NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 19. septembra 2013 ( [1]1 ) Spojené veci C-231/11 P, C-232/11 P a C-233/11 P Európska komisia proti Siemens Österreich a i. (C-231/11 P), Siemens Transmission & Distribution Ltd (C-232/11 P), Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA (C-233/11 P) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzacov izolovaných plynom -- Solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty -- Oblasti podliehajúce právomoci Komisie a vnútrostátnych súdov -- Pojem podnik -- Zásady osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov a sankcií -- Neobmedzená právomoc Vseobecného súdu -- Pravidlo ne ultra petita -- Zásada kontradiktórnosti -- Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" 1. Tri odvolania, ktoré sú predmetom týchto spojených vecí, smerujú k ciastocnému zruseniu rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens AG Österreich a i./Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"). Týmto rozsudkom Vseobecný súd ciastocne zrusil a následne upravil rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorým uvedená institúcia konstatovala existenciu protisútaznej kartelovej dohody v odvetví rozvádzacov izolovaných plynom ("gas insulated switch gear") (dalej len "RIP") ( [4]4 ) a podnikom, ktoré sa na tomto karteli zúcastnili, ulozila niekolko pokút. 2. Prvé odvolanie, ktoré podala Komisia vo veci C-231/11 P, otvára dôlezitú právnu otázku, ktorej rozhodnutie môze mat jednak vplyv na institucionálnu rovnováhu medzi orgánmi Únie a clenských státov, kedze sa týka príslusných oblastí právomocí Komisie a vnútrostátnych súdov, a jednak významný vplyv na to, ako Komisia v praxi vykonáva pravidlá hospodárskej sútaze Únie. Komisia svojím odvolaním spochybnuje rozsudok Vseobecného súdu, najmä pokial ide o skutocnost, ze ak táto institúcia ukladá sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorú má zaplatit viacero osôb solidárne, tento rozsudok jej priznáva právomoc a povinnost stanovit vnútorné vztahy medzi spoludlzníkmi pokuty ulozenej Komisiou (tzv. vztahy vnútornej solidarity) ( [5]5 ) a z tohto dôvodu stanovit vo vztahu ku kazdému subjektu, ktorý je solidárne zaviazaný na zaplatenie sankcie, príslusný podiel na sume pokuty, ktorý je povinný znásat ( [6]6 ). 3. Naopak, druhé (vec C-232/11 P) a tretie odvolanie (vec C-233/11 P) podali tri spolocnosti, ktorým bola ulozená sankcia za úcast na karteli týkajúcom sa GIS, a ich cielom je v podstate spochybnit pokuty, ktoré im Vseobecný súd ulozil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci. I - Skutkové okolnosti A - Odvolatelky 4. Odvolatelky v rámci druhého a tretieho odvolania v prejednávanej veci sú tri spolocnosti, pri ktorých niet pochýb o ich úcasti na karteli a ktoré boli v období uplatnovania kartelovej dohody, t. j. v rokoch 1988 az 2004, predmetom viacerých zlozitých korporátnych operácií, ktoré treba v krátkosti zhrnút. 5. Predovsetkým odvolatelka vo veci C-232/11 P, spolocnost Siemens Transmission & Distribution Ltd (predtým Reyrolle Ltd a následne VA Tech Reyrolle Ltd, dalej len "Reyrolle"), bola v rokoch 1988 az 1998 dcérskou spolocnostou skupiny Rolls-Royce. Dna 20. septembra 1998 ju nadobudla spolocnost VA Technologie AG (dalej len "VA Technologie"), ktorá ju 13. marca 2001 - prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti VA Tech Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG (dalej len "KEG") - pouzila ako vklad do operácie zameranej na vytvorenie novej spolocnosti VA Tech Schneider High Voltage GmbH (dalej len "VAS"). V spolocnosti VAS mala spociatku podiel 60 % spolocnost VA Technologie a podiel 40 % spolocnost Schneider Electric SA (dalej len "Schneider") ( [7]7 ). 6. Dve odvolatelky vo veci C-233/11 P, spolocnosti Siemens Transmission & Distribution SA (dalej len "SEHV") a Nuova Magrini Galileo SpA (dalej len "Magrini"), boli do marca 2001 dcérskymi spolocnostami spolocnosti Schneider, ktorá v nich mala podiel 100 %. Spolocnost Schneider vlozila k uvedenému dátumu obe predmetné spolocnosti do novovytvorenej spolocnosti VAS ( [8]8 ). 7. V októbri 2004 nadobudla VA Technologie prostredníctvom spolocnosti KEG od spolocnosti Schneider Electric celé základné imanie spolocnosti VAS. ( [9]9 ) Nakoniec v roku 2005 získala spolocnost Siemens AG prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti Siemens AG Österreich (dalej len "Siemens Österreich") výlucnú kontrolu nad skupinou, ktorej materskou spolocnostou bola VA Technologie (súcastou skupiny boli spolocnosti VAS, Reyrolle, SEHV, Magrini a KEG, dalej len spolocne "skupina VA Tech"). Po tejto akvizícii sa spolocnosti VA Technologie a neskôr VAS zlúcili so spolocnostou Siemens Österreich. ( [10]10 ) B - Správne konanie a sporné rozhodnutie 8. Z bodov 4 az 11 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v dôsledku ziadosti o oslobodenie od pokút podanej v marci 2004, ( [11]11 ) v ktorej sa Komisii oznámilo, ze v oblasti RIP dochádza k protisútazným postupom, zacala Komisia vysetrovanie, v priebehu ktorého uskutocnila inspekcie najmä v priestoroch spolocností patriacich do skupiny VA Tech, ktorej súcastou boli odvolatelky v prejednávaných veciach, a následne dorucila oznámenie o výhradách 20 spolocnostiam vrátane odvolateliek. 9. Dna 24. januára 2007 prijala Komisia sporné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí konstatovala, ze v rámci kartelu týkajúceho sa RIP sa zúcastnené podniky okrem iného dohodli na rozdelení trhov na celosvetovej úrovni, ( [12]12 ) na stanovení cien a na výmene citlivých informácií. Komisia tiez uviedla, ze kartelová dohoda sa vztahovala na obdobie od 15. apríla 1988 do 11. mája 2004, úcast spolocností skupiny VA Tech na karteli sa vsak v období od decembra 2000 do apríla 2002 prerusila. ( [13]13 ) Na základe týchto záverov ulozila Komisia podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, rozlicné pokuty. 10. Predovsetkým v clánku 1 písm. m), q) a r) sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze spolocnosti Reyrolle, SEHV a Magrini sa zúcastnili na porusení príslusných pravidiel v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. V clánku 1 písm. p) a t) sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze spolocnosti Siemens Österreich a KEG sa zúcastnili na porusení v období od 20. septembra 1998 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004. V clánku 1 písm. n) sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze spolocnost Schneider sa zúcastnila na protiprávnom konaní v období od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000. 11. Podla clánku 2 sporného rozhodnutia ulozila Komisia za uvedené porusenia tieto pokuty: "... j) [Schneider]: 3600000 eur; k) [Schneider]: solidárne so spolocnostami [SEHV] a [Magrini]: 4500000 eur; l) [Reyrolle]: 22050000 eur, z ktorých (i) solidárne so spolocnostami [SEHV] a [Magrini]: 17500000 eur, a (ii) solidárne so spolocnostami [Siemens Österreich] a [KEG]: 12600000 eur." C - Súdne konanie na prvom stupni 12. V rámci rozhodovania o zalobách spolocností, ktoré tvorili súcast skupiny VA Tech, proti spornému rozhodnutiu zrusil Vseobecný súd, ako sa neskôr uvedie podrobnejsie, toto rozhodnutie predovsetkým v castiach, ktoré sa týkajú pokút ulozených zalobkyniam na prvom stupni, ( [14]14 ) a následne toto rozhodnutie zmenil pri výkone svojej neobmedzenej právomoci, pricom vo vztahu k rôznym pokutám stanovil aj výsky podielov, ktoré má kazdá spolocnost znásat v rámci vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi. ( [15]15 ) 13. Body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku z tohto dôvodu stanovujú: "2. Clánok 2 písm. j), k) a l) [sporného] rozhodnutia sa zrusuje. 3. Za porusenia konstatované v clánku 1 písm. m), p), q), r) a t) [sporného] rozhodnutia sa ukladajú tieto pokuty: -- spolocnostiam [SEHV] a [Magrini] solidárne so spolocnostou [Schneider]: 8100000 eur, -- spolocnosti [Reyrolle] solidárne so spolocnostami [Siemens Österreich], [KEG], [SEHV] a [Magrini]: 10350000 eur, -- spolocnosti [Reyrolle] solidárne so spolocnostami [Siemens Österreich] a [KEG]: 2250000 eur, -- spolocnosti [Reyrolle]: 9450000 eur." II - Konanie pred Súdnym dvorom 14. Podaním z 13. mája 2011 podala Komisia odvolanie vo veci C-231/11 P, pricom navrhla ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku. Samostatnými podaniami zo 17. mája 2011 podala spolocnost Reyrolle a rovnako spolocnosti SEHV a Magrini odvolanie vo veciach C-232/11 P a C-233/11 P, pricom navrhli ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku. 15. Uznesením z 1. júla 2011 predseda Súdneho dvora spojil vsetky tri veci na úcely písomnej a ústnej casti konania, ako aj na úcely vyhlásenia rozsudku. 16. Pojednávanie sa konalo 2. mája 2013. III - O odvolaní Komisie vo veci C-231/11 P 17. Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia sedem odvolacích dôvodov, ktoré majú vsetky, hoci z rôznych uhlov, spochybnit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd konstatoval, ze urcit vnútorné vztahy medzi spoludlzníkmi pokuty, ulozenej solidárne rôznym subjektom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prislúcha výlucne Komisii, a tiez v rozsahu, v akom Vseobecný súd vyvodil z uvedenej zásady konkrétne dôsledky a urcil príslusné podiely na sume pokuty vo vztahu k rôznym spolocnostiam, ktorým bola ulozená solidárna povinnost túto pokutu zaplatit. 18. Pred podrobnou analýzou jednotlivých odvolacích dôvodov Komisie treba strucne pripomenút základné body úvahy Vseobecného súdu v tých castiach rozsudku, ktoré sú predmetom odvolania, a potom sa zaoberat aj niektorými otázkami predbezného charakteru týkajúcimi sa predmetu a rozsahu odvolania, cize otázkami, ktorých riesenie môze mat vplyv na prípustnost odvolania a na jeho úcinnost. A - Napadnutý rozsudok 19. V bodoch 137 az 167 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vysvetluje dôvody, ktoré ho vedú k zruseniu sporného rozhodnutia v casti týkajúcej sa pokuty ulozenej zalobkyniam na prvom stupni. Konkrétnejsie, po tom, co Vseobecný súd preskúmal a potvrdil analýzu Komisie vo veci vymedzenia rôznych spolocností, ktorým mozno pripocítat za vinu konanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, ( [16]16 ) sa Vseobecný súd zaoberá problematikou výpoctu výsky pokuty, ktorá sa má týmto spolocnostiam ulozit. ( [17]17 ) V bodoch 150 a 151 napadnutého rozsudku vychádza Vseobecný súd zo súboru zásad, ktoré vyvodzuje z judikatúry, aby neskôr, v bodoch 153 az 159, rozviedol celý rad úvah týkajúcich sa solidarity vo vnútorných vztahoch medzi spoludlzníkmi. Odvolanie Komisie výslovne smeruje práve proti týmto úvahám. 20. Vseobecný súd najmä uvádza, ze zo zásady individuálnosti trestov a sankcií vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, len co bude pohladávka Komisie uspokojená. Na tieto úcely musí Komisia spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správanie podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na tomto správaní. Vseobecný súd okrem toho zastáva názor, ze pojem "solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút" je autonómnym pojmom práva Únie, ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele práva hospodárskej sútaze. ( [18]18 ) 21. V tejto súvislosti rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá viacerým podnikom, aby solidárne zaplatili urcitú pokutu, spôsobuje podla názoru Vseobecného súdu tie isté úcinky, aké sa z právneho hladiska vztahujú k právnemu rezimu platenia pokút v rámci práva hospodárskej sútaze, a to tak vo (vonkajsích) vztahoch medzi veritelmi a solidárnymi spoludlzníkmi, ako aj vo (vnútorných) vztahoch medzi solidárnymi spoludlzníkmi navzájom. Preto prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ( [19]19 ) stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci pokút, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku, pricom táto úloha nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy. ( [20]20 ) 22. Ak sa v rozhodnutí Komisie neuvádza, ci majú niektoré spolocnosti vzhladom na iné spolocnosti väcsiu mieru zodpovednosti za úcast podniku, ktorého sú alebo boli súcastou, na zistenom porusení v urcitom období, treba podla Vseobecného súdu dospiet k záveru, ze tieto spolocnosti majú rovnakú zodpovednost a ze podiel na sumách, na ktorých zaplatenie sú solidárne zaviazané, je z tohto dôvodu rovnaký. ( [21]21 ) 23. Po tomto vymedzení právneho rezimu solidárnych záväzkov týkajúcich sa pokút za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze Vseobecný súd vo vztahu k prejednávanej veci identifikuje v bodoch 161 az 165 napadnutého rozsudku tri dôvody nezákonnosti vztahujúce sa na postup Komisie pri stanovení pokút. ( [22]22 ) Vzhladom na skutocnost, ze Komisia porusila zásadu individuálnosti trestov a sankcií, Vseobecný súd ciastocne rusí clánok 2 sporného rozhodnutia, ako sa uvádza v bode 2 výroku rozsudku, citovanom v bode 13 vyssie. 24. Neskôr, v bodoch 236 az 264 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci upravuje sporné rozhodnutie. V tomto ohlade postacuje v tejto veci poznamenat, ze okrem stanovenia výsky pokút, ktoré majú zalobkyne na prvom stupni solidárne zaplatit Komisii, Vseobecný súd v bodoch 245, 247, 261 a 263 konkrétne urcil podiel na sume pokuty, ktorý musí znásat kazdá spolocnost v rámci vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi. Vseobecný súd pri tomto rozdelení výslovne vychádzal zo svojich úvah uvedených v bodoch 158 a 159 napadnutého rozsudku (ktoré sú zhrnuté v bode 22 vyssie), pricom stanovil, ze pri neexistencii údajov v spornom rozhodnutí týkajúcich sa miery zodpovednosti kazdej spolocnosti musia spolocnosti, ktoré súd zaväzuje na solidárne zaplatenie pokuty, prispiet rovnakým dielom. B - O predmete odvolania 25. Komisia vo svojom podaní výslovne uvádza, ze odvolanie, ktoré podáva, smeruje výlucne proti bodom 153 az 159 napadnutého rozsudku (ktoré sú zhrnuté v bodoch 20 az 22 vyssie), ako aj proti následnému stanoveniu výsky podielu na pokute, ktorý musí kazdá spolocnost znásat vo vnútorných vztahoch medzi solidárnymi spoludlzníkmi a ktoré Vseobecný súd urcil na základe uvedených úvah v bodoch 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku. Skutocnost, ze Komisia obmedzila svoje odvolanie na uvedené dva aspekty napadnutého rozsudku, napokon potvrdzuje znenie jej návrhov. ( [23]23 ) 26. Treba vsak konstatovat, co napokon pripústa samotná Komisia, ze ani úvahy týkajúce sa právnej úpravy vnútornej solidarity uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku, ani dôsledky, ktoré Vseobecný súd vyvodzuje z uvedených úvah v bodoch 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku na úcel opätovného stanovenia pokút v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci, sa do výroku napadnutého rozsudku formálne nepremietli. Ako totiz vyplýva z bodu 13 vyssie, výrok napadnutého rozsudku neobsahuje nijaký výslovný odkaz týkajúci sa stanovenia výsky podielu na pokute, ktorý musí znásat kazdá spolocnost zaviazaná Vseobecným súdom na solidárne zaplatenie pokuty. 27. Okrem toho úvahy Vseobecného súdu v bodoch 153 az 159 nie sú podla môjho názoru ani priamym základom ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia, ktoré Vseobecný súd vyhlásil v bode 2 výroku rozsudku. Tri dôvody nezákonnosti, ktoré Vseobecný súd konstatoval v bodoch 161 az 165 napadnutého rozsudku ( [24]24 ) a ktoré Komisia vo svojom odvolaní nenapadla, sa týkajú porusenia zásady individuálnosti trestov vo vztahu k otázkam súvisiacim s vonkajsím aspektom solidarity spolocností, ktoré súd zaviazal na zaplatenie pokuty, teda ich zodpovednosti za zaplatenie pokuty Komisii, a nie problematiky vnútorných vztahov medzi týmito spolocnostami, ktoré sú v postavení solidárnych spoludlzníkov pokuty. ( [25]25 ) Hoci, ako sa podrobnejsie uvádza dalej, dané úvahy s urcitostou predstavujú základ stanovenia konkrétnych podielov Vseobecným súdom v bodoch 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku, poznámky uvedené v bodoch 153 az 159 tohto rozsudku predstavujú podla vsetkého urcitý druh obiter dictum v rámci analýzy Vseobecného súdu, ktorá vedie k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia, vyhlásenému v bode 2 výroku napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu nezastávam názor Komisie, podla ktorej uvedené úvahy predstavujú hlavné dôvody, ktoré sú základom predmetného ciastocného zrusenia sporného rozhodnutia, a to nezávisle od skutocnosti, ze Vseobecný súd v bode 160 napadnutého rozsudku vytýka Komisii, ze nezohladnuje "zásady uvedené vyssie". 28. S ohladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze aj v prípade, ak by Súdny dvor plne vyhovel odvolaniu Komisie a zrusit by tak tie body rozsudku, proti ktorým odvolanie smeruje, výrok rozsudku by sa v kazdom prípade formálne nezmenil. Situácia tohto druhu vyvoláva rad otázok, ktoré si zaslúzia hlbsiu analýzu. 1. O nevyhnutnosti existencie záujmu na konaní na strane Komisie vo vztahu k odvolaniu 29. Po prvé v prípade, ak odvolatel nemôze prostredníctvom svojho odvolania reálne dosiahnut zrusenie výroku napadnutého rozsudku, vzniká otázka o jeho záujme na konaní vo vztahu k samotnému odvolaniu. V tejto súvislosti vsak nemôzem prehliadnut skutocnost, ze judikatúra vôbec nie je jednoznacná, pokial ide o otázku, ci je, alebo nie je nevyhnutné, aby institúcia alebo vseobecnejsie privilegovaní odvolatelia, akým je Komisia, preukazovali existenciu záujmu na podaní odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu na Súdny dvor. 30. Z prvého smerovania judikatúry, ktoré pôvodne vedie k rozsudku vo veci Anic Partecipazioni ( [26]26 ), nesporne vyplýva, ze bez ohladu na skutocnost, ci boli, alebo neboli úcastníkom konania na prvom stupni, "institúcie Spolocenstva nemusia... preukazovat nijaký záujem, aby mohli podat odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna" ( [27]27 ). Túto zásadu, ktorej základ vedie k ustanoveniu clánku 56 tretieho odseku Protokolu o statúte Súdneho dvora Európskej únie, ( [28]28 ) Súdny dvor výslovne prebral vo svojich dalsích rozsudkoch, ( [29]29 ) z ktorých jeden vyhlásila velká komora. ( [30]30 ) 31. Napriek tomu Súdny dvor v rôznych iných rozsudkoch v rámci rozhodovania o odvolaní proti rozsudku Vseobecného súdu analyzoval existenciu potrebného záujmu na konaní na strane privilegovaných odvolatelov, pricom najmä vo vztahu ku Komisii dospel dokonca k rozhodnutiu o vyhlásení ciastocnej neprípustnosti niektorých odvolaní z dôvodu nedostatku záujmu tejto institúcie na konaní. ( [31]31 ) 32. Medzi uvedenými dvoma smerovaniami judikatúry sa priklánam k prvému. Jednak sa mi javí, ze rozsudky, ktoré vedú k tomuto smerovaniu, predstavovali, na rozdiel od rozsudkov vedúcich k druhému smerovaniu, jasnú volbu Súdneho dvora, volbu, ktorú neskôr potvrdil rozsudok velkej komory. Tiez zastávam názor, ze obdobne, ako sa stanovuje v prípade zaloby o neplatnost, ktorú môzu podla ustálenej judikatúry podat privilegovaní zalobcovia bez toho, aby museli preukázat záujem na konaní, ( [32]32 ) zvýhodnené zaobchádzanie s týmito subjektmi v prípade odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu môze mat zmysel vzhladom na osobitné postavenie týchto subjektov v rámci právneho poriadku Únie, ktoré môze odôvodnit skutocnost, ze v ich prospech sa priznáva aktívna legitimácia odvolat sa nezávisle od preukázania vlastného záujmu na konaní. ( [33]33 ) 33. Tento dôvod sa napokon premieta v ustanoveniach clánku 56 druhého a tretieho odseku Protokolu o statúte Súdneho dvora Európskej únie, ktoré institúciám Únie a clenským státom zabezpecujú výnimku z podmienok odvolania s cielom ulahcit im podanie tohto opravného prostriedku. To vsak neznamená, ako sa napokon uvádza v nasledujúcom bode, ze títo odvolatelia majú neobmedzenú moznost podávat odvolania na Súdnom dvore proti rozsudkom Vseobecného súdu. ( [34]34 ) 2. O úcinkoch prípadného vyhovenia odvolaniu na výrok napadnutého rozsudku 34. Po druhé, a bez ohladu na problematiku týkajúcu sa záujmu na konaní, si treba v prípade, ako je ten, ktorý je uvedený v bode 28 vyssie, polozit otázku, v akom rozsahu je mozné podat odvolanie, aj ked v postavení privilegovaného odvolatela, ktorého cielom je zrusenie castí odôvodnenia rozsudku, bez toho, aby toto zrusenie malo formálny vplyv na výrok rozsudku. Na jednej strane treba podla judikatúry odvolanie proti bodom odôvodnenia, ktoré nemajú vplyv na výrok napadnutého rozsudku, zamietnut ako neúcinné. ( [35]35 ) Napokon práve z toho hladiska, aby sa predislo podávaniam odvolaní, ktorých jediným predmetom je napadnutie odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu, sa navrhol clánok 169 nového Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. ( [36]36 ) Na druhej strane judikatúra pripústa v rámci velmi úzko vymedzených hraníc moznost navrhnút Súdnemu dvoru, aby upravil odôvodnenie rozsudku. ( [37]37 ) 35. Domnievam sa vsak, ze v prejednávanej veci nie je mozné usudzovat, ze odvolanie smeruje proti bodom odôvodnenia, ktoré nemajú vplyv na výrok napadnutého rozsudku. Aj ked odvolanie Komisie smeruje, ako sa uvádza v bode 25 vyssie, výlucne proti právnym úvahám nachádzajúcim sa v odôvodnení rozsudku a tiez proti príslusným dôsledkom, ktoré Vseobecný súd z týchto úvah v konkrétnom prípade vyvodil - úvahám a dôsledkom, ktoré sa výslovne nepremietajú do výroku napadnutého rozsudku, s tým, ze vyhovenie odvolaniu by neviedlo nevyhnutne k formálnej zmene tohto výroku -, v kazdom prípade zastávam názor, ze tieto úvahy, ako aj príslusné dôsledky, hoci nie sú výslovne vyjadrené vo výroku rozsudku, predstavujú neoddelitelnú súcast právneho riesenia uplatneného v napadnutom rozsudku, ( [38]38 ) a preto sú nevyhnutným prvkom chápania a výkladu tohto rozsudku a najmä jeho výroku. 36. V prípade, ze výrok rozsudku v bode 3 nariaduje, ze rôznym spolocnostiam sa "solidárne" ukladajú pokuty - vo výskach, ktoré nanovo stanovil Vseobecný súd -, tento výrok sa nemôze vykladat oddelene od ustanovení bodov 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd urcil pomernú cast, ktorú má kazdá spolocnost, ktorá je solidárnou dlzníckou, znásat v rámci vnútorných vztahov s ostatnými solidárnymi spoludlzníkmi. Aj ked výrok v prejednávanej veci neobsahuje výslovný odkaz na rozdelenie pokuty medzi solidárnych dlzníkov navzájom, solidárna zodpovednost spolocností, ktorú tu Vseobecný súd konstatuje, sa musí chápat s ohladom na ustanovenia uvedených bodov napadnutého rozsudku, ktorých výslovným a nevyhnutným základom sú napokon právne úvahy Vseobecného súdu uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku a z tohto dôvodu sú od nich neoddelitelné. 37. V tomto ohlade je tiez významné pripomenút judikatúru, z ktorej vyplýva, ze výrok rozsudku treba vykladat so zretelom na odôvodnenie, z ktorého vychádza a ktoré predstavuje jeho potrebnú oporu v tom zmysle, ze odôvodnenie je nevyhnutné na urcenie presného významu toho, co sa vyhlasuje vo výroku. ( [39]39 ) 38. Judikatúra napokon tiez stanovuje, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré predstavuje nevyhnutný základ jeho výroku, s tým, ze je od výroku neoddelitelné, nadobúda právnu silu rozhodnutej veci ( [40]40 ) a Komisia je povinná odôvodnenie respektovat, kedze je nevyhnutné na urcenie presného významu výroku rozsudku. ( [41]41 ) Z tohto dôvodu, ako upozornila Komisia, môzu casti napadnutého rozsudku, ktoré sú predmetom jej odvolania a týkajú sa jej právomoci urcit vnútorné vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty, nadobudnút právoplatnost a zaväzovat Komisiu pri jej budúcom praktickom uplatnovaní sankcného rezimu v oblasti hospodárskej sútaze. 39. Na záver som s ohladom na predchádzajúce úvahy dospel k názoru, ze odvolanie Komisie je prípustné, ale je neúcinné ( [42]42 ) v casti, v ktorej sa navrhuje zrusit bod 2 výroku napadnutého rozsudku. Ako sa uvádza v bode 27 vyssie, úvahy uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolanie výslovne smeruje, nie sú základom zrusenia clánku 2 sporného rozhodnutia, takze aj v prípade, ak by Súdny dvor vyhovel odvolaniu Komisie a zrusil uvedené body rozsudku, nemalo by to nijaký vplyv na bod 2 výroku tohto rozsudku. 40. Naopak sa domnievam, ze odvolanie Komisie je prípustné a úcinné v tej casti, v ktorej sa navrhuje zrusit bod 3 výroku napadnutého rozsudku. Ako totiz vyplýva z bodov 35 az 38 vyssie, prípadné kladné rozhodnutie Súdneho dvora o tomto návrhu a následné zrusenie ustanovení, prostredníctvom ktorých Vseobecný súd urcil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci podiely na sume pokuty, by malo vplyv na výklad presného významu toho, co Vseobecný súd vyhlásil v bode 3 výroku napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze subsidiárny návrh Komisie smerujúci k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa v bodoch 153 az 159 uvádza, ze urcit pomerné sumy pokuty, ktoré majú zaplatit solidárni spoludlzníci, prislúcha tejto institúcii, je tiez prípustný a úcinný, kedze toto tvrdenie predstavuje nevyhnutný a neoddelitelný základ stanovenia daných súm v bode 3 výroku rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje. 41. Z uvedeného vyplýva, ze v dalsom texte sa analýza odvolania Komisie obmedzí na tieto dva aspekty, cize na stanovenie podielov na pokute Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci a na právne úvahy uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom tieto úvahy predstavujú nevyhnutný a neoddelitelný základ uvedeného stanovenia podielov. C - O podstate odvolania 1. O prvom odvolacom dôvode, týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 23 nariadenia c. 1/2003 vo veci príslusného rozsahu právomocí Komisie a vnútrostátnych súdov 42. Podla názoru Komisie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade clánku 23 nariadenia c. 1/2003, kedze tým, ze v napadnutom rozsudku stanovil, ze Komisia má urcovat príslusné pomerné sumy pre solidárnych spoludlzníkov týkajúce sa zaplatenia pokuty, ktorá sa im ulozila za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, jej Vseobecný súd priznal právomoci a nariadil povinnosti, ktoré podla Komisie presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na úcel stíhania porusenia týchto pravidiel, cím poskodil právne systémy clenských státov. Urcovanie vnútorných vztahov medzi spoludlzníkmi vrátane ich prípadných vzájomných regresných nárokov patrí podla Komisie do rozsahu pôsobnosti práva clenských státov a na riesenie príslusných sporov by boli z tohto dôvodu príslusné vnútrostátne súdy. 43. Prvý odvolací dôvod v prejednávanej veci otvára problematiku týkajúcu sa rozdelenia právomocí medzi orgány Únie, konkrétne Komisiu, a clenské státy, konkrétne vnútrostátne súdy, ako aj problematiku týkajúcu sa príslusného rozsahu pôsobnosti práva Únie a práva clenských státov. 44. V tomto ohlade je uzitocné pripomenút, ako sa uz uviedlo v bodoch 21 a 22 vyssie, ze Vseobecný súd na základe svojich úvah uvedených v bodoch 153 az 156 napadnutého rozsudku potvrdil v bode 157 tohto rozsudku, ze je výlucne úlohou Komisie, aby v rozsahu výkonu svojej právomoci ukladala pokuty podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, stanovila príslusné pomerné sumy pre rôzne spolocnosti, ktoré súd zaviazal na solidárne zaplatenie pokuty, kedze sú súcastou toho istého podniku, a ze touto úlohou nie je mozné poverit vnútrostátne súdy. Z bodov 158 a 159 napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze ak v rozhodnutí Komisie neexistuje údaj, podla ktorého sú urcité spolocnosti zodpovedné vo väcsej miere nez iné, je potrebné predpokladat, ze majú rovnakú zodpovednost a v dôsledku toho aj rovnaký podiel na sumách pokút, ktoré im boli ulozené ako solidárnym spoludlzníckam. 45. S ohladom na uvedené musím predbezne konstatovat, ze hoci Komisia uvádza vo svojom odvolaní pri niekolkých prílezitostiach, ze Vseobecný súd jej ulozil "povinnost" stanovit vztahy vnútornej solidarity medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty, ( [43]43 ) formulácie rozsudku Vseobecného súdu nie sú, pokial ide o to, ci sa v tejto veci ukladá, alebo neukladá skutocná povinnost, úplne jasné. Napriek tomu, ze ustanovenie v bode 153 ( [44]44 ) zrejme predpokladá existenciu tejto povinnosti, pouzitie výrazu "prislúcha Komisii" ( [45]45 ) v bode 157 neriesi pochybnosti o zámere Vseobecného súdu ulozit tejto institúcii skutocnú povinnost, o to viac, ze v kazdom prípade v systéme navrhnutom Vseobecným súdom nevykonanie tejto právomoci podla vsetkého nevedie k zruseniu rozhodnutia, ale skôr k automatickému uplatneniu pravidla, podla ktorého sa predpokladá, ze zodpovednost (a teda podiel na sumách pokuty) sa rozdeluje medzi spoludlzníkov rovnakým dielom. 46. Vzhladom na uvedené niet pochýb, ze v systéme koncipovanom Vseobecným súdom sa Komisii priznáva výlucná právomoc stanovit tieto podiely, s tým dôsledkom, ze sa v tejto veci vylucuje právomoc vnútrostátnych súdov. Okrem toho táto právomoc sa v uvedenom systéme môze v zásade vykonávat v kazdom prípade, v ktorom Komisia ulozí viacerým subjektom solidárnu povinnost zaplatit pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom nevykonanie tejto právomoci vedie k uplatneniu pravidla o rozdelení zodpovednosti a pokuty rovnakým dielom. 47. Prvý odvolací dôvod treba analyzovat so zretelom na uvedené súvislosti. a) O právomoci Komisie 48. Treba predovsetkým pripomenút, ze podla zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na nu preniesli clenské státy v zmluvách na dosiahnutie cielov v nich vymedzených (clánok 5 ods. 2 prvá veta ZEÚ). Právomoci, ktoré na Úniu neboli Zmluvami prenesené, zostávajú právomocami clenských státov (clánok 4 ods. 1 a clánok 5 ods. 2 druhá veta ZEÚ). Predovsetkým podla clánku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ má Únia výlucnú právomoc, pokial ide o ustanovenie pravidiel hospodárskej sútaze potrebných na fungovanie vnútorného trhu. 49. Výkon právomocí Únie sa zakladá na zásade proporcionality, podla ktorej neprekracuje obsah a forma cinnosti Únie rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie cielov zmlúv. Institúcie Únie sú povinné túto zásadu uplatnovat (clánok 5 ods. 4 ZEÚ). Okrem toho kazdá institúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené Zmluvami (clánok 13 ods. 2 prvá veta ZEÚ). 50. Právnym základom právomoci prenesenej na Komisiu ukladat sankcie za porusenie právnych predpisov Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze je clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý bol prijatý na základe clánku 103 ZFEÚ (predtým clánok 83 ES). Z odseku 2 písm. a) tohto clánku vyplýva, ze právomoc ukladat pokuty prenesená na Úniu má za úlohu zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v ustanoveniach ZFEÚ o hospodárskej sútazi. Súdny dvor okrem toho vysvetlil, ze úcelom uvedeného ustanovenia je najmä zabezpecenie efektivity kontroly kartelov a zneuzitia dominantného postavenia. ( [46]46 ) 51. Právomoc ukladat pokuty podnikom, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porusujú clánky 101 a 102 ZFEÚ, je pôvodnou právomocou Komisie, ktorá jej vyplýva z ustanovení Zmluvy. ( [47]47 ) Táto právomoc predstavuje jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Únie, ( [48]48 ) ako aj jej úlohu institúcie zodpovednej za vykonávanie a smerovanie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [49]49 ) 52. Najmä oprávnenie Komisie solidárne zaviazat subjekty, ktoré sa v rámci hospodárskej jednotky predstavujúcej podnik priamo alebo nepriamo zúcastnili na porusení súvisiacom so zaplatením pokuty, nestanovuje výslovne nijaké pravidlo Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Toto oprávnenie vsak priznala Komisii judikatúra, kedze mechanizmus solidarity predstavuje doplnujúci právny nástroj z hladiska potreby zarucit efektivitu cinnosti Komisie zameranej na zabezpecenie úcinnosti vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ako aj potlácania ich porusovania. ( [50]50 ) Tým, ze mechanizmus solidarity rozsiruje okruh osôb, od ktorých môze Komisia ziadat zaplatenie pokuty v plnej výske, podporuje úcinné vymáhanie sankcie, kedze znizuje riziko platobnej neschopnosti a podvodných transakcií, ktorých cielom je vyhnút sa zaplateniu pokuty, a teda sa podiela, ako sa napokon uvádza v bode 151 napadnutého rozsudku, na odstrasujúcom úcinku, ktorý má zaistit, aby podniky dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze Únie. ( [51]51 ) 53. Právomoc ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie viacerým subjektom patriacim k rovnakému podniku, s tým, ze sa týmto subjektom ulozí vzájomný (vonkajsí) záväzok solidarity, patrí podla môjho názoru nepochybne do rozsahu sankcnej právomoci Komisie, ako ju stanovuje clánok 103 ods. 2 písm. a) ZFEÚ a konkretizuje clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, co sa ostatne v prejednávanej veci nespochybnuje. 54. Pokial ide osobitne o urcenie tzv. vztahov vnútornej solidarity, konstatujem, ze ani zo znenia, ani z významu clánku 103 ods. 2 písm. a) ZFEÚ a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 nevyplýva nijaká skutocnost, ktorá by bránila Komisii v rámci výkonu jej právomoci ukladat pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, stanovit podiel sumy pokuty, ktorý musí znásat kazdý spoludlzník zaviazaný solidárne na zaplatenie pokuty, a to v rozsahu, v akom to Komisia uzná za potrebné v konkrétnom prípade, aby sa zabezpecilo dosiahnutie úcelu, ktorý výkon právomoci ukladat sankcie sleduje, teda zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v ustanoveniach práva Únie o hospodárskej sútazi. Z tohto dôvodu a do tej miery, pokial je to nevyhnutné na splnenie uvedeného úcelu, nie je podla môjho názoru mozné v abstraktnej rovine popriet právomoc Komisie stanovit vnútorné rozdelenie pokuty medzi solidárnych spoludlzníkov v rámci jej právomoci ukladat sankcie. ( [52]52 ) 55. Naopak, v niektorých prípadoch je stanovenie pomernej sumy pre dlzníkov solidárne zaviazaných na zaplatenie pokuty podla môjho názoru nevyhnutné vzhladom na poziadavky týkajúce sa dodrziavania zásad, akými sú zásada právnej istoty alebo zásada individuálnosti trestov, ako napríklad v prípade - ktorý sa podrobnejsie analyzuje v rámci tretieho odvolacieho dôvodu ( [53]53 ) -, ked hospodárska jednotka, ktorá sa dopustila porusenia, v okamihu prijatia rozhodnutia uz neexistuje vo forme, v akej existovala v case, kedy prislo k protiprávnemu konaniu. a zámerom Komisie je ulozit v rámci svojej volnej úvahy sankciu za toto porusenie solidárne právnickým osobám, ktoré uz nie sú hospodársky, organizacne ani právne previazané spôsobom, ktorý by zakladal ich príslusnost k rovnakému podniku podla práva hospodárskej sútaze. 56. Vzhladom na uvedené vsak podla môjho názoru nie je mozné predpokladat, ze by Komisii prislúchalo stanovit vnútorné vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty systematickým spôsobom, a este nepravdepodobnejsie je, ze by mala v tejto súvislosti nejakú povinnost. Za bezných okolností a s výnimkou specifických prípadov nemá toto stanovenie obdobný význam ako urcenie zodpovednosti opísané v bode 52 vyssie, ktoré je dôvodom na nastolenie väzieb vonkajsej solidarity. Ak totiz niektorá zo solidárne zaviazaných osôb, ktoré tvoria podnik, pokutu zaplatí a v konkrétnom prípade sa tak zabezpecilo vymozenie sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, úcel zarucit úcinnost vykonávania týchto pravidiel a odstrasit od budúcich porusení, ktorý patrí k právomoci ukladat sankcie prenesenej na Komisiu, bol zvycajne splnený, s tým dôsledkom, ze stanovenie vztahov vnútornej solidarity medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty nie je zrejme na splnenie tohto úcelu vo vseobecnosti potrebné. 57. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze Únie, ako uvádza ustálená judikatúra, sa týka cinnosti podnikov, ( [54]54 ) ktorým sú pravidlá hospodárskej sútaze Únie adresované. Tieto pravidlá preto v zásade neupravujú vztahy medzi subjektmi, ktoré podnik tvoria. 58. Z praktického hladiska treba okrem toho poznamenat, ze stanovenie vseobecnej povinnosti Komisie urcit v kazdom prípade podiel zodpovednosti právnických osôb, ktoré sú súcastou hospodárskej jednotky konajúcej v rozpore s pravidlami, solidárne zaviazaných na zaplatenie príslusnej pokuty by mohlo výrazne spomalit vysetrovanie Komisie a ohrozit úcinnost vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ( [55]55 ) ktorá je, ako sa uviedlo v bode 52 vyssie, úcelom právneho nástroja solidarity. 59. Z tohto dôvodu som dospel k záveru, ze nie je mozné v abstraktnej rovine popriet skutocnost, ze Komisia v rámci výkonu svojej právomoci ukladat sankcie môze stanovit, ako sa pokuta rozdelí medzi solidárnych dlzníkov navzájom (tzv. vztahy vnútornej solidarity). V rozsahu, v akom je cinnost Komisie v rámci výkonu tejto právomoci, ktorú na nu preniesli Zmluvy, viazaná podla uvedenej zásady proporcionality tým, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela, ktorý sa s touto právomocou spája, vsak Komisia môze stanovit vztahy vnútornej solidarity medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty výlucne do tej miery, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela, cize ciela zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v ustanoveniach Únie týkajúcich sa hospodárskej sútaze. Prislúcha Komisii, aby podla povahy jednotlivých prípadov zhodnotila potrebu vykonat túto právomoc, s výnimkou prípadov, ako je ten, ktorý je uvedený v bode 55 vyssie, a neskôr podrobne analyzovaný v bodoch 83 a nasl., ked je výkon tejto právomoci nevyhnutný. 60. Podla môjho názoru z uvedeného vyplýva, ze nie je mozné súhlasit s tvrdením Komisie, ktorá úplne popiera existenciu svojej právomoci tohto druhu, nie je vsak ani mozné konstatovat, ako vyplýva z bodov 153 az 159 napadnutého rozsudku, ze Komisii vseobecne prislúcha stanovit podiel sumy pre solidárnych spoludlzníkov zaviazaných na zaplatenie pokuty. b) O právomoci vnútrostátnych súdov 61. Pokial ide o rozsah právomoci vnútrostátnych súdov, treba konstatovat, ze na základe právomocí, ktoré na ne prenásajú vnútrostátne právne predpisy, môzu tieto súdy v rámci vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze Únie zasahovat rôznym spôsobom. ( [56]56 ) Na vnútrostátne súdy sa mozno obrátit, aby uplatnili uvedené pravidlá v súkromnoprávnych sporoch, ale môzu zasiahnut aj ako orgán zodpovedný za vykonávanie týchto pravidiel vo verejnom záujme alebo ako súd príslusný na preskúmavanie správnych rozhodnutí. 62. Osobitná funkcia vnútrostátnych súdov v rámci vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze Únie vsak spocíva v ochrane subjektívnych práv, ktoré tieto pravidlá zarucujú v súkromnoprávnych sporoch. ( [57]57 ) Vnútrostátne súdy majú v tomto ohlade doplnkovú úlohu, ktorá sa odlisuje od úlohy spocívajúcej vo vykonávaní pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze v rámci správneho konania a vo verejnom záujme. ( [58]58 ) 63. Na úvod konstatujem, ze prístup Vseobecného súdu uplatnený v napadnutom rozsudku, ( [59]59 ) ako aj prístup Komisie v jej odvolaní vychádzajú z myslienky, ze existuje výlucná právomoc stanovit podiel sumy pokuty pre kazdého solidárneho spoludlzníka, ktorá podla Vseobecného súdu prislúcha Komisii, ale podla Komisie ide o právomoc vnútrostátnych súdov. Nevidím vsak nijaký dôvod, pre ktorý by si bolo nevyhnutne potrebné osvojit prístup smerujúci k tomu, aby sa urcitému orgánu stanovila výlucná právomoc, ktorá nepripústa moznost, ze túto právomoc by mohol mat iný orgán. Naopak, v tejto súvislosti poznamenávam, ze systém vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze sa zakladá - o to viac po modernizácii vykonávania týchto pravidiel prostredníctvom nariadenia c. 1/2003 - na systéme spolocne uplatnovaných a paralelných právomocí Komisie a vnútrostátnych orgánov clenských státov (vrátane vnútrostátnych súdov). ( [60]60 ) 64. Z tohto pohladu preto usudzujem, ze v rozsahu, v akom sa vec prejednávaná pred vnútrostátnym súdom týka riesenia problematiky súvisiacej so vztahmi vnútornej solidarity vo vztahu k zaplateniu pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ktorá vedie k potrebe chránit subjektívne práva spoludlzníka, mozno predpokladat, ze vnútrostátny súd je príslusný na rozhodnutie o tejto problematike, za predpokladu, ze sa nou uz v rámci svojej príslusnosti v uvedenej veci nezaoberala Komisia. 65. V tomto bode treba napokon objasnit, ci - a na akom základe - disponuje solidárny spoludlzník, ktorý zaplatil Komisii pokutu v plnej výske, subjektívnym právom vo vztahu k ostatným spoludlzníkom týkajúcim sa regresného nároku, pokial ide o ich pomerné casti na pokute, ktoré môze v prípade, ze sa otázkou vnútornej solidarity nezaoberala Komisia, uplatnit pred vnútrostátnym súdom. 66. V tejto súvislosti vopred uvádzam, ze súhlasím s tvrdením Vseobecného súdu v bode 155 napadnutého rozsudku, kde sa uvádza, ze "pojem 'solidárna zodpovednost za zaplatenie pokút` je autonómnym pojmom (práva Únie), ktorý je potrebné vykladat s odkazom na ciele a systém práva hospodárskej sútaze, na ktorých sa podiela". Z mojich úvah v bodoch 52 az 59 vyssie napokon jednoznacne vyplýva, ze pojem solidarita treba vykladat s ohladom na tieto ciele a tento systém. ( [61]61 ) 67. Bez ohladu na uvedené vsak treba konstatovat, ze rozhodnutie Komisie, ktoré spolocne solidárne zaväzuje viaceré subjekty na zaplatenie pokuty, má nepochybne niektoré právne úcinky, ktoré by mohli medzi týmito subjektmi zakladat dlznícke alebo veritelské vztahy. Rozhodnutie Komisie naozaj zakladá spolocnú a nerozdielnu povinnost vsetkých týchto subjektov zaplatit pokutu. Zaplatenie celej výsky pokuty jedným z uvedených subjektov, ktorému sa táto pokuta ulozila spolocne s ostatnými subjektmi, zbavuje vsetkých ostatných spoludlzníkov záväzku voci Komisii a vedie k vzniku regresného nároku v prospech spoludlzníka, ktorý zaplatil. Vznik tohto nároku je podla môjho názoru logickým dôsledkom skutocnosti, ze jeden subjekt zaplatil dlh, ktorý ho zatazoval spolocne a nerozdielne s inými subjektmi, ktorým sa daná pokuta ulozila za rovnaké jednotné nedovolené správanie, ktorým sa dopustili porusenia právnych predpisov Únie (konkrétne predpisov o hospodárskej sútazi). 68. Tento regresný nárok sa vsak podla môjho názoru nemôze vymedzit ako nárok, ktorý jednotlivcom priznáva právo Únie, ktorého súdnu ochranu musia podla judikatúry Súdneho dvora súdy zarucit. ( [62]62 ) Nevidím v skutocnosti nic, co by ma priviedlo k predpokladu, ze pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze priamo priznávajú solidárnemu spoludlzníkovi nárok na vyplatenie podielov ostatných spoludlzníkov na pokute, ktorú v celej výske zaplatil prvý uvedený spoludlzník. Podla mna ide zrejme skôr o jednoduchú pohladávku vyplývajúcu z vykonania záväzku, pricom ten naozaj vyplýva z aktu Únie, ktorý zatazuje spolocne viac subjektov. Existenciu a uplatnenie tejto pohladávky preto podla môjho názoru neupravuje právo Únie, ale patria do pôsobnosti vnútrostátneho práva. 69. Bude teda úlohou vnútrostátneho súdu, na ktorom sa regresný nárok uplatnil zalobou, aby podla pravidiel vlastného vnútrostátneho práva stanovil podmienky prípadnej existencie regresného nároku v prospech solidárneho spoludlzníka, ktorý zaplatil pokutu v plnej výske, a tiez aby pouzil príslusné hmotnoprávne a procesné pravidlá potrebné na výkon daného nároku. V rámci výkonu tejto právomoci môze vnútrostátny súd nepochybne, pokial je to nevyhnutné, vyuzit nástroje spolupráce s Komisiou, ktoré mu dáva k dispozícii nariadenie c. 1/2003. 70. Vnútrostátny súd môze zjavne urcit regresný nárok spoludlzníka, a teda stanovit vnútorné vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty iba v tom rozsahu, v akom toto urcenie nevykonala predtým Komisia v rámci výkonu svojich právomocí podla kritéria uvedeného v bode 59 vyssie. V prípade, ze rozhodla Komisia, úloha vnútrostátneho súdu sa obmedzí na výkon rozhodnutia. c) Záver v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom 71. Na záver konstatujem, ze pokial ide o prejednávanú vec, zo vsetkého, co bolo uvedené, podla môjho názoru vyplýva, ze v rozsahu, v akom Vseobecný súd v bode 157 napadnutého rozsudku uviedol, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm pokuty, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, a ze táto úloha nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Konkrétnymi dôsledkami tohto pochybenia sa budem zaoberat v bode 125 a nasl. nizsie. 2. O tretom a siedmom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia pri výklade zásady individuálnosti trestov a sankcií, respektíve zásady zodpovednosti podnikov za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, cím bola dotknutá právomoc Komisie urcit subjekty, ktorým sa má pripísat zodpovednost za porusenie 72. Po objasnení problematiky týkajúcej sa právomoci, ktorá má logicky predbezný charakter vo vztahu k dalsím otázkam, je v tejto chvíli podla môjho názoru vhodné preskúmat tretí odvolací dôvod Komisie a spolocne s ním siedmy odvolací dôvod, ktorý sa mi javí ako dodatok k tretiemu dôvodu. Tieto odvolacie dôvody so sebou prinásajú niektoré zásadné otázky, ktoré treba podla mna analyzovat skôr, ako sa budem zaoberat ostatnými odvolacími dôvodmi. 73. Tretím odvolacím dôvodom Komisia poukazuje na skutocnost, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked predpokladal, ze zo zásady individuálnosti trestov a sankcií vyplýva, ze kazdý adresát rozhodnutia, ktoré ho zaväzuje na solidárne zaplatenie pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má mat moznost vyvodit z tohto rozhodnutia podiel sumy pokuty, ktorý musí znásat vo vnútorných vztahoch so solidárnymi spoludlzníkmi po tom, co sa uskutocnila platba v prospech Komisie. Stanovenie individuálnej zodpovednosti kazdej spolocnosti, ktoré je základom urcenia pomerných súm pre kazdého solidárneho spoludlzníka, t. j. povinnosti, ktorú Vseobecný súd priznal Komisii, je podla názoru tejto institúcie nezlucitelné s pojmom podnikatel ako adresátom zákazov uvedených v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ a ako zodpovedným subjektom za porusenie týchto zákazov. Siedmym odvolacím dôvodom Komisia namieta, ze povinnost, ktorú jej priznal Vseobecný súd, tiez neoprávnene zasahuje do jej právomoci urcit subjekty vnútri podniku, ktorým sa má pripísat zodpovednost za porusenie. 74. Predovsetkým treba pripomenút, ze zásada individuálnosti trestov a sankcií, ktorou Vseobecný súd, ako vyplýva z bodu 20 vyssie, v bode 153 napadnutého rozsudku odôvodnil potrebu, aby Komisia stanovila podiel sumy kazdej spolocnosti, ktorá je spoludlzníckou z hladiska zaplatenia pokuty, je dôsledkom zásady osobnej zodpovednosti a spolu s touto zásadou predstavuje základnú záruku trestného práva, ktorá obmedzuje výkon ius puniendi orgánov verejnej moci. ( [63]63 ) Tieto zásady sa uplatnujú v oblasti práva hospodárskej sútaze aj vo vztahu k právnickým osobám, ( [64]64 ) a to vzhladom na "takmer trestnoprávny" charakter sankcií, ktoré môze ulozit Komisia v rámci postihovania protisútazných správaní. ( [65]65 ) 75. Najmä na základe zásady osobnej zodpovednosti, ktorá je zasa dôsledkom zásady zavinenia, ( [66]66 ) je kazdý zodpovedný len za vlastné konanie. ( [67]67 ) Konkrétnejsie, podla zásady individuálnosti trestov a sankcií mozno niekomu ulozit sankciu výlucne za skutky, ktoré sa danej osobe individuálne pripisujú. ( [68]68 ) Z tohto dôvodu môze na základe uvedenej zásady podliehat sankcii iba páchatel príslusného porusenia, ( [69]69 ) cize sankciou nie je mozné postihnút inú osobu. ( [70]70 ) 76. Okrem toho, ako som uviedol v bode 57 vyssie, právo hospodárskej sútaze Únie sa týka cinnosti podnikov. Podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania. ( [71]71 ) V tomto ohlade Súdny dvor tiez spresnil, ze pojem podnik, pouzitý v tejto súvislosti, sa má chápat v tom zmysle, ze oznacuje hospodársku jednotku - z hladiska dohody -, hoci z právneho hladiska tvoria túto hospodársku jednotku viaceré fyzické alebo právnické osoby. ( [72]72 ) 77. V prípade, ze tento hospodársky subjekt porusí pravidlá stanovené pre oblast hospodárskej sútaze, je podla ustálenej judikatúry rovnako povinný zodpovedat sa na základe zásady osobnej zodpovednosti za dané porusenie. ( [73]73 ) Z toho vyplýva, ze zásada osobnej zodpovednosti sa vztahuje v prvom rade na podnik, ktorý ak sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustí porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ktoré sú pren urcené, musí za toto porusenie zodpovedat osobne, kedze ide o jednotný hospodársky subjekt, aj ked nie nevyhnutne vybavený vlastnou právnou subjektivitou. ( [74]74 ) 78. Ked vsak podnik, ktorý sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, tvoria rôzne právnické osoby, vzniká otázka týkajúca sa subjektu alebo subjektov, voci ktorým mozno vyvodit zodpovednost za uvedené porusenie tým spôsobom, ze sa im ulozí pokuta. Hoci sa pravidlá hospodárskej sútaze Únie týkajú podnikov a sú vo vztahu k nim priamo uplatnitelné nezávisle od ich organizácie a právnej formy, z potrebnej úcinnosti vykonávania uvedených pravidiel vyplýva, ze rozhodnutie Komisie prijaté s cielom potlacit a sankcionovat porusenie sa musí adresovat konkrétnym subjektom - osobám, voci ktorým mozno postupovat na úcel vymáhania zaplatenia príslusnej pokuty. ( [75]75 ) 79. Práve táto dualita medzi pojmom podnik, ktorý je chápaný jednak ako hospodárska jednotka, pre ktorú sú urcené pravidlá hospodárskej sútaze, jednak ako jednotlivé právnické osoby, ktoré, kedze im je ulozená pokuta, majú konkrétnu zodpovednost za porusenie, vytvára urcitú neistotu týkajúcu sa konkrétneho rozsahu pôsobnosti uvedených zásad, ktoré sa napriek judikatúre Súdneho dvora uvedenej v bode 77 vyssie casto neuplatnujú vo vztahu k podniku, ale vo vztahu k jednotlivým právnickým osobám, ktoré ho tvoria. ( [76]76 ) 80. V tejto súvislosti v kazdom prípade zastávam názor, ze mozno usudzovat, ze v prípade podniku tvoreného viacerými právnickými osobami sa subjekty, ktoré sa zúcastnili na karteli, ako aj osoba, ktorá má na tieto subjekty rozhodujúci vplyv, môzu spolocne povazovat za právne subjekty vytvárajúce jednotný podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, voci ktorým je mozné vyvodzovat zodpovednost za konanie podniku. ( [77]77 ) Preto ak Komisia zistí, ze sa podnik úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, môze konstatovat spolocnú osobnú zodpovednost vsetkých právnych subjektov, ktoré tvoria hospodársku jednotku ( [78]78 ) a ktoré sa prostredníctvom jednotného konania priamo alebo nepriamo ( [79]79 ) zúcastnili na páchaní porusenia. 81. Práve z tohto dôvodu dospel Súdny dvor k názoru, ze je v súlade zo zásadou osobnej zodpovednosti - ako aj s cielom úcinného vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze -, ked sa vyvodzuje solidárna zodpovednost voci právnickým osobám, ktoré sa zúcastnili na porusení, a spolocne s nimi voci osobe, ktorá na ne mala rozhodujúci vplyv, a to práve preto, lebo uvedené osoby sú súcastou rovnakej hospodárskej jednotky a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 76 vyssie tvoria jeden podnik. ( [80]80 ) Z rovnakého dôvodu ich spolocnej príslusnosti k podniku a s rovnakým cielom zarucit úcinnost výkonu sankcie priznal Súdny dvor Komisii priestor na volnú úvahu, pokial ide o rozhodnutie, ci ulozit sankciu iba dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na porusení, alebo iba materskej spolocnosti, ktorá ju v období úcasti na porusení ovládala, ( [81]81 ) alebo ci ju ulozit obom spolocnostiam solidárne. ( [82]82 ) 82. Z predchádzajúcich úvah, ako aj zo samotného významu mechanizmu solidarity, tak ako sa uvádza v bode 52 vyssie, vyplýva, ze oprávnenie Komisie, ktoré jej priznáva judikatúra, solidárne zaviazat viacero osôb na zaplatenie pokuty za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa odvodzuje zo samotného pojmu podnik a je odôvodnené iba do tej miery, v akej sú dotknuté subjekty súcastou - alebo boli súcastou - jednotného hospodárskeho subjektu, voci ktorému sa zodpovednost za toto porusenie vyvodzuje. Inými slovami, predpokladom toho, aby Komisia mohla nejaké osoby solidárne zaviazat na zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, je, ze solidárne zaviazané subjekty patria - alebo patrili - k rovnakej hospodárskej jednotke, ktorá sa tohto porusenia dopustila, a preto je zan osobne zodpovedná. ( [83]83 ) Tieto právne subjekty, ktoré sú súcastou jednotného podniku v zmysle práva hospodárskej sútaze, preto mozno povazovat za osobne a prípadne solidárne zodpovedné za konanie podniku. ( [84]84 ) 83. Co vsak s prípadom, ak jedna (alebo viacero) z právnických osôb, ktoré sa ako súcast hospodárskej jednotky zúcastnili na porusení pravidiel hospodárskej sútaze, prestane byt jej súcastou, napríklad - ako spolocnosti SEHV a Magrini v prejednávanej veci - v dôsledku jej predaja, ktorý sa uskutocnil pocas obdobia, ked sa kartel uplatnoval, s tým, ze v okamihu prijatia rozhodnutia Komisie uz daná právnická osoba nepatrí k hospodárskej jednotke, ktorá sa dopustila porusenia? Môze Komisia stále zaviazat takú právnickú osobu za porusenie solidárne s osobami, s ktorými bola súcastou jednotného hospodárskeho subjektu? 84. Predovsetkým zastávam názor, ze v tomto prípade a v rámci uplatnenia toho, co som uviedol v bode 80 vyssie, si právne subjekty, ktoré tvorili hospodársku jednotku, zachovávajú svoju osobnú spolocnú zodpovednost za skutky, ktorých sa dopustil hospodársky subjekt, ktorého boli súcastou pocas jeho existencie. ( [85]85 ) Kedze navyse je jednotný charakter konania hospodárskeho subjektu na trhu dôvodom toho, ze nezákonné konanie hospodárskeho subjektu sa pripisuje ako celok solidárne kazdej právnickej osobe, ktorá je jeho súcastou, alebo ktorá bola jeho súcastou, ked k takémuto konaniu prislo, uvedené právnické osoby sa navonok stále zodpovedajú Komisii za zaplatenie pokuty v plnej výske. ( [86]86 ) 85. Ak uz vsak hospodárska jednotka v okamihu prijatia rozhodnutia Komisie neexistuje v tej forme, ktorú mala v case spáchania porusenia, pri ulození povinnosti solidárne zaplatit pokutu zo zásady individuálnosti trestov podla môjho názoru vyplýva potreba istoty, pokial ide o urcenie sankcie pre subjekty, ktorý uz nie sú súcastou hospodárskej jednotky. Tieto subjekty si síce navonok zachovávajú zodpovednost voci Komisii týkajúcu sa zaplatenia plnej výsky pokuty za porusenie, ktorého sa dopustil podnik, ale kedze v okamihu prijatia rozhodnutia uz nie sú súcastou hospodárskej jednotky, musia mat moznost oboznámit sa s podielom, ktorý majú znásat v rámci vnútorných vztahov so svojimi solidárnymi spoludlzníkmi, na ktorých uz nemajú také hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré by odôvodnovali ich zaclenenie do hospodárskej jednotky so spoludlzníkmi. ( [87]87 ) 86. Z uvedeného vyplýva, ze v prípade, ked je v rámci uvedeného priestoru na volnú úvahu týkajúcu sa rozhodovania, ktorému zo zodpovedných subjektov ulozí sankciu za konanie, za ktoré je podnik zodpovedný, zámerom Komisie stanovit solidárnu zodpovednost subjektov, ktoré v období, ked doslo k poruseniu, tvorili hospodársku jednotku, ale v okamihu prijatia rozhodnutia uz nie sú súcastou tejto jednotky, sa táto institúcia nemôze zbavit povinnosti urcit podiel sumy pokuty, ktorý musí subjekt, uz bez prepojenia odôvodnujúceho jeho zaclenenie do hospodárskej jednotky, zaplatit vo vnútorných vztahoch s ostatnými spoludlzníkmi. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze solidárne ulozenie sankcie týmto subjektom predstavuje iba moznost, ktorá sa ponecháva na volné uvázenie Komisie. ( [88]88 ) 87. Z tohto pohladu usudzujem, ze ak sa Komisia rozhodne íst touto cestou, vzdy si to vyziada analýzu konkrétneho prípadu na urcenie miery zodpovednosti daného subjektu, pokial ide o zavinenie v rámci jednotného konania podniku. V tejto súvislosti samotná Komisia uvádza rad okolností, ktoré sa môzu, aj ked ich judikatúra týkajúca sa analýzy urcenia existencie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost zamietla, v kazdom prípade zobrat do úvahy pri urcení príslusnej miery zavinenia medzi materskou a dcérskou spolocnostou. Komisia sa osobitne odvoláva na skutocnosti, ze materská spolocnost sa priamo na porusení nezúcastnila, ze nemá záujmy v odvetví, ktorého sa kartel týka, ze o porusení nevedela alebo ze dcérske spolocnosti sa na karteli zúcastnili napriek pokynom, aby sa od tohto správania distancovali. ( [89]89 ) Dalej som toho názoru, ze tak, ako je tomu analogicky pri urcovaní pokút, musí byt Komisii pri posudzovaní relevantnosti a významnosti takýchto faktorov, ktoré nemôzu byt podla môjho názoru taxatívne a záväzne uvedené, priznaná urcitá miera volného uvázenia v závislosti od vlastností kazdého jednotlivého prípadu. 88. Potreba analyzovat z prípadu na prípad, ktorá vyplýva priamo z uplatnenia zásad osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov, podla môjho názoru zrejme vylucuje moznost stanovit pravidlo, ako je to, ktoré konstatoval Vseobecný súd v bodoch 158 a 159 napadnutého rozsudku, podla ktorého ak sa neuvádza miera zodpovednosti jednotlivých právnických osôb za úcast podniku na karteli, malo by sa konstatovat, ze sú zodpovedné rovnako. Toto pravidlo, ktoré je podla vsetkého prevzaté z právneho rezimu solidárneho záväzku podla obcianskeho práva, ktorý obsahujú právne poriadky niektorých clenských státov, ( [90]90 ) nielen ze nie je podla môjho názoru zlucitelné s uvedenými zásadami osobnej zodpovednosti a individuálnosti trestov, ( [91]91 ) kedze predpokladá akúsi domnienku rovnakej zodpovednosti solidárnych spoludlzníkov pokuty za úcast na spolocnom konaní podniku, ktorá nie je nevyhnutne rovnaká pre vsetky dotknuté subjekty, ale chýba mu aj právny základ alebo aspon vhodná zásada, o ktorú by sa opieralo. Na vytvorenie pravidla tohto druhu totiz podla mna nepostacuje vseobecný odkaz na záväzkový právny rezim podla obcianskeho práva bez akéhokolvek iného vysvetlenia týkajúceho sa dôvodov, preco by sa mala zásada odvodená z tohto rezimu uplatnovat v oblasti hospodárskej sútaze, ked, ako konstatoval samotný Vseobecný súd, charakter platobného záväzku zatazujúceho spolocnosti, ktorým Komisia ulozila z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze solidárne splatné pokuty, je odlisný od charakteru záväzku spoludlzníkov podla súkromného práva. 89. V tejto súvislosti musím tiez pripustit, ze mám urcitý problém s uznaním vhodnosti odkazu na body 100 a 101 rozsudku Aristrain/Komisia ( [92]92 ), ktorý sa nachádza v bode 158 napadnutého rozsudku. V uvedenom rozsudku totiz Súdny dvor v ziadnom ohlade neuznal zásadu stanovenú Vseobecným súdom v tomto bode napadnutého rozsudku. Súdny dvor skôr kritizoval Vseobecný súd za to, ze nepostihol nedostatok odôvodnenia rozhodnutia Komisie, ktorá ulozila pokutu spolocnosti, ktorej pripísala konanie inej s nou spojenej spolocnosti, bez toho, aby sa medzi nimi preukázala existencia hospodárskej jednotky. ( [93]93 ) V uvedenej veci teda neslo ani o solidárne ulozenie pokuty viacerým subjektom. 90. Poziadavky právnej istoty týkajúcej sa podielu na sankcii, ako sú poziadavky uvedené v bode 85 vyssie, sa podla môjho názoru zrejme uplatnia v ovela mensej miere v prípade, ked subjekty, ktorým sa ulozila pokuta ako solidárnym dlzníkom, v okamihu prijatia rozhodnutia Komisie nadalej patria k rovnakej hospodárskej jednotke, cize k tomu istému podniku, ktorý sa dopustil porusenia. Hoci nie je mozné úplne vylúcit, ze spory o podiel na sumách pokuty, ktorý má kazdá spolocnost zaplatit, vzniknú medzi solidárne zaviazanými subjektmi patriacimi k rovnakému hospodárskemu subjektu, riesenie týchto otázok by mohlo vseobecne patrit dovnútra skupiny. Pokial sa hospodárska jednotka nerozpadne, je za porusenie osobne zodpovedný podnik a na oprávnenie Komisie ulozit príslusnú pokutu solidárnym spoludlzníkom sa nevztahujú poziadavky právnej istoty obdobné tým, ktoré sa uplatnujú v prípade rozpadu hospodárskej jednotky. Napokon, ako som uz uviedol v bodoch 57 a 76 vyssie, pravidlá hospodárskej sútaze Únie v zásade neupravujú vztahy medzi subjektmi, ktoré tvoria podnik. 91. S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy som dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vychádzal z predpokladu, ze zo zásady individuálnosti trestov a sankcií vyplýva, ze kazdý adresát rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá solidárne zaplatit pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má mat vzdy moznost vyvodit z tohto rozhodnutia podiel sumy, ktorý musí znásat v rámci vnútorných vztahov so solidárnymi spoludlzníkmi po tom, co sa pokuta zaplatila Komisii, a ked na základe tejto úvahy a podla pravidla rozdelenia na rovnaké casti následne konkrétne stanovil podiel sumy pokuty pre kazdú jednu dotknutú spolocnost. ( [94]94 ) Z predchádzajúcich úvah vsak tiez vyplýva, ze v prípade solidárneho ulozenia sankcie subjektom, ktoré v okamihu prijatia rozhodnutia uz nepatria k hospodárskej jednotke, ktorá sa porusenia dopustila, je stanovenie ich podielov na sume pokuty nevyhnutné. Konkrétne dôsledky tohto pochybenia Vseobecného súdu sú predmetom analýzy v bode 125 a nasl. nizsie. 3. O druhom odvolacom dôvode, podla ktorého Vseobecný súd konal nad rámec oprávnení, ktoré má v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci 92. Komisia namieta, ze tým, ze Vseobecný súd vykladá clánok 23 nariadenia c. 1/2003 v tom zmysle, ze zahrna aj právomoc, ci dokonca povinnost upravit otázky týkajúce sa vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty, a tým, ze na tomto základe konkrétne stanovil pomerné sumy pre rôzne spolocnosti, ktoré sa na Vseobecný súd obrátili, prekrocil uvedený súd podla názoru Komisie oprávnenia, ktoré má v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci. Týmto zalobným dôvodom Komisia v podstate spochybnuje, ze na stanovenie podielov, ktoré musí znásat kazdý solidárny spoludlzník pokuty v rámci svojich vnútorných vztahov s ostatnými spoludlzníkmi, sa vztahuje neobmedzená právomoc, ktorú súdom Únie priznávajú clánok 261 ZFEÚ a clánok 31 nariadenia c. 1/2003. 93. V tomto ohlade treba predovsetkým pripomenút, ze podla uz ustálenej judikatúry neobmedzená právomoc oprávnuje Vseobecný súd zmenit zalobou napadnutý akt, a to mimo rámca jednoduchého preskúmania zákonnosti, ktoré umoznuje iba zamietnut zalobu o neplatnost alebo napadnutý akt zrusit, t. j. Vseobecný súd môze aj bez zrusenia aktu nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením, pricom na úcel zrusenia, znízenia alebo zvýsenia výsky ulozenej pokuty zohladní vsetky skutkové okolnosti. ( [95]95 ) Neobmedzená právomoc plní funkciu dodatocnej záruky pre podnikatelov, ze výska im ulozenej pokuty podlieha najprísnejsej kontrole nezávislých a nestranných súdov. ( [96]96 ) 94. Z judikatúry teda vyplýva, ze ked Vseobecný súd vykonáva svoju neobmedzenú právomoc, disponuje najsirsími oprávneniami, ktoré sa musia týkat vsetkých aspektov týkajúcich sa stanovenia pokuty. Domnievam sa vsak, ze pokial Vseobecný súd môze pri výkone týchto oprávnení "nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením" ( [97]97 ), môze sa tak stat výlucne v medziach právomocí, ktoré má táto institúcia na základe Zmlúv. Inými slovami, Vseobecný súd nemôze pri zmene sankcie vykonávat právomoci, ktoré prekracujú právomoci prenesené na Komisiu. 95. V rámci analýzy prvého odvolacieho dôvodu som upozornil na skutocnost, ( [98]98 ) ze Komisia disponuje právomocou vnútorne rozdelit pokutu medzi solidárnych spoludlzníkov iba do tej miery, pokial je to nevyhnutné na zarucenie dodrziavania zákazov uvedených v ustanoveniach práva Únie o hospodárskej sútazi, a ze v niektorých osobitných prípadoch, ako v prípade, ked je zámerom Komisie solidárne zaviazat spolocnosti, ktoré v období porusenia patrili k rovnakej hospodárskej jednotke, ale v okamihu prijatia rozhodnutia uz nie sú jej súcastou, je Komisia povinná toto rozdelenie vykonat. Vseobecný súd môze preto podla môjho názoru vykonávat svoje neobmedzené právomoci vo veci stanovenia vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi iba v rámci týchto obmedzení. 96. Konkrétne treba v prejednávanej veci podla môjho názoru rozlisovat prípad spolocností, ktoré boli pôvodne súcastou skupiny Schneider a neskôr, v roku 2001, ich nadobudla skupina VA Tech (t. j. spolocnosti SEHV a Magrini), a to pokial ide o obdobie pred ich akvizíciou, od prípadu ostatných spolocností patriacich ku skupine VA Tech. ( [99]99 ) 97. Spolocnosti SEHV a Magrini uz naozaj neboli v okamihu prijatia sporného rozhodnutia súcastou podniku vedeného spolocnostou Schneider, ktorej chcela Komisia ulozit sankciu za porusenie trvajúce v období od apríla 1988 do decembra 2000. Z úvah uskutocnených v rámci analýzy prvého a tretieho odvolacieho dôvodu vyplýva, ze ak bolo za týchto okolností zámerom Komisie solidárne zaviazat uvedené spolocnosti spolu s ich bývalou materskou spolocnostou (cize spolocnostou Schneider), bola povinná konkretizovat podiel na sume pokuty, ktorý mala kazdá z daných spolocností znásat v rámci vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníckami, ktoré uz nie sú súcastou rovnakého podniku. 98. Vseobecný súd solidárne zaviazal v rámci zmeny pokuty pri výkone svojej neobmedzenej právomoci spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini na zaplatenie pokuty v celkovej výske 8,1 milióna eur, pricom urcil výsky príslusných podielov, ktoré majú znásat v rámci vnútorných vztahov. Kedze so zretelom na predchádzajúce konstatovanie je Komisia v takomto prípade povinná stanovit výsky týchto podielov, podla môjho názoru nie je mozné dospiet k záveru, ze Vseobecný súd tým, ze urcil vnútorné vztahy medzi týmito solidárnymi spoludlzníkmi, prekrocil svoje neobmedzené právomoci. ( [100]100 ) Napokon v súlade s tým, co som uviedol v bodoch 87 a 88 vyssie, usudzujem, ze Vseobecný súd tým, ze uplatnil pravidlo rozdelenia pokuty na rovnaké casti, ktoré sám stanovil v bodoch 158 a 159 napadnutého rozsudku, v kazdom prípade pochybil pri urcení výsky podielov. 99. Naopak, pokial ide o spolocnosti patriace ku skupine VA Tech, neexistuje nijaký dôvod, ktorý by viedol k záveru, ze stanovenie príslusných výsok podielov na pokute pre tieto spolocnosti by súviselo s potrebou zarucit dodrziavanie zákazov uvedených v ustanoveniach práva Únie o hospodárskej sútazi. Napokon Vseobecný súd neposkytol v tomto ohlade nijaké usmernenie. Za týchto okolností sa preto domnievam, ze urcením príslusných pomerných súm, ktoré musia uvedené spolocnosti znásat v rámci svojich vnútorných vztahov, prekrocil Vseobecný súd rámec svojej neobmedzenej právomoci. 100. Nakoniec sa treba este raz zaoberat problematikou týkajúcou sa výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu v prejednávanej veci. Komisia totiz upozornuje na skutocnost, ze aj ked Vseobecný súd pokutu zmenil, celkovú výsku pokuty ulozenej dvom sankcionovaným podnikom (podnik, ktorý tvoria spolocnosti skupiny VA Tech, ( [101]101 ) a podnik zlozený zo spolocností Schneider, SEHV a Magrini pred ich prevodom ( [102]102 )) ponechal v konecnom dôsledku bez zmeny. Vseobecný súd teda v podstate pristúpil iba k odlisnému "vnútornému rozdeleniu" pokuty medzi spolocnosti, ktoré sú solidárnymi spoludlzníckami. ( [103]103 ) V tejto situácii mozno polozit otázku, ci to patrí medzi právomoci súdu Únie podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, ktorý tomuto súdu umoznuje "zrusit, znízit alebo zvýsit" výsku ulozenej pokuty. 101. Podla môjho názoru treba na túto otázku odpovedat kladne. Neobmedzená právomoc totiz Vseobecnému súdu umoznuje "zmenit" výsku ulozenej pokuty. ( [104]104 ) Hoci je pravda, ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze ukladajú podnikom, kedze tie sú adresátom pravidiel hospodárskej sútaze, je tiez pravda, ze ked podnik tvoria rôzne právnické osoby, tak ako sa konstatovalo v bode 78 vyssie, sankcia sa ulozí im. Preto je v prípade zrusenia pokuty v dôsledku konstatovania pochybení Komisie Vseobecný súd podla môjho názoru oprávnený preskúmat - pricom toto oprávnenie je úplné a týka sa vsetkých aspektov stanovenia sankcie - vykonat nové urcenie pokuty, ktoré aj ked ponechá nezmenenú výsku pokuty, ktorú pre podnik stanovila Komisia, mení sumy vo vztahu k právnickým osobám, ktoré sú konkrétne povinné pokutu zaplatit. 102. Dalej, pokial ide o prejednávanú vec, treba tiez konstatovat, ze Vseobecný súd zmenil, presnejsie zvýsil, výsku pokuty pre dve spolocnosti, ktoré uz nepatria k podniku zodpovednému za porusenie. Vseobecný súd tým, ze konstatoval solidárnu zodpovednost spolocností SEHV a Magrini voci Komisii, pokial ide o zaplatenie sumy 8,1 milióna eur namiesto 4,5 milióna eur, skutocne zmenil, presnejsie zvýsil, výsku pokuty, ktorú musia tieto spolocnosti zaplatit. 103. S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy zastávam názor, ze aj druhému dôvodu treba vyhoviet do tej miery, v akej jednak, pokial ide o spolocnosti skupiny VA Tech, Vseobecný súd prekrocil svoju neobmedzenú právomoc a jednak, pokial ide o spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini pred prevodom v roku 2001, pri výkone uvedenej právomoci pochybil. Konkrétne dôsledky vyhovenia tomuto odvolaciemu dôvodu sú predmetom analýzy v bode 125 a nasl. nizsie. 4. O stvrtom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia zásady ne ultra petita 104. Vo stvrtom odvolacom dôvode Komisia uvádza, ze Vseobecný súd porusil v napadnutom rozsudku dispozicnú zásadu ne ultra petita. Podla tvrdenia Komisie konal Vseobecný súd z vlastnej iniciatívy a bez návrhu zalobkýn na prvom stupni, jednak ked v bode 157 napadnutého rozsudku konstatoval, ze prislúcha Komisii, aby stanovila podiely kazdého solidárneho dlzníka v rámci sumy pokuty, a jednak ked v rámci svojej neobmedzenej právomoci konkrétne urcil podiely zalobkýn v bodoch 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku. 105. V tejto súvislosti je nesporné, ze súd Únie, ktorý má rozhodnút o zalobe o neplatnost, je viazaný dispozicnou zásadou ne ultra petita, podla ktorej jeho rozhodnutie o zrusení nemôze íst nad rámec návrhu zalobcu. ( [105]105 ) 106. Ako sa vsak uviedlo v bode 41 vyssie, analýza odvolania sa obmedzuje na urcenie výsky podielov na pokute Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci a na právne úvahy v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku iba v rozsahu, v akom sú nevyhnutným a neoddelitelným základom tohto urcenia. 107. Ako som uz tiez mal moznost nedávno konstatovat, zastávam názor, ze pravidlo ne ultra petita a z toho vyplývajúce obmedzenie právomocí súdu na otázky, ktoré mu predkladajú úcastníci konania, zohráva v rámci výkonu neobmedzenej právomoci súdu Únie podla clánku 261 ZFEÚ velmi obmedzenú úlohu. ( [106]106 ) Ked totiz úcastníci konania navrhnú nanovo posúdit výsku pokuty, Vseobecný súd treba v medziach jeho kompetencií povazovat za oprávnený na vykonanie úplnej analýzy "vo veci samej" týkajúcej sa výsky pokuty, ktorá presahuje obmedzenia vlastné pre preskúmanie zákonnosti ( [107]107 ). 108. V prejednávanej veci je bez ohladu na skutocnost, ze urcenie podielov mozno podla môjho názoru povazovat za zahrnuté v návrhu na zmenu pokuty, treba poukázat na to, ze na Vseobecnom súde vsetky zalobkyne napadli výsku pokuty, ktorá im bola ulozená, a domáhali sa jej znízenia z dôvodov súvisiacich s tým, ze Komisia stanovila záväzok solidarity, co so sebou viac menej výslovne ( [108]108 ) nesie otázku vnútorných vztahov medzi subjektami viazanými týmto záväzkom. 109. Z uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze zásada ne ultra petita nemohla v prejednávanej veci Vseobecnému súdu zabránit, aby uskutocnil právnu úvahu, ako je tá, ktorá je uvedená v bode 157 napadnutého rozsudku, a aby z nej následne vyvodil patricné dôsledky, pokial ide o zmenu výsky pokuty v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci. To vsak nic nemení na mojom presvedcení, ze táto úvaha, ako aj uvedené stanovenie podielov sú poznacené nesprávnym právnym posúdením a ze Vseobecný súd ciastocne prekrocil hranice svojej neobmedzenej právomoci. ( [109]109 ) 110. Na základe uvedených skutocností sa domnievam, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut. 5. O piatom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia zásady kontradiktórnosti 111. Podla tvrdenia Komisie Vseobecný súd porusil zásadu kontradiktórnosti tým, ze jej nedal prílezitost vyjadrit sa vo veci výkladu, ktorý zamýslal poskytnút v súvislosti s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003, v tom zmysle, ze tento clánok ukladá Komisii povinnost stanovit vnútorné vztahy solidárnych spoludlzníkov. Týmto spôsobom mal Vseobecný súd ulozit Komisii úplne nové povinnosti, pricom Komisia k tomu nemala moznost zaujat dostatocné stanovisko. 112. Predovsetkým treba pripomenút, ze zásada kontradiktórnosti, ktorá je súcastou práva na obhajobu a na ktorej dodrziavanie dohliadajú súdy Únie, vo vseobecnosti znamená, ze úcastníci konania majú právo oboznamovat sa s dôkazmi a vyjadreniami predlozenými súdu a môzu sa k nim vyjadrit. ( [110]110 ) Na splnenie poziadaviek súvisiacich s právom na spravodlivé súdne konanie je totiz potrebné, aby sa úcastníci konania mohli kontradiktórne vyjadrit tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym skutocnostiam, ktoré sú z hladiska konania klúcové. ( [111]111 ) Vo vseobecnosti preto táto zásada zahrna právo úcastníkov konania oboznamovat sa a vyjadrovat sa k právnym dôvodom uplatnovaným súdom ex offo, na ktorých súd chce zalozit svoje rozhodnutie. ( [112]112 ) 113. Zásadu kontradiktórnosti musí dodrziavat aj Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci. ( [113]113 ) 114. Zo zásady kontradiktórnosti musí mat prospech kazdý úcastník konania pred súdom Spolocenstva bez ohladu na svoje právne postavenie. Môzu sa jej preto dovolávat aj institúcie Spolocenstva, ked sú úcastníkmi takého konania. ( [114]114 ) 115. Pokial ide o prejednávanú vec, z bodu 30 napadnutého rozsudku vyplýva, ze na pojednávaní spolocnosti SEHV a Magrini predlozili Tribunal de commerce de Grenoble kópiu rozsudku, týkajúceho sa zaloby, ktorú proti nim podala spolocnost Schneider, o vrátenie casti pokuty, ktorú spolocnost Schneider zaplatila v plnej výske a za ktorej zaplatenie boli uvedené spolocnosti solidárne zodpovedné. ( [115]115 ) Po predlození uvedeného rozsudku Vseobecný súd vyhovel návrhu Komisie, aby mohla vo veci podat pripomienky. Komisia v pripomienkach, ktoré podala 26. marca 2010, uviedla najprv dôvody, ktoré ju priviedli k záveru, ze daný rozsudok nie je vo veci rozhodnutia Vseobecného súdu o návrhoch zalobkýn na prvom stupni relevantný, a následne predlozila celý rad úvah týkajúcich sa solidárnej zodpovednosti vseobecne, vrátane niekolkých pripomienok vo veci stanovenia vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty. V tejto súvislosti Komisia uz predovsetkým konstatovala, ze nemá právomoc urcovat vnútorné vztahy medzi spoludlzníkmi, a uviedla niekolko poznámok týkajúcich sa právomoci vnútrostátnych súdov. Samotná Komisia v rámci prvej casti siesteho odvolacieho dôvodu potvrdzuje, ze v uvedených poznámkach nacrtla celý rad tvrdení, ktoré odporujú tomu, aby sama urcovala právne vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty. 116. Za týchto okolností je nevyhnutné sa zmienit o spôsobe, akým mohla Komisia zaujat stanovisko k problematike týkajúcej sa stanovenia vztahov vnútornej solidarity medzi spoludlzníkmi pokuty. ( [116]116 ) Tvrdenie, ze Vseobecný súd Komisiu výslovne nepoziadal o zaujatie stanoviska k výkladu, ktorý zamýslal poskytnút v súvislosti s clánkom 23 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o uznanie jej právomoci urcovat vnútorné vztahy medzi spoludlzníkmi, je pravdivé. Tento výklad vsak podla môjho názoru predstavuje právne posúdenie právneho predpisu, ktoré prinálezí Vseobecnému súdu a ktoré nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, ( [117]117 ) najmä v súvislosti, ked sa Komisia mohla, tak ako v prejednávanej veci, jasne vyjadrit k uvedenej problematike týkajúcej sa stanovenia vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi. ( [118]118 ) 117. S ohladom na uvedené sa domnievam, ze piaty odvolací dôvod Komisie treba zamietnut. 6. O siestom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia povinnosti odôvodnenia 118. Siestym odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch castí, Komisia namieta, ze Vseobecný súd si v napadnutom rozsudku nesplnil povinnost odôvodnit rozsudok. Po prvé Vseobecný súd dostatocne nepreskúmal tvrdenia Komisie uvedené vo vyjadrení z 26. marca 2010, zameranom proti povinnosti stanovit vnútorné právne vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi. Dalej Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nevysvetlil dôvody, na ktorých spocívajú jeho závery, kedze sa obmedzil na natolko vseobecné úvahy, ze je podla Komisie nemozné pochopit, ako môzu byt základom uvedených záverov. 119. V tomto ohlade treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou nemozno povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia vykladat v tom zmysle, ze uvedený súd je povinný podrobne reagovat na kazdé tvrdenie úcastníka konania. ( [119]119 ) Naopak, treba povazovat za dostatocné, ak z odôvodnenia rozsudku, ktoré môze byt v niektorých bodoch aj implicitné, jasne a jednoznacne vyplýva, ako Vseobecný súd vo svojich úvahách postupoval, aby sa zúcastnené osoby mohli oboznámit s dôvodmi jeho rozhodnutia a aby Súdny dvor mal moznost vykonat svoje preskúmanie. ( [120]120 ) 120. Pokial ide o prvú cast tohto odvolacieho dôvodu, z uvedenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd nebol povinný výslovne a podrobne reagovat na vsetky tvrdenia, ktoré Komisia predlozila vo svojom vyjadrení z 26. marca 2010. Z úvah uvedených v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku napokon vyplýva, ze Vseobecný súd odmietol prístup navrhnutý Komisiou, ktorý vsak, ako potvrdzuje posledná veta bodu 157, zohladnil vo svojej analýze. 121. Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu, v bode 45 vyssie som uviedol, ze z formulácií Vseobecného súdu nevyplýva úplne jasne, ci bolo jeho zámerom ulozit Komisii skutocnú povinnost stanovit podiely solidárnych spoludlzníkov na pokute. V bode 153 Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia "musí... prípadne" k tomuto rozdeleniu pristúpit, nekonkretizoval vsak prípady, v ktorých je to nevyhnutné, pricom hned v bode 157 uviedol, ze Komisii "prislúcha", aby tak urobila. ( [121]121 ) Pouzitie týchto formulácií spôsobuje podla môjho názoru urcitú nejasnost v ustanoveniach Vseobecného súdu, a pokial ide o rozsah povinností, ktoré zamýslal ulozit Komisii. 122. Navyse z bodu 88 vyssie vyplýva, ze neurcitý odkaz Vseobecného súdu v bode 155 napadnutého rozsudku na záväzkový právny rezim podla obcianskeho práva ako základ pravidla o rozdelení zodpovednosti a v dôsledku toho aj pokuty rovnakým dielom medzi solidárnych spoludlzníkov v prípade, ze v rozhodnutí chýbajú údaje, pokial ide o konkrétnu mieru zodpovednosti kazdej solidárne zaviazanej spolocnosti, som neuznal za dostatocný. Vseobecný súd mal podla môjho názoru vysvetlit dôvody, pre ktoré by sa mali dat zásady odvodené z uvedeného rezimu uplatnovat v oblasti hospodárskej sútaze, najmä v prípade, ako poznamenal samotný Vseobecný súd, ked sa charakter platobnej povinnosti zatazujúcej spolocnosti, ktorým Komisia ulozila pokuty ako solidárnym spoludlzníckam z dôvodu porusenia práva hospodárskej sútaze, lísi od charakteru povinnosti spoludlzníkov podla súkromného práva. 123. Hoci je spôsob, ktorým postupoval Vseobecný súd, ako sa uvádza v rámci analýzy prvého, druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, podla môjho názoru poznacený nesprávnym právnym posúdením a napriek uvedeným protichodným alebo neúplným údajom v odôvodnení sa mi úvaha tohto súdu vo vseobecnosti javí ako dostatocne jasná, aby umoznila zúcastneným osobám vrátane Komisie oboznámit sa s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat svoje preskúmanie. Uvedené napokon potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia mohla napadnút rozsudok pred Súdnym dvorom prostredníctvom obsiahleho odvolania. 124. Z uvedeného vyplýva, ze siesty odvolací dôvod treba podla môjho názoru zamietnut. D - Záver 125. S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej Vseobecný súd konstatoval, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, a ze táto úloha nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy, a v casti, v ktorej na základe tejto zásady, ako aj na základe pravidla o rozdelení zodpovednosti v prípade neexistencie príslusných údajov v rozhodnutí rovnakým dielom Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil výsku podielu kazdej spolocnosti, ktorá bola zalobkynou na prvom stupni. 126. Z bodov 55, 85 a 86 vyssie vsak vyplýva, ze ak Komisia zamýsla stanovit solidárnu zodpovednost subjektov, ktoré v období porusenia tvorili hospodársku jednotku, ale ktoré v okamihu prijatia rozhodnutia uz nie sú súcastou tejto jednotky, je povinná stanovit podiel na sume pokuty, ktorý musí subjekt, uz viac nedisponujúci prepojeniami, ktoré odôvodnujú jeho zaclenenie do danej hospodárskej jednotky, zaplatit v rámci vnútorných vztahov s ostatnými spoludlzníkmi. 127. Treba konstatovat jednak, ze v okamihu prijatia sporného rozhodnutia uz neboli spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini súcastou rovnakej hospodárskej jednotky, a jednak, ze Komisia ich solidárne zaviazala na zaplatenie pokuty bez stanovenia podielov na sume pokuty pre spolocnosti SEHV a Magrini. Dôsledky, ktoré treba z tohto konstatovania vyvodit, vsak závisia od výsledku odvolania, ktoré dve uvedené spolocnosti podali, a preto sa ním budem zaoberat neskôr, v rámci analýzy ich odvolania, cize v bode 169 a nasl. IV - O odvolaní spolocnosti Reyrolle vo veci C-232/11 P 128. Na podporu svojho odvolania uviedla spolocnost Reyrolle dva odvolacie dôvody. A - O prvom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia zásady individuálnosti trestov a sankcií 129. Vo svojom prvom odvolacom dôvode spolocnost Reyrolle tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu individuálnosti trestov a sankcií tým, ze upravil výsku pokuty na základe výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci. Podla spolocnosti Reyrolle nemal vypocítat len jednu východiskovú sumu pokuty, a to iba na základe obratu a trhového podielu podniku vedeného skupinou VA Technologie, ale mal urcit odlisnú východiskovú sumu pre spolocnost Reyrolle za obdobie, v ktorom bola dcérskou spolocnostou spolocnosti Rolls-Royce, t. j. za obdobie od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998. ( [122]122 ) Východisková suma za obdobie pred vstupom spolocnosti Reyrolle do skupiny VA Tech sa mala stanovit na základe trhového podielu podniku Rolls-Royce/Reyrolle a obratu spolocnosti Reyrolle. Týmto spôsobom by celková suma pokuty ulozenej spolocnosti Reyrolle bola maximálne vo výske 2,05 milióna eur. 130. Odvolací dôvod spolocnosti Reyrolle vychádza z predpokladu, ze pocas jej úcasti na karteli, ktorá trvala od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000 a od 1. apríla 2002 do 11. mája 2004, ( [123]123 ) bola súcastou dvoch rôznych podnikov, a to najprv podniku vedenom spolocnostou Rolls-Royce v období od 15. apríla 1988 do 20. septembra 1998, ked ju prevzala spolocnost VA Technologie, a následne podniku na cele s touto spolocnostou po zostávajúce obdobie. To by podla jej názoru odôvodnovalo urcenie dvoch samostatných východiskových súm pre dve obdobia a dva uvedené podniky. 131. Tento predpoklad nie je potvrdený v napadnutom rozsudku. 132. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnost Reyrolle sa az do 20. septembra 1998 podielala na porusení samostatne a následne pokracovala vo svojej nezákonnej cinnosti ako dcérska spolocnost skupiny VA Tech. ( [124]124 ) 133. Kedze voci spolocnosti Rolls-Royce, spolocnosti na cele skupiny, do ktorej patrila spolocnost Reyrolle az do 20. septembra 1998, je porusenie premlcané, ( [125]125 ) sporné rozhodnutie ani napadnutý rozsudok nepreukázali existenciu hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Reyrolle a Rolls-Royce, ktorá by odôvodnovala úcast prvej z uvedených spolocností na podniku vedenom druhou spolocnostou. Napokon v tejto súvislosti treba tiez poznamenat, ze na spolocnost Rolls-Royce sa nevztahuje sporné rozhodnutie ani ziadna sankcia, kedze nebolo konstatované nijaké porusenie z jej strany. 134. Za týchto okolností z napadnutého rozsudku vyplýva, ze porusenia, ktoré sankcionovala najprv Komisia a potom Vseobecný súd, sa dopustil jediný podnik, ktorý spociatku, pred 20. septembrom 1998, tvorila iba spolocnost Reyrolle, a po jej akvizícii skupinou VA Tech bol rozsírený, cím sa vytvorila hospodárska jednotka vedená spolocnostou VA Technologie, ku ktorej sa neskôr vkladom pripojili spolocnosti VAS, SEHV a Magrini. ( [126]126 ) 135. Vseobecný súd preto mohol plným právom urcit jedinú východiskovú sumu pre podnik na cele s VA Technologie, a to na základe jeho obratu v roku 2003, ktorý bol posledným celým rokom porusenia, ( [127]127 ) a následne rozdelit zodpovednost za porusenie medzi jednotlivé spolocnosti za obdobia, pocas ktorých sa zúcastnovali na karteli. Týmto spôsobom neporusil zásadu individuálnosti trestov. 136. Úvahy uvedené vyssie ma vedú k záveru, ze prvý odvolací dôvod spolocnosti Reyrolle sa má zamietnut. B - O druhom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality 137. Spolocnost Reyrolle tvrdí, ze Vseobecný súd pri urcovaní výsky pokuty ulozenej pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Po prvé podla jej názoru bola predmetom diskriminácie vzhladom na prístup v prípade spolocností patriacich do skupiny Schneider (Schneider, SEHV a Magrini), pre ktoré Vseobecný súd urcil rôzne východiskové sumy za kazdé obdobie, pocas ktorého patrili k rôznym podnikom. ( [128]128 ) Tento rozdiel v zaobchádzaní mal údajne za následok, ze spolocnosti Reyrolle bola ulozená neprimeraná pokuta. Po druhé spolocnost Reyrolle bola podla nej diskriminovaná, aj pokial ide o metódu výpoctu pouzitého v prípade niektorých japonských podnikov, ktorým Komisia urcila samostatné východiskové sumy za obdobie predchádzajúce zacleneniu ich cinností v odvetví RIP do spolocného podniku. 138. Komisia zastáva názor, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, kedze ide o nový odvolací dôvod, navrhnutý az v rámci odvolania. Konstatuje, ze Vseobecný súd pri urcovaní sumy pokuty v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci pouzil rovnakú metódu výpoctu ako Komisia. Stanovenie pokuty Vseobecným súdom nemôze preto samo osebe viest k údajnej diskriminácii, ktorú by prípadne bolo mozné odvodit priamo zo sporného rozhodnutia. Spolocnost Reyrolle vsak nenamietala údajnú diskrimináciu na prvom stupni, a preto predstavuje nový odvolací dôvod. 139. Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, ze právomoc Súdneho dvora je v rámci odvolania v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. ( [129]129 ) Je tiez pravda, ze spolocnost Reyrolle neuviedla na prvom stupni tvrdenie o údajnej diskriminácii, ktoré uvádza v rámci tohto odvolacieho dôvodu. Z judikatúry vsak vyplýva aj to, ze odvolatel má právo podat odvolanie, v rámci ktorého v konaní pred Súdnym dvorom uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce z napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost. ( [130]130 ) 140. Treba konstatovat, ze spolocnost Reyrolle v tomto odvolacom dôvode tvrdí, ze ju diskriminoval Vseobecný súd v rámci svojho rozsudku tým, ze stanovil výsku pokuty v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci. Z tohto dôvodu, hoci Vseobecný súd pouzil pri úprave pokút metódu výpoctu Komisie, ktorá nebola spochybnená, údajná diskriminácia, ktorú namieta spolocnost Reyrolle, vyplýva priamo z tejto úpravy pokuty vykonanej Vseobecným súdom, a teda z napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti sa domnievam, ze predmetný odvolací dôvod by sa mohol povazovat za prípustný. 141. Pokial ide o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, z judikatúry vyplýva, ze výkon neobmedzenej právomoci v rámci urcenia výsky pokút nesmie viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré uzavreli dohodu v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [131]131 ) Okrem toho je zásada rovnosti zaobchádzania porusená vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( [132]132 ) 142. Pokial vsak ide o postavenie spolocnosti Reyrolle a spolocností patriacich do skupiny Schneider, treba konstatovat, ze nie sú porovnatelné. Na rozdiel od spolocnosti Reyrolle, ktorá sa, ako bolo uvedené v bodoch 134 az 136, zúcastnila na porusení ako súcast jediného podniku - v dôsledku coho Vseobecný súd pri urcení výsky pokuty vychádzal z jedinej východiskovej sumy, ktorej základom bol obrat skupiny VA Technologie -, spolocnosti SEHV a Magrini sa zúcastnili na karteli ako súcasti dvoch rôznych podnikov. Najprv sa na nom podielali ako súcast podniku vedeného spolocnostou Schneider a následne, po prevzatí kontroly skupinou VA Technologie, sa na karteli zúcastnovali ako súcast podniku vedeného touto spolocnostou. Zastávam názor, ze spolocnost Reyrolle sa nemôze dovolávat porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, kedze ide o rôzne situácie. 143. Z rovnakého dôvodu sa domnievam, ze situácia spolocnosti Reyrolle nie je porovnatelná so situáciou japonských výrobcov. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze jednak spolocnosti Fuji a Hitachi, jednak spolocnosti Mitsubishi Electric a Toshiba sa spociatku podielali na porusení samostatne, pricom následne, 1. októbra 2002, zaclenili svoje cinnosti v oblasti RIP do dvoch spolocných podnikov, Japan AE Power Systems Corporation a TM T & D Corporation. ( [133]133 ) Po vytvorení spolocných podnikov vsak, odlisne od spolocnosti Reyrolle, nadalej existovali ako samostatné a nezávislé spolocnosti. Treba preto konstatovat, ze táto situácia je zjavne odlisná od situácie spolocnosti Reyrolle, ktorá sa zaclenila do skupiny VA Technologie, ako sa uvádza v bode 134 vyssie. Tieto rôzne situácie odôvodnujú odlisné zaobchádzanie. 144. Pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, treba predovsetkým pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry neprinálezí Súdnemu dvoru pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania proti rozsudku Vseobecného súdu nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý aj v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi. Nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu z dôvodu nevhodnej výsky pokuty by teda bolo mozné konstatovat iba vtedy, ak by Súdny dvor zastával názor, ze výska sankcie je nielen nevhodná, ale aj prehnaná, a to natolko, ze je neprimeraná ( [134]134 ) V prejednávanej veci vsak treba konstatovat, ze spolocnost Reyrolle odôvodnila svoju výhradu zalozenú na neprimeranej pokute iba na údajnej diskriminácii, uvedenej v predchádzajúcich bodoch, ktorá vsak, ako je zrejmé, podla môjho názoru neexistuje. 145. S ohladom na predchádzajúce zastávam názor, ze druhý dôvod odvolania treba zamietnut, a teda ze odvolanie podané spolocnostou Reynolle treba zamietnut v plnom rozsahu. V - O odvolaní spolocností SEHV a Magrini vo veci C-233/11 P 146. Spolocnosti SEHV a Magrini uvádzajú vo svojom odvolaní tri odvolacie dôvody, pricom prvý sa zakladá na porusení zásady ne ultra petita, druhý na porusení zásady právnej sily rozhodnutej veci a tretí na porusení zásady kontradiktórnosti. 147. Na úvod vsak treba preskúmat námietku neprípustnosti odvolania v celom jeho rozsahu, ktorú uplatnila Komisia. Táto institúcia tvrdí, ze odvolanie je neprípustné, kedze návrhy, ktoré predniesli spolocnosti SEHV a Magrini pred Súdnym dvorom, sú presným opakom návrhov, ktoré predniesli v konaní na prvom stupni. 148. Na prvom stupni spolocnosti SEHV a Magrini navrhovali Vseobecnému súdu, aby "zrusil clánok 2 [sporného] rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobcov", pricom tento návrh zahrnal aj písmená k) a l) uvedeného bodu, ktoré sa týkajú týchto dvoch spolocností. 149. Naopak, Súdnemu dvoru tieto spolocnosti navrhovali jednak zrusit napadnutý rozsudku v rozsahu, v akom zrusil clánok 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia, a jednak potvrdit clánok 2 písm. j) a k) tohto rozhodnutia a vyhlásit, pokial ide o clánok 2 písm. k) tohto rozhodnutia, ze kazdý solidárny spoludlzník musí znásat jednu tretinu pokuty vo výske 4,5 milióna eur. 150. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze odvolacie návrhy musia viest k úplnému alebo ciastocnému prijatiu návrhov, ktoré boli predlozené na prvom stupni, s vylúcením kazdého nového návrhu, ( [135]135 ) a preto návrhy, ktorými sa pozaduje presný opak toho, co sa pozadovalo na prvom stupni, nemozno, samozrejme, povazovat za prípustné. Z tohto dôvodu povazujem za neprípustný návrh odvolateliek smerujúci k potvrdeniu clánku 2 písm. k), ktorého zrusenie pozadovali na prvom stupni. Pokial ide o písmeno j) uvedeného clánku 2, to sa týka iného subjektu ako spolocností SEHV a Magrini, a to spolocnosti Schneider, a preto návrh predlozený týmito spolocnostami, v ktorom ziadali potvrdit uvedenú cast výroku rozhodnutia, takisto nemozno povazovat za prípustný. Odvolanie je podla môjho názoru prípustné v zostávajúcej casti. A - O prvom a druhom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú porusenia zásady ne ultra petita a porusenia zásady právnej sily rozhodnutej veci 151. V rámci svojho prvého a druhého odvolacieho dôvodu, ktoré podla môjho názoru treba preskúmat spolocne, spolocnosti SEHV a Magrini tvrdia, ze ich zaloba podaná na Vseobecný súd smerovala výlucne proti pokute vo výske 4,5 milióna eur, ktorú mali zaplatit solidárne so spolocnostou Schneider. Vseobecný súd preto tým, ze zrusil clánok 2 písm. j) sporného rozhodnutia, ktorým bola ulozená pokuta spolocnosti Schneider, a opätovne stanovil pokutu ulozenú spolocnostiam SEHV a Magrini, rozhodol ultra petita. 152. Okrem toho, kedze spolocnost Schneider nepodala zalobu proti spornému rozhodnutiu v casti, ktorá sa jej týka, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnost, pokial ide o stanovenie pokuty vo výske 3,6 milióna eur. Vseobecný súd preto tým, ze prekrocil rámec toho, co pozadovali spolocnosti SEHV a Magrini, porusil zásadu právnej sily rozhodnutej veci vyplývajúcu z rozhodnutia Komisie, pokial ide o spolocnost Schneider. 153. Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd neporusil zásadu ne ultra petita, kedze nerozhodoval o zodpovednosti spolocnosti Schneider, pre ktorú sa celková suma pokuty nezmenila (8,1 milióna eur, teda súcet súm vo výske 3,6 milióna eur a 4,5 milióna eur). Napadnutý rozsudok zmenil len aspekty vnútornej solidarity medzi spoludlzníkmi, pricom solidarita bola súcastou predmetu sporu na prvom stupni, ktorý urcili samotné spolocnosti SEHV a Magrini. V tejto súvislosti Komisia takisto popiera, ze Vseobecný súd porusil zásadu právnej sily rozhodnutej veci. 154. V tejto súvislosti som sa uz v bode 105 zmienil, ze súd Únie, ktorý má rozhodnút o zalobe o neplatnost, musí zachovávat zásadu ne ultra petita, podla ktorej zrusujúci výrok nemôze íst nad rámec toho, co pozadoval zalobca. ( [136]136 ) 155. Preto pokial sa adresát rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, rozhoduje súd Únie len o tých prvkoch rozhodnutia, ktoré sa tohto adresáta týkajú. Naopak, tie prvky, ktoré sa dotýkajú ostatných adresátov a neboli napadnuté, nie sú súcastou predmetu sporu, o ktorom má súd Únie rozhodovat. ( [137]137 ) Okrem toho rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté jeho adresátom v lehotách stanovených v clánku 263 ZFEÚ, nadobúda voci tomuto adresátovi právoplatnost. ( [138]138 ) 156. V prejednávanej veci treba predovsetkým poznamenat, ze z bodu 2 výroku napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd, okrem iného, zrusil clánok 2 písm. j) sporného rozhodnutia, podla ktorého bola spolocnost Schneider samostatne zaviazaná na zaplatenie pokuty vo výske 3,6 milióna eur, ako aj clánku 2 písm. k) v celom rozsahu, podla ktorého boli spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini zodpovedné za zaplatenie pokuty vo výske 4,5 milióna eur. 157. Ako sa vsak uviedlo v bode 148 vyssie, spolocnosti SEHV a Magrini na prvom stupni navrhli, aby Vseobecný súd zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkal. Okrem toho je nesporné, ze spolocnost Schneider nepodala na súdy Únie zalobu proti spornému rozhodnutiu, ktoré preto nadobudlo vo vztahu k nej právoplatnost. 158. Treba vsak konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa sankcia ulozená v clánku 2 písm. j) sporného rozhodnutia týkala výlucne spolocnosti Schneider, nemohla byt predmetom zaloby o neplatnost zo strany spolocností SEHV a Magrini, a kedze spolocnost Schneider nepodala zalobu, nemohla byt predmetom sporu pred Vseobecným súdom. Za týchto okolností Vseobecný súd nemohol podla môjho názoru zrusit clánok 2 písm. j) sporného rozhodnutia bez toho, aby rozhodol ultra petita. Obdobná úvaha platí pre clánok 2 písm. k) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkal spolocnosti Schneider, a nie spolocností SEHV a Magrini. 159. Skutocnost, ktorú zdôraznila Komisia, ze Vseobecný súd po uvedenom zrusení v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci upravil pokutu ulozenú spolocnostiam podniku Schneider bez toho, aby zmenil celkovú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Schneider, nic nemení na skutocnosti, ze Vseobecný súd nemohol zrusit clánok 2 písm. j) a k) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkali spolocnosti Schneider, kedze tieto ustanovenia nemohli byt predmetom sporu. Úprava pokuty, ktorá v rámci napadnutého rozsudku nasleduje po zrusení, nemôze odstránit jeho vadu, ktorá spocíva v porusení zásady ne ultra petita. 160. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy zastávam názor, ze prvému a druhému zalobnému dôvodu treba vyhoviet. B - O tretom odvolacom dôvode, týkajúcom sa porusenia zásady kontradiktórnosti 161. Spolocnosti SEHV a Magrini napokon tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu kontradiktórnosti. V priebehu celého konania pred Vseobecným súdom nemali moznost vyjadrit sa k jeho zisteniam vo veci nového rozdelenia pokuty vo výske 3,6 milióna eur, ktorú spolocnost Schneider musela znásat sama a ktorej zrusenie malo za následok zvýsenie sumy pokuty, ktorá im bola ulozená. 162. Uz v bodoch 112 az 114 vyssie som uviedol právne zásady týkajúce sa zásady kontradiktórnosti. 163. V prejednávanej veci treba predovsetkým rozptýlit pochybnosti vznesené Komisiou o moznosti spolocností SEHV a Magrini vyuzit v tomto prípade právo byt vypocutý. Tieto pochybnosti sú zalozené na skutocnosti, ze Vseobecný súd v skutocnosti znízil celkovú sumu pokuty, v dôsledku coho sa výska pokuty, za ktorej zaplatenie boli zodpovedné spolocnosti SEHV a Magrini, zmenila z 22,05 milióna eur na 18,45 milióna eur. 164. Je vsak zjavné, ze celková suma, na ktorú sa odvoláva Komisia, je súctom dvoch samostatných pokút ulozených dvom spolocnostiam z rôznych dôvodov, a to jednak pokuty, ktorá im bola ulozená ako súcastiam podniku vedeného spolocnostou Schneider, a jednak pokuty, ktorá im bola ulozená ako súcastiam podniku VA Technologie za obdobie, ktoré nasledovalo po ich zaclenení do skupiny vedenej podnikom VA Technologie. Hoci vsak Vseobecný súd skutocne znízil výsku tejto druhej pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, ( [139]139 ) na druhej strane zvýsil týmto dvom spolocnostiam výsku prvej pokuty, kedze im po úprave sankcie Vseobecným súdom vznikla solidárna zodpovednost so spolocnostou Schneider, a to nie vo výske 4,5 milióna eur, ako sa stanovuje v rozhodnutí, ale vo výske 8,1 milióna eur. Za týchto podmienok môzu odvolatelky podla môjho názoru nepochybne namietat, ze doslo k poruseniu práva byt vypocutý, pokial ide o uvedenú pokutu. 165. Pokial ide o podstatu odvolacieho dôvodu, zo spisu vyplýva, ze v priebehu konania pred Vseobecným súdom sa prejednala otázka, ktorá je predpokladom na zrusenie clánku 2 písm. j) rozhodnutia a ktorá sa týkala ulozenia pokuty výlucne spolocnosti Schneider, pricom sa voci nej neuplatnila osobitná výhrada okrem úcasti na karteli prostredníctvom jej dcérskych spolocností SEHV a Magrini. 166. Zo spisu vyplýva, ze Vseobecný súd pred pojednávaním polozil úcastníkom konania niekolko otázok, z ktorých jedna bola adresovaná Komisii a obsahovala priamu otázku zameranú na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré by spolocnosti SEHV a Magrini nemali byt solidárnymi spoludlzníckami so spolocnostou Schneider, pokial ide o celú pokutu, ktorá jej bola ulozená. ( [140]140 ) Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila, ze ulozenie pokuty vo výske 3,6 milióna eur len spolocnosti Schneider bolo odôvodnené vo vztahu k potrebe vyhnút sa ulozeniu dvojnásobku východiskovej sumy spolocnostiam SEHV a Magrini, ktoré boli uz zodpovedné za východiskovú sumu pokuty ulozenej podniku VA Technologie. Vseobecný súd výslovne odmietol toto tvrdenie v bodoch 249 a nasl. napadnutého rozsudku. 167. Treba vsak konstatovat, ze spolocnosti SEHV a Magrini mali na pojednávaní moznost zaujat k tejto otázke stanovisko, aby mohli úcinne prezentovat svoj názor. ( [141]141 ) 168. Vzhladom na tieto úvahy treba tretí odvolací dôvod zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti podla môjho názoru zamietnut. C - Záver týkajúci sa odvolania spolocností SEHV a Magrini vo veci C-233/11 P 169. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze napadnutý rozsudok sa má zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol ultra petita o zrusení clánku 2 písm. j) sporného rozhodnutia, ako aj celého clánku 2 písm. k), a to aj pokial sa týka spolocnosti Schneider. Tieto casti sporného rozhodnutia nadobudli voci spolocnosti Schneider právoplatnost, kedze proti nim nepodala zalobu. 170. V dôsledku toho treba zrusit aj úpravu pokuty pre spolocnosti patriace do podniku Schneider - a to spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini - za obdobie od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, ktorú vykonal Vseobecný súd v bodoch 246 a 247 napadnutého rozsudku v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci a ktorá je uvedená v bode 3 prvej zarázke výroku tohto rozsudku, kedze zrusenie nariadené v bode 2 napadnutého rozsudku, uvedené v predchádzajúcom bode, predstavuje nevyhnutný predpoklad na úpravy pokuty, ako ju v prejednávanej veci vykonal Vseobecný súd. 171. V súlade s clánkom 61 prvým pododsekom Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu, môze Súdny dvor sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 172. Domnievam sa, ze v prejednávanej veci stav konania dovoluje, aby Súdny dvor sám vo veci právoplatne rozhodol. 173. Ako sa uvádza v bode 148 vyssie, spolocnosti SEHV a Magrini na prvom stupni ziadali, aby Vseobecný súd "zrusil clánok 2 [sporného] rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobcov". Vo svojej zalobe najmä výslovne poukazovali na nezrozumitelnost solidárnej zodpovednosti stanovenej v clánku 2 písm. k) sporného rozhodnutia. 174. Ako vyplýva z bodov 126 a 127 vyssie, spolocnosti Schneider, SEHV a Magrini v okamihu prijatia sporného rozhodnutia uz neboli súcastou jednotného hospodárskeho subjektu Schneider. V tejto situácii, ak je zámerom Komisie stanovit solidárnu zodpovednost subjektov, ktoré tvorili hospodársku jednotku v case, ked doslo k poruseniu, avsak v okamihu vydania rozhodnutia uz nie sú jej súcastou, musí urcit podiel na sume pokuty, ktorý má subjekt, ktorý uz nedisponuje väzbami odôvodnujúcimi jeho zahrnutie do hospodárskej jednotky, zaplatit vo vnútorných vztahoch s ostatnými spoludlzníkmi. 175. Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia, napriek tomu, ze solidárne zaviazala spolocnost Schneider spolu so spolocnostami Magrini a SEHV, nestanovila podiely na pokute. V tejto situácii treba vyhoviet návrhu spolocností Magrini a SEHV a zrusit clánok 2 písm. k) sporného rozhodnutia. VI - O trovách 176. Ak sa Súdny dvor stotozní s mojím posúdením troch spojených odvolaní, v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol o trovách konania takto. Pokial ide o vec C-231/11 P, kedze odvolaniu Komisie sa má vyhoviet len ciastocne, domnievam sa, ze je vhodné rozhodnút, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. Vo veci C-232/11 P, kedze spolocnost Reyrolle nemala vo veci úspech, je podla môjho názoru opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Vo veci C-233/11 P, kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. VII - Návrh 177. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 178. Vo veci C-231/11 P: 1. Rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07), sa zrusuje v casti, v ktorej Vseobecný súd stanovil výsku podielu kazdej spolocnosti, ktorá bola zalobkynou na prvom stupni, na základe zásady, ze prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, a ze táto úloha nemôze byt ponechaná na vnútrostátne súdy, ako aj na základe pravidla o rozdelení zodpovednosti v prípade neexistencie príslusných údajov v rozhodnutí rovnakým dielom. 2. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. 3. Európska komisia a spolocnosti Siemens Transmission & Distribution Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA znásajú svoje vlastné trovy konania. 179. Vo veci C-232/11 P: 1. Odvolanie spolocnosti Siemens Transmission & Distribution Ltd sa zamieta. 2. Spolocnost Siemens Transmission & Distribution Ltd je povinná nahradit trovy konania. 180. Vo veci C-233/11 P: 1. Bod 2 výroku rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Siemens Österreich a i./Komisia (T-122/07 az T-124/07), sa zrusuje v rozsahu, v akom zrusil clánok 2 písm. j) a k) rozhodnutia Komisie z 24. januára 2007, K(2006) 6762 v konecnom znení, týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom), ako aj bod 3 prvá zarázka výroku tohto rozsudku sa zrusuje. 2. Clánok 2 písm. k) rozhodnutia K(2006) 6762 v konecnom znení sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka spolocností Siemens Transmission & Distribution SA a Nuova Magrini Galileo SpA. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [142]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [143]2 ) Veci [144]T-122/07 az T-124/07, Zb. s. II-793. ( [145]3 ) Rozhodnutie Komisie K(2006) 6762 v konecnom znení z 24. januára 2007 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/F/38.899 - Rozvádzace izolované plynom). ( [146]4 ) RIP sú elektrické zariadenia, ktoré slúzia na riadenie energetických tokov v distribucných sietach elektrickej energie. Pouzívajú sa ako hlavný komponent v elektrárenských blokoch na klúc. Pozri bod 4 napadnutého rozsudku. ( [147]5 ) Vztahy "vnútornej solidarity", ktoré sa týkajú vzájomných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi v rámci dlhu, sa odlisujú od vztahov "vonkajsej solidarity", ktoré sa týkajú vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi a veritelom (v prejednávanej veci Komisiou, veritelom v súvislosti so zaplatením pokuty). ( [148]6 ) V tejto súvislosti uvádzam, ze táto otázka je predmetom viacerých návrhov na zacatie prejudiciálneho konania (dorucených 12. augusta 2013), ktoré Bundesgerichtshof nedávno predlozil Súdnemu dvoru vo veci C-451/13. ( [149]7 ) Pozri bod 1 napadnutého rozsudku a bod 73 sporného rozhodnutia. ( [150]8 ) Pozri bod 1 napadnutého rozsudku a bod 74 sporného rozhodnutia. ( [151]9 ) Pozri bod 2 napadnutého rozsudku. ( [152]10 ) Pozri bod 3 napadnutého rozsudku. ( [153]11 ) Ziadost bola podaná v súlade s oznámením Komisie z 19. februára 2002 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([154]Ú. v. ES C 45, s. 3). ( [155]12 ) Najmä z bodov 14 a 17 napadnutého rozsudku vyplýva, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa okrem iného dohodli na rozdelovaní projektov RIP na celosvetovej úrovni prostredníctvom manipulácie s postupmi verejného obstarávania, a to podla dohodnutých pravidiel, predovsetkým aby sa zachovali kvóty odzrkadlujúce ich odhadované historické podiely na trhu. ( [156]13 ) Z bodov 188 a 189 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v decembri 2000 usporiadali ostatní clenovia kartelu spolocenské podujatie na oslavu fiktívneho konca kartelu so skutocným zámerom vylúcit skupinu VA Tech z kartelu. Táto skupina sa vsak zacala opätovne zúcastnovat na cinnosti kartelu v roku 2002. O dátume, kedy sa skupina VA Tech zacala znova zúcastnovat na porusovaní, pozri body 63 az 72 napadnutého rozsudku. ( [157]14 ) Pozri body 137 az 167 napadnutého rozsudku. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd tiez zrusil sporné rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom Komisia konstatovala porusenie spolocnostami zo skupiny VA Tech v období od 1. apríla do 30. júna 2002 (pozri body 63 a 72 napadnutého rozsudku a bod 1 jeho výroku). Toto zrusenie vsak nie je predmetom nijakého z odvolaní podaných na Súdny dvor. ( [158]15 ) Pozri body 236 az 264 napadnutého rozsudku. ( [159]16 ) Pozri body 138 az 147 napadnutého rozsudku. ( [160]17 ) Pozri body 148 az 167 napadnutého rozsudku. ( [161]18 ) Pozri najmä body 153 az 155 napadnutého rozsudku. ( [162]19 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([163]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1). ( [164]20 ) Pozri najmä body 156 a 157 napadnutého rozsudku. ( [165]21 ) Pozri najmä body 158 a 159 napadnutého rozsudku. ( [166]22 ) Vseobecný súd kritizoval Komisiu konkrétne za to, ze: (i) rozhodla o solidárnej zodpovednosti spolocností Reyrolle, SEHV a Magrini za zaplatenie pokuty vo výske 17550000 eur, ktorá zjavne prekracuje sumu, ktorá je primeraná na úcel ulozenia sankcie za ich úcasti na karteli, kedze ide o spolocnosti patriace do toho istého podniku; (ii) stanovila celkovú sumu, ktorú musí spolocnost Reyrolle zaplatit solidárne s ostatnými spolocnostami, pricom táto suma zjavne prekracuje celkovú výsku pokuty, a neulozila spolocnosti Reyrolle cast pokuty ako jedinej zodpovednej za obdobie rokov 1988 az 1998, pocas ktorého sa zúcastnovala na porusovaní sama, a (iii) nepovazovala spolocnosti Siemens Österreich a KEG za solidárne zodpovedné za cast pokuty ulozenej spolocnostiam SEHV a Magrini, pokial ide o obdobie, v ktorom boli tieto spolocnosti súcastou rovnakého podniku. ( [167]23 ) Komisia predovsetkým navrhuje, aby Súdny dvor zrusil jednak bod 2 výroku v rozsahu, v akom sa zakladá na konstatovaní nachádzajúcom sa v bode 157 napadnutého rozsudku, podla ktorého je Komisia povinná urcit podiely rôznych spolocností solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty, a jednak bod 3 výroku v rozsahu, v akom na základe konstatovaní uvedených v bode 158 v spojení s bodmi 245, 247, 262 a 263 napadnutého rozsudku stanovuje nové sumy pokút, ako aj casti, ktoré majú zaplatit jednotlivé spolocnosti. Z rovnakých dôvodov Komisia subsidiárne navrhuje zrusit rozsudok. ( [168]24 ) Pozri poznámku pod ciarou 22 vyssie. ( [169]25 ) Iba prvý z dvoch aspektov, ktoré konstatoval Vseobecný súd v rámci druhého dôvodu týkajúceho sa nezákonnosti, za ktorý Vseobecný súd kritizoval analýzu Komisie (pozri bod 164 napadnutého rozsudku a poznámku pod ciarou 22 vyssie), sa zrejme vztahuje (aj) na vnútorné vztahy medzi solidárnymi spoludlzníkmi. V prvej casti bodu 164 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vytýka Komisii, ze si nesplnila povinnost, ktorá jej podla názoru Vseobecného súdu prinálezí, urcit podiely, ktoré majú zaplatit jednotlivé zaviazané spolocnosti. Treba vsak na jednej strane konstatovat, ze tento prvý aspekt nezákonnosti sa týka aj vonkajsej solidarity, a na druhej strane, ze druhý aspekt nezákonnosti rozhodnutia uvedeného v tomto bode, na základe ktorého Komisia údajne neulozila spolocnosti Reyrolle cast pokuty ako jedinej zodpovednej za obdobie, v ktorom sa podielala na porusovaní, sa v kazdom prípade nezakladá na úvahách týkajúcich sa vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi a môze byt sám osebe dôvodom na zrusenie sankcie ulozenej spolocnosti Reyrolle. ( [170]26 ) Rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([171]C-49/92 P, Zb. s. I-4125). ( [172]27 ) Tamze, bod 171. ( [173]28 ) Podla tohto ustanovenia "s výnimkou prípadov týkajúcich sa sporov medzi Úniou a jej zamestnancami môzu odvolanie podat aj clenské státy a orgány Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Vseobecným súdom ako vedlajsí úcastníci...". ( [174]29 ) Rozsudky z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil ([175]C-141/02 P, Zb. s. I-1283, bod 48), ako aj z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran ([176]C-27/09 P, Zb. s. I-13427, bod 45). V rovnakom zmysle pozri tiez bod 35 návrhov, ktoré 19. januára 2012 predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial (rozsudok z 19. júla 2012, C-337/09 P), a bod 88 návrhov, ktoré 13. decembra 2007 predniesla vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (rozsudok z 10. júla 2008, [177]C-413/06 P, Zb. s. I-4951). ( [178]30 ) Rozsudok Komisia/max.mobil (uz citovaný v poznámke pod ciarou 29) vyhlásila velká komora Súdneho dvora. Pokial ide o váhu, ktorú treba pripísat skutocnosti, ze rozsudok vyhlásila velká komora Súdneho dvora, pozri úvahy uvedené v bode 89 návrhov, ktoré 15. októbra 2009 predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Lancôme/ÚHVT (rozsudok z 25. februára 2010, [179]C-408/08 P, Zb. s. I-1347). ( [180]31 ) Pozri napríklad najnovsie nedávny rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive a Polsko (C-405/11 P, body 14 az 20). Vo veci GlaxoSmithKline/Komisia (pozri rozsudok zo 6. októbra 2009, [181]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, body 23 az 26) Súdny dvor zamietol samostatné odvolanie Komisie ako scasti neprípustné v rozsahu, v akom Komisia nemohla na základe svojich odvolacích dôvodov získat nijakú výhodu, kedze nemali vplyv na relevantný bod výroku rozsudku napadnutého v tejto veci. Vo veci Iride/Komisia (rozsudok z 21. decembra 2011, C-329/09 P, body 48 az 51) Súdny dvor zamietol návrh Komisie na nahradenie odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto veci ako neprípustný, kedze odvolacie dôvody uplatnené institúciou jej neprinásali "nijakú výhodu, ktorá by mohla preukázat záujem na podaní návrhu". Pokial ide o nevyhnutnost existencie právneho záujmu privilegovaných zalobcov na podaní zaloby, pozri tiez body 17 az 19 návrhov, ktoré 17. novembra 2011 predniesla generálna advokátka Trstenjak vo veci Komisia/Estónsko (rozsudok z 29. marca 2012, C-505/09 P). ( [182]32 ) Pozri v tejto súvislosti uznesenie Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Portugalsko/Komisia ([183]C-208/99 Zb. s. I-9183, body 22 az 24), a rozsudok Súdneho dvora z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia ([184]C-463/10 P a C-475/10 P, Zb. s. I-9639, bod 36 a tam citovanú judikatúru). ( [185]33 ) Zvýhodnené zaobchádzanie s institúciami Únie má svoj základ najmä v ich úlohe chránit právny poriadok Únie, co znamená, ze vo svojej podstate nemajú záujmy odlisné od záujmov Únie. Zvýhodnenie clenských státov má svoje opodstatnenie v skutocnosti, ze prostredníctvom súdnej ochrany Súdneho dvora zabezpecujú zákonnost postupov nimi vytvorených orgánov vrátane Vseobecného súdu, kedze sú subjektmi medzinárodného práva, ktoré vytvorili Úniu. ( [186]34 ) V tejto súvislosti pozri úvahy uvedené v bodoch 21 az 24 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Komisia/max.mobil (uz citovanej v poznámke pod ciarou 29). ( [187]35 ) Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1 ([188]C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 27 a 29), a uznesenie z 28. októbra 2004, Komisia/CMA CGM a i. (C-236/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 25 a nasl.). Okrem toho podla ustálenej judikatúry námietka odvolatela, ktorá smeruje proti odôvodneniu prvostupnového rozsudku poskytnutému len kvôli úplnosti, nemôze spôsobit zrusenie tohto rozsudku, a preto ju treba zamietnut ako neúcinnú. Pozri okrem iných rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([189]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P, C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148). ( [190]36 ) Podla tohto clánku "v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [191]37 ) V tejto súvislosti pozri body 20 az 26 návrhov, ktoré 13. decembra 2012 predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Ziegler/Komisia (C-439/11 P, rozsudok z 11. júla 2013). ( [192]38 ) Pozri v tejto súvislosti tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Komisia/max.mobil (uz citované v poznámke pod ciarou 29, bod 24). ( [193]39 ) Rozsudok z 26. apríla 1988, Asteris/Komisia ([194]97/86, 193/86, 99/86 a 215/96, Zb. s. 2181, bod 27), ako aj rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1995 CB/Komisia ([195]T-275/94, Zb. s. II-2169, bod 62). ( [196]40 ) Rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([197]C-310/97 P, Zb. s. I-5363, bod 54), a z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([198]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 44). ( [199]41 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Asteris/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 27), ako aj rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada ([200]C-458/98 P, Zb. s. I-8147, bod 81). ( [201]42 ) Neúcinnost odvolacieho dôvodu sa týka schopnosti odôvodnit odvolanie a nemá vplyv na jeho prípustnost. Pozri rozsudky z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada ([202]C-76/01 P, Zb. s. I-10091, bod 52); zo 6. novembra 2008, Grécko/Komisia ([203]C-203/07 P, Zb. s. I-8161, body 42 a 43), a z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([204]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 31). ( [205]43 ) Uvedené výslovne vyplýva z bodov 6, 21, 30, 37, 40, 50, 56, 67, 69 a 70 odvolania Komisie, ako aj z jej návrhov (pozri v tejto súvislosti poznámku pod ciarou 23 vyssie). ( [206]44 ) "Na tieto úcely Komisia musí spresnit..., prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [207]45 ) "Es obliegt der Kommission" v nemcine, autentickom jazyku konania, a "Il appartient ŕ la Commission" vo francúzstine, v jazyku, v ktorom bol rozsudok vyhotovený. ( [208]46 ) Pozri rozsudok z 11. júna 2009, X ([209]C-429/07, Zb. s. I-4833, bod 34). Pozri tiez bod 34 návrhov, ktoré som predniesol v tejto veci 5. marca 2009. ( [210]47 ) V tejto súvislosti pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia ([211]T-279/02, Zb. s. II-897, body 86 a 87). ( [212]48 ) Pozri rozsudok X (uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 35 a tam citovanú judikatúru). V tejto súvislosti pozri tiez bod 37 návrhov, ktoré som predniesol v tejto veci 5. marca 2009. ( [213]49 ) Pozri rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ([214]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105); z 28. februára 1991, Delimitis/Henninger Bräu ([215]C-234/89, Zb. s. I-935, bod 44), a zo 14. decembra 2000, Masterfoods ([216]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 46). ( [217]50 ) Pokial ide o vlastný úcel mechanizmu solidarity, ktorým je posilnenie úcinnosti správneho postupu pri vymáhaní dlhov, pozri bod 48 rozsudku zo 17. februára 2011, Berel a i. ([218]C-78/10, Zb. s. I-717), ktorý sa týka solidarity niekolkých dlzníkov rovnakého colného dlhu. ( [219]51 ) Odstrasujúci úcinok opakovane uznala judikatúra Súdneho dvora. Pozri okrem iných rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 106); rozsudky z 9. júna 2006, Showa Denko/Komisia ([220]C-289/04 P, Zb. s. I-5859, bod 61); z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia ([221]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 37 a 47), a z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([222]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, body 63, 72 a 149). ( [223]52 ) Problematika týkajúca sa vnútorných vztahov solidárnych spoludlzníkov pokuty sa podla môjho názoru nemá povazovat, ako zrejme naznacuje postoj Komisie, za úplne nesúvisiacu so sankcnou právomocou tejto institúcie. Tieto otázky mozno povazovat takpovediac za "druhú stranu mince", pokial ide o pokutu, ktorá sa na jednej strane ukladá podniku ako ekonomickému subjektu zodpovednému za porusenie, ale na druhej strane sa konkrétne, prípadne solidárne pripisuje subjektom - osobám, ktoré ju môzu zaplatit. V tejto súvislosti pozri moje úvahy uvedené v bodoch 78 a 79 nizsie v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom. ( [224]53 ) Pozri bod 83 a nasl. ( [225]54 ) Pozri rozsudky z 11. decembra 2007, ETI a i. ([226]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38 a tam citovanú judikatúru); z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([227]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 54), ako aj okrem iných nedávne rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a i./Komisia (C-628/10 P a C-14/11 P, bod 42 a tam citovanú judikatúru), a z 8. mája 2013, ENI/Komisia (C-508/11 P, bod 82). ( [228]55 ) Význam poziadaviek nespomalovat nepatricne vysetrovaciu cinnost Komisie s cielom zabránit mareniu úcinnosti vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze Únie touto institúciou môze byt podla judikatúry relevantný; pozri v tejto súvislosti rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia ([229]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 82 in fine). ( [230]56 ) Pozri bod 2 oznámenia Komisie o spolupráci medzi Komisiou a vnútrostátnymi súdmi pri uplatnovaní clánkov 81 a 82 Zmluvy o ES [neoficiálny preklad] ([231]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54). ( [232]57 ) Pozri odôvodnenie 7 nariadenia c. 1/2003, ako aj rozsudok Masterfoods (uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 47). Táto funkcia je súcastou rozsiahlejsej funkcie, ktorú judikatúra priznáva vnútrostátnym súdom v súlade so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, a to funkcie zabezpecit súdnu ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie. V tejto súvislosti pozri rozsudok z 13. marca 2007, Unibet ([233]C-432/05, Zb. s. I-2271, bod 38 a tam citovanú judikatúru). ( [234]58 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia ([235]T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 85), ako aj bod 4 oznámenia Komisie, uz citovaného v poznámke pod ciarou 56 vyssie. ( [236]59 ) Pozri bod 157 napadnutého rozsudku. ( [237]60 ) Pozri odôvodnenia 22 a 31 nariadenia c. 1/2003, ako aj jeho hlavu II. Pozri tiez rozsudok Masterfoods (uz citovaný v poznámke pod ciarou 49, bod 56). ( [238]61 ) Z týchto úvah vyplýva najmä to, ze pokial ide o "vnútorné" aspekty solidarity, pojem solidarita patrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie a právomocí Komisie len do tej miery, do akej slúzi na dosiahnutie osobitných cielov uvedených v Zmluvách, pokial ide o výkon sankcných právomocí udelených Komisii. ( [239]62 ) Pozri poznámku pod ciarou 57 vyssie. ( [240]63 ) Pozri návrhy, ktoré 11. februára 2003 predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (rozsudok zo 7. januára 2004, [241]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P, C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 63), ako aj návrhy, ktoré 26. októbra 2010 predniesol generálny advokát Bot vo veciach ArcelorMittal Luxemburg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. (rozsudok z 29. marca 2011, [242]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 181) a ThyssenKrupp Nirosta a i./Komisia (rozsudok z 29. marca 2011, [243]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 162). ( [244]64 ) Pozri v tejto súvislosti úvahy uvedené v bode 65 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland (uz citovanej v poznámke pod ciarou 63). ( [245]65 ) Pokial ide o "takmer trestnoprávny" charakter sankcií, pozri najnovsie bod 40 návrhov, ktoré 28. februára 2013 predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Schenker und Co AG a i. (rozsudok z 18. júna 2013, C-681/11), s dalsími rozsiahlymi odkazmi na uplatnovanie trestnoprávnych zásad v európskom práve hospodárskej sútaze v ustálenej judikatúre Súdneho dvora. Rovnako je potrebné pripomenút, ze ESLP v rozsudku z 27. septembra 2011 vo veci Menarini Diagnostics v. Taliansko (staznost c. 43509/08, § 38 az 45) priznal trestnoprávny charakter v zmysle clánku 6 ods. 1 EDLP v súvislosti s pokutou, ktorú ulozil úrad na ochranu hospodárskej sútaze a trhu podla talianskych právnych predpisov na ochranu hospodárskej sútaze. ( [246]66 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ETI (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54, bod 71), a v súvislosti so zásadou individuálnosti trestov a sankcií pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland (uz citované v poznámke pod ciarou 63, bod 63). V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze do úvahy pripadá zásada zavinenia, a to konkrétne podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý na úcel ukladania pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze predpokladá úmysel alebo nedbanlivost. ( [247]67 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ThyssenKrupp Nirosta (uz citovanej v poznámke pod ciarou 63, bod 162). V tejto súvislosti pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Komisia/Anic Partecipazioni (uz citovanej v poznámke pod ciarou 26, bod 74). ( [248]68 ) Zásada individuálnosti trestov a sankcií je týmto spôsobom vymedzená vo viacerých rozsudkoch Vseobecného súdu, ako aj v napadnutom rozsudku (pozri bod 122 s dalsími odkazmi na judikatúru). Vo svojom rozsudku zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp Stainless a i./Komisia ([249]C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 82), vymedzil Súdny dvor uvedenú zásadu týmto spôsobom, hoci ju nepomenoval výslovne ako zásadu individuálnosti trestov a sankcií. ( [250]69 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland (uz citovanej v poznámke pod ciarou 63, bod 63). ( [251]70 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ArcelorMittal Luxembourg (uz citovanej v poznámke pod ciarou 63, bod 181), a vo veci ThyssenKrupp Nirosta (uz citovanej v poznámke pod ciarou 63, bod 162). ( [252]71 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 54 vyssie. ( [253]72 ) Pozri najmä rozsudky z 12. júla 1984, Hydrotherm ([254]170/83, Zb. s. 2999, bod 11), a zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio ([255]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40). Pozri okrem iných tiez nedávne rozsudky Alliance One International/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 42) a ENI/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 82). ( [256]73 ) Rozsudok Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 56 a citovaná judikatúra), ako aj okrem iných rozsudky z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([257]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 36 a tam citovaná judikatúra); ArcelorMittal Luxembourg (uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, bod 95) a z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([258]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 37). ( [259]74 ) V tejto súvislosti pozri tiez nedávne úvahy uvedené v bode 101 a nasl., ako aj rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11, bod 129). To napokon nepriamo potvrdzuje aj text clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého sa pokuta ukladá podniku, ktorý úmyselne alebo z nedbanlivosti porusuje pravidlá hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti Súdny dvor urcil povinnost Komisie skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého podniku, pokial sa porusenia dopustilo viacero podnikov [(pozri rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26 (bod 150, a z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, [260]C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 110)], a individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov [(pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [261]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 44)]. ( [262]75 ) Pozri rozsudok Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 57). V tomto ohlade pozri úvahy uvedené v návrhoch, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ETI (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54, najmä body 68 a 69) a Akzo Nobel (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54, najmä body 36 a 37). V tejto súvislosti pozri tiez návrhy, ktoré predniesol 10. júla 1991 sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci T-1/89, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991 (Zb. s. II-867, najmä s. II-916). Prax ukladania pokút fyzickým alebo právnickým osobám za trestné ciny spáchané spolocnostou mozno vysvetlit odkazom na clánok 299 ZFEÚ, ktorý stanovuje, ze právne akty Komisie, ktoré ukladajú penazný záväzok osobám iným, nez sú státy, sú vykonatelné a ze výkon rozhodnutia sa riadi predpismi obcianskeho práva procesného státu, na ktorého výsostnom území sa vykonáva. Tento clánok sa preto vztahuje na osoby (fyzické alebo právnické), ktoré majú právnu subjektivitu, a nie na subjekty, akými v niektorých prípadoch môze byt podnik, ktorý nemá právnu subjektivitu (pozri v tejto súvislosti tiez poznámku pod ciarou 24 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel, uz citované v poznámke pod ciarou 54). ( [263]76 ) Okrem napadnutého rozsudku mozno ako príklad uviest nedávny rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2013, Parker a i./Komisia (T-146/09, bod 83 a nasl.), z ktorého je zrejmé, ze Vseobecný súd uplatnil zásadu osobnej zodpovednosti voci jednotlivým spolocnostiam, ktoré tvoria podnik, a nie (výlucne) na podnik (pozri najmä bod 101). Musím vsak v tejto súvislosti uviest, ze sa zdá, ze existuje urcitý rozpor v judikatúre Vseobecného súdu, kedze Vseobecný súd ako dôvod odmietnutia tvrdení uvádzaných zalobcami uvádza, ze zásada osobnej zodpovednosti "sa vztahuje na podniky, a nie na spolocnosti" [pozri rozsudky predmetného súdu z 27. septembra 2012, Koninklijke Volker Wessels Stevin/Komisia, (T-356/06, bod 38 in fine), a Nynäs Petroleum a i./Komisia (T-347/06, bod 40 in fine)]. ( [264]77 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54, bod 97). V tejto súvislosti pozri tiez rozsudok z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia ([265]C-90/09 P, Zb. s. I-1, bod 38). ( [266]78 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 77), ako aj bod 97 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tej istej veci. Pozri tiez rozsudok zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia ([267]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 34). ( [268]79 ) Z dôvodu organizacných, ekonomických a právnych väzieb, ktoré umoznujú týmto subjektom vykonávat rozhodujúci vplyv na osoby, ktoré sa priamo dopustili porusenia (pozri rozsudok Metsä-Serla, uz citovaný v poznámke pod ciarou 78, bod 34). ( [269]80 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia ([270]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 41), a Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 59 v spojení s bodom 61), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Akzo Nobel (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54, bod 97). ( [271]81 ) Pozri rozsudok Erste Group Bank (uz citovaný v poznámke pod ciarou 55, body 81 az 84), ktorý potvrdil rozsudok Vseobecného súdu zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ([272]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 331). ( [273]82 ) Pozri okrem iných rozsudky Akzo Nobel (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, body 59 a 61) a General Química (uz citovaný v poznámke pod ciarou 73, body 38 a 40). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Alliance One International/Komisia (uz citovanej v poznámke pod ciarou 54). ( [274]83 ) V rovnakom zmysle pozri rozsudok Vseobecného súdu z 13. septembra 2010, Trioplast Industrier/Komisia ([275]T-40/06, Zb. s. II-4893, bod 167). ( [276]84 ) V rozsudku z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg SA a i./Komisia ([277]T-405/06, Zb. s. II-789, bod 117), Súd prvého stupna uviedol, ze solidárnost sa javí ako bezný dôsledok pripísatelnosti zodpovednosti za správanie jednej spolocnosti druhej spolocnosti, najmä ak tieto dve spolocnosti vytvárajú jeden podnik. ( [278]85 ) Pozri v tejto súvislosti body 139 az 141 napadnutého rozsudku a tam citovanú judikatúru. ( [279]86 ) V tejto súvislosti sa domnievam, ze dôvody týkajúce sa úcinnosti výkonu sankcie uvedené v bode 52 môzu aj v podobných prípadoch nadalej odôvodnovat ukladanie solidárnej povinnosti zaplatit pokutu. ( [280]87 ) Poziadavka rozdielneho zaobchádzania s právnickými osobami, ktoré v case prijatia rozhodnutia o ulození pokuty uz nie sú súcastou podniku, ktorý sa dopustil porusenia, v porovnaní s materskou spolocnostou sa odráza napríklad v potrebe uplatnovania 10 %-nej hranice obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na obrat tejto právnickej osoby, a nie materskej spolocnosti. V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré 30. mája 2013 predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Kendrion/Komisia (C-50/12 P, vec v konaní, body 84 az 87 a tam citovanú judikatúru). ( [281]88 ) Pozri bod 81 týchto návrhov in fine. ( [282]89 ) Takúto analýzu by azda mohla zjednodusit skutocnost, ze by prípadne existoval záujem jednotlivých spolocností, ktoré uz nepatria do rovnakej skupiny, poskytovat Komisii uzitocné informácie, ktoré majú k dispozícii, a to zjavne v ich prospech, aby mohla Komisia presne urcit relatívnu mieru ich zodpovednosti. ( [283]90 ) Pozri bod 155 napadnutého rozsudku. ( [284]91 ) Tieto zásady sa nemusia nevyhnutne uplatnovat v obcianskom práve, musia sa vsak uplatnovat v práve hospodárskej sútaze Únie, ako vyplýva z predchádzajúceho bodu 74. ( [285]92 ) Rozsudok z 2. októbra 2003 ([286]C-196/99 P, Zb. s. I-11005). ( [287]93 ) Najmä bod 100 uvedeného rozsudku sa týka existencie vnútorného rozporu v odôvodnení sporného rozhodnutia v danej veci a nemôze byt základom uznania vseobecnej zásady, podla ktorej v prípade, ak sa v rozhodnutí, ktorým Komisia ukladá solidárnu povinnost zaplatit pokutu, nestanovuje inak, pripisuje solidárnym spoludlzníkom nezákonné správanie v rovnakej miere. ( [288]94 ) V súvislosti s urcením konkrétnych podielov na sume pokuty pozri tiez bod 96 a nasl. nizsie. ( [289]95 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([290]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 692); Groupe Danone/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 61); z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia ([291]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 103), a bod 38 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Tomkins (rozsudok z 22. januára 2013, C-286/11 P). ( [292]96 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Tomkins (uz citovanej v poznámke pod ciarou 95, body 40 a 41). ( [293]97 ) Okrem judikatúry citovanej v poznámke pod ciarou 95 pozri aj bod 175 návrhov, ktoré som predniesol 6. novembra 2008 vo veci Archer Daniels Midland/Komisia (rozsudok z 9. júla 2009, [294]C-511/06 P, Zb. s. I-5843). ( [295]98 ) Pozri najmä bod 59 týchto návrhov. ( [296]99 ) Pozri bod 5 az 7 týchto návrhov. ( [297]100 ) Táto úvaha vsak nic nemení na návrhoch, ktoré predkladám vo veci C-233/11 P, pokial ide o tvrdenie, ze Vseobecný súd zrusením písmena j) clánku 2 sporného rozhodnutia rozhodol ultra petita. Pozri bod 151 a nasl. nizsie. ( [298]101 ) Celková suma pokuty, ktorú Komisia ulozila spolocnostiam patriacim do skupiny VA Tech (okrem spolocností SEHV a Magrini, ked boli súcastou spolocnosti Schneider), vo výske 22,05 milióna eur sa vsak v skutocnosti nezmenila. Pozri body 11 a 13 týchto návrhov. ( [299]102 ) Pokial vsak ide o pokutu ulozenú spolocnosti Schneider spolu so spolocnostami SEHV a Magrini za porusenie v období, v ktorom boli tieto dve spolocnosti, este predtým, ako sa stali súcastou skupiny VA Tech, dcérskymi spolocnostami so 100 % úcastou spolocnosti Schneider, Vseobecný súd ulozil pokutu v celkovej výske 8,1 milióna eur namiesto dvoch samostatných pokút ulozených Komisiou spolocnosti Schneider samostatne (3,6 milióna eur) a solidárne so spolocnostami SEHV a Magrini (4,5 milióna eur). Konecná suma vo výske 8,1 milióna eur je vsak len súctom dvoch samostatných pokút ulozených Komisiou. ( [300]103 ) Porovnaj body 11 a 13 týchto návrhov a bod 258 a nasl. napadnutého rozsudku. ( [301]104 ) Pozri rozsudok vo veci Limburgse Vinyl Maatschappij (uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 692). ( [302]105 ) Pozri rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 52); z 15. februára 2001, Nachi Europe ([303]C-239/99, Zb. s. I-1197, bod 24), ako aj z 19. januára 2006, Comunitŕ montana della Valnerina/Komisia ([304]C-240/03 P, Zb. s. I-731, bod 43). Pozri tiez rozsudok zo 14. decembra 1962, Meroni/Vysoký úrad ([305]46/59 a 47/59, Zb. s. 763, najmä s. 780), a body 146 az 148 návrhov, ktoré 17. septembra 2009 predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa (rozsudok z 29. júna 2010, [306]C-441/07 P, Zb. s. I-5949). ( [307]106 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Tomkins (uz citovanej v poznámke pod ciarou 95, bod 37). Pozri v tomto zmysle tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Groupe Danone/Komisia (uz citovanej v poznámke pod ciarou 51, bod 49). ( [308]107 ) Súdny dvor vsak zdôraznil, ze výkon neobmedzenej právomoci nie je rovnocenný preskúmaniu ex offo (pozri najmä rozsudok KME a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 104), a ze teda prinálezí úcastníkom konania, aby navádzali súd pri výkone tejto právomoci. ( [309]108 ) K tomuto treba osobitne uviest, ze vo svojich písomnostiach SEHV a Magrini v rámci svojho zalobného dôvodu, v ktorom uplatnovali "nepochopitelnost" urcenia solidárnej zodpovednosti Komisiou, výslovne zdôraznili, ze je podla ich názoru nutné v prípade solidárneho ulozenia sankcie spolocnostiam, ktoré nepatria do tej istej skupiny, objasnit, "kto je zodpovedný za akú ciastku". ( [310]109 ) Skutocnost, ze je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd prekrocil hranice svojej neobmedzenej súdnej právomoci, neznamená podla môjho názoru nevyhnutne to, ze rozhodol ultra petita. Len co bol na Vseobecný súd podaný návrh na úpravu výsky pokuty, skutocnost, ze prekrocil hranice tejto právomoci, podla mna predstavuje nieco iné ako skutocnost, ze prekrocil to, co pozadoval zalobca. ( [311]110 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([312]C-89/08 P, Zb. s. I-11245, body 50 az 52 a tam citovanú judikatúru). ( [313]111 ) Pozri rozsudky Komisia/Írsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 110, bod 56), ako aj zo 17. decembra 2009, Preskúmanie M/EMEA ([314]C-197/09 RX-II, Zb. s. I-12033, bod 41). ( [315]112 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Írsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 110, bod 55). ( [316]113 ) Pozri rozsudok KME a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 104), ako aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Tomkins (uz citovanej v poznámke pod ciarou 95, body 66 az 68 a citovanú judikatúru). ( [317]114 ) Rozsudok Komisia/Írsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 110, bod 53). ( [318]115 ) Rozsudkom z 18. decembra 2009 Tribunale di commercio di Grenoble odmietol vykonávat svoju právomoc v tejto veci v prospech Vseobecného súdu. ( [319]116 ) Napokon to, ze Komisia bola schopná dostatocne obhájit svoje opacné stanovisko k stanoveniu vnútorných vztahov medzi solidárnymi spoludlzníkmi pokuty, potvrdzuje podla môjho názoru skutocnost, ze Komisia sa v rámci prvej casti svojho siesteho odvolacieho dôvodu stazuje, ze Vseobecný súd nereagoval na jej tvrdenia v danej veci. ( [320]117 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins (uz citovaný v poznámke pod ciarou 95, bod 61). ( [321]118 ) Navyse si kladiem otázku, do akej miery mozno tento výklad clánku 23 nariadenia c. 1/2003 z právneho hladiska kvalifikovat ako "rozhodný pre výsledok konania" v zmysle judikatúry citovanej v bode 112 týchto návrhov. Ako som uz konstatoval v bode 27 týchto návrhov, úvahy uvedené v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku nie sú podla môjho názoru základom zrusenia sporného rozhodnutia a okrem toho nie sú ani základom úpravy pokút, ktorú vykonal Vseobecný súd, s výnimkou casti, v ktorej nanovo urcil vnútorné rozdelenie pokuty medzi solidárnych spoludlzníkov. ( [322]119 ) Pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia ([323]C-274/99 P, Zb. s. I-1611, bod 121); Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 63 (bod 372); z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([324]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 30), a zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric ([325]C-440/07 P, Zb. s. I-6413, bod 135). ( [326]120 ) Rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens ([327]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33); Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 63, bod 372); France Télécom/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 119, bod 29), ako aj Komisia/Schneider Electric (uz citovaný v poznámke pod ciarou 119, bod 135). ( [328]121 ) V tejto súvislosti pozri body 44 az 46 týchto návrhov. ( [329]122 ) Pozri bod 5 týchto návrhov. ( [330]123 ) Pozri bod 10 týchto návrhov. ( [331]124 ) Pozri body 140, 144, 163 in fine napadnutého rozsudku. ( [332]125 ) Pozri bod 144 napadnutého rozsudku. ( [333]126 ) Pozri body 5 az 7 týchto návrhov a bod 1 napadnutého rozsudku. ( [334]127 ) V tejto súvislosti je z odvolania spolocnosti Reyrolle zrejmé, ze nenamietala skutocnost, ze Vseobecný súd na úcely stanovenia výsky pokuty vychádzal z obratu v poslednom celom roku porusenia. ( [335]128 ) Cize za obdobie od 15. apríla 1988 do 13. decembra 2000, v ktorom boli obe spolocnosti súcastou skupiny Schneider (pozri bod 246 napadnutého rozsudku), a za obdobie od 1. júla 2002 do 11. mája 2004, v ktorom boli obe spolocnosti ovládané skupinou VA Tech (pozri bod 243 napadnutého rozsudku). ( [336]129 ) Podla judikatúry, ak by sa odvolatelovi v konaní pred Súdnym dvorom umoznilo po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol vcas v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit v rámci odvolania spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorý sa prejednával na prvom stupni. Pozri rozsudok Alliance One International a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 54, bod 111 a tam citovanú judikatúru). ( [337]130 ) Rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([338]C-176/06, Zb. s. I-170, bod 17). Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, Andreasen/Komisia (T-17/08 P, bod 96). ( [339]131 ) Pozri rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo/Komisia (C-70/12 P, bod 46 a citovanú judikatúru). ( [340]132 ) Rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia ([341]C-76/06, Zb. s. I-4405, bod 40 a citovanú judikatúru). ( [342]133 ) Pozri body 28 az 48, 61 az 68 sporného rozhodnutia. ( [343]134 ) Rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, body 125 a 126). ( [344]135 ) V tejto súvislosti pozri clánok 170 nového Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Mohol by sa povazovat za uplatnitelný na základe ustálenej judikatúry, podla ktorej sa procesné predpisy vseobecne vztahujú na vsetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia úcinnosti týchto predpisov. V tejto súvislosti pozri rozsudky z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i. ([345]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9); zo 7. septembra 1999, De Haan ([346]C-61/98, Zb. s. I-5003, bod 13), ako aj zo 14. februára 2008, Varec ([347]C-450/06, Zb. s. I-581, bod 27). ( [348]136 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 106 vyssie. ( [349]137 ) Pozri rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products (uz citovaný v poznámke pod ciarou 40, bod 53). ( [350]138 ) Tamze, bod 57. ( [351]139 ) Celková výska pokuty vsak nebola podniku VA Technologie znízená. Pozri poznámku pod ciarou 101 vyssie. ( [352]140 ) Pozri otázku c. 5 v rámci vyziadania, ktoré 21. januára 2010 zaslal Vseobecný súd úcastníkom konania. ( [353]141 ) Pozri rozsudok Groupe Danone/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, body 74 az 76). References 1. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#t-ECR_62011CC0231_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0001 143. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0002 144. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0122&locale=SK 145. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0003 146. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0004 147. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0005 148. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0006 149. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0007 150. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0008 151. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0009 152. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0010 153. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0011 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 155. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0012 156. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0013 157. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0014 158. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0015 159. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0016 160. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0017 161. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0018 162. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0019 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 164. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0020 165. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0021 166. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0022 167. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0023 168. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0024 169. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0025 170. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0026 171. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 172. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0027 173. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0028 174. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0029 175. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0141&locale=SK 176. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0027&locale=SK 177. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 178. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0030 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0408&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0031 181. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 182. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0032 183. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0208&locale=SK 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0463&locale=SK 185. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0033 186. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0034 187. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0035 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0302&locale=SK 189. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 190. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0036 191. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0037 192. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0038 193. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0039 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0097&locale=SK 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0275&locale=SK 196. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0040 197. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 198. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 199. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0041 200. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0458&locale=SK 201. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0042 202. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0076&locale=SK 203. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0203&locale=SK 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0043 206. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0044 207. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0045 208. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0046 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0429&locale=SK 210. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0047 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 212. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0048 213. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0049 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 215. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 216. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 217. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0050 218. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0078&locale=SK 219. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0051 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0289&locale=SK 221. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 223. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0052 224. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0053 225. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0054 226. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 227. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 228. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0055 229. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 230. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0056 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 232. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0057 233. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0432&locale=SK 234. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0058 235. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0024&locale=SK 236. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0059 237. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0060 238. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0061 239. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0062 240. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0063 241. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 242. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 243. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 244. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0064 245. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0065 246. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0066 247. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0067 248. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0068 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0065&locale=SK 250. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0069 251. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0070 252. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0071 253. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0072 254. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0170&locale=SK 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 256. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0073 257. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 258. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 259. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0074 260. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0051&locale=SK 261. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 262. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0075 263. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0076 264. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0077 265. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0090&locale=SK 266. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0078 267. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 268. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0079 269. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0080 270. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 271. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0081 272. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 273. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0082 274. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0083 275. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0040&locale=SK 276. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0084 277. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0405&locale=SK 278. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0085 279. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0086 280. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0087 281. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0088 282. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0089 283. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0090 284. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0091 285. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0092 286. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0196&locale=SK 287. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0093 288. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0094 289. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0095 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 291. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 292. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0096 293. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0097 294. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 295. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0098 296. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0099 297. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0100 298. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0101 299. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0102 300. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0103 301. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0104 302. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0105 303. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0239&locale=SK 304. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0240&locale=SK 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0046&locale=SK 306. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 307. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0106 308. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0107 309. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0108 310. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0109 311. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0110 312. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0089&locale=SK 313. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0111 314. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0197&locale=SK 315. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0112 316. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0113 317. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0114 318. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0115 319. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0116 320. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0117 321. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0118 322. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0119 323. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0274&locale=SK 324. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 325. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0440&locale=SK 326. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0120 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 328. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0121 329. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0122 330. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0123 331. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0124 332. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0125 333. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0126 334. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0127 335. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0128 336. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0129 337. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0130 338. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0176&locale=SK 339. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0131 340. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0132 341. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 342. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0133 343. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0134 344. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0135 345. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK 346. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0061&locale=SK 347. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0450&locale=SK 348. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0136 349. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0137 350. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0138 351. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0139 352. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0140 353. file:///tmp/lynxXXXXb0Mbwx/L92115-3522TMP.html#c-ECR_62011CC0231_SK_01-E0141