NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA JÁN MAZÁK prednesené 4. októbra 2012 ( [1]1 ) Spojené veci C-197/11 a C-203/11 Eric Libert, Christian Van Eycken, Max Bleeckx, Syndicat national des propriétaires et copropriétaires (ASBL), Olivier de Clippele (C-197/11) proti flámskej vláde, a All Projects & Developments NV, Bouw- en Coördinatiekantoor Andries NV, Belgische Gronden Reserve NV, Bouwonderneming Ooms NV, Bouwwerken Taelman NV, Brummo NV, Cordeel Zetel Temse NV, DMI Vastgoed NV, Dumobil NV, Durabrik Bouwbedrijven NV, Eijssen NV, Elbeko NV, Entro NV, Extensa NV, Flanders Immo JB NV, Green Corner NV, Huysman Bouw NV, Imano BVBA, Immpact Ontwikkeling NV, Invest Group Dewaele NV, Invimmo NV, Kwadraat NV, Liburni NV, Lotinvest NV, Matexi NV, Novus NV, Plan & Bouw NV, 7Senses Real Estate NV, Sibomat NV, Tradiplan NV, Uma Invest NV, Versluys Bouwgroep BVBA, Villabouw Francis Bostoen NV, Willemen General Contractor NV, Wilma Project Development NV, Woningbureau Paul Huyzentruyt NV (C-203/11) proti Vlaamse Regering [návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Cour constitutionnelle (Belgicko)] "Regionálna právna úprava podmienujúca prevod pozemkov a stavieb existenciou dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu s cielovou obcou -- Sociálna povinnost ulozená developerom a stavebníkom -- Danové stimuly a dotacné mechanizmy -- Obmedzenie základných slobôd -- Odôvodnenie -- Zásada proporcionality -- Státna pomoc -- Pojem 'verejná zákazka na práce`" I - Úvod 1. V prejednávaných veciach má Súdny dvor rozhodnút o výklade viacerých clánkov primárneho práva, ako aj viacerých ustanovení sekundárneho práva Únie. Pokial ide o primárne právo, ide o clánky 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ, 56 ZFEÚ, 63 ZFEÚ, 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ. Pokial ide o sekundárne právo, polozené otázky sa týkajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ( [2]2 ), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve obcanov Únie a ich rodinných príslusníkov volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov, ktorá mení a doplna nariadenie (EHS) 1612/68 a rusí smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS ( [3]3 ), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o sluzbách na vnútornom trhu ( [4]4 ), ako aj rozhodnutia Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ( [5]5 ). 2. Odpoved Súdneho dvora by mala pomôct Cour constitutionnelle (Belgicko), ktorý polozil prejudiciálne otázky, rozhodnút o zalobách o neplatnost rôznych ustanovení dekrétu Flámskeho regiónu z 27. marca 2009 o politike v oblasti pôdy a nehnutelností (décret de la Région flamande, du 27 mars 2009, relatif ŕ la politique foncičre et immobiličre) (dalej len "dekrét o pôde a nehnutelnostiach"). 3. Zalobcovia v konaní vo veci samej vo veci C-197/11 upriamujú pozornost na ustanovenia dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ktoré spájajú prevod pozemkov a stavieb na nich postavených v niektorých flámskych obciach s podmienkou existencie dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu s dotknutou obcou, co údajne obmedzuje moznost slobodne nakladat s nehnutelným majetkom. 4. Zalobcovia v konaní vo veci samej vo veci C-203/11 povazujú za dôvod zrusenia dekrétu o pôde a nehnutelnostiach nielen podmienku existencie dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu s dotknutou obcou, ale aj sociálnu povinnost, ktorá sa vztahuje na developerov a stavebníkov, ako aj danové stimuly a dotacné mechanizmy, ktoré ciastocne kompenzujú uvedenú sociálnu povinnost. II - Právny rámec A - Právo Únie 1. Smernica 2004/18 5. Clánok 1 smernice 2004/18, nazvaný "Vymedzenie pojmov" stanovuje: "1. Na úcely tejto smernice sa pouzijú pojmy vymedzené v odsekoch 2 az 15. a) 'Verejné zákazky` sú zmluvy s penazným plnením, uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávatelmi, ktorých predmetom je vykonanie prác, dodávka výrobkov alebo poskytnutie sluzieb v zmysle tejto smernice. b) 'Verejné zákazky na práce` sú verejné zákazky, ktorých predmetom je bud vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z cinností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkolvek spôsobom zodpovedajúcim poziadavkám specifikovaným verejným obstarávatelom. 'Dielo` znamená výsledok stavebných prác alebo stavebnoinzinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postacuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu. ..." 2. Smernica 2004/38 6. Clánok 22 smernice 2004/38 nazvaný "Územná pôsobnost" znie: "Právo pobytu a právo trvalého pobytu sa vztahuje na celé územie hostitelského clenského státu. Clenské státy môzu zaviest územné obmedzenia práva pobytu a práva trvalého pobytu iba vtedy, ak sa rovnaké obmedzenia vztahujú aj na jeho [na ich - neoficiálny preklad] vlastných státnych príslusníkov." 7. Clánok 24 uvedenej smernice nazvaný "Rovnaké zaobchádzanie" stanovuje v odseku 1: "S výhradou takých osobitných ustanovení, ako sú výslovne uvedené v zmluve a v sekundárnom práve, vsetci obcania Únie, ktorí sa na základe tejto smernice zdrziavajú na území hostitelského clenského státu, vyuzívajú rovnaké zaobchádzanie ako so státnymi príslusníkmi tohto clenského státu v rámci pôsobnosti zmluvy. Výhoda tohto práva sa rozsiruje na rodinných príslusníkov, ktorí nie sú státnymi príslusníkmi clenského státu a ktorí majú právo pobytu alebo právo trvalého pobytu." 3. Rozhodnutie 2005/842 8. Clánok 1 rozhodnutia 2005/842 nazvaný "Predmet úpravy" stanovuje: "Týmto rozhodnutím sa stanovujú podmienky, podla ktorých sa státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelenej urcitým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu má povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a vynat z oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 zmluvy." 9. Clánok 2 tohto rozhodnutia nazvaný "Rozsah pôsobnosti" stanovuje v odseku 1: "Toto rozhodnutie sa uplatnuje na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelenej podnikom v súvislosti so sluzbami vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 zmluvy, ktorá spadá pod jednu z nasledujúcich kategórií: ... b) náhrada za sluzby vo verejnom záujme udelená nemocniciam a podnikom v sektore sociálneho bývania, ktoré vykonávajú cinnosti klasifikované príslusným clenským státom ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu; ..." 10. Podla clánku 3 uvedeného rozhodnutia nazvaného "Zlucitelnost a výnimka z oznamovacej povinnosti": "Státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme, ktorá splna podmienky stanovené týmto rozhodnutím, je zlucitelná so spolocným trhom a vynatá z povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 88 ods. 3 zmluvy bez toho, aby bolo dotknuté uplatnovanie prísnejsích ustanovení týkajúcich sa záväzkov sluzby vo verejnom záujme obsiahnutých v sektorových právnych predpisoch Spolocenstva." B - Belgické právo 11. Kniha 4 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ktorej predmetom sú "opatrenia týkajúce sa dostupného bývania", obsahuje v kapitole 3 nazvanej "Sociálne povinnosti" clánok 4.1.16, ktorý stanovuje: "§ 1. Pokial projekt parcelácie alebo stavebný projekt podlieha takému predpisu, aký je urcený na základe kapitoly 2 oddielu 2, zo zákona je s povolením na parceláciu alebo s územným povolením spojená sociálna povinnost. Sociálna povinnost... zaväzuje developera alebo stavebníka, aby prijal opatrenia s cielom dosiahnut ponuku sociálnych bytov, ktorá je v súlade s percentuálnou sadzbou uplatnitelnou na projekt parcelácie alebo stavebný projekt." 12. Clánok 4.1.17 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach stanovuje: "Developer alebo stavebník môze splnit sociálnu povinnost jedným z týchto spôsobov, ktorý si zvolí: 1. vecným plnením v súlade s pravidlami clánkov 4.1.20 az 4.1.24; 2. predajom pozemkov potrebných na dosiahnutie stanovenej ponuky sociálnych bytov organizácii sociálneho bývania v súlade s pravidlami clánku 4.1.25; 3. prenájmom bytov zhotovených v rámci projektu parcelácie alebo stavebného projektu agentúre sociálneho prenájmu v súlade s pravidlami clánku 4.1.26; 4. kombináciou bodov 1, 2 a/alebo 3." 13. Podla clánku 4.1.19 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach: "Developer alebo stavebník môze splnit sociálnu povinnost úplne alebo scasti prostredníctvom vyplatenia sociálneho príspevku obci, v ktorej sa projekt parcelácie alebo stavebný projekt vykonáva. Sociálny príspevok sa vypocíta vynásobením poctu sociálnych bytov alebo sociálnych parciel, ktoré sa majú zhotovit, v zásade sumou 50000 eur a indexáciou tejto sumy na základe indexu ABEX, pricom základným indexom je index z decembra 2008. ..." 14. Dekrét o pôde a nehnutelnostiach stanovuje v prospech súkromných podnikov, ktoré plnia "sociálnu povinnost" prostredníctvom vecného plnenia, tieto danové stimuly a dotacné mechanizmy: uplatnenie znízenej sadzby dane z pridanej hodnoty a znízenej sadzby registracných poplatkov (clánok 4.1.20 ods. 3 druhý pododsek), dotácie na infrastruktúru (clánok 4.1.23) a záruku prevzatia postavených bytov (clánok 4.1.21). 15. Okrem toho kniha 3 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach nazvaná "Aktivácia pozemkov a nehnutelností" stanovuje dotácie poskytované nezávisle od splnenia akejkolvek "sociálnej povinnosti". Ide najmä o dotácie na "aktivacné projekty" (clánok 3.1.2 uvedeného dekrétu), znízenie dane z príjmu fyzických osôb dosiahnuté v rámci uzatvorenia zmlúv o rekonstrukcii (clánok 3.1.3 a nasl. uvedeného dekrétu) a pausálne znízenie výpoctového základu registracných poplatkov (clánok 3.1.10 uvedeného dekrétu). 16. Clánok 5.1.1 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ktorý je súcastou knihy 5 tohto dekrétu, nazvanej "Bývanie vo vlastnom regióne", stanovuje: "Flámska vláda zostaví kazdé tri roky a po prvý raz v kalendárnom mesiaci, v ktorom tento dekrét nadobudne úcinnost, zoznam obcí, ktoré na základe najnovsích statistík splnajú obe dalej uvedené vlastnosti: 1. obec patrí az do 40 percent k flámskym obciam, v ktorých je priemerná cena pozemkov na meter stvorcový najvyssia; 2. obec patrí: a) bud k 25 percentám flámskych obcí s najvyssou intenzitou vnútornej migrácie; b) alebo k 10 percentám flámskych obcí s najvyssou intenzitou vonkajsej migrácie. Zoznam uvedený v prvom odseku sa uverejní v Moniteur belge. ..." 17. Clánok 5.2.1 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ktorý je tiez súcastou jeho knihy 5, stanovuje: "§ 1. V regiónoch, ktoré splnajú obe dalej uvedené podmienky, platí osobitná podmienka na prevod pozemkov a stavieb postavených na nich: 1. ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto dekrétu patria do 'zóny rozsirovania bývania` uvedenej v královskom nariadení z 28. decembra 1972 o predkladaní a vykonávaní návrhov plánov a odvetvových plánov; 2. v case podpísania súkromnej listiny o prevode sa nachádzajú medzi cielovými obcami, ktoré sú uvedené v najnovsom zozname uverejnenom v Moniteur belge uvedenom v clánku 5.1.1, pricom súkromná listina o prevode sa na úcely tohto ustanovenia povazuje za podpísanú sest mesiacov pred získaním pevného dátumu, pokial medzi dnom podpísania a dnom získania pevného dátumu uplynulo viac ako sest mesiacov. Osobitná podmienka prevodu znamená, ze pozemky a stavby postavené na nich mozno previest len na osoby, ktoré majú podla názoru provincnej hodnotiacej komisie dostatocnú väzbu s obcou. 'Prevodom` sa rozumie: predaj, prenájom na viac ako devät rokov alebo zatazenie právom dedicného nájmu alebo dedicným právom stavby. ... Osobitná podmienka prevodu zaniká definitívne a bez moznosti jej obnovenia po dvadsiatich rokoch od okamihu stanovenia pevného dátumu pôvodného prevodu podliehajúceho tejto podmienke. ... § 2. Na úcely § 1 druhého pododseku má osoba dostatocnú väzbu s obcou, pokial splna jednu alebo viaceré z týchto podmienok: 1. má nepretrzite najmenej sest rokov bydlisko v obci alebo v susednej obci, pokial je táto obec tiez uvedená na zozname uvedenom v clánku 5.1.1; 2. v case prevodu vykonáva cinnost v obci, pokial táto cinnost priemerne zaberá aspon polovicu pracovného týzdna; 3. na základe významnej a dlhodobej okolnosti si vytvorila s obcou pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu. ..." 18. Na základe clánku 5.1.1 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach nariadenie flámskej vlády z 19. júna 2009 stanovuje zoznam 69 obcí, na ktoré sa vztahuje osobitná podmienka prevodu majetku v zmysle clánku 5.2.1 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach (dalej len "cielové obce"). III - Prejudiciálne otázky 19. Jediná otázka vo veci C-197/11 znie: "Majú sa clánky 21 [ZFEÚ], 45 [ZFEÚ], 49 [ZFEÚ], 56 [ZFEÚ] a 63 [ZFEÚ] a clánky 22 a 24 smernice [2004/38] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava zavedená knihou 5 [dekrétu o pôde a nehnutelnostiach] nazvanou 'Bývanie vo vlastnom regióne`, ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v niektorých, takzvaných 'cielových obciach` preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami v zmysle clánku 5.2.1 ods. 2 dekrétu kupujúcim alebo nájomcom?" 20. Otázky vo veci C-203/11 znejú: "1. Majú sa clánky 107 [ZFEÚ] a 108 [ZFEÚ] samostatne alebo v spojení s rozhodnutím [2005/842] vykladat tak, ze vyzadujú, aby sa opatrenia uvedené v clánkoch 3.1.3, 3.1.10, clánku 4.1.20 ods. 3 druhého pododseku a clánkoch 4.1.21 a 4.1.23 [dekrétu o pôde a nehnutelnostiach] oznámili Európskej komisii pred prijatím alebo pred nadobudnutím úcinnosti týchto ustanovení? 2. Má sa právna úprava ukladajúca súkromným subjektom, ktorých parcelácia alebo stavebný projekt dosahuje urcitú minimálnu velkost, zo zákona sociálnu povinnost vo výske najmenej 10 percent a najviac 20 percent z tejto parcelácie alebo tohto stavebného projektu, ktorá môze byt splnená in natura alebo vyplatením sumy vo výske 50000 eur za nevytvorenú parcelu alebo nevytvorený sociálny byt, preskúmat z hladiska slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a volného pohybu kapitálu alebo sa má povazovat za komplexnú právnu úpravu, ktorá sa má preskúmat z hladiska kazdej z týchto slobôd? 3. Vztahuje sa smernica [2006/123] vzhladom na jej clánok 2 ods. 2 písm. a) a j) na povinný príspevok súkromných subjektov na výstavbu sociálnych bytov a garsóniek, ktorý sa zo zákona ukladá ako 'sociálna povinnost` v spojení s kazdým stavebným povolením alebo povolením na parceláciu týkajúcim sa projektu, ktorý dosahuje zákonom stanovený minimálny rozsah, pricom postavené sociálne byty sa odkupujú za vopred stanovené maximálne ceny spolocnostami sociálneho bývania na úcely ich prenájmu sirokej kategórii jednotlivcov alebo sa po prevode práv na spolocnosti sociálneho bývania predávajú jednotlivcom, ktorí patria do tej istej kategórie? 4. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku, má sa výraz 'poziadavka podliehajúca hodnoteniu` uvedený v clánku 15 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze zahrna povinnost súkromných subjektov prispievat nad rámec svojej beznej cinnosti alebo v jej rámci na výstavbu sociálnych bytov a previest postavené byty za maximálne ceny na verejné institúcie alebo prostredníctvom prevodu práv na tieto institúcie, hoci tieto súkromné subjekty nemajú ziadne dalsie právo iniciatívy na trhu sociálnych bytov? 5. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku musí vnútrostátny súd ulozit sankciu, a ak áno, akú, ak a) urcí, ze nová poziadavka podliehajúca hodnoteniu podla clánku 15 smernice [2006/123] nebola preskúmaná specifickým spôsobom podla clánku 15 ods. 6 tejto smernice; b) urcí, ze táto nová poziadavka nebola oznámená podla clánku 15 ods. 7 tejto smernice? 6. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku má sa pojem 'zakázaná poziadavka` uvedený v clánku 14 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje vnútrostátna právna úprava, ak táto úprava podmienuje prístup k cinnosti v oblasti sluzieb alebo jej vykonávanie poziadavkou, nielen za podmienok stanovených v tomto clánku, ale aj ak táto právna úprava len stanovuje, ze nesplnenie tejto poziadavky má za následok, ze financná náhrada za poskytnutie zákonom predpísanej sluzby sa neprizná a ze poskytnutá financná záruka na výkon tejto sluzby nebude vrátená? 7. V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku má sa pojem 'konkurencný prevádzkovatel` uvedený v clánku 14 bode 6 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje aj na verejnoprávnu institúciu, ktorej úlohy sa môzu ciastocne prekrývat s úlohami poskytovatelov sluzieb, ak prijíma rozhodnutia uvedené v clánku 14 bode 6 tejto smernice a zároven je povinná ako posledná instancia vo viacstupnovom systéme kúpit sociálne byty, ktoré postavil poskytovatel sluzieb na splnenie sociálnej povinnosti, ktorá mu bola ulozená? 8. a) V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku má sa pojem 'systém udelovania povolení` uvedený v clánku 4 bode 6 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje na potvrdenia, ktoré sú udelované verejnoprávnou institúciou po vydaní prvotného stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu a ktoré sú potrebné na vznik nároku na niektoré z náhrad priznaných za splnenie sociálnej povinnosti, ktorá bola zo zákona spojená s prvotným povolením, a ktoré sú súcasne potrebné na uplatnenie nároku na vrátenie financnej záruky, ktorú musí poskytovatel sluzieb uhradit v prospech tejto verejnoprávnej institúcie? b) V prípade kladnej odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku má sa pojem 'systém udelovania povolení` uvedený v clánku 4 bode 6 smernice [2006/123] vykladat v tom zmysle, ze sa vztahuje na dohodu, ktorú súkromný subjekt musí uzavriet na základe zákonného ustanovenia s verejnoprávnou institúciou v rámci prevodu práv v prospech tejto verejnoprávnej institúcie na predaj sociálneho bytu postaveného týmto súkromným objektom na úcely splnenia sociálnej povinnosti in natura, ktorá je zo zákona spojená so stavebným povolením alebo povolením na parceláciu, ak je uzatvorenie tejto dohody podmienkou vykonatelnosti tohto povolenia? 9. Majú sa clánky 49 [ZFEÚ] a 56 [ZFEÚ] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie? 10. Má sa clánok 63 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie? 11. Má sa pojem 'verejná zákazka na práce` uvedený v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice [2004/18] vykladat v tom zmysle, ze sa uplatnuje na právnu úpravu, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie? 12. Majú sa clánky 21 [ZFEÚ], 45 [ZFEÚ], 49 [ZFEÚ], 56 [ZFEÚ] a 63 [ZFEÚ] a clánky 22 a 24 smernice [2004/38] vykladat v tom zmysle, ze im odporuje právna úprava zavedená knihou 5 [dekrétu o pôde a nehnutelnostiach] nazvanou 'Bývanie vo vlastnom regióne`, ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v niektorých, takzvaných 'cielových obciach` preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami v zmysle clánku 5.2.1 ods. 2 dekrétu kupujúcim alebo nájomcom?" IV - Posúdenie A - O jedinej otázke vo veci C-197/11 a dvanástej otázke vo veci C-203/11 21. Jediná otázka vo veci C-197/11 je zhodná s dvanástou otázkou vo veci C-203/11 a týka sa toho, ci ustanoveniam Zmluvy o fungovaní Európskej únie, z ktorých vyplýva zákaz obmedzení základných slobôd, ako aj clánkom 22 a 24 smernice 2004/38 odporuje právna úprava clenského státu, ktorá podrobuje prevod nehnutelností v cielových obciach, cize v obciach, v ktorých je najvyssia priemerná cena pozemkov na meter stvorcový a v ktorých je najvyssia intenzita vnútornej alebo vonkajsej migrácie, podmienke existencie dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu s dotknutou obcou. 22. Pokial ide o túto otázku, flámska vláda upriamuje pozornost na skutocnost, ze spory pred vnútrostátnym súdom sa týkajú výlucne vnútrostátnej situácie, kedze vsetci zalobcovia v konaniach vo veci samej majú sídlo alebo bydlisko v Belgicku. 23. V tejto súvislosti je potrebné uznat, ze spory vo veci samej neobsahujú cezhranicné prvky. Nemozno vsak opomenút skutocnost, ze prejudiciálne otázky boli polozené v rámci osobitného konania pred vnútrostátnym súdom. Ide o konanie o neplatnost vnútrostátneho legislatívneho aktu, ktorý sa vztahuje tak na belgických státnych príslusníkov, ako aj na státnych príslusníkov ostatných clenských státov. Je zrejmé, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu v rámci takého konania bude mat úcinky erga omnes, a to aj voci státnym príslusníkom iných clenských státov. 24. Zalobcovia v konaní vo veci samej sa odvolávajú na právo Únie a Súdny dvor nie je schopný posúdit, ci vnútrostátny súd v rámci konania o neplatnost môze preskúmat predmetný vnútrostátny legislatívny akt nielen vo vztahu k vnútrostátnemu právu, ale aj vo vztahu k právu Únie. V prejednávaných veciach by Súdny dvor podla môjho názoru mal dôverovat vnútrostátnemu súdu v tom zmysle, ze prejudiciálne rozhodnutie je nevyhnutné na to, aby tento súd mohol vydat svoje rozhodnutie, ( [6]6 ) a v dôsledku toho podat pozadovaný výklad ustanovení Zmluvy týkajúcich sa základných slobôd vnútorného trhu. ( [7]7 ) 25. Vnútrostátny súd povazuje podmienku existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou za obmedzenie základných slobôd. 26. Tento názor zastávam aj ja. V zmysle judikatúry je prístup k bytom a k iným nehnutelnostiam podmienkou výkonu základných slobôd. ( [8]8 ) Podmienka dostatocnej väzby s cielovou obcou v skutocnosti znamená zakázat urcitým osobám, konkrétne osobám, ktoré nesplnajú uvedenú podmienku, kupovat alebo prenajímat si na viac ako devät rokov pozemky a stavby postavené na nich. Je nesporné, ze táto podmienka môze odradit obcanov Únie od výkonu ich základných slobôd zakotvených Zmluvou. 27. Domnievam sa, ze skutocnost, ze podmienka existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou sa uplatnuje výlucne v obciach, ktorých pocet v súcasnosti dosahuje 69, a takisto to, ze jej uplatnovanie je obmedzené na urcité casti týchto obcí, nemá vplyv na otázku, ci uvedená podmienka predstavuje obmedzenie základných slobôd. Obmedzený rozsah pôsobnosti podmienky existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou mozno zohladnit v rámci posudzovania odôvodnenia tohto obmedzenia základných slobôd. 28. V zmysle ustálenej judikatúry vnútrostátne opatrenia, ktoré môzu bránit výkonu základných slobôd zarucených Zmluvou alebo robit tento výkon menej atraktívnym, môzu byt napriek tomu prípustné pod podmienkou, ze sledujú ciel vseobecného záujmu, sú vhodné na zabezpecenie jeho dosiahnutia a nejdú nad rámec toho, co je na dosiahnutie sledovaného ciela nevyhnutné. ( [9]9 ) 29. Je teda potrebné jednak preskúmat, ci dekrét o pôde a nehnutelnostiach, ktorým sa zavádza podmienka existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou, sleduje ciel vseobecného záujmu a ci je podmienka existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou vhodná na zabezpecenie dosiahnutia urceného ciela a ci toto opatrenie nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie sledovaného ciela nevyhnutné. 30. Pokial ide o ciel, ktorý sleduje dekrét o pôde a nehnutelnostiach, vnútrostátny súd na základe prípravných dokumentov týkajúcich sa dekrétu o pôde a nehnutelnostiach uvádza ciel, ktorý spocíva v uspokojení potrieb miestneho obyvatelstva týkajúcich sa nehnutelností. Samotný vnútrostátny súd si kladie otázku, ci uvedený ciel mozno oznacit za naliehavý dôvod vseobecného záujmu s cielom odôvodnit obmedzenie základných slobôd. 31. Na lepsie pochopenie ciela dekrétu o pôde a nehnutelnostiach vnútrostátny súd cituje prípravné dokumenty k tomuto dekrétu, v ktorých sa uvádza, ze "vysoká cena pozemkov v urcitých flámskych obciach spôsobuje majetkovú selekciu obyvatelstva. Toto konstatovanie znamená, ze chudobnejsie skupiny obyvatelstva sú vylúcené z trhu v dôsledku príchodu bohatsích skupín obyvatelstva pochádzajúcich z iných obcí. Chudobnejsie skupiny obyvatelstva netvoria len sociálne slabé osoby, ale casto aj mladé domácnosti alebo jednotlivci, ktorí majú velké výdavky, ale este nie sú schopní vytvorit si dostatocný kapitál". 32. Flámska vláda uvádza, ze cielom predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy je v podstate podporit bývanie miestneho obyvatelstva v zónach rozsirovania bývania, co tvorca dekrétu povazoval za nevyhnutné na zabezpecenie práva na primerané bývanie a v dôsledku toho aj sociálnej súdrznosti podporou územného plánovania a zabránením rozkladu sociálnych a hospodárskych väzieb. 33. Ak by cielom dekrétu o pôde a nehnutelnostiach skutocne bolo podporit bývanie chudobnejsieho miestneho obyvatelstva v cielových obciach, takýto ciel by podla môjho názoru bolo mozné oznacit za sociálny ciel súvisiaci s politikou územného plánovania. Súdny dvor uz rozhodol, ze takýto ciel predstavuje naliehavý dôvod vseobecného záujmu. ( [10]10 ) 34. Treba pritom mat na zreteli, ze existujú tiez iné názory na ciel, ktorý sleduje dekrét o pôde a nehnutelnostiach. V tomto zmysle vláda Francúzskeho spolocenstva tvrdí, ze skutocným cielom uvedeného dekrétu nie je obmedzit úcinky majetkovej selekcie obyvatelstva, ale zachovat flámsky charakter obyvatelstva cielových obcí. Je zrejmé, ze taký ciel nemozno oznacit za naliehavý dôvod vseobecného záujmu. V tejto súvislosti by som chcel pripomenút, ze vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby urcil konkrétny ciel dekrétu o pôde a nehnutelnostiach. 35. Teraz preskúmam, ci je podmienka existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou vhodná na zabezpecenie dosiahnutia ciela spocívajúceho v uspokojení potrieb chudobnejsieho miestneho obyvatelstva týkajúcich sa nehnutelností a ci toto opatrenie nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného ciela. 36. Clánok 5.2.1 ods. 2 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach stanovuje tri alternatívne kritériá na splnenie podmienky existencie dostatocnej väzby s cielovou obcou. Prvé kritérium spocíva v poziadavke, aby osoba, na ktorú sa má nehnutelnost previest, mala bydlisko v cielovej obci aspon sest rokov pred prevodom. V zmysle druhého kritéria by budúci kupujúci alebo nájomca ku dnu prevodu musel vykonávat cinnost v predmetnej obci. Tretie kritérium stanovuje pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu perspektívneho kupujúceho alebo nájomcu s dotknutou obcou na základe významnej a dlhodobej okolnosti. Provincná hodnotiaca komisia hodnotí, ci budúci kupujúci alebo nájomca nehnutelnosti splna jedno alebo viaceré z uvedených kritérií. 37. Mozno konstatovat, ze ani jedno z týchto kritérií neodráza socioekonomické aspekty zodpovedajúce cielu ochrany chudobnejsieho miestneho obyvatelstva na trhu nehnutelností. Uvedené kritériá nie sú len na prospech chudobnejsieho miestneho obyvatelstva, ale aj na prospech casti miestneho obyvatelstva, ktorá disponuje dostatocnými prostriedkami a v dôsledku toho si nevyzaduje nijakú ochranu na trhu nehnutelností. 38. Ako som uz spomenul, podmienka dostatocnej väzby s cielovou obcou v skutocnosti znamená zakázat urcitým osobám, konkrétne osobám, ktoré nesplnajú uvedenú podmienku, kupovat alebo prenajímat si na viac ako devät rokov pozemky a stavby postavené na nich. Stotoznujem sa s názorom, ktorý uviedol zástupca zalobcov v konaní vo veci samej vo veci C-197/11 vo svojich písomných pripomienkach, ze iné opatrenia by mohli splnit ciel, ktorý sleduje dekrét o pôde a nehnutelnostiach, bez toho, aby nevyhnutne viedli k zákazu nadobúdania alebo nájmu inými osobami. Ide napríklad o bonusy pri kúpe, reguláciu cien v cielových obciach alebo sprievodné opatrenia schvalované orgánom pre chránené miestne obyvatelstvo. 39. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podmienka existencie dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu nehnutelnosti s cielovou obcou, ktorá vyzaduje, aby budúci kupujúci alebo nájomca mal v cielovej obci bydlisko aspon sest rokov pred prevodom, alebo aby budúci kupujúci alebo nájomca vykonával cinnost v obci, alebo aby budúci kupujúci alebo nájomca mal pracovnú, rodinnú, sociálnu alebo hospodársku väzbu na základe významnej a dlhodobej okolnosti, nepredstavuje opatrenie, ktoré je vhodné na zabezpecenie dosiahnutia ciela spocívajúceho v uspokojení potrieb chudobnejsieho miestneho obyvatelstva týkajúcich sa nehnutelností. Aj za predpokladu, ze podmienka existencie dostatocnej väzby budúceho kupujúceho alebo nájomcu nehnutelnosti by bola vhodná na zabezpecenie dosiahnutia ciela, ktorý sleduje dekrét o pôde a nehnutelnostiach, toto opatrenie ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného ciela. 40. V súvislosti s clánkami 22 a 24 smernice 2004/38, ktorej cielom je ulahcit výkon základného a individuálneho práva volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov priznaného obcanom Únie priamo Zmluvou a ktorej úcelom je najmä posilnit uvedené právo ( [11]11 ), pochybujem o potrebe skúmat predmetnú vnútrostátnu právnu úpravu z hladiska uvedených ustanovení vzhladom nato, ze tieto ustanovenia neobsahujú nové osobitné dôvody, ktoré by odôvodnovali obmedzenie práva volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov. Pokial ide o clánok 24 smernice 2004/38, tento clánok je osobitným vyjadrením vseobecného zákazu diskriminácie stanoveného clánkom 18 ZFEÚ. 41. Pokial ide o clánok 22 smernice 2004/38, tento clánok vymedzuje územnú pôsobnost práva volne sa pohybovat a zdrziavat sa v rámci územia clenských státov. V tejto súvislosti by mohli vzniknút urcité pochybnosti týkajúce sa druhej vety uvedeného clánku, podla ktorého "clenské státy môzu zaviest územné obmedzenia práva pobytu a práva trvalého pobytu iba vtedy, ak sa rovnaké obmedzenia vztahujú aj na [ich] vlastných státnych príslusníkov". Nemozno z nej vsak vyvodit, ze územné obmedzenia sú vo vseobecnosti prípustné, pokial sa vztahujú aj na státnych príslusníkov hostitelského státu, a teda ze uvedené ustanovenie zavádza nový dôvod odôvodnujúci obmedzenie práva, ktoré obcanom Únie priznáva Zmluva. Ako totiz Komisia správne uviedla, druhá veta clánku 22 smernice 2004/38 obsahuje doplnujúcu podmienku na to, aby obmedzenie práva pobytu a práva trvalého pobytu mohlo byt odôvodnené na základe dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpecnosti alebo verejného zdravia v zmysle clánku 27 tej istej smernice. 42. Vzhladom na vyssie uvedené poznámky navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal tak, ze clánky 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v niektorých obciach preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami kupujúcim alebo nájomcom, ak sa existencia uvedenej väzby hodnotí podla týchto alternatívnych kritérií: -- poziadavka, aby osoba, na ktorú sa má nehnutelnost previest, mala bydlisko v dotknutej obci aspon sest rokov pred prevodom, -- povinnost budúceho kupujúceho alebo nájomcu vykonávat ku dnu prevodu cinnost v obci a -- existencia pracovnej, rodinnej, sociálnej alebo hospodárskej väzby na základe významnej a dlhodobej okolnosti. B - O prvej otázke vo veci C-203/11 43. Táto otázka sa týka danových stimulov a dotacných mechanizmov stanovených dekrétom o pôde a nehnutelnostiach. Predmetné opatrenia mozno rozdelit do dvoch skupín, ktoré majú odlisné ciele. Cielom opatrení, ktoré patria do prvej skupiny, je reaktivácia niektorých pozemkov a nehnutelností. Ide o znízenie dane priznané veritelovi, ktorý uzatvorí zmluvu o rekonstrukcii, uvedené v clánku 3.1.3 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ako aj znízenie výpoctového základu pre registracný poplatok uvedené v clánku 3.1.10 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach. ( [12]12 ) Opatrenia patriace do druhej skupiny kompenzujú sociálnu povinnost, ktorá platí pre developerov a stavebníkov. Do tejto skupiny patrí znízená sadzba dane z pridanej hodnoty z predaja bytov a znízená sadzba registracných poplatkov za kúpu stavebného pozemku uvedené v clánku 4.1.20 ods. 3 druhom pododseku dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, dotácie na infrastruktúru uvedené v clánku 4.1.23 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ako aj záruka prevzatia zhotoveného sociálneho bytu organizáciou sociálneho bývania uvedená v clánku 4.1.21 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach. 44. Vnútrostátny súd chce vediet, ci by sa predmetné opatrenia mali povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, a ak áno, kedy by sa mali oznámit Komisii, alebo ci by prípadne uvedené opatrenia boli vynaté z povinnosti oznámit státnu pomoc na základe rozhodnutia 2005/842. 1. Kvalifikácia opatrení 45. Pokial ide o kvalifikáciu predmetných opatrení ako státnej pomoci, vnútrostátny súd správne spomína judikatúru Súdneho dvora, ktorá vymedzuje pojem státna pomoc tak, ze ju viaze na splnenie nasledujúcich podmienok. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí priniest príjemcovi výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [13]13 ) 46. Z odôvodnenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd má pochybnosti o druhej podmienke týkajúcej sa vplyvu na obchod vnútri Spolocenstva, ako aj o tretej podmienke týkajúcej sa zvýhodnujúcej povahy predmetných opatrení. 47. Pokial ide o vplyv predmetných opatrení na obchod vnútri Spolocenstva, chcel by som pripomenút, ze prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby s prihliadnutím na súbor právnych alebo skutkových okolností relevantných v prejednávanej veci posúdil, ci sú konkrétne opatrenia spôsobilé ovplyvnit tento obchod. Podla môjho názoru existujúca judikatúra poskytuje dostatocný základ na to, aby to vnútrostátny súd mohol urobit. ( [14]14 ) 48. V zmysle tejto judikatúry vnútrostátny súd musí preskúmat, ci predmetné opatrenia v rámci obchodu v Spolocenstve posilnujú postavenie prijímajúcich podnikov voci iným konkurujúcim podnikom. ( [15]15 ) Prijímajúce podniky sa vsak nevyhnutne nemusia samy zúcastnovat na obchode vnútri Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. ( [16]16 ) Pomoc v pomerne malej výske môze byt tiez spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, najmä ak sa predmetné odvetvie vyznacuje intenzívnou hospodárskou sútazou. ( [17]17 ) Napokon nemozno opomenút skutocnost, ze nie je nevyhnutné preukázat skutocný dosah predmetných opatrení na obchod vnútri Spolocenstva, ako aj skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale stací len preskúmat, ci uvedené opatrenia môzu mat taký úcinok. ( [18]18 ) 49. Pokial ide o zvýhodnujúcu povahu predmetných opatrení, túto cast prejudiciálnej otázky chápem tak, ze jej cielom je v podstate dosiahnut objasnenie judikatúry ( [19]19 ), podla ktorej ak treba státnu intervenciu chápat ako protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by tieto podniky boli vo výhodnejsom postavení oproti konkurencným podnikom, takáto intervencia nepredstavuje státnu pomoc v zmysle práva Únie. ( [20]20 ) Na to, aby sa konkrétne opatrenia nekvalifikovali ako státna pomoc, vsak musia byt splnené styri podmienky nazývané podmienky rozsudku Altmark. 50. Pred analýzou týchto podmienok je potrebné poznamenat, ze spomenutú judikatúru mozno uplatnit len vo vztahu k opatreniam, ktoré kompenzujú sociálnu povinnost, ktorá platí pre developerov a stavebníkov. Vlaamse Regering (flámska vláda) vo svojich písomných pripomienkach sama spomenula, ze sociálna povinnost ulozená developerom a stavebníkom predstavuje navyse spravodlivú cenu, ktorú musia zaplatit, aby mohli zrealizovat povolený projekt a cerpat významné hospodárske výhody, ktoré z nej vyplývajú. 51. Podla prvej podmienky rozsudku Altmark musí byt prijímajúci podnik skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované. ( [21]21 ) Z toho vyplýva, ze je potrebné preskúmat, ci sociálnu povinnost, ktorá platí pre developerov a stavebníkov, mozno povazovat za záväzok sluzby vo verejnom záujme. 52. Ako flámska vláda vysvetlila vo svojich písomných pripomienkach, sociálna povinnost je ulozená stavebníkom a developerom v rámci politiky, ktorej cielom je umoznit poskytnút spravodlivejsí prístup k sociálnym bytom skupinám s nizsími príjmami, ako aj sociálne znevýhodneným skupinám územným rozdelením zalozeným na skutocných potrebách, ktoré nezávisí výlucne od dobrovolnej iniciatívy a dobrej vôle subjektov. Z tohto hladiska nic nebráni tomu, aby sa sociálna povinnost vymedzená dekrétom o pôde a nehnutelnostiach povazovala za záväzok sluzby vo verejnom záujme. Skutocnost, ze z uvedenej sociálnej povinnosti nemajú priamy prospech jednotlivci, ziadatelia o sociálne bývanie, ale spolocnosti sociálneho bývania (ktoré sú predstavitelmi verejnej moci), je v tejto súvislosti irelevantná. Ako nemecká vláda uviedla vo svojich písomných pripomienkach, na to, aby bolo mozné dat nieco k dispozícii, treba nevyhnutne vytvorit materiálny základ. Spolocnosti sociálneho bývania teda pôsobia len ako administratívni a technickí sprostredkovatelia. 53. Podla druhej podmienky rozsudku Altmark kritériá, na základe ktorých sa vypocíta náhrada, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené. ( [22]22 ) Táto podmienka sa zdá byt problematická najmä vo vztahu k dotáciám na infrastruktúru a k záruke prevzatia sociálnych bytov. Aj ked vnútrostátna právna úprava citovaná vnútrostátnym súdom umoznuje urcit príjemcov týchto opatrení, naopak neumoznuje urcit kritériá, na základe ktorých sa takáto náhrada vypocíta. Flámska vláda vsak vo svojich písomných pripomienkach opisuje spôsob výpoctu takej náhrady. Prinálezí teda vnútrostátnemu súdu posúdit, ci kritériá, ktoré slúzia na výpocet náhrad, spomenuté flámskou vládou splnajú druhú podmienku rozsudku Altmark. 54. Podla tretej podmienky rozsudku Altmark náhrada nemôze prekrocit sumu, ktorá je nevyhnutná na pokrytie vsetkých nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme alebo ich casti. ( [23]23 ) V prejednávanej veci sa pritom zdá, ze opatrenia kompenzujúce sociálnu povinnost sa nevypocítavajú v závislosti od skutocných nákladov na plnenie sociálnej povinnosti. Z tohto dôvodu povazujem za mozné, ze konecné náklady na kombináciu rôznych opatrení kompenzujúcich sociálnu povinnost prekrocia sumu výdavkov spojených s plnením sociálnej povinnosti. 55. Podla stvrtej podmienky rozsudku Altmark, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme, v konkrétnom prípade neuskutocnuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze umoznujúcej vybrat kandidáta schopného poskytovat tieto sluzby za najnizsiu cenu pre spolocnost, výska nevyhnutnej náhrady musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by priemerný a dobre riadený podnik, ktorý je primerane vybavený dopravnými prostriedkami na to, aby mohol splnit stanovené poziadavky sluzby vo verejnom záujme, vynalozil pri plnení týchto záväzkov, s prihliadnutím na súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme. ( [24]24 ) V prejednávanom prípade je zrejmé, ze príjemcovia opatrení kompenzujúcich sociálnu povinnost neboli urcení v rámci postupu verejného obstarávania. Zdá sa vsak, ze zo spisu nevyplýva, ze bola vykonaná analýza vyzadovaná v zmysle stvrtej podmienky a ze predmetné opatrenia boli stanovené v závislosti od výdavkov, ktoré by priemerný, správne riadený podnik vynalozil pri plnení sociálnej povinnosti. 2. Okamih oznámenia státnej pomoci Komisii 56. Podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak Komisia usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 107 ZFEÚ, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou. 57. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze povinnost oznámit novú státnu pomoc predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou v oblasti státnej pomoci. V rámci tohto systému majú clenské státy povinnost jednak oznámit Komisii akékolvek opatrenie smerujúce k zavedeniu alebo zmene pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jednak nevykonat také opatrenie v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, pokial uvedená institúcia nerozhodla o danom opatrení s konecnou platnostou. ( [25]25 ) Úcelom ustanovenia zavedeného clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ nie je jednoduchá oznamovacia povinnost, ale povinnost predchádzajúceho oznámenia, ktorá ako taká zahrna a spôsobuje odkladný úcinok stanovený v poslednej vete tohto odseku. ( [26]26 ) 58. V tejto súvislosti chce vnútrostátny súd vediet, ci mal byt Komisii oznámený clánok 4.1.23 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach, ktorý stanovuje dotácie na infrastruktúru, alebo skôr vykonávacie nariadenie flámskej vlády, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých mozno priznat uvedené dotácie, pokial by uvedené dotácie na infrastruktúru boli kvalifikované ako státna pomoc. 59. Domnievam sa, ze odpoved je celkom jasná. Predmetné opatrenie bolo upravené uz v dekréte o pôde a nehnutelnostiach, aj ked podrobnosti boli stanovené vykonávacím nariadením. Z tohto dôvodu mal byt na splnenie jednej z povinností vyplývajúcich z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii oznámený návrh dekrétu o pôde a nehnutelnostiach. 3. Výnimka z povinnosti oznámit novú státnu pomoc Komisii 60. Vnútrostátny súd chce vediet, ci opatrenia kompenzujúce sociálnu povinnost, ktorá platí pre developerov a stavebníkov, za predpokladu, ze uvedené opatrenia sa majú povazovat za státnu pomoc, môzu byt vynaté z oznamovacej povinnosti voci Komisii v zmysle rozhodnutia 2005/842. 61. Clánok 3 rozhodnutia 2005/842 vyhlasuje státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme, ktorá splna podmienky stanovené clánkami 4 az 6 toho istého rozhodnutia, za zlucitelnú so spolocným trhom a vynatú z oznamovacej povinnosti. Súhlasím so stanoviskom vnútrostátneho súdu, ze tieto podmienky sú zrejme zalozené na troch prvých podmienkach rozsudku Altmark. 62. Ako uz bolo uvedené, zastávam názor, ze osobitne tretia z podmienok rozsudku Altmark nie je v prejednávanej veci splnená. Táto podmienka, podla ktorej náhrada nemôze prekrocit sumu, ktorá je nevyhnutná na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme, je obsiahnutá aj v clánku 5 rozhodnutia 2005/842. Z toho vyplýva, ze kedze sa opatrenia kompenzujúce sociálnu povinnost majú povazovat za státnu pomoc vzhladom na to, ze nesplnajú tretiu z podmienok rozsudku Altmark, nemôze pre ne platit ani výnimka z oznamovacej povinnosti voci Komisii v zmysle rozhodnutia 2005/842. 63. Vzhladom na vyssie uvedené poznámky navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal tak, ze clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ v spojení s rozhodnutím 2005/842 sa majú vykladat v tom zmysle, ze vyzadujú, aby opatrenia obsiahnuté v clánkoch 3.1.3, 3.1.10, clánku 4.1.20 ods. 3 druhého pododseku a clánkoch 4.1.21 a 4.1.23 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach boli oznámené Komisii pred prijatím týchto ustanovení, pokial sa zistí, ze uvedené opatrenia sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ze nesplnajú podmienky uvedené v rozsudku Altmark. C - O druhej, deviatej a desiatej otázke polozenej vo veci C-203/11 64. Táto skupina otázok sa týka sociálnej povinnosti, ktorá v zmysle clánku 4.1.16 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach zaväzuje developerov alebo stavebníkov, aby prijali opatrenia s cielom dosiahnut ponuku sociálnych bytov. 65. Zdá sa, ze vnútrostátny súd nemá nijakú pochybnost o kvalifikácii sociálnej povinnosti ako nediskriminacného obmedzenia základných slobôd. Jeho pochybnosti sa týkajú po prvé otázky, z hladiska ktorej základnej slobody sa má uvedená sociálna povinnost preskúmat, a po druhé otázky, ci by sociálna povinnost ako obmedzenie základných slobôd mohla byt odôvodnená naliehavým dôvodom vseobecného záujmu. 66. Na úvod je potrebné poznamenat, ze rovnako ako v prípade jedinej otázky vo veci C-197/11 a druhej otázky vo veci C-203/11 flámska vláda upriamuje pozornost na skutocnost, ze spory pred vnútrostátnym súdom sa týkajú výlucne vnútrostátnej situácie. V tejto súvislosti odkazujem na úvahy, ktoré som uviedol vyssie. ( [27]27 ) 67. Pokial ide o slobodu, z hladiska ktorej je potrebné preskúmat právnu úpravu sociálnej povinnosti, je pravda, ze je mozné konstatovat vplyv sociálnej povinnosti tak na slobodu usadit sa, ako aj na slobodné poskytovanie sluzieb a volný pohyb kapitálu. 68. Súhlasím vsak s názorom Komisie, ze v prípade sociálnej povinnosti má volný pohyb kapitálu prednost, kedze obmedzenie slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb je len nevyhnutným dôsledkom obmedzenia volného pohybu kapitálu. 69. Vnútrostátna právna úprava stanovuje, ze sociálnu povinnost mozno splnit bud vecným plnením, cize zhotovením sociálneho bytu, alebo predajom pozemkov organizácii sociálneho bývania, alebo prenájmom zhotovených bytov agentúre sociálneho prenájmu, alebo prostredníctvom vyplatenia sociálneho príspevku. Je potrebné uznat, ze ako uviedol vnútrostátny súd, takáto právna úprava môze odrádzat státnych príslusníkov jedného clenského státu od investovania v inom clenskom státe v odvetví nehnutelností vzhladom na konstatovanie, ze nemôzu slobodne vyuzívat pozemky na úcely, na ktoré ich chcú nadobudnút. Podla ustálenej judikatúry pohyby kapitálu zahrnajú operácie, ktorými cudzozemci vykonávajú investície do nehnutelného majetku na území clenského státu. Inak povedané, právo nadobúdat, uzívat a scudzovat nehnutelný majetok na území iného clenského státu spôsobuje pri jeho výkone pohyby kapitálu. ( [28]28 ) 70. Aj ked sociálna povinnost predstavuje obmedzenie volného pohybu kapitálu, môze byt odôvodnená naliehavým dôvodom vseobecného záujmu za predpokladu, ze je spôsobilá zarucit dosiahnutie sledovaného ciela a nejde nad rámec toho, co je na dosiahnutie tohto ciela nevyhnutné. ( [29]29 ) 71. Preto je potrebné urcit ciel predmetnej právnej úpravy a posúdit, ci ho mozno oznacit za naliehavý dôvod vseobecného záujmu. 72. Podla flámskej vlády právna úprava, ktorá ukladá developerom a stavebníkom sociálnu povinnost, reaguje na skutocný problém, konkrétne na zjavný nedostatok dostupných bytov. Zdá sa teda, ze sociálna povinnost súvisí s politikou sociálneho bývania clenského státu a s financovaním tejto politiky, co Súdny dvor uz uznal za naliehavý dôvod vseobecného záujmu. ( [30]30 ) Prinálezí vsak vnútrostátnemu súdu, aby zistil konkrétny ciel predmetnej právnej úpravy. 73. Rovnako prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci sociálna povinnost zodpovedá zásade proporcionality, inak povedané, ci je vhodná na zabezpecenie zvýsenia ponuky sociálnych bytov a ci by sa urcený ciel nemohol dosiahnut prostredníctvom opatrení, ktoré menej obmedzujú volný pohyb kapitálu. 74. Na úcely tohto posúdenia by mohli byt uzitocné statistiky flámskych orgánov, ktoré na pojednávaní citoval zástupca zalobcov vo veci samej vo veci C-203/11. Z týchto statistík vyplýva totiz, ze dekrét o pôde a nehnutelnostiach, ktorým sa zavádza sociálna povinnost pre developerov a stavebníkov, má v skutocnosti skôr nepriaznivý vplyv na odvetvie sociálneho bývania. 75. Vzhladom na vyssie uvedené poznámky navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal tak, ze clánok 63 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie, pokial sa zistí, ze táto právna úprava nezodpovedá zásade proporcionality. D - O tretej, stvrtej, piatej, siestej, siedmej a ôsmej otázke polozenej vo veci C-203/11 76. Touto skupinou otázok vnútrostátny súd ziada o výklad niektorých ustanovení smernice 2006/123. 77. Podla odôvodnenia 9 smernice 2006/123 sa vsak táto smernica neuplatnuje na pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo vyuzitia pozemkov ani na pravidlá týkajúce sa územného plánovania v mestách a na vidieku. Okrem toho clánok 2 ods. 2 písm. j) smernice 2006/123 výslovne stanovuje, ze uvedená smernica sa nevztahuje na sociálne sluzby súvisiace so sociálnym ubytovaním. 78. Podla môjho názoru dekrét o pôde a nehnutelnostiach predstavuje pravidlá týkajúce sa rozvoja alebo vyuzitia pozemkov, ako aj pravidlá týkajúce sa územného plánovania v mestách a na vidieku. 79. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze nie je potrebné odpovedat na otázky týkajúce sa smernice 2006/123. E - O jedenástej otázke vo veci C-203/11 80. Touto otázkou vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby vylozil pojem "verejná zákazka na práce" uvedený v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18. Vnútrostátny súd chce konkrétne vediet, ci ide o verejnú zákazku na práce v prípade právnej úpravy, ktorá podmienuje vydanie stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu sociálnou povinnostou spocívajúcou v postavení sociálnych bytov, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie. 81. Podla dekrétu o pôde a nehnutelnostiach je sociálna povinnost podmienkou na vydanie stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu. Aj ked clánok 4.1.17 uvedeného dekrétu stanovuje viaceré moznosti splnenia uvedenej povinnosti, jedenásta otázka sa týka len sociálnej povinnosti splnenej in natura, cize vo forme zhotovenia sociálnych bytov. 82. Je potrebné pripomenút, ze vymedzenie verejnej zákazky na práce patrí do pôsobnosti práva Únie. ( [31]31 ) Podla clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 musia byt na to, aby bolo mozné hovorit o verejnej zákazke na práce, splnené styri podmienky. Po prvé, musí sa preukázat existencia písomne uzavretej zmluvy. Po druhé musí íst o zmluvu s penazným plnením. Po tretie zmluvnými stranami zmluvy musia byt jeden alebo viaceré hospodárske subjekty na jednej strane a jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia na druhej strane. Po stvrté predmetom zmluvy musí byt bud vykonanie prác, alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a vykonanie prác súvisiacich s jednou z cinností v zmysle prílohy I, alebo dielo, alebo realizácia diela akýmkolvek spôsobom zodpovedajúcim poziadavkám specifikovaným verejným obstarávatelom. 83. Zastávam názor, ze v prejednávanom prípade je prvá z uvedených vlastností, cize existencia písomne uzavretej zmluvy, problematická, a to vzhladom na skutocnost, ze sociálnu povinnost ukladá developerom a stavebníkom dekrét o pôde a nehnutelnostiach. Ako uviedol vnútrostátny súd, vnútrostátna právna úprava upravuje správnu dohodu uzatvorenú medzi stavebníkom alebo developerom a spolocnostou sociálneho bývania. Zároven vsak uvádza, ze táto správna dohoda sa týka len umiestnenia sociálnych bytov, ktoré uz sú zhotovené, na trh a nie zhotovenia sociálnych bytov. 84. Hoci prinálezí vnútrostátnemu súdu overit, ci v prejednávanej veci doslo k písomnému uzatvoreniu zmluvy, mozno uviest niektoré skutocnosti vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora, ktoré môzu byt pre vnútrostátny súd uzitocné. 85. Najprv by som chcel upriamit pozornost na rozsudok Ordine degli Architetti a i. ( [32]32 ). Súdny dvor sa v uvedenom rozsudku vyjadril v tom zmysle, ze skutocnost, ze orgány verejnej moci nemajú moznost vybrat si svojho zmluvného partnera, nemôze sama osebe odôvodnit neuplatnenie smernice 2004/18, lebo by to viedlo k vylúceniu zhotovenia diela, na ktoré by sa táto smernica inak vztahovala, z hospodárskej sútaze vnútri Spolocenstva. ( [33]33 ) 86. V prejednávanej veci ide o podobnú situáciu, kedze sociálna povinnost spocívajúca v zhotovení sociálnych bytov je zo zákona spojená s povolením na parceláciu alebo s územným povolením. Nemozno vsak opomenút skutocnost, ze vo veci, v ktorej boli vydaný rozsudok Ordine degli Architetti a i., Súdny dvor zdôraznil skutocnost, ze medzi obecným orgánom a hospodárskym subjektom sa v kazdom prípade musí uzatvorit zmluva o parcelácii. Domnievam sa, ze v prejednávanom prípade vnútrostátna právna úprava neupravuje uzatvorenie zmluvy na úcely plnenia sociálnej povinnosti. Je úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci je to skutocne tak. 87. Podla môjho názoru je zaujímavé navyse poukázat na konstatovanie obsiahnuté v rozsudku Ordine degli Architetti a i. Súdny dvor v nom uviedol, ze "prvoradým cielom smernice... je zabezpecit hospodársku sútaz Spolocenstva vo verejnom obstarávaní prác. Práve otvorenie hospodárskej sútazi Spolocenstva v súlade s postupmi stanovenými v smernici totiz zabezpecí odstránenie nebezpecenstva klientelizmu zo strany orgánov verejnej moci" ( [34]34 ). V tejto súvislosti mám urcité pochybnosti v súvislosti s tým, ako by sociálna povinnost mohla zvýhodnit developerov a stavebníkov. Zaloba v konaní vo veci samej vo veci C-203/11 svedcí o tom, ze aj hospodárske subjekty, na ktoré sa vztahuje sociálna povinnost, sa domnievajú, ze uvedená povinnost ich znevýhodnuje. Samotný vnútrostátny súd tiez v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol, ze sociálna povinnost plnená in natura vzdy spôsobuje developerom a stavebníkom ujmu. 88. Druhým rozsudkom, na ktorý by som chcel upriamit pozornost, je rozsudok Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia ( [35]35 ). Súdny dvor v nom rozhodol, ze na úcely konstatovania, ze zmluva v zmysle právnej úpravy verejného obstarávania neexistuje, by vnútrostátny súd mal preskúmat, ci má hospodársky subjekt moznost dohodnút s verejným obstarávatelom konkrétny obsah sluzieb, ktoré sa majú poskytovat, ako aj tarify za tieto sluzby a ci má tento hospodársky subjekt, pokial ide o nevyhradené sluzby, moznost zbavit sa záväzkov, ktoré má podla dohody o spolupráci, prostredníctvom výpovede danej v súlade s dohodou. ( [36]36 ) 89. Rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Ordine degli Architetti a i. a - podla môjho názoru - na rozdiel od prejednávaného prípadu bol vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia medzi orgánom verejnej moci a súkromným subjektom uzatvorený urcitý druh zmluvy. Konkrétne islo o dohodu o spolupráci. Vzniká otázka, ci takáto dohoda skutocne predstavuje zmluvu v zmysle právnej úpravy verejného obstarávania, kedze hospodársky subjekt nemal nijakú moznost odmietnut uzatvorit takú dohodu. 90. Z rozsudku Asociación Profesional de Empresas de Reparto y Manipulado de Correspondencia vyplýva, ze ak by vnútrostátny súd v prejednávanom prípade dospel k záveru o existencii urcitého zmluvného vztahu medzi subjektom, ktorý by bolo mozné povazovat za verejného obstarávatela, a developerom alebo stavebníkom v súvislosti so sociálnou povinnostou, vnútrostátny súd by musel preskúmat, ci zmluvná sloboda developera alebo stavebníka nebola obmedzená v tom zmysle, ze nebol schopný dohodnút konkrétny obsah sluzieb, ktoré sa majú poskytovat, ako aj tarify za tieto sluzby. 91. Na základe toho, ako mozno chápat predmetnú vnútrostátnu právnu úpravu, sa domnievam, ze je to predovsetkým schopnost dohodnút cenu za vykonané práce, ktorá je obmedzená. V prejednávanej veci cena za vykonané práce spocíva v cene za predaj sociálneho bytu spolocnosti sociálneho bývania. Maximálna výska uvedenej ceny je stanovená vnútrostátnou právnou úpravou a nezodpovedá trhovej cene. 92. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze je potrebné odpovedat na jedenástu otázku tak, ze pojem 'verejná zákazka` na práce uvedený v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice 2004/18 sa má vykladat v tom zmysle, ze sa uplatnuje na právnu úpravu, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie, pokial po prvé uvedená právna úprava upravuje existenciu zmluvy uzatvorenej medzi verejným obstarávatelom a hospodárskym subjektom a po druhé hospodársky subjekt má skutocnú moznost dohodnút s verejným obstarávatelom obsah uvedenej zmluvy, ako aj cenu za vykonané práce. V - Návrh 93. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Cour constitutionnelle, takto: 1. Clánky 21 ZFEÚ, 45 ZFEÚ, 56 ZFEÚ a 63 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze im odporuje vnútrostátna právna úprava, ktorá podmienuje prevod pozemkov a na nich postavených stavieb v niektorých obciach preukázaním dostatocnej väzby s týmito obcami kupujúcim alebo nájomcom, ak sa existencia uvedenej väzby hodnotí podla týchto alternatívnych kritérií: -- poziadavka, aby osoba, na ktorú sa má nehnutelnost previest, mala bydlisko v dotknutej obci aspon sest rokov pred prevodom, -- povinnost budúceho kupujúceho alebo nájomcu vykonávat ku dnu prevodu cinnost v obci a -- existencia pracovnej, rodinnej, sociálnej alebo hospodárskej väzby na základe významnej a dlhodobej okolnosti. 2. Clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ v spojení s rozhodnutím Komisie 2005/842 z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu sa majú vykladat v tom zmysle, ze vyzadujú, aby opatrenia obsiahnuté v clánkoch 3.1.3, 3.1.10, clánku 4.1.20 ods. 3 druhom pododseku a clánkoch 4.1.21 a 4.1.23 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach boli oznámené Európskej komisii pred prijatím týchto ustanovení, pokial sa zistí, ze uvedené opatrenia sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ze nesplnajú podmienky vyplývajúce z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([37]C-280/00, Zb. s. I-7747). 3. Clánok 63 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje právna úprava, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená 'sociálna povinnost`, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov vo výske urcitej percentuálnej sadzby projektu, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie, pokial sa zistí, ze táto právna úprava nezodpovedá zásade proporcionality. 4. Pojem 'verejná zákazka na práce` uvedený v clánku 1 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby sa má vykladat v tom zmysle, ze sa uplatnuje na právnu úpravu, ktorá spôsobuje, ze s vydaním stavebného povolenia alebo povolenia na parceláciu v súvislosti s projektom s urcitým minimálnym rozsahom je zo zákona spojená sociálna povinnost, ktorá spocíva v postavení sociálnych bytov, ktoré sa následne musia predat za ceny so stanovenou maximálnou výskou verejnoprávnej institúcii alebo prevodom práv v prospech tejto institúcie, pokial po prvé uvedená právna úprava upravuje existenciu zmluvy uzatvorenej medzi verejným obstarávatelom a hospodárskym subjektom a po druhé hospodársky subjekt má skutocnú moznost dohodnút s verejným obstarávatelom obsah uvedenej zmluvy, ako aj cenu za vykonané práce. __________________________________________________________________ ( [38]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [39]2 ) [40]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132. ( [41]3 ) [42]Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46. ( [43]4 ) [44]Ú. v. EÚ L 376, s. 36. ( [45]5 ) [46]Ú. v. EÚ L 312, s. 67. ( [47]6 ) V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze zástupca vlády Francúzskeho spolocenstva na pojednávaní zdôraznil, ze vnútrostátny súd viackrát rozhodol, ze zalobca, ktorý preukáze svoj záujem na zalobe, nie je navyse povinný preukázat svoj osobitný záujem na zalobnom dôvode vznesenom v tejto zalobe. ( [48]7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Garkalns (C-470/11, bod 17 a citovanú judikatúru). ( [49]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. januára 1988, Komisia/Taliansko ([50]63/86, Zb. s. 29, bod 15), a z 1. decembra 2011, Komisia/Madarsko ([51]C-253/09, Zb. s. I-12391, bod 67). ( [52]9 ) Pozri rozsudok z 1. decembra 2011, Komisia/Madarsko (uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 69). ( [53]10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. marca 2002, Reisch a i. ([54]C-515/99, C-519/99 az C-524/99 a C-526/99 az C-540/99, Zb. s. I-2157, bod 34); z 23. septembra 2003, Ospelt a Schlössle Weissenberg ([55]C-452/01, Zb. s. I-9743, body 38 a 39); z 1. októbra 2009, Woningstichting Sint Servatius ([56]C-567/07, Zb. s. I-9021, bod 30), ako aj z 24. marca 2011, Komisia/Spanielsko ([57]C-400/08, Zb. s. I-1915, bod 74). ( [58]11 ) Pozri rozsudok z 15. novembra 2011, Dereci a i. ([59]C-256/11, Zb. s. I-11315, bod 50 a citovanú judikatúru). ( [60]12 ) Zalobcovia v konaní vo veci samej tiez napadli v konaní pred vnútrostátnym súdom dotácie urcené na aktivacné projekty uvedené v clánku 3.1.2 dekrétu o pôde a nehnutelnostiach. Vnútrostátny súd uz urcil, ze toto opatrenie predstavuje pomoc de minimis v zmysle nariadenia Komisie (ES) c. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis ([61]Ú. v. EÚ L 379, s. 5), ktorá je vylúcená z pojmu státna pomoc. ( [62]13 ) Pozri rozsudky z 29. marca 2012, 3M Italia (C-417/10, bod 37), ako aj z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([63]C-140/09, Zb. s. I-5243, bod 31 a citovanú judikatúru). ( [64]14 ) Analýza obsiahnutá v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania svedcí o tom, ze táto judikatúra je vnútrostátnemu súdu dobre známa. ( [65]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam (C-494/ P, Zb. s. I-3639, bod 52), a z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([66]C-222/04, Zb. s. I-289, bod 141 a citovanú judikatúru). ( [67]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i. ([68]C-78/08 az C-80/08, Zb. s. I-7611, bod 80 a citovanú judikatúru). ( [69]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([70]303/88, Zb. s. I-1433, bod 27). ( [71]18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 140 a citovanú judikatúru). ( [72]19 ) V tejto súvislosti vsak musím poukázat na to, ze vnútrostátny súd neziada o výklad ustanovení práva Únie, ale skôr o uplatnenie uz podaného výkladu na konkrétny prípad. Svedcí o tom podrobná analýza relevantnej judikatúry obsiahnutá v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Súdny dvor vsak nemá právomoc posudzovat skutkové okolnosti konania vo veci samej ani uplatnit predpisy Únie, ktorých výklad podal, na vnútrostátne opatrenia alebo situácie, kedze tieto otázky patria do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu (rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 22). ( [73]20 ) Pozri rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([74]C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 87), ako aj z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 35 a citovanú judikatúru). ( [75]21 ) Pozri rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo (uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 35). ( [76]22 ) Tamze. ( [77]23 ) Tamze. ( [78]24 ) Pozri rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 93). ( [79]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([80]C-81/10 P, Zb. s. I-12899, bod 58). ( [81]26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2000, Francúzsko/Komisia ([82]C-332/98, Zb. s. I-4833, bod 32). ( [83]27 ) Pozri body 23 a 24 týchto návrhov. ( [84]28 ) Pozri rozsudok Woningstichting Sint Servatius (uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 20 a citovanú judikatúru). ( [85]29 ) Tamze, bod 25 a citovaná judikatúra. ( [86]30 ) Tamze, bod 30. ( [87]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2007, Auroux a i. ([88]C-220/05, Zb. s. I-385, bod 40). ( [89]32 ) Rozsudok z 12. júla 2001 ([90]C-399/98, Zb. s. I-5409). ( [91]33 ) Tamze, bod 75. ( [92]34 ) Tamze. ( [93]35 ) Rozsudok z 18. decembra 2007 ([94]C-220/06, Zb. s. I-12175). ( [95]36 ) Tamze, bod 55. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#t-ECR_62011CC0197_SK_01-E0036 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 38. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0001 39. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0002 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 41. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0003 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:158:TOC 43. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0004 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:376:TOC 45. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0005 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 47. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0006 48. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0007 49. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0008 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0063&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0253&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0009 53. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0010 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0515&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0452&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0567&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0400&locale=SK 58. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0011 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62011C?0256&locale=SK 60. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0012 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:379:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0013 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0140&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0014 65. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0015 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0222&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0016 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0078&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0017 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0303&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0018 72. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0019 73. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0020 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0021 76. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0022 77. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0023 78. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0024 79. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0025 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0081&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0026 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0332&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0027 84. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0028 85. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0029 86. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0030 87. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0031 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0220&locale=SK 89. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0032 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0399&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0033 92. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0034 93. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0035 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0220&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXXAGRpmc/L92042-443TMP.html#c-ECR_62011CC0197_SK_01-E0036