NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 24. mája 2012 ( [1]1 ) Vec C-441/11 P Európska komisia proti Verhuizingen Coppens NV "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 Zmluvy o ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP -- Belgický trh medzinárodných stahovacích sluzieb -- Celková kartelová dohoda pozostávajúca z troch individuálnych dohôd -- Jednotné a pokracujúce porusovanie -- Neexistencia dôkazu o tom, ze úcastník kartelu, ktorý sa zúcastnoval len na jednej z individuálnych dohôd, vedel o ostatných dohodách -- Ciastocné alebo úplné zrusenie rozhodnutia Komisie" I - Úvod 1. Kedy môze Vseobecný súd Európskej únie (dalej len "Vseobecný súd") zrusit rozhodnutie Európskej komisie vo veci kartelu v celom rozsahu a kedy sa musí uspokojit len s ciastocným zrusením? To je podstata právnej otázky, o ktorej má Súdny dvor rozhodnút v predmetnom odvolacom konaní a ktorej význam pre prax nemozno podcenovat. ( [2]2 ) Táto otázka bola polozená v súvislosti so "stahovacím kartelom", ktorý Komisia pred niekolkými rokmi odhalila na belgickom trhu medzinárodných stahovacích sluzieb a ktorý bol 11. marca 2008 predmetom rozhodnutia o ulození pokuty ( [3]3 ) (dalej aj "sporné rozhodnutie"). 2. Uvedený stahovací kartel predstavoval podla zistení Komisie celkovú kartelovú dohodu vo forme jednotného a pokracujúceho porusovania, ktoré bolo zalozené na troch druhoch protisútazných dohôd medzi zúcastnenými stahovacími spolocnostami: na dohodách o cenách, na dohodách o rozdelení trhu na základe systému fiktívnych cenových ponúk (tzv. predstierané ponuky) a na dohodách o systéme financnej kompenzácie za odmietnuté alebo neuskutocnené zákazky (tzv. provízie). 3. Komisia okrem dalsích deviatich spolocností, resp. skupín spolocností, obvinila z úcasti na celkovej kartelovej dohode spolocnost Verhuizingen Coppens NV (dalej len "Coppens"). Komisia vsak v prípade spolocnosti Coppens mohla preukázat aktívnu úcast len na jednej z troch zloziek celkovej kartelovej dohody, a to na systéme predstieraných ponúk. Nedalo sa zistit, ci Coppens vedela alebo musela vediet, ze sa úcastou na systéme predstieraných ponúk zároven zaclení do celkovej kartelovej dohody. Za týchto okolností Vseobecný súd rozsudkom zo 16. júna 2011 (dalej aj "rozsudok Vseobecného súdu" alebo "napadnutý rozsudok") ( [4]4 ) v celom rozsahu zrusil rozhodnutie Komisie v casti, v ktorej sa konstatuje, ze Coppens bola úcastníckou kartelovej dohody, a ukladá sa penazná pokuta. 4. Tento rozsudok teraz Komisia napáda odvolaním. Domnieva sa, ze Vseobecný súd bol oprávnený sporné rozhodnutie, pokial sa týka spolocnosti Coppens, zrusit len ciastocne, pretoze sa v kazdom prípade preukázala úcast tejto spolocnosti na protisútaznom systéme predstieraných ponúk. 5. Súdny dvor sa bude zakrátko v rámci ostatných odvolacích konaní vo veci stahovacieho kartelu zaoberat radom dalsích právnych otázok. ( [5]5 ) II - Okolnosti predchádzajúce sporu A - Skutkový stav a správne konanie 6. Podla záverov vysetrovania Komisie existoval na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku v rokoch 1984 az 2003 kartel, na ktorom sa v rôznych obdobiach ( [6]6 ) a v rozdielnej miere zúcastnovalo desat stahovacích spolocností ( [7]7 ). 7. Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze v prípade uvedeného kartelu ide o celkovú kartelovú dohodu vo forme jednotného a pokracujúceho porusovania ( [8]8 ), ktoré bolo celkovo zalozené na troch druhoch dohôd ( [9]9 ): -- na dohodách o cenách, v ktorých sa zúcastnené stahovacie spolocnosti dohodli na odmenách za svoje sluzby zákazníkom, -- na dohodách o systéme financnej kompenzácie za odmietnuté alebo neuskutocnené ponuky (provízie); na základe nich mali konkurenti spolocnosti, ktorá získala zákazku medzinárodného stahovania, dostat do urcitej miery financné odskodnenie bez ohladu na to, ci sami podali alebo nepodali ponuku týkajúcu sa zákazky; provízie boli utajenou súcastou konecnej ceny, ktorú zaplatil spotrebitel, -- na dohodách o rozdelení trhu prostredníctvom systému fiktívnych cenových ponúk (predstierané ponuky), ktoré stahovacia spolocnost predlozila zákazníkovi alebo subjektu, ktorý sa stahoval, bez toho, aby mala v úmysle stahovanie uskutocnit; na tento úcel oznámila vzdy jedna spolocnost svojim konkurentom cenu vrátane poistnej sadzby a poplatku za skladovanie, ktorú si mali fakturovat za fiktívnu sluzbu. 8. Hoci sa dohody o províziách a predstieraných ponukách uplatnovali pocas celého obdobia existencie kartelu (od roku 1984 do roku 2003), uskutocnovanie dohôd o cenách po máji 1990 sa nepodarilo dokázat. ( [10]10 ) 9. Zo zisteného skutkového stavu Komisia v spornom rozhodnutí vyvodila, ze zúcastnené spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 Zmluvy o ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze pocas rôznych období "priamo a nepriamo stanovovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku a tým, ze si rozdelili trh a manipulovali postup pri predkladaní ponúk" ( [11]11 ). 10. Sporné rozhodnutie sa dorucilo celkovo 31 právnickým osobám, ktorým Komisia okrem toho za porusenie ulozila, scasti individuálne a scasti ako solidárnym dlzníkom, penazné pokuty v rozlicnej výske. ( [12]12 ) B - Úcast spolocnosti Coppens na karteli 11. V bode 1 písm. i) sporného rozhodnutia Komisia konstatovala úcast spolocnosti Coppens na celkovej kartelovej dohode v case od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003. Spolocnosti Coppens bola za to podla bodu 2 písm. k) sporného rozhodnutia ulozená penazná pokuta vo výske 104000 eur bez toho, aby sa nariadila spolocná a nerozdielna zodpovednost. 12. Ako vsak vyplýva z napadnutého rozsudku ( [13]13 ), Komisia nepreukázala, ze spolocnost Coppens pri svojej úcasti na dohodách o predstieraných ponukách mala vedomost o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov, pokial ide o provízie, alebo ze ich mohla rozumne predpokladat. Pokial ide o vedomost zalobkyne o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov, sporné rozhodnutie, ako priznáva aj samotná Komisia, nevychádza z konkrétnych dôkazov. C - Konanie na prvom stupni 13. Viacerí adresáti sporného rozhodnutia sa prostredníctvom zalôb o neplatnost tohto rozhodnutia domáhali právnej ochrany na Vseobecnom súde. ( [14]14 ) 14. O zalobe, ktorú 4. júna 2008 podala spolocnost Coppens, rozhodol Vseobecný súd 16. júna 2011 napadnutým rozsudkom. Vseobecný súd v nom v celom rozsahu vyhovel zalobe spolocnosti Coppens tým, ze zrusil bod 1 písm. i) a bod 2 písm. k) sporného rozhodnutia a Komisii ulozil povinnost nahradit trovy konania. III - Konanie pred Súdnym dvorom 15. Podaním z 25. augusta 2011 Komisia podala predmetný opravný prostriedok proti rozsudku Vseobecného súdu. V nom navrhuje: -- zrusit napadnutý rozsudok, -- zamietnut zalobu o neplatnost alebo - subsidiárne - zrusit bod 1 písm. i) sporného rozhodnutia v tej casti, ktorá zakladá zodpovednost spolocnosti Coppens za dohodu o províziách, -- stanovit výsku penaznej pokuty vo výske, ktorú Súdny dvor povazuje za primeranú, a -- zaviazat Verhuizingen Coppens na náhradu trov odvolacieho konania a casti trov konania pred Vseobecným súdom, ktorú Súdny dvor povazuje za primeranú. 16. Coppens navrhuje: -- potvrdit napadnutý rozsudok, -- subsidiárne, v prípade, ak by Súdny dvor ciastocne alebo v celom rozsahu zrusil napadnutý rozsudok, znízit výsku penaznej pokuty, ktorú ulozila Komisia tak, aby predstavovala 10 % obratu spolocnosti Coppens na príslusnom trhu, a -- zaviazat Komisiu na náhradu trov konania pred Vseobecným súdom, ako aj trov odvolacieho konania. 17. K odvolaniu sa úcastníci konania pred Súdnym dvorom vyjadrili písomne. IV - Posúdenie odvolania 18. Komisia sa opiera o jediný odvolací dôvod: tvrdí, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia a prekrocil svoje právomoci, ked v celom rozsahu zrusil sporné rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Coppens. Podla názoru Komisie bol Vseobecný súd namiesto toho povinný obmedzit sa na ciastocné zrusenie, pretoze sa preukázala aktívna úcast spolocnosti Coppens na casti porusenia - protisútaznom systéme predstieraných ponúk. A - Prípustnost odvolania 19. Na úvod treba upozornit na to, ze Coppens kritizuje nedostatocnú presnost odvolacieho dôvodu, ktorý uviedla Komisia. 20. Ak by spolocnost Coppens chcela týmto spôsobom spochybnit prípustnost odvolania, jej tvrdenie by bolo málo presvedcivé. Nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu, ktoré Komisia namieta, je totiz v podaní odvolania podrobne opísané. V protiklade s tým, co pravdepodobne predpokladá spolocnost Coppens, Komisia tiez presne uvádza, ktoré právne predpisy povazuje za porusené: ide o clánky 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ. Dodatocne sa Komisia opiera o úvahy o proporcionalite, hospodárnosti konania, o úcinnom zabezpecení dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a o zásade ne bis in idem. 21. O prípustnosti predmetného odvolania teda nemôzu existovat nijaké pochybnosti. B - Dôvodnost odvolania 22. Odvolanie Komisie bude úspesné, ak Vseobecný súd nebol oprávnený zrusit sporné rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Coppens v celom rozsahu, ale bol oprávnený zrusit ho len ciastocne. 23. Na rozdiel od názoru Komisie nie je pri posudzovaní tejto otázky relevantná zásada proporcionality a uz vôbec nie jej specifické vyjadrenie v práve upravujúcom rozdelenie právomocí medzi Úniou a clenskými státmi, ktoré je obsahom clánku 5 ods. 1 druhej vety a ods. 4 ZEÚ. 24. Sedes materiae je skôr výlucne clánok 264 ZFEÚ ( [15]15 ). Z tohto ustanovenia vyplývajú právomoci Vseobecného súdu - ako súcasti institúcie "Súdny dvor Európskej únie" - pri rozhodovaní o zalobe o neplatnosti v zmysle clánku 263 ZFEÚ. Clánok 264 ZFEÚ vo svojom prvom odseku stanovuje: "Ak je zaloba opodstatnená, Súdny dvor Európskej únie vyhlási napadnutý akt za neplatný." 25. Posledné uvedené ustanovenie sa vsak nemôze nesprávne chápat v zmysle "úpravy vsetko, alebo nic". Ak je totiz zaloba o neplatnost len ciastocne opodstatnená, potom jej mozno len tazko vyhoviet v celom rozsahu. Inak by zalobca získal viac, ako má oprávnene nárok. V prípade potreby preto treba vykladat a uplatnovat clánok 264 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, ze úkon, ktorý je napadnutý zalobou o neplatnost, sa zrusí, ak je zaloba opodstatnená. 26. Ako v tejto súvislosti uviedol Súdny dvor, samotná skutocnost, ze súd povazuje dôvod uvedený zalobkynou na podporu jej zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu. Celkové zrusenie totiz nemôze byt prijaté, ak je úplne zjavné, ze tento dôvod, ktorý sa týka výlucne osobitného aspektu spochybneného aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie. ( [16]16 ) 27. Predovsetkým v konaní, ktoré má charakter správneho konania, svedcí navyse zásada hospodárnosti konania v prospech toho, aby sa právne akty Únie v prípade pochybností rusili iba ciastocne, pretoze týmto spôsobom sa môze zabránit prípadnému zopakovaniu správneho konania a moznému novému súdnemu konaniu, resp. môzu byt obmedzené, prinajmensom co sa týka ich predmetu. Osobitne v prípadoch právnej úpravy kartelov by zopakovanie správneho konania navyse mohlo byt v závislosti od skutkového stavu v rozpore so zásadou ne bis in idem. ( [17]17 ) Zrusenie rozhodnutí Komisie len v ciastocnom rozsahu je navyse viac v súlade so základnou poziadavkou úcinného zabezpecenia dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze Únie ( [18]18 ) ako ich kompletné zrusenie. 28. Ciastocné zrusenie aktu Únie je vsak mozné len vtedy, ak sú casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, oddelitelné od ostatných castí aktu (tzv. podmienka oddelitelnosti) ( [19]19 ). Podmienka oddelitelnosti nie je splnená, ak by ciastocné zrusenie napadnutého aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty. ( [20]20 ) 29. V rámci výkonu svojich právomocí podla clánku 264 ods. 1 ZFEÚ by teda Vseobecný súd mohol zrusit sporné rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Coppens v celom rozsahu, pokial by ciastocné zrusenie zmenilo podstatu tohto rozhodnutia. To je potrebné posúdit podla objektívnych kritérií. ( [21]21 ) 30. Vseobecný súd sa k týmto skutocnostiam v napadnutom rozsudku, zial, konkrétne nevyjadril. Vychádzal iba z toho, ze Komisia povazuje spolocnost Coppens za zodpovednú za jej úcast na jednotnom a pokracujúcom porusovaní, hoci sa dá dokázat iba úcast spolocnosti Coppens na jednej z troch zloziek celkovej kartelovej dohody, konkrétne na systéme tzv. predstieraných ponúk. ( [22]22 ) 31. Vseobecný súd - rovnako ako Coppens - zrejme vychádzal z toho, ze úcast spolocnosti na jednotnom a pokracujúcom porusovaní sa svojou podstatou zásadne odlisuje od dopustenia sa porusenia "iba" clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ). 32. Nie je to vsak tak. 33. Konstatovanie, ze spolocnost sa zúcastnuje na jednotnom a pokracujúcom porusovaní, predstavuje urcite "viac" v porovnaní s obycajným konstatovaním jej úcasti na jednej alebo viacerých castiach tohto porusovania. To vsak este v nijakom prípade neznamená, ze celková kartelová dohoda je vo vztahu ku konkrétnym dohodám, z ktorých sa skladá, aliud. Rozdiely sú skôr výlucne stupnovitej povahy. 34. Domnienka jednotného a pokracujúceho porusovania vedie v prípade, akým je prejednávaný prípad, k tomu, ze vsetkým úcastníkom kartelu mozno pripocítat zodpovednost za úkony iných úcastníkov konania - takmer ako spoluvinníkom -, a to aj v prípade, ze sa na kazdej samostatnej zlozke celkovej kartelovej dohody sami aktívne nezúcastnili. 35. Podla ustálenej judikatúry je podmienkou uvedenej zodpovednosti to, ze príslusný podnik preukázatelne vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo to racionálne mohol predpokladat a bol ochotný prevziat na seba súvisiace riziko. ( [23]23 ) 36. Inými slovami povedané, vzájomná zodpovednost za jednotlivé úkony je mozná, pokial príslusný úcastník kartelu vedel, alebo musel vediet, ze sa svojím úkonom stáva súcastou celkovej kartelovej dohody, a svojím správaním prispel k dosiahnutiu spolocných cielov, ktoré sledovali vsetci úcastníci kartelu a ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. ( [24]24 ) Rozsah a závaznost jednotlivých úkonov vo vztahu k celkovej kartelovej dohode sa môze individuálne zohladnit pri stanovení výsky pokuty pre kazdého úcastníka kartelu. ( [25]25 ) 37. Ak takéto vzájomné pripocítanie zodpovednosti za jednotlivé úkony zlyhá preto, lebo jeden z úcastníkov kartelu - ako v tomto prípade - nevedel o existencii celkovej kartelovej dohody a racionálne to nemohol ani predvídat, este to v nijakom prípade neznamená, ze by sa mal automaticky oslobodit od kazdej sankcie. Skôr nic nebráni tomu, aby bol nadalej povazovaný za zodpovedného za konkrétne dohody, na ktorých sa preukázatelne aktívne zúcastnoval ( [26]26 ) a ktorými sa sledoval ten istý protisútazný ciel. 38. Samotná skutocnost, ze by sa viaceré protisútazné dohody mohli povazovat za jednotné a pokracujúce porusovanie, totiz nevylucuje, aby kazdá jedna z týchto dohôd mohla samostatne predstavovat porusenie clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ). ( [27]27 ) Vseobecný súd to v plnej miere uznáva, ( [28]28 ) avsak bez toho, aby z toho odvodil potrebné závery pre svoj rozsudok. 39. Ako Komisia výstizne poznamenáva, tak celková kartelová dohoda, ako aj konkrétne dohody, na ktorých je zalozená, môzu sledovat rovnaký protisútazný ciel v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (clánok 101 ods. 1 ZFEÚ). ( [29]29 ) V prípade belgického stahovacieho kartelu spocíval tento spolocný protisútazný ciel v stanovení priamych a nepriamych cien za zahranicné stahovania z Belgicka a do Belgicka, v ciastocnom rozdelení trhu a v manipulovaní konania na získanie zákaziek. ( [30]30 ) Tento ciel sa odrazil v konkrétnych dohodách, ako aj v celkovej kartelovej dohode. 40. Za týchto okolností neexistovali v predmetnom prípade obavy, ze by co i len ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia iba v rozsahu, v akom sa spolocnosti Coppens pripísala zodpovednost za úcast na celkovej kartelovej dohode, zmenilo podstatu daného rozhodnutia. Ciastocné zrusenie by skôr viedlo k tomu, ze spolocnosti Coppens sa aj nadalej bude pripisovat zodpovednost za porusenie s rovnakým protisútazným cielom ako celková kartelová dohoda, hoci obmedzene na jej aktívnu úcast na jednej zlozke, a to na systéme predstieraných ponúk. 41. V konecnom dôsledku by teda Vseobecný súd mal podla clánku 264 ods. 1 ZFEÚ zrusit sporné rozhodnutie iba ciastocne. Zrusením sporného rozhodnutia v súvislosti so spolocnostou Coppens v celom rozsahu sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 42. Odvolanie Komisie je teda dôvodné a napadnutý rozsudok treba zrusit. V - Rozhodnutie o zalobe o neplatnost podanej spolocnostou Coppens 43. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze sám vydat konecný rozsudok, ak to dovoluje stav konania, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 44. Vseobecný súd vo svojom rozsudku v predmetnom prípade posúdil len cast zalobných dôvodov spolocnosti Coppens, ktoré sa predlozili v prvostupnovom konaní. Pri takom stave veci môze byt vhodné vrátit právny spor Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie. ( [31]31 ) Tento postup vsak nie je povinný. Hospodárnost konania skôr motivuje na to, aby Súdny dvor sám s konecnou platnostou rozhodol spor vzdy, ked sú spisy úplné, ked boli predlozené vsetky potrebné informácie a ked sa úcastníci konania mohli pred Vseobecným súdom vyjadrit k vsetkým relevantným skutocnostiam. ( [32]32 ) 45. Stav konania to práve umoznuje v prejednávanej veci. Na jednej strane skutkový stav v podstatných bodoch je nesporný a nevyzaduje si dalsie vysvetlenie. Na druhej strane úcastníci mali v prvostupnovom aj v odvolacom konaní dostatok prílezitostí na to, aby si pred súdmi Únie vymenili svoje názory na vsetky skutocnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie tohto prípadu. 46. Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby vyuzil svoje evokacné právo a právny spor s konecnou platnostou rozhodol sám. A - O zistení úcasti spolocnosti Coppens na porusovaní 47. Úcast spolocnosti Coppens na porusovaní sa konstatovala v bode 1 písm. i) sporného rozhodnutia za obdobie od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003. Coppens proti tomu v prvostupnovom konaní v podstate vzniesla tri výhrady, ktoré teraz preskúmam v pozmenenom poradí. 48. Po prvé spolocnost Coppens uvádza, ze neexistujú nijaké dôkazy o protisútaznom konaní v rokoch 1994 a 1995, za ktoré sa jej pripisuje zodpovednost. 49. Sporné rozhodnutie v skutocnosti neobsahuje nijaké konkrétne dôkazy o tom, ze spolocnost Coppens v rokoch 1994 a 1995 sama podávala predstierané ponuky alebo ze takéto predstierané ponuky pozadovala od ostatných úcastníkov kartelu. Komisia výslovne priznala, ze takými dôkazmi nedisponuje. Príslusné dôkazy existujú len za roky 1992 a 1993 a za roky 1996 az 2003. 50. Iba na základe tejto okolnosti vsak mozno nanajvýs vyvodit, ze spolocnost Coppens sa v rokoch 1994 a 1995 nezúcastnovala aktívne na realizácii dohody o predstieraných ponukách. Prípadne by sa to dalo zohladnit pri výpocte výsky pokuty. ( [33]33 ) 51. Záver, ktorý by uvedené prekracoval a podla ktorého spolocnost Coppens v rokoch 1994 a 1995 kartel úplne opustila, a teda sa nedopustila nijakého porusenia, vsak naproti tomu nemozno vyvodit. Samotná skutocnost, ze spolocnost nerealizuje výsledky porád alebo dohody s protisútazným predmetom, nemôze túto spolocnost zbavit jej zodpovednosti za úcast na karteli, pokial sa verejne nedistancovala od jeho obsahu. ( [34]34 ) Dôkazné bremeno je preto na strane danej spolocnosti. ( [35]35 ) 52. Spolocnost Coppens v predmetnom prípade nikdy podrobne nevysvetlila, ze sa osobitne v rokoch 1994 a 1995 otvorene distancovala od dohody o systéme predstieraných ponúk. Vzhladom na skutocnost, ze za nasledujúce roky opät existuje mnozstvo dôkazov o jej aktívnej úcasti na systéme predstieraných ponúk, také distancovanie sa javí aj ako málo pravdepodobné. 53. Za týchto okolností je neopodstatnená výhrada, ze Komisia v súvislosti s "medzerou" v rokoch 1994 a 1995 nepredpokladala úplné prerusenie úcasti spolocnosti Coppens na karteli, ale vychádzala iba z jej prechodnej neúcasti na vykonávaní kartelu. Prvá výhrada, ktorú uviedla spolocnost Coppens, sa preto musí zamietnut. 54. Po druhé spolocnost Coppens Komisii vytýka, ze relatívna váha jej úcasti na karteli sa nezohladnila nálezite. 55. Ani táto výhrada sa vsak netýka samotného konstatovania porusovania, ale môze byt relevantná nanajvýs v súvislosti s výskou pokuty. V predmetnej súvislosti vsak v kazdom prípade nemá nijaký význam. 56. Po tretie spolocnost Coppens napáda konstatovanie svojej úcasti na celkovej kartelovej dohode ako na jednotnom a pokracujúcom porusovaní. 57. Táto posledná výhrada je opodstatnená. Je síce zrejmé, ze Coppens sa aktívne zúcastnovala na protisútaznom systéme predstieraných ponúk, o com Komisia predlozila celkovo 67 samostatných dôkazov, ktoré uvedená spolocnost nespochybnila. Úcast na celkovej kartelovej dohode, ktorá by prekracovala tento rámec, vsak spolocnosti Coppens nebola dokázaná. Tak v spornom rozhodnutí, ako ani v konaní pred súdmi Únie totiz Komisia nepredlozila nijaké dôkazy, ktoré by preukazovali, ze spolocnost Coppens - s výnimkou predstieraných ponúk - vedela o protiprávnom konaní ostatných úcastníkov celkovej kartelovej dohody, alebo ho mohla rozumne predpokladat, a bola ochotná vziat na seba vyplývajúce riziko. ( [36]36 ) Kedze Komisia predsa len uplatnila zodpovednost voci tejto spolocnosti ako úcastnícke celkovej kartelovej dohody, dopustila sa zjavne nesprávneho právneho posúdenia. 58. Ako Coppens správne pripomína, toto nesprávne právne posúdenie sa nemôze napravit iba znízením pokuty, ktorá bola ulozená v bode 2 písm. k) sporného rozhodnutia. Uvedené pochybenie sa musí vziat do úvahy aj v súvislosti s konstatovaním porusenia v bode 1 písm. i) sporného rozhodnutia. Vo výroku sporného rozsudku sa musí správne uviest nielen sankcia, ale aj samotné protisútazné správanie, ktoré bolo základom sankcie. Inak by zaväzujúci rozsudok voci dotknutej spolocnosti, ktorý vychádza zo sporného rozhodnutia, prekrocil rámec toho, co jej z právneho hladiska mozno vytýkat. To by mohlo jednak negatívne ovplyvnit povest spolocnosti a jednak predstavovat pre nu nevýhodu, pokial ide o obcianskoprávne nároky tretích osôb, ako aj o budúce konania o kartelových dohodách. ( [37]37 ) 59. Ako uz bolo uvedené, ( [38]38 ) nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Komisia dopustila, nie je dôvodom úplného zrusenia sporného rozhodnutia vo vztahu k spolocnosti Coppens. Práve naopak, bod 1 písm. i) sporného rozhodnutia by sa mal v súlade s ustanoveniami clánku 264 ods. 1 ZFEÚ zrusit len v casti, v ktorej sa konstatuje úcast spolocnosti Coppens na jednotnom a pokracujúcom porusovaní, cize na celkovej kartelovej dohode, nad rámec jej úcasti na systéme predstieraných ponúk. B - O novom stanovení výsky pokuty 60. Ciastocné zrusenie bodu 1 písm. i) sporného rozhodnutia, ktoré navrhujem, má za následok aj potrebu opätovného rozhodnutia o pokute, ktorá je stanovená v bode 2 písm. k) daného rozhodnutia. V rámci svojho evokacného práva podla clánku 61 ods. 1 Statútu Súdneho dvora má Súdny dvor neobmedzenú diskrecnú právomoc, ktorá je mu priznaná clánkom 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 ( [39]39 ) zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy. Môze preto opätovne stanovit pokutu podla volného uvázenia. ( [40]40 ) Základ na výpocet pokuty 61. Základná výska pokuty by sa mala stanovit podla obratu z relevantných sluzieb, ktoré spolocnost Coppens dosiahla za celý posledný obchodný rok svojej úcasti na porusovaní. ( [41]41 ) V prípade spolocnosti Coppens je to obrat dosiahnutý v roku 2002 prostredníctvom medzinárodných stahovacích sluzieb, ktorý nesporne dosiahol výsku 58338 eur. ( [42]42 ) Týmto spôsobom mozno najlepsie zohladnit aj relatívnu velkost a význam príslusnej spolocnosti na predmetnom trhu, na co Coppens niekolkokrát upozornila. Závaznost a trvanie porusovania 62. V prípade stahovacieho kartelu ide o mimoriadne závazné porusenie, v rámci ktorého zúcastnené spolocnosti "priamo a nepriamo stanovili ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, rozdelili si trh a manipulovali postup pri predkladaní ponúk" ( [43]43 ). 63. Menej presvedcivý je v tejto súvislosti argument spolocnosti Coppens, ze jej úcast na systéme predstieraných ponúk je menej závazná ako úcast ostatných podnikov na cenových dohodách a systéme provízií. Ako totiz Komisia správne poznamenáva, aj systém predstieraných ponúk je vhodný na to, aby trvalo narusil hospodársku sútaz, zvýsil ceny za predmetné sluzby a tak v konecnom dôsledku znacne poskodil spotrebitela. V nijakom prípade teda nejde o ospravedlnitelný delikt. 64. Coppens sa nemôze odvolávat ani na to, ze v rámci systému predstieraných ponúk zohrávala iba bezvýznamnú úlohu. Niet totiz pochybností o tom, ze v 67 konkrétnych prípadoch podala táto spolocnost predstierané ponuky, to znamená castejsie ako väcsina ostatných úcastníkov kartelu. ( [44]44 ) Dalej treba zohladnit, ze Coppens nepodávala predstierané ponuky iba individuálne, ale casto sama vyzývala ostatných úcastníkov kartelu, aby predlozili také ponuky. Spolocnost Coppens sa teda aktívne aj pasívne v znacnom rozsahu zapájala do systému predstieraných ponúk. 65. Dalej nie je dôlezité, ako casto získala spolocnost Coppens samostatnú zákazku na stahovacie sluzby vdaka systému predstieraných ponúk. ( [45]45 ) Predkladanie predstieraných ponúk totiz vo vseobecnosti obsahuje riziko narusenia hospodárskej sútaze a vyssích cien, bez ohladu na to, kto urcitú zákazku získa. Hospodárska sútaz, cize v konecnom dôsledku spotrebitel, môze utrpiet ujmu aj vtedy, ak v konkrétnom prípade nenastane presne taký výsledok, aký úcastníci kartelu zamýslali. 66. Za týchto okolností povazujem v súvislosti so stahovacím kartelom cinitel vo výske 17 % relevantného obratu ( [46]46 ), ktorý zvolila Komisia, v zásade za vhodný na to, aby pri výpocte pokuty zohladnil stupen závaznosti porusovania. Aj odradzujúci cinitel vo výske dalsích 17 % relevantného obratu ( [47]47 ), ktorý Komisia uplatnila dodatocne, povazujem za primeraný; ( [48]48 ) spolocnost Coppens ho navyse v súdnom konaní nenapadla. 67. Kedze nemôzem konstatovat nijaké nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Komisia mala dopustit v súvislosti s trvaním porusovania zo strany spolocnosti Coppens, ( [49]49 ) pri výpocte výsky pokuty by sa v súlade so zisteniami uvedenými v spornom rozhodnutí malo vychádzat z obdobia 10 rokov a 9 mesiacov, co zodpovedá multiplikacnému cinitelovi 11. ( [50]50 ) 68. Týmto spôsobom sa vypocíta základná suma pokuty vo výske 119009,52 eura, ktorú mozno zaokrúhlit na 119000 eur. ( [51]51 ) Znízenie pokuty 69. Je vsak nutné zohladnit skutocnost, ze v predmetnom prípade sa nepodarilo dokázat úcast spolocnosti Coppens na stahovacom karteli ako na celkovej kartelovej dohode v podobe jednotného a pokracujúceho porusovania. ( [52]52 ) Skôr jej mozno pripisovat iba zodpovednost za zapojenie sa do protisútazného systému predstieraných ponúk. Ako uvádza aj Komisia, musí to viest k znízeniu pokuty. 70. Do úvahy by prichádzalo jednoducho znízit vypocítanú základnú výsku pokuty na polovicu. Systém predstieraných ponúk predstavoval v období úcasti spolocnosti Coppens na karteli jednu z dvoch zloziek celkovej kartelovej dohody, ktoré sa vtedy este vykonávali a ktoré - z hladiska ich závaznosti a úcinkov - mali mat priblizne rovnakú váhu. ( [53]53 ) 71. Podla môjho názoru by vsak taký postup nezohladnil v dostatocnej miere, ze celková kartelová dohoda predstavuje viac ako sumu jej jednotlivých zloziek. Práve z dôvodu jej specifického komplexného charakteru a interakcie medzi viacerými individuálnymi dohodami v rámci celku je celková kartelová dohoda mimoriadne vhodná na to, aby narusila hospodársku sútaz. Porusovanie, ktorého sa dopústa spolocnost zúcastnená na karteli, je preto pomerne ovela závaznejsie ako samotná úcast tejto spolocnosti na jednej ci viacerých konkrétnych zlozkách tohto kartelu. 72. Povazujem preto za primerané, aby sa spolocnosti Coppens v predmetnom prípade ulozila pokuta podstatne menej ako polovica vypocítanej základnej sumy, presnejsie priblizne jedna tretina, t. j. 39600 eur. 73. Okrem toho by sa malo zohladnit, ze za roky 1994 a 1995, teda za dva takmer z jedenástich rokov, neexistuje dôkaz o aktívnej úcasti spolocnosti Coppens na realizácii systému predstieraných ponúk. Pokial ide o predmetné roky, nemalo by to síce predstavovat dôvod na úplnú beztrestnost, pretoze v danom case bolo mozné Coppens nadalej povazovat za clenku kartelu. ( [54]54 ) Dodatocné znízenie základnej sumy napríklad o polovicu sumy pripadajúcej na dané dvojrocné obdobie, t. j. takmer o 10 %, sa vsak javí ako primerané. Penazná pokuta by tak dosiahla výsku 35900 eur. 74. Kedze Komisia nekonstatovala nijaké iné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti a takéto okolnosti neboli uplatnené ani pred súdmi Únie, nie je mozné uskutocnit dalsie zvýsenie ci znízenie vypocítanej pokuty. 75. Iba kvôli úplnosti treba poznamenat, ze takto vypocítaná pokuta nepresahuje ani maximálnu sumu vo výske 10 % celkového obratu spolocnosti Coppens, ktorá je stanovená na základe zákona [clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia Rady (ES) c. 1/2003]. ( [55]55 ) 76. Napokon, pokial ide o zásadu proporcionality, na ktorú sa odvolala spolocnost Coppens, táto zásada vyzaduje, aby bola pokuta v primeranom vztahu k druhu, závaznosti a dlzke zisteného porusovania. ( [56]56 ) Kedze Coppens sa pocas mnohých rokov dopústala mimoriadne závazného porusovania, je viac ako primerané, ak vypocítaná pokuta obsiahla významnú cast jej rocného obratu na predmetnom trhu medzinárodných stahovacích sluzieb, ktorá napokon predstavuje porovnatelne len malú cast celkového rocného obratu tejto spolocnosti v oblasti stahovacích sluzieb. Predbezný záver 77. Po opätovnom posúdení vsetkých okolností konkrétneho prípadu, predovsetkým druhu, závaznosti a trvania porusovania, ako aj relatívnej velkosti spolocnosti Coppens na predmetnom trhu, sa pokuta vo výske 35900 eur javí ako primeraná cinu a zavineniu. Pokial ide o zásadu proporcionality, nevyvoláva nijaké pochybnosti. VI - Trovy 78. Ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania (clánok 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora). 79. Podla clánku 69 ods. 3 prvého pododseku v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku, ak úcastníci mali úspech len v casti predmetu konania, Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania. V prejednávanej veci ide o takýto prípad. Komisia má síce v odvolacom konaní úspech v hlavnom bode odvolania, avsak vo veci samej má pred Súdnym dvorom úspech so svojou zalobou o neplatnost v podstatnej casti spolocnost Coppens, a to v zmysle riesenia, ktoré navrhujem. Vzhladom na to povazujem za spravodlivé celkovo posúdit trovy konania na oboch stupnoch, pricom Coppens bude znásat tretinu svojich vlastných trov konania a Komisii sa ulozí povinnost nahradit trovy konania vo zvysnej casti. VII - Návrh 80. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011 vo veci T-210/08, Verhuizingen Coppens/Komisia, sa zrusuje. 2. Bod 1 písm. i) rozhodnutia K(2008) 926 v konecnom znení z 11. marca 2008 vo veci COMP/38.543 sa zrusuje v tej casti, v ktorej sa nad rámec systému predstieraných ponúk konstatuje úcast spolocnosti Verhuizingen Coppens NV na jednotnom a pokracujúcom porusovaní. 3. Pokuta, ktorá sa spolocnosti Verhuizingen Coppens NV ulozila v bode 2 písm. k) tohto rozhodnutia, sa stanovuje na sumu 35900 eur. 4. Verhuizingen Coppens NV znása tretinu vlastných nákladov konania na oboch stupnoch. Európskej komisii sa ukladá povinnost nahradit trovy konania vo zvysnej casti. __________________________________________________________________ ( [57]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [58]2 ) V podstate porovnatelná otázka je aj predmetom odvolacieho konania Komisia/Aalberts Industries a i. (C-287/11 P). ( [59]3 ) Rozhodnutie Komisie z 11. marca 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), oznámené pod spisovou znackou K(2008) 926 v konecnom znení, a jeho zhrnutie bolo uverejnené v [60]Ú. v. EÚ C 188, s. 16; toto rozhodnutie mozno nájst v úplnom znení na internete iba na webovej stránke Komisie, Generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz, v nedôvernej verzii vo francúzskom jazyku (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/index.html). ( [61]4 ) Rozsudok zo 16. júna 2011, Verhuizingen Coppens/Komisie ([62]T-210/08, Zb. s. II-3713). ( [63]5 ) Veci Gosselin Group/Komisia a i. (C-429/11 P), Ziegler/Komisia (C-439/11 P), Komisia/Gosselin Group a i. (C-440/11 P) a Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P). ( [64]6 ) Tieto obdobia trvali od troch mesiacov do viac ako 18 rokov. ( [65]7 ) Allied Arthur Pierre, Compas, Coppens, Gosselin, Interdean, Mozer, Putters, Team Relocations, Transworld a Ziegler (pozri napríklad odôvodnenie 345 sporného rozhodnutia). ( [66]8 ) Podrobnejsie pozri odôvodnenia 307, 314 a 345 sporného rozhodnutia. ( [67]9 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 121 sporného rozhodnutia a body 10 az 12 napadnutého rozsudku. ( [68]10 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 123 az 153 sporného rozhodnutia. ( [69]11 ) Bod 1 sporného rozhodnutia. ( [70]12 ) Jednotlivé pokuty dosahovali výsku od 1500 eur do 9200000 eur. ( [71]13 ) Pozri bod 31 napadnutého rozsudku. ( [72]14 ) Okrem napadnutého rozsudku pozri rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia ([73]T-199/08, Zb. s. II-3507), Team Relocations a i./Komisia ([74]T-204/08 a T-212/08, Zb. s. II-3569), Gosselin Group a i./Komisia ([75]T-208/08 a T-209/08, Zb. s. II-3639) a Putters International/Komisia ([76]T-211/08, Zb. s. II-3729). ( [77]15 ) Pozri v tejto súvislosti aj rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([78]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 103). ( [79]16 ) Rozsudok Komisia/Département du Loiret (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 104). ( [80]17 ) Zásada ne bis in idem bráni podla clánku 50 Charty základných práv Európskej únie nielen tomu, aby bola dotknutá osoba stíhaná alebo potrestaná v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bola právoplatne odsúdená, ale aj tomu, aby bola opakovane stíhaná v dôsledku podozrenia z trestného cinu, v súvislosti s ktorým uz bola právoplatne oslobodená. Za také "oslobodenie" mozno povazovat, ak súdy Únie právoplatne zrusia rozhodnutie Komisie a opierajú sa pritom nielen o procesnoprávne, ale aj o skutkové alebo hmotnoprávne úvahy. ( [81]18 ) K zásadnému významu pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú uvedené v zmluvách v súvislosti s fungovaním vnútorného trhu, pozri napríklad rozsudky z 1. júna 1999, Eco Swiss ([82]C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36), a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([83]C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 20); okrem toho význam úcinného zabezpecenia dodrziavania týchto pravidiel bol prednedávnom zdôraznený v rozsudkoch z 11. júna 2009, X BV ([84]C-429/07, Zb. s. I-4833, body 34, 35 a 37), zo 7. decembra 2010, VEBIC ([85]C-439/08, Zb. s. I-12471, najmä body 59 a 61), a zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([86]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 19). ( [87]19 ) Rozsudky z 28. júna 1972, Jamet/Komisia ([88]37/71, Zb. s. 483, bod 11), z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia ([89]C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 257), z 10. decembra 2002, Komisia/Rada ([90]C-29/99, Zb. s. I-11221, bod 45), z 24. mája 2005, Francúzsko/Parlament a Rada ([91]C-244/03, Zb. s. I-4021, bod 12), z 27. júna 2006, Parlament/Rada ([92]C-540/03, Zb. s. I-5769, bod 27), Komisia/Département du Loiret (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 105), a z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko (C-505/09 P, bod 111). ( [93]20 ) Rozsudky Francúzsko a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 258 a 259), Francúzsko/Parlament a Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 13), Parlament/Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 28), a Komisia/Département du Loiret (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 106). ( [94]21 ) Rozsudky z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia ([95]C-239/01, Zb. s. I-10333, bod 37); Francúzsko/Parlament a Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 14) a Komisia/Estónsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 121). ( [96]22 ) Body 33 az 35 napadnutého rozsudku. ( [97]23 ) Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([98]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 83, 87 a 203), a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([99]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 83); pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([100]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 143), kde sa hovorí o "tacitnom schválení nezákonnej iniciatívy", ktoré vedie k "spolupáchatelstvu" a "pasívnemu spôsobu úcasti na porusení". ( [101]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 87). ( [102]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 90) a Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 86); pre predmetný prípad pozri body 69 az 72 týchto návrhov. ( [103]26 ) Podla zistení Vseobecného súdu sa v predmetnom prípade dokázala úcast spolocnosti Coppens na systéme predstieraných ponúk (pozri najmä bod 28 a na doplnenie bod 36 napadnutého rozsudku). ( [104]27 ) Pozri v tomto zmysle - v opacnom prípade - rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 81), ako aj Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 258). ( [105]28 ) Bod 36 napadnutého rozsudku. ( [106]29 ) Pozri v tomto zmysle tiez rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 82) a Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, body 258 a 259). ( [107]30 ) Bod 1 sporného rozhodnutia, ako aj body 15 a 30 napadnutého rozsudku. ( [108]31 ) Pozri najmä rozsudky z 20. februára 1997, Komisia/Daffix ([109]C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 41), z 18. júla 2007, EAR/Karatzoglou ([110]C-213/06 P, Zb. s. I-6733, bod 47), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony/Impala ([111]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 190). ( [112]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1999, Atlanta/Komisia a Rada ([113]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 69), zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([114]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 148), z 18. júla 2007, Indústrias Químicas del Vallés/Komisia ([115]C-326/05 P, Zb. s. I-6557, bod 71), a z 22. marca 2007, Regione siciliana/Komisia ([116]C-15/06 P, Zb. s. I-2591, bod 41). ( [117]33 ) Rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([118]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 510), Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 85) a Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 145). ( [119]34 ) Rozsudky zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia ([120]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 50), Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 85) a Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 144). ( [121]35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 96), Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 81) a Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 142). ( [122]36 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v bodoch 3 a 12, ako aj v poznámke pod ciarou 23. ( [123]37 ) V budúcich konaniach o kartelových dohodách môze napríklad vzniknút otázka, ci sa má alebo nemá spolocnost klasifikovat ako recidivistka. ( [124]38 ) Pozri v tejto súvislosti body 22 az 41 týchto návrhov. ( [125]39 ) [126]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [127]40 ) Rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 218) a z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([128]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 244); pozri tiez rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([129]C-185/95 P, Zb. s. I-8485, body 141 a 142), zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia ([130]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, bod 83), a Sarrió/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 102). ( [131]41 ) Podla judikatúry nemôze byt stanovenie primeranej pokuty iba výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate; pozri rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([132]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 121), z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia ([133]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 100), a na doplnenie rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia ([134]T-77/92, Zb. s. II-549, body 94 a 95). ( [135]42 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 540 sporného rozhodnutia. ( [136]43 ) Bod 1 sporného rozhodnutia. ( [137]44 ) Pozri odôvodnenie 237 sporného rozhodnutia. ( [138]45 ) Spolocnost Coppens uvádza, ze bola úspesná len v prípade 23 % predmetných zákaziek. ( [139]46 ) Odôvodnenie 543 sporného rozhodnutia. ( [140]47 ) Odôvodnenie 555 a 556 sporného rozhodnutia. ( [141]48 ) Oprávnenie uplatnovat odradzujúci faktor je uznané v judikatúre; pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 106), z 29. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([142]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 16), a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([143]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 102). ( [144]49 ) Pozri body 48 az 53 týchto návrhov. ( [145]50 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 547 sporného rozhodnutia. ( [146]51 ) V tomto zmysle výpocty Komisie (pozri odôvodnenie 558 sporného rozhodnutia). ( [147]52 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v bodoch 3 a 12, ako aj v poznámke pod ciarou 23. ( [148]53 ) Dohody o cenách ako tretia zlozka celkovej kartelovej dohody sa podla zistení Komisie pouzívali iba do mája 1990 (pozri bod 8 týchto návrhov). ( [149]54 ) Pozri body 48 az 53 týchto návrhov. ( [150]55 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 605 sporného rozhodnutia, kde je relevantný celkový obrat spolocnosti Coppens za rok 2006 vycíslený na sumu 1046318 eur. ( [151]56 ) V súvislosti s dodrziavaním zásady proporcionality pri výpocte penazných pokút pozri vo vseobecnosti rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 319). References 1. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#t-ECR_62011CC0441_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0002 59. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0003 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:188:TOC 61. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0004 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0210&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0005 64. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0006 65. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0007 66. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0008 67. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0009 68. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0010 69. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0011 70. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0012 71. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0013 72. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0014 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0208&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0015 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 79. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0016 80. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0017 81. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0018 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0126&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0429&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0439&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0019 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0037&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0068&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0029&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0244&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0540&locale=SK 93. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0020 94. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0021 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0239&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0022 97. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0023 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0024 102. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0025 103. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0026 104. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0027 105. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0028 106. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0029 107. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0030 108. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0031 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0213&locale=SK 111. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 112. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0032 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0326&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0015&locale=SK 117. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0033 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0034 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0035 122. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0036 123. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0037 124. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0038 125. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0039 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:001:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0040 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0041 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0077&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0042 136. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0043 137. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0044 138. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0045 139. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0046 140. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0047 141. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0048 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0049 145. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0050 146. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0051 147. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0052 148. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0053 149. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0054 150. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0055 151. file:///tmp/lynxXXXXMTE88J/L94010-7774TMP.html#c-ECR_62011CC0441_SK_01-E0056