NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 19. septembra 2013 ( [1]1 ) Spojené veci C-247/11 P a C-253/11 P Areva SA (C-247/11 P), Alstom SA, T&D Holding SA, predtým Areva T&D Holding SA, Alstom Grid SAS, predtým Areva T&D SA, Alstom Grid AG, predtým Areva T&D AG (C-253/11 P) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Povinnost odôvodnenia -- Porusenie práva na obhajobu -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty -- 'Faktická` solidarita -- Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania -- Právo na úcinný prostriedok nápravy" 1. Predmetom prejednávaných spojených vecí sú dve odvolania podané vo veci C-247/11 P spolocnostou Areva SA (dalej len "Areva") a vo veci C-253/11 P spolocnostou Alstom SA (dalej len "Alstom") a jej dcérskymi spolocnostami T&D Holding SA, predtým Areva T&D Holding SA, Alstom Grid SAS, predtým Areva T&D SA, a Alstom Grid AG, predtým Areva T&D AG (vsetky tieto spolocnosti sa dalej budú spolocne oznacovat tiez ako "odvolatelky"). Tieto dve odvolania smerujú proti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ). Týmto rozsudkom Vseobecný súd jednak ciastocne zrusil rozhodnutie K(2006) 6762 v konecnom znení (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ), v ktorom Európska komisia po tom, co konstatovala existenciu protisútaznej kartelovej dohody v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom (dalej len "RIP") ( [4]4 ), sankcionovala podniky, ktoré sa na tejto dohode podielali, a jednak zmenila pokuty, ktoré Komisia ulozila spolocnostiam, ktoré podali prejednávané odvolania. 2. Tieto návrhy prednásam súbezne so svojimi návrhmi v spojených veciach C-231/11 P, C-232/11 P a C-233/11 P, Komisia/Siemens Österreich a i. ( [5]5 ), ktoré sa týkajú tej istej kartelovej dohody a toho istého rozhodnutia Komisie. Kedze sa niektoré z otázok, ktoré vznikajú v prejednávaných veciach, aspon ciastocne zhodujú s otázkami analyzovanými v uvedených veciach, dovolím si vzdy, ked to bude vhodné, odkázat na relevantné body svojich návrhov v týchto veciach. I - Skutkový stav A - Odvolatelky 3. Areva, odvolatelka vo veci C-247/11 P, je hlavná materská spolocnost skupiny spolocností, ktorá pôsobí v jadrovom priemysle. 4. Alstom, prvá odvolatelka vo veci C-253/11 P, je hlavná materská spolocnost priemyselnej skupiny pôsobiacej v rôznych odvetviach, medzi ktoré patrí odvetvie prenosu a distribúcie elektrickej energie (dalej len "odvetvie T & D"). 5. Vsetky cinnosti skupiny Alstom v odvetví T & D boli 8. januára 2004 prevedené na skupinu, ktorej hlavnou materskou spolocnostou je Areva. V období od 9. januára do 11. mája 2004 (dátum konca protiprávneho konania konstatovaného Komisiou v spornom rozhodnutí) boli cinnosti skupiny Areva v oblasti RIP vykonávané spolocnostami Areva T&D SA a Areva T&D AG ( [6]6 ), dcérskymi spolocnostami v stopercentnom vlastníctve spolocnosti Areva T & D Holding SA, ktorá bola sama v stopercentnom vlastníctve spolocnosti Areva (dalej spolocne len "bývalé dcérske spolocnosti spolocnosti Areva"). 6. Dna 7. júna 2010 po definitívnom skoncení ústnej casti konania pred Vseobecným súdom Areva previedla vsetky svoje cinnosti v odvetví T & D. Alstom konkrétne prevzala cinnosti týkajúce sa prenosu. Po tomto nadobudnutí bola Areva T&D Holding SA premenovaná na T&D Holding SA - druhú odvolatelku vo veci C-253/11 P -, Areva T&D SA bola premenovaná na Alstom Grid SAS - tretiu odvolatelku vo veci C-253/11 P - a Areva T&D AG bola premenovaná na Alstom Grid AG - stvrtú odvolatelku vo veci C-253/11 P. Alstom a jej súcasné dcérske spolocnosti T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG, odvolatelky vo veci C-253/11 P, sa dalej spolocne oznacujú tiez ako "spolocnosti skupiny Alstom". B - Sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok 7. Dna 24. januára 2007 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala existenciu protisútaznej kartelovej dohody v odvetví RIP, ktorou sa podniky, ktoré sa na nej podielali, dohodli okrem iného na rozdelení trhov na celosvetovej úrovni ( [7]7 ), stanovení cien a výmene citlivých informácií. Komisia tiez konstatovala, ze kartelová dohoda sa uplatnovala v období od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004. Konkrétne konstatovala zodpovednost odvolateliek v prejednávaných veciach ( [8]8 ) a v dôsledku toho im ulozila pokuty ( [9]9 ). 8. Odvolatelky podali proti spornému rozhodnutiu zaloby na Vseobecný súd, ktorý 3. marca 2011 vydal napadnutý rozsudok. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie ( [10]10 ) a následne na základe svojej neobmedzenej právomoci ulozil za konstatované porusenia nasledujúce pokuty: -- Alstom: 10327500 eur, -- Alstom: 48195000 eur solidárne so spolocnostou Areva T&D SA, pricom 20400000 eur zo sumy dlhovanej spolocnostou Areva T&D SA zaplatí Areva T&D SA solidárne so spolocnostami Areva T&D AG, Areva a Areva T&D Holding SA ( [11]11 ). 9. Vseobecný súd v zostávajúcej casti zaloby zamietol. II - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 10. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 24. mája 2011 podala Areva odvolanie vo veci C-247/11 P. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 25. mája 2011 spolocnosti skupiny Alstom podali odvolanie vo veci C-253/11 P. Tak Areva, ako aj spolocnosti skupiny Alstom navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok. Pre prípad, ak Súdny dvor konstatuje, ze stav konania dovoluje rozhodnút o veci s konecnou platnostou, navrhujú zrusit clánok 1 písm. c) a clánok 2 písm. c) a clánok 1 písm. b), d), e) a f) a clánok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia a subsidiárne podstatne znízit pokutu, ktorá im bola ulozená, a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Pre prípad, ak Súdny dvor konstatuje, ze stav konania nedovoluje rozhodnút o veci s konecnou platnostou, odvolatelky navrhujú vrátit veci inej komore Vseobecného súdu a rozhodnút, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Komisia navrhuje zamietnut odvolania a zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania. 11. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 20. júla 2011 boli veci C-247/11 P a C-253/11 P spojené na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj vyhlásenia rozsudku. 12. Pred Súdnym dvorom sa odvolanie prejednalo písomne a pojednávanie sa konalo 2. mája 2013. III - Analýza odvolaní 13. Areva na podporu svojich návrhov vo veci C-247/11 P uvádza styri odvolacie dôvody a spolocnosti skupiny Alstom vo veci C-253/11 P uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Je potrebné zacat analýzu prvým odvolacím dôvodom spolocností skupiny Alstom. A - O prvom odvolacom dôvode spolocností skupiny Alstom zalozenom na porusení clánku 296 ZFEÚ 14. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na dve casti, spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, porusil clánok 296 ZFEÚ. ( [12]12 ) Prvá cast tohto odvolacieho dôvodu sa týka odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za porusenie za obdobie od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 spolocnosti Alstom ako materskej spolocnosti spolocností Alstom T&D SA a Alstom T&D AG ( [13]13 ). Druhá cast sa týka odôvodnenia ulozenia solidárnej pokuty spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA v uvedenom rozhodnutí. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom a) Tvrdenia úcastníkov konania 15. V rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 90 az 99 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd mal sankcionovat nedostatocné odôvodnenie sporného rozhodnutia, kedze Komisia v tomto rozhodnutí neodpovedala na tvrdenia a okolnosti uvedené spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, ktorými chcela preukázat, ze napriek domnienke rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Alstom na jej dcérske spolocnosti (dalej nazývaná tiez ako "kapitálová domnienka") tieto spolocnosti v období porusenia urcovali svoje správanie na trhu nezávisle od svojej materskej spolocnosti. V spornom rozhodnutí nie je uvedený nijaký dôvod, ktorý by umoznoval pochopit, preco okolnosti uvedené spolocnostou Alstom nemajú dôkaznú hodnotu, hoci ide o okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre systematiku uvedeného rozhodnutia a ktorých zamietnutie si vyzadovalo mimoriadne podrobné a dôsledné odôvodnenie. 16. Spolocnosti skupiny Alstom okrem toho tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil sporné rozhodnutie, najmä v bode 95 napadnutého rozsudku, kedze odôvodnenia 345 az 347 uvedeného rozhodnutia vôbec nepredstavujú zhrnutie bodov 90 az 150 odpovede na oznámenie o výhradách. Vseobecný súd navyse uznal skutocnost, ze Komisia zamietla dôkazy predlozené spolocnostou Alstom na základe okolností uvedených tretou osobou, konkrétne spolocnostou Areva. 17. Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia spolocností skupiny Alstom. b) Analýza 18. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, lebo táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu. ( [14]14 ) 19. Z tohto hladiska musí byt na jednej strane odôvodnenie pozadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia aktu a príslusnému súdu preskúmat ho. Pokial ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnost odôvodnit takéto rozhodnutia má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost. ( [15]15 ) 20. Na druhej strane poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu dotknutého aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiez s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast. ( [16]16 ) 21. Hoci je Komisia na základe clánku 296 ZFEÚ povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí odôvodnenie rozhodnutia, a právne úvahy, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, toto ustanovenie nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní. ( [17]17 ) 22. Konkrétne, pokial sa rozhodnutie o uplatnení pravidiel Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze týka viacerých osôb a ide o pripísatelnost porusenia - ako je to v prejednávanom prípade -, musí obsahovat dostatocné odôvodnenie vo vztahu ku kazdej z osôb, ktorým je urcené, najmä vo vztahu k tým, ktoré podla tohto rozhodnutia musia niest zodpovednost za toto porusenie. Také rozhodnutie tak v podstate musí v súvislosti s materskou spolocnostou povazovanou za zodpovednú za protiprávne konanie jej dcérskej spolocnosti obsahovat podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môzu odôvodnit pripísatelnost porusenia tejto spolocnosti. ( [18]18 ) 23. Pokial ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je urcené, výslovne opiera o domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, Komisia má v kazdom prípade - pod hrozbou, ze sa táto domnienka stane nevyvrátitelná - povinnost vhodným spôsobom objasnit jeho adresátom dôvody, pre ktoré predlozené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestacili na vyvrátenie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. ( [19]19 ) 24. V prejednávanom prípade je potrebné v prvom rade poukázat na to, ze - ako výslovne vyplýva z odôvodnenia 349 sporného rozhodnutia a z bodu 91 napadnutého rozsudku - Komisia s cielom konstatovat zodpovednost spolocnosti Alstom vychádzala z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pricom vsak posúdila aj niektoré dalsie relevantné faktory, ktoré uviedla v odôvodneniach 350 az 356 uvedeného rozhodnutia. Komisia sa teda pri konstatovaní zodpovednosti spolocnosti Alstom neopiera výlucne o domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ale pouzila skôr kombináciu tejto domnienky a dalsích dôkazov. ( [20]20 ) 25. V uvedených odôvodneniach sporného rozhodnutia Komisia konkrétnejsie okrem iného vysvetlila, ze funkcná struktúra skupiny, ktorej materskou spolocnostou bola Alstom, bola usporiadaná takým spôsobom, ze riadiaci pracovníci, ktorí uplatnovali rozhodujúci vplyv na cinnosti dcérskych spolocností v oblasti RIP, podávali správy spolocnosti Alstom. ( [21]21 ) Komisia tiez vysvetlila, ze existovalo viacero súbehov funkcií medzi riadiacimi pracovníkmi materskej spolocnosti a dcérskych spolocností, ako napríklad v prípade vrcholového riadiaceho pracovníka odvetvia T & D, ktorý urcite uplatnoval rozhodujúci vplyv na cinnosti skupiny v oblasti RIP a bol clenom výkonného výboru spolocnosti Alstom. ( [22]22 ) Dalej Komisia poukázala na to, ze spis obsahoval dôkazy, ktoré preukazovali, ze osoby oznacené v rámci kartelu ako zástupcovia skupiny Alstom mohli pravidelne právne zaväzovat materskú spolocnost. ( [23]23 ) Okrem toho Komisia konstatovala, ze vzhladom na vysokú pokutu, ktorú spolocnosti Alstom ulozila francúzska Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) v roku 1988, je málo pravdepodobné, ze riadiaci pracovníci materskej spolocnosti nepovazovali zodpovednost za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze za znacné riziko. ( [24]24 ) Komisia tiez poukázala na to, ze materská spolocnost schvalovala návrhy ponúk týkajúcich sa elektrárenských blokov s RIP, ktoré prekracovali urcitý limit alebo znamenali pre skupinu znacné riziká. ( [25]25 ) 26. Vzhladom na tieto úvahy výslovne uvedené v spornom rozhodnutí mi nie je jasné, ako by sa dalo tvrdit - ako tvrdia spolocnosti skupiny Alstom -, ze Vseobecný súd mal vytknút Komisii, ze neposkytla podrobné odôvodnenie zodpovedajúce poziadavkám vyplývajúcim z judikatúry spomenutej v bodoch 18 az 23, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za predmetné porusenie spolocnosti Alstom. 27. V konaní pred Komisiou Alstom pritom uviedla viacero tvrdení, ktorými sa usilovala preukázat, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti. ( [26]26 ) V tejto súvislosti je pravda - ako tvrdia spolocnosti skupiny Alstom a ako Vseobecný súd navyse uznáva v bode 98 napadnutého rozsudku -, ze zo sporného rozhodnutia výslovne nevyplýva, ze Komisia sa jednotlivo zaoberala vsetkými týmito tvrdeniami, ktoré Alstom uviedla v konaní pred nou. 28. Z uvedeného rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia ani zdaleka neignorovala tieto tvrdenia, ale v podstate vykonala ich celkové posúdenie ( [27]27 ), pricom - ako vyplýva z bodu 25 týchto návrhov - poskytla podrobné odôvodnenie, ktoré ju v spojení s kapitálovou domnienkou priviedlo ku konstatovaniu, ze Alstom skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti. 29. V tejto súvislosti som v bodoch 19 az 21 týchto návrhov uz poukázal na to, ze podla judikatúry Komisia na to, aby splnila svoju povinnost odôvodnenia, nie je povinná konkrétne uviest vsetky tvrdenia, ktoré úcastníci konania uviedli pocas správneho konania, pokial odôvodnenie dostatocne umoznuje dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatia opatrenia a - najmä v prípade materskej spolocnosti zodpovednej za protiprávne správanie svojej dcérskej spolocnosti - obsahuje podrobné odôvodnenie pripísania porusenia tejto spolocnosti. 30. Síce je vo vseobecnosti ziaduce, aby Komisia systematicky a podrobne uviedla tvrdenia a skutkové a právne okolnosti uvedené úcastníkmi konania pocas správneho konania, najmä tie, ktoré boli poskytnuté s cielom preukázat neexistenciu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost. V takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked Komisia pri pripísaní zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti nevychádzala výlucne z kapitálovej domnienky, ale výslovne posúdila dalsie relevantné faktory, sa vsak domnievam, ze Komisia je oprávnená celkovo preskúmat a vyhodnotit uvedené tvrdenia a okolnosti - ako to urobila v prejednávanej veci -, pokial odôvodnenie aktu dostatocne umozní dotknutej osobe, teda materskej spolocnosti, oboznámit sa s odôvodnením rozhodnutia, ktoré bolo napokon prijaté, v tomto prípade rozhodnutia o pripísaní zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti. 31. Poukazujem navyse na to, ze spolocnosti skupiny Alstom nevysvetlili, ako im údajne nesprávne odôvodnenie sporného rozhodnutia bránilo v tom, aby úcinne obhajovali svoje práva v konaní pred Vseobecným súdom, alebo zabránilo Vseobecnému súdu v preskúmaní sporného rozhodnutia. Naopak, podrobné preskúmanie tvrdení spolocnosti Alstom, ktorými sa táto spolocnost usilovala vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 93 az 97 napadnutého rozsudku, skôr svedcí o tom, ze Alstom bola schopná úcinne obhajovat svoje práva v konaní pred Vseobecným súdom a ze Vseobecný súd bol schopný preskúmat sporné rozhodnutie. ( [28]28 ) 32. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze Vseobecný súd zohladnil rozsah povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, tak, ako je uznaná v judikatúre, a nedopustil sa nijakého nesprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatoval, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za úcast na porusení za obdobie od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 spolocnosti Alstom. Na tomto závere nic nemenia ostatné tvrdenia uvedené spolocnostami skupiny Alstom. 33. Pokial ide o uz citovaný rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, na ktorý poukazujú spolocnosti skupiny Alstom, v ktorom Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna pre nezohladnenie povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, stací poukázat na to, ze na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, spolocnosti skupiny Alstom neboli v prejednávanom prípade konfrontované s prvým rozhodnutím Komisie, v ktorom Komisia zmenila svoj zvycajný prístup a vychádzala len z domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost materskou spolocnostou na úcely pripísania porusenia materskej spolocnosti. Spolocnosti skupiny Alstom sa teda v prejednávanej veci nemôzu odvolávat na riesenie pouzité v uvedenom rozsudku. 34. Pokial ide o výhradu, podla ktorej Vseobecný súd tým, ze v bode 95 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odôvodnenia 345 az 347 sporného rozhodnutia predstavujú zhrnutie tvrdení uvedených spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách, skreslil sporné rozhodnutie, táto výhrada je podla môjho názoru neúcinná a v kazdom prípade nedôvodná. Je neúcinná, lebo aj keby sa Vseobecný súd v tejto súvislosti dopustil pochybenia, nic by to nemenilo na konstatovaní vyplývajúcom z predchádzajúcich bodov, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnosti Alstom. Je nedôvodná, lebo - ako som uz uviedol - Komisia sa v skutocnosti zaoberala podstatou tvrdení uvedených spolocnostou Alstom v konaní pred nou. ( [29]29 ) 35. Co sa týka tvrdenia zalozeného na tom, ze Komisia vychádzala z dôkazov predlozených tretou osobou, neexistuje nijaké pravidlo práva Únie, ktoré by bránilo Komisii v tom, aby - samozrejme, pri dodrzaní práva na obhajobu - pouzila také dôkazy, pokial sú relevantné. Pritom povazujem za zrejmé, ze Areva vzhladom na to, ze odkúpila od spolocnosti Alstom dcérske spolocnosti, ktoré sa zúcastnili na karteli, mohla disponovat relevantnými informáciami o fungovaní týchto dcérskych spolocností v období predchádzajúcom predaju. Spolocnosti skupiny Alstom navyse neuvádzajú, ktoré dôkazy spochybnujú, a uz vôbec nenamietajú skreslenie týchto dôkazov. 36. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa podla môjho názoru musí zamietnut. 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom 37. V rámci druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodu 200 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom vytýkajú Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze Komisia bola oprávnená neuviest dôvody, pre ktoré dvom spolocnostiam, ktoré v case prijatia rozhodnutia netvorili hospodársku jednotku, mozno ulozit solidárnu pokutu. Spolocnosti skupiny Alstom konkrétne vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v uvedenom bode 200 nevytkol Komisii, ze osobitne neodôvodnila skutocnost, ze spolocnosti Alstom a spolocnosti Areva T&D SA (premenovanej na Alstom Grid SAS) solidárne ulozila povinnost zaplatit pokutu, hoci tieto spolocnosti v case prijatia sporného rozhodnutia uz netvorili jeden podnik. 38. V tejto súvislosti sa domnievam, ze v prejednávanom prípade Vseobecný súd nemusel bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, vytknút Komisii, ze osobitne neodôvodnila rozhodnutie ulozit solidárnu pokutu spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA za obdobie, pocas ktorého tvorili jeden podnik. 39. V bodoch 20 a 21 týchto návrhov som uz poukázal na to, ze podla judikatúry clánok 296 ZFEÚ nevyzaduje, aby sa Komisia vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní. ( [30]30 ) Okrem toho podla judikatúry rozhodnutie Komisie vyplývajúce z ustálených rozhodnutí sa môze odôvodnit v súhrnnej podobe a Komisia musí poskytnút jednoznacné odôvodnenie len vtedy, ak zasla podstatne dalej ako v predchádzajúcich rozhodnutiach. ( [31]31 ) 40. V rozpore s tým, co tvrdia spolocnosti skupiny Alstom, sa pritom ulozenie solidárnej pokuty dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na porusení, a bývalej materskej spolocnosti za obdobie porusenia, v ktorom obdive spolocnosti tvorili v zmysle práva hospodárskej sútaze jeden podnik, neodlisuje od predchádzajúcej praxe Komisie a judikatúra ho nespochybnila. ( [32]32 ) 41. Táto prax sa zakladá na úvahe, ze vzhladom na to, ze pocas urcitého obdobia spolocnosti tvorili v zmysle práva hospodárskej sútaze jeden podnik, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze, Komisia im môze solidárne ulozit pokutu za porusenie, ku ktorému doslo pocas tohto obdobia. ( [33]33 ) Bez toho, aby boli dotknuté úvahy, ktoré uvediem v bode 155 a nasl. v rámci analýzy stvrtého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom, poznamenávam, ze skutocnost, ze v case prijatia rozhodnutia Komisie uvedené spolocnosti uz netvoria jednotný hospodársky subjekt, nie je okolnostou, ktorá by sama osebe ( [34]34 ) bránila v ulození solidárnej pokuty týmto spolocnostiam ako subjektom, ktoré mozno povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovedné za konanie podniku, ktorého boli súcastou ( [35]35 ). 42. Za týchto podmienok sa vzhladom na to, ze - ako vyplýva z analýzy prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Komisia z právneho hladiska dostatocne odôvodnila rozhodnutie pripísat zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti, domnievam, ze v prejednávanom prípade nemozno vytýkat Komisii, ze neuviedla osobitné odôvodnenie týkajúce sa ulozenia povinnosti materskej spolocnosti s jej dcérskou spolocnostou, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, solidárne zaplatit pokutu, aj ked dotknuté spolocnosti v case prijatia sporného rozhodnutia uz netvorili jednotný hospodársky subjekt. ( [36]36 ) 43. Z toho vyplýva, ze podla môjho názoru sa druhá cast prvého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom a v dôsledku toho aj uvedený prvý odvolací dôvod ako celok musia zamietnut. B - O druhom odvolacom dôvode spolocností skupiny Alstom zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, ako aj na porusení clánku 263 ZFEÚ a o prvom odvolacom dôvode spolocnosti Areva zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, ako aj na porusení práva na obhajobu 44. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na styri casti, spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnit svoj rozsudok, ktorá vyplýva z clánkov 36 a 53 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánok 263 ZFEÚ. Spolocnosti skupiny Alstom v rámci troch prvých castí svojho druhého odvolacieho dôvodu konkrétne tvrdia, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, ako aj clánok 263 ZFEÚ tým, ze viackrát nahradil úvahy Komisie vlastnými úvahami, pricom dodatocne doplnil sporné rozhodnutie o dôvody, ktoré v nom nie sú uvedené. Prvá a druhá cast sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s pripísaním zodpovednosti za porusenie spolocnosti Alstom a spolocnosti T&D Holding SA (predtým Areva T&D Holding SA) ako materským spolocnostiam. Tretia cast sa týka úvah, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 214 az 216 napadnutého rozsudku, týkajúcich sa prispenia na zaplatenie solidárnej pokuty rovným dielom. Táto cast úzko súvisí s otázkami preberanými v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom, a teda bude analyzovaná spolu s ním v bode 155 a nasl. V rámci stvrtej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom napádajú odôvodnenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd v tomto rozsudku rozhodol, ze spolocnostiam, ktoré v case prijatia sporného rozhodnutia netvoria hospodársku jednotku, mozno ulozit solidárnu pokutu. 45. Areva v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia a právo na obhajobu v rámci analýzy skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na jej bývalé dcérske spolocnosti pocas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004. 46. Vzhladom na to, ze odvolatelky v rámci týchto odvolacích dôvodov namietajú, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, povazujem za potrebné pripomenút na úvod rozsah tejto povinnosti tak, ako ho vymedzila judikatúra, a poukázat osobitne na hranice, ktoré musí dodrzat Vseobecný súd pri skúmaní zákonnosti v súvislosti s rozsahom odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom akte. 1. O rozsahu povinnosti odôvodnenia, ktorú má Vseobecný súd, a o zákaze nahradit odôvodnenie napadnutého aktu 47. Povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky vyplýva z clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora. 48. Podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne vyplývat úvahy Vseobecného súdu tak, aby sa mohli dotknuté osoby oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat jeho preskúmanie. ( [37]37 ) 49. Povinnost odôvodnenia vsak Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat preskúmanie. ( [38]38 ) 50. Dalej platí, ze pri rozhodovaní o zalobe o neplatnost Súdny dvor a Vseobecný súd v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením. ( [39]39 ) Súd Únie teda nemôze vybavit právny akt Únie, ktorý sa opiera o nesprávne, protiprávne alebo nedostatocné dôvody, úplne inými dôvodmi a potom ho ponechat v platnosti. Je to z dôvodu, ze mimo oblasti pôsobnosti neobmedzenej právomoci (clánok 261 ZFEÚ) nesmie súd Únie napadnutý akt zmenit, ale musí ho vyhlásit za neplatný, ak je zaloba o neplatnost opodstatnená, prípadne v rozsahu, v akom je opodstatnená (clánok 264 prvý odsek ZFEÚ). ( [40]40 ) 51. Napriek tomu vsak po prvé nic nebráni súdu Únie dôkladne preskúmat odvolacie dôvody a tvrdenia uvedené odvolatelmi s cielom overit ich dôvodnost a podrobne ich posúdit. ( [41]41 ) Po druhé z judikatúry vyplýva, ze hoci konanie o zalobe o neplatnost môze viest Vseobecný súd k výkladu odôvodnenia napadnutého aktu odlisujúcemu sa od výkladu jeho autorom, respektíve za urcitých podmienok k odmietnutiu formálneho odôvodnenia tohto autora, Vseobecný súd to nemôze urobit v prípade, ak to neodôvodnuje ziadna vecná okolnost. ( [42]42 ) 52. Vzhladom na tieto zásady vyjadrené judikatúrou je teda podla môjho názoru potrebné posúdit, ci Vseobecný súd protiprávne nahradil odôvodnenie obsiahnuté v spornom rozhodnutí svojím vlastným odôvodnením. Na tento úcel bude potrebné posúdit, ci sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku obmedzil na - hoci aj podrobné - preskúmanie zalobných dôvodov a tvrdení uvedených odvolatelkami v konaní pred ním s cielom overit ich dôvodnost, alebo ci naopak doplnil rozhodnutie o úplne iné dôvody s cielom ponechat ho v platnosti. 53. V tejto súvislosti je potrebné este dodat, ze hoci je pravda, ze - ako tvrdia spolocnosti skupiny Alstom - európske konanie týkajúce sa preskúmania zákonnosti aktov institúcií je "procesom uplatneným na akt", takze - ako uz bolo uvedené - nie je mozné doplnat k tomuto aktu iné nové dôvody s cielom "zachránit" ho, nic to nemení na skutocnosti, ze súdy Únie musia byt na to, aby v celom rozsahu preskúmali zákonnost aktu, schopné v celom rozsahu odpovedat na tvrdenia uvedené zalobcami v konaní pred nimi. Na tento úcel môze byt potrebné, aby tieto súdy analyzovali tvrdenia alebo dôkazy uvedené pocas správneho konania dokonca podrobnejsie ako v napadnutom akte. ( [43]43 ) Pokial je totiz odôvodnenie aktu samo osebe dostatocné a nie je poznacené vadou, nic nebráni Vseobecnému súdu v tom, aby poskytol odôvodnenie, ktoré obsahuje - v reakcii na tvrdenia uvedené v konaní pred ním úcastníkmi sporu - analýzu alebo úvahy týkajúce sa tvrdení alebo dôkazov uvedených v konaní pred Komisiou, ktoré sú podrobnejsie ako analýza alebo úvahy obsiahnuté v napadnutom akte. 2. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom 54. V rámci prvej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 101 az 110 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nahradil úvahy Komisie svojimi úvahami a ze uviedol podstatné dôvody, ktoré slúzia ako dodatocný základ rozhodnutia, co sa týka skúmania okolností uvedených s cielom vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Alstom na jej dcérske spolocnosti pocas obdobia od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004. Konkrétne body 102 az 110 napadnutého rozsudku obsahujú analýzu urcitých tvrdení uvedených spolocnostou Alstom v bodoch 90 az 150 jej odpovede na oznámenie o výhradách. Vseobecný súd zaujíma stanovisko k týmto okolnostiam a posudzuje ich, hoci takéto posúdenia neboli uvedené v spornom rozhodnutí, a teda boli doplnené k zneniu tohto rozhodnutia. 55. V tejto súvislosti v prvom rade uvádzam, ze v rámci analýzy prvej casti prvého odvolacieho dôvodu ( [44]44 ) uvedeného spolocnostami skupiny Alstom som uz poukázal na to, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí dostatocne odôvodnila pripísanie zodpovednosti za porusenie spáchané pocas obdobia od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 spolocnosti Alstom. 56. V tomto kontexte napadnutý rozsudok nedoplna sporné rozhodnutie o dôvody, ktoré sú úplne odlisné od tých, na základe ktorých Komisia dospela k vyvodeniu zodpovednosti spolocnosti Alstom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je totiz v súlade s odôvodnením sporného rozhodnutia. Je pravda, ze Vseobecný súd v reakcii na tvrdenia uvedené spolocnostou Alstom v konaní pred ním v bodoch 102 az 109 napadnutého rozsudku vykonal velmi presnú analýzu súboru listín, ktoré Alstom predlozila pocas správneho konania. V spornom rozhodnutí sa nenachádza taká podrobná analýza. To vsak neznamená, ze Vseobecný súd protiprávne nahradil odôvodnenie. 57. V súlade s tým, co som uviedol v bode 53 týchto návrhov, sa totiz domnievam, ze vzhladom na to, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia, co sa týka pripísania zodpovednosti za porusenie spáchané pocas predmetného obdobia spolocnosti Alstom, je samo osebe dostatocné a nie je poznacené vadou, nic nebránilo Vseobecnému súdu, aby s cielom odpovedat na tvrdenia uvedené v konaní pred ním spolocnostou Alstom vykonal podrobnú analýzu tvrdení a dôkazov uvedených v konaní pred Komisiou, ktorá je podrobnejsia ako analýza obsiahnutá v spornom rozhodnutí. Naopak, takýto prístup podla môjho názoru svedcí o dôslednosti Vseobecného súdu pri analyzovaní tvrdení uvedených spolocnostou Alstom v konaní pred ním. 58. Z týchto úvah vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom sa musí zamietnut. 3. O prvom odvolacom dôvode spolocnosti Areva a o druhej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom a) Tvrdenia úcastníkov konania 59. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 144 az 152 napadnutého rozsudku, Areva namieta porusenie povinnosti odôvodnenia a práva na obhajobu zo strany Vseobecného súdu. Areva tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku nahradil úvahy Komisie vlastnými úvahami, pricom dodatocne doplnil k spornému rozhodnutiu dve nové okolnosti s cielom zamietnut tvrdenia, podla ktorých v období od 9. januára 2004 do 11. mája 2004 Areva a Areva T&D Holding SA nemali dostatocnú skúsenost v odvetví T & D na to, aby mohli skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojich dcérskych spolocností. Areva popiera jednak tvrdenie, ze mohla získat vedomosti o odvetví T & D v období medzi uzavretím zmluvy o prevode dcérskych spolocností spolocnosti Alstom pôsobiacich v odvetví T & D v septembri 2003 a skutocným prevodom týchto dcérskych spolocností 8. januára 2004, a jednak tvrdenie, ze nebolo vylúcené, ze prijatie nového riadiaceho pracovníka pre tieto dcérske spolocnosti do zamestnania mimo skupiny umoznilo spolocnosti Areva získat skúsenost v odvetví T & D. 60. Areva pritom po prvé tvrdí, ze Komisia predtým neuviedla tieto dve okolnosti a ze tieto okolnosti teda predstavujú doplnenie alebo nahradenie odôvodnenia, na ktorom je zalozené sporné rozhodnutie, zo strany Vseobecného súdu. Po druhé tvrdenia Vseobecného súdu neumoznujú porozumiet dôvodom, pre ktoré Vseobecný súd neprijal tvrdenia spolocnosti Areva, a napadnutý rozsudok je teda nedostatocne odôvodnený. Po tretie Vseobecný súd tiez porusil právo spolocnosti Areva na obhajobu. Na jednej strane Vseobecný súd tým, ze vychádzal z okolností, ktoré v skutocnosti predstavovali domnienky, zmenil kapitálovú domnienku na nevyvrátitelnú a ulozil spolocnosti Areva probatio diabolica v rámci preukázania neexistencie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu touto spolocnostou na jej bývalé dcérske spolocnosti tým, ze vyzadoval, aby predlozila negatívny dôkaz o nezasahovaní do ich správania. Na druhej strane Vseobecný súd neumoznil spolocnosti Areva vyjadrit sa k vyssie uvedeným novým okolnostiam doplneným k spornému rozhodnutiu. 61. Areva vo svojej replike tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze nevytkol Komisii, ze si nesplnila svoju povinnost odôvodnenia v rámci analýzy skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Areva na jej bývalé dcérske spolocnosti. Areva konkrétne tvrdí, ze Komisia nereagovala na niektoré tvrdenia, ktoré uviedla, a ze sa podrobne nevyjadrila k dalsím tvrdeniam, ktoré uviedla. 62. V rámci druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom, a najmä T&D Holding SA, v podstate uvádzajú rovnakú výhradu, ako je výhrada spolocnosti Areva zalozená na tom, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia. Vseobecný súd sa teda neobmedzil na rozhodnutie o bodoch nachádzajúcich sa v spornom rozhodnutí, pokial ide o získanie vedomostí o odvetví T & D spolocnostou T&D Holding SA, ale doplnil dve nové okolnosti, a to tie, ktoré spomenula Areva a ktoré sú uvedené v bode 59 týchto návrhov. Tieto dve okolnosti neboli rozobraté pocas správneho konania, takze Vseobecný súd zmenil a doplnil odôvodnenie sporného rozhodnutia tým, ze protiprávne nahradil odôvodnenie. 63. Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami. Konkrétne tvrdí, ze výhrada spolocnosti Areva zalozená na vade odôvodnenia je neprípustná, lebo Areva v skutocnosti nespochybnuje odôvodnenie rozsudku, ale posúdenie dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd, co je v odvolacom konaní neprípustné. b) Analýza 64. Je potrebné v prvom rade overit - vzhladom na kritériá uvedené v bodoch 47 az 53 týchto návrhov -, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nahradil odôvodnenie, ako to tvrdí tak Areva, ako aj spolocnosti skupiny Alstom. Ich argumentácia sa týka osobitne dvoch okolností - spomenutých v bode 59 týchto návrhov -, ktoré Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku údajne doplnil k odôvodneniu sporného rozhodnutia. ( [45]45 ) Na tento úcel povazujem za potrebné vychádzat z podrobnej analýzy napadnutého rozsudku. 65. V bodoch 144 az 152 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod spolocností Areva a T&D Holding zalozený na tom, ze Komisia porusila pravidlá pripísania porusení, kedze im pripísala zodpovednost za porusenie za obdobie od 9. januára do 11. mája 2004 ako stopercentným materským spolocnostiam spolocností Areva T&D SA a Areva T&D AG. Areva a T&D Holding tvrdili, ze okolnosti, ktoré uviedli pocas správneho konania, sú dostatocnými dôkazmi na vyvrátenie domnienky zodpovednosti vyplývajúcej zo skutocnosti, ze celé základné imanie dcérskych spolocností vlastnili ich materské spolocnosti. 66. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku na úcely zamietnutia tohto zalobného dôvodu najprv rozobral sporné rozhodnutie a pripomenul relevantné zásady stanovené judikatúrou (body 144 a 145). Dalej konstatoval, ze prinálezí spolocnostiam Areva a T&D Holding vyvrátit vyssie uvedenú domnienku zodpovednosti (bod 146), a teda ze je potrebné skúmat, ci skutkové okolnosti uvedené pocas správneho konania, na ktoré sa uvedené spolocnosti znovu odvolávali v konaní pred Vseobecným súdom, majú dostatocnú dôkaznú silu na vyvrátenie domnienky zodpovednosti (bod 147). Vseobecný súd teda pripomenul tvrdenia, ktoré Areva a T&D Holding uviedli pocas správneho konania, a najmä tvrdenia týkajúce sa nedostatku skúsenosti v odvetví T & D (bod 148), a napokon v bode 149 z dôvodov uvedených v bode 150 dospel k záveru, ze tieto okolnosti, posudzované samostatne alebo aj vcelku, nie sú spôsobilé preukázat, ze dcérske spolocnosti urcovali svoje smerovanie na trhu vo vztahu ku spolocnostiam Areva a T&D Holding skutocne samostatne, a ze Komisia sa teda v spornom rozhodnutí nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze tieto skutocnosti odmietla ako nemajúce dostatocnú dôkaznú silu. 67. Vseobecný súd konkrétnejsie dospel k tomuto záveru na základe toho, ze v bode 150 napadnutého rozsudku vychádzal jednak z konstatovania, ze tvrdenia spolocností Areva a T&D Holding - podla ktorých tieto spolocnosti nemali dostatocnú skúsenost na to, aby mohli skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti - neboli podlozené, a jednak z úvahy, ze z týchto tvrdení nemozno vyvodit, ze tieto dve materské spolocnosti sa nevyhnutne vzdali uplatnovania takého vplyvu. Tieto konstatovania nie sú spochybnené v argumentácii úcastníkov konania. 68. V tomto kontexte a najmä s cielom posilnit svoju argumentáciu Vseobecný súd uviedol prvé tvrdenie, na ktoré poukazujú Areva a T&D Holding, pricom konstatoval, ze nie je vylúcené, ze tieto spolocnosti mohli získat alebo si prinajmensom rozsírit znalosti o odvetví T & D pocas rokovania zacatého na úcely prevodu cinnosti spolocnosti Alstom v odvetví T & D. Táto doplnujúca úvaha, ktorú Vseobecný súd uviedol na základe informácií obsiahnutých v spise ( [46]46 ), a to výlucne s cielom reagovat na tvrdenie, ktoré v konaní pred ním uviedli Areva a T&D Holding, je podla môjho názoru navyse úplne primeraná. Je totiz zrejmé, ze skupina, akou je Areva, nebude vykonávat operáciu takej velkosti a významu bez toho, aby získala mimoriadne podrobné informácie o predmetnom odvetví s cielom vyhodnotit riziká takej operácie. 69. Vseobecný súd dalej uviedol druhé tvrdenie, na ktoré poukazujú Areva a T&D Holding, a to otázku, ktorá uz bola rozobratá v odôvodnení 370 sporného rozhodnutia, týkajúcu sa vymenovania nového clena správnej rady spolocnosti Areva, tiez nazývaného generálny riaditel spolocnosti Areva T&D Holding, ako aj riaditela odvetvia T & D a clena výkonného výboru spolocnosti Areva. Vzhladom na toto vymenovanie, ku ktorému doslo - ako vyplýva z odôvodnenia 370 sporného rozhodnutia - desat dní po nadobudnutí predmetných dcérskych spolocností spolocnostou Areva, Vseobecný súd v súlade s uvedeným odôvodnením sporného rozhodnutia v bode 150 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "externé prijatie tohto nového riadiaceho pracovníka do zamestnania ani zdaleka nepreukazuje samostatnost [dcérskych spolocností] v rámci skupiny Areva, ale naopak potvrdzuje, ze na zaciatku dotknutého obdobia Areva a Areva T & D Holding boli organizované spôsobom, ktorý im umoznoval vykonávat skutocnú kontrolu nad svojimi dcérskymi spolocnostami pôsobiacimi v odvetví T & D, ktorých boli 100 % vlastníkmi, a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat ich správanie na trhu". Veta, na ktorú poukazujú Areva a T&D Holding, týkajúca sa skutocnosti, ze nebolo vylúcené, ze uvedené "externé prijatie do zamestnania umoznilo spolocnostiam Areva a Areva T & D Holding získat znalecký posudok, ktorý [získat odborné znalosti, ktoré - neoficiálny preklad] nemali v dotknutom odvetví", predstavuje len vlozenú vetu, ktorá má posilnit zamietnutie tvrdenia týkajúceho sa neexistencie skúsenosti v odvetví T & D. Túto vetu teda podla môjho názoru nemozno povazovat za rozhodujúci faktor na podporu odôvodnenia napadnutého rozsudku. 70. Z tejto podrobnej analýzy napadnutého rozsudku vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdia Areva a spolocnosti skupiny Alstom, Vseobecný súd tým, ze v bodoch 144 az 152 napadnutého rozsudku preskúmal okolnosti týkajúce sa údajnej samostatnosti dcérskych spolocností uvedené v konaní pred ním, len podrobne odpovedal na tvrdenia uvedené v konaní pred ním, a teda preskúmal zákonnost sporného rozhodnutia bez toho, aby nahradil odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v tomto rozhodnutí, svojím vlastným odôvodnením. ( [47]47 ) Výhrada zalozená na protiprávnom nahradení odôvodnenia sa teda podla môjho názoru musí zamietnut. 71. Areva dalej namieta porusenie povinnosti odôvodnenia z dôvodu, ze úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa údajných dvoch nových okolností doplnených k spornému rozhodnutiu jej neumoznujú pochopit, ako by tieto okolnosti mohli odôvodnit konstatovanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 72. V tejto súvislosti - bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k otázke prípustnosti niektorých tvrdení spolocnosti Areva, na ktorú poukázala Komisia - podla môjho názoru stací poznamenat, ze z analýzy bodov 144 az 152 napadnutého rozsudku, ktorú som vykonal v bodoch 65 az 69 týchto návrhov, vyplýva, ze dve okolnosti uvedené spolocnostou Areva nepredstavujú nové okolnosti uvedené Vseobecným súdom na podporu sporného rozhodnutia, ale sú len doplnkom úvah v reakcii na tvrdenie, ktoré uviedla Areva tak v konaní pred Komisiou, ako aj pred Vseobecným súdom, ze Areva nebola schopná skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti z dôvodu, ze nemala skúsenost v odvetví T & D. Tieto tvrdenia teda neslúzia ako základ konstatovania o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu, ako to tvrdí Areva. 73. Areva dalej namieta porusenie svojho práva na obhajobu. Po prvé, co sa týka výhrady zalozenej na tom, ze nemala moznost zaujat stanovisko k predmetným dvom údajne novým tvrdeniam, je potrebné poznamenat, ze vzhladom na to, ze tieto tvrdenia predstavujú len doplnok úvah uvedených v napadnutom rozsudku v reakcii na tvrdenia uvedené samotnou spolocnostou Areva, táto spolocnost nemôze tvrdit, ze Vseobecný súd jej musel nevyhnutne umoznit zaujat v tejto súvislosti stanovisko. 74. Po druhé, pokial ide o výhradu spolocnosti Areva zalozenú na tom, ze Vseobecný súd porusil jej právo na obhajobu tým, ze jej ulozil probatio diabolica, uz som mal prílezitost poznamenat, ze vzhladom na povahu domnienky, ktorá umoznuje, aby sa prostredníctvom logicko-deduktívnej operácie dospelo od známej skutocnosti k dôkazu o neznámej skutocnosti, sa zdá logické, ze subjekt, proti ktorému táto domnienka pôsobí, bude musiet v zásade predlozit negatívny dôkaz o skutocnosti zistenej len spôsobom domnienky. Samotná okolnost, ze sa vyzaduje takýto dôkaz, neumoznuje dospiet k záveru, ze domnienka má nevyvrátitelný charakter, najmä vtedy, ak sa tak ako v nasom prípade musí takýto dôkaz hladat na strane subjektu, proti ktorému domnienka pôsobí. ( [48]48 ) Z toho vyplýva, ze Areva nemôze namietat porusenie svojho práva na obhajobu z dôvodu, ze Vseobecný súd vyzadoval, aby preukázala, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti. 75. Po tretie, co sa týka námietky, ktorú uvádza Areva vo svojej replike a ktorá je spomenutá v bode 61 týchto návrhov, je potrebné pripomenút, ze z clánku 42 ods. 2 a clánku 118 rokovacieho poriadku ( [49]49 ) vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Treba pritom konstatovat, ze Areva uviedla tento dôvod ( [50]50 ) az v stádiu repliky a ze tento dôvod nie je zalozený na okolnostiach, ktoré by vysli najavo po podaní odvolania. ( [51]51 ) Taký nový dôvod uvedený po prvý raz pocas tohto konania je podla môjho názoru zjavne oneskorený, a teda neprípustný. ( [52]52 ) 76. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod spolocnosti Areva a druhá cast druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom sa musia zamietnut. 4. O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom 77. V rámci stvrtej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom namietajú nedostatok odôvodnenia v napadnutom rozsudku, kedze bod 206 tohto rozsudku neumoznuje zistit jednak to, preco Komisia mohla bez toho, aby v tejto súvislosti odôvodnila sporné rozhodnutie, ulozit pokuty subjektom, ktoré v case prijatia sporného rozhodnutia uz netvorili hospodársku jednotku, a jednak to, preco judikatúra, ktorú citovali, nie je relevantná. 78. V tejto súvislosti som uz v bodoch 40 az 42 týchto návrhov v rámci analýzy druhej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom uviedol dôvody, pre ktoré sa domnievam, ze v prejednávanom prípade nemozno vytýkat Komisii, ze neuviedla osobitné odôvodnenie týkajúce sa ulozenia povinnosti materskej spolocnosti s jej dcérskou spolocnostou, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, solidárne zaplatit pokutu, aj ked tieto spolocnosti v case prijatia sporného rozhodnutia uz netvorili hospodársku jednotku. 79. V bode 206 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd skutocne vysvetlil, ze Komisia mohla ulozit solidárnu pokutu spolocnostiam, ktoré v case prijatia rozhodnutia uz nepatrili k tej istej skupine, pokial solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty pokrývala len obdobie porusovania, pocas ktorého tieto spolocnosti tvorili hospodársku jednotku, cize tvorili jeden podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Vseobecný súd tiez vysvetlil, ze z judikatúry - a to bez ohladu na to, ci úcastníci konania túto judikatúru citovali alebo necitovali - nevyplýva, ze povinnost solidárne zaplatit pokutu mozno ulozit iba spolocnostiam, ktoré v case prijatia rozhodnutia ukladajúceho danú pokutu tvoria hospodársku jednotku. 80. Za týchto okolností Vseobecnému súdu nemozno vytýkat nijaké porusenie jeho povinnosti odôvodnenia, takze stvrtá cast druhého odvolacieho dôvodu sa podla môjho názoru musí tiez zamietnut. 81. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla môjho názoru sa - odhliadnuc od tretej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom, ktorá, ako bolo uvedené, bude rozobratá neskôr - tento odvolací dôvod, ako aj prvý odvolací dôvod spolocnosti Areva musia zamietnut. C - O tretom odvolacom dôvode spolocností skupiny Alstom zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, najmä pravidiel upravujúcich pripísatelnost porusenia, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny 82. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý sa delí na dve casti, spolocnosti skupiny Alstom namietajú porusenie clánku 101 ZFEÚ a najmä pravidiel upravujúcich pripísatelnost konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, ako aj zásad práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny, ktoré sú zakotvené v clánkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie a zarucené clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. 1. O prvej casti týkajúcej sa ulozenia probatio diabolica vo vztahu k spolocnosti Alstom 83. V rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodov 84 az 110 napadnutého rozsudku, spolocnosti skupiny Alstom, ktoré sa usilujú spochybnit judikatúru Súdneho dvora v oblasti pripísania porusení, ktorých sa dopustila dcérska spolocnost, jej materskej spolocnosti a najmä kapitálovej domnienky, vytýkajú Vseobecnému súdu, ze uplatnil uvedenú domnienku spôsobom, v dôsledku ktorého sa zmenila na nevyvrátitelnú, kedze materskej spolocnosti bola ulozená povinnost predlozit probatio diabolica na jej vyvrátenie. Ak sa totiz - ako to v bode 110 napadnutého rozsudku urobil Vseobecný súd - skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu vyvodí zo samotnej existencie organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi materskou spolocnostou a jednej z jej dcérskych spolocností a nie z konkrétnych skutocností súvisiacich s daným skutocným správaním na predmetnom trhu, prekracuje to hranice primeraného, kedze kapitálová domnienka sa mení na nevyvrátitelnú, a teda sa ukladá probatio diabolica. Podla judikatúry Súdneho dvora sa Komisia nemôze len odvolat na väzby, ktoré sú nevyhnutné pre existenciu skupiny, ale musí konstatovat skutocné zasahovanie materskej spolocnosti na dotknutom trhu. Rozhodujúci vplyv sa preukazuje na tomto trhu a pre predmetné konanie. V tejto súvislosti je potrebné preukázat, ze strukturálne väzby boli pouzité konkrétne na ovplyvnenie správania dcérskej spolocnosti na trhu. Takéto uplatnenie kapitálovej domnienky je váznym zásahom do práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny. 84. Táto cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom spocíva podla môjho názoru na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. 85. Z bodu 103 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze dokumenty, ktoré predlozila Alstom pocas správneho konania, preukazujú, ze "vedenie skupiny Alstom, za ktoré bola zodpovedná Alstom, sa podielalo na definovaní smerovania na trhu, pokial ide o ,odvetvie T & D' skupiny Alstom a jej jednotlivé oblasti cinností, a ze neustále kontrolovalo monitorovanie tohto smerovania uvedeným odvetvím a jeho jednotlivými oblastami cinností". 86. Spolocnosti skupiny Alstom teda nemôzu tvrdit, ze Vseobecný súd zohladnil "len" organizacné, hospodárske a právne väzby a neposúdil skutocné zasahovanie materskej spolocnosti na dotknutom trhu s cielom vyvodit z toho uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na predmetné dcérske spolocnosti. 87. V tejto súvislosti je tiez potrebné poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry organizacné, hospodárske a právne väzby medzi materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou majú rozhodujúci význam pri posudzovaní nezávislosti dcérskej spolocnosti od materskej spolocnosti a pri rozhodovaní o tom, ci materská spolocnost predlozila dostatocné dôkazy na vyvrátenie kapitálovej domnienky. ( [53]53 ) 88. Hoci je jasné, ze uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu sa týka správania dcérskej spolocnosti na trhu dotknutom porusením, z judikatúry nevyplýva, ze Komisia je povinná preukázat - ako tvrdia spolocnosti skupiny Alstom -, ze strukturálne väzby boli pouzité konkrétne na ovplyvnenie uvedeného správania, aby mohla správanie dcérskej spolocnosti pripísat na základe kapitálovej domnienky materskej spolocnosti. Ak by sa totiz uznala taká povinnost, znamenalo by to, ze domnienka by stratila svoj význam. Je skôr úlohou materskej spolocnosti, aby preukázala, ze napriek organizacným, hospodárskym a právnym väzbám medzi nou a jej dcérskou spolocnostou dcérska spolocnost urcovala svoje správanie na trhu nezávisle. 89. Pokial ide o argumentáciu spolocností skupiny Alstom, podla ktorej je uvedená domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v rozpore so zásadami práva na spravodlivý proces a prezumpcie neviny, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je cielom tejto domnienky práve zachovávanie rovnováhy medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, osobitne clánok 101 ZFEÚ, a zabránit jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako najmä zásady prezumpcie neviny. Najmä z tohto dôvodu je táto domnienka vyvrátitelná. ( [54]54 ) Okrem toho samotná skutocnost, ze subjekt v danom prípade neposkytne dôkazy, ktorými mozno vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, nepostacuje na to, ze uvedenú domnienku nemozno v nijakom prípade vyvrátit. ( [55]55 ) 90. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla môjho názoru sa prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom musí zamietnut. 2. O druhej casti týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Areva T&D Holding na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG pocas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004 91. V rámci druhej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu T&D Holding "na základe tých istých zásad, ktoré boli uvedené v prvej casti", vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 144 az 152 napadnutého rozsudku potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním konstatuje skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Areva T&D Holding na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG pocas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004. T&D Holding tvrdí, ze Vseobecný súd odôvodnil záver Komisie na základe dvoch okolností uvedených spolocnostou Areva v rámci jej prvého odvolacieho dôvodu a spomenutých v bode 59 týchto návrhov. Konkrétne záver, ktorý Vseobecný súd vyvodil z toho, ze Areva vymenovala nového riadiaceho pracovníka spolocnosti Areva T&D Holding, ktorý bol tiez predsedom správnej rady spolocností Areva T&D SA a Areva T&D AG, teda ze nie je vylúcené, ze externé prijatie tohto nového riadiaceho pracovníka do zamestnania umoznilo spolocnosti Areva získat odborné znalosti v posudzovanom odvetví, predstavuje hypotetický scenár bez právneho základu. Tento záver nezohladnuje skutocnosti predlozené v konaní pred Vseobecným súdom, lebo je nesporné, ze tento nový riadiaci pracovník nemal nijakú predchádzajúcu väzbu so skupinou Areva a najmä ze nemal nijaké vedomosti o predmetnom odvetví. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, ze Areva T&D Holding je povinná predlozit negatívny dôkaz o nezasahovaní do správania svojich dcérskych spolocností, ktorý predstavoval probatio diabolica a ktorý zmenil kapitálovú domnienku na nevyvrátitelnú. 92. V tejto druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom sa pritom len opakujú niektoré tvrdenia, ktoré uviedla Areva v rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý bol rozobratý - a zamietnutý - v bodoch 59 az 76 týchto návrhov. 93. Pokial ide konkrétne o tvrdenia týkajúce sa probatio diabolica, odkazujem na úvahy, ktoré som uviedol v bode 74 týchto návrhov. 94. Co sa týka skutocnosti, ze Vseobecný súd v bode 150 napadnutého rozsudku poukázal na skutocnost, ze externé prijatie nového riadiaceho pracovníka do zamestnania umoznilo skupine Areva získat potrebné odborné znalosti v odvetví T & D, v bode 69 som uz poznamenal, ze islo o doplnujúce odôvodnenie, ktorého cielom bolo len posilnit zamietnutie argumentu, ze Areva T&D Holding vzhladom na to, ze nemala vedomosti o odvetví, nebola schopná od 9. januára 2004 skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, co je záver, ktorý sa zakladal na iných okolnostiach. 95. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 144 az 152 napadnutého rozsudku potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním konstatovalo skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Areva T&D Holding na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG pocas obdobia od 9. januára do 11. mája 2004, a ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom, a teda tento odvolací dôvod ako celok sa preto musia zamietnut. D - O stvrtom odvolacom dôvode a tretej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom a o druhom a tretom odvolacom dôvode spolocnosti Areva, ktoré sú zalozené na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení a porusení právnych predpisov, ako aj na viacnásobnom porusení povinnosti odôvodnenia súvisiacim s uplatnovaním pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty 96. Stvrtý odvolací dôvod a tretia cast druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom, ako aj druhý a tretí odvolací dôvod spolocnosti Areva, v ktorých bolo namietané viacnásobné nesprávne právne posúdenie, porusenie právnych predpisov a porusenie povinnosti odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu majú spolocné to, ze sa týkajú - hoci z odlisných hladísk - uplatnovania a výkladu pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie. V rámci týchto odvolacích dôvodov Komisia navyse vzniesla námietky neprípustnosti a podala návrhy na nahradenie odôvodnenia, ktoré sú do velkej miery podobné. Vzhladom na tieto úvahy povazujem za vhodné analyzovat tieto výhrady a odvolacie dôvody spolocne. 97. Výhrady proti napadnutému rozsudku uvedené úcastníkmi konania mozno rozdelit v podstate do dvoch skupín. V prvej skupine výhrad odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia a porusenia právnych predpisov pri vytváraní "faktickej solidarity" medzi dvoma nástupníckymi materskými spolocnostami Areva a Alstom. Odvolatelky konkrétne tvrdia, ze vytvorenie tejto faktickej solidarity má za následok porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov. V druhej skupine výhrad odvolatelky navrhujú vytknút Vseobecnému súdu, ze sa dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti, ktoré má za následok porusenie vyssie uvedených zásad, clánku 7 ES ( [56]56 ), ako aj povinnosti odôvodnenia. 1. Napadnutý rozsudok 98. Vseobecný súd zamietol zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady právnej istoty v bodoch 209 az 218 napadnutého rozsudku, zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení zásady individuality trestov v bodoch 219 az 222 uvedeného rozsudku a zalobné dôvody a výhrady týkajúce sa protiprávneho delegovania právomoci v rozpore s clánkom 7 ES v bodoch 232 az 237 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd teda dospel k záveru, ze Komisia neporusila pravidlá v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút. Následne Vseobecný súd v rámci zmeny pokuty na základe svojej neobmedzenej právomoci v bodoch 318 az 323 napadnutého rozsudku potvrdil model solidárnej zodpovednosti pouzitý Komisiou. ( [57]57 ) 99. Vseobecný súd konkrétne v bodoch 213 az 216 napadnutého rozsudku zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty vykladaný ako námietka nezákonnosti smerujúca proti pravidlám v oblasti solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút z dôvodu, ze tieto pravidlá sú zdrojom neistoty, pokial ide o zaplatenie pokuty, urcenie dlzníka platobnej povinnosti a o právnu situáciu solidárnych dlzníkov. Na tento úcel Vseobecný súd najprv poukázal na to, ze rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým spolocnostiam, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje nevyhnutne tie isté úcinky, aké sa z právneho hladiska vztahujú na právny rezim platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo vztahoch medzi veritelom a solidárnymi dlzníkmi, ako aj vo vztahoch medzi solidárnymi dlzníkmi navzájom. 100. Vseobecný súd dalej konstatoval, ze Komisia vzhladom na neexistenciu iných údajov v rozhodnutí, ktorým ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost. Z toho podla Vseobecného súdu vyplýva, ze spolocnosti, ktorým je ulozená pokuta, ktorú majú zaplatit solidárne, pricom znásajú, pokial nie je v rozhodnutí ukladajúcom pokutu uvedené inak, rovnakú zodpovednost za spáchanie porusenia, musia v zásade prispiet rovnakým dielom k zaplateniu pokuty ulozenej z dôvodu tohto porusenia (dalej len "pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom"). V dôsledku toho spolocnost, od ktorej Komisia vymôze pokutu v celej výske, môze podla Vseobecného súdu na základe tohto rozhodnutia Komisie zalovat solidárnych dlzníkov o náhradu, kazdého vo výske svojho podielu. Na základe tohto pravidla zodpovednosti rovnakým dielom Vseobecný súd dospel k záveru, ze ak aj rozhodnutie, v ktorom je viacerým spolocnostiam ulozené solidárne zaplatenie pokuty, neumoznuje a priori stanovit, ktorá z týchto spolocností bude skutocne vyzvaná na zaplatenie pokuty Komisii, nenecháva ziadne pochybnosti o podieloch sumy pokuty, ktorých zaplatenie im prislúcha, takze kazdá z nich môze prípadne podat proti svojim solidárnym spoludlzníkom zalobu na vrátenie súm, ktoré musela zaplatit nad rámec svojho podielu na pokute. 2. O vytvorení faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom a) Tvrdenia úcastníkov konania i) Tvrdenia spolocnosti Areva a spolocností skupiny Alstom 101. V rámci svojho druhého a - ciastocne - tretieho odvolacieho dôvodu Areva tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút jednak tým, ze nevytkol Komisii, ze vytvorila faktickú solidaritu medzi spolocnostami Areva a Alstom, dvoma spolocnostami, ktoré spolu nikdy netvorili spolocnú hospodársku jednotku, a jednak tým, ze sám - v rámci neobmedzenej právomoci - ulozil pokuty, ktoré majú za následok vytvorenie takej solidárnej zodpovednosti. Dôsledkom tohto nesprávneho právneho posúdenia je porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov. 102. V rámci druhej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tiez tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásady právnej istoty a individuality trestov, kedze nespochybnil uplatnenie solidárnej zodpovednosti, aké vykonala Komisia, ktoré viedlo k vzniku faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom, dvoma spolocnostami, ktoré spolu nikdy netvorili hospodársku jednotku. Táto faktická solidarita vyplýva jednak z toho, ze suma 25500000 eur (ktorú Vseobecný súd znízil na 20400000 eur) ulozená solidárne spolocnosti Areva a jej bývalým dcérskym spolocnostiam je súcastou sumy 53550000 eur (ktorú Vseobecný súd znízil na 48195000 eur) ulozenej solidárne spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, a jednak z toho, ze súcet maximálnych súm, za ktoré sú nástupnícke materské spolocnosti zodpovedné, presahuje sumu, ktorú má zaplatit dcérska spolocnost. Za týchto podmienok má bez ohladu na to, ako sa má sporné rozhodnutie vykladat, zaplatenie pokuty jednou zo skupín priamy vplyv na dlh spolocností druhej skupiny, hoci tieto skupiny nikdy netvorili tú istú hospodársku jednotku. 103. Ako pritom Vseobecný súd rozhodol vo veci Trioplast ( [58]58 ), ulozenie - aj ked len "faktickej" - solidárnej zodpovednosti medzi spolocnostami, ktoré nikdy nepatrili k tomu istému podniku, je v rozpore tak so zásadou individuality trestov, kedze v takom prípade je podnik sankcionovaný za skutky, ktoré sa mu osobne nevytýkajú, ako aj so zásadou právnej istoty, kedze materské spolocnosti nemôzu jednoznacne poznat presnú sumu, ktorú musí kazdá z nich zaplatit za obdobie, za ktoré bola vyvodená jej solidárna zodpovednost za porusenie s jej dcérskou spolocnostou. Okrem toho, aj keby pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, v prospech ktorého sa vyslovil Vseobecný súd ( [59]59 ), existovalo - co odvolatelky popierajú -, nemohlo by vysvetlit riesenie pouzité Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. Aj keby sa totiz pokuta rozdelila rovnakým dielom medzi solidárnych dlzníkov, suma skutocne vymozená od jednej z materských spolocností by vzdy závisela od sumy vymozenej od ostatných spolocností. 104. Odvolatelky sa napokon bránia proti námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou. Areva tvrdí, ze k výhradám uvedeným v konaní pred Vseobecným súdom nedoplnila nijakú novú okolnost a ze - co vsak popiera - uviedla len nové tvrdenia (a nie nové dôvody) na podporu zalobného dôvodu zalozeného na porusení pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti, ktorý uplatnila v prvom stupni. V kazdom prípade medzi podaním zaloby na Vseobecný súd a odvolania na Súdny dvor nastali nové skutkové, ako aj právne okolnosti ( [60]60 ), ktoré samy osebe postacujú na odôvodnenie uvedenia týchto argumentov az pocas konania. Spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze hoci výraz "faktická solidarita" nebol pouzitý v prvom stupni, táto solidarita bola viackrát spomenutá v písomných podaniach spolocnosti Alstom a bola predmetom diskusie v konaní pred Vseobecným súdom. Tieto spolocnosti odkazujú na prvý a druhý zalobný dôvod uplatnený v konaní pred Vseobecným súdom, na vyjadrenia Komisie, ako aj na ústne prednesy zástupcov spolocnosti Alstom na pojednávaní. Argumentácia týkajúca sa faktickej solidarity teda nepredstavuje nový dôvod, ale len rozsírenie dôvodu, ktorý uz bol uplatnený v konaní pred Vseobecným súdom. ii) Tvrdenia Komisie 105. Komisia tvrdí, ze tak druhý odvolací dôvod spolocnosti Areva, ako aj druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom sú neprípustné ako nové dôvody, ktoré menia predmet sporu pred Vseobecným súdom. Z bodov 192 az 195 napadnutého rozsudku a z vyjadrení spolocností Areva a Alstom v konaní pred Vseobecným súdom totiz vyplýva, ze predmetom ich tvrdení boli odlisné otázky, ktoré sa vôbec netýkali akejkolvek faktickej solidarity medzi materskými spolocnostami Alstom a Areva. Tvrdenia uvedené v konaní pred Vseobecným súdom sa týkali len právnej, a nie faktickej solidarity medzi spolocnostou Areva T&D SA a jej nástupníckymi materskými spolocnostami, pokial ide o spolocnost Areva, a solidarity medzi spolocnostou Areva T&D SA a jej predchádzajúcou materskou spolocnostou Alstom, co sa týka spolocností skupiny Alstom. 106. Pokial ide o vec samu, Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze spolocnosti Areva T&D SA a ostatným spolocnostiam skupiny Areva bola ulozená solidárna pokuta, hoci táto spolocnost bola solidárne zodpovedná aj so spolocnostou Alstom, je odôvodnená jednoducho tým, ze ide o dcérsku spolocnost, ktorá sa podielala na porusení pod kontrolou dvoch nástupníckych materských spolocností. Prevod tejto dcérskej spolocnosti viedol k prípadu dvojitej solidárnej zodpovednosti tejto spolocnosti s kazdou z jej materských spolocností. Z toho vsak nevyplýva, ze Areva a Alstom sú solidárne zodpovedné. Okrem toho treba konstatovat, ze prístup, ktorý spocíva v tom, ze materskej spolocnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade casového nástupníctva viacerých materských spolocností rozdelená, nemozno povazovat za neprimeraný. ( [61]61 ) 107. Komisia sa domnieva, ze z toho vyplýva, ze v prejednávanej situácii, ked je dcérska spolocnost Areva T&D SA zodpovedná solidárne so svojimi dvoma nástupníckymi materskými spolocnostami, bolo mozné kazdej z týchto dvoch spolocností ulozit celú východiskovú sumu, ktorá bola zhodná s východiskovou sumou dcérskej spolocnosti, pricom táto suma bola následne vynásobená individuálnou dlzkou porusenia kazdého z adresátov a pritazujúcou okolnostou zalozenou na úlohe vodcu porusenia. Z tohto vyplynuli tri rôzne sumy pokuty pre predmetné spolocnosti. Hoci existuje viacero mozných metód na urcenie solidárnej zodpovednosti, Komisia sa v rámci svojej volnej úvahy rozhodla vyzadovat jedinú východiskovú sumu solidárne od troch spolocností, pricom uplatnila najvýhodnejsiu z metód, ktoré prichádzali do úvahy pre predmetné materské spolocnosti. 108. Komisia dalej - hoci sa domnieva, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého nedoslo k poruseniu zásad právnej istoty a individuality trestov, treba potvrdit - napriek tomu navrhuje, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie uvedené v bodoch 213 az 215 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd dospel k tomuto záveru. Komisia totiz zastáva názor, ze v rozpore s tým, ako rozhodol Vseobecný súd, Komisia nemá nijakú právomoc na rozhodovanie o podieloch jednotlivých solidárnych dlzníkov na platbe pokuty. Hoci metóda úpravy solidárnej zodpovednosti pouzitá v prejednávanom prípade znamená prekrývanie súm vymozitelných od spolocností Areva a Alstom, táto metóda nespôsobuje priamo a stricto sensu solidárnu zodpovednost týchto spolocností. Z právneho hladiska je totiz rozhodujúca solidárna zodpovednost kazdej materskej spolocnosti s prevedenou dcérskou spolocnostou. Znásobenie solidárnych vztahov dcérskej spolocnosti v prípade jej predaja pocas obdobia porusenia nemení právnu povahu individuálnych vztahov medzi touto dcérskou spolocnostou a kazdou z jej materských spolocností. V takej situácii "faktickej" solidárnej zodpovednosti medzi nástupníckymi materskými spolocnostami dcérskej spolocnosti sa uplatnujú tie isté úvahy, ktoré podla judikatúry predstavujú základ zmluvnej solidarity medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou. b) Analýza i) O prípustnosti 109. Najprv treba posúdit námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou proti výhradám týkajúcim sa vytvorenia faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom. Komisia v podstate tvrdí, ze tieto výhrady boli uvedené az v odvolacom konaní, a teda predstavujú nové dôvody, ktoré menia predmet sporu pred Vseobecným súdom, a preto sú neprípustné. 110. V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze podla clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie na Súdny dvor obmedzuje len na právne otázky a môze sa zakladat okrem iného na porusení práva Únie Vseobecným súdom. 111. Okrem toho clánok 113 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ( [62]62 ) stanovuje, ze odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom. 112. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právomoc Súdneho dvora je v zásade obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných pred súdmi rozhodujúcimi v prvom stupni. ( [63]63 ) Úcastník konania preto v zásade nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom taký dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, pokial by to znamenalo, ze Súdny dvor by mohol preskúmavat zistenia Vseobecného súdu so zretelom na dôvody, ktoré Vseobecný súd nemal moznost spoznat. ( [64]64 ) 113. Nové tvrdenie, ktoré predstavuje len spresnenie alebo rozsírenie argumentácie uvedenej v konaní pred Vseobecným súdom, vsak nepredstavuje nový dôvod, ale treba ho povazovat za dovolené rozvinutie dôvodu, ktorý uz bol v konaní uvedený. ( [65]65 ) Takéto tvrdenie je teda prípustné. ( [66]66 ) 114. V prejednávanom prípade musím v prvom rade konstatovat, ze v konaní pred Vseobecným súdom Areva ani spolocnosti skupiny Alstom výslovne neuviedli výhradu zalozenú na tom, ze vytvorenie faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom porusuje zásady právnej istoty a individuality trestov, ako to urobili vo svojich odvolaniach. Vo svojich zalobách uviedli dôvody zalozené na porusení pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti, avsak výlucne v súvislosti s vytvorením právnej solidarity medzi materskými spolocnostami (Alstom a Areva) a dcérskou spolocnostou (Areva T&D SA), a nie v súvislosti s vytvorením faktickej solidarity medzi týmito dvoma nástupníckymi materskými spolocnostami. Hoci sa teda usilujú preukázat, ze tieto výhrady nepredstavujú nové okolnosti, podla môjho názoru je jasné, ze opak je pravdou. 115. V prejednávanom prípade teda vzniká zásadná otázka, ci sa tieto nové výhrady majú povazovat za nový dôvod, ktorým sa mení predmet sporu, ako to tvrdí Komisia, alebo ci sú spresnením alebo rozsírením dôvodov uvedených v konaní pred Vseobecným súdom, ako to tvrdí tak Areva, ako aj spolocnosti skupiny Alstom. 116. Uz som mal prílezitost poukázat na to, ze odlísenie (prípustného) nového tvrdenia od (neprípustného) nového dôvodu je citlivou otázkou, ku ktorej sa v judikatúre nepristupuje vzdy rovnako. ( [67]67 ) Tiez som poznamenal, ze výhrada, ktorá spocíva na odlisnom právnom základe ako zalobné dôvody uvedené v konaní pred Vseobecným súdom, sa musí povazovat za nový dôvod, ktorý treba vyhlásit za neprípustný, zatial co výhrada uvedená na podporu zalobného dôvodu, ktorý uz bol uvedený v konaní pred Vseobecným súdom, môze prípadne predstavovat prípustné tvrdenie. ( [68]68 ) 117. Co sa týka po prvé spolocnosti Alstom, v prejednávanom prípade je potrebné poznamenat, ze táto spolocnost v konaní pred Vseobecným súdom uviedla druhý zalobný dôvod, ktorý bol tak ako v jej odvolaní zalozený na porusení právnych noriem uplatnitelných na solidárnu zodpovednost, ktoré malo za následok porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov. Pritom je pravda, ze Alstom v konaní pred Vseobecným súdom v rámci tohto zalobného dôvodu výslovne neuviedla vytvorenie faktickej solidarity medzi nástupníckymi materskými spolocnostami, ale navrhla vytknút Komisii ulozenie vztahu solidárnej zodpovednosti medzi nou a spolocnostou Areva T&D SA, pricom tieto spolocnosti v case prijatia rozhodnutia uz netvorili hospodársku jednotku. Treba vsak konstatovat, ze v rámci výhrady zalozenej na porusení zásady individuality trestov Alstom výslovne napadla skutocnost, ze suma pokuty 25500000 eur ulozenej spolocnosti Areva a jej bývalým dcérskym spolocnostiam bola neoddelitelnou súcastou sumy pokuty 53550000 eur ulozenej solidárne spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, pricom tvrdila, ze také solidárne rozdelenie dlhu medzi dlzníkov malo za následok porusenie zásady individuality trestov. ( [69]69 ) Táto konkrétna otázka bola následne uvedená aj na pojednávaní pred Vseobecným súdom, ako to vyplýva z tvrdení spolocnosti Alstom, ktoré Komisia nespochybnuje. 118. Práve z tohto prepojenia solidárnej pokuty ulozenej spolocnosti Areva a jej bývalým dcérskym spolocnostiam s pokutou ulozenou solidárne spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA pritom vyplýva "faktická" solidarita medzi spolocnostami Areva a Alstom, ktorá je spochybnená v odvolaniach. Okrem toho v rámci výhrady zalozenej na porusení zásady právnej istoty uvedenej v rámci toho istého zalobného dôvodu Alstom výslovne namietla neistotu, pokial ide o výkon sankcie, ktorá vyplýva z uplatnenia pravidiel solidárnej zodpovednosti zo strany Komisie. ( [70]70 ) 119. Treba teda konstatovat, ze aj ked Alstom v konaní pred Vseobecným súdom osobitne neuviedla - ako to urobila v odvolacom konaní - výhradu, ze vytvorenie faktickej solidarity medzi spolocnostami Alstom a Areva pod týmto pomenovaním ( [71]71 ) malo za následok porusenie zásad individuality trestov a právnej istoty, napriek tomu v rámci zalobného dôvodu spocívajúceho presne na tom istom právnom základe ako odvolací dôvod výslovne uviedla, ze predpoklad, z ktorého táto faktická solidarita vyplýva, teda prepojenie dvoch solidárnych pokút medzi dcérskou spolocnostou a nástupníckymi materskými spolocnostami, má za následok také porusenie. 120. Za týchto podmienok zastávam názor, ze nemozno vychádzat z toho, ze výhradami uvedenými spolocnostou Alstom v jej odvolaní sa mení predmet sporu, a preto sa majú povazovat za neprípustné. Tieto výhrady predstavujú skôr spresnenie výhrad uvedených v konaní pred Vseobecným súdom. Podla môjho názoru ich preto treba povazovat za prípustné, pokial ide o spolocnost Alstom. 121. Co sa týka spolocnosti Areva, situácia je naopak trochu odlisná. Areva totiz tak ako Alstom v prvom stupni uviedla (stvrtý) zalobný dôvod zalozený na porusení pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti, ktorý sa výslovne týkal len solidárneho ulozenia sankcie spolocnosti Areva T&D SA so spolocnostou Alstom, a nie vytvorenia faktickej solidarity medzi nástupníckymi materskými spolocnostami. V rámci tohto zalobného dôvodu Areva tvrdila, ze nesprávne uplatnenie pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti malo za následok porusenie zásady právnej istoty ( [72]72 ), ale v tejto súvislosti neuviedla výhradu zalozenú na porusení zásady individuality trestov. Okrem toho na rozdiel od prípadu spolocnosti Alstom z písomných podaní spolocnosti Areva nevyplýva, ze Areva v konaní pred Vseobecným súdom v rámci tohto zalobného dôvodu výslovne spochybnila skutocnost, ze jej pokuta bola neoddelitelnou súcastou pokuty solidárne ulozenej spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA. V prípade spolocnosti Areva je teda väzba medzi zalobným dôvodom uvedeným v prvom stupni a novou výhradou uvedenou v odvolacom konaní slabsia ako v prípade spolocnosti Alstom. 122. V prejednávanom prípade vsak po prvé Areva uviedla v prvom stupni zalobný dôvod, ktorý aspon scasti spocíval na tom istom právnom základe ako jej odvolací dôvod, a to zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty pri uplatnovaní pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti. Po druhé Areva v rámci svojej argumentácie zalozenej na porusení pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti ( [73]73 ) uviedla otázky súvisiace s väzbou vytvorenou medzi nou a spolocnostou Alstom na úcely dvojnásobného ulozenia sankcie, za ktorú bola solidárne zodpovedné jednak Areva a Areva T&D SA a jednak Alstom a Areva T&D SA. Po tretie, ako vyplýva z bodu 101 týchto návrhov, Areva na rozdiel od spolocnosti Alstom výslovne navrhla, aby Súdny dvor vytkol Vseobecnému súdu uplatnenie pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti zo strany samotného Vseobecného súdu, kedze tieto pravidlá mali za následok vytvorenie "faktickej" solidarity. V tejto súvislosti pritom z judikatúry vyplýva, ze odvolatel má právo podat odvolanie, v rámci ktorého v konaní pred Súdnym dvorom uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost. ( [74]74 ) Po stvrté je potrebné este uviest, ze - ako som poznamenal v bodoch 117 a 118 týchto návrhov - jednak Alstom poukázala na otázku prepojenia solidárnych pokút v konaní pred Vseobecným súdom, takze táto otázka mala urcitú súvislost so sporom pred Vseobecným súdom, a jednak Vseobecný súd spojil obidve veci a vydal jeden rozsudok, v ktorom sú rozobraté vsetky zalobné dôvody uvedené úcastníkmi konania pred ním. ( [75]75 ) 123. Za týchto osobitných podmienok zastávam názor, ze mozno vychádzat z toho, ze výhrada zalozená na tom, ze vytvorenie faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom porusuje zásadu právnej istoty, nemôze zmenit predmet sporu tak, ako bol vymedzený v konaní pred Vseobecným súdom. Naproti tomu vzhladom na to, ze Areva ani jej bývalé dcérske spolocnosti, ktoré boli tiez zalobkynami v konaní pred Vseobecným súdom (teraz dcérske spolocnosti spolocnosti Alstom a odvolatelky spolu so spolocnostou Alstom vo veci C-253/11 P), v prvom stupni neuviedli výhradu zalozenú na porusení zásady individuality trestov, táto výhrada sa podla môjho názoru musí v prípade týchto spolocností povazovat za neprípustnú. ii) O veci samej 124. Tak Areva, ako aj spolocnosti skupiny Alstom v podstate vytýkajú Vseobecnému súdu, ze porusil zásadu právnej istoty a individuality trestov tým, ze potvrdil uplatnenie pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti zo strany Komisie, ktoré viedlo k vytvoreniu faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom, dvoma spolocnostami, ktoré nikdy netvorili jednotný hospodársky subjekt. 125. V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze zásada právnej istoty predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá najmä vyzaduje, aby kazdý akt institúcií Únie bol jasný a presný a aby dotknutým osobám umoznil poznat s istotou rozsah povinností, ktoré im tento akt ukladá, aby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat. ( [76]76 ) Táto zásada sa uplatnuje osobitne prísne v prípade, ak ide o akt, ktorý môze mat financné dôsledky, aby sa dotknutej osobe umoznilo s urcitostou rozpoznat rozsah povinností, ktoré jej tento akt ukladá. ( [77]77 ) 126. Tiez je potrebné pripomenút, ze zásada individuality trestov, ktorá je dôsledkom zásady osobnej zodpovednosti uplatnitelnej v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií na základe práva hospodárskej sútaze ( [78]78 ), vyzaduje, aby osoba bola sankcionovaná len za skutky, ktoré sa jej osobne vytýkajú. Podla tejto zásady je kazdý zodpovedný len za svoj vlastný cin ( [79]79 ) a v dôsledku toho sankciu nemôze znásat iná osoba nez páchatel ( [80]80 ). - O vytvorení faktickej solidarity 127. V prejednávanom prípade Komisia a - po úprave pokuty - Vseobecný súd ulozili spolocnosti Alstom pokutu 53550000 eur (ktorú Vseobecný súd znízil na 48195000 eur), pricom urcili, ze za zaplatenie uvedenej pokuty zodpovedá Areva T&D SA v celom rozsahu. Zo sumy, ktorá bola ulozená spolocnosti Areva T&D SA, sú Areva a jej dve dalsie bývalé dcérske spolocnosti solidárne zodpovedné so spolocnostou Areva T&D SA do výsky 25500000 eur (znízenej v dôsledku úpravy vykonanej Vseobecným súdom na 20400000 eur). Prevedená dcérska spolocnost Areva T&D SA je teda solidárne zodpovedná za zaplatenie svojej pokuty tak so svojou bývalou, ako aj so svojou novou materskou spolocnostou. 128. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze je nesporné, ze Areva a Alstom nikdy netvorili jednotný hospodársky subjekt, a teda nikdy spolu netvorili podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. V prejednávanom prípade dcérska spolocnost, teda Areva T&D SA, tvorila jednotný hospodársky subjekt najprv - pocas obdobia od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004 - so spolocnostou Alstom a potom - od 9. januára do 11. mája 2004 - so spolocnostou Areva a jej bývalými dcérskymi spolocnostami. Z tohto dôvodu Komisia a následne aj Vseobecný súd de iure solidárne sankcionovali výlucne dcérsku spolocnost s jej nástupníckymi materskými spolocnostami. Komisia a Vseobecný súd nevytvorili právnu solidaritu medzi samotnými materskými spolocnostami. 129. V súlade s osobitným cielom solidárnej zodpovednosti ( [81]81 ) má pritom Komisia úplnú slobodu, pokial ide o vymáhanie pokuty od jednej alebo druhej z dotknutých právnických osôb v závislosti od ich platobnej schopnosti. V modeli solidárnej zodpovednosti, aký je spomenutý v bode 127 týchto návrhov, teda Komisia môze ziadat zaplatenie celej pokuty alebo jej casti od dcérskej spolocnosti alebo od jednej alebo druhej z materských spolocností, ktoré ju postupne ovládali, az do zaplatenia celej pokuty. 130. Je vsak jasné, ze v takom modeli solidárnej zodpovednosti má vymáhanie pokuty od jednej z materských spolocností nevyhnutne vplyv na vymáhanie pokuty od druhej materskej spolocnosti. Ak teda Komisia dosiahne od spolocnosti Alstom zaplatenie celej pokuty, dcérska spolocnost (Areva T&D SA, teraz Alstom Grid SAS) bude úplne oslobodená od povinnosti zaplatit svoju pokutu Komisii a v dôsledku toho Areva a jej ostatné bývalé dcérske spolocnosti, solidárni spoludlzníci spolocnosti Areva T&D SA, budú tiez oslobodené od svojej povinnosti voci Komisii. Naopak, ak Komisia dosiahne zaplatenie pokuty od spolocnosti Areva, dcérska spolocnost a jej solidárny spoludlzník Alstom budú oslobodení do výsky sumy, ktorú Areva zaplatila Komisii. 131. Alstom a Areva poukazujú na takúto "faktickú" solidaritu. - O porusení zásad individuality trestov a právnej istoty 132. Znamená taký model vztahov solidárnej zodpovednosti medzi právnickými osobami sankcionovanými za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorý má za následok vytvorenie faktickej solidarity medzi materskými spolocnostami, ktoré nikdy netvorili jednotný hospodársky subjekt, porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov? 133. V prejednávanom prípade by na jednej strane uplatnenie pravidiel solidárnej zodpovednosti Komisiou, ktoré potvrdil Vseobecný súd, malo za následok porusenie zásady individuality trestov, pripomenutej v bode 126 týchto návrhov, ak by v uvedenom modeli solidárnej zodpovednosti právnická osoba, od ktorej Komisia vymáha pokutu, bola povinná zaplatit pokutu za skutky, ktoré nemozno pripísat podniku, ktorý sa dopustil porusenia, za ktoré má uvedená osoba zodpovedat, a v prejednávanom prípade konkrétne za skutky, ktoré boli spáchané pocas obdobia, za ktoré predmetná právnická osoba uz (alebo este) nemohla zodpovedat za protiprávne konanie, lebo uz (alebo este) nebola súcastou jednotného hospodárskeho subjektu zodpovedného za toto konanie. 134. Na druhej strane by doslo k poruseniu zásady právnej istoty, ak by model solidárnej zodpovednosti zvolený v spornom rozhodnutí a potvrdený v napadnutom rozsudku mal za následok, ze dotknuté osoby, teda právnické osoby sankcionované za protiprávne konanie pripisované hospodárskej jednotke, ku ktorej patrili, by nemohli presne a jednoznacne poznat rozsah povinností, ktoré im ulozili akty institúcií, teda sporné rozhodnutie a - v rozsahu, v akom potvrdzuje model solidárnej zodpovednosti - aj napadnutý rozsudok. 135. Ako som poznamenal v bode 128, v prejednávanom prípade Areva a Alstom nikdy netvorili jednotný hospodársky subjekt, a teda spolu nikdy netvorili podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze. Naopak, postupne tvorili s dcérskou spolocnostou Areva T&D SA dva samostatné hospodárske subjekty, pricom kazdý z nich osobne zodpovedal za kartel pocas odlisných období a za odlisných podmienok. 136. Okrem toho treba konstatovat, ze v prejednávanom prípade je zodpovednost kazdej z materských spolocností odvodená výlucne od zodpovednosti dcérskej spolocnosti, takze pokial sa Komisia v rámci svojej volnej úvahy ( [82]82 ) rozhodla zaviazat materskú spolocnost na zaplatenie pokuty solidárne s dcérskou spolocnostou, zodpovednost materskej spolocnosti nemôze prekracovat zodpovednost dcérskej spolocnosti. ( [83]83 ) Za týchto podmienok sumy, ktoré Komisia ulozila materským spolocnostiam, predstavujú maximálne sumy, v akých bola stanovená solidárna zodpovednost nástupníckych materských spolocností s dcérskou spolocnostou. ( [84]84 ) 137. Pritom je pravda, ze - ako poznamenal Vseobecný súd v bode 220 napadnutého rozsudku vo vztahu k spolocnosti Alstom - sporné rozhodnutie zakladá osobnú zodpovednost materských spolocností za spáchanie porusenia. 138. V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked dve materské spolocnosti spolu nikdy netvorili jeden hospodársky subjekt a Komisia sa rozhodla urcit, ze budú solidárne zodpovedné s dcérskou spolocnostou, zásada individuality trestov vyzaduje, aby pokuta ulozená kazdej z nich neprekracovala podiel jej solidárnej zodpovednosti. Tento podiel zodpovedá casti celkovej sumy ulozenej kazdej z materských spolocností, v akej je dcérska spolocnost solidárne zaviazaná s nástupníckymi materskými spolocnostami. ( [85]85 ) 139. V prejednávanom prípade model solidárnej zodpovednosti, aký si zvolila Komisia a aký potvrdil Vseobecný súd, vyvoláva v tejto súvislosti problémy. Pokial totiz suma pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, Areva T&D SA, nezodpovedá sumám pokút solidárne ulozených dcérskej spolocnosti a nástupníckym materským spolocnostiam, nemozno urcit, ktorá pokuta zodpovedá osobnej zodpovednosti kazdého zo samostatných hospodárskych subjektov uvedených v bode 135. Z tejto situácie naopak vyplýva, ze na jednej strane prvý z týchto hospodárskych subjektov (tvorený spolocnostami Alstom a Areva T&D SA) zodpovedá za celú pokutu, aj ked nespáchal porusenie pocas celého obdobia, za ktoré sa pokuta ukladá (teda obdobia od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004), a na druhej strane zodpovednost druhého hospodárskeho subjektu (tvoreného spolocnostami Areva T&D SA a Areva a ostatnými bývalými dcérskymi spolocnostami spolocnosti Areva) podstatne prekracuje podiel sumy pokuty stanovený pre celé porusenie pocas predmetného obdobia. Takáto situácia podla môjho názoru nie je zlucitelná so zásadou individuality trestov. 140. Okrem toho, kedze materské spolocnosti nie sú schopné jednoznacne urcit presnú sumu pokuty, ktorú musia zaplatit za obdobie, za ktoré sú zodpovedné za porusenie solidárne so svojou dcérskou spolocnostou, treba konstatovat aj porusenie zásady právnej istoty. 141. Problémy podla môjho názoru v skutocnosti vyplývajú z toho, ze Komisia v spornom rozhodnutí posudzovala skupinu Areva a skupinu Alstom ako jednotný subjekt, a to uz od zaciatku výpoctu pokuty. ( [86]86 ) V tejto súvislosti - bez toho, aby bolo potrebné osobitne k tomu zaujat stanovisko - poznamenávam, ze skutocnost uvedená Komisiou, ze Vseobecný súd vo veci Trioplast konstatoval, ze prístup, ktorý spocíva v tom, ze materskej spolocnosti ukladá rovnakú východiskovú sumu pokuty ako dcérskej spolocnosti, ktorá sa priamo zúcastnila na karteli, bez toho, aby bola táto suma v prípade casového nástupníctva viacerých materských spolocností rozdelená, nemozno povazovat za neprimeraný, je irelevantná. Po prvé sa totiz prejednávané odvolania netýkajú metódy pouzitej na výpocet pokuty, ale uplatnovania pravidiel solidárnej zodpovednosti. Po druhé toto tvrdenie je neúcinné, lebo aj keby uvedená metóda nebola sama osebe nesprávna, nemalo by to nijaký vplyv na skutocnost, ze v prejednávanom prípade model solidárnej zodpovednosti zvolený Komisiou a potvrdený Vseobecným súdom spôsobuje porusenie zásady individuality trestov a zásady právnej istoty. 142. Navyse treba poznamenat, ze túto neistotu nemôze odstránit pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom stanovené Vseobecným súdom v bode 215 napadnutého rozsudku a spomenuté v bode 100 týchto návrhov. 143. Po prvé, ako som uviedol v bodoch 88 a 89 návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., a ako spresním v bode 155 a nasl. týchto návrhov, totiz nie je preukázané, ze v práve hospodárskej sútaze Únie také pravidlo existuje. 144. Po druhé v kazdom prípade, aj keby toto pravidlo existovalo, nemohlo by odstránit pochybnosti vyplývajúce z modelu solidárnej zodpovednosti pouzitého v prejednávanom prípade. Jeho uplatnenie v prejednávanom prípade totiz podla môjho názoru spôsobuje riziko, ze celková suma pokuty, za ktorú je právnická osoba skutocne zodpovedná, bude závisiet od diskrecného rozhodnutia Komisie o tom, od ktorého dlzníka chce vymáhat pokutu. Táto suma by sa totiz mohla menit podla toho, ci sa Komisia rozhodne, ze bude vymáhat pokutu od jedného ( [87]87 ) alebo druhého ( [88]88 ) dlzníka, co povazujem za neprípustné vo vseobecnosti a osobitne v situácii, v ktorej solidárni dlzníci nikdy nepatrili k jednotnému hospodárskemu subjektu. 145. Co sa týka návrhu na nahradenie odôvodnenia Komisie, pokial tento návrh smeruje k spochybneniu jej právomoci na urcenie vnútorných vztahov medzi solidárnymi dlzníkmi povinnými zaplatit pokutu, domnievam sa, ze je potrebné zamietnut ho z dôvodov uvedených v bodoch 160 az 163, 169 a 173 týchto návrhov a podrobnejsie aj v rámci analýzy prvého a tretieho odvolacieho dôvodu Komisie v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i. obsiahnutej v bodoch 42 az 91 návrhov, ktoré som predniesol v uvedenej veci. Inak sa domnievam, ze Komisia v skutocnosti nenavrhuje nahradenie odôvodnenia, ale skôr uvádza tvrdenia, ktorých cielom je spochybnit výhrady uvedené odvolatelkami. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa vsak tieto tvrdenia musia zamietnut. 146. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla môjho názoru sa výhrady zalozené na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení pravidiel solidárnej zodpovednosti, ktoré má za následok porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov v súvislosti s vytvorením faktickej solidarity medzi spolocnostami Areva a Alstom, musia prijat, pricom výhrada zalozená na porusení zásady individuality trestov je - ako bolo uvedené v bode 123 týchto návrhov - v prípade spolocnosti Areva neprípustná. 3. O nesprávnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti, ktoré má za následok porusenie zásad právnej istoty a individuality trestov a clánku 7 ES, ako aj o porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania i) Tvrdenia spolocnosti Areva a spolocností skupiny Alstom 147. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu spolocnosti Areva, ako aj prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, poslednej výhrady druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu a tretej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom odvolatelky namietajú viacnásobné nesprávne posúdenie pri výklade a uplatnovaní pojmu solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktoré má za následok porusenie zásad právnej istoty, individuality trestov a clánku 7 ES, ako aj porusenie povinnosti odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu. 148. Po prvé tak Areva, ako aj spolocnosti skupiny Alstom napádajú pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom stanovené v bode 215 napadnutého rozsudku. ( [89]89 ) Na jednej strane tvrdia, ze toto pravidlo je nové a nemá právny základ, pricom Vseobecný súd nemôze nájst také pravidlo v rozsudku Aristrain/Komisia ( [90]90 ), na ktorý sa Vseobecný súd odvoláva, kedze tento rozsudok je irelevantný. Na druhej strane je podla spolocnosti Alstom toto pravidlo nesprávne aj z právneho hladiska, kedze mechanizmus solidárnej zodpovednosti upravuje len vztahy medzi veritelom a solidárnymi dlzníkmi, a nie aj vnútorné vztahy medzi solidárnymi dlzníkmi. ( [91]91 ) Vseobecný súd sa teda tým, ze vychádzal z pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, hoci také pravidlo odporuje pojmu solidárna zodpovednost v práve Únie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze z toho vyvodil záver, ze kazdá zo sankcionovaných spolocností mohla vyvodit zo sporného rozhodnutia podiel, ktorý na nu pripadá vo vztahoch s jej solidárnymi spoludlzníkmi. ( [92]92 ) Okrem toho, kedze sporné rozhodnutie neumoznilo predmetným spolocnostiam jednoznacne zistit, ako si majú rozdelit pokutu, Vseobecný súd svojím rozsudkom porusil zásady právnej istoty a individuality trestov. 149. Po druhé Alstom tiez tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze vychádzal z pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze konstatoval, ze Komisia nedelegovala na vnútrostátny súd alebo rozhodcu právomoc urcit príslusný podiel jednotlivých spolocností na zaplatení pokuty. ( [93]93 ) Bolo úlohou Komisie, aby s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávaného prípadu a osobitné znaky podniku urcila podiel kazdého dlzníka. Ked Komisia - tak ako v prejednávanom prípade - neurcí tento podiel, implicitne deleguje túto právomoc na tretiu osobu, teda na vnútrostátny súd alebo rozhodcu, v rozpore s clánkom 7 ES, hoci tieto orgány nemajú právomoc v tejto súvislosti. 150. Po tretie odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze na základe takého pravidla nesprávne odôvodnil zamietnutie tvrdení týkajúcich sa porusení zásady právnej istoty a protiprávneho delegovania právomocí Komisie ( [94]94 ), zmenil obsah sporného rozhodnutia v rozpore s vôlou Komisie, a teda porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze posúdenie Komisie nahradil svojím vlastným posúdením. V spornom rozhodnutí sa totiz také pravidlo nespomína. Naopak, v konaní pred Vseobecným súdom Komisia podporila opacný výklad sporného rozhodnutia. 151. Okrem toho spolocnosti skupiny Alstom spochybnujú námietku neprípustnosti odvolacieho dôvodu zalozeného na protiprávnom delegovaní právomocí Komisie. Nejde o nový odvolací dôvod, kedze Alstom uviedla toto tvrdenie v konaní pred Vseobecným súdom. V kazdom prípade je tento dôvod nerozlucne spojený s dôvodom zalozeným na porusení zásady individuality trestov. Uvedené spolocnosti tiez namietajú proti nahradeniu odôvodnenia navrhovaného Komisiou a navrhujú zrusenie napadnutého rozsudku. ii) Tvrdenia Komisie 152. Hoci sa Komisia domnieva, ze výhrady uvedené spolocnostou Areva a spolocnostami skupiny Alstom sa musia zamietnut, súhlasí s urcitými tvrdeniami týchto spolocností a v tejto súvislosti navrhuje, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie napadnutého rozsudku. Komisia konkrétne súhlasí s úvahou, ze uz citovaný rozsudok Aristrain/Komisia je v prejednávanom prípade irelevantný. Naopak Komisia zastáva názor, ze tvrdenie spolocnosti Alstom zalozené na údajne protiprávnom delegovaní sankcnej právomoci Komisie je neprípustné, kedze ide o nové tvrdenie, ktoré Alstom neuviedla v konaní pred Vseobecným súdom. 153. Pokial ide o vec samu, Komisia tvrdí, ze argumentácia odvolateliek je zalozená na nesprávnom predpoklade, ze Komisia protiprávne delegovala svoje právomoci tým, ze v spornom rozhodnutí neupravila vnútorné vztahy medzi solidárnymi dlzníkmi a najmä pomer ich solidárnej zodpovednosti. Táto argumentácia je v prvom rade nekoherentná. Ak by sa totiz Areva a Alstom domnievali, ze Komisia má výlucnú právomoc upravit vztahy solidárnych dlzníkov, nebolo by jasné, preco samy upravili túto otázku zmluvne. Okrem toho Areva a spolocnosti skupiny Alstom vo svojich odvolaniach uznali, ze otázku podielov môzu upravit vnútrostátne súdy alebo rozhodcovia, co vylucuje akékolvek protiprávne delegovanie údajnej výlucnej právomoci Komisie. V kazdom prípade v rozpore s tým, co Vseobecný súd naznacuje v napadnutom rozsudku ( [95]95 ), Komisia nemá nijakú právomoc urcit príslusné podiely solidárnych dlzníkov, takze nemohlo dôjst k protiprávnemu delegovaniu takej právomoci, a tiez nemozno zo skutocnosti, ze v rozhodnutí, ktorým sa ukladá solidárna pokuta, táto otázka nie je upravená, vyvodit, ze solidárni dlzníci sú zodpovední rovnakým dielom. 154. Napokon, pokial ide o body 213 az 215, ako aj body 222, 236 a 257 napadnutého rozsudku, ktoré odkazujú na pojem podiely solidárnej zodpovednosti, Komisia zastáva názor, ze tieto body obsahujú viacero nesprávnych právnych posúdení a je potrebné, aby Súdny dvor nahradil toto odôvodnenie novým odôvodnením. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd nedodrzal hranice, ktorým podliehajú právomoci a povinnosti, ktoré clánok 23 nariadenia c. 1/2003 priznáva a ukladá Komisii, a tým zasiahol do právnych poriadkov clenských státov a do zmluvnej slobody subjektov. Jej právomoc ukladat pokuty sa týka len vonkajsieho vztahu, teda vztahu medzi Komisiou a podnikom, ktorému je urcené rozhodnutie a ktorý je povinný zaplatit pokutu. Samotná skutocnost, ze urcenie zodpovedných solidárnych dlzníkov v ich vonkajsom vztahu spôsobuje urcité právne úcinky, nemôze viest k vzniku povinnosti Komisie stanovit podiely zodpovednosti týchto dlzníkov v ich vnútorných vztahoch. b) Analýza 155. Co sa týka po prvé pravidla zodpovednosti rovnakým dielom, na ktoré Vseobecný súd odkazuje v bode 215 napadnutého rozsudku a ktoré som spomenul v bode 100 týchto návrhov, v bodoch 88 a 89 návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., som vyjadril svoje pochybnosti, pokial ide o relevantnost takého pravidla vytvoreného Vseobecným súdom. 156. Toto pravidlo, ktoré Vseobecný súd podla vsetkého prevzal z právneho rezimu solidárneho záväzku podla obcianskeho práva, ktorý obsahujú právne poriadky niektorých clenských státov ( [96]96 ), totiz podla môjho názoru na jednej strane nie je zlucitelné so zásadami osobnej zodpovednosti a individuality trestov, kedze predpokladá akúsi domnienku rovnakej zodpovednosti solidárnych dlzníkov pokuty za úcast na spolocnom konaní podniku, ktorá nie je nevyhnutne rovnaká pre vsetky dotknuté subjekty. 157. Na druhej strane sa domnievam, ze tomuto pravidlu chýba právny základ alebo aspon vhodná zásada, o ktorú by sa opieralo. V bode 88 návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., som poznamenal, ze podla môjho názoru na vytvorenie pravidla, akým je pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom stanovené Vseobecným súdom, nepostacuje vseobecný odkaz na záväzkový právny rezim podla obcianskeho práva bez akéhokolvek iného vysvetlenia týkajúceho sa dôvodov, preco by sa mala zásada odvodená z tohto rezimu uplatnovat v práve hospodárskej sútaze, ked je charakter platobného záväzku zatazujúceho osoby, ktorým Komisia ulozila solidárne splatné pokuty z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré má kvázitrestnoprávnu povahu ( [97]97 ), odlisný od charakteru záväzku solidárnych dlzníkov podla súkromného práva. 158. V návrhoch, ktoré som predniesol v uvedenej veci, som navyse pripustil, ze mám urcitý problém s uznaním vhodnosti odkazu na body 100 a 101 uz citovaného rozsudku Aristrain/Komisia, ktorý sa nachádza tiez v bode 215 napadnutého rozsudku. V uvedenom rozsudku totiz Súdny dvor neuznal zásadu stanovenú Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. Súdny dvor skôr vytkol Vseobecnému súdu, ze nesankcionoval nedostatok odôvodnenia rozhodnutia Komisie, ktorá ulozila pokutu spolocnosti, ktorej pripísala konanie inej s nou spojenej spolocnosti bez toho, aby medzi nimi preukázala existenciu hospodárskej jednotky. V uvedenej veci teda ani neslo o solidárne ulozenie pokuty viacerým subjektom. ( [98]98 ) 159. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd na úcely zamietnutia zalobných dôvodov a výhrad zalozených na porusení zásady právnej istoty nemohol vychádzat z tohto pravidla tým, ze v bode 215 napadnutého rozsudku konstatoval, ze kazdá zo spolocností, ktorým je ulozená solidárna pokuta, môze jednoznacne poznat podiel sumy pokuty, ktorý na nu pripadá. 160. V tejto súvislosti treba dalej poznamenat, ze - ako som uviedol v bodoch 85 a 86 návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., pokial jednotný hospodársky subjekt v case prijatia rozhodnutia Komisie uz neexistuje v tej forme, v ktorej existoval v case spáchania porusenia, ak sa Komisia v rámci volnej úvahy, ktorá jej patrí, rozhodne solidárne ulozit pokutu právnickým osobám, ktoré spolu uz netvoria taký jednotný hospodársky subjekt, zásada individuality trestov stanovuje poziadavky právnej istoty v súvislosti s urcením sankcie pre tieto subjekty v ich vnútorných vztahoch. 161. Hoci si totiz tieto subjekty navonok zachovávajú zodpovednost voci Komisii týkajúcu sa zaplatenia plnej výsky pokuty za porusenie, ktorého sa dopustil podnik, kedze v okamihu prijatia rozhodnutia uz netvoria jednotný hospodársky subjekt, tieto subjekty musia mat moznost oboznámit sa s podielom, ktorý majú znásat v rámci vnútorných vztahov so svojimi solidárnymi spoludlzníkmi, na ktorých uz nemajú také hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré by odôvodnovali ich zaclenenie do hospodárskej jednotky so spoludlzníkmi. 162. Z toho vyplýva, ze v prípade, ak sa Komisia v rámci svojej volnej úvahy ( [99]99 ) rozhodne zalozit solidárnu zodpovednost medzi subjektmi, ktoré v case spáchania porusenia tvorili hospodársku jednotku, ale ktoré v case prijatia rozhodnutia uz nie sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, uvedená institúcia sa nemôze zbavit svojej povinnosti urcit podiel pokuty, ktorý subjekt, ktorý uz nemá väzby odôvodnujúce jeho zaclenenie do hospodárskej jednotky, bude musiet znásat vo vnútorných vztahoch so svojimi ostatnými spoludlzníkmi. 163. V tejto súvislosti je potrebné tiez poznamenat, ze hoci je pravda, ze subjekty sú oprávnené stanovit v rámci svojej zmluvnej slobody vo svojich súkromnoprávnych vztahoch, kto zaplatí ktorú cast pokuty, neprinálezí im slobodne urcit podiely zodpovednosti kazdej právnickej osoby, ktorej bola ulozená pokuta, a teda stanovit príslusné podiely pokuty, ktoré vzhladom na to, ze majú sankcný charakter, spadajú do práva hospodárskej sútaze. V tomto zmysle - v súlade s názorom Vseobecného súdu uvedeným v tejto súvislosti - chápem bod 214 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze neprinálezí subjektom slobodne sa dohodnút o spôsobe, ako si medzi sebou rozdelia sumu pokuty, ktorá im bola ulozená. Pokial teda ide o skutocnost, na ktorú sa odvoláva Komisia, ze solidárni dlzníci si môzu slobodne rozdelit sumu pokuty, to síce platí v rámci ich súkromnoprávnych vztahov, ale nemôze to napravit potrebu vyplývajúcu zo zásady právnej istoty, aby kazdá dotknutá osoba presne a jednoznacne poznala rozsah povinností, ktoré jej ukladá rozhodnutie Komisie. 164. Vzhladom na tieto úvahy sa domnievam, ze je potrebné dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa v bodoch 214 az 218, 222 a 236 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze zamietol tvrdenia, ktoré v konaní pred ním uviedli odvolatelky, na základe pravidla zodpovednosti rovnakým dielom. 165. Co sa týka po druhé výhrady spolocnosti Alstom zalozenej na tom, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatoval, ze Komisia nedelegovala na vnútrostátny súd alebo rozhodcu právomoc urcit príslusné podiely solidárnych dlzníkov na zaplatení pokuty, je potrebné najprv zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, podla ktorej ide o nový a neprípustný odvolací dôvod. 166. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze vzhladom na to, ze úcastník konania musí mat moznost spochybnit vsetky dôvody rozsudku, ktorý nepriaznivo zasahuje do jeho právneho postavenia, pokial Vseobecný súd spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá vsetkým zalobným dôvodom uvedeným úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom, môze kazdý z nich kritizovat úvahy týkajúce sa zalobných dôvodov vznesených pred Vseobecným súdom jedinou zalobkynou v druhej spojenej veci, pokial tieto úvahy nepriaznivo zasahujú do jeho právneho postavenia. ( [100]100 ) 167. Pritom je nesporné, ze Areva a jej bývalé dcérske spolocnosti vzniesli taký zalobný dôvod v konaní pred Vseobecným súdom, ktorý nan odpovedal v bodoch 232 az 237 napadnutého rozsudku. Za týchto okolností, co sa týka troch bývalých dcérskych spolocností spolocnosti Areva prevedených na spolocnost Alstom, tento odvolací dôvod nie je novým dôvodom. Co sa týka spolocnosti Alstom, kedze je nesporné, ze tieto úvahy Vseobecného súdu nepriaznivo zasahujú do jej právneho postavenia, je potrebné konstatovat, ze aj táto spolocnost je oprávnená napadnút ich v odvolacom konaní. 168. Pokial ide o vec samu, je potrebné pripomenút, ze podla zásady prenesenia právomocí ( [101]101 ) Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na nu preniesli clenské státy v zmluvách na dosiahnutie cielov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami clenských státov. Okrem toho podla clánku 13 ods. 2 prvej vety ZEÚ (predtým clánok 7 ods. 1 druhá veta ES) kazdá institúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cielmi v nich ustanovenými. 169. Ako som pritom podrobne vysvetlil v bode 48 a nasl. návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., na ktoré odkazujem, domnievam sa, ze nemozno popriet oprávnenie Komisie, v rámci jej právomoci ukladat sankcie za porusenia noriem hospodárskej sútaze stanovit vnútorné rozdelenie pokuty medzi solidárnych dlzníkov, pokial to je nevyhnutné na dosiahnutie osobitného ciela tejto právomoci, ktorým je zabezpecit dodrziavanie zákazov stanovených v uvedených normách. Naproti tomu, v urcitých prípadoch, ako je prípad, ktorý som spomenul v bodoch 160 az 162 týchto návrhov, je nevyhnutné urcit podiely dlzníkov, ktorým Komisia solidárne ulozila pokutu. 170. Vzhladom na to, ze v prejednávanom prípade sa Komisia rozhodla solidárne ulozit pokutu dvom spolocnostiam, ktoré v case prijatia rozhodnutia uz netvorili hospodársku jednotku, teda spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, bola podla môjho názoru povinná stanovit ich podiely. 171. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 236 a 237 napadnutého rozsudku zamietol zalobné dôvody a výhrady zalozené na porusení clánku 7 ES, kedze konstatoval, ze spocívali na nesprávnom predpoklade, lebo v prejednávanom prípade Komisia v spornom rozhodnutí urcila príslusný podiel zodpovednosti spolocností Areva T&D SA a Alstom na úcasti dotknutého podniku na porusení za obdobie od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, a teda aj ich príslusný podiel na sume pokuty, ktorú boli povinné solidárne zaplatit Komisii. 172. Po tretie, co sa týka výhrady zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia, domnievam sa, ze táto výhrada nemôze uspiet. Vseobecný súd totiz tým, ze v bodoch 214 a 216, ako aj v bode 236 napadnutého rozsudku odôvodnil zamietnutie zalobných dôvodov zalozených na právnej istote a protiprávnom delegovaní právomocí, jednoducho uviedol právne úvahy, pricom uplatnil pravidlá solidárnej zodpovednosti tak, ako ich vylozil. Bez ohladu na skutocnost, ze s týmto výkladom nesúhlasím, sa domnievam, ze v rámci preskúmania zákonností v celom rozsahu prinálezalo Vseobecnému súdu, aby uviedol také právne úvahy. Nemozno teda tvrdit, ze Vseobecný súd protiprávne nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia. 173. Co sa týka napokon návrhu Komisie na nahradenie odôvodnenia, ktorý smeruje k spochybneniu jej právomoci pri urcovaní vnútorných vztahov medzi solidárnymi dlzníkmi, vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 160 az 163 a 169 týchto návrhov je potrebné zamietnut ho. Pokial tento návrh v podstate zodpovedá tvrdeniam, ktoré Komisia uviedla v rámci prvého a tretieho odvolacieho dôvodu v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., dovolujem si odkázat - pokial ide o podrobnejsie úvahy - na analýzu týchto odvolacích dôvodov obsiahnutú v bodoch 42 az 91 návrhov, ktoré som predniesol v uvedenej veci. 4. Záver k odvolacím dôvodom a výhradám týkajúcim sa uplatnenia pravidiel solidárnej zodpovednosti 174. V konecnom dôsledku z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla môjho názoru sa druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu spolocnosti Areva, ako aj stvrtému odvolaciemu dôvodu spolocností skupiny Alstom musí vyhoviet a ze v dôsledku toho sa pokuta stanovená v bode 3 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku musí zrusit. E - O stvrtom odvolacom dôvode spolocnosti Areva zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o uplatnenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania 175. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu Areva tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc s cielom napravit porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia v súvislosti s pokutou, ktorá bola solidárne ulozená spolocnosti Areva. 176. Areva po prvé poznamenáva, ze za porusenie, ktoré trvalo styri mesiace, jej bola ulozená povinnost solidárne zaplatit sumu, ktorá predstavuje priblizne polovicu sumy, ktorú má Alstom solidárne zaplatit za porusenie, ktoré trvalo 12 rokov, alebo priblizne dvojnásobok pokuty, ktorú má Alstom sama zaplatit za svoju priamu úcast na karteli pocas obdobia styroch rokov. Takýto rozdiel medzi sumami pokuty odporuje zásade proporcionality. Po druhé Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze potvrdil sporné rozhodnutie, ktorým bola Areva sankcionovaná ovela prísnejsie ako Alstom, hoci Alstom bola jednou zo zakladajúcich spolocností kartelu, celková dlzka trvania úcasti spolocnosti Alstom na karteli bola 47-krát väcsia ako dlzka trvania úcasti spolocnosti Areva a obrat spolocnosti Alstom bol vyssí ako obrat spolocnosti Areva. 177. Vseobecný súd mal teda v rámci uplatnenia svojej neobmedzenej právomoci posúdit, ci je výska pokuty ulozenej spolocnosti Areva primeraná vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia a ci je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Na základe týchto zásad mal Vseobecný súd znízit sumu pokuty, za ktorú je Areva solidárne zodpovedná. 178. V prvom rade je potrebné rozobrat námietky neprípustnosti vznesené Komisiou vo vztahu k tomuto odvolaciemu dôvodu. 179. Komisia po prvé tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, lebo Areva vo svojom odvolaní nespecifikuje body napadnutého rozsudku, ktoré sú podla jej názoru poznacené nesprávnym právnym posúdením. V tejto súvislosti poznamenávam, ze hoci nový Rokovací poriadok Súdneho dvora v clánku 169 ods. 2 stanovuje, ze v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach uvádzaných v odvolacom konaní sa musia presne oznacit casti odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré sa napádajú, takáto poziadavka nebola formálne stanovená v bývalom rokovacom poriadku uplatnitelnom v prejednávanom prípade. ( [102]102 ) Je pravda, ze aj pred nadobudnutím úcinnosti nového rokovacom poriadku podla ustálenej judikatúry z clánku 58 Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 písm. c) bývalého rokovacieho poriadku vyplývalo, ze v odvolaní musí byt presne uvedené, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú. ( [103]103 ) 180. V prejednávanom prípade vsak treba konstatovat, ze Areva v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze neuplatnil svoju neobmedzenú právomoc. Vzhladom na to, ze ide o výhradu zalozenú na opomenutí, pritom v zásade neexistujú body napadnutého rozsudku, ku ktorým mozno túto výhradu priradit alebo v ktorých je toto opomenutie spomenuté. Okrem toho Areva uvádza právne argumenty, ktoré osobitným spôsobom podporujú jej návrh, teda nesprávne právne posúdenie týkajúce sa údajného porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie. 181. Za týchto podmienok sa domnievam, ze stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Areva nemozno vyhlásit za neprípustný z dôvodu, ze Areva nespecifikovala body napadnutého rozsudku, ktoré sú podla jej názoru poznacené nesprávnym právnym posúdením. 182. Po druhé Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod je neprípustný jednak ako nový dôvod, ktorý nebol uvedený v konaní pred Vseobecným súdom, a jednak preto, lebo z neho vyplýva návrh, aby Súdny dvor preskúmal výsku pokuty zmenenú Vseobecným súdom, co nepatrí do jeho právomoci. 183. V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze podla judikatúry spomenutej v bode 112 týchto návrhov vzhladom na to, ze odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom, úcastník konania nemôze predlozit po prvýkrát az v konaní pred Súdnym dvorom taký dôvod, ktorý mohol predlozit v konaní pred Vseobecným súdom, ale ho nepredlozil. 184. Okrem toho, hoci - ako som spomenul v bode 122 týchto návrhov - podla judikatúry má odvolatel právo podat odvolanie, v rámci ktorého v konaní pred Súdnym dvorom uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost ( [104]104 ), z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v stádiu odvolania Súdny dvor, pokial ide o otázku primeranosti pokuty, nenahrádza z dôvodu spravodlivého zaobchádzania posúdenie Vseobecným súdom svojím posúdením, ale obmedzuje sa len na preskúmanie, ci sa Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dopustil zjavných chýb, napríklad tým, ze nezohladnil vsetky relevantné aspekty ( [105]105 ). V odvolacom konaní mozno teda len výnimocne konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, a to v prípade, ze "výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj prehnaná, ba dokonca disproporcná". ( [106]106 ) 185. Z judikatúry Súdneho dvora navyse vyplýva, ze výkon neobmedzenej právomoci pri urcovaní výsky pokút nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [107]107 ) 186. V prejednávanom prípade Areva vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd tým, ze nenapravil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorého sa dopustila Komisia v súvislosti s pokutou, ktorá bola solidárne ulozená spolocnosti Areva. 187. Súdny dvor pritom uz rozhodol, ze prípadná neprimeranost pokuty ulozenej rozhodnutím Komisie - vzhladom na to, ze nemôze predstavovat dôvod verejného poriadku - nie je predmetom preskúmania, ktoré vykonáva Vseobecný súd ex offo. Vseobecný súd teda rozhodne o zalobnom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty len vtedy, ak mu zalobca predlozí tento zalobný dôvod. ( [108]108 ) Tie isté úvahy sa vztahujú na zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. ( [109]109 ) 188. Súdny dvor navyse zdôraznil, ze hoci neobmedzená právomoc priznaná súdom Únie oprávnuje tieto súdy, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradili posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusili, znízili alebo zvýsili ulozenú pokutu alebo penále, výkon tejto právomoci jednak neznamená preskúmanie ex offo a jednak konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, teda prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. ( [110]110 ) 189. V prejednávanom prípade pritom treba konstatovat, ze v konaní pred Vseobecným súdom Areva neuviedla zalobný dôvod zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorým by namietala protiprávnost pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu porusenia týchto zásad. Je pravda, ze Areva v konaní pred Vseobecným súdom namietala porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Tieto výhrady sa vsak týkali úplne inej otázky, konkrétne solidárneho ulozenia pokuty spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, a nie údajnej protiprávnosti výsky pokuty ulozenej spolocnosti Areva. 190. Vzhladom na judikatúru spomenutú v bodoch 187 a 188 týchto návrhov, kedze Areva v konaní pred Vseobecným súdom nenamietala porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie na úcely uvádzané v konaní pred Súdnym dvorom, v stádiu odvolania Areva nemôze vytýkat Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sám ex offo - ani v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci - neprihliadol na také porusenie. Za týchto podmienok by sa stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Areva mal podla môjho názoru zamietnut ako neprípustný. 191. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Areva, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade prípustný, kedze jeho uvedenie pocas konania je odôvodnené novou skutkovou okolnostou, ktorá nastala v období medzi podaním zaloby a podaním odvolania, teda prevodom spolocnosti Areva T&D SA na spolocnost Alstom, poznamenávam, ze tak zo samotného znenia clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku citovaného v bode 75 týchto návrhov, ako aj z judikatúry ( [111]111 ) vyplýva, ze na to, aby bol nový dôvod prípustný na základe toho, ze nastala nová skutková okolnost, tento dôvod musí byt "zalozený" na tejto novej skutkovej okolnosti. Treba pritom konstatovat, ze prevod spolocnosti Areva T&D SA zo spolocnosti Areva na spolocnost Alstom v roku 2010 nemôze mat nijaký vplyv na údajnú neprimeranost pokuty alebo na údajnú diskrimináciu, a teda ani na moznost spolocnosti Areva predlozit v prvom stupni zalobný dôvod zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Za týchto podmienok takýto nový dôvod nie je "zalozený" na uvedenom prevode, na ktorý sa teda nemozno odvolávat s cielom odôvodnit jeho prípustnost. 192. Napokon, pokial mozno tvrdenia uvedené spolocnostou Areva vykladat v tom zmysle, ze Areva sa usilovala dosiahnut nové posúdenie primeranosti výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, z dôvodu velmi krátkeho trvania úcasti spolocnosti Areva na porusení, poznamenávam, ze skutocnost, ze úcast spolocnosti Areva na karteli trvala velmi krátko, nemá nijaký vplyv na závaznost porusenia, ktorá vyplýva z jeho osobitnej povahy a ktorá bola zohladnená pri výpocte pokuty, najmä pri stanovení východiskovej sumy. Skutocnost, ze úcast spolocnosti Areva na karteli trvala velmi krátko, bola zohladnená v tom, ze táto východisková suma nebola zvýsená z dôvodu dlzky trvania porusenia. Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade nic nenasvedcuje tomu, ze výska pokuty stanovená Vseobecným súdom je prehnaná, ba dokonca disproporcná. V tomto prípade Súdny dvor nemá právomoc nahradit posúdenie Vseobecného súdu svojím posúdením. ( [112]112 ) 193. V dôsledku toho sa stvrtý odvolací dôvod spolocnosti Areva - aj keby sa vykladal v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode - podla môjho názoru musí v súlade s judikatúrou Súdneho dvora spomenutou v bode 184 týchto návrhov zamietnut ako neprípustný. ( [113]113 ) F - O piatom odvolacom dôvode spolocností skupiny Alstom zalozenom na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy 194. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 223 az 230 napadnutého rozsudku nesprávne pochopil rozsah zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy, a teda neodpovedal na zalobný dôvod, ktorý mu bol predlozený. V napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd zameral na poziadavku súdneho preskúmania a konkrétnejsie na skutocnost, ze Alstom a Areva T&D SA skutocne mali právo podrobit rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom úcinného vyuzitia opravných prostriedkov, hoci zalobný dôvod uvedený v konaní pred Vseobecným súdom sa v skutocnosti týkal slobody volby podat zalobu, ktorá bola obmedzená tým, ze spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA bola solidárne ulozená pokuta, co malo za následok prepojenie ich právnej situácie v procesnej rovine. 195. V tejto súvislosti zo znenia bodov 223 az 230 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd ani zdaleka nepochopil rozsah argumentácie spolocnosti Alstom nesprávne, ale skutocne odpovedal na zalobný dôvod, ktorý Alstom uviedla v konaní pred ním. 196. V uvedenom rozsudku totiz Vseobecný súd po tom, co v bodoch 224 az 227 pripomenul relevantnú judikatúru, správne konstatoval, ze skutocnost, ze Komisia solidárne ulozila pokutu spolocnostiam Alstom a Areva T&D SA, nezasiahla do práva kazdej z týchto spolocností, ako adresáta napadnutého rozhodnutia, podrobit toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu prostredníctvom úcinného vyuzitia opravných prostriedkov, ktoré zarucuje právo Únie. 197. Skutocnost, ze ak by Areva T&D SA podala zalobu, Alstom by na to, aby sa vyhla povinnosti zaplatit celú pokutu, musela tiez podat zalobu a naopak, je v skutocnosti len automatickým dôsledkom ulozenia solidárnej pokuty, ktoré - co sa týka spolocností Alstom a Areva T&D SA - bolo v prejednávanom prípade opodstatnené z dôvodov uvedených v bode 41 týchto návrhov. Tento dôsledok má urcite vplyv na stratégiu jednotlivých solidárnych dlzníkov, ale nespôsobuje porusenie práva na úcinný prostriedok nápravy. 198. Kazdý solidárny dlzník má totiz nadalej právo a moznost podat zalobu, co navyse urobila tak Alstom, ako aj Areva T&D SA. Je pravda, ze ak solidárny dlzník nepodá zalobu, vystavuje sa riziku, ze bude musiet zaplatit celú pokutu, aj keby Vseobecný súd po podaní zaloby iným solidárnym dlzníkom zrusil rozhodnutie, ktorým sa ukladá solidárna pokuta. Z judikatúry totiz vyplýva, ze po prvé, pokial sa adresát rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie rozhoduje len o tých prvkoch rozhodnutia, ktoré sa tohto adresáta týkajú, a tie prvky, ktoré sa dotýkajú ostatných adresátov a neboli napadnuté, nie sú súcastou predmetu sporu, o ktorom má tento súd rozhodnút, a po druhé v dôsledku toho sa záväznost casti odôvodnenia zrusujúceho rozsudku nemôze vztahovat na postavenie osôb, ktoré neboli úcastníkmi konania a pre ktoré teda rozsudok nemôze obsahovat akékolvek rozhodnutie. ( [114]114 ) 199. Vseobecný súd teda vôbec nepochopil rozsah zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva na úcinný prostriedok nápravy, ktorý mu predlozila Alstom, nesprávne, kedze v bode 230 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze sa nemozno domnievat, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze ulozilo spolocnostiam Alstom a Areva T & D SA pokutu, ktorú majú zaplatit solidárne, porusilo zásadu spocívajúcu v práve na úcinný prostriedok nápravy. 200. Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod spolocnosti Alstom sa podla môjho názoru musí zamietnut. G - Záver k analýze odvolaní 201. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla môjho názoru sa druhému a tretiemu odvolaciemu dôvodu spolocnosti Areva, ako aj stvrtému odvolaciemu dôvodu spolocností skupiny Alstom musí vyhoviet a ze v dôsledku toho sa pokuta stanovená v bode 3 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku musí zrusit. 202. Domnievam sa, ze v zostávajúcej casti sa odvolania musia zamietnut. IV - O zalobách o neplatnost a o stanovení pokuty A - O zalobách o neplatnost 203. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 204. V prejednávanom prípade podla môjho názoru stav konania dovoluje, aby Súdny dvor vydal konecný rozsudok sám. 205. Analýza odvolaní totiz nespochybnuje zodpovednost odvolateliek za porusenie konstatované v spornom rozhodnutí a potvrdené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. Len pokuta stanovená v bode 3 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku sa podla môjho názoru musí zrusit z dôvodu viacnásobného nesprávneho posúdenia týkajúceho sa uplatnenia pravidiel solidárnej zodpovednosti, ktoré mali za následok viacnásobné porusenie právnych predpisov. 206. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze model solidárnej zodpovednosti stanovený v spornom rozhodnutí, osobitne v clánku 2 písm. c) tohto rozhodnutia, je rovnaký ako model solidárnej zodpovednosti stanovený v bode 3 druhej zarázke výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo uvedené rozhodnutie potvrdené. Z toho vyplýva, ze tie isté porusenia právnych predpisov, ktoré ma v rámci analýzy obsiahnutej v bodoch 96 az 174 týchto návrhov priviedli k tomu, aby som navrhol zrusenie uvedeného bodu výroku napadnutého rozsudku, sa týkajú aj pokuty stanovenej v spornom rozhodnutí. Za týchto podmienok sa domnievam, ze je potrebné zrusit aj clánok 2 písm. c) sporného rozhodnutia, ako to odvolatelky navrhovali v konaní pred Vseobecným súdom. B - O stanovení pokuty 207. Ciastocné zrusenie, ktoré navrhujem vo vztahu k clánku 2 písm. c) sporného rozhodnutia, znamená, ze je potrebné znova rozhodnút o pokute stanovenej v uvedenom rozhodnutí. V rámci svojho evokacného práva podla clánku 61 ods. 1 Statútu Súdneho dvora má Súdny dvor neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 ( [115]115 ). Môze preto opätovne stanovit pokutu podla volného uvázenia. ( [116]116 ) 208. Za týchto okolností je potrebné poznamenat, ze výska pokuty ulozenej spolocnosti Alstom Grid SAS, ktorá sa rovná sume 48195000 eur, stanovená Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku nie je spochybnená odvolacími dôvodmi a výhradami, v prípade ktorých som navrhol, aby im Súdny dvor vyhovel. Táto suma teda zostáva nezmenená. 209. Z úvah uvedených v bode 135 a nasl. týchto návrhov naopak vyplýva, ze v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ked sú dve nástupnícke materské spolocnosti, ktoré boli sankcionované výlucne na základe zodpovednosti, ktorá je v celom rozsahu odvodená od zodpovednosti dcérskej spolocnosti, prepojené väzbami solidárnej zodpovednosti so svojou (bývalou a novou) dcérskou spolocnostou, celkový súcet súm, ktoré sú materské spolocnosti povinné zaplatit, nemôze prekrocit sumu, ktorú má zaplatit dcérska spolocnost. Okrem toho materské spolocnosti musia byt schopné jednoznacne urcit sumu, ktorú musia zaplatit za obdobie, za ktoré sú zodpovedné za porusenie solidárne so svojou dcérskou spolocnostou. 210. Kedze výska pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, teda spolocnosti Alstom Grid SAS, bola stanovená na 48195000 eur, je potrebné urcit dve casti tejto sumy, za ktoré je s nou solidárne zodpovedná kazdá z materských spolocností. 211. V tejto súvislosti môze byt podla môjho názoru relevantným kritériom na rozdelenie pokuty dcérskej spolocnosti medzi dve materské spolocnosti príslusná dlzka trvania uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost. Toto kritérium urcite nie je jediné, ktoré prichádza do úvahy. Domnievam sa vsak, ze za okolností prejednávaného prípadu to je primerané kritérium, ktoré umoznuje zabezpecit urcitú proporcionalitu pri tomto urcovaní podielov. 212. Zo spisu teda vyplýva, ze Alstom uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Alstom T&D SA v období od 7. decembra 1992 do 8. januára 2004, teda 11 rokov a jeden mesiac. 213. Areva SA a Areva T&D Holding SA uplatnovali rozhodujúci vplyv na spolocnosti Areva T&D SA a Areva T&D AG ( [117]117 ) pocas styroch mesiacov, konkrétne od 9. januára do 11. mája 2004. 214. Z toho vyplýva, ze podla môjho názoru by Alstom pri uplatnení kritéria uvedeného v bode 211 mala byt solidárne zodpovedná so spolocnostou Alstom Grid SAS do výsky 46787847 eur a Areva, T&D Holding SA a Alstom Grid AG by mali byt solidárne zodpovedné so spolocnostou Alstom Grid SAS do výsky 1407153 eur. ( [118]118 ) C - O stanovení podielu spolocnosti Areva 215. V prípade, ak sa Súdny dvor stotozní s výkladom pravidiel solidárnej zodpovednosti, ktorý som navrhol - podla ktorého vtedy, ked sa zalozí solidárna zodpovednost medzi subjektmi, ktoré v case spáchania porusenia tvorili hospodársku jednotku, ale ktoré v case ulozenia sankcie uz nie sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky, je potrebné stanovit cast pokuty, ktorú subjekt, ktorý uz nemá väzby odôvodnujúce jeho zaclenenie do hospodárskej jednotky, bude musiet znásat vo vnútorných vztahoch so svojimi ostatnými spoludlzníkmi ( [119]119 ) -, bude este potrebné konkrétne stanovit podiely pokuty subjektov, ktoré sú v prejednávanom prípade solidárne zodpovedné, ale ktoré uz netvoria súcast jednotného hospodárskeho subjektu. 216. V tejto súvislosti som uz mal moznost po prvé poznamenat, ze pokial neobmedzená právomoc súdom Únie umoznuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti zmenili napadnutý akt, cize aby nahradili posúdenie Komisie svojím posúdením ( [120]120 ), môze sa tak stat len v medziach právomocí, ktoré majú tieto institúcie na základe Zmlúv. V prípade spomenutom v predchádzajúcom bode teda súdy Únie sú podla môjho názoru oprávnené v rámci svojej neobmedzenej právomoci stanovit podiely pokuty ulozenej solidárne sankcionovaným subjektom, ktoré vsak uz netvoria súcast jednotného hospodárskeho subjektu, ktorý spáchal porusenie ( [121]121 ). Po druhé tiez som uz poukázal na to, ze neobmedzená právomoc súdom Únie umoznuje zohladnit "vsetky skutkové okolnosti", vrátane okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia spochybnovaného v konaní pred týmito súdmi. ( [122]122 ) 217. V prejednávanom prípade pritom zo spisu vyplýva, ze v dôsledku prevodu cinností spolocnosti Alstom v odvetví T & D na spolocnost Areva sú Alstom Grid SAS a dve dalsie bývalé dcérske spolocnosti spolocnosti Areva (teda T&D Holding SA a Alstom Grid AG) v súcasnosti opät dcérskymi spolocnostami spolocnosti Alstom. 218. Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade Areva v case spáchania porusenia tvorila jednotný hospodársky subjekt so svojimi bývalými dcérskymi spolocnostami, s ktorými bola solidárne sankcionovaná, avsak s ktorými v case úpravy pokuty uz netvorila jednotný hospodársky subjekt. Treba teda stanovit cast pokuty ulozenej spolocnosti Areva s jej bývalými dcérskymi spolocnostami. 219. V bode 87 návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i., som spomenul urcité okolnosti, ktoré navyse uviedla samotná Komisia, týkajúce sa väzieb medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, ktoré sú v zásade irelevantné na vylúcenie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ale ktoré mozno vziat do úvahy pri urcovaní miery pomerného zavinenia medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou, a teda aj pri urcovaní vnútorných vztahov medzi subjektmi solidárne zodpovednými za zaplatenie pokuty. Medzi týmito okolnostami, ktoré podla môjho názoru nemôzu byt taxatívne a záväzne uvedené, Komisia uviedla skutocnost, ze materská spolocnost sa priamo na porusení nezúcastnila, existenciu alebo rozsah záujmov materskej spolocnosti v odvetví, ktorého sa týka porusenie, a skutocnost, ze materská spolocnost o porusení nevedela. V tých istých návrhoch som tiez poukázal na to, ze tak ako pri urcovaní pokút treba Komisii priznat urcitú mieru volnej úvahy pri posudzovaní relevantnosti a významu okolností, ktoré sa majú zohladnit v kazdom konkrétnom prípade. 220. Hospodárnost konania pritom motivuje na to, aby Súdny dvor sám s konecnou platnostou rozhodol spor vzdy, ked je spis úplný, ked má k dispozícii vsetky potrebné informácie a ked sa úcastníci konania mohli pred Vseobecným súdom vyjadrit k vsetkým relevantným skutocnostiam. ( [123]123 ) 221. V prejednávanom prípade spis obsahuje urcité informácie, ktoré by bolo mozné zohladnit pri urcovaní miery pomerného zavinenia spolocnosti Areva. ( [124]124 ) Na základe analýzy týchto okolnosti by Súdny dvor mohol sám s konecnou platnostou rozhodnút o urcení casti pokuty ulozenej spolocnosti Areva. Treba vsak konstatovat, ze v tomto stádiu konania dotknuté spolocnosti nemali prílezitost predlozit svoje pripomienky v tejto súvislosti. Za týchto podmienok, ak by sa Súdny dvor stotoznil s výkladom pravidiel solidárnej zodpovednosti, ktorý navrhujem, a domnieval by sa, ze má dostatok informácií na to, aby mohol urcit podiel spolocnosti Areva, by podla môjho názoru bolo potrebné umoznit dotknutým spolocnostiam, aby sa k tejto otázke vyjadrili. 222. Ak by Súdny dvor naopak dospeje k záveru, ze v kazdom prípade nemá k dispozícii potrebné informácie na to, aby mohol urcit podiel spolocnosti Areva, bude Komisia podla môjho názoru na základe svojej povinnosti urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora, v súlade s clánkom 266 ZFEÚ povinná konkrétne urcit tento podiel. V - O trovách 223. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 224. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Podla tohto ustanovenia, ak sa to zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 225. V prejednávanom prípade navrhujem vyhoviet odvolaniam spolocností Areva a Alstom v casti týkajúcej sa uplatnenia pravidiel solidárnej zodpovednosti, ale v zostávajúcej casti ich navrhujem zamietnut. Podla riesenia, ktoré navrhujem, vsak Areva a spolocnosti skupiny Alstom majú v konaní pred Súdnym dvorom v podstate úspech. 226. Vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu sa domnievam, ze je potrebné rozhodnút, ze Komisia znása vlastné trovy konania v oboch stupnoch a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania, ktoré Areva a spolocností skupiny Alstom vynalozili v oboch stupnoch. Areva a spolocnosti skupiny Alstom znásajú dve tretiny vlastných trov konania v oboch stupnoch. VI - Návrh 227. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Bod 3 druhá zarázka výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia (T-117/07 a T-121/07), sa zrusuje. 2. V zostávajúcej casti sa odvolania zamietajú. 3. Clánok 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom) sa zrusuje. 4. Za porusenia konstatované v clánku 1 písm. b) az f) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa popri pokute 10327500 eur spolocnosti Alstom SA ukladá pokuta 48195000 eur, z toho 46787847 eur solidárne so spolocnostou Alstom SA a 1 407 153 eur solidárne so spolocnostami Areva SA, T&D Holding SA a Alstom Grid AG. 5. Európska komisia znása vlastné trovy tak prvostupnového, ako aj odvolacieho konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov prvostupnového a odvolacieho konania, ktoré vynalozili Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG. 6. Areva SA, Alstom SA, T&D Holding SA, Alstom Grid SAS a Alstom Grid AG znásajú dve tretiny vlastných trov prvostupnového a odvolacieho konania. __________________________________________________________________ ( [125]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [126]2 ) T-117/07 a T-121/07 (Zb. s. II-633). ( [127]3 ) Rozhodnutie Komisie z 24. januára 2007 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom). ( [128]4 ) RIP sa pouzívajú na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Je to silnoprúdové zariadenie, ktoré sa pouzíva ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. Pozri body 2 az 5 napadnutého rozsudku. ( [129]5 ) Tri odvolania v týchto veciach sa týkajú rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia ([130]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793). ( [131]6 ) Areva T&D SA zodpovedá spolocnosti Alstom T&D SA a na úcely tohto konania Areva T&D AG zodpovedá spolocnosti Alstom T&D AG (pozri odôvodnenia 21 a 23 sporného rozhodnutia a bod 59 napadnutého rozsudku). Pred prevodom cinností skupiny Alstom v odvetví T & D z 8. januára 2004 sa tieto dve spolocnosti podielali na porusení konstatovanom v spornom rozhodnutí v rámci skupiny Alstom (pozri odôvodnenie 331 sporného rozhodnutia). ( [132]7 ) Z bodov 29 az 32 napadnutého rozsudku konkrétne vyplýva, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na kartelovej dohode, sa okrem iného dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni, s výnimkou niektorých trhov, podla dohodnutých pravidiel, najmä aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce v sirokej miere ich odhadované historické podiely na trhu. ( [133]8 ) Z clánku 1 písm. b), c), d) a f) sporného rozhodnutia konkrétne vyplýva, ze Komisia konstatovala úcast spolocnosti Alstom na porusení v období od 15. apríla 1988 do 8. januára 2004, spolocností Areva a Areva T&D Holding SA (premenovanej na T&D Holding SA) v období od 9. januára do 11. mája 2004, spolocnosti Areva T&D AG v období od 22. decembra 2003 do 11. mája 2004 a spolocnosti Areva T&D SA v období od 7. decembra 1992 do 11. mája 2004. ( [134]9 ) Spolocnosti Alstom bola konkrétne v clánku 2 písm. b) sporného rozhodnutia ulozená individuálna pokuta vo výske 11475000 eur. Clánok 2 písm. c) toho istého rozhodnutia stanovuje, ze Alstom je povinná zaplatit pokutu vo výske 53550000 eur solidárne so spolocnostou Areva T&D SA a ze Areva T&D SA má zaplatit 25500000 eur zo svojej sumy solidárne so spolocnostami Areva, Areva T&D Holding SA a Areva T&D AG. ( [135]10 ) V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zrusil clánok 2 písm. b) a c) sporného rozhodnutia, pricom konstatoval, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania alebo zákazu nediskriminácie v súvislosti so zvýsením základnej sumy ulozených pokút z dôvodu pritazujúcej okolnosti zalozenej na úlohe vodcu porusenia. Pozri najmä bod 317 napadnutého rozsudku. ( [136]11 ) Pozri bod 323 napadnutého rozsudku a bod 3 výroku. ( [137]12 ) Je potrebné poukázat na to, ze hoci v rámci tohto odvolacieho dôvodu spolocnosti skupiny Alstom uvádzajú najmä výhradu zalozenú na porusení clánku 296 ZFEÚ, v prejednávanej veci je uplatnitelný clánok 253 ES, kedze sporné rozhodnutie bolo prijaté pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. To vsak nie je relevantné, lebo odôvodnenie dotknutých aktov Únie v predmetnej veci nebolo podriadené v rámci clánku 253 ES iným právnym poziadavkám, ktoré by sa lísili od poziadaviek uplatnitelných v rámci clánku 296 ods. 2 ZFEÚ. Túto výhradu treba teda chápat v tom zmysle, ze odkazuje najmä na porusenie clánku 253 ES. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia (C-439/11 P, bod 113). Vzhladom na to, ze to nemá nijaký vplyv na prejednávaný prípad, v týchto návrhoch budem odkazovat na nové císlovanie Zmluvy, teda na clánok 296 ZFEÚ. ( [138]13 ) Tieto spolocnosti boli premenované na Areva T&D SA (neskôr premenovaná na Alstom Grid SAS) a Areva T&D AG (neskôr premenovaná na Alstom Grid AG). Pozri bod 6, ako aj poznámku pod ciarou 6 týchto návrhov. ( [139]14 ) Pozri najmä rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([140]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 146 a citovanú judikatúru), a Ziegler/Komisia (uz citovaný, bod 114 a citovanú judikatúru). ( [141]15 ) Pozri najmä rozsudok Ziegler/Komisia (uz citovaný, bod 115 a citovanú judikatúru). ( [142]16 ) Pozri najmä rozsudky Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 150 a citovanú judikatúru), ako aj Ziegler/Komisia (uz citovaný, bod 116). ( [143]17 ) Rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia ([144]C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 127 a citovaná judikatúra). ( [145]18 ) Pozri rozsudky Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, body 151 a 152), a z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, bod 75). ( [146]19 ) Pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 153), a uznesenie z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C-495/11 P, bod 49). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva najmä zo skutocnosti, ze uvedená domnienka je vyvrátitelná, a jej vyvrátenie si vyzaduje, aby dotknuté osoby predlozili dôkaz o hospodárskych, organizacných a právnych väzbách medzi dotknutými spolocnostami. ( [147]20 ) Pozri rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (uz citovaný, bod 49), a bod 43 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston 30. mája 2013 vo veci Kendrion/Komisia (C-50/12 P, v konaní pred Súdnym dvorom). ( [148]21 ) Odôvodnenie 353 sporného rozhodnutia. ( [149]22 ) Odôvodnenie 355 sporného rozhodnutia. ( [150]23 ) Odôvodnenie 355 sporného rozhodnutia. ( [151]24 ) Odôvodnenie 351 sporného rozhodnutia. ( [152]25 ) Odôvodnenie 350 sporného rozhodnutia. ( [153]26 ) V bodoch 90 az 150 svojej odpovede na oznámenie o výhradách Alstom uviedla najmä tvrdenia týkajúce sa: a) decentralizovanej struktúry skupiny a samostatnosti odvetvia T & D, b) vnútorného fungovania a prijímania rozhodnutí v odvetví T & D, c) obmedzeného predmetu cinnosti spolocnosti Alstom, d) neexistencie obchodného vplyvu spolocnosti Alstom na ponuky právnych subjektov v odvetví T & D, e) neexistencie akejkolvek diskusie o obchodnej politike odvetvia T & D vo výkonnom výbore spolocnosti Alstom a napokon f) skutocnosti, ze porusenia pokracovali po prevode cinností v odvetví T & D na spolocnost Areva. ( [154]27 ) Bez toho, aby bolo vzhladom na uz citovanú judikatúru potrebné vykonat v tejto fáze podrobnú porovnávaciu analýzu tvrdení uvedených v odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri predchádzajúcu poznámku pod ciarou) a sporného rozhodnutia, teda poznamenávam, ze tvrdenie zalozené na organizacnej struktúre skupiny a samostatnosti odvetvia T & D je spomenuté v odôvodnení 347 sporného rozhodnutia a zamietnuté v odôvodneniach 353 a 355 uvedeného rozhodnutia. Odkazy na otázku vnútorného fungovania a prijímania rozhodnutí v odvetví T & D sú obsiahnuté tak v odôvodnení 346 (schvalovanie návrhov ponúk), ako aj v odôvodnení 347 (ponechanie urcitých rozhodnutí na materskú spolocnost). Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze vzhladom na skutocnost, ze predmet cinnosti spolocnosti Alstom bol obmedzený na drzbu a správu podielov, táto spolocnost nemohla pôsobit v odvetví RIP, toto tvrdenie je za okolností prejednávaného prípadu irelevantné a Komisia ho teda mohla implicitne zamietnut, kedze na jednej strane skutocnost, ze materská spolocnost nepôsobí na trhu, ktorého sa týka porusenie, nie je rozhodujúca na úcely uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05), a na druhej strane k pripísaniu porusenia, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, osobe, ktorá uplatnuje rozhodujúci vplyv na túto spolocnost, môze dôjst, aj ked táto osoba nevykonáva vlastnú hospodársku cinnost (rozsudok z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, C-440/11 P, body 43 a 44). Co sa týka tvrdení zalozených na údajnej neexistencii vplyvu na obchodnú politiku dcérskych spolocností (a diskusie o nej), treba poukázat na to, ze na jednej strane skutocnost, ci trhové správanie dcérskej spolocnosti je pod rozhodujúcim vplyvom materskej spolocnosti, nezávisí len od toho, kto urcuje jej obchodnú politiku v uzsom zmysle (pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 18. apríla 2013 vo veci Schindler Holding a i./Komisia, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. júla 2013, C-501/11 P, bod 109 a citovanú judikatúru), a na druhej strane Komisia v prejednávanom prípade konstatovala, ze vsetky okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizacných a právnych väzieb medzi materskou spolocnostou a dcérskymi spolocnostami postacujú na preukázanie vplyvu materskej spolocnosti na trhové správanie dcérskych spolocností. ( [155]28 ) Uznesenia zo 7. februára 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (C-421/11 P, bod 57), a z 13. septembra 2012, Total a Elf Aquitaine/Komisia (uz citované, bod 50). ( [156]29 ) Pozri poznámky pod ciarou 26 a 27 týchto návrhov. ( [157]30 ) Pozri rozsudok Volkswagen/Komisia (uz citovaný, bod 127 a citovanú judikatúru). ( [158]31 ) Pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 155). ( [159]32 ) V mnohých veciach Vseobecný súd potvrdil pokutu ulozenú solidárne materskej spolocnosti a jej bývalej dcérskej spolocnosti, hoci v case prijatia rozhodnutia uz netvorili jednotný hospodársky subjekt. Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia (T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, body 58 az 82, 387, 391 az 393 a bod 3 výroku, pokial ide o solidárnu zodpovednost dcérskej spolocnosti Intech EDM BV s jej bývalou materskou spolocnostou Intech EDM AG), a rozsudky Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia ([160]T-40/06, Zb. s. II-4893, body 2, 74, 173 a výrok, pokial ide o solidárnu zodpovednost dcérskej spolocnosti Trioplast Witenheim s jej nástupnickými materskými spolocnostami FLS a Trioplast Industrier, dalej len "rozsudok Trioplast"); z 24. marca 2011, IBP a International Building Products France/Komisia ([161]T-384/06, Zb. s. II-1177, bod 13 a výrok, pokial ide o solidárnu zodpovednost spolocnosti IBP France s jej bývalými materskými spolocnostami Delta a AFC); z 24. marca 2011, IMI a i./Komisia (T-378/06, body 4, 14 a výrok, pokial ide o solidárnu zodpovednost dcérskych spolocností Aquatis a Simplex s ich bývalou materskou spolocnostou IMI), a z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia ([162]T-382/06, Zb. s. II-1157, body 3, 55 az 59 a bod 2 výroku, pokial ide o solidárnu zodpovednost spolocnosti Pegler s jej bývalou materskou spolocnostou Tomkins). ( [163]33 ) Pokial ide o vysvetlenie dôvodov týkajúcich sa úcinnosti vymáhania pokuty, ktoré odôvodnujú ulozenie solidárnej pokuty v takých prípadoch, odkazujem na návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, body 52, 82 a 84 in fine). ( [164]34 ) Je pravda, ze - ako podrobnejsie rozoberiem v bodoch 160 az 162 týchto návrhov a ako som uviedol v bode 83 a nasl. návrhov, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i. - táto okolnost má urcitý vplyv na právomoc Komisie ulozit takú solidárnu pokutu, kedze v prípade, ak ju Komisia bude chciet ulozit, bude z dôvodov právnej istoty povinná uviest podiel, ktorý solidárni dlzníci budú musiet znásat vo svojich vnútorných vztahoch. ( [165]35 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, bod 80). ( [166]36 ) Spolocnosti skupiny Alstom vo svojej replike podla vsetkého chcú rozsírit svoju argumentáciu v tom zmysle, ze vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nevytkol Komisii, ze neodôvodnila ulozenie solidárnej pokuty právnym subjektom, ktoré spolu nikdy netvorili spolocný hospodársky subjekt, teda spolocnostiam Alstom a Areva. V tejto súvislosti bez toho, aby bolo potrebné zaoberat sa otázkou prípustnosti takej výhrady - ktorá nebola vznesená v prvostupnovom konaní ani v odvolacom konaní - poukazujem na to, ze Komisia v spornom rozhodnutí neulozila solidárnu pokutu spolocnostiam Areva a Alstom, takze jej nemozno vytýkat, ze v tejto súvislosti neuviedla odôvodnenie. Otázka zalozenia "faktickej solidarity" spolocností Areva a Alstom je v kazdom prípade predmetom stvrtého odvolacieho dôvodu spolocností skupiny Alstom a je analyzovaná v bode 101 a nasl. týchto návrhov. ( [167]37 ) Pozri najmä rozsudok Ziegler/Komisia (uz citovaný, bod 81 a citovanú judikatúru). ( [168]38 ) Tamze (bod 82 a citovanú judikatúru). ( [169]39 ) Rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia ([170]C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 38 a 49); z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([171]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, body 60 a 67), a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([172]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 141). Tak sa prejavuje kasacná povaha zaloby o neplatnost, ktorá spocíva na zásade institucionálnej rovnováhy, ktorou sa vyznacuje struktúra a fungovanie Európskej únie. Zachovanie institucionálnej rovnováhy prikazuje, aby kazdý orgán pri výkone svojich právomoci respektoval právomoci iných orgánov. V tejto súvislosti pozri bod 92 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 6. septembra 2012 vo veci Frucona Kosice/Komisia (rozsudok z 24. januára 2013, C-73/11 P). ( [173]40 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Frucona Kosice/Komisia (uz citovanej, bod 93 a citovanú judikatúru). ( [174]41 ) Pozri v tom istom zmysle rozsudky z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia ([175]C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 68), a Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i. (uz citovaný, body 121 a 122), ako aj uznesenia Total Elf Aquitaine/Komisia (zo 7. februára 2012, uz citované, bod 65, a z 13. septembra 2012, uz citované, body 59 a 60). ( [176]42 ) Rozsudky DIR International Film a i./Komisia (uz citovaný, bod 42) a British Aggregates/Komisia (uz citovaný, bod 142), ako aj návrhy, ktoré som predniesol 17. júla 2008 v poslednej uvedenej veci (bod 107). ( [177]43 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som predniesol 17. februára 2011 vo veci Elf Aquitaine/Komisia (uz citovanej, bod 54). Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Frucona Kosice/Komisia (uz citovanej, bod 94). ( [178]44 ) Pozri bod 24 a nasl. týchto návrhov. ( [179]45 ) V spornom rozhodnutí sa odôvodnenie zamietnutia tvrdení uvedených spolocnostou Areva (a spolocnostou Areva T&D Holding) na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu na ich dcérske spolocnosti nachádza v odôvodnení 370, ktoré odkazuje na odôvodnenie 364, pokial ide o zhrnutie týchto tvrdení. ( [180]46 ) V bode 150 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poukazuje na písomné podania spolocnosti skupiny Areva v návrhu vo veci T-117/07, na ich odpoved na oznámenie o výhradách pripojenú k uvedenému návrhu, ako aj na dokumenty predlozené týmito spolocnostami v reakcii na ziadost Komisie o informácie z 20. septembra 2006. ( [181]47 ) Pozri uznesenia Total a Elf Aquitaine/Komisia (zo 7. februára 2012, uz citované, bod 65, a z 13. septembra 2012, uz citované, body 59 a 60). ( [182]48 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Elf Aquitaine/Komisia (uz citovanej, bod 64). Súdny dvor potvrdil tento prístup v bode 70 rozsudku týkajúceho sa uvedenej veci. V tejto súvislosti pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2011, Alliance One International/Komisia ([183]T-25/06, Zb. s. II-5741, bod 200). ( [184]49 ) Vzhladom na to, ze odvolania boli podané pred 1. novembrom 2012, ked nadobudol úcinnost nový Rokovací poriadok Súdneho dvora, v súlade so zásadou tempus regit actum treba ich prípustnost posúdit z hladiska Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991. V tejto súvislosti pozri uznesenie Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010, Norilsk Nickel Harjavalta a Umicore/Komisia ([185]T-532/08, Zb. s. II-3959, bod 70 a citovanú judikatúru), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Ziegler/Komisia (uz citovanej, poznámka pod ciarou 90). V novom Rokovacom poriadku Súdneho dvora boli uvedené ustanovenia zmenené na clánok 127 ods. 1 a clánok 190 ods. 1. ( [186]50 ) V odvolaní nebol tento dôvod vôbec spomenutý. Je tiez potrebné poukázat na to, ze hoci Areva v konaní pred Vseobecným súdom uviedla zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, výhrady, ktoré Areva uviedla v prvom stupni, sa vôbec netýkali otázky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Areva na jej bývalé dcérske spolocnosti. ( [187]51 ) Pozri rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([188]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 43 a citovanú judikatúru). Uz citovaný rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, ako aj rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Air Liquide/Komisia ([189]T-185/06, Zb. s. II-2809), a zo 16. júna 2011, Edison/Komisia ([190]T-196/06 Zb. s. II-3149), na ktoré poukazuje Areva, podla môjho názoru nemozno povazovat za právne a skutkové okolnosti, ktoré vysli najavo v priebeh konania a ktoré by odôvodnovali uvedenie nového dôvodu pocas konania. Po prvé sa totiz tieto rozsudky týkajú právnych otázok, najmä povinnosti odôvodnenia, ktorú má Komisia, ktoré boli predmetom rozsudkov súdov Únie dávno pred podaním odvolania. Po druhé treba konstatovat, ze spolocnosti skupiny Alstom boli schopné uviest rovnaký dôvod (pozri analýzu prvého odvolacieho dôvodu v bodoch 14 az 43 týchto návrhov) este pred vyhlásením ktoréhokolvek z týchto rozsudkov. ( [191]52 ) Pozri uznesenie zo 6. októbra 2011, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni a i./Komisia (C-448/10 P az C-450/10 P, bod 68 a citovanú judikatúru). ( [192]53 ) Pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([193]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 65 a 74); Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, body 58 a 153; v tomto poslednom uvedenom bode citovanom v poznámke pod ciarou 19 týchto návrhov Súdny dvor výslovne rozhodol, ze vyvrátenie domnienky "si vyzaduje, aby dotknuté strany predlozili dôkaz o ekonomických, organizacných a právnych vztahoch medzi dotknutými spolocnostami"); z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([194]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 37); z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([195]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 96), ako aj uznesenie z 13. decembra 2012, Transcatab/Komisia (C-654/11 P, bod 31). ( [196]54 ) Pozri rozsudky Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 59) a z 8. mája 2013, ENI/Komisia (C-508/11 P, bod 50). ( [197]55 ) Pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (uz citovaný, bod 66) a uznesenie Transcatab/Komisia, (uz citované, bod 32). ( [198]56 ) Teraz clánok 13 ZEÚ. ( [199]57 ) Pozri tiez bod 3 druhú zarázku výroku napadnutého rozsudku. ( [200]58 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 32. ( [201]59 ) Bod 215 napadnutého rozsudku. ( [202]60 ) Areva konkrétne uvádza ako novú skutkovú okolnost predaj spolocnosti Areva T&D SA skupine Alstom v roku 2010 (pozri bod 6 týchto návrhov) a ako novú právnu okolnost rozsudok Vseobecného súdu vo veci Trioplast. ( [203]61 ) Komisia poukazuje na rozsudok Trioplast (uz citovaný, bod 74). ( [204]62 ) Teraz clánok 170 nového Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (pozri poznámku pod ciarou 50). ( [205]63 ) Pozri najmä rozsudky z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([206]C-295/07 P, Zb. s. I-9363, bod 95 a citovanú judikatúru); Elf Aquitaine (uz citovaný, bod 35 a citovanú judikatúru), ako aj Schindler Holding a i./Komisia (uz citovaný, bod 55 a citovanú judikatúru). ( [207]64 ) Pozri bod 20 návrhov, ktoré som predniesol 30. apríla 2009 vo veci Prym a Prym Consumer/Komisia (rozsudok z 3. septembra 2009, [208]C-534/07 P, Zb. s. I-7415), a citovanú judikatúru). ( [209]65 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel a i./Komisia (uz citovanej, bod 28), ako aj bod 39 rozsudku týkajúceho sa uvedenej veci. Pozri tiez rozsudky zo 4. októbra 2007, Naipes Heraclio Fournier/ÚHVT (C-311/05 P, bod 59), a z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia (C-564/08 P, bod 24). ( [210]66 ) Pozri rozsudky Akzo Nobel/Komisia (uz citovaný, bod 39) a SGL Carbon/Komisia (uz citovaný, bod 24). Pozri tiez rozsudky z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia ([211]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 178); z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([212]C-229/05 P, Zb. s. I-439, body 64 az 66), ako aj Komisia/Département du Loiret (uz citovaný, bod 99). ( [213]67 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Prym a Prym Consumer/Komisia (uz citovanej, bod 26), kde som poznamenal, ze podla môjho názoru si uplatnenie pravidla neprípustnosti nových dôvodov na vsetky nové tvrdenia predlozené odvolatelmi na podporu ich odvolacích dôvodov a vyhlásenie takého tvrdenia za neprípustné zaslúzi kritiku (pozri citovanú judikatúru). ( [214]68 ) Pozri najmä návrhy, ktoré som predniesol vo veci Prym a Prym Consumer/Komisia, (uz citovanej, bod 27), a rozsudok z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia (C-167/06 P, bod 24). ( [215]69 ) Pozri body 80 az 85 zaloby spolocnosti Alstom, najmä bod 83. ( [216]70 ) Tamze, bod 77. ( [217]71 ) Úcastníci konania zrejme boli inspirovaní pouzívaním výrazu "faktická solidarita" tak, ako bol pouzitý v rozsudku Trioplast, na ktorý úcastníci konania viackrát odkazujú. ( [218]72 ) Najmä v piatej casti uvedeného stvrtého zalobného dôvodu. ( [219]73 ) Najmä v rámci tretej, stvrtej a siestej casti jej stvrtého zalobného dôvodu. ( [220]74 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, body 139 a 140), ako aj rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia (C-176/06, bod 17). ( [221]75 ) Hoci tieto dve veci boli spojené, sú to dve samostatné veci s dvoma predmetmi, ktoré sa nemusia zhodovat. Z judikatúry vsak vyplýva, ze pokial Vseobecný súd spojil dve veci a vydal jediný rozsudok, ktorý zodpovedá vsetkým dôvodom uvedeným úcastníkmi konania pred ním, v odvolacom konaní mozno pripustit existenciu urcitej spojitosti medzi zalobnými dôvodmi a tvrdeniami uvedenými jednotlivými úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom. Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P, bod 34), a z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia ([222]C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 85 a citovanú judikatúru). ( [223]76 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([224]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 81), a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. (uz citovaný, bod 68). ( [225]77 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot 11. septembra 2007 vo veci Komisia/Salzgitter (rozsudok z 22. apríla 2008, [226]C-408/04 P, Zb. s. I-2767), bod 298 a citovanú judikatúru. ( [227]78 ) Pokial ide o podrobnejsie úvahy o zásadách osobnej zodpovednosti a individuality sankcií, poukazujem na návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, bod 74 a nasl.). ( [228]79 ) Pozri bod 63 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 11. februára 2003 vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (rozsudok zo 7. januára 2004, [229]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123). ( [230]80 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot 26. októbra 2010 vo veciach ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. (uz citovaných, bod 181). ( [231]81 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, bod 52). ( [232]82 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([233]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, body 81 az 84), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, bod 81). ( [234]83 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C-286/11 P, bod 43), ktorým bol potvrdený rozsudok Tomkins/Komisia (uz citovaný, najmä bod 38). ( [235]84 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Trioplast (uz citovaný, bod 168). ( [236]85 ) Tamze, bod 169. ( [237]86 ) Pozri odôvodnenie 486 sporného rozhodnutia. ( [238]87 ) Ak teda uplatníme pravidlo zodpovednosti rovnakým dielom, podla môjho názoru z toho vyplynie, ze ak by sa Komisia rozhodla vymáhat celú pokutu vo výske (po vyhlásení rozsudku Vseobecného súdu) 48195000 eur od spolocnosti Alstom, táto spolocnost by mohla dosiahnut zaplatenie polovice tejto sumy od spolocnosti Areva T&D SA prostredníctvom regresnej zaloby. Alstom by teda skutocne zaplatila polovicu pokuty, co je 24097500 eur. Areva T&D SA by musela zaplatit druhú polovicu. Z tejto sumy sú vsak Areva a jej dve dalsie bývalé dcérske spolocnosti solidárnymi dlzníkmi spolu so spolocnostou Areva T&D SA az do sumy 20400000 eur, takze Areva T&D SA by mohla ziadat od svojich troch dalsích spoludlzníkov ich podiel na tejto sume (co predstavuje sumu 5100000 eur na kazdého z nich), zatial co Areva T&D SA by bola výlucne zodpovedná za rozdiel vo výske 3697500 eur medzi pokutou, ktorú je povinná zaplatit spolocne so spolocnostou Alstom, a pokutou, za ktorú spolocne zodpovedá Areva a ostatné bývalé dcérske spolocnosti. V tomto prípade by pokuta, ktorú má Alstom skutocne zaplatit, predstavovala 24097500 eur, pokuta, ktorú má zaplatit Areva T&D SA, by predstavovala 8797500 eur (teda zvysných 3697500 eur + 5100000 eur), a pokuta, ktorú má zaplatit Areva a jej dve dalsie bývalé dcérske spolocnosti, by predstavovala 5100000 eur na kazdú z nich. ( [239]88 ) Ak by sa Komisia naopak rozhodla najprv vymáhat pokutu od spolocnosti Areva v sume, za ktorú je táto spolocnost solidárne zodpovedná so spolocnostou Areva T&D SA a dvoma dalsími bývalými dcérskymi spolocnostami, podla môjho názoru by z toho vyplynulo, ze Areva by bola povinná zaplatit pokutu vo výske 20400000 eur a potom by mohla dosiahnut od svojich solidárnych spoludlzníkov zaplatenie ich podielu (teda 5100000 eur od kazdého z nich), prípadne prostredníctvom regresnej zaloby. Zostávalo by zaplatit Komisii zvysok pokuty, teda sumu 27795000 eur. Alstom a Areva T&D SA by si následne rozdelili uvedenú sumu rovnakým dielom, prípadne zvýsenú o 5 100 000 eur zaplatených spolocnostou Areva T&D SA spolocnosti Areva. V tomto prípade by teda skutocná pokuta spolocnosti Alstom predstavovala 13897500 eur (teda polovicu z 27 795 000 eur) alebo prípadne 16447500 eur (ak by sa musela podielat na sume 5100000 eur spolocnosti Areva T&D), pokuta spolocnosti T&D SA by predstavovala 18997500 eur (teda 13897500 eur + 5100000 eur) alebo prípadne 16447500 eur a pokuta spolocnosti Areva a jej dvoch dalsích bývalých dcérskych spolocností by predstavovala 5100000 eur na kazdú z nich. ( [240]89 ) Pozri bod 100 týchto návrhov. ( [241]90 ) Rozsudok z 2. októbra 2003 ([242]C-196/99 P, Zb. s. I-11005). ( [243]91 ) Areva naopak uvádza, ze súhlasí so stanoviskom Vseobecného súdu uvedeným v bode 214 napadnutého rozsudku, podla ktorého solidarita upravuje nielen vztahy medzi veritelom a solidárnymi dlzníkmi, ale aj vztahy medzi solidárnymi dlzníkmi. ( [244]92 ) Bod 226 napadnutého rozsudku. ( [245]93 ) Tamze. ( [246]94 ) Tamze, body 210 az 218 a 236. ( [247]95 ) Najmä v bodoch 215 a 229 tohto rozsudku. ( [248]96 ) Pozri v tejto súvislosti konkrétnejsie rozsudok Siemens Österreich a i./Komisia (uz citovaný, bod 155). Tento rozsudok, ktorý sa týka toho istého sporného rozhodnutia a ktorý bol vyhlásený v ten istý den ako napadnutý rozsudok, je predmetom odvolania v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i. Ako bolo uvedené v bode 2 týchto návrhov, v uvedenej veci prednásam návrhy súbezne s týmito návrhmi. ( [249]97 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 28. februára 2013 vo veci Schenker & Co. a i. (rozsudok z 18. júna 2013, C-681/11), bod 40 a citovanú judikatúru. ( [250]98 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, body 89 a 93). Skutocnost, ze neslo o solidárne ulozenie pokuty, navyse potvrdzuje rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia ([251]T-156/94, Zb. s. II-645, bod 67). ( [252]99 ) Pozri judikatúru spomenutú v poznámke pod ciarou 81 týchto návrhov. ( [253]100 ) Pozri rozsudok Team Relocations a i./Komisia (uz citovaný, bod 34 a citovanú judikatúru). ( [254]101 ) Táto zásada je zakotvená v clánku 5 ods. 2 ZEÚ. ( [255]102 ) Pozri poznámku pod ciarou 49 týchto návrhov. ( [256]103 ) Pozri rozsudok z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([257]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 55), ako aj uznesenie z 2. februára 2012, Elf Aquitaine/Komisia (C-404/11 P, bod 15). ( [258]104 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, body 139 a 140), ako aj rozsudok Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia (uz citovaný, bod 17). Reyrolle - na rozdiel od spolocnosti Areva - vo veci C-232/11 P, ktorá je predmetom uvedených návrhov, uviedla odvolací dôvod zalozený na porusení uvedených zásad samotným Vseobecným súdom pri úprave pokuty uskutocnenej v rámci jeho neobmedzenej právomoci. ( [259]105 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Schindler Holding a i./Komisia (uz citovanej, bod 223 a citovanú judikatúru). ( [260]106 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, bod 126), a z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia (C-70/12 P, bod 57). ( [261]107 ) Pozri rozsudky zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, bod 80), ako aj Quinn Barlo a i./Komisia (uz citovaný, bod 46). ( [262]108 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2013, Viega/Komisia (C-276/11 P, bod 57). ( [263]109 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. októbra 1998, Langnese-Iglo/Komisia ([264]C-279/95 P, Zb. s. I-5609, body 53 az 55), a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([265]T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 90). ( [266]110 ) Pozri rozsudok z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia ([267]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, body 103 a 104). ( [268]111 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([269]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 369 az 378 a najmä bod 371), ako aj bod 96 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 9. júna 2005 vo veci Komisia/Spojené královstvo (rozsudok z 20. októbra 2005, [270]C-6/04, Zb. s. I-9017). ( [271]112 ) Rozsudok Quinn Barlo a i./Komisia (uz citovaný, bod 60). ( [272]113 ) Tamze. ( [273]114 ) Rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([274]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 53 az 55). Pokial ide o uplatnenie týchto zásad v konkrétnom prípade, pozri rozsudok Komisia/Tomkins (uz citovaný, body 43 a 47). ( [275]115 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([276]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [277]116 ) Pozri rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovaný, bod 79). Pozri tiez rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([278]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 218); zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ([279]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 141 a 142); zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia ([280]C-280/98 P, Zb. s. I-9757, bod 83), ako aj z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([281]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 244). ( [282]117 ) Pokial ide o spolocnost Areva T&D AG, z odôvodnenia 21 sporného rozhodnutia vyplýva, ze táto spolocnost bola úcelovou spolocnostou zalozenou na ulahcenie prevodu cinností spolocnosti Alstom v odvetví T & D na spolocnost Areva. Táto spolocnost sa podielala priamo na porusení pocas obdobia od 22. decembra 2003 - ked na nu boli uvedené cinnosti prevedené - do konca porusenia 11. mája 2004. ( [283]118 ) Celková dlzka trvania úcasti spolocnosti Alstom Grid SAS na karteli totiz predstavovala 11 rokov a 5 mesiacov, teda 137 mesiacov, pricom táto spolocnost bola 133 mesiacov pod rozhodujúcim vplyvom spolocnosti Alstom a 4 mesiace pod vplyvom spolocnosti Areva, z coho vyplýva pokuta 46787847 eur pre spolocnost Alstom (teda 48195000/137 x 133) a 1407153 eur pre spolocnost Areva a jej bývalé dcérske spolocnosti (teda 48195000/137 x 4). ( [284]119 ) Pozri bod 160 a nasl. týchto návrhov, ako aj odkazy na návrhy, ktoré som predniesol v uz citovanej veci Komisia/Siemens Österreich a i. ( [285]120 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol 19. júla 2012 vo veci Komisia/Tomkins (uz citovanej, bod 38). ( [286]121 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Siemens Österreich a i. (uz citovanej, body 93 az 95). ( [287]122 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Tomkins (uz citovanej, body 38 a 43). ( [288]123 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens (uz citovanej, bod 44 a citovanú judikatúru). ( [289]124 ) Zo spisu totiz vyplýva, ze Areva pred nadobudnutím jej dcérskych spolocností spolocnostou Alstom nebola zastúpená v odvetví, ktorého sa týkalo porusenie, a ze uz nie je zastúpená v tomto odvetví, kedze previedla vsetky svoje cinnosti v odvetví T & D (pozri bod 6 týchto návrhov). Zo sporného rozhodnutia navyse podla vsetkého vyplýva, ze Areva sa priamo nezúcastnovala na kartelových stretnutiach pocas dotknutého obdobia. Bola vsak hlavnou materskou spolocnostou na cele skupiny. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#t-ECR_62011CC0247_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0001 126. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0002 127. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0003 128. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0004 129. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0005 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0006 132. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0007 133. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0008 134. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0009 135. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0010 136. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0011 137. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0012 138. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0013 139. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0014 140. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 141. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0015 142. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0016 143. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0017 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0338&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0018 146. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0019 147. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0020 148. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0021 149. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0022 150. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0023 151. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0024 152. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0025 153. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0026 154. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0027 155. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0028 156. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0029 157. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0030 158. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0031 159. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0032 160. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0384&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0033 164. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0034 165. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0035 166. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0036 167. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0037 168. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0038 169. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0039 170. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0164&locale=SK 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 173. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0040 174. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0041 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0431&locale=SK 176. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0042 177. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0043 178. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0044 179. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0045 180. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0046 181. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0047 182. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0048 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0025&locale=SK 184. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0049 185. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0532&locale=SK 186. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0050 187. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0051 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 189. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0185&locale=SK 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0196&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0052 192. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0053 193. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 196. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0054 197. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0055 198. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0056 199. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0057 200. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0058 201. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0059 202. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0060 203. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0061 204. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0062 205. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0063 206. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0295&locale=SK 207. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0064 208. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 209. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0065 210. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0066 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 213. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0067 214. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0068 215. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0069 216. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0070 217. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0071 218. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0072 219. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0073 220. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0074 221. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0075 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0369&locale=SK 223. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0076 224. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 225. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0077 226. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0408&locale=SK 227. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0078 228. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0079 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 230. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0080 231. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0081 232. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0082 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0083 235. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0084 236. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0085 237. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0086 238. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0087 239. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0088 240. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0089 241. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0090 242. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 243. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0091 244. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0092 245. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0093 246. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0094 247. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0095 248. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0096 249. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0097 250. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0098 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0156&locale=SK 252. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0099 253. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0100 254. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0101 255. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0102 256. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0103 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 258. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0104 259. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0105 260. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0106 261. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0107 262. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0108 263. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0109 264. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0279&locale=SK 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0092&locale=SK 266. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0110 267. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 268. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0111 269. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 270. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0006&locale=SK 271. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0112 272. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0113 273. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0114 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 275. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0115 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 277. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0116 278. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 279. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 280. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0280&locale=SK 281. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 282. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0117 283. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0118 284. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0119 285. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0120 286. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0121 287. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0122 288. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0123 289. file:///tmp/lynxXXXXFxkHr2/L92254-420TMP.html#c-ECR_62011CC0247_SK_01-E0124