NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 28. februára 2013 ( [1]1 ) Vec C-681/11 Schenker & Co. AG a i. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Oberster Gerichtshof (Rakúsko)] "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánky 85 EHS, 81 ES a 101 ZFEÚ -- Nariadenie (EHS) c. 17 -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Omyl podniku vo veci rozporu jeho správania s kartelovým právom (omyl pri posudzovaní zákazu) -- Moznost vytýkat omyl pri posudzovaní zákazu -- Dôvera v právnu radu -- Dôvera v správnost rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze -- Úprava o korunnom svedkovi podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze -- Právomoc vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze konstatovat kartelový delikt bez ulozenia sankcií" I - Úvod 1. Mozno stíhat podnik za kartelový delikt, ak tento podnik mylne vychádzal zo zákonnosti vlastného správania? To je podstatou právnej otázky, s ktorou je v tomto prípade konfrontovaný Súdny dvor v rámci predmetného prejudiciálneho konania. 2. Rakúsky orgán hospodárskej sútaze stíhal viaceré speditérske podniky z dôvodu porusenia clánku 101 ZFEÚ a príslusných ustanovení vnútrostátneho kartelového práva, pretoze dlhé roky uzatvárali dohody o cenách. Dotknuté podniky sa bránia predovsetkým tvrdením, ze sa v dobrej viere spoliehali na radu specializovanej advokátskej kancelárie, ako aj na rozhodnutie príslusného vnútrostátneho súdu, a preto ich nemozno obvinit z úcasti na kartelovom delikte ani im zan ulozit pokuty. 3. Tento prípad o to viac dokazuje, ze orgány hospodárskej sútaze a súdy príslusné pre túto oblast sú pri plnení svojich úloh konfrontované s problémami, pri ktorých existuje podobnost s trestným právom, a pri ich riesení sa môzu objavovat aj citlivé otázky ochrany základných práv. Nasmerovanie, ktoré v tejto súvislosti uskutocní Súdny dvor, bude mat zásadný význam pre dalsí vývin európskeho práva hospodárskej sútaze a pre jeho praktické uplatnenie - na úrovni Únie, ako aj na vnútrostátnej úrovni. II - Právny rámec A - Právo Únie 4. Právny rámec Únie je v tomto prípade na úrovni primárneho práva urcený clánkom 85 Zmluvy o E(H)S a clánkom 81 ES, ako aj vseobecnými právnymi zásadami práva Únie. Na úrovni sekundárneho práva bolo pre obdobie do 30. apríla 2004 vrátane tohto dátumu relevantné nariadenie Rady (EHS) c. 17 ( [2]2 ), od 1. mája 2004 platí nariadenie (ES) c. 1/2003 ( [3]3 ). 1. Nariadenie (EHS) c. 17 5. Podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17 mali podniky a zdruzenia podnikov moznost ziadat od Európskej komisie o tzv. negatívny atest: "Na poziadanie príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov môze Komisia na základe faktov, ktoré má k dispozícii potvrdit, ze podla clánku 85 (1) alebo clánku 86 zmluvy neexistujú ziadne dôvody preto, aby zasiahla proti dohodám, rozhodnutiam alebo postupom." 2. Nariadenie (ES) c. 1/2003 6. V clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa pod nadpisom Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov upravuje toto: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: -- nariadit skoncenie porusovania, -- nariadit docasné opatrenia, -- prijímat záväzky, -- ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 7. Okrem toho sa v clánku 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 uvádza táto úprava právomoci vnútrostátnych súdov: "Vnútrostátne súdy majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy." 8. Podla clánku 35 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 môzu medzi orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ktoré sú zodpovedné za uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, patrit aj súdy. 9. Právomoci Európskej komisie sa upravujú v clánku 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 v skrátenej podobe takto: "Ak Komisia, konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu, zistí porusovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie po tom, co bolo spáchané." 10. Okrem toho zakladá clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 túto právomoc Európskej komisie na ukladanie pokút: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy..." 11. Na doplnenie treba upozornit na clánok 10 nariadenia (ES) c. 1/2003, ktorý obsahuje toto ustanovenie o zistení neuplatnitelnosti: "Ked si to verejný záujem Spolocenstva týkajúci sa uplatnovania clánkov 81 a 82 Zmluvy [o ES] vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 81 Zmluvy [o ES] nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 81 ods. 1 Zmluvy [o ES], alebo ze sú splnené podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy [o ES]. ..." B - Vnútrostátne právo 12. Od 1. januára 1989 do 31. decembra 2005 platil v Rakúsku Kartellgesetz 1988 (zákon o karteloch z roku 1988, dalej len "zákon o karteloch z roku 1988") ( [4]4 ). § 16 zákona o karteloch z roku 1988 obsahoval túto definíciu pojmu "bagatelné kartely": "Bagatelnými kartelmi sa rozumejú kartely, ktoré majú v case svojho vzniku podiel na zásobovaní 1. celého tuzemského trhu nizsí ako 5 % a 2. prípadného miestneho tuzemského ciastkového trhu nizsí ako 25 %." 13. Podla § 18 ods. 1 prvého bodu zákona o karteloch z roku 1988 sa mohli bagatelné kartely uskutocnovat aj predtým, ako boli právoplatne povolené; výnimku predstavovali prípady, ked vstupom dalsích podnikov do kartelu doslo k prekroceniu limitov stanovených v § 16 kartelového zákona z roku 1988. 14. Od 1. januára 2006 platí v Rakúsku Kartellgesetz 2005 (zákon o karteloch z roku 2005; dalej len "zákon o karteloch z roku 2005") ( [5]5 ), ktorého § 1 ods. 1 obsahuje zákaz takých spôsobov správania, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, pricom je porovnatelný so zákazom uvedeným v clánku 81 ods. 1 ES (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ). Podla § 2 ods. 2 prvého bodu zákona o karteloch z roku 2005 predstavujú výnimku z tohto zákazu zase "kartely, na ktorých sa zúcastnujú podniky, ktorých spolocný podiel na celkovom tuzemskom trhu nie je vyssí ako 5 % a na prípadnom miestnom tuzemskom ciastkovom trhu je ich podiel nizsí ako 25 % (bagatelné kartely)". 15. § 28 ods. 1 zákona o karteloch z roku 2005 stanovuje: "Ak je porusovanie... ukoncené, je kartelový súd povinný konstatovat porusenie, ak je to predmetom oprávneného záujmu." III - Skutkový stav a právny spor vo veci samej 16. Pred vnútrostátnymi súdmi, do príslusnosti ktorých patria kartelové veci, bol predlozený právny spor medzi rakúskym Bundeswettbewerbsbehörde (spolkový orgán hospodárskej sútaze) a radom speditérskych podnikov, ktoré pôsobia v Rakúsku. 17. Základom tohto právneho sporu je dlhorocný kartel na rakúskom trhu speditérskych sluzieb, tzv. Spediteurs-Sammelladungs-Konferenz (Konferencia speditérov zberných nákladov; dalej len "SSK"), ktorá má ako "záujmové zdruzenie" priblizne 40 clenov. ( [6]6 ) V SSK sa medzi zúcastnenými speditérskymi podnikmi uzatvárali predovsetkým dohody o tarifách za vnútrostátnu prepravu zberných nákladov, to znamená za speditérske sluzby, v prípade ktorých sa viaceré jednotlivé zásielky od rôznych odosielatelov logisticky zbierajú do jedného zberného nákladu a odosielajú sa na rozlicné miesta urcenia. 18. SSK vznikla v polovici 90. rokov. So zretelom na zalozenie Európskeho hospodárskeho priestoru k 1. januáru 1994 sa zúcastnené speditérske podniky usilovali o to, aby sa nedostali do rozporu s európskym právom hospodárskej sútaze. Svoju spoluprácu preto obmedzili na územie Rakúskej republiky. 19. Dna 30. mája 1994 získala SSK právnu formu spolocnosti zalozenej podla obcianskeho práva, pricom bola dohodnutá odkladacia podmienka povolenia zo strany kartelového súdu. 20. Dna 28. júna 1994 bola na rakúsky kartelový súd podaná ziadost o povolenie kartelovej dohody SSK. ( [7]7 ) K ziadosti bola pripojená rámcová zmluva SSK a ziadatelia posúdili skutkové okolnosti podla rakúskeho, ako aj podla európskeho kartelového práva. V konaní pred kartelovým súdom bol predlozený predbezný posudok Paritného výboru pre kartelové zálezitosti ( [8]8 ), ktorý dospel k predbeznému záveru, ze kartel nepredstavuje prekázku pre obchod medzi clenskými státmi, a preto sa neuplatnia európske predpisy o hospodárskej sútazi. Kedze v záverecnom posudku vsak paritný výbor uznal SSK z pohladu národného hospodárstva za neoprávnenú, ziadost o povolenie bola vzatá spät. 21. Zentralverband der Spediteure (Ústredný zväz speditérov; dalej len "ZV") poziadal 6. februára 1995 kartelový súd o urcenie, ze SSK predstavuje bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988, a preto sa môze vykonávat bez povolenia. ( [9]9 ) Kartelový súd uskutocnil náhlad do spisu vo veci konania o vydanie povolenia z roku 1994 ( [10]10 ), odkial získal informáciu o právnom názore paritného výboru, ktorý v danom case vyjadril vo svojom predbeznom posudku k otázke uplatnitelnosti európskeho kartelového práva. Uznesením z 2. februára 1996 kartelový súd urcil, ze SSK predstavuje bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Uznesenie nadobudlo platnost bez podania opravného prostriedku. 22. Aj advokátska kancelária ( [11]11 ), ktorú oslovil kartelový splnomocnenec SSK, zastávala názor, ze SSK mozno povazovat za bagatelný kartel. Tento názor je vyjadrený vo viacerých jej poradenských listoch. 23. Poverení advokáti najprv potvrdili, ze aktivity SSK plánované podla ustanovení predlozenej rámcovej dohody mozno bez výhrady realizovat. V liste z 11. marca 1996 uviedli body, ktoré sa majú dodrziavat pri vykonávaní SSK ako bagatelného kartelu. Otázkou, ci je bagatelný kartel zlucitelný s európskym kartelovým právom, sa list výslovne nezaoberal. 24. V dalsom liste z roku 2001, ktorý podnietila zmena tarifnej struktúry SSK, okrem toho advokátska kancelária uviedla, ze existencia bagatelného kartelu závisí iba od toho, ci zúcastnené podniky spolocne prekrocili alebo neprekrocili urcité podiely na trhu. 25. V súvislosti s novelou zákona o karteloch z roku 2005, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2006, poziadal ZV opätovne advokátsku kanceláriu o preskúmanie otázky, aké dôsledky bude mat táto novela na SSK. Advokátska kancelária vo svojej odpovedi z 15. júla 2005 uviedla, ze sa musí overit, ci podiel SSK prekracuje 5 % na vnútrostátnom trhu a ci sú dohody prijaté v rámci SSK vynaté zo zákazu kartelu. Otázke zlucitelnosti s európskym kartelovým právom sa list opätovne nevenoval. 26. Prieskumom vykonaným elektronickou postou ZV zistil podiely clenov SSK na trhu v rámci Rakúska v oblasti prepravy zberných nákladov v oblasti kusového tovaru za roky 2004, 2005 a 2006. Pri uplatnení zásad vymedzenia trhu, ktoré boli základom urcovacieho uznesenia kartelového súdu, vypocítal ZV podiel SSK na trhu vo výske 3,82 % za rok 2005, resp. 3,23 % za rok 2006. O nepresiahnutí hranice 5 % boli informovaní prinajmensom najdôlezitejsí clenovia SSK. Podla uznesenia o predlození návrhu na zacatie prejudiciálneho konania je vylúcené, ze by sa do roku 2004 vrátane prekrocila hranica 5 % v dôsledku pristúpenia nových clenov. 27. Európska komisia 11. októbra 2007 oznámila, ze vykonala neohlásené kontroly v obchodných priestoroch rôznych poskytovatelov medzinárodných speditérskych sluzieb z dôvodu podozrenia, ze doslo k obchodným praktikám obmedzujúcim hospodársku sútaz. V reakcii na to predstavenstvo SSK vydalo 29. novembra 2007 jednomyselné rozhodnutie o okamzitom rozpustení SSK. Clenovia SSK boli o tomto rozhodnutí informovaní 21. decembra 2007. 28. Bundeswettbewerbsbehörde teraz speditérskym podnikom zúcastneným na SSK vytýka, ze od roku 1994 do 27. novembra 2007 sa "podielali na jedinom, komplexnom, mnohotvárnom porusovaní európskeho a vnútrostátneho a kartelového práva" tým, ze "sa dohodli na tarifách za vnútrostátnu prepravu zberných nákladov platných v celom Rakúsku". Bundeswettbewerbsbehörde v konaní vo veci samej navrhla ulozit väcsine dotknutých podnikov pokuty z dôvodu ich úcasti na karteli. ( [12]12 ) Pokial ide o firmu Schenker, ktorá sa ponúkla, ze bude vystupovat ako korunný svedok, navrhlo sa len konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ a § 1 zákona o karteloch z roku 2005 (resp. § 9 v spojení s § 18 zákona o karteloch z roku 1988) bez financných sankcií. 29. Speditérske podniky sa bránia predovsetkým tým, ze sa spoliehali na odbornú radu právneho poradcu, ktorý má v oblasti práva hospodárskej sútaze skúsenosti a je spolahlivý, a ze kartelový súd uznal SSK ako bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Zastávali názor, ze európske právo hospodárskej sútaze sa nemalo uplatnit, pretoze obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré vyplývalo z cinnosti SSK, neovplyvnovalo obchod medzi clenskými státmi. 30. Táto obrana bola na prvom stupni úspesná: Oberlandesgericht Wien ako kartelový súd ciastocným rozhodnutím z 22. februára 2011 návrhy Bundeswettbewerbsbehörde zamietol. ( [13]13 ) Na odôvodnenie okrem iného uviedol, ze pokial ide o cenové dohody, speditérskym podnikom nemozno vytýkat zavinené konanie, pretoze sa môzu odvolat na urcujúce uznesenie kartelového súdu z 2. februára 1996 a okrem toho si zadovázili právnu radu specializovanej advokátskej kancelárie. Co sa osobitne týka firmy Schenker ako korunného svedka, Oberlandesgericht dospel k záveru, ze konstatovat rozpor bez toho, aby sa pritom ulozila pokuta, je výlucne zálezitostou Európskej komisie. 31. Bundeswettbewerbsbehörde a Bundeskartellanwalt (spolkový prokurátor vo veciach kartelov) podali proti prvostupnovému rozhodnutiu, ktoré vyhlásil Oberlandesgericht Wien, odvolanie ("Rekurs") na Oberster Gerichtshof ako vrchný kartelový súd. V konaní pred Oberster Gerichtshof predlozila Európska komisia listom z 12. septembra 2011 písomné pripomienky. ( [14]14 ) IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 32. Uznesením z 5. decembra 2011, ktoré bolo kancelárii Súdneho dvora dorucené 27. decembra 2011, predlozil rakúsky Oberster Gerichtshof ako vrchný kartelový súd ( [15]15 ) (dalej aj "vnútrostátny súd") Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach: 1. Smie byt porusenie clánku 101 ZFEÚ podnikom potrestané pokutou, ak bol podnik v otázke zákonnosti svojho správania v omyle a tento omyl mu nemozno vytýkat? Pre prípad, ze bude otázka 1 zodpovedaná záporne: a) Nemozno omyl v otázke zákonnosti správania vytýkat, ak sa podnik správal v súlade s radou právneho poradcu skúseného v oblasti práva hospodárskej sútaze a nesprávnost rady nebola ani zjavná, ani dostatocným overením podnikom rozpoznatelná? b) Nemozno omyl v otázke zákonnosti správania vytýkat, ak sa podnik spoliehal na správnost rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorý samotné posudzované správanie preskúmal a konstatoval jeho prípustnost? 2. Majú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze právomoc urcit, ze sa podnik zúcastnil na karteli, ktorý porusuje právo hospodárskej sútaze Únie, ak tomuto podniku nie je mozné ulozit pokutu z dôvodu "úpravy o korunnom svedkovi"? 33. Na konaní pred Súdnym dvorom sa okrem firmy Schenker a mnozstva iných podnikov, ktoré boli úcastníkmi konania vo veci samej, písomne vyjadrili aj rakúsky Bundeswettbewerbsbehörde a Bundeskartellanwalt, vlády Talianska a Polska, ako aj Európska komisia. Bundeswettbewerbsbehörde a väcsina zúcastnených podnikov, ako aj Európska komisia boli zastúpené aj na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 15. januára 2013. V - Posúdenie 34. Prejednávaný prípad sa spolu s SSK týka dlhorocného kartelu, ktorý bol v Rakúsku aktívny ciastocne v období platnosti nariadenia (ESH) c. 17 a ciastocne v období platnosti nariadenia (ES) c. 1/2003. 35. Z obsahového hladiska ide celkovo o otázku, ci podniky, ktoré boli súcastou SSK, mohli v dobrej viere vychádzat z toho, ze dohody o cenách, ktoré uzatvorili, neovplyvnovali obchod medzi clenskými státmi, a teda spadali výlucne do pôsobnosti vnútrostátneho rakúskeho kartelového práva, a nie aj do pôsobnosti európskeho práva hospodárskej sútaze. 36. Pokial ide o právo Únie, clenovia SSK sa domnievali, ze sú "v bezpecí", kedze miestnu pôsobnost svojho kartelu obmedzili výlucne na územie Rakúska. Vzhladom na judikatúru súdov Únie a správnu prax Európskej komisie niet pochybností o tom, ze tento právny názor bol objektívne nesprávny. ( [16]16 ) Nie je vsak jasné, ci aj subjektívne mozno uplatnit vo vztahu k dotknutým podnikom zodpovednost za porusenie zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie. Inými slovami, na tomto mieste treba preskúmat, ci sú podniky, ktoré boli súcastou SSK, vinné za porusenie zákazu kartelov, ktorý upravuje právo Únie. 37. Vnútrostátny súd sa vo svojom uznesení o predlození návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, rovnako ako úcastníci konania, odvoláva na clánok 101 ZFEÚ, ktorý sa vsak uplatnuje az od 1. decembra 2009. Naproti tomu ku kartelovému deliktu, ktorý je predmetom sporu, doslo v období, ked ciastocne platil clánok 81 ES a scasti dokonca este clánok 85 Zmluvy o E(H)S. Na to, aby sa vnútrostátnemu súdu poskytla odpoved, ktorá bude uzitocná pre vyriesenie sporu, treba na návrh na zacatie prejudiciálneho konania odpovedat s ohladom na posledné dva uvedené predpisy. Bez problémov samozrejme mozno preniest nasledujúce tvrdenia na zákaz kartelov, ktorý je v práve Únie upravený v súcasnom znení clánku 101 ZFEÚ. Na zjednodusenie preto v prevaznej miere hovorím o "zákaze kartelov upravenom v práve Únie", ktorý je z obsahového hladiska v podstate zakotvený vo vsetkých troch uvedených predpisoch. A - Omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, v európskom práve hospodárskej sútaze (prvá cast prvej prejudiciálnej otázky) 38. Oberster Gerichtshof sa na základe prvej casti svojej prvej otázky chce dozvediet, ci mozno podniku ulozit pokutu za porusenie zákazu kartelov upraveného v práve Únie, ktorého sa dopustil, pokial sa podnik mýlil v súvislosti so zákonnostou svojho správania a tento omyl mu nemozno vytýkat. Inými slovami, treba vysvetlit zásadnú otázku, ci európske právo hospodárskej sútaze uznáva institút omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý je známy zo vseobecného trestného práva a vylucuje zavinenie. Súdny dvor sa vo svojej doterajsej judikatúre uz stretol s týmto problémom, ( [17]17 ) ale nikdy sa mu podrobne nevenoval. 39. Na rozdiel od názoru Európskej komisie nie je odpoved na túto prvú cast prvej prejudiciálnej otázky vôbec nadbytocná a nedá sa nahradit ani jednoduchým vysvetlením dalsích prejudiciálnych otázok. Uvedené dalsie otázky boli totiz scasti predlozené len subsidiárne a okrem toho vsetky logicky predpokladajú, ze v európskom práve hospodárskej sútaze existuje omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Nevyhnutne treba vopred posúdit, ci to tak je. 40. Východisko úvah o tejto problematike by malo spocívat v tom, ze kartelové právo síce nepatrí do ústrednej oblasti trestného práva, ( [18]18 ) ale jeho povaha je prinajmensom podobná trestnému právu. ( [19]19 ) Z toho vyplýva, ze v rámci kartelového práva treba respektovat urcité zásady, ktoré pochádzajú z trestného práva a ktoré napokon mozno odvodit zo zásady právneho státu a zásady zavinenia. Okrem zásady osobnej zodpovednosti, ktorá súdy Únie v prípadoch kartelov az do súcasnosti casto zamestnávala, ( [20]20 ) aj zásada nulla poena sine culpa (ziadny trest bez viny). 41. Hoci sa Súdny dvor vo svojej judikatúre doposial este intenzívne nezaoberal zásadou nulla poena sine culpa, existujú dôkazy o tom, ze na úrovni Únie pokladá jej platnost za samozrejmú. ( [21]21 ) Doplním, ze ide o zásadu s povahou základného práva, ktorá pochádza zo spolocných ústavných tradícií clenských státov. ( [22]22 ) V Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd ( [23]23 ) sa táto zásada síce výslovne neuvádza, ale predstavuje nevyhnutnú podmienku prezumpcie neviny. Mozno preto vychádzat z toho, ze zásada nulla poena sine culpa je implicitne obsahom tak clánku 48 ods. 1 Charty, ako aj clánku 6 ods. 2 EDLP, ktoré sa nesporne zohladnujú v konaniach vo veci kartelov. ( [24]24 ) V konecnom dôsledku mozno obe tieto ustanovenia Charty a EDLP povazovat za procesnoprávne vyjadrenie zásady nulla poena sine culpa. 42. V súvislosti so sankciami v oblasti kartelového práva, ktoré má ulozit Európska komisia, je zásada nulla poena sine culpa vyjadrená tak v clánku 15 ods. 2 starého nariadenia (EHS) c. 17, ako aj v clánku 23 ods. 2 aktuálne platného nariadenia c. 1/2003: podla oboch predpisov mozno kartelové pokuty ulozit len za úmyselné porusenia alebo porusenia z nedbanlivosti. 43. To isté musí platit, ak sú porusenia kartelového práva Únie predmetom konania na vnútrostátnych úradoch hospodárskej sútaze alebo na súdoch príslusných pre túto oblast. V rámci pôsobnosti práva Únie sú totiz vnútrostátne orgány pri výkone svojich právomocí povinné respektovat vseobecné právne zásady práva Únie. ( [25]25 ) To isté vyplýva aj z clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v ktorom sa v konecnom dôsledku zaistuje prednost hodnotení kartelového práva Únie pred právom hospodárskej sútaze konkrétnych clenských státov. 44. Zo zásady nulla poena sine culpa vyplýva, ze voci podniku mozno za kartelový delikt, ktorého sa dopustil z jasne objektívneho hladiska, vyvodit zodpovednost len vtedy, ak mu toto porusenie mozno vytýkat aj zo subjektívneho hladiska. Ak bol podnik naproti tomu v omyle pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, nemozno vo vztahu k nemu konstatovat ani porusenie, ani ho nemozno pouzit ako základ pre ulozenie sankcií, ako napríklad pokút. 45. Treba zdôraznit, ze nie kazdý omyl pri posudzovaní zákazu môze úplne vylúcit zavinenie podniku, ktorý bol súcastou kartelu, a teda existenciu porusenia, ktoré mozno sankcionovat. Iba v prípade, ze sa omylu, v ktorom sa podnik nachádzal, pokial ide o zákonnost jeho správania na trhu, nedalo predíst - niekedy sa hovorí aj o ospravedlnitelnom omyle alebo o omyle, ktorý nemozno vytknút -, konal podnik bez zavinenia a nemozno ho obvinit z príslusného kartelového deliktu. 46. Taký omyl pri posudzovaní zákazu, ktorému sa nedalo predíst, by vsak mal existovat len velmi zriedkavo. Domnienka jeho existencie je mozná len vtedy, ak dotknutý podnik urobil vsetko, co mohol a co sa od neho dalo pozadovat, aby zabránil poruseniu kartelového práva Únie, za ktoré sa voci nemu vyvodzuje zodpovednost. 47. Ak by aj dotknutý podnik mohol omylu vo veci zákonnosti svojho trhového správania, ktorého sa dopustil, zabránit - ako to casto býva - primeranými opatreniami, nemôze sa vyhnút vsetkým sankciám za kartelový delikt, ktorý spáchal. Bol by navyse prinajmensom vinný za porusenie z nedbanlivosti, ( [26]26 ) co v závislosti od stupna závaznosti príslusných otázok práva hospodárskej sútaze môze (ale nemusí) viest k znízenej výske pokuty. ( [27]27 ) 48. To, ci sa omylu podnik, ktorý bol súcastou kartelu, dalo alebo nedalo zabránit (ci mu tento omyl mozno alebo nemozno vytýkat), treba posúdit podla jednotných kritérií práva Únie, aby pokial ide o materiálne právo hospodárskej sútaze Únie, platili pre vsetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu jednotné rámcové podmienky ("level playing field"). ( [28]28 ) Túto problematiku bude este potrebné vysvetlit podrobnejsie v súvislosti s druhou castou prvej prejudiciálnej otázky, ktorej sa budem venovat dalej. B - O moznosti vytýkat omyl pri posudzovaní zákazu (druhá cast prvej prejudiciálnej otázky) 49. Ak kartelové právo Únie uznáva institút omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, tak ako to navrhujem, ( [29]29 ) bude treba vysvetlit aj subsidiárne predlozenú druhú cast prvej prejudiciálnej otázky [otázku 1 písm. a) a písm. b)]. Vnútrostátny súd sa na základe tejto casti chce v podstate dozvediet, ktoré povinnosti v oblasti nálezitej starostlivosti musel podnik splnit, aby bol mozný predpoklad, ze pokial ide o zákonnost jeho správania na trhu, nachádzal sa v nepredvídatelnom omyle (ktorý mu nemozno vytýkat), a ktorý teda vylucuje zavinenie, takze tento podnik nemozno obvinit z prípadného kartelového deliktu. 50. Konkrétne treba vysvetlit, ci a za akých podmienok môze dôvera dotknutého podniku v právnu radu [otázka 1 písm. a), v súvislosti s tým súbezne pozri oddiel 1] alebo v rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze [otázka 1 písm. b), v súvislosti s tým pozri cast 2 nizsie] viest k domnienke, ze prípadný omyl pri posudzovaní zákazu podniku nemozno vytýkat, podnik preto ostane usetrený od sankcií podla kartelového práva. 1. Dôvera podniku v právnu radu [otázka 1 písm. a)] 51. V prvej otázke písm. a) pozaduje vnútrostátny súd informáciu o tom, ci domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, existuje vtedy, ak sa podnik v prípade protisútazného správania, ktoré sa mu kladie za vinu, spoliehal na právnu radu. 52. Táto ciastková otázka vzniká vzhladom na viaceré písomné vyjadrenia advokátskej kancelárie, ktorú oslovila SSK a na ktorú sa teraz v snahe o zbavenie sa viny odvolávajú dotknuté podniky v konaní vo veci samej. 53. Medzi úcastníkmi konania existujú obrovské nejasnosti v tom, ci pri posúdení zodpovednosti podniku za kartelový delikt treba zohladnit právnu radu. Kým vsetky podniky, ktoré sú úcastníckami prejudiciálneho konania, na to bez výnimky odpovedajú kladne ( [30]30 ), Európska komisia, ako aj clenské státy zastúpené pred Súdnym dvorom a vnútrostátne orgány zaujali opacný názor. a) O význame právnej rady v systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 54. Pokial je zrejmé, Súdny dvor sa touto problematikou doposial zaoberal len jediný raz, a to relatívne okrajovo. V rozsudku Miller uviedol, ze výrok právneho poradcu nemôze ospravedlnit porusenie clánku 85 Zmluvy o EHS, ktorého sa podnik dopustil. ( [31]31 ) 55. Dané konstatovanie Súdneho dvora v rozsudku Miller treba chápat v kontexte právnej úpravy, ktorá v danom case platila. Podla nariadenia (EHS) c. 17 mali podniky do 30. apríla 2004 moznost výberu, ci dohody, ktoré uzatvorili, predlozia na schválenie Európskej komisii, alebo Komisiu poziadajú o tzv. negatívny atest. Podniky pôsobiace na spolocnom trhu mali týmto spôsobom moznost získat zo strany orgánov právnu istotu vo veci zlucitelnosti svojho konania s európskym právom hospodárskej sútaze. Podnik, ktorý si nezvolil túto cestu, ale sa opieral iba o radu advokáta, nevykonal vsetko, co bolo v jeho silách, aby predisiel rozporu s európskym právom hospodárskej sútaze. Samotná dôvera podniku v posudok advokáta nepostacovala v danom case na to, aby sa prípadný omyl pri posudzovaní zákazu mohol povazovat za nepredvídatelný, a teda za vylucujúci zavinenie. 56. Na právny stav, ktorý platí v súcasnosti, sa vsak judikatúra vo veci Miller nedá preniest. Nariadením (ES) c. 1/2003, ktoré platí od 1. mája 2004, doslo totiz k zmene paradigmy pri presadzovaní kartelového práva Únie. Pôvodný systém prihlások a povolení podla nariadenia (EHS) c. 17 sa nahradil novým systémom zákonnej výnimky. ( [32]32 ) Odvtedy ani Európska komisia, ani orgány hospodárskej sútaze clenských státov ci súdy príslusné pre túto oblast neudelujú povolenia ani negatívne atesty pre konkrétne prípady. ( [33]33 ) 57. Od podnikov pôsobiacich na vnútornom trhu sa od 1. mája 2004 naopak ocakáva, ze zlucitelnost svojho správania na trhu s európskym kartelovým právom posúdia na vlastnú zodpovednost. Dotknuté podniky tým v zásade samy nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu. Platí vseobecná zivotná múdrost, ze neznalost zákona neospravedlnuje. Získanie odbornej právnej rady preto v systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 nadobúda úplne iný význam, ako to bolo este v systéme nariadenia (EHS) c. 17. Konzultácia s právnym poradcom predstavuje dnes pre podnik casto jediný spôsob, ako sa komplexne informovat o právnom stave v oblasti kartelového práva. 58. Nepozaduje sa podnecovanie podnikov k tomu, aby na jednej strane získavali odborné právne poradenstvo, ale na druhej strane pri posudzovaní svojej zodpovednosti za porusenia kartelového práva Únie nepripísali tomuto poradenstvu nijaký význam. Ak podnik v dobrej viere dôveroval v konecnom dôsledku nesprávnej rade svojho právneho poradcu, v konaní vo veci ulozenia pokuty podla kartelového práva to nemôze ostat bez následkov. 59. Naproti názoru Európskej komisie nepredstavuje výlucne obcianskoprávna zodpovednost advokáta za nesprávnu právnu radu, ktorú zrejme udelil, nijakú primeranú kompenzáciu. Civilný regres klienta voci jeho advokátovi je spravidla postihnutý znacne nepredvídatelnými skutocnostami a okrem toho nemôze odcinit odsúdenie (tzv. stigmu), ktoré je spojené s ulozením sankcií v oblasti kartelového práva - to znamená sankcií, ktoré sú podobné trestnému právu - voci podniku. 60. Získanie právnej rady samozrejme nemôze podnik zbavit akejkolvek vlastnej zodpovednosti za jeho správanie na trhu a za prípadné porusenie európskeho práva hospodárskej sútaze. Posudok advokáta nemôze nikdy predstavovat výsadnú listinu. Inak by sa vytvoril priestor na vyhotovovanie záujmových posudkov a právomoc vykonávat úradné negatívne atesty, ktorá sa odstránila nariadením (ES) c. 1/2003, by de facto presla na súkromných právnych poradcov, ktorí by na nu vôbec neboli legitimovaní. 61. Základný ciel úcinného presadzovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze ( [34]34 ) stanovuje, aby sa prípadná dôvera podniky v právnu radu uznala ako základ omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, len v tom prípade, ak sa v súvislosti so získaním tejto právnej rady dodrzali urcité minimálne predpoklady, ktoré by som dalej chcela strucne prezentovat. b) Minimálne poziadavky v súvislosti so získaním právnej rady 62. Základná podmienka pre zohladnenie právnej rady, ktorú podnik získal, je, ze podnik tejto rade v dobrej viere dôveroval. Ochrana legitímnej dôvery a dobrá viera spolu úzko súvisia. ( [35]35 ) Pokial skutocnosti odôvodnujú domnienku, ze sa napriek lepsím vedomostiam opieral o posudok advokátov alebo ze islo o záujmový posudok, pri posudzovaní zodpovednosti za porusenie pravidiel európskeho práva hospodárskej sútaze sa udelená právna rada od zaciatku nezohladní. 63. Pokial ide o získanie právnej rady, platia navyse tieto minimálne poziadavky, za ktorých dodrzanie nesie riziko a zodpovednost dotknutý podnik. 64. Po prvé, vzdy treba získat radu nezávislého externého advokáta. ( [36]36 ) Rada od pracovníkov vlastného interného právneho oddelenia podniku alebo koncernu nemôze v prípade omylu pri posudzovaní zákazu v nijakom prípade vylúcit zavinenie. Právnici podniku - hoci majú postavenie interných advokátov ( [37]37 ) - sú ako zamestnanci priamo závislí od dotknutého podniku a v súlade s tým je za ich právnu radu zodpovedný ich vlastný zamestnávatel. Podnik si nemôze sám poskytnút výsadnú listinu pre konanie, ktoré môze byt v rozpore s kartelovým právom. 65. Po druhé, musí íst o radu odborného advokáta, co predpokladá, ze advokát sa specializuje na právo hospodárskej sútaze vrátane európskeho kartelového práva a okrem toho je pravidelne poverený mandátmi z tejto právnej oblasti. 66. Po tretie, právna rada sa musí udelit na základe úplného a výstizného opisu skutocností zo strany dotknutého podniku. Pokial podnik informoval advokáta, ktorého oslovil, len ciastocne, resp. dokonca nepravdivo o okolnostiach pochádzajúcich z oblasti, za ktorú je tento podnik zodpovedný, nemôze mat posudok tohto advokáta v rámci kartelového konania, pokial ide o prípadný omyl pri posudzovaní zákazu, ospravedlnujúci úcinok. 67. Po stvrté, posudok advokáta, ktorý poskytuje konzultáciu, sa musí komplexne zaoberat správnou a rozhodovacou praxou Európskej komisie, ako aj judikatúrou súdov Únie a musí sa podrobne vyjadrit k vsetkým právne relevantným aspektom príslusného prípadu. To, co nie je vyslovene predmetom poradenstva advokáta, ale v kazdom prípade to mozno z jeho rady implicitne odvodit, nemôze slúzit ako základ uznania omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. 68. Po piate, poskytnutá právna rada nesmie byt zjavne nesprávna. Nijaký podnik nemôze nekriticky dôverovat rade advokáta. Je naopak povinnostou kazdého podniku, ktorý osloví advokáta, aby preskúmal informácie, ktoré mu advokát poskytol, aspon pokial ide o ich vierohodnost. 69. Je samozrejmé, ze starostlivost, ktorá sa od podniku v tejto súvislosti ocakáva, závisí od jeho velkosti a skúseností so zálezitostami v oblasti práva hospodárskej sútaze. ( [38]38 ) Cím je podnik väcsí a cím viac skúseností má s právom hospodárskej sútaze, tým skôr je povinný preskúmat získanú právnu radu z obsahového hladiska, hlavne vtedy, ak má k dispozícii vlastné právne oddelenie s príslusnými odbornými znalostami. 70. Nezávisle od toho vsak musí kazdý podnik vediet, ze urcité praktiky, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, sú zakázané uz na základe svojej povahy, ( [39]39 ) najmä pokial ide o to, ze sa nikto nesmie zúcastnovat na tzv. závazných obmedzeniach ( [40]40 ), napríklad na dohodách o cenách alebo na dohodách ci opatreniach urcených na rozdelenie alebo uzavretie trhov. Od velkých a skúsených podnikov mozno okrem toho pozadovat, aby zohladnili relevantné vysvetlivky Európskej komisie, ktoré sú obsahom jej oznámení a usmernení v oblasti práva hospodárskej sútaze. 71. Po sieste, ak z právneho posudku, ktorý si podnik vyziadal, vyplynie, ze právny stav nie je jasný, dotknutý podnik koná na vlastné nebezpecenstvo. Spolocnost potom totiz prinajmensom z nedbanlivosti berie do úvahy, ze svojím správaním na trhu porusuje pravidlá európskeho práva hospodárskej sútaze. 72. Pripústam, ze sa vzhladom na minimálne poziadavky, ktoré som práve uviedla, mierne znizuje hodnota právneho posudku pre dotknuté podniky. To vsak spocíva v povahe systému, ktorý vznikol na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 a ktorý okrem toho nie je iný ani v klasickom trestnom práve: v konecnom dôsledku je za svoje správanie na trhu zodpovedný kazdý podnik a on nesie riziko za porusenia práva, ktorých sa dopustí. Získaním právnej rady advokáta nemozno dosiahnut absolútnu právnu istotu. Ak sú vsak splnené vsetky uvedené minimálne poziadavky, mozno sa domnievat, ze ide o omyl pri posudzovaní zákazu vylucujúci zavinenie, pokial sa dotknutý podnik v dobrej viere spolahol na radu svojho právneho poradcu. 73. Na doplnenie treba uviest, ze advokát, ktorý poskytnutím záujmového posudku napomôze podniku pri praktikách, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze, by mal mat obavy nielen z obcianskoprávnych a profesijnoprávnych dôsledkov, ale je okrem toho mozné, ze sa mu ulozia sankcie v oblasti kartelového práva. ( [41]41 ) c) Závery pre prejednávaný prípad 74. Ak sa uvedené kritériá prenesú na prípad, ako je ten prejednávaný, vyplynie z toho, ze v prípade dotknutých podnikov neslo o ospravedlnitelný omyl zákazu, ale pokial ide o európske právo hospodárskej sútaze, mozno im vytknút prípadný omyl týkajúci sa protiprávnosti ich správania na trhu. 75. Casový zaciatok porusovania, ako aj prevazná cast existencie kartelu SSK, jednak totiz este spadá do casovej pôsobnosti nariadenia (EHS) c. 17. Ako správne zdôraznuje rakúsky Bundeskartellanwalt, dotknuté podniky ( [42]42 ) teda mali moznost volby obrátit sa na Európsku komisiu a poziadat ( [43]43 ) ju o udelenie negatívneho atestu podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17. ( [44]44 ) Ak to zanedbali, nemozno to kompenzovat získaním právnej rady od advokáta. To isté musí platit aj pre tú cast kartelu SSK, ktorá sa uskutocnovala od 30. apríla 2004, teda uz v casovej pôsobnosti nariadenia (ES) c. 1/2003. Ak sa spolu s rakúskym Bundeswettbewerbsbehörde vychádza z toho, ze sporný kartel predstavoval jednotné a pokracujúce porusovanie, musí pôvodné zanedbanie zo strany clenov SSK, pokial ide o získanie negatívneho atestu, ovplyvnit posúdenie ich zavinenia pocas celého obdobia existencie kartelu. 76. Okrem toho, podla opisu vnútrostátneho súdu to vyzerá tak, ze získaná právna rada v predmetnom prípade mala nedostatky. Práve pokial ide o otázku, od ktorej rozhodujúcim spôsobom závisí postih kartelového deliktu clenov SSK podla práva Únie, konkrétne otázku vecnej uplatnitelnosti clánku 85 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ES, rôzne listy advokátskej kancelárie, ktorá bola poziadaná o radu, k nej neobsahujú vyjadrenie - s výnimkou otázky opätovného preskúmania zo strany vnútrostátneho súdu. Na rozdiel od názoru, ktorý zrejme zastávajú niektoré podniky zúcastnené na konaní, v tejto súvislosti nestací, aby posudky advokátov pravdepodobne implicitne pripústali spätné odkazy na problematiku obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi. Ako uz bolo uvedené, ( [45]45 ) to, co nie je výslovne predmet právnej rady, ale v kazdom prípade sa z nej dá nepriamo odvodit, nemôze predstavovat základ pre uznanie omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Toto platí tým viac, ak - ako v tomto prípade - ide o ústrednú právnu otázku prípadu, ktorá rozhoduje o vsetkom. 77. Doplním, ze prinajmensom od velkých podnikov v rámci úcastníkov kartelu mozno okrem toho pozadovat znalost relevantných oznámení a usmernení Európskej komisie. ( [46]46 ) Z tých nepochybne vyplýva, ze horizontálne kartely ako SSK, ktoré sa vztahujú na celé územie clenského státu, spravidla môzu obmedzit obchod medzi clenskými státmi, ( [47]47 ) takze spadajú pod zákaz kartelov upravený v práve Únie. 78. Z hladiska otázky zavinenia zo strany podnikov, ktoré boli clenmi kartelu, nie je napokon relevantná okolnost, ktorú zdôraznili niektorí úcastníci konania, ze v prípade SSK neslo o tajný kartel a clenovia SSK mali podla vlastných slov v úmysle predíst rozporu s kartelovým právom Únie. Domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, vsak nie je mozná uz preto, lebo páchatel sa cíti byt v práve a aj inak si "je istý svojou vecou". Relevantné je naopak to, ci urobil vsetko, co bolo v jeho silách a co sa od neho dalo ocakávat, aby zabránil spáchaniu porusenia. 2. Dôvera podniku v rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze [otázka 1 písm. b)] 79. Prvou otázkou písm. b) chce vnútrostátny súd zistit, ci je domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, mozná vtedy, ak podnik v prípade správania v rozpore s hospodárskou sútazou, z ktorého je obvinený, dôveroval rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorý dané správanie posúdil výlucne podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a povazoval ho za prípustné. 80. Táto ciastková otázka je zalozená na tom, ze rakúsky kartelový súd ako príslusný vnútrostátny orgán uznal SSK právoplatným uznesením z 2. februára 1996 za "bagatelný kartel" v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Na toto uznesenie sa teraz v konaní vo veci samej v snahe o oslobodenie od viny odvolávajú dotknuté podniky. 81. Rovnako ako vo vysvetlenom prípade dôvery v právnu radu advokáta existujú medzi úcastníkmi konania velké nejasnosti o tom, ci sa má rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze zohladnit pri posudzovaní zavinenia podniku v prípade kartelového deliktu. Pri obidvoch problémoch sú pozície v podstate rovnaké. a) O význame rozhodnutí vnútrostátnych orgánov a súdov príslusných pre túto oblast 82. Jeden z hlavných cielov nariadenia (ES) c. 1/2003 spocíval v tom, aby sa orgány clenských státov zapojili intenzívnejsie ako dovtedy do presadzovania európskeho kartelového práva. ( [48]48 ) Vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdy tak v novom, decentralizovanom systéme presadzovania kartelového práva získavajú úlohu, ktorú nemozno podcenovat. Podla clánkov 5 a 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 majú orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov výslovne právomoc uplatnovat kartelové právo Únie a eventuálne - za okolností uvedených v clánku 3 tohto nariadenia - je to dokonca ich povinnostou. ( [49]49 ) 83. Aj v case do 30. apríla 2004, ked kartelový súd prijal uznesenie, o ktorom informovali zúcastnené podniky, nebolo uplatnovanie clánku 85 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ES v nijakom prípade vynaté z právomoci vnútrostátnych orgánov a súdov. Európska komisia bola síce v danom case podla clánku 9 ods. 1 nariadenia (EHS) c. 17 výslovne príslusná vyhlasovat neuplatnitelnost clánku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ods. 3 ES. Vnútrostátnym orgánom a súdom sa vsak v zásade nebránilo v tom, aby uplatnovali priamo platný clánok 85 ods. 1 Zmluvy o EHS, resp. clánok 81 ods. 1 ES, a predovsetkým, aby posudzovali, ci kolízny spôsob správania podniku spadá do vecnej pôsobnosti európskych pravidiel hospodárskej sútaze, teda ci môze ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi. ( [50]50 ) Také posúdenie bolo napríklad nevyhnutné vtedy, ak v prípade rozporu medzi normami kartelového práva Spolocenstva a vnútrostátneho kartelového práva platilo, ze treba respektovat prednost práva Spolocenstva, ktorú vyzadoval Súdny dvor. ( [51]51 ) 84. Z uvedeného vyplýva, ze aj rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a súdov - aj tie, ktoré boli vyhlásené pred 1. májom 2004 - môzu podnikom, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, poskytnút popri správnej praxi Európskej komisie a judikatúre súdov Únie dôlezitú pomoc pri pochopení platného právneho stavu v európskom práve hospodárskej sútaze. 85. To, aké úcinky má dôvera dotknutých podnikov v uvedené rozhodnutia na ich zodpovednost za kartelové delikty, treba urcit so zretelom na zásadu ochrany legitímnej dôvery, ktorá je uznaná aj na úrovni Únie. ( [52]52 ) Podla nej nie je v nijakom prípade vylúcené, aby sa podniky v zálezitostiach práva Únie mohli spoliehat na rozhodnutia vnútrostátnych orgánov a súdov. ( [53]53 ) Okrem toho sa zdá, ze si dôvera v stanoviská státnych orgánov tohto druhu zaslúzi väcsiu ochranu ako dôvera v posudky súkromných právnych poradcov. 86. Napriek tomu by viedlo prílis daleko, ak by sa kazdému vyjadreniu vnútrostátneho orgánu ku kartelovému právu Únie, ktoré je urcitým spôsobom vyslovené, pripisoval úcinok v súvislosti s posúdením zodpovednosti podnikov za porusenia, z ktorých sú obvinené. Aj v tomto prípade musia byt splnené urcité minimálne poziadavky, aby nedoslo k obmedzeniu úcinného presadzovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze. b) Podmienky uznania legitímnej dôvery v rozhodnutiach vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a súdov príslusných pre túto oblast 87. Po prvé musí íst o rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze clenského státu v zmysle clánkov 5 a 35, ktorý je príslusný uplatnovat kartelové právo Únie, alebo vnútrostátneho súdu v zmysle clánku 6 nariadenia (ES) c. 1/2003. 88. Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze síce nesmie v súvislosti s kartelovým právom Únie udelovat nijaké povolenia ani negatívne atesty. Podla clánku 5 prvého odseku nariadenia (ES) c. 1/2003 vsak môze rozhodnút, ze neexistuje dôvod na to, aby zacal konat, ak podla informácií, ktoré má k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz. V takom prípade musí dotknutý podnik dôverovat tomu, ze prinajmensom na území miestnej príslusnosti tohto orgánu môze pokracovat v trhovom správaní, ktoré tento orgán skúmal. 89. Rozhodnutie vnútrostátneho súdu prichádza z hladiska uznania omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, do úvahy vtedy, ak súd v tomto rozhodnutí dospeje k záveru, ze urcité trhové správanie nepredstavuje porusenie kartelového práva Únie. K tomu môze dôjst najmä vtedy, ak vnútrostátny súd prerusí súdne konanie vo veci ulozenia pokuty, zrusí úradný výmer o ulození pokuty alebo zamietne obcianskoprávnu zalobu o náhradu skody alebo o zdrzanie sa konania podanú proti dotknutému podniku. 90. Po druhé je nevyhnutné, aby dotknutý podnik vopred podrobne a pravdivo informoval vnútrostátny orgán o vsetkých okolnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie, pokial uz bol, ako clenovia SSK v roku 1995/96, úcastníkom pôvodného správneho alebo súdneho konania. Pokial nejasné rozhodnutie obsahuje nedostatok, ktorý by sa dal pripísat samotnému podniky, podnik sa v snahe o zbavenie sa viny nemôze neskôr na toto rozhodnutie odvolávat. 91. Po tretie, správne alebo súdne rozhodnutie musí byt vydané presne k tým skutkovým a právnym otázkam, pre ktoré sa dotknutý podnik odvoláva na omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Podobne ako v prípade posudkov advokátov navyse platí, ze mozno uplatnit len tie výroky státneho orgánu alebo súdu, ktoré sú výslovne obsahom príslusného rozhodnutia, nie vsak iné závery, ktoré z neho mozno nanajvýs implicitne odvodit. ( [54]54 ) 92. Po stvrté, stanovisko vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze alebo vnútrostátneho súdu ku kartelovému právu Únie nesmie byt zjavne nesprávne. ( [55]55 ) Administratívne rozhodnutia, ktoré nadobudli platnost, a platné súdne rozhodnutia, ktoré obsahujú vyjadrenie ku kartelovému právu Únie, zahrnajú síce domnienku zákonnosti, takze tí, ktorým sú urcené, sa môzu spoliehat na správnost ich obsahu, a pokial ide o jeho vierohodnost, nemusia ho skúmat rovnakým spôsobom ako právnu radu. Ako uz bolo uvedené, ( [56]56 ) kazdý podnik musí zároven vediet, ze urcité praktiky, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, sú uz zo svojej podstaty zakázané, najmä pokial ide o to, ze sa nikto nesmie zúcastnovat na tzv. závazných obmedzeniach, napríklad na dohodách o cenách alebo na dohodách ci opatreniach urcených na izolovanie alebo rozdelenie trhov. 93. Po piate, dôvera podnikov v administratívne alebo súdne rozhodnutie si zaslúzi ochranu len v tom prípade, ak sa uskutocnuje v dobrej viere. ( [57]57 ) Dobrá viera neabsentuje len v urcite nepravdepodobnom prípade kolízie medzi podnikom a vnútrostátnym orgánom, resp. vnútrostátnym súdom. Dôvera podniku v obsahovú správnost rozhodnutia stráca opodstatnenie naopak v tom prípade, ak sa podnik dozvedel o protichodnom právnom názore kompetentných orgánov Únie - konkrétne Európskej komisie a Súdneho dvora Európskej únie. Táto situácia môze napríklad vzniknút, ak je Európska komisia podla clánku 15 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 úcastníckou konania pred vnútrostátnym súdom a dotknutý podnik sa o jej právnom názore dozvedel v rámci tohto konania. 94. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa okrem toho vysvetlila otázka, ci uznanie ochrany legitímnej dôvery podniku v rozhodnutia vnútrostátnych súdov vyzaduje, aby sa v príslusnom prípade najprv Súdnemu dvoru predlozil návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Podla môjho názoru treba na túto otázku odpovedat záporne. Povazujem za neprimerané, aby sa ochrana legitímnej dôvery obmedzila len na tie rozhodnutia vnútrostátnych súdov, ktoré sú zalozené na vydaní prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora. 95. Spravidla totiz pôjde o rozhodnutia súdov v zmysle clánku 267 ods. 2 ZFEÚ, ktoré nie sú povinné predlozit návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Ak normotvorca na úrovni Únie vyhlási, ze na uplatnovanie kartelového práva Únie sú príslusné vsetky vnútrostátne súdy [clánok 6 nariadenia (ES) c. 1/2003], musia mat podriadené právne subjekty moznost odvolat sa na súvisiace rozhodnutia vsetkých vnútrostátnych súdov, a to bez ohladu na to, ci sa predtým - fakultatívne - uskutocnilo alebo neuskutocnilo prejudiciálne konanie. 96. Nariadenie (ES) c. 1/2003 poskytuje osobitné nástroje, ktoré pomáhajú zabezpecit jednotný výklad a uplatnenie kartelového práva Únie. Rozhodujúcu úlohu pri tom zohráva Európska komisia. Komisia môze byt úcastníckou konaní, ktoré prebiehajú na vnútrostátnych súdoch. ( [58]58 ) S vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze Komisia úzko spolupracuje v rámci Európskej siete pre hospodársku sútaz (dalej len "ECN") a v nevyhnutných prípadoch môze dokonca správne konania, ktoré tieto orgány vedú, presunút na seba. ( [59]59 ) c) Závery pre prejednávaný prípad 97. Ak sa práve opísané kritériá prenesú na prípad, ako je ten prejednávaný, rovnako ako v súvislosti s právnou radou advokáta z toho vyplynie, ze dotknuté podniky sa nenachádzali v situácii ospravedlnitelného omylu pri posudzovaní zákazu, ale pokial ide o európske právo hospodárskej sútaze, mozno im vytknút prípadný omyl týkajúci sa ich protiprávneho správania na trhu. 98. Ako totiz informuje vnútrostátny súd, v uznesení kartelového súdu z 2. februára 1996, na ktoré sa odvolávajú clenovia SSK, sa správanie, z ktorého sú speditérske podniky obvinené, posúdilo a oznacilo ako prípustné výlucne podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Dané uznesenie sa nevenuje otázke, ci sa clenovia SSK dopustili porusenia zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie. Do 1. mája 2004, ked este neplatil clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003, navyse nestanovovalo právo Únie povinnost uplatnovat kartelové právo Únie súbezne popri vnútrostátnom kartelovom práve. ( [60]60 ) 99. Je mozné, ze kartelový súd pred prijatím svojho uznesenia z 2. februára 1996 nahliadol do predbezného posudku Paritného výboru pre kartelové zálezitosti, ( [61]61 ) ktorý sa k uplatnitelnosti európskeho práva hospodárskej sútaze vyjadril záporne. Táto okolnost vsak este clenov SSK neoprávnovala k domnienke, ze európske pravidlá hospodárskej sútaze nepredstavujú prekázku ich správania na trhu. Rozhodujúce je, ze samotný kartelový súd sa výslovne nevyjadril k otázke zlucitelnosti SSK s európskym právom hospodárskej sútaze. ( [62]62 ) 100. Treba uznat, ze uz pred 1. májom 2004 boli vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a súdy príslusné pre túto oblast povinné respektovat prednost vtedajsieho práva Spolocenstva, ako aj nenarúsat neobmedzené a jednotné uplatnovanie práva Spolocenstva. ( [63]63 ) Aj z vnútrostátneho práva mohla uz vtedy vyplývat povinnost respektovat európske pravidlá hospodárskej sútaze, na co zúcastnené podniky upozornili na pojednávaní. 101. Iba z toho vsak nemozno odvodit, ze vnútrostátne a európske pravidlá hospodárskej sútaze museli uz predtým, ako zacal platit clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003, stále viest k rovnakým záverom. Ako je známe, oblasti pôsobnosti predpisov práva hospodárskej sútaze na európskej a vnútrostátnej úrovni nie sú identické ( [64]64 ) a posudzujú odlisné aspekty postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. ( [65]65 ) Bolo to tak uz pred 1. májom 2004 a nariadenie (ES) c. 1/2003 neprinieslo nijakú zmenu. ( [66]66 ) Práve také ustanovenie ako rakúske ustanovenie upravujúce bagatelné kartely, mimoriadne jasne ukazuje, aké rozdiely môzu existovat a pretrvávat medzi kartelovým právom Únie a vnútrostátnym kartelovým právom. ( [67]67 ) 102. V zmysle toho nemôze uznesenie, ktoré je zalozené výlucne na vnútrostátnom práve hospodárskej sútaze ako uznesenie kartelového súdu z 2. februára 1996, v prípade otázky práva Únie, ktorá má rozhodujúci význam pre spor vo veci samej, zakladat na strane dotknutých podnikov legitímnu dôveru, ktorá si zasluhuje ochranu. C - Urcovacia právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze vo vztahu ku korunným svedkom (druhá prejudiciálna otázka) 103. Druhá prejudiciálna otázka je zameraná speciálne na situáciu korunného svedka, v ktorej sa v prejednávanom prípade nachádza podnik Schenker. Logicky si vyzaduje, aby sa dotknutý podnik - ako sa preukázalo v rámci prvej prejudiciálnej otázky - nemohol odvolávat na omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. V prípade takého omylu by totiz vôbec neexistovalo porusenie, ktoré by orgán hospodárskej sútaze alebo súd mohol voci danému podniku uplatnovat. ( [68]68 ) 104. Vnútrostátny súd sa chce v podstate dozvediet, ci sa orgánom hospodárskej sútaze clenských státov podla nariadenia (ES) c. 1/2003 povoluje urcit, ze sa podnik dopustil porusenia zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie, a upustit od ulozenia pokuty. 105. Právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze pri uplatnovaní kartelového práva Únie vyplývajú z clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003. Podla clánku 35 ods. 1 tohto nariadenia mozno ich vykonávaním poverit aj súdy, ako je to v prípade Rakúska. 106. V clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa výslovne neupravuje právomoc vnútrostátnych orgánov konstatovat porusenie kartelového práva Únie bez ulozenia sankcií. Naproti tomu má Európska komisia podla clánku 7 ods. 1 poslednej vety uvedeného nariadenia k dispozícii výslovnú právomoc zistit porusenie po tom, co bolo spáchané, pokial má na tom oprávnený záujem. 107. Na rozdiel od názoru podniku Schenker sa vsak z neexistencie úpravy v clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 v nijakom prípade nedá odvodit, ze by pre vnútrostátne orgány platil zákaz urcit iba existenciu porusenia bez ulozenia sankcií. Nemozno to odvodit ani dôkazom z opaku z právomocí Komisie podla clánku 7 ods. 1 poslednej vety nariadenia (ES) c. 1/2003. 108. Je síce pravda, ze nariadenie (ES) c. 1/2003 vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze a súdom príslusným pre túto oblast vedome vyhradzuje urcité právomoci, aby nedoslo k obmedzeniu vedúcej úlohy Komisie pri tvorbe európskej politiky hospodárskej sútaze, ( [69]69 ) ktorá je pevne zakotvená v tomto nariadení, a nového systému zákonnej výnimky. Komisia tak napríklad v rámci ECN predstavuje jediný orgán, ktorý je podla clánku 10 nariadenia (ES) c. 1/2003 oprávnený výnimocne deklaratórne stanovit neuplatnitelnost kartelového práva Únie, ( [70]70 ) naproti tomu môzu vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze podla clánku 5 druhého odseku daného nariadenia rozhodnút v kazdom prípade o tom, ze v konkrétnom prípade neexistuje dôvod, aby zacali konat, co vylucuje vydávanie negatívnych rozhodnutí vo veci. ( [71]71 ) 109. Nemozno vsak predpokladat, ze normotvorca na úrovni Únie chcel kompetencie orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov obmedzit aj v opacnom prípade, to znamená pokial ide o právomoc urcit porusenie, ktorá je na tomto mieste predmetom záujmu. Ako uz bolo uvedené, jeden z hlavných cielov nariadenia (ES) c. 1/2003 spocíval v tom, aby sa vnútrostátne orgány zapojili intenzívnejsie ako dovtedy do presadzovania európskeho kartelového práva. ( [72]72 ) Orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali dostat viac, a nie menej mozností na úcinné uplatnovanie kartelového práva Únie. ( [73]73 ) V decentralizovanom systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 je odhalovanie, zistovanie a prípadne trestanie prípadov porusenia európskych pravidiel hospodárskej sútaze pevnou súcastou zoznamu úloh ( [74]74 ) a prispieva k úcinnému presadzovaniu týchto pravidiel. 110. Moznost círeho stanovenia porusenia predstavuje nevyhnutný obsah právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov ukladat sankcie podla clánku 5 prvého odseku poslednej zarázky nariadenia (ES) c. 1/2003 (argumentum a maiore ad minus). Bez toho, aby predtým doslo k urceniu kartelového deliktu, by totiz prípadné sankcie, ktoré orgán ukladá zúcastneným podnikom za ich správanie, neprichádzali do úvahy. 111. Vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, resp. súdy príslusné pre túto oblast v nijakom prípade neprídu o svoju právomoc konstatovat porusenie, ak od ulozenia sankcií upustia napríklad preto, aby odmenili korunného svedka za jeho spoluprácu v konaní vo veci kartelu. V záujme úcinného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze Únie môze byt dokonca potrebné, aby sa v takom prípade - napriek upusteniu od sankcií - konstatovala existencia porusenia. 112. Ak by sa vnútrostátny orgán alebo vnútrostátny súd nezriekol len ulozenia sankcie, ale vzdal by sa bezného konstatovania porusenia a jednoducho by zastavil kartelové konanie proti dotknutému podniku, mohol by vzniknút mylný dojem, ze jeho správanie na trhu bolo zákonné. Konstatovaním porusenia, ktoré má v skutocnosti rovnaký význam ako ulozenie nulovej pokuty, sa naproti tomu nepochybne objasní a zdokladuje, ze sa podnik previnil porusením pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 113. To, ci a akým spôsobom vnútrostátne orgány vyuzijú svoju právomoc konstatovat porusenie bez toho, aby ulozili sankcie, ktorá je implicitne uvedená v clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003, spadá do procesnej nezávislosti clenských státov. Z toho vyplýva, ze nic nesvedcí proti tomu, aby vnútrostátny právny poriadok zaradil konstatovanie porusenia do volnej úvahy príslusného orgánu, resp. príslusného súdu, alebo aby sa na to so zretelom na clánok 7 ods. 1 poslednú vetu nariadenia (ES) c. 1/2003 vyzadoval legitímny záujem pod podmienkou, ze sa dodrziavajú zásady ekvivalencie a efektívnosti, ( [75]75 ) ktoré sú upravené v práve Únie. 114. Na základe zásady efektivity, ktorá je súcastou ciela úcinného presadzovania kartelového práva Únie, ( [76]76 ) bude spravidla existovat legitímny záujem na konstatovaní porusenia, a to aj v prípade, ak sa upustí od ulozenia sankcií. Dotknutý podnik totiz mozno na základe takého konstatovania v budúcnosti po prvé stíhat ako opakovaného páchatela, ak by sa opätovne previnil porusením európskeho práva hospodárskej sútaze. ( [77]77 ) Po druhé, konstatovanie porusenia vyvoláva vo vztahu k iným podnikom odstrasujúci signálny úcinok a posilnuje sa dôvera vsetkých trhových subjektov v úcinnú silu pravidiel európskeho vnútorného trhu. V neposlednom rade bude úradné konstatovanie porusenia predstavovat pre podniky a spotrebitelov, ktorých kartel poskodil, znacné ulahcenie pri uplatnovaní obcianskoprávnych nárokov voci clenom kartelu. ( [78]78 ) VI - Návrh 115. Vzhladom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré polozil rakúsky Oberster Gerichtshof, odpovedal takto: 1. Za porusenie zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie, sa podniku nemôze ulozit pokuta, ak sa podnik mýlil vo veci zákonnosti svojho správania (omyl pri posudzovaní zákazu) a tento omyl sa mu nedá vytknút. 2. Omyl pri posudzovaní zákazu, v ktorom sa podnik nachádza, mozno vytknút, ak podnik dôveroval právnej rade advokáta alebo rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, v ktorých rozhodujúci právny problém nebol vôbec vysvetlený, resp. nebol vysvetlený výslovne. V prípade porusení, ktoré zacali pred 1. májom 2004, mozno omyl pri posudzovaní zákazu okrem toho podniku vytknút vtedy, ak Európskej komisii podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17 vcas nepodal ziadost o vykonanie negatívneho atestu. 3. Nariadenie (ES) c. 1/2003 nezakazuje orgánom hospodárskej sútaze clenských státov, aby konstatovali samotné porusenie zákazu kartelov upraveného v práve Únie, ktorého sa podnik dopustil, a aby pri tom odhliadli od ulozenia pokuty, ak sa dodrzia vseobecné zásady ekvivalencie a efektivity upravené v práve Únie. __________________________________________________________________ ( [79]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [80]2 ) Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([81]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [82]3 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([83]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto nariadenie sa uplatnuje od 1. mája 2004, ako je zrejmé z jeho clánku 45 ods. 2. ( [84]4 ) BGBl c. 600/1988. ( [85]5 ) BGBl c. 61/2005. ( [86]6 ) Organizácie, ktoré boli predchodkynami SSK, Auto-Sammelladungskonferenz a Bahn-Sammelladungskonferenz (Konferencia speditérov zberných nákladov v automobilovej preprave a Konferencia speditérov zberných nákladov v zeleznicnej preprave), existovali od 70. rokov a az do svojho zániku 31. decembra 1993 mali v Rakúsku postavenie povolených kartelov. ( [87]7 ) Spisová znacka 4 Kt 533/94. ( [88]8 ) Paritätische Ausschuss für Kartellangelegenheiten (Paritný výbor pre kartelové zálezitosti) bol az do svojho zrusenia novelou kartelového zákona z roku 2002 odborným pomocným orgánom kartelového súdu. Jeho cinnost bola upravená v § 49, § 112 a § 113 zákona o karteloch z roku 1988. ( [89]9 ) Spisová znacka 4 Kt 79/95-12. ( [90]10 ) Pozri bod 20 týchto návrhov. ( [91]11 ) [Poznámka pod ciarou nie je urcená na uverejnenie]. ( [92]12 ) Ako právny základ pre ulozenie pokút bol pouzitý § 142 ods. 1 písm. a) a d) zákona o karteloch z roku 1998, ako aj § 29 ods. 1 písm. a) a d) zákona o karteloch z roku 2005. ( [93]13 ) Spisová znacka 4 Kt 7, 8/10-146. ( [94]14 ) Pozri v tejto súvislosti clánok 15 ods. 3 tretiu vetu nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [95]15 ) Spisová znacka 16 Ok 4/11. ( [96]16 ) Rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia ([97]8/72, Zb. s. 977, bod 29); z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia ([98]42/84, Zb. s. 2545, bod 22 na konci); z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax ([99]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 37), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([100]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 38); oznámenie Komisie Pokyny k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 ES a 82 ES Zmluvy [neoficiálny preklad] ([101]Ú. v. ES C 101, 2004, s. 81), oddiel 3.2.1 (najmä bod 78). ( [102]17 ) Pozri najmä rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, nazývaný "Miller" ([103]19/77, Zb. s. 131, bod 18), a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([104]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 111 a 112). V rozsudku z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia ([105]240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 60), sa pojem omylu pri posudzovaní zákazu pri posudzovaní zákazu spomína okrajovo. V rozsudkoch z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia, nazývaný "BMW Belgium" ([106]32/78 a 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, body 43 a 44), a z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia ([107]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 45), sa Súdny dvor - bez konkrétneho vysvetlenia prípadného omylu pri posudzovaní zákazu pri posudzovaní zákazu - obmedzil na konstatovanie, ze nie je dôlezité, ci si podnik bol alebo nebol vedomý porusenia zákazu upraveného v clánku 85 Zmluvy o EHS. V návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Mayras 29. októbra 1975 vo veci General Motors/Komisia (rozsudok z 13. novembra 1975, 26/75, Zb. s. 1367), sa omyl pri posudzovaní zákazu predpokladá, a preto sa pokuta zamietla z dôvodu úmyslu. ( [108]18 ) Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") vo svojom rozsudku Jussila/Fínsko z 23. novembra 2006 (staznost c. 73053/01, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-XIV, § 43) nezaraduje právo hospodárskej sútaze ku klasickému trestnému právu a vychádza z toho, ze trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 ods. 1 EDLP nemusia byt mimo "tvrdého jadra" trestného práva nevyhnutne uplatnené úplne striktne. ( [109]19 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 3. júla 2007 vo veci ETI a i. (rozsudok z 11. decembra 2007, [110]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 71), a z 8. septembra 2011 vo veci Toshiba Corporation a i. (rozsudok zo 14. februára 2012, C-17/10, bod 48), kazdý s dalsími odkazmi. Súdny dvor uplatnuje v ustálenej judikatúre trestnoprávne zásady v európskom práve hospodárskej sútaze (v súvislosti s prezumpciou neviny pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [111]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, so zákazom dvojnásobného potrestania - "ne bis in idem" -, rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, bod 94). ESLP v rozsudku Menarini Diagnostics/Taliansko z 27. septembra 2011 (staznost c. 43509/08, § 38 az § 45) priznáva trestnoprávnu povahu v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP v súvislosti s pokutou v oblasti kartelového práva, ktorú ulozil taliansky úrad hospodárskej sútaze. ( [112]20 ) Namiesto mnohých pozri rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([113]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 145 a 204); z 11. decembra 2007, ETI a i. ([114]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39); z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([115]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 56), a z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, bod 42). ( [116]21 ) V rozsudku z 18. novembra 1987, Maizena a i. ([117]137/85, Zb. s. 4587, bod 14), Súdny dvor uviedol, ze v prípade zásady nulla poena sine culpa ide o "typickú trestnoprávnu" zásadu. Jej existencia na úrovni práva Únie sa okrem toho predpokladá v rozsudku z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister ([118]C-210/00, Zb. s. I-6453, najmä body 35 a 44). Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz 11. júla 1992 vo veci Van der Tas (rozsudok z 8. októbra 1992, [119]C-143/91, Zb. s. I-5045), bod 11, a - vseobecne o zásade zavinenia v prípade úpravy sankcií v správnom práve - návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 24. januára 2008 vo veci Michaeler a i. (rozsudok z 24. apríla 2008, [120]C-55/07 a C-56/07, Zb. s. I-3135), bod 56. ( [121]22 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven 15. septembra 1993 vo veci Charlton a i. (rozsudok z 15. decembra 1993, [122]C-116/92, Zb. s. I-6755), bod 18. ( [123]23 ) Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"). ( [124]24 ) Rozsudky Hüls/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 149 a 150, v súvislosti s clánkom 6 ods. 2 EDLP), a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, body 72 a 73, súvisiace s clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv); v tom istom zmysle uz rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, nazývaný "United Brands" ([125]27/76, Zb. s. 207, bod 265). ( [126]25 ) Namiesto mnohých pozri rozsudky z 26. apríla 2005, "Goed Wonen" ([127]C-376/02, Zb. s. I-3445, bod 32); z 11. júla 2006, Chacón Navas ([128]C-13/05, Zb. s. I-6467, bod 56), a z 27. septembra 2007, Twoh International ([129]C-184/05, Zb. s. I-7897, bod 25). ( [130]26 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci General Motors/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 17). ( [131]27 ) Európska komisia, Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. ES, C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006"), bod 29 druhá zarázka. ( [132]28 ) Pozri v tejto súvislosti aj odôvodnenie 8 nariadenia c. 1/2003, ako aj moje návrhy zo 6. septembra 2012 vo veci Expedia (rozsudok z 13. decembra 20012, C-226/11), bod 37 a tam citovanú judikatúru. ( [133]29 ) Pozri v tejto súvislosti moje úvahy k prvej casti druhej prejudiciálnej otázky (body 38 az 48 týchto návrhov). ( [134]30 ) Výnimkou je Schenker, ktorý sa k tejto problematike nevyjadril a písomné a ústne stanovisko predlozil len k druhej prejudiciálnej otázke. ( [135]31 ) Rozsudok Miller (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 18). Pre úplnost treba uviest, ze okrem toho rozsudok BMW Belgium (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 43 a 44) obsahuje informáciu o tom, ze dotknutý podnik sa na svoju obhajobu odvolal na posudok advokáta, avsak bez toho, aby sa Súdny dvor vyjadril konkrétne k tomuto aspektu. ( [136]32 ) Odôvodnenie 4 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [137]33 ) Súdny dvor len nedávno zdôraznil absenciu právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na konstatovanie neexistencie porusenia kartelového práva Únie (rozsudok z 3. mája 2011, Tele 2 Polska, [138]C-375/09, Zb. s. I-3055, najmä body 29 a 32). ( [139]34 ) V súvislosti s týmto cielom pozri odôvodnenia 8, 17 a 22 nariadenia (ES) c. 1/2003, ako aj rozsudky zo 7. decembra 2010, VEBIC ([140]C-439/08, Zb. s. I-12471, bod 56), a zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([141]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 19). ( [142]35 ) V tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1998, Oelmühle a Schmidt Söhne ([143]C-298/96, Zb. s. I-4767, bod 29); z 19. septembra 2002, Huber ([144]C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 58), a z 22. januára 1997, Opel Austria/Rada ([145]T-115/94, Zb. s. II-39, bod 93). ( [146]36 ) Pod pojmom advokát sa tu a v nasledujúcom texte samozrejme rozumejú aj advokáti, ktorí pôsobia ako zamestnanci v nezávislej advokátskej kancelárii. ( [147]37 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a. i. ([148]C-550/07, Zb. s. I-8301), ako aj moje návrhy v tejto veci z 29. apríla 2010. ( [149]38 ) To vyplýva aj z rozsudkov United Brands (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 299 az 301), a z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia ([150]85/76, Zb. s. 461, bod 134); v tom istom zmysle rozsudky z 1. apríla 1993, Hewlett Packard Francúzsko ([151]C-250/91, Zb. s. I-1819, bod 22), a zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica ([152]C-251/00, Zb. s. I-10433, bod 54). ( [153]39 ) V tomto zmysle rozsudky Miller (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 18 a 19); z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia ([154]246/86, Zb. s. 2117, bod 41), a z 8. februára 1990, Tipp-Ex/Komisia ([155]C-279/87, Zb. s. I-261, druhá veta abstraktu); okrem toho pozri rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ([156]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 205). ( [157]40 ) K pojmu závazné obmedzenie pozri predovsetkým oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva (de minimis) ([158]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/008, s. 125). ( [159]41 ) V tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia ([160]T-99/04, Zb. s. II-1501), pokial ide o úcast na karteli v súvislosti s poradenskou spolocnostou, ktorá sama aktívne nepôsobila na trhu, ktorého sa kartel dotýkal. ( [161]42 ) Platí to pre vsetky podniky, ktoré boli clenmi SSK uz pred 1. májom 2004. ( [162]43 ) V tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 129 posledná veta, a body 130 a 134 predposledná veta). ( [163]44 ) Porovnatelné ustanovenie obsahoval v danom case clánok 2 Protokolu c. 4 k Dohode medzi státmi EZVO na úcely zriadenia dozorného orgánu a súdneho dvora [neoficiálny preklad] ([164]Ú. v. ES L 344, 1994, s. 12). ( [165]45 ) Pozri bod 67 týchto návrhov. ( [166]46 ) Pozri bod 70 týchto návrhov. ( [167]47 ) Pokyny k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 ES a 82 ES zmluvy [neoficiálny preklad] ([168]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81), cast 3.2.1 (najmä bod 78). ( [169]48 ) Odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [170]49 ) V súvislosti s touto povinnostou pozri aj rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 77). ( [171]50 ) Rozsudok z 30. januára 1974, BRT/SABAM ([172]127/73, Zb. s. 51, body 15 az 22). ( [173]51 ) Rozsudok z 13. februára 1969, Walt Wilhelm a i. ([174]14/68, Zb. s. 1, bod 6 na konci). ( [175]52 ) Namiesto mnohých rozsudky z 5. mája 1981, Dürbeck ([176]112/80, Zb. s. 1095, bod 48), a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([177]C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25). ( [178]53 ) V tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol ([179]C-201/08, Zb. s. I-8343, bod 53); okrem toho pozri moje návrhy z 24. januára 2013 vo veci Agroferm (C-568/11, body 43 az 50). ( [180]54 ) Súdny dvor podobným spôsobom v súvislosti s ochranou legitímnej dôvery uvádza, ze nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán, a nepresné náznaky v tejto súvislosti nepostacujú (rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [181]C-47/07 P, Zb. s. I-9761, body 81 a 86). ( [182]55 ) Podla ustálenej judikatúry sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery nemozno odvolávat proti jasnému ustanoveniu práva Únie; pozri rozsudky z 26. apríla 1988, Krücken ([183]316/86, Zb. s. 2213, bod 24); z 1. apríla 1993, Lageder a i. ([184]C-31/91 az C-44/91, Zb. s. I-1761, bod 35), a zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke ([185]C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 31). ( [186]56 ) Pozri bod 70 týchto návrhov. ( [187]57 ) Pozri bod 62 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 35. ( [188]58 ) Clánok 15 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [189]59 ) Clánok 11 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [190]60 ) Rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 62). ( [191]61 ) Pozri body 20 a 21 týchto návrhov. ( [192]62 ) Pozri bod 92 týchto návrhov. ( [193]63 ) Rozsudok Walt Wilhelm (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 6 a 9). ( [194]64 ) Rozsudky z 1. októbra 2009, Compańía Espańola de Comercialización de Aceite ([195]C-505/07, Zb. s. I-8963, bod 52), a Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81). ( [196]65 ) Rozsudky Walt Wilhelm a.i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 3); z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([197]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 38); Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 103), a Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81). ( [198]66 ) Rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 82). ( [199]67 ) V rozsudku z 13. decembra 2012, Expedia (C-226/11), Súdny dvor objasnil, ze dohoda, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má protisútazný ciel, predstavuje vzhladom na svoju povahu a bez ohladu na jej konkrétne úcinky citelné obmedzenie hospodárskej sútaze (bod 37), co môze byt aj vtedy, ked sa nedosahujú prahové hodnoty stanovené Komisiou v jej oznámení de minimis (bod 38). ( [200]68 ) Pozri bod 44 týchto návrhov. ( [201]69 ) Pozri odôvodnenie 34 nariadenia (ES) c. 1/2003, v ktorom sa zdôraznuje centrálna úloha orgánov Únie pri uplatnovaní zásad, ktoré sú upravené v clánkoch 81 ES a 82 ES; pozri okrem toho rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 105 na konci); zo 14. decembra 2000, Masterfoods ([202]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 46 prvá veta), a moje návrhy vo veci Expedia (uz citované v poznámke pod ciarou 28, bod 38). ( [203]70 ) Pozri aj odôvodnenie 14 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [204]71 ) Rozsudok Tele 2 Polska (uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 22 az 29 a 32). ( [205]72 ) Odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia (ES) c. 1/2003. ( [206]73 ) Odôvodnenia 28 a 34 nariadenia c. 1/2003. ( [207]74 ) Pozri najmä clánok 5 prvý odsek a clánok 6, ako aj odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia c. 1/2003. ( [208]75 ) V súvislosti s významom týchto zásad v kontexte práva hospodárskej sútaze pozri rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([209]C-453/99, Zb. s. I-6297), a Manfredi a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 65). ( [210]76 ) V súvislosti s týmto cielom pozri odkazy uvedené v poznámke pod ciarou 34. ( [211]77 ) Bod 28 prvá zarázka usmernení z roku 2006. ( [212]78 ) K významu súkromného presadzovania práva hospodárskej sútaze pozri okrem rozsudkov uvedených v poznámke pod ciarou 72 predovsetkým Bielu knihu o zalobách o náhradu skody za porusenie antitrustových pravidiel ES, ktorú Európska komisia predlozila 2. apríla 2008 [KOM(2008) 165 v konecnom znení]. Komisia vo svojej Bielej knihe navrhuje opatrenia, ktorých úcelom je "vytvorenie úcinného systému presadzovania práva [hospodárskej sútaze]... prostredníctvom zalôb o náhradu skody, ktorý by doplnal, ale nenahrádzal ani neohrozoval presadzovanie práva verejnými subjektmi (strana 4, oddiel 1.2). Aj Súdny dvor EZVO mal nedávno prílezitost poukázat na význam súkromného presadzovania práva hospodárskej sútaze a zdôraznit, ze je to vo verejnom záujme (rozsudok z 21. decembra 2012, DB Schenker/Dozorný úrad EZVO, E-14/11, bod 32). [213]Opinion of the Advocate-General Opinion of the Advocate-General I - Úvod 1. Mozno stíhat podnik za kartelový delikt, ak tento podnik mylne vychádzal zo zákonnosti vlastného správania? To je podstatou právnej otázky, s ktorou je v tomto prípade konfrontovaný Súdny dvor v rámci predmetného prejudiciálneho konania. 2. Rakúsky orgán hospodárskej sútaze stíhal viaceré speditérske podniky z dôvodu porusenia clánku 101 ZFEÚ a príslusných ustanovení vnútrostátneho kartelového práva, pretoze dlhé roky uzatvárali dohody o cenách. Dotknuté podniky sa bránia predovsetkým tvrdením, ze sa v dobrej viere spoliehali na radu specializovanej advokátskej kancelárie, ako aj na rozhodnutie príslusného vnútrostátneho súdu, a preto ich nemozno obvinit z úcasti na kartelovom delikte ani im zan ulozit pokuty. 3. Tento prípad o to viac dokazuje, ze orgány hospodárskej sútaze a súdy príslusné pre túto oblast sú pri plnení svojich úloh konfrontované s problémami, pri ktorých existuje podobnost s trestným právom, a pri ich riesení sa môzu objavovat aj citlivé otázky ochrany základných práv. Nasmerovanie, ktoré v tejto súvislosti uskutocní Súdny dvor, bude mat zásadný význam pre dalsí vývin európskeho práva hospodárskej sútaze a pre jeho praktické uplatnenie - na úrovni Únie, ako aj na vnútrostátnej úrovni. II - Právny rámec A - Právo Únie 4. Právny rámec Únie je v tomto prípade na úrovni primárneho práva urcený clánkom 85 Zmluvy o E(H)S a clánkom 81 ES, ako aj vseobecnými právnymi zásadami práva Únie. Na úrovni sekundárneho práva bolo pre obdobie do 30. apríla 2004 vrátane tohto dátumu relevantné nariadenie Rady (EHS) c. 17(2), od 1. mája 2004 platí nariadenie (ES) c. 1/2003(3) . 1. Nariadenie (EHS) c. 17 5. Podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17 mali podniky a zdruzenia podnikov moznost ziadat od Európskej komisie o tzv. negatívny atest: "Na poziadanie príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov môze Komisia na základe faktov, ktoré má k dispozícii potvrdit, ze podla clánku 85 (1) alebo clánku 86 zmluvy neexistujú ziadne dôvody preto, aby zasiahla proti dohodám, rozhodnutiam alebo postupom." 2. Nariadenie (ES) c. 1/2003 6. V clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa pod nadpisom Právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov upravuje toto: "Orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy v jednotlivých prípadoch. Na tento úcel, konajúc zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti, môzu prijímat tieto rozhodnutia: - nariadit skoncenie porusovania, - nariadit docasné opatrenia, - prijímat záväzky, - ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Ak na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany." 7. Okrem toho sa v clánku 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 uvádza táto úprava právomoci vnútrostátnych súdov: "Vnútrostátne súdy majú právomoc na uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy." 8. Podla clánku 35 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 môzu medzi orgány hospodárskej sútaze clenských státov, ktoré sú zodpovedné za uplatnovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, patrit aj súdy. 9. Právomoci Európskej komisie sa upravujú v clánku 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 v skrátenej podobe takto: "Ak Komisia, konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu, zistí porusovanie clánkov 81 a 82 Zmluvy, môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie po tom, co bolo spáchané." 10. Okrem toho zakladá clánok 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 túto právomoc Európskej komisie na ukladanie pokút: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 alebo clánok 82 Zmluvy..." 11. Na doplnenie treba upozornit na clánok 10 nariadenia (ES) c. 1/2003, ktorý obsahuje toto ustanovenie o zistení neuplatnitelnosti: "Ked si to verejný záujem Spolocenstva týkajúci sa uplatnovania clánkov 81 a 82 Zmluvy [o ES] vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 81 Zmluvy [o ES] nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 81 ods. 1 Zmluvy [o ES], alebo ze sú splnené podmienky clánku 81 ods. 3 Zmluvy [o ES]. ..." B - Vnútrostátne právo 12. Od 1. januára 1989 do 31. decembra 2005 platil v Rakúsku Kartellgesetz 1988 (zákon o karteloch z roku 1988, dalej len "zákon o karteloch z roku 1988")(4) . § 16 zákona o karteloch z roku 1988 obsahoval túto definíciu pojmu "bagatelné kartely": "Bagatelnými kartelmi sa rozumejú kartely, ktoré majú v case svojho vzniku podiel na zásobovaní 1. celého tuzemského trhu nizsí ako 5 % a 2. prípadného miestneho tuzemského ciastkového trhu nizsí ako 25 %." 13. Podla § 18 ods. 1 prvého bodu zákona o karteloch z roku 1988 sa mohli bagatelné kartely uskutocnovat aj predtým, ako boli právoplatne povolené; výnimku predstavovali prípady, ked vstupom dalsích podnikov do kartelu doslo k prekroceniu limitov stanovených v § 16 kartelového zákona z roku 1988. 14. Od 1. januára 2006 platí v Rakúsku Kartellgesetz 2005 (zákon o karteloch z roku 2005; dalej len "zákon o karteloch z roku 2005")(5), ktorého § 1 ods. 1 obsahuje zákaz takých spôsobov správania, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, pricom je porovnatelný so zákazom uvedeným v clánku 81 ods. 1 ES (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ). Podla § 2 ods. 2 prvého bodu zákona o karteloch z roku 2005 predstavujú výnimku z tohto zákazu zase "kartely, na ktorých sa zúcastnujú podniky, ktorých spolocný podiel na celkovom tuzemskom trhu nie je vyssí ako 5 % a na prípadnom miestnom tuzemskom ciastkovom trhu je ich podiel nizsí ako 25 % (bagatelné kartely)". 15. § 28 ods. 1 zákona o karteloch z roku 2005 stanovuje: "Ak je porusovanie... ukoncené, je kartelový súd povinný konstatovat porusenie, ak je to predmetom oprávneného záujmu." III - Skutkový stav a právny spor vo veci samej 16. Pred vnútrostátnymi súdmi, do príslusnosti ktorých patria kartelové veci, bol predlozený právny spor medzi rakúskym Bundeswettbewerbsbehörde (spolkový orgán hospodárskej sútaze) a radom speditérskych podnikov, ktoré pôsobia v Rakúsku. 17. Základom tohto právneho sporu je dlhorocný kartel na rakúskom trhu speditérskych sluzieb, tzv. Spediteurs-Sammelladungs-Konferenz (Konferencia speditérov zberných nákladov; dalej len "SSK"), ktorá má ako "záujmové zdruzenie" priblizne 40 clenov.(6) V SSK sa medzi zúcastnenými speditérskymi podnikmi uzatvárali predovsetkým dohody o tarifách za vnútrostátnu prepravu zberných nákladov, to znamená za speditérske sluzby, v prípade ktorých sa viaceré jednotlivé zásielky od rôznych odosielatelov logisticky zbierajú do jedného zberného nákladu a odosielajú sa na rozlicné miesta urcenia. 18. SSK vznikla v polovici 90. rokov. So zretelom na zalozenie Európskeho hospodárskeho priestoru k 1. januáru 1994 sa zúcastnené speditérske podniky usilovali o to, aby sa nedostali do rozporu s európskym právom hospodárskej sútaze. Svoju spoluprácu preto obmedzili na územie Rakúskej republiky. 19. Dna 30. mája 1994 získala SSK právnu formu spolocnosti zalozenej podla obcianskeho práva, pricom bola dohodnutá odkladacia podmienka povolenia zo strany kartelového súdu. 20. Dna 28. júna 1994 bola na rakúsky kartelový súd podaná ziadost o povolenie kartelovej dohody SSK.(7) K ziadosti bola pripojená rámcová zmluva SSK a ziadatelia posúdili skutkové okolnosti podla rakúskeho, ako aj podla európskeho kartelového práva. V konaní pred kartelovým súdom bol predlozený predbezný posudok Paritného výboru pre kartelové zálezitosti(8), ktorý dospel k predbeznému záveru, ze kartel nepredstavuje prekázku pre obchod medzi clenskými státmi, a preto sa neuplatnia európske predpisy o hospodárskej sútazi. Kedze v záverecnom posudku vsak paritný výbor uznal SSK z pohladu národného hospodárstva za neoprávnenú, ziadost o povolenie bola vzatá spät. 21. Zentralverband der Spediteure (Ústredný zväz speditérov; dalej len "ZV") poziadal 6. februára 1995 kartelový súd o urcenie, ze SSK predstavuje bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988, a preto sa môze vykonávat bez povolenia.(9) Kartelový súd uskutocnil náhlad do spisu vo veci konania o vydanie povolenia z roku 1994(10), odkial získal informáciu o právnom názore paritného výboru, ktorý v danom case vyjadril vo svojom predbeznom posudku k otázke uplatnitelnosti európskeho kartelového práva. Uznesením z 2. februára 1996 kartelový súd urcil, ze SSK predstavuje bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Uznesenie nadobudlo platnost bez podania opravného prostriedku. 22. Aj advokátska kancelária(11), ktorú oslovil kartelový splnomocnenec SSK, zastávala názor, ze SSK mozno povazovat za bagatelný kartel. Tento názor je vyjadrený vo viacerých jej poradenských listoch. 23. Poverení advokáti najprv potvrdili, ze aktivity SSK plánované podla ustanovení predlozenej rámcovej dohody mozno bez výhrady realizovat. V liste z 11. marca 1996 uviedli body, ktoré sa majú dodrziavat pri vykonávaní SSK ako bagatelného kartelu. Otázkou, ci je bagatelný kartel zlucitelný s európskym kartelovým právom, sa list výslovne nezaoberal. 24. V dalsom liste z roku 2001, ktorý podnietila zmena tarifnej struktúry SSK, okrem toho advokátska kancelária uviedla, ze existencia bagatelného kartelu závisí iba od toho, ci zúcastnené podniky spolocne prekrocili alebo neprekrocili urcité podiely na trhu. 25. V súvislosti s novelou zákona o karteloch z roku 2005, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2006, poziadal ZV opätovne advokátsku kanceláriu o preskúmanie otázky, aké dôsledky bude mat táto novela na SSK. Advokátska kancelária vo svojej odpovedi z 15. júla 2005 uviedla, ze sa musí overit, ci podiel SSK prekracuje 5 % na vnútrostátnom trhu a ci sú dohody prijaté v rámci SSK vynaté zo zákazu kartelu. Otázke zlucitelnosti s európskym kartelovým právom sa list opätovne nevenoval. 26. Prieskumom vykonaným elektronickou postou ZV zistil podiely clenov SSK na trhu v rámci Rakúska v oblasti prepravy zberných nákladov v oblasti kusového tovaru za roky 2004, 2005 a 2006. Pri uplatnení zásad vymedzenia trhu, ktoré boli základom urcovacieho uznesenia kartelového súdu, vypocítal ZV podiel SSK na trhu vo výske 3,82 % za rok 2005, resp. 3,23 % za rok 2006. O nepresiahnutí hranice 5 % boli informovaní prinajmensom najdôlezitejsí clenovia SSK. Podla uznesenia o predlození návrhu na zacatie prejudiciálneho konania je vylúcené, ze by sa do roku 2004 vrátane prekrocila hranica 5 % v dôsledku pristúpenia nových clenov. 27. Európska komisia 11. októbra 2007 oznámila, ze vykonala neohlásené kontroly v obchodných priestoroch rôznych poskytovatelov medzinárodných speditérskych sluzieb z dôvodu podozrenia, ze doslo k obchodným praktikám obmedzujúcim hospodársku sútaz. V reakcii na to predstavenstvo SSK vydalo 29. novembra 2007 jednomyselné rozhodnutie o okamzitom rozpustení SSK. Clenovia SSK boli o tomto rozhodnutí informovaní 21. decembra 2007. 28. Bundeswettbewerbsbehörde teraz speditérskym podnikom zúcastneným na SSK vytýka, ze od roku 1994 do 27. novembra 2007 sa "podielali na jedinom, komplexnom, mnohotvárnom porusovaní európskeho a vnútrostátneho a kartelového práva" tým, ze "sa dohodli na tarifách za vnútrostátnu prepravu zberných nákladov platných v celom Rakúsku". Bundeswettbewerbsbehörde v konaní vo veci samej navrhla ulozit väcsine dotknutých podnikov pokuty z dôvodu ich úcasti na karteli.(12) Pokial ide o firmu Schenker, ktorá sa ponúkla, ze bude vystupovat ako korunný svedok, navrhlo sa len konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ a § 1 zákona o karteloch z roku 2005 (resp. § 9 v spojení s § 18 zákona o karteloch z roku 1988) bez financných sankcií. 29. Speditérske podniky sa bránia predovsetkým tým, ze sa spoliehali na odbornú radu právneho poradcu, ktorý má v oblasti práva hospodárskej sútaze skúsenosti a je spolahlivý, a ze kartelový súd uznal SSK ako bagatelný kartel v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Zastávali názor, ze európske právo hospodárskej sútaze sa nemalo uplatnit, pretoze obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré vyplývalo z cinnosti SSK, neovplyvnovalo obchod medzi clenskými státmi. 30. Táto obrana bola na prvom stupni úspesná: Oberlandesgericht Wien ako kartelový súd ciastocným rozhodnutím z 22. februára 2011 návrhy Bundeswettbewerbsbehörde zamietol.(13) Na odôvodnenie okrem iného uviedol, ze pokial ide o cenové dohody, speditérskym podnikom nemozno vytýkat zavinené konanie, pretoze sa môzu odvolat na urcujúce uznesenie kartelového súdu z 2. februára 1996 a okrem toho si zadovázili právnu radu specializovanej advokátskej kancelárie. Co sa osobitne týka firmy Schenker ako korunného svedka, Oberlandesgericht dospel k záveru, ze konstatovat rozpor bez toho, aby sa pritom ulozila pokuta, je výlucne zálezitostou Európskej komisie. 31. Bundeswettbewerbsbehörde a Bundeskartellanwalt (spolkový prokurátor vo veciach kartelov) podali proti prvostupnovému rozhodnutiu, ktoré vyhlásil Oberlandesgericht Wien, odvolanie ("Rekurs") na Oberster Gerichtshof ako vrchný kartelový súd. V konaní pred Oberster Gerichtshof predlozila Európska komisia listom z 12. septembra 2011 písomné pripomienky.(14) IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 32. Uznesením z 5. decembra 2011, ktoré bolo kancelárii Súdneho dvora dorucené 27. decembra 2011, predlozil rakúsky Oberster Gerichtshof ako vrchný kartelový súd(15) (dalej aj "vnútrostátny súd") Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach: 1. Smie byt porusenie clánku 101 ZFEÚ podnikom potrestané pokutou, ak bol podnik v otázke zákonnosti svojho správania v omyle a tento omyl mu nemozno vytýkat? Pre prípad, ze bude otázka 1 zodpovedaná záporne: a) Nemozno omyl v otázke zákonnosti správania vytýkat, ak sa podnik správal v súlade s radou právneho poradcu skúseného v oblasti práva hospodárskej sútaze a nesprávnost rady nebola ani zjavná, ani dostatocným overením podnikom rozpoznatelná? b) Nemozno omyl v otázke zákonnosti správania vytýkat, ak sa podnik spoliehal na správnost rozhodnutia vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorý samotné posudzované správanie preskúmal a konstatoval jeho prípustnost? 2. Majú vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze právomoc urcit, ze sa podnik zúcastnil na karteli, ktorý porusuje právo hospodárskej sútaze Únie, ak tomuto podniku nie je mozné ulozit pokutu z dôvodu "úpravy o korunnom svedkovi"? 33. Na konaní pred Súdnym dvorom sa okrem firmy Schenker a mnozstva iných podnikov, ktoré boli úcastníkmi konania vo veci samej, písomne vyjadrili aj rakúsky Bundeswettbewerbsbehörde a Bundeskartellanwalt, vlády Talianska a Polska, ako aj Európska komisia. Bundeswettbewerbsbehörde a väcsina zúcastnených podnikov, ako aj Európska komisia boli zastúpené aj na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 15. januára 2013. V - Posúdenie 34. Prejednávaný prípad sa spolu s SSK týka dlhorocného kartelu, ktorý bol v Rakúsku aktívny ciastocne v období platnosti nariadenia (ESH) c. 17 a ciastocne v období platnosti nariadenia (ES) c. 1/2003. 35. Z obsahového hladiska ide celkovo o otázku, ci podniky, ktoré boli súcastou SSK, mohli v dobrej viere vychádzat z toho, ze dohody o cenách, ktoré uzatvorili, neovplyvnovali obchod medzi clenskými státmi, a teda spadali výlucne do pôsobnosti vnútrostátneho rakúskeho kartelového práva, a nie aj do pôsobnosti európskeho práva hospodárskej sútaze. 36. Pokial ide o právo Únie, clenovia SSK sa domnievali, ze sú "v bezpecí", kedze miestnu pôsobnost svojho kartelu obmedzili výlucne na územie Rakúska. Vzhladom na judikatúru súdov Únie a správnu prax Európskej komisie niet pochybností o tom, ze tento právny názor bol objektívne nesprávny.(16) Nie je vsak jasné, ci aj subjektívne mozno uplatnit vo vztahu k dotknutým podnikom zodpovednost za porusenie zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie. Inými slovami, na tomto mieste treba preskúmat, ci sú podniky, ktoré boli súcastou SSK, vinné za porusenie zákazu kartelov, ktorý upravuje právo Únie. 37. Vnútrostátny súd sa vo svojom uznesení o predlození návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, rovnako ako úcastníci konania, odvoláva na clánok 101 ZFEÚ, ktorý sa vsak uplatnuje az od 1. decembra 2009. Naproti tomu ku kartelovému deliktu, ktorý je predmetom sporu, doslo v období, ked ciastocne platil clánok 81 ES a scasti dokonca este clánok 85 Zmluvy o E(H)S. Na to, aby sa vnútrostátnemu súdu poskytla odpoved, ktorá bude uzitocná pre vyriesenie sporu, treba na návrh na zacatie prejudiciálneho konania odpovedat s ohladom na posledné dva uvedené predpisy. Bez problémov samozrejme mozno preniest nasledujúce tvrdenia na zákaz kartelov, ktorý je v práve Únie upravený v súcasnom znení clánku 101 ZFEÚ. Na zjednodusenie preto v prevaznej miere hovorím o "zákaze kartelov upravenom v práve Únie", ktorý je z obsahového hladiska v podstate zakotvený vo vsetkých troch uvedených predpisoch. A - Omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, v európskom práve hospodárskej sútaze (prvá cast prvej prejudiciálnej otázky) 38. Oberster Gerichtshof sa na základe prvej casti svojej prvej otázky chce dozvediet, ci mozno podniku ulozit pokutu za porusenie zákazu kartelov upraveného v práve Únie, ktorého sa dopustil, pokial sa podnik mýlil v súvislosti so zákonnostou svojho správania a tento omyl mu nemozno vytýkat. Inými slovami, treba vysvetlit zásadnú otázku, ci európske právo hospodárskej sútaze uznáva institút omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý je známy zo vseobecného trestného práva a vylucuje zavinenie. Súdny dvor sa vo svojej doterajsej judikatúre uz stretol s týmto problémom,(17) ale nikdy sa mu podrobne nevenoval. 39. Na rozdiel od názoru Európskej komisie nie je odpoved na túto prvú cast prvej prejudiciálnej otázky vôbec nadbytocná a nedá sa nahradit ani jednoduchým vysvetlením dalsích prejudiciálnych otázok. Uvedené dalsie otázky boli totiz scasti predlozené len subsidiárne a okrem toho vsetky logicky predpokladajú, ze v európskom práve hospodárskej sútaze existuje omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Nevyhnutne treba vopred posúdit, ci to tak je. 40. Východisko úvah o tejto problematike by malo spocívat v tom, ze kartelové právo síce nepatrí do ústrednej oblasti trestného práva,(18) ale jeho povaha je prinajmensom podobná trestnému právu.(19) Z toho vyplýva, ze v rámci kartelového práva treba respektovat urcité zásady, ktoré pochádzajú z trestného práva a ktoré napokon mozno odvodit zo zásady právneho státu a zásady zavinenia. Okrem zásady osobnej zodpovednosti, ktorá súdy Únie v prípadoch kartelov az do súcasnosti casto zamestnávala,(20) aj zásada nulla poena sine culpa (ziadny trest bez viny). 41. Hoci sa Súdny dvor vo svojej judikatúre doposial este intenzívne nezaoberal zásadou nulla poena sine culpa , existujú dôkazy o tom, ze na úrovni Únie pokladá jej platnost za samozrejmú.(21) Doplním, ze ide o zásadu s povahou základného práva, ktorá pochádza zo spolocných ústavných tradícií clenských státov.(22) V Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd(23) sa táto zásada síce výslovne neuvádza, ale predstavuje nevyhnutnú podmienku prezumpcie neviny. Mozno preto vychádzat z toho, ze zásada nulla poena sine culpa je implicitne obsahom tak clánku 48 ods. 1 Charty, ako aj clánku 6 ods. 2 EDLP, ktoré sa nesporne zohladnujú v konaniach vo veci kartelov.(24) V konecnom dôsledku mozno obe tieto ustanovenia Charty a EDLP povazovat za procesnoprávne vyjadrenie zásady nulla poena sine culpa . 42. V súvislosti so sankciami v oblasti kartelového práva, ktoré má ulozit Európska komisia, je zásada nulla poena sine culpa vyjadrená tak v clánku 15 ods. 2 starého nariadenia (EHS) c. 17, ako aj v clánku 23 ods. 2 aktuálne platného nariadenia c. 1/2003: podla oboch predpisov mozno kartelové pokuty ulozit len za úmyselné porusenia alebo porusenia z nedbanlivosti. 43. To isté musí platit, ak sú porusenia kartelového práva Únie predmetom konania na vnútrostátnych úradoch hospodárskej sútaze alebo na súdoch príslusných pre túto oblast. V rámci pôsobnosti práva Únie sú totiz vnútrostátne orgány pri výkone svojich právomocí povinné respektovat vseobecné právne zásady práva Únie.(25) To isté vyplýva aj z clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, v ktorom sa v konecnom dôsledku zaistuje prednost hodnotení kartelového práva Únie pred právom hospodárskej sútaze konkrétnych clenských státov. 44. Zo zásady nulla poena sine culpa vyplýva, ze voci podniku mozno za kartelový delikt, ktorého sa dopustil z jasne objektívneho hladiska, vyvodit zodpovednost len vtedy, ak mu toto porusenie mozno vytýkat aj zo subjektívneho hladiska. Ak bol podnik naproti tomu v omyle pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, nemozno vo vztahu k nemu konstatovat ani porusenie, ani ho nemozno pouzit ako základ pre ulozenie sankcií, ako napríklad pokút. 45. Treba zdôraznit, ze nie kazdý omyl pri posudzovaní zákazu môze úplne vylúcit zavinenie podniku, ktorý bol súcastou kartelu, a teda existenciu porusenia, ktoré mozno sankcionovat. Iba v prípade, ze sa omylu, v ktorom sa podnik nachádzal, pokial ide o zákonnost jeho správania na trhu, nedalo predíst - niekedy sa hovorí aj o ospravedlnitelnom omyle alebo o omyle, ktorý nemozno vytknút - , konal podnik bez zavinenia a nemozno ho obvinit z príslusného kartelového deliktu. 46. Taký omyl pri posudzovaní zákazu, ktorému sa nedalo predíst, by vsak mal existovat len velmi zriedkavo. Domnienka jeho existencie je mozná len vtedy, ak dotknutý podnik urobil vsetko, co mohol a co sa od neho dalo pozadovat, aby zabránil poruseniu kartelového práva Únie, za ktoré sa voci nemu vyvodzuje zodpovednost. 47. Ak by aj dotknutý podnik mohol omylu vo veci zákonnosti svojho trhového správania, ktorého sa dopustil, zabránit - ako to casto býva - primeranými opatreniami, nemôze sa vyhnút vsetkým sankciám za kartelový delikt, ktorý spáchal. Bol by navyse prinajmensom vinný za porusenie z nedbanlivosti,(26) co v závislosti od stupna závaznosti príslusných otázok práva hospodárskej sútaze môze (ale nemusí) viest k znízenej výske pokuty.(27) 48. To, ci sa omylu podnik, ktorý bol súcastou kartelu, dalo alebo nedalo zabránit (ci mu tento omyl mozno alebo nemozno vytýkat), treba posúdit podla jednotných kritérií práva Únie, aby pokial ide o materiálne právo hospodárskej sútaze Únie, platili pre vsetky podniky pôsobiace na vnútornom trhu jednotné rámcové podmienky ("level playing field").(28) Túto problematiku bude este potrebné vysvetlit podrobnejsie v súvislosti s druhou castou prvej prejudiciálnej otázky, ktorej sa budem venovat dalej. B - O moznosti vytýkat omyl pri posudzovaní zákazu (druhá cast prvej prejudiciálnej otázky) 49. Ak kartelové právo Únie uznáva institút omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, tak ako to navrhujem,(29) bude treba vysvetlit aj subsidiárne predlozenú druhú cast prvej prejudiciálnej otázky [otázku 1 písm. a) a písm. b)]. Vnútrostátny súd sa na základe tejto casti chce v podstate dozvediet, ktoré povinnosti v oblasti nálezitej starostlivosti musel podnik splnit, aby bol mozný predpoklad, ze pokial ide o zákonnost jeho správania na trhu, nachádzal sa v nepredvídatelnom omyle (ktorý mu nemozno vytýkat), a ktorý teda vylucuje zavinenie, takze tento podnik nemozno obvinit z prípadného kartelového deliktu. 50. Konkrétne treba vysvetlit, ci a za akých podmienok môze dôvera dotknutého podniku v právnu radu [otázka 1 písm. a), v súvislosti s tým súbezne pozri oddiel 1] alebo v rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze [otázka 1 písm. b), v súvislosti s tým pozri cast 2 nizsie] viest k domnienke, ze prípadný omyl pri posudzovaní zákazu podniku nemozno vytýkat, podnik preto ostane usetrený od sankcií podla kartelového práva. 1. Dôvera podniku v právnu radu [otázka 1 písm. a)] 51. V prvej otázke písm. a) pozaduje vnútrostátny súd informáciu o tom, ci domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, existuje vtedy, ak sa podnik v prípade protisútazného správania, ktoré sa mu kladie za vinu, spoliehal na právnu radu. 52. Táto ciastková otázka vzniká vzhladom na viaceré písomné vyjadrenia advokátskej kancelárie, ktorú oslovila SSK a na ktorú sa teraz v snahe o zbavenie sa viny odvolávajú dotknuté podniky v konaní vo veci samej. 53. Medzi úcastníkmi konania existujú obrovské nejasnosti v tom, ci pri posúdení zodpovednosti podniku za kartelový delikt treba zohladnit právnu radu. Kým vsetky podniky, ktoré sú úcastníckami prejudiciálneho konania, na to bez výnimky odpovedajú kladne(30), Európska komisia, ako aj clenské státy zastúpené pred Súdnym dvorom a vnútrostátne orgány zaujali opacný názor. a) O význame právnej rady v systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 54. Pokial je zrejmé, Súdny dvor sa touto problematikou doposial zaoberal len jediný raz, a to relatívne okrajovo. V rozsudku Miller uviedol, ze výrok právneho poradcu nemôze ospravedlnit porusenie clánku 85 Zmluvy o EHS, ktorého sa podnik dopustil.(31) 55. Dané konstatovanie Súdneho dvora v rozsudku Miller treba chápat v kontexte právnej úpravy, ktorá v danom case platila. Podla nariadenia (EHS) c. 17 mali podniky do 30. apríla 2004 moznost výberu, ci dohody, ktoré uzatvorili, predlozia na schválenie Európskej komisii, alebo Komisiu poziadajú o tzv. negatívny atest. Podniky pôsobiace na spolocnom trhu mali týmto spôsobom moznost získat zo strany orgánov právnu istotu vo veci zlucitelnosti svojho konania s európskym právom hospodárskej sútaze. Podnik, ktorý si nezvolil túto cestu, ale sa opieral iba o radu advokáta, nevykonal vsetko, co bolo v jeho silách, aby predisiel rozporu s európskym právom hospodárskej sútaze. Samotná dôvera podniku v posudok advokáta nepostacovala v danom case na to, aby sa prípadný omyl pri posudzovaní zákazu mohol povazovat za nepredvídatelný, a teda za vylucujúci zavinenie. 56. Na právny stav, ktorý platí v súcasnosti, sa vsak judikatúra vo veci Miller nedá preniest. Nariadením (ES) c. 1/2003, ktoré platí od 1. mája 2004, doslo totiz k zmene paradigmy pri presadzovaní kartelového práva Únie. Pôvodný systém prihlások a povolení podla nariadenia (EHS) c. 17 sa nahradil novým systémom zákonnej výnimky.(32) Odvtedy ani Európska komisia, ani orgány hospodárskej sútaze clenských státov ci súdy príslusné pre túto oblast neudelujú povolenia ani negatívne atesty pre konkrétne prípady.(33) 57. Od podnikov pôsobiacich na vnútornom trhu sa od 1. mája 2004 naopak ocakáva, ze zlucitelnost svojho správania na trhu s európskym kartelovým právom posúdia na vlastnú zodpovednost. Dotknuté podniky tým v zásade samy nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu. Platí vseobecná zivotná múdrost, ze neznalost zákona neospravedlnuje. Získanie odbornej právnej rady preto v systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 nadobúda úplne iný význam, ako to bolo este v systéme nariadenia (EHS) c. 17. Konzultácia s právnym poradcom predstavuje dnes pre podnik casto jediný spôsob, ako sa komplexne informovat o právnom stave v oblasti kartelového práva. 58. Nepozaduje sa podnecovanie podnikov k tomu, aby na jednej strane získavali odborné právne poradenstvo, ale na druhej strane pri posudzovaní svojej zodpovednosti za porusenia kartelového práva Únie nepripísali tomuto poradenstvu nijaký význam. Ak podnik v dobrej viere dôveroval v konecnom dôsledku nesprávnej rade svojho právneho poradcu, v konaní vo veci ulozenia pokuty podla kartelového práva to nemôze ostat bez následkov. 59. Naproti názoru Európskej komisie nepredstavuje výlucne obcianskoprávna zodpovednost advokáta za nesprávnu právnu radu, ktorú zrejme udelil, nijakú primeranú kompenzáciu. Civilný regres klienta voci jeho advokátovi je spravidla postihnutý znacne nepredvídatelnými skutocnostami a okrem toho nemôze odcinit odsúdenie (tzv. stigmu), ktoré je spojené s ulozením sankcií v oblasti kartelového práva - to znamená sankcií, ktoré sú podobné trestnému právu - voci podniku. 60. Získanie právnej rady samozrejme nemôze podnik zbavit akejkolvek vlastnej zodpovednosti za jeho správanie na trhu a za prípadné porusenie európskeho práva hospodárskej sútaze. Posudok advokáta nemôze nikdy predstavovat výsadnú listinu. Inak by sa vytvoril priestor na vyhotovovanie záujmových posudkov a právomoc vykonávat úradné negatívne atesty, ktorá sa odstránila nariadením (ES) c. 1/2003, by de facto presla na súkromných právnych poradcov, ktorí by na nu vôbec neboli legitimovaní. 61. Základný ciel úcinného presadzovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze(34) stanovuje, aby sa prípadná dôvera podniky v právnu radu uznala ako základ omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, len v tom prípade, ak sa v súvislosti so získaním tejto právnej rady dodrzali urcité minimálne predpoklady, ktoré by som dalej chcela strucne prezentovat. b) Minimálne poziadavky v súvislosti so získaním právnej rady 62. Základná podmienka pre zohladnenie právnej rady, ktorú podnik získal, je, ze podnik tejto rade v dobrej viere dôveroval. Ochrana legitímnej dôvery a dobrá viera spolu úzko súvisia.(35) Pokial skutocnosti odôvodnujú domnienku, ze sa napriek lepsím vedomostiam opieral o posudok advokátov alebo ze islo o záujmový posudok, pri posudzovaní zodpovednosti za porusenie pravidiel európskeho práva hospodárskej sútaze sa udelená právna rada od zaciatku nezohladní. 63. Pokial ide o získanie právnej rady, platia navyse tieto minimálne poziadavky, za ktorých dodrzanie nesie riziko a zodpovednost dotknutý podnik. 64. Po prvé, vzdy treba získat radu nezávislého externého advokáta.(36) Rada od pracovníkov vlastného interného právneho oddelenia podniku alebo koncernu nemôze v prípade omylu pri posudzovaní zákazu v nijakom prípade vylúcit zavinenie. Právnici podniku - hoci majú postavenie interných advokátov(37) - sú ako zamestnanci priamo závislí od dotknutého podniku a v súlade s tým je za ich právnu radu zodpovedný ich vlastný zamestnávatel. Podnik si nemôze sám poskytnút výsadnú listinu pre konanie, ktoré môze byt v rozpore s kartelovým právom. 65. Po druhé, musí íst o radu odborného advokáta, co predpokladá, ze advokát sa specializuje na právo hospodárskej sútaze vrátane európskeho kartelového práva a okrem toho je pravidelne poverený mandátmi z tejto právnej oblasti. 66. Po tretie, právna rada sa musí udelit na základe úplného a výstizného opisu skutocností zo strany dotknutého podniku. Pokial podnik informoval advokáta, ktorého oslovil, len ciastocne, resp. dokonca nepravdivo o okolnostiach pochádzajúcich z oblasti, za ktorú je tento podnik zodpovedný, nemôze mat posudok tohto advokáta v rámci kartelového konania, pokial ide o prípadný omyl pri posudzovaní zákazu, ospravedlnujúci úcinok. 67. Po stvrté, posudok advokáta, ktorý poskytuje konzultáciu, sa musí komplexne zaoberat správnou a rozhodovacou praxou Európskej komisie, ako aj judikatúrou súdov Únie a musí sa podrobne vyjadrit k vsetkým právne relevantným aspektom príslusného prípadu. To, co nie je vyslovene predmetom poradenstva advokáta, ale v kazdom prípade to mozno z jeho rady implicitne odvodit, nemôze slúzit ako základ uznania omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. 68. Po piate, poskytnutá právna rada nesmie byt zjavne nesprávna. Nijaký podnik nemôze nekriticky dôverovat rade advokáta. Je naopak povinnostou kazdého podniku, ktorý osloví advokáta, aby preskúmal informácie, ktoré mu advokát poskytol, aspon pokial ide o ich vierohodnost. 69. Je samozrejmé, ze starostlivost, ktorá sa od podniku v tejto súvislosti ocakáva, závisí od jeho velkosti a skúseností so zálezitostami v oblasti práva hospodárskej sútaze.(38) Cím je podnik väcsí a cím viac skúseností má s právom hospodárskej sútaze, tým skôr je povinný preskúmat získanú právnu radu z obsahového hladiska, hlavne vtedy, ak má k dispozícii vlastné právne oddelenie s príslusnými odbornými znalostami. 70. Nezávisle od toho vsak musí kazdý podnik vediet, ze urcité praktiky, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, sú zakázané uz na základe svojej povahy,(39) najmä pokial ide o to, ze sa nikto nesmie zúcastnovat na tzv. závazných obmedzeniach (40), napríklad na dohodách o cenách alebo na dohodách ci opatreniach urcených na rozdelenie alebo uzavretie trhov. Od velkých a skúsených podnikov mozno okrem toho pozadovat, aby zohladnili relevantné vysvetlivky Európskej komisie, ktoré sú obsahom jej oznámení a usmernení v oblasti práva hospodárskej sútaze. 71. Po sieste, ak z právneho posudku, ktorý si podnik vyziadal, vyplynie, ze právny stav nie je jasný, dotknutý podnik koná na vlastné nebezpecenstvo. Spolocnost potom totiz prinajmensom z nedbanlivosti berie do úvahy, ze svojím správaním na trhu porusuje pravidlá európskeho práva hospodárskej sútaze. 72. Pripústam, ze sa vzhladom na minimálne poziadavky, ktoré som práve uviedla, mierne znizuje hodnota právneho posudku pre dotknuté podniky. To vsak spocíva v povahe systému, ktorý vznikol na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 a ktorý okrem toho nie je iný ani v klasickom trestnom práve: v konecnom dôsledku je za svoje správanie na trhu zodpovedný kazdý podnik a on nesie riziko za porusenia práva, ktorých sa dopustí. Získaním právnej rady advokáta nemozno dosiahnut absolútnu právnu istotu. Ak sú vsak splnené vsetky uvedené minimálne poziadavky, mozno sa domnievat, ze ide o omyl pri posudzovaní zákazu vylucujúci zavinenie, pokial sa dotknutý podnik v dobrej viere spolahol na radu svojho právneho poradcu. 73. Na doplnenie treba uviest, ze advokát, ktorý poskytnutím záujmového posudku napomôze podniku pri praktikách, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze, by mal mat obavy nielen z obcianskoprávnych a profesijnoprávnych dôsledkov, ale je okrem toho mozné, ze sa mu ulozia sankcie v oblasti kartelového práva.(41) c) Závery pre prejednávaný prípad 74. Ak sa uvedené kritériá prenesú na prípad, ako je ten prejednávaný, vyplynie z toho, ze v prípade dotknutých podnikov neslo o ospravedlnitelný omyl zákazu, ale pokial ide o európske právo hospodárskej sútaze, mozno im vytknút prípadný omyl týkajúci sa protiprávnosti ich správania na trhu. 75. Casový zaciatok porusovania, ako aj prevazná cast existencie kartelu SSK, jednak totiz este spadá do casovej pôsobnosti nariadenia (EHS) c. 17. Ako správne zdôraznuje rakúsky Bundeskartellanwalt, dotknuté podniky(42) teda mali moznost volby obrátit sa na Európsku komisiu a poziadat(43) ju o udelenie negatívneho atestu podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17.(44) Ak to zanedbali, nemozno to kompenzovat získaním právnej rady od advokáta. To isté musí platit aj pre tú cast kartelu SSK, ktorá sa uskutocnovala od 30. apríla 2004, teda uz v casovej pôsobnosti nariadenia (ES) c. 1/2003. Ak sa spolu s rakúskym Bundeswettbewerbsbehörde vychádza z toho, ze sporný kartel predstavoval jednotné a pokracujúce porusovanie, musí pôvodné zanedbanie zo strany clenov SSK, pokial ide o získanie negatívneho atestu, ovplyvnit posúdenie ich zavinenia pocas celého obdobia existencie kartelu. 76. Okrem toho, podla opisu vnútrostátneho súdu to vyzerá tak, ze získaná právna rada v predmetnom prípade mala nedostatky. Práve pokial ide o otázku, od ktorej rozhodujúcim spôsobom závisí postih kartelového deliktu clenov SSK podla práva Únie, konkrétne otázku vecnej uplatnitelnosti clánku 85 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ES, rôzne listy advokátskej kancelárie, ktorá bola poziadaná o radu, k nej neobsahujú vyjadrenie - s výnimkou otázky opätovného preskúmania zo strany vnútrostátneho súdu. Na rozdiel od názoru, ktorý zrejme zastávajú niektoré podniky zúcastnené na konaní, v tejto súvislosti nestací, aby posudky advokátov pravdepodobne implicitne pripústali spätné odkazy na problematiku obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi. Ako uz bolo uvedené,(45) to, co nie je výslovne predmet právnej rady, ale v kazdom prípade sa z nej dá nepriamo odvodit, nemôze predstav ovat základ pre uznanie omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Toto platí tým viac, ak - ako v tomto prípade - ide o ústrednú právnu otázku prípadu, ktorá rozhoduje o vsetkom. 77. Doplním, ze prinajmensom od velkých podnikov v rámci úcastníkov kartelu mozno okrem toho pozadovat znalost relevantných oznámení a usmernení Európskej komisie.(46) Z tých nepochybne vyplýva, ze horizontálne kartely ako SSK, ktoré sa vztahujú na celé územie clenského státu, spravidla môzu obmedzit obchod medzi clenskými státmi,(47) takze spadajú pod zákaz kartelov upravený v práve Únie. 78. Z hladiska otázky zavinenia zo strany podnikov, ktoré boli clenmi kartelu, nie je napokon relevantná okolnost, ktorú zdôraznili niektorí úcastníci konania, ze v prípade SSK neslo o tajný kartel a clenovia SSK mali podla vlastných slov v úmysle predíst rozporu s kartelovým právom Únie. Domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, vsak nie je mozná uz preto, lebo páchatel sa cíti byt v práve a aj inak si "je istý svojou vecou". Relevantné je naopak to, ci urobil vsetko, co bolo v jeho silách a co sa od neho dalo ocakávat, aby zabránil spáchaniu porusenia. 2. Dôvera podniku v rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze [otázka 1 písm. b)] 79. Prvou otázkou písm. b) chce vnútrostátny súd zistit, ci je domnienka omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, mozná vtedy, ak podnik v prípade správania v rozpore s hospodárskou sútazou, z ktorého je obvinený, dôveroval rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, ktorý dané správanie posúdil výlucne podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a povazoval ho za prípustné. 80. Táto ciastková otázka je zalozená na tom, ze rakúsky kartelový súd ako príslusný vnútrostátny orgán uznal SSK právoplatným uznesením z 2. februára 1996 za "bagatelný kartel" v zmysle § 16 zákona o karteloch z roku 1988. Na toto uznesenie sa teraz v konaní vo veci samej v snahe o oslobodenie od viny odvolávajú dotknuté podniky. 81. Rovnako ako vo vysvetlenom prípade dôvery v právnu radu advokáta existujú medzi úcastníkmi konania velké nejasnosti o tom, ci sa má rozhodnutie vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze zohladnit pri posudzovaní zavinenia podniku v prípade kartelového deliktu. Pri obidvoch problémoch sú pozície v podstate rovnaké. a) O význame rozhodnutí vnútrostátnych orgánov a súdov príslusných pre túto oblast 82. Jeden z hlavných cielov nariadenia (ES) c. 1/2003 spocíval v tom, aby sa orgány clenských státov zapojili intenzívnejsie ako dovtedy do presadzovania európskeho kartelového práva.(48) Vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdy tak v novom, decentralizovanom systéme presadzovania kartelového práva získavajú úlohu, ktorú nemozno podcenovat. Podla clánkov 5 a 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 majú orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov výslovne právomoc uplatnovat kartelové právo Únie a eventuálne - za okolností uvedených v clánku 3 tohto nariadenia - je to dokonca ich povinnostou.(49) 83. Aj v case do 30. apríla 2004, ked kartelový súd prijal uznesenie, o ktorom informovali zúcastnené podniky, nebolo uplatnovanie clánku 85 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ES v nijakom prípade vynaté z právomoci vnútrostátnych orgánov a súdov. Európska komisia bola síce v danom case podla clánku 9 ods. 1 nariadenia (EHS) c. 17 výslovne príslusná vyhlasovat neuplatnitelnost clánku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS, resp. clánku 81 ods. 3 ES. Vnútrostátnym orgánom a súdom sa vsak v zásade nebránilo v tom, aby uplatnovali priamo platný clánok 85 ods. 1 Zmluvy o EHS, resp. clánok 81 ods. 1 ES, a predovsetkým, aby posudzovali, ci kolízny spôsob správania podniku spadá do vecnej pôsobnosti európskych pravidiel hospodárskej sútaze, teda ci môze ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi.(50) Také posúdenie bolo napríklad nevyhnutné vtedy, ak v prípade rozporu medzi normami kartelového práva Spolocenstva a vnútrostátneho kartelového práva platilo, ze treba respektovat prednost práva Spolocenstva, ktorú vyzadoval Súdny dvor.(51) 84. Z uvedeného vyplýva, ze aj rozhodnutia vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a súdov - aj tie, ktoré boli vyhlásené pred 1. májom 2004 - môzu podnikom, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, poskytnút popri správnej praxi Európskej komisie a judikatúre súdov Únie dôlezitú pomoc pri pochopení platného právneho stavu v európskom práve hospodárskej sútaze. 85. To, aké úcinky má dôvera dotknutých podnikov v uvedené rozhodnutia na ich zodpovednost za kartelové delikty, treba urcit so zretelom na zásadu ochrany legitímnej dôvery, ktorá je uznaná aj na úrovni Únie.(52) Podla nej nie je v nijakom prípade vylúcené, aby sa podniky v zálezitostiach práva Únie mohli spoliehat na rozhodnutia vnútrostátnych orgánov a súdov.(53) Okrem toho sa zdá, ze si dôvera v stanoviská státnych orgánov tohto druhu zaslúzi väcsiu ochranu ako dôvera v posudky súkromných právnych poradcov. 86. Napriek tomu by viedlo prílis daleko, ak by sa kazdému vyjadreniu vnútrostátneho orgánu ku kartelovému právu Únie, ktoré je urcitým spôsobom vyslovené, pripisoval úcinok v súvislosti s posúdením zodpovednosti podnikov za porusenia, z ktorých sú obvinené. Aj v tomto prípade musia byt splnené urcité minimálne poziadavky, aby nedoslo k obmedzeniu úcinného presadzovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze. b) Podmienky uznania legitímnej dôvery v rozhodnutiach vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a súdov príslusných pre túto oblast 87. Po prvé musí íst o rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze clenského státu v zmysle clánkov 5 a 35, ktorý je príslusný uplatnovat kartelové právo Únie, alebo vnútrostátneho súdu v zmysle clánku 6 nariadenia (ES) c. 1/2003. 88. Vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze síce nesmie v súvislosti s kartelovým právom Únie udelovat nijaké povolenia ani negatívne atesty. Podla clánku 5 prvého odseku nariadenia (ES) c. 1/2003 vsak môze rozhodnút, ze neexistuje dôvod na to, aby zacal konat, ak podla informácií, ktoré má k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz. V takom prípade musí dotknutý podnik dôverovat tomu, ze prinajmensom na území miestnej príslusnosti tohto orgánu môze pokracovat v trhovom správaní, ktoré tento orgán skúmal. 89. Rozhodnutie vnútrostátneho súdu prichádza z hladiska uznania omylu pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie, do úvahy vtedy, ak súd v tomto rozhodnutí dospeje k záveru, ze urcité trhové správanie nepredstavuje porusenie kartelového práva Únie. K tomu môze dôjst najmä vtedy, ak vnútrostátny súd prerusí súdne konanie vo veci ulozenia pokuty, zrusí úradný výmer o ulození pokuty alebo zamietne obcianskoprávnu zalobu o náhradu skody alebo o zdrzanie sa konania podanú proti dotknutému podniku. 90. Po druhé je nevyhnutné, aby dotknutý podnik vopred podrobne a pravdivo informoval vnútrostátny orgán o vsetkých okolnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie, pokial uz bol, ako clenovia SSK v roku 1995/96, úcastníkom pôvodného správneho alebo súdneho konania. Pokial nejasné rozhodnutie obsahuje nedostatok, ktorý by sa dal pripísat samotnému podniky, podnik sa v snahe o zbavenie sa viny nemôze neskôr na toto rozhodnutie odvolávat. 91. Po tretie, správne alebo súdne rozhodnutie musí byt vydané presne k tým skutkovým a právnym otázkam, pre ktoré sa dotknutý podnik odvoláva na omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. Podobne ako v prípade posudkov advokátov navyse platí, ze mozno uplatnit len tie výroky státneho orgánu alebo súdu, ktoré sú výslovne obsahom príslusného rozhodnutia, nie vsak iné závery, ktoré z neho mozno nanajvýs implicitne odvodit.(54) 92. Po stvrté, stanovisko vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze alebo vnútrostátneho súdu ku kartelovému právu Únie nesmie byt zjavne nesprávne.(55) Administratívne rozhodnutia, ktoré nadobudli platnost, a platné súdne rozhodnutia, ktoré obsahujú vyjadrenie ku kartelovému právu Únie, zahrnajú síce domnienku zákonnosti, takze tí, ktorým sú urcené, sa môzu spoliehat na správnost ich obsahu, a pokial ide o jeho vierohodnost, nemusia ho skúmat rovnakým spôsobom ako právnu radu. Ako uz bolo uvedené,(56) kazdý podnik musí zároven vediet, ze urcité praktiky, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, sú uz zo svojej podstaty zakázané, najmä pokial ide o to, ze sa nikto nesmie zúcastnovat na tzv. závazných obmedzeniach , napríklad na dohodách o cenách alebo na dohodách ci opatreniach urcených na izolovanie alebo rozdelenie trhov. 93. Po piate, dôvera podnikov v administratívne alebo súdne rozhodnutie si zaslúzi ochranu len v tom prípade, ak sa uskutocnuje v dobrej viere.(57) Dobrá viera neabsentuje len v urcite nepravdepodobnom prípade kolízie medzi podnikom a vnútrostátnym orgánom, resp. vnútrostátnym súdom. Dôvera podniku v obsahovú správnost rozhodnutia stráca opodstatnenie naopak v tom prípade, ak sa podnik dozvedel o protichodnom právnom názore kompetentných orgánov Únie - konkrétne Európskej komisie a Súdneho dvora Európskej únie. Táto situácia môze napríklad vzniknút, ak je Európska komisia podla clánku 15 ods. 1 nariadenia (ES) c. 1/2003 úcastníckou konania pred vnútrostátnym súdom a dotknutý podnik sa o jej právnom názore dozvedel v rámci tohto konania. 94. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa okrem toho vysvetlila otázka, ci uznanie ochrany legitímnej dôvery podniku v rozhodnutia vnútrostátnych súdov vyzaduje, aby sa v príslusnom prípade najprv Súdnemu dvoru predlozil návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Podla môjho názoru treba na túto otázku odpovedat záporne. Povazujem za neprimerané, aby sa ochrana legitímnej dôvery obmedzila len na tie rozhodnutia vnútrostátnych súdov, ktoré sú zalozené na vydaní prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora. 95. Spravidla totiz pôjde o rozhodnutia súdov v zmysle clánku 267 ods. 2 ZFEÚ, ktoré nie sú povinné predlozit návrh na zacatie prejudiciálneho konania. Ak normotvorca na úrovni Únie vyhlási, ze na uplatnovanie kartelového práva Únie sú príslusné vsetky vnútrostátne súdy [clánok 6 nariadenia (ES) c. 1/2003], musia mat podriadené právne subjekty moznost odvolat sa na súvisiace rozhodnutia vsetkých vnútrostátnych súdov, a to bez ohladu na to, ci sa predtým - fakultatívne - uskutocnilo alebo neuskutocnilo prejudiciálne konanie. 96. Nariadenie (ES) c. 1/2003 poskytuje osobitné nástroje, ktoré pomáhajú zabezpecit jednotný výklad a uplatnenie kartelového práva Únie. Rozhodujúcu úlohu pri tom zohráva Európska komisia. Komisia môze byt úcastníckou konaní, ktoré prebiehajú na vnútrostátnych súdoch .(58) S vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze Komisia úzko spolupracuje v rámci Európskej siete pre hospodársku sútaz (dalej len "ECN") a v nevyhnutných prípadoch môze dokonca správne konania, ktoré tieto orgány vedú, presunút na seba.(59) c) Závery pre prejednávaný prípad 97. Ak sa práve opísané kritériá prenesú na prípad, ako je ten prejednávaný, rovnako ako v súvislosti s právnou radou advokáta z toho vyplynie, ze dotknuté podniky sa nenachádzali v situácii ospravedlnitelného omylu pri posudzovaní zákazu, ale pokial ide o európske právo hospodárskej sútaze, mozno im vytknút prípadný omyl týkajúci sa ich protiprávneho správania na trhu. 98. Ako totiz informuje vnútrostátny súd, v uznesení kartelového súdu z 2. februára 1996, na ktoré sa odvolávajú clenovia SSK, sa správanie, z ktorého sú speditérske podniky obvinené, posúdilo a oznacilo ako prípustné výlucne podla vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Dané uznesenie sa nevenuje otázke, ci sa clenovia SSK dopustili porusenia zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie. Do 1. mája 2004, ked este neplatil clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003, navyse nestanovovalo právo Únie povinnost uplatnovat kartelové právo Únie súbezne popri vnútrostátnom kartelovom práve.(60) 99. Je mozné, ze kartelový súd pred prijatím svojho uznesenia z 2. februára 1996 nahliadol do predbezného posudku Paritného výboru pre kartelové zálezitosti,(61) ktorý sa k uplatnitelnosti európskeho práva hospodárskej sútaze vyjadril záporne. Táto okolnost vsak este clenov SSK neoprávnovala k domnienke, ze európske pravidlá hospodárskej sútaze nepredstavujú prekázku ich správania na trhu. Rozhodujúce je, ze samotný kartelový súd sa výslovne nevyjadril k otázke zlucitelnosti SSK s európskym právom hospodárskej sútaze.(62) 100. Treba uznat, ze uz pred 1. májom 2004 boli vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a súdy príslusné pre túto oblast povinné respektovat prednost vtedajsieho práva Spolocenstva, ako aj nenarúsat neobmedzené a jednotné uplatnovanie práva Spolocenstva.(63) Aj z vnútrostátneho práva mohla uz vtedy vyplývat povinnost respektovat európske pravidlá hospodárskej sútaze, na co zúcastnené podniky upozornili na pojednávaní. 101. Iba z toho vsak nemozno odvodit, ze vnútrostátne a európske pravidlá hospodárskej sútaze museli uz predtým, ako zacal platit clánok 3 nariadenia (ES) c. 1/2003, stále viest k rovnakým záverom. Ako je známe, oblasti pôsobnosti predpisov práva hospodárskej sútaze na európskej a vnútrostátnej úrovni nie sú identické(64) a posudzujú odlisné aspekty postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz.(65) Bolo to tak uz pred 1. májom 2004 a nariadenie (ES) c. 1/2003 neprinieslo nijakú zmenu.(66) Práve také ustanovenie ako rakúske ustanovenie upravujúce bagatelné kartely, mimoriadne jasne ukazuje, aké rozdiely môzu existovat a pretrvávat medzi kartelovým právom Únie a vnútrostátnym kartelovým právom.(67) 102. V zmysle toho nemôze uznesenie, ktoré je zalozené výlucne na vnútrostátnom práve hospo dárskej sútaze ako uznesenie kartelového súdu z 2. februára 1996, v prípade otázky práva Únie, ktorá má rozhodujúci význam pre spor vo veci samej, zakladat na strane dotknutých podnikov legitímnu dôveru, ktorá si zasluhuje ochranu. C - Urcovacia právomoc vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze vo vztahu ku korunným svedkom (druhá prejudiciálna otázka) 103. Druhá prejudiciálna otázka je zameraná speciálne na situáciu korunného svedka, v ktorej sa v prejednávanom prípade nachádza podnik Schenker. Logicky si vyzaduje, aby sa dotknutý podnik - ako sa preukázalo v rámci prvej prejudiciálnej otázky - nemohol odvolávat na omyl pri posudzovaní zákazu, ktorý vylucuje zavinenie. V prípade takého omylu by totiz vôbec neexistovalo porusenie, ktoré by orgán hospodárskej sútaze alebo súd mohol voci danému podniku uplatnovat.(68) 104. Vnútrostátny súd sa chce v podstate dozvediet, ci sa orgánom hospodárskej sútaze clenských státov podla nariadenia (ES) c. 1/2003 povoluje urcit, ze sa podnik dopustil porusenia zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie, a upustit od ulozenia pokuty. 105. Právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze pri uplatnovaní kartelového práva Únie vyplývajú z clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003. Podla clánku 35 ods. 1 tohto nariadenia mozno ich vykonávaním poverit aj súdy, ako je to v prípade Rakúska. 106. V clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa výslovne neupravuje právomoc vnútrostátnych orgánov konstatovat porusenie kartelového práva Únie bez ulozenia sankcií. Naproti tomu má Európska komisia podla clánku 7 ods. 1 poslednej vety uvedeného nariadenia k dispozícii výslovnú právomoc zistit porusenie po tom, co bolo spáchané, pokial má na tom oprávnený záujem. 107. Na rozdiel od názoru podniku Schenker sa vsak z neexistencie úpravy v clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003 v nijakom prípade nedá odvodit, ze by pre vnútrostátne orgány platil zákaz urcit iba existenciu porusenia bez ulozenia sankcií. Nemozno to odvodit ani dôkazom z opaku z právomocí Komisie podla clánku 7 ods. 1 poslednej vety nariadenia (ES) c. 1/2003. 108. Je síce pravda, ze nariadenie (ES) c. 1/2003 vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze a súdom príslusným pre túto oblast vedome vyhradzuje urcité právomoci, aby nedoslo k obmedzeniu vedúcej úlohy Komisie pri tvorbe európskej politiky hospodárskej sútaze,(69) ktorá je pevne zakotvená v tomto nariadení, a nového systému zákonnej výnimky. Komisia tak napríklad v rámci ECN predstavuje jediný orgán, ktorý je podla clánku 10 nariadenia (ES) c. 1/2003 oprávnený výnimocne deklaratórne stanovit neuplatnitelnost kartelového práva Únie,(70) naproti tomu môzu vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze podla clánku 5 druhého odseku daného nariadenia rozhodnút v kazdom prípade o tom, ze v konkrétnom prípade neexistuje dôvod, aby zacali konat, co vylucuje vydávanie negatívnych rozhodnutí vo veci.(71) 109. Nemozno vsak predpokladat, ze normotvorca na úrovni Únie chcel kompetencie orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov obmedzit aj v opacnom prípade, to znamená pokial ide o právomoc urcit porusenie, ktorá je na tomto mieste predmetom záujmu. Ako uz bolo uvedené, jeden z hlavných cielov nariadenia (ES) c. 1/2003 spocíval v tom, aby sa vnútrostátne orgány zapojili intenzívnejsie ako dovtedy do presadzovania európskeho kartelového práva.(72) Orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali dostat viac, a nie menej mozností na úcinné uplatnovanie kartelového práva Únie.(73) V decentralizovanom systéme nariadenia (ES) c. 1/2003 je odhalovanie, zistovanie a prípadne trestanie prípadov porusenia európskych pravidiel hospodárskej sútaze pevnou súcastou zoznamu úloh(74) a prispieva k úcinnému presadzovaniu týchto pravidiel. 110. Moznost círeho stanovenia porusenia predstavuje nevyhnutný obsah právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov ukladat sankcie podla clánku 5 prvého odseku poslednej zarázky nariadenia (ES) c. 1/2003 ( argumentum a maiore ad minus ). Bez toho, aby predtým doslo k urceniu kartelového deliktu, by totiz prípadné sankcie, ktoré orgán ukladá zúcastneným podnikom za ich správanie, neprichádzali do úvahy. 111. Vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze, resp. súdy príslusné pre túto oblast v nijakom prípade neprídu o svoju právomoc konstatovat porusenie, ak od ulozenia sankcií upustia napríklad preto, aby odmenili korunného svedka za jeho spoluprácu v konaní vo veci kartelu. V záujme úcinného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze Únie môze byt dokonca potrebné, aby sa v takom prípade - napriek upusteniu od sankcií - konstatovala existencia porusenia. 112. Ak by sa vnútrostátny orgán alebo vnútrostátny súd nezriekol len ulozenia sankcie, ale vzdal by sa bezného konstatovania porusenia a jednoducho by zastavil kartelové konanie proti dotknutému podniku, mohol by vzniknút mylný dojem, ze jeho správanie na trhu bolo zákonné. Konstatovaním porusenia, ktoré má v skutocnosti rovnaký význam ako ulozenie nulovej pokuty, sa naproti tomu nepochybne objasní a zdokladuje, ze sa podnik previnil porusením pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 113. To, ci a akým spôsobom vnútrostátne orgány vyuzijú svoju právomoc konstatovat porusenie bez toho, aby ulozili sankcie, ktorá je implicitne uvedená v clánku 5 nariadenia (ES) c. 1/2003, spadá do procesnej nezávislosti clenských státov. Z toho vyplýva, ze nic nesvedcí proti tomu, aby vnútrostátny právny poriadok zaradil konstatovanie porusenia do volnej úvahy príslusného orgánu, resp. príslusného súdu, alebo aby sa na to so zretelom na clánok 7 ods. 1 poslednú vetu nariadenia (ES) c. 1/2003 vyzadoval legitímny záujem pod podmienkou, ze sa dodrziavajú zásady ekvivalencie a efektívnosti,(75) ktoré sú upravené v práve Únie. 114. Na základe zásady efektivity, ktorá je súcastou ciela úcinného presadzovania kartelového práva Únie,(76) bude spravidla existovat legitímny záujem na konstatovaní porusenia, a to aj v prípade, ak sa upustí od ulozenia sankcií. Dotknutý podnik totiz mozno na základe takého konstatovania v budúcnosti po prvé stíhat ako opakovaného páchatela, ak by sa opätovne previnil porusením európskeho práva hospodárskej sútaze.(77) Po druhé, konstatovanie porusenia vyvoláva vo vztahu k iným podnikom odstrasujúci signálny úcinok a posilnuje sa dôvera vsetkých trhových subjektov v úcinnú silu pravidiel európskeho vnútorného trhu. V neposlednom rade bude úradné konstatovanie porusenia predstavovat pre podniky a spotrebitelov, ktorých kartel poskodil, znacné ulahcenie pri uplatnovaní obcianskoprávnych nárokov voci clenom kartelu.(78) VI - Návrh 115. Vzhladom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky, ktoré polozil rakúsky Oberster Gerichtshof, odpovedal takto: 1. Za porusenie zákazu kartelov, ktorý je upravený v práve Únie, sa podniku nemôze ulozit pokuta, ak sa podnik mýlil vo veci zákonnosti svojho správania (omyl pri posudzovaní zákazu) a tento omyl sa mu nedá vytknút. 2. Omyl pri posudzovaní zákazu, v ktorom sa podnik nachádza, mozno vytknút, ak podnik dôveroval právnej rade advokáta alebo rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, v ktorých rozhodujúci právny problém nebol vôbec vysvetlený, resp. nebol vysvetlený výslovne. V prípade porusení, ktoré zacali pred 1. májom 2004, mozno omyl pri posudzovaní zákazu okrem toho podniku vytknút vtedy, ak Európskej komisii podla clánku 2 nariadenia (EHS) c. 17 vcas nepodal ziadost o vykonanie negatívneho atestu. 3. Nariadenie (ES) c. 1/2003 nezakazuje orgánom hospodárskej sútaze clenských státov, aby konstatovali samotné porusenie zákazu kartelov upraveného v práve Únie, ktorého sa podnik dopustil, a aby pri tom odhliadli od ulozenia pokuty, ak sa dodrzia vseobecné zásady ekvivalencie a efektivity upravené v práve Únie. (1) . (2) - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). (3) - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto nariadenie sa uplatnuje od 1. mája 2004, ako je zrejmé z jeho clánku 45 ods. 2. (4) - BGBl c. 600/1988. (5) - BGBl c. 61/2005. (6) - Organizácie, ktoré boli predchodkynami SSK, Auto-Sammelladungskonferenz a Bahn-Sammelladungskonferenz (Konferencia speditérov zberných nákladov v automobilovej preprave a Konferencia speditérov zberných nákladov v zeleznicnej preprave), existovali od 70. rokov a az do svojho zániku 31. decembra 1993 mali v Rakúsku postavenie povolených kartelov. (7) - Spisová znacka 4 Kt 533/94. (8) - Paritätische Ausschuss für Kartellangelegenheiten (Paritný výbor pre kartelové zálezitosti) bol az do svojho zrusenia novelou kartelového zákona z roku 2002 odborným pomocným orgánom kartelového súdu. Jeho cinnost bola upravená v § 49, § 112 a § 113 zákona o karteloch z roku 1988. (9) - Spisová znacka 4 Kt 79/95-12. (10) - Pozri bod 20 týchto návrhov. (11) - [Poznámka pod ciarou nie je urcená na uverejnenie]. (12) - Ako právny základ pre ulozenie pokút bol pouzitý § 142 ods. 1 písm. a) a d) zákona o karteloch z roku 1998, ako aj § 29 ods. 1 písm. a) a d) zákona o karteloch z roku 2005. (13) - Spisová znacka 4 Kt 7, 8/10-146. (14) - Pozri v tejto súvislosti clánok 15 ods. 3 tretiu vetu nariadenia (ES) c. 1/2003. (15) - Spisová znacka 16 Ok 4/11. (16) - Rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia (8/72, Zb. s. 977, bod 29); z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia (42/84, Zb. s. 2545, bod 22 na konci); z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax (C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 37), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia (C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 38); oznámenie Komisie Pokyny k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 ES a 82 ES Zmluvy [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES C 101, 2004, s. 81), oddiel 3.2.1 (najmä bod 78). (17) - Pozri najmä rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia, nazývaný "Miller" (19/77, Zb. s. 131, bod 18), a zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 111 a 112). V rozsudku z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia (240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 60), sa pojem omylu pri posudzovaní zákazu pri posudzovaní zákazu spomína okrajovo. V rozsudkoch z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia, nazývaný "BMW Belgium" (32/78 a 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, body 43 a 44), a z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia (96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 45), sa Súdny dvor - bez konkrétneho vysvetlenia prípadného omylu pri posudzovaní zákazu pri posudzovaní zákazu - obmedzil na konstatovanie, ze nie je dôlezité, ci si podnik bol alebo nebol vedomý porusenia zákazu upraveného v clánku 85 Zmluvy o EHS. V návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Mayras 29. októbra 1975 vo veci General Motors/Komisia (rozsudok z 13. novembra 1975, 26/75, Z b. s. 1367), sa omyl pri posudzovaní zákazu predpokladá, a preto sa pokuta zamietla z dôvodu úmyslu. (18) - Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP") vo svojom rozsudku Jussila/Fínsko z 23. novembra 2006 (staznost c. 73053/01, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-XIV, § 43) nezaraduje právo hospodárskej sútaze ku klasickému trestnému právu a vychádza z toho, ze trestnoprávne záruky vyplývajúce z clánku 6 ods. 1 EDLP nemusia byt mimo "tvrdého jadra" trestného práva nevyhnutne uplatnené úplne striktne. (19) - Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 3. júla 2007 vo veci ETI a i. (rozsudok z 11. decembra 2007, C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 71), a z 8. septembra 2011 vo veci Toshiba Corporation a i. (rozsudok zo 14. februára 2012, C-17/10, bod 48), kazdý s dalsími odkazmi. Súdny dvor uplatnuje v ustálenej judikatúre trestnoprávne zásady v európskom práve hospodárskej sútaze (v súvislosti s prezumpciou neviny pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, so zákazom dvojnásobného potrestania - " ne bis in idem " -, rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, bod 94). ESLP v rozsudku Menarini Diagnostics/Taliansko z 27. septembra 2011 (staznost c. 43509/08, § 38 az § 45) priznáva trestnoprávnu povahu v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP v súvislosti s pokutou v oblasti kartelového práva, ktorú ulozil taliansky úrad hospodárskej sútaze. (20) - Namiesto mnohých pozri rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 145 a 204); z 11. decembra 2007, ETI a i. (C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 39); z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 56), a z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, bod 42). (21) - V rozsudku z 18. novembra 1987, Maizena a i. (137/85, Zb. s. 4587, bod 14), Súdny dvor uviedol, ze v prípade zásady nulla poena sine culpa ide o "typickú trestnoprávnu" zásadu. Jej existencia na úrovni práva Únie sa okrem toho predpokladá v rozsudku z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister (C-210/00, Zb. s. I-6453, najmä body 35 a 44). Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz 11. júla 1992 vo veci Van der Tas (rozsudok z 8. októbra 1992, C-143/91, Zb. s. I-5045), bod 11, a - vseobecne o zásade zavinenia v prípade úpravy sankcií v správnom práve - návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 24. januára 2008 vo veci Michaeler a i. (rozsudok z 24. apríla 2008, C-55/07 a C-56/07, Zb. s. I-3135), bod 56. (22) - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven 15. septembra 1993 vo veci Charlton a i. (rozsudok z 15. decembra 1993, C-116/92, Zb. s. I-6755), bod 18. (23) - Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme (dalej len "EDLP"). (24) - Rozsudky Hüls/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 149 a 150, v súvislosti s clánkom 6 ods. 2 EDLP), a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, body 72 a 73, súvisiace s clánkom 48 ods. 1 Charty základných práv); v tom istom zmysle uz rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, nazývaný "United Brands" (27/76, Zb. s. 207, bod 265). (25) - Namiesto mnohých pozri rozsudky z 26. apríla 2005, "Goed Wonen" (C-376/02, Zb. s. I-3445, bod 32); z 11. júla 2006, Chacón Navas (C-13/05, Zb. s. I-6467, bod 56), a z 27. septembra 2007, Twoh International (C-184/05, Zb. s. I-7897, bod 25). (26) - Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci General Motors/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 17). (27) - Európska komisia, Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. ES, C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006"), bod 29 druhá zarázka. (28) - Pozri v tejto súvislosti aj odôvodnenie 8 nariadenia c. 1/2003, ako aj moje návrhy zo 6. septembra 2012 vo veci Expedia (rozsudok z 13. decembra 20012, C-226/11), bod 37 a tam citovanú judikatúru. (29) - Pozri v tejto súvislosti moje úvahy k prvej casti druhej prejudiciálnej otázky (body 38 az 48 týchto návrhov). (30) - Výnimkou je Schenker, ktorý sa k tejto problematike nevyjadril a písomné a ústne stanovisko predlozil len k druhej prejudiciálnej otázke. (31) - Rozsudok Miller (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 18). Pre úplnost treba uviest, ze okrem toho rozsudok BMW Belgium (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 43 a 44) obsahuje informáciu o tom, ze dotknutý podnik sa na svoju obhajobu odvolal na posudok advokáta, avsak bez toho, aby sa Súdny dvor vyjadril konkrétne k tomuto aspektu. (32) - Odôvodnenie 4 nariadenia (ES) c. 1/2003. (33) - Súdny dvor len nedávno zdôraznil absenciu právomoci vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze na konstatovanie neexistencie porusenia kartelového práva Únie (rozsudok z 3. mája 2011, Tele 2 Polska, C-375/09, Zb. s. I-3055, najmä body 29 a 32). (34) - V súvislosti s týmto cielom pozri odôvodnenia 8, 17 a 22 nariadenia (ES) c. 1/2003, ako aj rozsudky zo 7. decembra 2010, VEBIC (C-439/08, Zb. s. I-12471, bod 56), a zo 14. júna 2011, Pfleiderer (C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 19). (35) - V tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1998, Oelmühle a Schmidt Söhne (C-298/96, Zb. s. I-4767, bod 29); z 19. septembra 2002, Huber (C-336/00, Zb. s. I-7699, bod 58), a z 22. januára 1997, Opel Austria/Rada (T-115/94, Zb. s. II-39, bod 93). (36) - Pod pojmom advokát sa tu a v nasledujúcom texte samozrejme rozumejú aj advokáti, ktorí pôsobia ako zamestnanci v nezávislej advokátskej kancelárii. (37) - Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a. i. (C-550/07, Zb. s. I-8301), ako aj moje návrhy v tejto veci z 29. apríla 2010. (38) - To vyplýva aj z rozsudkov United Brands (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 299 az 301), a z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, Zb. s. 461, bod 134); v tom istom zmysle rozsudky z 1. apríla 1993, Hewlett Packard Francúzsko (C-250/91, Zb. s. I-1819, bod 22), a zo 14. novembra 2002, Ilumitrónica (C-251/00, Zb. s. I-10433, bod 54). (39) - V tomto zmysle rozsudky Miller (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, body 18 a 19); z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia (246/86, Zb. s. 2117, bod 41), a z 8. februára 1990, Tipp-Ex/Komisia (C-279/87, Zb. s. I-261, druhá veta abstraktu); okrem toho pozri rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia (T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 205). (40) - K pojmu závazné obmedzenie pozri predovsetkým oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva ( de minimis ) (Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/008, s. 125). (41) - V tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia (T-99/04, Zb. s. II-1501), pokial ide o úcast na karteli v súvislosti s poradenskou spolocnostou, ktorá sama aktívne nepôsobila na trhu, ktorého sa kartel dotýkal. (42) - Platí to pre vsetky podniky, ktoré boli clenmi SSK uz pred 1. májom 2004. (43) - V tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 129 posledná veta, a body 130 a 134 predposledná veta). (44) - Porovnatelné ustanovenie obsahoval v danom case clánok 2 Protokolu c. 4 k Dohode medzi státmi EZVO na úcely zriadenia dozorného orgánu a súdneho dvora [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. ES L 344, 1994, s. 12). (45) - Pozri bod 67 týchto návrhov. (46) - Pozri bod 70 týchto návrhov. (47) - Pokyny k pojmu ovplyvnenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 ES a 82 ES zmluvy [ neoficiálny preklad ] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81), cast 3.2.1 (najmä bod 78). (48) - Odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia (ES) c. 1/2003. (49) - V súvislosti s touto povinnostou pozri aj rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 77). (50) - Rozsudok z 30. januára 1974, BRT/SABAM (127/73, Zb. s. 51, body 15 az 22). (51) - Rozsudok z 13. februára 1969, Walt Wilhelm a i. (14/68, Zb. s. 1, bod 6 na konci). (52) - Namiesto mnohých rozsudky z 5. mája 1981, Dürbeck (112/80, Zb. s. 1095, bod 48), a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland (C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25). (53) - V tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol (C-201/08, Zb. s. I-8343, bod 53); okrem toho pozri moje návrhy z 24. januára 2013 vo veci Agroferm (C-568/11, body 43 az 50). (54) - Súdny dvor podobným spôsobom v súvislosti s ochranou legitímnej dôvery uvádza, ze nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán, a nepresné náznaky v tejto súvislosti nepostacujú (rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C-47/07 P, Zb. s. I-9761, body 81 a 86). (55) - Podla ustálenej judikatúry sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery nemozno odvolávat proti jasnému ustanoveniu práva Únie; pozri rozsudky z 26. apríla 1988, Krücken (316/86, Zb. s. 2213, bod 24); z 1. apríla 1993, Lageder a i. (C-31/91 az C-44/91, Zb. s. I-1761, bod 35), a zo 16. marca 2006, Emsland-Stärke (C-94/05, Zb. s. I-2619, bod 31). (56) - Pozri bod 70 týchto návrhov. (57) - Pozri bod 62 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 35. (58) - Clánok 15 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1/2003. (59) - Clánok 11 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1/2003. (60) - Rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 62). (61) - Pozri body 20 a 21 týchto návrhov. (62) - Pozri bod 92 týchto návrhov. (63) - Rozsudok Walt Wilhelm (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 6 a 9). (64) - Rozsudky z 1. októbra 2009, Compańía Espańola de Comercialización de Aceite (C-505/07, Zb. s. I-8963, bod 52), a Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81). (65) - Rozsudky Walt Wilhelm a.i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 3); z 13. júla 2006, Manfredi a i. (C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, bod 38); Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 37, bod 103), a Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81). (66) - Rozsudok Toshiba Corporation a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 82). (67) - V rozsudku z 13. decembra 2012, Expedia (C-226/11), Súdny dvor objasnil, ze dohoda, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má protisútazný ciel, predstavuje vzhladom na svoju povahu a bez ohladu na jej konkrétne úcinky citelné obmedzenie hospodárskej sútaze (bod 37), co môze byt aj vtedy, ked sa nedosahujú prahové hodnoty stanovené Komisiou v jej oznámení de minimis (bod 38). (68) - Pozri bod 44 týchto návrhov. (69) - Pozri odôvodnenie 34 nariadenia (ES) c. 1/2003, v ktorom sa zdôraznuje centrálna úloha orgánov Únie pri uplatnovaní zásad, ktoré sú upravené v clánkoch 81 ES a 82 ES; pozri okrem toho rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 105 na konci); zo 14. decembra 2000, Masterfoods (C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 46 prvá veta), a moje návrhy vo veci Expedia (uz citované v poznámke pod ciarou 28, bod 38). (70) - Pozri aj odôvodnenie 14 nariadenia (ES) c. 1/2003. (71) - Rozsudok Tele 2 Polska (uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 22 az 29 a 32). (72) - Odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia (ES) c. 1/2003. (73) - Odôvodnenia 28 a 34 nariadenia c. 1/2003. (74) - Pozri najmä clánok 5 prvý odsek a clánok 6, ako aj odôvodnenia 6, 7 a 8 nariadenia c. 1/2003. (75) - V súvislosti s významom týchto zásad v kontexte práva hospodárskej sútaze pozri rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (C-453/99, Zb. s. I-6297), a Manfredi a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 65). (76) - V súvislosti s týmto cielom pozri odkazy uvedené v poznámke pod ciarou 34. (77) - Bod 28 prvá zarázka usmernení z roku 2006. (78) - K významu súkromného presadzovania práva hospodárskej sútaze pozri okrem rozsudkov uvedených v poznámke pod ciarou 72 predovsetkým Bielu knihu o zalobách o náhradu skody za porusenie antitrustových pravidiel ES, ktorú Európska komisia predlozila 2. apríla 2008 [KOM(2008) 165 v konecnom znení]. Komisia vo svojej Bielej knihe navrhuje opatrenia, ktorých úcelom je "vytvorenie úcinného systému presadzovania práva [hospodárskej sútaze]... prostredníctvom zalôb o náhradu skody, ktorý by doplnal, ale nenahrádzal ani neohrozoval presadzovanie práva verejnými subjektmi (strana 4, oddiel 1.2). Aj Súdny dvor EZVO mal nedávno prílezitost poukázat na význam súkromného presadzovania práva hospodárskej sútaze a zdôraznit, ze je to vo verejnom záujme (rozsudok z 21. decembra 2012, DB Schenker/Dozorný úrad EZVO, E-14/11, bod 32). References 1. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#t-ECR_62011CC0681_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0001 80. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0002 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0003 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0004 85. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0005 86. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0006 87. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0007 88. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0008 89. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0009 90. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0010 91. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0011 92. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0012 93. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0013 94. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0014 95. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0015 96. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0016 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0008&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:101:TOC 102. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0017 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0240&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0032&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0018 109. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0019 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0020 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0021 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0137&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0210&locale=SK 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0143&locale=SK 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0055&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0022 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0116&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0023 124. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0024 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0025 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0376&locale=SK 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0013&locale=SK 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0184&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0026 131. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0027 132. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0028 133. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0029 134. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0030 135. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0031 136. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0032 137. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0033 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0375&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0034 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0439&locale=SK 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0035 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0298&locale=SK 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0336&locale=SK 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0115&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0036 147. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0037 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 149. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0038 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0250&locale=SK 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0251&locale=SK 153. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0039 154. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0246&locale=SK 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0279&locale=SK 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0040 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:368:TOC 159. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0041 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0099&locale=SK 161. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0042 162. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0043 163. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0044 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:344:TOC 165. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0045 166. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0046 167. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0047 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 169. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0048 170. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0049 171. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0050 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0127&locale=SK 173. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0051 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0014&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0052 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0112&locale=SK 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0024&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0053 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0201&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0054 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0047&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0055 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0316&locale=SK 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0031&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0094&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0056 187. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0057 188. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0058 189. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0059 190. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0060 191. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0061 192. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0062 193. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0063 194. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0064 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0505&locale=SK 196. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0065 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0066 199. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0067 200. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0068 201. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0069 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 203. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0070 204. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0071 205. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0072 206. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0073 207. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0074 208. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0075 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 210. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0076 211. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0077 212. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#c-ECR_62011CC0681_SK_01-E0078 213. file:///tmp/lynxXXXXFeP7yV/L93260-6281TMP.html#OP