NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 6. septembra 2012 ( [1]1 ) Vec C-73/11 P Frucona Kosice, a.s., proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Státna pomoc -- Clánok 87 ods. 1 ES -- Pojem státna pomoc -- Kritérium trhovo konajúceho súkromného veritela -- Ciastocné odpustenie danového dlhu v rámci vyrovnacieho konania -- Posúdenie výhod a nevýhod vyrovnacieho konania a konkurzného konania -- Nejasnosti a dlzka trvania konkurzného konania -- Správanie slovenských danových úradov voci podniku Frucona Kosice" I - Úvod 1. Prejednávané odvolanie umoznuje Súdnemu dvoru, aby v dôlezitom bode rozvinul svoju judikatúru týkajúcu sa práva státnej pomoci. Platí, ze na základe uplatnenia kritéria súkromného veritela sa posudzuje, ci sú urcité platobné úlavy alebo dokonca úplné vzdanie sa nároku zo strany verejných orgánov voci podniku z pohladu práva hospodárskej sútaze neutrálne alebo ci predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ ( [2]2 )). Na rozdiel od príbuzného kritéria súkromného investora ( [3]3 ) kritérium súkromného veritela doteraz v judikatúre nezohrávalo ziadnu úlohu. Rovnako neurcité, dokonca "záhadné" ( [4]4 ), aj zostalo. 2. V prejednávanej veci sa problematika súkromného veritela vyskytuje v kontexte insolvencno-právneho vyrovnacieho konania, v rámci ktorého sa slovenský danový úrad v roku 2004 vzdal voci podniku Frucona Kosice, a.s., (dalej tiez ako "odvolatelka") 65 % nárokov na spotrebnú dan. So súhlasom Vseobecného súdu Európskej únie posúdila Európska komisia toto vzdanie sa ako státnu pomoc, pretoze podla jej posúdenia by pohladávky slovenských danových úradov v prípade úpadku spolocnosti Frucona mohli byt uspokojené vyssou percentuálnou sadzbou ako v rámci daného vyrovnacieho konania. Naopak, spolocnost Frucona zastáva jednoznacne názor, ze percentuálna sadzba uspokojenia, ktorú mohli predpokladat slovenské danové úrady, by v konkurznom alebo v danovom exekucnom konaní neprevysovala, v kazdom prípade nie zjavne, podiel 35 % dohodnutý vo vyrovnacom konaní. 3. V tejto súvislosti sa úcastníci konania sporia najmä o pomerne nejasnej formulácii, ktorou Súdny dvor v roku 1999 v rozsudku DMT ( [5]5 ) opísal kritérium súkromného veritela. Podla neho sa platobná úlava poskytnutá verejným orgánom musí povazovat za státnu pomoc vzdy vtedy, ked by zvýhodnený podnik v porovnatelnej situácii zrejme nezískal z toho vyplývajúcu ekonomickú výhodu od súkromného veritela. Ako ukazuje tento právny spor, objasnenie tejto judikatúry sa zdá byt nevyhnutné. II - Okolnosti právneho sporu 4. Frucona je obchodná spolocnost slovenského práva so sídlom v Kosiciach (Slovensko). Spociatku pôsobila jednak v oblasti výroby liehu a liehovín a jednak v oblasti výroby potravín, ako je konzervované ovocie, zelenina a dzúsy, ako aj v oblasti výroby sýtených a nesýtených nápojov. Po tom, co jej 6. marca 2004 bolo odobraté povolenie na výrobu a spracovanie alkoholických nápojov a liehovín pre nezaplatenie spotrebnej dane, nadalej uvádzala na trh liehoviny vyrobené iným podnikom. A - Vnútrostátne správne a súdne konanie 5. Ked Frucona nebola schopná uhradit spotrebné dane splatné v roku 2004, nastalo jej predlzenie v zmysle slovenského zákona o konkurze a vyrovnaní. V nadväznosti na to podala Frucona 8. marca 2004 na Krajskom súde v Kosiciach návrh na vyhlásenie vyrovnacieho konania. Návrh na vyrovnanie podniku stanovoval celkovú sumu dlhov vo výske 644,6 milióna SKK a smeroval k tomu, aby sa vsetkým veritelom, ktorí nemajú prednostné pohladávky, ako aj niektorým prednostným veritelom, vyplatilo 35 % z dlzným súm. Prevaznú väcsinu týchto dlhov spolocnosti Frucona tvorili spotrebné dane, ktoré sa mali uhradit danovým úradom. 6. Este pred potvrdením vyrovnania Krajským súdom v Kosiciach predlozila spolocnost Frucona miestnemu danovému úradu viaceré správy audítorov, aby mohol posúdit, ci je pre neho najvýhodnejsie vyrovnanie, konkurzné konanie alebo danové exekucné konanie. Dna 21. júna 2004 vykonal slovenský danový úrad okrem toho v priestoroch spolocnosti Frucona danovú kontrolu na úcely zistenia likvidných prostriedkov podniku. 7. Hoci slovenská generálna riaditelka sekcie daní vyzvala príslusný miestny danový úrad, aby návrh na vyrovnanie spolocnosti Frucona odmietol, pretoze bol pre Slovenskú republiku nevýhodný, miestny danový úrad návrh na vyrovnanie odsúhlasil 9. júla 2004. Uznesením zo 14. júla 2004 Krajský súd v Kosiciach potvrdil vyrovnanie, ktoré predpokladalo, ze pohladávky slovenského danového úradu budú uspokojené do výsky 35 %, co zodpovedalo sume vo výske 224,3 milióna SKK. 8. Riaditel miestneho danového úradu bol 14. júla 2004 odvolaný a nahradený. Neskôr bol tiez obzalovaný z podvodu a sprenevery, ale bol oslobodený spod vsetkých bodov obzaloby. 9. Dna 20. októbra 2004 oznámil miestny danový úrad spolocnosti Frucona, ze okolnosti vyrovnania predstavujú nepriamu státnu pomoc, ktorá podlieha schváleniu Komisiou. 10. Najvyssí súd Slovenskej republiky zamietol rozsudkom z 25. októbra 2004 odvolanie miestneho danového úradu podané v auguste proti uzneseniu Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004 o potvrdení vyrovnania a vyhlásil uznesenie za právoplatné, ako aj vykonatelné od 23. júla 2004. 11. V súlade s vyrovnaním uhradila spolocnost Frucona 17. decembra 2004 miestnemu danovému úrad sumu vo výske 224,3 milióna SKK, co zodpovedalo 35 % celkovej sumy jej danových dlhov. 12. Na základe dovolania Najvyssí súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. apríla 2006 ciastocne zrusil uznesenie Krajského súdu v Kosiciach zo 14. júla 2004. Následne Krajský súd v Kosiciach stanovil uznesením z 18. augusta 2006 danové dlhy spolocnosti Frucona voci miestnemu danovému úradu na 640,4 milióna SKK, takze 35%-ný podiel teraz zodpovedal sume 224,1 milióna SKK. B - Správne konanie pred Európskou komisiou 13. Európska komisia sa prejednávaným prípadom zaoberala na základe staznosti, ktorá jej bola dorucená 15. októbra 2004. Dna 5. júla 2005 zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [6]6 ) Toto konanie bolo ukoncené rozhodnutím 2007/254/ES zo 7. júna 2006 ( [7]7 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"), kde v clánku 1 Komisia konstatovala, ze spolocnosti Frucona bola vyrovnaním poskytnutá státna pomoc vo výske 416515990 SKK, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom. V clánku 2 toho istého rozhodnutia bola Slovenská republika zaviazaná prijat vsetky opatrenia potrebné na bezodkladné vymáhanie danej pomoci od príjemcu spät spolu s úrokmi. C - Prvostupnové konanie pred Vseobecným súdom Európskej únie 14. Spolocnost Frucona napadla sporné rozhodnutie 12. januára 2007 na Vseobecnom súde zalobou o neplatnost podla clánku 230 ods. 4 ES. Uznesením z 11. októbra 2007 Vseobecný súd vyhovel návrhu na vstup spolocnosti St. Nicolaus-trade a. s. ako vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie v zmysle clánku 116 ods. 6 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 15. Zaloba o neplatnost spolocnosti Frucona bola v prvostupnovom konaní neúspesná. Rozsudkom zo 7. decembra 2010 ( [8]8 ) (dalej len "napadnutý rozsudok") Vseobecný súd zamietol túto zalobu a zaviazal spolocnost Frucona na úhradu trov konania. III - Odvolacie konanie pred Súdnym dvorom 16. Proti rozsudku Vseobecného súdu sa spolocnost Frucona bráni prejednávaným odvolaním, ktoré písomne podala do Kancelárie Súdneho dvora 17. februára 2011. 17. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 7. decembra 2010 vo veci T-11/07 v rozsahu, v akom sa týka stvrtého a siesteho zalobného dôvodu zaloby predlozenej Vseobecnému súdu odvolatelkou, -- prijal tieto zalobné dôvody ako dôvodné, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o piatom, siestom, siedmom, ôsmom a deviatom zalobnom dôvode predlozenom odvolatelkou v rozsahu, v akom sa týkajú danového exekucného konania, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania odvolatelky. 18. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 19. Spolocnost St. Nicolaus-trade ako dalsí úcastník konania okrem toho navrhuje odvolanie zamietnut, potvrdit napadnutý rozsudok a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. 20. Odvolanie bolo predmetom písomného konania pred Súdnym dvorom aj pojednávania, ktoré sa konalo 5. júla 2012. IV - Posúdenie 21. Spolocnost Frucona vo svojom odvolaní neuvádza vsetky oblasti, ktoré boli predmetom konania na prvom stupni. Naopak, odvolatelka namieta speciálne voci bodom 88 az 168, ako aj voci bodu 212 napadnutého rozsudku, pricom sa opiera o dva odvolacie dôvody. Po prvé Vseobecný súd pri preskúmaní uplatnenia kritéria súkromného veritela Komisiou nepouzil správny právny základ (pozri v tejto súvislosti aj cast A). Po druhé sa Vseobecný súd neprípustným spôsobom pokúsil nahradit argumentáciu Komisie týkajúcu sa uplatnenia kritéria súkromného veritela svojou vlastnou argumentáciou a/alebo zjavne nesprávne posúdil existujúce dôkazy relevantné pre toto kritérium, cím skreslil jasný význam dôkazov (pozri v tejto súvislosti cast B nizsie). A - Prvý odvolací dôvod: právne poziadavky na uplatnenie kritéria súkromného veritela 22. Prvý odvolací dôvod sa týka právnych poziadaviek na uplatnenie kritéria súkromného veritela. Spolocnost Frucona vytýka Vseobecnému súdu, ze pri preskúmaní uplatnenia tohto kritéria Komisiou nepouzil správny právny základ. V tejto súvislosti odvolatelka napáda jednak body 89 az 92 a jednak body 106 az 121 napadnutého rozsudku; okrem toho napáda aj body 139 az 142 tohto rozsudku. 1. Prípustnost 23. Komisia vyjadruje z dvojakého hladiska pochybnosti o prípustnosti tvrdení spolocnosti Frucona v rámci tohto prvého odvolacieho dôvodu. 24. V prvom rade Komisia kritizuje, ze odvolanie obsahuje na niektorých miestach odkazy na zalobu spolocnosti Frucona z prvostupnového konania. Takáto technika odkazov nesplna poziadavky clánku 112 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 25. V tejto súvislosti je potrebné podotknút, ze odvolanie podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora a clánkom 112 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí presne oznacit právne argumenty, ktoré odôvodnujú návrh na zrusenie prvostupnového rozsudku ( [9]9 ). V skutocnosti pausálny odkaz na iné písomné podania napriek tomu, ze sú ako v tomto prípade prílohou odvolania, tieto poziadavky nesplna. ( [10]10 ) 26. V prejednávanej veci vsak spolocnost Frucona neodkázala pausálne na svoje námietky a argumenty uvedené v prvej instancii. Naopak, odvolatelka spomenula specifické aspekty svojich prvostupnových tvrdení v hlavnom texte svojho odvolania a tie dostatocne jasne opísala. Len na preukázanie správnosti svojich úvah potom poukázala na relevantné casti svojej prvostupnovej zaloby. 27. Preto takáto kritika zo strany Komisie nie je dôvodná. 28. Okrem toho Komisia spochybnuje prípustnost tých castí odvolania, v ktorých spolocnost Frucona uvádza úvahy o význame miestnych znaleckých posudkov o podieloch uspokojenia predpokladaných v konkurznom konaní. ( [11]11 ) Komisia poukazuje na to, ze táto cast sa nachádza bez akýchkolvek súvislostí na konci úvah spolocnosti Frucona týkajúcich sa prvého odvolacieho dôvodu, najmä za súhrnne sformulovaným návrhom spolocnosti Frucona ( [12]12 ), takze jej význam je v rámci preskúmania prvostupnového rozsudku nejasný. 29. Aj toto tvrdenie Komisie je nedôvodné. Je to z dôvodu, ze kazdá zmluvná strana má právo slobodne rozhodnút o tom, akú struktúru budú mat jej písomné úvahy adresované Súdnemu dvoru. Síce sa nezdá obzvlást zmysluplné uviest v písomnom podaní po "Zhrnutí" ("Conclusion") odvolacieho dôvodu dalsie úvahy obsahovej povahy. To vsak v ziadnom prípade nie je otázkou prípustnosti, ale len otázkou úcelnosti, ktorej posúdenie je vecou kazdého samotného úcastníka konania. Problém prípustnosti sa v kazdom prípade vynorí vtedy, ked medzi tvrdením úcastníka konania a jeho odvolacími dôvodmi neexistuje ziadna zretelná súvislost, takze sa Súdny dvor a iní úcastníci konania nemôzu k nemu zmysluplne vyjadrit. V prejednávanej veci vsak Frucona na viacerých miestach svojho písomného odvolania dostatocne jasne uviedla, ze vytýka Vseobecnému súdu, ze v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného veritela nevenoval potrebnú pozornost významu znaleckých posudkov. Nezdá sa, ze by úcastníci konania mali nejaké tazkosti vyjadrit sa k tomuto tvrdeniu. 30. Vcelku preto neexistujú nijaké pochybnosti o prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu. 2. Dôvodnost 31. Odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd nesprávne potvrdil existenciu státnej pomoci. ( [13]13 ) Vseobecný súd jednak na zaciatku svojho preskúmania nesprávne interpretoval relevantnú judikatúru týkajúcu sa kritéria súkromného investora a jednak nesprávne uplatnil test súkromného veritela. a) O námietke, ze Vseobecný súd nesprávne interpretoval relevantnú judikatúru 32. Tým, ze spolocnost Frucona Vseobecnému súdu vytýka, ze nezacal svoje preskúmanie správnou interpretáciou relevantnej judikatúry týkajúcej sa kritéria súkromného veritela, v konecnom dôsledku namieta voci nedostatocnému odôvodneniu napadnutého rozsudku. 33. Táto výhrada pri blizsej analýze neobstojí. 34. Povinnost riadneho odôvodnenia prvostupnových rozsudkov vyplýva z clánku 36 v spojení s clánkom 53 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora. Podla ustálenej judikatúry musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a aby Súdny dvor mohol vykonat svoje preskúmanie. ( [14]14 ) 35. Samozrejme, ze by bolo nápomocné, ak by Vseobecný súd na zaciatku svojich úvah týkajúcich sa urcitého zalobného dôvodu uviedol relevantnú judikatúru a prípadne by vykonal jej rozbor. To je vsak v konecnom dôsledku otázka úcelnosti, na ktorej posúdenie sa Vseobecnému súdu musí priznat siroká miera volnej úvahy. 36. V súvislosti s povinnostou odôvodnenia je v konecnom dôsledku podstatné len to, ci je napadnutý rozsudok zrozumitelne skoncipovaný, ci pokrýva vsetky zalobné dôvody uvedené zalobkynou ( [15]15 ) a ci sú dôvody rozhodnutia Vseobecného súdu dostatocne zretelné, a to bez ohladu na to, ci a akým spôsobom sa Vseobecný súd pritom výslovne odvoláva na skorsiu judikatúru. 37. Vsetky tieto poziadavky napadnutý rozsudok splna úplne a v plnom rozsahu, co sa v neposlednom rade prejavuje aj v tom, ze spolocnost Frucona bola schopná konkrétne a detailne uviest právne chyby, ktoré podla jej názoru tento rozsudok má. 38. V skutocnosti spolocnosti Frucona totiz menej vadí odôvodnenie napadnutého rozsudku ako jeho obsah. Jeho správnostou sa budem blizsie zaoberat v dalsej casti. b) O námietke obsahovo nesprávnej interpretácie a nesprávneho uplatnenia testu súkromného veritela 39. Odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd v prejednávanom prípade obsahovo nesprávne interpretoval test súkromného veritela a okrem toho ho aj nesprávne uplatnil. Podla jej názoru Vseobecný súd nesprávne predpokladal, ze vzdaním sa pohladávok miestneho slovenského danového úradu bola spolocnosti Frucona poskytnutá státna pomoc. ( [16]16 ) i) Obsah testu súkromného veritela 40. V prvom rade spolocnost Frucona tvrdí, ze opatrenie verejného orgánu, akým je sporné vzdanie sa pohladávok miestneho slovenského danového úradu, by sa mohlo kvalifikovat ako státna pomoc len vtedy, ak by z neho vyplývajúca výhoda pre dotknutý podnik bola "zjavne stedrejsia" ( [17]17 ) ako tá, ktorú by za porovnatelných okolností poskytol súkromný veritel. Odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd sa právne nesprávne obmedzil len na preskúmanie, ci bol výtazok danovej správy Slovenskej republiky z vyrovnania "vyssí" ako výtazok, ktorý mohla dosiahnut z konkurzného konania alebo danového exekucného konania ( [18]18 ), a ci by bolo konkurzné konanie "výhodnejsie" ako vyrovnacie konanie ( [19]19 ), namiesto toho, aby hladal "zjavnú výhodu". 41. Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle Zmlúv predpokladá, ze budú splnené vsetky styri kumulatívne podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ). Po prvé musí íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí mat jeho príjemca z tohto opatrenia výhodu a po stvrté musí toto opatrenie narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [20]20 ) 42. Skutocnost, ze danové opatrenia môzu vyvolat delikátne problémy v súvislosti s právom státnej pomoci, sa v minulosti uz viackrát preukázala v rôznych súvislostiach ( [21]21 ) a potvrdzuje sa aj v prejednávanej veci. 43. V tomto prípade je sporné, ci spolocnost Frucona získala na základe vzdania sa 65 % svojich nárokov na spotrebné dane v rámci vyrovnacieho konania výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. To závisí od toho, ci zvýhodnený podnik týmto spôsobom získal ekonomickú výhodu, ktorú by nezískal za normálnych trhových podmienok. ( [22]22 ) 44. Rozhodujúce pre posúdenie tejto otázky je porovnanie so súkromným veritelom, ktorý sa pokúsa vymôct sumy, ktoré mu dlzí jeho dlzník. ( [23]23 ) Takýto súkromný veritel, ak sa správa trhovo, dbá na to, aby maximalizoval svoj zisk a minimalizoval svoje straty. Z toho vyplýva, ze poskytne zvýhodnenému podniku úlavy v súvislosti s pokrytím svojich dlhov len vtedy, ak a pokial sa mu to z ekonomického hladiska javí ako výhodné alebo prinajmensom akceptovatelné. 45. Súdny dvor zaujal podrobnejsie stanovisko ku kritériu súkromného veritela najmä v rozsudku DMT. Vo výroku tohto rozsudku konstatoval, ze platobné úlavy na dávkach sociálneho zabezpecenia, ktoré poskytne podniku institúcia poverená ich výberom na základe svojej volnej úvahy, predstavujú státnu pomoc, ak by podnik v súvislosti s významom ekonomickej výhody, ktorú tým získal, takéto úlavy zrejme nezískal od súkromného veritela, ktorý by sa voci nemu nachádzal v takej istej situácii ako institúcia poverená ich výberom. ( [24]24 ) 46. Pouzitie príslovky "zrejme" odvtedy spôsobuje zmätok. Tento zmätok sa zväcsuje tým, ze Súdny dvor túto formuláciu pouzíva na inom mieste odôvodnenia rozsudku DMT v mierne zmenenej forme: podla nej sa na to, aby sa mohla predpokladat existencia státnej pomoci, vyzaduje, aby platobné úlavy poskytnuté zvýhodnenému podniku boli "zjavne väcsie" ako tie, ktoré by poskytol tomuto podniku súkromný veritel. ( [25]25 ) 47. V dalsej casti vysvetlím, ze pojem "zrejme" v zmysle rozsudku DMT nezavádza do testu súkromného veritela kvantitatívny prvok a ani sa nesmie chápat v zmysle urcitého priestoru volnej úvahy pre vnútrostátne orgány poskytujúce pomoc. Naopak, pojem "zrejme" poukazuje - treba pripustit zavádzajúco - na mierku pri posudzovaní, ktorú majú pouzit vnútrostátne súdy ako aj Komisia ako orgán kontroly hospodárskej sútaze pri realizácii testu súkromného veritela. - Nie kvantitatívny prvok 48. Pri prednostnom pozorovaní by mohlo pouzitie výrazu "zrejmý" alebo "zjavný" v rozsudku DMT ( [26]26 ) zvádzat k záveru, ze ide o kvantitatívny prvok, pricom o státnu pomoc ide len vtedy, ak je výhoda získaná zvýhodneným podnikom podla svojej hodnoty alebo rozsahu "zjavne stedrejsia" ako tá, ktorú by v porovnatelnej situácii poskytol súkromný veritel. ( [27]27 ) 49. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa vsak vsetci úcastníci konania zhodli na tom, ze pouzitie príslovky "zrejmý" v rozsudku DMT nezavádza do kritéria súkromného veritela ziaden kvantitatívny prvok a najmä nesmie byt nesprávne chápané ako poukázanie na minimálny rozdiel medzi výhodou poskytnutou verejným orgánom a výhodou, ktorú mozno ocakávat od súkromného veritela. 50. V skutocnosti nie je vecou súdov Únie, aby doplnili pojem státna pomoc uvedený v clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ) prostredníctvom sudcovskej tvorby práva o prah citlivosti, ktorý nebol stanovený zákonodarcom. Tým by sa Súdny dvor vystavil riziku výhrady, ze sa miesa do úloh zákonodarcu Únie, ktorý má podla clánku 89 ES (clánok 109 ZFEÚ) výlucné právo, aby prostredníctvom vykonávacích nariadení udelil výnimky pre urcité skupiny pomoci, ako tomu je v prípade pomoci de minimis. ( [28]28 ) Nejasný by bol aj vztah tejto písomnej právnej úpravy o pomoci de minimis k eventuálnemu nepísaného prahu citlivosti podla sudcovského práva. Okrem toho by nepísaný prah citlivosti spôsobil znacnú právnu neistotu. Spôsob a rozsah zvýhodnenia môzu byt preto pri uplatnení kritéria súkromného veritela zohladnené nanajvýs ako indície pri celkovom posúdení vsetkých okolností konkrétneho prípadu. ( [29]29 ) 51. Vseobecný súd preto v prejednávanej veci celkom správne vychádzal z toho, ze výhoda v zmysle práva státnej pomoci môze existovat aj vtedy, ked sú císla vypocítané v rámci testu súkromného veritela velmi podobné. ( [30]30 ) Samotná okolnost, ze v tomto prípade sa minimálny výtazok predpokladaný pri konkurznom konaní pre miestny danový úrad vo výske 225,5 milióna SKK odhadol len nepatrne vyssie ( [31]31 ) ako suma skutocne zaplatená v rámci vyrovnania vo výske 224,3 milióna SKK ( [32]32 ), automaticky nevylucuje, ze spolocnost Frucona predsa len od verejného orgánu získala ekonomickú výhodu, ktorú by za porovnatelných okolností zrejme nezískala od súkromného veritela. - Nijaký priestor volnej úvahy pre vnútrostátne orgány 52. Zdá sa, ze spolocnost Frucona chápe pouzitie pojmu "zrejmý" v rozsudku DMT ( [33]33 ) ako výraz urcitého druhu priestoru volnej úvahy, ktorý má podla vsetkého patrit vnútrostátnym orgánom. V zmysle toho zdôraznuje "rozsah" mozností postupu, ktoré má za normálnych okolností trhovo sa správajúci veritel voci svojim dlzníkom. Pokial sa verejný veritel nerozhodne pre moznost postupu, ktorá sa nachádza mimo tohto rozsahu, nemozno podla názoru spolocnosti Frucona hovorit o výhode v zmysle práva státnej pomoci. Podla názoru spolocnosti Frucona môze íst o výhodu v zmysle práva státnej pomoci len vtedy, ked verejný veritel prijme opatrenie, pre ktoré by sa rozumný súkromný veritel zjavne nerozhodol. 53. Aj tento pohlad je vsak nesprávny. Podla vsetkého Súdny dvor v oblasti státnej pomoci nikdy neuznal nejaký priestor volnej úvahy, v rámci ktorého by opatrenia orgánov clenských státov podliehali len obmedzenej kontrole zo strany Komisie alebo vnútrostátnych súdov v súvislosti s pravidlami hospodárskej sútaze obsiahnutými v Zmluvách. 54. Naopak, clánky 87 ES a 88 ES (teraz clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ) stanovujú rozsiahlu kontrolu státnej pomoci zo strany Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze EÚ. Ked majú vnútrostátne orgány pochybnosti o tom, ci sa na nimi iniciované opatrenia voci podniku vztahuje zákaz státnej pomoci, majú moznost z opatrnosti tieto opatrenia oznámit Komisii. 55. Uznanie priestoru volnej úvahy pre pocetné verejné orgány, ktoré poskytujú na vnútrostátnej, regionálnej a miestnej úrovni v Európskej únii státnu pomoc, by viedlo k zrejmému zmierneniu zákazu státnej pomoci zakotvenému v clánku 87 ods. 1 ES (clánok 107 ods. 1 ZFEÚ), ktorý predstavuje základnú zásadu práva Únie s podstatným významom pre fungovanie spolocného trhu. Existovalo by vázne riziko, ze by sa oslabila efektívnost dohladu nad státnou pomocou, ktorý vykonáva Komisia, a ze by to malo negatívny dosah na jednotný výklad a uplatnenie európskych pravidiel hospodárskej sútaze. Základný ciel jednotných podmienok hospodárskej sútaze pre vsetky podniky aktívne na spolocnom trhu ("level playing field") ( [34]34 ) by bol týmto spôsobom vázne spochybnený. 56. Bez ohladu na to je potrebné si uvedomit, ze kritérium súkromného veritela a kritérium súkromného investora spolu úzko súvisia. Obe kritériá informujú o tom, ci by podnik mohol získat ekonomickú výhodu, ktorú mu poskytol verejný orgán, aj za normálnych trhových podmienok. V konecnom dôsledku predstavujú obe kritériá dve strany tej istej mince. V súlade s tým by mal Súdny dvor pri ich výklade a uplatnení dodrziavat koherentnost a mysliet na to, ze podla vsetkého kritérium súkromného investora doteraz este nikdy neoslabil uznaním priestoru volnej úvahy pre clenský stát. - Priestor volnej úvahy pre Komisiu a vnútrostátne súdy 57. V skutocnosti Súdny dvor v rozsudku DMT pouzitím príslovky "zrejmý" len - dost nejasne - poukázal na to, ako sa musí uznat priestor volnej úvahy, ktorý vyuzíva Komisia a vnútrostátne súdy ( [35]35 ), ked prostredníctvom uplatnenia kritéria súkromného veritela pri opatreniach verejných orgánov kontrolujú, ci ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ). 58. Kritérium súkromného veritela slúzi, tak ako aj s ním velmi úzko súvisiace kritérium súkromného investora, na urcenie, ci by zvýhodnený podnik, získal tú istú výhodu, ktorá sa mu poskytla zo státnych prostriedkov, za normálnych trhových podmienok od súkromnej osoby. ( [36]36 ) Má sa teda posúdit, ako by sa správal rozumný, trhovo konajúci, súkromný veritel v porovnatelnej situácii, v akej sa nachádza verejný veritel. 59. V správnom konaní podla clánku 88 ods. 2 alebo 3 ES (teraz clánok 108 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ) musí toto posúdenie vykonat Komisia, pricom je povinná zohladnit vsetky okolnosti konkrétneho prípadu podstatné pre rozhodnutie o tejto otázke a v prípade potreby poziadat dotknutý clenský stát o vsetky relevantné informácie. ( [37]37 ) 60. Posúdenie správania rozumného, trhovo konajúceho súkromného veritela si vyzaduje zhodnotenie komplexných ekonomických súvislostí ( [38]38 ), ktoré je prirodzene spojené so znacnou neistotou, kedze môze íst vzdy len o hodnotenie pravdepodobného správania hypotetického súkromného veritela. Preto môze mat príslovka "zrejmý" alebo "zjavný" pouzitá Súdnym dvorom v rozsudku DMT v takom prípade, ako je prejednávaná vec, význam len vtedy, ak sa povazuje za výraz priestoru volnej úvahy, ktorý má Komisia pri hodnotení pravdepodobného správania hypotetického súkromného veritela. 61. Ak sú vzhladom na konkrétne okolnosti prípadu mozné rôzne spôsoby správania trhovo konajúceho súkromného veritela - napríklad môze stát pred alternatívou zapojit sa do vyrovnania alebo priviest svojho dlzníka do konkurzu ( [39]39 ) -, musí sa starostlivo zvázit, ktorý z týchto spôsobov správania súkromného veritela by bol najpravdepodobnejsí, a to bez existencie urcitého priestoru volného posúdenia na strane vnútrostátneho orgánu poskytujúceho výhodu v tejto súvislosti. ( [40]40 ) 62. Na rozdiel napríklad od trestnoprávnych alebo podobných konaní nie je v tejto súvislosti potrebné vychádzat zo zvýseného standardu pravdepodobnosti. Najmä teda nie je potrebné, aby predpokladané správanie súkromného veritela bolo "zrejmé" v tom zmysle, ze sa musí povazovat za "velmi pravdepodobné" alebo "obzvlást pravdepodobné" alebo ze ho dokonca mozno predvídat "bez dôvodných pochybností". Je to preto, ze test súkromného veritela sa vykonáva v správnych alebo obcianskoprávnych konaniach - bud v konaní o kontrole pomoci zo strany Komisie, alebo pred vnútrostátnymi súdmi ( [41]41 ) -, ktorých cielom je efektívne pomáhat presadzovat zákaz státnej pomoci zakotvený v práve Únie v clánku 87 ods. 1 ES (clánok 107 ods. 1 ZFEÚ), ako aj bezpecne odvracat mozné riziká pre hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu. Preto musí byt v takýchto konaniach latka pre postup proti zvýhodneniam, ktoré verejné orgány poskytujú urcitým podnikom, nastavená relatívne nízko. V súlade s tým by malo v takom prípade, ako je prejednávaná vec, postacovat, aby sa konstatovalo, ze urcitý spôsob správania súkromného veritela (napríklad trvanie na konkurznom konaní) by bol vzhladom na konkrétne okolnosti prípadu pravdepodobnejsí ako iné spôsoby správania (napríklad vzdanie sa casti neuhradených pohladávok v rámci vyrovnania). ( [42]42 ) 63. Preto sa Vseobecný súd správne v napadnutom rozsudku pýtal práve na to, ci by v tomto prípade pre danovú správu Slovenskej republiky "bolo výhodnejsie" konkurzné alebo danové exekucné konanie ako vyrovnacie konanie uzatvorené so spolocnostou Frucona ( [43]43 ) a ci sa Komisia v tejto súvislosti dopustila v spornom rozhodnutí zjavne nesprávneho posúdenia. 64. Vzhladom na vyssie uvedené nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze nesprávne obsahovo interpretoval kritérium súkromného veritela alebo ze na preskúmanie sporného rozhodnutia Komisie pouzil nesprávne kritériá. ii) Súdna kontrola uplatnenia testu súkromného veritela 65. Pokial ide o konkrétne uplatnenie testu súkromného veritela, spolocnost Frucona Vseobecnému súdu vytýka, ze sa v prejednávanej veci uspokojil len s círym porovnaním ex post jednotlivých kladov a záporov konkurzného konania a vyrovnacieho konania z perspektívy Komisie namiesto toho, aby vykonal posúdenie z perspektívy súkromného veritela ex ante. Vseobecný súd najmä nedostatocne zohladnil znalecké posudky predlozené Komisii o trvaní mozného konkurzného konania, ktoré by podla názoru spolocnosti Frucona mali pre rozhodnutie kazdého rozumného súkromného veritela velkú váhu. - O poziadavke posúdenia z perspektívy ex ante 66. Je celkom nesporné, ze otázka, ci by zvýhodnený podnik mohol získat tú istú výhodu, ktorú získal od verejného orgánu, aj za normálnych trhových podmienok, sa má posudzovat z pohladu rozumného súkromného veritela. ( [44]44 ) Pritom je potrebné vychádzat z informácií, ktoré mal k dispozícii takýto súkromný veritel v case poskytnutia danej výhody. Ako správne zdôraznuje spolocnost Frucona, je preto relevantné posúdenie z perspektívy ex ante. 67. Práve z tohto pohladu preskúmal Vseobecný súd zákonnost sporného rozhodnutia Komisie. V napadnutom rozsudku sa poukazuje na okolnosti, ktoré by zohladnil súkromný veritel pri posudzovaní výhod konkurzného konania v porovnaní s výtazkom vo vyrovnaní uzatvoreným medzi spolocnostou Frucona a miestnym danovým úradom. Vseobecný súd sa venuje najmä otázke, "ci by si najoptimistickejsí súkromný veritel skôr zvolil získanie 225 miliónov SKK v decembri 2004 [v rámci súdom povoleného vyrovnania] ako prípadné získanie najviac 239 miliónov SKK v lehote od obdobia kratsieho ako priemer` do siedmich rokov [v rámci konkurzného konania]" ( [45]45 ). 68. Preto nemozno vázne pochybovat o tom, ze Vseobecný súd pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia vychádzal z perspektívy ex ante. - O dlzke trvania mozného konkurzného konania 69. Dalej odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nedostatocne preskúmal, ci Komisia zohladnila znalecký posudok o trvaní mozného konkurzného konania, ktorý jej bol predlozený v správnom konaní, a ci z neho vyplývajúcim informáciám pripísala potrebný význam, a to aj pri zohladnení skúseností s konkurznými konaniami iných liehovarov v Slovenskej republike. Spolocnost Frucona viackrát zdôraznuje, ze pritom ide o právnu otázku. 70. Platí, ze pri pojme státna pomoc, tak ako sa nachádza v primárnom práve, ide o právny pojem, ktorý sa má vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zretelom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonávat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (teraz clánok 107 ods. 1 ZFEÚ). ( [46]46 ) 71. Tejto súdnej kontrole podlieha aj uplatnenie kritéria súkromného veritela, teda právneho kritéria, na základe ktorého Komisia stanovuje, ci a do akej miery sa majú platobné úlavy poskytnuté podniku verejným orgánom prípadne klasifikovat ako výhoda v zmysle práva státnej pomoci. ( [47]47 ) 72. Ako uz bolo spomenuté, uplatnenie kritéria súkromného veritela, rovnako ako uplatnenie príbuzného kritéria súkromného investora, si podla práva vyzaduje celkové posúdenie vsetkých okolností konkrétneho prípadu pri zohladnení informácií predlozených dotknutým clenským státom, ako aj akýchkolvek iných prvkov relevantných v predmetnom prípade. ( [48]48 ) 73. Ak je ako v tomto prípade potrebné urcit, ci by sa súkromný veritel podujal skôr na súdne vyrovnacie konanie, alebo by skôr viedol svojho dlzníka k vyhláseniu konkurzu, tak bude k okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré je potrebné zohladnit, spravidla patrit aj dlzka trvania mozného konkurzného konania. 74. To Vseobecný súd v ziadnom prípade nepodcenil, ale naopak, pri kontrole zákonnosti sporného rozhodnutia aspekt dlzky trvania mozného konkurzného konania podrobne posúdil, pricom sa zaoberal aj konkrétnymi odôvodneniami sporného rozhodnutia. ( [49]49 ) 75. Napadnutý rozsudok sa výslovne zaoberá prvostupnovou námietkou spolocnosti Frucona zalozenou "na nezohladnení dlzky trvania konkurzného konania na Slovensku a správ tretích osôb v tejto súvislosti" Komisiou; Vseobecný súd prichádza k záveru, ze Komisii "nemozno vytýkat, ze sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom... [spolocnosti Frucona] v tejto súvislosti" ( [50]50 ). 76. Preto nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze pri výkone svojej súdnej kontroly nad uplatnením kritéria súkromného veritela Komisiou zanedbal aspekt dlzky trvania konkurzného konania. 77. Spolocnost Frucona sa napriek tomu domnieva, ze Vseobecný súd nedostatocne preskúmal, ci Komisia v spornom rozhodnutí pripísala pri pouzití testu súkromného veritela dostatocnú dôlezitost dlzke trvania mozného konkurzného konania. 78. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze vhodné zvázenie rôznych aspektov konkrétneho prípadu, na základe ktorých si musel súkromný veritel vytvorit svoj názor, nie je právnou otázkou, ale otázkou skutkového stavu, ktorej zodpovedanie sa môze odlisovat v závislosti od konkrétneho prípadu a vzdy vyzaduje posúdenie komplexných ekonomických súvislostí, pre ktoré disponuje Komisia, ako je to známe, sirokou mierou volnej úvahy. ( [51]51 ) 79. Podla ustálenej judikatúry sa preto súdne preskúmanie aktu Komisie, ktoré zahrna takéto posúdenie komplexných ekonomických súvislostí, musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ktoré viedli k prijatiu napádaného rozhodnutia, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutocností alebo neexistencie zneuzitia právomoci. ( [52]52 ) 80. Na rozdiel od prípadov kartelov nemajú súdy Únie pri rozhodnutiach Komisie z oblasti státnej pomoci, ktoré majú cisto správnu povahu a neobsahujú ziadne sankcie, neobmedzenú diskrecnú právomoc (clánok 261 ZFEÚ). Preto Vseobecný súd nemôze nahradit ekonomické posúdenie zo strany Komisie svojím vlastným posúdením. ( [53]53 ) 81. Práve tieto hranice svojich súdnych právomocí správne dodrzal Vseobecný súd, ked v prvostupnovom konaní preskúmal zohladnenie dlzky trvania mozného konkurzného konania v spornom rozhodnutí a po dôkladnej analýze argumentov spolocnosti Frucona dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. ( [54]54 ) 82. Samozrejme mozno mat úplne rozlicný názor na to, ci v prejednávanej veci bolo posúdenie rôznych skutkových aspektov Komisiou a Vseobecným súdom presvedcivé. To v neposlednom rade ukázali aj zivé diskusie úcastníkov konania na pojednávaní, ako aj ich odpovede na ústne otázky Súdneho dvora. Najmä zostáva stále sporné, akú dlzku trvania by pravdepodobne malo prípadné konkurzné konanie v prejednávanej veci ( [55]55 ), aký význam by súkromný veritel pripisoval takýmto nejasnostiam pri svojom rozhodovaní ( [56]56 ), aké dôveryhodné by boli znalecké posudky predlozené Komisii v tejto súvislosti ( [57]57 ), ako aj aký vyssí výtazok by mohol dosiahnut súkromný veritel v konkurznom konaní v porovnaní s vyrovnaním uzatvoreným miestnym danovým úradom, a to aj pri zohladnení úrokov zo sumy dosiahnutej pri vyrovnaní ( [58]58 ). 83. Na predpoklad, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdeniu, nestací vsak mat len iný názor ako Komisia. Ak sú na základe posúdenia skutkových okolností a dôkazov mozné rôzne závery, nemozno z právneho hladiska namietat, ze sa Komisia rozhodla pre jedno z riesení, hoci to nie je to, ktoré uprednostnuje úcastník konania, Vseobecný súd alebo Súdny dvor. Komisia sa dopustí zjavne nesprávneho posúdenia az vtedy, ak závery, ku ktorým dospela táto institúcia, nie sú zalozené na skutocnostiach a dôkazoch, to znamená, ak nie je zjavný ich rozumný základ. ( [59]59 ) 84. Z toho vyplýva, ze od Vseobecného súdu nemozno pozadovat, aby v súvislosti so zvázením nejasností a dlzky trvania mozného konkurzného konania nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu. Este nesprávnejsie by bolo to, ak by Súdny dvor ako odvolacia instancia teraz nahradil posúdenie Vseobecného súdu alebo Komisie týkajúce sa nejasností a dlzky trvania mozného konkurzného konania svojím vlastným posúdením. 85. Práve to sa vsak odvolatelka pokúsa v skutocnosti dosiahnut svojím tvrdením o dlzke trvania mozného konkurzného konania, ako aj o perspektíve ex ante: pod zámienkou údajných právnych otázok vyzýva Súdny dvor v konecnom dôsledku k tomu, aby nahradil posúdenie Vseobecného súdu a Komisie svojím vlastným posúdením skutkového stavu. Tomuto pokuseniu by mal Súdny dvor odolat, ak nechce závazne prekrocit svoju právomoc v odvolacom konaní. 86. Na základe toho nie sú uvedené námietky spolocnosti Frucona týkajúce sa súdnej kontroly uplatnenia testu súkromného veritela dôvodné. 3. Predbezný záver 87. Celkovo je preto prvý odvolací dôvod spolocnosti Frucona síce prípustný, ale nedôvodný. B - Druhý odvolací dôvod: námietka následného zlepsenia odôvodnenia Komisie a skreslenia dôkazných prostriedkov Vseobecným súdom 88. Druhý odvolací dôvod pozostáva zo styroch castí. Týkajú sa tvrdení Vseobecného súdu o trovách konkurzného konania ( [60]60 ), dlzke trvania konkurzného konania ( [61]61 ), údajnej opatrnosti Komisie pri posúdení skutkového stavu ( [62]62 ) a o údajnom význame neuhradeného dlhu po vykonaní konkurzného konania ( [63]63 ). 89. Vo vsetkých styroch castiach tohto odvolacieho dôvodu spolocnost Frucona namieta, ze Vseobecný súd neprípustným spôsobom nahradil posúdenie Komisie svojou vlastnou argumentáciou a svojím vlastným ekonomickým posúdením skutkového stavu. "Okrem toho alebo alternatívne" ( [64]64 ) spolocnost Frucona tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal zo zjavne nesprávneho posúdenia existujúcich dôkazov. Kedze polozené právne otázky týkajúce sa vsetkých styroch castí tohto druhého odvolacieho dôvodu sú teda velmi podobné, je vhodné sa im venovat spolocne. 90. V rozsahu, v akom Komisia najprv opätovne napáda odkazy na zalobu z prvej instancie, ktorými spolocnost Frucona obohatila svoje tvrdenia v odvolaní, treba túto námietku zamietnut z tých istých dôvodov, ktoré som uz uviedla v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom. ( [65]65 ) 1. O námietke, ze Vseobecný súd nahradil argumentáciu Komisie svojou vlastnou argumentáciou 91. V prvom rade spolocnost Frucona tvrdí, ze Vseobecný súd viackrát nahradil posúdenie Komisiou svojou vlastnou argumentáciou, ako aj svojím ekonomickým posúdením skutkového stavu a tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 92. Platí, ze pri rozhodovaní o zalobe o neplatnost Súdny dvor a Vseobecný súd v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením. ( [66]66 ) Tak sa prejavuje kasacná povaha zaloby o neplatnost. V konecnom dôsledku spocíva na zásade institucionálnej rovnováhy, ktorou sa vyznacuje struktúra a fungovanie Európskej únie. Zachovanie institucionálnej rovnováhy prikazuje, aby kazdý orgán pri výkone svojich právomoci respektoval právomoci iných orgánov. ( [67]67 ) 93. Z toho vyplýva, ze súd Únie nemôze vybavit právny akt Únie, ktorý sa opiera o nesprávne alebo protiprávne dôvody, úplne inými dôvodmi a potom ho ponechat v platnosti. Je to z dôvodu, ze mimo oblasti pôsobnosti neobmedzenej súdnej právomoci (clánok 261 ZFEÚ) nesmie súd Únie napadnutý akt reformovat, ale musí ho vyhlásit za neplatný, ak je opodstatnená zaloba o neplatnost, prípadne v rozsahu, v akom je opodstatnená (clánok 264 ods. 1 ZFEÚ). ( [68]68 ) Je potom povinnostou institúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, aby prijali opatrenia vyplývajúce zo zrusujúceho rozsudku (clánok 266 ods. 1 ZFEÚ). 94. Súdu Únie ale nic nebráni v tom, aby podrobne preskúmal dôvodnost zalobných dôvodov a argumentov uvedených daným zalobcom a aby sa nimi jednotlivo zaoberal. ( [69]69 ) Naopak: clánok 264 ods. 1 ZFEÚ dokonca takéto preskúmanie vyzaduje, pretoze len (prípustná a) opodstatnená zaloba o neplatnost môze viest k tomu, aby bol napadnutý právny akt vyhlásený za neplatný. 95. Presne takéto preskúmanie vykonal Vseobecný súd v prejednávanej veci: v castiach rozsudku napadnutých spolocnostou Frucona sa podrobne zaoberal námietkami a argumentmi, ktoré uviedla spolocnost Frucona v rámci zaloby o neplatnost, ako aj relevantnou obhajobou Komisie. Vseobecný súd pritom dospel k záveru, ze ziadny zo zalobných dôvodov a ziadne z tvrdení uvedených spolocnostou Frucona neodôvodnuje vyhlásenie sporného rozhodnutia za neplatné. ( [70]70 ) 96. V prejednávanej veci Vseobecný súd v ziadnom prípade nepovazoval dôvody uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí za nesprávne alebo protiprávne a nenahradil ich svojou vlastnou argumentáciou iného znenia. Vseobecný súd teda nedospel napríklad k záveru, ze sporné rozhodnutie treba ponechat v platnosti z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené Komisiou. Naopak, napadnutý rozsudok sa zakladá na tom, ze sporné rozhodnutie vrátane jeho odôvodnenia je napriek nesporným nedostatkom pri právnom preskúmaní (este) platné. 97. Vseobecný súd opravil dôvody predpokladu existencie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí len v jednom jedinom bode: konstatoval chybu v pocítaní Komisie pri relevantných trovách mozného konkurzného konania. Následne opravil odhad minimálneho výtazku pre verejného veritela v konkurznom konaní uvedený v spornom rozhodnutí zo sumy 239 miliónov SKK na sumu 225,5 milióna SKK a z tejto upravenej sumy vychádzal pri dalsom preskúmaní argumentov spolocnosti Frucona. ( [71]71 ) 98. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v rámci zaloby o neplatnost môze Vseobecný súd povazovat za potrebné vykladat odôvodnenie napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch zamietnut formálne odôvodnenie tohto autora, pokial to odôvodnujú závazné skutocnosti. ( [72]72 ) 99. V prejednávanej veci chyba v pocítaní Komisie predstavovala pre Vseobecný súd závaznú skutocnost na to, aby sa v jednom bode odklonil od odôvodnení, ktorými Komisia v spornom rozhodnutí odôvodnila existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 100. Takéto odklonenie sa od odôvodnenia sporného rozhodnutia bolo, aj vzhladom na úlohu súdu Únie v konaní o zalobe o neplatnost ( [73]73 ), dôvodné, kedze nemalo nijaké závazné úcinky na právnu správnost záverov, ku ktorým Komisia dospela (existencia státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES). Naproti tomu by vyhlásenie sporného rozhodnutia za neplatné bolo neprimerané významu a úcinkom zistenej chyby v pocítaní. 101. Vypocítané sumy síce potom boli velmi podobné, pretoze minimálny výtazok z mozného konkurzného konania, ktorý mohla predpokladat slovenská danová správa, teraz, po oprave chyby v pocítaní, predstavoval len 225,5 milióna SKK. Ako uvádza Vseobecný súd, táto opravená suma je "takmer rovnaká" ako suma 224,3 milióna SKK, ktorú spolocnost Frucona v rámci vyrovnania skutocne uhradila miestnemu danovému úradu. Napriek tomu suma 225,5 milióna SKK, pri ktorej okrem toho islo len o mimoriadne opatrný odhad, bola este o 1,2 milióna SKK vyssia ako suma skutocne dohodnutá miestnym danovým úradom vo výske 224,3 milióna SKK. ( [74]74 ) 102. Vzhladom na tieto skutkové okolnosti Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zastávala názor, ze výtazok z predaja majetku zalobkyne v konkurznom konaní znízený o s tým spojené trovy by bol vyssí ako suma, ktorú slovenské úrady získali vyrovnaním. ( [75]75 ) 103. Vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri posúdení komplexných ekonomických súvislostí ( [76]76 ), nemohol Vseobecný súd v tomto bode vytýkat Komisii zjavne nesprávne posúdenie. Predpoklad, ze rozumný súkromný veritel by sa v podmienkach trhového hospodárstva skôr rozhodol pre konkurzné konanie s ocakávaným minimálnym výtazkom vo výske 225,5 milióna SKK ako pre okamzité zaplatenie sumy 224,3 milióna SKK, bol prinajmensom opodstatnený. Na rozdiel od názoru spolocnosti Frucona, nebolo v prípade speciálnych okolností konkrétneho prípadu, ktoré Vseobecný súd navyse podrobne prerokoval ( [77]77 ), v ziadnom prípade isté, ze by sa súkromný veritel pre moznú casovú stratu v konkurznom konaní skôr rozhodol pre okamzité vyplatenie sumy vo výske 224,3 milióna SKK a pre vzdanie sa zvysnej sumy dlhu ako pre uspokojenie z konkurznej podstaty. 104. V tejto súvislosti treba mysliet aj na to, ze v judikatúre uplatnené kritérium výhod, ktoré by zvýhodnený podnik "zrejme" za porovnatelných podmienok nezískal od súkromného veritela, nemozno chápat ako kvantitatívne kritérium. ( [78]78 ) Naopak, stací, aby sa správanie súkromného veritela predpokladané v spornom rozhodnutí (t. j. trvanie na konkurznom konaní) v porovnatelnej situácii, pri respektovaní volnej úvahy Komisie, dalo povazovat za pravdepodobnejsie ako skutocné správanie súkromného veritela (t. j. vzdanie sa 65 % svojich pohladávok v rámci vyrovnania). V tomto prípade neplatia zvýsené nároky v súvislosti s pravdepodobnostou. ( [79]79 ) 105. Celkovo je preto prvá námietka spolocnosti Frucona v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu nedôvodná. 2. O námietke skreslenia dôkazov 106. Nakoniec je potrebné preskúmat druhú námietku spolocnosti Frucona v rámci tohto druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka námietky skreslenia dôkazov. a) Prípustnost 107. V zásade je skreslenie dôkazov právna otázka, ktorá je pre Súdny dvor v rámci odvolacieho konania prípustná. Podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ, clánku 51 prvého odseku Statútu Súdneho dvora a clánku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí vsak odvolatel, ktorý tvrdí, ze ide o skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, presne oznacit dôkazy, ktoré tento Vseobecný súd skreslil, a preukázat nesprávne právne posúdenie, ktoré podla jeho názoru viedlo Vseobecný súd k tomuto skresleniu. ( [80]80 ) 108. Tieto nárocné poziadavky spolocnost Frucona vo svojom odvolaní nesplnila. Síce rozsiahlo vysvetlila, preco nepovazuje úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa trov konkurzného konania, dlzky trvania konkurzného konania, údajnej opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a údajného významu zostávajúceho právneho dlhu po uskutocnení konkurzného konania za správne. Chýba vsak presné oznacenie toho, aké konkrétne dôkazy Vseobecný súd skreslil a v com presne dané nesprávne právne posúdenie spocívalo. Väcsinou sa spolocnost Frucona obmedzuje na to, ze na konci kazdého odseku svojich úvah týkajúcich sa druhého zalobného dôvodu jedinou vetou alebo len vedlajsou vetou pausálne tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal zo "zjavného skreslenia" alebo zo "zjavne nesprávneho právneho posúdenia""existujúcich dôkazov". 109. Za týchto okolností sa domnievam, ze námietka skreslenia dôkazov nebola vznesená prípustným spôsobom. b) Dôvodnost 110. Aj keby sme túto námietku povazovali za prípustnú, bola by v kazdom prípade nedôvodná. 111. Odvolatelka síce na viacerých stranách uviedla, preco nepovazuje úvahy vseobecného súdu týkajúce sa trov konkurzného konania, dlzky trvania konkurzného konania, údajnej opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a údajného významu zostávajúceho právneho dlhu po uskutocnení konkurzného konania za presvedcivé. 112. To vsak nie je relevantné, ked ide o skreslenie dôkazov. O skreslenie totiz ide len vtedy, ak je bez poukazovania na nové dôkazy posúdenie existujúcich dôkazov zjavne nesprávne. ( [81]81 ) Inými slovami, posúdenie dôkazov uskutocnené v napadnutom rozsudku musí byt úplne neopodstatnené a nesprávne posúdenie zo strany Vseobecného súdu musí byt zjavné. Ak existujúce dôkazy pripústajú viaceré interpretácie, ako to casto býva pri komplexných ekonomických súvislostiach, tak Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze sa rozhodol pre jednu z nich, hoci by odvolatelka alebo Súdny dvor uprednostnili inú interpretáciu. 113. Mozno mat rozlicné názory na to, ci úvahy Vseobecného súdu o trovách konkurzného konania, opatrnosti Komisie pri hodnotení skutkového stavu a význame neuhradeného dlhu po uskutocnení konkurzného konania sú v prejednávanej veci presvedcivé. Závery Vseobecného súdu, ku ktorým dospel na základe existujúcich dôkazov, vsak nie sú zjavne nesprávne. 114. To isté platí o otázke, o ktorej sa intenzívne diskutovalo v písomnej aj ústnej casti konania, a to, ci Komisia v spornom rozhodnutí zohladnila dlzku trvania konkurzného konania. Podla názoru Vseobecného súdu "Komisii... nemozno vytýkat, ze sa nezaoberala touto otázkou ani stanoviskom... [spolocnosti Frucona] v tejto súvislosti" ( [82]82 ). Spolocnost Frucona naproti tomu dôrazne poukazuje na to, ze sporné rozhodnutie sa otázkou dlzky trvania konkurzného konania nezaoberá, a vzhladom na to vytýka Vseobecnému súdu skreslenie tohto rozhodnutia. 115. Táto námietka nie je dôvodná. Je síce pravda, ze zo sporného rozhodnutia nie je výslovne zrejmé, ci sa Komisia zaoberala dlzkou trvania konkurzného trvania a akým spôsobom sa táto otázka zohladnila pri uplatnení kritéria súkromného veritela. Len z tohto nevyjadrenia sa v spornom rozhodnutí vsak nemozno, na rozdiel od názoru spolocnosti Frucona, nevyhnutne vyvodit záver, ze Komisia problematiku dlzky trvania konkurzného konania vynechala. Sporné rozhodnutie je v tomto bode otvorené interpretácii. Preto nemozno povazovat za zjavne nesprávne, ak Vseobecný súd, na rozdiel od odvolatelky, vychádza z toho, ze Komisia sa touto problematikou a stanoviskom spolocnosti Frucona k nej zaoberala. To platí o to viac, ze v odôvodneniach 40 a 54 sporného rozhodnutia, na ktoré Vseobecný súd výslovne odkazuje ( [83]83 ), sa nachádzajú jasné oporné body pre to, ze Komisia si tejto problematiky bola minimálne vedomá. Je vsak mozné, ze Komisia túto problematiku nepovazovala vzhladom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu ( [84]84 ) za rozhodujúcu a z toho dôvodu v odôvodnení rozhodnutia upustila od blizsích úvah o dlzke trvania mozného konkurzného konania. ( [85]85 ) 116. V konecnom dôsledku mám dojem, ze v skutocnosti chce spolocnost Frucona priviest Súdny dvor pod zámienkou námietky skreslenia k novému posúdeniu skutkových okolností a dôkazov, ktoré Vseobecný súd uz posúdil v prvostupnovom konaní. Takýto postup vsak nie je v súlade s povahou odvolacieho konania, v ktorom sa Súdny dvor podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ má obmedzit na preskúmanie právnych otázok. ( [86]86 ) 117. Vzhladom na vyssie uvedené je námietka skreslenia dôkazov nielen neprípustná, ale aj nedôvodná. 3. Predbezný záver 118. Celkovo treba teda v plnom rozsahu zamietnut aj druhý odvolací dôvod spolocnosti Frucona. V - Trovy 119. Ak sa odvolanie v súlade s mojimi návrhmi v tejto veci zamietne, Súdny dvor rozhodne o trovách konania (clánok 122 ods. 1 rokovacieho poriadku), pricom podrobnosti vyplývajú z clánku 69 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku. 120. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost Frucona nemala vo svojich tvrdeniach úspech a Komisia, ako aj podnik St. Nicolaus-trade ako vedlajsí úcastník konania podali príslusný návrh, spolocnost Frucona treba zaviazat na náhradu ich trov konania. VI - Návrh 121. Vzhladom na vsetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost Frucona Kosice, a.s., je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [87]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [88]2 ) Na riesenie prejednávaného právneho sporu je este relevantný zákaz státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, pretoze sporné rozhodnutie Komisie bolo vydané 7. júna 2006, teda pred Lisabonskou zmluvou. ( [89]3 ) V tejto súvislosti je klúcový rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([90]C-303/88, Zb. s. I-1433, body 20 az 22); pozri okrem toho najnovsí rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i. (dalej len "EDF", C-124/10 P). ( [91]4 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 1. apríla 2004 vo veci Spanielsko/Komisia (C-276/02, rozsudok zo 14. septembra 2004, Zb. s. I-8091, bod 36). ( [92]5 ) Rozsudok z 29. júna 1999, DM Transport (dalej len "DMT", [93]C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 30). ( [94]6 ) Rozhodnutie Komisie z 5. júla 2005 (státna pomoc c. C-25/2005, ex NN 21/2005), uverejnené v jazyku konania v [95]Ú. v. EÚ C 233, s. 47, spolu s prelozeným zhrnutím. ( [96]7 ) Rozhodnutie Komisie 2007/254/ES zo 7. júna 2006 o státnej pomoci C-25/2005 (ex NN 21/2005) poskytnutej Slovenskou republikou v prospech spolocnosti Frucona Kosice, a.s. [oznámené pod císlom K(2006) 2082] ([97]Ú. v. EÚ L 112, 2007, s. 14). ( [98]8 ) Rozsudok Vseobecného súdu zo 7. decembra 2010, Frucona Kosice/Komisia ([99]T-11/07, Zb. s. II-5453). ( [100]9 ) Uznesenia zo 14. decembra 1995, Hogan/Súdny dvor ([101]C-173/95 P, Zb. s. I-4905, bod 20), a zo 17. septembra 1996, San Marco Impex/Komisia ([102]C-19/95 P, Zb. s. I-4435, bod 37); ako aj rozsudky z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada ([103]C-227/04 P, Zb. s. I-6767, bod 45); zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, [104]C-67/09 P, Zb. s. I-9811, bod 48), a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia (dalej len "Elf Aquitaine", [105]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 144). ( [106]10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([107]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 94, 97 a 100), a uznesenie Vseobecného súdu z 28. júna 2011, van Arum/Parlament (T-454/09 P, bod 133). ( [108]11 ) "Local expertise as to the levels of recovery to be expected under the bankruptcy procedure" (body 35 az 41 odvolania). ( [109]12 ) "Conclusion in respect of the first plea" (bod 34 odvolania). ( [110]13 ) Pozri v tejto súvislosti najmä bod 212 napadnutého rozsudku. ( [111]14 ) Rozsudky zo 14. mája 1998, Rada/de Nil a Impens ([112]C-259/96 P, Zb. s. I-2915, body 32 a 33); zo 17. mája 2001, IECC/Komisia ([113]C-449/98 P, Zb. s. I-3875, bod 70); z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([114]C-202/07 P, Zb. s. I-2369, bod 29), a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([115]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 136). ( [116]15 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia ([117]C-167/06 P, Zb. s. I-141*, bod 22). ( [118]16 ) Pozri v súvislosti s týmto predpokladom Vseobecného súdu najmä bod 212 napadnutého rozsudku. ( [119]17 ) V jazyku konania: "manifestly more generous". ( [120]18 ) Bod 89 druhá veta napadnutého rozsudku. ( [121]19 ) Bod 89 tretia veta a bod 92 napadnutého rozsudku. ( [122]20 ) Ustálená judikatúra; pozri rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([123]C-280/00, Zb. s. I-7747, body 74 a 75); z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i. (dalej len "Chronopost", [124]C-341/06 P a C-342/06 P, Zb. s. I-4777, body 121, 122 a 129), a zo 17. novembra 2009, Presidente del Consiglio dei Ministri, "Sardegna", [125]C-169/08, Zb. s. I-10821, bod 52). ( [126]21 ) Pozri namiesto mnohých rozsudky Sardegna (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20); z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia (dalej len "British Aggregates", [127]C-487/06 P, Zb. s. I-10515); z 21. júna 2012, BNP Paribas a BNL/Komisia (dalej len "BNP Paribas", C-452/10 P), a EDF (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3). ( [128]22 ) Rozsudok DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 22); pozri okrem toho rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i. ([129]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 60); z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia ([130]C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 41), a EDF (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 78). ( [131]23 ) Rozsudky Spanielsko/Komisia (C-342/96, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 46) a DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, body 24 a 25); pozri aj rozsudok Vseobecného súdu z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia (dalej len "HAMSA", [132]T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 167). ( [133]24 ) Rozsudok DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 30 a výrok). ( [134]25 ) Rozsudok DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 25). Jasnejsie ako vo výroku rozsudku DMT sa táto formulácia objavuje v odôvodnení návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 24. septembra 1998 v tejto veci: generálny advokát predpokladá existenciu státnej pomoci vtedy, ak sú sporné platobné úlavy "zjavne stedrejsie" ako tie, ktoré by za porovnatelných okolností poskytol súkromný veritel (body 34, 37 a 45 návrhov). Týmto smerom sa uberajú aj rozsudky Vseobecného súdu HAMSA (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 170) a z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia (dalej len "Olympic Airways", [135]T-68/03, Zb. s. II-2911, bod 283), hoci sú podobne nejasne formulované ako rozsudok DMT. ( [136]26 ) Rozsudok DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, body 25, 30 a výrok). ( [137]27 ) Pozri v tejto súvislosti este raz návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci DMT (uz citovanej v poznámke pod ciarou 5, body 34, 37 a 45). ( [138]28 ) V súcasnosti platí ako vseobecná právna úprava Únie pre pomoc de minimis nariadenie Komisie (ES) c. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis ([139]Ú. v. EÚ L 379, s. 5). V case prijatia sporného rozhodnutia platilo nariadenie Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis ([140]Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138). ( [141]29 ) To uznáva aj Súdny dvor v rozsudku DMT (uz citovanom v poznámke pod ciarou 5, bod 30 a výrok) prostredníctvom formulácie "vzhladom na význam týmto udelenej ekonomickej výhody". ( [142]30 ) Pozri v tejto súvislosti najmä bod 137 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatuje, ze suma predpokladaná pri konkurznom konaní je "takmer rovnaká" ako suma zaplatená spolocnostou Frucona v rámci vyrovnania. ( [143]31 ) Ako vyplýva z bodu 137 napadnutého rozsudku, minimálny výtazok z konkurzného konania odhadnutý v spornom rozhodnutí (239 miliónov SKK) bol vypocítaný nesprávne. Ak sa odstráni chyba v pocítaní urobená Komisiou, podla konstatovaní Vseobecného súdu je výsledná suma 225,5 milióna SKK. V tejto súvislosti pozri tiez body 97 az 104 týchto návrhov nizsie. ( [144]32 ) Pozri v tejto súvislosti bod 11 týchto návrhov a bod 22 napadnutého rozsudku. ( [145]33 ) Rozsudok DMT (uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 30 a výrok). ( [146]34 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 26. mája 2011 vo veci Residex Capital IV (C-275/10, rozsudok z 8. decembra 2011, Zb. s. I-13043, bod 67). ( [147]35 ) Ako to vyplýva z rozsudku DMT (uz citovaného v poznámke pod ciarou 5), aj vnútrostátne súdy môzu byt v rámci ich pôsobnosti, konkrétne na úcely realizácie povinnosti zachovat súcasný stav podla clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ (predtým clánok 88 ods. 3 tretia veta ES), vyzvané na uplatnenie kritéria súkromného veritela. V takom prípade musia vykonat test súkromného veritela tým istým spôsobom ako Komisia. ( [148]36 ) Pozri v tejto súvislosti este raz rozsudok EDF (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 78). ( [149]37 ) V tomto zmysle v súvislosti s kritériom súkromného investora, rozsudok EDF uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 86 a 104). ( [150]38 ) Rozsudok z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing ([151]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 59). ( [152]39 ) Pozri v tejto súvislosti aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 8. júna 2000 vo veci Spanielsko/Komisia ([153]C-480/98, Zb. s. I-8717, body 35 a 36) a ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Spanielsko/Komisia (C-276/02, uz citované v poznámke pod ciarou 4, body 37 az 39). ( [154]40 ) Pozri v tejto súvislosti moje úvahy v bodoch 52 az 56 týchto návrhov. ( [155]41 ) Konania pred Komisiou majú správnu povahu, pricom konania zalozené na clánku 88 ods. 3 tretej vete ES (clánok 108 ods. 3 tretia veta ZFEÚ) pred vnútrostátnymi súdmi môzu mat aj obcianskoprávnu povahu. To vsak nie je relevantné pre otázku miery volnej úvahy, ktorá je predmetom záujmu v tomto prípade. ( [156]42 ) Pozri v tejto súvislosti aj moje návrhy z 13. septembra 2007 vo veci Bertelsmann a Sony/Impala ([157]C-413/06 P, Zb. 2008, s. I-4951, body 206 az 211), ktoré sa týkajú správneho konania o kontrole koncentrácie. ( [158]43 ) Bod 89 posledná veta napadnutého rozsudku; v tom istom zmysle bod 92 tohto rozsudku. Podobne postupoval Súd prvého stupna uz v rozsudku HAMSA (uz citovanom v poznámke pod ciarou 23, bod 172), kde si zakladal práve na tom, ci by súkromný veritel pri likvidácii dotknutého podniku "získal väcsiu cast svojich pohladávok". ( [159]44 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Spanielsko/Komisia (C-276/02, uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 36). ( [160]45 ) Bod 128 napadnutého rozsudku. ( [161]46 ) Rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia ([162]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25); British Aggregates (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 111), a BNP Paribas (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 100 a 104); pozri okrem toho rozsudky HAMSA (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 159), a Olympic Airways (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 284). ( [163]47 ) V tomto zmysle rozsudok HAMSA (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, body 165 a 171), v ktorom sa preskúmava, ci metóda právneho preskúmania uplatnená Komisiou je správna. ( [164]48 ) V tomto zmysle v súvislosti s kritériom súkromného investora, rozsudok EDF (uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, body 86 a 104); pozri okrem toho v súvislosti s kritériom súkromného veritela návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Spanielsko/Komisia (C-276/02, uz citované v poznámke pod ciarou 4, bod 37: "zohladnenie vsetkých osobitných prvkov"). ( [165]49 ) Body 123 az 129 napadnutého rozsudku; v bode 123 tohto rozsudku sa výslovne odkazuje na odôvodnenia 40 a 54 sporného rozhodnutia. ( [166]50 ) Bod 123 napadnutého rozsudku. To, ci Vseobecný súd týmto konstatovaním skreslil obsah sporného rozhodnutia, vysvetlujem v bodoch 114 a 115 týchto návrhov. ( [167]51 ) Rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia ([168]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11); Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 56), a z 2. septembra 2010, Komisia/Scott ([169]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, bod 64); pozri aj rozsudky HAMSA (uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 127) a Olympic Airways (uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 285). ( [170]52 ) Rozsudky Chronopost (uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 143) a Komisia/Scott (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 66, posledná veta). ( [171]53 ) Uznesenie z 25. apríla 2002, DSG Dradenauer Stahlgesellschaft/Komisia ([172]C-323/00 P, Zb. s. I-3919, bod 43); ako aj rozsudky Spanielsko/Lenzing (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 57, posledná veta), a Komisia/Scott (uz citovaný v poznámke pod ciarou 51, bod 66, prvá veta). ( [173]54 ) Body 123 az 129 napadnutého rozsudku, najmä bod 129 napadnutého rozsudku. ( [174]55 ) Pozri v tejto súvislosti body 123 az 127 napadnutého rozsudku. ( [175]56 ) Komisia viackrát, najmä na pojednávaní, zdôraznila, ze v prejednávanej veci by dlzka trvania konkurzného konania nezohrávala pri rozhodovaní súkromného veritela velký význam. Spolocnost Frucona proti tomu výrazne namietala. ( [176]57 ) Pozri v tejto súvislosti body 124 az 126 napadnutého rozsudku. ( [177]58 ) Pozri v tejto súvislosti najmä body 128 a 137 napadnutého rozsudku. ( [178]59 ) Pozri moje návrhy zo 17. septembra 2009 vo veci Komisia/Alrosa ([179]C-441/07 P, Zb. 2010, s. I-5949, bod 84). ( [180]60 ) Body 134 az 137 napadnutého rozsudku. ( [181]61 ) Body 123 az 129 napadnutého rozsudku. ( [182]62 ) Body 116 az 120, 128, 137 a 185 az 190 napadnutého rozsudku. ( [183]63 ) Body 113 a 121 napadnutého rozsudku. ( [184]64 ) V jazyku konania: "Further or alternatively". ( [185]65 ) Pozri body 26 a 27 týchto návrhov vyssie. ( [186]66 ) Rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia (dalej len "DIR", [187]C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 38 a 49); z 1. júna 2006, P&O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([188]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, body 60 a 67), a British Aggregates (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 141). ( [189]67 ) Rozsudky z 22. mája 1990, Parlament/Rada ([190]C-70/88, Zb. s. I-2041, bod 22), a zo 6. mája 2008, Parlament/Rada ([191]C-133/06, Zb. s. I-3189, bod 57); v tom istom zmysle rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia/Nemecko ([192]C-539/09, Zb. s. I-11235, bod 56). ( [193]68 ) Pozri v tejto súvislosti este raz judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 66. ( [194]69 ) V rovnakom zmysle rozsudky z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia ([195]C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 68), a z 19. júla 2012, Alliance One International a i./Komisia a i. (C-628/10 P a C-14/11 P, body 121 a 122). ( [196]70 ) Pozri najmä body 149 az 151 a 168 napadnutého rozsudku. ( [197]71 ) Bod 137 napadnutého rozsudku. ( [198]72 ) Rozsudky DIR (uz citovaný v poznámke pod ciarou 66, bod 42) a British Aggregates (uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 142). ( [199]73 ) Pozri body 92 az 94 týchto návrhov vyssie. ( [200]74 ) Dna 9. júla 2004, v den, v ktorý miestny danový úrad odsúhlasil návrh spolocnosti Frucona na vyrovnanie, zodpovedala suma vo výske 1,2 milióna SKK protihodnote vo výske priblizne 30079 EUR (výmenný kurz podla [201]Ú. v. EÚ C 178, 2004, s. 1). Dna 17. decembra 2004, v den, v ktorý spolocnost Frucona uhradila miestnemu danovému úradu sumu spotrebnej dane dohodnutú vo vyrovnaní, zodpovedala suma vo výske 1,2 milióna SKK protihodnote vo výske priblizne 31061 EUR (výmenný kurz podla [202]Ú. v. EÚ C 313, 2004, s. 1). ( [203]75 ) Bod 137 napadnutého rozsudku. ( [204]76 ) Pozri v tejto súvislosti najmä bod 60 týchto návrhov. ( [205]77 ) Body 124 az 128 napadnutého rozsudku. ( [206]78 ) Pozri body 48 az 51 týchto návrhov. ( [207]79 ) Pozri body 61 a 62 týchto návrhov. ( [208]80 ) Rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia [209]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 50 a 159); zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([210]C-413/08 P, Zb. s. I-5361, bod 16), a z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([211]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/06 P, Zb. s. I-4727, bod 152). ( [212]81 ) Rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([213]C-229/05, Zb. s. I-439, bod 37); z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia ([214]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 37), a "Venezia vuole vivere" (uz citovaný v poznámke pod ciarou 80, bod 153). ( [215]82 ) Bod 123 napadnutého rozsudku. ( [216]83 ) Tamze. ( [217]84 ) Tieto okolnosti sú blizsie opísané v bodoch 124 az 128 napadnutého rozsudku. Aj v konaní pred Súdnym dvorom boli predmetom intenzívnej a velmi kontroverznej diskusie. ( [218]85 ) Je mozné, ze Komisia sa v tejto súvislosti orientovala, ci uz správne, alebo nesprávne, podla judikatúry, podla ktorej v odôvodnení jej rozhodnutí nemusí zaujat stanovisko k aspektom, ktoré zjavne nesúvisia s vecou, sú bezvýznamné, alebo jednoznacne druhoradé (rozsudky Chronopost, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 89; z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony/Impala, "Impala", [219]C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 167, a Elf Aquitaine, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 154). ( [220]86 ) Rozsudky z 15. marca 2007, British Airways/Komisia ([221]C-95/04 P, Zb. s. I-2331, bod 137); Impala (uz citovaný v poznámke pod ciarou 85, bod 29); z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([222]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 180), a Elf Aquitaine (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 68). References 1. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#t-ECR_62011CC0073_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0001 88. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0002 89. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0003 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0004 92. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0005 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0006 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:233:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0007 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:112:TOC 98. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0008 99. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0011&locale=SK 100. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0009 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0173&locale=SK 102. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0019&locale=SK 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0227&locale=SK 104. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0067&locale=SK 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0010 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0011 109. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0012 110. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0013 111. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0014 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0259&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0449&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0202&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0015 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0167&locale=SK 118. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0016 119. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0017 120. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0018 121. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0019 122. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0020 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 124. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0341&locale=SK 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0169&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0021 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0022 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 130. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 131. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0023 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 133. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0024 134. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0025 135. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0068&locale=SK 136. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0026 137. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0027 138. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0028 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:379:TOC 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:010:TOC 141. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0029 142. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0030 143. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0031 144. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0032 145. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0033 146. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0034 147. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0035 148. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0036 149. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0037 150. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0038 151. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 152. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0039 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0040 155. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0041 156. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0042 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 158. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0043 159. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0044 160. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0045 161. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0046 162. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 163. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0047 164. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0048 165. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0049 166. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0050 167. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0051 168. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 169. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 170. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0052 171. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0053 172. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0323&locale=SK 173. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0054 174. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0055 175. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0056 176. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0057 177. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0058 178. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0059 179. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0441&locale=SK 180. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0060 181. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0061 182. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0062 183. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0063 184. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0064 185. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0065 186. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0066 187. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0164&locale=SK 188. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 189. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0067 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0070&locale=SK 191. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0133&locale=SK 192. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0539&locale=SK 193. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0068 194. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0069 195. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0431&locale=SK 196. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0070 197. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0071 198. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0072 199. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0073 200. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0074 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:178:TOC 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:313:TOC 203. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0075 204. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0076 205. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0077 206. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0078 207. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0079 208. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0080 209. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0413&locale=SK 211. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 212. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0081 213. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0229&locale=SK 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0082 216. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0083 217. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0084 218. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0085 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0413&locale=SK 220. file:///tmp/lynxXXXXu4TSzw/L93809-2461TMP.html#c-ECR_62011CC0073_SK_01-E0086 221. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0095&locale=SK 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK