NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 31. januára 2013 ( [1]1 ) Vec C-677/11 Doux Élevage SNC, Coopérative agricole UKL-ARREE proti Ministčre de l'Agriculture, de l'Alimentation, de la Pęche, de la Ruralité et de l'Aménagement du territoire, Comité interprofessionnel de la dinde française (CIDEF) [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Conseil d'État (Francúzsko)] "Pomoc poskytovaná státmi -- Rozsírenie uplatnovania dohody zavádzajúcej povinný príspevok na vsetkých podnikatelov urcitého odvetvia -- Státne zdroje -- Pripísatelnost" 1. V tejto veci má Súdny dvor prílezitost opätovne sa zaoberat pojmami "státne zdroje" a "pripísatelnost státu" v oblasti státnej pomoci. 2. Francúzska Conseil d'État (Státna rada) (Francúzsko) totiz od Súdneho dvora pozaduje objasnenie rozsahu pôsobnosti rozsudku Pearle a i. ( [2]2 ) s cielom zistit odpoved na otázku, ci sa rozhodnutie vnútrostátneho orgánu rozsirujúce uplatnovanie dohody, ktorá zavádza povinný príspevok urcený okrem iného na financovanie cinností propagácie a obrany záujmov odvetvia, na vsetkých clenov státom uznanej medziodborovej organizácie, "týka" státnej pomoci. I - Právny rámec A - Právo Únie 3. Zmluva FEÚ v zásade zakazuje poskytovanie pomoci podnikom zo strany clenských státov. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ tak stanovuje: "Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4. Clánok 108 ZFEÚ s cielom zabezpecit uplatnovanie týchto ustanovení stanovuje postup kontroly a predchádzajúceho schvalovania státnej pomoci. Podla odseku 3 tohto ustanovenia sú clenské státy najmä povinné oznámit Komisii vsetky svoje zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a nesmú vykonat navrhované opatrenia, pokial o nich Európska komisia nerozhodla. B - Francúzske právo 5. Vo francúzskom práve sú medziodborové organizácie tvorené najreprezentatívnejsími profesijnými organizáciami polnohospodárskej výroby, jej spracovania, uvádzania na trh a distribúcie. 6. Zásady platné pre medziodborové organizácie v oblasti polnohospodárstva sú vseobecne upravené v zákone c. 75-600 z 10. júla 1975 o medziodborovej organizácii v oblasti polnohospodárstva, ktorý bol následne kodifikovaný v knihe VI legislatívnej casti Code rural a de la pęche maritime (zákonník polnohospodárstva a morského rybolovu, dalej len "polnohospodársky zákonník"). 7. Chcem poukázat na to, ze niektoré ustanovenia relevantné pre prejednávanú vec boli zmenené a doplnené zákonom c. 2010-874 z 27. júla 2010 o modernizácii polnohospodárstva a rybolovu. Kedze vsak bol tento zákon prijatý po podaní zaloby, ktorá viedla k predlozeniu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci, domnievam sa, ze je potrebné riadit sa v tom case platnými ustanoveniami polnohospodárskeho zákonníka. 8. Clánok L. 611-1 polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Conseil supérieur d'orientation a de coordination de l'économie agricole a alimentaire (Vyssia rada pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky) zlozená zo zástupcov dotknutých ministrov, polnohospodárskej výroby, spracovania polnohospodárskych výrobkov a ich uvádzania na trh, remeselnej výroby a nezávislého obchodu v potravinárstve, spotrebitelov a zdruzení akreditovaných v oblasti ochrany zivotného prostredia, polnohospodárskych vlastníkov, odborov zastupujúcich zamestnancov v odvetví polnohospodárstva a potravinárstva sa podiela na vymedzení, koordinácii, uplatnovaní a hodnotení politiky orientácie výroby a organizácie trhov. ..." 9. Clánok L. 632-1 polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "I. Zoskupenia iniciatívne vytvorené najreprezentatívnejsími profesijnými organizáciami polnohospodárskej výroby, prípadne spracovania, uvádzania na trh a distribúcie, môzu byt po vydaní stanoviska Vyssej rady pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky uznané príslusným správnym orgánom ako medziodborové organizácie na celostátnej úrovni alebo na úrovni výrobnej zóny pre konkrétny výrobok alebo pre skupinu výrobkov, pokial je najmä prostredníctvom uzatvárania medziodborových dohôd ich cielom: -- definovat a podporovat uzatváranie zmlúv medzi ich clenmi, -- prispievat k riadeniu trhov prostredníctvom predvídavého sledovania trhov, prostredníctvom lepsieho prispôsobovania výrobkov kvantitatívnym a kvalitatívnym plánom a prostredníctvom podpory ich predaja, -- posilnovat potravinovú bezpecnost predovsetkým pomocou sledovatelnosti výrobkov v záujme pouzívatelov a spotrebitelov. Medziodborové organizácie môzu mat aj dalsie ciele zamerané najmä na: -- podporu udrzania a rozvoja hospodárskeho potenciálu odvetvia, -- podporu rozvoja nepotravinárskeho vyuzitia výrobkov, -- úcast na medzinárodných rozvojových aktivitách, -- ... II. Medziodborovú organizáciu mozno uznat len pre výrobok alebo skupinu výrobkov... ..." 10. Clánok L. 632-2-I polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "... Uznané medziodborové organizácie mozno ziadat o stanovisko k smerovaniu a opatreniam príslusných odvetvových politík. Podielajú sa na vykonávaní vnútrostátnej hospodárskej politiky a hospodárskej politiky Spolocenstva a môzu mat prioritu pri pridelovaní státnej pomoci. ..." 11. Clánok L. 632-2-II polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "... [Dohody uzatvárané v rámci uznaných medziodborových organizácií specifických pre urcitý výrobok] sú prijímané jednomyselne profesiami, ktoré sú clenmi medziodborovej organizácie, v súlade s ustanoveniami clánku L 632-4 ods. 1... Uzatvorenie týchto dohôd je este pred zacatím ich uplatnovania potrebné oznámit ministrovi polnohospodárstva, ministrovi hospodárstva a protimonopolnému úradu. ..." 12. Clánok L. 632-3 polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Príslusný správny orgán môze na urcitú dobu ciastocne alebo úplne rozsírit uplatnovanie dohôd uzatvorených v rámci uznanej medziodborovej organizácie, pokial je cielom týchto dohôd podporovat prostredníctvom vzorových zmlúv, dohovorov o kampaniach a spolocných akcií alebo akcií zameraných na spolocný záujem, ktoré sú v súlade so vseobecným záujmom a zlucitelné s pravidlami spolocnej polnohospodárskej politiky, najmä: 1. zistovanie ponuky a dopytu; 2. prispôsobovanie a upravovanie ponuky; 3. uplatnovanie pravidiel v oblasti uvádzania na trh, cenotvorby a platobných podmienok pod dohladom státu...; 4. kvalitu výrobkov...; 5. vztahy medziodborových organizácií v príslusnom odvetví...; 6. informovanie o odvetviach a výrobkoch, ako aj ich podporu na vnútornom trhu a na zahranicných trhoch; 7. spolocný postup zameraný na boj proti hrozbám a rizikám spojeným s výrobou, spracovaním, uvádzaním na trh a distribúciou polnohospodárskych a potravinárskych výrobkov; 8. boj proti skodcom v zmysle clánku L 251-3; 9. rozvoj nepotravinárskeho vyuzitia výrobkov; 10. úcast na medzinárodných rozvojových aktivitách; 11. rozvoj zmluvných vztahov medzi podnikatelmi v profesiách zastúpených v medziodborovej organizácii..." 13. Clánok L. 632-4 polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Rozsírenie uplatnovania takých dohôd je mozné za predpokladu, ze ich ustanovenia boli prijaté jednomyselným rozhodnutím profesií zastúpených v medziodborovej organizácii... Ak sa rozhodne o rozsírení uplatnovania dohody, takto prijaté opatrenia sú v príslusnej výrobnej zóne záväzné pre vsetkých podnikatelov v profesiách, ktoré tvoria túto medziodborovú organizáciu. Príslusný orgán musí o pozadovanom rozsírení rozhodnút v lehote dvoch mesiacov od dorucenia ziadosti podanej medziodborovou organizáciou. Ak v uvedenej lehote svoje rozhodnutie neoznámi, ziadost sa povazuje za schválenú. V rozhodnutiach o zamietnutí rozsírenia sa uvedú dôvody, na ktorých sa rozhodnutia zakladajú." 14. Clánok L 632-6 polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Uznané medziodborové organizácie uvedené v clánkoch L 632-1 a L 632-2 môzu od vsetkých podnikatelov z profesií, ktoré ich tvoria, vyberat príspevky vyplývajúce z rozsírených dohôd v súlade s postupom upraveným v clánkoch L 632-3 a L 632-4, ktoré bez ohladu na svoju povinnú povahu zostávajú súkromnoprávnymi pohladávkami. ... Príspevky mozno za podmienok upravených vyhláskou dalej vyberat za dovázané výrobky. Na ziadost medziodborových organizácií, ktoré sú ich príjemcami, mozno uvedené príspevky na ich náklady vyberat na colnici. Tieto príspevky nevylucujú uplatnenie poplatkov nedanového charakteru." 15. Clánok L 632-8-I polnohospodárskeho zákonníka stanovuje: "Uznané medziodborové organizácie kazdorocne informujú príslusné správne orgány o svojej cinnosti a predkladajú im: -- úctovnú závierku, -- správu o cinnosti a zápisnicu z valných zhromazdení, -- bilanciu uplatnovania jednotlivých rozsírených dohôd. Príslusným správnym orgánom musia predlozit vsetky podklady, ktoré si tieto orgány vyziadajú na výkon svojich kontrolných právomocí." II - Skutkový rámec A - Medziodborové organizácie 16. Vo Francúzsku v súcasnosti existuje takmer 60 medziodborových organizácií v oblasti polnohospodárstva, ktoré boli uznané príslusným správnym orgánom. Ide o právnické osoby zalozené podla súkromného práva, väcsinou o zdruzenia upravené zákonom z 1. júla 1901 o zmluve o zdruzení. 17. Comité interprofessionnel de la dinde française (Medziodborový výbor pre francúzsku morcaciu výrobu, dalej len "CIDEF") je práve jednou z týchto organizácií. CIDEF, ktorý je neziskovým zdruzením, bol zalozený v roku 1974 profesijnými organizáciami zastupujúcimi jednotlivé odvetvia morcacej výroby. Zdruzuje tak styri skupiny profesií, a to "výrobu", "liahne a dovoz násadových vajec a kmenov", "porázku a spracovanie" a "krmivá". 18. Správny orgán medziministerskou vyhláskou z 24. júna 1976 uznal CIDEF za medziodborovú organizáciu v odvetví polnohospodárstva v súlade so zákonom c. 75-600. 19. V clánku 2 stanov CIDEF sú vymedzené ciele tohto zdruzenia: zdruzovat vsetky profesijné iniciatívy zamerané na organizovanie a zosúladovanie trhu s morcacím mäsom; na tento úcel zaviest systém statistických informácií, prostredníctvom ktorého budú podnikatelia neustále informovaní o stavoch hospodárskych zvierat, o porázkach, o zásobách, o zahranicnom obchode, o spotrebe domácností a samospráv; zosúladovat výrobu a trh s morcacím mäsom pomocou opatrení zameraných na objem ponuky a dopytu; zabezpecovat potrebné financné prostriedky; stanovit pre podnikatelov povinnost uzatvárat písomné zmluvy o dodávke výrobkov a sluzieb; byt partnerom pre vnútrostátne orgány a orgány Spolocenstva, pokial ide o vsetky spolocné problémy skupín profesií súvisiace s morcacou výrobou; v rámci Európskeho hospodárskeho spolocenstva zaviest co najuzsie rokovania s podnikatelmi v oblasti morcacej výroby v partnerských krajinách; prijat vsetky iniciatívy, ktoré môzu pomôct vyriesit technické problémy, a zabezpecit pre skupiny profesií odvetvia hydinovej výroby poskytovanie sluzieb v oblastiach spolocného záujmu. 20. Podla clánku 8 stanov sú zdroje CIDEF tvorené okrem iného príspevkami jeho clenov, prípadnými dotáciami, ako aj akýmikolvek inými zdrojmi, ktoré sú povolené zákonmi a inými právnymi predpismi. B - Spor vo veci samej 21. Medziodborovou dohodou z 18. októbra 2007 uzatvorili profesijné organizácie, ktoré sú clenmi CIDEF, na tri roky medziodborovú dohodu týkajúcu sa predovsetkým cinnosti CIDEF a zavedenia medziodborového príspevku. V dodatku prijatom v ten istý den bola výska uvedeného príspevku na rok 2008 stanovená na 14 EUR za 1000 mládat morky. Ministre de l'Économie, des Finances et de l'Emploi (minister hospodárstva, financií a zamestnanosti) a Ministre de l'Agriculture et de la Pęche (minister polnohospodárstva a rybného hospodárstva) (dalej len "príslusný orgán") dvoma vyhláskami prijatými 13. marca 2008 rozsírili uplatnovanie medziodborovej dohody na tri roky a uplatnovanie dodatku na jeden rok. Novým dodatkom k uvedenej medziodborovej dohode uzatvoreným 5. novembra 2008 CIDEF rozhodol o zachovaní rovnakej výsky medziodborového príspevku na rok 2009. V súlade s clánkom L. 632-4 ods. 4 polnohospodárskeho zákonníka bolo uplatnovanie tohto dodatku rozsírené implicitným súhlasným rozhodnutím príslusného orgánu z 29. augusta 2009 (dalej len "rozhodnutie z roku 2009"). Ministčre de l'alimentation, de l'agriculture et de la pęche (ministerstvo potravín, polnohospodárstva a rybného hospodárstva) v súlade s platnými právnymi predpismi vydalo k uvedenému rozhodnutiu stanovisko, ktoré bolo uverejnené v JORF z 30. septembra 2009. 22. Zalobkyne v spore vo veci samej, spolocnost Doux Élevage SNC a polnohospodárske druzstvo UKL-ARREE, sú dva podniky pôsobiace v odvetví morcacej výroby, na ktoré sa rovnako ako na dalsích podnikatelov v tomto odvetví vztahovala úhrada medziodborového príspevku zavedeného týmto dodatkom na rok 2009. Návrhom z 30. novembra 2009 podali na Conseil d'État zalobu pre zneuzitie právomoci, v ktorej navrhli jednak zrusenie konkludentného rozhodnutia, ktorým sa rozsírilo uplatnovanie dodatku z 5. novembra 2008, a jednak zrusenie stanoviska ministerstva z 30. septembra 2009. 23. Tvrdia, ze medziodborový príspevok zavedený dodatkom z 5. novembra 2008, ktorý bol sporným rozhodnutím rozsírený na vsetkých podnikatelov z medziodborovej organizácie a stal sa pre nich povinným, predstavoval státnu pomoc, v dôsledku coho malo byt uvedené rozhodnutie vopred oznámené Európskej komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 24. Preto sa Conseil d'État rozhodla prerusit konanie a predlozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa clánok 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladaný v duchu rozsudku z 15. júla 2004, Pearle a i. (C-345/02), vykladat v tom zmysle, ze rozhodnutie vnútrostátneho orgánu rozsirujúce na vsetkých podnikatelov urcitého odvetvia uplatnovanie dohody, ktorá tak ako dohoda uzatvorená v rámci Comité interprofessionnel de la dinde française (CIDEF) zavádza príspevok v rámci medziodborovej organizácie uznanej vnútrostátnym orgánom a robí ho tým povinným, aby umoznila vykonávanie cinností komunikácie, podpory vonkajsích vztahov, zabezpecenia kvality, výskumu, obrany záujmov odvetvia, ako aj obstarávania stúdií a spotrebitelských panelov, sa vzhladom na povahu predmetných cinností, spôsoby ich financovania a podmienky ich uplatnovania týka státnej pomoci?" C - Súvislosti 25. Podla dokumentov, ktoré sú súcastou spisu, mali francúzske súdy, najmä Conseil d'État, uz v iných veciach prílezitost posúdit, ci sa na príspevky zavedené uznanými medziodborovými organizáciami, bezne nazývané "povinné dobrovolné príspevky" (dalej len "PDP"), ako aj na správne akty, ktoré tieto príspevky robia povinnými pre vsetkých podnikatelov predmetného odvetvia, vztahuje pojem státna pomoc. 26. Conseil d'État v týchto veciach zakazdým usúdila, ze to tak nie je. Vnútrostátny súd totiz s prihliadnutím na rozsudok Pearle a i. vylúcil, ze by sa PDP mohli povazovat za státne zdroje, lebo pre stát neznamenajú nijaké dodatocné výdavky ani znízenie príjmov. ( [3]3 ) Na základe pripomienok Cour des comptes (Úctovný dvor) sa vsak francúzska vláda v roku 2008 rozhodla oznámit Komisii rámcový program potenciálnych aktivít medziodborových organizácií, ku ktorému pripojila desat dohôd uzatvorených najvýznamnejsími medziodborovými organizáciami. Francúzska vláda, ktorá bola nadalej presvedcená o tom, ze tento rámcový program nemá v sebe nijaký prvok státnej pomoci, uviedla, ze k tomuto oznámeniu pristupuje len na úcely právnej istoty. 27. Komisia vsak v rozhodnutí z 10. decembra 2008 uviedla, ze na predmetné opatrenia sa vztahuje pojem státna pomoc. Komisia následne konstatovala, ze s týmito opatreniami nie je spojené riziko ovplyvnenia podmienok obchodu v rozpore so spolocným záujmom, z coho vyvodila, ze sa na ne môze vztahovat výnimka stanovená v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. ( [4]4 ) Komisia k tomuto záveru dospela aj v dvoch neskorsích rozhodnutiach z 29. júna ( [5]5 ) a 13. júla 2011 ( [6]6 ). Vsetky tieto rozhodnutia boli predmetom zalôb pre neplatnost, ktoré na Vseobecný súd podala Francúzska republika, ako aj niektoré dotknuté medziodborové organizácie, ktoré - okrem iných tvrdení - namietali voci oznaceniu uvedených opatrení za státnu pomoc. ( [7]7 ) III - Analýza A - Úvod 28. Vnútrostátny súd v podstate poziadal o objasnenie otázky, ci sa rozhodnutie príslusného správneho orgánu o rozsírení uplatnovania povinných dobrovolných príspevkov (PDP) zavedených medziodborovou organizáciou na vsetkých podnikatelov urcitého odvetvia týka státnej pomoci v tom zmysle, ze táto pomoc predstavuje spôsob financovania takého opatrenia. 29. Na rozdiel od väcsiny konaní, v ktorých ide o otázky kontroly státnej pomoci, sa tak otázka polozená v prejednávanej veci zo strany Conseil d'État týka - ak môzem pouzit výraz, ktorý pouzil generálny advokát Jacobs -, "nie 'výdavkovej` casti systému [zavedeného státom], ale jeho casti 'financovanie`". ( [8]8 ) Osobitost otázky vyplýva zo specifických okolností sporu vo veci samej. Zalobkyne v spore vo veci samej totiz nenamietajú voci domnelej pomoci v tom zmysle, ze by boli konkurentmi príjemcov pomoci alebo - vo väcsine prípadov - podnikmi poskodenými takým opatrením. Naopak, mali by figurovat medzi príjemcami údajnej pomoci. Podla vsetkého sa vsak domnievajú, ze príspevky, ktoré sú povinné platit na financovanie predmetných opatrení, sú významnejsie nez akákolvek výhoda, ktorú môzu z týchto opatrení získat. ( [9]9 ) 30. Z tohto dôvodu zalobkyne v spore vo veci samej podali voci príslusným správnym orgánom zaloby, v ktorých navrhli svoje oslobodenie od povinnosti uhrádzat uvedené príspevky. Aby spochybnili platnost rozhodnutia z roku 2009, uviedli tvrdenia zalozené na pravidlách Únie v oblasti státnej pomoci. 31. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze skúmanie pomoci sa nedá oddelit od úcinkov spôsobu jej financovania. Pri skúmaní opatrenia predstavujúceho pomoc je nutné zohladnit aj spôsob financovania pomoci, ak je neoddelitelnou súcastou daného opatrenia. Spôsob financovania pomoci tak môze spôsobit nezlucitelnost celého takto financovaného systému pomoci s vnútorným trhom. Aby sa teda zabezpecil potrebný úcinok oznamovacej povinnosti, ako aj nálezité a úplné preskúmanie státnej pomoci Komisiou, clenský stát musí s cielom splnit si uvedenú povinnost oznámit nielen samotnú navrhovanú pomoc, ale aj spôsob financovania pomoci vzhladom na to, ze tento spôsob je neoddelitelnou súcastou plánovaného opatrenia. ( [10]10 ) 32. Znamená to, ze pokial by Súdny dvor konstatoval, ze PDP sú urcené na financovanie opatrení státnej pomoci, rozhodnutie z roku 2009 malo byt oznámené Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 33. Z toho vyplýva, ze vzhladom na skutocnost, ze toto rozhodnutie Komisii nebolo oznámené, zalobkyne v spore vo veci samej by pravdepodobne mohli pred vnútrostátnymi súdmi úspesne napadnút jeho platnost na základe ustálenej judikatúry, podla ktorej sú súdy povinné "zabezpecit, aby podla ich vnútrostátneho práva doslo k vyvodeniu vsetkých dôsledkov porusenia clánku [108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ] v súvislosti jednak s platnostou vykonávacích aktov opatrení pomoci, ako aj s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením". ( [11]11 ) 34. Zdá sa, ze pred podrobnejsím preskúmaním otázok polozených vnútrostátnym súdom je uzitocné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, ci opatrenie predstavuje státnu pomoc, potrebné overit, ci sú splnené vsetky styri nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych zdrojov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením. ( [12]12 ) 35. Je jasné, ze v prejednávanej veci sa treba sústredit na prvú z týchto styroch podmienok. 36. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora v tomto smere vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na kazdú pomoc poskytnutú státom alebo zo státnych zdrojov bez ohladu na to, ci je pomoc poskytnutá priamo státom alebo verejnými ci súkromnými orgánmi, ktoré stát zriaduje alebo urcuje na úcely riadenia pomoci. ( [13]13 ) Súdny dvor tiez uviedol, ze "opatrenie verejného orgánu zvýhodnujúce urcité podniky alebo urcité výrobky nestráca povahu bezplatnej výhody tým, ze je ciastocne alebo úplne financované z príspevkov stanovených verejným orgánom a vybratých od dotknutých podnikov". ( [14]14 ) 37. Súdny dvor spresnil rozsah pôsobnosti a význam výrazu pomoc "poskytnutá státom alebo prostredníctvom státnych zdrojov" vo svojich rozhodnutiach vydaných vo veciach PreussenElektra ( [15]15 ) a Stardust marine ( [16]16 ), v ktorých sa pokúsil o systematizáciu svojej predchádzajúcej judikatúry a o objasnenie nezodpovedaných otázok. V prvej z uvedených vecí Súdny dvor zdôraznil, ze financovanie prostredníctvom státnych zdrojov je základnou zlozkou pojmu státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Státne opatrenie tak musí znamenat zátaz pre verejné financie bud v podobe výdavku, alebo v podobe znízenia príjmu. ( [17]17 ) V druhej veci súdny orgán Únie konstatoval, ze ak sa má opatrenie klasifikovat ako "státna pomoc", musí byt pripísatelné státu a túto pripísatelnost nemozno vyvodit len z toho, ze uvedené opatrenie bolo prijaté verejným subjektom. Treba tiez preskúmat, ci mozno vychádzat z toho, ze sa verejné orgány nejakým spôsobom podielali na prijatí tohto opatrenia. ( [18]18 ) 38. Tieto dve veci sú dobre známe a ja sa domnievam, ze nie je potrebné dalej ilustrovat judikatúru Súdneho dvora. Som vsak presvedcený, ze bude uzitocné v krátkosti pripomenút rozsudok Súdneho dvora vo veci Pearle a i., uz citovanej, na ktorý Conseil d'État výslovne odkazuje v prejudiciálnej otázke. B - Vec Pearle a i. 39. V tejto veci síce Súdny dvor nezmenil zásady svojej judikatúry, no rozvinul ju v súvislosti s pojmami "státne zdroje" a "pripísatelnost státu". V tomto ohlade nesúhlasím s tvrdením Komisie, podla ktorého rozsudok vo veci Pearle a i. predstavuje v súcasnosti jedinú výnimku zo zásad, ktoré Súdny dvor stanovil vo svojej judikatúre. Naopak vec Pearle a i. je podla môjho názoru prirodzeným a logickým uplatnením predchádzajúcej judikatúry týkajúcej sa státnych zdrojov a pripísatelnosti státu. 40. V tejto veci islo o zákonnost poplatkov na úcely financovania kolektívnej reklamnej kampane v prospech podnikov v odvetví optiky, ktoré verejný orgán, Hoofdbedrijfschap Ambachten (holandské medziodborové zoskupenie v oblasti remeselnej výroby, dalej len "HBA"), ulozil svojim clenom. Holandský zákonodarca udelil takým orgánom, akým je HBA, právomoci potrebné na plnenie ich úloh, medzi ktoré patrí úloha prijímat predpisy zavádzajúce výber poplatkov od podnikov v urcitom odvetví, pomocou ktorých majú pokrývat svoje náklady. 41. Zalobcovia v spore vo veci samej, podniky pôsobiace v oblasti obchodu s optickým vybavením, napadli poplatky, ktoré HBA zaviedol na ziadost súkromného zdruzenia optík [Nederlandse Unie van Opticiens (NUVO)]. Zalobcovia v tomto ohlade tvrdili, ze sluzby poskytované v rámci reklamnej kampane predstavujú opatrenia pomoci v zmysle Zmluvy a ze predpisy HBA zavádzajúce poplatky urcené na financovanie takej pomoci sú nezákonné vzhladom na to, ze neboli vopred oznámené Komisii. 42. Súdny dvor vo svojom rozsudku tieto tvrdenia zamietol najmä na základe analýzy uvedeného opatrenia, ktorú vykonal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer. ( [19]19 ) Súdny dvor na úvod konstatoval, ze prostriedky, ktoré HBA pouzil na úcely financovania predmetnej reklamnej kampane, boli vybraté od jeho clenov, ktorí z kampane mali prospech, a síce prostredníctvom príspevkov, ktoré boli na organizáciu tejto reklamnej kampane úcelovo vyclenené. Kedze náklady verejného orgánu na uvedenú kampan boli plne hradené prostredníctvom poplatkov ulozených podnikom, ktoré z nej mali prospech, HBA svojou cinnostou nesledoval zvýhodnenie, ktoré by predstavovalo dodatocné zatazenie pre stát alebo pre tento orgán. ( [20]20 ) 43. Súdny dvor po druhé konstatoval, ze iniciatíva organizovat a uskutocnit predmetnú reklamnú kampan pochádza od NUVO, súkromného zdruzenia optikov, a nie od HBA. HBA slúzil iba ako nástroj na výber a pouzitie prostriedkov vytvorených na cisto obchodný úcel, ktorý vopred stanovili clenovia príslusného profesijného odvetvia a ktorý v nijakom prípade nebol súcastou politiky definovanej holandskými orgánmi. ( [21]21 ) 44. Súdny dvor tak uvedenú vec odlísil od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Steinike & Weinlig, uz citovaný. Na jednej strane totiz bol fond, o ktorý islo v poslednej uvedenej veci, financovaný tak prostredníctvom priamych dotácií státu, ako aj z príspevkov zdruzených podnikov, ktorých sadzbu a základ pre ulozenie poplatku stanovoval zákon o zriadení fondu. Na druhej strane predmetný fond slúzil ako nástroj na realizáciu státom stanovenej politiky, a síce na podporu vnútrostátneho polnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárstva. ( [22]22 ) 45. Súdny dvor z toho vyvodil záver, ze podmienka týkajúca sa státnych zdrojov uvedená v súcasnom clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v predmetnej veci nebola splnená. C - Opatrenie v spore vo veci samej 46. Podla môjho názoru treba opatrenia, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, preskúmat z hladiska týchto zásad vyplývajúcich z uvedenej judikatúry. 47. Zalobkyne v spore vo veci samej a Komisia na základe velmi podobných tvrdení uvádzajú, ze opatrenia, na ktoré odkazuje Conseil d'État, predstavujú státnu pomoc v tom zmysle, ze splnajú vsetky podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Zalobkyne v spore vo veci samej i Komisia sa domnievajú, ze prejednávaná vec sa v dvoch ohladoch lísi od veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Pearle a i. 48. Na jednej strane sa domnievajú, ze stát je schopný zarucit, aby medziodborové organizácie konali v súlade s jeho hospodárskou politikou. V tomto smere vychádzajú zo skutocnosti, ze clánky L. 632-1 a L. 632-2 polnohospodárskeho zákonníka vo vseobecnosti stanovujú ciele, ktoré majú medziodborové organizácie plnit, pokial chcú byt uznané státom, a osobitne v prípade, ze pozadujú rozsírenie uplatnovania svojich dohôd. 49. Na druhej strane sa odvolávajú na kontrolné právomoci, ktoré môzu verejné orgány vykonávat vo vztahu k medziodborovým organizáciám v rôznych okamihoch existencie týchto zdruzení, najmä ked pozadujú uznanie státom alebo rozsírenie uplatnovania svojich dohôd na vsetkých dotknutých podnikatelov. Okrem toho existuje aj kontrola ex post v tom zmysle, ze medziodborové organizácie musia verejným orgánom kazdorocne predlozit urcité dokumenty a informácie v súlade s clánkom L 632-8-I polnohospodárskeho zákonníka. 50. Na úvod chcem uviest, ze nesúhlasím s tézou, ktorú uvádzajú zalobkyne v spore vo veci samej a Komisia. Nie som totiz presvedcený o tom, ze uvádzané rozdiely medzi prejednávanou vecou a uz citovanou vecou Pearle a i. sú rozhodujúce. Naopak, rovnako ako francúzska vláda a CIDEF poukazujem na významné podobnosti týchto dvoch vecí, prinajmensom pokial ide o aspekty dôlezité na vyriesenie právnych otázok polozených vnútrostátnym súdom. 51. Predovsetkým sa domnievam, ze rovnako ako v uz citovanej veci Pearle a i. nemozno predmetné opatrenia oznacit za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vzhladom na to, ze nie sú splnené dve podmienky, a to podmienka státnych zdrojov a podmienka pripísatelnosti opatrení státu. D - Státne zdroje a pripísatelnost státu 52. Podla môjho názoru treba prejednávanú vec analyzovat v troch etapách. Najprv je potrebné odpovedat na otázku, ci sú medziodborové organizácie verejnými subjektmi v zmysle subjektov, ktoré sú súcastou verejnej správy. Ak nie, predstavujú prostriedky, ktoré tieto organizácie pouzívajú na financovanie svojej cinnosti, "verejné zdroje" v tom zmysle, ze by priamo alebo nepriamo pochádzali od státu alebo od iných verejných orgánov? Ak nie, dali by sa tieto prostriedky oznacit za "verejné zdroje" a povazovat za pripísatelné státu, lebo napriek tomu, ze pochádzajú od súkromných podnikov, podliehajú cinnosti, ktoré financujú, úcinnej kontrole zo strany verejnej moci? 1. Verejný subjekt 53. Pokial ide o prvú etapu, je podla môjho názoru nepochybné, ze také medziodborové organizácie, akými sú organizácie v spore vo veci samej, nemozno povazovat za súcast verejnej správy: ide o zdruzenia zalozené podla súkromného práva a vytvorené z iniciatívy svojich clenov, ktoré sami rozhodujú o svojej cinnosti. Pokial viem, nijaký zástupca verejnej správy nie je clenom správnych rád týchto organizácií ani v nich nemá výkonné ci riadiace právomoci. 2. Verejné zdroje 54. V druhej etape musím poukázat na základnú premisu, z ktorej vychádzajú moje úvahy. Ako som uz zdôraznil, zaloby podané zalobkynami v spore vo veci samej sú zamerané na zásah státu, v dôsledku ktorého sú PDP zavedené medziodborovými organizáciami povinné pre vsetkých podnikatelov v urcitom odvetví. Vnútrostátny súd uvádza tieto príspevky ako zdroj financovania cinností "komunikácie, propagácie, vonkajsích vztahov, zabezpecenia kvality, výskumu, obrany záujmov odvetvia, ako aj obstarávania stúdií a spotrebitelských panelov" vykonávaných medziodborovými organizáciami. V dôsledku toho preskúmam, ci má táto intervencia státu prípadnú povahu státnej pomoci, na základe predpokladu, ze uvedené cinnosti sú financované výlucne z PDP. 55. Moja analýza by mohla viest k iným záverom, keby boli tieto cinnosti úplne alebo ciastocne financované prostredníctvom verejných zdrojov. V tomto ohlade poukazujem na to, ze podla clánku L 632-2-I polnohospodárskeho zákonníka "uznané medziodborové organizácie... môzu mat prioritu pri pridelovaní státnej pomoci". V clánku 8 stanov CIDEF sú rovnako medzi zdrojmi zdruzenia uvedené "prípadn[é] dotáci[e]". 56. Je úplne jednoznacné, ze podmienka týkajúca sa státnych zdrojov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ by bola splnená, keby boli predmetné opatrenia financované alebo spolufinancované verejnými dotáciami, hoci by mohlo byt zlozité rozlisovat medzi cinnostami financovanými výhradne z PDP a cinnostami financovanými prostredníctvom verejných dotácií v prípade, akým je prejednávaná vec, ked medziodborové organizácie nevedú oddelené úctovníctvo. ( [23]23 ) 57. Súkromné zdroje pouzívané medziodborovými organizáciami sa vsak nestávajú "verejnými zdrojmi" len preto, ze sa vyuzívajú spolocne s prostriedkami pochádzajúcimi z verejného rozpoctu. Inými slovami, verejná povaha urcitých prostriedkov sa automaticky nerozsiruje na dalsie zdroje financovania, ktoré v zásade nesplnajú podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 58. Presný vztah medzi verejnými a súkromnými zdrojmi v rozpocte a v cinnosti medziodborových organizácií je v kazdom prípade prvkom, ktorého posúdenie prinálezí vnútrostátnemu súdu (alebo Komisii v rámci konania v zmysle clánku 108 ZFEÚ). 59. Dalej pripomínam, ze Conseil d'État v prejednávanej veci kladie Súdnemu dvoru otázku len v súvislosti so vztahom medzi pojmom státna pomoc a rozhodnutím státu rozsírit na celé odvetvie uplatnovanie rozhodnutia medziodborovej organizácie, ktorým sa zavádza príspevok umoznujúci uskutocnovanie cinností propagácie uvedeného odvetvia. Na úcely zodpovedania otázky Conseil d'État budem teda skúmat z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ len povahu PDP. 60. V tomto ohlade sa domnievam, ze PDP nepredstavujú státne zdroje v tom zmysle, ze nevytvárajú dodatocné výdavky státu ani inému verejnému subjektu. PDP totiz pochádzajú priamo od hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhoch, s ktorými medziodborové organizácie súvisia. 61. PDP okrem toho nie sú zdrojmi, ktoré by za normálnych okolností mali byt poukázané do státneho rozpoctu, ako je to v prípade oslobodenia od dane. Stát nemá nijaké právo pozadovat tieto sumy. Medziodborové organizácie sa musia dokonca obrátit na súd, pokial podnikatel z urcitej profesie v odvetví odmietne platit PDP. Stát sa na tomto súdnom konaní nijako nezúcastnuje. 62. Polnohospodársky zákonník potvrdzuje tento výklad v svojom clánku L 623-6, podla ktorého PDP "bez ohladu na svoju povinnú povahu zostávajú súkromnoprávnymi pohladávkami" a tieto príspevky "nevylucujú uplatnenie poplatkov nedanového charakteru". Voci tomu nenamieta Komisia ani zalobkyne v spore vo veci samej. Súkromnú povahu PDP okrem toho nedávno potvrdila francúzska Conseil constitutionnel (Ústavná rada), ktorá vo svojom rozhodnutí zo 17. februára 2012 vylúcila, ze by tieto príspevky mohli predstavovat "akékolvek zdanenie" v zmysle clánku 34 francúzskej ústavy. ( [24]24 ) 3. Kontrola zo strany verejných orgánov a pripísatelnost státu 63. Zostáva tretia etapa: nie sú sumy vyberané medziodborovými organizáciami napokon prostriedkami, ktoré sú k dispozícii verejnej moci, v tom zmysle, ze orgány by v urcitom okamihu mohli v súvislosti s týmito zdrojmi vykonávat kontrolnú právomoc? ( [25]25 ) Zúcastnujú sa uvedené verejné orgány nejakým spôsobom na prijímaní opatrení financovaných týmito prostriedkami? 64. V prejednávanej veci to tak podla môjho názoru nie je, lebo z vnútrostátnych predpisov, na ktoré sa úcastníci konania odvolávajú, nijako nevyplýva, ze by verejné orgány mohli vykonávat skutocnú kontrolu PDP a cinností, ktoré sa nimi financujú. 65. Naopak, rozhodnutie o zavedení PDP, ako aj urcenie ich základu, sadzieb a spôsobu financovania plne vyplývajú z volnej úvahy medziodborových organizácií. Zásah státu zameraný na rozsírenie uplatnovania PDP na vsetkých podnikatelov pôsobiacich v odvetví je jednoznacne urcený na to, aby sa zabránilo existencii "free riders", cize podnikov, ktoré by mali úzitok z opatrení prijatých medziodborovými organizáciami, no neprispievali by na ne. Kedze tieto cinnosti sú naozaj v záujme celého odvetvia a za predpokladu, z nich môzu mat nejakým spôsobom prospech vsetky podniky pôsobiace v tomto odvetví, sa domnievam, ze intervencia státu má za úlohu jednoducho zabezpecit "level playing field" (cize zaistit, ze podniky budú medzi sebou sútazit rovnakými zbranami). 66. Zdá sa, ze systém zavedený polnohospodárskym zákonníkom je "uzavretý" v tom zmysle, ze predmetné prostriedky sú neustále spravované a kontrolované súkromnými subjektmi: platia ich podnikatelia z jednotlivých odvetví medziodborovým organizáciám, ktoré ich vyuzívajú na financovanie cinností, ktoré by mali priniest výhody tým istým podnikatelom. Tieto prostriedky v nijakom okamihu nepatria pod verejnú kontrolu. 67. Okrem toho chcem poukázat na to, ze na rozdiel od uz citovanej judikatúry Steinike & Weinlig a Pearle a i. nie sú PDP v prejednávanej veci ani len vyberané subjektom, ktorý by bol súcastou verejnej správy. 68. Dalej nesúhlasím s tézou zalobkýn v spore vo veci samej a Komisie, podla ktorej treba vychádzat z toho, ze PDP sú pod verejnou kontrolou, lebo stát môze vzdy odmietnut rozsírenie ich uplatnovania napriek tomu, ze medziodborové organizácie on poziadajú, alebo rozhodnút len o ciastocnom rozsírení uplatnovania dohody ci o rozsírení jej uplatnovania na obmedzenú dobu. Domnievam sa, ze pokial má stát len moznost povedat medziodborovým organizáciám "nie", neznamená to automaticky taký druh kontroly, aký Súdny dvor povazuje vo svojej judikatúre za relevantný. ( [26]26 ) Pojem "kontrola" treba podla môjho názoru v zmysle tejto judikatúry chápat ako právomoc riadit alebo prinajmensom ovplyvnit cas alebo spôsob pouzitia dotknutých zdrojov. 69. Môj záver by bol odlisný, keby francúzska vláda svoju kladnú odpoved podmienila tým, ze prostriedky sa pouzijú na cinnosti, ktoré urcí verejná správa. V takom prípade by stát mohol uskutocnovat vlastnú politiku prostredníctvom vyuzitia zdrojov vyzbieraných medziodborovými organizáciami. 70. Zdá sa mi, ze v prejednávanej veci to tak nie je. Relevantné ustanovenia polnohospodárskeho zákonníka stanovujú len to, ze stát môze rozsírit uplatnitelnost dohôd zavádzajúcich PDP a ze "v rozhodnutiach o zamietnutí rozsírenia sa uvedú dôvody, na ktorých sa rozhodnutia zakladajú". ( [27]27 ) Nijaké ustanovenie nedáva príslusnému orgánu právomoc riadit alebo ovplyvnovat spravovanie týchto prostriedkov. 71. Conseil d'État napokon v dvoch nedávnych rozsudkoch uviedla, ze ustanovenia polnohospodárskeho zákonníka neoprávnujú verejné orgány na to, aby vo vztahu k PDP vykonávali "inú kontrolu nez kontrolu ich správnosti a zákonnosti". ( [28]28 ) Podla môjho názoru sa tým vylucuje akákolvek kontrola politickej vhodnosti alebo súladu s politikou verejných orgánov. ( [29]29 ) Tento záver potvrdzujú informácie, ktoré francúzska vláda poskytla Súdnemu dvoru pocas pojednávania. ( [30]30 ) 72. Chcem tiez poukázat na to, ze vzhladom na pravidlo stanovené v clánku L. 632-4 polnohospodárskeho zákonníka, podla ktorého môze byt rozsírené uplatnovanie len tých dohôd, ktoré boli uzatvorené jednomyselne jednotlivými skupinami profesií v medziodborových organizáciách, by bolo pre stát zlozité mat skutocný vplyv na obsah uvedených dohôd. Stacilo by totiz, aby jedna skupina profesií v rámci medziodborovej organizácie nesúhlasila s prípadným návrhom zo strany verejných orgánov, a dohody by boli nemozné, a teda aj rozsírenie ich uplatnovania. 73. Skutocnost, ze podla clánku L 632-8-I polnohospodárskeho zákonníka má stát právomoc získavat od medziodborových organizácií informácie o spôsobe pouzitia PDP, podla vsetkého nie je v rozpore s uvedeným konstatovaním. Zdá sa, ze tieto právomoci kontroly a posteriori sú neoddelitelne spojené s tým, ze PDP sa stávajú povinnými na základe rozhodnutia státu. Kedze rozsírenie uplatnovania týchto príspevkov povoluje stát, zákon mu ukladá aj overit, ci jeho rozhodnutie nebolo vykonané nesprávne alebo nezákonne. Stát teda nemá v dôsledku týchto právomocí konkrétnu schopnost ovplyvnit pouzitie prostriedkov, ale ich cielom je len zabránit podvodom a zneuzívaniu. 74. Z týchto dôvodov povazujem kontrolu a posteriori zo strany státu nielen za legitímnu, ale dokonca za ziaducu. Dalo by sa povedat, ze stát tak len koná zodpovedne vo vztahu k podnikom, ktorým bolo ulozené platenie PDP na základe jeho rozhodnutia o rozsírení uplatnovania dohody zavádzajúcej uvedené príspevky. 75. Okrem toho mi nie je známy nijaký clánok francúzskeho zákona ani skutková okolnost, z ktorej by vyplývalo, ze stát mal skutocne rozhodujúci vplyv na cinnost medziodborových organizácií a najmä ze verejné orgány sa nejakým spôsobom podielali na prijatí opatrení, ktoré tieto organizácie zaviedli. Ani jeden z úcastníkov konania okrem toho netvrdil, ze státne orgány sa o takýto vplyv pokúsali hoci aj neformálnymi prostriedkami. 76. Po prvé chcem pripomenút, ze polnohospodársky zákonník stanovuje postup konkludentného súhlasu s rozsírením uplatnovania dohôd. Rozhodnutie z roku 2009 napadnuté zalobkynami v spore vo veci samej je napokon výsledkom takého konania. Zdá sa mi, ze sa to dá tazko zosúladit s predstavou, ze verejná správa by chcela urcit smerovanie a kontrolovat cinnost medziodborových organizácií vo vseobecnosti a konkrétne pouzitie prostriedkov. 77. Po druhé chcem poukázat na to, ze nemozno predpokladat ani to, ze tieto organizácie musia "zohladnovat smernice vydané" ( [31]31 ) verejnými orgánmi alebo ze nemôzu prijímat rozhodnutia "bez zohladnenia [ich] poziadaviek" ( [32]32 ). 78. Zalobkyne v spore vo veci samej a Komisia sa v tomto ohlade odvolávajú v prvom rade na clánok L. 632-1 polnohospodárskeho zákonníka, podla ktorého môzu byt medziodborové organizácie uznané státom len v prípade, ze medzi ich úlohami figurujú ciele uvedené v tomto ustanovení. Dalej poukazujú na podmienky vymenované v clánku L. 632-3 polnohospodárskeho zákonníka stanovujúci podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby stát mohol rozsírit uplatnovanie dohôd na celú medziodborovú organizáciu. 79. V tomto ohlade treba konstatovat, ze ciele, ktoré medziodborové organizácie musia ( [33]33 ) alebo môzu ( [34]34 ) plnit podla clánku L. 632-1 polnohospodárskeho zákonníka, ak chcú byt uznané, sú v tomto ustanovení opísané velmi vseobecne a sú zamerané na rôzne druhy cinností typických pre zdruzenia zoskupujúce podnikatelov v urcitom odvetví hospodárstva. Za vsetkými cielmi uvedenými v tomto ustanovení mozno vzdy nájst priamy obchodný záujem clenov zdruzenia. Z uvedeného ustanovenia nijakým spôsobom nevyplýva, ze by tieto zdruzenia boli povinné zachovávat rovnováhu medzi vlastnými záujmami a záujmami celej spolocnosti alebo uskutocnovat cinnosti, ktoré ich clenom neprinásajú nijaký úzitok, hoci viaceré ciele (ako napríklad potravinová bezpecnost) môzu byt vo verejnom a zároven v súkromnom záujme. 80. To isté mozno konstatovat v súvislosti s cielmi, ktoré musia byt podla clánku L. 632-3 polnohospodárskeho zákonníka splnené v dohodách uzatvorených medziodborovými organizáciami, aby mohol príslusný orgán rozsírit ich uplatnovanie. 81. V prvom rade je zoznam týchto cielov na jednej strane dost dlhý a rôznorodý a na druhej strane nie je vycerpávajúci ("najmä"). 82. Dalej je síce pravda, ako tvrdí Komisia, ze tieto ciele sa môzu casto prekrývat s cielmi vlastnými vseobecnej politike státu, no zároven je pravda, ze uvedené ciele zodpovedajú v prvom rade a predovsetkým spolocným záujmom vsetkých clenov medziodborových organizácií. Vyplýva to zo samotného znenia polnohospodárskeho zákonníka, ktorý hovorí o "spolocných akci[ách] alebo akci[ách] zameraných na spolocný záujem", ktoré sú zároven "v súlade so vseobecným záujmom a zlucitelné s pravidlami spolocnej polnohospodárskej politiky". Bolo by napokon prekvapivé, keby sa vseobecné obchodné záujmy podnikatelov v urcitom odvetví obchodu len zriedkavo prekrývali so vseobecným záujmom státu v uvedenom odvetví. V ktoromkolvek odvetví hospodárstva je cielom státu aj posilnenie a podpora podnikov pôsobiacich na trhu. 83. Napokon - a to je podla môjho názoru najdôlezitejsie - skutocnost, ze verejné orgány a medziodborové organizácie môzu mat urcité záujmy spolocné, neznamená, ze cinnosti propagácie a obrany týchto záujmov uskutocnované uvedenými organizáciami musia nevyhnutne zohladnovat zelania a poziadavky orgánov alebo uplatnovat nimi vymedzené politické línie. 84. Z týchto dôvodov na rozdiel od Komisie nie som presvedcený, ze PDP sú nástrojom politiky státu, kedze nimi financované cinnosti nesledujú "cisto súkromné obchodné ciele". V tomto smere stací poukázat na to, ze opatrenie, ktoré bolo predmetom veci PreussenElektra, bolo jednoznacne prijaté na dosiahnutie ciela vo verejnom záujme (znízenie emisií oxidu uhlicitého). ( [35]35 ) Podobne holandský zákon upravujúci cinnost HBA, ktorý bol predmetom uz citovanej veci Pearle a i., ukladal tomuto orgánu povinnost zohladnovat vseobecný záujem a súcasne záujmy podnikov z dotknutého odvetvia a ich pracovníkov. ( [36]36 ) 85. Po zvázení vsetkých aspektov sa mi zdá, ze ked Súdny dvor vo svojom rozhodnutí vo veci Pearle a i. odkázal na politiku stanovenú (alebo vymedzenú) státom, ( [37]37 ) mal na mysli nieco konkrétnejsie a presnejsie nez len uvedenie vseobecných cielov, ktoré sa majú plnit. Podla môjho názoru nemozno hovorit o "státnej politike", ked sú len vymenované vseobecné ciele a nie sú vymedzené konkrétne opatrenia alebo cinnosti, ktoré sa majú uskutocnit na dosiahnutie uvedených cielov. Zdá sa mi, ze tento posledný prvok v prejednávanej veci jednoznacne chýba. 86. Po tretie sa zalobkyne a Komisia odvolávajú aj na to, ze podla clánku L. 632-2-I polnohospodárskeho zákonníka "uznané medziodborové organizácie mozno ziadat o stanovisko k smerovaniu a opatreniam príslusných odvetvových politík" a ze sa "podielajú... na vykonávaní vnútrostátnej hospodárskej politiky a hospodárskej politiky Spolocenstva". 87. Na rozdiel od zalobkýn v spore vo veci samej a Komisie a napriek odkazom na verejnú politiku v clánku L. 632-2-I polnohospodárskeho zákonníka vidím v tomto ustanovení len odraz skutocnosti, ktorá je spolocná pre mnohé krajiny (a pre samotnú Úniu): je bezné, ze organizácie zastupujúce urcité odvetvie hospodárstva alebo kategóriu trhových hrácov, ktorí majú rovnaké obchodné záujmy, sú partnermi verejných orgánov. Dialóg medzi správcami a spravovanými je typický pre mnohé moderné demokracie bez ohladu na to, ci sa uskutocnuje neformálnymi prostriedkami alebo vo formálnejsom kontexte. Institucionalizácia takého dialógu neznamená, ze verejná moc môze týchto partnerov pouzívat ako svoju longa manus alebo ako nástroje na vykonávanie svojej politiky. 88. Domnievam sa tiez, ze odkaz v clánku L. 632-2-I polnohospodárskeho zákonníka na skutocnost, ze medziodborové organizácie sa "podielajú... na vykonávaní vnútrostátnej hospodárskej politiky a hospodárskej politiky Spolocenstva", nie je rozhodujúci. Toto ustanovenie totiz podla môjho názoru obsahuje len axiómu: kedze medziodborové organizácie sledujú záujmy, ktoré sú naozaj spolocné pre vsetkých podnikatelov v ich odvetví a ktoré sa casto prekrývajú s niecím, co by sa dalo vymedzit ako vseobecný verejný záujem, samozrejme pozitívne prispievajú k uskutocnovaniu vnútrostátnej hospodárskej politiky a hospodárskej politiky Únie v uvedenom odvetví. 89. Na záver chcem uviest, ze z ustanovení polnohospodárskeho zákonníka, na ktoré sa zalobkyne v spore vo veci samej a Komisia odvolávajú, nevyplýva, ze by medziodborové organizácie zohrávali skutocnú verejnú úlohu ani ze by verejné orgány mali právomoc kontroly vo vztahu k cinnosti týchto organizácií. 90. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze rovnako ako v uz citovanej veci Pearle a i. pochádza iniciatíva zavedenia PDP vzdy zo samotného súkromného sektora. Verejné orgány sú teda len - aby som pouzil výraz pouzitý v rozsudku Pearle a i. ( [38]38 ) - "nástrojom" na stanovenie záväznosti príspevkov zavedených medziodborovými organizáciami na dosiahnutie cielov, ktoré si sami urcia. 91. Samozrejme, dobre si uvedomujem skutocnost, ze mnohé opatrenia státnej pomoci sú státmi prijímané na ziadost dotknutých podnikov. Je to dokonca charakteristické pre pomoc urcenú na záchranu a restrukturalizáciu podnikov, ktoré majú tazkosti. Je teda pravda, ze súkromná iniciatíva vo vsetkých prípadoch nevylucuje pripísatelnost opatrenia státu. Okolnosti prejednávanej veci sú vsak velmi odlisné vzhladom na to, ze iniciatíva na prijatie opatrení pochádza od podnikov, ktoré sú poskytovatelmi a zároven príjemcami financných prostriedkov. 92. Zo vsetkých uvedených dôvodov v prejednávanej veci nevidím nijaký náznak toho, ze by riadenie cinnosti medziodborových organizácií a zodpovednost za nu mohli prinálezat iným subjektom nez samotným týmto organizáciám. 93. Z hladiska predchádzajúcich úvah konstatujem, ze PDP nepredstavujú státne zdroje a rozhodnutia týkajúce sa ich pouzitia nie sú pripísatelné státu. E - Záverecné poznámky 94. Moja prvá poznámka sa týka toho, ze vo Francúzsku (a napokon v celej Únii) existuje velký pocet medziodborových organizácií s velmi rôznorodým právnym postavením. Uvádza to samotný CIDEF vo svojich písomných pripomienkach. 95. Závery, ku ktorým som dospel v prejednávanej veci, tak síce môzu byt platné vo velkom pocte prípadov, no nemusia byt platné vo vsetkých prípadoch. Ako som totiz uviedol vyssie, v niektorých prípadoch môzu medziodborové organizácie získat verejné zdroje urcené na financovanie alebo spolufinancovanie urcitých cinností, ktoré by mohli priniest ekonomickú výhodu trhovým hrácom. Zároven nemozno vylúcit, ze za urcitých okolností by stát (napríklad prostredníctvom takých orgánov, akým je Vyssia rada pre orientáciu a koordináciu polnohospodárskej a potravinárskej ekonomiky zriadená na základe clánku L 611-1 polnohospodárskeho zákonníka) mohol byt schopný de iure alebo de facto reálne ovplyvnit pouzitie prostriedkov vyzbieraných medziodborovými organizáciami v podobe PDP. 96. Toto konstatovanie svedcí v prospech analýzy kazdého jednotlivého prípadu. Prejednávaná vec je vsak dôkazom toho, ze nemozno predpokladat, ze vsetky opatrenia prijaté medziodborovými organizáciami a financované prostredníctvom PDP splnajú kritériá státnych zdrojov a pripísatelnosti státu. 97. Moja druhá poznámka je vseobecnejsia a týka sa samotného pojmu státna pomoc. Chcel by som totiz podporit stanovisko viacerých generálnych advokátov, ktorí v minulosti vystríhali pred prílisným rozsírením pojmu státna pomoc. ( [39]39 ) 98. V tejto súvislosti poukazujem na to, ze zalobkyne v spore vo veci samej a Komisia uvádzajú, ze CIDEF prinajmensom v minulosti viedol kampane na propagáciu francúzskeho mäsa. Na druhej strane chcem zdôraznit, ze podla clánku L. 632-6 polnohospodárskeho zákonníka PDP "mozno za podmienok upravených vyhláskou dalej vyberat za dovázané výrobky. Na ziadost medziodborových organizácií, ktoré sú ich príjemcami, mozno uvedené príspevky na ich náklady vyberat na colnici." 99. V takých prípadoch, aké sú opísané v predchádzajúcom bode, podla môjho názoru nie je dôvod rozsírit pojem státne zdroje, a teda státna pomoc, za hranice stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Neexistencia státnych zdrojov alebo skutocnost, ze stát nevykonáva nijakú kontrolnú právomoc v súvislosti s pouzitím urcitých súkromných prostriedkov, totiz neznamená, ze kazdá cinnost takých organizácií, akými sú medziodborové organizácie, je nevyhnutne zlucitelná so vsetkými pravidlami Únie. 100. Po prvé môzu byt opatrenia prijaté medziodborovými organizáciami naozaj v rozpore v pravidlami vnútorného trhu. Samotná skutocnost, ze stát nekontroluje také zdruzenia, akým je CIDEF, nie je prekázkou uplatnovania ustanovení Zmlúv o vnútornom trhu. Napríklad pokial ide o clánok 56 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze respektovanie tohto ustanovenia "sa vztahuje aj na predpisy neverejnej povahy, ktoré upravujú kolektívnym spôsobom poskytovanie sluzieb. Zrusenie prekázok volného pohybu osôb a slobodného poskytovania sluzieb medzi clenskými státmi by bolo narusené, keby zrusenie prekázok zo strany státu mohlo byt neutralizované prekázkami vychádzajúcimi z právnej autonómie zdruzení alebo orgánov, ktoré nie sú subjektmi verejného práva". ( [40]40 ) Podobne Súdny dvor uvazoval, pokial ide najmä o volný pohyb osôb ( [41]41 ) a právo usadit sa ( [42]42 ). 101. Predovsetkým ak stát rozhodne o rozsírení povinnej povahy príspevkov pouzívaných na podporu propagacných alebo reklamných kampaní riadených medziodborovými organizáciami, ktorých cielom je podpora vnútrostátnej výroby alebo vnútrostátnych výrobkov, mohlo by to tiez byt v rozpore s pravidlami vnútorného trhu bez ohladu na pôvod pouzitých prostriedkov. Z ustálenej judikatúry napríklad vyplýva, ze poplatok, ktorý zatazuje vnútrostátne a dovázané výrobky podla rovnakých kritérií, môze byt zakázaný, ak príjem z tohto poplatku je urcený na financovanie cinností, z ktorých majú osobitne prospech spoplatnené vnútrostátne výrobky. Pokial tieto výhody plne kompenzujú poplatok, ktorým sú uvedené výrobky zatazené, potom sa úcinky poplatku prejavujú len na dovázaných výrobkoch a tento poplatok je poplatkom s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 30 ZFEÚ. Naopak, pokial uvedené výhody kompenzujú len scasti zatazenie, ktoré vnútrostátne výrobky znásajú, potom sporný poplatok je diskriminacným zdanením v zmysle clánku 110 ZFEÚ a jeho vyberanie je zakázané v rozsahu, v akom z kompenzácie profitujú vnútrostátne výrobky. ( [43]43 ) 102. V slávnom rozsudku nazývanom "Buy Irish" Súdny dvor okrem toho konstatoval porusenie clánku 34 ZFEÚ v dôsledku toho, ze írska vláda poskytla podporu súkromnému orgánu, ktorý viedol kampan podporujúcu predaj a nákup domácich výrobkov zameranú na obmedzenie obchodu v rámci Spolocenstva. ( [44]44 ) 103. Po druhé by opatrenia prijaté medziodborovými organizáciami bez státnej pomoci mohli byt diskriminacné vo vztahu k výrobcom z dalsích clenských státov, a teda v rozpore s pravidlami spolocnej polnohospodárskej politiky (clánok 40 ods. 2 druhá veta ZFEÚ). 104. Rozhodnutie státu rozsirujúce uplatnovanie urcitých dohôd uzatvorených medzi clenmi medziodborových organizácií by tiez mohlo byt znemoznené clánkom 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 Zmluvy EÚ v prípade, ze by cielom alebo úcinkom týchto dohôd bolo zabránit hospodárskej sútazi v rámci vnútorného trhu, obmedzit ju alebo narusit. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze tieto ustanovenia ukladajú clenským státom povinnost neprijímat ani nezachovávat v platnosti opatrenia, dokonca ani opatrenia majúce povahu zákona alebo iného právneho predpisu, ktoré sú spôsobilé vylúcit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky. O takýto prípad ide vtedy, ked clenský stát v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ stanovuje, ulahcuje alebo zosilnuje úcinky nedovolených kartelových dohôd alebo ked zbavuje vlastné predpisy státnej povahy tým, ze poveruje súkromné hospodárske subjekty zodpovednostou za prijímanie rozhodnutí o intervenciách v hospodárskej oblasti. ( [45]45 ) 105. Ide tu len o niekolko jednoznacných príkladov. Je zbytocné dalej sa zaoberat týmito otázkami, lebo v prejednávanej veci nie sú bezprostredne relevantné. Umoznuje to vsak zdôraznit, ze pravidlá Únie v oblasti kontroly státnej pomoci sú len jedným z nástrojov, ktorý mozno pouzit v prípade opatrení prijatých takými organizáciami, akými sú úcastníci konania vo veci samej, ktoré by mohli narusit správne fungovanie vnútorného trhu. Chcel by som tiez poukázat na to, ze skutocnost, ze iné nástroje sa nedajú pouzit, nemôze byt dôvodom na prílisné rozsírenie pojmu státna pomoc. IV - Návrh 106. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku Conseil d'État takto: Clánok 107 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze rozhodnutie takého vnútrostátneho orgánu, na aké odkazuje vnútrostátny súd, ktoré rozsiruje na vsetkých podnikatelov urcitého odvetvia uplatnovanie dohody zavádzajúcej príspevok v rámci medziodborovej organizácie uznanej vnútrostátnym orgánom a robí ho tým povinným, aby umoznilo vykonávanie cinností komunikácie, propagácie, vonkajsích vztahov, zabezpecenia kvality, výskumu, obrany záujmov odvetvia, ako aj obstarávania stúdií a spotrebitelských panelov, sa netýka státnej pomoci. __________________________________________________________________ ( [46]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [47]2 ) Rozsudok z 15. júla 2004, Pearle a i. ([48]C-345/02, Zb. s. I-7139). ( [49]3 ) Pozri napríklad rozsudok z 21. júna 2006, Confédération paysanne (zaloba c. 271.450). ( [50]4 ) Rozhodnutie Komisie K(2008) 7846 v konecnom znení z 10. decembra 2008, podla ktorého je pomocou zlucitelnou zo spolocným trhom rámcový systém potenciálnych aktivít vo Francúzsku uznaných medziodborových organizácií v odvetví polnohospodárstva, ktoré pozostávajú z podpory technickej pomoci, kvalitných polnohospodárskych výrobkov, výskumu a vývoja a cinností reklamy v prospech podnikatelov zo zastúpených polnohospodárskych odvetví, ktorá sa financuje z "dobrovolných príspevkov, ktoré sa stali povinnými" (státna pomoc N 561/2008 - Francúzsko). ( [51]5 ) Rozhodnutie Komisie K(2011) 4376 v konecnom znení z 29. júna 2011, podla ktorého aktivity vnútrostátnej medziodborovej organizácie v oblasti bravcového mäsa (INAPORC) financované prostredníctvom "dobrovolných príspevkov, ktoré sa stali povinnými," predstavujú pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom (státna pomoc NN 10/2010 - Francúzsko). ( [52]6 ) Rozhodnutie Komisie K(2011) 4973 v konecnom znení z 13. júla 2011, podla ktorého aktivity Association interprofessionnelle du bétail et des viandes (Medziodborové zdruzenie hovädzieho dobytka a mäsa - Interbev) financované prostredníctvom "dobrovolných príspevkov, ktoré sa stali povinnými," predstavujú pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom [státna pomoc c. C 46/2003 (ex NN 39/2003) - Francúzsko]. ( [53]7 ) Ide o veci, ktoré sú v súcasnosti v konaní pred Vseobecným súdom, Francúzsko/Komisia (T-79/09), CNIEL/Komisia (T-293/09), CNIPT/Komisia (T-302/09), CIVR a i./Komisia (T-303/09), Unicid/Komisia (T-305/09), Val'hor/Komisia (T-306/09), Onidol/Komisia (T-313/09), Intercéréales a Grossi/Komisia (T-314/09), Francúzsko/Komisia (T-478/11), Inaporc/Komisia (T-575/11), Francúzsko/Komisia (T-511/11) a Interbev/Komisia (T-18/12). ( [54]8 ) Návrhy prednesené vo veci Van Calster a Cleeren (rozsudok z 21. októbra 2003, [55]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 27). ( [56]9 ) V tomto ohlade je ich postavenie podobné postaveniu spolocností, ktoré napadli opatrenie, ktoré bolo predmetom veci Pearle a i.: pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v tejto veci, uz citovanej. ( [57]10 ) Pozri najmä rozsudok Van Calster a Cleeren, uz citovaný, body 46 az 51. Pokial ide o novsie rozsudky, pozri rozsudky Súdneho dvora z 22. decembra 2008, Société Régie Networks ([58]C-333/07, Zb. s. I-10807, body 89 a 90), a z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni Srl/Komisia ([59]C-194/09 P, Zb. s. I-6311, bod 48). ( [60]11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants a transformateurs de saumon (FNCE) ([61]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12); z 11. júla 1996, Syndicat français de l'Express international (SFEI) a i. ([62]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 40), a z 12. februára 2008, Centre d'exportation du livre français (CELF) a i. ([63]C-199/06, Zb. s. I-469, bod 41). ( [64]12 ) Pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (Stardust marine) ([65]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68); z 24. júla 2003, Altmark Transand Regierungspräsidium Magdeburg ([66]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74), a zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i. ([67]C-206/06, Zb. s. I-5497, bod 64). ( [68]13 ) Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1985, Komisia/Francúzsko, ([69]290/83, Zb. s. 439, bod 14), a zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([70]57/86, Zb. s. 2855, bod 12). ( [71]14 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig ([72]78/76, Zb. s. 595, bod 22), a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia (DEFI) ([73]259/85, Zb. s. 4393, bod 23). ( [74]15 ) Rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001 ([75]C-379/98, Zb. s. I-2159). ( [76]16 ) Uz citovaná. ( [77]17 ) Body 58 a 59 rozsudku. ( [78]18 ) Body 51 a 52 rozsudku. ( [79]19 ) Pozri najmä body 54 az 78 týchto návrhov, uz citovaných. ( [80]20 ) Rozsudok Pearle a i. (bod 36). ( [81]21 ) Tamze (bod 37). ( [82]22 ) Tamze (bod 38). ( [83]23 ) Pocas pojednávania to potvrdila francúzska vláda. ( [84]24 ) Pozri odôvodnenie 4 rozhodnutia Conseil constitutionnel c. 2011-211, QPC zo 17. februára 2012, Société Chaudet et fille a i. ( [85]25 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia ([86]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50); Pearle a i., uz citovaný, bod 36, a Essent Netwerk Noord a i., uz citovaný, bod 72. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Essent, uz citovanej, bod 109, ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Unión de Televisiones Comerciales Asociadas (UTECA) (rozsudok z 5. marca 2009, [87]C-222/07, Zb. s. I-1407, body 128 a 129). ( [88]26 ) Pozri napríklad rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([89]173/73, Zb. s. 709, bod 35); Steinike & Weinlig, uz citovaný; Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, uz citovaný, bod 50, a Stardust marine, uz citovaný, body 37 a 38. ( [90]27 ) Clánok L 632-4 polnohospodárskeho zákonníka. ( [91]28 ) Pozri rozsudky zo 7. mája 2008, Coopérative Cooperl Hunaudaye a Société Syndigel (zaloby c. 278820 a 279020), a zo 16. februára 2011, Fédération des Entreprises du Commerce et de la Distribution (zaloby c. 301333 a 317146). ( [92]29 ) V tejto súvislosti chcem poukázat na dalsí spolocný prvok prejednávanej veci s vecou Pearle a i. V rámci konania vo veci Pearle a i. totiz holandská vláda potvrdila, ze predpisy zavádzajúce financné poplatky a prijaté takými orgánmi, akým je HBA, musí schválit Sociaal-Economische Raad (Sociálno-hospodárska rada) a za urcitých okolností aj príslusný minister. Sociaal-Economische Raad i minister majú právomoc odmietnut schválenie okrem iného v prípadoch, ked návrh predpisu predstavuje porusenie zákona alebo je v rozpore so vseobecným záujmom. ( [93]30 ) Podla francúzskej vlády bolo v posledných rokoch zamietnutých 18 ziadostí o rozsírenie uplatnovania z celkového poctu okolo 300 ziadostí. Medzi dôvodmi zamietnutia francúzska vláda uvádza: a) porusenie clánku 110 ZFEÚ v tom zmysle, ze plánovaná aktivita predstavuje danovú diskrimináciu na základe pôvodu výrobkov (surovina pochádzajúca z Francúzska); b) nezlucitelnost dohody, ktorá mala byt financovaná z PDP, so zadávacími podmienkami registrovaných oznacení pôvodu vztahujúcich sa na predmetné výrobky; c) nemoznost identifikovat cinnosti, ktoré mali byt financované prostredníctvom PDP; d) skutocnost, ze dohoda, ktorá mala byt financovaná z PDP, sa netýkala výrobku, pre ktorý bola uznaná medziodborová organizácia ziadajúca o rozsírenie uplatnovania; e) skutocnost, ze cinnost, ktorá mala byt financovaná z PDP, nebola kolektívnou aktivitou, ale individuálnou aktivitou. ( [94]31 ) Rozsudok Stardust marine, uz citovaný, bod 55. Pozri tiez rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([95]C-303/88, Zb. s. I-1433, body 11 a 12), a z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([96]C-305/89, Zb. s. I-1603, body 13 a 14). ( [97]32 ) Rozsudky Stardust marine, uz citovaný, bod 55, a z 2. februára 1988, Van der Kooy/Komisia (67, 68 a [98]70/85, Zb. s. 219, bod 37). ( [99]33 ) Prvá cast clánku L 632-1 polnohospodárskeho zákonníka. ( [100]34 ) Druhá cast clánku L 632-1 polnohospodárskeho zákonníka. ( [101]35 ) Rozsudok PreussenElektra, uz citovaný, bod 73. ( [102]36 ) Rozsudok Pearle a i., uz citovaný, bod 7. Ako v rámci tohto konania potvrdila holandská vláda, ten istý zákon okrem toho vseobecne vymedzoval poslanie takých organizácií, akou je HBA. ( [103]37 ) Tamze (body 36 a 37). ( [104]38 ) Tamze (bod 37). ( [105]39 ) Pozri okrem iného návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci Van Tiggele (rozsudok z 24. januára 1978, [106]82/77, Zb. s. 25, bod 8); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veciach PreussenElektra a Stardust marine, uz citovaných, body 150 az 159 a 53 az 55, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Enirisorse (rozsusdok z 23. marca 2006, [107]C-237/04, Zb. s. I-243, body 44 az 46). ( [108]40 ) Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 12. decembra 1974, Walrave a Koch ([109]36/74, Zb. s. 1405, body 17 a 18); z 15. decembra 1995, Bosman ([110]C-415/93, Zb. s. I-4921, body 83 a 84); z 19. februára 2002, Wouters a i. ([111]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 120), a z 18. decembra 2007, Laval un Partneri ([112]C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 98). ( [113]41 ) Rozsudky Súdneho dvora z 11. apríla 2000, Deličge ([114]C-51/96 a C-191/97, Zb. s. I-2549, bod 47), a zo 6. júna 2000, Angonese ([115]C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 32). ( [116]42 ) Rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, ([117]C-438/05, Zb. s. I-10779, bod 59). ( [118]43 ) Rozsudky Súdneho dvora z 19. júna 1973, Capolongo ([119]77/72, Zb. s. 611, body 13 a 14); z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i. ([120]C-78/90 az C-83/90, Zb. s. I-1847, bod 27); zo 17. septembra 1997, Fazenda Pública ([121]C-28/96, Zb. s. I-4939, bod 24), a Essent, uz citovaný, bod 42. ( [122]44 ) Rozsudok z 24. novembra 1982, Komisia/Írsko ([123]249/81, Zb. s. 4005). ( [124]45 ) Rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 1977, Inno/ATAB ([125]13/77, Zb. s. 2115, bod 31); z 21. septembra 1988, Van Eycke/ASPA ([126]267/86, Zb. s. 4769, bod 16), a zo 17. novembra 1993, Meng ([127]C-2/91, Zb. s. I-5751, bod 14). References 1. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#t-ECR_62011CC0677_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0001 47. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0002 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0003 50. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0004 51. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0005 52. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0006 53. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0007 54. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0008 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 56. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0009 57. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0010 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0194&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0011 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0199&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0012 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0206&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0013 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0290&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0057&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0014 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0259&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0015 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0016 77. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0017 78. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0018 79. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0019 80. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0020 81. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0021 82. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0022 83. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0023 84. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0024 85. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0025 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0222&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0026 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0027 91. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0028 92. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0029 93. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0030 94. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0031 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 96. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0305&locale=SK 97. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0032 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0070&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0033 100. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0034 101. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0035 102. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0036 103. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0037 104. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0038 105. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0039 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0082&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0040 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0036&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0341&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0041 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0051&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0281&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0042 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0438&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0043 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0077&locale=SK 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0078&locale=SK 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0028&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0044 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0249&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXXVTUBRA/L92060-1487TMP.html#c-ECR_62011CC0677_SK_01-E0045 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0013&locale=SK 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0267&locale=SK 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0002&locale=SK