[1]Opinion of the Advocate-General Opinion of the Advocate-General 1. Súdny dvor by mal v prejednávaných veciach rozhodnút, ci podanie ziadosti o pomoc pred zaciatkom výkonu prác predstavuje na úcely posudzovania zlucitelnosti národnej regionálnej pomoci s vnútorným trhom nevyhnutnú podmienku preukázania stimulacného úcinku, a teda nevyhnutnosti pomoci. 2. Rámcom týchto vecí sú odvolania podané subjektmi HGA Srl a i.(2) (C-630/11 P), Regione autonoma della Sardegna (C-631/11 P), Timsas Srl(3) (C-632/11 P) a Grand Hotel Abi d'Oru SpA(4) (C-633/11 P) (dalej len spolocne "odvolatelky"), ktoré navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia (T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08),(5) ktorým boli zamietnuté ich zaloby navrhujúce zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/854/ES z 2. júla 2008 o schéme státnej pomoci "regionálny zákon c. 9 z roku 1998 - zneuzitie pomoci N 272/98" C 1/04 (ex NN 158/03 a CP 15/2003)(6) . 3. Európska komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze státne pomoci poskytnuté na základe talianskeho regionálneho zákona v rozpore s povinnostou podat ziadost o pomoc pred zaciatkom výkonu prác stanovenou v usmernení o národnej regionálnej pomoci(7) boli z tohto dôvodu nezlucitelné s vnútorným trhom. 4. Kedze ide o základný predmet sporu, návrhy budú zamerané len na tento právny aspekt sporu, lebo dalsie ustanovenia napadnutého rozsudku podla môjho názoru nemozno spochybnit. I - Relevantný právny rámec 5. Postupy Komisie pri uplatnovaní výnimiek uvedených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ boli kodifikované usmerneniami. 6. Komisia uverejnila v roku 1998 usmernenie o národnej regionálnej pomoci. Posledný odsek bodu 4.2 usmernenia z roku 1998 stanovuje, ze "programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú". 7. Bod 6.1 tohto usmernenia stanovuje: "... Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat. Avsak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada predtým, nez sa toto usmernenie oznámi clenským státom a v ktorých este Komisia neprijala konecné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v case ich predlozenia na schválenie..." II - Skutkové okolnosti sporov 8. Dna 10. marca 1998 bolo v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev uverejnené nové usmernenie Komisie týkajúce sa národnej regionálnej pomoci. Vzhladom na aspekt, na ktorý sa tieto návrhy výlucne sústredujú, je uzitocné pripomenút obsah bodu 4.2 tohto usmernenia, podla ktorého musia programy pomoci stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená, skôr nez sa zacnú vykonávat práce. 9. Regione autonoma della Sardegna prijal 11. marca 1998 regionálny zákon c. 9, ktorý mal nadobudnút úcinnost 5. apríla 1998 a týkal sa stimulacných opatrení na obnovu a úpravu hotelových struktúr a ustanovení, ktorými sa mení a doplna regionálny zákon c. 40 zo 14. septembra 1993 [legge regionale n° 9, incentivi per la riqualificazione e l'adeguamento delle strutture alberghiere e norme modificative e integrative della legge regionale 14 settembre 1993, n° 40 (interventi creditizi a favore dell'industria alberghiera)],(8) ktorým bola zavedená pomoc na pociatocné investície v prospech podnikov v odvetví hotelierstva na Sardínii (Taliansko). 10. Túto pociatocnú schému regionálnej pomoci, ktorú predstavoval zákon c. 9/1998, oznámili talianske orgány Komisii listom zo 6. mája 1998. 11. Komisiu, ktorá poziadala o doplnujúce informácie, talianske orgány listom z 22. júna 1998 informovali, ze ustanovenia na vykonávanie pociatocnej schémy pomoci budú prijaté az po prípadnom schválení uvedenej schémy zo strany Komisie. 12. V liste z 28. septembra 1998 talianske orgány Komisiu dalej informovali, ze poskytnutie pomoci sa môze vztahovat len na projekty, ktoré musia byt realizované "neskôr", a ze táto podmienka je potvrdená vo vykonávacích ustanoveniach zákona c. 9/1998. 13. Listom z 12. novembra 1998 Komisia rozhodla o schválení schémy regionálnej pomoci,(9) ktorú povazovala za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. V tomto rozhodnutí o schválení Komisia predovsetkým uviedla, ze ziadosti o financovanie musia byt predlozené pred zaciatkom uskutocnovania projektov. 14. Regione autonoma della Sardegna následne 29. apríla 1999 prijal vyhlásku c. 285 o vykonávaní zákona c. 9/1998.(10) Táto vyhláska stanovovala, ze pociatocná schéma pomoci sa má uplatnovat v rámci výzvy na predkladanie ziadostí, ze poskytnutá pomoc sa má týkat projektov, ktorých realizácia sa zacne po podaní uvedených ziadostí, a ze oprávnené náklady majú vzniknút po tomto podaní. Medzi prechodnými ustanoveniami sa vsak nachádzalo ustanovenie, ktoré v rozpore s usmernením z roku 1998 vydaným o nieco vyse roka skôr stanovovalo, ze v stádiu prvého uplatnenia vyhlásky c. 285/1999 sa za oprávnené povazujú náklady vynalozené po 5. apríli 1998, cize po dátume nadobudnutia úcinnosti zákona c. 9/1998. 15. Dna 27. júla 2000 prijal Regione autonoma della Sardegna uznesenie c. 33/3 (deliberazione n° 33/3), ktorým bola zrusená vyhláska c. 285/1999 z dôvodu formálnych vád, a uznesenie c. 33/4 (deliberazione n° 33/4), ktorým boli zavedené nové ustanovenia na vykonávanie pociatocnej schémy pomoci, v ktorých bola tentoraz jasne dodrzaná poziadavka uvedená v poslednom odseku bodu 4.2 usmernenia z roku 1998, kedze "prechodné" ustanovenie bolo zrusené. 16. V ten istý den Regione autonoma della Sardegna prijal uznesenie c. 33/6 (deliberazione n° 33/6), ktoré stanovilo, ze vzhladom na to, ze uverejnenie vyhlásky c. 285/1999, ktorá obsahovala ustanovenia nezlucitelné s právnou úpravou Únie, mohlo u potenciálnych príjemcov pomoci vyvolat ocakávanie, ze vsetky práce vykonané po 5. apríli 1998 sa povazujú za oprávnené, bolo potrebné pri prvom uplatnení zákona c. 9/1998 zohladnit práce vykonané po tomto dátume, pokial boli predmetom ziadosti o pomoc v rámci prvej rocnej výzvy na predkladanie ziadostí. 17. V odpovedi na ziadost Komisie týkajúcu sa zlucitelnosti existujúcich schém pomoci s usmernením z roku 1998 platným od 1. januára 2000 talianske orgány listom z 2. novembra 2000 Komisiu informovali o tom, ze dodrzali zásadu nevyhnutnosti pomoci, pricom spomenuli uznesenie c. 33/4, ktoré výslovne stanovuje, ze oprávnené sú náklady vynalozené po podaní ziadosti o pomoc, no nespomenuli uznesenie c. 33/6. 18. Po tom, co Regione autonoma della Sardegna 29. decembra 2000 uverejnil prvú výzvu na predkladanie ziadostí, Komisia listom z 28. februára 2001 poziadala talianske orgány o doplnujúce informácie v súvislosti so spôsobom, akým bola v rámci mechanizmu výziev dodrziavaná podmienka, podla ktorej mala byt ziadost o pomoc podaná pred zaciatkom realizácie projektu. 19. V liste z 25. apríla 2001, ku ktorému bolo opät prilozené uznesenie c. 33/4, no znova v nom nebolo spomenuté uznesenie c. 33/6, talianske orgány opätovne potvrdili, ze schéma pomoci je v súlade s usmernením z roku 1998. 20. V nadväznosti na staznost z 21. februára 2003 týkajúcu sa zneuzitia pociatocnej schémy pomoci Komisia poziadala talianske orgány o doplnujúce informácie a uvedené orgány ju 22. marca 2003 prvýkrát informovali o uznesení c. 33/6. 21. Nasledovalo rozhodnutie z 3. februára 2004, ktorým Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa zneuzitia pociatocnej schémy pomoci.(11) Vzhladom na to, ze talianske orgány si nesplnili povinnost vyplývajúcu z rozhodnutia o schválení ani podmienky uvedené v usmernení z roku 1998, Komisia dospela k záveru, ze mohlo dôjst k zneuzitiu pociatocnej schémy pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia (ES) c. 659/1999,(12) a vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti pomoci poskytnutej na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc. 22. Talianske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky 19. apríla 2004 a 25. júna 2005 a spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru zaslala svoje pripomienky 30. apríla 2004. 23. Dna 22. novembra 2006 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o zmene a rozsírení prebiehajúceho konania C 1/2004, ktoré sa zacalo na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ.(13) V tomto rozhodnutí Komisia najmä uviedla, ze uznesenie c. 33/6 nebolo v rozhodnutí o zacatí konania uvedené, hoci pomoc na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc, bola 28 podnikom poskytnutá práve na základe tohto uznesenia, a nie na základe uznesenia c. 33/4. Okrem toho Komisia uviedla, ze pojem zneuzitie pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia c. 659/1999, na ktorý odkazuje rozhodnutie o zacatí konania, sa vztahuje na situácie, ked príjemca schválenej pomoci uplatní pomoc v rozpore s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o poskytnutí pomoci, a nie na situácie, ked clenský stát úpravou existujúcej schémy pomoci stanoví novú protiprávnu pomoc [clánok 1 písm. c) a f) nariadenia c. 659/1999]. 24. Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze taká schéma pomoci, aká sa uplatnuje, je v rozpore s rozhodnutím o schválení a pomoc na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním akejkolvek ziadosti o pomoc, teda musí byt povazovaná za protiprávnu. 25. Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc poskytnutá v súlade s regionálnym zákonom [c. 9/1998], ktorý bol v [Talianskej republike] neoprávnene vykonávaný na základe [uznesenia] c. 33/6 a prvej výzvy na predkladanie ziadostí, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial príjemca pomoci nepodal ziadost o pomoc v rámci schémy pred zacatím prác týkajúcich sa pociatocného investicného projektu. ..." III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 26. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. a 25. septembra 2008, ako aj 3. a 6. októbra 2008 podali Regione autonoma della Sardegna, SF Turistico Immobiliare Srl, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru zaloby pre neplatnost, v ktorých navrhovali úplné alebo ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. 27. Tieto zalobkyne podla napadnutého rozsudku uviedli viacero zalobných dôvodov vrátane dôvodu, na ktorý sú zamerané tieto návrhy a ktorý bol zalozený na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku. Tvrdili, ze Komisia nesprávne posúdila stimulacný úcinok spornej schémy vzhladom na vlastnosti miestneho trhu a subjektívny dojem, ktorý nadobudli hospodárske subjekty v súvislosti s fungovaním mechanizmov podpory. V tejto súvislosti uviedli viacero tvrdení, ktoré sa zakladajú na neuplatnitelnosti usmernenia z roku 1998, ustanoveniach týkajúcich sa predchádzajúcej schémy pomoci, vnútrostátnom legislatívnom kontexte, istote, ktorú mali podniky po prijatí zákona c. 9/1998, ze môzu získat pomoc stanovenú v tomto zákone, ako aj na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci. 28. Vseobecný súd v bodoch 213 az 215 napadnutého rozsudku pripomenul, ze samotné konstatovanie, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná, skôr nez sa zacne realizácia projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, a dalej uviedol, ze v rámci tohto zalobného dôvodu nejde vôbec o spochybnenie tejto podmienky, ale ide výlucne o preskúmanie toho, ci zalobkyne v tomto p rípade preukázali existenciu okolností, ktoré môzu zarucit stimulacný úcinok spornej schémy, aj ked ziadost nebola podaná pred zacatím realizácie predmetného projektu.(14) 29. Vseobecný súd zamietol tvrdenia zalobkýn súvisiace s ich osobitnou situáciou alebo s ich konaním a následne preskúmal tvrdenia, ktoré sa týkajú spornej schémy vo vseobecnosti. 30. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého samotné nadobudnutie úcinnosti zákona c. 9/1998 dávalo podnikom istotu, ze môzu získat pomoc, Vseobecný súd pripomenul, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo schém pomoci s vnútorným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie,(15) a ze pokial Komisia nevydá rozhodnutie o tejto zlucitelnosti, samotné prijatie vnútrostátnych legislatívnych ustanovení upravujúcich zavedenie schémy pomoci nemôze vyvolat v mozných príjemcoch tejto schémy istotu, ze môzu získat pomoc stanovenú v týchto predpisoch.(16) 31. Vseobecný súd z toho vyvodil záver, ze uvedené konstatovanie sa týka ustanovení zákona c. 9/1998. Dalej spomenul skutocnost, ze rozhodnutie o schválení zmarilo akékolvek prípadné nádeje mozných príjemcov, pokial ide o prípustnost projektov, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadostí o pomoc, lebo toto rozhodnutie výslovne vylúcilo poskytnutie pomoci na také projekty na základe schémy zavedenej zákonom c. 9/1998.(17) 32. Vseobecný súd zamietol zaloby podané zalobkynami a ulozil im povinnost nahradit trovy konania vynalozené Komisiou s výnimkou tých trov konania, ktoré vynalozila z dôvodu vstupu vedlajsích úcastníkov do konania, ako aj znásat vlastné trovy konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 33. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. marca 2012 boli veci C-630/11 P az C-633/11 P spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 54 rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 34. Spolocnost HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil a/alebo zmenil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie. 35. Spolocnosti Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 36. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolania, - zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania na oboch stupnoch. V - O odvolaniach A - Argumentácia odvolateliek v súvislosti so zalobným dôvodom zalozeným na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku 37. Spolocnost HGA a i. vo svojom stvrtom odvolacom dôvode a Regione autonoma della Sardegna v prvom odvolacom dôvode uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil zásadu nevyhnutnosti a zásadu stimulacného úcinku. Domnievajú sa, ze napadnutý rozsudok je nezákonný v tom zmysle, ze Vseobecný súd konstatoval, ze na vylúcenie stimulacného úcinku a nevyhnutnosti pomoci postacuje a priori uplatnit podmienku týkajúcu sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu, ktorá je podla neho relevantná a primeraná na úcely posúdenia stimulacného úcinku schémy pomoci.(18) Podla názoru týchto odvolateliek mal Vseobecný súd konstatovat, ze samotné nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nemozno povazovat za dostatocný dôvod na vylúcenie stimulacnej a nevyhnutnej povahy pomoci. 38. Spolocnost HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna uvádzajú, ze Komisia mohla pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci zohladnit dalsie skutocnosti, kedze predlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nepredstavuje normatívnu povinnost, ale len kritérium posúdenia. 39. V prvom rade odkazujú po prvé na skutocnost, ze odvolatelky nadobudli istotu, ze môzu získat pomoc, uz pred predlozením ziadosti vzhladom na to, ze nepopieratelne splnali vsetky podmienky stanovené v zákone c. 9/1998. 40. Po druhé spolocnost HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna tvrdia, ze skutocnost, ze vedeli o splnení podmienok na uplatnenie clánku 107 ods. 3 písm. a) a/alebo c) ZFEÚ, bola dôkazom toho, ze stimulacný úcinok naozaj existoval. 41. Po tretie poukazujú na to, ze mohli realizovat programy obnovy v rámci inej schémy pomoci, nez je tá, ktorú upravil zákon c. 9/1998. 42. Regione autonoma della Sardegna dalej tvrdí, ze kedze usmernenie z roku 1998 bolo pripravované súcasne so zákonom c. 9/1998, podniky ho nemohli vziat do úvahy, a ze az do dátumu vydania rozhodnutia o schválení v rámci systému, ktorý platil predtým, neexistovala poziadavka predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác. 43. Spolocnost HGA a i., Regione autonoma della Sardegna, ako aj spolocnost Timsas nakoniec odkazujú na rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia,(19) podla ktorého Komisia nemôze len zo skutocnosti, ze práce sa zacali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byt financované, vyvodit záver, ze táto pomoc nesplna podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku.(20) 44. Komisia odmieta vsetky tvrdenia odvolateliek ako nedôvodné alebo neprípustné. B - Posúdenie generálnym advokátom 45. V prvom rade treba poukázat na to, ze uz citovaný rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia v prejednávanej veci nemozno uplatnit. 46. Tento rozsudok, na ktorý sa odvoláva spolocnost HGA a i., Regione autonoma della Sardegna a spolocnost Timsas a podla ktorého Komisia nemôze len zo skutocnosti, ze práce sa zacali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byt financované, vyvodit záver, ze táto pomoc nesplna podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku,(21) v prejednávaných veciach nemozno uplatnit v tom zmysle, ze vec, v ktorej bol uvedený rozsudok vydaný, mala úplne iný kontext, pokial ide o usmernenia Spolocenstva v oblasti státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [ neoficiálny preklad ].(22) Predmetný podnik, ktorého ekonomická situácia bola taká, ze potreboval pomoc na restrukturalizáciu, aby mohol dalej existovat, nemohol s uplatnovaním programu restrukturalizácie na zabezpecenie svojej dalsej existencie cakat dovtedy, kým nebude mat absolútnu istotu, ze danú pomoc získa. 47. Dalej treba uviest, ze rovnako ako zdôraznuje Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, aj ja sa domnievam, ze spolocnost HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna napadnutý rozsudok nesprávne vykladajú. 48. V rozpore s tým, co uvádza Vseobecný súd, totiz tvrdia, ze samotné nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nemozno povazovat za dostatocný dôvod na vylúcenie stimulacnej a nevyhnutnej povahy pomoci. 49. Pripomínam vsak, ze Vseobecný súd najprv zdôraznil, ze podmienka, podla ktorej ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná, skôr nez sa zacne realizácia investicného projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku,(23) a dalej uviedol, ze treba preskúmat, ci zalobkyne preukázali, ze sporná schéma je spôsobilá zarucit stimulacný úcinok, aj ked ziadost nebola podaná pred zacatím realizácie investicného projektu.(24) 50. Vseobecný súd tak preskúmal jednotlivé skutocnosti uvedené zalobkynami a konstatoval, ze nemohli zarucit stimulacný úcinok schémy pomoci. 51. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, tak nedospel k záveru, ze nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zacatím prác musí mat nevyhnutne za následok vylúcenie stimulacného úcinku bez moznosti preukázat opak. 52. Napriek tomuto nesprávnemu výkladu relevantných castí napadnutého rozsudku sa vsak odvolatelky odvolacím dôvodom, ktorý uvádzajú, usilujú spochybnit posúdenie existencie alebo neexistencie stimulacného úcinku pomoci zo strany Vseobecného súdu. 53. Vseobecný súd vo svojom stanovisku povazuje kritérium týkajúce sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu za predpoklad existencie stimulacného úcinku, a nie za nevyhnutnú podmienku nevyhnutnosti pomoci. 54. Súhlasím síce so záverom, ku ktorému Vseobecný súd napokon dospel, cize so zamietnutím zaloby podanej odvolatelkami, domnievam sa vsak, ze v odôvodnení rozsudku sa dopustil právneho omylu, ktorý je potrebné napravit v záujme budúcich konaní. 55. Aby mohla byt pomoc povazovaná za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, musia byt dodrzané urcité základné zásady vrátane zásady nevyhnutnosti pomoci. 56. Vo vseobecnosti má len Komisia právomoc posudzovat zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom s výhradou úplného súdneho preskúmania, ktoré vykonáva súd Únie v prípade podania zaloby. Prostredníctvom zhodnotenia vseobecnej schémy navrhovaného systému vo vztahu k sledovanému cielu musí urcit jeho celkovú prípustnost. 57. Zásadu nevyhnutnosti pomoci potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku Philip Morris Holland/Komisia.(25) Táto zásada stanovuje, ze pomoc, bez ktorej by príjemcovia pomoci aj tak sledovali ciel, na ktorý je údajne zameraná, nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom.(26) 58. Stimulacný úcinok predmetnej pomoci na podniky je napokon len konkrétnym vyjadrením jej nevyhnutnosti. Boli podniky stimulované na to, aby sa zúcastnili na projektoch, práve pomocou, ktorú povolila Komisia? Ako teda charakterizovat tento stimulacný úcinok? A to tým menej sporným spôsobom, ze predstavuje dôkaz nevyhnutnosti pomoci, základnej podmienky zlucitelnosti navrhovaného rezimu so Zmluvou. 59. Zásadu nevyhnutnosti pomoci Komisia objektívne formalizovala v usmernení z roku 1998. Toto usmernenie prispieva k zaruceniu transparentnosti, predvídatelnosti a právnej istoty cinnosti Komisie.(27) 60. Napríklad v prípade, ze by viaceré schémy pomoci týkajúce sa toho istého regiónu existovali vedla seba, po sebe alebo by sa prekrývali, zdá sa mi, ze podmienka podania ziadosti pred zacatím prác, o ktorej sa domnievam, ze musí samotnou svojou povahou odkazovat na konkrétnu schému schválenú Komisiou(28), predstavuje kritérium vylucujúce akúkolvek pochybnost, akýkolvek spor, akúkolvek právnu neistotu. Zároven poukazujem na to, ze toto kritérium v nijakom prípade neskodí podnikom, lebo podanie ziadosti pred zacatím prác spôsobuje, ze pokial je splnená táto podmienka, nevyhnutnost ako základná podmienka je automaticky preukázaná a v tomto ohlade nie je mozné nijaké spochybnenie. 61. Ako Vseobecný súd velmi správne uvádza v bode 208 napadnutého rozsudku, z úvodu usmernenia z roku 1998 vyplýva, ze vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatnuje na úcely posúdenia zlucitelnosti regionálnej pomoci s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ, a tým zabezpecujú právnu istotu clenských státov, ktoré takú pomoc poskytujú. Podmienka upravená v bode 4.2 usmernenia, podla ktorej programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená, skôr nez sa práce na projektoch zacnú, sa vztahuje na vsetky druhy pomoci upravené v tomto usmernení bez ohladu na jej predmet, formu alebo sumu, v dôsledku coho sa domnievam, ze plne splna poziadavku istoty a zohladnuje presnú povahu úlohy Komisie, ktorá vyplýva z povahy vecí. 62. Ako Vseobecný súd velmi správne uvádza v bode 215 napadnutého rozsudku, cielom uplatnenia podmienky uvedeného bodu 4.2 je preukázat, ci má opatrenie pomoci stimulacný úcinok, a teda nevyhnutnú povahu v situácii, ked nie je mozné úplne preskúmat vsetky ekonomické aspekty jednotlivých investicných rozhodnutí budúcich príjemcov pomoci. V tejto súvislosti uvádza, ze z bodu 2 druhého az stvrtého odseku usmernenia z roku 1998 vyplýva, ze Komisia v zásade schvaluje regionálnu pomoc iba vo forme schémy pomoci, pretoze sa domnieva, ze individuálna pomoc ad hoc nesplna podmienku, podla ktorej musí byt zabezpecená rovnováha medzi narusením hospodárskej sútaze, ktorá vyplýva z pomoci, a výhodami pomoci, pokial ide o rozvoj znevýhodnených regiónov. Dalej vsak uvádza, ze Komisia v rámci posúdenia zlucitelnosti oznámenej schémy pomoci s vnútorným trhom nepozná osobitné okolnosti - ako vyplýva z ich samotnej podstaty - týkajúce sa rôznych potenciálnych príjemcov schémy a konkrétnych projektov, na ktoré budú môct ziadat dotácie. Vseobecný súd z toho vyvodil záver, ze Komisia musí na úcely posúdenia zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom vychádzat z kritérií, ktoré sú bud nezávislé od osobitných okolností týkajúcich sa budúcich príjemcov, alebo jednotné pre vsetkých budúcich príjemcov. To, ze sa vyzaduje, aby ziadost o poskytn utie pomoci bola podaná pred zacatím realizácie dotovaného projektu, umoznuje zarucit, ze dotknutý podnik jasne prejaví vôlu získat výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred zacatím realizácie uvedeného projektu. Taký postup teda umoznuje vyhnút sa tomu, aby neboli ex post podávané ziadosti pre projekty, ktorých realizácia sa zacala bez ohladu na existujúcu schému pomoci. 63. Z predchádzajúcich úvah, s ktorými súhlasím, vyplýva, ze Komisia bola oprávnená stanovit objektívne kritérium na preukázanie existencie stimulacného úcinku a ze stanovená podmienka, cize podanie ziadosti o pomoc pred zacatím realizácie projektu, predstavuje primeraný a relevantný prostriedok na zistenie stimulacného úcinku ponuky, a nie len predpoklad. 64. Vseobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku dalej uvádza, ze tak z konania pred podaním zaloby medzi Komisiou a Regione autonoma della Sardegna, ako aj z konania Regione autonoma della Sardegna pred Vseobecným súdom vyplýva, ze dotknutý subjekt vedel o podmienke týkajúcej sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác. Vseobecný súd totiz uvádza, ze ako Komisia správne zdôraznuje, Regione autonoma della Sardegna nikdy nepoprel - ani v rámci korespondencie s Komisiou, ani pred Vseobecným súdom -, ze sa zaviazal poskytnút pomoc výlucne na projekty, ktorých realizácia sa zacala po podaní ziadosti o pomoc. 65. Domnievam sa teda, ze implicitné uznanie skutocnosti, ze podmienku podania ziadosti o pomoc pred zacatím prác nemozno obíst, je potvrdené v korespondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi pocas konania pred podaním zaloby. Z tejto korespondencie vyplýva, ze Komisia talianskym orgánom opakovane polozila otázku, ci dodrziavajú zásadu nevyhnutnosti pomoci, a uvedené orgány zakazdým potvrdili, ze dodrziavajú podmienku podania ziadosti o pomoc pred zacatím prác.(29) V rámci tejto korespondencie, ktorá sa uskutocnila v zmysle clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, ze podla zásady lojálnej spolupráce sa Európska únia a clenské státy vzájomne respektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv, talianske orgány namiesto toho, aby s Komisiou dojednali dohodu o prechodnom rezime zavedenom uznesením c. 33/6, jednoducho zatajili existenciu uvedeného uznesenia. Talianske orgány si boli nálezite vedomé toho, ze prijatím vyhlásky c. 285/1999 a uznesenia c. 33/6 porusujú rozhodnutie o schválení, lebo, ako zdôraznuje Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku, Komisia v casti svojho rozhodnutia o schválení venovanej opisu schválenej schémy jednoznacne uviedla, ze "podniky musia predlozit ziadost o financovanie pred zaciatkom realizácie investicných projektov". 66. Vzhladom na vsetky tieto úvahy sa teda domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil právneho omylu v tom zmysle, ze nemal konstatovat, ako to urobil v bodoch 215 a 226 napadnutého rozsudku, ze podmienka podania ziadosti pred realizáciou projektu predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, ale mal rozhodnút, ze podanie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu, po schválení Komisiou, je nevyhnutnou podmienkou nevyhnutnosti pomoci. Tento charakter nevyhnutnosti mozno spochybnit a pripustit skúmanie iných okolností len v prípade, ze v rámci skúmania zlucitelnosti osobitného rezimu pomoci mohli viest dokumenty (korespondencia, vyhlásenia, rozhodnutia, oznámenia, atd.), ktorých pôvodcom je iba Komisia, k omylu týkajúcemu sa uplatnitelnosti alebo podmienok uplatnitelnosti ustanovení bodu 4.2 posledného odseku usmernenia z roku 1998 na dotknutý rezim. Podla mna je toto posúdenie potvrdené dalsími opatreniami upravenými Komisiou v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013(30) . 67. Vseobecný súd sa síce dopustil právneho omylu, no uvedený omyl nemá takú povahu, aby mal za následok zrusenie napadnutého rozsudku. 68. Treba totiz pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial je odôvodnenie rozsudku Vseobecného súd v rozpore s právom Únie, ale výrok tohto rozsudku sa správne zakladá na iných právnych dôvodoch, odvolanie voci rozsudku sa musí zamietnut.(31) 69. Z toho vyplýva, ze kedze zamietnutie zaloby pre neplatnost podanej odvolatelkami zo strany Vseobecného súdu je podla môjho názoru dôvodné vzhladom na neexistenciu stimulacného úcinku a z dalsích dôvodov týkajúcich sa právnych dôvodov, ktoré som neskúmal, právny omyl postihujúci body 215 a 226 napadnutého rozsudku nemá takú povahu, aby mal za následok neplatnost uvedeného rozsudku.(32) 70. Domnievam sa teda, ze odvolania je potrebné zamietnut. VI - O trovách 71. Clánok 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak nie je odvolanie dôvodné alebo ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. VII - Návrh 72. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. HGA Srl a i., Regione autonoma della Sardegna, Timsas Srl a Grand Hotel Abi d'Oru SpA sú povinné nahradit trovy konania. (1) . (2) - Dalej len "HGA a i.". (3) - Dalej len "Timsas". (4) - Dalej len "Grand Hotel Abi d'Oru". (5) - Zb. s. II-6255, dalej len "napadnutý rozsudok". (6) - Ú. v. EÚ L 302, s. 9; dalej len "sporné rozhodnutie". (7) - Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226; dalej len "usmernenie z roku 1998". (8) - Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna n° 9 z 21. marca 1998, dalej len "zákon c. 9/1998". (9) - Dalej len "rozhodnutie o schválení". (10) - Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna n° 15 z 8. mája 1999, dalej len "vyhláska c. 285/1999". (11) - Ú. v. EÚ C 79, s. 4, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania". (12) - Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). (13) - Ú. v. EÚ C 32, 2007, s. 2. (14) - Bod 226 napadnutého rozsudku. (15) - Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig (78/76, Zb. s. 595, bod 9); z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon (C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14), ako aj z 18. júla 2007, Lucchini (C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52). (16) - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko (C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14), a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia (C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51). (17) - Body 233 a 234 napadnutého rozsudku. (18) - Bod 226 napadnutého rozsudku. (19) - Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002 (T-126/99, Zb. s. II-2427). (20) - Bod 43. (21) - Tamze. (22) - Ú. v. ES C 283, 1997, s. 2. (23) - Bod 215 napadnutého rozsudku. (24) - Bod 226 napadnutého rozsudku. (25) - Rozsudok zo 17. septembra 1980 (730/79, Zb. s. 2671). (26) - Bod 17. (27) - Rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia (C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52). (28) - Nerozumiem, ako by totiz ziadost o povolenie, ktorá nebola Komisiou schválená, mohla mat co i len najmensí stimulacný úcinok, kedze predstavuje len jednoduchý projekt. (29) - Body 12 a 17 az 19 týchto návrhov. (30) - Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13. (31) - Rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia (C-221/10 P, bod 94 a citovaná judikatúra). (32) - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT (C-412/05 P, Zb. s. I-3569, bod 41 a citovanú judikatúru). NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 21. marca 2013 ( [2]1 ) Spojené veci C-630/11 P az C-633/11 P HGA Srl a i. (C-630/11 P), Regione autonoma della Sardegna (C-631/11 P), Timsas Srl (C-632/11 P), Grand Hotel Abi d'Oru SpA (C-633/11 P) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Státna pomoc -- Regionálna pomoc schválená Komisiou v prospech hotelového priemyslu v Taliansku (región Sardínia) -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 -- Dotácie poskytnuté talianskymi orgánmi na projekty zacaté pred dátumom podania ziadosti o pomoc -- Konanie vo veci formálneho zistovania -- Rozhodnutie konstatujúce zneuzitie schválenej pomoci a nezlucitelnost dotácií so spolocným trhom -- Rozhodnutie o zmene konstatujúce nezákonnost schválenej pomoci -- Usmernenie -- Kritériá zlucitelnosti pomoci -- Nevyhnutnost pomoci -- Stimulacný úcinok" 1. Súdny dvor by mal v prejednávaných veciach rozhodnút, ci podanie ziadosti o pomoc pred zaciatkom výkonu prác predstavuje na úcely posudzovania zlucitelnosti národnej regionálnej pomoci s vnútorným trhom nevyhnutnú podmienku preukázania stimulacného úcinku, a teda nevyhnutnosti pomoci. 2. Rámcom týchto vecí sú odvolania podané subjektmi HGA Srl a i. ( [3]2 ) (C-630/11 P), Regione autonoma della Sardegna (C-631/11 P), Timsas Srl ( [4]3 ) (C-632/11 P) a Grand Hotel Abi d'Oru SpA ( [5]4 ) (C-633/11 P) (dalej len spolocne "odvolatelky"), ktoré navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia (T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08), ( [6]5 ) ktorým boli zamietnuté ich zaloby navrhujúce zrusenie rozhodnutia Komisie 2008/854/ES z 2. júla 2008 o schéme státnej pomoci "regionálny zákon c. 9 z roku 1998 - zneuzitie pomoci N 272/98" C 1/04 (ex NN 158/03 a CP 15/2003) ( [7]6 ). 3. Európska komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze státne pomoci poskytnuté na základe talianskeho regionálneho zákona v rozpore s povinnostou podat ziadost o pomoc pred zaciatkom výkonu prác stanovenou v usmernení o národnej regionálnej pomoci ( [8]7 ) boli z tohto dôvodu nezlucitelné s vnútorným trhom. 4. Kedze ide o základný predmet sporu, návrhy budú zamerané len na tento právny aspekt sporu, lebo dalsie ustanovenia napadnutého rozsudku podla môjho názoru nemozno spochybnit. I - Relevantný právny rámec 5. Postupy Komisie pri uplatnovaní výnimiek uvedených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ boli kodifikované usmerneniami. 6. Komisia uverejnila v roku 1998 usmernenie o národnej regionálnej pomoci. Posledný odsek bodu 4.2 usmernenia z roku 1998 stanovuje, ze "programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená skôr, nez sa práce na projektoch zacnú". 7. Bod 6.1 tohto usmernenia stanovuje: "... Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat. Avsak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada predtým, nez sa toto usmernenie oznámi clenským státom a v ktorých este Komisia neprijala konecné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v case ich predlozenia na schválenie..." II - Skutkové okolnosti sporov 8. Dna 10. marca 1998 bolo v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev uverejnené nové usmernenie Komisie týkajúce sa národnej regionálnej pomoci. Vzhladom na aspekt, na ktorý sa tieto návrhy výlucne sústredujú, je uzitocné pripomenút obsah bodu 4.2 tohto usmernenia, podla ktorého musia programy pomoci stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená, skôr nez sa zacnú vykonávat práce. 9. Regione autonoma della Sardegna prijal 11. marca 1998 regionálny zákon c. 9, ktorý mal nadobudnút úcinnost 5. apríla 1998 a týkal sa stimulacných opatrení na obnovu a úpravu hotelových struktúr a ustanovení, ktorými sa mení a doplna regionálny zákon c. 40 zo 14. septembra 1993 [legge regionale no 9, incentivi per la riqualificazione e l'adeguamento delle strutture alberghiere e norme modificative e integrative della legge regionale 14 settembre 1993, no 40 (interventi creditizi a favore dell'industria alberghiera)], ( [9]8 ) ktorým bola zavedená pomoc na pociatocné investície v prospech podnikov v odvetví hotelierstva na Sardínii (Taliansko). 10. Túto pociatocnú schému regionálnej pomoci, ktorú predstavoval zákon c. 9/1998, oznámili talianske orgány Komisii listom zo 6. mája 1998. 11. Komisiu, ktorá poziadala o doplnujúce informácie, talianske orgány listom z 22. júna 1998 informovali, ze ustanovenia na vykonávanie pociatocnej schémy pomoci budú prijaté az po prípadnom schválení uvedenej schémy zo strany Komisie. 12. V liste z 28. septembra 1998 talianske orgány Komisiu dalej informovali, ze poskytnutie pomoci sa môze vztahovat len na projekty, ktoré musia byt realizované "neskôr", a ze táto podmienka je potvrdená vo vykonávacích ustanoveniach zákona c. 9/1998. 13. Listom z 12. novembra 1998 Komisia rozhodla o schválení schémy regionálnej pomoci, ( [10]9 ) ktorú povazovala za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ. V tomto rozhodnutí o schválení Komisia predovsetkým uviedla, ze ziadosti o financovanie musia byt predlozené pred zaciatkom uskutocnovania projektov. 14. Regione autonoma della Sardegna následne 29. apríla 1999 prijal vyhlásku c. 285 o vykonávaní zákona c. 9/1998. ( [11]10 ) Táto vyhláska stanovovala, ze pociatocná schéma pomoci sa má uplatnovat v rámci výzvy na predkladanie ziadostí, ze poskytnutá pomoc sa má týkat projektov, ktorých realizácia sa zacne po podaní uvedených ziadostí, a ze oprávnené náklady majú vzniknút po tomto podaní. Medzi prechodnými ustanoveniami sa vsak nachádzalo ustanovenie, ktoré v rozpore s usmernením z roku 1998 vydaným o nieco vyse roka skôr stanovovalo, ze v stádiu prvého uplatnenia vyhlásky c. 285/1999 sa za oprávnené povazujú náklady vynalozené po 5. apríli 1998, cize po dátume nadobudnutia úcinnosti zákona c. 9/1998. 15. Dna 27. júla 2000 prijal Regione autonoma della Sardegna uznesenie c. 33/3 (deliberazione no 33/3), ktorým bola zrusená vyhláska c. 285/1999 z dôvodu formálnych vád, a uznesenie c. 33/4 (deliberazione no 33/4), ktorým boli zavedené nové ustanovenia na vykonávanie pociatocnej schémy pomoci, v ktorých bola tentoraz jasne dodrzaná poziadavka uvedená v poslednom odseku bodu 4.2 usmernenia z roku 1998, kedze "prechodné" ustanovenie bolo zrusené. 16. V ten istý den Regione autonoma della Sardegna prijal uznesenie c. 33/6 (deliberazione no 33/6), ktoré stanovilo, ze vzhladom na to, ze uverejnenie vyhlásky c. 285/1999, ktorá obsahovala ustanovenia nezlucitelné s právnou úpravou Únie, mohlo u potenciálnych príjemcov pomoci vyvolat ocakávanie, ze vsetky práce vykonané po 5. apríli 1998 sa povazujú za oprávnené, bolo potrebné pri prvom uplatnení zákona c. 9/1998 zohladnit práce vykonané po tomto dátume, pokial boli predmetom ziadosti o pomoc v rámci prvej rocnej výzvy na predkladanie ziadostí. 17. V odpovedi na ziadost Komisie týkajúcu sa zlucitelnosti existujúcich schém pomoci s usmernením z roku 1998 platným od 1. januára 2000 talianske orgány listom z 2. novembra 2000 Komisiu informovali o tom, ze dodrzali zásadu nevyhnutnosti pomoci, pricom spomenuli uznesenie c. 33/4, ktoré výslovne stanovuje, ze oprávnené sú náklady vynalozené po podaní ziadosti o pomoc, no nespomenuli uznesenie c. 33/6. 18. Po tom, co Regione autonoma della Sardegna 29. decembra 2000 uverejnil prvú výzvu na predkladanie ziadostí, Komisia listom z 28. februára 2001 poziadala talianske orgány o doplnujúce informácie v súvislosti so spôsobom, akým bola v rámci mechanizmu výziev dodrziavaná podmienka, podla ktorej mala byt ziadost o pomoc podaná pred zaciatkom realizácie projektu. 19. V liste z 25. apríla 2001, ku ktorému bolo opät prilozené uznesenie c. 33/4, no znova v nom nebolo spomenuté uznesenie c. 33/6, talianske orgány opätovne potvrdili, ze schéma pomoci je v súlade s usmernením z roku 1998. 20. V nadväznosti na staznost z 21. februára 2003 týkajúcu sa zneuzitia pociatocnej schémy pomoci Komisia poziadala talianske orgány o doplnujúce informácie a uvedené orgány ju 22. marca 2003 prvýkrát informovali o uznesení c. 33/6. 21. Nasledovalo rozhodnutie z 3. februára 2004, ktorým Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa zneuzitia pociatocnej schémy pomoci. ( [12]11 ) Vzhladom na to, ze talianske orgány si nesplnili povinnost vyplývajúcu z rozhodnutia o schválení ani podmienky uvedené v usmernení z roku 1998, Komisia dospela k záveru, ze mohlo dôjst k zneuzitiu pociatocnej schémy pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia (ES) c. 659/1999, ( [13]12 ) a vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti pomoci poskytnutej na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc. 22. Talianske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky 19. apríla 2004 a 25. júna 2005 a spolocnost Grand Hotel Abi d'Oru zaslala svoje pripomienky 30. apríla 2004. 23. Dna 22. novembra 2006 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie o zmene a rozsírení prebiehajúceho konania C 1/2004, ktoré sa zacalo na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [14]13 ) V tomto rozhodnutí Komisia najmä uviedla, ze uznesenie c. 33/6 nebolo v rozhodnutí o zacatí konania uvedené, hoci pomoc na investicné projekty, ktorých realizácia sa zacala pred dátumom podania ziadosti o pomoc, bola 28 podnikom poskytnutá práve na základe tohto uznesenia, a nie na základe uznesenia c. 33/4. Okrem toho Komisia uviedla, ze pojem zneuzitie pomoci v zmysle clánku 16 nariadenia c. 659/1999, na ktorý odkazuje rozhodnutie o zacatí konania, sa vztahuje na situácie, ked príjemca schválenej pomoci uplatní pomoc v rozpore s podmienkami stanovenými v rozhodnutí o poskytnutí pomoci, a nie na situácie, ked clenský stát úpravou existujúcej schémy pomoci stanoví novú protiprávnu pomoc [clánok 1 písm. c) a f) nariadenia c. 659/1999]. 24. Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze taká schéma pomoci, aká sa uplatnuje, je v rozpore s rozhodnutím o schválení a pomoc na projekty, ktorých realizácia sa zacala pred podaním akejkolvek ziadosti o pomoc, teda musí byt povazovaná za protiprávnu. 25. Výrok sporného rozhodnutia znie: "Clánok 1 Státna pomoc poskytnutá v súlade s regionálnym zákonom [c. 9/1998], ktorý bol v [Talianskej republike] neoprávnene vykonávaný na základe [uznesenia] c. 33/6 a prvej výzvy na predkladanie ziadostí, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial príjemca pomoci nepodal ziadost o pomoc v rámci schémy pred zacatím prác týkajúcich sa pociatocného investicného projektu. ..." III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 26. Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. a 25. septembra 2008, ako aj 3. a 6. októbra 2008 podali Regione autonoma della Sardegna, SF Turistico Immobiliare Srl, Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru zaloby pre neplatnost, v ktorých navrhovali úplné alebo ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. 27. Tieto zalobkyne podla napadnutého rozsudku uviedli viacero zalobných dôvodov vrátane dôvodu, na ktorý sú zamerané tieto návrhy a ktorý bol zalozený na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku. Tvrdili, ze Komisia nesprávne posúdila stimulacný úcinok spornej schémy vzhladom na vlastnosti miestneho trhu a subjektívny dojem, ktorý nadobudli hospodárske subjekty v súvislosti s fungovaním mechanizmov podpory. V tejto súvislosti uviedli viacero tvrdení, ktoré sa zakladajú na neuplatnitelnosti usmernenia z roku 1998, ustanoveniach týkajúcich sa predchádzajúcej schémy pomoci, vnútrostátnom legislatívnom kontexte, istote, ktorú mali podniky po prijatí zákona c. 9/1998, ze môzu získat pomoc stanovenú v tomto zákone, ako aj na osobitnej situácii a konaní príjemcov spornej pomoci. 28. Vseobecný súd v bodoch 213 az 215 napadnutého rozsudku pripomenul, ze samotné konstatovanie, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná, skôr nez sa zacne realizácia projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, a dalej uviedol, ze v rámci tohto zalobného dôvodu nejde vôbec o spochybnenie tejto podmienky, ale ide výlucne o preskúmanie toho, ci zalobkyne v tomto prípade preukázali existenciu okolností, ktoré môzu zarucit stimulacný úcinok spornej schémy, aj ked ziadost nebola podaná pred zacatím realizácie predmetného projektu. ( [15]14 ) 29. Vseobecný súd zamietol tvrdenia zalobkýn súvisiace s ich osobitnou situáciou alebo s ich konaním a následne preskúmal tvrdenia, ktoré sa týkajú spornej schémy vo vseobecnosti. 30. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého samotné nadobudnutie úcinnosti zákona c. 9/1998 dávalo podnikom istotu, ze môzu získat pomoc, Vseobecný súd pripomenul, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo schém pomoci s vnútorným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie, ( [16]15 ) a ze pokial Komisia nevydá rozhodnutie o tejto zlucitelnosti, samotné prijatie vnútrostátnych legislatívnych ustanovení upravujúcich zavedenie schémy pomoci nemôze vyvolat v mozných príjemcoch tejto schémy istotu, ze môzu získat pomoc stanovenú v týchto predpisoch. ( [17]16 ) 31. Vseobecný súd z toho vyvodil záver, ze uvedené konstatovanie sa týka ustanovení zákona c. 9/1998. Dalej spomenul skutocnost, ze rozhodnutie o schválení zmarilo akékolvek prípadné nádeje mozných príjemcov, pokial ide o prípustnost projektov, ktorých realizácia sa zacala pred podaním ziadostí o pomoc, lebo toto rozhodnutie výslovne vylúcilo poskytnutie pomoci na také projekty na základe schémy zavedenej zákonom c. 9/1998. ( [18]17 ) 32. Vseobecný súd zamietol zaloby podané zalobkynami a ulozil im povinnost nahradit trovy konania vynalozené Komisiou s výnimkou tých trov konania, ktoré vynalozila z dôvodu vstupu vedlajsích úcastníkov do konania, ako aj znásat vlastné trovy konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 33. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 29. marca 2012 boli veci C-630/11 P az C-633/11 P spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 54 rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 34. Spolocnost HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil a/alebo zmenil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie. 35. Spolocnosti Timsas a Grand Hotel Abi d'Oru navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 36. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolania, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania na oboch stupnoch. V - O odvolaniach A - Argumentácia odvolateliek v súvislosti so zalobným dôvodom zalozeným na zjavne nesprávnom posúdení existencie stimulacného úcinku 37. Spolocnost HGA a i. vo svojom stvrtom odvolacom dôvode a Regione autonoma della Sardegna v prvom odvolacom dôvode uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil zásadu nevyhnutnosti a zásadu stimulacného úcinku. Domnievajú sa, ze napadnutý rozsudok je nezákonný v tom zmysle, ze Vseobecný súd konstatoval, ze na vylúcenie stimulacného úcinku a nevyhnutnosti pomoci postacuje a priori uplatnit podmienku týkajúcu sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu, ktorá je podla neho relevantná a primeraná na úcely posúdenia stimulacného úcinku schémy pomoci. ( [19]18 ) Podla názoru týchto odvolateliek mal Vseobecný súd konstatovat, ze samotné nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nemozno povazovat za dostatocný dôvod na vylúcenie stimulacnej a nevyhnutnej povahy pomoci. 38. Spolocnost HGA a i., ako aj Regione autonoma della Sardegna uvádzajú, ze Komisia mohla pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci zohladnit dalsie skutocnosti, kedze predlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nepredstavuje normatívnu povinnost, ale len kritérium posúdenia. 39. V prvom rade odkazujú po prvé na skutocnost, ze odvolatelky nadobudli istotu, ze môzu získat pomoc, uz pred predlozením ziadosti vzhladom na to, ze nepopieratelne splnali vsetky podmienky stanovené v zákone c. 9/1998. 40. Po druhé spolocnost HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna tvrdia, ze skutocnost, ze vedeli o splnení podmienok na uplatnenie clánku 107 ods. 3 písm. a) a/alebo c) ZFEÚ, bola dôkazom toho, ze stimulacný úcinok naozaj existoval. 41. Po tretie poukazujú na to, ze mohli realizovat programy obnovy v rámci inej schémy pomoci, nez je tá, ktorú upravil zákon c. 9/1998. 42. Regione autonoma della Sardegna dalej tvrdí, ze kedze usmernenie z roku 1998 bolo pripravované súcasne so zákonom c. 9/1998, podniky ho nemohli vziat do úvahy, a ze az do dátumu vydania rozhodnutia o schválení v rámci systému, ktorý platil predtým, neexistovala poziadavka predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác. 43. Spolocnost HGA a i., Regione autonoma della Sardegna, ako aj spolocnost Timsas nakoniec odkazujú na rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia, ( [20]19 ) podla ktorého Komisia nemôze len zo skutocnosti, ze práce sa zacali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byt financované, vyvodit záver, ze táto pomoc nesplna podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku. ( [21]20 ) 44. Komisia odmieta vsetky tvrdenia odvolateliek ako nedôvodné alebo neprípustné. B - Posúdenie generálnym advokátom 45. V prvom rade treba poukázat na to, ze uz citovaný rozsudok Graphischer Maschinenbau/Komisia v prejednávanej veci nemozno uplatnit. 46. Tento rozsudok, na ktorý sa odvoláva spolocnost HGA a i., Regione autonoma della Sardegna a spolocnost Timsas a podla ktorého Komisia nemôze len zo skutocnosti, ze práce sa zacali pred dátumom oznámenia pomoci, z ktorej mali byt financované, vyvodit záver, ze táto pomoc nesplna podmienku týkajúcu sa stimulacného úcinku, ( [22]21 ) v prejednávaných veciach nemozno uplatnit v tom zmysle, ze vec, v ktorej bol uvedený rozsudok vydaný, mala úplne iný kontext, pokial ide o usmernenia Spolocenstva v oblasti státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad]. ( [23]22 ) Predmetný podnik, ktorého ekonomická situácia bola taká, ze potreboval pomoc na restrukturalizáciu, aby mohol dalej existovat, nemohol s uplatnovaním programu restrukturalizácie na zabezpecenie svojej dalsej existencie cakat dovtedy, kým nebude mat absolútnu istotu, ze danú pomoc získa. 47. Dalej treba uviest, ze rovnako ako zdôraznuje Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, aj ja sa domnievam, ze spolocnost HGA a i. a Regione autonoma della Sardegna napadnutý rozsudok nesprávne vykladajú. 48. V rozpore s tým, co uvádza Vseobecný súd, totiz tvrdia, ze samotné nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu nemozno povazovat za dostatocný dôvod na vylúcenie stimulacnej a nevyhnutnej povahy pomoci. 49. Pripomínam vsak, ze Vseobecný súd najprv zdôraznil, ze podmienka, podla ktorej ziadost o poskytnutie pomoci musí byt podaná, skôr nez sa zacne realizácia investicného projektu, predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, ( [24]23 ) a dalej uviedol, ze treba preskúmat, ci zalobkyne preukázali, ze sporná schéma je spôsobilá zarucit stimulacný úcinok, aj ked ziadost nebola podaná pred zacatím realizácie investicného projektu. ( [25]24 ) 50. Vseobecný súd tak preskúmal jednotlivé skutocnosti uvedené zalobkynami a konstatoval, ze nemohli zarucit stimulacný úcinok schémy pomoci. 51. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, tak nedospel k záveru, ze nepredlozenie ziadosti o pomoc pred zacatím prác musí mat nevyhnutne za následok vylúcenie stimulacného úcinku bez moznosti preukázat opak. 52. Napriek tomuto nesprávnemu výkladu relevantných castí napadnutého rozsudku sa vsak odvolatelky odvolacím dôvodom, ktorý uvádzajú, usilujú spochybnit posúdenie existencie alebo neexistencie stimulacného úcinku pomoci zo strany Vseobecného súdu. 53. Vseobecný súd vo svojom stanovisku povazuje kritérium týkajúce sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu za predpoklad existencie stimulacného úcinku, a nie za nevyhnutnú podmienku nevyhnutnosti pomoci. 54. Súhlasím síce so záverom, ku ktorému Vseobecný súd napokon dospel, cize so zamietnutím zaloby podanej odvolatelkami, domnievam sa vsak, ze v odôvodnení rozsudku sa dopustil právneho omylu, ktorý je potrebné napravit v záujme budúcich konaní. 55. Aby mohla byt pomoc povazovaná za zlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, musia byt dodrzané urcité základné zásady vrátane zásady nevyhnutnosti pomoci. 56. Vo vseobecnosti má len Komisia právomoc posudzovat zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom s výhradou úplného súdneho preskúmania, ktoré vykonáva súd Únie v prípade podania zaloby. Prostredníctvom zhodnotenia vseobecnej schémy navrhovaného systému vo vztahu k sledovanému cielu musí urcit jeho celkovú prípustnost. 57. Zásadu nevyhnutnosti pomoci potvrdil Súdny dvor vo svojom rozsudku Philip Morris Holland/Komisia. ( [26]25 ) Táto zásada stanovuje, ze pomoc, bez ktorej by príjemcovia pomoci aj tak sledovali ciel, na ktorý je údajne zameraná, nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. ( [27]26 ) 58. Stimulacný úcinok predmetnej pomoci na podniky je napokon len konkrétnym vyjadrením jej nevyhnutnosti. Boli podniky stimulované na to, aby sa zúcastnili na projektoch, práve pomocou, ktorú povolila Komisia? Ako teda charakterizovat tento stimulacný úcinok? A to tým menej sporným spôsobom, ze predstavuje dôkaz nevyhnutnosti pomoci, základnej podmienky zlucitelnosti navrhovaného rezimu so Zmluvou. 59. Zásadu nevyhnutnosti pomoci Komisia objektívne formalizovala v usmernení z roku 1998. Toto usmernenie prispieva k zaruceniu transparentnosti, predvídatelnosti a právnej istoty cinnosti Komisie. ( [28]27 ) 60. Napríklad v prípade, ze by viaceré schémy pomoci týkajúce sa toho istého regiónu existovali vedla seba, po sebe alebo by sa prekrývali, zdá sa mi, ze podmienka podania ziadosti pred zacatím prác, o ktorej sa domnievam, ze musí samotnou svojou povahou odkazovat na konkrétnu schému schválenú Komisiou ( [29]28 ), predstavuje kritérium vylucujúce akúkolvek pochybnost, akýkolvek spor, akúkolvek právnu neistotu. Zároven poukazujem na to, ze toto kritérium v nijakom prípade neskodí podnikom, lebo podanie ziadosti pred zacatím prác spôsobuje, ze pokial je splnená táto podmienka, nevyhnutnost ako základná podmienka je automaticky preukázaná a v tomto ohlade nie je mozné nijaké spochybnenie. 61. Ako Vseobecný súd velmi správne uvádza v bode 208 napadnutého rozsudku, z úvodu usmernenia z roku 1998 vyplýva, ze vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatnuje na úcely posúdenia zlucitelnosti regionálnej pomoci s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ, a tým zabezpecujú právnu istotu clenských státov, ktoré takú pomoc poskytujú. Podmienka upravená v bode 4.2 usmernenia, podla ktorej programy pomoci musia stanovit, ze ziadost o poskytnutie pomoci musí byt predlozená, skôr nez sa práce na projektoch zacnú, sa vztahuje na vsetky druhy pomoci upravené v tomto usmernení bez ohladu na jej predmet, formu alebo sumu, v dôsledku coho sa domnievam, ze plne splna poziadavku istoty a zohladnuje presnú povahu úlohy Komisie, ktorá vyplýva z povahy vecí. 62. Ako Vseobecný súd velmi správne uvádza v bode 215 napadnutého rozsudku, cielom uplatnenia podmienky uvedeného bodu 4.2 je preukázat, ci má opatrenie pomoci stimulacný úcinok, a teda nevyhnutnú povahu v situácii, ked nie je mozné úplne preskúmat vsetky ekonomické aspekty jednotlivých investicných rozhodnutí budúcich príjemcov pomoci. V tejto súvislosti uvádza, ze z bodu 2 druhého az stvrtého odseku usmernenia z roku 1998 vyplýva, ze Komisia v zásade schvaluje regionálnu pomoc iba vo forme schémy pomoci, pretoze sa domnieva, ze individuálna pomoc ad hoc nesplna podmienku, podla ktorej musí byt zabezpecená rovnováha medzi narusením hospodárskej sútaze, ktorá vyplýva z pomoci, a výhodami pomoci, pokial ide o rozvoj znevýhodnených regiónov. Dalej vsak uvádza, ze Komisia v rámci posúdenia zlucitelnosti oznámenej schémy pomoci s vnútorným trhom nepozná osobitné okolnosti - ako vyplýva z ich samotnej podstaty - týkajúce sa rôznych potenciálnych príjemcov schémy a konkrétnych projektov, na ktoré budú môct ziadat dotácie. Vseobecný súd z toho vyvodil záver, ze Komisia musí na úcely posúdenia zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom vychádzat z kritérií, ktoré sú bud nezávislé od osobitných okolností týkajúcich sa budúcich príjemcov, alebo jednotné pre vsetkých budúcich príjemcov. To, ze sa vyzaduje, aby ziadost o poskytnutie pomoci bola podaná pred zacatím realizácie dotovaného projektu, umoznuje zarucit, ze dotknutý podnik jasne prejaví vôlu získat výhody vyplývajúce z predmetnej schémy pomoci pred zacatím realizácie uvedeného projektu. Taký postup teda umoznuje vyhnút sa tomu, aby neboli ex post podávané ziadosti pre projekty, ktorých realizácia sa zacala bez ohladu na existujúcu schému pomoci. 63. Z predchádzajúcich úvah, s ktorými súhlasím, vyplýva, ze Komisia bola oprávnená stanovit objektívne kritérium na preukázanie existencie stimulacného úcinku a ze stanovená podmienka, cize podanie ziadosti o pomoc pred zacatím realizácie projektu, predstavuje primeraný a relevantný prostriedok na zistenie stimulacného úcinku ponuky, a nie len predpoklad. 64. Vseobecný súd v bode 169 napadnutého rozsudku dalej uvádza, ze tak z konania pred podaním zaloby medzi Komisiou a Regione autonoma della Sardegna, ako aj z konania Regione autonoma della Sardegna pred Vseobecným súdom vyplýva, ze dotknutý subjekt vedel o podmienke týkajúcej sa predlozenia ziadosti o pomoc pred zacatím prác. Vseobecný súd totiz uvádza, ze ako Komisia správne zdôraznuje, Regione autonoma della Sardegna nikdy nepoprel - ani v rámci korespondencie s Komisiou, ani pred Vseobecným súdom -, ze sa zaviazal poskytnút pomoc výlucne na projekty, ktorých realizácia sa zacala po podaní ziadosti o pomoc. 65. Domnievam sa teda, ze implicitné uznanie skutocnosti, ze podmienku podania ziadosti o pomoc pred zacatím prác nemozno obíst, je potvrdené v korespondencii medzi Komisiou a talianskymi orgánmi pocas konania pred podaním zaloby. Z tejto korespondencie vyplýva, ze Komisia talianskym orgánom opakovane polozila otázku, ci dodrziavajú zásadu nevyhnutnosti pomoci, a uvedené orgány zakazdým potvrdili, ze dodrziavajú podmienku podania ziadosti o pomoc pred zacatím prác. ( [30]29 ) V rámci tejto korespondencie, ktorá sa uskutocnila v zmysle clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, ze podla zásady lojálnej spolupráce sa Európska únia a clenské státy vzájomne respektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo Zmlúv, talianske orgány namiesto toho, aby s Komisiou dojednali dohodu o prechodnom rezime zavedenom uznesením c. 33/6, jednoducho zatajili existenciu uvedeného uznesenia. Talianske orgány si boli nálezite vedomé toho, ze prijatím vyhlásky c. 285/1999 a uznesenia c. 33/6 porusujú rozhodnutie o schválení, lebo, ako zdôraznuje Vseobecný súd v bode 168 napadnutého rozsudku, Komisia v casti svojho rozhodnutia o schválení venovanej opisu schválenej schémy jednoznacne uviedla, ze "podniky musia predlozit ziadost o financovanie pred zaciatkom realizácie investicných projektov". 66. Vzhladom na vsetky tieto úvahy sa teda domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil právneho omylu v tom zmysle, ze nemal konstatovat, ako to urobil v bodoch 215 a 226 napadnutého rozsudku, ze podmienka podania ziadosti pred realizáciou projektu predstavuje jednoduchú, relevantnú a primeranú podmienku, na základe ktorej môze Komisia predpokladat existenciu stimulacného úcinku, ale mal rozhodnút, ze podanie ziadosti o pomoc pred zaciatkom realizácie projektu, po schválení Komisiou, je nevyhnutnou podmienkou nevyhnutnosti pomoci. Tento charakter nevyhnutnosti mozno spochybnit a pripustit skúmanie iných okolností len v prípade, ze v rámci skúmania zlucitelnosti osobitného rezimu pomoci mohli viest dokumenty (korespondencia, vyhlásenia, rozhodnutia, oznámenia, atd.), ktorých pôvodcom je iba Komisia, k omylu týkajúcemu sa uplatnitelnosti alebo podmienok uplatnitelnosti ustanovení bodu 4.2 posledného odseku usmernenia z roku 1998 na dotknutý rezim. Podla mna je toto posúdenie potvrdené dalsími opatreniami upravenými Komisiou v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 ( [31]30 ). 67. Vseobecný súd sa síce dopustil právneho omylu, no uvedený omyl nemá takú povahu, aby mal za následok zrusenie napadnutého rozsudku. 68. Treba totiz pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial je odôvodnenie rozsudku Vseobecného súd v rozpore s právom Únie, ale výrok tohto rozsudku sa správne zakladá na iných právnych dôvodoch, odvolanie voci rozsudku sa musí zamietnut. ( [32]31 ) 69. Z toho vyplýva, ze kedze zamietnutie zaloby pre neplatnost podanej odvolatelkami zo strany Vseobecného súdu je podla môjho názoru dôvodné vzhladom na neexistenciu stimulacného úcinku a z dalsích dôvodov týkajúcich sa právnych dôvodov, ktoré som neskúmal, právny omyl postihujúci body 215 a 226 napadnutého rozsudku nemá takú povahu, aby mal za následok neplatnost uvedeného rozsudku. ( [33]32 ) 70. Domnievam sa teda, ze odvolania je potrebné zamietnut. VI - O trovách 71. Clánok 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak nie je odvolanie dôvodné alebo ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. VII - Návrh 72. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. HGA Srl a i., Regione autonoma della Sardegna, Timsas Srl a Grand Hotel Abi d'Oru SpA sú povinné nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [34]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [35]2 ) Dalej len "HGA a i.". ( [36]3 ) Dalej len "Timsas". ( [37]4 ) Dalej len "Grand Hotel Abi d'Oru". ( [38]5 ) Zb. s. II-6255, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [39]6 ) [40]Ú. v. EÚ L 302, s. 9; dalej len "sporné rozhodnutie". ( [41]7 ) [42]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226; dalej len "usmernenie z roku 1998". ( [43]8 ) Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna no 9 z 21. marca 1998, dalej len "zákon c. 9/1998". ( [44]9 ) Dalej len "rozhodnutie o schválení". ( [45]10 ) Bollettino ufficiale della Regione Autonoma della Sardegna no 15 z 8. mája 1999, dalej len "vyhláska c. 285/1999". ( [46]11 ) [47]Ú. v. EÚ C 79, s. 4, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania". ( [48]12 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([49]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [50]13 ) [51]Ú. v. EÚ C 32, 2007, s. 2. ( [52]14 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [53]15 ) Rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig ([54]78/76, Zb. s. 595, bod 9); z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon ([55]C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14), ako aj z 18. júla 2007, Lucchini ([56]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 52). ( [57]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko ([58]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14), a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia ([59]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51). ( [60]17 ) Body 233 a 234 napadnutého rozsudku. ( [61]18 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [62]19 ) Rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002 ([63]T-126/99, Zb. s. II-2427). ( [64]20 ) Bod 43. ( [65]21 ) Tamze. ( [66]22 ) [67]Ú. v. ES C 283, 1997, s. 2. ( [68]23 ) Bod 215 napadnutého rozsudku. ( [69]24 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [70]25 ) Rozsudok zo 17. septembra 1980 ([71]730/79, Zb. s. 2671). ( [72]26 ) Bod 17. ( [73]27 ) Rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia ([74]C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52). ( [75]28 ) Nerozumiem, ako by totiz ziadost o povolenie, ktorá nebola Komisiou schválená, mohla mat co i len najmensí stimulacný úcinok, kedze predstavuje len jednoduchý projekt. ( [76]29 ) Body 12 a 17 az 19 týchto návrhov. ( [77]30 ) [78]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13. ( [79]31 ) Rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia (C-221/10 P, bod 94 a citovaná judikatúra). ( [80]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT ([81]C-412/05 P, Zb. s. I-3569, bod 41 a citovanú judikatúru). References 1. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#OP 2. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0001 3. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0002 4. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0003 5. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0004 6. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0005 7. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0006 8. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#t-ECR_62011CC0630_SK_01-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0001 35. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0002 36. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0003 37. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0004 38. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0005 39. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0006 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:302:TOC 41. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0007 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 43. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0008 44. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0009 45. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0010 46. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0011 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:079:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0012 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0013 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:032:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0014 53. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0015 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0354&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0016 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0017 61. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0018 62. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0019 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0020 65. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0021 66. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0022 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:283:TOC 68. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0023 69. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0024 70. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0025 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61979??0730&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0026 73. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0027 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0028 76. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0029 77. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0030 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0031 80. file:///tmp/lynxXXXXqnZ1Hh/L93301-5847TMP.html#c-ECR_62011CC0630_SK_01-E0032 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0412&locale=SK