NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 6. septembra 2012 ( [1]1 ) Vec C-226/11 Expedia Inc. [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)] "Hospodárska sútaz -- Clánok 81 ES -- Citelné obmedzenie hospodárskej sútaze -- Posúdenie citelného charakteru obmedzení hospodárskej sútaze na základe ciela -- 'Oznámenie Komisie de minimis` ('Oznámenie o dohodách mensieho významu`) -- Neprekrocenie prahových hodnôt podielov na trhu uvedených v oznámení de minimis -- Kompetencia vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz uplatnovat clánok 81 ES a súcasne ulozit sankcie -- Clánok 3 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003" I - Úvod 1. Sú oznámenia Európskej komisie v oblasti práva hospodárskej sútaze záväzné aj pre vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a pre vnútrostátne súdy? To je podstatou otázky, s ktorou je v tomto prípade konfrontovaný Súdny dvor v rámci predmetného prejudiciálneho konania. Táto otázka sa týka takzvaného "oznámenia de minimis" ( [2]2 ) (niekedy oznacované aj ako "oznámenie o dohodách mensieho významu"), v ktorom Komisia uvádza, za akých podmienok dochádza k citelnému obmedzeniu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ). 2. Túto otázku predlozil francúzsky Cour de cassation ( [3]3 ), ktorý sa zaoberá súdnym sporom medzi internetovou cestovnou kanceláriou Expedia a francúzskym orgánom pre hospodársku sútaz ( [4]4 ). Expedia spolu so státnou francúzskou zeleznicnou spolocnostou Société nationale des chemins de fer français (SNCF) zalozila spolocný podnik na predaj cestovných lístkov na zeleznicnú dopravu a na poskytovanie iných sluzieb cestovnej kancelárie. Vdaka tejto spolupráci získala Expedia privilegovaný prístup k internetovej stránke "voyages-snfc.com" vytvorenej SNCF a tým bola pri poskytovaní svojich sluzieb zvýhodnená v porovnaní s ostatnými cestovnými kanceláriami, ktoré túto moznost nemali. V tom videl francúzsky orgán pre hospodársku sútaz zakázané obmedzenie hospodárskej sútaze a ulozil spolocnostiam Expedia a SNCF penazné pokuty, pricom podla jeho názoru bol porusený tak clánok 81 ES, ako aj príslusné vnútrostátne právo upravujúce hospodársku sútaz. 3. Úcastníci konania vo veci samej sa nezhodujú hlavne v tom, ci sporná dohoda medzi Expedia a SNCF zaprícinila citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES. Expedia tvrdí, ze prahová hodnota 10 % podielu na trhu stanovená Komisiou v oznámení de minimis nebola prekrocená, a z tohto dôvodu sa podla jej názoru francúzsky orgán pre hospodársku sútaz nemal domnievat, ze ide o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. 4. V tejto súvislosti by Cour de cassation chcel vediet, ci sa môzu vnútrostátne orgány v zmysle clánku 3 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]5 ) aj v prípade neprekrocenia prahovej hodnoty 10 % podielu na trhu domnievat, ze ide o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze. Clenovia Najvyssieho súdu Francúzska pritom zdôraznujú, ze podla skutkových okolností preukázaných vo veci samej sporná dohoda medzi Expedia a SNCF nemala len protisútazný úcinok, ale aj protisútazný ciel. 5. Svojou odpovedou na návrh na zacatie prejudiciálneho konania Súdny dvor smerodajne stanoví rozsah volnej úvahy, ktorou budú v budúcnosti disponovat vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy pri uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ. Okrem toho tento prípad poskytuje moznost blizsie spresnit poziadavky na stanovenie obmedzení hospodárskej sútaze na základe ciela - na úrovni Únie, ako aj na vnútrostátnej úrovni. Pre fungovanie decentralizovaného systému uplatnovania kartelového práva, ktorý bol zavedený nariadením c. 1/2003, majú obidva body význam, ktorý sa nesmie podcenit. II - Právny rámec A - Právo Únie 6. Pri odpovedaní na tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania je potrebné vychádzat zo zákazu protisútazných dohôd (dalej aj "zákaz kartelov") v znení pred nadobudnutím právoplatnosti Lisabonskej zmluvy, pretoze sporné rozhodnutie francúzskeho orgánu pre hospodársku sútaz bolo prijaté vo februári 2009. Právny rámec Únie v tomto prípade urcuje clánok 81 ods. 1 ES a nariadenie c. 1/2003 vydané na jeho vykonanie. Na ustanovenie clánku 101 ZFEÚ citované vnútrostátnym súdom sa vsak takisto uplatnia moje odôvodnenia k clánku 81 ES. 7. Pokial ide o "Vztah medzi [clánkom 81 ES]... a vnútrostátnym sútazným právom", clánok 3 nariadenia c. 1/2003 v príslusnej casti znie: "1. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok 81 [ES] Zmluvy na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. ... 2. Uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES] alebo splnajú podmienky clánku 81 ods. 3 [ES] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES]. ... ..." 8. V clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, nazvanom "Spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov", je uvedené: "Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov musia v úzkej spolupráci uplatnovat sútazné pravidlá Spolocenstva." 9. Na doplnenie je potrebné pripomenút vysvetlenia v odôvodneniach 1, 6, 8, 14, 15, 22 a 34 nariadenia c. 1/2003: "(1) Na vytvorenie systému, ktorý zabezpecí nerusenú hospodársku sútaz na [vnútornom] trhu, sa musia clánky 81 a 82 Zmluvy uplatnovat v [Únii] úcinne a jednotne. ... ... (6) Aby bolo zabezpecené úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel [Únie], orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali pri ich uplatnovaní uzsie spolupracovat. Na tento úcel by mali byt oprávnené uplatnovat právo [Únie]. ... (8) Aby sa zabezpecilo úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel [Únie] a primerané fungovanie mechanizmu spolupráce obsiahnutého v tomto nariadení, je potrebné zaviazat orgány hospodárskej sútaze a súdy clenských státov, aby uplatnovali aj clánky 81 [ES] a 82 [ES] tam, kde uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody a postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Aby sa vytvorili podmienky pre dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy zdruzení podnikov v rámci vnútorného trhu, je tiez... potrebné stanovit vztah medzi vnútrostátnymi právnymi predpismi a sútazným právom [Únie].Na tento úcel je potrebné zabezpecit, aby uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES] nemohlo viest k zákazu dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov, ak nie sú zakázané podla sútazného práva [Únie]. ... ... (14) Vo výnimocných prípadoch, ked si to vyzaduje verejný záujem [Únie] môze byt pre Komisiu úcelné prijat rozhodnutie deklaratívneho charakteru, v ktorom stanoví, ze zákaz podla clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES] neplatí, aby sa vysvetlil právny stav a zabezpecilo jednotné uplatnovanie práva v [Únii], najmä vzhladom na nové typy dohôd alebo postupov, ktoré neboli riesené v existujúcom precedentnom práve a administratívnom postupe. (15) Komisia a orgány hospodárskej sútaze by mali spolocne vytvorit siet verejných orgánov, ktoré v úzkej spolupráci uplatnujú pravidlá hospodárskej sútaze [EÚ]. ... ... (22) Aby sa zabezpecila zhoda so zásadami právnej istoty a jednotným pouzitím sútazných pravidiel [Únie] v systéme paralelných právomocí, musí sa zabránit sporným rozhodnutiam. ... ... (34) Zásady stanovené v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] uplatnované... urcili centrálnu úlohu orgánom [Únie]. Táto centrálna úloha by mala byt zachovaná pri súcasnej uzsej spolupráci clenských státov pri uplatnovaní sútazných pravidiel [Únie]. ... ..." 10. Pre predmetný prípad je tiez dôlezité oznámenie Komisie de minimis z roku 2001. Okrem iného je v nom uvedené: "... 2. V tomto oznámení Komisia kvantifikuje za pomoci prahových hodnôt trhového podielu [podielu na trhu - neoficiálny preklad], co je znatelné [citelné - neoficiálny preklad] obmedzenie hospodárskej sútaze podla clánku 81 [ES]. ... ... 4. V prípadoch, na ktoré sa vztahuje toto oznámenie, Komisia nezacne konania na základe ziadosti, ani zo svojej vlastnej iniciatívy. Ak podniky v dobrej viere predpokladajú, ze na dohodu sa vztahuje toto oznámenie, Komisia neulozí pokuty. Aj ked nie je pre ne záväzné, toto oznámenie je urcené tiez na to, aby poskytlo pokyny súdom a orgánom clenských státov pri ich uplatnovaní clánku 81. ... 6. Týmto oznámením nie je dotknutý ziaden výklad clánku 81 [ES], ktorý môze byt poskytnutý Súdnym dvorom alebo [Vseobecným súdom] ... ... 7. Komisia zastáva názor, ze dohody medzi podnikmi, ktoré ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, skutocne znatelne [citelne - neoficiálny preklad] neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES], ak: a) celkový trhový podiel [podielu na trhu - neoficiálny preklad], ktorý majú strany dohody, nepresahuje 10 % na akomkolvek z relevantných trhov dotknutých dohodou, ak je vykonaná dohoda medzi podnikmi, ktoré sú skutocnými alebo prípadnými konkurentmi na akomkolvek z týchto trhov (dohody medzi konkurentmi)... ... ... 11. Body 7, 8 a 9 sa neuplatnujú na dohody obsahujúce tieto prísne obmedzenia... ..." B - Vnútrostátne právo 11. Z francúzskeho práva je relevantný predovsetkým clánok L 420-1 code de commerce (obchodný zákonník), ktorý v podstate stanovuje ten istý zákaz kartelových dohôd, ktorý na úrovni Únie upravuje clánok 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ). 12. Okrem toho clánok L 464-6-1 code de commerce prevzal prahové hodnoty oznámenia Komisie de minimis a ponechal na uvázenie orgánov pre hospodársku sútaz realizáciu konania v prípadoch dohôd mensieho významu ( [6]6 ), ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz. Ak neboli následne podnikmi zúcastnenými na dohode dosiahnuté prahové hodnoty podielu na trhu uvedené v predmetnom oznámení, môze orgán pre hospodársku sútaz rozhodnút, ze nebude pokracovat v konaní. III - Skutkový stav a konanie vo veci samej 13. Státna francúzska zeleznicná spolocnost SNCF chcela rozsírit svoj predaj cestovných lístkov na zeleznicnú dopravu a zájazdov cez internet a hladala na tento úcel skúseného partnera. Zvolila si spolocnost Expedia zalozenú podla amerického práva, ktorá sa specializuje na predaj zájazdov cez internet. V septembri 2001 SNCF a Expedia uzavreli viaceré dohody o spolupráci a zalozili spolocnú dcérsku spolocnost GL Expedia, ktorá bola v roku 2004 premenovaná na Agence Voyages-sncf.com (dalej len "Agence VSC"). Internetová stránka voyages-sncf.com, ktorá predtým slúzila iba na poskytovanie informácií, na rezerváciu a predaj cestovných lístkov na zeleznicnú dopravu cez internet, sa stala pôsobiskom spolocnej spolocnosti a bola reorganizovaná, aby okrem pôvodných sluzieb ponúkala aj sluzby internetovej cestovnej kancelárie. 14. Na staznost viacerých konkurentov francúzsky úrad pre hospodársku sútaz rozhodnutím c. 09-D-06 z 5. februára 2009 konstatoval, ze SNCF a Expedia pouzili kartelové praktiky zakázané podla clánku L 420-1 code de commerce a clánku 81 ES. Podla údajov vnútrostátneho súdu uvedený francúzsky orgán pre hospodársku sútaz konstatoval, ze dohodnutý postup SNCF a Expedia mal protisútazný úcel. Spolocnosti Expedia udelil penaznú pokutu vo výske 500000 eur a SNCF penaznú pokutu vo výske 5000000 eur. 15. V rámci správneho konania pred orgánom pre hospodársku sútaz Expedia v podstate tvrdila, ze neboli dosiahnuté prahové hodnoty oznámenia Komisie de minimis a príslusné hranicné hodnoty podla clánku L 464-6-1 code de commerce, kedze doslo k chybe v poctoch. ( [7]7 ) Podiel na trhu 10 % nebol dosiahnutý, z tohto dôvodu podla clánku 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vnútrostátny orgán nemal udelit pokutu, pricom oznámenie de minimis uvádza, v ktorom prípade ide o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ES. Vnútrostátne právo hospodárskej sútaze by v tomto ohlade nemalo byt prísnejsie ako európske právo. 16. Orgán pre hospodársku sútaz odmietol toto tvrdenie spolocnosti Expedia s odôvodnením, ze Expedia a SNCF sú na predmetnom trhu internetových sluzieb cestovných kancelárií konkurenti a majú podiel na trhu viac ako 10 %. Orgán pre hospodársku sútaz dalej zdôraznil, ze dohoda medzi spolocnostou Expedia a SNCF má protisútazný úcel. 17. Expedia napadla rozhodnutie orgánu pre hospodársku sútaz na Cour d'appel de Paris. Tento súd sa nezaoberal priamo výpoctom podielu Agence VSC na predmetnom trhu. Jeho rozsudok z 23. februára 2010 sa odvolával na fakultatívne ustanovenie v clánku L 464-6-1 Code de commerce, ktoré umoznuje stíhanie a potrestanie kartelov aj v tom prípade, ak nie sú dosiahnuté prahové hodnoty podielov na trhu. Ak by boli splnené predpoklady clánku 81 ES - co Cour d'appel de Paris v predmetnej veci potvrdil -, udeleniu penazných pokút by nebránil ani clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 18. V dôsledku kasacnej zaloby, ktorú Expedia podala proti rozsudku Cour d'appel, proces teraz prebieha pred vnútrostátnym súdom Cour de cassation ( [8]8 ), ktorý je súdom predkladajúcim návrh na zacatie prejudiciálneho konania. IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 19. Rozsudkom z 10. mája 2011, ktorý bol Súdnemu dvoru dorucený 16. mája 2011, sa Cour de cassation rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: Majú sa clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 3 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz postihoval a sankcionoval dohody, rozhodnutia o zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré nedosahujú prahové hodnoty stanovené v oznámení Komisie de minimis na dvojitom základe clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze? 20. V konaní pred Súdnym dvorom Expedia a francúzsky orgán pre hospodársku sútaz, dalej vlády Francúzska, Írska, Talianska a Polska, Európska komisia a dozorný úrad EZVO predlozili písomné pripomienky. Tí istí úcastníci konania s výnimkou vlád Írska, Talianska a Polska boli zastúpení aj na ústnom pojednávaní 27. júna 2012. V - Posúdenie 21. Východiskom úvah pre riesenie tohto prípadu by mal byt clánok 3 nariadenia c. 1/2003. Tento predpis predstavuje úzke spojenie kartelového práva Únie a vnútrostátneho kartelového práva. ( [9]9 ) Ak sa na dohodu podnikov, ktorá je spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, uplatnuje vnútrostátny zákaz kartelov, musí sa podla clánku 3 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 1/2003 zároven uplatnit aj clánok 81 ES (clánok 101 ZFEÚ). ( [10]10 ) 22. V prípade, ze dôjde k paralelnému uplatneniu kartelového práva Únie a vnútrostátneho kartelového práva, clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 zabezpecí presadenie prioritných hodnôt kartelového práva Únie. Dohody medzi podnikmi môzu byt teda v zmysle vnútrostátneho kartelového práva zakázané len v tom prípade, ak sú zakázané aj v zmysle práva Únie. ( [11]11 ) Vnútrostátne právo hospodárskej sútaze teda nemôze viest k prísnejsím následkom ako clánok 81 ES. 23. Kedze v rámci clánku 81 ES v súlade s ustálenou judikatúrou sa môzu stíhat a trestat len tie dohody medzi podnikmi ( [12]12 ), ktorých cielom alebo úcinkom je citelné obmedzenie hospodárskej sútaze ( [13]13 ), clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyzaduje zohladnenie miery citelnosti, ak - ako aj v tomto prípade - sa paralelne uplatnuje kartelové právo Únie a vnútrostátne kartelové právo zo strany orgánov a súdov clenských státov. 24. V tejto súvislosti by Cour de cassation chcel vediet, ci sa posúdenie citelnosti obmedzenia hospodárskej sútaze vnútrostátnymi orgánmi musí v prípade potreby riadit kritériami, ktoré sú na úrovni Únie uverejnené v oznámení Komisie de minimis. Predovsetkým sa Cour de cassation pýta, ci môze vnútrostátny orgán povazovat za citelné obmedzenie hospodárskej sútaze takú dohodu medzi podnikmi, ktorá síce nedosiahla prahovú hodnotu podielov na trhu uvedených v oznámení de minimis, ale má znaky protisútazného úcelu. 25. Z úcastníkov konania, ktorí na Súdnom dvore vyjadrili svoje stanovisko, sa len Expedia domnieva, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a súdy sú viazané prahovými hodnotami podielov na trhu uvedenými v oznámení de minimis, a to aj v prípade existencie protisútazného úcelu. Naproti tomu vsetky orgány a vlády zúcastnené na konaní zastávajú názor, ze oznámenie de minimis nie je záväzné pre vnútrostátne orgány. Niektorí z nich okrem toho vyjadrujú názor, ze stíhanie dohody medzi podnikmi s protisútazným úcelom si nevyzaduje kontrolu citelnosti obmedzenia hospodárskej sútaze. A - Nijaké záväzné právne úcinky oznámenia de minimis 26. Ako uz Súdny dvor konstatoval v inej súvislosti, oznámenia Komisie v oblasti európskeho práva hospodárskej sútaze nemajú pre vnútrostátne orgány a súdy záväzné právne úcinky. ( [14]14 ) To platí aj v predmetnom prípade pre oznámenie de minimis a pre uvádzané prahové hodnoty podielov na trhu. To vyplýva nielen zo znenia oznámenia, ale aj z jeho cielov a z kontextu, v ktorom bolo vydané. 27. Uz zo znenia oznámenia de minimis jednoznacne vyplýva, ze vyjadruje len právne posúdenie Komisie ( [15]15 ) a "nie je záväzné" ( [16]16 ) pre vnútrostátne orgány a súdy clenských státov. Oznámenie nie je právne záväzné ani pre súdy Únie, pretoze výslovne stanovuje, ze ziaden výklad clánku 81 ES poskytnutý Súdnym dvorom alebo Súdom prvého stupna "nie je dotknutý" ( [17]17 ). 28. Z ciela, ktorý sleduje oznámenie de minimis, tiez vyplýva, ze v nom obsiahnuté ustanovenia nemajú donucovací charakter. Týmto oznámením Komisia chcela len sprehladnit správnu prax pri uplatnovaní clánku 81 ES ( [18]18 ), ako aj poskytnút pokyny s potrebnými usmerneniami týkajúcimi sa výkladu pre podniky vykonávajúce cinnost na vnútornom trhu a pre orgány a súdy clenských státov. ( [19]19 ) 29. Tento dojem zosilnie, ked sa zohladní kontext, do ktorého je zasadené oznámenie de minimis. Komisia nevydala predmetné oznámenie v rámci výkonu legislatívnych právomocí, skôr ho vydala v rámci svojho postavenia ako orgánu pre hospodársku sútaz Európskej únie. Pri tomto oznámení na jednej strane ide o vysvetlenie vlastnej správnej praxe, na druhej strane Komisia poskytuje vseobecné stanovisko alebo odporúcanie v oblasti politiky hospodárskej sútaze, v rámci prenesenej zodpovednosti za zachovanie a rozvoj systému nenarusenej hospodárskej sútaze na európskom vnútornom trhu. ( [20]20 ) V zmysle clánku 85 ES v spojení s clánkom 211 druhou zarázkou ES (teraz clánok 105 ZFEÚ v spojení s clánkom 292 stvrtou vetou ZFEÚ) je na to oprávnená. ( [21]21 ) 30. Takéto stanoviská alebo odporúcania nie sú vsak záväzné (clánok 249 ods. 5 ES, teraz clánok 288 ods. 5 ZFEÚ). Právne záväzné predpisy na realizáciu pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v európskych zmluvách môze vydávat len Rada vo forme nariadení alebo smerníc (clánok 83 ES, teraz clánok 103 ZFEÚ ( [22]22 )). Komisia môze vydávat len nariadenia o skupinových výnimkách, aj tie len s povolením Rady (clánok 85 ods. 3 ES, teraz clánok 105 ods. 3 ZFEÚ). 31. Odhliadnuc od vyssie uvedeného, Komisia má v zmysle clánku 10 nariadenia c. 1/2003 právomoc vo výnimocných prípadoch vydávat deklaratórne rozhodnutia pre konstatovanie neuplatnenia clánku 81 ES. Tieto rozhodnutia sa vsak môzu týkat len jednotlivých prípadov ("jedna dohoda") a uplatnujú sa hlavne na nové formy dohôd alebo postupov. ( [23]23 ) Akékolvek iné vseobecné vyjadrenia týkajúce sa hospodárskej sútaze, napr. o citelnosti obmedzení hospodárskej sútaze v oznámení de minimis, by prekracovali rámec clánku 10 nariadenia c. 1/2003. 32. Okrem toho zverejnenie oznámenia de minimis v sérii C Úradného vestníka Európskych spolocenstiev poukazuje na to, ze jeho úcelom nebolo prijatie záväzných právnych predpisov. V sérii "C" úradného vestníka sa na rozdiel od jeho série "L" neuverejnujú právne záväzné akty, ale iba informácie, odporúcania a stanoviská týkajúce sa Únie. ( [24]24 ) 33. Napokon ani zásada zákonnosti trestu uznaná na úrovni Únie (nulla poena sine lege) ( [25]25 ) nevyzaduje, aby sa oznámenie de minimis povazovalo za záväznú právnu normu. Na rozdiel od názoru spolocnosti Expedia oznámenie de minimis nepredstavuje právny základ pre postup orgánov pre hospodársku sútaz voci protisútazným dohodám podnikov. Zákaz kartelov v práve Únie je zakotvený uz na úrovni primárneho práva v clánku 81 ES, t. j. v zmluvnom ustanovení s priamym úcinkom, ktoré je v prospech, ako aj na úkor podnikov. ( [26]26 ) A pokial ide o sankcie ulozené francúzskymi orgánmi pre hospodársku sútaz, tie vyplývajú z vnútrostátneho zákona. ( [27]27 ) 34. Na základe vyssie uvedeného je potrebné vychádzat z toho, ze úlohou samotného oznámenia de minimis nie je vyvolat záväzné právne úcinky. B - Oznámenie de minimis ako pokyny s orientacnou povahou pre uplatnenie clánku 81 ES (clánok 101 ZFEÚ) 35. Hoci oznámenie de minimis nemá záväzné právny úcinky, ako bolo preukázané vyssie, nebolo by správne upriet mu akýkolvek právny význam pre konania o kartelových dohodách. ( [28]28 ) Publikácie ako oznámenie de minimis majú totiz charakter "soft law" (nezáväzný akt), ktorého význam netreba podcenovat v konaniach o kartelových dohodách - tak na úrovni Európskej únie, ako aj na vnútrostátnej úrovni. 36. Z hladiska správneho konania v oblasti kartelového práva na úrovni Únie judikatúra uznáva, ze Komisia si vydaním oznámení vytvára dobrovolnú viazanost vlastnou správnou praxou. Ide o pravidlá postupu, od ktorých sa v jednotlivých prípadoch Komisia nemôze odchýlit bez udania dôvodov a bez zohladnenia dodrziavania zásad rovnosti zaobchádzania. ( [29]29 ) Takáto dobrovolná viazanost vlastnými rozhodnutiami vyplýva aj z oznámenia de minimis, o ktoré ide vo veci samej, v ktorom Komisia výslovne uvádza, ze v prípadoch nepatrného významu pre hospodársku sútaz "nezacne konania na základe ziadosti, ani svojej vlastnej iniciatívy" ( [30]30 ). Komisia dalej uviedla, ze neulozí pokuty, ak podniky v dobrej viere predpokladajú, ze na dohodu sa vztahuje oznámenie de minimis. ( [31]31 ) 37. Pokial ide o konanie o kartelových dohodách na úrovni clenských státov, oznámenie de minimis výslovne stanovuje, ze je urcené tiez na to, aby poskytlo "pokyny" vnútrostátnym orgánom a súdom pri uplatnovaní clánku 81 ES, "aj ked nie je pre ne záväzné" ( [32]32 ). Takéto pokyny majú rozhodujúci význam pre fungovanie decentralizovaného systému vykonávania kartelového práva tak, ako bolo vytvorené nariadením c. 1/2003. ( [33]33 ) Prispievajú k základnému cielu úcinného a jednotného uplatnenia clánkov 81 ES a 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) na území Únie. ( [34]34 ) Zároven podporujú vytvorenie rovnakých podmienok hospodárskej sútaze na vnútornom trhu ("level playing field"), ( [35]35 ) a pritom zvysujú právnu istotu dotknutých podnikov. ( [36]36 ) Na túto skutocnost Expedia okrem iného správne poukázala. 38. Vedúce postavenie Komisie pri vytváraní európskej politiky hospodárskej sútaze ( [37]37 ), ktoré je pevne zakotvené v systéme nariadenia c. 1/2003, by bolo narusené, ak by orgány a súdy clenských státov jednoducho ignorovali oznámenie Komisie prijaté v oblasti hospodárskej sútaze. Z povinnosti lojálnej spolupráce zaväzujúcej vsetky orgány clenských státov (clánok 10 ES, teraz clánok 4 ods. 3 ZFEÚ) ( [38]38 ) teda vyplýva, ze vnútrostátne orgány a súdy musia zohladnit oznámenia Komisie týkajúce sa hospodárskej sútaze - najmä oznámenie de minimis - pri výkone ich právomoci v zmysle nariadenia c. 1/2003. ( [39]39 ) 39. Aj ked vnútrostátnym úradom pre hospodársku sútaz a vnútrostátnym súdom z oznámenia Komisie de minimis nevyplývajú ziadne kogentné poziadavky pre právne posúdenie uzatvorených dohôd, tieto úrady a súdy vsak musia v tejto súvislosti zohladnit hodnotenie Komisie uvedené v tomto oznámení pre stanovenie citelnosti obmedzení hospodárskej sútaze a predlozit dôvody preskúmatelné súdmi pre prípad moznej odchýlky. ( [40]40 ) 40. Z tohto prirodzene nevyplýva pre vnútrostátne úrady pre hospodársku sútaz a pre vnútrostátne súdy absolútny zákaz zacatia konania proti dohodám medzi podnikmi, pri ktorých neboli dosiahnuté prahové hodnoty podielov na trhu definované v oznámení Komisie de minimis. 41. Na jednej strane sú podiely na trhu len jednou z rôznych indícií kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru, na základe ktorých sa dá posúdit, ci pri dohode medzi podnikmi doslo k citelnému obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo nie. Ako správne uvádza talianska vláda, okrem príslusných podielov na trhu je dôlezitý aj celý hospodársky a právny kontext, ktorého sa urcitá dohoda týka. ( [41]41 ) 42. Na druhej strane na rôznych trhoch clenských státov sa môzu vyskytnút speciálne vnútrostátne alebo regionálne problémy v oblasti hospodárskej sútaze, na ktoré príslusný úrad a príslusný súd musia úcinne reagovat. Francúzsky orgán pre hospodársku sútaz pred Súdnym dvorom správne uviedol, ze v praxi stíhania uplatnovanej jednotlivými orgánmi pre hospodársku sútaz môzu byt objektívne rozdiely napriek tomu, ze tieto orgány sú súcastou Európskej siete pre hospodársku sútaz (ESHS) ( [42]42 ) a úzko spolupracujú. ( [43]43 ) 43. V dôsledku toho vnútrostátne orgány pre hospodársku spoluprácu a vnútrostátne súdy môzu zakrocit proti dohodám medzi podnikmi, aj ked nie je dosiahnutá prahová hodnota podielov na trhu v zmysle oznámenia de minimis, pokial tieto orgány a súdy nálezite preskúmali usmernenia Komisie uvedené v tomto oznámení a v konkrétnom prípade existujú aj iné indície ako podiely na trhu, na základe ktorých sa dá predpokladat, ze hospodárska sútaz bola citelne obmedzená. C - Irelevantnost vplyvu prahových hodnôt podielov na trhu uvedených v oznámení de minimis na posudzovanie dohôd medzi podnikmi s protisútazným úcelom 44. Este je potrebné preverit, akú výpovednú hodnotu majú prahové hodnoty podielov na trhu uvedené v oznámení de minimis ako pokyny pre vnútrostátne úrady a súdy v prípade dohôd podnikov s protisútazným úcelom. Podla údajov vnútrostátneho súdu je zrejmé, ze sporná dohoda medzi spolocnostou Expedia a SNCF mala protisútazný úcel ( [44]44 ) napriek tomu, ze Expedia, francúzska vláda a Komisia to pred Súdnym dvorom spochybnujú. 45. V tejto súvislosti je potrebné preskúmat, ci sa mozno domnievat sa, ze islo o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze podla oznámenia de minimis, aj ked síce neboli prekrocené prahové hodnoty podielov na trhu podla oznámenia Komisie de minimis, ale bol naplnený protisútazný úcel. Ako ukázalo predovsetkým ústne pojednávanie, vyjasnenie judikatúry Súdneho dvora by bolo v tomto prípade mimoriadne ziaduce. 46. V prvom rade treba poznamenat, ze absencia právnej záväznosti aktu Komisie, akým je vo veci samej oznámenie de minimis, nebráni Súdnemu dvoru urobit jeho výklad v rámci prejudiciálneho konania podla clánku 267 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. ( [45]45 ) 47. Obsahovo nadväzuje oznámenie de minimis na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorého zákaz kartelov uvedený v clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) zahrna len citelné obmedzenia hospodárskej sútaze. ( [46]46 ) Toto základné tvrdenie prijal Súdny dvor s ohladom na dohody podnikov s protisútazným cielom, ako aj s ohladom na protisútazný následok. ( [47]47 ) Inými slovami, poziadavka citelnosti v zásade platí tak pre obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela, ako aj obmedzenia hospodárskej sútaze na základe následku. 48. To ale neznamená, ze by boli poziadavky na dôkaz citelnosti v obidvoch prípadoch identické. Naopak, tieto poziadavky sa lísia v závislosti od toho, ci dohoda medzi podnikmi mala protisútazný ciel, alebo len protisútazný následok. 49. Len v tom prípade, ak nie je k dispozícii dostatok dôkazov o existencii protisútazného úcinku, vyzaduje uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES predlozenie dôkazu o konkrétnych protisútazných úcinkoch dohody. Ak je vsak naopak preukázané, ze dotknutá dohoda má protisútazný ciel, nie je podla ustálenej judikatúry potrebný konkrétny dôkaz skodlivých následkov tejto dohody na hospodársku sútaz. V takomto prípade stací preukázat, ze táto dohoda môze byt konkrétne spôsobilá vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. ( [48]48 ) 50. Tieto rôzne poziadavky dokazovania vyplývajú zo skutocnosti, ze obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela uz svojou podstatou sa povazujú za skodlivé pre dobré fungovanie normálnej hospodárskej sútaze. ( [49]49 ) Je vseobecne známe, ze dohody s protisútazným cielom sú skodlivé pre spolocnost. ( [50]50 ) Tazko ich mozno povazovat za drobné delikty. Naopak, je potrebné vychádzat z predpokladu, ze podniky, ktoré uzavrú dohodu s protisútazným cielom, vzdy zamýslajú citelne obmedzit hospodársku sútaz bez ohladu na to, aké velké by mohli byt ich podiely na trhu a ich obraty. 51. Komisia nemôze v oznámení de minimis porusit tie pravidlá, ktoré priamo vyplývajú z clánku 81 ES. ( [51]51 ) Z tohto dôvodu aj oznámenie de minimis výslovne vylúcilo urcité "zjavné obmedzenia" z uplatnovania prahových hodnôt podielov na trhu. ( [52]52 ) Ako uz uviedla Komisia na ústnom pojednávaní pred Súdnym dvorom, oznámenie de minimis ocividne neuvádza taxatívnym spôsobom vsetky dohody s protisútazným cielom. ( [53]53 ) 52. Neuplatnenie prahových hodnôt podielov na trhu na dohody s protisútazným cielom má zmysel nielen z právneho hladiska, ale aj z hladiska politiky hospodárskej sútaze: prahové hodnoty podielov na trhu uvádzané v oznámení de minimis majú zabezpecit právnu istotu. Vytvárajú bezpecnú zónu (anglicky: "safe harbour"), v rámci ktorej podniky, ktoré sú úcastníkmi dohody, sa nemusia obávat, ze sa dopustia porusenia zákazu kartelov. Takéto prednostné zaobchádzanie môze sotva prospievat podnikom, ktoré uzatvorili dohodu s protisútazným cielom. V opacnom prípade budú podniky, ktorých podiely na trhu sú pod prahovou hranicou oznámenia de minimis, priam vyzývané, aby sa vzdali úcinnej hospodárskej sútaze a aby medzi sebou uzatvárali kartely, ktoré porusujú základné zásady vnútorného trhu. Na túto skutocnost oprávnene poukázalo aj Polsko. 53. Súhrnne mozno konstatovat, ze prahové hodnoty podielov na trhu uvedené v oznámení de minimis nebudú zohladnené pri posúdení citelnosti obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z dohôd medzi podnikmi s protisútazným cielom. Túto skutocnost výstizne poznamenali francúzsky orgán pre hospodársku sútaz, ako aj francúzska, talianska a írska vláda. Pocas ústneho pojednávania pred Súdnym dvorom sa k tomuto názoru v podstate pridala aj Komisia. 54. V judikatúre Súdneho dvora sa síce vyskytujú individuálne rozsudky, v ktorých Súdny dvor rozhodol, ze zákaz kartelov sa neuplatní aj v prípade dohôd medzi podnikmi s protisútazným cielom, ak tieto dohody "so zretelom na slabé postavenie, ktoré majú dotknuté osoby na relevantnom tovarovom trhu, ovplyvnuje trh iba nepodstatne" ( [54]54 ). To sa vsak nesmie nesprávne chápat tak, ze citelnost zamýslaných obmedzení hospodárskej sútaze sa musí zistovat na základe prahových hodnôt podielov na trhu, a uz vôbec nie na základe prahových hodnôt, ktoré boli stanovené pre posúdenie citelnosti obmedzení hospodárskej sútaze na základe následku. ( [55]55 ) V opacnom prípade by sa neprípustným spôsobom zmazal zásadný rozdiel medzi obmedzením hospodárskej sútaze na základe ciela a na základe následku. 55. Súdny dvor pri porovnaní nepatrných podielov na trhu, ktoré boli výrazne pod diskutovanou "hranicou de minimis" 10 %, neváhal schválit citelnost obmedzení hospodárskej sútaze, ak zúcastnené podniky sledovali protisútazný ciel. ( [56]56 ) Niektoré rozsudky súdov Únie dokonca nevyzadovali nijaké konkrétne indície pre citelnost obmedzenia hospodárskej sútaze, ak bolo zrejmé, ze dohoda medzi podnikmi mala protisútazný ciel. ( [57]57 ) 56. Vsetky tieto skutocnosti vedú k záveru, ze na dôkaz citelnosti obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela by sa nemali klást väcsie poziadavky ako na dôkaz v rámci takzvanej "klauzuly cezhranicných úcinkov na obchod" v clánku 81 ods. 1 ES (clánok 101 ods. 1 ZFEÚ). ( [58]58 ) 57. Je teda isté - ako vo veci samej -, ze dohoda medzi podnikmi s protisútazným cielom môze citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi ( [59]59 ), a z toho mozno automaticky vyvodit, ze táto dohoda môze citelne obmedzit, skreslit alebo dokonca celkom vylúcit hospodársku sútaz na vnútornom trhu. VI - Návrh 58. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor na otázku polozenú Cour de cassation odpovedal takto: 1. Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 3 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa majú vykladat v tom zmysle, ze orgán pre hospodársku sútaz clenského státu môze dohodu medzi podnikmi stíhat ako protisútaznú a trestat aj v tom prípade, ked nie sú dosiahnuté prahové hodnoty podielov na trhu stanovené Európskou komisiou v "oznámení de minimis", za predpokladu, ze vnútrostátny orgán zohladnil predmetné oznámenie a preukáze iným spôsobom, ze ide o citelné obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela alebo následku. 2. Oznámenie Komisie "de minimis" sa má vykladat v tom zmysle, ze prahové hodnoty podielov na trhu definované v tomto oznámení nie sú relevantné pri urcení citelnosti obmedzení hospodárskej sútaze spôsobených dohodami medzi podnikmi s protisútazným cielom. __________________________________________________________________ ( [60]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [61]2 ) Oznámenie Komisie o dohodách mensieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku sútaz podla clánku 81 ods. 1 zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva (de minimis) ([62]Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125). ( [63]3 ) Kasacný súd. ( [64]4 ) Autorité de la concurrence, predtým Conseil de la concurrence. ( [65]5 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([66]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [67]6 ) Pokial nie je dotknutá zmluva podla Code des marchés publics (zákonníka o verejnom obstarávaní). ( [68]7 ) Podla názoru spolocnosti Expedia orgán pre hospodársku sútaz nemal pri zistovaní podielu na predmetnom trhu internetových sluzieb cestovných kancelárií zohladnit celkový podiel na trhu dosiahnutý celou internetovou stránkou voyages-sncf.com. Na sporný spolocný podnik Agence VSC pripadá len podiel 20 % z obratu predmetnej internetovej stránky. ( [69]8 ) Chambre commerciale, financičre et économique (Obchodná, financná a hospodárska komora). ( [70]9 ) Rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i. ("Toshiba", C-17/10, bod 77). ( [71]10 ) Pozri moje návrhy zo 7. septembra 2011, ktoré som predniesla vo veci Toshiba (uz citovanej v poznámke pod ciarou 9, bod 78). ( [72]11 ) Odôvodnenie 8 nariadenia c. 1/2003. ( [73]12 ) Z hladiska zjednodusenia tu neuvádzam rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy stanovené v clánku 81 ES. Na ne sa primerane vztahujú úvahy uvedené v týchto návrhoch. ( [74]13 ) Rozsudky z 30. júna 1966, LTM/MBU ([75]56/65, Zb. s. 282, 303); z 9. júla 1969, Völk ([76]5/69, Zb. s. 295, bod 7); zo 6. mája 1971, Cadillon ([77]1/71, Zb. s. 351, bod 9); z 25. novembra 1971, Béguelin ([78]22/71, Zb. s. 949, bod 16); z 28. apríla 1998, Javico ([79]C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 12); z 28. mája 1998, Deere/Komisia ([80]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 77); z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax ([81]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 50), a z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios, ([82]C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 68). ( [83]14 ) Rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([84]C-360/09, Zb. s. I-5161, bod 21); podobne rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([85]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 209), podla ktorých sa oznámenia Komisie nemôzu kvalifikovat ako právne normy, ako aj rozsudok z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia ([86]C-520/09 P, Zb. s. I-8901, bod 88), podla ktorého uverejnené usmernenia Komisie sú len orientacnými pravidlami postupu. ( [87]15 ) Pozri najmä bod 2 ("Komisia kvantifikuje..."), bod 7 ("Komisia zastáva názor...") a bod 9 oznámenia de minimis ("Komisia zastáva názor..."). ( [88]16 ) Bod 4 posledná veta oznámenia de minimis. ( [89]17 ) Bod 6 oznámenia de minimis. ( [90]18 ) Bod 4 prvá a druhá veta oznámenia de minimis. ( [91]19 ) Bod 4 posledná veta oznámenia de minimis. ( [92]20 ) O význame európskych pravidiel hospodárskej sútaze pre fungovanie vnútorného trhu pozri rozsudky z 1. júna 1999, Eco Swiss ([93]C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36); z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([94]C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 20), a - s ohladom na právny stav po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy - rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([95]C-52/09, Zb. s. I-527, bod 20). ( [96]21 ) O úlohe Komisie pri stanovení politiky hospodárskej sútaze Európskej únie pozri rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods ([97]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 46, prvá veta). ( [98]22 ) Pokial ide o oblast státnej pomoci, pozri v tomto zmysle clánok 89 ES (teraz clánok 109 ZFEÚ). ( [99]23 ) Pozri odôvodnenie 14 nariadenia c. 1/2003, ako aj rozsudok z 3. mája 2011, Tele 2 Polska ([100]C-375/09, Zb. s. I-3055, bod 25). ( [101]24 ) Rozsudok z 12. mája 2011, Polska Telefonia Cyfrowa ([102]C-410/09, Zb. s. I-3853, bod 35). ( [103]25 ) Pozri jednak clánok 49 Charty základných práv Európskej únie a jednak rozsudky zo 7. januára 2004, X ([104]C-60/02, Zb. s. I-651, bod 63); z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, ([105]C-303/05, Zb. s. I-3633, bod 49), a z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([106]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 80). ( [107]26 ) Ustálená judikatúra, pozri rozsudky z 30. januára 1974, BRT/SABAM ([108]127/73, Zb. s. 51, body 15 az 17); z 20. septembra 2001, Courage a Crehan (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 23); z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([109]C-295/04 az C-298/04, Zb. s. I-6619, body 39, 58 a 59), a zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i. ("T-Mobile", [110]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 49 a 50). ( [111]27 ) Pozri tiez clánok 5 ods. 1 posledný pododsek nariadenia c. 1/2003. ( [112]28 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 211, posledná veta). ( [113]29 ) Rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 209 az 211); z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([114]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, body 207 a 208); Arkema/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 88), a z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia ([115]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 100); s ohladom na právo státnej pomoci pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia ([116]C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 62); dalej pozri - mimo práva hospodárskej sútaze - rozsudok z 1. decembra 1983, Blomefield/Komisia, ([117]190/82, Zb. s. 3981, bod 20). ( [118]30 ) Bod 4 prvá veta oznámenie de minimis. ( [119]31 ) Bod 4 druhá veta oznámenie de minimis. ( [120]32 ) Bod 4 posledná veta oznámenie de minimis. ( [121]33 ) Pozri aj odôvodnenia 6 a 34 nariadenia c. 1/2003. ( [122]34 ) Pozri preambulu nariadenia c. 1/2003, najmä odôvodnenia 1 a 22. Význam úcinného uplatnovania clánkov 81 ES a 82 ES (teraz clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) bol prednedávnom zdôraznený v rozsudkoch z 11. júna 2009, X ([123]C-429/07, Zb. s. I-4833, body 33 az 35); zo 7. decembra 2010, VEBIC ([124]C-439/08, Zb. s. I-12471, najmä body 59 a 61). ( [125]35 ) Pozri aj odôvodnenie 8 nariadenia c. 1/2003, ako aj bod 169 mojich návrhov z 29. apríla 2010, ktoré som predniesla vo veci Akzo Nobel chemicals a Akcros Chemicals ([126]C-550/07 P, Zb. s. I-8301), a bod 118 mojich návrhov, ktoré som predniesla vo veci Toshiba (uz citovanej v poznámke pod ciarou 9). ( [127]36 ) Pozri aj odôvodnenie 22 nariadenia c. 1/2003, ako aj bod 36 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 27. apríla 2006 vo veci Vulcan Silkeborg ([128]C-125/05, Zb. s. I-7637). ( [129]37 ) Rozsudok Masterfoods a HB (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 46 prvá veta); pozri aj odôvodnenie 34 nariadenia c. 1/2003, v ktorom je zvýraznená centrálna úloha orgánov Únie pri presadzovaní zásad zakotvených v clánkoch 81 ES a 82 ES. ( [130]38 ) O význame zásad lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a orgánmi Únie v oblasti hospodárskej sútaze pozri rozsudky Masterfoods a HB (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 56), X (uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 21) a Tele 2 Polska (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 26). Význam úzkej spolupráce medzi Komisiou a úradmi pre hospodársku sútaz clenských státov je zdôraznený v clánku 11 ods. 1 a v preambule nariadenia c. 1/2003 (pozri odôvodnenia 8 a 15). ( [131]39 ) Pozri v tomto zmysle s ohladom na odporúcanie Komisie rozsudok z 13. decembra 1989, Grimaldi ([132]C-322/88, Zb. s. 4407, body 18 a 19). ( [133]40 ) Takéto dôvody sa môzu uvádzat v jednotlivých prípadoch alebo formou oznámenia príslusného vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz o jeho praxi stíhania. ( [134]41 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. mája 1971, Cadillon (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 8); z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia ("IAZ", [135]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 25); z 12. septembra 2000, Pavlov a i. ([136]C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 91); z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers ("BIDS", [137]C-209/07, Zb. I-8637, body 16 a 21); zo 4. júna 2009, T-Mobile (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 27), a z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([138]C-439/09, Zb. s. I-9419, bod 35). ( [139]42 ) Po anglicky: European competition Network (ECN). ( [140]43 ) Pozri o tejto sieti odôvodnenie 15 nariadenia c. 1/2003. ( [141]44 ) V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Cour de cassation v prípade dohody medzi Expedia a SNCF výslovne uviedol, ze "rada pre hospodársku sútaz rozhodla, ze dohody mali protisútazný ciel, pricom toto konstatovanie nebolo spochybnené". ( [142]45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Grimaldi (uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, body 8 a 9) v súvislosti s pracovným právom; Súdny dvor v rozsudku z 2. apríla 2009, Lodato Genaro & C. ([143]C-415/07, Zb. s. I-2599), v súvislosti so státnou pomocou v rámci prejudiciálneho konania urobil výklad usmernení Komisie, ktoré nie sú právne záväzné. ( [144]46 ) Pozri v tejto súvislosti judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 13. ( [145]47 ) Rozsudky Völk (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 7) a Cadillo (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 9 a 10) týkajúce sa dohody o výlucnom predaji s absolútnou územnou ochranou, t. j. s protisútazným cielom; pozri aj rozsudky z 24. októbra 1995, Bayerische Motorwerke ([146]C-70/93, Zb. s. I-3439, bod 18), a Pedro IV Servicios (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 68), ktoré pouzívajú formuláciu "... má za ciel alebo za následok citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu...". ( [147]48 ) Rozsudok T-Mobile Netherlands a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, body 28 az 31); pozri aj rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia a i.([148]56/64 a 58/64, Zb. s. 322, 390); BIDS (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, body 15 a 16); zo 6 októbra 2009, GlaxosmithKline Sevices a i./Komisia ([149]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 55); zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ("FAPL", [150]C-403/08 a C-429/08, Zb. s. I-9083, bod 135); KME a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 65), a Pierre Fabre Demo-cosmétique (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 34). ( [151]49 ) Rozsudky BIDS (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 17) a T-Mobile Netherlands a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 29). ( [152]50 ) Pozri o celej tejto otázke aj moje návrhy z 19. februára 2009, ktoré som predniesla vo veci T-Mobile Netherlands a i. (uz citovanej v poznámke pod ciarou 26, najmä body 42 az 47), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 2. septembra 2006 vo veci Dalmine/Komisia ([153]C-407/04 P, Zb. s. I-829, c. 136). ( [154]51 ) V tejto súvislosti - o oznámeniach Komisie v oblasti státnej pomoci - pozri rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 29, bod 62), a z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance a i. ([155]C-75/05 P a C-80/05 P, Zb. s. I-6619, body 65 a 66). ( [156]52 ) Bod 11 oznámenia de minimis. ( [157]53 ) Súdny dvor napríklad v rozsudku T-Mobile Netherlands a i. (uz citovanom v poznámke pod ciarou 26, najmä body 32 az 39) rozhodol, ze výmenou citlivých informácií o cenách konkurenti sledujú protisútazný ciel. Ako "zjavné obmedzenie" v zmysle oznámenia de minimis by sa takýto postup podnikov mohol klasifikovat v tom prípade, ak by bol vykonaný extenzívny výklad pojmu "dohoda" uvedeného v bode 11 ods. 1 písm. a) oznámenia de minimis, ktoré "priamo" majú za svoj ciel "pevné stanovenie cien pri predaji výrobkov tretím stranám". ( [158]54 ) Rozsudky Völk (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 7) a Cadillon (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 9). ( [159]55 ) Vyjadrenia Súdneho dvora v rozsudku Völk (uz citovanom v poznámke pod ciarou 13, bod 7) treba vnímat v kontexte podielov na trhu mensích ako 1 %. ( [160]56 ) Rozsudky z 1. februára 1978, Miller International Schallplatten/Komisia ("Miller", [161]19/77, Zb. s. 131, bod 7 v spojení s bodmi 9 a 10); zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia ("Musique Diffusion française", [162]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 82 v spojení s bodmi 3 a 4), a z 25. októbra 1983, AEG-Telefunken/Komisia ("AEG", [163]107/82, Zb. s. 3151, bod 43 v spojení s bodom 58). ( [164]57 ) Z judikatúry Súdneho dvora za spomenutie stoja najmä rozsudky LTM/MBU (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, s. 306, bod 3 výroku); Deere/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 75); BIDS (uz citovaný v poznámke pod ciarou 41, bod 15) a FAPL (uz citovaný v poznámke pod ciarou 48, body 135 a 136), v ktorých sa kritérium citelnosti uvádza vzdy výlucne vo vztahu na protisútazné následky, nie v súvislosti s protisútazným cielom dohody medzi podnikmi. Z judikatúry Vseobecného súdu pozri rozsudky z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia ([165]T-44/00, Zb. s. II-2223, body 129 az 131); Dalmine/Komisia ([166]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 225), a JFE Engineering a i./Komisia ([167]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 383 a 384), dalej rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia ([168]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 90 posledná veta). ( [169]58 ) Podla judikatúry je mozné aj v prípadne podielu na trhu podstatne nizsieho ako 10 % - v normálnom prípade uz priblizne 5 % - vychádzat z citelného obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi [pozri rozsudky Miller (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 9); Musique Diffusion française (uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 86 v spojení s bodom 82 a AEG, body 56 az 58)]. Prahovej hodnote podielov na trhu vo výske 5 % vo svojich smerniciach aj Komisia prisudzuje väcsiu váhu ako pojmu obmedzenie medzistátneho obchodu v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([170]Ú. v. ES C 101, 2004, s. 81), ako jednému z kritérií na kvantifikáciu citelnosti obmedzenia obchodu (pozri najmä bod 52). ( [171]59 ) Spôsobilost spornej dohody medzi spolocnostou Expedia a SNCF negatívne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi je základným predpokladom, na ktorom sa zakladá prejudiciálna otázka a celý návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#t-ECR_62011CC0226_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0001 61. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0002 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:368:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0003 64. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0004 65. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0005 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0006 68. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0007 69. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0008 70. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0009 71. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0010 72. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0011 73. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0012 74. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0013 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0056&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0005&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0001&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61971??0022&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0260&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0014 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0360&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0520&locale=SK 87. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0015 88. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0016 89. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0017 90. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0018 91. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0019 92. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0020 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0126&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0453&locale=SK 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0052&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0021 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 98. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0022 99. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0023 100. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0375&locale=SK 101. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0024 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0410&locale=SK 103. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0025 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0060&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0303&locale=SK 106. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 107. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0026 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0127&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0295&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0027 112. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0028 113. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0029 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0288&locale=SK 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0190&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0030 119. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0031 120. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0032 121. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0033 122. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0034 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0429&locale=SK 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0439&locale=SK 125. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0035 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0550&locale=SK 127. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0036 128. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0125&locale=SK 129. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0037 130. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0038 131. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0039 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0322&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0040 134. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0041 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0180&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0439&locale=SK 139. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0042 140. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0043 141. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0044 142. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0045 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0415&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0046 145. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0047 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0070&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0048 148. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 149. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 150. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0403&locale=SK 151. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0049 152. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0050 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0051 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0075&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0052 157. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0053 158. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0054 159. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0055 160. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0056 161. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 163. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0107&locale=SK 164. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0057 165. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 166. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 167. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 169. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0058 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 171. file:///tmp/lynxXXXXFjggyZ/L93955-2334TMP.html#c-ECR_62011CC0226_SK_01-E0059