NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 13. decembra 2012 ( [1]1 ) Vec C-439/11 P Ziegler SA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP -- Právne úcinky usmernení Komisie -- Významné obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi -- Stanovenie pokút -- Úcinná súdna ochrana -- Právo na spravodlivý proces -- Objektívna nestrannost Komisie -- Zásada rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie -- 'Stahovací kartel` -- Trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku" I - Úvod 1. Prejednávaný prípad znova ponúka Súdnemu dvoru prílezitost zdokonalit svoju judikatúru venovanú právnym úcinkom usmernení, ktoré vo velkom pocte vydáva Európska komisia z dôvodu jej postavenia ako úradu Európskej únie na ochranu hospodárskej sútaze. V centre záujmu sa nachádzajú "Usmernenia k pojmu obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi" z roku 2004 ( [2]2 ), ako aj v roku 2006 uverejnené "Usmernenia k metóde stanovenia pokút" ( [3]3 ). 2. Okrem toho sa v súvislosti s konaniami o ulození pokuty podla právnej úpravy hospodárskej sútaze, ktoré vykonáva Komisia, opätovne objavujú niektoré problémy základných práv, o ktorých sa casto diskutuje. V tejto súvislosti ide jednak o výpocet pokuty a jednak o problematiku objektívnej nezávislosti Komisie z dôvodu jej postavenia orgánu, ktorý vykonáva vysetrovanie a prijíma rozhodnutia. 3. Tieto právne otázky sa predkladajú v súvislosti so "stahovacím kartelom", ktorý Európska komisia odhalila pred niekolkými rokmi na belgickom trhu medzinárodných stahovacích sluzieb a ktorý bol 11. marca 2008 predmetom rozhodnutia o ulození pokuty (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [4]4 ). Komisia okrem dalsích deviatich spolocností, resp. skupín spolocností obvinila z úcasti na stahovacom karteli aj spolocnost Ziegler SA (dalej len "Ziegler" alebo "odvolatelka") a ulozila jej pokutu. 4. Po tom, ako Vseobecný súd rozsudkom zo 16. júna 2011 ( [5]5 ) (dalej len "rozsudok Vseobecného súdu" alebo "napadnutý rozsudok") zamietol prvostupnovú zalobu o neplatnost, ktorú podala Ziegler proti uvedenému rozhodnutiu, podala táto spolocnost na Súdny dvor predmetné odvolanie. Je vsak zaujímavé, ze ani Komisia nesúhlasí s hlavnými castami odôvodnenia napadnutého rozsudku a pozaduje, aby Súdny dvor potvrdil uvedený rozsudok na základe iných dôvodov. V prejednávanom prípade sa tiez bude musiet vysvetlit, ci je v odvolacom konaní prípustné takéto nahradenie odôvodnenia rozsudku ("substitution de motifs") a do akej miery je to mozné. 5. Súdny dvor sa zakrátko bude v rámci dalsích odvolacích konaní vo veci stahovacieho kartelu zaoberat celým radom dalsích právnych otázok. ( [6]6 ) II - Okolnosti, ktoré predchádzali sporu 6. Ziegler je rodinný podnik so sídlom v Bruseli (Belgicko), patriaci fyzickým osobám, ktoré sú potomkami zakladatelov podniku, ako aj dvom holdingovým spolocnostiam, ktoré majú takisto väzby s rodinou Zieglerovcov. ( [7]7 ) Významnú cast cinnosti spolocnosti Ziegler tvoria stahovacie sluzby, ktoré do decembra 2003 zabezpecovalo oddelenie spolocnosti a od decembra 2003 osobitná spolocnost s názvom Ziegler Relocation SA (pôvodne Euro Time), patriaca do skupiny Ziegler. ( [8]8 ) 7. Podla záverov vysetrovania Komisie existoval na trhu medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku v rokoch 1984 az 2003 kartel, na ktorom sa v rôznych obdobiach ( [9]9 ) a v rozdielnej miere zúcastnovalo desat stahovacích spolocností. ( [10]10 ) 8. Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze v prípade uvedeného kartelu ide o celkovú kartelovú dohodu vo forme jediného a nepretrzitého porusovania ( [11]11 ), ktoré bolo celkovo zalozené na troch druhoch dohôd ( [12]12 ): -- na dohodách o cenách, v ktorých sa zúcastnené stahovacie spolocnosti dohodli na odmenách za svoje sluzby zákazníkom, -- na dohodách o systéme financnej kompenzácie za odmietnuté alebo neuskutocnené ponuky (provízie); na základe nich mali konkurenti spolocnosti, ktorá získala zákazku medzinárodného stahovania, dostat takpovediac financné odskodnenie bez ohladu na to, ci sami podali, alebo nepodali ponuku týkajúcu sa zákazky; provízie boli utajenou súcastou konecnej ceny príslusných stahovacích sluzieb, ktorú zaplatil spotrebitel, -- na dohodách o rozdelení trhu prostredníctvom systému fiktívnych cenových ponúk (predstierané ponuky), ktoré stahovacia spolocnost predlozila zákazníkovi alebo subjektu, ktorý sa stahoval, bez toho, aby mala v úmysle stahovanie uskutocnit; na tento úcel oznámila vzdy jedna spolocnost svojim konkurentom cenu zahrnujúcu poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktorú si mali fakturovat za fiktívnu sluzbu. 9. Zatial co dohody o províziách a predstieraných ponukách sa uplatnovali pocas celého obdobia existencie kartelu (od roku 1984 do roku 2003), uskutocnovanie dohôd o cenách po máji 1990 sa nepodarilo dokázat. ( [13]13 ) 10. Zo zisteného skutkového stavu Komisia v spornom rozhodnutí vyvodila, ze zúcastnené spolocnosti porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze pocas rôznych období "priamo a nepriamo urcovali ceny za medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku, a tým, ze si rozdelili trh a manipulovali postup pri predkladaní ponúk" ( [14]14 ). 11. Sporné rozhodnutie sa dorucilo celkovo 31 právnickým osobám, ktorým Komisia za porusenie navyse ulozila, scasti individuálne a scasti ako solidárnym dlzníkom, penazné pokuty v rozlicnej výske. ( [15]15 ) Na úcely výpoctu výsky pokút uplatnila Komisia v spornom rozhodnutí metódu, ktorá je opísaná v usmerneniach k pokutám z roku 2006. 12. Podla zistení Komisie v clánku 1 písm. j) sporného rozhodnutia bola spolocnost Ziegler v case od 4. októbra 1984 do 8. septembra 2003, to znamená pocas celej existencie kartelu, úcastníckou celkovej kartelovej dohody. Spolocnosti bola za to podla clánku 2 písm. l) sporného rozhodnutia ulozená penazná pokuta vo výske 9,2 milióna eur bez toho, aby jej bolo nariadené solidárne rucenie. 13. Viacerí adresáti sporného rozhodnutia sa prostredníctvom zalôb o neplatnost tohto rozhodnutia domáhali na prvom stupni právnej ochrany na Vseobecnom súde. ( [16]16 ) 14. Zalobu, ktorú spolocnost Ziegler podala 3. júna 2008, Vseobecný súd 16. júna 2011 napadnutým rozsudkom zamietol a ulozil jej povinnost nahradit trovy konania. ( [17]17 ) III - Konanie pred Súdnym dvorom 15. Návrhom z 25. augusta 2011 podala spolocnost Ziegler predmetné odvolanie. Navrhuje v nom, aby Súdny dvor: -- urcil, ze jej odvolanie je prípustné a dôvodné, -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu a rozhodol o právnom spore, ktorý je jeho predmetom, -- vyhovel jej návrhom, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní, a preto zrusil sporné rozhodnutie, subsidiárne zrusil pokutu, ktorá jej bola v tomto rozhodnutí ulozená, alebo subsidiárne túto pokutu výrazne znízil, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 16. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a nahradil pritom urcité dôvody rozhodnutia Vseobecného súdu, -- subsidiárne zamietol zalobu o neplatnost a -- odvolatelku zaviazal na náhradu trov konania. 17. Pred Súdnym dvorom bolo odvolanie prejednané písomne a 24. októbra 2012 sa konalo pojednávanie. IV - Posúdenie 18. Odvolanie spolocnosti Ziegler sa opiera o styri odvolacie dôvody, ktoré sa zaoberajú rôznymi právnymi otázkami súvisiacimi s významným obmedzením obchodu medzi clenskými státmi, so stanovením výsky pokuty a s poziadavkou nezávislosti Komisie. A - Úvodné otázky 19. Predtým, ako sa z obsahového hladiska budem zaoberat dôvodmi odvolania, ktoré uplatnila spolocnost Ziegler, treba objasnit dve úvodné otázky, z ktorých jedna sa týka prípustnosti castí tvrdení Komisie a druhá prípustnosti niektorých aspektov tvrdení spolocnosti Ziegler. 1. O prípustnosti návrhu Komisie nahradit urcité casti odôvodnenia rozsudku 20. Komisia v prvom a druhom odvolacom dôvode ziada Súdny dvor, aby pri zachovaní napadnutého rozsudku nahradil niektoré dôvody rozhodnutia, ktoré uviedol Vseobecný súd, inými (po francúzsky: "substitution de motifs"). Komisia v rámci prvého odvolacieho dôvodu zastáva predovsetkým názor, ze povinnost vymedzit trh, ktorú Vseobecný súd predpokladal, neexistuje. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Komisia nesúhlasí okrem iného s tým, ze usmernenia k pokutám z roku 2006 viedli k vseobecnému sprísneniu poziadaviek na odôvodnenie rozhodnutí o ulození pokút. 21. Ziegler povazuje tento návrh za neprípustný, pretoze tvrdenie Komisie je nejasné a okrem toho v jej prípade chýba právny záujem. 22. S ohladom na prvú námietku spolocnosti Ziegler stací poukázat na to, ze z vyjadrenia k odvolaniu dostatocne presne vyplýva, ktoré casti odôvodnenia napadnutého rozsudku chce Komisia nahradit a aké odôvodnenie povazuje za vhodné namiesto odôvodnenia, ktoré zvolil Vseobecný súd. Na rozdiel od názoru spolocnosti Ziegler nie je zo strany Komisie potrebný konkrétny návrh formulácie. 23. V súvislosti s druhou námietkou treba poznamenat, ze Súdny dvor uz skutocne povazoval urcité návrhy Komisie na nahradenie odôvodnenia rozsudku z dôvodu chýbajúceho právneho záujmu za neprípustné. ( [18]18 ) Poziadavka právneho záujmu, ktorá v tejto súvislosti platí tak pre privilegovaných, ako aj pre neprivilegovaných odvolatelov, ( [19]19 ) vyzaduje, aby odvolaním bolo mozné získat výhodu pre úcastníka konania, ktorý ho podal. ( [20]20 ) 24. Táto judikatúra k neprípustnosti návrhov na zmenu odôvodnenia rozsudku sa vsak týka iba prípadov, v ktorých Komisia bud sama predlozila odvolanie alebo vzájomné odvolanie, ( [21]21 ) alebo v ktorých poziadala Súdny dvor o opravu údajných právnych chýb v odôvodnení Vseobecného súdu, hoci vôbec neboli predmetom odvolacieho konania. ( [22]22 ) 25. V prejednávanom kontexte je to vsak inak: Komisia nepodala nijaké (vzájomné) odvolanie a vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach pred Súdnym dvorom - okrem výnimky, o ktorej este bude rec ( [23]23 )- ani neprekrocila predmet odvolania, ktoré podala spolocnost Ziegler. Komisia sa skôr obmedzila prevazne na to, aby rozsudok Vseobecného súdu bránila predovsetkým proti právnym chybám vytýkaným spolocnostou Ziegler. V rámci tohto predmetu sporu ziadala, aby bolo odôvodnenie rozsudku nahradené, pricom výrok mal zostat zachovaný. 26. Podla ustálenej judikatúry je za týchto okolností nahradenie odôvodnenia rozsudku prípustné, ( [24]24 ) a to bez ohladu na to, ci ho Súdny dvor vykoná z vlastnej iniciatívy, alebo ci pri tom postupuje v súlade s "návrhom" alebo "podnetom" niektorého z úcastníkov konania. Súdny dvor nemôze byt viazaný len argumentmi, o ktoré sa opiera odvolatelka vo svojich tvrdeniach, pretoze by inak musel svoj rozsudok prípadne zalozit na chybných právnych úvahách. ( [25]25 ) Nahradením odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré je právne chybné, môze Súdny dvor spôsobom, ktorý je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, splnit svoju povinnost dodrziavat právo pri výklade a uplatnovaní zmlúv (clánok 19 ods. 1 druhá veta Zmluvy o EÚ). 27. Odlisné posúdenie si vyzadujú iba tvrdenia Komisie k prahovej hodnote 40 miliónov eur. Tá cast napadnutého rozsudku, v ktorej sa Vseobecný súd zaoberá uvedenou problematikou, ( [26]26 ) totiz nie je v odvolacom konaní predmetom ziadneho z dôvodov odvolania spolocnosti Ziegler. ( [27]27 ) V tomto zmysle nemôze ani Komisia navrhovat nahradenie odôvodnenia rozsudku v príslusnej casti rozsudku. 28. Pri odhliadnutí od tejto výnimky sú vsak návrhy Komisie na nahradenie odôvodnenia rozsudku prípustné. K ich dôvodnosti sa vyjadrím neskôr v rámci posudzovania príslusných odvolacích dôvodov spolocnosti Ziegler. 29. Pokial by sa skutocne mali nahradit konkrétne casti odôvodnenia napadnutého rozsudku, na rozdiel od názoru Komisie to nespôsobí neprípustnost odvolania, ale bude to viest k jeho nedôvodnosti ( [28]28 ), pretoze v tejto súvislosti nie sú odvolacie dôvody smerujúce proti napadnutému rozsudku, ktoré uviedla spolocnost Ziegler, úspesné, to znamená, ze sú neúcinné (po francúzsky: "inopérant"). ( [29]29 ) 2. O výcitke Komisie, ze spolocnost Ziegler v správnom konaní nespochybnila existenciu významného obmedzenia obchodu 30. Komisia vo svojich podaniach na viacerých miestach zdôraznuje, ze spolocnost Ziegler v správnom konaní nespochybnila existenciu významného obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi, ale túto výcitku uplatnila az v súdnom konaní. 31. Z hladiska hospodárnosti konania je taký postup nepochybne velmi polutovaniahodný. Z právneho hladiska sa mu vsak nedá nic vycítat. V práve Únie totiz neexistuje nijaký právny predpis vyvolávajúci zánik vsetkých výhrad, ktoré sa neuplatnili v správnom konaní vo veciach kartelu. ( [30]30 ) V tomto zmysle je tvrdenie spolocnosti Ziegler o významnom obmedzení obchodu prípustné. B - Obsahové posúdenie odvolania 32. Sporné rozhodnutie bolo prijaté predtým, ako nadobudla platnost Lisabonská zmluva. Na úcely jeho právneho posúdenia sú teda este relevantné ustanovenia európskych zmlúv v znení Zmluvy z Nice, konkrétne zákaz kartelov, ktorý je obsahom clánku 81 ods. 1 ES, a povinnost odôvodnenia podla clánku 253 ES. Nasledujúce úvahy vsak mozno automaticky preniest na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 296 druhý odsek ZFEÚ. 1. O významnom obmedzení obchodu medzi clenskými státmi (prvý odvolací dôvod) 33. Prvý odvolací dôvod spolocnosti Ziegler sa týka bodov 64 az 74 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberá otázkou, ci mohol stahovací kartel obmedzit obchod medzi clenskými státmi. 34. Clánok 81 ods. 1 ES totiz zakazuje protisútazné dohody medzi podnikatelmi iba v tom prípade, ak "môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi". Táto medzistátna klauzula slúzi na vymedzenie pôsobnosti vnútrostátneho práva a práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [31]31 ) 35. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skutocný alebo potenciálny vplyv dohody na obchod medzi clenskými státmi nesmie byt "iba bezvýznamný" ("nie zanedbatelný") ( [32]32 ), to znamená, ze prípadné obmedzenie obchodu musí byt "významné" ( [33]33 ). 36. Komisia vo svojich usmerneniach z roku 2004 pri zohladnení judikatúry súdov Únie stanovila urcité kritériá, na základe ktorých mozno posúdit, ci je dohoda medzi podnikatelmi vhodná na to, aby významne obmedzila obchod medzi clenskými státmi. Medzi tieto kritériá v neposlednom rade patrí aj prahová hodnota vo výske 5 % platná pre spolocný podiel clenov dohody medzi podnikmi na trhu, a to v súvislosti s trhmi, ktorých sa táto dohoda dotýka ( [34]34 ) (dalej len "kritérium 5 %"). 37. Ziegler sa domnieva, ze Vseobecný súd sa pri výklade a uplatnení práve kritéria 5 % dopustil rôznych chýb. a) O nutnosti vopred vymedzit relevantný trh pri pouzití kritéria 5 % (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 38. V rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka v prvom rade vytýka, ze Vseobecný súd neprávom "oslobodil" Komisiu od povinnosti vymedzit trh s ohladom na kritérium 5 %. 39. Táto výhrada smeruje proti odôvodneniu, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 66 az 72 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd tam najprv vychádza z úvahy, ze logickým predpokladom výpoctu trhového podielu je vymedzenie tohto trhu a ze Komisia sa v bode 55 svojich usmernení z roku 2004 zaviazala presne k takémuto vymedzeniu trhu. ( [35]35 ) Vseobecný súd dalej konstatuje, ze Komisia nedodrzala práve uvedenú povinnost, pretoze nevymedzila trh. ( [36]36 ) Podla názoru Vseobecného súdu vsak Komisia za okolností prejednávaného prípadu napriek tomu "z právneho hladiska dostatocne preukázala" ( [37]37 ), ze prahová hodnota vo výske 5 % bola prekrocená. Pre tento záver Vseobecného súdu bol rozhodujúci názor, ze Komisia "uviedla dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu" ( [38]38 ). Z tohto dôvodu sa Komisia mohla "výnimocne" opierat o kritérium 5 % bez toho, aby musela výslovne vymedzit trh v zmysle svojich usmernení z roku 2004. ( [39]39 ) 40. Ziegler uvádza, ze napadnutý rozsudok nie je v tomto bode dostatocne odôvodnený, avsak odôvodnenie rozsudku si v kazdom prípade protirecí a nie je obsahovo správne. 41. Dalej sa budem najprv zaoberat výhradou nedostatocného odôvodnenia [pozri cast i) nizsie], následne prejdem k právnym poziadavkám, ktoré sa kladú na vymedzenie trhu v súvislosti s kritériom 5 % [pozri cast ii) nizsie], a strucne sa budem venovat údajným obsahovým nedostatkom pri vymedzení trhu, ktoré uvádza spolocnost Ziegler [pozri cast iii) nizsie]. i) O výhrade nedostatocného a protirecivého odôvodnenia rozsudku 42. Ziegler najprv vytýka, ze Vseobecný súd nijako neodôvodnil, preco v súvislosti s kritériom 5 % "oslobodil" Komisiu od poziadavky vymedzit trh. V kazdom prípade je jeho odôvodnenie rozsudku zmätocné. 43. Na rozdiel od názoru Komisie má táto výhrada popri obsahových výhradách odvolatelky k vymedzeniu trhu samostatný význam. Bez ohladu na to, ci Vseobecný súd z obsahového hladiska stanovil správne alebo prílis vysoké poziadavky na vymedzenie trhu, musí totiz svoj rozsudok z formálneho hladiska riadne odôvodnit: je povinný opísat dôvody, ktoré boli z jeho hladiska rozhodujúce pre prvostupnové rozhodnutie. 44. Povinnost Vseobecného súdu uvádzat vo svojich rozsudkoch odôvodnenie vyplýva z clánku 36 v spojení s clánkom 53 ods. 1 Statútu Súdneho dvora. Podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznacne vyplývat úvahy Vseobecného súdu tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonat svoje preskúmanie. ( [40]40 ) Okrem toho si odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu nesmie protirecit. ( [41]41 ) 45. Na prvý pohlad to skutocne vyzerá tak, ako keby sa Vseobecný súd v prejednávanom prípade zaplietol do velkých protirecení. Na jednej strane Vseobecnému súdu v súvislosti s uplatnením kritéria 5 % totiz chýba v spornom rozhodnutí vymedzenie trhu ( [42]42 ) a na druhej strane konstatuje, ze odvolaním sa na "medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku" Komisia "uviedla dostatocne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu" ( [43]43 ). Vseobecný súd okrem toho povazuje vymedzenie trhu v súvislosti s uplatnením kritéria 5 % za nevyhnutné, ale zároven sa domnieva, ze Komisia sa v prejednávanom prípade o toto kritérium 5 % mohla opierat "bez toho, aby výslovne vymedzila trh..." ( [44]44 ). 46. Pri blizsom pohlade to vyzerá tak, ze Vseobecný súd sa na tomto mieste iba neobratne vyjadril. Z celkových súvislostí uvedenej casti rozsudku dostatocne jasne vyplýva, ze sporné rozhodnutie obsahuje opis trhu, ktorý pripravila Komisia ("medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku"), a ze Vseobecný súd povazuje tento opis za dostatocný na to, aby ho mohol klást na roven so skutocným vymedzením trhu a ponechat ho v platnosti ako základ uplatnenia kritéria 5 %. Na rozdiel od prvého dojmu si teda pri pozitívnom výklade úvahy Vseobecného súdu k tejto otázke neprotirecia. 47. Úvahy Vseobecného súdu okrem toho umoznujú dostatocne jasne identifikovat, preco Vseobecný súd "výnimocne" upustil "od vyvrátenia" zistení Komisie ku kritériu 5 %. V konecnom dôsledku totiz Vseobecný súd vychádzal z toho, ze opis relevantného odvetvia v spornom rozhodnutí obsahuje vsetky informácie nevyhnutné na uplatnenie kritéria 5 %, a preto bol rovnocenný s vymedzením trhu, ktoré Vseobecný súd povazoval za nevyhnutné. 48. Výhradu nedostatocného a protichodného odôvodnenia rozsudku treba teda zamietnut. ii) O právnych poziadavkách na vymedzenie trhu 49. Okrem toho odvolatelka vytýka, ze sporné rozhodnutie, na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu, neobsahuje presné stanovenie predmetných sluzieb a relevantného trhu, lebo iba opis "odvetvia" ("medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku") nemá rovnaký význam ako plnohodnotné vymedzenie relevantného trhu. 50. V tejto súvislosti treba najprv poznamenat, ze podla medzistátnej klauzuly v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa vymedzenie trhu v ziadnom prípade nemusí vykonat vzdy. Dôkaz o významnom obmedzení obchodu medzi clenskými státmi je totiz mozný aj bez vymedzenia trhu, napríklad ak existujú náznaky, ze sa spolocnosti urcitým správaním usilujú o to, aby vo významnom rozsahu zabránili vývozu do iných clenských státov alebo dovozu z iných clenských státov. ( [45]45 ) 51. Naproti tomu, ak sa úrad na ochranu hospodárskej sútaze alebo súd opiera osobitne o kritérium 5 %, aby mohol preukázat významný charakter ovplyvnenia trhu v zmysle medzistátnej klauzuly, je vymedzenie trhu nevyhnutné. Bez predchádzajúceho definovania relevantného trhu totiz nemozno stanovit trhové podiely. V tejto súvislosti má Vseobecný súd pravdu, ked uvádza, "ze logickým predpokladom výpoctu trhového podielu je vymedzenie tohto trhu" ( [46]46 ). 52. Ako vsak správne zdôraznuje Komisia, opis relevantného trhu v súvislosti s uplatnením kritéria 5 % sa nemusí nutne vykonat s rovnakou presnostou ako vymedzenie trhu, ktoré má slúzit na posúdenie správania podnikov v hospodárskej sútazi. Právne poziadavky na vymedzenie trhu môzu byt rozdielne vysoké, a to v závislosti od ciela, ktorý sa týmto vymedzením trhu sleduje. Vymedzenie trhu musí byt zámerne o to presnejsie, o co komplexnejsie sú hospodárske súvislosti a o co rozsiahlejsie sú analýzy potrebné na ich zhodnotenie, ako napríklad pri konstatovaní existencie ci zneuzitia dominantného postavenia na trhu podla clánku 82 ES (teraz clánku 102 ZFEÚ) alebo pri prognostických rozhodnutiach o budúcom trhovom vývoji v urcitých konaniach o kontrole koncentrácie. 53. Odvolatelka sa teda mýli, ak sa domnieva, ze pod vymedzením trhu sa má rozumiet stále to isté a ze Komisia mala v prejednávanom prípade ako základ uplatnenia kritéria 5 % vykonat rovnaký detailný opis trhu, aký je bezný v inom kontexte. 54. Podla môjho názoru je Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, oprávnený konstatovat, ze odkaz Komisie na "odvetvie medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku", ktoré zahrna vsetky stahovacie sluzby uskutocnované z Belgicka a do Belgicka, bez ohladu na to, ci si ich objednajú súkromné osoby, podniky alebo verejné institúcie, ( [47]47 ) predstavuje vymedzenie skutkového stavu v prejednávanom prípade dostatocne presné na to, aby bolo mozné uplatnit kritérium 5 %. ( [48]48 ) 55. Ani z usmernení z roku 2004 nemozno na rozdiel od opacného názoru spolocnosti Ziegler v prejednávanom prípade odvodit nijaké prísnejsie poziadavky na vymedzenie trhu. 56. Na rozdiel od názoru Komisie usmernenia z roku 2004 obsahujú viac ako len kodifikáciu judikatúry, ktorá bola dovtedy vydaná k otázke ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Komisia totiz v týchto usmerneniach prezentuje svoju "metodiku uplatnovania pojmu obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi" ( [49]49 ) a oznamuje, ze za urcitých okolností proti podnikom nezacne nijaké konania ani im neulozí pokuty. ( [50]50 ) Zverejnením uvedených usmernení stanovila Komisia záväznost svojich vlastných pravidiel, ktorými sa má riadit pri uplatnovaní svojej volnej úvahy, pokial ide o hospodársku situáciu v súvislosti s obmedzením obchodu medzi clenskými státmi. ( [51]51 ) To znamená, ze ked posudzuje, ci správanie podnikov v zmysle clánku 81 ES a 82 ES (clánok 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) môze významne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, bez relevantného dôvodu nesmie pouzívat inú metodiku ako tú, ktorá je uvedená v jej usmerneniach z roku 2004. 57. Usmernenia z roku 2004 sa vsak z obsahového hladiska obmedzujú na dost strucné vyjadrenie, ze na úcely uplatnenia kritéria 5 % "musí byt" relevantný trh "vymedzený" ( [52]52 ). K spornej otázke detailnej presnosti, s akou sa má uvedené vymedzenie trhu vykonat, sa usmernenia z roku 2004 nevyjadrujú. 58. Ani odkaz usmernení z roku 2004 na oznámenie o definícii relevantného trhu ( [53]53 ) nevedie, na rozdiel od opacného názoru spolocnosti Ziegler, dalej. Ani posledné uvedené oznámenie totiz nevylucuje, ze v závislosti od problému v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý treba vyriesit, musí byt vymedzenie relevantných trhov viac ci menej detailne presné. Oznámenie o definícii relevantného trhu dokonca uznáva, ze vymedzenie trhu je úzko spojené s cielmi, ktoré konkrétne sleduje ( [54]54 ), a ze môze viest k rôznym záverom "v závislosti od podstaty skúmanej otázky práva hospodárskej sútaze" ( [55]55 ). Ponecháva tak dostatocný priestor na to, aby sa pri vymedzení trhu postupovalo pragmaticky v súlade s okolnostami konkrétneho prípadu. 59. V prípade, ktorý je koncipovaný porovnatelne jednoducho ako ten prejednávaný, by bolo zásadne v rozpore s poziadavkami efektívneho správneho konania, setriaceho prostriedky, ak by Komisia pri vymedzení trhu v súvislosti s uplatnením kritéria 5 % musela vynalozit väcsie úsilie, ako je nevyhnutné. 60. Súhrnne povedané, tvrdenie spolocnosti Ziegler o právnych poziadavkách, ktoré sa kladú na vymedzenie trhu, treba teda zamietnut. iii) O údajných obsahových nedostatkoch, pokial ide o vymedzenie trhu 61. Odvolatelka napokon tvrdí, ze opis predmetných sluzieb a trhu ("medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku"), ktorý Vseobecný súd schválil v prejednávanom prípade, nie je obsahovo správny, a to pokial ide o vymedzenie vecne relevantného trhu, ako aj s ohladom na definíciu priestorovo relevantného trhu. 62. Touto výhradou reaguje Ziegler osobitne na bod 71 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uvádza, "ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze predmetnými sluzbami sú medzinárodné stahovacie sluzby v Belgicku" a ze takto opísaný trh "Komisia správne identifikovala ako relevantný trh". 63. Svoju kritiku uvedenej casti rozsudku opiera odvolatelka najmä o úvahy o zamenitelnosti medzinárodných stahovacích sluzieb, pricom uvádza informácie tak o strane ponuky, ako aj o strane dopytu. 64. Pritom vsak odvolatelka pravdepodobne prehliadla, ze v prípade otázky, ako sa ponuka a dopyt správajú na urcitom trhu a ci je mozná vzájomná zamenitelnost konkrétnych uvedených stahovacích sluzieb, nejde o právnu otázku, ale o skutkovú otázku, o ktorej Súdny dvor v odvolacom konaní - s výnimkou prípadného skreslenia dôkazov, ktoré tu nie je vytýkané - nemá právomoc rozhodovat. ( [56]56 ) 65. V súlade s tým treba kritiku, ktorú spolocnost Ziegler venovala predmetným konstatovaniam Vseobecného súdu k vymedzeniu trhu, zamietnut ako neprípustnú. 66. Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. b) O preukázaní prekrocenia prahovej hodnoty 5 % v prejednávanom prípade (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 67. V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Ziegler subsidiárne uvádza, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnit rozsudok a zásadu kontradiktórneho konania, ked konstatoval, ze celkový trhový podiel clenov kartelu je v prejednávanom prípade "ovela vyssí ako prahová hodnota 5 %". 68. Výhrada odvolatelky sa osobitne týka posledných dvoch viet bodu 71 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd uvádza, ze "na to, aby prahová hodnota 5 % nebola dosiahnutá, by velkost trhu musela byt aspon 435 miliónov eur", a dodáva, ze "takúto velkost relevantného trhu by vsak bolo mozné dosiahnut jedine v prípade, ak by sa vychádzalo z ovela sirsie vymedzeného trhu, ako je trh medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku, ktorý vsak Komisia správne identifikovala ako relevantný trh". 69. Ziegler tu reaguje na konstatovanie Vseobecného súdu, ze len ovela rozsiahlejsí trh, ako je trh "medzinárodných stahovacích sluzieb v Belgicku", môze dosiahnut velkost 435 miliónov eur. Uvedená spolocnost sa domnieva, ze toto konstatovanie Vseobecného súdu nie je nijako dôvodné a ze domnienky, na ktorých je zalozené, okrem toho neboli v rámci prvostupnového konania kontradiktórne prejednané s úcastníkmi konania. 70. Obe výhrady sú nepresvedcivé. 71. Skutocnosti, ktoré sú samozrejmé, si nevyzadujú dalsie vysvetlenie. Tak je to v prípade spornej casti rozsudku: je samozrejmostou, ze z domnienky zanedbatelných podielov clenov kartelu mozno vychádzat len vtedy, ak pri zohladnení obratov zistených pre príslusné podniky existuje domnienka omnoho väcsieho objemu trhu. Výpocet, ktorý vykonal Vseobecný súd a podla ktorého by relevantný trh musel mat objem 435 miliónov eur, aby sa trhové podiely clenov kartelu znízili z dvojciferných hodnôt (podla zistení Vseobecného súdu takmer 30 % ( [57]57 )) na menej ako 5 %, si preto nevyzadovala hlbsiu analýzu v odôvodnení. 72. Pokial ide o císelné údaje, ktoré predstavujú základ výpoctov Vseobecného súdu, na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Ziegler boli s úcastníkmi konania prejednané. Tieto císelné údaje pochádzajú z písomnej odpovede Komisie na otázky Vseobecného súdu v prvostupnovom konaní, ( [58]58 ) ku ktorej sa Ziegler mohla kedykolvek vyjadrit. Z napadnutého rozsudku mozno navyse odvodit, ze Vseobecný súd na pojednávaní na prvom stupni dokonca spolocnosti Ziegler výslovne polozil otázky týkajúce sa tejto témy. ( [59]59 ) 73. Odvolatelka v tejto súvislosti nesprávne uvádza, ze císelné údaje Komisie nie sú spolahlivé. Vseobecný súd síce na inom mieste napadnutého rozsudku konstatoval nesprávne posúdenie zo strany Komisie, ktoré má vplyv na výpocet objemu trhu. ( [60]60 ) Z toho sa vsak nedá pausálne odvodit záver, ze císelné údaje Komisie sú vo vseobecnosti nepouzitelné. 74. V prípade správnosti a spolahlivosti informácií, ktoré získala Komisia, ide v kazdom prípade o otázku zistenia skutkového stavu a posúdenia dôkazov, ktorú - s výnimkou skreslenia dôkazov - Vseobecný súd ako odvolací súd neoveruje. ( [61]61 ) Kedze Ziegler nevytýkala skreslenie skutocností alebo dôkazných prostriedkov, musí sa táto spolocnosti riadit skutkovými zisteniami a posúdením dôkazov Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku. 75. Z uvedených úvah vyplýva, ze ani druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nemá sancu na úspech. c) O otázke, ci prekrocenie prahovej hodnoty 5 % postacuje na to, aby bolo mozné vychádzat z významného ovplyvnenia obchodu (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) 76. V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa tiez uplatnuje subsidiárne, Ziegler osobitne napáda bod 73 napadnutého rozsudku, ktorý znie: "Napokon, ako Komisia správne poznamenala, v rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 na preukázanie [významného] ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi stací, ak je splnená co i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok." 77. Podla názoru odvolatelky sa Vseobecný súd v tejto casti rozsudku dopustil právneho pochybenia, pretoze významné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi odvodil iba zo skutocnosti, ze kumulovaný trhový podiel clenov kartelu prekracuje prahovú hodnotu 5 %. Podla názoru spolocnosti Ziegler to nie je zlucitelné ani s judikatúrou, ako ani s bodom 53 usmernení z roku 2004. 78. Je pravda, ze otázka ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi sa musí posúdit pri zohladnení vsetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu. Podla ustálenej judikatúry na to, aby mohla dohoda medzi podnikmi ovplyvnit obchod vnútri Únie, musí byt na základe vsetkých objektívnych skutkových a právnych faktorov mozné s dostatocným stupnom pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat vplyv, priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny, na obchodné toky medzi clenskými státmi v tom zmysle, ze by mohla znemoznit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi týmito státmi. ( [62]62 ) 79. Vplyv na obchod v rámci Únie je preto vo vseobecnosti výsledkom spojenia viacerých cinitelov, ktoré by jednotlivo nevyhnutne neboli urcujúce. ( [63]63 ) To vsak, samozrejme, nevylucuje, ze v konkrétnom prípade sa z mnozstva zohladnených právnych a skutkových okolností vyvodí ako rozhodujúci jeden bod - konkrétne výrazné prekrocenie prahovej hodnoty 5 % trhového podielu -, ktorý uz samotný s dostatocnou pravdepodobnostou poukazuje na významné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. ( [64]64 ) 80. V prejednávanom prípade vsak napokon môze zostat otvorené, ci osobitne splnenie kritéria 5 % samo osebe môze odôvodnit domnienku, ze existovalo riziko významného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Ako totiz správne zdôraznuje Komisia, stahovací kartel sa vyznacoval dalsími dvoma znakmi, na základe ktorých mohol Vseobecný súd - aj nezávisle od prekrocenia prahovej hodnoty 5 % - vychádzat z významného ovplyvnenia obchodu. 81. Podla zistení Vseobecného súdu sa stahovací kartel po prvé týkal vsetkých medzinárodných stahovacích sluzieb z Belgicka a do Belgicka, to znamená vsetkých medzinárodných stahovaní, pre ktoré bolo Belgicko bud pociatocným, alebo cielovým miestom. Kartel sa teda týkal celého územia clenského státu. Uz z jeho podstaty vyplýva úcinok takého kartelu, a to upevnenie narusenia trhov na medzinárodnej úrovni tým, ze bráni hospodárskemu prepojeniu, ktoré Zmluvy zamýslajú dosiahnut. ( [65]65 ) 82. Po druhé sa kartel, do ktorého boli zapojené stahovacie spolocnosti so sídlom v Belgicku aj mimo neho, ( [66]66 ) vztahoval speciálne na medzinárodné stahovanie z Belgicka a do Belgicka, takze uz zo svojej podstaty musel mat znacný vplyv práve na cezhranicný obchod medzi clenskými státmi. ( [67]67 ) 83. Ked sa Vseobecný súd zaoberal kritériom 5 %, bol si dobre vedomý oboch uvedených dodatocných kritérií. ( [68]68 ) Bolo by teda mylné predpokladat, ze domnienka Vseobecného súdu o významnom ovplyvnení obchodu sa opierala iba o prekrocenie prahovej hodnoty 5 %, hoci izolovaný pohlad na sporný bod 73 by pri povrchnom cítaní mohol tento dojem vyvolat. 84. Súhrnne povedané, Vseobecnému súdu nemozno vycítat, ze ignoroval právne poziadavky medzistátnej klauzuly podla clánku 81 ods. 1 ES. 85. Rovnaký záver vyplýva aj z bodu 53 usmernení z roku 2004, ktorým sa Komisia na úcely uplatnenia svojho priestoru na volnú úvahu sama zaviazala. ( [69]69 ) V zmysle tohto ustanovenia síce môze samotné prekrocenie prahovej hodnoty 5 % viest k vzniku domnienky významného ovplyvnenia obchodu v Únii, ale len ak uvedená dohoda okrem toho vo svojej podstate môze viest k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi. V prípade takého prísneho obmedzenia, akým je prejednávaný kartel, ktorý sa podla zistení Vseobecného súdu navyse týka medzinárodných, to znamená cezhranicných stahovacích sluzieb, je uvedená dodatocná podmienka nepochybne splnená. 86. Nemozno teda hovorit ani o porusení bodu 53 usmernení z roku 2004. 87. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je celkovo nedôvodná, a preto treba prvý odvolací dôvod ako celok zamietnut. 2. O odôvodnení výsky pokuty (druhý odvolací dôvod) 88. Druhý odvolací dôvod uvedený spolocnostou Ziegler smeruje proti bodom 88 az 94 napadnutého rozsudku. Odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze pokial ide o odôvodnenie sporného rozhodnutia, v súvislosti s výpoctom pokuty kládol prílis mierne poziadavky a tak jednak nerespektoval poziadavky kladené na odôvodnenie právnych aktov Únie a jednak porusil základné právo na spravodlivý proces [pozri cast a) nizsie]. Subsidiárne odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd porusil "zásadu rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie" a svoj vlastný rozsudok odôvodnil nedostatocne [pozri cast b) nizsie]. 89. Základom týchto výhrad je nová prax Komisie, ktorá sa zaviedla usmerneniami k pokutám z roku 2006, a podla nej sa základná výska pokút v oblasti kartelového práva, ako aj prípadne uplatnený odstrasujúci faktor majú stanovit na základe urcitého percentuálneho podielu hodnoty predaja ( [70]70 ) kazdého dotknutého podniku. V závislosti od závaznosti porusenia sa uvedená percentuálna sadzba na úcely stanovenia základnej sumy pokuty pohybuje vo výske od 0 % do 30 % hodnoty predaja, ( [71]71 ) pri výpocte odstrasujúceho faktora sa vychádza z rozmedzia od 15 % do 25 % hodnoty predaja. ( [72]72 ) 90. Vseobecný súd sa domnieva, ze tento spôsob výpoctu pokuty prinása zvýsené poziadavky na odôvodnenie rozhodnutí o ulození pokuty. Vseobecný súd uvádza, ze Komisia sa v zásade nemala uspokojit iba s priradením porusenia do urcitej kategórie závaznosti (ako napríklad v tomto prípade "velmi závazné") bez toho, aby podrobnejsie vysvetlila, ako konkrétne stanovila percentuálnu sadzbu, podla ktorej sa v konecnom dôsledku vypocíta základná suma pokuty a odstrasujúci faktor. ( [73]73 ) 91. V prejednávanom prípade vsak Vseobecnému súdu postacovalo, ze Komisia si bez blizsieho vysvetlenia zvolila ako základ výpoctu pokuty percentuálnu sadzbu vo výske 17 % a odôvodnila to len "velmi závazným" charakterom porusenia. ( [74]74 ) Podla názoru Vseobecného súdu môze byt takéto odôvodnenie dostatocné iba v prípade, "ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je velmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávaznejsie obmedzenia a ktorá je navyse pre zalobkynu velmi priaznivá. V tomto prípade totiz nie je potrebné doplnujúce odôvodnenie, ktoré prekracuje rámec odôvodnenia obsiahnutého v usmerneniach. Ak by vsak Komisia chcela uplatnit vyssiu sadzbu, [tak] mala naopak poskytnút podrobnejsie odôvodnenie" ( [75]75 ). 92. V dôsledku týchto úvah Ziegler Vseobecnému súdu vycíta, ze hoci teoreticky uznal zvýsené poziadavky na odôvodnenie pri stanovení pokút, v konkrétnom prípade ich vo vztahu ku Komisii neuplatnil, ale Komisiu napokon "oslobodil" od povinnosti odôvodnenia. a) O výhrade neprípustného "oslobodenia" od poziadavky poskytnút odôvodnenie (prvá cast druhého odvolacieho dôvodu) 93. Ziegler ako hlavnú výhradu v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu uvádza, ze Vseobecný súd nerespektoval právne poziadavky na odôvodnenie stanovenia pokuty v rozhodnutiach Komisie v oblasti kartelového práva, a síce na jednej strane poziadavky vyplývajúce z poziadavky na odôvodnenie právnych aktov Únie, ktorá je zakotvená v primárnom práve, v spojení s usmerneniami k pokutám z roku 2006, a na druhej strane tie poziadavky, ktoré vyplývajú zo základného práva na spravodlivý proces. i) Poziadavka odôvodnenia podla clánku 253 ES (teraz clánok 296 druhý odsek ZFEÚ) 94. Co sa týka predovsetkým poziadavky odôvodnenia právnych aktov Únie, Ziegler sa správne opiera o clánok 296 ZFEÚ. Na prejednávaný prípad sa vsak v skutocnosti uplatní este clánok 253 ES ( [76]76 ), ktorý na odôvodnenie právnych aktov Únie - ak je to v prejednávanom prípade relevantné - nekladie iné právne poziadavky ako clánok 296 ods. 2 ZFEÚ. 95. Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré sa vyzaduje clánkom 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. ( [77]77 ) 96. Ako zdôraznil Vseobecný súd, povinnost odôvodnit právne akty Únie má mimoriadny význam, pokial sa v nich stanovuje výska pokút v oblasti kartelov. V tejto súvislosti musí Komisia okrem iného preukázat, ako posúdila a zhodnotila skutocnosti, ktoré vzala do úvahy. ( [78]78 ) 97. Opacne, ako sa domnieva Ziegler, to vsak vôbec neznamená, ze kazdé rozhodnutie Komisie o ulození pokuty treba odôvodnit s rovnakou intenzitou. Z usmernení k pokutám z roku 2006 takisto sotva mozno odvodit vseobecné a zásadné sprísnenie poziadaviek na odôvodnenie v súvislosti s výpoctom pokuty, od ktorého by mohol Vseobecný súd "oslobodit" Komisiu v prejednávanom prípade. 98. V konaniach o pokutách skôr nadalej platí, ze druh a rozsah odôvodnenia, ktoré má Komisia uviest vo svojom rozhodnutí, treba posúdit podla okolností konkrétneho prípadu, najmä podla obsahu právneho aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu na objasnení, ktorý by mohli mat adresáti alebo iné osoby, ktorých sa právny akt bezprostredne a osobne týka. ( [79]79 ) 99. Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze rozhodnutie Komisie, ktoré sa stáva súcastou ustálenej rozhodovacej praxe, môze byt odôvodnené súhrnne, predovsetkým odkazom na túto prax. ( [80]80 ) To isté platí, ak k vydaniu rozhodnutia dochádza v kontexte, ktorý je dotknutým osobám dobre známy. ( [81]81 ) Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zretelom na jeho kontext a vsetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblast. ( [82]82 ) 100. Ak sa ako základ pouzije toto kritérium, tak Vseobecný súd v prejednávanom prípade oprávnene rozhodol, ze s ohladom na výpocet základnej sumy pokuty, ako aj na odstrasujúci faktor bolo sporné rozhodnutie dostatocne odôvodnené. 101. Sporné rozhodnutie plynulo zapadá do správnej praxe Komisie, ktorú pre konania vo veci kartelov stransparentnili usmernenia k pokutám z roku 2006. Uvedené usmernenia uz obsahujú mnozstvo vysvetliviek, ktoré Komisia v spornom rozhodnutí nemusela opakovane pouzit. Tak je v usmerneniach stanovené predovsetkým to, ze "horizontálne dohody... o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné" - to znamená velmi závazné obmedzenia -, "by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované"; podla usmernení treba v ich prípade pouzit základnú sumu "v hornej casti stupnice" od 0 % do 30 % hodnoty predaja a odstrasujúci faktor 15 % az 25 % hodnoty predaja. ( [83]83 ) 102. Stahovací kartel ako "velmi závazné porusenie", ktorým bola ovplyvnená tvorba cien a rozdelené zákazky medzi clenmi kartelu, nepochybne patrí práve do tejto kategórie a v dôsledku toho by sa mu mala podla usmernení k pokutám z roku 2006 ulozit pokuta, ktorej základná suma sa nachádza "v hornej casti stupnice" od 0 % do 30 % hodnoty predaja, posilnená odstrasujúcim faktorom vo výske 15 % az 25 % hodnoty predaja. 103. Je zjavné, ze základná suma vo výske 17 % hodnoty predaja, ako ju napokon stanovila Komisia, sa jednoznacne nachádza v hornej casti stupnice od 0 % do 30 % a nevyzaduje si ziadne blizsie vysvetlenie. Ak vôbec, bolo by mozné si polozit otázku, ci sa podiel hodnoty predaja vo výske 17 % skutocne nachádza v "hornej casti stupnice", ako to pozadujú usmernenia k pokutám z roku 2006, ( [84]84 ) alebo ci azda nebol stanovený prílis nízko. V tejto súvislosti vsak nie je zrejmý nijaký oprávnený záujem spolocnosti Ziegler o blizsie vysvetlenie, lebo porovnatelne nizsia percentuálna sadzba je pre nu výhodnejsia ako vyssia. ( [85]85 ) Inak to nie je ani v súvislosti s odstrasujúcim faktorom vo výske 17 % predaja, ktorý stanovila Komisia, pretoze ani tento faktor nie je v rámci danej stupnice od 15 % do 25 % obratu ( [86]86 ) stanovený prílis vysoko. 104. Urcite bolo by mozné predstavit si, ze pri výpocte základnej sumy pokuty za kartel mozno z dôvodu mimoriadnych okolností konkrétneho prípadu vychádzat z mensieho podielu predaja, ako je to v usmerneniach k pokutám z roku 2006; v usmerneniach sa to v neposlednom rade výslovne umoznuje formuláciou "obvykle" ( [87]87 ). Na rozdiel od názoru spolocnosti Ziegler vsak z toho nemozno odvodit nijaké vseobecné zvýsenie poziadaviek na odôvodnenie rozhodnutí o pokutách. Je to skôr tak, ze Komisia sa mimoriadnymi okolnostami konkrétneho prípadu musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia o ulození pokuty zaoberat len vtedy, ak sú jej takéto okolnosti skutocne známe. Pokial podnik vie o okolnostiach, ktoré by mohli byt dôvodom na to, aby sa pri výpocte pokuty pouzil nizsí podiel hodnoty predaja ako ten, ktorý je uvedený v usmerneniach, je jeho povinnostou, aby na to Komisiu upozornil. Ako je vsak známe, spolocnost Ziegler osobitne v súvislosti s výpoctom základnej sumy pokuty alebo s odstrasujúcim faktorom nepoukázala konkrétne na náznaky tohto druhu. 105. Napokon právne poziadavky na odôvodnenie rozhodnutí o ulození pokuty musia byt o to vyssie, o co komplexnejsí je príslusný prípad a o co vyssí je podiel hodnoty predaja, ktorý Komisia pouzila ako východisko pri výpocte základnej sumy a odstrasujúceho faktora. ( [88]88 ) Je v súlade so zmyslom a s úcelom poziadavky na odôvodnenie, ak vysvetlenia, ktoré sa majú poskytnút Komisii, musia byt o to podrobnejsie, o co viac ulozená sankcia presahuje minimálne poziadavky stanovené v usmerneniach k pokutám z roku 2006. V tejto miere totiz rastie aj záujem dotknutých podnikov zistit dôvody prípadnej mimoriadnej prísnosti Komisie. To vsak v prejednávanom prípade, ktorý sa nevyznacuje mimoriadnou komplexnostou a v ktorom sa Komisia na úcely výpoctu pokuty opierala o porovnatelnej nizsí podiel obratu, chýba. 106. Súhrnne povedané, Vseobecný súd uplatnil právne poziadavky na posúdenie odôvodnenia sporného rozhodnutia správne. Výhrada týkajúca sa porusenia poziadavky na odôvodnenie je preto nedôvodná. ii) Základné právo na spravodlivý proces 107. Okrem porusenia vseobecných poziadaviek na odôvodnenie má Ziegler navyse výhradu voci poruseniu základného práva na spravodlivý proces, pricom sa odvoláva na clánok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd ( [89]89 ) (dalej len "EDLP"), ako aj na clánok 47 Charty základných práv Európskej únie. 108. V tejto súvislosti treba najprv povedat, ze Ziegler uvedené porusenie práva nepochybne neuplatnila v prvostupnovom konaní. Na rozdiel od názoru tejto spolocnosti pritom nejde o jednoduché doplnenie alebo rozvinutie jej kritiky k odôvodneniu sporného rozhodnutia z prvostupnového konania, ale o neprípustný nový zalobný dôvod, ktorý sa opiera o porusenie úplne iných právnych predpisov. Ze medzicasom bolo pravdepodobne vyhlásených niekolko nových rozsudkov Európskeho súdu pre ludské práva k clánku 6 EDLP, nevedie k zmene skutkového alebo právneho stavu, ktorá by odôvodnila uplatnenie nového dôvodu. Taký nový dôvod totiz nemôze byt v odvolacom konaní predmetom vecného skúmania pred Súdnym dvorom ( [90]90 ) (clánok 42 ods. 2 v spojení s clánkom 118 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991 ( [91]91 )). 109. Aj pokial by sa tvrdenie spolocnosti Ziegler k základnému právu na spravodlivý proces malo povazovat za prípustné, bolo by v kazdom prípade nedôvodné. 110. Medzi povinnostou odôvodnit právne akty Únie a základným právom na spravodlivý proces síce existuje nepochybná súvislost. Dotknutá osoba vsak môze iba v prípade, ak sa jej riadne oznámia dôvody opatrenia, posúdit, ci má zmysel hladat v tejto súvislosti právnu ochranu, a príslusné súdy môzu primeraným spôsobom posúdit zákonnost opatrenia. 111. Ako uz bolo uvedené, ( [92]92 ) v prejednávanom prípade sa splnili poziadavky na riadne odôvodnenie sporného rozhodnutia. V súcinnosti s usmerneniami k pokutám z roku 2006 boli totiz dôvody stanovenia výsky pokuty jasne identifikovatelné a bez problémov sa mohli posúdit v spravodlivom súdnom procese. 112. Úplne neopodstatnená je napokon výhrada odvolatelky, ze Vseobecný súd nevykonáva riadne svoju právomoc neobmedzenej volnej úvahy, ak prijme odôvodnenie podobné ako v spornom rozhodnutí. Spolocnost Ziegler vsak vôbec nevysvetlila, akým spôsobom mal Vseobecný súd intenzívnejsie skúmat sporné rozhodnutie. Predovsetkým neuviedla nijaké indície nasvedcujúce, ze osobitné odôvodnenie stanovenia pokuty, ako ho v prejednávanom prípade vykonala Komisia, zo skutkového, ako ani z právneho hladiska neumoznilo, alebo prinajmensom stazilo podrobnú súdnu kontrolu sporného rozhodnutia. 113. Súhrnne mozno teda konstatovat, ze tvrdenie spolocnosti Ziegler týkajúce sa základného práva na spravodlivý súdny proces treba zamietnut ako neprípustné a v kazdom prípade ako nedôvodné. b) O výhrade porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti Vseobecného súdu odôvodnovat svoje rozsudky, ktorá bola predlozená subsidiárne (druhá cast druhého odvolacieho dôvodu) 114. Odvolatelka subsidiárne uvádza, ze "oslobodenie" od povinnosti odôvodnit rozhodnutie, ktoré sa Komisii poskytlo v napadnutom rozsudku, porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie a okrem toho nie je dostatocne odôvodnené. i) O zásade rovnosti zaobchádzania a zákaze diskriminácie 115. Zásada rovnosti zaobchádzania - ktorá sa niekedy oznacuje aj ako "zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie" ( [93]93 ) - je vseobecná zásada práva Únie, ktorá je zakotvená v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv. ( [94]94 ) Súdny dvor uz viackrát uznal jej význam v súvislosti s ukladaním pokút v prípadoch kartelov. ( [95]95 ) 116. Porusenie tejto zásady, ktoré vytýka odvolatelka, má spocívat v tom, ze Vseobecný súd neodôvodnene povazuje za rovnocenné prípady, ked sa pokuta vypocíta na základe podielu vo výske 17 % hodnoty predaja, s inými prípadmi, v ktorých bolo mozné uplatnit podiel hodnoty predaja vo výske 15 %. 117. Tieto tvrdenia spolocnosti Ziegler sú nanajvýs vágne a pravdepodobne sa zakladajú na úplne hypotetickom porovnaní s výslovne teoretickým a blizsie nespecifikovaným prípadom, pri ktorom by Komisia pri výpocte pokuty nemohla - tak ako v tomto prípade - uplatnit podiel z hodnoty predaja vo výske 17 %, ale podiel hodnoty predaja vo výske 15 %. 118. Vzhladom na nepresnost argumentov odvolatelky mám velké pochybnosti, ci sa jej tvrdenie v tomto bode vôbec môze povazovat za prípustné. ( [96]96 ) 119. V kazdom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné. 120. Stanovenie pokuty nie je mechanický proces, pri ktorom sa vopred dá presne matematicky stanovit, aká percentuálna sadzba hodnoty predaja a aký odstrasujúci faktor sa má uplatnit pri výpocte základnej výsky pokuty. Taká predvídatelnost sankcie, az na posledné desatinné miesto, by navyse nebola ani primeraná, pretoze clenom kartelu by prílis zjednodusila spôsob, ako vopred vypocítat "cenu" svojho protiprávneho konania, a kalkuláciu, ci je pre nich výhodnejsie protiprávne, alebo legálne obchodovanie. 121. Komisii ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze musí pri ukladaní pokuty podniku, ktorý je úcastníkom kartelu, nevyhnutne ostat istý priestor na volnú úvahu, pokial ide o urcenie podielu z hodnoty predaja, na základe ktorého dochádza k stanoveniu pokuty. ( [97]97 ) Ze v prejednávanom prípade môze íst o 17 % a v prípade iného kartelu o 15 % hodnoty predaja, vyplýva z podstaty uvedeného stanovenia pokuty a nemozno to spochybnit odvolaním sa na zásadu rovnosti zaobchádzania, pokial sa Komisia riadi príslusnými usmerneniami k pokutám, ktorými sa sama obmedzila v uplatnovaní svojej volnej úvahy. ( [98]98 ) 122. Ako vyrovnanie za uvedenú volnú úvahu Komisie pri stanovení podielu hodnoty predaja, na ktorom je zalozený výpocet pokuty, podliehajú jej rozhodnutia o pokutách neobmedzenému následnému preskúmaniu súdmi Únie (clánok 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia (ES) c. 1/2003). ( [99]99 ) V hypotetickom príklade, ktorý uviedla spolocnost Ziegler, by Vseobecný súd teda v prípade, ze by podiel z predaja vo výske 15 % povazoval za primeranejsí alebo spravodlivejsí, mohol tento podiel uplatnit namiesto percentuálnej sadzby 17 %, ktorú zvolila Komisia, a primerane znízit ulozenú pokutu. 123. Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie spolocnosti Ziegler, ktoré sa opiera o zásadu rovnosti zaobchádzania, treba zamietnut. ii) O poziadavkách na odôvodnenie napadnutého rozsudku 124. Ziegler dalej uvádza, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnit prvostupnový rozsudok. Tento nedostatok odôvodnenia má spocívat v tom, ze Vseobecný súd v prejednávanom prípade povolil Komisii, aby stanovila odstrasujúci faktor vo výske 17 % hodnoty predaja len s odkazom na "mimoriadne závaznú povahu" porusenia. V tom spocíva odchýlka, neodôvodnená Vseobecným súdom, od bodu 25 usmernení k pokutám z roku 2006, ktorý vyzaduje zohladnenie "urcitého poctu faktorov". 125. Povinnost Vseobecného súdu odôvodnovat rozsudky vyplýva z clánku 36 v spojení s clánkom 53 ods. 1 Statútu Súdneho dvora. Ako uz bolo uvedené, z odôvodnenia rozsudku musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy Vseobecného súdu, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia Vseobecného súdu a aby Súdny dvor mohol vykonat svoju kontrolu. ( [100]100 ) 126. Vseobecný súd v prejednávanom prípade vysvetlil, preco povazoval za legálne stanovit odstrasujúci faktor vo výske 17 % hodnoty predaja: odkázal na svoje bezprostredne predchádzajúce úvahy o stanovení základnej výsky pokuty a tento odkaz odôvodnil jednak tým, ze pokial ide o výpocet oboch faktorov, je "dolná hranica marze rovnaká", a jednak tým, ze aj Komisia v súvislosti s oboma výpoctami v internom odkaze v odôvodneniach sporného rozhodnutia uviedla rovnaké dôvody. ( [101]101 ) 127. Úvahy Vseobecného súdu o tejto problematike tak jasne a jednoznacne vyplývajú z napadnutého rozsudku. Z obsahového hladiska môze mat Ziegler iný názor ako Vseobecný súd. Táto skutocnost sama osebe vsak nemôze znamenat, ze napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený. ( [102]102 ) 128. Z toho vyplýva, ze výhrada nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku je nedôvodná. 129. Len na okraj treba pripomenút, ze právny názor spolocnosti Ziegler na body 22 a 25 usmernení k pokutám z roku 2006 je aj obsahovo málo presvedcivý. Vseobecné konstatovanie Komisie v týchto bodoch, ze pri stanovení odstrasujúceho faktora "zohladní" urcitý pocet faktorov, úplne vseobecne opisuje jej správnu prax a nevyhnutne nemusí znamenat, ze Komisia sa v kazdom konkrétnom prípade bude opierat o vsetky tieto faktory a ze v tejto súvislosti musí podrobne odôvodnit svoje rozhodnutie. Aké skutocnosti sú relevantné a o kolko takých faktorov ide, závisí predovsetkým od konkrétneho prípadu. Pokial je známe, spolocnost Ziegler neuviedla v prejednávanom prípade nic konkrétne v tom zmysle, ze by sa pri stanovení základnej sumy pokuty spolu s odstrasujúcim faktorom museli zohladnit iné faktory, ktoré Komisia zanedbala. 130. Celkovo preto treba druhý odvolací dôvod zamietnut scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. 3. O "objektívnej nestrannosti" Komisie (tretí odvolací dôvod) 131. Tretí odvolací dôvod smeruje proti bodom 103 az 107 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd venuje nestrannosti Komisie, o ktorej spolocnost Ziegler vyjadrila pochybnosti. Ziegler vytýka, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti riadne neodôvodnil svoj rozsudok a okrem toho porusil základné právo na spravodlivý proces, ako aj základné právo na riadnu správu vecí verejných. 132. Základom tejto výhrady je to, ze Komisia sa povazuje za jednu z obetí stahovacieho kartelu. Podla názoru spolocnosti Ziegler by Komisia za týchto okolností nemala rozhodovat o stahovacom karteli, pretoze by inak bola súcasne obetou i sudcom. 133. Odvolatelka teda vzhladom na mimoriadne okolnosti prejednávaného prípadu povazuje nestrannost Komisie za narusenú. Naproti tomu Ziegler vo vseobecnosti nespochybnuje systém uplatnovania kartelového práva, ktorý existuje v Únii, vrátane institucionálnej úlohy Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. a) O údajnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku (prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 134. Spolocnost Ziegler na úvod Vseobecnému súdu vycíta, ze neodpovedal na jej námietku objektívnej nestrannosti Komisie, ktorú podala v prvostupnovom konaní. Podla názoru odvolatelky sa Vseobecný súd vo svojom rozsudku venoval len poziadavke subjektívnej nestrannosti, ale nie objektívnej nestrannosti. Napadnutý rozsudok sa preto vyznacuje nedostatkom odôvodnenia. 135. Je nesporné, ze odvolatelka v konecnom dôsledku vytýka porusenie povinnosti odôvodnenia prvostupnových rozsudkov (clánok 36 v spojení s clánkom 53 ods. 1 Statútu Súdneho dvora), ked uvádza, ze Vseobecný súd sa nevenoval zalobnému dôvodu, ktorý uplatnila na prvom stupni. ( [103]103 ) V rámci odvolacieho konania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, ci Vseobecný súd odpovedal z právneho hladiska dostatocne na vsetky tvrdenia, ktoré uviedol zalobca. ( [104]104 ) 136. Vseobecný súd sa v prejednávanom prípade v bodoch 103 az 107 napadnutého rozsudku - aj ked len strucne - venoval prvostupnovým tvrdeniam spolocnosti Ziegler o údajnej zaujatosti Komisie a objasnil, preco príslusný zalobný dôvod tejto spolocnosti zamieta. 137. Mozno vsak uznat, ze Vseobecný súd nerozlisoval prísne medzi objektívnou a subjektívnou nestrannostou. To je nepochybne polutovaniahodné. Obsahová správnost vyjadrení v napadnutom rozsudku - teda otázka, ci má objektívna nestrannost splnat rovnaké poziadavky ako subjektívna - vsak nepredstavuje problém z hladiska povinnosti odôvodnenia Vseobecného súdu, ale ide o otázku hmotného práva. ( [105]105 ) Skutocnost, ze Vseobecný súd dospel vo veci samej k inému záveru ako odvolatelka, nemôze sama osebe znamenat, ze napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený. ( [106]106 ) 138. Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu preto nie je dôvodná. b) O základných právach na spravodlivý proces a na dobrú správu vecí verejných (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 139. Spolocnost Ziegler dalej uvádza, ze doslo k poruseniu jej základných práv na spravodlivý proces a na riadnu správu vecí verejných. Toto porusenie má spocívat v tom, ze Komisia bola v prejednávanom prípade "sudcom vo vlastnej veci". V tejto súvislosti odvolatelka odkazuje na clánok 6 EDLP, ako aj na clánky 47 a 41 Charty základných práv. 140. Komisia nie je súd v zmysle clánku 6 EDLP a clánku 47 Charty základných práv. ( [107]107 ) Ako orgán Európskej únie na ochranu hospodárskej sútaze vsak musí respektovat právo na riadnu správu vecí verejných, ktoré predstavuje základné právo zakotvené v clánku 41 Charty. ( [108]108 ) Podla neho má kazdý okrem iného právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. 141. Uvedená poziadavka nestrannosti pokrýva dva aspekty: subjektívnu nestrannost, co znamená, ze ziadny z úradníkov dotknutého orgánu nesmie prejavovat osobnú zaujatost alebo predpojatost, a objektívnu nestrannost, co znamená, ze sa musia poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností o nestrannosti dotknutého orgánu. ( [109]109 ) 142. Predmetom prejednávaného odvolacieho dôvodu je iba druhý aspekt, cize poziadavka objektívnej nestrannosti. Ziegler tvrdí, ze Komisia nemohla byt pri spracovaní prejednávaného prípadu objektívna, pretoze sama je jednou z hlavných obetí stahovacieho kartelu a úradníci Komisie "si vyziadali predstierané ponuky" ( [110]110 ) (sic!). Vseobecný súd to v napadnutom rozsudku nevzal do úvahy. 143. Na úcely predmetného odvolacieho konania môze ostat nedoriesené, ci mal Vseobecný súd povinnost zrusit napadnuté rozhodnutie v prípade porusenia poziadavky objektívnej nestrannosti z dôvodu svojej nepríslusnosti - podla názoru spolocnosti Ziegler - alebo z dôvodu porusenia práva na riadnu správu vecí verejných. V prejednávanom prípade totiz jednoznacne neexistujú nijaké náznaky, ze by Vseobecný súd mohol prehliadnut nedostatky objektívnej nestrannosti Komisie. 144. Prípadné nedostatky v objektívnej nestrannosti Komisie vsak predovsetkým nemôzu spocívat výlucne v tom, ze Komisia stíha a trestá kartel, ktorý vyvolal financné poskodenie Európskej únie. ( [111]111 ) V tejto súvislosti sa Komisia nachádza v rovnakej situácii ako státne orgány, ktoré napríklad stíhajú osoby zodpovedné za danové úniky a danové podvody, a ako komunálne orgány, ktoré konajú voci porusitelom predpisov o parkovaní. Ziegler síce tvrdí, ze Komisia tu má ako orgán Únie a zamestnávatel úradníkov, ktorých sa stahovanie dotklo, na rozdiel od uvedených státnych, resp. komunálnych orgánov ovela silnejsí vlastný záujem, ale nijakým spôsobom toto tvrdenie neodôvodnuje. ( [112]112 ) 145. Z hladiska objektívnej nestrannosti je v konecnom dôsledku relevantné, ze v rámci príslusnej organizacnej struktúry orgánu sa prijmú potrebné opatrenia, aby sa z pohladu podriadených právnych subjektov zabránilo kazdému náznaku zaujatosti. Na úcely toho treba predovsetkým zabezpecit, aby porusenie nestíhal a netrestal rovnaký úrad ako ten, ktorého sa dotýkajú následky daného porusenia. 146. Ani zo spisov, ani z ústnych vyjadrení úcastníkov konania pred Súdnym dvorom nevyplývajú konkrétne náznaky, ze by Komisia v prejednávanom prípade nevykonala nevyhnutné opatrenia. V rámci Komisie za vyuzívanie stahovacích sluzieb a za stíhanie porusení hospodárskej sútaze zodpovedajú dva rôzne a navzájom úplne nezávislé útvary. Hoci tak prvý, ako aj druhý útvar prípadne podlieha rozhodovacej právomoci kolégia vsetkých komisárov, ( [113]113 ) oba patria do právomoci odlisných komisárov. ( [114]114 ) 147. Ani v tejto súvislosti to nevyzerá tak, ze by bola situácia v rámci organizacnej struktúry európskych orgánov podstatne iná ako v rámci obce, ktorej vsetky orgány - tie, ktoré sú zodpovedné za rozpocet obce, ako aj tie, ktoré stíhajú porusitelov predpisov o parkovaní - podliehajú spolocnému vedeniu, ktoré je obsadené politicky a reprezentuje ho starosta, obecná rada alebo porota sudcov z ludu. Analogicky to platí aj pre státne orgány, ktoré sú poverené stíhat a trestat danové úniky a danové podvody: v konecnom dôsledku - aj ked vo veci disponujú nestrannostou - sú vclenené do rovnakej státnej organizacnej struktúry ako orgány, ktoré sú poverené správou státneho rozpoctu. Táto okolnost sama osebe nemôze spochybnit objektívnu nestrannost. ( [115]115 ) 148. Napokon treba odmietnut aj tvrdenie spolocnosti Ziegler, ze zamestnanci Komisie "si vyziadali predstierané ponuky". Súdny dvor totiz nemá nijaký dôkaz o tom, ze by zamestnanci Komisie poziadali stahovacie spolocnosti o cenové ponuky s vedomím alebo tiez iba s podozrením, ze v ich prípade ide o predstierané ponuky. Aj pri doplnujúcej otázke na pojednávaní boli príslusné tvrdenia spolocnosti Ziegler iba nanajvýs vseobecné a neodôvodnené. V súdnom konaní sa takisto neobjavili nijaké náznaky, ze stíhaním a potrestaním stahovacieho kartelu by boli poverení tí istí zamestnanci Komisie, ktorí spracovávali cenové ponuky. 149. Úcinné presadzovanie pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluvách, ktoré patrí ku klúcovým úlohám Komisie, by bolo znacne ohrozené, ak by tento orgán automaticky stratil svoju príslusnost stíhat a trestat porusenie vzdy vtedy, ak sú hoci len vzdialene dotknuté financné záujmy Únie alebo jej zamestnancov. Ako v neposlednom rade ukazuje aj prejednávaný prípad, tento problém, kto bude právomoc vykonávat, by na rozdiel od názoru spolocnosti Ziegler nebolo mozné spolahlivejsie vyriesit ani zapojením jedného ci viacerých vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze namiesto Komisie, kedze vnútrostátne orgány tiez môzu byt obetami príslusných kartelov. ( [116]116 ) 150. Súhrnne povedané, Vseobecnému súdu nemozno seriózne vycítat, ze ignoroval poziadavky, ktoré pre prejednávaný prípad vyplývajú zo zásad spravodlivého procesu a riadnej správy vecí verejných. 151. Platí to o to viac, ze Komisia ako správny orgán nemusí splnat rovnako prísne poziadavky ako nezávislý súd v zmysle clánku 47 Charty základných práv. Cinnost Komisie vrátane jej rozhodnutí o pokutách za kartely skôr podlieha nezávislej súdnej kontrole, ktorú vykonávajú súdy Únie. ( [117]117 ) Na rozdiel od toho, o com sa pravdepodobne domnieva Ziegler, ( [118]118 ) nie je teda Komisia v takom prípade, ako je ten prejednávaný, súcasne zalobca i sudca. c) Predbezný záver 152. Aj druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. V dôsledku toho treba tento odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. 4. O zásade rovnosti zaobchádzania a zákaze diskriminácie (stvrtý odvolací dôvod) 153. Stvrtým a posledným odvolacím dôvodom Ziegler napáda body 165 az 172 napadnutého rozsudku. V uvedenej casti rozsudku sa Vseobecný súd zaoberá otázkou, ci si hospodárske problémy spolocnosti Ziegler vyzadovali pri vydaní sporného rozhodnutia znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, a ci v tejto súvislosti Komisia pristupovala k spolocnosti Ziegler horsie ako k spolocnosti Interdean NV, dalsiemu podniku, ktorý bol clenom stahovacieho kartelu. 154. Odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze pokial ide o preskúmanie sporného rozhodnutia, nerespektoval "vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania a zákaz diskriminácie". Rozdielne zaobchádzanie, ktoré Vseobecný súd prehliadol, malo spocívat v tom, ze spolocnosti Interdean sa v správnom konaní na základe bodu 37 usmernení k pokutám roku 2006 poskytlo znízenie pokuty o 70 %, kým situácia spolocnosti Ziegler sa podla uvedeného ustanovenia usmernení k pokutám ani neposúdila, hoci táto spolocnost, ako uvádza, tiez mala hospodárske problémy. 155. Ako uz bolo uvedené, ( [119]119 ) zásada rovnosti zaobchádzanie je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorá je zakotvená v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv a v súvislosti s ukladaním pokút v prípadoch kartelov má mimoriadny význam. Táto zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, pokial takýto postup nie je objektívne odôvodnený. ( [120]120 ) 156. Porovnatelnost rozdielnych situácií sa pritom posudzuje s ohladom na vsetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba urcit a posúdit najmä s ohladom na predmet a ciel opatrenia Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. ( [121]121 ) Okrem toho treba zohladnit zásady a ciele oblasti úpravy, do ktorej opatrenie spadá. ( [122]122 ) 157. Spolocnost Ziegler v prejednávanom prípade tvrdí, ze Vseobecný súd mal jej situáciu osobitne vzhladom na jej platobnú neschopnost povazovat za porovnatelnú so situáciou spolocnosti Interdean a mal ju zohladnit v rámci bodu 37 usmernení k pokutám. 158. Treba preto posúdit, ci v dôsledku samotnej údajnej nízkej platobnej schopnosti - jej existencia je predmetom domnienky - môze byt situácia dvoch podnikov vzhladom na predmet a ciele bodu 37 usmernení k pokutám z roku 2006 porovnatelná. 159. V súvislosti s tým treba poznamenat, ze bod 37 usmernení k pokutám z roku 2006 Komisii umoznuje, aby na základe "konkrétnych okolností" danej veci vypocítala pokutu odlisne od vseobecnej metodiky podla uvedených usmernení. Uplatnenie bodu 37 môze teda viest tak k zvýseniu, ako aj k znízeniu pokuty vypocítanej podla vseobecnej metodiky. 160. Pre prípad znízenia pokuty vsak úprava stanovená v bode 37 usmernení k pokutám z roku 2006 - na rozdiel od úpravy v bode 35 - v prvom rade nenadväzuje na chýbajúcu alebo znízenú platobnú schopnost podniku v existujúcom sociálnom a hospodárskom prostredí. Obe uvedené ustanovenia usmernení k pokutám z roku 2006 skôr závisia od rozdielnych podmienok a nesledujú ten istý úcel. Ak by existoval zámer uplatnovat a vykladat obe ustanovenia v tom zmysle, ze majú v podstate rovnaký obsah, bod 37 by bol popri bode 35 ako základ výnimocného znízenia pokút nadbytocný. 161. Ak by teda aj spolocnost Ziegler v case vydania sporného rozhodnutia trpela ciastocnou alebo dokonca úplnou platobnou neschopnostou v zmysle bodu 35 usmernení k pokutám z roku 2006, nebol by tento fakt z hladiska bodu 37 usmernení relevantný, pokial ide o porovnatelnost situácie uvedeného podniku so situáciou spolocnosti Interdean. 162. Platobná neschopnost podniku síce môze mat význam aj pri posúdení mimoriadnych okolností konkrétneho prípadu v rámci bodu 37 usmernení k pokutám z roku 2006 - tu mimoriadnej financnej situácie. Hranica na poskytnutie znízenia pokuty podla bodu 37 sa vsak potom musí stanovit ovela vyssie ako v rámci bodu 35. Inak povedané, domnienka mimoriadnej financnej situácie v zmysle bodu 37 ustanovení k pokutám z roku 2006 si vyzaduje mimoriadne obmedzenie platobnej schopnosti predmetného podniku. 163. Inak by existovali obavy, ze prísne podmienky znízenia pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti, ako sú stanovené v bode 35, by sa mohli pri pouzití ovela vseobecnejsie koncipovaného znenia bodu 37 zneuzit, a existuje oprávnené riziko, ze absolútna povaha výnimky zo znízenia pokút, na ktorej je zalozený bod 35 usmernení, ( [123]123 ) by v dôsledku pouzitia bodu 37 usmernení k pokutám z roku 2006 mohla byt zbavená úcinku. 164. Pokial ide o uplatnenie bodu 37 usmernení k pokutám z roku 2006, Vseobecný súd teda oprávnene porovnal, aký silný je vplyv pokút, ktoré sú stanovené v súlade so vseobecnou metodikou, na platobnú schopnost spolocností Ziegler a Interdean na základe ich príslusného rocného obratu. ( [124]124 ) Na rozdiel od názoru odvolatelky nemôze totiz kazdé obmedzenie platobnej schopnosti podniku predstavovat dôvod na znízenie pokuty podla bodu 37 príslusných usmernení, hoci by znízenie bolo rôzne vysoké. Domnienka mimoriadnej financnej situácie v zmysle bodu 37 usmernení by skôr existovala len v prípade mimoriadne vázneho obmedzenia platobnej schopnosti podniku, ktoré výrazne presahuje mieru (jednoduchej) platobnej neschopnosti v zmysle bodu 35. 165. V prejednávanom prípade je nesporné, ze spolocnost Ziegler - na rozdiel od spolocnosti Interdean - ani v správnom konaní, ani v prvostupnovom konaní pred súdom neuviedla nijaké skutocnosti, ktoré by co len naznacovali, ze v jej prípade by nad rámec údajného obmedzenia platobnej schopnosti (bod 35 usmernení k pokutám z roku 2006) mohla existovat mimoriadna financná situácia, ktorá by odôvodnovala znízenie pokuty (bod 37 uvedených usmernení). Dôkazné bremeno existencie takých skutocností je na strane toho úcastníka konania, ktorý sa na ne odvoláva. Spolocnosti Ziegler nebránilo nic v tom, aby v tejto súvislosti uviedla vhodné údaje, kedze nevyhnutné informácie by museli pochádzat v prvom rade od tohto podniku. 166. Kedze spolocnost Ziegler neuviedla nijaké vhodné informácie, na základe ktorých by sa dalo usudzovat o existencii mimoriadnej situácie v zmysle bodu 37 usmernení k pokutám z roku 2006, mohol Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, predpokladat, ze spolocnosti Ziegler a Interdean sa nenachádzali v porovnatelnej situácii, v dôsledku coho nebolo mozné vychádzat z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 167. Súhrnne je aj stvrtý odvolací dôvod nedôvodný. C - Predbezný záver 168. Kedze ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou Ziegler nie je dôvodný, toto odvolanie sa musí v celom rozsahu zamietnut. V - O trovách 169. Ak sa odvolanie, ako navrhujem v prejednávanom prípade, zamietne, Súdny dvor rozhodne o trovách (clánok 184 ods. 2 rokovacieho poriadku z 25. septembra 2012), pricom konkrétny postup vyplýva z clánkov 137 az 146 v spojení s clánkom 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku. ( [125]125 ) 170. Podla clánku 138 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia podala príslusný návrh a Ziegler nemala úspech vo svojich dôvodoch, spolocnost Ziegler je povinná nahradit trovy konania. VI - Návrh 171. Vzhladom navyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost Ziegler SA je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [126]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [127]2 ) Oznámenie Komisie - Usmernenia k pojmu obmedzenie obchodu medzi státmi v clánkoch 81 a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] ([128]Ú. v. ES C 101, 2004, s. 81), dalej len "usmernenia z roku 2004". ( [129]3 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([130]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2), dalej len "usmernenia k pokutám z roku 2006". ( [131]4 ) Rozhodnutie Komisie z 11. marca 2008, týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), oznámené pod spisovou znackou K(2008) 926 v konecnom znení, a jeho zhrnutie bolo uverejnené v [132]Ú. v. EÚ C 188, s. 16; toto rozhodnutie mozno v úplnom znení nájst iba na internete na webovej stránke Komisie, Generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz, v nedôvernej verzii vo francúzskom jazyku (http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/index.html). ( [133]5 ) Rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Ziegler/Komisia ([134]T-199/08, Zb. s. II-3507). ( [135]6 ) Pozri v tejto súvislosti veci Gosselin Group/Komisia a i. (C-429/11 P); Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a i. (C-440/11 P); Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P) a Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P). Dna 24. mája 2012 som predniesla návrhy vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P) a 29. novembra 2012 vo veci Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a i. (C-440/11 P). Vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P) Súdny dvor vydal 6. decembra 2012 rozsudok. ( [136]7 ) Bod 3 napadnutého rozsudku. ( [137]8 ) Bod 2 napadnutého rozsudku. ( [138]9 ) Tieto obdobia trvali od troch mesiacov do viac ako 18 rokov. ( [139]10 ) Allied Arthur Pierre, Compas, Coppens, Gosselin, Interdean, Mozer, Putters, Team Relocations, Transworld a Ziegler (pozri napríklad odôvodnenie 345 sporného rozhodnutia). ( [140]11 ) Porovnaj najmä odôvodnenia 307, 314 a 345 sporného rozhodnutia. ( [141]12 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 121 sporného rozhodnutia a body 10 a 13 az 15 napadnutého rozsudku. ( [142]13 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 123 az 153 sporného rozhodnutia. ( [143]14 ) Clánok 1 sporného rozhodnutia. ( [144]15 ) Jednotlivé pokuty dosahovali výsku od 1500 eur do 9200000 eur. ( [145]16 ) Okrem napadnutého rozsudku pozri styri dalsie rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia ([146]T-204/08 a T-212/08, Zb. s. II-3569); Gosselin Group a i./Komisia ([147]T-208/08 a T-209/08, Zb. s. II-3639); Verhuizingen Coppens/Komisia ([148]T-210/08, Zb. s. II-3713) a Putters International/Komisia ([149]T-211/08, Zb. s. II-3729). ( [150]17 ) Úspesný nebol ani návrh spolocnosti Ziegler na prerusenie vykonatelnosti clánku 2 sporného rozhodnutia a na oslobodenie od povinnosti poskytnút bankovú záruku; pozri uznesenie predsedu Vseobecného súdu z 15. januára 2009, Ziegler/Komisia (T-199/08 R), a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia (C-113/09 P [R]). ( [151]18 ) Rozsudky zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. ([152]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 23 az 26), a z 21. decembra 2011, Iride/Komisia (C-329/09 P, body 48 az 51). ( [153]19 ) Rozsudky GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 23 az 26) a z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran ([154]C-27/09 P, Zb. s. I-13427, body 43 az 50). ( [155]20 ) Rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia ([156]C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13 posledná veta); zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i. ("Akzo a Akcros", [157]C-550/07 P, Zb. s. I-8301, body 22 a 23); GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 23), a Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 43). ( [158]21 ) Rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 15). ( [159]22 ) Rozsudok Iride/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 48). ( [160]23 ) Pozri v tejto súvislosti bod 27 týchto návrhov. ( [161]24 ) Rozsudky z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([162]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 118), a z 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya/Komisia (C-465/09 P az C-470/09 P, bod 171); v rovnakom zmysle rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia ([163]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, body 27 a 28); z 30. septembra 2003, Biret International/Rada ([164]C-93/02 P, Zb. s. I-10497, body 59 az 65), a z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia ([165]C-120/06 P a C-121/06 P, Zb. s. I-6513, najmä bod 187). ( [166]25 ) V tomto zmysle uznesenie z 27. septembra 2004, UER/M6 a i. (C-470/02 P, bod 69), a rozsudok z 21. septembra 2010, Svédsko/API a Komisia ([167]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, Zb. s. I-8533, bod 65). ( [168]26 ) Body 56 az 63 napadnutého rozsudku. ( [169]27 ) Odvolatelka napáda priamo nadväzujúcu cast rozsudku v bodoch 64 az 74 napadnutého rozsudku, ktorá nie je venovaná prahovej hodnote 40 miliónov eur, ale prahovej hodnote 5 % podielu na trhu (v tejto súvislosti pozri prvý odvolací dôvod). ( [170]28 ) Rozsudky z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada ([171]C-76/01 P, Zb. s. I-10091, bod 52); zo 6. novembra 2008, Grécko/Komisia ([172]C-203/07 P, Zb. s. I-8161, body 42 a 43), a z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([173]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 31). ( [174]29 ) Rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen ([175]C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31); FIAMM a i./Rada a Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 187 az 189), a Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 79). ( [176]30 ) Rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia ([177]C-407/08 P, Zb. s. I-6371, body 89 az 91). ( [178]31 ) Rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ([179]56/64 a 58/64, Zb. s. 322, 389); zo 6. marca 1974, Commercial Solvents/Komisia ([180]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 31); z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner ([181]C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 47), a z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax ([182]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 33). ( [183]32 ) Rozsudky z 21. januára 1999, Bagnasco a i. ([184]C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 60); Ambulanz Glöckner (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 48), Asnef-Equifax (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 34); z 1. júla 2008, MOTOE ([185]C-49/07, Zb. s. I-4863, bod 39), a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([186]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 36). ( [187]33 ) Rozsudky Asnef-Equifax (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 35) a Erste Group Bank a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, body 37, 46 a 66). ( [188]34 ) Bod 52 písm. a) a bod 53 usmernení z roku 2004. ( [189]35 ) Body 66 a 67 napadnutého rozsudku. ( [190]36 ) Bod 68 napadnutého rozsudku. ( [191]37 ) Bod 69 napadnutého rozsudku. ( [192]38 ) Bod 70 napadnutého rozsudku. ( [193]39 ) Bod 72 napadnutého rozsudku. ( [194]40 ) Rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens ([195]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33); z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([196]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29), a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([197]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 136). ( [198]41 ) Príklady preskúmania odôvodnení rozhodnutí Vseobecného súdu, pokial ide o protichodnost, sa nachádzajú napríklad v rozsudkoch z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([199]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 202), a z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada (C-380/09 P, bod 41); pozri okrem toho rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia ([200]C-47/07 P, Zb. s. I-9761, bod 76). ( [201]42 ) Bod 68 napadnutého rozsudku. ( [202]43 ) Bod 70 napadnutého rozsudku. ( [203]44 ) Bod 72 napadnutého rozsudku. ( [204]45 ) Bod 25 usmernení z roku 2004. ( [205]46 ) Bod 66 napadnutého rozsudku. ( [206]47 ) Bod 11 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 2 sporného rozhodnutia. ( [207]48 ) Bod 70 napadnutého rozsudku. ( [208]49 ) Bod 3 usmernení z roku 2004. ( [209]50 ) Bod 50 predposledná a posledná veta usmernení z roku 2004. ( [210]51 ) V tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ("Dansk Rřrindustri", [211]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 211); z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([212]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 207 a 208); Arkema/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 28, bod 88), a z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia ([213]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 100); v súvislosti s právnou úpravou státnej pomoci v tomto zmysle pozri napríklad rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia ([214]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 62); dalej pozri - nad rámec právnej úpravy hospodárskej sútaze - rozsudok z 1. decembra 1983, Blomefield/Komisia ([215]190/82, Zb. s. 3981, bod 20). ( [216]52 ) Bod 55 usmernení z roku 2004. ( [217]53 ) Oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([218]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5), citované v poznámke pod ciarou 41 usmernení z roku 2004. ( [219]54 ) Bod 10 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu. ( [220]55 ) Bod 12 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu. ( [221]56 ) Uznesenie zo 17. septembra 1996, San Marco/Komisia ([222]C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 39), ako aj rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. ([223]C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 49); z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([224]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 68); Comitato "Venezia vuole vivere"/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 149) a z 19. júla 2012, AOI a i./Komisia a i. ("AOI", C-628/10 P a C-14/11 P, bod 85). ( [225]57 ) Bod 71 tretia veta napadnutého rozsudku. ( [226]58 ) V bode 15 písomných vyjadrení Komisie z 22. marca 2010 sa celkový rozsah trhu so zahranicnými stahovacími sluzbami v Belgicku vycíslil na sumu 67,5 milióna eur, pokial sa nezohladnia obraty, ktoré stahovacie spolocnosti dosiahnu z dôvodu svojho postavenia subdodávatela. ( [227]59 ) Pozri bod 71 napadnutého rozsudku: "Po tretie v reakcii na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní zalobkyna sama konstatovala..." ( [228]60 ) V bode 71 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyslovene uvádza opravu císelných údajov o velkosti trhu získaných Komisiou, ktorá súvisí s dvojnásobným zahrnutím stahovacích sluzieb poskytnutých v postavení subdodávatela. ( [229]61 ) V tejto súvislosti pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 56. ( [230]62 ) Rozsudky z 9. júla 1969, Völk ([231]5/69, Zb. s. 295, bod 5); zo 6. mája 1971, Cadillon ([232]1/71, Zb. s. 351, bod 6); z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia ([233]42/84, Zb. s. 2545, bod 22); Bagnasco a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 47); Asnef-Equifax (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 34) a Erste Group Bank a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 36). ( [234]63 ) Rozsudky z 15. decembra 1994, DLG ([235]C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 54); Bagnasco a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 47); Asnef-Equifax (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 35) a Erste Group Bank a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 37). ( [236]64 ) V tomto zmysle rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia ([237]19/77, Zb. s. 131, bod 9), a z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ([238]107/82, Zb. s. 3151, body 56 az 58); v rozsudku zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([239]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 86 v spojení s bodom 82), sa na to, aby sa dalo vychádzat z významného ovplyvnenia trhu, povazovali za dostatocné dokonca trhové podiely nizsie ako 5 %. ( [240]65 ) Rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia ([241]8/72, Zb. s. 977, Bod 29); Remia a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 62, záver bodu 22); Asnef-Equifax (uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 37) a Erste Group Bank a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 32, bod 38). ( [242]66 ) Adresáti rozhodnutia o ulození pokuty majú sídlo ciastocne v Belgicku a ciastocne v cudzine (pozri clánok 4 sporného rozhodnutia). ( [243]67 ) V rovnakom zmysle, v súvislosti s cinnostou cestovných agentov, rozsudok z 1. októbra 1987, Vlaamse Reisbureaus ([244]311/85, Zb. s. 3801, bod 18). ( [245]68 ) V tejto súvislosti pozri úvahy Vseobecného súdu o sluzbách dotknutých stahovacím kartelom v bode 11, ako aj úvahy týkajúce sa "opisu relevantného odvetvia" v bode 70 a 71, teda bezprostredne pred sporným bodom 73 napadnutého rozsudku. ( [246]69 ) Pozri bod 56 týchto návrhov. ( [247]70 ) Ako presne stanovit obrat, ktorý sa má pouzit ako základ, vyplýva z bodov 13 az 18 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [248]71 ) Bod 19 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [249]72 ) Bod 25 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [250]73 ) Bod 92 v spojení s bodom 91 napadnutého rozsudku; o odstrasujúcom faktore, na doplnenie pozri bod 94 uvedeného rozsudku. ( [251]74 ) Odôvodnenia 543 a 556 sporného rozhodnutia, ako aj body 93 a 94 napadnutého rozsudku. ( [252]75 ) Bod 93 napadnutého rozsudku. ( [253]76 ) V tejto súvislosti pozri bod 32 týchto návrhov. ( [254]77 ) Rozsudky zo 4. júla 1963, Nemecko/Komisia ([255]24/62, Zb. s. 143, 155); z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([256]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, 63); z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony/Impala ([257]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 166), a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 72); analogicky tiez rozsudky z 20. marca 1957, Geitling/Hohe Behörde ([258]2/56, Zb. s. 11, 37), a z 26. novembra 1975, Groupement des fabricants de papiers peints de Belgique a i./Komisia ("Papiers peints", [259]73/74, Zb. s. 1491, bod 30). ( [260]78 ) Rozsudok KME a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 101), ako aj rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([261]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 61), a KME Germany a i./Komisia ([262]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 128). ( [263]79 ) Rozsudky Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 131) a Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 150). ( [264]80 ) Rozsudky Papiers peints (uz citovaný v poznámke pod ciarou 77, bod 31); z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([265]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 44), a Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 155). ( [266]81 ) Rozsudok z 26. júna 2012, Polsko/Komisia (C-335/09 P, bod 152), a z 15. novembra 2012, Rada/Bamba (C-417/11 P, bod 54). ( [267]82 ) Rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France (uz citovaný v poznámke pod ciarou 77, bod 63); Bertelsmann a Sony/Impala (uz citovaný v poznámke pod ciarou 77, body 166 a 178); Deutsche Telekom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 131) a Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 150). ( [268]83 ) Body 23 a 25 v spojení s bodmi 21 a 22 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [269]84 ) Pozri znovu bod 23 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [270]85 ) O kritériu oprávneného záujmu pri posudzovaní odôvodnenia právnych aktov Únie pozri bod 98 týchto návrhov. ( [271]86 ) Pozri znovu bod 25 usmernení k pokutám z roku 2006. ( [272]87 ) Pozri bod 23 druhú vetu usmernení k pokutám z roku 2006. ( [273]88 ) V tomto zmysle pozri bod 92 napadnutého rozsudku. ( [274]89 ) Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd (podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme). ( [275]90 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 88 a 89); France Télécom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 60), a AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 111). ( [276]91 ) Kedze odvolanie bolo podané pred 1. novembrom 2012, z hladiska posúdenia jeho prípustnosti je relevantný Rokovací poriadok Súdneho dvora z 19. júna 1991. ( [277]92 ) V tejto súvislosti pozri aj body 94 az 106 týchto návrhov. ( [278]93 ) Pozri napríklad rozsudok z 12. septembra 2006, Eman a Sevinger ([279]C-300/04, Zb. s. I-8055, bod 57). ( [280]94 ) Rozsudok Akzo a Akcros (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 54). ( [281]95 ) Rozsudky zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia ([282]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, body 63 az 68), a Sarrió/Komisia ([283]C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 97 az 100); Dansk Rřrindustri (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 304), ako aj najnovsie AOI (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 58); okrem toho pozri body 48 az 53 návrhov, ktoré som predniesla 12. januára 2012 vo veci AOI. ( [284]96 ) O právnych poziadavkách na presnost tvrdení odvolatelov pozri medzi mnohými inými rozsudky France Télécom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 55); z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada ([285]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, body 82 az 84), a z 24. marca 2011, ISD Polska a i. ([286]C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 66). ( [287]97 ) O volnej úvahe Komisie pri stanovení pokút za kartely pozri vo vseobecnosti rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([288]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 46); z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia ([289]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 133), a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([290]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 43). ( [291]98 ) V tomto zmysle pozri rozsudky JCB Service/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 205); z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([292]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 98), a z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia (C-549/10 P, body 104 az 108). ( [293]99 ) Subsidiárne pozri rozsudky KME a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 103 a 106), Chalkor/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 63 a 67), a KME Germany a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 130 a 133). ( [294]100 ) Pozri bod 44 a poznámku pod ciarou 40 týchto návrhov. ( [295]101 ) Bod 94 napadnutého rozsudku. ( [296]102 ) Rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia ([297]C-362/05 P, Zb. s. I-4333, bod 80), a z 20. mája 2010, Gogos/Komisia ([298]C-583/08 P, Zb. s. I-4469, bod 35). ( [299]103 ) Rozsudky z 1. októbra 1991, Vidrányi/Komisia ([300]C-283/90 P, Zb. s. I-4339, bod 29); zo 17. decembra 1992, Moritz/Komisia ([301]C-68/91 P, Zb. s. I-6849, body 37 az 39), a Gogos/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 29). ( [302]104 ) Rozsudok France Télécom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 41). ( [303]105 ) V tejto súvislosti pozri moje úvahy k druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu (v bodoch 139 az 150 týchto návrhov). ( [304]106 ) Rozsudky Wunenburger/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 80) a Gogos/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 102, bod 35). ( [305]107 ) Rozsudky z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia ([306]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81), a Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 64, bod 7); okrem toho v rovnakom zmysle najnovsie aj rozsudok ESLP z 27. septembra 2011, Menarini v. Taliansko (staznost c. 43509/08, zatial neuverejnený v Zbierke rozsudkov a rozhodnutí, § 58 a 59, v súvislosti s talianskym úradom na ochranu hospodárskej sútaze, Autoritŕ Garante della Concorrenza e del Mercato). ( [307]108 ) Ze Komisia v správnom konaní vo veci kartelu neuplatnila clánok 47, ale clánok 41 Charty základných práv, mozno odvodit aj z rozsudkov z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([308]C-109/10 P, Zb. s. I-10329, bod 53 posledná veta), a Solvay/Komisia ([309]C-110/10 P, Zb. s. I-10439, bod 48 posledná veta). ( [310]109 ) V tomto zmysle - v súvislosti s nestrannostou súdov - rozsudok z 19. februára 2009, Gorostiaga Atxalandabaso/Parlament ([311]C-308/07 P, Zb. s. I-1059, bod 46), a uznesenie z 15. decembra 2011, Altner/Komisia (C-411/11 P, bod 15); okrem toho pozri uznesenie ESLP z 27. augusta 2002, Didier v. Francúzsko (staznost c. 58188/00, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-VII, § 2). ( [312]110 ) V jazyku konania: "... des fonctionnaires de la Commission étaient impliqués en tant que demandeurs de devis de complaisance fournis par les entreprises de déménagement concernées ..." ( [313]111 ) V rovnakom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón 26. júna 2012 vo veci Otis a i. (C-199/11, body 56 az 71), kde osvetluje podobnú problematiku z hladiska obcianskeho konania, ktoré iniciovala Komisia vo vztahu k podnikom, ktoré sú úcastníkmi kartelu. Súdny dvor poskytol úcastníkom prejednávaného právneho sporu na pojednávaní 24. októbra 2012 moznost, aby sa vyjadrili k príslusným návrhom. ( [314]112 ) V tejto súvislosti stojí za zmienku, ze odvolatelka necitovala správne odôvodnenie 598 sporného rozhodnutia. Na rozdiel do toho, co neprávom tvrdí Ziegler, sa Komisia v uvedenom odôvodnení vôbec nestylizovala do úlohy "jednej z hlavných obetí" stahovacieho kartelu. Skôr ovela vseobecnejsie sa tam uvádza, ze "to vyzerá tak", ze "belgické a medzinárodné verejné institúcie" patria k "hlavným obetiam" praxe predstieraných ponúk. Podobne je to, pokial ide o vyjadrenie Komisie k zalobe na prvom stupni, na ktorej bod 1 sa Ziegler odvoláva: aj tam sa len vo vseobecnosti uvádza, ze k fyzickým osobám, ktorých sa stahovanie dotklo, patria zamestnanci európskych institúcií vrátane zamestnancov Komisie. ( [315]113 ) Clánok 1 Rokovacieho poriadku Komisie [pozri aj clánok 17 ods. 6 písm. b) Zmluvy o EÚ]. ( [316]114 ) Clánok 217 ods. 2 ES [teraz clánok 17 ods. 6 písm. b) Zmluvy o EÚ a clánok. 248 ZFEÚ]. ( [317]115 ) V tejto súvislosti pozri aj rozsudok zo 6. novembra 2012, Otis a i. (C-199/11, bod 64); podobne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cruz Villalón v danej veci (uz citované v poznámke pod ciarou 111, najmä bod 41). ( [318]116 ) V tejto súvislosti este raz pozri odôvodnenie 598 sporného rozhodnutia, podla ktorého "belgické a medzinárodné verejné institúcie zrejme patrili" k "hlavným obetiam" praxe predstieraných dohôd. ( [319]117 ) O chýbajúcej súdnej právomoci Komisie pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 107; o súdnej kontrole cinnosti Komisie pozri predovsetkým rozsudky KME a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 102 az 106); Chalkor/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 62 az 67); KME Germany a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, body 129 az 133) a Otis a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 115, body 59 az 64). ( [320]118 ) Spolocnost Ziegler opiera svoje písomné a ústne tvrdenie k tretiemu odvolaciemu dôvodu okrem iného o rozsudok ESLP z 15. decembra 2005, Kyprianou v. Cyprus (staznost c. 73797/01, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2005-XIII, § 127), v ktorom sa uvádza, ze zmiesavanie rolí stazovatelov, svedkov, zalobcov a sudcov môze vyvolat odôvodnené pochybnosti o nestrannosti súdu ("... la confusion des rôles entre plaignant, témoin, procureur et juge peut ŕ l'évidence susciter des craintes objectivement justifiées quant ŕ la conformité de la procédure au principe établi en vertu duquel nul ne peut ętre juge en sa propre cause et, en conséquence, quant ŕ l'impartialité du tribunal..."). ( [321]119 ) Pozri bod 115 týchto návrhov. ( [322]120 ) Rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA ([323]C-344/04, Zb. s. I-403, bod 95); zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i. ("Arcelor", [324]C-127/07, Zb. s. I-9895, bod 23); ako aj Akzo a Akcros (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 54). ( [325]121 ) Rozsudky Arcelor (uz citovaný v poznámke pod ciarou 120, body 25 a 26); z 1. marca 2011, Association Belge des Consommateurs Test-Achats a i. ([326]C-236/09, Zb. s. I-773, bod 29); zo 17. marca 2011, AJD Tuna ([327]C-221/09, Zb. s. I-1655, bod 93), a z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada ([328]C-176/09, Zb. s. I-3727, bod 32). ( [329]122 ) Rozsudky Arcelor (uz citovaný v poznámke pod ciarou 120, bod 26) a Luxembursko/Parlament a Rada (uz citovaný v poznámke pod ciarou 121, bod 32). ( [330]123 ) Pozri úvodnú formuláciu bodu 35 usmernení k pokutám z roku 2006: "Za výnimocných okolností..." ( [331]124 ) Bod 171 napadnutého rozsudku. ( [332]125 ) Podla vseobecnej zásady, ze nové procesné pravidlá sa uplatnia na vsetky spory, ktoré boli predlozené v case, ked pravidlá nadobudli úcinnost (ustálená judikatúra, pozri len rozsudok z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., [333]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9), sa rozhodnutie o trovách konania v prejednávanom prípade riadi Rokovacím poriadkom Súdneho dvora z 25. septembra 2012, ktorý je úcinný od 1. novembra 2012 (rovnako rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, body 83 az 85). Z obsahového hladiska vsak neexistuje rozdiel oproti clánku 69 ods. 2 v spojení s clánkom 118 a clánkom 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#t-ECR_62011CC0439_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0001 127. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0002 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 129. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0003 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 131. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0004 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:188:TOC 133. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0005 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0006 136. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0007 137. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0008 138. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0009 139. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0010 140. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0011 141. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0012 142. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0013 143. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0014 144. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0015 145. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0016 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0208&locale=SK 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0210&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 150. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0017 151. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0018 152. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 153. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0019 154. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0027&locale=SK 155. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0020 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0019&locale=SK 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0021 159. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0022 160. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0023 161. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0024 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 164. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0093&locale=SK 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0120&locale=SK 166. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0025 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0514&locale=SK 168. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0026 169. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0027 170. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0028 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0076&locale=SK 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0203&locale=SK 173. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 174. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0029 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0035&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0030 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0031 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 180. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0032 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0215&locale=SK 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0049&locale=SK 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 187. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0033 188. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0034 189. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0035 190. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0036 191. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0037 192. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0038 193. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0039 194. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0040 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 196. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 198. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0041 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0047&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0042 202. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0043 203. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0044 204. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0045 205. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0046 206. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0047 207. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0048 208. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0049 209. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0050 210. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0051 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 215. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0190&locale=SK 216. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0052 217. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0053 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1983:372:TOC 219. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0054 220. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0055 221. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0056 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0019&locale=SK 223. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0136&locale=SK 224. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 225. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0057 226. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0058 227. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0059 228. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0060 229. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0061 230. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0062 231. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 232. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0001&locale=SK 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0063 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 236. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0064 237. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 238. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 239. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 240. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0065 241. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0008&locale=SK 242. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0066 243. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0067 244. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0311&locale=SK 245. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0068 246. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0069 247. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0070 248. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0071 249. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0072 250. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0073 251. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0074 252. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0075 253. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0076 254. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0077 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0024&locale=SK 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 258. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61956??0002&locale=SK 259. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0073&locale=SK 260. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0078 261. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 262. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 263. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0079 264. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0080 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 266. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0081 267. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0082 268. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0083 269. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0084 270. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0085 271. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0086 272. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0087 273. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0088 274. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0089 275. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0090 276. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0091 277. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0092 278. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0093 279. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0300&locale=SK 280. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0094 281. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0095 282. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 283. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0291&locale=SK 284. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0096 285. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 286. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0369&locale=SK 287. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0097 288. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 289. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 291. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0098 292. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 293. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0099 294. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0100 295. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0101 296. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0102 297. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0362&locale=SK 298. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0583&locale=SK 299. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0103 300. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0283&locale=SK 301. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0068&locale=SK 302. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0104 303. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0105 304. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0106 305. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0107 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 307. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0108 308. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0109&locale=SK 309. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0110&locale=SK 310. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0109 311. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0308&locale=SK 312. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0110 313. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0111 314. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0112 315. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0113 316. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0114 317. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0115 318. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0116 319. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0117 320. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0118 321. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0119 322. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0120 323. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0344&locale=SK 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0127&locale=SK 325. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0121 326. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0236&locale=SK 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0221&locale=SK 328. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0176&locale=SK 329. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0122 330. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0123 331. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0124 332. file:///tmp/lynxXXXXKONWtb/L93216-9083TMP.html#c-ECR_62011CC0439_SK_01-E0125 333. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK