NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PEDRO CRUZ VILLALÓN prednesené 30. apríla 2013 ( [1]1 ) Vec C-518/11 UPC Nederland BV proti Gemeente Hilversum [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko)] "Elektronické komunikacné siete a sluzby -- Nový právny rámec -- Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES -- Pôsobnost ratione materiae -- Sírenie volne dostupných rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete -- Predaj káblovej siete obcou súkromnému podniku -- Súlad zmluvného ustanovenia o obmedzení poplatku za základnú sluzbu -- Odvetvové predpisy ex ante -- Právomoc národných regulacných orgánov -- Podniky s významným vplyvom na trhu -- Ciele vseobecného záujmu" 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania poskytuje Súdnemu dvoru prvýkrát prílezitost preskúmat vplyv práva Únie na právomoc clenských státov ulozit podnikom poskytujúcim sluzby sírenia rozhlasových a televíznych programov opatrenie obmedzujúce zvysovanie maloobchodnej ceny za tieto sluzby. Zvlástnost sporu vo veci samej spocíva v okolnosti, ze obmedzujúce opatrenie sporné vo veci samej nadobudlo formu ustanovenia v zmluve, ktorou územný samosprávny celok, v prejednávanom prípade Gemeente Hilversum (obec Hilversum), predala svoju káblovú siet súkromnému podniku. I - Právny rámec 2. Hlavnými ustanoveniami sekundárneho práva Únie relevantnými na zodpovedanie prejudiciálnych otázok polozených v rámci tejto veci sú ustanovenia rôznych smerníc zavádzajúcich takzvaný nový právny rámec v oblasti elektronických komunikácií ( [2]2 ), a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ("rámcová smernica") ( [3]3 ) a styroch speciálnych smerníc ( [4]4 ), ktoré sú k nej pridruzené a ktorými sú, okrem smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v telekomunikacnom sektore ( [5]5 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení ("prístupová smernica") ( [6]6 ), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ("smernica o povolení") ( [7]7 ), ako aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej sluzbe a právach uzívatelov týkajúcich sa elektronických komunikacných sietí a sluzieb ("smernica o univerzálnej sluzbe") ( [8]8 ). 3. Obsah rôznych ustanovení rámcovej smernice, ako aj smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej sútazi na trhoch elektronických komunikacných sietí a sluzieb ( [9]9 ), ktorých sa týka konanie vo veci samej, bude v potrebnej miere opísaný v rámci nasledujúcich úvah. II - Skutkové okolnosti sporu vo veci samej 4. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ako aj z rôznych písomných a ústnych pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze spor vo veci samej má pôvod v predaji káblovej siete, ako aj obecného podniku, ktorý ju prevádzkoval, obcou Hilversum právnej predchodkyni spolocnosti UPC Nederland ( [10]10 ) za cenu priblizne 23227000 eur. 5. Podla "zmluvy o budúcom prevádzkovaní káblovej siete Hilversum" uzavretej medzi úcastníkmi konania sa Gemeente Hilversum zaviazala pomôct kupujúcemu so získaním oprávnenia na výstavbu, údrzbu a prevádzku zariadenia káblovej retransmisie na území tejto obce. 6. Kupujúci sa zaviazal uskutocnit investície umoznujúce vytvorenie takej káblovej siete, ktorá bude schopná poskytnút vyssiu kvalitu sluzieb beznému predplatitelovi v obci, vrátane vybavenia siete sklenými vláknami najneskôr do 1. januára 1998, a okrem staníc rozhlasového a televízneho vysielania ( [11]11 ) poskytnút aj atraktívny balík telekomunikacných sluzieb jednotlivcom a podnikatelom. 7. Clánok 4.2 tejto zmluvy stanovuje, ze kupujúci je povinný "zabezpecit rôznorodú základnú ponuku rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete za spolocensky prijatelnú cenu a v kvalite optimálnej pre predplatitela", to znamená balík základných staníc RTV, ktoré budú zodpovedat kritériám zlozenia a poplatku stanoveným v zmluve. Predovsetkým sa urcilo, ze mesacný poplatok za základný balík bude predmetom kazdorocnej úpravy na základe indexu spotrebitelských cien podla vzorca uvedeného v prílohe 11 tejto zmluvy, pricom sa spresnilo, ze v tomto poplatku sa odrazí aj zvýsenie externých nákladov, pokial presiahne uvedený index. ( [12]12 ) 8. Listom z 28. novembra 2003 UPC informovala Gemeente Hilversum o zvýsení poplatku za základný balík pre vsetky domácnosti, ktorý sa mal od 1. januára 2004 zvýsit z 10,28 eura na 13,32 eura vrátane dane z pridanej hodnoty. 9. Gemeente Hilversum podala zalobu, v ktorej pozadovala zákaz zvýsenia tohto poplatku. Rozsudkom z 23. decembra 2003 Rechtbank te Amsterdam vyhovel zalobe a tento rozsudok bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko) z 12. augusta 2004, zatial co dovolanie UPC bolo zamietnuté rozsudkom Hoge Raad der Nederlanden z 8. júla 2005. 10. Okrem toho 27. septembra 2005 holandský orgán na ochranu hospodárskej sútaze ( [13]13 ) preskúmal otázku, ci UPC zneuzila svoje dominantné postavenie podla clánku 24 holandského zákona o ochrane hospodárskej sútaze tým, ze úctovala neprimerane vysoké predplatné za svoje standardné analógové balíky programov, a dospel k záveru, ze v prejednávanom prípade k tomu nedoslo. 11. Dna 28. septembra 2005 holandský nezávislý postový a telekomunikacný úrad ( [14]14 ) prijal návrh rozhodnutia v súvislosti s "trhom so sluzbami sírenia audiovizuálnych signálov v oblasti pokrývanej UPC". OPTA konstatoval, ze UPC mala v oblasti svojho pokrytia významný vplyv na "trhu poskytovania balíkov volne dostupných rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete", a ulozil jej povinnosti týkajúce sa výpoctu jej poplatkov ( [15]15 ). 12. Komisia Európskych spolocenstiev, na ktorú sa s týmto návrhom rozhodnutia obrátil OPTA, vyslovila 3. novembra 2005 ( [16]16 ) pochybnosti o jeho súlade s ustanoveniami clánku 15 ods. 3 rámcovej smernice v spojení s odporúcaním 2003/311/ES ( [17]17 ). 13. Konecné rozhodnutie OPTA zo 17. marca 2006 uz opatrenie cenovej kontroly neobsahovalo. 14. Dna 15. mája 2006 UPC zacala na Rechtbank te Amsterdam konanie proti Gemeente Hilversum, v rámci ktorého poziadala, aby sa ustanovenie o obmedzení sporného poplatku vyhlásilo za neplatné a aby sa Gemeente Hilversum ulozila povinnost povolit zvýsenie poplatku. V tejto súvislosti sa dovoláva nezlucitelnosti ustanovenia o obmedzení poplatku najmä s ustanoveniami NPR. 15. Dna 27. júna 2007 Rechtbank te Amsterdam zamietol zalobu UPC. III - Prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom 16. Za týchto okolností Gerechtshof te Amsterdam, na ktorý sa UPC obrátila s odvolaním, rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru 18 prejudiciálnych otázok v nasledujúcom znení: "1. Patrí sluzba, ktorá pozostáva z poskytovania balíkov volne prístupných rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete, za ktorej sprístupnenie sa fakturujú náklady za prenos, ako aj suma (prefakturovania) poplatkov za sírenie obsahu diel platených vysielacím organizáciám a organizáciám kolektívnej správy práv, do vecnej pôsobnosti NPR? 2. a) Má obec na základe liberalizácie telekomunikacného sektora a cielov NPR vrátane prísneho koordinacného a konzultacného konania, ktoré je ním upravené a ktoré sa má vykonat predtým, ako národný regulacný orgán získa (výlucnú) právomoc ovplyvnit poplatky konecných uzívatelov formou opatrenia cenovej kontroly, este jednu kompetenciu, a to chránit vseobecné záujmy obyvatelov pred zásahmi do poplatkov konecných spotrebitelov prostredníctvom ustanovenia o obmedzení poplatkov? b) V prípade zápornej odpovede, odporuje NPR uplatnenie ustanovenia o obmedzení poplatkov, ktoré si obec vymohla pri predaji svojej káblovej spolocnosti? V prípade zápornej odpovede na druhú otázku [písm. a) a b)]: 3. Má státny orgán, ako napríklad obec, v situácii ako vo veci samej (tiez) povinnost lojálnej spolupráce podla práva Únie, pokial pri dojednaní a neskorsom uplatnení ustanovenia o obmedzení poplatkov nevykonáva verejnú funkciu, ale pôsobí v rámci právomoci podla súkromného právna [pozri tiez siestu otázku písm. a)]? 4. Pokial sa uplatní NPR a obec je zároven viazaná povinnostou lojálnej spolupráce: a) Bráni povinnost lojálnej spolupráce v spojení s NPR (resp. s jeho cielmi) vrátane prísneho koordinacného a konzultacného konania, ktoré je v nom upravené a ktoré treba vykonat predtým, ako národný regulacný orgán získa právomoc, aby formou opatrenia cenovej kontroly ovplyvnil poplatky konecných uzívatelov, obci uplatnit ustanovenie o obmedzení poplatkov? b) V prípade zápornej odpovede, zmení sa odpoved na stvrtú otázku písm. a), pokial ide o obdobie nasledujúce po tom, ako Komisia vo svojom liste vyjadrila závazné pochybnosti o zlucitelnosti cenovej kontroly, ktorú navrhuje OPTA, s cielmi NPR opísanými v clánku 8 rámcovej smernice a OPTA na to reagoval upustením od prijatia tohto opatrenia? 5. a) Predstavuje clánok 101 ZFEÚ ustanovenie z oblasti verejného poriadku, ktoré je vnútrostátny súd v zmysle clánkov 24 a 25 holandského Obcianskeho súdneho poriadku povinný uplatnit ex offo? b) Pokial áno, vo vztahu ku ktorým skutocnostiam uvedeným v konaní je súd povinný ex offo preskúmat uplatnitelnost clánku 101 ZFEÚ? Má súd túto povinnost aj v prípade, ak uvedené preskúmanie po tom, ako sa úcastníkom konania poskytla moznost vyjadrit sa k nemu, povedie (pravdepodobne) k doplneniu skutocností v zmysle clánku 149 holandského Obcianskeho súdneho poriadku? 6. Pokial sa má clánok 101 ZFEÚ uplatnit ex offo, vznikajú vzhladom na (ciele) NPR, jeho uplatnenie zo strany OPTA a Európskej komisie, ako aj aproximáciu pojmov ako 'významný vplyv na trhu` a 'definovanie relevantného trhu`, ktoré sa pouzívajú v NPR v súvislosti s podobnými pojmami práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, na základe opisu skutkového stavu predmetného konania, tieto otázky: a) Je obec pri predaji svojej káblovej spolocnosti, a pokial ide o dohodu o obmedzení poplatkov, ktorá bola v tejto súvislosti uzavretá, podnikatelom v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri tiez tretiu otázku)? b) Má sa ustanovenie o obmedzení poplatkov, ako je uvedené v oznámení Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz [v zmysle clánku 81 ods. 1 ES] ([oznámenie] 'de minimis`) ([18]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13, bod 11; Mim. vyd. 08/002, s. 125, bod 11), povazovat za závazné obmedzenie (klúcové obmedzenie) v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ? V prípade kladnej odpovede, ide uz len z tohto dôvodu o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ? V prípade zápornej odpovede, sú skutocnosti uvedené v otázke 6 písm. d)... relevantné z hladiska odpovede? c) Ak ustanovenie o obmedzení poplatku nepredstavuje závazné obmedzenie, je jeho úcelom obmedzenie hospodárskej sútaze (uz) preto, ze: -- vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze dospel k záveru, ze spolocnost UPC stanovením (vyssích) poplatkov za poskytovanie sluzieb, ktoré sú identické s poskytovaním základných programových balíkov prostredníctvom káblovej retransmisie, nezneuzila svoje dominantné postavenie na tomto trhu, -- Komisia vo svojom 'letter of serious doubt` vyjadrila závazné pochybnosti o zlucitelnosti (ex ante) úpravy poplatkov konecných uzívatelov (prostredníctvom cenovej kontroly) za sluzby, ako je poskytovanie základných programových balíkov prostredníctvom káblovej siete spolocnostou UPC, s cielmi opísanými v clánku 8 rámcovej smernice? Je z hladiska odpovede relevantná skutocnost, ze OPTA na základe 'letter of serious doubt` upustil od plánovanej cenovej kontroly? d) Je zmluva, ktorá obsahuje ustanovenie o obmedzení poplatkov, citelným obmedzením hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vzhladom najmä na skutocnost, ze: -- UPC mozno podla NPR povazovat za podnik s významným vplyvom na trhu ([oznámenie] de minimis, bod 7), -- takmer vsetky holandské obce, ktoré v 90. rokoch predali svoje káblové spolocnosti prevádzkovatelom káblových sietí - okrem iného aj UPC -, si v týchto zmluvách vyhradili právomoc stanovit poplatky za základné programové balíky ([oznámenie] de minimis, bod 8)? e) Mozno zmluvu, ktorá obsahuje ustanovenie o obmedzení poplatkov, povazovat za (mozné) citelné obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 101 ZFEÚ a podla usmernení o pojme vplyv na obchod uvedenom v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([19]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81) vzhladom na skutocnost, ze: -- UPC mozno podla NPR povazovat za podnik s významným vplyvom na trhu, -- OPTA uskutocnil európske konzultacné konanie, ktoré sa má podla NPR vykonat, ak by plánované opatrenie mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, týkajúce sa opatrenia cenovej kontroly v súvislosti so sluzbami, ako je poskytovanie základných programových balíkov prostredníctvom káblovej siete zo strany prevádzkovatela káblovej siete, ktorý má taký významný vplyv na trhu ako UPC, -- zmluva mala v danom case hodnotu 51 miliónov NLG (asi 23 miliónov eur), -- takmer vsetky holandské obce, ktoré v 90. rokoch predali svoje káblové spolocnosti prevádzkovatelom káblových sietí - okrem iného aj UPC -, si v týchto zmluvách vyhradili právomoc stanovit poplatky za základné programované balíky? 7. Je vnútrostátny súd na základe NPR a závazných pochybností o zlucitelnosti (ex ante) úpravy poplatkov konecných uzívatelov s cielmi práva hospodárskej sútaze, ktoré Komisia vyjadrila v 'letter of serious doubt`, este oprávnený na to, aby ustanovenie o obmedzení poplatkov, ktoré je podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zakázané, vyhlásil na základe clánku 101 ods. 3 ZFEÚ za neuplatnitelné? Je z hladiska odpovede relevantná skutocnost, ze OPTA na základe 'letter of serious doubt` upustil od plánovanej cenovej kontroly? 8. Poskytuje európska sankcia neplatnosti podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ vzhladom na okolnosti existujúce v case uzavretia zmluvy (pociatky liberalizácie telekomunikacného sektora) a neskorsí vývoj v telekomunikacnom sektore vrátane nadobudnutia platnosti NPR a súvisiace závazné obavy Komisie zo schválenia opatrenia o cenovej kontrole priestor na spochybnenie jej casovej platnosti?" IV - Analýza A - Úvodné pripomienky k rozsahu a prípustnosti prejudiciálnych otázok 17. Na úvod treba zdôraznit, ze nebude nevyhnutné odpovedat na vsetkých 18 prejudiciálnych otázok predlozených vnútrostátnym súdom. 18. Vnútrostátny súd prezentuje niektoré z týchto otázok ako subsidiárne, potreba odpovede na ne výslovne závisí od odpovede na iné otázky. To je prípad druhej otázky písm. b), ktorá závisí od zápornej odpovede na druhú otázku písm. a), a prípad tretej otázky, ktorá závisí od zápornej odpovede na predchádzajúce otázky. 19. Ako vsak bude uvedené dalej, subsidiarita niektorých otázok sa tiez logicky prejaví na základe odpovedí na prvé otázky. To je obzvlást prípad tretej a stvrtej otázky týkajúcich sa rozsahu povinnosti lojálnej spolupráce, na ktoré odpoved vyplynie v rámci preskúmania predchádzajúcich otázok. Ako uvádza Komisia, je to tiez prípad piatej az ôsmej otázky, ktoré sa týkajú clánku 101 ZFEÚ. 20. Okrem toho, ako to uviedla Gemeente Hilversum vo svojich písomných pripomienkach, v tomto stádiu nemozno vylúcit, ze niektoré otázky vnútrostátneho súdu, predovsetkým piata az ôsma otázka týkajúce sa clánku 101 ZFEÚ, musia byt vyhlásené za neprípustné alebo aspon bezpredmetné, kedze ich relevantnost na úcely vyriesenia sporu vo veci samej by mohla byt na základe informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom skutocne spochybnená. 21. V konecnom dôsledku, ako konstatujem, rôzne otázky polozené vnútrostátnym súdom môzu byt zatriedené do troch hlavných skupín otázok, pricom prvá sa týka pôsobnosti NPR, a teda uplatnitelnosti ustanovení relevantných smerníc na spor vo veci samej (prvá otázka), druhá skupina sa týka rozsahu povinností Gemeente Hilversum na základe týchto smerníc (druhá otázka) alebo povinnosti lojálnej spolupráce uvedenej v clánku 4 ods. 3 ZFEÚ (tretia a stvrtá otázka) a posledná skupina sa týka prípadného vplyvu ustanovení clánku 101 ods. 1 (piata a siesta otázka), ods. 2 (siedma otázka) a ods. 3 (ôsma otázka) ZFEÚ na riesenie sporu vo veci samej. B - O vecnej pôsobnosti NPR: pojem elektronické komunikacné sluzby (prvá otázka) 22. Vnútrostátny súd sa svojou prvou otázkou pýta Súdneho dvora, ci sluzba spocívajúca v poskytovaní balíkov volne dostupných programov RTV prostredníctvom káblovej siete patrí do vecnej pôsobnosti NPR, pricom treba spresnit, ze úctovanie tejto sluzby zahrna náklady na sírenie, ako aj odmenu rozhlasovým a televíznym organizáciám a poplatky vyplácané organizáciám kolektívnej správy práv za sírenie obsahov diel. 1. Zhrnutie pripomienok 23. UPC tvrdí, ze poskytuje hlavne elektronické komunikacné sluzby, takze na spor vo veci samej sa NPR vztahuje. Gemeente Hilversum a holandská vláda sa naopak domnievajú, ze kedze sa UPC obmedzuje na nákup obsahu rôznych televíznych programov, a teda na vytvorenie balíka programov RTV a na jeho poskytovanie konecným uzívatelom prostredníctvom káblovej siete, ponúka sluzbu poskytovania obsahu, na ktorú sa pôsobnost NPR nevztahuje. 24. Komisia a Dozorný úrad EZVO sa domnievajú, ze sluzba poskytovaná UPC patrí do oblasti sírenia signálu a zároven poskytovania obsahu RTV, takze NPR sa uplatní, len pokial ide o prvú cast. Dozorný úrad EZVO sa vsak domnieva, ze vnútrostátny súd je povinný urcit povahu sluzby poskytovanej UPC a vyvodit z toho dôsledky. 2. Analýza 25. Odpoved na túto otázku je podla môjho názoru nepochybná, ako to vyplýva aj z definície pojmu "elektronické komunikacné sluzby" uvedenej v clánku 2 písm. c) rámovej smernice a clánku 1 bodu 3 smernice o hospodárskej sútazi, z výkladu relevantných ustanovení NPR v kontexte, v ktorom sú uvedené, a z úcelu, ktorý sledujú, ako aj z ustanovení smernice 2010/13/EÚ ( [20]18 ). 26. Clánok 2 písm. c) rámcovej smernice definuje elektronickú komunikacnú sluzbu ako "sluzbu bezne poskytovanú za úhradu, ktorá pozostáva úplne alebo prevazne z prenosu signálov v elektronických komunikacných sietach, vrátane telekomunikacných sluzieb a prenosových sluzieb v sietach pouzívaných na vysielanie, s výnimkou sluzieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edicnú kontrolu obsahu prenásaného pomocou elektronických komunikacných sietí a sluzieb". Toto ustanovenie okrem toho spresnuje, ze tento pojem "nezahrna sluzby informacnej spolocnosti definované v clánku 1 smernice 98/34/ES[ ( [21]19 )], ktoré úplne alebo prevazne nepredstavujú prenos signálov v elektronických komunikacných sietach". 27. Ako to vyplýva z tejto definície, prevzatej v znení znacne podobnom clánku 1 bodu 3 smernice o hospodárskej sútazi, elektronické komunikacné sluzby sa definujú súcasne pozitívne a negatívne. 28. Odôvodnenie 5 rámcovej smernice v tejto súvislosti uvádza, ze "konvergencia telekomunikácií, médií a sektora informacných technológií znamená, ze vsetky prenosové siete a sluzby by mali byt zastresované jedným regulacným rámcom", a ze v rámci nastavenia tohto rámca je "potrebné oddelit reguláciu prenosu od regulácie obsahu". Spresnuje, ze NPR "sa preto nevztahuje na obsah sluzieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikacných sietí vyuzívajúcich elektronické komunikacné sluzby, ako napr. vysielanie obsahu, financné sluzby a niektoré sluzby informacnej spolocnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni Spolocenstva alebo na národnej úrovni vzhladom na takéto sluzby, v súlade s právom Spolocenstva, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodost a zaistila ochrana plurality médií". 29. Rovnako odôvodnenie 7 smernice o hospodárskej sútazi, ktoré uvádza, ze pojmy "elektronické komunikacné" sluzby a siete mali prednost pred pojmami "telekomunikacné" sluzby a siete práve z dôvodu zohladnenia fenoménu konvergencie, naznacuje, ze definície zahrnajú vsetky elektronické komunikacné sluzby a/alebo siete, "ktorými sa uskutocnuje prenos signálov vedením, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami", aby obsiahli "pevné, bezdrôtové, káblové televízne alebo satelitné siete". Okrem toho spresnuje, ze "prenos a vysielanie rádiových a televíznych programov by sa mali uznávat ako elektronická komunikacná sluzba". 30. Clánok 1 ods. 1 písm. a) bod i) smernice o audiovizuálnych mediálnych sluzbách navyse definuje audiovizuálnu mediálnu sluzbu ako "sluzbu, ako ju vymedzujú clánky 56 [ZFEÚ] a 57 [ZFEÚ], za ktorú je redakcne zodpovedný poskytovatel mediálnej sluzby a ktorej hlavným úcelom je poskytovanie programov s cielom informovat, zabávat alebo vzdelávat sirokú verejnost elektronickými komunikacnými sietami v zmysle clánku 2 písm. a) smernice 2002/21/ES". To isté ustanovenie spresnuje, ze "takéto audiovizuálne mediálne sluzby sú televízne vysielanie, ako ho vymedzuje písmeno e) tohto odseku, alebo audiovizuálna mediálna sluzba na poziadanie v zmysle písmena g) tohto odseku". 31. V prejedávanej veci z vnútrostátneho uznesenia, ako aj z písomných a ústnych pripomienok predlozených Súdnemu dvoru vyplýva, ze UPC vykonáva cinnost spocívajúcu najmä v prenose programov RTV prostredníctvom káblovej siete svojim klientom, ktorí sú predplatitelmi. Predovsetkým je nesporné, ze samotná UPC nevytvára programy RTV a ze nemá nijakú redakcnú zodpovednost za obsah programov, ktoré prenása. 32. V tejto súvislosti nemozno vyhoviet tvrdeniu Gemeente Hilversum a Holandského královstva spocívajúcemu v rozlisovaní medzi "poskytnutím sluzieb RTV" a súvisiacim "prenosom signálu", podla ktorého sa na cinnost UPC nevztahuje NPR, kedze jej klienti si nekupujú prázdnu kapacitu na prenos, ale obsah, teda balík programov RTV prenásaných prostredníctvom káblovej siete. 33. Ako totiz vyplýva z rôznych definícií pripomenutých vyssie, relevantné smernice urcujú jasný rozdiel medzi tvorbou obsahu, ktorá zahrna redakcnú zodpovednost, a prenosom obsahu bez akejkolvek redakcnej zodpovednosti, kedze na obsah a jeho prenos sa vztahuje odlisná právna úprava ( [22]20 ), sledujú svoje vlastné ciele ( [23]21 ) bez toho, aby odkazovali na klientov poskytovaných sluzieb alebo struktúru nákladov za prenos úctovaných týmto klientom. 34. Hoci je pravda, ze klienti UPC nakupujú obsah, ked si od UPC kúpia predplatné na úcely prístupu k analógovému balíku programov RTV, ktoré ponúka, neznamená to, ze cinnost UPC, ktorá spocíva v prenose programov vyrobených obsahovými redaktormi, v prejednávanom prípade rozhlasovými a televíznymi stanicami na ich vlastnú redakcnú zodpovednost, az do spojovacieho bodu jej káblovej siete nachádzajúcej sa v domácnosti jej predplatitelov, nemôze byt kvalifikovaná ako elektronická komunikacná sluzba, na ktorú sa vztahuje pôsobnost NPR. 35. Naopak, ako tvrdí Komisia, na poskytovanie balíkov RTV volne dostupných prostredníctvom káblovej siete sa vztahuje pojem elektronická komunikacná sluzba, a teda vecná pôsobnost NPR, kedze zahrna prenos signálu prostredníctvom káblovej siete. 36. Akýkolvek iný výklad by významne zmensoval rozsah NPR, co by mohlo narusit potrebný úcinok jeho ustanovení a tým ohrozit dosiahnutie cielov, ktoré NPR sleduje. 37. Cielom NPR bolo zavedenie skutocného vnútorného trhu elektronických komunikácií ( [24]22 ), v rámci ktorého musia byt tieto elektronické komunikácie v konecnom dôsledku upravené len právom hospodárskej sútaze ( [25]23 ), pricom vylúcenie cinností podniku ako UPC z jeho pôsobnosti s odkazom, ze sa neobmedzuje len na prenos signálu, by zbavilo NPR akejkolvek pôsobnosti. 38. Z tých istých dôvodov okolnost, ze náklady na prenos úctované predplatitelom zahrnajú odmenu rozhlasových a televíznych staníc a organizácií kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahu diel, nemôze bránit kvalifikácii sluzby poskytovanej spolocnostou UPC ako elektronickej komunikacnej sluzby v zmysle NPR. 39. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby rozhodol, ze smernica 2002/21 sa má vykladat v tom zmysle, ze do jej vecnej pôsobnosti patrí sluzba spocívajúca v poskytovaní balíkov volne prístupných rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete, ktorých cena zahrna náklady na prenos, ako aj odmenu vysielacích organizácií a poplatky platené organizáciám kolektívnej správy autorských práv za sírenie obsahu diel, kedze táto sluzba zahrna prenos signálu prostredníctvom siete elektronických komunikácií. C - O rozsahu NPR: výsady clenských státov a právomoci Gemeente Hilversum (druhá otázka) 40. Vnútrostátny súd sa svojou druhou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, ci územný samosprávny celok, akým je Gemeente Hilversum, môze vzhladom na NPR zasiahnut do stanovovania poplatkov uplatnujúcich sa na konecného spotrebitela za sluzby elektronických komunikácií prostredníctvom káblovej siete poskytované takým hospodárskym subjektom, akým je UPC. 41. Táto otázka sa dalej delí na dve podotázky, ktoré zohladnujú osobitost právnej situácie v spore vo veci samej, v tomto prípade zhmotnenú v podobe ustanovenia o obmedzení poplatku, ktoré obsahuje kúpna zmluva uzavretá medzi Gemeente Hilversum a UPC. Vnútrostátny súd sa tiez pýta, ci NPR vzhladom na právomoci, ktoré poskytuje národnému regulacnému orgánu, bráni tomu, aby územný samosprávny celok mal právomoc prijímat opatrenia cenovej kontroly. V prípade zápornej odpovede sa pýta, ci NPR bráni tomu, aby územný samosprávny celok mohol uplatnit takéto zmluvné ustanovenie o obmedzení poplatku. 1. Zhrnutie pripomienok 42. Gemeente Hilversum, ako aj holandská vláda v prvom rade tvrdia, ze ustanovenie o obmedzení poplatku bolo slobodne dohodnuté pri uzavretí zmluvy medzi úcastníkmi konania a ze predstavuje protihodnotu ceny dohodnutej v tejto zmluve. Domnievajú sa, ze NPR v ziadnom prípade nebráni ustanoveniu o obmedzení poplatku, kedze toto ustanovenie nebráni národnému regulacnému orgánu, teda v prejednávanom prípade OPTA, aby v akomkolvek okamihu prijal opatrenie podporujúce hospodársku sútaz na základe clánku 17 smernice o univerzálnej sluzbe. 43. UPC, Komisia, ako aj Dozorný úrad EZVO sa naopak domnievajú, ze takéto ustanovenie je nezlucitelné s NPR, pretoze Gemeente Hilversum okrem iného nemôze byt povazovaná za národný regulacný orgán, ktorý jediný je oprávnený prijat opatrenie kontroly maloobchodných cien, akým je opatrenie, ktoré predstavuje ustanovenie o obmedzení poplatku, prípadne nemôze byt povazovaná za legitímne konajúcu ako národný regulacný orgán. Komisia vsak nevylucuje, ze takéto opatrenie by mohlo, pokial je v súlade so zásadami transparentnosti, primeranosti a nediskriminácie, predstavovat protihodnotu povinnosti verejnej sluzby, na ktorú sa vztahuje clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, co by mal urcit vnútrostátny súd. 2. Analýza 44. Treba zacat spresnením, ze zmluva obsahujúca ustanovenie o obmedzení poplatku bola síce uzavretá pred prijatím NPR, avsak rôzne smernice, ktoré ho tvoria, musia byt prebraté clenskými státmi najneskôr do 24. júla 2003 a clenské státy sú povinné od tohto dátumu dodrziavat ich ustanovenia a zabezpecit ich dodrziavanie na celom svojom území. 45. Táto povinnost sa clenským státom ukladá na základe samotných smerníc, a teda nezávisle od povinnosti lojálnej spolupráce medzi nimi na základe clánku 4 ods. 3 ZFEÚ, takze ak by sa dospelo k záveru, ze NPR bráni uplatneniu ustanovenia o obmedzení poplatku vo veci samej, nebude potrebné odpovedat na tretiu a stvrtú prejudiciálnu otázku, kedze porusenie ustanovení NPR zahrna ipso facto porusenie tejto povinnosti. 46. Dalej treba uviest, ako vyplýva z analýzy relevantných ustanovení NPR a ako UPC, Komisia a Dozorný úrad EZVO v podstate uviedli vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, ze opatrenia kontroly cien za elektronické komunikacné sluzby ako vo veci samej ( [26]24 ) môzu byt prijaté len vtedy, ak patria medzi opatrenia, ktoré môze prijat národný regulacný orgán voci podniku s významným vplyvom na trhu, alebo pokial ich mozno odôvodnit na základe ciela vseobecného záujmu alebo clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 47. Aj keby sa predpokladalo, ze Gemeente Hilversum zodpovedá podmienkam právomoci, funkcnej a zákonnej nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti stanoveným v clánku 3 rámcovej smernice, ako aj v judikatúre Súdneho dvora ( [27]25 ), aby mohla byt povazovaná za národný regulacný orgán ( [28]26 ), v kazdom prípade - a ako som preukázal na zaciatku - ju nemozno povazovat za legitímne konajúcu ako národný regulacný orgán, kedze ustanovenie o obmedzení poplatku ulozené UPC bolo prijaté v rozpore s detailnými procesnými pravidlami stanovenými v rôznych relevantných smerniciach. 48. Okrem toho, aj ked nemozno vylúcit, ze Gemeente Hilversum - síce nie ako národný regulacný orgán, ale ako územný samosprávny celok - môze prijat takéto opatrenie na obmedzenie poplatku, pokial toto opatrenie bude odôvodnené sledovaním ciela vseobecného záujmu alebo na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, vnútrostátny súd je povinný v tejto súvislosti vykonat overenia, na co poukázem dalej. a) O opatreniach cenovej kontroly, ktoré môzu byt prijaté v rámci NPR 49. Treba zacat pripomenutím, ze úcelom NPR je zavedenie skutocného vnútorného trhu elektronických komunikácií, v rámci ktorého sa tieto elektronické komunikácie napokon musia riadit len právom na ochranu hospodárskej sútaze ( [29]27 ), predovsetkým prostredníctvom progresívneho znízenia odvetvovej právnej úpravy ex ante ( [30]28 ). 50. Clánok 2 ods. 3 smernice o hospodárskej sútazi spresnuje, ze clenské státy musia zabezpecit, aby sa ani neukladali, ani nezachovávali ziadne obmedzenia týkajúce sa poskytovania elektronických komunikacných sluzieb cez elektronické komunikacné siete, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prístupovej smernice, smernice o povolení, rámcovej smernice a smernice o univerzálnej sluzbe. 51. Prostredníctvom relevantných ustanovení týchto smerníc sa nacrtáva rezim hospodárskej sútaze zavedený NPR, ako aj jeho úpravy a práve prostredníctvom nich musí byt preskúmaná zlucitelnost uplatnenia ustanovenia o obmedzení poplatku. 52. Rámcová smernica v tejto perspektíve stanovuje povinnosti národnému regulacnému orgánu a zavádza procesy zarucujúce harmonizované uplatnenie NPR v celej Únii pod kontrolou Komisie. 53. Národné regulacné orgány definované v clánku 2 písm. g) rámcovej smernice sú poverené prijat v súlade s clánkom 8 ods. 1 tejto smernice vsetky rozumné a primerané opatrenia smerujúce k dosiahnutiu cielov definovaných v odsekoch 2, 3 a 4 toho istého ustanovenia, teda podpory hospodárskej sútaze predovsetkým pri poskytovaní elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených zdrojov a sluzieb, prispenia k rozvoju vnútorného trhu a podpory záujmov obcanov Únie. 54. Clánok 3 smernice o povolení ukladá clenským státom, aby zarucili slobodu poskytovania elektronických komunikacných sietových systémov a sluzieb, pricom spresnuje, ze toto poskytovanie v zásade nemôze byt predmetom vseobecného povolenia ( [31]29 ), bez toho, aby boli dotknuté specifické záväzky, na ktoré sa odvoláva clánok 6 ods. 2. 55. Clánok 6 ods. 2 smernice o povolení, pokial ide o prejednávaný prípad, stanovuje predovsetkým ( [32]30 ) moznost národných regulacných orgánov ulozit specifické povinnosti poskytovatelom elektronických komunikacných sluzieb s významným vplyvom na trhu podla clánkov 6 a 8 smernice o povolení, pricom ich prijatie je podriadené presným podmienkam a spôsobom ( [33]31 ). To isté ustanovenie uvádza, ze tieto povinnosti sú právne oddelené od práv a povinností vyplývajúcich zo vseobecného povolenia a ze kritériá a postupy, podla ktorých tieto povinnosti mozno ulozit, musia byt uvedené vo vseobecnom povolení. 56. Tu treba zdôraznit, ze Súdny dvor nedisponuje nijakou informáciou týkajúcou sa vseobecného povolenia udeleného UPC, s výnimkou toho, ze Gemeente Hilversum by sa mala snazit pomôct UPC s jeho získaním. 57. Bez ohladu na to sa vsak nemozno domnievat, ze ustanovenie o obmedzení poplatku, ktoré Gemeente Hilversum ulozila spolocnosti UPC, môze patrit medzi opatrenia cenovej kontroly uvedené v clánku 13 smernice o povolení, ktoré je mozné prijat voci podniku s významným vplyvom na trhu podla clánku 8 tejto smernice. 58. V prvom rade treba uviest, ze z dôvodu hospodárskej sútaze existujúcej medzi sírením programov RTV prostredníctvom káblovej siete a rozvojom digitálnej terestriálnej televízie na strane jednej a sírením programov RTV prostredníctvom siete DSL na strane druhej ( [34]32 ) trh dotknutý vo veci samej nepatrí medzi tie, ktoré sú v oznámení 2007/879/ES uvedené ako trhy, na ktoré sa môze vztahovat právna úprava ex ante. 59. Ako uviedla Komisia, táto okolnost v zásade nebráni tomu, aby národný regulacný orgán mohol definovat trhy konecných uzívatelov zodpovedajúce vnútrostátnym okolnostiam, ktoré odôvodnujú právnu úpravu ex ante ( [35]33 ). 60. Okrem toho vsak treba, aby boli takéto trhy definované podla postupov stanovených v clánkoch 6 a 7 rámcovej smernice a najmä po tom, ako sa zúcastneným stranám umozní predlozit pripomienky ( [36]34 ), aby sa pri analýze týchto trhov dodrzal postup stanovený v clánku 16 rámcovej smernice, aby sa po konstatovaní, ze relevantný trh nie je skutocne konkurencieschopný, identifikácia podnikov s významným vplyvom na trhu uskutocnila podla clánku 14 rámcovej smernice a napokon aby sa pri prijatí opatrenia cenovej kontroly dodrzali jednak postup stanovený v clánku 7 ods. 2 rámcovej smernice a jednak podmienky stanovené v clánku 13 prístupovej smernice. 61. Zo spisu vyplýva, ze opatrenie ulozené UPC sa na nu uplatnilo v rozpore s rôznymi procesnými povinnostami ulozenými rozlicnými relevantnými ustanoveniami NPR, obzvlást ustanoveniami stanovenými v clánkoch 6 a 7 rámcovej smernice. 62. Relevantnost smernice o univerzálnej sluzbe musí byt vylúcená z tých istých dôvodov. Hoci clánok 9 stanovuje, ze opatrenia cenovej kontroly môze ulozit podnik urcený na vykonanie univerzálnej sluzby, tieto opatrenia môzu byt ulozené - za predpokladu, ze sa môzu uplatnit na sluzby RTV - az po analýze trhu v zmysle clánku 16 rámcovej smernice a clánkov 16 a 17 smernice o univerzálnej sluzbe. ( [37]35 ) 63. Predbezne preto mozno dospiet k záveru, ze NPR v zásade bráni ustanoveniu o obmedzení poplatku, pokial sa nepreukáze, ze je odôvodnené sledovaním ciela vseobecného záujmu. 64. Clánok 1 ods. 2 a 3 rámcovej smernice spresnuje, ze ustanovenia smerníc tvoriacich NPR sa nevztahujú ani na povinnosti ulozené v súvislosti s týmito sluzbami vnútrostátnymi opatreniami prijatými na základe práva Únie alebo samotným právom Únie, ani na opatrenia prijaté Úniou alebo clenskými státmi pri dodrzaní práva Únie na úcely sledovania ciela vseobecného záujmu. 65. V prejednávanom prípade sa netvrdí, ze ustanovenie o obmedzení poplatku vyplýva z povinnosti stanovenej vnútrostátnymi opatreniami prijatými na základe práva Únie alebo samotným právom Únie. Treba naopak preskúmat, ci uplatnenie tohto ustanovenia sleduje ciel vseobecného záujmu v zmysle clánku 1 ods. 3 rámcovej smernice alebo ci môze byt odôvodnené podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. b) O odôvodneniach zalozených na sledovaní ciela vseobecného záujmu 66. Clánok 1 ods. 3 rámcovej smernice stanovuje, ze táto smernica ani specifické smernice sa nevztahujú na opatrenia prijaté na úrovni Spolocenstva alebo na národnej úrovni v súlade s právom Únie, ktoré sledujú ciele vo vseobecnom záujme, najmä pokial ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku. 67. Z odôvodnenia 6 rámcovej smernice vyplýva, ze clenské státy môzu v súlade s právom Únie uskutocnovat najmä audiovizuálnu politiku a reguláciu obsahu v súlade s cielmi vo vseobecnom záujme, ako sú sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannost, kultúrna a jazyková rozmanitost, sociálna integrácia, ochrana spotrebitela a ochrana mensín. 68. Hoci v prejednávanom prípade vnútrostátny súd v zhrnutí dôvodov svojho rozhodnutia, ako aj v druhej prejudiciálnej otázke uvádza myslienku, ze Gemeente Hilversum konala prostredníctvom nástrojov súkromného práva s cielom chránit verejné záujmy svojich obyvatelov, neposkytuje nijakú informáciu o povahe takto chránených záujmov. 69. Gemeente Hilversum a holandská vláda v tejto súvislosti tvrdia, ze ustanovenie o obmedzení poplatku, ktoré bolo slobodne dohodnuté, sleduje ciel ochrany spotrebitelov. Umoznuje zabezpecit poskytovanie sluzby RTV, základného analógového balíka programov, za spolocensky prijatelný poplatok, ktorý by mal zostat dostupný pre domácnosti s nízkym príjmom, pricom táto sluzba tak predstavuje základnú verejnoprospesnú sluzbu. 70. Ako bolo pripomenuté vyssie, cielom NPR je práve podporou hospodárskej sútaze zabezpecit uzívatelom maximálny prospech z hladiska výberu, ceny a kvality. ( [38]36 ) Najmä samotným národným regulacným orgánom prislúcha v prípade potreby nestranne, transparentne ( [39]37 ) a po analýze trhu zasiahnut voci podniku s významným vplyvom na tomto trhu, ktorý by v prípade neexistencie efektívnej hospodárskej sútaze mohol zachovat nadmerne vysoké ceny pre konecných uzívatelov ( [40]38 ). 71. V dôsledku toho, bez ohladu na skutocnost, ze v prejednávanom prípade, ako to bolo pripomenuté v bodoch 11 az 13 vyssie, OPTA pod kontrolou Komisie prijal rozhodnutie práve v opacnom zmysle, odôvodnenie predlozené Gemeente Hilversum a holandskou vládou samo osebe nemôze byt prijaté. 72. Komisia vsak vo svojich písomnostiach analyzovala otázku, ci UPC mohla byt povazovaná za poverenú Gemeente Hilversum, aby poskytovala sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Domnieva sa pritom, ze nedisponuje dostatocnými dôkazmi, aby mohla na túto otázku odpovedat, a preto navrhuje vyzvat vnútrostátny súd, aby v tejto súvislosti rozhodol s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora. 73. Je pravda, ze Súdny dvor mal prílezitost rozhodnút, ze clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, ktorý za urcitých podmienok umoznuje odchýlky od vseobecných pravidiel Zmluvy, smeruje k zosúladeniu záujmu clenských státov pouzit niektoré podniky, najmä z verejného sektora, ako nástroje hospodárskej a sociálnej politiky so záujmom Únie pri dodrzaní pravidiel hospodárskej sútaze a ochrany jednoty spolocného trhu. ( [41]39 ) Vzhladom na takto definovaný záujem clenských státov, pripomenutý v clánku 14 ZFEÚ, im nemozno zakazovat, aby pri definovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorými poverujú urcité podniky, zohladnovali ciele svojej vnútrostátnej politiky a usilovali sa uskutocnovat ich pomocou povinností a obmedzení, ktoré uvedeným podnikom ukladajú. ( [42]40 ) 74. Treba vsak konstatovat, ze vnútrostátny súd vôbec neodkazuje na clánok 106 ods. 2 ZFEÚ ani na myslienku, ze ustanovenie o obmedzení poplatku predstavuje prejav vôle Gemeente Hilversum poverit UPC úlohou vseobecného hospodárskeho záujmu. Ani Gemeente Hilversum, ani holandská vláda napokon netvrdili, ze ustanovenie o obmedzení poplatku môze byt odôvodnené podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. UPC sa v tejto súvislosti nevyjadrila. Na pojednávaní tiez spochybnila tvrdenie Gemeente Hilversum, podla ktorého ustanovenie o obmedzení poplatku malo byt kompenzované znízením kúpnej ceny za káblovú siet. 75. Súdny dvor za týchto okolností môze len ponechat na vnútrostátny súd, aby preskúmal, ci sa clánok 106 ods. 2 ZFEÚ vzhladom na relevantnú judikatúru uplatní vo veci samej. ( [43]41 ) 76. Presnejsie, najprv mu prislúcha urcit, ci je mozné sa domnievat, ze Gemeente Hilversum skutocne poverila UPC výkonom sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, a v prípade kladnej odpovede, ci uplatnenie práva Únie narusí splnenie specifickej úlohy, ktorá jej takto bola ulozená, ( [44]42 ) pricom toto preskúmanie zahrna v prejednávanej veci najmä urcenie povahy potrieb vyplývajúcich z plnenia úlohy verejného záujmu ( [45]43 ). 77. Vnútrostátnemu súdu dalej prislúcha s prihliadnutím na relevantnú judikatúru Súdneho dvora zabezpecit, aby ulozené povinnosti plne respektovali zásadu primeranosti, pricom sa zohladnia vsetky okolnosti veci samej. ( [46]44 ) 78. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby rozhodol, ze clánky 6, 8 a 13 prístupovej smernice, clánok 3 a clánok 6 ods. 2 smernice o povolení, ako aj clánok 1 ods. 2 a 3 a clánky 3, 6, 7 a 14 az 16 rámcovej smernice sa majú vykladat v tom zmysle, ze v zásade bránia uplatneniu takého ustanovenia o obmedzení poplatku, akým je ustanovenie dotknuté vo veci samej, pokial sa nepreukáze, ze je odôvodnené sledovaním ciela vseobecného záujmu alebo podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a plne v súlade so zásadou primeranosti, co musí overit vnútrostátny súd. D - O vplyve clánku 101 ZFEÚ (piata az ôsma otázka) 79. Vzhladom na odpovede, ktoré navrhujem poskytnút na prvé prejudiciálne otázky preskúmané vyssie, sa nezdá potrebné odpovedat na piatu az ôsmu otázku vnútrostátneho súdu, ktoré sa týkajú výkladu clánku 101 ZFEÚ. 80. V kazdom prípade mozno zdôraznit, ze sa nedá urcit, v com by sa na situáciu vo veci samej mohol vztahovat clánok 101 ZFEÚ, kedze vnútrostátny súd neposkytol nijakú informáciu o dôvodoch vedúcich k domnienke, ze Gemeente Hilversum treba povazovat za podnik, ktorý uzavrel dohodu ( [47]45 ) v rámci výkonu hospodárskej cinnosti ( [48]46 ) v zmysle tohto ustanovenia. V - Návrh 81. Na základe vyssie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré polozil Gerechtshof te Amsterdam, odpovedal takto: 1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby sa má vykladat v tom zmysle, ze do jej vecnej pôsobnosti patrí sluzba spocívajúca v poskytovaní balíkov volne dostupných rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom káblovej siete, ktorých cena zahrna náklady na sírenie, ako aj odmenu rozhlasových a televíznych organizácií a poplatky platené organizáciám kolektívnej správy práv za sírenie obsahu diel, kedze táto sluzba zahrna prenos signálu prostredníctvom elektronickej komunikacnej siete. 2. Clánky 6, 8 a 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení, clánok 3 a clánok 6 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby, ako aj clánok 1 ods. 2 a 3 a clánky 3, 6, 7 a 14 az 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21 sa majú vykladat v tom zmysle, v zásade ze bránia uplatneniu ustanovenia o obmedzení poplatku, akým je ustanovenie dotknuté vo veci samej, pokial sa nepreukáze, ze je odôvodnené sledovaním ciela vseobecného záujmu alebo podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a plne v súlade so zásadou primeranosti, co musí overit vnútrostátny súd. __________________________________________________________________ ( [49]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [50]2 ) Dalej len "NPR". ( [51]3 ) [52]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349. ( [53]4 ) Pozri odôvodnenie 5 rámcovej smernice. ( [54]5 ) [55]Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 15/007, s. 631. ( [56]6 ) [57]Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 06/001, s. 322. ( [58]7 ) [59]Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337. ( [60]8 ) [61]Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367. ( [62]9 ) [63]Ú. v. ES L 249, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 178, dalej len "smernica o hospodárskej sútazi". ( [64]10 ) Dalej len "UPC". ( [65]11 ) Dalej len "RTV". ( [66]12 ) Dalej len "ustanovenie o obmedzení poplatku". ( [67]13 ) Nederlandse Mededingingsautoriteit. ( [68]14 ) Onafhankelijke Post en Telecommunicatie Autoriteit, dalej len "OPTA". ( [69]15 ) Dalej len "opatrenie cenovej kontroly". ( [70]16 ) Pozri dokument "SG-Greffe (2005) D/205996 z 3. novembra 2005, Case NL/2005/0247: Retail markets for the supply of free-to-air radio and television packages via cable transmission in the Netherlands - Opening of Phase II investigation pursuant to Article 7(4) of Directive 2002/21/EC". ( [71]17 ) Odporúcanie Komisie z 11. februára 2003 o relevantných trhoch výrobkov a sluzieb v sektore elektronickej komunikácie umoznujúcich reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([72]Ú. v. EÚ L 114, s. 45). ( [73]18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v clenských státoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluzieb ([74]Ú. v. EÚ L 95, s. 1). Táto smernica nahradila smernicu Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v clenských státoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych sluzieb ([75]Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224). ( [76]19 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vztahujúcich sa na sluzby informacnej spolocnosti ([77]Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 ([78]Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8). ( [79]20 ) Pozri odôvodnenie 5 rámcovej smernice. ( [80]21 ) Odôvodnenie 6 rámcovej smernice v tejto súvislosti uvádza, ze "audiovizuálna politika a regulácia obsahu sa realizujú v súlade s cielmi vo vseobecnom záujme ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannost, kultúrna rozmanitost, sociálne dopady, ochrana spotrebitela a ochrana mensín". ( [81]22 ) Tento ciel je sám súcastou sirsieho ciela vytvorit jednotný európsky priestor informácií a informacnej spolocnosti otvorenej vsetkým. Pozri oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2005"i2010 - Informacná spolocnost pre rast a zamestnanost". ( [82]23 ) Pozri odôvodnenie 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a doplnajú smernice 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ([83]Ú. v. EÚ L 337, s. 37). ( [84]24 ) Opatrenia uvedené v clánku 5 ods. 1 a 2 prístupovej smernice sa v spore vo veci samej neuplatnia. ( [85]25 ) Pozri rozsudok zo 6. októbra 2010, Base a i. ([86]C-389/08, Zb. s. I-9073, body 27 az 30). ( [87]26 ) Clánok 3 ods. 6 rámcovej smernice napokon stanovuje, ze clenské státy sú povinné oznámit Komisii vsetky národné regulacné orgány poverené plnením si povinností pri uplatnovaní NPR. Komisia vo svojich písomnostiach bez toho, aby jej bolo protirecené, uviedla, ze Gemeente Hilversum nie je uvedená na zozname, ktorý jej zaslalo Holandské královstvo. ( [88]27 ) Pozri bod 38 vyssie. ( [89]28 ) Pozri v tejto súvislosti odporúcania Komisie 2003/311/ES a 2007/879/ES zo 17. decembra 2007 o príslusných trhoch výrobkov a sluzieb v sektore elektronickej komunikácie umoznujúcich reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([90]Ú. v. EÚ L 344, s. 65). ( [91]29 ) Treba spresnit, ze s výhradou podmienok, ktoré táto smernica stanovuje predovsetkým v casti A prílohy, a obmedzení odôvodnených úvahami týkajúcimi sa verejného poriadku, verejného zdravia a verejnej bezpecnosti uvedených v clánku 52 ods. 1 ZFEÚ, ktoré v konaní vo veci samej nie sú relevantné. Pozri odôvodnenie 3 smernice o povolení. ( [92]30 ) Toto ustanovenie tiez stanovuje moznost ulozit specifické povinnosti poskytovatelom urceným na poskytovanie univerzálnej sluzby na základe smernice o univerzálnej sluzbe, ale táto smernica, ako sa uvádza vyssie, nie je relevantná v prejednávanom prípade. ( [93]31 ) Pozri tiez odôvodnenie 27 rámcovej smernice. ( [94]32 ) Pozri v tejto súvislosti pracovný dokument pripojený k odporúcaniu 2007/879/ES, SEC(2007) 1483/2, s. 48. ( [95]33 ) Pozri clánok 15 ods. 3 rámcovej smernice. ( [96]34 ) Pozri clánok 6 rámcovej smernice. ( [97]35 ) Pozri rozsudok zo 6. mája 2010, Komisia/Polsko (C-545/08, body 47 az 57). ( [98]36 ) Clánok 8 ods. 2 písm. a) rámcovej smernice. ( [99]37 ) Pozri clánok 3 ods. 3 rámcovej smernice. ( [100]38 ) Pozri clánok 13 ods. 1 prístupovej smernice. ( [101]39 ) Pozri najmä rozsudky z 19. marca 1991, Francúzsko/Komisia ([102]C-202/88, Zb. s. I-1223, bod 12); z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko ([103]C-157/94, Zb. s. I-5699, bod 39); z 21. septembra 1999, Albany ([104]C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 103), ako aj z 20. apríla 2010, Federutility a i. ([105]C-265/08, Zb. s. I-3377, bod 29). ( [106]40 ) Pozri rozsudky Komisia/Holandsko (uz citovaný, bod 40) a Albany (uz citovaný, bod 104). ( [107]41 ) Pozri najmä rozsudok z 27. apríla 1994, Almelo ([108]C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 50). ( [109]42 ) Pozri najmä rozsudky z 3. októbra 1985, CBEM ([110]311/84, Zb. s. 3261, bod 17); z 23. apríla 1991, Höfner a Elser ([111]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 24), ako aj zo 17. júla 1997, GT-Link ([112]C-242/95, Zb. s. I-4449, bod 49). ( [113]43 ) Pozri rozsudok z 11. apríla 1989, Ahmed Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro ([114]66/86, Zb. s. 803, body 55 a 56). ( [115]44 ) Pozri rozsudok Federutility a i. (uz citovaný, body 33 az 47). ( [116]45 ) Pozri najmä rozsudok z 18. júna 1991, ERT ([117]C-260/89, Zb. s. I-2925, bod 29). ( [118]46 ) Pozri najmä rozsudok Höfner a Elser, uz citovaný. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0017 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:368:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 20. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#t-ECR_62011CC0518_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0001 50. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0002 51. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0003 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0004 54. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0005 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:024:TOC 56. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0006 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 58. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0007 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0008 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0009 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:249:TOC 64. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0010 65. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0011 66. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0012 67. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0013 68. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0014 69. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0015 70. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0016 71. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0017 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:114:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0018 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:095:TOC 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:298:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0019 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:217:TOC 79. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0020 80. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0021 81. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0022 82. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0023 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0024 85. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0025 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0389&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0026 88. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0027 89. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0028 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:344:TOC 91. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0029 92. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0030 93. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0031 94. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0032 95. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0033 96. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0034 97. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0035 98. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0036 99. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0037 100. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0038 101. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0039 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0202&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0157&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0265&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0040 107. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0041 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 109. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0042 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0311&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0242&locale=SK 113. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0043 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0066&locale=SK 115. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0044 116. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0045 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0260&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXZ7Mh56/L92752-3877TMP.html#c-ECR_62011CC0518_SK_01-E0046