NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 28. februára 2013 ( [1]1 ) Vec C-287/11 P Európska komisia proti Aalberts Industries NV, Comap SA, predtým Aquatis France SAS, Simplex Armaturen + Fittings GmbH & Co. KG "Odvolanie -- Kartely -- Európsky trh s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi -- Clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP -- Urcovanie cien a výsky zliav a rabatov, zavedenie mechanizmov koordinácie zvysovania cien, pridelovanie zákazníkov a výmena obchodných informácií -- Pojem podnik -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Ciastocné alebo úplné zrusenie rozhodnutia Komisie" I - Úvod 1. Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zrusil clánok 1, clánok 2 písm. a) a clánok 2 písm. b) bod 2 rozhodnutia Komisie K(2006) 4180 z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F-1/38.121 - Tvarovky) ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom bola týmto rozhodnutím konstatovaná úcast spolocnosti Aalberts Industries NV (dalej len "Aalberts") a jej dcérskych spolocností Aquatis France SAS (dalej len "Aquatis") a Simplex Armaturen + Fittings GmbH & Co. KG (dalej len "Simplex") na karteli v období od 25. júna 2003 do 1. apríla 2004 a spolocnosti Aalberts ulozená pokuta vo výske 100,80 milióna eur, z toho 55,15 milióna spolocne a nerozdielne s kazdou z jej dcérskych spolocností, a pokial ide o tieto dcérske spolocnosti, spolocne a nerozdielne dodatocná suma 2,04 milióna eur. 2. Tento kartel - o ktorom Komisia konstatovala, ze Aquatis a Simplex sa na nom podielali uz pocas obdobia od 31. januára 1991 do 22. marca 2001 pred ich prevodom na spolocnost Aalberts v roku 2002 ( [4]4 ) - Komisia kvalifikovala ako jediné, komplexné a nepretrzité porusenie, ktoré malo podobu súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na trhu s medenými tvarovkami a tvarovkami zo zliatin medi, spocívajúce v urcovaní cien, v zavedení mechanizmov zvysovania cien, v rozdelení vnútrostátnych trhov, ako aj v úcasti na pravidelných stretnutiach a nadviazaní kontaktov ulahcujúcich porusovanie. 3. Na podporu svojej zaloby v konaní pred Vseobecným súdom Aalberts a jej dcérske spolocnosti uviedli pät zalobných dôvodov, z ktorých prvé tri boli zalozené na protiprávnosti pripísania zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti, neexistencii porusenia clánku 81 ES a neúcasti na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení uvedenom v clánku 1 sporného rozhodnutia. 4. Vseobecný súd vo svojom rozsudku vyhovel druhému a tretiemu zalobnému dôvodu bez toho, aby rozhodol o ostatných zalobných dôvodoch, ktoré mu boli predlozené. ( [5]5 ) 5. Vseobecný súd v podstate po prvé v rámci skúmania druhého zalobného dôvodu rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala protisútazný charakter dvoch udalostí vytýkaných spolocnosti Simplex v spornom rozhodnutí. ( [6]6 ) Po druhé Vseobecný súd v rámci skúmania tretieho zalobného dôvodu len vo vztahu k spolocnosti Aquatis konstatoval, ze hoci sa táto spolocnost pocas sporného obdobia zúcastnovala na jednej zo zloziek jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, Komisia nepreukázala, ze Aquatis vedela o tom, ze sa svojím správaním pripojila ku kartelu, ktorý pozostával z rôznych zloziek so spolocným cielom, alebo ku kartelu, na ktorom sa uz zúcastnovala pred marcom 2001 a ktorý pokracoval. ( [7]7 ) Vseobecný súd preto zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia a pokutu ulozenú spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam v celom rozsahu, ako aj dodatocnú sumu 2,04 milióna eur, ktorá bola ulozená len týmto dcérskym spolocnostiam, z dôvodu chyby vo výpocte uvedenej sumy. ( [8]8 ) 6. Komisia prejednávaným odvolaním podaným 7. júna 2011 napadla vsetky tieto konstatovania. 7. Aalberts a jej dcérske spolocnosti síce navrhujú zamietnut odvolanie, ale pre prípad, ak by Súdny dvor v celom rozsahu alebo ciastocne vyhovel hlavnému odvolaniu, podali vzájomné odvolanie, ktorým navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola konstatovaná existencia jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, ktoré údajne pokracovalo aj po kontrolách Komisie z marca 2001, a tiez zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, a/alebo podstatne znízil pokutu, ktorá im bola ulozená. 8. Úcastníci tohto konania boli vypocutí na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. septembra 2012. 9. Na základe clánku 62 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora boli úcastníci konania na moju ziadost vyzvaní, aby predlozili pripomienky k dôsledkom rozsudku zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ( [9]9 ), pokial ide o dôvodnost druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. Úcastníci konania predlozili pripomienky v stanovenej lehote. II - Analýza 10. Na podporu hlavného odvolania Komisia uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý z nich je zalozený na nedostatku odôvodnenia a na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásad upravujúcich dôkazné bremeno, ako aj na skreslení skutkových konstatovaní a dôkazov. Druhý odvolací dôvod je zalozený na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu. Tretí odvolací dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia, porusení zákazu rozhodovat ultra petita a na súvisiacom porusení práva na obhajobu. 11. Vzájomné odvolanie spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností, ktoré bolo podané subsidiárne, je zalozené na jedinom odvolacom dôvode, ktorým sa Vseobecnému súdu vytýka, ze nesprávne konstatoval existenciu jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. 12. Z dôvodov, ktoré budú uvedené nizsie, sa domnievam, ze prvému odvolaciemu dôvodu hlavného odvolania treba - aspon v prevaznej casti - vyhoviet a ze napadnutý rozsudok sa musí v dôsledku toho zrusit. Bude teda potrebné preskúmat jediný odvolací dôvod vzájomného odvolania, ktorý sa navyse týka konstatovaní uvedených v spomenutom rozsudku, ktoré logicky predchádzajú námietkam, ktoré uviedla Komisia vo svojom druhom a tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania, ktoré preskúmam len subsidiárne. A - O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nedostatku odôvodnenia a na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásad upravujúcich dôkazné bremeno, ako aj na skreslení skutkových konstatovaní a dôkazov 13. Hoci je prvý odvolací dôvod hlavného odvolania trochu neusporiadaný, mozno ho v podstate rozdelit na dve casti. Prvá cast je zalozená na metodickej chybe a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o izolované a fragmentárne preskúmanie dôkazov. Druhá cast je zalozená na skreslení dôkazov. 1. O prvej casti zalozenej na metodickej chybe a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o izolované a fragmentárne preskúmanie dôkazov a) Argumentácia úcastníkov konania 14. Komisia v rámci prvej casti vytýka Vseobecnému súdu, ze neposúdil nepretrzitú úcast hospodárskej jednotky, ktorú tvorili Aalberts a jej dcérske spolocnosti, ale vykonal izolované a individuálne preskúmanie dôkazov o úcasti na porusení pre kazdú z dvoch dcérskych spolocností, cím - bez dostatocného odôvodnenia - nezohladnil väzby existujúce medzi nimi. Také izolované a fragmentárne preskúmanie dôkazov by pritom bolo mozné prípadne vykonat len vtedy, ak by Vseobecný súd predtým odpovedal na prvý zalobný dôvod, ktorým Aalberts a jej dcérske spolocnosti popreli, ze tvorili jediný podnik na úcely uplatnovania clánku 81 ES. Komisia dodáva, ze úcast jednej alebo druhej dcérskej spolocnosti na karteli sa na rozdiel od analýzy vykonanej Vseobecným súdom musí povazovat za prejav úcasti podniku, ktorého je táto dcérska spolocnost súcastou, na karteli. Skutocnost, ze Vseobecný súd nevysvetlil dôvody, podla ktorých by sa dôkazy týkajúce sa kazdej dcérskej spolocnosti v rámci toho istého podniku mali skúmat samostatne, údajne predstavuje zjavný nedostatok odôvodnenia. 15. Aalberts a jej dcérske spolocnosti sa domnievajú, ze táto cast, rovnako ako prvý odvolací dôvod vo vseobecnosti, je zjavne neprípustná, kedze Komisia pod zámienkou právnych otázok poukazuje na viacnásobné nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré je vylúcené z preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania. Výhrady Komisie sú podla ich názoru v kazdom prípade zjavne nedôvodné. Vseobecný súd údajne logicky posúdil tvrdenú úcast oboch spolocností na karteli a potom preskúmal vsetky dôkazy v ich kontexte. Argumentácia Vseobecného súdu je údajne koherentná a napadnutý rozsudok je z právneho hladiska dostatocne odôvodnený. b) Analýza 16. Na rozdiel od toho, co tvrdia Aalberts a jej dcérske spolocnosti, je nepochybné, ze táto cast prvého odvolacieho dôvodu Komisie je prípustná, lebo sa vôbec neobmedzuje na kritiku posúdenia skutkového stavu alebo dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd. 17. Komisia totiz v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze napadnutý rozsudok je nekoherentný. Vseobecný súd údajne izolovane posúdil dôkazy týkajúce sa úcasti spolocností Simplex a Aquatis na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení, zatial co tým, ze nerozhodol o prvom zalobnom dôvode spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností v prvostupnovom konaní, údajne nespochybnil predpoklad, na ktorom bolo zalozené sporné rozhodnutie, ze tieto spolocnosti patrili k tomu istému hospodárskemu subjektu v zmysle pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ani nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k vykonaniu samostatného preskúmania dôkazov v rámci tej istej hospodárskej jednotky. 18. Takáto výhrada, ktorá sa týka tak koherentnosti argumentácie Vseobecného súdu, ako aj odôvodnenia jeho rozsudku, zjavne predstavuje právnu otázku, s ktorou sa na Súdny dvor mozno obrátit v rámci odvolania. ( [10]10 ) 19. Pokial ide o vecnú stránku, domnievam sa, ze tejto casti prvého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet. 20. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pojem podnik na úcely uplatnovania clánku 81 ES oznacuje hospodársku jednotku, aj ked z právneho hladiska je táto hospodárska jednotka zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( [11]11 ) 21. Z judikatúry tiez vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti, pokial táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, lebo v takom prípade sú materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a teda tvoria jeden podnik. ( [12]12 ) 22. Okrem toho, ak takáto hospodárska jednotka porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusovanie. ( [13]13 ) 23. Dalej je v prejednávanej veci nesporné, ze Vseobecný súd z dôvodov hospodárnosti konania neodpovedal na prvý zalobný dôvod spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností, ktorý bol zalozený na nezákonnosti pripísania zodpovednosti za porusenie spolocnosti Aalberts ako materskej spolocnosti. Týmto zalobným dôvodom totiz Aalberts a jej dcérske spolocnosti napadli posúdenie, z ktorého vychádzala Komisia v spornom rozhodnutí, podla ktorého tieto spolocnosti predstavovali podnik, konkrétne hospodársku jednotku, v zmysle clánku 81 ES a uz citovanej judikatúry, a ze Aalberts ako materská spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie svojich dvoch dcérskych spolocností. 24. Proti samotnému postupu zalozenému na hospodárnosti konania zjavne nemozno nic namietat. Tento postup dokonca vo vseobecnosti umoznuje súdu zabezpecit dodrziavanie poziadavky riadneho výkonu spravodlivosti. 25. V kontexte domnienky zákonnosti aktov prijatých institúciami Únie ( [14]14 ) sa na základe skutocnosti, ze Vseobecný súd nerozhodol o prvom zalobnom dôvode, zatial co vyhovel druhému a tretiemu zalobnému dôvodu, ktoré spochybnovali úcast spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností na vytýkanom porusení, prinajmensom mozno domnievat, ze Vseobecný súd vychádzal z predpokladu stanoveného v spornom rozhodnutí, podla ktorého Aalberts a jej dcérske spolocnosti skutocne tvorili jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES. 26. Sotva má totiz zmysel nepreskúmat zalobný dôvod, ak mu chce súd vyhoviet. 27. Preto sa mozno opodstatnene domnievat, ze ak Vseobecný súd rozhodol, ze je vhodné nepreskúmat prvý zalobný dôvod, ktorý mu bol predlozený, a zamerat sa len na druhý a tretí zalobný dôvod, zastával názor, ze tento zalobný dôvod, ktorého preskúmanie logicky predchádzalo preskúmaniu dalsích zalobných dôvodov, nemohol uspiet. 28. V rámci posudzovania dôvodnosti druhého a tretieho zalobného dôvodu pritom Vseobecný súd len preskúmal v prípade kazdej z dcérskych spolocností spolocnosti Aalberts izolovane alebo - inak povedané - fragmentárne dôkazy, ktoré Komisia pouzila proti hospodárskej jednotke, ktorú tvorili Aalberts a jej dcérske spolocnosti, bez toho, aby overil vzájomný vztah súcastí v rámci samotnej uvedenej jednotky a uviedol dôvody, ktoré ho viedli k takému postupu. 29. Je teda potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd skúmal správanie, ktoré Komisia vytýkala spolocnosti Simplex, v rámci druhého zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii porusenia clánku 81 ES, zatial co správanie spolocnosti Aquatis bolo predmetom posudzovania Vseobecného súdu venovaného tretiemu zalobnému dôvodu zalozenému na neúcasti na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení. 30. Pokial ide o spolocnost Simplex, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nepreukázala, ze táto spolocnost sa podielala na porusení. 31. Pokial ide o dve udalosti, na ktorých Komisia zalozila sporné rozhodnutie vo vztahu k spolocnosti Simplex, Vseobecný súd po prvé konstatoval, ze ani jedna z nich nepotvrdila úcast tejto spolocnosti na porusení v roku 2003. 32. Po druhé, pokial ide o rok 2004, Vseobecný súd rozhodol, ze prvá sporná udalost, konkrétne telefonický kontakt medzi zástupcom spolocnosti Simplex a zástupcom iného podniku, ktorý sa podielal na karteli (konkrétne FRA.BO SpA, dalej len "FRA.BO"), týkajúca sa údajného zvýsenia cien na gréckom trhu s tvarovkami, bola v konecnom dôsledku zalozená na sérii rukou písaných poznámok zástupcu spolocnosti FRA.BO, ktorá "sama osebe nestací na preukázanie úcasti spolocnosti Simplex na porusovaní vytýkanom v prejednávanej veci. Nemozno totiz vylúcit, ze tento kontakt mozno povazovat za ojedinelú udalost" ( [15]15 ). 33. Pokial ide o druhú udalost pouzitú proti spolocnosti Simplex, teda stretnutie zástupcu podniku, ktorý sa podielal na porusení (konkrétne IBP Ltd, dalej len "IBP"), a dvoch zástupcov spolocnosti Simplex na veltrhu v Essene (Nemecko) 18. marca 2004, Vseobecný súd rozhodol, ze vyhlásenia, ktoré uviedol prvý uvedený zástupca v súvislosti so ziadostou o zhovievavost podanou spolocnostou IBP, nie sú dôveryhodnejsie ako vyhlásenia zamestnancov spolocnosti Simplex. ( [16]16 ) 34. Pokial ide o spolocnost Aquatis, Vseobecný súd konstatoval, ze táto spolocnost sa od júna 2003 do apríla 2004 zúcastnovala na stretnutiach logistického výboru Fédération française des négociants en appareils sanitaires, chauffage, climatisation et canalisation (Francúzska federácia obchodníkov so sanitárnym zariadením, kúrením klimatizáciou a kanalizáciou, dalej len "FNAS"), ktorých predmet sa týkal koordinácie cien, pricom tieto stretnutia zodpovedali len zlozke porusenia, ktorá prebiehala od roku 1991 do marca 2001. ( [17]17 ) 35. Vseobecný súd vsak rozhodol, ze Komisia nepreukázala, ze spolocnost Aquatis vedela o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov, ked sa zúcastnovala na stretnutiach FNAS pocas sporného obdobia, alebo ze protisútazné cinnosti mohla rozumne predpokladat, a teda ze jej správanie bolo súcastou celkového plánu zahrnajúceho vsetky základné zlozky zisteného kartelu. ( [18]18 ) V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia nepreukázala, ze Aquatis sa po marci 2001 ku kartelu znova pripojila, ze z nijakej skutocnosti nevyplýva, ze Aquatis vedela o pokracovaní uvedeného porusovania spolocnostami IBP, Comap SA (predtým Aquatis) a FRA.BO, ze diskusie v rámci logistického výboru FNAS sa týkali len francúzskeho trhu, a teda ze tajná dohoda v rámci týchto stretnutí nemala celoeurópsky rozsah a ze napriek kontaktu medzi spolocnostami Aquatis a FRA.BO v apríli 2004 rukou písané poznámky vyhotovené zástupcom spolocnosti FRA.BO neuvádzajú nic v súvislosti s protisútaznou povahou tém, ktoré na nich boli preberané. ( [19]19 ) 36. Mozno teda konstatovat, ze Vseobecný súd najmä nevysvetlil, preco - na rozdiel od toho, co bolo uvedené v spornom rozhodnutí, ktoré mu bolo predlozené - nebolo potrebné vziat do úvahy jednotlivé správanie kazdej z dcérskych spolocností spolocne, hoci jeho argumentácia je implicitne, ale nevyhnutne zalozená na konstatovaní uvedenom v spornom rozhodnutí, podla ktorého tieto dcérske spolocnosti v podstate tvorili so svojou materskou spolocnostou jednu a tú istú hospodársku jednotku, ktorá sa riadila vlastným správaním. 37. Tento problém, ktorý sa týka tak argumentácie Vseobecného súdu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozsudku, je osobitne zrejmý vzhladom na to, ze Vseobecný súd bez dalsích vysvetlení v bode 61 uvedeného rozsudku rozhodol, ze nemozno vylúcit, ze kontakt nadviazaný medzi zástupcom spolocnosti FRA.BO a zástupcom spolocnosti Simplex mozno povazovat za ojedinelú udalost, pricom sa ani nezdá, ze by Vseobecný súd skúmal, ako mohla toto posúdenie ovplyvnit skutocnost, ze pocas toho istého obdobia a v rámci tej istej hospodárskej jednotky sa Aquatis zúcastnovala na stretnutiach, ktorých predmetom bola koordinácia cien na francúzskom trhu s tvarovkami, do ktorej bola zapojená najmä FRA.BO. 38. Ako správne tvrdí Komisia, posúdenie otázky, ci je predmetná udalost "ojedinelá", závisí od ostatných dôkazov uvedených v spise a je pripísatelná hospodárskej jednotke tvorenej spolocnostou Aalberts a jej dcérskymi spolocnostami uvedenej v spornom rozhodnutí. 39. Tiez je tazko pochopitelné, ako Vseobecný súd mohol v bode 117 napadnutého rozsudku konstatovat, ze Aquatis nemohla rozumne predpokladat, ze stretnutia FNAS, na ktorých sa zúcastnovala, patria do rámca sirsieho porusenia, ktoré je súcastou celkového plánu, bez toho, aby aspon vzal do úvahy údajne ojedinelé správanie spolocnosti Simplex týkajúce sa gréckeho trhu, hoci nespochybnil konstatovanie uvedené v spornom rozhodnutí, ze tieto dve spolocnosti sa nesprávali samostatne, ale tvorili so svojou materskou spolocnostou Aalberts hospodársku jednotku. 40. Skutocnost, ze Vseobecný súd nepreskúmal vsetky dôkazy pouzité Komisiou proti spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam, je o to menej pochopitelná, ze podla judikatúry stací, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté dohody protisútaznej povahy, bez toho, aby bol zjavne proti, cím sa dostatocne preukáze úcast uvedeného podniku na karteli. ( [20]20 ) 41. Samozrejme nejde o zanedbanie individuálneho posúdenia dôkazov pouzitých Komisiou proti spolocnostiam, ktoré sa údajne podielali na porusení. 42. Ak sa vsak také dôkazy týkajú správania toho istého podniku v zmysle clánku 81 ES, aj ked ho tvoria viaceré právne subjekty, tieto dôkazy sa nevyhnutne musia posudzovat spolocne s cielom overit úcast uvedeného podniku na tvrdenom porusení. ( [21]21 ) 43. Odlisný výklad by zbavoval clánok 81 ES potrebného úcinku, kedze by pripústal, aby skupina spolocností mohla namietat formálne oddelenie spolocností, ktoré ju tvoria, vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity s cielom spochybnit konstatovanie o jednotnosti ich správania na trhu na úcely uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze. ( [22]22 ) 44. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa tým, ze spolocne nepreskúmal dôkazy pouzité proti spolocnostiam Simplex a Aquatis v spornom rozhodnutí, hoci nespochybnil predpoklad, na ktorom bolo zalozené uvedené rozhodnutie, ze Aalberts a jej dcérske spolocnosti tvorili jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES, dopustil v napadnutom rozsudku nesprávneho právneho posúdenia. 45. Takéto nesprávne posúdenie musí podla môjho názoru viest k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia, ako aj clánok 2 písm. a) uvedeného rozhodnutia, ktorým bola spolocnosti Aalberts spolocne a nerozdielne so spolocnostami Aquatis a Simplex ulozená pokuta vo výske 100,80 milióna eur. 46. Také nesprávne právne posúdenie musí zároven viest k neplatnosti zrusenia clánku 2 písm. b) bodu 2 sporného rozhodnutia Vseobecným súdom, ktorým - pripomínam - bola spolocnostiam Aquatis a Simplex spolocne a nerozdielne ulozená pokuta 2,04 milióna eur. 47. Toto zrusenie totiz nesprávne spocíva na implicitnom odôvodnení ( [23]23 ), podla ktorého Komisia nemohla zohladnit obrat spolocnosti Aalberts na výpocet tejto pokuty ulozenej jej dvom dcérskym spolocnostiam z dôvodu, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala úcast týchto dcérskych spolocností na vytýkanom jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení. 48. Ako bolo preukázané vo vyssie uvedených úvahách, kedze napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti poznacený nesprávnym právnym posúdením, navrhujem zrusit body 1 a 2 výroku uvedeného rozsudku. 49. Za týchto okolností by nebolo potrebné rozhodnút o dôvodnosti druhej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania ani o druhom a tretom odvolacom dôvode tohto odvolania. ( [24]24 ) 50. Naproti tomu, musí sa preskúmat vzájomné odvolanie, ktoré Aalberts a jej dcérske spolocnosti podali subsidiárne pre prípad, ak by sa vyhovelo jednému z odvolacích dôvodov hlavného odvolania. B - O vzájomnom odvolaní 1. Argumentácia úcastníkov konania 51. Aalberts a jej dcérske spolocnosti tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 106 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kartel pokracoval aj po kontrolách Komisie v marci 2001 a ze Komisia dospela k záveru o existencii jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. 52. Podla spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností totiz kartel, ktorý predchádzal kontrolám, a úkony, ktoré nasledovali po kontrolách, nesledujú jediný ciel. Cielom kartelu bolo údajne zabezpecit fungovanie celoeurópskeho kartelu, ktorý mal vylúcit prakticky vsetky zdroje potenciálnej konkurencie, zameraním sa nielen na urcovanie cien, ale aj na rozdelenie vnútrostátnych trhov a zákazníkov, ako aj spolocný postup vo vztahu k výrobcom a distribútorom, ktorí nie sú clenmi kartelu. Naproti tomu, úkony po roku 2001 sa údajne týkajú len výmeny informácií o cenách a nezahrnajú formy tajných dohôd zamerané na vylúcenie iných aspektov hospodárskej sútaze, najmä rozdelenie zákazníkov, hoci toto rozdelenie bolo neoddelitelnou súcastou kartelu, ktorý predchádzal kontrolám. 53. Aalberts a jej dcérske spolocnosti sa domnievajú, ze zatial co jednotlivé úkony uskutocnené pred kontrolami navzájom jednoznacne súviseli a doplnali sa, v prípade úkonov po roku 2001 to tak nebolo. To údajne preukazuje, ze základné znaky kartelu predchádzajúceho kontrolám uz po roku 2001 neexistovali. 54. Okrem toho rozdiely v geografickej pôsobnosti, pouzitých metódach a obdobiach uplatnovania jediného porusenia údajne tiez vyvolávajú pochybnosti, ktorých existenciu mal Vseobecný súd vyhodnotit v ich prospech, pokial ide o vztah medzi úkonmi pred rokom 2001 a úkonmi po nom. 55. Aalberts a jej dcérske spolocnosti teda navrhujú konstatovat zjavnú neexistenciu dostatocne presných a súhlasných dôkazov na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze tvrdené porusenia predstavujú jediné a nepretrzité porusenie v zmysle clánku 81 ES. Vseobecný súd teda podla ich názoru nesprávne vylozil tento pojem. 56. Komisia vo svojom vyjadrení k vzájomnému odvolaniu v prvom rade tvrdí, ze toto odvolanie je neprípustné, kedze Aalberts a jej dcérske spolocnosti sa v skutocnosti domáhajú nového posúdenia skutkového stavu. 57. Komisia sa dalej domnieva, ze vzájomné odvolanie je neúcinné z dôvodu, ze Aalberts a jej dcérske spolocnosti nemajú záujem na konaní. Ak by existovali - ako to tvrdia - dve samostatné porusenia, jedno pred kontrolami Komisie a druhé po nich, celková výska pokút by bola pre tieto tri spolocnosti prinajmensom zhodná. 58. Komisia napokon tvrdí, ze vzájomné odvolanie je nedôvodné. Komisia poukazuje na to, ze výhrada uvedená na podporu vzájomného odvolania je obmedzená na otázku, ci protisútazné prejavy, ktoré nastali po kontrolách, predstavovali pokracovanie porusenia spáchaného pred kontrolami. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, ze Vseobecný súd správne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej treba overit, ci udalosti, ktoré nastali pred kontrolami a po nich, sledovali ten istý ciel. Údajne sa nevyzaduje mimoriadne vysoký stupen podobnosti medzi okolnostami pred kontrolami a po nich. Na rozdiel od toho, co tvrdia Aalberts a jej dcérske spolocnosti, v práve Únie údajne neexistuje "domnienka samostatných porusení". Podla Komisie je jednoducho nelogické tvrdit, ze v prípade pochybnosti treba nevyhnutne predpokladat existenciu samostatných porusení. 2. Analýza a) O prípustnosti a úcinnosti vzájomného odvolania 59. Hned na úvod treba spresnit, ze prípustnost vzájomného odvolania by mohla byt sporná, ak by toto odvolanie nebolo podané subsidiárne pre prípad, ak by Súdny dvor vyhovel jednému alebo viacerým odvolacím dôvodom hlavného odvolania. Záujem na konaní spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností by totiz vtedy bol sporný, kedze Vseobecný súd vyhovel ich zalobným návrhom na zrusenie sporného rozhodnutia. ( [25]25 ) 60. Naproti tomu, v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked je vzájomné odvolanie podané vo vyssie opísanom rozsahu, jeho prípustnost zrejme nemusí byt sporná. Toto odvolanie totiz na jednej strane skutocne smeruje k - prinajmensom ciastocnému - zruseniu napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý nebol uplatnený v hlavnom odvolaní. ( [26]26 ) Na druhej strane je to jediný procesný postup, ktorým Aalberts a jej dcérske spolocnosti môzu napadnút odôvodnenie Vseobecného súdu, ktorým bola potvrdená existencia jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. Pokial by totiz uvedené spolocnosti nepodali také vzájomné odvolanie a v prípade, ak by Súdny dvor po vyhovení hlavnému odvolaniu konstatoval, ze stav konania mu dovoluje vydat konecný rozsudok, Súdny dvor by uz nemohol rozhodnút o castiach rozsudku Vseobecného súdu, ktoré neboli napadnuté, teda vrátane tých, ktoré sa týkajú konstatovania existencie jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. ( [27]27 ) Ak by sa teda spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam odnalo právo podat vzájomné odvolanie, znamenalo by to odopretie spravodlivosti. 61. Komisia, ktorá si urcite bola vedomá takého nezelaného dôsledku, navyse neuviedla taký vseobecný dôvod neprípustnosti vzájomného odvolania. 62. Obmedzila sa totiz jednak na tvrdenie, ze cielom tohto odvolania je len spochybnit skutkové konstatovania Vseobecného súdu, a jednak - skôr z hladiska jeho neúcinnosti ako neprípustnosti - na tvrdenie, ze aj keby sa vzájomnému odvolaniu vyhovelo, toto odvolanie by nemalo vplyv na úroven pokút ulozených spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam. 63. Tieto dva dôvody sa musia podla môjho názoru zamietnut. 64. Pokial ide o prvý z nich, treba poukázat na to, ze Aalberts a jej dcérske spolocnosti sa neusilujú spochybnit existenciu porusenia pred kontrolami Komisie v roku 2001 tak, ako ju konstatoval Vseobecný súd v bodoch 91 az 100 napadnutého rozsudku, ani konstatovanie, ze úkony po uvedených kontrolách, preskúmané v bodoch 101 az 105 uvedeného rozsudku, sa týkali výmeny informácií o cenách. 65. Uvedené spolocnosti naopak tvrdia, ze Vseobecný súd mal na základe posúdenia skutkového stavu, ktoré vykonal, zamietnut záver, ku ktorému dospela Komisia, ze kartel konstatovaný pred kontrolou v roku 2001 trval aj po uvedenej kontrole a mal podobu jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. 66. Kedze sa teda vzájomným odvolaním napáda len odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa právnej kvalifikácie predmetného správania ako jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, toto odvolanie je prípustné. ( [28]28 ) 67. Pokial ide o údajnú neúcinnost vzájomného odvolania, toto odvolanie na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, nesmeruje len proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktoré má vplyv len na výsku pokút ulozených spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam, ale smeruje proti konstatovaniam Vseobecného súdu týkajúcim sa preskúmania existencie porusenia clánku 81 ES pripísatelného týmto spolocnostiam. Ak by navyse Súdny dvor vyhovel vzájomnému odvolaniu, a teda dospel by k záveru, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval existenciu jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, otázka úcasti spolocnosti Aquatis na tomto porusení, ktorá je sama predmetom druhého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania Komisie, by stratila význam. Vzájomné odvolanie teda skutocne smeruje proti odôvodneniam napadnutého rozsudku, ktoré majú vplyv na konstatovania Vseobecného súdu prekracujúce rámec konstatovaní týkajúcich sa ulozenia pokút spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam. b) O dôvodnosti vzájomného odvolania 68. Ako som uz uviedol, Aalberts a jej dcérske spolocnosti nespochybnujú existenciu porusenia pred kontrolami Komisie v roku 2001 tak, ako ju konstatoval Vseobecný súd v bodoch 91 az 100 napadnutého rozsudku, ani konstatovanie, ze úkony po uvedených kontrolách, preskúmané v bodoch 101 az 105 uvedeného rozsudku, sa týkali výmeny informácií o cenách. 69. Pokial ide o tieto posledné uvedené body napadnutého rozsudku, Aalberts a jej dcérske spolocnosti v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze udalosti po kontrolách v roku 2001 predstavovali pokracovanie (komplexného) porusenia tak, ako existovalo pred týmito udalostami. Tvrdia teda, ze porusenie nebolo "nepretrzité" a ze predmetné konania preto predstavujú dve samostatné porusenia (a nie jediné porusenie). 70. Táto argumentácia ma nepresvedcila. 71. Podla judikatúry, ktorá bola v podstate pripomenutá v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku, môze porusenie clánku 81 ods. 1 ES vyplývat nielen zo samostatného úkonu, ale aj zo skupiny úkonov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, aj ked by jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny úkonov alebo tohto pokracujúceho správania mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. ( [29]29 ) 72. Rozhodujúca je skutocnost, ze jednotlivé cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri jednotného trhu. ( [30]30 ) 73. Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, ze jednak by vtedy bolo neprirodzené rozdelit na viaceré samostatné správania dohodu vyznacujúcu sa súborom snáh sledujúcich jediný hospodársky ciel, a jednak nie je rozhodujúce, ze v rámci celkovej dohody trvajúcej niekolko rokov existuje medzi prejavmi kartelu niekolkomesacný odstup. ( [31]31 ) 74. Súdny dvor v reakcii na tvrdenie zalozené na rozdielnej povahe dvoch rozhodnutí prijatých zdruzením podnikov týkajúcich sa urcovania cien a obchodnej politiky v oblasti zverejnovania cien clenmi uvedeného zdruzenia, ktoré mali podla tohto zdruzenia Komisiu a Vseobecný súd priviest na základe tohto rozdielu ku kvalifikovaniu uvedených rozhodnutí ako samostatných rozhodnutí z hladiska clánku 81 ES, rovnako spresnil, ze tieto rozdiely nemajú vplyv na kvalifikáciu uvedených rozhodnutí ako "jediného porusenia", kedze spadali do rámca skupiny postupov s rovnakým cielom, konkrétne obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien. ( [32]32 ) 75. V prejednávanom prípade Vseobecný súd správne uplatnil pripomenutú judikatúru tým, ze v bodoch 102 az 105 napadnutého rozsudku overil, ci vytýkané správanie z obdobia po presetrovaní Komisie v roku 2001 sleduje ten istý ciel ako protisútazné postupy z obdobia pred týmto dátumom, a to zosúladenie cien tvaroviek. 76. Z toho istého hladiska, ktoré spocíva v uprednostnení ciela protisútazných postupov pred ich jednotlivými prejavmi alebo pravidlami uplatnovania ( [33]33 ), Vseobecný súd tiez v bode 105 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze nie je rozhodujúca skutocnost, ze sa zmenili niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov, kedze je mozné, ze kartel sa po kontrolách Komisie vyznacoval menej struktúrovanou formou a premenlivejsou intenzitou cinnosti. 77. Skutocnost, ze doslo k ukonceniu niektorých aspektov kartelu a ze kartel bol menej struktúrovaný ako pred kontrolami Komisie, sa totiz javí celkom logická, kedze podniky, ktoré sa po týchto kontrolách dalej zúcastnovali na karteli, vedeli, ze sú predmetom presetrovania vedeného touto institúciou. Islo teda o "normálnu" obozretnú reakciu hospodárskych subjektov, ktoré chceli dalej sledovat ciel svojich predchádzajúcich postupov, a to urcovat ceny tvaroviek, v nevyhnutne diskrétnejsom rámci a podobách. 78. Preto sa na rozdiel od toho, co tvrdia Aalberts a jej dcérske spolocnosti, nemozno odvolávat na tieto odlisné pravidlá uplatnovania kartelu pred kontrolami Komisie a po nich s cielom zamietnut konstatovanie jednotnej a pokracujúcej povahy porusenia, ktoré bolo uvedené v napadnutom rozsudku. 79. Nie je teda uz potrebné rozhodnút o - navyse trochu zvlástnom - tvrdení, ktoré uviedla Aalberts a jej dcérske spolocnosti, ze existencia pochybnosti Vseobecného súdu, pokial ide o jednotnú a pokracujúcu povahu porusenia, mala viest Vseobecný súd ku konstatovaniu existencie dvoch samostatných porusení, kedze táto údajná pochybnost nemá nijaký základ. 80. V dôsledku toho navrhujem zamietnut vzájomné odvolanie subsidiárne podané spolocnostou Aalberts a jej dcérskymi spolocnostami ako nedôvodné. C - Subsidiárne o druhom a tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania 1. O tretom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na nedostatku odôvodnenia porusenia zákazu rozhodovat ultra petita a na súvisiacom porusení práva na obhajobu 81. Súdny dvor by sa nemal neprimerane zaoberat tretím odvolacím dôvodom hlavného odvolania, ktorým Komisia v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze nevysvetlil dôvody, pre ktoré zrusil pokutu vo výske 2,04 milióna eur ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam Aquatis a Simplex na základe clánku 2 písm. b) bodu 2 sporného rozhodnutia. 82. Ako som totiz uviedol v bode 47 týchto návrhov, hoci je toto zrusenie podla môjho názoru zalozené na nesprávnom právnom posúdení, v kontexte prejednávanej veci bolo lahko pochopitelné a bolo zalozené na tom, ze Komisia údajne pri výpocte uvedenej výsky tejto pokuty nesprávne zohladnila obrat spolocnosti Aalberts. Komisia teda mohla úplne pochopit argumentáciu Vseobecného súdu uvedenú v bodoch 123 a 124 napadnutého rozsudku. 83. Druhý odvolací dôvod hlavného odvolania by si zaslúzil väcsiu pozornost, ak by Súdny dvor rozhodol, ze si neosvojí môj návrh vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu uvedeného odvolania. 2. O druhom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu a) Argumentácia úcastníkov konania 84. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v celom rozsahu zrusil clánok 2 písm. a) rozhodnutia týkajúci sa dcérskej spolocnosti Aquatis a materskej spolocnosti Aalberts, hoci potvrdil úcast spolocnosti Aquatis na cinnostiach kartelu týkajúcich sa francúzskeho trhu. 85. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 106 napadnutého rozsudku uznal, ze tá istá kartelová dohoda pokracovala aj po kontrolách Komisie a ze stretnutia FNAS, na ktorých sa zúcastnovala Aquatis, predstavovali zlozku tohto porusenia v jeho podobe po roku 2001. Vseobecný súd vsak údajne v celom rozsahu zrusil sporné rozhodnutie a pokutu ulozenú spolocnosti Aquatis a jej materskej spolocnosti len z dôvodu, ze Komisia nepreukázala, ze Aquatis vedela (body 111 a 119 napadnutého rozsudku) alebo musela vediet (bod 111 napadnutého rozsudku), ze sa podiela na celoeurópskom karteli, a ze vedela o dvoch dalsích základných zlozkách jediného a nepretrzitého porusenia. 86. Podla Komisie je napadnutý rozsudok poznacený trojnásobným nesprávnym právnym posúdením. 87. Prvé nesprávne posúdenie údajne spocíva v tom, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávne právne kritérium. Na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, totiz judikatúra nie je obmedzená na skutocnú vedomost alebo na domnienku, ze podnik "musel vediet", ze sa zúcastnuje na celkovom porusení, ale na preukázanie, ze podnik primerane mohol predpokladat takú úcast a ze bol ochotný prijat súvisiace riziko. 88. Druhé nesprávne posúdenie sa prejavilo v tom, ze Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie z dôvodu, ze Aquatis mala odlisnú mieru vedomosti o karteli v porovnaní s ostatnými úcastníkmi stretnutí FNAS vo Francúzsku. Podla Komisie pritom z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozdielna miera vedomosti úcastníka kartelu nemá mat za následok úplné vylúcenie jediného a nepretrzitého porusenia, ale môze viest nanajvýs k ciastocnému zruseniu konstatovania o porusení a pravdepodobne k znízeniu pokuty. 89. Tretie nesprávne posúdenie, ktoré súvisí s predchádzajúcim nesprávnym posúdením, sa údajne vyznacuje okolnostou, ze Vseobecný súd prekrocil svoju právomoc tým, ze v celom rozsahu zrusil rozhodnutie týkajúce sa spolocnosti Aalberts a jej dvoch dcérskych spolocností, hoci podla judikatúry by bolo najvhodnejsím riesením ciastocné zrusenie. 90. V reakcii na otázku polozenú po vyhlásení uz citovaného rozsudku Komisia/Verhuizingen Coppens Komisia v podstate uviedla, ze konstatovania Súdneho dvora uvedené v tomto rozsudku potvrdzujú jej argumentáciu, na základe nich sa musí vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu jej odvolania a vedú k ciastocnému zruseniu napadnutého rozsudku, pokial ide o spolocnosti Aquatis a Aalberts. 91. Aalberts a jej dcérske spolocnosti tvrdia, ze tento odvolací dôvod hlavného odvolania sa musí zamietnut ako ciastocne neprípustný, kedze Komisia údajne navrhuje, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkové okolnosti zistené v prvom stupni. 92. Vo zvysnej casti sa domnievajú, ze tento druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku a nesprávnom uplatnení pojmu jediné, komplexné a nepretrzité porusenie. 93. Po prvé Aalberts a jej dcérske spolocnosti tvrdia, ze Komisia sa opiera o nesprávny výklad napadnutého rozsudku, kedze vykladá znenie jeho bodu 119 izolovane. Vseobecný súd sa totiz údajne neobmedzil na skúmanie, ci Aquatis skutocne mala vedomost o ostatných základných zlozkách tvrdeného jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, ale tiez skúmal, ci Aquatis musela vediet o týchto zlozkách. Údajne to jednoznacne vyplýva z bodu 117 napadnutého rozsudku. 94. Po druhé uvedené spolocnosti poukazujú na to, ze Komisia nezohladnuje skutocnost, ze v spornom rozhodnutí bolo len uvedené, ze stretnutia FNAS boli súcastou sirsieho súboru dohôd, ktorý ako celok predstavoval jediné, komplexné a nepretrzité porusenie. Komisia údajne neulozila spolocnostiam Aquatis a Aalberts pokutu na základe toho, ze stretnutia FNAS ako také predstavovali porusenie v zmysle clánku 81 ES. Vseobecný súd teda údajne správne konstatoval, ze Aquatis sa nezúcastnovala na poruseniach vytýkaných v spornom rozhodnutí, a v celom rozsahu zrusil pokutu, ktorá bola ulozená tejto spolocnosti a spolocnosti Aalberts. Nové tvrdenie Komisie, ze Vseobecný súd mal konstatovat úcast spolocnosti Aquatis na odlisnom porusení, ktoré nebolo predmetom správneho konania, je teda nedôvodné. 95. V reakcii na polozenú otázku, týkajúcu sa dôsledkov uz citovaného rozsudku Komisia/Verhuizingen Coppens pre tento odvolací dôvod hlavného odvolania, Aalberts a jej dcérske spolocnosti v podstate uviedli, ze podmienky, ktoré Súdny dvor uviedol v tomto rozsudku, ktoré mohli umoznit Vseobecnému súdu, aby namiesto zrusenia sporného rozhodnutia v celom rozsahu zrusil toto rozhodnutie len ciastocne, nie sú splnené. Preto zastávajú názor, ze Vseobecný súd správne zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu. b) Analýza 96. Je úplne nepochybné, ze tento odvolací dôvod je prípustný, kedze Komisia len poukazuje na viacnásobné nesprávne právne posúdenie, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil. 97. Pokial ide o vecnú stránku, treba v prvom rade v krátkosti pripomenút niektoré body napadnutého rozsudku. 98. V bode 89 uvedeného rozsudku Vseobecný súd správne cituje judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej s cielom preukázat úcast podniku na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení musí Komisia preukázat, ze uvedený podnik mal zámer vlastným správaním prispiet k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený toto riziko prevziat. ( [34]34 ) 99. V nasledujúcom bode napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez v súlade s judikatúrou Súdneho dvora zdôraznil, ze skutocnost, ze podnik sa nezúcastnoval na vsetkých zlozkách kartelu, nie je relevantná na preukázanie existencie porusenia z jeho strany, pricom na túto okolnost treba prihliadnut len pri posúdení závaznosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení výsky pokuty. ( [35]35 ) 100. Vseobecný súd po tom, co v bode 109 napadnutého rozsudku konstatoval, ze základné zlozky jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia po marci 2001 spocívali v dvojstranných kontaktoch, kontaktoch nadviazaných na obchodnom veltrhu a kontaktoch nadviazaných v rámci stretnutí FNAS s cielom koordinovat ceny, a v bode 110 uvedeného rozsudku konstatoval, ze Aquatis sa zúcastnovala len na týchto posledných uvedených stretnutiach a nie na dalsích dvoch zlozkách porusenia, v bode 111 toho istého rozsudku uviedol, ze bolo teda potrebné overit, ci "Aquatis vedela alebo musela vediet, ze sa pripojila k okruhu úcastníkov celoeurópskeho kartelu, ked sa zúcastnovala na stretnutiach FNAS. Úcast Aquatis na dohode týkajúcej sa francúzskeho trhu totiz mozno povazovat za vyjadrenie jej pristúpenia ku konstatovanému poruseniu, len ak sa preukáze, ze vedela o existencii dalsích dvoch základných zloziek porusenia" ( [36]36 ). 101. V bode 114 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poukázal na to, ze z nijakej skutocnosti nevyplýva, ze Aquatis "vedela" o pokracovaní uvedeného porusovania spolocnostami IBP, Comap SA a FRA.BO, zatial co v bode 119 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze nie je preukázané, ze Aquatis "vedela" o tom, ze sa svojím správaním pripojila ku kartelu, ktorý pozostával z rôznych zloziek so spolocným cielom, alebo ku kartelu, na ktorom sa uz zúcastnovala pred marcom 2001 a ktorý pokracoval. 102. Na prvý pohlad by tento výklad napadnutého rozsudku, ktorý navyse podáva Komisia, mohol viest k vyhoveniu argumentácii Komisie, podla ktorej Vseobecný súd neoveril, ci Aquatis "mohla rozumne predpokladat" protisútazné správanie ostatných podnikov podielajúcich sa na celkovom pláne zahrnajúcom vsetky základné zlozky konstatovaného porusenia. 103. Treba vsak poukázat na to, ze Vseobecný súd tak v bode 112, ako aj v bode 117 napadnutého rozsudku skutocne overil toto kritérium v prípade spolocnosti Aquatis, pricom vylúcil, ze táto spolocnost mohla "rozumne predpokladat", ze stretnutia FNAS, ktoré sa týkali výlucne francúzskeho trhu, patria do rámca sirsieho porusenia, ktoré je súcastou celkového plánu, teda ze ich ostatní úcastníci vyuzívajú ako rámec na diskusiu s cielom koordinovat ceny tvaroviek na iných vnútrostátnych trhoch. 104. Navrhujem teda zamietnut prvú výhradu, ktorú Komisia uviedla na podporu druhého odvolacieho dôvodu svojho odvolania. ( [37]37 ) 105. Pokial ide o druhú a tretiu výhradu, ktoré je podla môjho názoru potrebné preskúmat spolocne, Komisia napáda zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu, pokial sa týka spolocnosti Aquatis (a materskej spolocnosti Aalberts), hoci Vseobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Aquatis sa zúcastnovala na jednej z troch zloziek jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, ktorá mala rovnaký predmet ako dve dalsie zlozky, teda koordináciu cien. 106. Ako Súdny dvor uz spresnil, samotná skutocnost, ze Vseobecný súd povazuje dôvod uvedený na podporu zaloby o neplatnost za dôvodný, mu neumoznuje automaticky zrusit napadnutý akt v celom rozsahu, pokial predmetný dôvod, ktorý sa týka výlucne konkrétneho aspektu spochybneného aktu, môze odôvodnit iba ciastocné zrusenie. ( [38]38 ) 107. Ciastocné zrusenie právneho aktu Únie je mozné len vtedy, ak sú casti, ktorých zrusenie sa navrhuje, oddelitelné od ostatných castí aktu. Táto poziadavka by nebola splnená, ak by ciastocné zrusenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty, co musí byt posudzované na základe objektívneho kritéria. ( [39]39 ) 108. S cielom overit, ci Vseobecný súd správne v celom rozsahu zrusil sporné rozhodnutie, pokial ide o spolocnost Aquatis, vrátane pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Aalberts, je potrebné overit, ci by ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia zmenilo jeho podstatu. ( [40]40 ) 109. Ako vyplýva z uz citovaného rozsudku Komisia/Verhuizingen Coppens, vo vseobecnosti platí, ze ak sa podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie - no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko -, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. ( [41]41 ) 110. Toto posúdenie vsak nemôze mat za následok zánik zodpovednosti podniku za správanie, na ktorom sa nepochybne podielal alebo za ktoré mozno skutocne vyvodit jeho zodpovednost, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 99 týchto návrhov. 111. Súdny dvor pripústa takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretrzité porusenie, iba vtedy, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky. Po prvé je potrebné, aby uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere. Po druhé samotné rozhodnutie Komisie musí byt v tejto súvislosti dostatocne jasné. ( [42]42 ) 112. Z toho vyplýva, ze ak sú tieto podmienky splnené a ak Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala úcast podniku na celom jedinom a nepretrzitom porusení, rozhodnutie Komisie sa musí povazovat za nedôvodné len v tomto rozsahu. ( [43]43 ) 113. Za týchto podmienok sa súd Únie musí obmedzit na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie. Takéto ciastocné zrusenie totiz uz vzhladom na samotný ciel takého rozhodnutia, ktorým je konstatovat jedno alebo viacero správaní, ktoré predstavujú porusenie clánku 81 ES, nemôze zmenit jeho podstatu. ( [44]44 ) 114. Naproti tomu, ak nie je splnená aspon jedna z dvoch podmienok vymedzených Súdnym dvorom a pripomenutých v bode 111 týchto návrhov, súd Únie môze rozhodnutie Komisie, ktoré povazuje za nezákonné, zrusit len v celom rozsahu. 115. Ako tvrdí Komisia, v prejednávanom prípade z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, ze Vseobecný súd by pred zrusením sporného rozhodnutia skúmal, ci prichádza do úvahy ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia. 116. Vseobecný súd teda mal overit, ci pocas správneho konania, najmä v súvislosti s oznámením o výhradách zaslaným Komisiou spolocnosti Aalberts a jej dcérskym spolocnostiam, týmto spolocnostiam bolo umoznené pochopit, ze stretnutia FNAS bolo mozné samy osebe povazovat za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, a ci samotné sporné rozhodnutie bolo v tejto súvislosti dostatocne jasné. 117. Aalberts a jej dcérske spolocnosti vo svojich odpovediach na otázku polozenú v nadväznosti na vyhlásenie uz citovaného rozsudku Komisia/Verhuizingen Coppens uviedli, ze v prejednávanom prípade nie je splnená ani jedna z dvoch podmienok vymedzených Súdnym dvorom, zatial co Komisia tvrdí opak, pricom sa odvoláva na viaceré body uvedené tak v oznámení o výhradách, v odpovedi spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností na toto oznámenie, ako aj na viaceré body sporného rozhodnutia, ktoré nasvedcujú tomu, ze tieto podmienky sú splnené. 118. Osobne si myslím, ze sporné rozhodnutie nie je ani zdaleka jednoznacné, pokial ide o kvalifikáciu úcasti spolocnosti Aquatis (a spolocnosti Aalberts) na stretnutiach FNAS ako samostatného porusenia clánku 81 ods. 1 ES, takze sa mozno domnievat, ze jedna z dvoch podmienok na ciastocné zrusenie uvedeného rozhodnutia nie je splnená. 119. Podla môjho názoru vsak Súdny dvor nemôze nahradit odôvodnenie napadnutého rozsudku, kedze by predtým nevyhnutne musel - s cielom overit dôvodnost výroku napadnutého rozsudku - posúdit skutkové okolnosti, ktoré sú medzi úcastníkmi odvolacieho konania sporné a ktoré v uvedenom rozsudku neboli z akéhokolvek dôvodu zohladnené. ( [45]45 ) 120. Preto zastávam názor, ze v prípade, ak by si Súdny dvor neosvojil môj návrh vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu hlavného odvolania, by bolo potrebné vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu tohto odvolania a zrusit body 1 a 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom ide o úcast spolocnosti Aquatis na porusení a pokutu vo výske 55,15 milióna eur ulozenú tejto spolocnosti spolocne a nerozdielne so spolocnostou Aalberts. III - O vrátení veci na konanie pred Vseobecným súdom 121. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze sám vydat konecný rozsudok, ak to dovoluje stav konania, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 122. Kedze Vseobecný súd nerozhodol o troch z piatich zalobných dôvodov uvedených spolocnostou Aalberts a jej dcérskymi spolocnostami, vrátane zalobného dôvodu týkajúceho sa pripísatelnosti správania týchto dcérskych spolocností ich materskej spolocnosti Aalberts, a navyse ani o tom, ci - pokial ide o spolocnost Aquatis - vzhladom na skutkové okolnosti, ktoré prvostupnový súd nezohladnil, prichádzalo do úvahy ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia, domnievam sa, ze stav konania nedovoluje, aby Súdny dvor sám vydal konecný rozsudok. 123. Navrhujem teda vrátit vec Vseobecnému súdu a rozhodnút, ze o trovách tohto konania sa rozhodne neskôr. IV - Návrh 124. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2011, Aalberts Industries a i./Komisia (T-385/06), sa zrusuje. 2. Vec sa vracia na konanie pred Vseobecným súdom Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [46]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [47]2 ) [48]T-385/06, Zb. s. II-1223. ( [49]3 ) [50]Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63. ( [51]4 ) Táto cast sporného rozhodnutia, ktorá sa týkala aj predchádzajúcej materskej spolocnosti (IMI plc) spolocnosti Aquatis (pôvodne Raccord Orléanais SA) a spolocnosti Simplex (pôvodne R. Woeste & Co. Yorkshire GmbH), nie je predmetom tohto konania. Bola predmetom rozsudku Vseobecného súdu z 24. marca 2011, IMI a i./Komisia (T-378/06), ktorým bola zamietnutá zaloba podaná dotknutými spolocnostami. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním. ( [52]5 ) Napadnutý rozsudok (body 28 a 121). ( [53]6 ) Tamze (bod 68). ( [54]7 ) Tamze (body 85, 110 a 119). ( [55]8 ) Tamze (bod 122). ( [56]9 ) C-441/11 P. ( [57]10 ) Pokial ide o spochybnenie koherentnosti argumentácie, pozri najmä rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, bod 84 a citovanú judikatúru). ( [58]11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2012, Legris Industries/Komisia (C-289/11 P, bod 45 a citovanú judikatúru). ( [59]12 ) Tamze (a citovaná judikatúra). ( [60]13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([61]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 56 a citovanú judikatúru). ( [62]14 ) Pozri najmä rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. ([63]C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48), a z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran ([64]C-27/09 P, Zb. s. I-13427, bod 74). ( [65]15 ) Bod 61 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [66]16 ) Bod 67 napadnutého rozsudku. ( [67]17 ) Bod 110 napadnutého rozsudku. ( [68]18 ) Bod 112 napadnutého rozsudku. ( [69]19 ) Body 113, 114, 116 a 118 napadnutého rozsudku. ( [70]20 ) Pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([71]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 81). ( [72]21 ) Podla judikatúry musí Komisia totiz osobitne preukázat vsetky skutocnosti, ktoré umoznujú dospiet k záveru o úcasti podniku na porusení a o jeho zodpovednosti za jednotlivé zlozky, ktoré toto porusenie zahrna: pozri najmä rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([73]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). ( [74]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ([75]48/69, Zb. s. 619, bod 140). ( [76]23 ) Podla judikatúry môze byt odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu implicitné, pokial umozní dotknutým osobám pochopit ho a Súdnemu dvoru poskytne dostatocné informácie na vykonanie preskúmania v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 21. decembra 2011, A2A/Komisia, C-320/09 P, bod 97). ( [77]24 ) Ako uz bolo uvedené, druhý a tretí odvolací dôvod budú predsa predmetom krátkeho preskúmania v bode C týchto návrhov. ( [78]25 ) Podla judikatúry existencia záujmu navrhovatela na konaní predpokladá, aby vzájomným odvolaním bolo mozné získat výhodu pre úcastníka konania, ktorý ho podal: pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. ([79]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 33). ( [80]26 ) Pozri najmä rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ([81]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 186), ako aj z 15. novembra 2012, Al-Aqsa/Rada a Holandsko/Al-Aqsa (C-539/10 P a C-550/10 P, bod 94). ( [82]27 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 26. februára 2002, Komisia/Boehringer ([83]C-32/00 P, Zb. s. I-1917, body 64 a 65). Moznost spolocnosti Aalberts a jej dcérskych spolocností podat návrh na nahradenie odôvodnenia namiesto vzájomného odvolania je zrejme vylúcená, lebo tento návrh by prekracoval hranice predmetu hlavného odvolania: pozri v tomto zmysle body 24 a 25 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 13. decembra 2012 vo veci Ziegler/Komisia (C-439/11 P), prejednávanej pred Súdnym dvorom, s odkazom na rozsudok z 21. decembra 2011, Iride (pôvodne AMGA)/Komisia (C-329/09 P, bod 48). ( [84]28 ) Pozri rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia ([85]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 153). ( [86]29 ) Uz citované rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (bod 81); Aalborg Portland a i./Komisia (bod 258), ako aj Komisia/Verhuizingen Coppens (bod 41). ( [87]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný, body 258 a 260). ( [88]31 ) Tamze (body 259 a 260). V danej veci islo o strnástmesacný odstup. ( [89]32 ) Rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia (uz citovaný, bod 163). ( [90]33 ) Pozri v tejto súvislosti tiez najmä rozsudky Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia ([91]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4127), a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia (T-54/03, bod 482). ( [92]34 ) Uz citované rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (body 83, 87 a 203), ako aj Aalborg Portland a i./Komisia (bod 83). Pozri tiez rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, body 42 a 44). ( [93]35 ) Uz citované rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni (bod 90), ako aj Aalborg Portland a i./Komisia (bod 86). Pozri tiez rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, bod 45). ( [94]36 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [95]37 ) Samozrejme s výnimkou prípadu, ak Súdny dvor zamietne prvý odvolací dôvod hlavného odvolania. Na rozdiel od toho, co vyzaduje judikatúra Súdneho dvora, totiz preskúmanie Vseobecného súdu napadnuté v druhom odvolacom dôvode Komisie nebolo vykonané vo vztahu k podniku v zmysle clánku 81 ES, ktorý tvoria Aalberts a jej dve dcérske spolocnosti, ale len vo vztahu k spolocnosti Aquatis. ( [96]38 ) Pozri rozsudky z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([97]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 104), a Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, bod 37). ( [98]39 ) Pozri uz citované rozsudky Komisia/Département du Loiret (body 105 a 106), ako aj Komisia/Verhuizingen Coppens (bod 38). ( [99]40 ) Pozri analogicky rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, bod 39). ( [100]41 ) Tamze (bod 44). ( [101]42 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, bod 46). ( [102]43 ) Tamze (bod 47). ( [103]44 ) Tamze (body 50 a 51). ( [104]45 ) Súdny dvor totiz môze v rámci odvolania nahradit nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, len vtedy, ak sa preskúmanie, ktoré má Súdny dvor vykonat, týka výlucne právnych dôvodov, ale nie vtedy, ak si aspon ciastocne vyzaduje posúdenie skutkových okolností, ktoré Vseobecný súd nepreskúmal: pozri v tejto súvislosti bod 91 a citovanú judikatúru návrhov, ktoré som predniesol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia ([105]C-362/08 P, Zb. s. I-669). References 1. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#t-ECR_62011CC0287_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0001 47. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0002 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0385&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0003 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:283:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0004 52. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0005 53. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0006 54. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0007 55. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0008 56. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0009 57. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0010 58. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0011 59. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0012 60. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0013 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0014 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0137&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0027&locale=SK 65. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0015 66. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0016 67. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0017 68. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0018 69. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0019 70. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0020 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0021 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 74. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0022 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 76. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0023 77. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0024 78. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0025 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0026 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0027 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0032&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0028 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0029 87. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0030 88. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0031 89. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0032 90. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0033 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0034 93. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0035 94. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0036 95. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0037 96. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0038 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0039 99. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0040 100. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0041 101. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0042 102. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0043 103. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0044 104. file:///tmp/lynxXXXXu8bWwB/L93228-2387TMP.html#c-ECR_62011CC0287_SK_01-E0045 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0362&locale=SK