ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 8. mája 2013 ( [1]*1 ) "Základné slobody -- Obmedzenie -- Odôvodnenie -- Státna pomoc -- Pojem 'verejná zákazka na práce` -- Pozemky a stavby nachádzajúce sa v urcitých obciach -- Regionálna právna úprava podmienujúca prevod týchto pozemkov a stavieb existenciou 'dostatocnej väzby` kupujúceho alebo potenciálneho nájomcu s cielovou obcou -- Sociálna povinnost ulozená stavebníkom a developerom -- Danové stimuly a dotacné mechanizmy" V spojených veciach C-197/11 a C-203/11, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Cour constitutionnelle (Belgicko) zo 6. apríla 2011 a dorucené Súdnemu dvoru 28. apríla 2011, ktoré súvisia s konaniami: Eric Libert, Christian Van Eycken, Max Bleeckx, Syndicat national des propriétaires et copropriétaires ASBL, Olivier de Clippele proti Vlaamse Regering, za úcasti: Collčge de la Commission communautaire française, gouvernement de la Communauté française, Conseil des ministres (C-197/11), a All Projects & Developments NV a i. proti Vlaamse Regering, za úcasti: College van de Franse Gemeenschapscommissie, Franse Gemeenschapsregering, Ministerraad, Immo Vilvo NV, PSR Brownfield Developers NV (C-203/11), SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia M. Ilesic, E. Levits, J.-J. Kasel a M. Safjan, generálny advokát: J. Mazák, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. júna 2012, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- E. Libert, Ch. Van Eycken a M. Bleeckx, v zastúpení: F. Gosselin, avocat, -- Syndicat national des propriétaires et copropriétaires ASBL, v zastúpení: C. Lesaffer a E. Desair, avocats, -- All Projects & Developments NV a i., v zastúpení: P. de Bandt a J. Dewispelaere, advocaten, -- Vlaamse Regering, v zastúpení: P. van Orshoven a A. Vandaele, advocaten, -- Collčge de la Commission communautaire française a gouvernement de la Communauté française, v zastúpení: M. Uyttendaele a J. Sautois, avocats, -- Immo Vilvo NV, v zastúpení: P. Flamey a P. J. Vervoort, advocaten, -- nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a A. Wiedmann, splnomocnení zástupcovia, -- holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels, C. Schillemans a K. Bulterman, splnomocnené zástupkyne, -- Európska komisia, v zastúpení: T. van Rijn, I. Rogalski, S. Thomas a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. októbra 2012, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánkov 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj clánkov 22 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve obcanov Únie a ich rodinných príslusníkov volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov, ktorá mení a doplna nariadenie (EHS) 1612/68 a rusí smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ([2]Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46). 2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov medzi pánmi Libertom, Van Eyckenom a Bleeckxom, Syndicat national des propriétaires et copropriétaires ASBL, pánom de Clippelem, ako aj All Projects & Developments NV a 35 dalsími spolocnostami na jednej strane a Vlaamse Regering na druhej strane vo veci právnej úpravy stanovujúcej, ze prevod nehnutelností nachádzajúcich sa v urcitých obciach urcených Vlaamse Regering (dalej len "cielové obce") podlieha "osobitnej podmienke", podla ktorej tieto nehnutelnosti mozno "previest", teda predat, prenajat na viac ako devät rokov alebo zatazit právom dedicného nájmu alebo dedicným právom stavby, iba na osoby, ktoré majú podla názoru provincnej hodnotiacej komisie s uvedenými obcami "dostatocnú väzbu". 3 Okrem toho vo veci C-203/11 sa Cour constitutionnelle pýta Súdneho dvora, ci sú v rozpore s clánkami 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ, 63 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, ako aj s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ([3]Ú. v. EÚ L 376, s. 36) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ([4]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132) v znení vyplývajúcom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 596/2009 z 18. júna 2009 ([5]Ú. v. EÚ L 188, s. 14, dalej len "smernica 2004/18") ustanovenia, ktoré v niektorých prípadoch ukladajú developerom a stavebníkom "sociálnu povinnost", akou je v podstate vyhradenie casti ich stavebného projektu na výstavbu sociálneho bývania alebo uhradenie sociálneho príspevku, co týmto prevádzkovatelom umoznuje, aby ako protihodnotu cerpali rôzne danové stimuly a dotacné mechanizmy. Právny rámec Právo Únie 4 Clánok 1 smernice 2004/18 stanovuje: "1. Na úcely tejto smernice sa pouzijú pojmy vymedzené v odsekoch 2 az 15. a) 'Verejné zákazky` sú zmluvy s penazným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávatelmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie sluzieb v zmysle tejto smernice. b) 'Verejné zákazky na práce` sú verejné zákazky, ktorých predmetom je bud vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z cinností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkolvek spôsobom zodpovedajúcim poziadavkám specifikovaným verejným obstarávatelom. 'Dielo` znamená výsledok stavebných prác alebo stavebnoinzinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postacuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu. ..." 5 Podla clánku 1 smernice 2004/38: "Táto smernica stanovuje: a) podmienky, ktoré upravujú uplatnovanie práva volného pohybu a pobytu v rámci územia clenských státov obcanmi Únie a ich rodinných príslusníkov; b) právo trvalého pobytu na území clenských státov pre obcanov Únie a ich rodinných príslusníkov; c) obmedzenia zavedené pre práva uvedené v a) a b) na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti alebo verejného zdravia." 6 Clánok 3 ods. 1 tej istej smernice znie: "Táto smernica sa uplatnuje na vsetkých obcanov Únie, ktorí sa pohybujú alebo zdrziavajú v clenskom státe inom, ako je clenský stát, ktorého státnymi príslusníkmi sú, a na ich rodinných príslusníkov, ako sú definovaní v bode 2 clánku 2, ktorí ich sprevádzajú, alebo sa k nim pripájajú." 7 Clánok 22 uvedenej smernice, nazvaný "Územná pôsobnost", stanovuje: "Právo pobytu a právo trvalého pobytu sa vztahuje na celé územie hostitelského clenského státu. Clenské státy môzu zaviest územné obmedzenia práva pobytu a práva trvalého pobytu iba vtedy, ak sa rovnaké obmedzenia vztahujú aj na [ich] vlastných státnych príslusníkov." 8 Clánok 24 smernice 2004/38, nazvaný "Rovnaké zaobchádzanie", stanovuje v odseku 1: "S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v [Zmluve o ES] a v sekundárnom práve, vsetci obcania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdrziavajú na území hostitelského clenského státu, vyuzívajú rovnaké zaobchádzanie ako so státnymi príslusníkmi tohto clenského státu v rámci pôsobnosti zmluvy. Výhoda tohto práva sa rozsiruje na rodinných príslusníkov, ktorí nie sú státnymi príslusníkmi clenského státu a ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu." 9 Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 [ES] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([6]Ú. v. EÚ L 312, s. 67, dalej len "rozhodnutie o SVHZ") stanovuje v clánku 1: "Týmto rozhodnutím sa stanovujú podmienky, podla ktorých sa státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelenej urcitým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu má povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a vynat z oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 [ES]." 10 Clánok 3 uvedeného rozhodnutia, nazvaný "Zlucitelnost a výnimka z oznamovacej povinnosti", stanovuje: "Státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme, ktorá splna podmienky stanovené týmto rozhodnutím, je zlucitelná so spolocným trhom a vynatá z povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 88 ods. 3 zmluvy bez toho, aby bolo dotknuté uplatnovanie prísnejsích ustanovení týkajúcich sa záväzkov sluzby vo verejnom záujme obsiahnutých v sektorových právnych predpisoch Spolocenstva." 11 Odôvodnenie 9 smernice 2006/123 znie takto: "Táto smernica sa uplatnuje len na poziadavky, ktoré majú vplyv na prístup k cinnostiam v oblasti sluzieb alebo na ich výkon. Z tohto dôvodu sa neuplatnuje na poziadavky, ako sú pravidlá cestnej premávky, pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo vyuzitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku, stavebné predpisy..." 12 Clánok 2 tej istej smernice, nazvaný "Rozsah pôsobnosti", znie: "1. Táto smernica sa vztahuje na sluzby poskytované poskytovatelmi, ktorí sú usadení v clenskom státe. 2. Táto smernica sa nevztahuje na tieto cinnosti: a) sluzby vseobecného záujmu nehospodárskeho charakteru; ... j) sociálne sluzby súvisiace so sociálnym ubytovaním, starostlivostou o deti a podporou rodín a osôb v trvalej alebo docasnej núdzi, ktoré sú poskytované státom, poskytovatelmi poverenými státom alebo charitatívnymi organizáciami uznanými ako takými státom; ..." Belgické právo 13 Dekrét Flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike v oblasti pôdy a nehnutelností (Moniteur belge z 15. mája 2009, s. 37408, dalej len "flámsky dekrét") obsahuje knihu 4, ktorej predmetom sú opatrenia týkajúce sa dostupného bývania a v ktorej sa v rámci oddielu 1 nachádza kapitola 3 s názvom "Sociálne povinnosti", zahrnajúca clánok 4.1.16 v takomto znení: "§ 1. Pokial projekt parcelácie alebo stavebný projekt podlieha takému predpisu, akým je predpis urcený na základe kapitoly 2 oddielu 2, zo zákona je s povolením na parceláciu alebo s územným povolením spojená sociálna povinnost. Sociálna povinnost... zaväzuje developera alebo stavebníka, aby prijal opatrenia s cielom dosiahnut ponuku sociálnych bytov, ktorá je v súlade s percentuálnou sadzbou uplatnitelnou na projekt parcelácie alebo stavebný projekt. ..." 14 Clánok 4.1.17 uvedeného dekrétu, ktorý sa nachádza v tej istej kapitole 3, stanovuje: "Developer alebo stavebník si môze splnit sociálnu povinnost jedným z týchto spôsobov, ktorý si zvolí: 1o vecným plnením v súlade s pravidlami clánkov 4.1.20 az 4.1.24; 2o predajom pozemkov potrebných na dosiahnutie stanovenej ponuky sociálnych bytov organizácii sociálneho bývania v súlade s pravidlami clánku 4.1.25; 3o prenájmom bytov postavených v rámci projektu parcelácie alebo stavebného projektu agentúre sociálneho prenájmu v súlade s pravidlami clánku 4.1.26; 4o kombináciou bodov 1, 2 a/alebo 3." 15 Podla clánku 4.1.19 flámskeho dekrétu: "Developer alebo stavebník si môze splnit sociálnu povinnost úplne alebo scasti prostredníctvom vyplatenia sociálneho príspevku obci, v ktorej sa projekt parcelácie alebo stavebný projekt vykonáva. Sociálny príspevok sa vypocíta vynásobením poctu sociálnych bytov alebo sociálnych parciel, ktoré sa majú zhotovit, v zásade sumou 50000 eur a indexáciou tejto sumy na základe indexu ABEX, pricom základným indexom je index z decembra 2008. ..." 16 Clánky 4.1.20 az 4.1.24 flámskeho dekrétu stanovujú v prospech súkromných podnikov, ktoré si plnia "sociálnu povinnost" prostredníctvom vecného plnenia, danové stimuly a dotacné mechanizmy, ako napríklad uplatnenie znízenej sadzby dane z pridanej hodnoty a znízenej sadzby registracných poplatkov (clánok 4.1.20 ods. 3 druhý pododsek), záruku prevzatia postavených bytov, ktoré neprevezme institúcia sociálneho bývania (clánok 4.1.21), a dotácie na infrastruktúru (clánok 4.1.23). 17 Podla clánku 4.1.22 uvedeného dekrétu: "Sociálne bývanie urcené na predaj a sociálne stavebné parcely vytvorené na základe sociálnej povinnosti ponúka v mene a na úcet stavebníka alebo developera institúcia sociálneho bývania, pod ktorú obec patrí. Ponuku realizuje v súlade s podmienkami stanovenými Vlaamse Regering na prevod nehnutelného majetku spolocnost Vlaamse Maatschappij voor Sociaal Wonen a institúcie sociálneho bývania. Stavebník alebo developer a institúcia sociálneho bývania uzatvoria s týmto cielom správnu dohodu. Institúcia sociálneho bývania vo vztahu k dotknutému sociálnemu bývaniu urcenému na predaj a sociálnym stavebným parcelám vykonáva vsetky práva definované vo flámskom Zákonníku bývania alebo na základe neho, akoby toto bývanie alebo parcely sama vytvorila." 18 Okrem toho kniha 3 flámskeho dekrétu stanovuje, ze dotácie sa poskytujú nezávisle od splnenia si akejkolvek "sociálnej povinnosti". Ide najmä o dotácie na "aktivacné projekty" (clánok 3.1.2 tohto dekrétu), znízenie dane z príjmu fyzických osôb dosiahnuté v rámci uzatvorenia zmlúv o rekonstrukcii (clánok 3.1.3 a nasl. uvedeného dekrétu) a pausálne znízenie výpoctového základu registracných poplatkov (clánok 3.1.10 uvedeného dekrétu). 19 Kniha 5 flámskeho dekrétu, nazvaná "Bývanie vo vlastnom regióne", stanovuje v clánku 5.2.1: "§ 1. V regiónoch, ktoré splnajú obe dalej uvedené podmienky, platí osobitná podmienka na prevod pozemkov a stavieb, ktoré sú na nich postavené: 1o ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto dekrétu patria do 'zóny rozsirovania bývania` uvedenej v královskom nariadení z 28. decembra 1972 o predkladaní a vykonávaní návrhov plánov a odvetvových plánov; 2o v case podpísania súkromnej listiny o prevode sa nachádzajú medzi cielovými obcami, ktoré sú uvedené v najnovsom zozname uverejnenom v Moniteur belge uvedenom v clánku 5.1.1, pricom súkromná listina o prevode sa na úcely tohto ustanovenia povazuje za podpísanú sest mesiacov pred stanovením pevného dátumu na uplatnenie tohto ustanovenia, pokial medzi dnom podpísania a dnom stanovenia uvedeného pevného dátumu uplynulo viac ako sest mesiacov. Osobitná podmienka prevodu znamená, ze pozemky a stavby, ktoré sú na nich postavené, mozno previest len na osoby, ktoré majú podla názoru provincnej hodnotiacej komisie dostatocnú väzbu s obcou. Pod 'prevodom` sa rozumie: predaj, prenájom na viac ako devät rokov alebo zatazenie právom dedicného nájmu alebo dedicným právom stavby. ... Osobitná podmienka prevodu definitívne a bez moznosti jej obnovenia zaniká po dvadsiatich rokoch od okamihu stanovenia pevného dátumu pôvodného prevodu podliehajúceho tejto podmienke. ... § 2. Na úcely § 1 druhého odseku má osoba dostatocnú väzbu s obcou, pokial splna jednu alebo viaceré z týchto podmienok: 1o má nepretrzite najmenej sest rokov bydlisko v obci alebo v susednej obci, pokial je táto obec tiez uvedená na zozname uvedenom v clánku 5.1.1; 2o v case prevodu vykonáva cinnost v obci, pokial táto cinnost zaberá priemerne aspon polovicu pracovného týzdna; 3o na základe významnej a dlhodobej okolnosti si vytvorila s obcou pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu. ..." 20 Na úcely uplatnenia týchto ustanovení sú "cielové obce" podla clánku 5.1.1 flámskeho dekrétu tie, v ktorých je priemerná cena pozemkov najvyssia na meter stvorcový a kde je najvyssia interná alebo externá intenzita migrácie. Z dekrétu flámskej vlády z 19. júna 2009, ktorým sa stanovil zoznam obcí v zmysle clánku 5.1.1 prvého odseku dekrétu z 27. marca 2009 o politike v oblasti pôdy a nehnutelností (Moniteur belge z 22. septembra 2009, s. 63341), vyplýva, ze pocet cielových obcí je 69. 21 Napokon podla clánku 5.2.3 uvedeného dekrétu sa provincná hodnotiaca komisia a tretie strany, ktoré by boli poskodené, môzu domáhat neplatnosti prevodu, ku ktorému doslo v rozpore s osobitnou podmienkou. Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky Vec C-197/11 22 V tejto veci sa páni Libert, Van Eycken a Bleeckx, s bydliskom v Belgicku, ako aj Syndicat national des propriétaires et copropriétaires ASBL a pán de Clippele, notár, domáhajú toho, aby Cour constitutionnelle zrusil ustanovenia knihy 5 flámskeho dekrétu z dôvodu, ze tieto ustanovenia obmedzujú právo nadobúdat alebo predávat nehnutelnosti v cielových obciach. 23 V tejto súvislosti sa v rozhodnutí vnútrostátneho súdu uvádza, ze ustanovenia, ktoré sú v konaní pred ním napadnuté, jednak bránia osobám, ktoré nemajú "dostatocnú väzbu" s cielovými obcami v zmysle clánku 5.2.1 ods. 2 uvedeného dekrétu, nadobudnút, prenajat na viac ako devät rokov alebo zatazit právom dedicného nájmu alebo dedicným právom stavby nehnutelnosti nachádzajúce sa v týchto obciach. Dalej tieto ustanovenia na základe svojej povahy odrádzajú obcanov Únie, ktorí vlastnia alebo prenajímajú nehnutelnost v týchto obciach, aby tieto obce opustili a bývali v inom clenskom státe alebo tam vykonávali profesijnú cinnost, kedze po urcitom case pobytu mimo týchto obcí by uz nemali "dostatocnú väzbu" s týmito obcami. 24 V tejto súvislosti sa Cour constitutionnelle domnieva, ze podla travaux préparatoires k flámskemu dekrétu je cielom tohto dekrétu splnit poziadavky týkajúce sa nehnutelností autochtónneho obyvatelstva v urcitých flámskych obciach, kde vysoká cena pozemkov spôsobuje "majetkovú selekciu obyvatelstva", teda vylúcenie obyvatelstva, ktoré je chudobnejsie, z trhu nehnutelností z dôvodu príchodu "bohatsích" osôb pochádzajúcich z iných obcí. Preto sa pýta v prvom rade, ci takýto ciel mozno povazovat za ciel patriaci do rámca "vseobecného záujmu" v zmysle judikatúry Súdneho dvora a ci takýto ciel môze odôvodnit takéto restriktívne opatrenia prijaté flámskou vládou, a v druhom rade, ci sú tieto opatrenia nevyhnutné a proporcionálne na dosiahnutie takéhoto ciela. 25 Za týchto podmienok Cour constitutionnelle rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa clánky 21 [ZFEÚ], 45 [ZFEÚ], 49 [ZFEÚ], 56 [ZFEÚ] a 63 [ZFEÚ], ako aj clánky 22 a 24 [smernice 2004/38] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava zavedená knihou 5 [flámskeho dekrétu], ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v urcitých obciach, nazývaných 'cielové obce`, preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami v zmysle clánku 5.2.1 [ods.] 2 dekrétu kupujúcim alebo nájomcom?" Vec C-203/11 26 Spor vo veci samej sa týka zaloby o neplatnost viacerých ustanovení flámskeho dekrétu, ktorú na Cour constitutionnelle podali All Projects & Developments NV a 35 iných spolocností zriadených podla belgického práva vykonávajúcich profesijnú cinnost v oblasti realít vo Flámskom regióne. 27 Uvedené spolocnosti na jednej strane tvrdia, ze sociálna povinnost, ktorej podliehajú na základe knihy 4 flámskeho dekrétu, je v rozpore s právom Únie a najmä so slobodou usadit sa, slobodným poskytovaním sluzieb, s volným pohybom kapitálu, ako aj so smernicami 2006/123 a 2004/18 a ze danové stimuly a dotacné mechanizmy stanovené v tej istej knihe 4, ktoré môzu vyuzívat ako protihodnotu za sociálnu povinnost, ktorá im bola ulozená, by mohli predstavovat protiprávnu státnu pomoc, pricom v súvislosti s nou - kedze nebola oznámená Európskej komisii - by mohlo byt vydané rozhodnutie nariadujúce jej vrátenie. 28 Na druhej strane tie isté spolocnosti tvrdia, ze "osobitná podmienka" týkajúca sa prevodu nehnutelností, stanovená v knihe 5 flámskeho dekrétu, predstavuje prekázku výkonu práv priznaných právom Únie a základných slobôd garantovaných Zmluvou o FEÚ vzhladom na to, ze z dôvodu uplatnenia tejto podmienky sa znízil pocet potenciálnych kupujúcich pozemkov a nehnutelností na bývanie, ktoré tieto spolocnosti realizujú v cielových obciach. 29 V tomto kontexte Cour constitutionnelle, kedze mal pochybnosti týkajúce sa výkladu relevantných ustanovení práva Únie, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánky 107 [ZFEÚ] a 108 [ZFEÚ] samostatne alebo v spojení s [rozhodnutím o SVHZ] vykladat tak, ze vyzadujú, aby sa opatrenia uvedené v clánkoch 3.1.3, 3.1.10, clánku 4.1.20 [ods.] 3 [druhom] pododseku a clánkoch 4.1.21 a 4.1.23 [flámskeho dekrétu] oznámili Európskej komisii pred prijatím alebo pred nadobudnutím úcinnosti týchto ustanovení? 2. Má sa právna úprava ukladajúca súkromným subjektom, ktorých parcelácia alebo stavebný projekt dosahuje urcitú minimálnu velkost, zo zákona sociálnu povinnost vo výske najmenej 10 percent a najviac 20 percent z tejto parcelácie alebo tohto stavebného projektu, ktorá môze byt splnená in natura alebo vyplatením sumy vo výske 50000 eur za nevytvorenú parcelu alebo nevytvorený sociálny byt, preskúmat z hladiska slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a volného pohybu kapitálu, alebo sa má povazovat za komplexnú právnu úpravu, ktorá sa má preskúmat z hladiska kazdej z týchto slobôd? 3. Vztahuje sa [smernica 2006/123] vzhladom na jej clánok 2 ods. 2 písm. a) a j) na povinnú výstavbu sociálneho bývania a sociálnych bytov, ktorá sa zo zákona ukladá ako 'sociálna povinnost` v spojení s kazdým stavebným povolením alebo povolením na parceláciu týkajúcim sa projektu, ktorý dosahuje zákonom stanovený minimálny rozsah, pricom postavené sociálne byty odkupujú za vopred stanovené maximálne ceny institúcie sociálneho bývania na úcely ich prenájmu sirokej kategórii jednotlivcov alebo ich predaj institúcie sociálneho bývania sprostredkujú jednotlivcom, ktorí patria do tej istej kategórie? 4. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa výraz 'poziadavka podliehajúca hodnoteniu` uvedený v clánku 15 [smernice 2006/123] vykladat v tom zmysle, ze zahrna povinnost súkromných subjektov prispievat nad rámec svojej beznej cinnosti alebo v jej rámci na výstavbu sociálnych bytov a previest postavené byty za maximálne ceny na verejné institúcie alebo prípadne ich predaj sprostredkuje táto institúcia, hoci tieto súkromné subjekty nemajú ziadne dalsie právo iniciatívy na trhu sociálnych bytov? 5. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, musí vnútrostátny súd ulozit sankciu, a ak áno, akú, ak: a) konstatuje, ze nová poziadavka podliehajúca hodnoteniu podla clánku 15 [smernice 2006/123] nebola preskúmaná specifickým spôsobom podla clánku 15 ods. 6 tejto smernice; b) konstatuje, ze táto nová poziadavka nebola oznámená podla clánku 15 ods. 7 tejto smernice? 6. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem 'zakázaná poziadavka` uvedený v clánku 14 [smernice 2006/123] vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje vnútrostátna právna úprava, ak táto úprava podmienuje prístup k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávanie poziadavkou, nielen za podmienok stanovených v tomto clánku, ale aj ak táto právna úprava len stanovuje, ze nesplnenie tejto poziadavky má za následok, ze financná náhrada za poskytnutie zákonom predpísanej sluzby sa neprizná a ze poskytnutá financná záruka na výkon tejto sluzby nebude vrátená? 7. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem 'konkurencný prevádzkovatel` uvedený v clánku 14 bode 6 [smernice 2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje aj na verejnoprávnu institúciu, ktorej úlohy sa môzu ciastocne prekrývat s úlohami poskytovatelov sluzieb, ak prijíma rozhodnutia uvedené v clánku 14 bode 6 tejto smernice a zároven je povinná ako posledná instancia vo viacstupnovom systéme kúpit sociálne byty, ktoré postavil poskytovatel sluzieb na splnenie si sociálnej povinnosti, ktorá mu bola ulozená? 8. a) V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem 'systém udelovania povolení` uvedený v clánku 4 bode 6 [smernice 2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje na potvrdenia, ktoré sú udelované verejnoprávnou institúciou po vydaní prvotného stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu a ktoré sú potrebné na vznik nároku na niektoré z náhrad priznaných za splnenie si 'sociálnej povinnosti`, ktorá bola zo zákona spojená s prvotným povolením, a ktoré sú súcasne potrebné na uplatnenie nároku na vrátenie financnej záruky, ktorú musí poskytovatel sluzieb uhradit v prospech tejto verejnoprávnej institúcie? b) V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa pojem 'systém udelovania povolení` uvedený v clánku 4 bode 6 [smernice 2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje na dohodu, ktorú súkromný subjekt musí uzavriet na základe zákonného ustanovenia s verejnoprávnou institúciou, aby mohol v jej mene predat sociálny byt, ktorý postavil na úcely splnenia si 'sociálnej povinnosti`in natura, ktorá je zo zákona spojená so stavebným povolením alebo s povolením na parceláciu, ak je uzatvorenie tejto dohody podmienkou vykonatelnosti tohto povolenia? 9. Majú sa clánky 49 [ZFEÚ] a 56 [ZFEÚ] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená 'sociálna povinnost`, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo ich predaj táto institúcia sprostredkuje? 10. Má sa clánok 63 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená 'sociálna povinnost`, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo ich predaj táto institúcia sprostredkuje? 11. Má sa pojem 'verejná zákazka na práce` uvedený v clánku 1 ods. 2 písm. b) [smernice 2004/18] vykladat v tom zmysle, ze sa uplatnuje na právnu úpravu, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená 'sociálna povinnost`, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo ich predaj táto institúcia sprostredkuje? 12. Majú sa clánky 21 [ZFEÚ], 45 [ZFEÚ], 49 [ZFEÚ], 56 [ZFEÚ] a 63 [ZFEÚ] a clánky 22 a 24 [smernice 2004/38] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava zavedená knihou 5 [flámskeho dekrétu], ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v urcitých obciach, nazývaných 'cielové obce`, preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami v zmysle clánku 5.2.1 [ods.] 2 dekrétu kupujúcim alebo nájomcom?" 30 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 7. júna 2011 boli veci C-197/11 a C-203/11 spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. O prejudiciálnych otázkach O otázke vo veci C-197/11 a o dvanástej otázke vo veci C-203/11 31 Týmito otázkami, ktoré je potrebné preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je v rozpore s clánkami 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj clánkami 22 a 24 smernice 2004/38 taká právna úprava, akú stanovuje kniha 5 flámskeho dekrétu, ktorá podriaduje prevod nehnutelností nachádzajúcich sa v cielových obciach podmienke, aby provincná hodnotiaca komisia preverila existenciu "dostatocnej väzby" medzi nadobúdatelom alebo prípadným nájomcom a týmito obcami. Úvodné pripomienky 32 Na úvod treba uviest, ze flámska vláda tvrdí, ze na tieto otázky nie je potrebné odpovedat, pretoze podla nej sa týkajú cisto vnútrostátnej situácie, ktorá nemá ziadnu spojitost s právom Únie. Spory vo veci samej, ktoré sa týkajú bud belgických státnych príslusníkov s bydliskom v Belgicku, alebo podnikov usadených na belgickom území, sú vymedzené ako vnútrostátna zálezitost jedného a toho istého clenského státu, takze uvádzané ustanovenia práva Únie sa neuplatnia. 33 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pravidlá Zmluvy v oblasti volného pohybu osôb a akty prijaté na ich vykonanie sa nemôzu uplatnovat na situácie, ktoré nemajú nijakú spojitost s niektorou zo situácií, ktoré predpokladá právo Únie a v prípade ktorých sa vsetky relevantné skutocnosti obmedzujú iba na územie jedného clenského státu (pozri rozsudky z 1. apríla 2008, Gouvernement de la Communauté française a gouvernement wallon, [7]C-212/06, Zb. s. I-1683, bod 33, ako aj z 5. mája 2011, McCarthy, [8]C-434/09, Zb. s. I-3375, bod 45). 34 Je istotne nesporné, ze zalobcovia vo veci samej sú belgickí státni príslusníci a ze vsetky prvky sporov vo veci samej sa týkajú len vnútrostátnych zálezitostí jedného clenského státu. Nemozno vsak vôbec vylúcit, ze jednotlivci alebo podniky usadené v iných clenských státoch ako Belgické královstvo môzu mat zámer nadobudnút alebo prenajat si nehnutelnosti nachádzajúce sa v cielových obciach a ustanovenia flámskeho dekrétu, o ktoré ide vo veci samej, na nich budú mat vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Garkalns, C-470/11, bod 21 a citovanú judikatúru). 35 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 23 svojich návrhov, vnútrostátny súd sa obrátil na Súdny dvor práve v rámci konania o neplatnost uvedených ustanovení, ktoré sa uplatnujú nielen na belgických státnych príslusníkov, ale takisto na státnych príslusníkov iných clenských státov. V dôsledku toho rozhodnutie, ktoré prijme tento súd po vydaní tohto rozsudku, bude mat úcinky aj voci státnym príslusníkom iných clenských státov. 36 Za týchto podmienok je potrebné, aby sa Súdny dvor k uvedeným dvom otázkam vyjadril. O existencii obmedzenia základných slobôd zarucených Zmluvou o FEÚ 37 V tejto súvislosti je potrebné urcit, ci a v akej miere je právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v rozpore s clánkami 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj clánkami 22 a 24 smernice 2004/38. 38 Najprv je potrebné pripomenút, ze clánok 21 ZFEÚ a v príslusnej oblasti clánky 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ, ako aj clánky 22 a 24 smernice 2004/38 zakazujú vnútrostátne opatrenia, ktoré státnym príslusníkom clenského státu bránia alebo ich odrádzajú, aby ho opustili s cielom vykonávat svoje právo na volný pohyb v rámci Únie. Takéto opatrenia, aj ked sa uplatnujú nezávisle od státnej príslusnosti dotknutých státnych príslusníkov, predstavujú obmedzenia základných slobôd zarucených týmito clánkami (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. januára 2008, Komisia/Nemecko, [9]C-152/05, Zb. I-39, body 21 a 22; z 1. decembra 2011, Komisia/Madarsko, [10]C-253/09, Zb. s. I-12391, body 46, 47 a 86, ako aj z 21. februára 2013, N., C-46/12, bod 28). 39 V predmetnom prípade, ako uviedol Cour constitutionnelle vo svojich rozhodnutiach o predlození prejudiciálnych otázok, ustanovenia knihy 5 flámskeho dekrétu bránia osobám, ktoré nemajú "dostatocnú väzbu" s cielovou obcou v zmysle clánku 5.2.1 ods. 2 uvedeného dekrétu, nadobudnút pozemky alebo stavby, ktoré sú na nich postavené, prenajat si ich na viac ako devät rokov alebo zatazit ich právom dedicného nájmu alebo dedicným právom stavby. 40 Okrem toho uvedené ustanovenia odrádzajú státnych príslusníkov Únie, ktorí vlastnia alebo si prenajímajú nehnutelnost v cielových obciach, aby ich opustili a odisli bývat na územie iného clenského státu alebo tam vykonávali povolanie. Po urcitom case pobytu mimo týchto obcí uz títo státni príslusníci nebudú mat nevyhnutne "dostatocnú väzbu" s dotknutou obcou, ktorú uvedený clánok 5.2.1 ods. 2 vyzaduje na výkon práv uvedených v prechádzajúcom bode. 41 Z toho vyplýva, ze ustanovenia knihy 5 flámskeho dekrétu nepochybne predstavujú obmedzenia základných slobôd zakotvených v clánkoch 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ a 49 ZFEÚ, ako aj v clánkoch 22 a 24 smernice 2004/38. 42 Dalej, co sa týka slobodného poskytovania sluzieb, zakotveného v clánku 56 ZFEÚ, predmetné ustanovenia flámskeho dekrétu by tiez mohli prekázat podnikom aktívnym v oblasti realít vo výkone cinnosti, a to tak pokial ide o podniky, ktoré sú usadené na belgickom území a ponúkajú svoje sluzby najmä nerezidentom, ako aj o podniky, ktoré sú usadené v iných clenských státoch. 43 Na základe týchto ustanovení sa totiz nehnutelnosti nachádzajúce sa v cielovej obci môzu predávat alebo prenajímat nie kazdému státnemu príslusníkovi Únie, ale iba tým, ktorí môzu preukázat, ze majú "dostatocnú väzbu" s dotknutou obcou, co zjavne obmedzuje slobodu poskytovania sluzieb predmetnými realitnými agentúrami. 44 Napokon, pokial ide o volný pohyb kapitálu, je potrebné pripomenút, ze opatrenia zakázané clánkom 63 ods. 1 ZFEÚ, ako aj obmedzenia pohybu kapitálu zahrnajú opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradit osoby s bydliskom v jednom clenskom státe od investovania do nehnutelností v iných clenských státoch (pozri rozsudok z 1. októbra 2009, Woningstichting Sint Servatius, [11]C-567/07, Zb. s. I-9021, bod 21). 45 Tak je to najmä v prípade vnútrostátnych opatrení, ktoré na investovanie do nehnutelností vyzadujú postup vydania predchádzajúceho povolenia, a teda z hladiska svojho predmetu obmedzujú volný pohyb kapitálu (pozri rozsudok Woningstichting Sint Servatius, uz citovaný, bod 22 a citovanú judikatúru). 46 Vo veciach samých je nesporné, ze kniha 5 flámskeho dekrétu stanovuje takýto postup vydania predchádzajúceho povolenia, ktorého cielom je overit existenciu "dostatocnej väzby" medzi nadobúdatelom alebo prípadným nájomcom nehnutelnosti a dotknutou cielovou obcou. 47 Treba teda dospiet k záveru, ze povinnost podriadit sa takémuto postupu môze odrádzat nerezidentov od toho, aby vykonávali investície do nehnutelností v jednej z cielových obcí Flámskeho regiónu, a preto takáto povinnost predstavuje obmedzenie volného pohybu kapitálu uvedené v clánku 63 ZFEÚ. 48 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze ustanovenia knihy 5 flámskeho dekrétu zjavne predstavujú obmedzenia základných slobôd garantovaných clánkami 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj clánkami 22 a 24 smernice 2004/38. O odôvodnení opatrení stanovených vo flámskom dekréte 49 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútrostátne opatrenia, ktoré môzu bránit výkonu základných slobôd zarucených Zmluvou o FEÚ alebo ho robit menej atraktívnym, môzu byt napriek tomu prípustné pod podmienkou, ze sledujú ciel vseobecného záujmu, sú vhodné na zabezpecenie jeho dosiahnutia a nejdú nad rámec toho, co je na dosiahnutie sledovaného ciela nevyhnutné (pozri najmä rozsudky Woningstichting Sint Servatius, uz citovaný, bod 25, a Komisia/Madarsko, uz citovaný, bod 69). 50 V tejto súvislosti Vlaamse Regering tvrdí, ze podmienka existencie "dostatocnej väzby" nadobúdatela alebo prípadného nájomcu s dotknutou obcou je odôvodnená najmä cielom uspokojit realitné potreby najchudobnejsieho autochtónneho obyvatelstva, najmä osôb so slabsím sociálnym postavením a mladých rodín, ako aj izolovaných osôb, ktoré nie sú schopné zadovázit si dostatocné prostriedky na kúpu alebo prenájom nehnutelnosti v cielových obciach. Táto cast miestneho obyvatelstva je totiz z realitného trhu vylúcená z dôvodu príchodu lepsie financne zabezpecených skupín osôb pochádzajúcich z iných obcí, ktoré sú schopné celit vysokým cenám pozemkov a stavieb v cielových obciach. 51 Rezim zavedený knihou 5 flámskeho dekrétu teda na úcely územného plánovania sleduje ciel zabezpecit dostatocnú ponuku bývania pre osoby s nízkym príjmom alebo pre iné znevýhodnené kategórie miestneho obyvatelstva. 52 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze takéto poziadavky týkajúce sa politiky sociálneho bývania clenského státu môzu predstavovat naliehavé dôvody vseobecného záujmu, a teda odôvodnit také obmedzenia, aké stanovuje flámsky dekrét (pozri rozsudky Woningstichting Sint Servatius, uz citovaný, body 29 a 30, ako aj z 24. marca 2011, Komisia/Spanielsko, [12]C-400/08, Zb. s. I-1915, bod 74). 53 Je vsak potrebné este overit, ci podmienka existencie "dostatocnej väzby" s dotknutou cielovou obcou predstavuje nevyhnutné a vhodné opatrenie na dosiahnutie ciela uvádzaného zo strany Vlaamse Regering, ako je vykreslený v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku. 54 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze clánok 5.2.1 ods. 2 flámskeho dekrétu stanovuje tri alternatívne kritériá, ktorých splnenie musí provincná hodnotiaca komisia systematicky overovat, aby mohla konstatovat, ze podmienka existencie "dostatocnej väzby" s cielovou obcou je splnená. Prvé kritérium spocíva v poziadavke, aby osoba, na ktorú sa má nehnutelnost previest, mala bydlisko v cielovej obci alebo susednej obci nepretrzite aspon sest rokov pred plánovaným prevodom. V zmysle druhého kritéria by budúci kupujúci alebo nájomca mal ku dnu prevodu vykonávat v predmetnej obci cinnosti, ktoré by mali zaberat priemerne aspon polovicu pracovného týzdna. Tretie kritérium stanovuje pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu uvedeného kupujúceho alebo nájomcu s touto obcou na základe významnej a dlhodobej okolnosti. 55 Ako uviedol generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, ziadna z týchto podmienok nie je v priamom vztahu so sociálno-ekonomickými aspektmi zodpovedajúcimi cielu uvádzanému Vlaamse Regering, a to ochranovat výlucne najchudobnejsie autochtónne obyvatelstvo na realitnom trhu. Takéto podmienky môze totiz splnit nielen toto najchudobnejsie obyvatelstvo, ale aj iné osoby, ktoré majú dostatocné prostriedky a ktoré v dôsledku toho nemajú ziadnu specifickú potrebu sociálnej ochrany na uvedenom trhu. Tieto opatrenia teda zachádzajú nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela. 56 Okrem toho je potrebné uviest, ze môzu existovat iné, menej restriktívne opatrenia, nez sú tie, ktoré stanovuje flámsky dekrét, pricom takéto iné opatrenia by viac zodpovedali cielu sledovanému týmto dekrétom bez toho, aby de facto nevyhnutne viedli k zákazu, v rámci ktorého nemôze kupujúci nadobudnút a nájomca prenajat si nehnutelnost, ak uvedené podmienky nesplnajú. Mohli by sa napríklad zaviest príspevky pri kúpe alebo iné typy podpory specificky koncipované v prospech chudobnejsích osôb, aby sa umoznilo najmä tým, ktorí môzu preukázat, ze majú nízke príjmy, kúpit si alebo prenajat si nehnutelnosti v cielových obciach. 57 Napokon práve v súvislosti s tretou podmienkou uvedenou v bode 54 tohto rozsudku, ktorá vyzaduje preukázanie pracovnej, rodinnej, sociálnej alebo hospodárskej väzby kupujúceho alebo prípadného nájomcu s dotknutou obcou na základe významnej a dlhodobej okolnosti, je potrebné pripomenút, ze rezimom predchádzajúceho správneho povolenia nemozno legitimizovat diskrecné správanie vnútrostátnych orgánov, ktoré má takú povahu, ze zbavuje ustanovenia práva Únie, najmä tie, ktoré sa týkajú základnej slobody, potrebného úcinku. Navyse na to, aby bol takýto rezim odôvodnený, kedze predstavuje výnimku z takejto základnej slobody, musí byt zalozený na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách, ktoré zabezpecujú, ze sa ním dá dostatocne vymedzit výkon volnej úvahy vnútrostátnymi orgánmi (pozri najmä rozsudok Woningstichting Sint Servatius, uz citovaný, bod 35 a citovanú judikatúru). 58 Vzhladom na to, ze uvedená podmienka je relatívne siroko formulovaná, a vzhladom na neexistenciu specifikácie situácií, ked by sa mala v konkrétnych prípadoch povazovat za splnenú, ustanovenia clánku 5.2.1 flámskeho dekrétu nezodpovedajú takýmto poziadavkám. 59 V dôsledku toho rezim predchádzajúceho správneho povolenia, o aký ide v spore vo veci samej, nemozno povazovat za zalozený na podmienkach, ktoré by dostatocne vymedzovali výkon volnej úvahy zo strany provincnej hodnotiacej komisie, a preto takýto rezim nemôze odôvodnit výnimku zo základnej slobody garantovanej právom Únie. 60 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné na otázku vo veci C-197/11 a na dvanástu otázku vo veci C-203/11 odpovedat tak, ze vnútrostátna právna úprava, akú stanovuje kniha 5 flámskeho dekrétu, ktorá podriaduje prevod nehnutelností nachádzajúcich sa v cielových obciach podmienke, aby provincná hodnotiaca komisia preverila existenciu "dostatocnej väzby" medzi nadobúdatelom alebo prípadným nájomcom a týmito obcami, je v rozpore s clánkami 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj s clánkami 22 a 24 smernice 2004/38. O druhej, deviatej a desiatej otázke vo veci C-203/11 61 Vnútrostátny súd sa týmito otázkami v podstate pýta, ci je v rozpore s clánkami 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ právna úprava, akú stanovuje kniha 4 flámskeho dekrétu, podla ktorej sa urcitým hospodárskym subjektom pri vydávaní stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu ukladá "sociálna povinnost". 62 Na úcely odpovedania na tieto otázky je potrebné najprv konstatovat, ze hoci uvedená právna úprava môze patrit pod tri základné slobody uvedené vnútrostátnym súdom, nic to nemení na skutocnosti, ako uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, ze obmedzenia slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb predstavujú vo veci samej nevyhnutný dôsledok obmedzenia volného pohybu kapitálu, a preto neodôvodnujú samostatné skúmanie tej istej právnej úpravy vzhladom na clánky 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Glaxo Wellcome, [13]C-182/08, Zb. s. I-8591, bod 51 a citovanú judikatúru). 63 Z toho vyplýva, ze rezim upravený v knihe 4 flámskeho dekrétu musí byt preskúmaný výlucne z hladiska volného pohybu kapitálu. 64 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora opatrenia zakázané clánkom 63 ods. 1 ZFEÚ zahrnajú opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradit osoby s bydliskom v niektorom clenskom státe od investovania do nehnutelností v iných clenských státoch. Tak je to najmä v prípade vnútrostátnych opatrení, ktoré na investovanie do nehnutelností vyzadujú postup vydania predchádzajúceho povolenia, cím teda samotným svojím predmetom obmedzujú volný pohyb kapitálu (pozri rozsudok Woningstichting Sint Servatius, uz citovaný, body 21 a 22). 65 Vo veci samej je nesporné, ze na základe ustanovení knihy 4 flámskeho dekrétu sú niektorí stavebníci alebo developeri s cielom získat stavebné povolenie alebo povolenie na parceláciu povinní podriadit sa postupu, v rámci ktorého si musia splnit sociálnu povinnost, ktorá spocíva v tom, ze cast ich projektu musí tvorit výstavba sociálneho bývania, alebo musia uhradit financný príspevok obci, v ktorej sa projekt realizuje. 66 Za týchto podmienok je potrebné dospiet k záveru, ze kedze predmetní investori nemôzu, ako uvádza Cour constitutionnelle vo svojom rozhodnutí, volne pouzit pozemky na úcely, na ktoré ich chceli nadobudnút, rezim zriadený knihou 4 flámskeho dekrétu predstavuje obmedzenie volného pohybu kapitálu. 67 Treba vsak pripomenút, ze podla judikatúry citovanej v bode 52 tohto rozsudku to, ze uvedené hospodárske subjekty si majú splnit sociálnu povinnost stanovenú uvedeným dekrétom, kedze táto povinnost má zabezpecit dostatocnú ponuku bývania pre osoby s nízkym príjmom alebo iné znevýhodnené kategórie miestneho obyvatelstva, môze byt odôvodnené poziadavkami spojenými s politikou sociálneho bývania clenského státu ako naliehavým dôvodom vseobecného záujmu. 68 Prinálezí vsak vnútrostátnemu súdu, aby vzhladom na okolnosti veci samej posúdil, ci takáto povinnost splna kritérium proporcionality, teda ci je potrebná a vhodná na dosiahnutie sledovaného ciela. 69 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné na druhú, deviatu a desiatu otázku vo veci C-203/11 odpovedat tak, ze clánok 63 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze s ním nie je v rozpore taká právna úprava, akú stanovuje kniha 4 flámskeho dekrétu, podla ktorej sa urcitým hospodárskym subjektom pri vydávaní stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu ukladá "sociálna povinnost", ak vnútrostátny súd konstatuje, ze táto právna úprava je potrebná a vhodná na dosiahnutie ciela, ktorým je zabezpecit dostatocnú ponuku bývania pre osoby s nízkym príjmom alebo iné znevýhodnené kategórie miestneho obyvatelstva. O prvej otázke vo veci C-203/11 70 Vnútrostátny súd sa touto otázkou v podstate pýta, ci sa vzhladom na clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ v spojení s rozhodnutím o SVHZ majú danové stimuly a dotacné mechanizmy stanovené flámskym dekrétom povazovat za státnu pomoc podliehajúcu povinnosti oznámenia Komisii. 71 Cielom niektorých z predmetných opatrení je práve kompenzovat sociálnu povinnost, ktorej podliehajú stavebníci, ako aj developeri, a spocívajú po prvé v uplatnení znízenej sadzby dane z pridanej hodnoty z predaja bytov a znízenej sadzby registracných poplatkov pri kúpe stavebného pozemku (clánok 4.1.20 ods. 3 druhý pododsek flámskeho dekrétu), po druhé v záruke prevzatia uz postavených bytov (clánok 4.1.21 tohto dekrétu) a po tretie v dotáciách na infrastruktúru (clánok 4.1.23 toho istého dekrétu). 72 Iné opatrenia majú za ciel "reaktiváciu" pozemkov a nehnutelností a spocívajú v znízení dane z príjmu fyzických osôb dosiahnutom v rámci uzatvorenia zmlúv o rekonstrukcii (clánok 3.1.3 a nasl. uvedeného dekrétu) a v pausálnom znízení výpoctového základu registracných poplatkov (clánok 3.1.10 tohto dekrétu). Ako uviedol Cour constitutionnelle vo svojom rozhodnutí, hoci je pravda, ze príjemcom takýchto opatrení je fyzická osoba, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto opatrenia nepriamo prinásajú výhodu podnikom aktívnym v oblasti rekonstrukcie nehnutelností. 73 Na úcely odpovede na prvú otázku vo veci C-203/11 je potrebné poskytnút vnútrostátnemu súdu výkladové prvky, ktoré mu umoznia urcit, ci opatrenia opísané v dvoch predchádzajúcich bodoch mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, [14]C-140/09, Zb. s. I-5243, body 23 a 24). 74 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak sa má opatrenie povazovat za státnu pomoc, musí splnat vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí priniest príjemcovi výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudky Fallimento Traghetti del Mediterraneo, uz citovaný, bod 31 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. marca 2012, 3M Italia, C-417/10, bod 37). 75 Vo veci samej, hoci sa vnútrostátny súd domnieva, ze opatrenia stanovené flámskym dekrétom splnajú prvú a stvrtú podmienku pripomenuté v predchádzajúcom bode, má pochybnosti, pokial ide o druhú podmienku, týkajúcu sa dosahu takýchto opatrení na obchod medzi clenskými státmi, a tretiu podmienku, týkajúcu sa ich selektívnej povahy. 76 Pokial ide o druhú podmienku, je potrebné pripomenút, ze na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci sa nemusí zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudky z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [15]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 54, ako aj z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [16]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 140). 77 Presnejsie, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 56 a citovanú judikatúru, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 141). 78 V tejto súvislosti nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, cinnost v rámci státu mozno udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Dalej posilnením podniku, ktorý sa az dovtedy nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu (rozsudky Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 58, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 143). 79 Vo veci C-203/11 nemozno vylúcit, ze opatrenia uvedené vo flámskom dekréte v rámci obchodu v Spolocenstve posilnujú postavenie prijímajúcich podnikov voci iným konkurujúcim podnikom. Okrem toho výhoda, pokial ide o schopnost konkurovat, ktorá vznikla v dôsledku dotácií poskytnutých dotknutým hospodárskym subjektom, by mohla na základe svojej povahy stazit preniknutie prevádzkovatelov usadených v iných clenských státoch ako Belgické královstvo na belgický trh, prípadne ulahcit preniknutie predmetných belgických prevádzkovatelov na iné trhy. 80 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze vnútrostátne opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré - aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia jeho príjemcov do výhodnejsej financnej situácie nez iných danovníkov - predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [17]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 30 a citovanú judikatúru). 81 Treba vsak uviest, ze podla odôvodnenia 8 a clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 [ES] a 88 [ES] na pomoc de minimis ([18]Ú. v. EÚ L 379, s. 5) pomoc neprekracujúca strop 200000 eur za obdobie troch rokov sa povazuje za pomoc, ktorá neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a neskresluje ani nehrozí skreslovaním hospodárskej sútaze. Takéto opatrenia sú vylúcené z pojmu státna pomoc, a teda nepodliehajú povinnosti oznámenia stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 82 V spore vo veci samej prinálezí vnútrostátnemu súdu vzhladom na vyssie uvedené výkladové prvky a na základe vsetkých relevantných okolností predmetného prípadu zo skutkového hladiska posúdit, ci obchod medzi clenskými státmi môze byt ovplyvnený opatreniami uvedenými vo flámskom dekréte a ci sa má v predmetnom prípade uplatnit nariadenie c. 1998/2006. 83 Pokial ide o tretiu podmienku pripomenutú v bode 74 tohto rozsudku, týkajúcu sa výhodnosti uvedených opatrení, je potrebné pripomenút, ze za státnu pomoc sa povazujú intervencie, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (pozri najmä rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, [19]C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 59). 84 Pokial vsak státnu intervenciu treba naopak chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, takáto intervencia nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [20]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 87). 85 Na to, aby sa takáto kompenzácia v konkrétnom prípade nekvalifikovala ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 88). 86 Ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, pred preskúmaním uvedených podmienok je potrebné spresnit, ze judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode mozno uplatnit len vo vztahu k opatreniam stanoveným v knihe 4 flámskeho dekrétu, uvedeným v bode 71 tohto rozsudku, ktoré majú len kompenzovat sociálnu povinnost prislúchajúcu developerom a stavebníkom. 87 Pokial ide o podmienky, ktoré sa musia splnit na to, aby sa uvedené opatrenia nepovazovali za státnu pomoc, je potrebné pripomenút, ze po prvé podnik, ktorý prijíma takúto kompenzáciu, musí byt skutocne poverený plnením záväzkov verejnej sluzby a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 89). 88 V tomto kontexte, najmä vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorú majú clenské státy, nemozno vylúcit, ze sluzby sociálneho bývania by sa mohli povazovat za verejnú sluzbu. V tejto súvislosti okolnost uvádzaná vnútrostátnym súdom, podla ktorej sociálna povinnost prinása výhodu nie priamo jednotlivcom, ziadatelom o sociálne bývanie, ale institúciám sociálneho bývania, nemá ziadny dosah na kvalifikáciu predmetnej sluzby. 89 Po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa vylúcilo, ze kompenzácia bude predstavovat ekonomickú výhodu, ktorá je spôsobilá zvýhodnit prijímajúci podnik vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 90). 90 V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, sa zdá, ze hoci ustanovenia flámskeho dekrétu umoznujú identifikovat príjemcov ním stanovených opatrení, neumoznujú dostatocne objektívnym a transparentným spôsobom urcit parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocítava. 91 Po tretie poskytnutá kompenzácia nemôze prekrocit sumu potrebnú na úplné alebo ciastocné pokrytie vsetkých nákladov, ktoré vznikli pri plnení úloh verejnej sluzby, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 92). 92 Po stvrté uvedená kompenzácia by mala byt urcená na základe analýzy nákladov, ktoré by na plnenie týchto záväzkov vynalozil priemerný, dobre riadený podnik, ktorý má k dispozícii primerané prostriedky potrebné na splnenie poziadaviek na verejnú sluzbu, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 93). 93 Skúmanie týchto dvoch posledných uvedených podmienok si vyzaduje posúdenie skutkových okolností sporu vo veci samej. 94 Aj keby Súdny dvor mohol mat k dispozícii prvky potrebné na vykonanie tohto posúdenia, co vsak nie je prípad tejto veci, je potrebné pripomenút, ze nie je oprávnený vykonat posúdenie skutkového stavu vo veci samej alebo uplatnit právne predpisy Únie, ktorých výklad uskutocnil, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria výlucne do právomoci vnútrostátneho súdu (pozri rozsudok Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 69 a citovanú judikatúru). 95 Prinálezí teda Cour constitutionnelle, aby vzhladom na vyssie uvedené výkladové prvky posúdil, ci sa opatrenia, o ktoré ide vo veci samej, musia povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 96 V prípade, ze by dospel k takémuto záveru, pokial ide o opatrenia kompenzujúce sociálnu povinnost, ktorú si musia splnit stavebníci a developeri, vnútrostátny súd sa este pýta Súdneho dvora, ci je mozné, aby tieto opatrenia na základe rozhodnutia o SVHZ nepoliehali oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 97 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia o SVHZ sa toto rozhodnutie uplatnuje najmä na státnu pomoc poskytnutú vo forme kompenzácie za verejnú sluzbu priznanej podnikom sociálneho bývania, ktoré vykonávajú cinnosti kvalifikované dotknutým clenským státom ako sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 98 Ako sa uvádza v odôvodnení 7 uvedeného rozhodnutia, pokial ide o definíciu sluzieb, ktoré by sa mohli klasifikovat ako sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme, clenské státy majú velkú mieru volnej úvahy. 99 Clánok 3 rozhodnutia o SVHZ stanovuje, ze státna pomoc vo forme kompenzácie za verejnú sluzbu poskytnutej podnikom povereným výkonom takýchto sluzieb vo vseobecnom hospodárskom záujme je zlucitelná so spolocným trhom a vynatá z povinnosti predchádzajúceho oznámenia pod podmienkou, ze splna podmienky stanovené v clánkoch 4 az 6 tohto rozhodnutia. 100 Ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, tieto podmienky vychádzajú z tých, ktoré stanovil uz citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, a to najmä z prvých troch spomedzi nich, v súvislosti s ktorých dodrziavaním Súdny dvor nemá právomoc vyjadrit sa v tomto rozsudku, ako uz bolo uvedené v bode 94 vyssie. 101 V dôsledku toho prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby na úcely zistenia, ci sa má výnimka z povinnosti oznamovania Komisii v zmysle rozhodnutia o SVHZ uplatnit za okolností ako vo veci samej, preveril, ci sú uvedené podmienky splnené, pokial ide o opatrenia stanovené v knihe 4 flámskeho dekrétu, uvedené v bode 71 tohto rozsudku. 102 Preto treba na prvú otázku vo veci C-203/11 odpovedat tak, ze danové stimuly a dotacné mechanizmy stanovené vo flámskom dekréte mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Prinálezí vnútrostátnemu súdu posúdit, ci sú podmienky spojené s existenciou státnej pomoci splnené, a ak áno, pokial ide o opatrenia uvedené v knihe 4 flámskeho dekrétu, ktorých cielom je kompenzovat sociálnu povinnost, ktorej podliehajú stavebníci a developeri, overit, ci sa má rozhodnutie o SVHZ uplatnit na takéto opatrenia. O tretej az ôsmej otázke vo veci C-203/11 103 Týmito otázkami sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má smernica 2006/123 uplatnovat za takých okolností, o aké ide vo veci samej, a ak áno, ziada o výklad viacerých ustanovení tejto smernice. 104 Na úcely odpovede na tieto otázky je potrebné pripomenút, ako sa uvádza v odôvodnení 9 uvedenej smernice, ze táto smernica sa neuplatnuje okrem iného "na poziadavky, ako sú pravidlá... týkajúce sa rozvoja alebo vyuzitia pozemkov, územné plánovanie v mestách a na vidieku, stavebné predpisy". 105 Okrem toho podla clánku 2 ods. 2 písm. j) uvedenej smernice sa táto smernica neuplatnuje na sluzby týkajúce sa sociálneho bývania ani na pomoc osobám nachádzajúcim sa trvale alebo docasne v stave núdze, ktoré zabezpecuje stát alebo ním poverené subjekty. 106 Ako vyplýva z bodov 50 a 51 tohto rozsudku, flámsky dekrét sleduje ciele územného plánovania a sociálneho bývania. 107 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze smernica 2006/123 sa neuplatnuje na právnu úpravu, akou je flámsky dekrét, a ze v dôsledku toho nie je potrebné odpovedat na tretiu az ôsmu otázku vo veci C-203/11. O jedenástej otázke vo veci C-203/11 108 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa na výstavbu sociálnych bytov, ktoré sa potom predajú za stanovené maximálne ceny verejnoprávnej institúcii sociálneho bývania alebo ich predaj pre poskytovatela sluzieb, ktorý tieto byty postavil, sprostredkuje táto institúcia, vztahuje pojem "verejné zákazky na práce" definovaný v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18. 109 Na úcely odpovede na túto otázku je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 v spojení s odsekom 2 písm. a) tohto clánku na to, aby islo o verejnú zákazku na práce, musia byt splnené styri kritériá, teda musí íst o písomne uzatvorenú zmluvu za protihodnotu medzi hospodárskym subjektom a verejným obstarávatelom, pricom predmetom tejto zmluvy musí byt bud vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z cinností v zmysle prílohy I tejto smernice, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkolvek spôsobom zodpovedajúcim poziadavkám specifikovaným verejným obstarávatelom. 110 Kedze Súdny dvor nemá k dispozícii vsetky informácie potrebné na to, aby mohol overit, ci sú uvedené kritériá vo veci samej splnené, obmedzí sa v tomto rozsudku na poskytnutie usmernení vnútrostátnemu súdu, ktoré pren môzu byt uzitocné na úcely vykonania tohto posúdenia. 111 Pokial ide konkrétne o existenciu písomne uzatvorenej zmluvy, z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze Cour constitutionnelle má zrejme pochybnosti, ci je toto kritérium v predmetnom prípade splnené, kedze ulozená sociálna povinnost spocívajúca vo výstavbe sociálnych bytov v skutocnosti nie je predmetom dohody medzi správnym orgánom a dotknutým hospodárskym subjektom. Sociálnu povinnost totiz stavebníkom a developerom ukladá priamo flámsky dekrét a táto povinnost sa na nich uplatnuje len preto, ze sú vlastníkmi pozemkov, v súvislosti s ktorými poziadali o stavebné povolenie alebo povolenie na parceláciu. 112 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze judikatúra Súdneho dvora na konstatovanie existencie urcitého zmluvného vztahu medzi subjektom, ktorý by sa mohol povazovat za verejného obstarávatela, a stavebníkom alebo developerom vyzaduje, ako uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, uzatvorenie dohody o parcelácii medzi správnym orgánom a dotknutým hospodárskym subjektom, ktorej cielom je urcit diela, ktoré tento subjekt musí vykonat, ako aj podmienky s tým spojené. 113 Ked bola podpísaná takáto dohoda, okolnost, ze výstavbu sociálnych bytov ukladá priamo vnútrostátna právna úprava a ze zmluvná strana správneho orgánu je nevyhnutne osoba, ktorá je vlastníkom stavebných pozemkov, nepostacuje na vylúcenie existencie zmluvnej povahy vztahu vzniknutého medzi správnym orgánom a dotknutým developerom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2001, Ordine degli Architetti a i., [21]C-399/98, Zb. s. I-5409, body 69 a 71). 114 Hoci je pravda, ze flámsky dekrét v clánku 4.1.22 prvom odseku výslovne vyzaduje uzatvorenie správnej dohody medzi stavebníkom alebo developerom a institúciou sociálneho bývania, nic to nemení na skutocnosti, ze touto dohodou, ako vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, sa v zásade neriadia vztahy medzi verejným obstarávatelom a dotknutým hospodárskym subjektom. Okrem toho sa zdá, ze sa takáto dohoda netýka výstavby sociálnych bytov, ale len následnej fázy, teda fázy ich uvedenia na trh. 115 Prinálezí vsak vnútrostátnemu súdu posúdit vzhladom na celú uplatnitelnú právnu úpravu, ako aj na vsetky relevantné okolnosti veci samej, ci výstavba sociálnych bytov vo veci samej patrí do rámca zmluvného vztahu medzi verejným obstarávatelom a hospodárskym subjektom a ci splna ostatné kritériá stanovené v bode 109 tohto rozsudku. 116 V tomto kontexte je dôlezité takisto pripomenút jednak, ze uplatnenie smernice 2004/18 na verejnú zákazku na práce podlieha podmienke, aby jej odhadovaná hodnota dosiahla prah, od ktorého sa uplatnuje, stanovený v clánku 7 písm. c) tejto smernice, a jednak, ze dva typy zákaziek uzatváraných verejnoprávnymi institúciami, ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, nepatria do pôsobnosti práva Únie v oblasti verejného obstarávania. 117 Po prvé ide o zákazky uzatvárané verejným orgánom s osobou odlisnou z právneho hladiska, a to v prípade, ze tento orgán má nad danou osobou podobnú kontrolu ako nad svojimi útvarmi a zároven ze táto osoba vykonáva zásadnú cast svojej cinnosti s verejným orgánom alebo orgánmi, ktoré ju vlastnia (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Ordine degli Ingegneri della Provincia di Lecce a i., C-159/11, bod 32 a citovanú judikatúru). 118 Po druhé ide o zmluvy, ktorými si dva verejnoprávne subjekty upravia spoluprácu, ktorej úcelom je plnenie úlohy sluzby vo verejnom záujme, ktorá je pre tieto subjekty spolocná. V takom prípade sa pravidlá práva Únie v oblasti verejného obstarávania neuplatnia, pretoze také zmluvy sú nielen uzatvárané výlucne medzi verejnoprávnymi subjektmi bez úcasti akejkolvek súkromnej osoby a ziadny súkromný podnik nie je vo výhodnejsej situácii nez jeho konkurenti, ale navyse spolupráca, ktorú upravujú, sa riadi výlucne dôvodmi a poziadavkami potrebnými na sledovanie cielov vo verejnom záujme (pozri rozsudok Ordine degli Ingegneri della Provincia di Lecce a i., uz citovaný, body 34 a 35). 119 Vzhladom na vyssie uvedené pripomienky treba na jedenástu otázku vo veci C-203/11 odpovedat tak, ze na výstavbu sociálnych bytov, ktoré sa potom predajú za stanovené maximálne ceny verejnoprávnej institúcii sociálneho bývania alebo ich predaj pre poskytovatela sluzieb, ktorý tieto byty postavil, sprostredkuje táto institúcia, sa vztahuje pojem "verejné zákazky na práce" definovaný v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18, ak sú splnené kritériá stanovené v tomto ustanovení, co prinálezí preskúmat vnútrostátnemu súdu. O trovách 120 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Vnútrostátna právna úprava, akú stanovuje kniha 5 dekrétu Flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike v oblasti pôdy a nehnutelností, ktorá podriaduje prevod nehnutelností nachádzajúcich sa v urcitých obciach urcených Vlaamse Regering podmienke, aby provincná hodnotiaca komisia preverila existenciu "dostatocnej väzby" medzi nadobúdatelom alebo prípadným nájomcom a týmito obcami, je v rozpore s clánkami 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, ako aj s clánkami 22 a 24 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve obcanov Únie a ich rodinných príslusníkov volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov, ktorá mení a doplna nariadenie (EHS) 1612/68 a rusí smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS. 2. Clánok 63 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze s ním nie je v rozpore taká právna úprava, akú stanovuje kniha 4 uvedeného dekrétu Flámskeho regiónu, podla ktorej sa urcitým hospodárskym subjektom pri vydávaní stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu ukladá "sociálna povinnost", ak vnútrostátny súd konstatuje, ze táto právna úprava je nevyhnutná a vhodná na dosiahnutie ciela, ktorým je zabezpecit dostatocnú ponuku bývania pre osoby s nízkym príjmom alebo iné znevýhodnené kategórie miestneho obyvatelstva. 3. Danové stimuly a dotacné mechanizmy stanovené v tom istom dekréte Flámskeho regiónu mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Prinálezí vnútrostátnemu súdu posúdit, ci sú podmienky spojené s existenciou státnej pomoci splnené, a ak áno, pokial ide o opatrenia uvedené v knihe 4 tohto dekrétu, ktorých cielom je kompenzovat sociálnu povinnost prislúchajúcu stavebníkom a developerom, overit, ci sa má na takéto opatrenia uplatnit rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 [ES] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 4. Na výstavbu sociálnych bytov, ktoré sa potom predajú za stanovené maximálne ceny verejnoprávnej institúcii sociálneho bývania alebo ich predaj pre poskytovatela sluzieb, ktorý tieto byty postavil, sprostredkuje táto institúcia, sa vztahuje pojem "verejné zákazky na práce" definovaný v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby v znení vyplývajúcom z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 596/2009 z 18. júna 2009, ak sú splnené kritériá stanovené v tomto ustanovení, co prinálezí preskúmat vnútrostátnemu súdu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyky konania: francúzstina a holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG3tTt9/L93372-1954TMP.html#t-ECR_62011CJ0197_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:158:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:188:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0212&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0434&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0152&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0253&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0567&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0400&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0182&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0140&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:379:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0451&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0399&locale=SK 22. file:///tmp/lynxXXXXG3tTt9/L93372-1954TMP.html#c-ECR_62011CJ0197_SK_01-E0001