NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 21. júna 2012 ( [1]1 ) Vec C-89/11 P E.ON Energie AG proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukladá pokuta za porusenie pecate -- Clánok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Zásady upravujúce dôkazné bremeno -- Posúdenie závaznosti porusenia a stanovenie výsky pokuty -- Primeranost pokuty -- Neobmedzená právomoc" 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané spolocnostou E.ON Energie AG ( [2]2 ) proti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia ( [3]3 ). Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd potvrdil zákonnost rozhodnutia Komisie K(2008) 377 v konecnom znení z 30. januára 2008 ( [4]4 ), ktorým Komisia E.ON Energie ulozila na základe clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]5 ) pokutu vo výske 38 miliónov eur za porusenie pecate. 2. Uplatnením tohto ustanovenia totiz Európska komisia môze prostredníctvom rozhodnutia ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusia pecate pripevnené v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. d) nariadenia c. 1/2003 úradníkmi alebo inými sprevádzajúcimi osobami oprávnenými Komisiou. Ide o prvé rozhodnutie uplatnujúce toto ustanovenie. ( [6]6 ) 3. Toto odvolanie, a najmä jeho siesty odvolací dôvod, nastoluje zásadnú otázku týkajúcu sa povahy a rozsahu súdneho preskúmania, ktoré Vseobecný súd musí vykonat v rámci posúdenia výsky pokuty ulozenej Komisiou z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Naproti tomu iné dôvody podla môjho názoru nenastolujú nijaký právny problém, pretoze odvolatelka vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní spochybnila predovsetkým skutkové posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd, co nespadá do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. I - Vývoj veci 4. Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok mozno zhrnút takto. ( [7]7 ) 5. Rozhodnutím z 24. mája 2006 Komisia v súlade s clánkom 20 nariadenia c. 1/2003 nariadila inspekciu v priestoroch odvolatelky so sídlom v Mníchove (Nemecko) s cielom preverit dôvodnost podozrení o jej úcasti na protisútazných dohodách. 6. Inspekcia, ktorú vykonali styria zástupcovia Komisie a siesti zástupcovia Bundeskartellamt (orgán pre hospodársku sútaz), sa zacala poobede 29. mája 2006. Kedze inspekciu nebolo mozné dokoncit v ten istý den, dokumenty vybraté na úcely podrobnejsieho preskúmania boli uskladnené v miestnosti G.505, ktorej dvere boli uzamknuté klúcom a zapecatené úradnou pecatou. Zástupcovia Komisie, Bundeskartellamt a odvolatelky spísali a podpísali zápisnicu o pripevnení pecate. 7. Ráno 30. mája 2006 okolo 8.45 kontrolný tím zistil, ze stav spornej pecate, ktorá bola stále prilepená na dverách miestnosti G.505, sa zmenil. Ak sa porusí takáto plastická pecat, biele lepidlo, ktorým je pecat pripevnená k povrchu, zostáva na povrchu vo forme nápisov "VOID" rozmiestnených na celej ploche lepiacej pásky. Odstránená pecat sa na týchto miestach stane priehladná, a teda nápisy "VOID" sú viditelné aj na pecati. 8. Okolo 9.15 zástupca kontrolného tímu otvoril dvere miestnosti G.505, potom sa spísala zápisnica, ktorú podpísal zástupca Komisie a Bundeskartellamt. Táto zápisnica najmä uvádzala, ze celá pecat bola posunutá priblizne o 2 mm do výsky a nabok, takze boli viditelné stopy lepidla dole a na pravej strane pecate, a ze nápisy "VOID" boli jasne viditelné na celej ploche pecate, ktorá vsak stále priliehala k rámu a k dverám a nebola roztrhnutá. Poobede boli urobené digitálne fotografie spornej pecate mobilným telefónom. 9. Odvolatelka, ktorá túto zápisnicu odmietla podpísat, vyhlásila, ze stav dokumentov uskladnených v miestnosti sa nezmenil. 10. Komisia vo svojom oznámení o výhradách adresovanom odvolatelke 2. októbra 2006 vyvodila záver, ze sporná pecat bola porusená, za co nesie plnú zodpovednost odvolatelka ako subjekt zodpovedajúci za uvedenú budovu. Odvolatelka predlozila pripomienky, ku ktorým pripojila viaceré znalecké posudky týkajúce sa reakcie spornej pecate na urcité podnety. 11. Na základe tohto konania Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým vyjadrila názor, ze E.ON Energie porusila pecat a prinajmensom z nedbanlivosti porusila clánok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, a ulozila jej pokutu vo výske 38 miliónov eur. 12. Zalobou podanou 15. apríla 2008 na Súd prvého stupna E.ON Energie navrhovala zrusit sporné rozhodnutie, pricom uviedla devät zalobných dôvodov. E.ON Energie v podstate vytýkala Komisii, ze nezohladnila zásady upravujúce dôkazné bremeno v súvislosti s porusením spornej pecate a ze túto pecat pripevnila nesprávne. Tiez jej vytýkala, ze nezohladnila "alternatívne scenáre", ktoré mohli spôsobit stav spornej pecate spojený najmä s prekrocením jej maximálnej dlzky uchovávania, pouzitím cistiaceho prostriedku Synto upratovackou, vlhkostou vzduchu a so záchvevmi, ktorým podliehali dvere. E.ON Energie okrem iného tvrdila, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny a clánok 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, kedze sa nepreukázalo nijaké zavinenie odvolatelky. Napokon pokial ide o výsku pokuty, tvrdila, ze sporné rozhodnutie bolo v rozpore s povinnostou odôvodnenia stanovenou v clánku 253 ES a so zásadou proporcionality. 13. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zalobu podanú spolocnostou E.ON Energie zamietol. II - Návrhy úcastníkov konania 14. Na podporu svojho odvolania E.ON Energie navrhuje Súdnemu dvoru, aby zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, a subsidiárne, aby zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ju zaväzuje na náhradu trov konania, aby vyhovel návrhom formulovaným na prvom stupni a zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ukladá zaplatenie pokuty, a k tomu subsidiárne, aby zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu. Okrem toho navrhuje zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 15. Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat E.ON Energie na náhradu trov konania. III - Preskúmanie odvolania 16. Na podporu svojho odvolania E.ON Energie uvádza sest odvolacích dôvodov. 17. Prvé dva odvolacie dôvody smerujú proti analýze Vseobecného súdu, ktorá sa týkala pravidiel upravujúcich dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov. Tretí az piaty odvolací dôvod sa naproti tomu týkajú posúdenia Vseobecného súdu, pokial ide o správnost pripevnenia pecate. Siesty odvolací dôvod smeruje proti posúdeniu Vseobecného súdu, ktoré sa týka závaznosti porusenia a primeranosti výsky pokuty ulozenej odvolatelke. A - O prvom dôvode, zalozenom na porusení zásad upravujúcich dôkazné bremeno, zásady prezumpcie neviny a zásady in dubio pro reo 1. Napadnutý rozsudok 18. Vseobecný súd preskúmal na prvom stupni tvrdenia odvolatelky týkajúce sa nezohladnenia dôkazného bremena v bodoch 48 az 64 napadnutého rozsudku. 19. Vseobecný súd pripomenul relevantnú judikatúru a zdôraznil, ze súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu, a to v súlade so zásadou prezumpcie neviny zakotvenou v clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd ( [8]8 ). Zamietol výhradu vznesenú E.ON Energie, ktorá bola zalozená na údajnej analógii s judikatúrou týkajúcou sa zosúladených postupov, podla ktorej stací, aby podnik uviedol argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti uvedené Komisiou na úcely záveru o existencii porusenia do iného svetla, a uviedol, ze táto judikatúra sa neuplatnuje, pretoze Komisia sa opiera o priame dôkazy. V bode 56 napadnutého rozsudku preto Vseobecný súd vysvetlil, ze "ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia..., prinálezí dotknutému podniku z hladiska práva dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu[ ( [9]9 )] dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia". 20. V prejednávanej veci tak Vseobecný súd zamietol tvrdenie E.ON Energie, podla ktorého mala Komisia bez akejkolvek rozumnej pochybnosti preukázat, ze zmena stavu spornej pecate zistená 30. mája 2006 je pripísatelná E.ON Energie. Vseobecný súd konstatoval, ze dôvod vznesený odvolatelkou, na rozdiel od tvrdenia Komisie, nie je abstraktný, pricom vsak poznamenal, ze Komisia zohladnila zásady upravujúce dôkazné bremeno. Na jednej strane totiz odôvodnenie 44 sporného rozhodnutia výslovne uvádza, ze "Komisii prinálezí predlozit skutocnosti nevyhnutné na preukázanie porusenia pecate". Na druhej strane Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia svoje konstatovanie porusenia pecate oprela v bodoch 75 a 76 odôvodnenia sporného rozhodnutia o stav spornej pecate ráno 30. mája 2006, na ktorej sa podla nej vyskytovali nápisy "VOID" na celej ploche, ako aj zvysky lepidla na zadnej strane, ako vyplýva predovsetkým z vyhlásení inspektorov Komisie a Bundeskartellamt a zo zistení uvedených v zápisnici o porusení pecate. Vseobecný súd napokon odmietol tvrdenia E.ON Energie zalozené na alternatívnych vysvetleniach týkajúcich sa stavu spornej pecate, pricom uviedol, ze údajná zastaranost spornej pecate a absencia fotografií preukazujúcich jej stav pred otvorením dverí nestazili dôkazné bremeno prináleziace Komisii. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 21. Svojím prvým odvolacím dôvodom E.ON Energie tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v rámci rozdelenia dôkazného bremena a v dôsledku toho porusil zásadu prezumpcie neviny a právnu maximu práva Únie in dubio pro reo. 22. Hoci Vseobecný súd v bode 48 napadnutého rozsudku uznal, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, v bode 55 napadnutého rozsudku preniesol dôkazné bremeno tým, ze rozhodol, ze ak sa Komisia opiera o priame dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí preukázat, ze dôkazy uvádzané Komisiou sú nedostatocné. Podla E.ON Energie Vseobecný súd predovsetkým nezohladnil uplatnitelné právne pravidlá, kedze konstatoval, ze dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, boli dostatocné na preukázanie existencie porusenia. Tieto dôkazy, konkrétne zápisnica o porusení pecate, vyhlásenia inspektorov a spolocnosti vyrábajúcej spornú pecat, fotografia tejto pocate a znalecký posudok, predstavujú iba nepriame dôkazy, ktoré okrem toho pochádzajú iba od zalovanej. Pokial ide o porusenie pecate, E.ON Energie tvrdí, ze posúdenie Vseobecného súdu je nesprávne, pretoze nezohladnuje prekrocenie dlzky uchovávania tejto pecate. Okrem toho odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze analogicky uplatnil rozsudok z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia ( [10]10 ), pretoze porusenie pecate na rozdiel od listinného dôkazu nepredstavuje priamy a dostatocný dôkaz, ale nejednoznacnú okolnost. 23. E.ON Energie okrem iného tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretoze nezohladnil skutocnost, ze neistota týkajúca sa správneho fungovania spornej pecate je pripísatelná Komisii. Na jednej strane Komisia pouzila pecat, ktorej dlzka uchovávania bola prekrocená, a na druhej strane nezabezpecila dôkazy pred otvorením dverí miestnosti. Vo svojej replike dodáva, ze v dôsledku toho bola pecat zle pripevnená, pretoze jej správne pripevnenie implikuje dodrzanie instrukcií daných výrobcom v technickom liste výrobku. Podla odvolatelky nemoznost predlozit dôkazy, ktoré vyplývajú z konania Komisie, by jej nemala spôsobovat ujmu. Táto okolnost teda preniesla dôkazné bremeno a Vseobecný súd mal vyzadovat, aby Komisia preukázala, ze pecat bola pripevnená správne a fungovala obvykle, namiesto vyzadovania dôkazu o opaku od E.ON Energie. E.ON Energie zdôraznuje, ze tento odvolací dôvod je prípustný, pretoze rozdelenie dôkazného bremena je právnou otázkou. 24. Komisia navrhuje zamietnutie tohto prvého odvolacieho dôvodu, pretoze sa týka skutkového posúdenia, ktoré vykonal Vseobecný súd. Subsidiárne odmieta tvrdenia uvádzané odvolatelkou. 3. Moje posúdenie 25. Tak ako Komisia, aj ja sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný vzhladom na povahu a rozsah súdneho preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania. 26. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie musí obmedzit len na právne otázky a môze sa zakladat na dôvodoch týkajúcich sa nedostatku právomoci Vseobecného súdu, porusenia procesných pravidiel pred Vseobecným súdom alebo porusenia práva Únie Vseobecným súdom. Jedine Vseobecný súd je teda v zásade oprávnený jednak zistit skutkové okolnosti, okrem prípadu, ked materiálna nesprávnost týchto zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tieto skutocnosti posúdit. V tomto prípade môze Súdny dvor podla clánku 256 ZFEÚ vykonat iba preskúmanie právnej kvalifikácie tohto skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd. 27. Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Vseobecnému súdu, aby posúdil hodnotu, ktorú treba pripísat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Posúdenie tohto skutkového stavu teda, s výnimkou prípadu skreslenia týchto okolností, nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. ( [11]11 ) 28. Konstatujem, ze odvolatelka nad rámec právnych pravidiel, na ktorých údajné porusenie poukazuje, sústreduje svoju kritiku na spôsob, akým Vseobecný súd posúdil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. E.ON Energie tak Vseobecnému súdu vytýka, ze povazoval dôkazy predlozené Komisiou za dostatocné na úcely preukázania existencie porusenia a v tejto súvislosti nezohladnil prekrocenie dlzky uchovávania spornej pecate. E.ON Energie teda ponúka vlastné posúdenie dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, ale neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze Vseobecný súd tieto dôkazy skreslil. 29. Odvolatelka okrem toho podla mna nepreukázala, ze Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia porusil vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. V bodoch 48 az 56 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne a zvlást vycerpávajúcim spôsobom uviedol právne pravidlá a relevantnú judikatúru v tejto oblasti predtým, ako pripomenul význam zásady prezumpcie neviny v rámci konaní zavádzajúcich pravidlá hospodárskej sútaze. Práve na základe týchto procesných a súdnych pravidiel mohol Vseobecný súd v súlade s právom preskúmat a zamietnut tvrdenia odvolatelky. 30. Vzhladom na tieto okolnosti preto navrhujem, aby Súdny dvor prvý odvolací dôvod zamietol ako neprípustný. B - O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia pri uplatnení zásad upravujúcich dôkazné bremeno 1. Tvrdenia úcastníkov konania 31. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu E.ON Energie tvrdí, ze posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa zásad upravujúcich dôkazné bremeno, ktoré som práve uviedol, je poznacené rozpornostou dôvodov a nedostatkom odôvodnenia. 32. V bode 56 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd vyzadoval, aby okolnosti uvádzané odvolatelkou "spochybn[ovali] dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia". V rámci svojho posúdenia okolností uvádzaných odvolatelkou na úcely vysvetlenia stavu spornej pecate vsak od nej Vseobecný súd v bode 202 napadnutého rozsudku vyzadoval, aby preukázala "prícinnú súvislost" medzi uvádzanou okolnostou, v tomto prípade prekrocením maximálnej dlzky uchovávania, a objavením sa nápisov "VOID". V dôsledku toho Vseobecný súd porusil zásadu, ktorú sám stanovil v bode 56 tohto rozsudku. 33. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze sa týka posúdenia dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd. V kazdom prípade sa domnieva, ze tento dôvod musí byt zamietnutý. 2. Moje posúdenie 34. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa domnievam, ze druhý odvolací dôvod je prípustný. 35. V bode 56 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd stanovil právne pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena, ktoré ide nad rámec zásad doteraz stanovených jeho rozsudkami Mannesmannröhren-Werke/Komisia ( [12]12 ) a JFE Engineering a i./Komisia ( [13]13 ), na ktoré sa Vseobecný súd odvolal. Táto otázka sa preto netýka iba jednoduchého skutkového posúdenia, ale právneho posúdenia. Súdny dvor teda vzhladom na právomoci, ktoré mu zveruje clánok 256 ZFEÚ, v zásade má právomoc na posúdenie zákonnosti úvah Vseobecného súdu. 36. V rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka poukazuje na rozpor medzi zásadou stanovenou v bode 56 napadnutého rozsudku a spôsobom, akým bola uplatnená v bode 202 tohto rozsudku. Podla môjho názoru takýto rozpor neexistuje. 37. Ak totiz Vseobecný súd stanoví zásadu, podla ktorej okolnost uvádzaná odvolatelkou musí spochybnit dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera analýza Komisie, zjavne to medzi nimi predpokladá prícinnú súvislost. Spomeniem okolnost uvádzanú E.ON Energie, ktorá je zalozená na prekrocení dlzky uchovávania spornej pecate. Táto okolnost môze spochybnit dôkaznú hodnotu nápisov "VOID" prítomných na tejto pecati iba vtedy, ak sa preukáze a existuje vztah príciny a následku medzi prípadnou dobou trvanlivosti tejto pecate a objavením sa týchto nápisov. 38. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby druhý odvolací dôvod zamietol ako nedôvodný. C - O tretom odvolacom dôvode, zalozenom na skreslení dôkazov, porusení zásad právneho státu a práva na riadnu správu vecí verejných, ako aj na nelogickosti a nesprávnosti odôvodnenia, pokial ide o posúdenie správnosti pripevnenia spornej pecate 39. Tretí odvolací dôvod, ktorý uplatnuje E.ON Energie, sa týka posúdenia Vseobecného súdu, pokial ide o riadne pripevnenie spornej pecate, uvedeného v bodoch 102 az 115 napadnutého rozsudku. 1. Napadnutý rozsudok 40. V bodoch 102 az 114 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci dôkazy, o ktoré sa opiera Komisia, umoznili vyvodit záver o riadnom pripevnení spornej pecate. Po prvé usúdil, ze zápisnica o pripevnení pecate dostatocne preukazuje správnost pripevnenia spornej pecate, pricom treba v tejto súvislosti poznamenat, ze odvolatelka nevzniesla nijakú pripomienku, pokial ide o údajnú nesprávnost. Po druhé Vseobecný súd zopakoval obsah vyhlásení formulovaných siestimi inspektormi Komisie a Bundeskartellamt prítomnými pri pripevnení spornej pecate a konstatoval, ze potvrdzujú správnost pripevnenia. Po tretie zdôraznil, ze vyhlásenia formulované styrmi dalsími inspektormi, ktorí sa zúcastnili na inspekciách, nespochybnujú dôkaznú hodnotu dôkazov. 41. Vzhladom na tieto okolnosti Vseobecný súd v bode 115 napadnutého rozsudku rozhodol, ze dôkazy uvedené v spornom rozhodnutí umoznujú konstatovat, ze sporná pecat bola pripevnená riadne, teda priliehala k dverám miestnosti a bola neporusená v tom zmysle, ze sa na nej neobjavovali nápisy "VOID". 2. Tvrdenia úcastníkov konania 42. Tretí odvolací dôvod, prostredníctvom ktorého odvolatelka neusporiadane poukazuje na rôzne nesprávne právne posúdenia, mozno rozdelit na tri výhrady. 43. Po prvé odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 44. Na jednej strane nesprávne posúdil správnost pripevnenia spornej pecate jedine z hladiska jej vonkajsej celistvosti, pretoze konstatoval, ze bola neporusená v tom zmysle, ze v case, ked kontrolný tím opustil priestory odvolatelky, sa na nej neobjavovali nápisy "VOID". Vseobecný súd tak opomenul zohladnit vnútornú celistvost tejto pecate, ktorá sa navonok nemohla prejavit zjavným spôsobom pocas krátkeho casového úseku, ktorý oddeloval jej pouzitie od okamihu, ked kontrolný tím opustil priestory. Opomenutím takejto skutocnosti Vseobecný súd v dôsledku toho porusil zásady právneho státu a právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie ( [14]14 ), pretoze volným okom nemohol posúdit správnost postupu Komisie. 45. Na druhej strane v bode 104 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pecate tým, ze jej priznal deklaratívny obsah a dôkaznú hodnotu, ktorú zjavne nemala, pretoze táto zápisnica neposkytuje nijaký údaj o správnom pripevnení tejto pecate. Vseobecný súd tým porusil "zákony logiky". 46. Po druhé odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze svoju analýzu oprel o vyhlásenia inspektorov Komisie a Bundeskartellamt týkajúce sa pripevnenia tejto pecate. Tieto vyhlásenia nie sú relevantné, pretoze títo inspektori neboli spôsobilí posúdit vnútornú celistvost spornej pecate. 47. Po tretie sa odvolatelka domnieva, ze napadnutý rozsudok je poznacený nesprávnym odôvodnením. V bode 105 totiz Vseobecný súd uviedol, ze odvolatelka "dobre pozná význam [znakov ,VOID']", hoci nemala ani moznost, ani prílezitost spoznat osobitnú citlivost fólie spornej pecate, a z tohto dôvodu ani moznost a prílezitost overit jej konkrétne vlastnosti. 48. Komisia spochybnuje uvedené tvrdenia a domnieva sa, ze tretím odvolacím dôvodom sa E.ON Energie v skutocnosti snazí spochybnit skutkové zistenia Vseobecného súdu, a preto je tento odvolací dôvod neprípustný. 3. Moje posúdenie 49. Pokial ide o prvú výhradu, zalozenú na skreslení dôkazov, najskôr treba pripomenút, ze ak odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, Súdny dvor, ktorý v zásade nemá právomoc preskúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uviedol na podporu skutkového stavu, môze vykonat súdne preskúmanie. V tomto prípade musí odvolatel presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia pri posúdení, ktoré podla jeho názoru viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu. Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí takéto nesprávne posúdenie zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ako ani skúmat nové dôkazy. ( [15]15 ) 50. Na úcely preskúmania prípustnosti a dôvodnosti tejto výhrady budem rozlisovat medzi tým, ci odvolatelka poukazuje na posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa celistvosti spornej pecate alebo na posúdenie týkajúce sa hodnoty zápisnice o pripevnení tejto pecate. 51. Podla môjho názoru v prvom prípade tvrdenia E.ON Energie nespadajú pod skreslenie dôkazov. Odvolatelka tým, ze Vseobecnému súd vytýka, ze nezohladnil vnútorné zmeny, ktoré mohli na spornej pecati nastat, poukazuje, ako tvrdí Komisia, na vlastnú definíciu pojmu nemennost pecate, podla ktorej chce posudzovat zistenia Vseobecného súdu týkajúce sa dôkazov. Spochybnuje tak posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd, pokial ide o neposkodenost spornej pecate, na základe dôkazov, ktoré mu boli predlozené, a najmä z hladiska skutocnosti, ze nápisy "VOID" na tejto pecati neboli prítomné v case, ked bola pripevnená a inspektori opustili priestory odvolatelky. 52. Domnievam sa, ze ide o skutkové posúdenie, ktoré v rámci odvolania nie je prípustné z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 26 a 27 týchto návrhov. 53. Kedze výhrady odvolatelky zalozené na porusení zásady právneho státu a práva na riadnu správu vecí verejných vyplývajú z údajnej zmeny celistvosti spornej pecate, treba ich takisto zamietnut. V kazdom prípade treba konstatovat, ze odvolatelka nepredlozila nijaký právny argument, ktorý by bol spôsobilý osobitne podporit tieto výhrady. 54. V druhom prípade odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pecate tým, ze jej priznal dôkaznú silu, hoci táto zápisnica neposkytuje nijaký údaj o správnom pripevnení tejto pecate. 55. Vzhladom na právomoci zverené Súdnemu dvoru sa musí preskúmanie vykonané Súdnym dvorom na úcely posúdenia tohto tvrdenia obmedzit na overenie, ci Vseobecný súd zjavne neprekrocil rámec primeraného posúdenia zápisnice tým, ze svoje posúdenie správnosti pripevnenia spornej pecate zalozil na tomto dokumente. 56. V tomto prípade je podla môjho názoru zrejmé, ze zápisnica konstatujúca správne pripevnenie spornej pecate, spísaná a podpísaná zástupcami Komisie, Bundeskartellamt a odvolatelky, je platná, pokial sa nepreukáze opak. V prejednávanej veci argumentácia rozvíjaná odvolatelkou na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu neobjasnuje nijakú vecnú nepresnost výkladu zápisnice Vseobecným súdom a okrem iného nespomína nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze táto zápisnica obsahuje nesprávne konstatovania alebo klamlivé vyhlásenia. 57. V dôsledku toho odvolatelka nemôze tvrdit, ze Vseobecný súd skreslil zápisnicu o pripevnení spornej pecate, a preto musí byt toto tvrdenie zamietnuté ako nedôvodné. Navrhujem tiez zamietnut tvrdenie odvolatelky zalozené na porusení "zákonov logiky" vyplývajúcom z údajného skreslenia tejto zápisnice. 58. Svojou druhou výhradou odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávnym spôsobom vylozil vyhlásenia inspektorov Komisie a Bundeskartellamt týkajúce sa pripevnenia spornej pecate. Odvolatelka v skutocnosti kritizuje iba relevantnost uvedených vyhlásení z hladiska znalostí týchto inspektorov, pretoze podla nej neboli spôsobilí posúdit vnútorné fungovanie tejto pecate. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd má ako jediný právomoc posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené, pokial boli dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, riadne získané a pokial boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. ( [16]16 ) V takom prípade má Súdny dvor podla clánku 256 ZFEÚ iba právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd. ( [17]17 ) 59. Odvolatelka vsak v tejto súvislosti nerozvinula nijakú argumentáciu, ktorá by mohla spochybnit právne posúdenie, ktoré Vseobecný súd vyvodil, pokial ide o správne pripevnenie spornej pecate. 60. V dôsledku toho zastávam názor, ze druhá výhrada musí byt zamietnutá ako neprípustná. 61. Svojou tretou výhradou E.ON Energie tvrdí, ze Vseobecný súd poskytol nesprávne "odôvodnenie", kedze v bode 105 napadnutého rozsudku rozhodol, ze odvolatelka "dobre pozná význam [znakov ,VOID']", hoci nemala ani moznost, ani prílezitost spoznat osobitnú citlivost fólie spornej pecate, a z tohto dôvodu ani moznost a prílezitost overit jej konkrétne vlastnosti. 62. Táto výhrada je podla môjho názoru bezpredmetná. Smeruje totiz proti nadbytocnému dôvodu, a teda výhrady odvolatelky smerujúce proti tomuto tvrdeniu Vseobecného súdu by neviedli k zruseniu napadnutého rozsudku. ( [18]18 ) 63. V kazdom prípade tvrdenia uvádzané odvolatelkou podla môjho názoru nie sú vôbec relevantné. Na jednej strane odvolatelka nepreukázala, v com Vseobecný súd skutocne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia ci dokonca v rámci tohto posúdenia uviedol rozporuplné odôvodnenie. Na druhej strane treba toto tvrdenie Vseobecného súdu vnímat v kontexte, v ktorom sa nachádzalo. V bode 105 napadnutého rozsudku Vseobecný súd výslovne predpokladal situáciu, v rámci ktorej by odvolatelka zistila objavenie sa znakov "VOID" na spornej pecati. V takom prípade, ako spresnuje Vseobecný súd, "mozno sa domnievat, ze by okamzite vzniesla pripomienky, kedze dobre pozná význam takýchto znakov". Slovné spojenie sa tak velmi konkrétne týka situácie, ked by sa tieto znaky objavili na spornej pecati, a s tým spojenej reakcie odvolatelky, a teda vôbec neslo o otázku, ci odvolatelka poznala fyzické vlastnosti tejto pecate alebo jej citlivost na vonkajsie vplyvy. 64. Za týchto podmienok navrhujem, aby Súdny dvor tretiu výhradu zamietol ako nedôvodnú. 65. Vzhladom na vsetky tieto okolnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. D - O stvrtom odvolacom dôvode, zalozenom na nelogickosti odôvodnenia, pokial ide o posúdenie tvrdenia týkajúceho sa prekrocenia maximálnej dlzky uchovávania spornej pecate 66. Na podporu svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze zamietol tvrdenie, podla ktorého prekrocenie maximálnej dlzky uchovávania spornej pecate mohlo spôsobit objavenie sa nápisov "VOID" na tejto pecati. 1. Napadnutý rozsudok 67. V bodoch 199 az 234 napadnutého rozsudku Vseobecný súd overoval, ci odvolatelka preukázala existenciu okolností, ktoré by mohli ovplyvnit dôkaznú hodnotu dôkazov, na základe ktorých Komisia vyvodila záver o porusení pecate. Najmä v bodoch 202 a 203 tohto rozsudku Vseobecný súd preskúmal tvrdenie, podla ktorého bola spolahlivost bezpecnostnej fólie spornej pecate dotknutá prekrocením dlzky uchovávania tejto pecate. Rozhodol, ze odvolatelka nepredlozila nijaký dôkaz o prícinnej súvislosti medzi prekrocením dlzky uchovávania a objavením sa nápisov "VOID" na tejto pecati. Na podporu tohto tvrdenia Vseobecný súd konstatoval, ze tieto nápisy sa objavili iba na spornej pecati, hoci iné pecate pochádzajúce z tej istej série boli pouzité na ostatné dvere a nevykazovali takúto zvlástnost. V dôsledku toho tvrdenie odvolatelky zamietol. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 68. E.ON Energie v podstate spochybnuje tvrdenie uvedené v bode 203 napadnutého rozsudku, podla ktorého údajné prekrocenie maximálnej dlzky uchovávania spornej pecate nespôsobilo nápisy "VOID" prítomné na tejto pecati. 69. Podla odvolatelky toto posúdenie vykazuje nedostatok odôvodnenia, pretoze porusuje "zákony logiky". Vseobecný súd totiz takúto okolnost nemohol vylúcit z dôvodu, ze nápisy "VOID" sa objavili jedine na spornej pecati, zatial co na pecatiach pouzitých na ostatných dverách a pochádzajúcich z tej istej série sa nijaký z týchto nápisov neobjavil. Práve pre sériové výroby je charakteristické, ze osobitná vada vedie k poruchám iba pri ojedinelých výrobkoch. Okrem toho je nesporné, ze v tomto prípade sa iné pripevnenia pecatí nevykonali na dverách zlozených z protizvukových panelov a z rámu z eloxovaného hliníka. 70. Komisia sa domnieva, ze tento dôvod nie je prípustný, pretoze E.ON Energie kritizuje skutkové zistenie Vseobecného súdu, ktoré v dôsledku toho nemôze spochybnit v rámci odvolania. 3. Moje posúdenie 71. Myslím si, ze stvrtý odvolací dôvod nie je prípustný so zretelom na zásady, ktoré som uviedol v bodoch 26 a 27 týchto návrhov. 72. Odvolatelka totiz prostredníctvom tohto odvolacieho dôvodu, zalozeného na nedostatku odôvodnenia, v skutocnosti kritizuje zistenie Vseobecného súdu zalozené na skutkových okolnostiach, ktoré mu boli predlozené. Toto zistenie, uvedené v bode 203 napadnutého rozsudku, spadá pod skutkové posúdenie, ktoré v rámci odvolania nemôze byt prejednané, pretoze odvolatelka neuviedla nijaké skreslenie skutkových okolností, o ktoré sa Vseobecný súd opieral. E - O piatom odvolacom dôvode, zalozenom na pochybeniach pri vykonávaní dôkazov, na porusení zásady in dubio pro reo a rozporoch, pokial ide o posúdenie stavu spornej pecate 73. Odvolatelka svojím piatym odvolacím dôvodom kritizuje posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa stavu spornej pecate v den nasledujúci po inspekcii. 1. Napadnutý rozsudok 74. V bodoch 134 az 146 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci dôkazy uvádzané Komisiou v spornom rozhodnutí umoznili vyvodit záver, ze pecat bola porusená. Dospel k záveru, ze sa tak stalo vzhladom na stav spornej pecate ráno 30. mája 2006, ktorý je opísaný v zápisnici o porusení pecate a vo vyhláseniach inspektorov prítomných na mieste. V bodoch 147 az 156 tohto rozsudku Vseobecný súd dalej skúmal, ci okolnosti uvádzané odvolatelkou, teda skutocnost, ze nápisy "VOID" boli iba velmi slabo viditelné, a skutocnost, ze Komisia nesprávne vychádzala z fotografií spornej pecate, mohli spochybnit dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 75. Odvolatelka spochybnuje posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 146 napadnutého rozsudku, podla ktorého dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela, umoznujú vyvodit záver, ze sporná pecat bola odstránená z dverí miestnosti G.505 v noci z 29. na 30. mája 2006, a teda ze tieto dvere v tom case mohli byt otvorené najmä vzhladom na nápisy "VOID" na celom povrchu spornej pecate. Vseobecnému súdu predovsetkým vytýka, ze nepovazoval za relevantné tvrdenie, podla ktorého tieto nápisy na ráme dverí neboli zmazané a boli neporusené, co implikuje "nepravú pozitívnu reakciu". 76. Vseobecný súd v tejto súvislosti protirecí vlastným zisteniam. Na jednej strane v bode 137 napadnutého rozsudku konstatoval, ze je nemozné pripevnit spornú pecat na to isté miesto, kde bola prilepená predtým. Na druhej strane sa v bode 149 tohto rozsudku následne zdôraznilo, ze objavenie sa nápisov "VOID" znamená, ze sporná pecat bola porusená a samolepiaca páska premiestnená. Okrem toho Vseobecný súd protirecí výkladu Komisie, podla ktorého kazdé premiestnenie pecate musí spôsobit poskodenie písmen, a teda neporusená povaha znakov "VOID" preukazuje, ze premiestnenie pecate po jej odlepení mozno vylúcit. Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze tieto znaky sa môzu objavit na ráme dverí, pokial sa pecat neodlepila, iba v nadväznosti na "nepravú pozitívnu reakciu". V dôsledku toho sa tak mohlo stat v súlade so zásadou in dubio pro reo aj v prípade casti pecate prilepenej na panel dverí. 77. Napokon odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nevykonal dokazovanie v súvislosti so stavom nápisov "VOID" na ráme dverí. 78. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a predovsetkým usudzuje, ze E.ON Energie znovu spochybnuje skutkové zistenia, takze piaty odvolací dôvod je neprípustný. 3. Moje posúdenie 79. Tak ako Komisia, aj ja zastávam názor, ze piaty odvolací dôvod je neprípustný. 80. Na jednej strane z písomných vyjadrení odvolatelky, a najmä z mnozstva odkazov v jej zalobe a vo vyjadrení Komisie k zalobe, ktoré boli predlozené na prvom stupni, jasne vyplýva, ze v skutocnosti sa snazí iba o preskúmanie tvrdení, ktoré predlozila na Vseobecný súd, a k novému posúdeniu skutkových okolností. 81. Súdny dvor rozhodne, ze odvolanie nie je prípustné, pokial sa odvolatel obmedzuje len na opakovanie alebo doslovné uvedenie dôvodov a tvrdení uz uplatnených pred Vseobecným súdom a pokial nevysvetlí a neidentifikuje nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznacený jeho rozsudok. V takom prípade sa Súdny dvor domnieva, ze odvolanie je v skutocnosti návrhom umoznujúcim zalobcovi iba opätovne preskúmat zalobu podanú na Vseobecnom súde, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora. ( [19]19 ) Naopak, pokial odvolatel napáda výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Podla Súdneho dvora, ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, predmetné konanie by bolo ciastocne zbavené zmyslu. ( [20]20 ) 82. Hoci odvolatelka v prejednávanej veci v názve svojho piateho odvolacieho dôvodu identifikuje porusenie zásady in dubio pro reo, musím konstatovat, ze nevysvetluje toto nesprávne právne posúdenie, ktorým by malo byt poznacené posúdenie Vseobecného súdu, ani nespochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom. 83. Na druhej strane, pokial ide o vykonanie dodatocných dôkazov, ktoré mal Vseobecný súd nariadit, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze jedine Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veci, o ktorej rozhoduje. Dôkazný charakter týchto informácií patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností. Podla Súdneho dvora preto toto posúdenie nepodlieha jeho preskúmaniu v konaní o odvolaní, pokial úcastníci konania netvrdia skreslenie dôkazných prostriedkov predlozených Vseobecnému súdu alebo vecnú nesprávnost zistení, ktorá vyplýva z dokumentov zalozených v spise. ( [21]21 ) 84. Nijaký údaj predlozený v rámci odvolania vsak neumoznuje domnievat sa, ze to tak je v prejednávanej veci, pretoze záver, ktorý vyvodil Vseobecný súd v bode 146 napadnutého rozsudku, bol, zdôraznujem, dostatocne zalozený na posúdení rôznych dôkazov, ktoré mu predlozila Komisia, uvedených v bodoch 136 az 145 tohto rozsudku. Za týchto okolností sa domnievam, ze toto tvrdenie nie je prípustné, a v kazdom prípade sa mi nezdá dôvodné. 85. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor piaty odvolací dôvod zamietol ako neprípustný. F - O siestom odvolacom dôvode, zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, a najmä na porusení zásady proporcionality v rámci posúdenia závaznosti porusenia a výsky pokuty 86. Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate spochybnuje rozsah súdneho preskúmania, ktoré vykonal Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia výsky pokuty ulozenej na základe clánku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003. 1. Napadnutý rozsudok 87. V bodoch 276 az 283 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci Komisia dostatocne odôvodnila sporné rozhodnutie, pokial ide o kritériá, o ktoré sa opierala pri stanovení výsky pokuty ulozenej odvolatelke. 88. Na jednej strane zdôraznil, ze úvaha Komisie jasne a jednoznacne vyplýva zo sporného rozhodnutia. Toto rozhodnutie uvádza, ze výska pokuty závisela od závaznosti porusenia a od osobitných okolností veci. Okrem iného uvádza, ze porusenie pecate predstavuje závazné porusenie a pokuta musí mat odstrasujúci úcinok. Komisia dodala, ze v prejednávanej veci existovali podozrenia z porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých overenie jej mala inspekcia umoznit, a ze nezinventarizované dokumenty sa nachádzali v zapecatenej miestnosti. Spresnila, ze pri výpocte výsky pokuty zohladnila skutocnost, ze islo o prvý prípad uplatnenia clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, a skutocnost, ze odvolatelka bola informovaná o vysokých pokutách v prípade porusenia pecate vzhladom na jej význam na trhu a na právnych poradcov, ktorými bola obklopená. Komisia napokon výslovne zamietla tvrdenia odvolatelky uvádzané ako polahcujúce okolnosti. 89. Na druhej strane Vseobecný súd zdôraznil, ze pokial ide o clánok 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, Komisia neprijala usmernenia zavádzajúce metódu výpoctu, ktorú by bola povinná uplatnovat v rámci stanovovania pokút. 90. Na základe týchto okolností vyvodil záver, ze na rozdiel od toho, co tvrdila odvolatelka, Komisia nebola povinná vycíslit v absolútnej hodnote alebo percentuálne základnú sumu pokuty a prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, a v bode 284 napadnutého rozsudku rozhodol, ze sporné rozhodnutie bolo odôvodnené v súlade s poziadavkami stanovenými v clánku 296 ZFEÚ. 91. V bodoch 285 az 296 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dalej skúmal tvrdenia odvolatelky týkajúce sa primeranosti pokuty. 92. V bodoch 286 a 287 tohto rozsudku Vseobecný súd pripomenul relevantnú judikatúru týkajúcu sa dosahu zásady proporcionality v rámci stanovenia výsky pokuty. 93. Po prvé Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolatelky týkajúce sa pritazujúcich okolností, ktoré voci nej Komisia uplatnila. Usúdil totiz, ze Komisia voci nej neuplatnila nijakú pritazujúcu okolnost, kedze správne uviedla dôvody, pre ktoré bolo dotknuté porusenie obzvlást závazné. Prvý sa týkal úcelu pecatí a druhý potreby zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty. 94. Po druhé Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolatelky týkajúce sa polahcujúcich okolností, ktoré mala Komisia zohladnit pri výpocte výsky pokuty. 95. Konkrétne v bode 289 napadnutého rozsudku rozhodol, ze porusenie pecate z nedbanlivosti nepredstavuje polahcujúcu okolnost z dvoch dôvodov. Na jednej strane Komisia pripustila, ze ide "prinajmensom" o porusenie pecate z nedbanlivosti, a na druhej strane v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 môze byt porusenie spocívajúce v porusení pecate spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti. 96. Dalej v bode 291 napadnutého rozsudku Vseobecný súd posúdil ako irelevantnú skutocnost, ze nebolo mozné konstatovat, ze dokumenty boli zo zapecatenej miestnosti vynesené, a pripomenul, ze cielom pripevnenia pecate je práve zabránit akejkolvek manipulácii s dokumentmi umiestnenými v miestnosti pocas neprítomnosti kontrolného tímu Komisie. V tejto súvislosti Vseobecný súd zdôraznil, ze dokumenty uskladnené v miestnosti neboli zinventarizované najmä z dôvodu ich vysokého poctu, a teda kontrolný tím nemohol overit, ci uskladnené dokumenty chýbali. 97. Po tretie Vseobecný súd zdôraznil, ze Komisia zohladnila skutocnost, ze islo o prvý prípad uplatnenia clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003, ze odvolatelka mala odborných právnych poradcov, ze bola informovaná o následkoch porusenia pecate, ze zmena tohto nariadenia nastala pred viac ako tromi rokmi a ze v priestoroch skupiny, do ktorej patrí, uz boli pripevné iné pecate. 98. Vseobecný súd napokon v bode 294 napadnutého rozsudku konstatoval: "Po stvrté v rozpore s tvrdením zalobkyne pokutu vo výske 38 miliónov eur nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k poruseniu vzhladom na osobitne závaznú povahu porusenia pecate, na velkost zalobkyne a na potrebu zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, aby nemohlo byt pre podnik výhodné porusit pecat pripevnenú Komisiou v rámci inspekcií." 2. Tvrdenia úcastníkov konania 99. Svojím siestym odvolacím dôvodom E.ON Energie tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, a najmä porusil zásadu proporcionality, pretoze vo svojom posúdení závaznosti porusenia a výsky pokuty nezohladnil skutocnost, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz spôsobilý preukázat, ze dvere miestnosti boli skutocne otvorené alebo ze boli dokumenty ukradnuté. Ide vsak podla nej o rozhodujúce okolnosti, kedze cielom pripevnenia pecate, tak ako je uvedený v bode 291 napadnutého rozsudku, je zabránit akejkolvek manipulácii s dokumentmi umiestnenými v zapecatenej miestnosti. Dodáva, ze Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci mal v dôsledku toho znízit výsku pokuty. 100. Okrem toho Vseobecný súd z hladiska polahcujúcich okolností nezohladnil skutocnost, ze Komisia pouzila pecat, ktorej dlzka uchovávania bola prekrocená. Komisia je tým spoluzodpovedná za relatívne nejasnú situáciu, v ktorej sa strany ocitli, a uviedla odvolatelku do omylu, pokial ide o bezpecnostné opatrenia, ktoré sa mali prijat. Odvolatelka v tejto súvislosti analogicky uvádza rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia ( [22]22 ), v ktorom Súdny dvor v podstate rozhodol, ze porusenie nemôze byt zohladnené na úcely stanovenia výsky pokuty, kedze nemozno vylúcit, ze znenie oznámenia Komisie mohlo vyvolat dojem, ze takáto prax sa akceptuje ako zlucitelná s právom Únie. ( [23]23 ) 101. E.ON Energie napokon tvrdí, ze Vseobecný súd porusil pravidlá týkajúce sa vykonania dôkazov, ked odmietol nariadit vykonanie dokazovania v súvislosti s otvorením dverí miestnosti G.505. 102. Komisia spochybnuje tieto tvrdenia a navrhuje Súdnemu dvoru, aby siesty odvolací dôvod zamietol. 3. Moje posúdenie 103. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva ( [24]24 ) clánok 6 EDLP nebráni tomu, aby bolo úlohou Komisie sledovat, presetrovat a sankcionovat porusenia práva hospodárskej sútaze, pokial vydané rozhodnutie môze byt predmetom následnej kontroly súdneho orgánu, ktorý má neobmedzenú právomoc. 104. Podla Európskeho súdu pre ludské práva táto právomoc musí zahrnat "moznost z vecného aj právneho hladiska úplne zmenit prijaté rozhodnutie, vydané orgánom nizsieho stupna" ( [25]25 ). Inak povedané, súd musí mat moznost preskúmat vsetky skutkové a právne otázky týkajúce sa sporu, ktorý mu bol predlozený, a nesmie sa obmedzit na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. 105. Po prvé teda musí overit, ci správny orgán primerane pouzil svoje právomoci vzhladom na osobitné okolnosti veci. 106. Po druhé súd musí mat moznost preskúmat dôvodnost a primeranost výberu vykonaného orgánom a overit jeho technické posúdenia. 107. Po tretie preskúmanie týkajúce sa sankcie podla Európskeho súdu pre ludské práva znamená, ze súd detailne overí a zanalyzuje primeranost sankcie vo vztahu k spáchanému poruseniu, pricom zohladní relevantné parametre, vrátane primeranosti sankcie samotnej, a prípadne ju nahradí. ( [26]26 ) 108. Prísne dodrzanie súdneho preskúmania vykonaného Vseobecným súdom je teda základnou podmienkou na to, aby súcasné konanie, ktoré sa vyznacuje jednak trestnou povahou konania a pokút uvedených v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 ( [27]27 ) a jednak koncentráciou právomocí Komisie, bolo zlucitelné s poziadavkami clánku 6 EDLP a clánku 47 Charty. 109. V súlade s clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 ( [28]28 ) má Vseobecný súd neobmedzenú právomoc, pokial ide o pokuty stanovené Komisiou. 110. Táto právomoc, tak ako ju definoval Súdny dvor v rozsudku Groupe Danone/Komisia ( [29]29 ), mu umoznuje, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením. V dôsledku toho Vseobecný súd môze zmenit napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku pokuty, pokial mu je otázka jej výsky predlozená na posúdenie. Môze pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit ( [30]30 ), pricom nie je viazaný výpoctom Komisie ani metódami uvedenými v textoch "soft law", akými sú usmernenia. ( [31]31 ) Vseobecný súd teda musí vykonat vlastné posúdenie a v dôsledku toho môze uplatnit iný spôsob výpoctu, hoci by bol pre dotknutý podnik menej priaznivý. V tomto rozsudku tak Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd riadne vykonal svoju právomoc tým, ze zmenil spôsob uplatnenia koeficientu stanoveného usmerneniami v situácii, ked otázka legitimity uplatnenia takého koeficientu nebola na prvom stupni nastolená. 111. V tomto rámci je preto Vseobecný súd povinný zabezpecit dodrzanie zásady proporcionality, ktorá, pripomínam, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie v súcasnosti zakotvenú v clánku 49 ods. 3 Charty. 112. V súlade s tým, co pripomenul Vseobecný súd v bodoch 286 a 287 napadnutého rozsudku, zásada proporcionality vyzaduje, aby akty orgánov Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou. 113. V rámci konaní zavádzajúcich pravidlá hospodárskej sútaze to znamená, ze pokuta nesmie byt neprimeraná vzhladom na ciele, ktoré Komisia sleduje, a ze jej výska musí byt primeraná poruseniu, pricom porusenie musí byt posúdené "v celkových súvislostiach", najmä s prihliadnutím na jeho závaznost. Ako vsak Súdny dvor nedávno znovu pripomenul v uz citovanom rozsudku Tomra Systems a i./Komisia, závaznost porusenia sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom v tejto súvislosti poznamenal, ze neexistuje nijaký záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. ( [32]32 ) 114. Preskúmanie primeranosti pokuty teda zahrna zohladnenie vsetkých faktorov charakterizujúcich danú vec, akými sú správanie podniku a úloha, ktorú hrá pri zavádzaní protisútazného postupu, jeho velkost, hodnota dotknutých výrobkov, alebo aj zisk, ktorý mohol mat zo spáchaného porusenia, a zohladnenie ciela odstrasenia, ktorý sleduje, a rizík, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Európskej únie. 115. V dôsledku toho a najmä v rámci neobmedzenej právomoci pri preskúmaní implikuje, aby Vseobecný súd posúdil výsku pokuty nad rámec samotných právnych alebo skutkových otázok, ktoré spochybnuje dotknutý podnik. 116. Ak tieto zásady uplatním na posúdenie, ktoré vykonal Vseobecný súd, pokial ide o primeranost výsky pokuty ulozenej E.ON Energie, priklánam sa k názoru, ze Vseobecný súd svoju neobmedzenú právomoc nevykonal v celom rozsahu. 117. Domnievam sa totiz, ze Vseobecný súd sa nemohol uspokojit s tvrdením v bode 294 napadnutého rozsudku, ze "v rozpore s tvrdením zalobkyne pokutu vo výske 38 miliónov eur nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k poruseniu vzhladom na osobitne závaznú povahu porusenia pecate, na velkost zalobkyne a na potrebu zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty". 118. Hoci sa má tento bod zjavne vykladat v spojení s bodmi 288 az 293 tohto rozsudku, nic to nemení na skutocnosti, ze Vseobecný súd podla môjho názoru nekonal ako odvolací súd, ktorý skúma a znovu si osvojuje spis ex novo, ako to vyzaduje clánok 6 EDLP. 119. Po prvé sa domnievam, ze Vseobecný súd nevykonal posúdenie dostatocne nezávislé od posúdenia uskutocneného Komisiou. 120. V prejednávanom prípade islo o otázku, ci pokuta, ktorú Komisia stanovila na 38 miliónov eur, predstavovala spravodlivú sankciu za správanie vytýkané E.ON Energie. Umozní pokuta v takej výske úcinne potlacit protiprávne konanie odvolatelky spôsobom, ktorý nie je zanedbatelný a ktorý zostane dostatocne odstrasujúci? Mám pocit, ze v tomto bode si Vseobecný súd nevytvoril vlastný názor a spolahol sa iba na výsku stanovenú relatívne abstraktným spôsobom Komisiou. 121. Na jednej strane vo svojom posúdení uvedenom v bodoch 288 az 294 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal iba právne otázky spochybnené úcastníkmi konania, teda závaznost porusenia a zohladnenie niektorých polahcujúcich a pritazujúcich okolností pri výpocte pokuty. 122. Na druhej strane v styroch zo siestich bodov odôvodnenia, ktoré obsahujú jeho posúdenie, sa Vseobecný súd výslovne odvolal na posúdenie prijaté Komisiou v spornom rozhodnutí. Hoci je pravda, ze Komisia správne uviedla dôvody, pre ktoré porusenie spocívajúce v porusení pecate prestavovalo obzvlást závazné porusenie, a hoci je takisto pravda, ze Komisia bola v súlade s ustálenou judikatúrou oprávnená zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty a na tento úcel disponovala volnou úvahou na stanovenie výsky pokuty, neznamená to, ze súd Únie sa má v rámci svojho preskúmania spolahnút na spôsob, akým Komisia vykonala túto volnú úvahu, alebo na metodológiu, ktorú prípadne pouzila. 123. Po druhé sa mi zdá tazké posúdit primeranost výsky pokuty ulozenej odvolatelke bez spomenutia a preskúmania velkosti a celkových zdrojov E.ON Energie. 124. V bode 294 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd uvádza, ze "pokutu vo výske 38 miliónov eur nemozno povazovat za neprimeranú vo vztahu k poruseniu vzhladom na... velkost zalobkyne". Ani sporné rozhodnutie, ani napadnutý rozsudok vsak neuvádzajú obrat alebo základné imanie E.ON Energie. Bod 3 tohto rozsudku iba spresnuje, ze E.ON Energie je 100-percentná dcérska spolocnost E.ON AG (dalej len "E.ON"), a bod 282 tohto rozsudku uvádza, ze ide o jeden z najväcsích európskych podnikov v energetickom odvetví. 125. V prípade absencie týchto údajov je, samozrejme, mozné zovseobecnit obrat dosiahnutý E.ON Energie v roku 2005 na základe údajov uvedených v bode 113 sporného rozhodnutia. Komisia totiz uvádza, ze pokuta vo výske 38 miliónov eur zodpovedá 0,14 % obratu odvolatelky. Na tomto základe by teda obrat dosahoval výsku 27,142 miliardy eur. ( [33]33 ) Ak sa vsak odvoláme na výrocnú správu o cinnosti odvolatelky za rok 2005 ( [34]34 ), odvolatelka dosiahla obrat vo výske 23,246 miliardy eur, teda o 4 miliardy menej. Okrem toho E.ON Energie na pojednávaní potvrdila, ze v roku 2005 dosiahla rocný obrat vo výske 25 miliárd eur, teda o 2 miliardy menej. 126. Podla môjho názoru by takéto pochybnosti, pokial ide o obrat dosiahnutý E.ON Energie, nemali existovat - najmä nie v tomto stádiu konania a v rámci výpoctu pokuty výslovne zalozenej na obrate E.ON Energie. Vseobecný súd teda mal túto otázku objasnit bez spoliehania sa na jediný percentuálny, relatívne abstraktný podiel uvedený Komisiou v bode 113 sporného rozhodnutia. Na úcely posúdenia spravodlivej výsky pokuty je totiz nevyhnutné poznat a preskúmat financné údaje spolocnosti E.ON Energie. 127. Na jednej strane tieto údaje umoznujú posúdit výsku sankcie, ktorej sa E.ON Energie skutocne vystavila z dôvodu porusenia spocívajúceho v porusení pecate, co je faktor, ktorý sa musí zohladnit v rámci preskúmania primeranosti pokuty. Je teda zaujímavé zdôraznit, ze v súlade s clánkom 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 bola Komisia oprávnená ulozit odvolatelke pokutu az do výsky 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, co môze vzhladom na údaje, o ktoré Komisia oprela sporné rozhodnutie, predstavovat pokutu vyssiu ako 253 miliónov eur ( [35]35 ). Primeranú povahu výsky pokuty teda mohla potvrdit okolnost, ze táto pokuta bola stanovená na zjavne nizsej úrovni, ako je strop stanovený nariadením c. 1/2003. 128. Na druhej strane tieto údaje umoznujú posúdit výsku pokuty, ktorú by mohla zaplatit odvolatelka, ak by jej bola ulozená táto povinnost na základe protisútazných postupov, ktoré Komisia vysetrovala. Na základe clánku 23 ods. 2 prvého pododseku písm. a) a druhého pododseku nariadenia c. 1/2003 by mohla výska ulozenej pokuty dosiahnut az 10 % celkového obratu dosiahnutého E.ON Energie, teda 2,7 miliardy eur, pokial vychádzame z údajov Komisie. Táto okolnost podla môjho názoru poukazuje na znacnú výhodu, ktorú mohla E.ON Energie získat porusením pecate pripevnenej Komisiou a získaním uskladnených dokumentov. 129. Napokon práve na základe preskúmania velkosti a celkových príjmov E.ON Energie je mozné zaistit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, a to prostredníctvom zamýslaného úcinku na E.ON Energie, a zabezpecit, aby sankcia najmä z hladiska jej financných mozností nebola zanedbatelná. ( [36]36 ) 130. Po tretie posúdenie týkajúce sa primeranosti pokuty podla môjho názoru vyzaduje, aby sa zohladnila skutocnost, ze ide o porusenie spáchané z nedbanlivosti. Je pravda, ze Vseobecný súd v bode 289 napadnutého rozsudku zamietol túto okolnost z dôvodu, ze nepredstavuje polahcujúcu okolnost, a v dôsledku toho nebol povinný ju zohladnit vo svojom posúdení uvedenom v bode 294 tohto rozsudku. S jeho posúdením vsak nesúhlasím, pretoze uvádzané dôvody neopodstatnujú jeho záver. Skutocnost, ze Komisia pripustila, ze ide o porusenie spáchané "prinajmensom" z nedbanlivosti, a skutocnost, ze podla clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia c. 1/2003 porusenie pecate môze byt spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, sú tvrdenia týkajúce sa existencie porusenia, ktoré podla môjho názoru nepatria do rámca vymedzenia výsky pokuty. Kedze nedbanlivost predstavuje polahcujúcu okolnost podla usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených v prípade porusenia clánku 101 ZFEÚ ( [37]37 ), mozno si legitímne polozit otázku, ci v skutocnosti nie je relevantná na úcely výpoctu pokuty ulozenej v prípade porusenia pecate. 131. V dôsledku toho a pre vsetky tieto dôvody sa domnievam, ze Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc v rámci preskúmania primeranosti pokuty ulozenej Komisiou odvolatelke. 132. Z tohto dôvodu teda navrhujem, aby Súdny dvor siesty odvolací dôvod vyhlásil za dôvodný a zrusil napadnutý rozsudok. 133. V clánku 61 prvom odseku Statútu Súdneho dvora sa stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu. 134. V prejednávanej veci sa domnievam, ze Súdny dvor nemôze rozhodnút, pretoze posúdenie primeranosti výsky pokuty ulozenej E.ON Energie vyzaduje urcité skutkové overenia, najmä pokial ide o jej obrat, a zohladnenie vsetkých okolností skutkovej povahy súvisiacich s osobitnými okolnostami veci, ktorými nedisponujem. 135. Uvedené okolnosti ma vedú k tomu, aby som navrhol vrátit túto vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o primeranosti pokuty ulozenej odvolatelke, a rozhodnutie o trovách konania navrhol ponechat na neskôr. IV - Návrh 136. So zretelom na predchádzajúce úvahy Súdnemu dvoru navrhujem, aby vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia (T-141/08), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd Európskej únie nevykonal svoju neobmedzenú právomoc v rámci preskúmania primeranosti pokuty ulozenej Európskou komisiou spolocnosti E.ON Energie AG. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o primeranosti tejto pokuty. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [38]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [39]2 ) Dalej len "E.ON Energie". ( [40]3 ) [41]T-141/08, Zb. s. II-5761, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [42]4 ) Rozhodnutie o stanovení pokuty zalozenej na clánku 23 ods. 1 písm. e) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 za porusenie pecate - vec COMP/B-1/39.326 - E.ON Energie AG. Z tohto rozhodnutie bolo uverejnené zhrnutie ([43]Ú. v. EÚ C 240, 2008, s. 6, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [44]5 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([45]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [46]6 ) Komisia odvtedy prijala 24. mája 2011 nové rozhodnutie proti Suez Environnement Company SA (vec COMP/39.796 - Suez Environnement - breach of seal) [K(2011) 3640 v konecnom znení]. ( [47]7 ) Pokial ide o úplné zhrnutie okolností predchádzajúcich sporu, pozri body 3 az 31 napadnutého rozsudku. ( [48]8 ) Tento dohovor bol podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). ( [49]9 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [50]10 ) [51]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 17 a nasl. ( [52]11 ) Rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia (C-549/10 P, body 25 a 26, ako aj citovaná judikatúra). ( [53]12 ) Rozsudok z 8. júla 2004 ([54]T-44/00, Zb. s. II-2223, body 261 a 262). ( [55]13 ) Rozsudok z 8. júla 2004 ([56]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 342 a 343). ( [57]14 ) Dalej len "Charta". ( [58]15 ) Pozri najmä rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([59]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 108 a citovanú judikatúru), ako aj z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([60]C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 37 a citovanú judikatúru). ( [61]16 ) Rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný (bod 107 a citovaná judikatúra), ako aj z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia ([62]C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 41 a citovaná judikatúra). ( [63]17 ) Pozri najmä rozsudky JCB Service/Komisia, uz citovaný (bod 106 a citovanú judikatúru), ako aj SGL Carbon/Komisia, uz citovaný (bod 41 a citovanú judikatúru). ( [64]18 ) Pozri najmä uznesenie z 12. decembra 2006, Autosalone Ispra/Komisia (C-129/06 P, bod 17 a citovanú judikatúru). ( [65]19 ) Pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([66]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 51 a citovanú judikatúru). ( [67]20 ) Rozsudok PKK a KNK/Rada, uz citovaný (bod 32 a citovaná judikatúra). ( [68]21 ) Pozri najmä uznesenie Autosalone Ispra/Komisia, uz citované (bod 22 a citovanú judikatúru). ( [69]22 ) Rozsudok zo 16. decembra 1975 ([70]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663). ( [71]23 ) Bod 556. ( [72]24 ) Pozri rozsudky ESLP Schmautzer v. Rakúsko z 23. október 1995, séria A c. 328-A, § 36;Valico S.R.L. v. Taliansko z 10. januára 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-III, s. 20 a citovanú judikatúru, ako aj A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko z 27. septembra 2011, § 58 a 59 a citovanú judikatúru. ( [73]25 ) Pozri uz citované rozsudky ESLP Schmautzer v. Rakúsko (§ 36), Valico S.R.L. v. Taliansko (s. 21) a A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko (§ 59). ( [74]26 ) Pozri rozsudok ESLP A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko, uz citovaný (§ 64 az 67). ( [75]27 ) Pozri v tejto súvislosti body 41 az 45 mojich návrhov v spojených veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudku z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([76]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239). Pokial ide o judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, pozri na záver rozsudok ESLP A. Menarini Diagnostics S.R.L. v. Taliansko, uz citovaný, v ktorom tento súd vzhladom na kritériá vyvodené v jeho rozsudku Engel a i. v. Holandsko z 8. júna 1976, séria A c. 22 (§ 82 a 83), rozhodol, ze pokuta vo výske 6 miliónov eur ulozená podniku za protisútazné postupy má trestnú povahu, a teda sa má uplatnovat trestnoprávna cast clánku 6 ods. 1 EDLP (§ 44). ( [77]28 ) Pozri tiez clánok 3 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 88/591/ESUO, EHS, Euratom z 24. októbra 1988 o zriadení Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev ([78]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 181), zmeneného a doplneného rozhodnutím Rady 93/350/Euratom, ESUO, EHS z 8. júna 1993 ([79]Ú. v. ES L 144, s. 21; Mim. vyd. 01/001, s. 244). ( [80]29 ) Rozsudok z 8. februára 2007 ([81]C-3/06, Zb. s. I-1331. ( [82]30 ) Body 61 a 62, ako aj citovaná judikatúra. ( [83]31 ) Pozri najmä rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia ([84]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 266 a citovanú judikatúru). ( [85]32 ) Bod 107 a citovaná judikatúra. ( [86]33 ) Pokial ide o E.ON, jej základné imanie je 126,562 miliardy eur a objem predaja vo výske 56,399 miliardy eur (pozri výrocnú správu o cinnosti za rok 2005, dostupnú na internetovej stránke E.ON http://www.eon.com). ( [87]34 ) Táto správa je takisto prístupná na internetovej stránke E.ON. ( [88]35 ) Tento údaj potvrdila E.ON Energie na pojednávaní. ( [89]36 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([90]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 104). ( [91]37 ) Pozri bod 29 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([92]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). References 1. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#t-ECR_62011CC0089_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0001 39. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0002 40. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0003 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 42. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0004 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:240:TOC 44. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0005 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 46. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0006 47. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0007 48. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0008 49. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0009 50. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0010 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 52. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0011 53. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0012 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0013 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 57. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0014 58. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0015 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0016 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0328&locale=SK 63. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0017 64. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0018 65. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0019 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0020 68. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0021 69. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0022 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 71. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0023 72. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0024 73. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0025 74. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0026 75. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0027 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 77. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0028 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:319:TOC 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:144:TOC 80. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0029 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0030 83. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0031 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0032 86. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0033 87. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0034 88. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0035 89. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0036 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXX5LbmAk/L94049-9443TMP.html#c-ECR_62011CC0089_SK_01-E0037 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC