NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 27. marca 2014 ( [1]1 ) Vec C-578/11 P Deltafina SpA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Oslobodenie od pokút a znízenie pokút v prípadoch kartelov -- Povinnost podniku spolupracovat podla oznámenia o spolupráci -- Procesná vada -- Rozhodnutie zalozené na výpovediach svedkov vypocutých v rozpore s Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu -- Porusenie práva na obhajobu -- Porusenie základného práva na spravodlivé prejednanie veci Vseobecným súdom v primeranej lehote" 1. Prejednávaným odvolaním Deltafina SpA (dalej len "Deltafina") napáda rozsudok Vseobecného súdu ( [2]2 ), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Európskej komisie o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze týkajúcich sa kartelu na talianskom trhu nákupu a prvotného spracovania surového tabaku ( [3]3 ). Pocas administratívnej fázy konania Komisia v rámci rezimu zhovievavosti ( [4]4 ), ktorý sa v tom case uplatnoval, priznala spolocnosti Deltafina podmienecné oslobodenie od pokút za spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Komisia vsak v spornom rozhodnutí následne odobrala toto oslobodenie od pokút. Základné otázky, na ktoré poukazuje Deltafina v tomto konaní, sa týkajú významu povinnosti podniku spolupracovat v rámci rezimu zhovievavosti, otázky, ci v prvostupnovom konaní doslo k procesným vadám, ktoré mali za následok porusenie práva spolocnosti Deltafina na obhajobu, a výhrady, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote. Právny rámec Európsky dohovor o ludských právach 2. Clánok 6 ods. 1 EDLP stanovuje, ze kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Základné práva 3. Clánok 41 Charty základných práv Európskej únie ( [5]5 ) zarucuje kazdému právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. 4. Clánok 47 Charty je nazvaný "Právo na úcinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces". Okrem iného stanovuje: "Kazdý má právo na to, aby jeho zálezitost bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. ..." Clánok 48 Charty zarucuje prezumpciu neviny a právo na obhajobu. ( [6]6 ) 5. Charta stanovuje, ze jej ustanovenia sú pri dodrzaní zásady subsidiarity urcené pre institúcie a orgány Únie a tiez pre clenské státy výlucne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Preto musia respektovat práva, dodrziavat zásady a podporovat ich uplatnovanie v súlade so svojimi príslusnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na nu prenesené zmluvami. ( [7]7 ) 6. Ak práva zarucené Chartou zodpovedajú právam stanoveným v EDLP, majú sa vykladat rovnako. ( [8]8 ) Zmluva o fungovaní Európskej únie 7. Clánok 101 ZFEÚ (predtým clánok 81 ES) zakazuje podnikom, aby sa zúcastnovali na dohodách, rozhodnutiach a zosúladených postupoch, ktoré vylucujú, obmedzujú alebo skreslujú hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. Pokuty v práve hospodárskej sútaze Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 8. Podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 ( [9]9 ) môze Komisia prijat rozhodnutie o ulození pokút podnikom okrem iného v prípade, ak bud úmyselne, alebo z nedbanlivosti porusia clánok 101 ZFEÚ ( [10]10 ). Pri stanovení výsky pokuty sa musí zohladnit tak závaznost, ako aj doba trvania porusovania. ( [11]11 ) Pri stanovovaní pokút sa musia dodrziavat základné práva a zásady stanovené v Charte - nariadenie c. 1/2003 sa má vykladat a uplatnovat v súlade s týmito zásadami. ( [12]12 ) 9. Clánok 31 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". ( [13]13 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút 10. V relevantnom case sa uplatnovali aj usmernenia Komisie z roku 1998 ( [14]14 ). Podla preambuly sa základná suma pokuty urcovala scítaním súm stanovených za závaznost a dlzku trvania porusenia. Táto suma sa následne mohla znízit, ak existovali polahcujúce okolnosti, ako napríklad úcinná spolupráca podniku v konaní mimo rámca oznámenia o spolupráci. ( [15]15 ) Usmernenia z roku 1998 tiez uznávali, ze podnik môze mat za urcitých okolností nárok na oslobodenie od pokút. ( [16]16 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov 11. V úvode oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [17]17 ) bolo vysvetlené, ze toto oznámenie sa týka váznych porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ako je stanovovanie cien, stanovovanie výrobných alebo predajných kvót a rozdelenie trhov vykonávané kartelmi. Komisia poznamenala, ze niektoré podniky zapojené do takých nezákonných praktík chcú ukoncit svoju úcast a informovat ju o existencii takýchto dohôd, ale sú odradené, aby tak vykonali, vysokými pokutami, ktoré by im boli prípadne ulozené. Komisia sa domnievala, ze bolo v záujme (vtedajsieho) Spolocenstva zabezpecit priaznivé zaobchádzanie podnikom, ktoré s nou spolupracujú. Rozhodujúci prínos pre zacatie vysetrovania alebo zistenie porusovania mohol opodstatnovat poskytnutie oslobodenia od akejkolvek pokuty danému podniku za predpokladu splnenia urcitých dalsích poziadaviek. Okrem toho spolupráca jedného alebo viacerých podnikov mohla viest Komisiu k znízeniu akejkolvek ulozenej pokuty. Akékolvek také znízenie muselo odrázat skutocný prínos podniku, pokial ide o kvalitu a casový harmonogram, pre preukázanie porusenia Komisiou. Znízenia boli obmedzené na tie podniky, ktoré poskytli Komisii dôkazy, ktoré mali znacnú pridanú hodnotu v porovnaní s dôkazmi, ktoré Komisia uz mala k dispozícii. ( [18]18 ) 12. Oddiel A oznámenia o spolupráci z roku 2002 bol nazvaný "Oslobodenie od pokút". V bode 8 bolo uvedené, ze Komisia udelí podniku oslobodenie od akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená, ak tento podnik - v súvislosti s údajným kartelom ovplyvnujúcim Spolocenstvo - ako prvý predlozil dôkaz, ktorý podla názoru Komisie: a) umoznil Komisii prijat rozhodnutie na vykonanie vysetrovania alebo b) mohol umoznit Komisii konstatovat porusenie clánku 81 ES. Podla oddielu B podniky, ktoré nesplnali podmienky na udelenie oslobodenia od pokút, mohli mat napriek tomu nárok na znízenie akejkolvek pokuty, ktorá by inak mohla byt ulozená. ( [19]19 ) 13. Na to, aby mal podnik nárok na oslobodenie od pokuty, museli byt popri týchto poziadavkách splnené nasledujúce kumulatívne podmienky uvedené v bode 11 oznámenia: "a) podnik spolupracuje plne, trvalo a úcinne pocas celého správneho postupu Komisie a poskytne Komisii vsetky dôkazy, ktoré vlastní, alebo ktoré má k dispozícii, pokial ide o porusenie, pre ktoré existuje podozrenie. Je najmä k dispozícii Komisii s cielom rýchleho zodpovedania akejkolvek poziadavky, ktorá môze prispiet k stanoveniu [preukázaniu - neoficiálny preklad] daných skutocností; b) podnik skoncuje so svojím zapojením sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr v case, ked predkladá dôkaz podla bodu 8 písm. a) alebo prípadne bodu 8 písm. b); c) podnik neprijal ziadne opatrenia na prinútenie iných podnikov, aby sa podielali na tomto porusovaní." 14. Postup na podanie ziadosti o oslobodenie od pokút bol upravený v bodoch 12 az 19. Ak podnik na konci správneho konania splnil podmienky uvedené v bode 11, Komisia mu vo svojom konecnom rozhodnutí mohla priznat oslobodenie od pokút. Nesplnenie akejkolvek z poziadaviek stanovených v oddieloch A alebo B, podla okolností, v akejkolvek etape správneho konania mohlo viest k strate akéhokolvek priaznivého zaobchádzania. ( [20]20 ) Sporné rozhodnutie a okolnosti jeho prijatia Kartel 15. Úplné vysvetlenie okolností prijatia sporného rozhodnutia je uvedené v bodoch 2 az 20 napadnutého rozsudku. 16. Sled udalostí mozno strucne opísat takto. V dnoch 3., 4. a 5. októbra 2001 vykonala Komisia presetrovanie v sídlach Fédération européenne des transformateurs de tabac (Európske zdruzenie spracovatelov tabaku, dalej len "zdruzenie") a Maison des métiers du tabac (Cech tabakových remesiel) v Bruseli (Belgicko). V ten istý den zdruzenie oboznámilo faxovou správou o tomto presetrovaní vsetkých svojich clenov, medzi ktorými bolo aj Associazione professionale trasformatori tabacchi italiani (profesijné zdruzenie talianskych spracovatelov tabaku, dalej len "APTI"). Komisia v týchto dnoch vykonala presetrovanie aj v sídlach troch najväcsích spanielskych spracovatelov surového tabaku a dvoch spanielskych zdruzení spracovatelov a producentov surového tabaku. 17. Dna 19. februára 2002 Deltafina, taliansky spracovatel surového tabaku (a clen APTI), predlozila Komisii ziadost o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 a subsidiárne ziadost o znízenie pokuty podla bodu B toho istého oznámenia. Ziadost o oslobodenie od pokút sa týkala údajného kartelu medzi spracovatelmi surového tabaku na talianskom trhu. Dna 6. marca 2002 Komisia oznámila spolocnosti Deltafina, ze jej ziadost splna podmienky stanovené v bode 8 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze jej po skoncení správneho konania vzhladom na predlozené dôkazy prizná oslobodenie od pokút za akékolvek porusenie zistené pri vysetrovaní, ktoré Komisia vykoná, pod podmienkou, ze Deltafina splní vsetky podmienky stanovené v bode 11 uvedeného oznámenia. Dna 14. marca 2002 sa uskutocnilo stretnutie medzi útvarmi Komisie na jednej strane a zástupcami spolocností Deltafina a Universal Corporation ( [21]21 ) na druhej strane s cielom prebrat podrobnosti spolupráce spolocnosti Deltafina s Komisiou (dalej len "stretnutie zo 14. marca 2002"). Na tomto stretnutí bola spomenutá najmä dôverná povaha ziadosti spolocnosti Deltafina o oslobodenie od pokút. Deltafina poskytla Komisii dalsie informácie 19., 21., 25. a 26. marca 2002. Dna 22. marca 2002 sa uskutocnil telefonický rozhovor medzi zástupcami spolocnosti Deltafina a úradníkom Komisie povereným danou vecou, pocas ktorého sa diskutovalo o viacerých otázkach týkajúcich sa spolupráce spolocnosti Deltafina s Komisiou. 18. Dna 2. apríla 2002 externý právny poradca spolocnosti Universal oznámil externým právnym poradcom spolocnosti Standard Commercial Corp., ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Transcatab SpA (dalej len "Transcatab"), ako aj spolocnosti Dimon Inc., ktorá je materskou spolocnostou spolocnosti Dimon Italia Srl (dalej len "Dimon Italia"), pricom obe tieto dcérske spolocnosti sú talianskymi spolocnostami pôsobiacimi ako prvotní spracovatelia surového tabaku, ze Deltafina predlozila Komisii ziadost o oslobodenie od pokút v súvislosti s kartelom medzi spracovatelmi na talianskom trhu s tabakom. Dna 4. apríla 2002 ráno sa uskutocnilo stretnutie v priestoroch APTI (dalej len "stretnutie APTI"). Riaditel spolocnosti Deltafina oznámil osobám prítomným na tomto stretnutí, ze Deltafina zacala spolupracovat s Komisiou podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. V ten istý den, t. j. 4. apríla 2002, poobede predlozili Dimon Italia a Transcatab, ktorých zástupcovia sa zúcastnili na stretnutí APTI, ziadosti o znízenie pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 19. Dna 25. februára 2004 Komisia vydala oznámenie o výhradách. Na ústnom vypocutí pred úradníkom povereným vypocutím 22. júna 2004, na ktorom sa Deltafina zúcastnila, zástupca spolocnosti Dimon Italia upozornil Komisiu na dva dokumenty zalozené v spise, ktoré boli zhrnutím vyhlásení riaditela spolocnosti Deltafina na stretnutí APTI. Dna 21. decembra 2004 Komisia prijala dodatok k oznámeniu o výhradách, ktorým spolocnosti Deltafina a ostatným dotknutým podnikom oznámila svoj úmysel nepriznat tejto spolocnosti oslobodenie od pokút, pretoze porusila povinnost spolupráce stanovenú v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Sporné rozhodnutie a stanovenie pokuty 20. Komisia prijala sporné rozhodnutie 20. októbra 2005. V clánku 1 tohto rozhodnutia sa uvádza, ze Deltafina a Universal porusili clánok 81 ods. 1 ES pocas uvedených období ( [22]22 ) tým, ze uzavreli dohody a/alebo sa podielali na zosúladených postupoch pri nákupe nespracovaného tabaku v Taliansku. Podla clánku 2 sporného rozhodnutia bola spolocnostiam Deltafina a Universal spolocne a nerozdielne ulozená pokuta 30 000 000 eur. 21. Pri urcovaní základnej sumy pokuty boli zohladnené vsetky relevantné okolnosti v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Komisia tak skúmala najmä: i) závaznost porusenia, ii) velmi závazná povaha porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, iii) konkrétny podiel kazdého podniku na trhu (Deltafina bola najväcsím nákupcom na dotknutom trhu so surovým tabakom), iv) skutocnost, ze Deltafina bola súcastou nadnárodnej skupiny, ktorá patrila medzi hlavných svetových obchodníkov s tabakom (na východiskovú sumu bol uplatnený násobitel 1,5 s cielom zarucit odstrasujúci úcinok), a v) dlzku trvania porusenia (táto suma bola následne zvýsená o 60 %). 22. Komisia dalej zohladnila ako polahcujúcu okolnost v prospech spolocnosti Deltafina jej úcinnú spoluprácu pocas konania, ktorú poskytovala aj nad rámec oznámenia o spolupráci z roku 2002. Základná suma pokuty bola znízená z dvoch dôvodov. Deltafina bola prvým podnikom, ktorý predlozil ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, a tiez prvým podnikom, ktorému Komisia priznala podmienecné oslobodenie od pokút. Spolupráca spolocnosti Deltafina bola skutocne významná a trvala pocas celého konania, pricom výnimku tvorili len skutocnosti, ktoré odôvodnovali nepriznanie konecného oslobodenia od pokút. 23. Oslobodenie od pokút bolo odobraté, lebo Komisia sa domnievala, ze Deltafina nesplnila podmienky uvedené v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Hoci Deltafina vedela, ze Komisia má v úmysle vykonat presetrovanie na mieste v období od 18. do 20. apríla 2002, jej riaditel svojvolne informoval dvoch hlavných konkurentov spolocnosti Deltafina o podaní ziadosti tejto spolocnosti o oslobodenie od pokút 4. apríla 2002, pred uskutocnením tohto presetrovania. Správanie spolocnosti Deltafina mohlo vo velkej miere ohrozit výsledok presetrovania Komisie, co Deltafina vedela, alebo aspon mala vediet, najmä ak jej Komisia konkrétne oznámila blíziace sa presetrovanie a ak bola Komisiou vyzvaná, aby zachovávala mlcanlivost o svojej ziadosti o oslobodenie od pokút, aby nebol ohrozený výsledok presetrovania. V tejto súvislosti rokovanie na stretnutí zo 14. marca 2002 ani následné správanie Komisie nenasvedcovalo tomu, ze Komisia pripustila, ze Deltafina nevyhnutne prezradí podanie ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 svojim konkurentom. 24. Komisia si bola vedomá toho, ze Deltafina môze mat so zachovaním mlcanlivosti o ziadosti o oslobodenie od pokút praktické tazkosti, ako aj toho, ze keby Deltafina bola nútená prezradit svojim konkurentom podanie uvedenej ziadosti, bolo velmi nepravdepodobné, ze následné presetrovanie by sa uskutocnilo. Deltafina vsak na stretnutí APTI prezradila, ze podala ziadost o oslobodenie od pokút, svojvolne a spontánne. To, ze Deltafina Komisii nikdy neoznámila prezradenie informácie o podaní ziadosti o oslobodenie od pokút svojim konkurentom, naznacovalo, ze necakala, ze Komisia bude s jej postupom súhlasit. Okrem toho Universal tiez neinformovala Komisiu okamzite po vyzradení informácií jej externým právnym poradcom 2. apríla 2002. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 25. V prvom stupni Deltafina navrhovala, aby Vseobecný súd: -- zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená v clánku 2 sporného rozhodnutia, -- subsidiárne znízil túto pokutu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26. Deltafina uviedla sedem zalobných dôvodov. V rámci svojich prvých troch hlavných zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu sporného rozhodnutia Deltafina tvrdila, ze Komisia sa trikrát dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a to tým, ze i) odobratie oslobodenia od pokút sa zakladalo na nesprávnom skutkovom predpoklade, ii) Komisia sa domnievala, ze Deltafina porusila povinnost spolupráce stanovenú v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002 a iii) Komisia tvrdila, ze prezradenie podania ziadosti o oslobodenie od pokút spolocnostou Deltafina ohrozilo vysetrovanie. V rámci stvrtého zalobného dôvodu Deltafina namietala porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, zásady riadnej správy vecí verejných a zásady proporcionality. Deltafina dalej subsidiárne uviedla tri zalobné dôvody smerujúce k znízeniu pokuty. Piaty zalobný dôvod bol zalozený na porusení zásady proporcionality z dôvodu prílis vysokej východiskovej sumy pokuty. Siesty zalobný dôvod bol zalozený na pochybení spocívajúcom v tom, ze Komisia povazovala spolocnost Universal za spolocne zodpovednú za konanie spolocnosti Deltafina, a preto spolocnosti Deltafina ulozila prílis vysokú pokutu. Siedmy zalobný dôvod bol zalozený na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností. Deltafina následne vzala siesty zalobný dôvod spät. 27. Na pojednávaní pred Vseobecným súdom Deltafina po prvý raz tvrdila, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze znízila pokutu spolocnosti Deltafina, ako aj pokutu spolocnosti Dimon Italia o 50 %. Vseobecný súd rozhodol, ze tento zalobný dôvod je neprípustný podla clánku 48 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku. 28. Rozsudkom vyhláseným 9. septembra 2011 Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu a ulozil spolocnosti Deltafina povinnost nahradit trovy konania. Odvolanie a konanie pred Súdnym dvorom 29. Deltafina uvádza styri odvolacie dôvody, ktoré mozno zhrnút takto. Po prvé Vseobecný súd pochybil tým, ze nerozhodol o otázke, ci Komisia bola vzhladom na "základné pravidlá" ( [23]23 ) stanovené na stretnutí zo 14. marca 2002 oprávnená konstatovat, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce tým, ze na stretnutí APTI prezradila, ze podala ziadost o oslobodenie od pokút. Vseobecný súd tým namiesto úcastníkov konania dodatocne vymedzil podmienky upravujúce povinnost spolupráce spolocnosti Deltafina, cím porusil právo spolocnosti Deltafina na obhajobu. 30. Po druhé Vseobecný súd riadne a správne nezistil skutkový stav a nevzal do úvahy základné pravidlá týkajúce sa vykonávania dôkazov, lebo vypocul dvoch úcastníkov stretnutia zo 14. marca 2002 v súvislosti so základnými pravidlami takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s procesnými predpismi, pricom nedodrzal záruky stanovené vo svojom rokovacieho poriadku. 31. Po tretie Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote. Konanie pred ním trvalo prílis dlho, a to pät rokov a osem mesiacov a od konca písomnej casti konania do rozhodnutia o zacatí ústnej casti konania uplynulo viac ako 43 mesiacov. 32. Po stvrté Vseobecný súd protiprávne odmietol rozhodnút v rámci svojej neobmedzenej právomoci o tvrdení spolocnosti Deltafina uvedenom po prvý raz na pojednávaní, ze pokuta ulozená Komisiou bola neprimeraná a diskriminacná, lebo Komisia uplatnila rovnakú výsku znízenia pokuty na spolocnost Deltafina ako na spolocnost Dimon Italia, hoci sa tieto spolocnosti podielali na vysetrovaní Komisie, ktoré viedlo k zisteniu protiprávneho konania, zjavne odlisným spôsobom. 33. Konanie pred Súdnym dvorom bolo po pojednávaní z 13. novembra 2012 prerusené az do vyhlásenia rozhodnutí velkej komory vo veciach Gascogne Sack Deutschland/Komisia ( [24]24 ), Kendrion/Komisia ( [25]25 ) a Groupe Gascogne/Komisia ( [26]26 ). V týchto veciach Súdny dvor prehodnotil svoju judikatúru v súvislosti s výhradami uvedenými v odvolacom konaní, podla ktorých Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote. Rozsudky v týchto veciach boli vyhlásené 26. novembra 2013. Predlozenie týchto návrhov sa teda odlozilo, aby bolo mozné zohladnit uvedené rozsudky. Tretí odvolací dôvod: nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote 34. Je vhodné najprv preskúmat tretí odvolací dôvod spolocnosti Deltafina, lebo tento odvolací dôvod je úplne odlisný od hmotnoprávnych otázok, ktorých sa týka prvý, druhý a stvrtý odvolací dôvod. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 35. Deltafina tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánky 42 a 47 Charty tým, ze nerozhodol v primeranej lehote. Deltafina preto navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok alebo subsidiárne podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená. 36. V porovnaní s dlzkou konania v zlozitejsej veci Baustahlgewebe/Komisia ( [27]27 ), v ktorej Súdny dvor rozhodol, ze pät rokov a sest mesiacov je neprimeraná dlzka konania (od konca písomnej casti konania do zacatia ústnej casti konania uplynulo 32 mesiacov), je zrejmé, ze konanie pred Vseobecným súdom v prejednávanej veci bolo prílis dlhé. V tomto prípade konanie trvalo pät rokov a osem mesiacov a od konca písomnej casti konania do rozhodnutia o zacatí ústnej casti konania uplynulo 43 mesiacov. Deltafina nezavinila dlzku tohto konania. Hoci je pravda, ze termín na podanie repliky bol posunutý zo 6. júla 2006 na 16. októbra 2006 po tom, co Deltafina navrhla, aby Vseobecný súd ulozil Komisii povinnost predlozit urcitú listinu, Deltafina predlozila svoju repliku v urcenej lehote. Prejednávaná vec má pre spolocnost Deltafina podstatný význam z dvoch dôvodov. Po prvé ulozená pokuta je znacná. Po druhé táto vec sa týka zásadnej otázky, a to najmä ci podnik, ktorý poziadal o oslobodenie od pokút, môze oprávnene uzavriet s Komisiou dohodu o tom, ako si má plnit svoju povinnost spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002. 37. Komisia tvrdí, ze odvolací dôvod spolocnosti Deltafina je nedôvodný. Po prvé Komisia spochybnuje výpocet dlzky konania vykonaný spolocnostou Deltafina. Domnieva sa, ze konanie trvalo pät rokov, tri mesiace a osem dní (co je menej ako dlzka konania vo veci Baustahlgewebe). Ziadost spolocnosti Deltafina o predlzenie lehoty na podanie repliky predlzila konanie o styri mesiace a dvanást dní. Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri posudzovaní otázky, ci dlzka konania bola neprimeraná, treba vziat do úvahy konkrétne okolnosti veci. Deltafina bola úcastníkom komplexného kartelu, ktorý spôsobil súbor súvisiacich porusení, pricom dotknuté podniky podali zaloby o neplatnost toho istého rozhodnutia Komisie. ( [28]28 ) Tieto konania sa viedli v troch rôznych jazykoch (anglictina, taliancina a spanielcina). Okrem toho v prípade spolocnosti Deltafina bolo potrebné preskúmat zlozité skutkové a právne otázky. Preto sa dlzka konania pred Vseobecným súdom nemá povazovat za neprimeranú. Po tretie aj v prípade, ak Súdny dvor konstatuje, ze konanie pred Vseobecným súdom bolo prílis dlhé, táto okolnost by nemala mat za následok zrusenie sporného rozhodnutia. Posúdenie 38. Po prvé podla Európskeho súdu pre ludské práva musí nevydanie rozhodnutia v primeranej lehote ako procesná vada, ktorá predstavuje porusenie základného práva, následne viest k vzniku nároku dotknutej osoby na úcinný prostriedok nápravy, ktorý mu poskytne primeranú nápravu. ( [29]29 ) 39. Po druhé, ked neexistujú indície, podla ktorých nadmerná dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom mala vplyv na riesenie sporu, nedodrzanie poziadavky rozhodnutia veci v primeranej lehote nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. ( [30]30 ) Je to tak preto, lebo ak nedodrzanie poziadavky rozhodnutia v primeranej lehote nemalo vplyv na riesenie sporu, zrusenie napadnutého rozsudku by nenapravilo porusenie zásady úcinnej súdnej ochrany, ktorého sa dopustil Vseobecný súd. ( [31]31 ) 40. Po tretie v prejednávanej veci Deltafina nepredlozila Súdnemu dvoru nijaké dôkazy, z ktorých by bolo mozné vyvodit, ze skutocnost, ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote, mohla ovplyvnit výsledok konania. 41. Po stvrté vzhladom na potrebu zabezpecenia dodrziavania práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze Súdny dvor nemôze umoznit odvolatelovi iba preto, ze nebola dodrzaná poziadavka rozhodnutia veci v primeranej lehote, spochybnit opodstatnenost alebo výsku pokuty v prípade, ked vsetky dôvody smerujúce proti konstatovaniam Vseobecného súdu, pokial ide o výsku tejto pokuty a správanie, ktoré trestá, boli zamietnuté. ( [32]32 ) Z dôvodov, ktoré som uviedla nizsie v bodoch 72 az 100 (prvý odvolací dôvod), 109 az 120 (druhý odvolací dôvod) a 125 az 129 (stvrtý odvolací dôvod), som dospela k záveru, ze zalobné dôvody Deltafina v tomto odvolaní by mali byt zamietnuté. 42. Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod spolocnosti Deltafina nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozsudku. 43. Pokial sa Deltafina domáha znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená, aby sa zohladnili financné dôsledky, ktoré pre nu vyplývajú z neprimeranej dlzky konania pred Vseobecným súdom, treba pripomenút, ze ked bol Súdny dvor po prvýkrát konfrontovaný s podobnou situáciou vo veci Baustahlgewebe, vyhovel takémuto návrhu a znízil pokutu z dôvodu hospodárnosti konania s cielom zabezpecit okamzitú a úcinnú nápravu tejto procesnej vady. ( [33]33 ) Naopak, v neskorsej veci Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ( [34]34 ), v ktorej Komisia konstatovala zneuzitie dominantného postavenia, ale neulozila pokutu, Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze Súd prvého stupna nerozhodol v primeranej lehote, môze zakladat nárok na náhradu skody. 44. Deltafina nespresnila, ci je jej nárok zalozený na rozsudku Baustahlgewebe, alebo ci sa domáha náhrady skody, a tiez neuviedla, ci a do akej miery jej vznikla majetková ujma. Domnievam sa, ze odvolanie spolocnosti Deltafina je implicitne zalozené na prístupe Súdneho dvora vo veci Baustahlgewebe a ze tu nejde o uplatnenie samostatného nároku na náhradu majetkovej ujmy alebo nemajetkovej ujmy. V období medzi prerusením a opätovným otvorením ústnej casti konania Súdny dvor potvrdil, ze zaloba o náhradu skody podaná proti Európskej únii na základe clánku 268 ZFEÚ a clánku 340 druhého odseku ZFEÚ predstavuje úcinný a vseobecný prostriedok nápravy na uplatnenie a sankcionovanie takéhoto porusenia. ( [35]35 ) Návrh spolocnosti Deltafina preto treba zamietnut v rozsahu, v akom je zalozený na rozsudku Baustahlgewebe. Ak chce Deltafina uplatnit nárok na náhradu skody, musí ho uplatnit na Vseobecnom súde. ( [36]36 ) 45. Pokial ide o kritériá, ktoré umoznujú posúdit, ci Vseobecný súd rozhodol v primeranej lehote, túto otázku treba posúdit v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania. ( [37]37 ) Zoznam relevantných kritérií nie je vycerpávajúci a posúdenie primeranosti uvedenej lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci alebo správanie zalobcu, ktoré predstavuje spomalovanie konania, uznat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty. ( [38]38 ) 46. Ak uplatníme tieto zásady na prejedávanú vec, Deltafina podala zalobu o neplatnost 19. januára 2006. Dna 26. júna 2006 Deltafina poziadala Súd prvého stupna, aby Komisii ulozil povinnost predlozit celé znenie dokumentu uvedeného v prílohe k jej vyjadreniu k zalobe. Listom z 22. novembra 2006 kancelária Súdu prvého stupna oznámila spolocnosti Deltafina, ze jej ziadost bola zamietnutá. Podla spolocnosti Deltafina sa písomná cast konania skoncila 26. februára 2007. Pojednávanie sa konalo 29. septembra 2010 a rozsudok bol vyhlásený 9. septembra 2011. 47. Celková dlzka konania v prvom stupni predstavovala priblizne pät rokov a osem mesiacov a od skoncenia písomnej casti konania do pojednávania uplynulo priblizne 43 mesiacov. Dlzku konania pred Vseobecným súdom nemozno odôvodnit ziadnou z konkrétnych okolností veci spolocnosti Deltafina. Dlzku obdobia medzi písomnou a ústnou castou konania nemozno vysvetlit zlozitostou sporu, správaním úcastníkov konania alebo výskytom prekázok v konaní. Ziadost spolocnosti Deltafina o ulozenie povinnosti predlozit dokument, ktorý mala Komisia k dispozícii, konkrétne nemala nijaký vplyv na obdobie zjavnej necinnosti medzi skoncením písomnej casti konania a otvorením ústnej casti konania. Súdnemu dvoru neboli poskytnuté nijaké informácie, ktoré by vysvetlili alebo odôvodnili toto obdobie. 48. Co sa týka konkrétnejsie zlozitosti sporu, je zrejmé, ze hoci si uplatnené zalobné dôvody vyzadovali podrobné skúmanie, nevyvolávali nijaké mimoriadne tazkosti. Aj ked je pravda, ze viaceré subjekty, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, podali zaloby o neplatnost tohto rozhodnutia na Vseobecný súd, táto skutocnost neznemoznila preskúmat listiny zalozené v spise a pripravit sa na ústnu cast konania za menej ako tri roky a sedem mesiacov. Treba poukázat na to, ze Vseobecný súd pocas tohto obdobia neprijal nijaké opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré by prerusili alebo predlzili konanie. 49. Na základe týchto skutocností som dospela k záveru, ze v konaní pred Vseobecným súdom doslo k poruseniu clánku 47 druhého odseku Charty a ze Vseobecný súd nerozhodol v primeranej lehote. To predstavuje dostatocne závazné porusenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom ( [39]39 ); a teda Deltafina môze - pokial chce - podat samostatnú zalobu o náhradu skody. 50. Kedze vsak návrh spolocnosti Deltafina nemôze mat za následok zrusenie napadnutého rozsudku, tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. Prvý a druhý odvolací dôvod: zhrnutie relevantných castí napadnutého rozsudku 51. Vseobecný súd najprv vysvetlil svoj prístup v bodoch 102 az 148 napadnutého rozsudku. Program zhovievavosti má poskytnút zvýhodnené zaobchádzanie podnikom, ktoré spolupracujú s Komisiou pri vysetrovaní tajných kartelových dohôd. Cielom tohto programu je teda vysetrit, potlácat a odradzovat od páchania praktík, ktoré predstavujú najzávaznejsie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Program zhovievavosti sa zakladá na dohode medzi Komisiou a podnikmi, ktoré sa rozhodnú spolupracovat s nou. Podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 mohla Komisia priznat oslobodenie od pokút podniku, ktorý ako prvý zacne spolupracovat pri vysetrovaní, ako aj znízenie pokuty podnikom, ktoré zacnú spolupracovat neskôr. V tejto súvislosti z logiky programu zhovievavosti vyplýva, ze len jednému z clenov kartelu môze byt poskytnuté oslobodenie od pokút, lebo cielom je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty povzbudzovaním k oznamovaniu kartelov Komisii. Úcastníci kartelu vedia, ze len jednému z nich môze byt priznané oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných úcastníkov porusenia, cím ich vystaví riziku, ze im budú ulozené pokuty. ( [40]40 ) 52. Z oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze postup poskytovania oslobodenia od pokút urcitému podniku sa skladá z troch rôznych fáz: i) podnik, ktorý chce získat oslobodenie od pokút, kontaktuje Komisiu a predlozí jej dôkazy o údajnom karteli majúcom vplyv na hospodársku sútaz v Európskej únii, ii) Komisia následne preskúma tieto dôkazy z hladiska podmienok stanovených v bode 8 písm. a) alebo prípadne b) oznámenia o spolupráci z roku 2002, a ak podnik ako prvý oznamovatel splnil tieto podmienky, Komisia mu môze písomne priznat podmienecné oslobodenie od pokút, iii) na konci správneho konania, ked sa prijme konecní rozhodnutie, Komisia rozhodne, ci prizná alebo neprizná konecné oslobodenie od pokút. Toto oslobodenie mozno priznat iba v prípade, ak predmetný podnik pocas celého správneho konania az do okamihu prijatia konecného rozhodnutia splnal tri kumulatívne podmienky uvedené v bode 11 písm. a) az c) oznámenia o spolupráci z roku 2002. ( [41]41 ) 53. Co sa týka rozsahu povinnosti spolupráce podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, Vseobecný súd uviedol, ze zo samotného znenia bodu 11 písm. a), najmä z oznacenia pozadovanej spolupráce za "plnú, trvalú a úcinnú", vyplýva, ze táto povinnost predstavuje velmi vseobecnú povinnost, ktorej hranice nie sú presne vymedzené a ktorej presný rozsah mozno chápat iba v rámci programu zhovievavosti. Vseobecný súd konstatoval, ze z oznacenia spolupráce za "úplnú" vyplýva, ze na to, aby oslobodenie od pokút mohlo byt v konecnom rozhodnutí priznané, takáto spolupráca musí byt úplná, absolútna a bezvýhradná. Oznacenie tejto spolupráce za "trvalú" a "úcinnú" znamená, ze spolupráca podniku musí splnat dve podmienky: i) musí trvat pocas celého správneho konania a ii) musí byt okamzitá. ( [42]42 ) 54. Vseobecný súd vysvetlil, ze "spolupráca" znamená v rámci rezimu zhovievavosti skutocnú a úplnú spoluprácu. Z ustálenej judikatúry vyplynulo, ze znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu. ( [43]43 ) Vseobecný súd uviedol, ze to platí o to viac v prípade spolupráce, ktorá je nevyhnutná na odôvodnenie priznania oslobodenia od pokút, pretoze oslobodenie od pokút predstavuje este priaznivejsie zaobchádzanie nez obycajné znízenie pokuty. ( [44]44 ) 55. Vseobecný súd dalej uviedol, ze ked urcitý podnik predlozí Komisii neúplný alebo nepresný opis skutkového stavu, nemozno v zmysle uvedenej judikatúry povazovat jeho správanie za prejav ducha skutocnej spolupráce. ( [45]45 ) Podnik, ktorý chce dosiahnut oslobodenie od pokút, teda nemôze neinformovat Komisiu o rozhodujúcich skutocnostiach, o ktorých sa dozvedel a ktoré môzu, i ked len potenciálne, ovplyvnit priebeh správneho konania a úcinnost vysetrovania vedeného Komisiou. Posúdenie toho, ci sa subjekt správal tak, ze jeho správanie bolo výrazom ducha skutocnej spolupráce, mozno vykonat len s ohladom na okolnosti existujúce v okamihu, ked sa toto správanie uskutocnilo. Prípadné konstatovanie ex post, ze správanie, ktorým sa porusila povinnost spolupráce, nemalo negatívne úcinky na vysetrovanie vedené Komisiou, teda nemozno pouzit na ospravedlnenie tohto správania. ( [46]46 ) 56. Za týchto okolností Vseobecný súd zistil nasledujúce skutocnosti. 57. Po prvé Deltafina neinformovala Komisiu o okolnostiach dôlezitých pre vysetrovanie, teda o tom, ze na stretnutí APTI zo 4. apríla 2002 jej riaditel prezradil, ze Deltafina podala ziadost o oslobodenie od pokút, a ze externý právny poradca spolocnosti Universal oznámil 2. apríla 2002 to isté materským spolocnostiam niektorých jej konkurentov. Po druhé Komisia o týchto okolnostiach relevantných pre vysetrovanie viac ako dva roky nevedela. Po tretie zo sporného rozhodnutia a zo spisu tiez vyplývalo, ze pocas stretnutí medzi spolocnostou Deltafina a útvarmi Komisie v rámci programu zhovievavosti a najmä na stretnutí zo 14. marca 2002 úcastníci konania výslovne rokovali o otázke zachovávania mlcanlivosti o ziadosti spolocnosti Deltafina o oslobodenie od pokút, aby konkurenti neboli upozornení a aby vysetrovanie nestratilo svoju úcinnost. Bolo konkrétne jasné, ze Komisia výslovne poziadala spolocnost Deltafina, aby zachovala podanie ziadosti o oslobodenie od pokút v tajnosti, lebo mala v úmysle vykonat presetrovanie. Deltafina teda vedela, ze Komisia povazovala prípadné prezradenie podania ziadosti o oslobodenie od pokút za relevantnú okolnost, ktorá môze, aspon potenciálne, ovplyvnit riadny priebeh vysetrovania. Po stvrté Deltafina nemohla tvrdit, ze nevedela, ze zachovanie mlcanlivosti o ziadosti o oslobodenie od pokút sa povazovalo za významný prvok na úspesné vykonanie vysetrovania. ( [47]47 ) 58. Vseobecný súd konstatoval, ze ak by islo o správanie, ktoré by sa nieslo v duchu skutocnej spolupráce, Deltafina by za týchto okolností mala urýchlene informovat Komisiu o tom, ze podanie jej ziadosti o oslobodenie od pokút bolo prezradené. ( [48]48 ) 59. Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze Komisia vedela, ze Deltafina oznámi iným clenom kartelu, ze poziadala o oslobodenie od pokút, na stretnutí APTI konanom 4. apríla 2002. Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na to, ze Komisia nevedela o tom, ze Deltafina také spontánne prezradenie urobí, nemohla s tým vopred súhlasit alebo to povolit. ( [49]49 ) 60. Vseobecný súd následne posúdil konkrétne tvrdenia spolocnosti Deltafina zalozené na vadách sporného rozhodnutia, najmä pokial ide o údajnú dohodu o "základných pravidlách". Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze zo sporného rozhodnutia a z písomností zalozených v spise vyplýva, ze Deltafina pred stretnutím APTI výslovne a jasne oznámila Komisii, ze na tomto stretnutí spontánne prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. V zápisniciach zo stretnutia zo 14. marca 2002, ktoré vyhotovili útvary Komisie, ani v poznámkach, ktoré si na tomto stretnutí zapísal jeden zo zástupcov spolocnosti Universal, nie je uvedená skutocnost, ze by na nom Deltafina výslovne upozornila Komisiu, ze danú skutocnost prezradí. Z poznámok, ktoré si zapísal zástupca spolocnosti Universal, vyplynulo, ze Deltafina len zdôraznila, ze bude pre nu tazké zachovat v tajnosti svoju ziadost o oslobodenie od pokút, lebo ak sa bude na blíziacom sa stretnutí APTI správat inak ako na predchádzajúcich stretnutiach, môze to u jej konkurentov vyvolat podozrenie, ze podala ziadost o oslobodenie od pokút. Vseobecný súd poznamenal, ze Deltafina v odpovedi na otázku, ktorú jej polozil na pojednávaní, sama v podstate uznala, ze na stretnutí s útvarmi Komisie 14. marca 2002 tieto útvary výslovne neinformovala, ze na stretnutí APTI 4. apríla 2002 spontánne prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Navyse zo ziadnej z písomností zalozených v spise nevyplynulo, ze by Deltafina inokedy vopred a výslovne upozornila Komisiu, ze takéto spontánne vyhlásenie urobí. ( [50]50 ) 61. Vseobecný súd osobitne preskúmal samostatné poznámky v spise, ktoré vyhotovili zástupcovia spolocnosti Deltafina a útvary Komisie, týkajúce sa telefonického rozhovoru z 22. marca 2002 (medzi pánom Jacchiom za spolocnost Deltafina a pánom Van Erpsom z útvarov Komisie). Vseobecný súd neuznal tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze pocas tohto telefonického rozhovoru Deltafina informovala Komisiu, ze prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. ( [51]51 ) 62. Napokon Vseobecný súd preskúmal tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze na stretnutí zo 14. marca 2002 sa s Komisiou dohodla na urcitých "základných pravidlách". Podla spolocnosti Deltafina hlavnými castami údajnej dohody bolo, ze Komisia uznala, ze prezradenie ziadosti spolocnosti Deltafina je nevyhnutné, a ze Deltafina výmenou za toto uznanie prijala tazsie bremeno, ked sa zaviazala co najrýchlejsie predlozit dalsie dôkazy. Deltafina tvrdila, ze teda dodrziavala svoju povinnost spolupráce, lebo poskytla dodatocné informácie, ktoré Komisia pozadovala. Vseobecný súd poukázal na to, ze aj keby Deltafina mala pravdu, nemohlo by to vyvrátit záver, ze Deltafina následným neinformovaním Komisie o prezradení ziadosti o oslobodenie od pokút porusila svoju povinnost spolupráce, a Komisia teda bola oprávnená nepriznat jej vo svojom konecnom rozhodnutí oslobodenie od pokút. 63. Vseobecný súd konstatoval, ze aj keby Komisia na stretnutí zo 14. marca 2002 pripustila, ze bolo nemozné, aby Deltafina zachovala svoju ziadost o oslobodenie od pokút v tajnosti (co bolo sporné), táto okolnost by nemala vplyv na konstatovanie, ze v rámci správania, ktoré by sa nieslo v duchu skutocnej spolupráce, mala Deltafina Komisiu urýchlenie informovat o tom, ze skutocne doslo k prezradeniu ziadosti o oslobodenie od pokút. Tá istá argumentácia by platila aj v prípade, ak by Deltafina bola skutocne nútená prezradit svoju ziadost o oslobodenie od pokút z dôvodov, ktoré uviedla v správnom konaní - najmä vtedy, ak by sa Deltafina skutocne ocitla, ako sama tvrdí, pod takým "tlakom", ze by bola nutná prezradit podanie ziadosti o zhovievavost ostatným clenom kartelu na základe oprávneného záujmu neporusit svoju povinnost skoncit svoju úcast na porusovaní, ktorá je stanovená v bode 11 písm. b) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Kedze Deltafina poziadala o oslobodenie od pokút, v kazdom prípade mala povinnost spolupráce. V dôsledku toho mala Komisiu o prezradení urýchlene informovat. Aj keby by sa preukázala skutocnost, ktorú uviedla Deltafina, ze vyhovela "druhej najprijatelnejsej moznosti", na ktorej sa údajne s Komisiou dohodla s cielom zmiernit negatívne dôsledky "nevyhnutného" prezradenia tým, ze poskytne Komisiou pozadované informácie, ani táto skutocnost by nemohla spolocnost Deltafina zbavit povinnosti urýchlene informovat Komisiu o prezradení svojej ziadosti o oslobodenie od pokút. ( [52]52 ) Prvý odvolací dôvod: nesprávne posúdenie v súvislosti s povinnostou spolupráce a porusenie práva na obhajobu Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 64. Deltafina namieta, ze Vseobecný súd porusil jej právo na obhajobu tým, ze nerozhodol o jej hlavnom zalobnom dôvode, podla ktorého z dohody o základných pravidlách stanovených na stretnutí zo 14. marca 2002 vyplynulo, ze Deltafina bola zbavená povinnosti utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút pred inými clenmi kartelu. Deltafina teda neporusila svoju povinnost mlcanlivosti, ked prezradila túto skutocnost na stretnutí APTI. Vseobecný súd naopak nahradil dôvody uvedené úcastníkmi konania vlastnými dôvodmi tým, ze uviedol novú okolnost, a to ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce tým, ze neinformovala Komisiu, ze prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút iným clenom kartelu. Vseobecný súd tým prekrocil svoju právomoc, ktorá je obmedzená na preskúmanie sporného rozhodnutia. Vseobecný súd nemôze nahradit základné pravidlá, ktoré si úcastníci konania medzi sebou dohodli na stretnutí zo 14. marca 2002, tým, co podla jeho názoru Deltafina mala urobit na to, aby dodrzala svoju povinnost spolupráce. Okrem toho táto dohoda mala povahu zmluvy. Napadnutý rozsudok je nenapravitelne nekonzistentný. 65. Deltafina dalej tvrdí, ze obsah základných pravidiel je odvodený od podrobností, na ktorých sa dohodla s Komisiou. Tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze bola zbavená svojej povinnosti mlcanlivosti na stretnutí zo 14. marca 2002, podporujú dôkazy z relevantného obdobia, vrátane zápisnice z tohto stretnutia. Táto zápisnica svedcí o tom, ze výmenou za súhlas s oslobodením spolocnosti Deltafina od jej povinnosti Komisia ulozila tomuto podniku prísnejsie poziadavky, aby poskytoval informácie potrebné na pokracovanie presetrovania kartelu. Ak by Vseobecný súd preskúmal zápisnicu, zistil by, ze Komisia uznala, ze je nevyhnutné, aby bola Deltafina nútená prezradit podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Táto zápisnica nepreukazuje, ze Deltafina mala povinnost informovat Komisiu, ak by prezradila, ze podala ziadost o oslobodenie od pokút. Komisia sa následne nikdy nepýtala zástupcov spolocnosti Deltafina na ich názor. Zdalo sa totiz, ze Komisia sa o túto otázku nezaujíma. Komisia obvinila spolocnost Deltafina z toho, ze svojvolne a spontánne prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Nic v zápisnici zo stretnutia zo 14. marca 2002 vsak nenasvedcuje tomu, ze prípadné prezradenie muselo byt nedobrovolné a nevyhnutné, lebo tretia osoba ziadala informácie. 66. Deltafina tvrdí, ze jej povinnost spolupráce podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 nie je rovnaká ako povinnost, ktorú predtým posudzoval Súdny dvor v rozsudku Dansk Rřrindustri ( [53]53 ). V uvedenej veci mali podniky, ktoré poziadali o zvýhodnené zaobchádzanie, povinnost poskytnút Komisii úplné a presné informácie o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Za týchto okolností dotknutý podnik nemohol byt oslobodený od svojej povinnosti spolupráce podla uplatnitelného oznámenia o spolupráci. Naproti tomu, Deltafina mala povinnost mlcanlivosti, ktorej mohla byt zbavená. Tento názor potvrdzuje bod 12 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2006. Deltafina v kazdom prípade dodáva, ze v prípade akýchkolvek pochybností o tom, aké základné pravidlá a prostriedky spolupráce boli dohodnuté medzi nou a Komisiou, treba rozhodnút v prospech spolocnosti Deltafina. 67. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod spolocnosti Deltafina je nedôvodný. Komisia nesúhlasila s tým, aby bola Deltafina zbavená svojej povinnosti utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Vseobecný súd starostlivo preskúmal tvrdenia spolocnosti Deltafina týkajúce sa údajnej dohody s Komisiou o prezradení podania ziadosti o oslobodenie od pokút a na základe skutkového stavu dospel k záveru, ze taká dohoda neexistovala. Vseobecný súd preto neporusil právo spolocnosti Deltafina na obhajobu ani neprekrocil hranice svojej právomoci tým, ze rozhodol, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce. 68. Komisia spochybnuje tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze Vseobecný súd zalozil svoje rozhodnutie na novom dôvode, ktorý nebol súcastou sporného rozhodnutia. Skutocnost, ze Deltafina neinformovala Komisiu o prezradení podania ziadosti (údajný nový dôvod), je spomenutá v odôvodneniach tohto rozhodnutia. ( [54]54 ) Je pravda, ze Vseobecný súd kládol na toto konkrétne opomenutie väcsí dôraz nez Komisia. Komisia vsak tak ako Vseobecný súd tiez zastáva názor, ze Deltafina tým porusila bod 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Z opomenutia spolocnosti Deltafina vyplýva, ze táto spolocnost sa nadalej správala ako clen kartelu a ze nebola schopná preukázat ducha skutocnej a lojálnej spolupráce. Clánok 31 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze Vseobecný súd má neobmedzenú právomoc, pokial ide o stanovenie pokút. Vzhladom na toto ustanovenie nemozno tvrdit, ze Vseobecný súd prekrocil svoju právomoc pri posudzovaní otázky, ci si Deltafina splnila svoju povinnost spolupráce podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 69. Komisia poznamenáva, ze Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze nebolo mozné, aby Deltafina utajovala podanie ziadosti o oslobodenie od pokút pred inými clenmi kartelu, a konstatoval, ze podanie tejto ziadosti bolo prezradené svojvolne. Tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze Komisia jasne neuviedla, ze podanie ziadosti o oslobodenie od pokút nemozno oznámit iným clenom kartelu svojvolne, je hrou so slovíckami a tvrdenie spolocnosti Deltafina nemá nijaký význam. 70. Pravidlá programu zhovievavosti sú zalozené na Zmluve, sekundárnych právnych aktoch a oznámeniach Komisie. Je nepredstavitelné, aby úradník Komisie, ktorý je poverený konkrétnym prípadom, mohol stanovit odlisné "základné pravidlá". Úlohou úradníkov je vysvetlit obsah pravidiel, ale pri jeho vysvetlovaní môzu vyjadrit svoje názory na to, akým spôsobom sa môzu pravidlá uplatnit v konkrétnom prípade. Vseobecný súd preto správne rozhodol, ze má preskúmat oznámenie o spolupráci z roku 2002 s cielom urcit ustanovenia, ktoré sa vztahovali na spolocnost Deltafina. Komisia poznamenáva, ze nemohla povolit spolocnosti Deltafina, aby prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút iným clenom kartelu, podla bodu 12 oznámenia o spolupráci z roku 2006. Toto oznámenie o spolupráci nebolo uplatnitelné ratione temporis. Odvolanie je v kazdom prípade neprípustné v rozsahu, v akom sa ním navrhuje opätovné posúdenie skutkového stavu. 71. Napokon v prípade, ak Súdny dvor konstatuje, ze prvý odvolací dôvod je prípustný a dôvodný, Komisia navrhuje, aby Súdny dvor konstatoval nasledujúce skutocnosti: i) Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce podla bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, ii) hrozilo, ze Deltafina prezradením podania ziadosti o oslobodenie od pokút iným clenom kartelu zmarí presetrovanie Komisie, iii) v rámci programu zhovievavosti vzdy existuje imanentné riziko, ze clenovia kartelu budú podozrievat iných clenov, a iv) nebolo nemozné, aby Deltafina udrziavala podanie ziadosti o oslobodenie od pokút v tajnosti, ale naopak sa rozhodla, ze ho svojvolne prezradí, co svedcí o tom, ze pokracovala vo svojom protisútaznom správaní. Posúdenie 72. Prvý odvolací dôvod spolocnosti Deltafina sa vo vseobecnosti delí na tri casti: i) Vseobecný súd nerozhodol o jej hlavnom zalobnom dôvode, ze Komisia oslobodila spolocnost Deltafina od povinnosti utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút podla základných pravidiel dohodnutých na stretnutí zo 14. marca 2002, ii) Vseobecný súd nahradil odôvodnenie obsiahnuté v spornom rozhodnutím vlastným odôvodnením tým, ze rozhodol, ze Deltafina mala informovat Komisiu, skôr nez prezradila, ze poziadala o oslobodenie od pokút, a iii) bolo porusené právo spolocnosti Deltafina na obhajobu. 73. Rozhodol Vseobecný súd o hlavnom zalobnom dôvode spolocnosti Deltafina? 74. V prvom stupni Deltafina tvrdila, ze nepriznanie oslobodenia od pokút v spornom rozhodnutí tejto spolocnosti malo zjavné vady: po prvé nesprávne posúdenie skutkového stavu zalozené na nesprávnom predpoklade, ze talianski spracovatelia surového tabaku nevedeli o presetrovaní Komisie, po druhé nesprávne posúdenie Komisie, lebo Komisia sa domnievala, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce v zmysle bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, a po tretie dalsie nesprávne posúdenie, lebo Komisia sa domnievala, ze prezradenie ziadosti spolocnosti Deltafina o oslobodenie od pokút ohrozilo vysetrovanie. 75. To, co Deltafina opisuje ako svoj hlavný zalobný dôvod, je v skutocnosti druhý zalobný dôvod uvedený v prvom stupni [týkajúci sa povinnosti podniku spolupracovat na úcely bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002] a Deltafina napáda posúdenie tohto zalobného dôvodu Vseobecným súdom. Preskúmala som zalobu spolocnosti Deltafina o neplatnost. Je jasné, ze Deltafina v prvom stupni tvrdila, ze Komisia na stretnutí zo 14. marca 2002 uznala, ze bude nemozné, aby Deltafina utajila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút pred inými clenmi kartelu. Deltafina tvrdila, ze Komisia preto zdôraznila, ze je naliehavejsie, aby Deltafina výmenou za dovolenie zverejnenia tejto informácie poskytla Komisii dalsie informácie potrebné na umoznenie vykonania presetrovania (takzvané "základné pravidlá" alebo "pravidlá hry"). 76. Domnievam sa, ze Vseobecný súd správne vylozil zalobný dôvod spolocnosti Deltafina tak, ze sa týkal povinnosti spolupráce v zmysle bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vseobecný súd starostlivo zaznamenal tvrdenia spolocnosti Deltafina, najmä pokial ide o stretnutie zo 14. marca 2002, v bodoch 90 az 93 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnosti Deltafina sa nepodarilo preukázat, ze vopred informovala Komisiu o tom, ze na stretnutí APTI spontánne prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. ( [55]55 ) Vseobecný súd tiez konkrétne posúdil dohodu týkajúcu sa základných pravidiel, ktorá bola údajne uzavretá na stretnutí zo 14. marca 2002. ( [56]56 ) 77. Treba vsak poukázat na to, ze Vseobecný súd nerozhodol o tom, ci taká dohoda bola (alebo nebola) uzavretá. Vseobecný súd namiesto toho uviedol, ze aj keby sa Komisia a Deltafina dohodli na základných pravidlách v zmysle tvrdení, skutocnost, ze Deltafina vopred neinformovala Komisiu o svojom zámere prezradit podanie ziadosti o oslobodenie od pokút, predstavovala porusenie povinnosti spolupráce podla bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vseobecný súd tiez uviedol, ze neexistujú okolnosti, ktoré by mohli zbavit spolocnost Deltafina jej následnej povinnosti okamzite informovat Komisiu o uskutocnenom prezradení. 78. Podstatou veci je, ci je odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku nedostatocné, lebo Vseobecný súd sa konkrétne nevyjadril k tvrdeniu spolocnosti Deltafina, ze podla údajných základných pravidiel bola oslobodená od svojej povinnosti utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút výmenou za prijatie zatazujúcejsej povinnosti poskytnút Komisii informácie (co je povinnost, ktorú údajne splnila). 79. Podla ustálenej judikatúry musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby sa umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho preskúmanie. ( [57]57 ) Povinnost odôvodnenia vsak neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neuznal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania. ( [58]58 ) 80. Ked Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti Deltafina, ze Komisia vedela, ze táto spolocnost prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút na stretnutí APTI, konstatoval, ze Komisia nevedela o tom, ze Deltafina svojvolne prezradí túto informáciu, a ze s tým nemohla súhlasit ani to predtým povolit. ( [59]59 ) 81. Pokial sa Deltafina usiluje spochybnit posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom tým, ze napáda zistenia týkajúce sa záznamov zo stretnutia zo 14. marca 2002 vyhotovených v relevantnom case a podrobnosti týkajúce sa následných rokovaní medzi zástupcami spolocnosti Deltafina a úradníkmi Komisie poverenými danou vecou, tieto tvrdenia sú neprípustné. Deltafina sa tým totiz usiluje dosiahnut opätovné preskúmanie skutkových konstatovaní, a Súdny dvor nemá právomoc vykonat v odvolacom konaní také preskúmanie. ( [60]60 ) 82. Bol záver Vseobecného súdu, ze Deltafina nedodrzala svoju povinnost spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002, správny? 83. Ako vysvetlil Vseobecný súd, na vznik nároku na priznanie oslobodenia od pokút musia byt splnené tri kumulatívne podmienky. ( [61]61 ) Predmetná otázka sa týka posúdenia Vseobecného súdu, pokial ide o to, ci bola spolupráca spolocnosti Deltafina pocas celého správneho konania plná, trvalá a úcinná. 84. Domnievam sa, ze Vseobecný súd v bodoch 124 az 132 svojho rozsudku správne opísal rozsah povinnosti podniku spolupracovat. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany. ( [62]62 ) Znízenie pokuty na základe uvedeného oznámenia môze byt priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takom duchu spolupráce. ( [63]63 ) Nesúhlasím s tvrdením spolocnosti Deltafina, ze toto kritérium sa v prejednávanej veci neuplatní, lebo situácia spolocnosti Deltafina (povinnost utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút) bola odlisná od situácie podniku, ktorý chce získat oslobodenie od pokút výmenou za poskytnutie úplných a presných skutkových informácií. 85. Podla môjho názoru sa povinnost spolupráce podla oznámenia o spolupráci rovnako vztahuje na správanie podniku, ktorý má povinnost mlcanlivosti. Na to, aby tento podnik získal nárok na oslobodenie od pokuty, musí byt Komisii k dispozícii s cielom preukázat skutocnú spoluprácu. Musí preto informovat Komisiu o akýchkolvek relevantných skutocnostiach, ktoré sú mu známe a ktoré môzu mat vplyv na vedenie správneho konania a presetrovanie Komisie. Dohoda medzi Komisiou a dotknutým podnikom na úcely oznámenia o spolupráci nie je zmluvou a podnik nie je k nicomu nútený. Spolupráca podniku je dobrovolná, ale na to, aby podnik dosiahol oslobodenie od pokút, musí byt jeho spolupráca bezvýhradná a úplná. 86. Mal Vseobecný súd pri posudzovaní rozsahu tejto povinnosti urcit, ci Komisia uznala, ze Deltafina uz nebola povinná utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút? 87. Myslím si, ze nie nevyhnutne. 88. Ked Vseobecný súd posudzoval rozsah povinnosti spolupráce, mal viacero mozností. Mohol konstatovat (ako tvrdila Komisia), ze neexistuje nijaká dohoda, ktorá by zbavovala spolocnost Deltafina jej povinnosti utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. V takom prípade by islo o jasné porusenie povinnosti podniku spolupracovat. Pre úplnost dodávam, ze na to, aby podnik v pozícii spolocnosti Deltafina preukázal, ze sa dospelo k takej dohode, musel by predlozit dôkaz o rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na príslusnej úrovni v rámci Komisie. 89. Treba mat na zreteli, ze spolocnosti Deltafina hrozila pokuta za závazné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a podla zásady osobnej zodpovednosti mala zodpovedat za toto porusenie. ( [64]64 ) Z dôvodov vysvetlených v úvode oznámenia o spolupráci z roku 2002 ( [65]65 ) vsak Komisia mohla udelit oslobodenie od tejto sankcie. V tejto súvislosti Komisia potvrdila podmienecné oslobodenie spolocnosti Deltafina od pokút listom zo 6. marca 2002 podpísaným clenom Komisie, ktorý bol v tom case zodpovedný za otázky hospodárskej sútaze. Vzhladom na tieto skutocnosti vyhlásenia, ktoré urobil úradník v priebehu stretnutia alebo pri následnej komunikácii, nemohli predstavovat konecný dôkaz o tom, ze Komisia súhlasila so zmenou faktora, ktorý má zásadný význam pre preukázanie spolupráce podniku na úcely rezimu spolupráce. Na to, aby dotknutý podnik preukázal, ze Komisia súhlasila so zmenou podmienok dohody na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002, by musel získat formálne potvrdenie od Komisie schválené na príslusnej úrovni: domnievam sa, ze toto potvrdenie by malo byt schválené tou istou osobou, ktorá potvrdila udelenie podmienecného oslobodenia od pokút (alebo jej nástupcom). Podla môjho názoru to vyplýva z významu, ktorý sa pripisuje rozhodnutiam urobeným v rámci rezimu zhovievavosti, a z potreby zarucit, aby bolo mozné opierat sa o také rozhodnutia a poskytnút ziadatelom potrebnú záruku konzistentného uplatnovania rezimu zhovievavosti. Tieto prvky by chýbali, ak by ktorýkolvek úradník Komisie mohol zmenit podmienky, za ktorých je priznané oslobodenie od pokút, bez potvrdenia súhlasu nadriadeného z Komisie. 90. Deltafina poukazuje na bod 12 písm. a) piatu zarázku oznámenia o spolupráci z roku 2006, ktorá stanovuje, ze podnik skutocne v plnom rozsahu, nepretrzite a pohotovo spolupracuje od okamihu, ked predlozil svoju ziadost, na celom správnom konaní Komisie tým, ze, okrem iného, neprezradení podanie ziadosti o oslobodenie od pokút, kým Komisia nevydá oznámenie o námietkach, pokial nie je dohodnuté inak. Oznámenie o spolupráci z roku 2006 vsak nebolo uplatnitelné ratione temporis a nebudem blizsie skúmat, ako sa jeho znenie má presne vykladat. 91. Aj keby Vseobecný súd konstatoval, ze - ako tvrdí Deltafina - existovala dohoda, ktorá dovolovala prezradenie podania ziadosti o oslobodenie od pokút, neznamená to, ze Vseobecný súd by musel dospiet k záveru, ze povinnost spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002 bola splnená. Zo vseobecných kritérií povinnosti spolupráce vyplýva, ze Vseobecný súd je oprávnený urcit pri svojom skúmaní iné prvky tejto povinnosti a rozhodnút, ci ziadatel o oslobodenie od pokút tieto prvky dodrzal. 92. V prejednávanom prípade Vseobecný súd uviedol hypotézu, ktorá je v pochybnostiach v prospech spolocnosti Deltafina, lebo konstatoval, ze základné pravidlá boli dohodnuté, ako to tvrdila Deltafina. ( [66]66 ) Vseobecný súd sa vsak domnieval, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce podla bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, lebo prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút iným clenom kartelu bez toho, aby to vopred oznámila útvarom Komisie. Vseobecný súd teda urcil prvok povinnosti spolupráce, o ktorom sa domnieval, ze Deltafina ho jednoznacne nesplnila. 93. Je pravda, ze napadnutý rozsudok by bol úplnejsí, ak by Vseobecný súd najprv urcil, ci skutocne existovala dohoda o zbavení povinnosti spolocnosti Deltafina utajovat podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Neexistencia takého konstatovania vsak nespôsobuje vadu úvah Vseobecného súdu. 94. Domnievam sa, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatocne jasné a zrozumitelné na to, aby predstavovalo primeraný základ pre záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, a preto splna poziadavky týkajúce sa odôvodnenia. 95. Vseobecný súd po prvé jednoznacne uviedol, ze Deltafina nikdy neoznámila Komisii svoj zámer prezradit podanie ziadosti. Po druhé Deltafina mala povinnost plne, trvale a úcinne spolupracovat, aby preukázala skutocnú spoluprácu na úcely bodu 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002. Po tretie Deltafina porusila túto povinnost tým, ze Komisiu neinformovala vopred alebo aspon okamzite po prezradení podania ziadosti. Po stvrté okolnost, ci základné pravidlá boli dohodnuté tak, ako tvrdila Deltafina, nemohla byt rozhodujúca, lebo nebolo sporné, ze Deltafina okamzite neinformovala Komisiu o prezradení podania ziadosti - táto skutocnost vysla najavo az po troch rokoch pri vypocutí pred úradníkom povereným vypocutím. 96. Domnievam sa, ze Vseobecný súd správne vylozil podstatu hlavného zalobného dôvodu spolocnosti Deltafina tak, ze sa týkal skutocnosti, ze Komisia jej nepriznala oslobodenie od pokút, a významu a rozsahu povinnosti spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002. Vseobecný súd nesiel nad rámec prijatelného výkladu tohto zalobného dôvodu, ked zdôraznil, ze Deltafina nedodrzala konkrétny prvok tejto povinnosti. Vseobecný súd preto nenahradil odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí vlastným odôvodnením. 97. Vseobecný súd pri skúmaní tohto zalobného dôvodu urcil skutkové okolnosti, ktoré Komisia vzala do úvahy. Je pravda, ze Vseobecný súd zdôraznil, ze Deltafina okamzite neinformovala Komisiu o prezradení podania ziadosti. Táto skutocnost vsak predstavuje relevantnú okolnost v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd následne posúdil význam povinnosti spolupráce uvedenej v bode 11 písm. a) oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako to urobila aj Komisia. ( [67]67 ) Preto zastávam názor, ze Vseobecný súd nezalozil svoj rozsudok na novom dôvode, ktorý nebol súcastou sporného rozhodnutia. 98. Zásada, ze úcastníci konania sa majú vypocut, je súcastou práva na obhajobu, ktoré je vseobecnou zásadou práva Únie. ( [68]68 ) Súd musí sám dodrziavat túto zásadu, najmä ked rozhoduje spor na základe dôvodu uplatneného ex offo. ( [69]69 ) Na splnenie poziadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie preto treba, aby sa úcastníci konania oboznámili a mali moznost vyjadrit sa kontradiktórne tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. ( [70]70 ) 99. Bolo právo spolocnosti Deltafina na obhajobu dodrzané? 100. Konanie pred Vseobecným súdom sa týkalo významu a rozsahu povinnosti spolupráce. Tieto dve otázky boli súcastou hlavných zalobných dôvodov spolocnosti Deltafina, a preto mala táto spolocnost v prvom stupni rozsiahly priestor na uvedenie vsetkých svojich skutkových a právnych tvrdení. 101. Okrem toho Vseobecný súd nerozhodol spor na základe nového dôvodu uplatneného ex offo. Naopak, i) urcil zalobné dôvody, ktoré uplatnila Deltafina, ii) urcil relevantné casti odôvodnenia sporného rozhodnutia a iii) vylozil povinnost spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci z roku 2002. Deltafina sa k týmto veciam písomne a ústne vyjadrila. Preto nedoslo k poruseniu práva spolocnosti Deltafina na obhajobu a konstatujem, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný. Druhý odvolací dôvod: porusenie procesných pravidiel týkajúcich sa predvolania a výsluchu svedkov 102. Druhý odvolací dôvod sa týka preskúmania dôkazov týkajúcich sa údajných základných pravidiel stanovených na stretnutí zo 14. marca 2002 Vseobecným súdom, a to otázky, ci tieto dôkazy boli riadne vykonané, a otázky, ci doslo k poruseniu práva spolocnosti Deltafina na spravodlivý proces. Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 103. Deltafina tvrdí, ze predvolanie a výsluch svedkov sa musí uskutocnit v súlade s Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu. Na pojednávaní 29. septembra 2010 Vseobecný súd v rozpore s týmto rokovacím poriadkom vykonal výsluch dvoch svedkov, pána Rehera (advokáta spolocnosti Deltafina) a pána Van Erpsa (úradníka Komisie povereného prípadom). Obaja svedkovia vypovedali o stretnutí zo 14. marca 2002, najmä v súvislosti s údajnou dohodou o základných pravidlách. Vseobecný súd vsak neprijal nijaké opatrenia týkajúce sa dokazovania podla clánku 65 svojho rokovacieho poriadku ani nevydal nijaké uznesenia o predvolaní a výsluchu svedkov podla clánku 68 tohto rokovacieho poriadku. Okrem toho neexistuje záznam o svedeckej výpovedi pána Rehera (zatial co svedecká výpoved pána Van Erpsa je zohladnená v znení rozsudku). ( [71]71 ) V zápisnici o pojednávaní pred Vseobecným súdom je tento výsluch opísaný ako "výmena názorov". 104. Vseobecný súd na základe výpovede pána Van Erpsa konstatoval, ze Deltafina - ci uz na stretnutí zo 14. marca 2002, alebo pri následnom telefonickom rozhovore medzi pánom Van Erpsom a pánom Jacchiom (dalsí z advokátov spolocnosti Deltafina) z 22. marca 2002 - jasne neuviedla, ze na stretnutí APTI spontánne prezradí podanie ziadosti o oslobodenie od pokút. Ak by Komisia vedela o zámere spolocnosti Deltafina prezradit podanie ziadosti, nesúhlasila by s tým. Vseobecný súd si vsak nevypocul opis týchto udalostí od pána Jacchiu, hoci bol prítomný na pojednávaní. 105. Vseobecný súd nesprávne pripísal väcsí význam svedeckej výpovedi pána Van Erpsa uskutocnenej asi osem rokov po udalostiach nez záznamu z komunikácie pána Jacchiu s Komisiou, ktorý pán Jacchia vyhotovil v relevantnom case. Vseobecný súd teda porusil práva spolocnosti Deltafina podla clánku 6 ods. 1 a 3 EDLP a clánku 47 Charty, právo na spravodlivý proces a právo na prípravu obhajoby. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 106. Komisia navrhuje zamietnut druhý odvolací dôvod. 107. Komisia tvrdí, ze pán Van Erps ani pán Reher neboli vypocutí ako svedkovia. Naopak, boli vypocutí ako zástupcovia úcastníkov konania. Hoci je pravda, ze na pojednávaní sa vyjadrujú len advokáti a splnomocnení zástupcovia (podla plnomocenstva na zastupovanie v konaní), so súhlasom oboch strán môzu na pojednávaní pred Vseobecným súdom hovorit aj dalsie osoby. Táto prax ulahcuje konanie, kedze umoznuje Vseobecnému súdu priamo vypocut tých, ktorí majú relevantné vedomosti a informácie, pricom nie je potrebné, aby sa advokáti a splnomocnení zástupcovia radili s úcastníkmi konania vzdy, ked ide o technické otázky alebo zlozité skutkové okolnosti. Je to uznávaná prax, ktorú Súdny dvor nikdy nekritizoval. 108. Aj keby pán Reher a pán Van Erps boli vypocutí ako svedkovia, výhrada spolocnosti Deltafina je bud neprípustná, alebo nedôvodná, lebo Deltafina v tom case v konaní pred Vseobecným súdom nevzniesla nijaké námietky. Okrem toho Deltafina nenavrhla, aby Vseobecný súd vypocul pána Jacchiu ako svedka (ktorý bol skutocne prítomný na pojednávaní ako právny zástupca spolocnosti Deltafina). 109. Vseobecný súd má v kazdom prípade sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o to, aký význam pripíse dôkazom, ktoré mu boli predlozené, a jeho posúdenie v tejto súvislosti nemozno v odvolacom konaní zmenit. Aj keby Súdny dvor dospel k záveru, ze tvrdenia spolocnosti Deltafina sú dôvodné, vzhladom na ostatné skúmané dôkazy a skutocnosti zistené Vseobecným súdom by bol výsledok konania rovnaký. Posúdenie 110. Výhrada, ze napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, lebo rozhodnutie Vseobecného súdu je zalozené na dôkazoch, ktoré boli vykonané v rozpore s jeho rokovacím poriadkom, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, pokial Deltafina nie je schopná preukázat, ze doslo k procesnej vade, ktorá nepriaznivo ovplyvnila jej záujmy. ( [72]72 ) 111. Podla clánku 65 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu mozno prijat opatrenia týkajúce sa dokazovania formou svedeckých výpovedí. Clánok 68 ods. 1 stanovuje, ze na návrh úcastníkov konania alebo bez návrhu môze Vseobecný súd nariadit dokazovanie urcitých skutocností výsluchom svedkov. Takýto výsluch sa musí vykonat pod prísahou. 112. Bez prepisu ústnej casti konania ( [73]73 ) nie je mozné získat autentický opis udalostí na pojednávaní. Nasledujúce skutocnosti sú vsak nesporné. Pán Reher a pán Van Erps sa zúcastnili na stretnutí zo 14. marca 2002 a Vseobecný súd si vypocul ich opis tejto udalosti. V zápisnici o pojednávaní z 29. septembra 2010 je tento proces opísaný ako "výmena názorov". Vseobecný súd nevypocul pána Jacchiu v súvislosti so stretnutím zo 14. marca 2002 alebo jeho následným telefonickým rozhovorom s pánom Van Erpsom z 22. marca 2002. Vypocul si vsak opis tohto rozhovoru, ktorý uviedol pán Van Erps. ( [74]74 ) Deltafina ani Komisia nenavrhli vydat uznesenie o predvolaní a výsluchu svedkov a Vseobecný súd bez návrhu nevydal také uznesenie. Neboli prijaté ani opatrenia týkajúce sa dokazovania podla clánku 65. Vyhlásenia pána Rehera a pána Van Erpsa podla vsetkého neboli urobené pod prísahou. ( [75]75 ) 113. Podla ustálenej judikatúry má Vseobecný súd sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o potrebu doplnit informácie, ktoré má k dispozícii. ( [76]76 ) 114. Domnievam sa, ze pán Reher a pán Van Erps boli pocas pojednávania pravdepodobne poziadaní, aby pomohli Vseobecnému súdu. Deltafina ani Komisia nenamietali proti tomu, aby ich Vseobecný súd vypocul pocas ústnej casti konania. Ziaden z úcastníkov konania netvrdil, ze jeho právo na spravodlivý proces by mohlo byt porusené, lebo pán Reher a pán Van Erps vypovedali bez riadneho predvolania a v rozpore s Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu. V zápisnici o pojednávaní sa tiez neuvádza, ze niektorý z úcastníkov konania namietal, ze mu bola odnatá moznost spochybnit túto svedeckú výpoved. Zdá sa, ze obaja úcastníci konania v tom case bez námietok súhlasili s prístupom Vseobecného súdu. 115. Presné postavenie pána Rehera a pána Vana Erpsa pri doplnaní informácií v konaní pred Vseobecným súdom nie je jednoznacné. Je zrejmé, ze neboli svedkami vo formálnom zmysle. Nic vsak nenasvedcuje tomu, ze poskytli Vseobecnému súdu nové technické informácie alebo ze vysvetlili informácie tohto druhu, ktoré uz boli v spise. Informácie, ktoré poskytli, podla môjho názoru nespadajú do nenamietatelnej kategórie opísanej Komisiou v jej vyjadreniach. Táto kategória pokrýva situácie, ked Vseobecný súd posudzuje zlozitú otázku a znalci, ktorí sprevádzajú jednotlivé právne tímy - casto na podnet Vseobecného súdu -, priamo odpovedajú na jeho otázky. To ulahcuje konanie tým, ze sa zabráni (niekedy roztrzitému) sepkaniu medzi znalcom a advokátom, ktorý sa radí a ktorý potom oznámi Vseobecnému súdu informácie poskytnuté jeho znalcom. Pri takých prílezitostiach môze byt skutocne velmi praktické, ak Vseobecný súd kladie otázky priamo znalcom a dostáva od nich priame odpovede. 116. Domnievam sa vsak, ze v prejednávanom prípade tak pán Reher, ako aj pán Van Erps poskytli informácie týkajúce sa urcitých skutocností a vyjadrili svoj názor na tieto skutocnosti, konkrétne i) ci boli na stretnutí zo 14. marca 2002 dohodnuté základné pravidlá, ii) ci Komisia súhlasila s tým, aby Deltafina prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút, iii) ci bol tento súhlas potvrdený pri následnej komunikácii a iv) ci Deltafina vopred oznámila Komisii svoj zámer prezradit podanie ziadosti o oslobodenie od pokút na stretnutí APTI. Prvé tri z týchto skutkových okolností boli sporné ( [77]77 ) (pokial sa nemýlim, odpoved na stvrtú otázku bola zhodná, a to záporná). ( [78]78 ) Domnievam sa, ze ani jednu z týchto skutocností nemozno povazovat za technickú informáciu. 117. Nevidím dôvod, preco by Vseobecný súd nemohol predvolat svedkov, a to bud bez návrhu, alebo na návrh niektorého z úcastníkov konania. Výhoda predvolania svedkov by spocívala v tom, ze Deltafina by sa mohla jednoznacne rozhodnút, akú funkciu má vykonávat jej advokát, pán Jacchia, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie na pojednávaní pred Vseobecným súdom (a skutocne sa nom zúcastnil), ale ktorý tiez mohol poskytnút relevantné dôkazy o komunikácii s Komisiou v období pred stretnutím APTI. (Na tomto mieste prerusujem svoje úvahy a poznamenávam, ze je tazké pochopit, ako Deltafina mohla ocakávat - ako tvrdí -, ze pán Jacchia mal vykonávat aj druhú funkciu a vypovedat na pojednávaní, na ktorom sa zúcastnil ako právny zástupca.) 118. Ak existujú sporné skutkové otázky, ktoré sú relevantné pre výsledok sporu a ktoré treba vyriesit, riadny postup spocíva vo vypocutí svedkov v súlade s Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu, pricom jedným z jeho cielov je zarucit právo na spravodlivý proces. Preto sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil procesného pochybenia, ked vypocul pána Rehera a pána Van Erpsa tak, ako ich vypocul. 119. Malo toto pochybenie nepriaznivý vplyv na záujmy spolocnosti Deltafina? 120. Je nesporné, ze Deltafina nikdy neoznámila Komisii, ze prezradila podanie ziadosti o oslobodenie od pokút iným clenom kartelu, a to ani pred stretnutím APTI, ani po nom. ( [79]79 ) Okrem toho Vseobecný súd na základe listín zalozených v spise, vrátane záznamov zo stretnutia zo 14. marca 2002 a telefonického rozhovoru z 22. marca 2002, ktoré boli vyhotovené v relevantnom case, konstatoval, ze Deltafina výslovne a vopred neupozornila Komisiu, ze prezradí podanie ziadosti. ( [80]80 ) Vseobecný súd preto nemusel vychádzat z vyhlásení, ktoré na pojednávaní urobili pán Reher a pán Van Erps ( [81]81 ), aby preukázal, ze Deltafina porusila svoju povinnost spolupráce podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. ( [82]82 ) 121. Z toho vyplýva, ze procesné pochybenie Vseobecného súdu spocívajúce vo vypocutí pána Rehera a pána Van Erpsa nemalo nepriaznivý vplyv na záujmy spolocnosti Deltafina, ze právo spolocnosti Deltafina na spravodlivý proces nebolo porusené a ze napadnutý rozsudok v tejto súvislosti nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Druhý odvolací dôvod je preto nedôvodný. Stvrtý odvolací dôvod: porusenie zásady rovnosti zaobchádzania pri výpocte znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Deltafina 122. Na pojednávaní pred Vseobecným súdom Deltafina po prvý raz uviedla zalobný dôvod, podla ktorého Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Deltafina v konaní pred Súdnym dvorom je uvedený subsidiárne. Deltafina ním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu a podstatne zvýsil 50 %-né znízenie, ktoré bolo priznané spolocnosti Deltafina za spoluprácu s Komisiou pocas správneho konania. Deltafina to navrhuje na základe toho, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze tento nový zalobný dôvod je neprípustný podla clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. ( [83]83 ) Zhrnutie tvrdení úcastníkov konania 123. Deltafina tvrdí, ze Vseobecný súd môze posúdit nové zalobné dôvody uvedené na pojednávaní, ktoré sa týkajú výpoctu pokút, lebo takéto otázky spadajú do neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu vo vztahu k sankciám. ( [84]84 ) Bolo navyse mimoriadne nespravodlivé, ze Vseobecný súd odmietol rozhodnút o novom zalobnom dôvode spolocnosti Deltafina, lebo rozsudok Nintendo ( [85]85 ), na ktorý sa Deltafina odvolávala, sa stal dostupným az po skoncení písomnej casti konania. 124. Deltafina tvrdí, ze prispela k správnemu konaniu viac ako Dimon Italia z dvoch hladísk: i) poskytla väcsí kvalitatívny prínos a ii) ako prvý podnik zacala spolupracovat s Komisiou. Komisia sa preto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked spolocnostiam Deltafina a Dimon Italia priznala znízenie pokuty v rovnakej percentuálnej sadzbe. 125. Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný. Zásada rovnosti zaobchádzania uvedená v rozsudku Nintendo nie je novou právnou alebo skutkovou okolnostou, ktorá vysla najavo v priebehu konania. Podla ustálenej judikatúry rozsudok, ktorý potvrdzuje právny stav, ktorý existoval v case podania zaloby, nepredstavuje novú okolnost, z ktorej vyplýva nový dôvod. ( [86]86 ) Zásada rovnosti zaobchádzania týkajúca sa znízenia pokút nebola uplatnená po prvý raz v rozsudku Nintendo. ( [87]87 ) Deltafina a Dimon Italia navyse nie sú porovnatelné, a preto sa s nimi zaobchádzalo rozdielne. V prípade spolocnosti Deltafina Komisia odnala oslobodenie od pokút (ktoré bolo priznané podmienecne) a rozhodla o ulození pokuty. Táto pokuta bola následne znízená o 50 %, lebo napriek tomu doslo k poskytnutiu urcitej spolupráce. Spolocnosti Dimon Italia nikdy nebolo priznané oslobodenie od pokút, ale Komisia znízila jej pokutu o 50 %, lebo spolupracovala pri vysetrovaní Komisie. Posúdenie 126. Podla môjho názoru Vseobecný súd správne rozhodol, ze nový zalobný dôvod spolocnosti Deltafina uplatnený na pojednávaní je neprípustný. 127. Po prvé zásada rovnosti zaobchádzania nie je nová. Je jednou zo vseobecných zásad práva Únie. ( [88]88 ) Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozhodovanie o výske pokút ulozených podnikom z dôvodu porusenia práva Únie patrí do neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu a ze výkon takejto právomoci nemôze viest k tomu, aby pri urcovaní výsky týchto pokút doslo k diskriminácii podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli. ( [89]89 ) Po tretie je tiez jasné, ze Komisia musí pri posudzovaní spolupráce poskytnutej podnikmi pocas správneho konania zacatého v súvislosti so zakázanou dohodou dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [90]90 ) Po stvrté Súdny dvor uz posudzoval postavenie podnikov, ktoré tvrdili, ze si zaslúzia väcsie znízenie pokuty za spoluprácu, lebo nespochybnili porusenie alebo ako prví oznámili kartel Komisii podla rezimu zhovievavosti. ( [91]91 ) 128. Za týchto okolností nesúhlasím s tým, ze z rozsudku Nintendo vyplynula nová právna okolnost. Ako uvádza Komisia, potvrdenie existujúcej právnej zásady nepredstavuje novú právnu alebo skutkovú okolnost na úcely clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 129. Nesúhlasím ani s výkladom rozsudku Vseobecného súdu vo veci Arkema ( [92]92 ), ktorý podáva Deltafina. Vseobecný súd rozhodol, ze nie je potrebné skúmat, ci zalobca uviedol novú okolnost, lebo zalobný dôvod bol zjavne nedôvodný. Vseobecný súd nerozhodol, ze môze posúdit nový zalobný dôvod, ak ide o jeho neobmedzenú právomoc týkajúcu sa urcovania pokút. 130. Preto konstatujem, ze stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Deltafina je neprípustný. O trovách 131. V súlade s clánkami 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku vo vzájomnej súvislosti je potrebné ulozit spolocnosti Deltafina ako úcastníkovi konania, ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, povinnost nahradit trovy konania. Návrh 132. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil spolocnosti Deltafina povinnost nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [93]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [94]2 ) Rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia ([95]T-12/06, Zb. s. II-5639, dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [96]3 ) Rozhodnutie Komisie 2006/901/ES z 20. októbra 2005, ktoré sa vztahuje na konanie podla clánku 81 ods. 1 [ES] (vec COMP/C.38.281/B.2 - Surový tabak - Taliansko) [oznámené pod císlom K(2005) 4012] (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. decembra 2006 ([97]Ú. v. EÚ L 353, s. 45). ( [98]4 ) Pozri body 11 az 14 týchto návrhov. ( [99]5 ) [100]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 2 (dalej len "Charta"). ( [101]6 ) Podobná záruka sa nachádza v clánku 6 ods. 2 EDLP. ( [102]7 ) Clánok 51 ods. 1. ( [103]8 ) Clánok 52 ods. 3. ( [104]9 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([105]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205, dalej len "nariadenie c. 1/2003"). Clánkom 43 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 bolo zrusené nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy ([106]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17"). Komisia citovala obidve nariadenia v casti 2.6 sporného rozhodnutia ako právny základ ulozených pokút. Relevantnými ustanoveniami nariadenia c. 17 sú clánok 15 ods. 2 a clánok 17. Sú premietnuté v clánku 23 ods. 2 a 3 a clánku 31 nariadenia c. 1/2003. V týchto návrhoch budem odkazovat na ustanovenia nariadenia c. 1/2003, ktoré treba vykladat tak, ze zahrnajú aj clánok 15 ods. 2 a clánok 17 nariadenia c. 17, kedze neboli podstatne zmenené, pokial ide o otázky, ktoré sú predmetom prejednávaného odvolania. ( [107]10 ) Clánok 23 ods. 2. ( [108]11 ) Clánok 23 ods. 3. ( [109]12 ) Odôvodnenie 37 nariadenia c. 1/2003. ( [110]13 ) Pozri tiez clánok 261 ZFEÚ a odôvodnenie 33 nariadenia c. 1/2003. ( [111]14 ) Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([112]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia Komisie z roku 1998"). Tento dokument bol neskôr nahradený usmerneniami k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([113]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). ( [114]15 ) Pozri body 11 az 14 týchto návrhov. ( [115]16 ) Pozri oddiel 4, ktorý odkazuje na oznámenie o spolupráci z roku 1996 (pozri poznámku pod ciarou 17 týchto návrhov). ( [116]17 ) [117]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155 (dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Týmto oznámením bolo nahradené oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov [neoficiálny preklad] ([118]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"). V súcasnosti platí oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([119]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006"). ( [120]18 ) Pozri body 1 az 7. ( [121]19 ) Pozri bod 20. ( [122]20 ) Pozri bod 30. ( [123]21 ) Materská spolocnost spolocnosti Deltafina (dalej len "Universal"). ( [124]22 ) Porusenie trvalo od 29. septembra 1995 do 19. februára 2002. ( [125]23 ) "Základné pravidlá" alebo "pravidlá hry" oznacujú podrobnosti údajnej dohody medzi spolocnostou Deltafina a Komisiou - pozri bod 62 týchto návrhov. ( [126]24 ) Rozsudok z 26. novembra 2013 (C-40/12 P, dalej len "rozsudok Gascogne Sack Deutschland"). ( [127]25 ) Rozsudok z 26. novembra 2013 (C-50/12 P, dalej len "rozsudok Kendrion"). ( [128]26 ) Rozsudok z 26. novembra 2013 (C-58/12, dalej len "rozsudok Groupe Gascogne"). ( [129]27 ) Rozsudok zo 17. decembra 1998 ([130]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, dalej len "rozsudok Baustahlgewebe"). ( [131]28 ) Spanielskeho odvetvia surového tabaku sa týkali rozsudky Vseobecného súdu z 27. októbra 2010, Alliance One International a i./Komisia ([132]T-24/05, Zb. s. II-5329); z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia ([133]T-29/05, Zb. s. II-4077); rozsudok z 3. februára 2011, Cetarsa/Komisia (T-33/05); rozsudok z 8. marca 2011, World Wide Tobacco Espańa/Komisia (T-37/05); z 12. októbra 2011, Agroexpansión/Komisia ([134]T-38/05, Zb. s. II-7005), a z 12. októbra 2011, Alliance One International/Komisia ([135]T-41/05, Zb. s. II-7101). Talianskeho odvetvia surového tabaku sa týkalo sest rozhodnutí, vrátane rozsudku týkajúceho sa spolocnosti Deltafina, pricom ostatnými rozhodnutiami sú rozsudky Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia ([136]T-11/06, Zb. s. II-6681); z 5. októbra 2011, Mindo/Komisia ([137]T-19/06, Zb. s. II-6795) a z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia ([138]T-25/06, Zb. s. II-5741), uznesenie z 1. septembra 2010, Universal/Komisia (T-34/06), a rozsudok z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([139]T-39/06, Zb. s. II-6831). ( [140]29 ) Rozsudok ESLP z 26. októbra 2000, Kudl/a v. Polsko (staznost c. 30210/96, ESLP 2000-XI, § 156 a 157). ( [141]30 ) Rozsudok Gascogne Sack Deutschland (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24 týchto návrhov, bod 81 a tam citovaná judikatúra). Úplné znenie úvah Súdneho dvora týkajúcich sa otázky vydania rozhodnutia v primeranej lehote sa nachádza v rozsudkoch Gascogne Sack Deutschland (body 80 az 103), Kendrion (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25 týchto návrhov, body 77 az 108) a Groupe Gascogne (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov, body 66 az 97). Touto otázkou som sa zaoberala v návrhoch, ktoré som predniesla vo veciach Gascogne Sack Deutschland (body 128 az 141), Kendrion (body 113 az 134) a ovela obsírnejsie vo veci Groupe Gascogne (body 70 az 150). Z praktických dôvodov a s cielom vyhnút sa opakovaniu sa v týchto návrhoch budem odvolávat v prvom rade na rozsudok Gascogne Sack Deutschland. ( [142]31 ) Rozsudok Gascogne Sack Deutschland (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24 týchto návrhov, bod 82 a tam citovaná judikatúra). ( [143]32 ) Tamze, bod 84 a tam citovaná judikatúra. ( [144]33 ) Tamze, bod 86 a tam citovaná judikatúra. ( [145]34 ) Rozsudok zo 16. júla 2009 ([146]C-385/07 P, Zb. s. I-6155, dalej len "rozsudok Der Grüne Punkt"). ( [147]35 ) Rozsudok Gascogne Sack Deutschland (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24 týchto návrhov, body 88 a 89). ( [148]36 ) Tamze, bod 90. ( [149]37 ) Tamze, bod 91. Pozri blizsie návrhy, ktoré som predniesla vo veci Groupe Gascogne (uz citovanej v poznámke pod ciarou 26 týchto návrhov, body 91 az 94). ( [150]38 ) Rozsudok Gascogne Sack Deutschland (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24 týchto návrhov, bod 92). ( [151]39 ) Tamze, bod 102 a tam citovaná judikatúra. ( [152]40 ) Body 103 az 110. ( [153]41 ) Body 111 az 115. ( [154]42 ) Body 124 az 126. ( [155]43 ) Rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([156]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, dalej len "rozsudok Dansk Rřrindustri", bod 395); z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon ([157]C-301/04 P, Zb. s. I-5915, dalej len "rozsudok SGL Carbon", bod 68), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([158]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, dalej len "rozsudok Erste Group Bank", bod 281), ktoré sa týkali oznámenia o spolupráci z roku 1996. ( [159]44 ) Body 127 az 130. ( [160]45 ) Pozri v tomto zmysle casti rozsudkov citovaných v poznámke pod ciarou 43 týchto návrhov: Dansk Rřrindustri (bod 397), SGL Carbon (bod 69) a Erste Group Bank (bod 283). ( [161]46 ) Body 131 az 134. ( [162]47 ) Body 135 az 146. ( [163]48 ) Body 147 az 149. ( [164]49 ) Body 151 az 153. ( [165]50 ) Body 152 az 156. ( [166]51 ) Body 157 az 160. ( [167]52 ) Body 164 az 167. ( [168]53 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 43 týchto návrhov. Pozri tiez rozsudok Erste Group Bank (citovaný v tej istej poznámke pod ciarou). ( [169]54 ) Pozri odôvodnenia 429, 449, 459 a 460 sporného rozhodnutia. ( [170]55 ) Body 152 az 160 napadnutého rozsudku. ( [171]56 ) Body 163 az 167 napadnutého rozsudku. ( [172]57 ) Rozsudok z 15. januára 2014, Komisia/Portugalsko (C-292/11 P, bod 72 a tam citovaná judikatúra). ( [173]58 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([174]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 41 a tam citovaná judikatúra). ( [175]59 ) Body 152 az 160 napadnutého rozsudku. ( [176]60 ) Rozsudok z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia (C-510/11 P, body 60 az 62 a tam citovaná judikatúra). ( [177]61 ) Pozri bod 13 týchto návrhov. ( [178]62 ) Rozsudok Erste Group Bank (uz citovaný v poznámke pod ciarou 43 týchto návrhov, bod 281). ( [179]63 ) Tamze, bod 282. ( [180]64 ) Tamze, bod 77. ( [181]65 ) Pozri bod 11 týchto návrhov, kde sú uvedené dôvody prijatia rezimu zhovievavosti. ( [182]66 ) Body 164 az 167 napadnutého rozsudku. ( [183]67 ) Pozri odôvodnenie 431 a nasl. sporného rozhodnutia. ( [184]68 ) Rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([185]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, bod 50). Pozri tiez rozsudok z 18. júla 2013, Komisia/Kadi (C-584/10 P, C-593/10 P a C-595/10 P, body 97 a 98). ( [186]69 ) Rozsudok Komisia/Írsko a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 68 týchto návrhov, bod 54). ( [187]70 ) Tamze, bod 56. Pozri tiez rozsudok zo 14. marca 2013, Viega/Komisia (C-276/11 P, bod 35). ( [188]71 ) Pozri bod 159 napadnutého rozsudku. ( [189]72 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia ([190]C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 30). ( [191]73 ) Súcasný Rokovací poriadok Vseobecného súdu neupravuje prístup úcastníkov konania k záznamu alebo prepisu konania. Clánok 63 len dovoluje úcastníkom konania nahliadnut do zápisnice o pojednávaní v kancelárii a na svoje náklady si nechat vyhotovit jej kópiu. Clánok 68 ods. 6 (ktorý stanovuje, ze tajomník vyhotoví zápisnicu, v ktorej je zaznamenaná kazdá svedecká výpoved) sa uplatní len vtedy, ak Vseobecný súd podla clánku 68 ods. 1 nariadil dokazovanie urcitých skutocností výsluchom svedkov, co sa v prejednávanej veci nestalo. Clánok 85 súcasného Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje: "Predseda môze na základe riadne odôvodnenej ziadosti povolit úcastníkovi konania alebo subjektu oprávnenému podla clánku 23 statútu, ktorý sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania, aby si v priestoroch Súdneho dvora vypocul zvukový záznam z pojednávania v jazyku, v ktorom sa prednesy uskutocnili". Revidovaný návrh Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu (ktorý v súcasnosti posudzuje Rada a je dostupný na http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&t=PDF&gc=true&sc=false &f=ST%207795%202014%20INIT) v súcasnosti obsahuje nový clánok 115, ktorý mutatis mutandis preberá znenie clánku 85 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a ktorý by (v prípade, ak by bol prijatý) umoznil úcastníkom konania - pokial to povazujú za potrebné - vypocut si v takom prípade, akým je prejednávaný prípad, zvukový záznam z pojednávania na Vseobecnom súde. Ani jeden z rokovacích poriadkov vsak neobsahuje speciálne ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo otázkou ci môze Súdny dvor vyzadovat v odvolacom konaní sprístupnenie záznamu alebo prepisu z pojednávania na Vseobecnom súde. ( [192]74 ) Pozri bod 159 napadnutého rozsudku. ( [193]75 ) Toto konstatovanie zakladám na tom, ze neexistuje i) uznesenie o predvolaní a vypocutí svedka podla clánku 68 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ii) zápisnica o výsluchu podla clánku 68 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a iii) zmienka o zlození prísahy pánom Reherom alebo pánom Van Erpsom v zápisnici o pojednávaní. ( [194]76 ) Rozsudok Der Grüne Punkt (uz citovaný v poznámke pod ciarou 34 týchto návrhov, body 163 a 164). ( [195]77 ) Pozri najmä body 89 az 97 správy pre pojednávanie Vseobecného súdu. ( [196]78 ) Pozri bod 138 napadnutého rozsudku. ( [197]79 ) Bod 138 napadnutého rozsudku. ( [198]80 ) Body 152 a 153 napadnutého rozsudku. ( [199]81 ) Body 155 a 159 napadnutého rozsudku. ( [200]82 ) Bod 160 napadnutého rozsudku. ( [201]83 ) Bod 310 napadnutého rozsudku. ( [202]84 ) Deltafina sa odvoláva na rozsudok Vseobecného súdu zo 7. júna 2011, Arkema France a i./Komisia ([203]T-217/06, Zb. s. II-2593, dalej len "rozsudok Arkema"). ( [204]85 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, Nintendo a Nintendo of Europe/Komisia ([205]T-13/03, Zb. s. II-947, dalej len "rozsudok Nintendo"). ( [206]86 ) Rozsudok z 1. apríla 1982, Dürbeck/Komisia ([207]11/81, Zb. s. 1251, bod 17). ( [208]87 ) Pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia ([209]T-106/95, Zb. s. II-229, dalej len "rozsudok FFSA", bod 57). ( [210]88 ) Pozri rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i. ([211]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23 a tam citovaná judikatúra). ( [212]89 ) Rozsudok z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia ([213]C-411/04 P, Zb. s. I-959, bod 68 a tam citovaná judikatúra). ( [214]90 ) Tamze, body 68 az 72 a tam citovaná judikatúra. ( [215]91 ) Pozri napríklad rozsudky Dansk Rřrindustri (uz citovaný v poznámke pod ciarou 43 týchto návrhov, body 407 az 414) a (v judikatúre Vseobecného súdu) FFSA (uz citovaný v poznámke pod ciarou 88 týchto návrhov, bod 57). ( [216]92 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 85 týchto návrhov, body 247 az 250. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#t-ECR_62011CC0578_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0001 94. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0002 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0012&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0003 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:353:TOC 98. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0004 99. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0005 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 101. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0006 102. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0007 103. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0008 104. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0009 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 107. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0010 108. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0011 109. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0012 110. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0013 111. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0014 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0015 115. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0016 116. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0017 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 120. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0018 121. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0019 122. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0020 123. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0021 124. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0022 125. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0023 126. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0024 127. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0025 128. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0026 129. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0027 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0028 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0024&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0029&locale=SK 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0038&locale=SK 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0041&locale=SK 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0019&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0025&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0029 141. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0030 142. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0031 143. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0032 144. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0033 145. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0034 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0385&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0035 148. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0036 149. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0037 150. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0038 151. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0039 152. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0040 153. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0041 154. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0042 155. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0043 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0301&locale=SK 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 159. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0044 160. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0045 161. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0046 162. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0047 163. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0048 164. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0049 165. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0050 166. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0051 167. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0052 168. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0053 169. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0054 170. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0055 171. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0056 172. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0057 173. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0058 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0059 176. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0060 177. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0061 178. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0062 179. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0063 180. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0064 181. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0065 182. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0066 183. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0067 184. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0068 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0069 187. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0070 188. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0071 189. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0072 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0199&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0073 192. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0074 193. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0075 194. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0076 195. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0077 196. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0078 197. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0079 198. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0080 199. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0081 200. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0082 201. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0083 202. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0084 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0217&locale=SK 204. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0085 205. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0013&locale=SK 206. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0086 207. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0011&locale=SK 208. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0087 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 210. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0088 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 212. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0089 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0411&locale=SK 214. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0090 215. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0091 216. file:///tmp/lynxXXXXOa1czz/L92181-3850TMP.html#c-ECR_62011CC0578_SK_01-E0092