NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 19. júla 2012 ( [1]1 ) Vec C-286/11 P Európska komisia proti Tomkins plc "Kartely -- Európsky trh medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi -- Pokuty -- Spolocná a nerozdielna zodpovednost materskej spolocnosti za konanie jej dcérskej spolocnosti -- Pravidlo ne ultra petita -- Kvalifikácia zaloby v prvostupnovom konaní -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu -- Zohladnenie vsetkých skutkových okolností -- Dodrziavanie zásady kontradiktórnosti" I - Úvod 1. Európska komisia týmto odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie 2007/691/ES z 20. septembra 2006 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.121 - tvarovky) ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie") v súvislosti s kartelom existujúcim od 31. decembra 1988 do 1. apríla 2004, ktorý sa týkal urcovania cien a výsky zliav a rabatov, zavádzania mechanizmov koordinácie zvysovania cien, rozdelenia zákazníkov a výmeny obchodných informácií na európskom trhu s medenými tvarovkami, konkrétne s tvarovkami zo zliatin medi, a znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins plc (dalej len "Tomkins"), za zaplatenie ktorej mala spolocnost spolocnú a nerozdielnu zodpovednost so svojou dcérskou spolocnostou Pegler Ltd (dalej len "Pegler"). 2. S výslovným odkazom na vec, v ktorej bol v ten istý den vydaný rozsudok Vseobecného súdu Pegler/Komisia ( [4]4 ) o zalobe podanej dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins, v ktorom Vseobecný súd zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia, kde sa konstatovalo, ze Pegler sa na protiprávnom správaní zúcastnovala v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, a znízil pokutu ulozenú tejto spolocnosti zo sumy 5,25 milióna eur na 3,4 milióna eur, Vseobecný súd preskúmal závery, ktoré treba z uvedeného rozsudku vyvodit v súvislosti s materskou spolocnostou Tomkins. 3. Napriek tomu, ze Tomkins popierala úcast spolocnosti Pegler na protiprávnom správaní len v období pred 7. februárom 1989 (a nie az do 29. októbra 1993 ako Pegler), Vseobecný súd skonstatoval, ze zodpovednost spolocnosti Tomkins ako materskej spolocnosti spolocnosti Pegler, ktorá sa na karteli priamo nezúcastnovala, nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. Vseobecný súd, ktorý usúdil, ze predmet zalobného návrhu zaloby o neplatnost, o ktorej rozhodoval, je rovnaký ako v prípade zaloby, ktorú súbezne podala Pegler, a vylúcil akékolvek porusenie pravidla ne ultra petita, zrusil v bode 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku aj clánok 1 sporného rozhodnutia v tom zmysle, ze sa týka obdobia od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, pokial ide o spolocnost Tomkins, a v bode 2 uvedenej výrokovej casti znízil sumu pokuty ulozenej tejto spolocnosti na 4,25 milióna EUR, z coho 3,4 milióna EUR zaplatí spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pegler. 4. Komisia na podporu svojho odvolania uvádza pät odvolacích dôvodov zalozených na porusení pravidla ne ultra petita zo strany Vseobecného súdu, na nesprávnom konstatovaní, ze predmet zalôb materskej spolocnosti Tomkins a jej dcérskej spolocnosti Pegler bol rovnaký, na nezohladnení skutocnosti, ze spolocnost Tomkins je súcastou podniku, ktorý pripustil, ze sa dopustil protiprávneho správania, zo strany Vseobecného súdu na nedostatku odôvodnenia a rozpornosti napadnutého rozsudku a napokon na porusení zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces. 5. Spolocnost Tomkins navrhuje odvolanie zamietnut. 6. Po písomných otázkach polozených Súdnym dvorom, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovenej lehote, boli prednesy týchto úcastníkov konania vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. mája 2012. II - Analýza 7. Uz v tejto fáze chcem zdôraznit, ze druhému odvolaciemu dôvodu uvedenému Komisiou treba podla môjho názoru vyhoviet, z coho vyplynie ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku. Domnievam sa totiz, ze Vseobecný súd v prvostupnovom konaní nesprávne kvalifikoval zalobu spolocnosti Tomkins ako zalobu o neplatnost, ktorej zalobný návrh má rovnaký predmet ako zalobný návrh zaloby podanej súbezne jej dcérskou spolocnostou Pegler. Najprv teda preskúmam tento odvolací dôvod. Moja analýza je zalozená predovsetkým na objasnení zalobných dôvodov uvádzaných spolocnostou Tomkins na prvostupnovom súde a priebehu prvostupnového konania. A - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom konstatovaní, ze predmet zaloby materskej spolocnosti Tomkins a zaloby jej dcérskej spolocnosti Pegler bol rovnaký 8. V prvom rade treba uviest, ze v clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze Pegler a Tomkins sa podielali na porusovaní clánku 81 ES v období od 31. decembra 1988 do 22. marca 2001. V dôsledku toho im v clánku 2 písm. h) uvedeného rozhodnutia ulozila pokutu v sume 5,25 milióna eur, ktorú mala materská spolocnost Tomkins a dcérska spolocnost Pegler zaplatit spolocne a nerozdielne. 9. Pegler a Tomkins podali na Vseobecný súd proti spornému rozhodnutiu samostatné zaloby. 10. Je nesporné, ze vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, bol Vseobecnému súdu predlozený zalobný návrh, ktorého cielom bolo zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenie sumy pokuty ulozenej spolocnosti Pegler. 11. Pripomínam, ze spolocnost Tomkins vo svojej zalobe podanej proti spornému rozhodnutiu 15. decembra 2006 navrhovala zrusenie uvedeného rozhodnutia, ako aj znízenie pokuty, ktorú jej Komisia ulozila v clánku 2 písm. h) sporného rozhodnutia. Na podporu svojej zaloby uviedla spolocnost Tomkins styri zalobné dôvody, z ktorých prvé tri sa týkali otázky, ci je mozné protiprávne správanie spolocnosti Pegler pripísat spolocnosti Tomkins, a stvrtý bol zalozený na "právnych a skutkových omyloch pri urcení výsky pokuty". ( [5]5 ) Tento zalobný dôvod bol rozdelený na dve casti, z ktorých prvá bola zalozená na nesprávnom posúdení, pokial ide o zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia na základe obratu spolocnosti Tomkins, a druhá na nesprávnom urcení doby trvania protiprávneho správania spolocnosti Pegler zo strany Komisie. 12. Ako sa uvádza v bode 23 napadnutého rozsudku, 22. decembra 2009 Tomkins zobrala spät prvý, druhý a tretí zalobný dôvod, ako aj prvú cast stvrtého zalobného dôvodu. 13. Vseobecný súd tak mal rozhodnút len o druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorá síce bola zalozená na nesprávnom urcení doby trvania protiprávneho správania, no v rámci zalobného dôvodu zameraného na znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins. 14. Ked teda Tomkins zobrala spät cast svojich zalobných dôvodov, Vseobecný súd podla môjho názoru nemohol usudzovat, ze este stále rozhoduje o zalobe o neplatnost, ktorej cielom je skonstatovanie porusenia v clánku 1 sporného rozhodnutia. Naopak, mal vziat na vedomie skutocnost, ze cast zalobného návrhu spolocnosti Tomkins zameraná na zrusenie tohto clánku sporného rozhodnutia uz nemá podporu v zalobných dôvodoch a ze v kazdom prípade zaloba spolocnosti Tomkins v súlade s clánkom 229 ES a s clánkom 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [6]6 ) navrhuje len to, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc pri urcovaní výsky pokuty, ktorú Komisia ulozila v clánku 2 písm. h) sporného rozhodnutia. 15. Táto kvalifikácia zaloby spolocnosti Tomkins v prvostupnovom konaní, ktorú mal uskutocnit Vseobecný súd, bola nielenze mozná, ale aj nevyhnutná. 16. Po prvé neexistovala nijaká prekázka procesnej povahy, ktorá by Vseobecnému súdu bránila skonstatovat, ze ked Tomkins zobrala spät väcsinu svojich zalobných dôvodov, táto zaloba sa obmedzuje na návrh, aby Vseobecný súd vyuzil svoju právomoc zmenit výsku pokuty. 17. V Zmluve o ES síce "zaloba v rámci neobmedzenej právomoci" nie je uvedená ako samostatný prostriedok nápravy, a teda sa zdá, ze výkon neobmedzenej právomoci je podmienený dodrzaním lehoty na podanie zaloby o neplatnost. ( [7]7 ) Návrh na zmenu podaný po uplynutí uvedenej lehoty je v dôsledku toho neprípustný. 18. V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze lehota stanovená v clánku 230 ES bola dodrzaná, ked Tomkins podala 15. decembra 2006 zalobu na Súd prvého stupna, a az následne zobrala spät svoje zalobné dôvody zalozené na protiprávnej povahe clánku 1 sporného rozhodnutia. 19. Okrem toho po tom, co Tomkins zobrala spät väcsinu svojich zalobných dôvodov, Vseobecný súd nemal moznost vyhlásit takto obmedzenú zalobu spolocnosti Tomkins za neprípustnú jednak preto, ze prípustnost zaloby sa musí posudzovat v case jej podania ( [8]8 ), a jednak preto, ze by bolo nezlucitelné s riadnym výkonom spravodlivosti, keby sa rozhodlo o neprípustnosti zaloby po tom, co úcastník konania najmä z dôvodov súvisiacich s rýchlostou justície zobral spät cast zalobných dôvodov, na ktorých je zalozený jeho zalobný návrh. 20. Z judikatúry napokon vyplývajú situácie, v ktorých bol na Vseobecný súd podaný návrh na zmenu nezávisle od zaloby o neplatnost a súd Únie v tom nevidel prekázku, v dôsledku ktorej by sa nemohol vyjadrit k dôvodnosti návrhu. ( [9]9 ) 21. Po druhé skutocnost, ze druhá cast stvrtého zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Tomkins pred Vseobecným súdom sa týkala nesprávneho urcenia doby trvania protiprávneho správania, neznamená, ze okrem námietok voci výpoctu výsky pokuty obsahovala aj návrh na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia, ktorý konstatoval porusenie clánku 81 ES. 22. Je síce pravda, ze doba trvania protiprávneho správania je spolocným prvkom konstatovania porusenia podla clánku 81 ES a urcenia výsky pokút, ako to stanovuje clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 23. Napriek tomu hoci mozno pripustit, ze ak sa Vseobecnému súdu navrhne, aby zrusil konstatovanie porusenia clánku 81 ES zo strany Komisie, môze z toho hoci aj implicitne vyplývat návrh, aby zrusil alebo znízil pokutu stanovenú Komisiou, ( [10]10 ) opak podla môjho názoru nie je mozný. Ak by sa totiz malo prijat také riesenie, znamenalo by to nadmerné rozsírenie sporu vymedzeného úcastníkmi konania. 24. V judikatúre v tomto ohlade mozno nájst aj mnohé veci, v ktorých súd Únie správne preskúmal zalobné dôvody zalozené na nesprávnych právnych posúdeniach doby trvania protiprávneho správania len na úcely znízenia sumy pokuty a tieto nesprávne posúdenia neskúmal v súvislosti s konstatovaním protiprávneho správania zo strany Komisie. ( [11]11 ) 25. Nie som si tým síce istý, ale zdá sa mi, ze Vseobecnému súdu islo o to, aby v týchto dvoch rozsudkoch, a to v napadnutom rozsudku a v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia dospel ku konzistentnému rieseniu. Ked totiz zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia, pokial ide o úcast spolocnosti Pegler na protiprávnom správaní v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993 ( [12]12 ), zdá sa mi, ze povazoval za neprijatelné neurobit to isté v súvislosti so spolocnostou Tomkins, lebo sa domnieval, ze jej zodpovednost ako materskej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti Pegler. ( [13]13 ) 26. Toto úsilie sa síce môze javit ako oprávnené, no nemôze viest k tomu, ze zaloby, o ktorých rozhoduje prvostupnový súd, budú zbavené svojej podstaty. Bez ohladu na to, aké dôvody ho k tomu vedú, súdu predovsetkým neprinálezí konat namiesto úcastníkov konania a usilovat sa napríklad napravit nedostatky ich zalôb alebo odstránit ich nekonzistentnosti na úkor právnej istoty dalsích úcastníkov konania a nebezpecenstva, ze rozsudky budú svojvolné. 27. Po tretie, ako vyplýva zo zaloby podanej na Vseobecný súd a ako potvrdila spolocnost Tomkins na pojednávaní pred Súdnym dvorom, skutocnost, ze táto spolocnost v rámci druhej casti stvrtého zalobného dôvodu navrhla znízenie pokuty, postacuje na potvrdenie záveru, ze jej zámerom bolo len uplatnenie neobmedzenej právomoci. 28. Vseobecný súd sa mal teda pridrziavat petitu a konstatovat len to, ze uvedená cast zalobného dôvodu môze podporit len tú cast zalobného návrhu spolocnosti Tomkins, ktorá je zameraná na znízenie pokuty ulozenej Komisiou v clánku 2 písm. h) sporného rozhodnutia. 29. Napokon, ak spolocnost Tomkins po tom, co vzala spät väcsinu svojich zalobných dôvodov, zotrvala len na prvej casti stvrtého zalobného dôvodu zalozenú, pripomínam, na nesprávnom posúdení, pokial ide o zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia, je jasné, ze Vseobecný súd mohol tento návrh vykladat len ako návrh na vykonanie svojej neobmedzenej právomoci bez predchádzajúceho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia, pokial ide o konstatovanie porusenia clánku 81 ES. 30. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ako uviedla Komisia v druhom odvolacom dôvode, predmet zalobného návrhu spolocnosti Tomkins vo veci T-382/06 a predmet zalobného návrhu spolocnosti Pegler vo veci T-386/06 nebol rovnaký, kedze zaloba spolocnosti Tomkins po tom, co táto spolocnost zobrala spät väcsinu svojich zalobných dôvodov, uz bola zameraná len na zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia. 31. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zrusil bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia týkajúci sa obdobia od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, pokial ide o spolocnost Tomkins. 32. Dalsie odvolacie dôvody uvedené Komisiou teda nie je potrebné skúmat v tom ohlade, ze sú zamerané na zrusenie toho istého bodu výrokovej casti napadnutého rozsudku. 33. Treba ich vsak preskúmat v tom zmysle, ze Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil aj bod 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins. B - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení pravidla ne ultra petita 34. V prvom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze právnym subjektom jedného podniku môzu byt ulozené rôzne pokuty napriek tomu, ze pri urcitej casti týchto pokút sa stanoví spolocná a nerozdielna zodpovednost. Spolocná a nerozdielna zodpovednost dvoch právnych subjektov jedného podniku tak nemá vplyv na uplatnenie pravidla, podla ktorého súd nemôze rozhodnút ultra petita. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom Komisia zopakovala svoje stanovisko, podla ktorého sa zákaz rozhodnút ultra petita vztahuje aj na výkon neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu. 35. Vseobecný súd sa navyse podla Komisie dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol o zalobnom dôvode týkajúcom sa doby trvania protiprávneho správania bez preskúmania právnych tvrdení, ktoré samotná spolocnost Tomkins uviedla v súvislosti s dátumom zaciatku protiprávneho správania, a namiesto toho len odkázal na riesenie prijaté v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia. 36. Spolocnost Tomkins tvrdí, ze Vseobecný súd len v súlade so svojou judikatúrou uplatnil svoju neobmedzenú právomoc v súvislosti so sankciami a zohladnil skutkové okolnosti, ktoré uviedli úcastníci konania. Vseobecný súd tak neporusil zákaz rozhodnút ultra petita a má moznost zrusit a/alebo znízit pokutu. 37. Ja sa domnievam, ze odvolaciemu dôvodu uvedenému Komisiou nemozno vyhoviet najmä vzhladom na to, ze pravidlo ne ultra petita, ktoré obmedzuje právomoc súdu na otázky predlozené úcastníkmi konania, nehrá takmer nijakú úlohu pri výkone neobmedzenej právomoci súdom Únie na základe clánku 229 ES. ( [14]14 ) 38. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze neobmedzená právomoc Vseobecnému súdu umoznuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti, na základe ktorého môze len zamietnut zalobu o neplatnost alebo zrusit napadnutý akt, tento akt zmenil, cize aby nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením aj bez zrusenia napadnutého aktu s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti s cielom zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. ( [15]15 ) 39. V uz citovanom rozsudku Groupe Danone/Komisia tak Súdny dvor zamietol odvolací dôvod zalozený na údajnom porusení pravidla ne ultra petita, ktorého sa mal Vseobecný súd dopustit pri zmene podmienok uplatnenia koeficientu na polahcujúce okolnosti, hoci v tomto smere nebol podaný nijaký návrh, len s odôvodnením, ze kedze Vseobecný súd mal posúdit otázku výsky pokuty, bol v rámci uplatnovania clánku 229 ES a nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy ( [16]16 ), ktoré bolo nahradené nariadením c. 1/2003, oprávnený zrusit, znízit alebo zvýsit pokutu ulozenú Komisiou. ( [17]17 ) 40. Toto posúdenie je lahko pochopitelné, ked sa funkcia neobmedzenej právomoci chápe ako dodatocná záruka pre podniky, ze výsku im ulozenej pokuty co najintenzívnejsie preskúma nezávislý a nestranný súd. ( [18]18 ) 41. Túto kvalifikáciu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu ako "dodatocnej záruky" uz Súdny dvor potvrdil v rámci vymedzenia rozsahu práva na obhajobu podnikov v konaní pred Komisiou v súvislosti s ukladaním pokút. ( [19]19 ) 42. V kontexte prejednávanej veci môze táto záruka znamenat len to, ze ked podniky na Vseobecnom súde spochybnujú sumu pokuty s plným vedomím jej presnej výsky urcenej Komisiou, majú moznost vzniest akúkolvek námietku voci výpoctu tejto sumy zo strany Komisie z hladiska jeho zákonnosti i primeranosti, cím môzu akýmkolvek prostriedkom obhajoby nad rámec obmedzení vlastných preskúmaniu zákonnosti ovplyvnit názor súdu, pokial ide o primeranú výsku pokuty. ( [20]20 ) 43. Aby vsak táto funkcia dodatocnej záruky mohla byt úcinná, Vseobecný súd musí mat v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 38 týchto návrhov najmä moznost zohladnit "vsetky skutkové okolnosti" ( [21]21 ) napríklad vrátane okolností, ktoré nastali po vydaní pred ním spochybnovaného rozhodnutia, ( [22]22 ) co by mu obmedzenia vlastné preskúmaniu zákonnosti v zásade neumoznili. ( [23]23 ) 44. V prejednávanej veci Vseobecný súd nemohol nevziat do úvahy svoje vlastné konstatovania uvedené v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia týkajúce sa dcérskej spolocnosti podniku Tomkins, podla ktorých Komisia nepreukázala, ze spolocnost Pegler sa priamo zúcastnovala na protiprávnom správaní v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993. Tieto konstatovania vychádzajúce z listín zalozených v správnom spise Komisie mali urcite povahu skutkových okolností v rámci preskúmania vykonaného v napadnutom rozsudku a Vseobecný súd ich vzhladom na citovanú judikatúru mohol zohladnit. 45. Na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia na pojednávaní pred Súdnym dvorom, Vseobecný súd v tomto ohlade nepreskúmal právny dôvod ex offo, co je podla rozsudkov Súdneho dvora z 8. decembra 2011 ( [24]24 ) zakázané aj v rámci výkonu neobmedzenej právomoci, ( [25]25 ) ale len zohladnil vsetky skutkové okolnosti spisu vrátane vlastných konstatovaní v rámci súbeznej veci týkajúcej sa dcérskej spolocnosti podniku Tomkins, ked posudzoval primeranost výsky pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins, ktorú táto spolocnost uviedla v druhej casti svojho stvrtého zalobného dôvodu. 46. Okrem toho je neúcinná námietka Komisie, podla ktorej konstatovanie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocností Tomkins a Pegler Vseobecnému súdu ani pri výkone neobmedzenej právomoci neumoznovalo nedodrziavat pravidlo ne ultra petita. Ako som totiz ukázal, Vseobecný súd v tomto kontexte uvedené pravidlo nemusel dodrziavat. 47. Navrhujem teda zamietnut prvý odvolací dôvod uvedený Komisiou. C - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nezohladnení skutocnosti, ze Tomkins je súcastou podniku, ktorý pripustil, ze sa dopustil protiprávneho správania, zo strany Vseobecného súdu 48. Podla Komisie, ktorá odkazuje na uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, obmedzenie zodpovednosti tejto spolocnosti v súvislosti s protiprávnym správaním vychádza z jej postavenia "spiacej spolocnosti", a nie z toho, ze skupina Tomkins sa na protiprávnom konaní nezúcastnila. Skutocnost, ze Pegler mohla byt nesprávnym adresátom sporného rozhodnutia v rámci skupiny pocas urcitého obdobia, sa týka len tejto dcérskej spolocnosti a nezbavuje celý podnik zodpovednosti v súvislosti s porusovaním pravidiel hospodárskej sútaze. Vseobecný súd tak nemohol v súlade s právnymi predpismi znízit sumu pokuty spolocnosti Tomkins za obdobie od 20. januára 1989 do 29. októbra 1993 s uvedením, ze "zodpovednost spolocnosti Tomkins striktne súvisí so zodpovednostou spolocnosti Pegler", vychádzajúc pritom z prepojenia, ktoré neexistuje. Striktné prepojenie zodpovednosti materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti v kazdom prípade nepredstavuje absolútne pravidlo. 49. Úplne súhlasím s tvrdením Komisie, ze striktné prepojenie zodpovednosti spolocností Tomkins a Pegler, ktoré skonstatoval Vseobecný súd, nemozno povazovat za pravidlo platné vo vsetkých situáciách, v ktorých materská spolocnost nesie zodpovednost na základe správania svojej dcérskej spolocnosti. 50. Problém vsak nespocíva v tom a Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nikde neuvádza, ze jeho konstatovania by mali mat univerzálnu platnost. 51. Ako uviedla Tomkins, tento odvolací dôvod sa v skutocnosti obmedzuje na návrh, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkové konstatovania Vseobecného súdu uvedené nielen v napadnutom rozsudku, ale aj v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia, ktorý uz má právnu silu rozhodnutej veci, kedze Komisia voci nemu nepodala odvolanie. Samozrejme, v rámci odvolania je takýto návrh neprípustný. ( [26]26 ) 52. Aj keby bol tento odvolací dôvod prípustný, v kazdom prípade by ho bolo potrebné vyhlásit za nedôvodný. 53. Z konstatovaní Vseobecného súdu totiz v podstate vyplýva, ze v spornom rozhodnutí bola stanovená spolocná a nerozdielna zodpovednost spolocnosti Tomkins pri platení pokuty len z dôvodu priamej úcasti spolocnosti Pegler na protiprávnom správaní. Kedze vsak Vseobecný súd v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia, ako aj v bodoch 37 az 39 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze v spornom rozhodnutí nie je preukázané, ze Pegler, jediný subjekt oznacený v uvedenom rozhodnutí, sa na protiprávnom správaní priamo zúcastnovala od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, spolocná a nerozdielna zodpovednost spolocnosti Tomkins stanovená v spornom rozhodnutí logicky stráca akýkolvek základ. Vseobecný súd tak mohol v napadnutom rozsudku správne skonstatovat, ze zodpovednost spolocnosti Tomkins nemôze íst nad rámec zodpovednosti spolocnosti Pegler (bod 38 in fine) alebo ze striktne súvisí so zodpovednostou spolocnosti Pegler (bod 46). 54. Komisia navyse podobne ako v spornom rozhodnutí neuviedla a uz vôbec nepreukázala, ze na protiprávnom správaní sa od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993 mohol zúcastnovat iný subjekt nez Pegler, z coho by za uvedené obdobie vyplynula zodpovednost materskej spolocnosti Tomkins za zaplatenie pokuty, ktorá jej v spornom rozhodnutí bola ulozená. 55. Navrhujem teda tento odvolací dôvod zamietnut. D - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia a na rozpornosti napadnutého rozsudku 56. Komisia tvrdí, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený v tom zmysle, ze v nom nie je dostatocne podrobne vysvetlená výnimka z pravidla ne ultra petita, ktorú Vseobecný súd uplatnil po prvý raz. Bod 57 napadnutého rozsudku, ktorý sa týka násobiaceho koeficientu na úcely odstrasenia, je okrem toho nekonzistentný a nepresný, kedze Vseobecný súd v nom vyzýva Komisiu, aby vyvodila dôsledky zo spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti zaplatit pokutu s ohladom na spolocnost Tomkins, skôr nez on sám urcil výsku pokuty. 57. Tento odvolací dôvod povazujem za neúcinný. 58. Pokial ide o prvú výhradu, nemozno jej vyhoviet, lebo, ako som ukázal v predchádzajúcich úvahách, Vseobecný súd v rámci výkonu neobmedzenej právomoci nemá povinnost dodrziavat pravidlo ne ultra petita. ( [27]27 ) 59. Pokial ide o druhú výhradu, pripomínam, ze Vseobecný súd nerozhodol o prvej casti stvrtého zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Tomkins, ktorá bola zalozená na nesprávnom posúdení, pokial ide o zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia, s odôvodnením, ze Tomkins túto cast zalobného dôvodu zobrala spät. 60. Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze námietkam Komisie voci posúdeniu zo strany Vseobecného súdu v súvislosti s touto castou zalobného dôvodu by bolo potrebné vyhoviet, nemali by nijaký vplyv na zrusenie bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, kedze v tomto bode je stanovená výska pokuty bez pozmenenia výpoctu vyplývajúceho zo sporného rozhodnutia v súvislosti s uvedeným zvýsením pokuty na úcely odstrasenia. 61. V dôsledku toho navrhujem stvrtý odvolací dôvod zamietnut. E - O piatom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces 62. Vseobecný súd podla Komisie porusil zásadu kontradiktórnosti a právo na spravodlivý proces tým, ze jej neposkytol moznost vyjadrit sa k svojmu zámeru znízit pokutu ulozenú spolocnosti Tomkins len na základe zalobných dôvodov uvedených jej dcérskou spolocnostou vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia. 63. Vseobecný súd sa síce podla môjho názoru pri posúdení dopustil porusenia procesných pravidiel, toto porusenie vsak nepovazujem za postacujúce na zrusenie bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku. 64. V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla judikatúry zásada kontradiktórnosti, ktorá je súcastou práva na obhajobu a na dodrziavanie ktorej musia dohliadat súdy Únie, vo vseobecnosti znamená, ze úcastníci konania majú právo oboznamovat sa s dôkazmi a pripomienkami predlozenými súdu a môzu sa k nim vyjadrit. ( [28]28 ) Súdny dvor tiez v tejto súvislosti uviedol, ze by bolo v rozpore so základnou právnou zásadou, keby sa súdne rozhodnutie zakladalo na skutocnostiach alebo listinných dôkazoch, s ktorými sa úcastníci konania alebo jeden z nich nemohli oboznámit a ku ktorým sa preto nemohli vyjadrit. ( [29]29 ) Na splnenie poziadaviek súvisiacich s právom na spravodlivý proces je totiz v konecnom dôsledku potrebné, aby sa úcastníci konania mohli kontradiktórne vyjadrit tak k skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym skutocnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania. ( [30]30 ) 65. Zásada kontradiktórnosti sa musí vztahovat na kazdého úcastníka konania pred súdom Únie bez ohladu na jeho právne postavenie. Preto sa jej môzu dovolávat aj institúcie Únie, ak sú úcastníkmi takého konania. ( [31]31 ) 66. Súd Únie sa podla môjho názoru pri výkone neobmedzenej právomoci nemôze vyhnút dodrziavaniu tejto zásady. 67. Súdny dvor v tomto smere nielenze poukázal na kontradiktórnost konania pred súdmi Únie aj v súvislosti s výkonom neobmedzenej právomoci podla clánku 229 ES, ( [32]32 ) ale overoval tiez, ci Vseobecný súd pri výkone svojej právomoci zmenit výsku pokuty ulozenej Komisiou dodrziava právo na obhajobu, ktorého súcastou je zásada kontradiktórnosti. ( [33]33 ) 68. Tento postup vychádza z oprávnenej obavy, ze výkon neobmedzenej právomoci nesmie viest k posúdeniu skutkových okolností alebo kritérií, o ktorých úcastníci konania nemali reálnu moznost diskutovat. ( [34]34 ) 69. Ako som uz uviedol v predchádzajúcich úvahách týkajúcich sa nepouzitelnosti pravidla ne ultra petita pri výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom, uvedený súd môze pri posudzovaní primeranosti výsky pokút ulozených podnikom zo strany Komisie zohladnit vsetky skutkové okolnosti. Medzi tieto okolnosti podla môjho názoru patria aj vlastné skutkové konstatovania Vseobecného súdu v súvisiacich veciach týkajúcich sa jednotlivých subjektov toho istého podniku, ako je to v prejednávanej veci. 70. Pri výkone tejto právomoci vsak treba dodrziavat zásadu kontradiktórnosti, no Vseobecný súd toto pravidlo v napadnutom rozsudku porusil. 71. V prvom rade je jasné, ze Komisia týmto odvolacím dôvodom Vseobecnému súdu nevytýka len to, ze jej nedal moznost vyjadrit sa k samotnej zásade znízenia pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins. Pocas konania na Vseobecnom súde totiz mala moznost diskutovat o tejto problematike, ktorá bola explicitne uvedená v druhej casti stvrtého zalobného dôvodu spolocnosti Tomkins. 72. Na druhej strane je nesporné, ze Vseobecný súd pred vyhlásením napadnutého rozsudku v nijakom okamihu nevyzval Komisiu, aby predlozila svoje pripomienky ku konstatovaniam uvedeným v jeho uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia, ktoré sa týkali neexistencie priamej úcasti dcérskej spolocnosti na protiprávnom správaní v období od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, na základe ktorých Vseobecný súd v napadnutom rozsudku znízil pokutu ulozenú materskej spolocnosti. ( [35]35 ) 73. Je vsak nesporné, ze konstatovania uvedené v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia v súvislosti s dobou trvania úcasti dcérskej spolocnosti na protiprávnom správaní mali v napadnutom rozsudku povahu "skutkových okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania" v zmysle judikatúry uvedenej v bode 64 týchto návrhov. 74. Toto posúdenie vsak neznamená, ze z porusenia zásady kontradiktórnosti vyplýva zrusenie napadnutého rozsudku vo väcsom rozsahu, nez som uz v týchto návrhoch navrhol, cize nielen zrusenie bodu 1 výrokovej casti uvedeného rozsudku, ale aj bodu 2. 75. Ako vyplýva z judikatúry ( [36]36 ), Súdny dvor Európskej únie v tomto smere v súlade s clánkom 58 Statútu Súdneho dvora overuje, ci sa porusenia procesných pravidiel pred Vseobecným súdom nepriaznivo dotýkajú záujmov odvolatela. 76. V prejednávanej veci sa toto skúmanie týka otázky, ci za predpokladu, ze Komisia by mala moznost predlozit svoje pripomienky v súvislosti s tým, ze Vseobecný súd nemôze zohladnit námietky spolocnosti Pegler týkajúce sa jej úcasti na protiprávnom správaní, ktoré boli predlozené v súbeznej veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, by tieto pripomienky mohli ovplyvnit znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins v napadnutom rozsudku zo strany Vseobecného súdu. 77. Na túto otázku treba podla môjho názoru odpovedat záporne. 78. Ako som uz uviedol pri analýze prvého odvolacieho dôvodu Komisie, Vseobecný súd bol v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci oprávnený zohladnit vlastné konstatovania uvedené v uz citovanom rozsudku Pegler/Komisia v súvislosti s dobou trvania priamej úcasti dcérskej spolocnosti na protiprávnom správaní, aby rozhodol o návrhu na zmenu podanom spolocnostou Tomkins. 79. Ako som uz uviedol vyssie v rámci preskúmania tretieho odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd sa navyse nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vzhladom na osobitné okolnosti veci skonstatoval, ze zodpovednost spolocnosti Tomkins za zaplatenie pokuty ulozenej Komisiou nemôze íst nad rámec zodpovednosti spolocnosti Pegler. 80. V dôsledku toho aj za predpokladu, ze Komisia by pred Vseobecným súdom mohla uplatnit tieto právne dôvody, uvedené pripomienky by nemohli mat vplyv na znízenie pokuty stanovenej v napadnutom rozsudku. 81. Za týchto okolností navrhujem zamietnut piaty odvolací dôvod uvedený Komisiou, ako aj úplne zamietnut odvolanie v casti, v ktorej sa v nom navrhuje zrusenie bodu 2 výrokovej casti napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd znízil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Tomkins z 5,25 milióna eur na 4,25 milióna eur, z coho 3,4 milióna eur mala zaplatit spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pegler. III - Záver týkajúci sa odvolania 82. Ako som uviedol v bodoch 30 a 31 týchto návrhov, zo vsetkých týchto úvah treba podla môjho názoru vyvodit záver, ze je potrebné vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu uvedenému Komisiou a zrusit bod 1 výrokovej casti napadnutého rozsudku, ktorým bol zrusený clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka obdobia od 31. decembra 1988 do 29. októbra 1993, pokial ide o Tomkins. IV - Preskúmanie návrhu spolocnosti Tomkins 83. Clánok 61 prvý odsek Statútu Súdneho dvora stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, môze Súdny dvor sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 84. V prejednávanej veci stav konania Súdnemu dvoru urcite dovoluje právoplatne rozhodnút vo veci. Preskúmat totiz treba len druhú cast stvrtého zalobného dôvodu spolocnosti Tomkins. 85. Ako som uz uviedol, v tejto casti zalobného dôvodu sa len navrhuje, aby Vseobecný súd znízil pokutu ulozenú spolocnosti Tomkins Komisiou v clánku 2 písm. h) sporného rozhodnutia, v dôsledku coho z nej nemôze vyplynút zrusenie clánku 1 tohto rozhodnutia, v ktorom sa konstatuje protiprávne správanie spolocnosti Tomkins. V - O trovách 86. Podla clánku 69 rokovacieho poriadku analogicky uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súdny dvor trovy konania rozdelit medzi úcastníkov konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania, alebo vo výnimocných prípadoch. 87. Kedze odvolanie Komisie má byt úspesné len ciastocne, domnievam sa, ze treba uplatnit clánok 69 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku a rozhodnút, ze úcastníci konania znásajú vlastné trovy na oboch stupnoch konania. VI - Návrh 88. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Bod 1 výrokovej casti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia (T-382/06) sa zrusuje. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Európska komisia a Tomkins plc znásajú svoje vlastné trovy konania na oboch stupnoch konania. __________________________________________________________________ ( [37]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [38]2 ) [39]T-382/06, Zb. s. II-1157. ( [40]3 ) [41]Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 63. ( [42]4 ) [43]T-386/06, Zb. s. II-1267. ( [44]5 ) Pozri bod 3.4 a bod b) petitu zaloby, ktorú podala Tomkins na Vseobecný súd, ako aj jej správu z pojednávania pripojenú k vyjadreniu k odvolaniu (príloha PB.5). ( [45]6 ) [46]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [47]7 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 9. novembra 2004, FNICGV/Komisia ([48]T-252/03, Zb. s. II-3795, body 22 a 25). ( [49]8 ) Pozri rozsudky Súdneho dvora z 27. novembra 1984, Bensider a i./Komisia ([50]50/84, Zb. s. 3991, bod 8), a z 18. apríla 2002, Spanielsko/Rada ([51]C-61/96, C-132/97, C-45/98, C-27/99, C-81/00 a C-22/01, Zb. s. I-3439, bod 23). ( [52]9 ) Pozri v tomto smere ziadost o znízenie pokuty, ktorá bola dôvodom na vydanie rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, ([53]T-127/04, Zb. s. II-1167), a následne rozsudku Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([54]C-272/09 P, Zb. s. I-12789). ( [55]10 ) Súdny dvor to skutocne pripustil v rozsudku z 10. decembra 1957, ALMA/Vysoký úrad ([56]8/56, Zb. s. 179, 191). ( [57]11 ) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, body 62 az 71), ako aj rozsudok Súdu prvého stupna KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, body 100 az 105), a rozsudok Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Sachsa Verpackung/Komisia ([58]T-79/06, Zb. s. II-406*, body 179 az 181 a 191 az 198), proti ktorému bolo podané odvolanie, vec Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P), v konaní na Súdnom dvore. ( [59]12 ) Tieto rozsudky síce boli vyhlásené v ten istý den, no skutocnost, ze Vseobecný súd vo veci, v ktorej bol vydaný napadnutý rozsudok, neustále odkazuje na svoj uz citovaný rozsudok Pegler/Komisia, je jasným dôkazom toho, ze z casového hladiska povazuje rozsudok Pegler/Komisia za skorsí ako napadnutý rozsudok. ( [60]13 ) Pokial ide o otázku zodpovednosti spolocnosti Tomkins, ktorá je neoddelitelne spojená so zodpovednostou spolocnosti Pegler, pozri moju analýzu tretieho odvolacieho dôvodu Komisie v bodoch 49 az 54 týchto návrhov. ( [61]14 ) Pozri v tomto zmysle bod 49 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([62]C-3/06 P, Zb. s. I-1331). ( [63]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([64]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692); Groupe Danone/Komisia (uz citovaný, bod 61), ako aj z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([65]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 86). Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia ([66]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 265). Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze "medzi vlastnosti súdneho orgánu s neobmedzenou právomocou patrí právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie prijaté orgánom nizsieho stupna vo vsetkých bodoch zo skutkového i právneho hladiska. Musí mat najmä právomoc preskúmat vsetky skutkové a právne otázky významné pre spor, v ktorom rozhoduje" (pozri naposledy rozsudok ESLP, Menarini v. Taliansko z 27. septembra 2011, zatial neuverejnený v Zbierke, staznost c. 43509/08, bod 59). ( [67]16 ) [68]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. ( [69]17 ) Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný, body 56 a 61 az 63). ( [70]18 ) Pozri MENGOZZI, P.: La compétence de pleine juridiction du juge communautaire. In: Liber Amicorum en l'honneur de Bo Vesterdorf. Bruxelles: Bruylant, 2007, s. 227. ( [71]19 ) Pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([72]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 445). Pozri tiez najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia ([73]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia ([74]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 200). ( [75]20 ) Pre istotu pripomínam, ze Súdny dvor niekolkokrát potvrdil, ze cielom preskúmania pokút ulozených Komisiou zo strany Vseobecného súdu je overit primeranost stanovenej výsky pokuty vzhladom na okolnosti prejednávaného sporu. Pozri v tomto smere najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia ([76]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 42 a 48), ako aj Mo och Domsjö/Komisia ([77]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, body 42 a 48). ( [78]21 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [79]22 ) Pozri v tomto smere rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ([80]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, body 51 a 52), a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([81]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 141), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia ([82]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 274), a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia ([83]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 227). ( [84]23 ) Vdaka tomu tiez mozno pochopit, preco Súdny dvor napríklad v rozsudku z 28. marca 1984, Officine Bertoli/Komisia ([85]8/83, Zb. s. 1649, bod 29), uviedol, ze hoci zalobnému dôvodu uvedenému zalobkynou na podporu jej návrhu na znízenie sumy pokuty nemozno vyhoviet, urcité osobitné okolnosti tejto veci opodstatnujú jej znízenie z dôvodu spravodlivosti. ( [86]24 ) Rozsudky KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, bod 104), a z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([87]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 64), ako aj KME Germany a i./Komisia ([88]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 131). ( [89]25 ) Toto tvrdenie nepovazujem za úplne presvedcivé. Aj keby bolo potrebné vykladat odôvodnenie rozsudkov uvádzaných Komisiou v tom zmysle, ze Vseobecný súd nemôze pouzit právny dôvod ex offo, zdá sa, ze tento prístup sa dá tazko zosúladit s oprávnením súdu Únie nedodrziavat obmedzenia vlastné preskúmaniu zákonnosti. V tomto smere uz Súdny dvor napríklad rozhodol, ze je oprávnený posúdit primeranost pokuty aj bez zalobného návrhu v tomto zmysle [pozri rozsudok ALMA/Vysoký úrad (uz citovaný, s. 191), ako aj rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia ([90]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 22 a 164), a z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ([91]T-321/05, Zb. s. II-2805, bod 884), proti ktorému bolo podané odvolanie, vec AstraZeneca/Komisia (C-457/10 P), v konaní na Súdnom dvore]. Pokial sa na základe závazných dôkazov dá pochybovat o primeranosti výsky pokuty, domnievam sa, ze Vseobecný súd má právo túto sumu zmenit, ak pri tom dodrzí zásadu kontradiktórnosti (pozri v tomto ohlade moju analýzu piateho odvolacieho dôvodu v bodoch 63 az 81 týchto návrhov). Uplatnenie zmeny výsky pokuty v tomto prípade by podla môjho názoru umoznilo de facto aj zabezpecit "plné a úplné právne a vecné preskúmanie" výsky pokút ulozených podnikom zo strany nestranného a nezávislého súdu najmä v zmysle rozsudku z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia (uz citovaný bod 136). ( [92]26 ) Pozri najmä rozsudok z 3. mája 2012, Comap/Komisia (C-290/11 P, bod 70 a citovanú judikatúru). ( [93]27 ) Okrem toho predpoklad, z ktorého Vseobecný súd údajne vychádzal pri uplatnení výnimky z pravidla ne ultra petita, a to rovnaký predmet zalobných návrhov uvedených spolocnostami Tomkins a Pegler v ich zalobách, nemá ako som uz ukázal, nijaký základ. Podla môjho názoru teda nie je potrebné rozhodnút o údajnom nedostatku odôvodnenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri uplatnení takej výnimky. ( [94]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([95]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, body 50 az 52 a citovanú judikatúru). ( [96]29 ) Tamze (bod 52 a citovaná judikatúra). ( [97]30 ) Rozsudok Komisia/Írsko a i. (uz citovaný, bod 56), ako aj rozhodnutie zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA (C-197/09, RX-II, Zb. s. I-12033, bod 41). ( [98]31 ) Rozsudok Komisia/Írsko a i., uz citovaný (bod 53), ako aj rozhodnutie Preskúmanie M/EMEA, uz citované (bod 42). ( [99]32 ) Pozri rozsudky Chalkor/Komisia (uz citovaný, bod 64), ako aj z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia (uz citovaný, C-389/10 P, bod 131). ( [100]33 ) Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný, body 70 az 83). ( [101]34 ) Pozri v tomto zmysle bod 56 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný). ( [102]35 ) Je potrebné uviest, ze na Vseobecnom súde sa neuskutocnilo pojednávanie a uvedený súd v súvislosti s touto otázkou neprijal nijaké opatrenie na zabezpecenie priebehu konania pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ktoré sa uskutocnilo v rovnaký den ako vyhlásenie uz citovaného rozsudku Pegler/Komisia. ( [103]36 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Írsko a i. (uz citovaný, bod 61). References 1. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#t-ECR_62011CC0286_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0001 38. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0002 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 40. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0003 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:283:TOC 42. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0004 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0386&locale=SK 44. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0005 45. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0006 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0007 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0252&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0008 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0050&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0061&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0009 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0127&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0010 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61956??0008&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0011 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0079&locale=SK 59. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0012 60. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0013 61. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0014 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0015 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0016 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0017 70. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0018 71. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0019 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0020 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 78. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0021 79. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0022 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 84. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0023 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0008&locale=SK 86. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0024 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0025 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0321&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0026 93. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0027 94. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0028 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0029 97. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0030 98. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0031 99. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0032 100. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0033 101. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0034 102. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0035 103. file:///tmp/lynxXXXXSVTaDs/L93813-9525TMP.html#c-ECR_62011CC0286_SK_01-E0036