NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY VERICA TRSTENJAK prednesené 28. marca 2012 ( [1]1 ) Vec C-171/11 Fra.bo SpA proti Deutsche Vereinigung des Gas- und Wasserfaches eV (DVGW) - Technisch-Wissenschaftlicher Verein [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Oberlandesgericht Düsseldorf (Nemecko)] "Clánok 34 ZFEÚ -- Volný pohyb tovaru -- Horizontálny úcinok volného pohybu tovaru na tretie osoby -- Vypracovanie technických noriem súkromnoprávnym zdruzením -- Certifikácia výrobkov týmto zdruzením -- Zákonná domnienka, ze certifikované výrobky zodpovedajú platným poziadavkám ich pouzívania -- Výrazne obmedzená obchodovatelnost necertifikovaných výrobkov" I - Úvod 1. V prejednávanom prípade ziada Oberlandesgericht Düsseldorf predovsetkým o objasnenie problematiky, ci súkromné zdruzenie, ktoré okrem iného vypracováva technické normy na výrobky pre oblast dodávok pitnej vody a na základe nich certifikuje výrobky alebo zadáva ich certifikáciu, musí pri výkone týchto cinností respektovat volný pohyb tovaru, pokial pre výrobky s takýmito certifikátmi platí zákonná domnienka, ze zodpovedajú poziadavkám platným na ich pouzívanie v oblasti zásobovania pitnou vodou. Vnútrostátny súd tak predkladá spornú otázku horizontálneho úcinku základných slobôd na tretie osoby vo vseobecnosti a konkrétne otázku horizontálneho úcinku volného pohybu tovaru. Pokial by v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, musela byt vylúcená moznost uplatnenia horizontálneho úcinku volného pohybu tovaru na tretie osoby, chce vnútrostátny súd subsidiárne zistit, ci sa na cinnost uvedeného vedecko-technického zdruzenia môze uplatnit zákaz kartelových dohôd podla clánku 101 ZFEÚ. 2. Dalej sa budem venovat predovsetkým otázke, ci sa na normalizacné a certifikacné cinnosti súkromného zdruzenia, o aké ide v konaní vo veci samej, vztahuje poziadavka volného pohybu tovaru. Kedze podla môjho názoru na túto otázku horizontálneho úcinku volného pohybu tovaru na tretie osoby v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, treba odpovedat kladne, nebudem sa druhou otázkou, ktorá bola polozená subsidiárne, zaoberat. II - Vnútrostátne právo 3. Paragraf 1 ods. 1 nariadenia o vseobecných podmienkach dodávky vody (Verordnung über Allgemeine Bedingungen für die Versorgung mit Wasser, dalej len AVBWasserV) ( [2]2 ) znie takto: "Pokial orgány zabezpecujúce dodávku vody pouzívajú na napojenie na verejný vodovod a na zásobovanie vodou z verejného vodovodu vzory zmlúv alebo zmluvné podmienky, ktoré sú vopred naformulované pre mnozstvo zmlúv (vseobecné dodacie podmienky), uplatnia sa § 2 az 34. Pokial odsek 3 a § 35 nestanovujú nic iné, sú tieto ustanovenia súcastou zmluvy o dodávkach vody." 4. Pod názvom "Zákaznícke zariadenie" § 12 AVBWasserV v znení platnom do 27. januára 2010 stanovoval: "1. Za riadnu instaláciu, rozsírenie, zmenu a údrzbu zariadenia za domovou prípojkou, s výnimkou meracích zariadení patriacich vodárenskému podniku, zodpovedá majitel prípojky. Pokial toto zariadenie alebo jeho súcasti prenajal alebo iným spôsobom prenechal na uzívanie tretím osobám, nesie zodpovednost spolocne s týmito osobami. 2. Zariadenie sa môze instalovat, rozsirovat, menit alebo udrziavat iba pri dodrzaní ustanovení tohto nariadenia a ostatných zákonných alebo správnych predpisov, ako aj uznaných technických noriem. ... ... 4. Pouzit mozno iba materiály a prístroje, ktoré majú vlastnosti v súlade s uznanými technickými normami. Homologizacná znacka uznaného skúsobného ústavu (napríklad znacka DIN-DVGW, DVGW alebo GS) potvrdzuje, ze tieto podmienky sú splnené. ..." 5. Nariadením z 13. januára 2010 bol § 12 ods. 4 AVBWasserV s úcinnostou od 28. januára 2010 zmenený takto: "Pouzit mozno iba materiály a prístroje, ktoré majú vlastnosti v súlade s uznanými technickými normami. Poziadavky prvej vety sa povazujú za splnené, ak existuje oznacenie CE pre výslovné pouzitie v oblasti dodávok pitnej vody. Ak toto oznacenie CE nie je predpísané, uvedené poziadavky sa takisto povazujú za splnené, ak má výrobok alebo prístroj homologizacnú znacku akreditovaného oblastného certifikacného orgánu, najmä znacku DIN-DVGW alebo DVGW. Výrobky alebo prístroje, ktoré 1. boli v súlade so zákonom vyrobené v inom zmluvnom státe Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore alebo 2. boli v súlade so zákonom vyrobené alebo uvedené na trh v inom clenskom státe Európskej únie alebo v Turecku a ktoré nezodpovedajú technickým specifikáciám znaciek podla tretej vety, sa povazujú vrátane skúsok a kontrol vykonaných vo vyssie uvedených státoch za rovnocenné, ak sa nimi v rovnakej miere trvalo dosiahne rovnaká úroven ochrany pozadovaná v Nemecku." III - Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky 6. Zalobkyna v konaní vo veci samej je podnik so sídlom v Taliansku, ktorý okrem iného vyrába a predáva medené tvarovky. V prípade medených tvaroviek ide o spojovacie diely medzi dvoma castami potrubia, pricom tieto tvarovky majú na zabezpecenie tesnosti na svojich koncoch elastomérne tesnenia. 7. Zalovaným v konaní vo veci samej je Deutsche Vereinigung des Gas- und Wasserfaches e.V. (dalej len "DVGW"), zdruzenie zriadené podla nemeckého práva, ktorého cielom je podla jeho stanov podporovat rozvoj plynárenského a vodohospodárskeho odvetvia. DVGW formalizovaným postupom vypracováva technické normy na výrobky pre plynárenskú a vodárenskú oblast. Pre pouzívanie tvaroviek, ktoré vyrába zalobkyna v konaní vo veci samej, platí technická norma pre oblast dodávok pitnej vody uvedená v technickom formulári DVGW c. W534, ktorý vypracovalo DVGW. 8. Koncom roka 1999 poziadala zalobkyna v konaní vo veci samej DVGW o certifikáciu svojich medených tvaroviek pre vodárenské odvetvie. DVGW poverilo ním schválenú skúsobnu materiálov v Darmstadte (dalej len "MPA Darmstadt") vykonaním zodpovedajúcich skúsok podla technického formulára DVGW c. W534. MPA Darmstadt presunula výkon skúsok na spolocnost Cerisie Laboratorio v Taliansku, ktorá nie je schválená DVGW, ale je schválená talianskymi orgánmi. Následne v novembri 2000 DVGW udelilo zalobkyni v konaní vo veci samej certifikát pre vodárenstvo, ktorý je obmedzený na pät rokov. 9. Po námietkach zo strany tretích osôb zacalo DVGW konanie o dodatocnej kontrole, pricom vykonaním kontroly opät poverilo MPA Darmstadt. K týmto skúskam patril aj tzv. ozónový test. V júni 2005 informovalo DVGW zalobkynu v konaní vo veci samej, ze jej tvarovka ozónovému testu nevyhovela, ale ze v priebehu troch mesiacov môze predlozit pozitívnu skúsobnú správu. Skúsobnú správu vypracovanú spolocnostou Cerisie Laboratorio a následne predlozenú zalobkynou v konaní vo veci samej DVGW neuznalo, pretoze Cerisie Laboratorio ním nebola schválená ako skúsobné laboratórium. 10. Medzitým bol vo formalizovanom konaní, na ktorom sa zalobkyna nezúcastnila, technický formulár DVGW c. W534 zmenený. Na zabezpecenie dlhsej zivotnosti výrobkov, ktoré sa majú certifikovat, bol zavedený tzv. 3 000-hodinový test, pocas ktorého sa materiál vystaví na 3000 hodín teplote 110°C vo vriacej vode. Podla pravidiel DVGW sú majitelia certifikátov povinní v priebehu troch mesiacov po nadobudnutí úcinnosti zmien príslusného technického formulára podat návrh na dodatocnú certifikáciu na úcely preukázania splnenia zmenených poziadaviek. Takúto ziadost zalobkyna vo veci samej nepodala. Vo veci samej je nesporné, ze tvarovka zalobkyne nesplna poziadavky 3 000-hodinového testu. 11. V júni 2005 DVGW odnalo zalobkyni v konaní vo veci samej certifikát na jej medené tvarovky s odôvodnením, ze mu nebola predlozená pozitívna skúsobná správa o 3 000-hodinovom teste. Návrh na predlzenie platnosti certifikátu zamietlo toto zdruzenie s odôvodnením, ze uz neexistuje certifikát, ktorý by bolo mozné predlzit. 12. Zalobkyna v konaní vo veci samej podala proti odobratiu a zamietnutiu predlzenia certifikátu na jej medené tvarovky zalobu na Landgericht Köln, ktorý uvedenú zalobu zamietol. Proti tomuto zamietavému rozsudku podala zalobkyna v konaní vo veci samej odvolanie na vnútrostátny súd. 13. Kedze vnútrostátny súd má pochybnosti, aké ustanovenia práva Únie musí DVGW dodrziavat v rámci svojej normalizacnej a certifikacnej cinnosti, pokial sa nan vôbec niektoré z nich vztahujú, polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 28 ES (teraz clánok 34 ZFEÚ), prípadne v spojení s clánkom 86 ods. 2 ES (teraz clánok 106 ods. 2 ZFEÚ), vykladat v tom zmysle, ze súkromnoprávne organizácie, ktoré boli zriadené na úcely vypracovania technických noriem pre urcitú oblast, ako aj na certifikáciu výrobkov na základe týchto technických noriem, sú pri vypracovaní technických noriem, ako aj v certifikacnom procese viazané uvedenými ustanoveniami v prípade, ze vnútrostátny zákonodarca výslovne povazuje výrobky s certifikátom za výrobky v súlade so zákonom a z tohto dôvodu je v praxi predaj výrobkov, ktoré tento certifikát nemajú, výrazne stazený? 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Má sa clánok 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) vykladat v tom zmysle, ze cinnost súkromnoprávneho zariadenia blizsie opísaného v prvej otázke sa v oblasti vypracovania technických noriem a certifikácie výrobkov na základe týchto technických noriem má povazovat za 'ekonomickú`, ak zariadenie podlieha kontrole podnikov? V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu cast otázky: Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze vypracovanie technických noriem a certifikácia na základe týchto noriem vykonaná zdruzením podnikov môzu obmedzit obchod medzi clenskými státmi, ak v clenskom státe dovozu vôbec nie je mozné alebo je mozné iba s výraznými tazkostami predávat výrobok vyrobený v súlade so zákonom a predávaný v inom clenskom státe, lebo nesplna poziadavky technickej normy a jeho predaj je takmer nemozný bez takéhoto certifikátu vzhladom na dominantné postavenie technickej normy na trhu a na právny predpis vnútrostátneho zákonodarcu, podla ktorého certifikát zdruzenia podnikov osvedcuje dodrzanie zákonných poziadaviek, a ak by technická norma, pokial by ju priamo prijal vnútrostátny zákonodarca, nebola uplatnitelná z dôvodu porusenia zásady volného pohybu tovaru?" IV - Konanie pred Súdnym dvorom 14. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania z 30. marca 2011 bol kancelárii Súdneho dvora dorucený 11. apríla 2011. V písomnej casti konania podali pripomienky zalobkyna v konaní vo veci samej, DVGW, Spolková republika Nemecko, Holandské královstvo, Ceská republika, Dozorný úrad EZVO, ako aj Európska komisia. Na pojednávaní 15. februára 2012 sa zúcastnili zástupcovia zalobkyne v konaní vo veci samej, DVGW, Spolkovej republiky Nemecko, Holandského královstva, Dozorného úradu EZVO a Komisie. V - Tvrdenia úcastníkov konania 15. V odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku zalobkyna v konaní vo veci samej, Spolková republika Nemecko, Holandské královstvo, Ceská republika, Dozorný úrad EZVO, ako aj Komisia potvrdzujú, ze v konecnom dôsledku v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, je DVGW povinné dodrziavat volný pohyb tovaru. Nemecká vláda vsak zdôraznuje, ze DVGW sa na odôvodnenie mozného obmedzenia volného pohybu tovaru môze dovolávat ochrany zdravia v zmysle clánku 36 ZFEÚ, pricom v tejto súvislosti mu treba priznat sirokú mieru volnej úvahy. V tomto kontexte aj DVGW zdôraznuje moznost odôvodnit obmedzenie volného pohybu tovaru ochranou verejného zdravia. 16. Návrh odpovede na druhú otázku predlozila iba zalobkyna v konaní vo veci samej, DVGW a Komisia. Zalobkyna v konaní vo veci samej a Komisia pri tom dosli k záveru, ze boli naplnené znaky skutkovej podstaty porusenia zákazu kartelových dohôd podla clánku 101 ZFEÚ, ktoré sú uvedené v tejto prejudiciálnej otázke. Naopak, DVGW navrhuje druhú prejudiciálnu otázku zamietnut. VI - Právne posúdenie A - O prvej prejudiciálnej otázke 17. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou chce vnútrostátny súd v podstate zistit, ci, a ak áno, za akých podmienok vnútrostátne súkromnoprávne zariadenie, ktoré vypracúva technické normy na výrobky pre oblast dodávok pitnej vody a na základe týchto noriem uvedené výrobky skúsa a verifikuje, poprípade zadáva ich certifikáciu, musí pri výkone týchto cinností dodrziavat ustanovenia primárneho práva týkajúce sa volného pohybu tovaru, pokial technické normy tohto zariadenia nie sú len výrazom cisto odborných znalostí, ale pri dodrziavaní technických noriem platí domnienka súladu výrobkov s právnymi predpismi, takze výrobky, ktoré nemajú takýto certifikát o skúske, sú takmer nepredajné. 18. V záujme lepsieho chápania tejto otázky sa budem najprv venovat normalizacno-technickým aspektom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Potom vykonám analýzu judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa týka horizontálneho úcinku základných slobôd na tretie osoby. Na základe týchto úvah následne odpoviem na otázku týkajúcu sa uplatnitelnosti volného pohybu tovaru na DVGW v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej. 1. Normalizacno-technické aspekty a) Predpisy práva Únie v kontexte harmonizovaných a vnútrostátnych technických noriem na stavebné výrobky 19. Zavedenie technických noriem na výrobky, ktoré platia na celom území Únie, dôsledný dohlad nad ich dodrziavaním, ako aj oznacovanie výrobkov, ktoré sú v súlade s týmito technickými normami, podstatne prispievajú k vysokej miere bezpecnosti výrobkov v Európskej únii. Nahradenie vzájomne sa odlisujúcich vnútrostátnych technických noriem na výrobky technickými predpismi, ktoré platia na celom území Únie, zároven podporuje volný pohyb tovaru v Európskej únii. Za týchto okolností predstavuje zjednotenie technických noriem na výrobky významný záujem zákonodarcu Únie. Na tento úcel sa od polovice osemdesiatych rokov 20. storocia uplatnuje nová koncepcia ("new approach") v oblasti technickej harmonizácie a normovania. Zákonodarca Únie v rámci harmonizácie stanovuje v tzv. "smerniciach novej koncepcie" základné poziadavky, ktoré musia splnat výrobky, na ktoré sa vztahujú tieto smernice. Tieto vseobecné poziadavky sú konkretizované súkromnými normalizacnými organizáciami, ktoré z poverenia Komisie vypracovávajú technické specifikácie, ktoré Komisia môze následne uverejnit v Úradnom vestníku Európskej únie ako harmonizované normy. Dodrziavanie a pouzívanie harmonizovaných noriem výrobcom je dobrovolné. Platí vsak vyvrátitelná domnienka, ze výrobky, ktoré sú v súlade s harmonizovanými normami, splnajú aj základné poziadavky príslusných smerníc. ( [3]3 ) 20. V oblasti stavebných výrobkov je priblizovanie technických predpisov a noriem uskutocnované smernicou Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení clenských státov vztahujúcich sa na stavebné výrobky ( [4]4 ). Táto smernica sa od "novej koncepcie" odchyluje v tom rozsahu, ze neobsahuje nijaké priame poziadavky vo vztahu k stavebným výrobkom, ale v prílohe I stanovuje podstatné poziadavky na výrobky urcené na stavby. ( [5]5 ) Tieto podstatné poziadavky majú vplyv na stavebné výrobky v tom zmysle, ze stavby, v ktorých sú tieto výrobky zabudované, musia splnat podstatné poziadavky uvedené v prílohe I smernice 89/106. 21. Priame poziadavky na stavebné výrobky mozno nájst v technických specifikáciách definovaných v clánku 4 ods. 1 smernice 89/106, cize najmä v harmonizovaných technických normách. ( [6]6 ) To znamená, ze ustanovenia smernice 89/106, ktorých uplatnitelnost predpokladá existenciu technických specifikácií, sa vo vztahu k jednotlivým stavebným výrobkom obvykle môzu pouzit iba v prípade, ak pre tieto stavebné výrobky existuje harmonizovaná európska norma. ( [7]7 ) To platí okrem iného pre zákaz bránit volnému pohybu tovarov v clánku 6 ods. 1 nariadenia 89/106. ( [8]8 ) 22. Neexistencia harmonizovaných alebo na úrovni Únie uznaných technických specifikácií na jednotlivé stavebné výrobky vsak este clenským státom nepriznáva neobmedzenú mieru volnej úvahy na zavádzanie vnútrostátnych technických noriem, pokial ide o uvádzanie takýchto výrobkov na trh. Naopak, clenský stát môze na svojom území podriadit uvedenie stavebných výrobkov, na ktoré sa nevztahujú harmonizované technické specifikácie ani technické specifikácie uznané na úrovni Únie, na trh iba vnútrostátnymi ustanoveniami, ktoré sú v súlade s povinnostami vyplývajúcimi zo Zmluvy, najmä so zásadou volného pohybu tovaru uvedenú v clánkoch 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ. ( [9]9 ) b) Harmonizované a vnútrostátne technické normy na stavebné výrobky, o ktoré ide v konaní vo veci samej 23. V konaní vo veci samej zalobkyna uviedla, ze nou vyrábaná tvarovka patrí pod harmonizovanú európsku normu EN 681-1 vztahujúcu sa na elastomérové tesnenia, ktorá sa týka základných poziadaviek smernice 89/106. Na základe svojich skutkových zistení vsak vnútrostátny súd dospel k záveru, ze sporné tvarovky nepodliehajú ziadnej z harmonizovaných európskych noriem. 24. V konaní vo veci samej je nesporné, ze na vnútrostátnej úrovni patrí pouzitie sporných tvaroviek v oblasti dodávok pitnej vody pod technickú normu vypracovanú DVGW, a to tzv. technický formulár DVGW c. W534. 25. Technické formuláre DVGW majú hybridnú právnu povahu. Na jednej strane predstavujú technické pravidlá vypracované súkromnoprávnym zdruzením. Z tohto pohladu sa technické formuláre DVGW zdajú ako formulácie odborných znalostí v plynárenstve a vodárenstve zhromazdených zo strany DVGW. Na druhej strane vsak normy DVGW v oblasti dodávok pitnej vody majú významné právne úcinky. Podla § 12 ods. 4 AVBWasserV sa totiz pri výrobkoch urcených na instaláciu, rozsírenie, zmenu a údrzbu zákazníckych zariadení, ktoré sú pripojené k verejnej vodovodnej sieti, vychádza z predpokladu, ze pokial sa certifikovali pod oznacením DVGW, sú v súlade s uznanými technickými normami. Okrem toho § 12 ods. 4 AVBWasserV nepriamo ( [10]10 ) zaväzuje majitela prípojky voci vodárenským podnikom, aby pre svoje zariadenia za domovou prípojkou pouzil iba výrobky a prístroje, ktoré zodpovedajú uznaným technickým normám. Za týchto okolností vedie úprava obsiahnutá v § 12 ods. 4 AVBWasserV podla informácií zo strany vnútrostátneho súdu k tomu, ze predaj rúrok a príslusenstva na dodávku pitnej vody v Nemecku bez zodpovedajúcej certifikácie DVGW v praxi nie je mozný. 26. DVGW certifikuje výrobky na základe technických noriem, ktoré samo vypracovalo, pricom do polovice roka 2007 túto certifikáciu vykonávalo samo, potom prostredníctvom dcérskej spolocnosti, v ktorej má stopercentný podiel. Certifikáty majú niekolkorocnú platnost a môzu byt odnaté pred uplynutím doby platnosti, ak nie je dodrziavaná norma. Pocas tohto obdobia je mozné zacat aj konanie o dodatocnom preskúmaní, ktoré sa môze ukoncit odnatím certifikátu. Podla pravidiel DVGW potrebné preskúmanie mozno vykonat iba v skúsobných laboratóriách, ktoré toto zdruzenie samo povolilo. 2. Judikatúra k horizontálnemu úcinku základných slobôd na tretie osoby 27. V súvislosti s uz spomínanou hybridnou právnou povahou technického formulára DVGW c. W534 chce vnútrostátny súd svojou prvou otázkou zistit, ci je DVGW napriek svojej právnej forme súkromnoprávneho zdruzenia povinné pri vypracovaní svojho technického formulára c. W534, ako aj pri certifikácii výrobkov na dodávku pitnej vody na základe tejto normy dodrziavat ustanovenia primárneho práva týkajúce sa volného pohybu tovaru. Vnútrostátny súd tak predkladá otázku horizontálneho úcinku volného pohybu tovaru na tretie osoby v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej. 28. Na zodpovedanie tejto otázky povazujem za vhodné predovsetkým pripomenút judikatúru Súdneho dvora k horizontálnemu úcinku základných slobôd na tretie osoby a jej uplatnovanie. a) O horizontálnom úcinku základných slobôd na tretie osoby 29. Hlavnými adresátmi základných slobôd sú clenské státy, takze vo vztahu k základným slobodám je mozné v zásade priamo posudzovat iba opatrenia clenských státov. ( [11]11 ) Súdny dvor vsak vo svojej ustálenej judikatúre smeruje k sirokému chápaniu konceptu opatrení clenského státu, pricom na klasifikáciu konania osoby alebo zdruzenia ako opatrenia clenského státu podliehajúceho základným slobodám nie je bezpodmienecne nutné ani formálne priradenie tejto osoby ci zdruzenia k státnej moci, ani ich verejnoprávne formy. Súdny dvor teda z hladiska zlucitelnosti so základnými právami alebo slobodami preskúmal aj opatrenia vydané profesiovými organizáciami, ak sú týmto organizáciám podla vnútrostátneho práva priznané právomoci podobné právomociam, ktoré sú priznané orgánom verejnej moci. ( [12]12 ) Ako verejnoprávne opatrenia pripisované clenským státom prichádzajú dalej do úvahy aj opatrenia právnických osôb zriadených podla súkromného práva, ktoré sú nepriamo alebo priamo kontrolované dotknutým clenským státom. ( [13]13 ) 30. Navyse v judikatúre Súdneho dvora mozno v nadväznosti na toto siroké chápanie pojmu opatrenie clenských státov a s nimi súvisiaceho obsahového rozsírenia definície zásahu do základných slobôd postrehnút tendenciu za mimoriadnych okolností nepriamo rozsírit rozsah platnosti základných slobôd aj na konanie súkromných osôb, hoci tieto osoby nevykonávajú právomoci podobné právomociam priznaným orgánom verejnej moci. 31. To sa prejavuje najmä v judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej sú clenské státy za urcitých podmienok na základe práva Únie povinné chránit výkon základných slobôd pred nepovoleným bránením tomuto výkonu súkromnými osobami. K zrejme najznámejsím rozsudkom v rámci tejto judikatúry patria rozsudky z 9. decembra 1997, Komisia/Francúzsko ( [14]14 ), a z 12. júna 2003, Schmidberger ( [15]15 ). V konecnom dôsledku z týchto rozsudkov vyplýva, ze konanie súkromných osôb môze za urcitých okolností prostredníctvom povinnosti clenských státov chránit záruky základných slobôd nepriamo podliehat posúdeniu z hladiska súladu so základnými slobodami. ( [16]16 ) 32. Popri tomto nepriamom rozsírení rozsahu platnosti základných slobôd na konanie jednotlivcov Súdny dvor rozhodol aj o priamom uplatnení základných slobôd na urcité druhy úprav kolektívnych zmlúv schválených súkromnými osobami. Súdny dvor v rámci súcasnej ustálenej judikatúry rozhodol, ze clánky 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ platia nielen pre akty státnych orgánov, ale aj pre úpravy iného druhu, ktoré majú na kolektívnej úrovni upravit závislú zárobkovú cinnost, samostatnú zárobkovú cinnost a poskytovanie sluzieb. ( [17]17 ) 33. Táto judikatúra vedie najmä k tomu, ze pravidlá dohodnuté zmluvnými stranami kolektívnej zmluvy a stanovené kolektívnou zmluvou sa môzu preskúmat, pokial ide o ich súlad s uvedenými základnými slobodami. ( [18]18 ) Okrem toho Súdny dvor v zásadnom rozsudku Viking Line urcil, ze aj kolektívna akcia vedená odborovým zväzom, ktorý nie je subjektom verejného práva ani neverejnoprávne zalozeným zdruzením odborových zväzov, proti podniku s cielom prinútit ich uzatvorit kolektívnu zmluvu, ktorá v dôsledku svojho obsahu môze podnik prinútit k tomu, aby nevyuzil právo usadit sa, môze spadat do oblasti pôsobnosti ustanovení primárneho práva, ktoré upravujú právo usadit sa. ( [19]19 ) 34. Takéto priame uplatnenie základných slobôd na urcité druhy kolektívnych úprav, ktoré nemajú verejnoprávnu povahu, vedie v konecnom dôsledku k tomu, ze organizácie, ktoré takéto úpravy vypracovávajú, musia napriek svojej neverejnoprávnej povahe v súvislosti so svojou regulacnou cinnostou zachovávat základné slobody, pokial sa takáto cinnost dotýka výkonu základných slobôd. To sa vseobecne oznacuje pojmom horizontálny úcinok základných slobôd na tretie osoby. Kedze sa vsak horizontálny úcinok týka súkromných osôb iba v kontexte presne vymedzených regulacných cinností, ide o obmedzený horizontálny úcinok na tretie osoby. 35. V oblasti volného pohybu pracovníkov vsak Súdny dvor rozsudkom Angonese, ktorý vyvolal velkú pozornost, uskutocnil významný krok smerom k tomu, aby boli súkromné osoby viazané základnými slobodami aj v iných prípadoch nez v prípade vypracovávania urcitých druhov kolektívnych úprav. V tomto rozsudku Súdny dvor totiz dospel k vseobecnému záveru, ze zákaz diskriminácie na základe státnej príslusnosti stanovený v clánku 45 ZFEÚ platí aj pre súkromné osoby. ( [20]20 ) Doposial vsak bol tento rozsudok výslovne potvrdený iba v rozsudku Raccanelli ( [21]21 ). b) Obmedzenie základných slobôd jednotlivcami a jeho odôvodnenie 36. Pokial urcité druhy kolektívnych úprav, ktoré nemajú verejnoprávnu povahu, patria do oblasti, v ktorej sa uplatnujú základné slobody, treba kazdé opatrenie alebo kazdé pravidlo, ktoré je v nich obsiahnuté a ktoré, aj ked sa uplatnuje bez diskriminácie, môze zamedzit uplatnovaniu základných slobôd zarucených Zmluvami alebo urobit ich výkon menej prítazlivým, povazovat za zásadne zakázané obmedzenie základných slobôd. ( [22]22 ) 37. Na odôvodnenie takýchto v zásade zakázaných obmedzení základných slobôd kolektívnymi úpravami, ktoré vypracovali súkromné osoby, sa mozno odvolávat jednak na "písané" dôvody výslovne stanovené v ZFEÚ a jednak na "nepísané", naliehavé dôvody vseobecného záujmu v zmysle judikatúry Cassis de Dijon. Pre písané dôvody a naliehavé dôvody vseobecného záujmu je spolocné to, ze sa môzu uplatnit iba vtedy, ak zásahy, ktoré treba odôvodnit, obstoja v skúske primeranosti, ( [23]23 ) a teda sa zdajú vhodné, potrebné a primerané na dosiahnutie cielov uznávaných v Zmluvách, prípadne v judikatúre Súdneho dvora ako prípustné odôvodnenia. ( [24]24 ) 38. Do znacnej miery nevyjasnenou ostáva otázka, ci môzu byt na odôvodnenie obmedzení základných slobôd kolektívnymi úpravami okrem písaných dôvodov a naliehavých dôvodov vseobecného záujmu pouzité aj dalsie dôvody. V tomto ohlade mozno v judikatúre Súdneho dvora rozpoznat dve tendencie. Hoci Súdny dvor vo väcsine rozsudkov vyzaduje aj na odôvodnenie obmedzenia základných slobôd urcitými druhmi kolektívnych úprav neverejnoprávnej povahy preukázanie písaného dôvodu, poprípade uznávaného naliehavého dôvodu vseobecného záujmu, ( [25]25 ) v niektorých rozsudkoch nevylúcil odôvodnenie takýchto obmedzení zo súkromného dôvodu vo vseobecnom záujme. ( [26]26 ) 39. Este dalej dospel Súdny dvor v rozsudku Angonese, kde sa uskutocnené rozsírenie oblasti pôsobnosti volného pohybu pracovníkov na jednotlivcov ciastocne kompenzovalo rozsírením dôvodov. Podla tohto rozsudku sa môze obmedzenie volného pohybu pracovníkov súkromnými osobami odôvodnit iba v prípade, pokial toto obmedzenie vychádza z objektívnych dôvodov, ktoré sú nezávislé od státnej príslusnosti dotknutých osôb a vzhladom na sledovaný ciel sú legitímne primerané. ( [27]27 ) Doposial vsak nie je jasné, nakolko sa môzu "objektívne dôvody" pouzit aj na odôvodnenie obmedzení základných slobôd urcitými druhmi kolektívnych úprav neverejnoprávnej povahy. 3. O povinnosti DVGW zachovat volný pohyb tovaru v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej 40. Vo svetle tejto analýzy judikatúry k horizontálneho úcinku základných slobôd na tretie osoby treba na prvú prejudiciálnu otázku vnútrostátneho súdu, ci je DVGW v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, v rámci vypracovania vlastných technických noriem a certifikácie výrobkov na základe týchto noriem povinné respektovat volný pohyb tovaru, odpovedat v konecnom dôsledku kladne. 41. Na zodpovedanie prvej prejudiciálnej otázky treba najprv zdôraznit, ze vnútrostátny zákonodarca prostredníctvom právnej úpravy nachádzajúcej sa v § 12 ods. 4 AVBWasserV dal DVGW moznost vypracovávat technické kódexy s úcinkom zákonnej domnienky týkajúcej sa konformity výrobkov na instaláciu, rozsírenie, zmenu a údrzbu zariadení na dodávku pitnej vody za domovou prípojkou. Co sa týka tvaroviek, o ktoré islo v konaní vo veci samej, DVGW vyuzilo túto moznost vypracovaním technického formulára c. W534 a tým získalo de facto právomoc urcit, aké tvarovky môzu byt v Nemecku ponúkané na trhu rúrok a príslusenstva urcených na distribúciu pitnej vody. Podla informácií, ktoré poskytol vnútrostátny súd, právna úprava domnienky obsiahnutá v § 12 ods. 4 AVBWasserV v spojení s certifikacnou cinnostou DVGW, prípadne jeho stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti, na základe technického formulára DVGW c. W534 smeruje totiz k tomu, ze distribúcia rúrok a príslusenstva na dodávku pitnej vody v Nemecku v praxi nie je mozná bez certifikácie DVGW. ( [28]28 ) 42. S prihliadnutím k tejto de facto právomoci DVGW a jeho stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti urcovat v rámci normalizacnej a certifikacnej cinnosti, ktoré výrobky na instaláciu, rozsírenie, zmenu a údrzbu zariadenia na dodávku pitnej vody za domovou prípojkou môzu byt na nemeckom trhu úspesne ponúkané, a teda sú predajné, nemozno túto normalizacnú a certifikacnú cinnost DVGW a jeho stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti vylúcit z oblasti pôsobnosti volného pohybu tovaru. 43. Na odôvodnenie tohto horizontálneho úcinku volného pohybu tovaru na tretie osoby je mozné per analogiam uplatnit argumentáciu vypracovanú Súdnym dvorom, pokial ide o uplatnitelnost clánkov 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, na kódexy iného druhu, ktoré majú kolektívne upravovat závislú zárobkovú cinnost, samostatnú zárobkovú cinnost a poskytovanie sluzieb. 44. Na úvod treba poukázat na to, ze Súdny dvor sa v rámci svojej judikatúry týkajúcej sa obmedzeného horizontálneho úcinku volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb na tretie osoby doposial výslovne nevyjadril k otázke, ci je mozné uplatnovat volný pohyb tovaru a volný pohyb kapitálu aj na kolektívne úpravy neverejnoprávnej povahy. Podla môjho názoru vsak treba na túto otázku odpovedat kladne. Uplatnitelnost volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb na kolektívne úpravy neverejnoprávnej povahy, ktorých predmetom je závislá zárobková cinnost, samostatná zárobková cinnost alebo poskytovanie sluzieb, Súdny dvor v podstate odôvodnuje úcinkami týchto kolektívnych úprav. Z tohto uhla pohladu by bolo tazké predstavit si, ze pokial by za urcitých predpokladov bolo potrebné priznat moznost priameho uplatnenia volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb v prípade kolektívnej úpravy neverejnoprávnej povahy, aby sa zároven na druhej strane kategoricky zamietlo takéto priame uplatnenie v oblasti volného pohybu tovaru a kapitálu. ( [29]29 ) 45. Za týchto okolností neexistujú ziadne zásadné námietky proti prenosu argumentácie sformulovanej v judikatúre týkajúcej sa obmedzeného horizontálneho úcinku volného pohybu pracovníkov, slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb na tretie osoby na prípad, o aký ide v konaní vo veci samej, v ktorom je sporná uplatnitelnost volného pohybu tovaru na súkromnoprávne zdruzenie s de facto regulacnou právomocou. 46. V prvom hlavnom argumente odôvodnujúcom horizontálny úcinok clánkov 45 ZFEÚ, 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ na tretie osoby vo vztahu k urcitým druhom kolektívnych úprav neverejnoprávnej ochrany Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre uvádza, ze odstránenie prekázok volného pohybu osôb a volného pohybu sluzieb medzi clenskými státmi by bolo ohrozené, ak by sa mohlo odstránenie prekázok, ktoré majú státny pôvod, neutralizovat prekázkami vyplývajúcimi z výkonu právnej autonómie zdruzenia a organizácií nespadajúcich pod verejné právo. ( [30]30 ) 47. V konaní vo veci samej je táto úvaha, ktorá vychádza z "effet utile" práva Únie, prenosná na normalizacnú a certifikacnú cinnost DVGW a jeho stopercentne vlastnenú dcérsku spolocnost. Ako totiz vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, DVGW môze vydávaním noriem a certifikáciou výrobkov na instaláciu, rozsírenie, zmenu a údrzbu zariadenia na dodávku pitnej vody za domovou prípojkou de facto urcovat, ktoré výrobky získajú prístup na nemecký trh. Z toho vyplýva, ze DVGW a jeho stopercentne vlastnená dcérska spolocnost majú nepochybne moznost vytvárat v rámci výkonu tejto de facto právomoci nové prekázky volného pohybu tovaru v Európskej únii. 48. Ako druhý hlavný argument k odôvodneniu horizontálneho úcinku clánku 45 ZFEÚ na tretie osoby, pokial ide o kolektívne úpravy, ktoré upravujú závislú zárobkovú cinnost, Súdny dvor v ustálenej judikatúre zdôraznuje, ze pracovné podmienky v rôznych clenských státoch sú upravené zákonmi alebo predpismi nizsej právnej sily, ako aj kolektívnymi zmluvami a inými aktmi uzatvorenými alebo prijatými osobami súkromného práva, takze obmedzenie zákazov stanovených v clánku 45 ZFEÚ iba na akty orgánov verejnej správy by mohlo viest k rozdielnemu zaobchádzaniu pri uplatnovaní tohto clánku. ( [31]31 ) 49. Aj túto úvahu je mozné preniest na normalizacnú a certifikacnú cinnost DVGW a jeho stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti v oblasti dodávok pitnej vody v prípade, o aký ide vo veci samej. Ako som uz uviedla, okolnost, ze sporné tvarovky v oblasti dodávok pitnej vody nepodliehajú ziadnej z európskych harmonizovaných noriem, znamená, ze clenským státom sa priznáva neobmedzená volná úvaha na zavádzanie vnútrostátnych technických noriem vztahujúcich sa na takéto tvarovky. V rámci vnútrostátnej technickej normalizácie sú vsak tieto státy povinné splnat poziadavky vyplývajúce z volného pohybu tovaru. ( [32]32 ) Keby clenské státy mohli obchádzat túto povinnost a dodrziavat základné slobody pri vypracovávaní a uplatnovaní technických noriem de facto prenesením právomoci na súkromné zdruzenia, viedlo by to k nejednotnému uplatnovaniu práva Únie. Pretoze v clenských státoch, v ktorých by normalizacná a certifikacná právomoc bola nadalej zverená verejným orgánom, by táto právomoc musela byt vykonávaná v súlade s dodrziavaním základných slobôd. V clenských státoch, v ktorých by táto úloha bola de facto prenesená na súkromnoprávne zdruzenie, by tieto základné slobody mohli z tohto hladiska byt zbavené úcinku. 50. Na základe týchto úvah som dospela k záveru, ze na prvú prejudiciálnu otázku treba odpovedat tak, ze clánok 34 ZFEÚ treba vykladat v tom zmysle, ze súkromnoprávne zariadenia, ktoré boli zalozené na úcely vypracovávania technických noriem pre urcitú oblast, ako aj na úcely certifikácie výrobkov podla týchto technických noriem, sú pri výkone tejto normalizacnej a certifikacnej cinnosti viazané clánkom 34 ZFEÚ, pokial vnútrostátny zákonodarca výrobky s certifikátom tohto súkromnoprávneho zariadenia výslovne povazuje za výrobky, ktoré sú v súlade so zákonom, a preto v praxi nie je mozný predaj výrobkov, ktoré takýmito certifikátmi opatrené nie sú. 4. Úvahy týkajúce sa právnych následkov, ktoré pre DVGW vyplývajú z povinnosti dodrziavat volný pohyb tovaru 51. Hoci vnútrostátny súd výslovne neziadal o objasnenie právnych následkov, ktoré v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, vyplývajú z povinnosti DVGW a jeho stopercentne vlastnenej dcérskej spolocnosti dodrziavat volný pohyb tovaru, pokial ide o vypracovanie technického formulára DVGW c. W534, ako aj certifikáciu výrobkov na základe tejto technickej normy, budem sa v strucnosti venovat niekolkým významným problémom, ktoré by s prihliadnutím na argumenty vnútrostátneho súdu mohli vzniknút v dalsom priebehu konania vo veci samej. a) O povinnosti DVGW respektovat volný pohyb tovaru v rámci svojej normalizacnej cinnosti 52. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze DVGW po udelení certifikátu pre vodárenskú oblast pre tvarovky vyrábané zalobkynou v konaní vo veci samej pozmenila technický formulár DVGW c. W534 a zaviedla tzv. 3 000-hodinový test. Kedze zalobkyna v konaní vo veci samej nepredlozila pre svoje tvarovky pozitívnu skúsobnú správu, pokial ide o 3 000-hodinový test, certifikát jej bol odnatý v júni 2005. ( [33]33 ) 53. Ako je mozné jednoznacne dolozit na tvarovkách zalobkyne v konaní vo veci samej, zavedenie 3 000-hodinového testu do technického formulára DVGW c. W534 je spôsobilé zamedzit volnému pohybu tovaru, pokial ide o výrobky podliehajúce tejto technickej norme. Kedze tvarovky zalobkyne v konaní vo veci samej nevyhovujú podmienkam tejto skúsky, poprípade o tom nebol podaný príslusný dôkaz, certifikát na tieto tvarovky jej bol odnatý, takze zalobkyna v konaní vo veci samej, so sídlom v Taliansku, môze uvedené tvarovky nadalej de facto tazko predávat na nemeckom trhu. 54. Z tohto uhla pohladu treba zavedenie 3 000-hodinového testu do technického formulára DVGW c. W534 vyhodnotit ako obmedzenie volného pohybu tovaru spôsobené DVGW. Odôvodnenie tohto obmedzenia niektorým z "písaných" dôvodov clánku 36 ZFEÚ nie je podla názoru vnútrostátneho súdu zjavné, kedze 3 000-hodinový test neslúzi na ochranu zdravia spotrebitela pitnej vody, ale skôr na predlzenie zivotnosti rúrok ( [34]34 ). 55. Naproti tomu ostáva nevyjasnené, ci by na toto obmedzenie mohlo existovat odôvodnenie vychádzajúce z nepísaného, naliehavého dôvodu vseobecného záujmu uznaného v judikatúre, ktorý by mohol vyhoviet aj preskúmaniu proporcionality. Ako nediskriminujúce obmedzenie by v zásade bolo prístupné odôvodnenie na základe naliehavých dôvodov vseobecného záujmu. Pokial by bolo DVGW spôsobilé preukázat existenciu nepísaného dôvodu, ktorý by vyhovel preskúmaniu proporcionality, bolo by mozné zavedenie 3 000-hodinového testu do jeho technického formulára c. W534 povazovat za povolené obmedzenie volného pohybu tovaru. 56. Pokial by DVGW nebolo spôsobilé preukázat nepísaný dôvod uznaný v judikatúre, mohlo by sa pokúsit pri zdôraznení svojej súkromnoprávnej povahy uplatnit osobitné dôvody súkromného záujmu. ( [35]35 ) Pri odkaze na rozsudok Angonese by toto zdruzenie prípadne mohlo uviest aj "objektívne úvahy" na odôvodnenie sporného obmedzenia. ( [36]36 ) DVGW by sa okrem toho mohlo s odkazom na svoju súkromnoprávnu povahu dovolávat základných práv zabezpecených Chartou základných práv Európskej únie ( [37]37 ), ako napríklad slobody podnikania zarucenej clánkom 16 tejto charty a pokúsit sa preukázat konflikt medzi volným pohybom tovaru a jedným alebo niekolkými základnými právami, ktoré by pri uplatnení zásady proporcionality museli viest k dosiahnutiu spravodlivej rovnováhy. ( [38]38 ) 57. Pokial by DVGW v konaní vo veci samej presvedcivo uviedlo osobitné dôvody súkromného záujmu, "objektívne úvahy" alebo pozíciu chránenú základnými právami na odôvodnenie obmedzenia volného pohybu tovaru spôsobeného zavedením 3 000-hodinového testu do technického formulára c. W534, musel by vnútrostátny súd predlozit Súdnemu dvoru nový návrh na zacatie prejudiciálneho konania a odôvodnene poziadat o informácie o tom, ci, a ak áno, za akých podmienok by sa tieto argumenty predlozené DVGW uplatnili v prípade, akým je prípad v konaní vo veci samej. Vo svetle súcasného stavu judikatúry k obmedzenému horizontálnemu úcinku základných slobôd na tretie osoby, ako aj vo vztahu medzi základnými slobodami a základnými právami totiz este podla môjho názoru nie je bez pochybnosti mozné vyvodit odpoved na túto otázku z judikatúry Súdneho dvora. b) O povinnosti DVGW dodrziavat volný pohyb tovaru v rámci svojej certifikacnej cinnosti 58. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania dalej vyplýva, ze v súvislosti so spornými tvarovkami v rámci dodatocnej kontroly certifikátu, ktorý uz bol udelený, DVGW odmietlo zohladnit skúsobnú správu Cerisie Laboratorio, lebo neschválilo túto spolocnost ako skúsobné laboratórium. Vnútrostátny súd zároven poukazuje na skutocnost, ze Cerisie Laboratorio schválili príslusné talianske orgány. ( [39]39 ) 59. Takéto absolútne odmietnutie zohladnit skúsobnú správu spolocnosti Cerisie Laboratorio zo strany DVGW sa mi zdá v prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, ako spôsobilé zabránit uskutocneniu volného pohybu tovaru, pokial ide o spomínané tvarovky, prípadne spôsobilé uskutocnit jeho výkon menej atraktívnym, takze je potrebné ho v zásade kvalifikovat ako zakázanú prekázku volného pohybu tovaru. ( [40]40 ) 60. Pokial ide o odôvodnenie tejto prekázky, odkazujem na moju argumentáciu uvedenú v bode 54 a nasl. vyssie, pricom vsak treba zohladnit diskriminacnú tendenciu tohto odmietania zo strany DVGW. Táto diskriminacná tendencia by bola relevantná vtedy, keby DVGW vo svojom úsilí o odôvodnenie vychádzalo z naliehavého dôvodu vseobecného záujmu. Doposial totiz Súdny dvor výslovne nerozhodol, ci, a ak áno, za akých podmienok môzu byt diskriminacné obmedzenia volného pohybu tovaru odôvodnené naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu. ( [41]41 ) Pokial by mala táto otázka vzniknút in concreto v dalsom priebehu konania vo veci samej, musí k tomu vnútrostátny súd predlozit Súdnemu dvoru nový návrh na zacatie prejudiciálneho konania a odôvodnene poziadat aj o objasnenie tejto otázky. B - O druhej prejudiciálnej otázke 61. Kedze druhá prejudiciálna otázka bola polozená v prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, vo svetle odpovedi na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú navrhujem, nie je potrebné uskutocnit analýzu druhej prejudiciálnej otázky. VII - Návrh 62. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto: Súkromnoprávne zariadenia, ktoré boli zalozené na úcely vypracovávania technických noriem pre urcitú oblast, ako aj na úcely certifikácie výrobkov podla týchto technických noriem, sú pri výkone tejto normalizacnej a certifikacnej cinnosti viazané clánkom 34 ZFEÚ, pokial vnútrostátny zákonodarca výrobky s certifikátom tohto súkromnoprávneho zariadenia výslovne povazuje za výrobky, ktoré sú v súlade so zákonom, a preto v praxi nie je mozný predaj výrobkov, ktoré takýmito certifikátmi opatrené nie sú. __________________________________________________________________ ( [42]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. Jazyk konania: nemcina. ( [43]2 ) Nariadenie z 20. júna 1980 o vseobecných podmienkach dodávky vody (BGBl. I s. 750, 1067). ( [44]3 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 28. apríla 2010 vo veci Latchways a Eurosafe Solutions (rozsudok z 21. októbra 2010, [45]C-185/08, Zb. s. I-9983), bod 57 a nasl. ( [46]4 ) [47]Ú. v. ES L 40, 1989, s. 12; Mim. vyd. 13/009, s. 296, zmenená a doplnená smernicou Rady 93/68/EHS z 22. júla 1993. ( [48]5 ) Clánok 3 ods. 1 smernice 89/106. ( [49]6 ) Pozri v tejto súvislosti JARASS, H.: Probleme des Europäischen Bauproduktenrechts. NZBau 2008, s. 145 a 146. ( [50]7 ) Tamze, s. 147 a nasl. Ak neexistuje pre urcitý výrobok harmonizovaná európska norma, ostáva prirodzene otvorená moznost vclenit tento výrobok na základe ziadosti o európske technické povolenie do oblasti pôsobnosti smernice 89/106. ( [51]8 ) Clánok 6 ods. 1 smernice 89/106 v pododseku 1 stanovuje, ze clenský stát nebráni na svojom území volnému pohybu tovarov, ich uvádzaniu na trh alebo do prevádzky, ak splnajú opatrenia tejto smernice. Podla druhého pododseku tohto ustanovenia clenské státy zabezpecia, ze pouzívaniu týchto výrobkov na urcené ciele by sa nemalo bránit pravidlami ani podmienkami verejných alebo súkromných institúcií, ktoré z dôvodu ich monopolného postavenia majú povahu verejných podnikov alebo institúcií. ( [52]9 ) Rozsudok z 10. novembra 2005, Komisia/Portugalsko, [53]C-432/03, Zb. s. I-9665, bod 35. ( [54]10 ) Vláda Spolkovej republiky Nemecko v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora, pokial ide o okruh adresátov a právnu povahu povinnosti vyplývajúcej z § 12 ods. 4 AVBWasserV v liste z 13. januára 2012 objasnila, ze toto ustanovenie je súcastou zmluvy uzatvorenej s vodárenskými podnikmi o pripojení k verejnej vodovodnej sieti minimálne v prípade, ak sa medzi zmluvnými stranami nedohodlo nic iné. Pritom § 12 ods. 4 AVBWasserV zakladá povinnost majitela prípojky voci vodárenským podnikom. ( [55]11 ) Pokial ide o volný pohyb tovaru, pozri rozsudky z 1. októbra 1987, van Vlaamse Reisbureaus, [56]311/85, Zb. s. 3801, bod 30, a zo 6. júna 2002, Sapod Audic, [57]C-159/00, Zb. s. I-5031, bod 74. ( [58]12 ) Pozri rozsudok z 18. mája 1989, Association of Pharmaceutical Importers a i., [59]266/87 a 267/87, Zb. s. 1295, bod 13 a nasl., v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, ze opatrenia britského profesiového zväzu lekárnikov sa môzu s osobitným zohladnením jemu priznaných právomocí povazovat za opatrenia v zmysle clánku 34 ZFEÚ. K tomu istému záveru dospel Súdny dvor v rozsudku z 15. decembra 1993, Hünermund a i., [60]C-292/92, Zb. s. I-6787, bod 12 a nasl., pokial ide o opatrenia Landesapothekerkammer Baden-Württemberg (Krajinská komora lekární v Bádensku-Württembersku). ( [61]13 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 5. novembra 2002, Komisia/Nemecko, [62]C-325/00, Zb. s. I-9977, bod 14 a nasl., a z 12. decembra 1990, Hennen Olie, [63]302/88, Zb. s. I-4625, bod 13 a nasl. ( [64]14 ) Rozsudok [65]C-265/95, Zb. s. I-6959. V tomto rozsudku sa okrem iného uvádza, ze Francúzska republika porusila ustanovenia primárneho práva o volnom pohybe tovaru tým, ze neprijala vsetky potrebné a primerané opatrenia, aby zabránila násilnostiam, ktoré vo Francúzsku spáchali súkromné osoby proti polnohospodárskym výrobkom z iných clenských státov a ktoré narusili obchod s týmito výrobkami vnútri Spolocenstva. ( [66]15 ) Rozsudok [67]C-112/00, Zb. s. I-5659. V tomto rozsudku Súdny dvor skúmal, ci okolnost, ze Rakúska republika nezakázala zhromazdenie súkromných osôb na brennerskej dialnici, co viedlo takmer k tridsathodinovej úplnej blokáde dopravy, a teda k významnej prekázke cezhranicného pohybu tovaru, bola zlucitelná s ustanoveniami primárneho práva, ktorými sa riadi volný pohyb tovaru. ( [68]16 ) Generálna advokátka Kokott vykladá túto judikatúru v tom zmysle, ze za správanie súkromných osôb môze niest zodpovednost clenský stát, pokial tieto súkromné osoby konajú síce bez státneho vedenia, ale clenský stát mal pozitívnu povinnost zamedzit tomuto súkromnému správaniu; pozri návrhy, ktoré generálna advokátka Kokott predniesla vo veci AGM-COS.MET (rozsudok zo 17. apríla 2007, [69]C-470/03, Zb. s. I-2749), bod 78 návrhov. ( [70]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, nazvaný "Viking Line", [71]C-438/05, Zb. s. I-10779, bod 33. Pozri okrem iného rozsudok z 10. marca 2011, Casteels, C-379/09, Z. s. I-1379, bod 19; zo 16. marca 2010, Olympique Lyonnais, [72]C-325/08, Zb. s. I-2177, bod 30; z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [73]C-519/04 P, Zb. s. I-6991, bod 24; z 19. februára 2002, Wouters a i., [74]C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 120; z 15. decembra 1995, Bosman, [75]C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 82, a z 12. decembra 1974, Walrave a Koch, [76]36/74, Zb. s. 1405, bod 16 a nasl. ( [77]18 ) Pozri rozsudok Casteels, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 17 a nasl. ( [78]19 ) Rozsudok Viking Line, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 37. ( [79]20 ) Rozsudok zo 6. júla 2000, Angonese, [80]C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 36. ( [81]21 ) Pozri tiez rozsudok zo 17. júla 2008, Raccanelli, [82]C-94/07, Zb. s. I-5939, bod 46. ( [83]22 ) Pozri rozsudky Casteels, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 22, a Olympique Lyonnais, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 33 a nasl. ( [84]23 ) Pokial ide o písané dôvody podla clánku 36 ZFEÚ, Súdny dvor v ustálenej judikatúre rozhodol, ze zásada proporcionality vychádza z clánku 36 druhej vety ZFEÚ; pozri rozsudky z 19. júna 2008, Nationale Raad van Dierenkwekers en Liefhebbers a Andibel, [85]C-219/07, Zb. s. I-4475, bod 30, a zo 14. decembra 2000, Komisia/Francúzsko, [86]C-55/99, Zb. s. I-11499, bod 29. Okrem toho Súdny dvor vseobecne urcil, ze opatrenie obmedzujúce jednu zo základných slobôd garantovaných Zmluvou môze byt odôvodnené iba v prípade, ak je v súlade so zásadou proporcionality. Pozri rozsudky zo 16. februára 2006, Öberg, [87]C-185/04, Zb. s. I-1453, bod 19; zo 16. februára 2006, Rockler, [88]C-137/04, Zb. s. I-1441, bod 22, a z 26. novembra 2002, Oteiza Olazabal, [89]C-100/01, Zb. s. I-10981, bod 43. ( [90]24 ) Hoci Súdny dvor spravidla ako súcast zásady proporcionality výslovne uvádza iba vhodnost a potrebnost opatrení, ktoré treba preskúmat, v rámci prieskumu proporcionality je v zásade potrebné vychádzat z trojstupnovej schémy preskúmania, ktoré v sebe zahrna aj preskúmanie primeranosti. K tomuto trojstupnovému cleneniu preskúmania proporcionality pozri moje návrhy z 8. marca 2011 vo veci Komisia/Rakúsko (rozsudok zo 16. júna 2011, [91]C-10/10, Zb. s. I-5389), bod 67 a nasl. ( [92]25 ) Pozri rozsudky Casteels, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 30 a nasl., a Viking Line, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 75 a nasl. ( [93]26 ) Pozri najmä rozsudok Olympique Lyonnais, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 38 a nasl., v ktorom Súdny dvor vychádzal zo zásady, ze pravidlo charty profesionálneho futbalu francúzskeho futbalového zväzu obmedzujúce volný pohyb pracovníkov môze byt v zásade odôvodnené cielom, ktorý toto pravidlo sleduje, a to podporovat získavanie a výchovu mladých hrácov, pokial by sa pri tom dodrzala zásada proporcionality. Pozri tiez rozsudok Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 106 a nasl., v ktorom Súdny dvor preskúmal odôvodnenie prekázky volného pohybu pracovníkov uvedenými pravidlami futbalových zväzov pre prestup vo svetle úcelu, ktorý je nou sledovaný a ktorou sa udrzuje rovnováha medzi klubmi, ktorá zachováva urcitú rovnost sancí a neistotu týkajúcu sa výsledkov, ako aj náboru a výchovy mladých hrácov. ( [94]27 ) Rozsudok Angonese, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 42. ( [95]28 ) Pozri bod 25 týchto návrhov. ( [96]29 ) Ako správne uviedol FORSTHOFF, U. v Grabitz, Hilf, Nettesheim: Das Recht der Europäischen Union, clánok 45 ZFEÚ, bod 176 (46. aktualizované vydanie, stav k októbru 2011). ( [97]30 ) Rozsudky z 18. decembra 2007, Laval un Partneri Ltd, [98]C-341/05, Zb. s. I-11767, bod 98; Viking Line, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 57; Wouters a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 120; Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 83, a Walrave, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 16 a nasl. ( [99]31 ) Rozsudky Olympique Lyonnais, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 31, a Bosman, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 84. ( [100]32 ) Pozri bod 22 týchto návrhov. ( [101]33 ) Pozri bod 8 a nasl. týchto návrhov. ( [102]34 ) Pozri bod 11 a nasl. návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [103]35 ) Pozri v tejto súvislosti bod 38 týchto návrhov, ako aj rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 26. ( [104]36 ) Pozri v tejto súvislosti bod 39 týchto návrhov. ( [105]37 ) Pozri v tejto súvislosti najmä FORSTHOFF: c d., bod 181. ( [106]38 ) Pokial ide o zrusenie kolízií medzi základnými slobodami a právami, pozri moje návrhy zo 14. apríla 2010 vo veci Komisia/Nemecko (rozsudok z 15. júla 2010, [107]C-271/08, Zb. s. I-7087), bod 178 a nasl. ( [108]39 ) Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, s. 4. ( [109]40 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky Komisia/Portugalsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 41 a 46, a zo 17. septembra 1998, Harpegnies, [110]C-400/96, Zb. s. I-5121, bod 35. ( [111]41 ) K tejto problematike pozri moje návrhy zo 16. decembra 2010 vo veci Komisia/Rakúsko (rozsudok z 21. decembra 2011, [112]C-28/09, Zb. s. I-13525), bod 81 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#t-ECR_62011CC0171_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0001 43. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0002 44. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0003 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0185&locale=SK 46. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0004 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:040:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0005 49. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0006 50. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0007 51. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0008 52. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0009 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0432&locale=SK 54. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0010 55. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0011 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0311&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0159&locale=SK 58. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0012 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0266&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0292&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0013 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0325&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988??0302&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0014 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0265&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0015 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0112&locale=SK 68. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0016 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0470&locale=SK 70. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0017 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0438&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0325&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0519&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0415&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61974??0036&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0018 78. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0019 79. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0020 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0281&locale=SK 81. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0021 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0094&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0022 84. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0023 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0219&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0055&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0185&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0137&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0100&locale=SK 90. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0024 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0010&locale=SK 92. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0025 93. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0026 94. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0027 95. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0028 96. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0029 97. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0030 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0341&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0031 100. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0032 101. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0033 102. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0034 103. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0035 104. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0036 105. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0037 106. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0038 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0271&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0039 109. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0040 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0400&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXkyCuZX/L94386-4322TMP.html#c-ECR_62011CC0171_SK_01-E0041 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0028&locale=SK