NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 29. novembra 2012 ( [1]1 ) Vec C-440/11 P Európska komisia proti Stichting Administratiekantoor Portielje a i. "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP -- Pojem podnik -- Pripísanie protisútazného správania, ktorého sa dopustila obchodná spolocnost, nadácii, ktorá priamo alebo nepriamo kontroluje 100 % obchodný podiel v tejto spolocnosti, ale sama nevykonáva hospodársku cinnost -- 'Stahovací kartel` -- Trh s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku" I - Úvod 1. Prejednávaný prípad opätovne ponúka Súdnemu dvoru prílezitost, aby spresnil svoju judikatúru venovanú mimoriadne spornej problematike zodpovednosti materských spolocností za protisútazné správanie ich 100 % dcérskych spolocností. Ide tu v podstate o otázku, ci pripísanie uvedenej zodpovednosti v oblasti kartelového práva je podmienené tým, ze materská spolocnost vykonáva vlastnú hospodársku cinnost, to znamená, ze sa sama osebe povazuje za podnik v zmysle európskeho práva hospodárskej sútaze, alebo ci postacuje, ak uvedenú hospodársku cinnost vykonáva dcérska spolocnost a obe - materská a dcérska spolocnost - spolocne tvoria podnik. 2. Táto právna otázka vyvstáva v súvislosti so "stahovacím kartelom", ktorý Európska komisia odhalila pred niekolkými rokmi na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku a ktorý bol 11. marca 2008 predmetom rozhodnutia o ulození pokuty (dalej aj "sporné rozhodnutie"). ( [2]2 ) Komisia okrem dalsích deviatich spolocností, resp. skupín spolocností, obvinila z úcasti na stahovacom karteli spolocnost Gosselin Group NV (dalej "Gosselin") a ulozila jej pokutu. Okrem toho v prípade casti tejto pokuty uplatnila Komisia zodpovednost voci Stichting Administratiekantoor Portielje (dalej "nadácia Portielje" alebo "Portielje") ako solidárnej dlznícke, ktorá je rodinnou nadáciou priamo ci nepriamo kontrolujúcou 100 % obchodný podiel na spolocnosti Gosselin a v záujme zakladajúcich rodinných príslusníkov má zabezpecit jednotné vedenie spolocnosti Gosselin. 3. Vseobecný súd Európskej únie vsak solidárnu zodpovednost nadácie Portielje povazoval za protiprávnu, co odôvodnil vo svojom rozsudku zo 16. júna 2011 (dalej aj "rozsudok Vseobecného súdu" alebo "napadnutý rozsudok") ( [3]3 ) v prvom rade tým, ze Portielje nevykonáva sama ziadnu hospodársku cinnost, a preto nie je podnikom. 4. Tento rozsudok teraz Komisia napáda svojím odvolaním. Podla jej názoru je z hladiska pripísania zodpovednosti podla práva hospodárskej sútaze relevantné jedine to, ci materská a dcérska spolocnost - v prejednávanom prípade teda nadácia Portielje a spolocnost Gosselin - spolocne tvoria podnik v zmysle európskeho práva hospodárskej sútaze a ci mozno tomuto hospodárskemu subjektu vytýkat úcast na karteli. 5. Súdny dvor sa bude onedlho v rámci dalsích odvolacích konaní vo veci stahovacieho kartelu zaoberat radom dalsích právnych otázok. ( [4]4 ) II - Okolnosti predchádzajúce sporu 6. Gosselin je obchodná spolocnost so sídlom v Belgicku, ktorá bola zalozená v roku 1983 a od 20. decembra 2007 pôsobí pod súcasným obchodným menom ako stahovacia spolocnost. ( [5]5 ) 7. Portielje je nadácia zalozená v roku 2001 so sídlom v Holandsku, prostredníctvom ktorej sa akcionári z okruhu zakladajúcich rodinných príslusníkov spolocnosti Gosselin spojili, aby zabezpecili jednotné vedenie spolocnosti Gosselin. Sama Portielje nevykonáva ziadnu komercnú cinnost. 8. Ciastocne priamo a ciastocne nepriamo kontroluje táto rodinná nadácia od 1. januára 2002 vsetky obchodné podiely spolocnosti Gosselin. Konkrétne Portielje ako správkyna vlastní 92 % akcií Gosselin a zostávajúcich 8 % patrí spolocnosti Vivet en Gosselin NV; 99,87 % podiel poslednej menovanej spolocnosti vlastní opät Portielje. A - Skutkový stav a správne konanie 9. Podla záverov vysetrovania Komisie existoval na trhu s medzinárodnými stahovacími sluzbami v Belgicku v rokoch 1984 az 2003 kartel, na ktorom sa v rôznych obdobiach ( [6]6 ) a v rozlicnej miere zúcastnovalo desat stahovacích spolocností. ( [7]7 ) 10. Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze v prípade uvedeného kartelu ide o celkovú kartelovú dohodu vo forme jediného a nepretrzitého porusovania, ( [8]8 ) ktoré bolo celkovo zalozené na troch druhoch dohôd: ( [9]9 ) -- na dohodách o cenách, v ktorých sa zúcastnené stahovacie spolocnosti dohodli na odmenách za svoje sluzby zákazníkom, -- na dohodách o systéme financnej kompenzácie za odmietnuté alebo neuskutocnené ponuky (provízie); na základe nich mali konkurenti spolocnosti, ktorá získala zákazku na sluzbu medzinárodného stahovania, dostat do urcitej miery financné odskodnenie bez ohladu na to, ci sami podali, alebo nepodali ponuku týkajúcu sa zákazky; uvedené provízie boli utajenou súcastou konecnej ceny, ktorú spotrebitel zaplatil za príslusné stahovacie sluzby, -- na dohodách o rozdelení trhu prostredníctvom systému fiktívnych cenových ponúk (predstierané ponuky), ktoré stahovacia spolocnost predlozila zákazníkovi alebo subjektu, ktorý sa stahoval, bez toho, aby mala v úmysle stahovanie uskutocnit; na tento úcel oznámila vzdy jedna spolocnost svojim konkurentom cenu vrátane poistnej sadzby a poplatku za skladovanie, ktorú si mali fakturovat za fiktívnu sluzbu. 11. Kým dohody o províziách a predstieraných ponukách sa uplatnovali pocas celého obdobia existencie kartelu (od roku 1984 do roku 2003), uskutocnovanie dohôd o cenách po máji 1990 sa nepodarilo dokázat. ( [10]10 ) 12. Komisia zo skutkového stavu, ktorý zistila, v spornom rozhodnutí vyvodila, ze zúcastnené spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze pocas rôznych období "priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku a tým, ze si ciastocne rozdelili trh a manipulovali postup pri predkladaní ponúk" ( [11]11 ). 13. Sporné rozhodnutie sa dorucilo celkovo 31 právnickým osobám, ktorým Komisia okrem toho za uvedené porusenie ulozila, scasti individuálne a scasti ako solidárnym dlzníkom, penazné pokuty v rozlicnej výske. ( [12]12 ) 14. Podla zistení Komisie v clánku 1 písm. c) sporného rozhodnutia bola Gosselin v case od 31. januára 1992 do 18. septembra 2002 úcastníckou celkového kartelu a v case od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002 sa zúcastnovala na karteli "spolocne so Stichting Administratiekantoor Portielje". Podla clánku 2 písm. e) sporného rozhodnutia bola spolocnosti Gosselin za to ulozená pokuta vo výske 4,5 milióna eur, pricom Portielje bola ako solidárnej dlznícke pripísaná spoluzodpovednost za cast tejto pokuty vo výske 370000 eur. 15. Komisia pozmenovacím rozhodnutím z 24. júla 2009 ( [13]13 ) opravila sporné rozhodnutie v tom zmysle, ze pokuta, ktorá bola ulozená spolocnosti Gosselin, bola znízená na sumu 3,28 milióna eur, pricom Portielje mala byt ako solidárna dlznícka teraz spoluzodpovedná uz len za sumu 270000 eur. Táto zmena bola dôsledkom prepocítania obratov, ktoré mali byt podla názoru Komisie zohladnené na úcely stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej spolocnosti Gosselin a nadácii Portielje. B - Konanie na prvom stupni 16. Viacerí adresáti sporného rozhodnutia sa prostredníctvom zalôb o neplatnost tohto rozhodnutia domáhali právnej ochrany na Vseobecnom súde. ( [14]14 ) 17. Zaloby, ktoré 4. júna 2008 podali Gosselin a Portielje, Vseobecný súd spojil na úcely spolocného pojednávania a vydania spolocného rozhodnutia. 18. V nadväznosti na zalobu vo veci T-208/08 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom ( [15]15 ) zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom konstatovala úcast spolocnosti Gosselin na porusovaní za obdobie od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996. V súlade s tým Vseobecný súd znízil pokutu ulozenú spolocnosti Gosselin na 2,32 milióna eur. Vo zvysnej casti Vseobecný súd zalobu spolocnosti Gosselin zamietol a kazdému z úcastníkov ulozil povinnost znásat vlastné trovy konania. 19. V nadväznosti na zalobu vo veci T-209/08 Vseobecný súd takisto napadnutým rozsudkom ( [16]16 ) zrusil sporné rozhodnutie vo vztahu k nadácii Portielje v celom rozsahu a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. III - Konanie pred Súdnym dvorom 20. Návrhom z 25. augusta 2011 podala Komisia proti rozsudku Vseobecného súdu predmetné odvolanie. Predmetom tohto odvolania je iba tá cast napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd vyhovel zalobe nadácie Portielje o neplatnost vo veci T-209/08. ( [17]17 ) Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusuje rozhodnutie K(2008) 926 v znení rozhodnutia K(2009) 5810, pokial sa týka nadácie Portielje, -- zamietol zalobu nadácie Portielje, -- zaviazal nadáciu Portielje na náhradu trov konania pred Vseobecným súdom a pred Súdnym dvorom. 21. Portielje navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Komisie ako nedôvodné a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 22. K odvolaniu sa úcastníci konania pred Súdnym dvorom vyjadrili písomne a na pojednávaní, ktoré sa konalo 24. októbra 2012. IV - Posúdenie 23. V ustálenej judikatúre k clánku 81 ES (pôvodný clánok 85 Zmluvy o EHS, teraz clánok 101 ZFEÚ) ( [18]18 ) sa uznáva, ze materská spolocnost môze byt za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti solidárne zodpovedná aj v tom prípade, ak bola dcérska spolocnost do príslusného kartelu zapojená len nepriamo. Taká spoluzodpovednost vzniká najmä vtedy, ak dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v zásade sa riadi pokynmi jej materskej spolocnosti, to znamená, ak bola vystavená rozhodujúcemu vplyvu materskej spolocnosti. ( [19]19 ) Ak materská spolocnost v relevantnom case vlastní vsetky alebo takmer vsetky podiely vo svojej dcérskej spolocnosti, potom existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu ( [20]20 ) ("100 % domnienka" ( [21]21 ) alebo "judikatúra Akzo Nobel"). 24. Komisia vycíta Vseobecnému súdu, ze sa v prejednávanom prípade pri uplatnení týchto zásad dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Opiera sa pritom o dva odvolacie dôvody, z ktorých jeden je venovaný osobnej pôsobnosti clánku 81 ES (pozri cast A nizsie) a druhý moznostiam vyvrátenia 100 % domnienky (pozri cast B nizsie). A - O stanovení osobnej pôsobnosti clánku 81 ES (prvý odvolací dôvod) 25. Prvý odvolací dôvod nastoluje niekolko zásadných právnych otázok v súvislosti s pojmom podnik upraveným v práve hospodárskej sútaze, a teda v konecnom dôsledku sa zameriava na osobnú pôsobnost clánku 81 ES a clánku 23 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [22]22 ), ktoré sú adresované podnikom a zdruzeniam podnikov. ( [23]23 ) 26. V prvom odvolacom dôvode Komisia napáda body 36 az 50 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia "nepreukázala, ze Portielje bola podnikom v zmysle clánku 81 ES" ( [24]24 ), a preto vyhovel zalobe nadácie Portielje o neplatnost, ktorá bola podaná proti spornému rozhodnutiu. Podla názoru Vseobecného súdu by nadácia Portielje sama musela byt podnikom, aby bola solidárne spoluzodpovedná za úcast spolocnosti Gosselin na stahovacom karteli. ( [25]25 ) 1. Pojem podnik v rámci clánku 81 ES (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 27. Komisia v prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisie namieta, ze Vseobecný súd sa opieral o kritérium, ktoré z právneho hladiska nebolo správne. Vseobecný súd neprávom stanovil ako podstatu svojho posudzovania to, ci je spolocnost Portielje sama podnikom, namiesto toho, aby si polozil otázku, ci Portielje a Gosselin spolocne tvoria jeden podnik. Podla názoru Komisie tým Vseobecný súd uskutocnil nesprávny výklad pojmu podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. 28. Je nesporné, ze v rámci práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý hospodársky subjekt, ktorý vykonáva hospodársku cinnost, a to bez ohladu na jeho právnu formu a spôsob financovania. ( [26]26 ) Zrejmé je aj to, ze uvedený hospodársky subjekt môze pozostávat z niekolkých fyzických alebo právnických osôb. ( [27]27 ) 29. Z tejto definície pojmu vychádzal aj Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. ( [28]28 ) Vseobecný súd vsak zároven doplnil, ze "materskú spolocnost podniku, ktorý sa dopustil porusenia clánku 81 ES, nemozno sankcionovat rozhodnutím na základe clánku 81 ES, pokial sama nie je podnikom" ( [29]29 ). 30. Tým je vyjadrené zásadné nesprávne chápanie pojmu podnik v súvislosti so zodpovednostou materských spolocností za protisútazné správanie ich dcérskych spolocností. 31. Spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej a dcérskej spolocnosti sa totiz odôvodnuje skutocnostou, ze ak nie je dcérska spolocnost vo vztahu k materskej spolocnosti dostatocne nezávislá, ( [30]30 ) obe spolocnosti vystupujú spolocne ako právne subjekty jednotného podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze. Obe tak tvoria hospodársky celok a v rámci svojho interného vztahu môzu vyuzit tzv. privilégium koncernu, to znamená, ze na dohody medzi nimi sa zákaz kartelov nevztahuje. ( [31]31 ) Naopak, materská a dcérska spolocnost tvoria aj smerom navonok hospodársky celok, a teda musia spolocne a nerozdielne niest zodpovednost aj za prípadné protisútazné správanie podniku, ktorý spolu stelesnujú. ( [32]32 ) 32. Vseobecný súd sa preto neprávom domnieval, ze v prípade konceptu podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze a pri pripísaní správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti ide o "dva rozdielne pojmy" ( [33]33 ). V skutocnosti sú pojem podnik a pripísanie zodpovednosti podla práva hospodárskej sútaze dve strany tej istej mince. V spolocnej solidárnej zodpovednosti materskej a dcérskej spolocnosti za protisútazné správanie, ako bolo povedané, je vyjadrené, ze obe sú spolu právnymi subjektmi jediného podniku. Vytvorenie tohto hospodárskeho celku materskou a dcérskou spolocnostou je nevyhnutnou a zároven dostatocnou podmienkou spolocnej solidárnej zodpovednosti materskej spolocnosti za protisútazné správanie, ktorého sa dopustí jej dcérska spolocnost. 33. Právny názor vyjadrený v napadnutom rozsudku, podla ktorého musí byt aj materská spolocnost sama osebe podnikom, aby bola spoluzodpovedná za protisútazné správanie svojej dcérskej spolocnosti, by v konecnom dôsledku viedol k tomu, ze rozdelenie zodpovednosti v oblasti práva hospodárskej sútaze medzi materskú a dcérsku spolocnost by sa viazalo na dodatocnú podmienku, ktorá v tejto forme este nikdy nebola uznaná. 34. Podla môjho názoru z doterajsej judikatúry nie je mozné takúto dodatocnú podmienku nijako odvodit. Ak by taká podmienka existovala, tak by napríklad vo veci Akzo Nobel, co je za posledné roky "leading case" problematiky, ktorá je predmetom diskusie, spolocnost Akzo Nobel NV ako cistá holdingová spolocnost ( [34]34 ) nesmela byt adresátom rozhodnutia o ulození pokuty. 35. Vseobecný súd sa v tomto bode nezaoberá rozsudkom Akzo Nobel ( [35]35 ) a nepodáva ani iné odôvodnenie existencie uvedenej dodatocnej podmienky, o ktorej tvrdí, ze existuje. Obmedzuje sa na to, ze cituje tri rozsudky Vseobecného súdu, viac ci menej vybraté náhodne, ( [36]36 ) v ktorých podla jeho názoru malo byt "nesporné", "ze materská spolocnost bola podnikom" ( [37]37 ). 36. Z hladiska potrestania protisútazného správania podniku na základe clánku 81 ES (teraz clánku 101 ZFEÚ) v spojení s clánkom 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 vsak nie je relevantné, ci sú vsetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú z právneho hladiska stelesnením tohto podniku, samy osebe hospodársky aktívne, a teda kazdú z nich mozno povazovat za podnik. 37. Rozhodujúce je len to, ze podnik sa - z globálneho hladiska - dopustil porusenia a ze vsetky fyzické a právnické osoby, ktorým sa na úcely potrestania tohto porusenia dorucí rozhodnutie o ulození pokuty, sú právnymi subjektmi tohto spolocného podniku. Pomocou sankcií ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 sa má totiz zaistit, aby osoby, ktoré majú rozhodujúci vplyv na podnik, ktorý je súcastou kartelu, boli zodpovedné podla zásady osobnej zodpovednosti, a postarat sa o to, aby sa podnik takéhoto porusenia uz nedopustil. ( [38]38 ) Vzhladom na tento ciel nie je dôlezité, ci uvedené fyzické alebo právnické osoby vykonávajú hospodársku cinnost aj inak - to znamená nezávisle od svojho vplyvu na podnik, ktorý sa zúcastnuje na karteli. 38. Z celkového hladiska teda mozno konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze materskú spolocnost podniku nemozno sankcionovat, pokial sama nie je podnikom, a následne skúmal, ci Portielje sama osebe bola podnikom. ( [39]39 ) 39. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. 2. Uplatnitelnost 100 % domnienky na vztah nadácie Portielje k spolocnosti Gosselin (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 40. Kvôli úplnosti sa este dalej vyjadrím k druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorý Komisia uplatnila subsidiárne. V podstate sa zaoberá otázkou, ci 100 % domnienka, tak ako vyplýva z judikatúry vo veci Akzo Nobel, ( [40]40 ) môze mat význam, pokial ide o vztah nadácie Portielje k spolocnosti Gosselin. Komisia si myslí, ze Vseobecný súd v prejednávanom prípade uplatnitelnost tejto 100 % domnienky neprávom poprel. 41. Predmetom tejto námietky sú tvrdenia Vseobecného súdu uvedené v bodoch 46 az 49 napadnutého rozsudku, ktoré sú zalozené na konstatovaní, ze Portielje "nevykonáva priamu hospodársku cinnost" ( [41]41 ). Za týchto okolností vsak povaha podniku v prípade Portielje mohla z pohladu Vseobecného súdu vyplynút z "nepriamej úcasti" na hospodárskej cinnosti spolocnosti Gosselin. O tejto skutocnosti Vseobecný súd, odvolajúc sa na body 111 az 113 rozsudku vo veci Casa di Risparmio di Firenze ( [42]42 ), ktorý sa týkal práva státnej pomoci, pozaduje od Komisie konkrétny dôkaz o "vplyve" spolocnosti Portielje na "riadenie" spolocnosti Gosselin a neumoznuje uplatnenie 100 % domnienky. ( [43]43 ) 42. Vseobecný súd sa v tej súvislosti konkrétne opiera o formuláciu v rozsudku Casa di Risparmio di Firenze, podla ktorého jednoduchá drzba podielov, aj kontrolných, sama osebe nepredstavuje hospodársku cinnost. ( [44]44 ) Naopak, nadácia, ktorá drzí kontrolné podiely v spolocnosti, sa musí povazovat za zúcastnenú na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným "podnikom", ak skutocne priamo alebo nepriamo vykonáva túto kontrolu "vplyvom" na jej správu. ( [45]45 ) 43. Vseobecný súd z danej casti rozsudku vo veci Cassa di Risparmio di Firenze vyvodil, ze dôkazné bremeno týkajúce sa vplyvu nadácie, ktorá nie je hospodársky aktívna, ako Portielje, na obchodnú spolocnost, ktorá pôsobí na trhu, ako je Gosselin, je na strane Komisie a Komisia nemôze svoje dôkazné bremeno uniest tým, ze - uplatniac judikatúru Akzo Nobel - odkáze na (takmer) 100 % kontrolu spolocnosti nadáciou. ( [46]46 ) 44. Tento názor Vseobecného súdu je z právneho hladiska nesprávny. 45. Napriek odlisnému názoru Vseobecného súdu existuje zhoda medzi rozsudkom Cassa di Risparmio di Firenze a judikatúrou Akzo Nobel. V jednom aj druhom prípade podmienuje Súdny dvor domnienku hospodárskeho celku a na základe toho existenciu jedného podniku medzi "materskou spolocnostou" a jej "dcérskou spolocnostou" tým, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost. ( [47]47 ) 46. Judikatúra Akzo Nobel síce pre "mimoriadny prípad", ked materská spolocnost drzí vsetky alebo takmer vsetky podiely v dcérskej spolocnosti, uznáva okrem toho aj vyvrátitelnú "domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu" materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti (100 % domnienka) ( [48]48 ), zatial co v rozsudku vo veci Cassa di Risparmio di Firenze ( [49]49 ) sa o ziadnej takej domnienke nehovorí. 47. Nespomenutie 100 % domnienky v rozsudku Cassa di Risparmio di Firenze by vsak mohlo v prvom rade vyplývat z druhu konania v danej veci: islo o návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorého predmetom vôbec neboli otázky dokazovania. Okrem toho treba vziat do úvahy, ze Súdny dvor sa vo veci Cassa di Risparmio di Firenze nemal osobitne zaoberat specifickým prípadom 100 % alebo takmer 100 % kontroly, ale úplne vseobecne "kontrolnými podielmi", co zahrna aj podiely, ktoré sú výrazne pod hranicou 100 %. 48. Vzhladom na to Vseobecný súd precenil skutocnost, ze Súdny dvor v rozsudku Cassa di Risparmio di Firenze "nekonstatoval... vyvrátitelnú domnienku 'vplyvu`" ( [50]50 ), ako ju poznáme z judikatúry Akzo Nobel. 49. Predovsetkým nie je zrejmé nic, co by svedcilo v prospech toho, ze Súdny dvor vo veci Cassa di Risparmio di Firenze upustil od uznania 100 % domnienky z dôvodu chýbajúcej povahy podniku v prípade "materských spolocností" alebo z dôvodu jej povahy nadácie. 50. Aj ked Súdny dvor nedávno úplne nevylúcil, ze pojem hospodársky celok sa v oblasti státnej pomoci odlisuje od pojmu, ktorý sa uplatnuje v ostatných oblastiach práva hospodárskej sútaze, ( [51]51 ) doposial sa stále usiloval o absolútne jednotný výklad pojmu podnik vo vsetkých oblastiach práva hospodárskej sútaze, ( [52]52 ) v neposlednom rade aj v rozsudku vo veci Cassa di Risparmio di Firenze. ( [53]53 ) Tejto línie by sa Súdny dvor mal pridrziavat aj v prejednávanom prípade. 51. Ze Súdny dvor speciálne v rozsudku Cassa di Risparmio di Firenze a v judikatúre Akzo Nobel vychádza z rovnakého pojmu podniku, dokazujú aj niektoré krízové odkazy medzi týmito dvoma smermi judikatúry. ( [54]54 ) Na to správne poukázala Komisia v tomto konaní pred Súdnym dvorom. 52. Súhrnne povedané, z rozsudku Cassa di Risparmio di Firenze nevyplýva ziadny základ uplatnenia 100 % domnienky vo vztahu, aký existuje medzi nadáciou Portielje a obchodnou spolocnostou Gosselin. 53. Okrem toho, na rozdiel od názoru Portielje, 100 % domnienka nevedie k obráteniu dôkazného bremena. Jej obsahom je skôr len úprava posúdenia dôkazov v súvislosti s rozdelením zodpovednosti za porusenie kartelového práva medzi materskú a dcérsku spolocnost. Kedze 100 % (alebo takmer 100 %) úcast materskej spolocnosti na jej dcérskej spolocnosti umoznuje prima facie dospiet k záveru o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu, táto materská spolocnost je povinná vyvrátit tento záver predkladaním relevantných dôkazov, ktoré vedú k opacnému záveru; v opacnom prípade uvedený záver splna poziadavky dôkazného bremena. Inak povedané, vzniká interakcia medzi dôkaznými bremenami, ktorá predchádza otázke objektívneho dôkazného bremena. ( [55]55 ) 54. Na rozdiel od názoru Portielje uplatnením 100 % domnienky nedochádza ani k rozsíreniu jej pôsobnosti na taký prípad, akým je ten prejednávaný. Cielom tejto domnienky je totiz ulahcit úcinné presadzovanie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sú obsahom Zmlúv, a zároven ulahcit zachovanie zásady osobnej zodpovednosti, ako aj zarucit právnu istotu. ( [56]56 ) Z toho pohladu sa situácia nadácie, akou je Portielje, ktorej funkciou je zaistit "jednotné vedenie" obchodnej spolocnosti, ktorú kontroluje, nedá posúdit inak ako situácia "klasickej" materskej spolocnosti vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti alebo situácia holdingovej spolocnosti vo vztahu k spolocnostiam koncernu, ktoré kontroluje. Vsetky uvedené materské spolocnosti majú obrovský hospodársky záujem na konkrétnej cinnosti svojich dcérskych spolocností na trhu. Bolo by v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak by sa medzi nimi robili rozdiely v súvislosti so zodpovednostou v oblasti kartelového práva. 55. Pokial ide o ich zodpovednost za obchodovanie spolocností, ktoré sú im podriadené, je irelevantné, ze institúcie, ktoré vykonávajú kontrolu - ci uz nadácie, holdingové spolocnosti, alebo materské spolocnosti rôzneho druhu -, vykonávajú vlastnú hospodársku cinnost. Pokial by neexistoval záujem vynat vo vseobecnosti aj nadácie alebo holdingové spolocnosti, ktoré samy nie sú hospodársky aktívne, z pôsobnosti 100 % domnienky, vytvoril by sa priestor na obchádzanie úcinnej spoluzodpovednosti vedenia koncernu za protisútazné správanie, ktorého sa v oblasti kartelového práva dopustili podriadené casti koncernu, hoci v rámci príslusného koncernu "potahujú za nitky v úzadí" ( [57]57 ). 56. Relevantný nie je koniec koncov ani argument Portielje, ze uplatnenie 100 % domnienky na prípad, akým je ten prejednávaný, by v inej situácii, ked má stát úcast v obchodnej spolocnosti, viedlo k nezmyselným záverom. Tým sa totiz hovorí o cisto hypotetickom probléme, ktorý sa v prejednávanom prípade vôbec nevyskytuje. Portielje sa vôbec nenachádza v takej situácii, ktorá by sa dala porovnat s postavením státu ako investora, jej aktivity sa vsak obmedzujú - pokial je známe - výlucne na zaistenie jednotného vedenia jediného rodinného podniku. Odhliadnuc od toho, Súdny dvor uz ukázal, ze úplne zohladnil mimoriadnu situáciu státu v súvislosti so zodpovednostou za prípadné porusenie kartelového práva zo strany spolocností, ktoré kontroluje. ( [58]58 ) Neexistuje teda dôvod na obavy, ktoré vyjadrila nadácia Portielje. 57. Celkovo je teda druhá cast prvého odvolacieho dôvodu takisto dôvodná. B - O vyvrátitelnosti domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (druhý odvolací dôvod) 58. Druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 51 az 59 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd dochádza k záveru, ze nadácii Portielje sa predlozením "spôsobilých dôkazov" podarilo vyvrátit 100 % domnienku. ( [59]59 ) Vseobecný súd sa domnieva, ze Portielje neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Gosselin a ze vôbec nebola schopná uplatnovat takýto vplyv. 59. V prípade príslusnej casti napadnutého rozsudku ide síce o odsek, v ktorom Vseobecný súd len "kvôli úplnosti" skúma, ci by Portielje bolo mozné pripísat zodpovednost za správanie spolocnosti Gosselin. ( [60]60 ) Kedze vsak prvá cast napadnutého rozsudku, ktorá sa venuje pojmu podnik, nemá ziadnu oporu, ( [61]61 ) výsledok prejednávaného právneho sporu závisí v rozhodujúcej miere od právneho posúdenia tejto druhej casti. 60. Domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej 100 % alebo takmer 100 % dcérsku spolocnost je podla judikatúry Akzo Nobel nesporne vyvrátitelnou domnienkou. ( [62]62 ) 61. Komisia vsak svojím druhým odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu vytýka, ze sa pri posudzovaní argumentov, ktoré uviedla Portielje na vyvrátenie tejto domnienky, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Komisia má v podstate výhrady voci tomu, ze Vseobecný súd nevenoval potrebnú pozornost personálnym väzbám medzi nadáciou Portielje a spolocnostou Gosselin. V tejto súvislosti podáva Komisia celkovo tri námietky, ktorým sú venované tri casti jej druhého odvolacieho dôvodu. Nimi sa budem teraz zaoberat, pricom druhú a tretiu cast posúdim spolocne. 62. Na úvod treba upozornit, ze Súdny dvor síce v odvolacom konaní - s výnimkou otázok skreslenia dôkazov - nie je oprávnený spochybnit posúdenie skutocností a dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd. ( [63]63 ) V odvolacom konaní je vsak právomocou Súdneho dvora preskúmat právnu kvalifikáciu skutkového stavu, ktorú vykonal Vseobecný súd. ( [64]64 ) To zahrna skúmanie otázky, ci Vseobecný súd pri svojom posúdení skutocností a dôkazov pouzil správne právne kritériá. ( [65]65 ) 1. O námietke skreslenia dôkazov v súvislosti s druhom a rozsahom personálnych väzieb medzi nadáciou Portielje a spolocnostou Gosselin (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu) 63. Komisia v prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vycíta Vseobecnému súdu "ocividné skreslenie dôkazov", pokial ide o postavenie a vplyv troch clenov správnej rady spolocnosti Gosselin, ktorí sú zároven clenmi správnej rady nadácie Portielje. 64. Komisia v tejto súvislosti konkrétne napadá konstatovanie Vseobecného súdu, ze "zo siestich osôb, ktoré tvoria správnu radu nadácie Portielje, iba polovica zasadala aj v správnej rade spolocnosti Gosselin. Pocas predmetného obdobia Portielje nezmenila zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin" ( [66]66 ) a naopak, "tri osoby, ktoré tvoria správnu radu spolocnosti Gosselin..., predstavujú len polovicu správnej rady nadácie Portielje" ( [67]67 ). Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze traja uvedení clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin by "spolocne nemohli urcovat politiku nadácie Portielje". 65. O skreslenie dôkazných prostriedkov ide vsak len vtedy, ak je bez poukazovania na nové dôkazy posúdenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne. ( [68]68 ) 66. V prejednávanom prípade nedospel Vseobecný súd na ziadnom mieste napadnutého rozsudku, predovsetkým nie v jeho bodoch 56 a 57, k záveru, ktorý mu pripisuje Komisia, ze by uvedení traja clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin "spolocne nemohli urcovat politiku nadácie Portielje". Námietku uvedeného skreslenia dôkazov treba preto zamietnut. 67. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu preto nie je dôvodná. 2. O absencii formálnych rozhodnutí orgánov nadácie Portielje a spolocnosti Gosselin (druhá a tretia cast druhého odvolacieho dôvodu) 68. V druhej a tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Komisia v podstate nesúhlasí s tým, ze Vseobecný súd posúdil moznosti vplyvu nadácie Portielje na spolocnost Gosselin výlucne z hladiska práva obchodných spolocností. 69. Vseobecný súd v skutocnosti zakladá svoj záver, ze 100 % domnienka je vyvrátená, primárne na tom, ze správna rada nadácie Portielje prijímala formálne rozhodnutia az po ukoncení protisútazného správania; uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu nadácie Portielje na správanie jej dcérskej spolocnosti je teda podla názoru Vseobecného súdu "uz len z tohto dôvodu vylúcené" ( [69]69 ). Vseobecný súd okrem toho poznamenáva, ze v case od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002, za ktorý bola nadácii Portielje podla sporného rozhodnutia pripísaná zodpovednost za protisútazné správanie v oblasti kartelového práva, sa nekonalo valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Gosselin, v rámci ktorého by nadácia Portielje mohla ovplyvnovat obchodnú politiku spolocnosti Gosselin. ( [70]70 ) Okrem toho pocas predmetného obdobia nemala nadácia Portielje vplyv na zlozenie správnej rady spolocnosti Gosselin a z iniciatívy nadácie Portielje sa toto zlozenie nemenilo. ( [71]71 ) 70. Tieto závery Vseobecného súdu sú výrazom zásadného nepochopenia 100 % domnienky a právnych podmienok jej vyvrátitelnosti. 71. Ci môze dcérska spolocnost urcovat svoje trhové správanie sama, alebo je vystavená rozhodujúcemu vplyvu svojej materskej spolocnosti, sa nedá posúdit iba podla kritérií relevantnej právnej úpravy obchodných spolocností. V opacnom prípade by pre dotknuté materské spolocnosti bolo jednoduché zbavit sa zodpovednosti za protisútazné správanie svojich 100 % dcérskych spolocností v oblasti kartelového práva tak, ze sa odvolajú na situácie výlucne z oblasti práva obchodných spolocností. 72. Aj ked rozhodne treba zohladnit, akými právomocami disponujú orgány zúcastnených spolocností, ci a kedy prijímali rozhodnutia, prípadne aký bol obsah týchto rozhodnutí, v neposlednom rade je rozhodujúcou hospodárska realita. Právo hospodárskej sútaze sa totiz neriadi formalitami, ale skutocným správaním podnikov. 73. Ako Komisia správne uvádza, bolo by nadmieru formálne a vôbec by to nezodpovedalo hospodárskej realite, ak by sa otázky vplyvu medzi materskou a dcérskou spolocnostou mali posudzovat výlucne na základe postupov v oblasti práva obchodných spolocností. 74. Práve do takého formalizmu vsak upadol Vseobecný súd, ked - v súlade s argumentmi zalobkyne v prvostupnovom konaní - v súvislosti s otázkou rozhodujúceho vplyvu nadácie Portielje na spolocnost Gosselin povazoval za relevantnú výlucne perspektívu práva obchodných spolocností. Zúzením kritérií posudzovania na kritériá výlucne z oblasti práva obchodných spolocností sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Vseobecný súd nevzal do úvahy predovsetkým to, ze domnienka hospodárskeho celku zlozeného z materskej a dcérskej spolocnosti nemusí nevyhnutne vyzadovat formálne rozhodnutia orgánov spolocnosti. Skôr môze byt tento celok zalozený aj neformálne, predovsetkým personálnymi väzbami medzi oboma spolocnostami. 75. Hoci sa Vseobecný súd okrajovo zaoberal aj personálnymi väzbami medzi spolocnostou Gosselin a nadáciou Portielje, aj v tejto súvislosti znovu vychádzal iba z perspektívy práva obchodných spolocností. Pritom islo navyse o dve teoreticky pôsobiace otázky, a to po prvé, ci "najdôlezitejsí správcovia nadácie Portielje uplatnovali prostredníctvom valného zhromazdenia spolocnosti Gosselin vplyv na správnu radu tejto spolocnosti", a po druhé, ci "vsetky podniky, v ktorých traja clenovia správnej rady spolocnosti Gosselin tiez vykonávajú túto funkciu, by sa mali z tohto dôvodu povazovat za materské spolocnosti Gosselin" ( [72]72 ). 76. Rozhodujúce by vsak bolo oddelene od vsetkých formálnych úvah venovaných právu obchodných spolocností posúdit skutocné úcinky personálnych väzieb medzi nadáciou Portielje a spolocnostou Gosselin na bezný chod spolocnosti a výlucne fakticky posúdit, ci spolocnost Gosselin - na rozdiel od 100 % domnienky - urcovala svoju obchodnú politiku naozaj nezávisle. O tom, zial, napadnutý rozsudok neobsahuje nijakú zmienku. 77. Na záver treba zamietnut výhradu nadácie Portielje spocívajúcu v tom, ze 100 % domnienka by bola "nevyvrátitelná", pokial by sa zohladnili moznosti ovplyvnovania mimo orgánov zúcastnených právnických osôb. Na jednej strane nadácia Portielje túto výhradu nijako nekonkretizovala. Na druhej strane je zrejmé, ze o priebehu udalostí z kazdodenného zivota spolocnosti, ako aj o procesoch mimo orgánov právnických osôb mozno uviest dôkazy, napríklad pomocou internej korespondencie a dokumentov, zápisov zo stretnutí a svedeckých výpovedí. ( [73]73 ) V závislosti od konkrétneho obsahu môzu také dôkazy viest bud k vyvráteniu, alebo k potvrdeniu 100 % domnienky. 78. Prvá a tretia cast druhého odvolacieho dôvodu sú preto nedôvodné. C - Predbezný záver 79. Súhrnne teda mozno konstatovat, ze obe casti prvého, ako aj druhá a tretia cast druhého odvolacieho dôvodu sú dôvodné. 80. Z clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Z toho vyplýva, ze treba zrusit bod 4 a bod 6 výroku napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd rozhodol o zalobe nadácie Portielje vo veci T-209/08. Zvysná cast napadnutého rozsudku, ktorá nie je predmetom tohto odvolacieho konania, tým nie je dotknutá. V - Rozhodnutie o zalobe o neplatnost podanej nadáciou Portielje 81. Z clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze Súdny dvor môze okrem toho v danej veci vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 82. V prejednávanej veci vykonal Vseobecný súd vo svojom rozsudku podrobné preskúmanie zalobných dôvodov, ktoré nadácia Portielje uplatnila v prvostupnovom konaní vo veci T-209/08. Okrem toho v konaní pred Vseobecným súdom mali úcastníci konania prílezitost vymenit si názory o vsetkých skutocnostiach, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie tohto prípadu. Ani skutkový stav si nevyzaduje dalsie objasnovanie. Právny spor sa teda nachádza v stave, ktorý dovoluje vydat rozhodnutie. A - O prvom zalobnom dôvode nadácie Portielje vo veci T-209/08 83. Nadácia Portielje v rámci svojho prvého zalobného dôvodu vo veci T-209/08 tvrdí, ze nie je podnikom v zmysle právnej úpravy Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a teda medzi nou a spolocnostou Gosselin neexistuje vztah, ako je vztah medzi materskou a dcérskou spolocnostou. ( [74]74 ) 84. Tento zalobný dôvod treba z vyssie ( [75]75 ) uvedených dôvodov zamietnut. B - O druhom zalobnom dôvode nadácie Portielje vo veci T-209/08 85. Nadácia Portielje v rámci svojho druhého zalobného dôvodu vo veci T-209/08 tvrdí, ze nemozno vyvodzovat jej spoluzodpovednost za konania, ktorých sa dopustila Gosselin, pretoze na túto spolocnost neuplatnovala rozhodujúci vplyv. ( [76]76 ) 86. K tomu treba poznamenat, ze je nesporné, ze nadácia Portielje kontroluje vsetky alebo takmer vsetky podiely spolocnosti Gosselin. ( [77]77 ) Z judikatúry Akzo Nobel ( [78]78 ) teda vyplýva vyvrátitelná domnienka, ze Portielje uplatnovala rozhodujúci vplyv na Gosselin. 87. Zalobkyna v snahe oslabit túto domnienku argumentuje cisto formálne ustanoveniami právnej úpravy nadácií, resp. obchodných spolocností, ktoré sú venované orgánom Portielje a Gosselin. Odkazuje na zákonnú povinnost clenov správnej rady spolocnosti Gosselin konat výlucne v záujme tejto spolocnosti, a zdôraznuje, ze v prípade správnych rád nadácie Portielje a spolocnosti Gosselin ide o kolegiálne orgány, medzi ktorými existuje len ciastocná personálna zhoda. 88. Ako je vsak vysvetlené vyssie ( [79]79 ), také tvrdenie nemá samo osebe ziadnu výpovednú hodnotu, pretoze rozhodujúce sú skutocné pomery a hospodárska realita. To platí o to viac v situácii, akou je prejednávaná situácia, ked hoci neexistuje absolútna zhoda medzi clenmi správnej rady nadácie Portielje a spolocnosti Gosselin, existujú významné personálne väzby medzi oboma právnickými osobami v podobe troch spolocných clenov správnych rád. Vzhladom na toto prepojenie sa zvysuje prvý dojem nedostatocnej nezávislosti spolocnosti Gosselin vo vztahu k nadácii Portielje a súbehu ich príslusných záujmov. 89. Úlohou zalobkyne ( [80]80 ) bolo preukázat, ze "materská spolocnost" Portielje v prejednávanej veci sa vo vztahu k svojej "dcérskej spolocnosti" Gosselin zdrzala zásahov a ze Gosselin rozhodovala o svojom trhovom správaní nezávisle, a to aj napriek 100 % kontrole zo strany Portielje. ( [81]81 ) 90. V nijakom prípade pritom nejde o probatio diabolica, na základe ktorého by sa od materskej spolocnosti pozadovalo preukázanie negatívnych skutocností. ( [82]82 ) Ako uz bolo uvedené ( [83]83 ), pomocou indícií vyplývajúcich z bezného chodu spolocnosti je naopak mozné vysvetlit, ci a do akej miery dcérska spolocnost urcovala svoju obchodnú politiku a svoje vystupovanie na trhu sama, a teda sa správala autonómne, to znamená nezávisle od svojej materskej spolocnosti. 91. Kedze vsak nadácia Portielje - odhliadnuc od toho, ze trvala na súvislostiach z oblasti právnej úpravy nadácií a obchodných spolocností - neuviedla na vyvrátenie 100 % domnienky nic konkrétne a predovsetkým sa nezaoberala faktickými dôsledkami svojich personálnych väzieb so spolocnostou Gosselin, nie je dôvodný ani jej druhý zalobný dôvod. C - Rozlicné 92. Pokial ide o dalsie zalobné dôvody, ktoré nadácia Portielje uviedla vo veci T-209/08, uz Vseobecný súd ich vsetky oznacil za nedôvodné. Ja som vykonala posúdenie týchto zalobných dôvodov a - v podstate z rovnakých dôvodov, ktoré uviedol Vseobecných súd v napadnutom rozsudku - takisto ich povazujem za nedôvodné. 93. Ani znízenie pokuty, o ktorom Vseobecný súd rozhodol v prospech spolocnosti Gosselin, nemôze mat vplyv na nadáciu Portielje. Uvedené znízenie sankcie sa totiz týka obdobia od 30. októbra 1993 do 14. novembra 1996, kým solidárna zodpovednost nadácie Portielje v zmysle sporného rozhodnutia sa týka len obdobia od 1. januára 2002 do 18. septembra 2002. 94. Okrem toho sa mi nepodarilo identifikovat ziadne skutocnosti, ktoré by poukazovali na nesprávny výpocet pokuty, ktorá bola ulozená nadácii Portielje, na jej neúmernost alebo jednoducho na jej neprimeranost. Preto v prejednávanom prípade neexistuje dôvod na zvýsenie alebo nové stanovenie tejto pokuty - a to ani s ohladom na neobmedzenú právomoc Súdneho dvora, pokial ide o rozsah preskúmania (clánok 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003). D - Predbezný záver 95. Celkovo treba zalobu nadácie Portielje vo veci T-209/08 v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodnú. VI - O trovách 96. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania. ( [84]84 ) 97. Podla clánku 138 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla, aby bola Portielje zaviazaná nahradit trovy konania, a táto nadácia nemala so svojím návrhom na oboch stupnoch konania úspech, treba ju zaviazat na náhradu trov konania na oboch stupnoch. VII - Návrh 98. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Bod 4 a bod 6 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2011 v spojených veciach T-208/08 a T-209/08, Gosselin Group NV a i./Komisia, sa zrusujú. 2. Zaloba o neplatnost, ktorú vo veci T-209/08 podala Stichting Administratiekantoor Portielje, sa zamieta. 3. Stichting Administratiekantoor Portielje je povinná nahradit trovy prvostupnového konania vo veci T-209/08, ako aj trovy tohto odvolacieho konania. __________________________________________________________________ ( [85]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [86]2 ) Rozhodnutie Komisie z 11. marca 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), oznámené pod císlom K(2008) 926 v konecnom znení, a jeho zhrnutie bolo uverejnené v [87]Ú. v. EÚ C 188, s. 16; toto rozhodnutie mozno nájst v úplnom znení iba na internete na webovej stránke Komisie, Generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz, v nedôvernej verzii vo francúzskom jazyku (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/index.html). ( [88]3 ) Rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Gosselin Group a i./Komisia (T-208/08 a T-209/08, zatial neuverejnený v Zbierke). ( [89]4 ) Predmetom prejednávanej veci Gosselin Group/Komisia a i. (C-429/11 P) je odvolanie, ktoré bolo tiez podané voci rozsudku napadnutému v tejto veci. Ostatné rozsudky Vseobecného súdu vo veci stahovacieho kartelu sú predmetom odvolaní v prejednávaných veciach Ziegler/Komisia (C-439/11 P), Komisia/Coppens (C-441/11 P) a Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P). Vo veci Komisia/Coppens (C-441/11 P) som predniesla svoje návrhy 24. mája 2012. ( [90]5 ) V tejto súvislosti a k nizsie uvedenému pozri bod 2 napadnutého rozsudku. ( [91]6 ) Tieto obdobia trvali od troch mesiacov do viac ako 18 rokov. ( [92]7 ) Allied Arthur Pierre, Compas, Coppens, Gosselin, Interdean, Mozer, Putters, Team Relocations, Transworld a Ziegler (pozri napríklad odôvodnenie 345 sporného rozhodnutia). ( [93]8 ) Pozri najmä odôvodnenia 307, 314 a 345 sporného rozhodnutia. ( [94]9 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 121 sporného rozhodnutia a bod 1 napadnutého rozsudku. ( [95]10 ) V tejto súvislosti pozri odôvodnenia 123 az 153 sporného rozhodnutia. ( [96]11 ) Clánok 1 sporného rozhodnutia a bod 1 napadnutého rozsudku. ( [97]12 ) Jednotlivé pokuty dosahovali výsku od 1500 eur do 9200000 eur. ( [98]13 ) Rozhodnutie Komisie z 24. júla 2009, oznámené pod císlom K(2009) 5810 v konecnom znení. ( [99]14 ) V tejto súvislosti pozri okrem napadnutého rozsudku aj dalsie styri rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011 Ziegler/Komisia (T-199/08, zatial neuverejnený v Zbierke), Team Relocations a i./Komisia (T-204/08 a T-212/08, zatial neuverejnený v Zbierke), Verhuizingen Coppens/Komisia (T-210/08, zatial neuverejnený v Zbierke) a Putters International/Komisia (T-211/08, zatial neuverejnený v Zbierke). ( [100]15 ) Pozri body 1 az 3 a 5 výroku napadnutého rozsudku. ( [101]16 ) Pozri body 4 a 6 výroku napadnutého rozsudku. ( [102]17 ) Zostávajúca cast napadnutého rozsudku, v ktorom ide o zalobu o neplatnost, ktorú podala Gosselin, je predmetom odvolania vo veci C-429/11 P. ( [103]18 ) Kedze sporné rozhodnutie bolo vydané predtým, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, na prejednávaný prípad sa uplatní este zákaz kartelov v znení clánku 81 ES. Nasledujúce úvahy vsak mozno automaticky preniest aj na clánok 101 ZFEÚ. ( [104]19 ) Rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ("ICI", [105]48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133); z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([106]107/82, Zb. s. 3151, bod 49); z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ("Akzo Nobel", [107]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 58 a 72); z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxemburg/Komisia ("ArcelorMittal", C-201/09 P a C-216/09 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 95 a 96), a z 19. júla 2012, AOI a i./Komisia a i. ("AOI", C-628/10 P a C-14/11 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 42 az 44). ( [108]20 ) Rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 60 a 61); ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 97 a 98) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 46 a 47). V oboch rozsudkoch z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia (C-520/09 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 40 a 42) a Elf Aquitaine/Komisia ("Elf Aquitaine", C-521/09 P, zatial neuverejnený v Zbierke, body 56, 63 a 95), islo o 98 % dcérsku spolocnost. ( [109]21 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som predniesla 12. januára 2012 vo veci AOI (uz citované v poznámke pod ciarou 19, predovsetkým bod 33). ( [110]22 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([111]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mím. vyd. 08/002, s. 205). ( [112]23 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([113]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 59); z 11. decembra 2007, ETI a i. ([114]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38); z 1. júla 2008, MOTOE ([115]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 20), a Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 54). ( [116]24 ) Bod 50 napadnutého rozsudku. ( [117]25 ) Body 42 a 43 napadnutého rozsudku. ( [118]26 ) Rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser ([119]C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21); z 23. marca 2006, Enirisorse ([120]C-237/04, Zb. s. I-2843, bod 28); ETI a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 38); MOTOE (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 21); Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 54); ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 95) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou c. 19, bod 42). ( [121]27 ) Rozsudky z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau ([122]170/83, Zb. s. 2999, bod 11); Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 55); ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 95) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 42). ( [123]28 ) Bod 40 napadnutého rozsudku, pozri tiez bod 44 tohto rozsudku. ( [124]29 ) Bod 42 napadnutého rozsudku. ( [125]30 ) Rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 59), ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 101) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 44); okrem toho pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci AOI (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 173), a návrhy, ktoré som predniesla 23. apríla 2009 vo veci Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 97). ( [126]31 ) Rozsudky z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia ([127]32/65, Zb. s. 458, bod 485 a nasl.); ICI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 134); z 24. októbra 1996, Viho/Komisia ([128]C-73/95 P, Zb. s. I-5457, bod 16), a zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio ([129]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 44). ( [130]32 ) Rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 56 a 59); ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 95 a 101) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 42 az 44). ( [131]33 ) Bod 39 napadnutého rozsudku. ( [132]34 ) V tejto súvislosti pozri moje návrhy vo veci Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 11). ( [133]35 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 19. ( [134]36 ) Rozsudky Hydrotherm Gerätebau (uz citovaný v poznámke pod ciarou 27); ICI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19) a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([135]C-286/98 P, Zb. s. I-9925). ( [136]37 ) Body 40 a 41 napadnutého rozsudku. ( [137]38 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som predniesla 3. júla 2007 vo veci ETI (uz citované v poznámke pod ciarou 23, body 71 a 72), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, body 39 a 41). ( [138]39 ) Body 42, 43 a 50 napadnutého rozsudku. ( [139]40 ) Pozri najmä rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 60 a 61), ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 97 a 98) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 46 a 47). ( [140]41 ) Bod 46 napadnutého rozsudku. ( [141]42 ) Rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([142]C-222/04, Zb. s. I-289). ( [143]43 ) Body 47 az 49 napadnutého rozsudku. ( [144]44 ) Rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze (uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 111). ( [145]45 ) Rozsudok vo veci Cassa di Risparmio di Firenze (uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 112). Presnejsie, Súdny dvor nehovorí v príslusnej casti rozsudku o nadácii, ale vo vseobecnosti o "subjekte", ktorý drzí kontrolné podiely urcitej spolocnosti. Z celkového kontextu uvedeného rozsudku vsak vyplýva, ze v nom islo o nadácie, a to o bankové nadácie zalozené podla talianskeho práva. ( [146]46 ) V tomto zmysle pozri body 48 a 49 napadnutého rozsudku. ( [147]47 ) Co sa týka kartelového práva, pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 19, ako aj moje návrhy vo veci AOI (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 144); o práve státnej pomoci pozri rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze (uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 112). ( [148]48 ) V tejto súvislosti pozri bod 23 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 20. ( [149]49 ) Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, najmä body 110 az 113. ( [150]50 ) Bod 48 napadnutého rozsudku. ( [151]51 ) Rozsudok zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel/Komisia ([152]C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 66). ( [153]52 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 26. ( [154]53 ) Rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze (uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, bod 107); rovnako aj rozsudok Enirisorse (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 28). ( [155]54 ) V rozsudku Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 54) Súdny dvor odkazuje na rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze (uz citovaný v poznámke pod ciarou 42). V rozsudku z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ("General Química", [156]C-90/09 P, Zb. s. I-1, body 34 a 35) sa odkazuje tak na rozsudok Akzo Nobel, ako aj na rozsudok Cassa di Risparmio di Firenze. ( [157]55 ) V tejto súvislosti pozri moje návrhy vo veciach Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 74) a AOI (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 170). ( [158]56 ) V tejto súvislosti pozri moje návrhy vo veci Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 71 v spojení s bodmi 40 a 41). ( [159]57 ) V súvislosti s niektorými príkladmi, v ktorých si predsa len mozno predstavit, ze dochádza k oslabeniu 100 % domnienky, pozri poznámky obsiahnuté v poznámke pod ciarou 67 mojich návrhov vo veci Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19). ( [160]58 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok ETI a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, body 47 az 50). ( [161]59 ) Bod 58 napadnutého rozsudku. ( [162]60 ) Bod 51 napadnutého rozsudku. ( [163]61 ) Pozri body 25 az 57 týchto návrhov. ( [164]62 ) Pozri najmä rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 60 a 63), ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 97) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 46 a 48), ako aj rozsudky General Química (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 39, 42 a 50) a Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, body 56 a 59). ( [165]63 ) Uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia ([166]C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 39), ako aj rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. ([167]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 49); Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 68); z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 149), a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 85). ( [168]64 ) Uznesenie San Marco/Komisia (uz citované v poznámke pod ciarou 63, bod 39), ako aj rozsudky Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, bod 49); General Química (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 71) a Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, bod 149). ( [169]65 ) Rozsudky z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia (C-109/10 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 51), a Solvay/Komisia (C-110/10 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 46). ( [170]66 ) Bod 56 napadnutého rozsudku. ( [171]67 ) Bod 57 napadnutého rozsudku. ( [172]68 ) Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([173]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37); z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia ([174]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37), a Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, bod 153). ( [175]69 ) Bod 54 napadnutého rozsudku. ( [176]70 ) Bod 55 napadnutého rozsudku. ( [177]71 ) Bod 56 napadnutého rozsudku. ( [178]72 ) Bod 57 napadnutého rozsudku. ( [179]73 ) V tejto súvislosti pozri napríklad posúdenie dôkazov, ktoré Súdny dvor vykonal v rozsudku General Química (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 104). ( [180]74 ) Body 28 a 29 napadnutého rozsudku. ( [181]75 ) V tejto súvislosti pozri tiez body 27 az 57 týchto návrhov. ( [182]76 ) Body 28 a 30 az 32 napadnutého rozsudku. ( [183]77 ) Vseobecný súd uvádza, ze nadácia Portielje vlastní "takmer celé základné imanie spolocnosti Gosselin" (body 49 a 53 napadnutého rozsudku). Podla môjho názoru je vhodnejsie hovorit o tom, ze nadácia Portielje kontroluje vsetky podiely spolocnosti Gosselin, pretoze 92 % týchto podielov spravuje ako porucník pre clenov rodiny, ktorá ju zalozila, a okrem toho vlastní takmer vsetky podiely (99,87 %) na spolocnosti der Vivet en Gosselin NV, ktorej patrí zostávajúcich 8 % spolocnosti Gosselin. Z hladiska uplatnenia 100 % domnienky vsak táto otázka formulácie nespôsobuje ziadny rozdiel. ( [184]78 ) Pozri najmä rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 60 a 61); ArcelorMittal (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 97 a 98) a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 46 a 47). ( [185]79 ) V tejto súvislosti pozri tiez body 68 az 78 týchto návrhov. ( [186]80 ) Rozsudky General Química (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 104) a Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 61). ( [187]81 ) V tomto zmysle pozri moje návrhy vo veciach AOI (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 171) a Akzo Nobel (uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 75). ( [188]82 ) V tomto zmysle aj rozsudok Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 65). ( [189]83 ) Pozri bod 77 týchto návrhov. ( [190]84 ) Podla vseobecnej zásady, podla ktorej sa nové procesné pravidlá uplatnia na vsetky právne spory, ktoré boli prejednávané v case, ked nadobudli úcinnost (ustálená judikatúra, pozri napríklad rozsudok z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., [191]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9), v prejednávanom prípade sa rozhodnutie o trovách riadi Rokovacím poriadkom Súdneho dvora z 25. septembra 2012, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012 (v tomto zmysle aj rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C-417/11 P, body 91 a 92). Z obsahového hladiska vsak neexistuje ziadny rozdiel v porovnaní s clánkom 69 ods. 2 v spojení s clánkom 118 a clánkom 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#t-ECR_62011CC0440_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0001 86. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0002 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:188:TOC 88. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0003 89. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0004 90. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0005 91. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0006 92. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0007 93. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0008 94. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0009 95. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0010 96. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0011 97. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0012 98. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0013 99. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0014 100. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0015 101. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0016 102. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0017 103. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0018 104. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0019 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0020 109. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0021 110. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0022 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 112. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0023 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0024 117. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0025 118. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0026 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0041&locale=SK 120. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0237&locale=SK 121. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0027 122. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 123. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0028 124. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0029 125. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0030 126. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0031 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0032&locale=SK 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0073&locale=SK 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0032 131. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0033 132. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0034 133. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0035 134. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0036 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0037 137. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0038 138. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0039 139. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0040 140. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0041 141. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0042 142. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 143. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0043 144. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0044 145. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0045 146. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0046 147. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0047 148. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0048 149. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0049 150. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0050 151. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0051 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0480&locale=SK 153. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0052 154. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0053 155. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0054 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0055 158. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0056 159. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0057 160. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0058 161. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0059 162. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0060 163. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0061 164. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0062 165. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0063 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0019&locale=SK 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0064 169. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0065 170. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0066 171. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0067 172. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0068 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 174. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 175. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0069 176. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0070 177. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0071 178. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0072 179. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0073 180. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0074 181. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0075 182. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0076 183. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0077 184. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0078 185. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0079 186. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0080 187. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0081 188. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0082 189. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0083 190. file:///tmp/lynxXXXXsW6veN/L92092-5151TMP.html#c-ECR_62011CC0440_SK_01-E0084 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK