, aby na tento úcel disponovala splnomocnením zo strany týchto institúcií alebo orgánov. 2. Clánok 47 Charty základných práv Európskej únie nebráni tomu, aby Európska komisia podala na vnútrostátny súd v mene Európskej únie zalobu o náhradu skody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorých rozpor s clánkom 81 ES alebo clánkom 101 ZFEÚ bol konstatovaný v rozhodnutí tejto institúcie. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIqgmog/L94064-3974TMP.html#t-ECR_62011CJ0199_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:248:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:390:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0138&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0141&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0144&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0151&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0279&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0457&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0069&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0314&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:210:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 21. file:///tmp/lynxXXXXIqgmog/L94064-3974TMP.html#c-ECR_62011CJ0199_SK_01-E0001