NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PEDRO CRUZ VILLALÓN prednesené 25. októbra 2012 ( [1]1 ) Vec C-32/11 Allianz Hungária Biztosító Zrt., Generali-Providencia Biztosító Zrt., Gépjármu" Márkakereskedo"k Országos Szövetsége, Magyar Peugeot Márkakereskedo"k Biztosítási Alkusz Kft., Paragon-Alkusz Zrt., právny nástupca Magyar Opelkereskedo"k Bróker Kft., proti Gazdasági Versenyhivatal [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Magyar Köztársaság Legfelso"bb Bírósága (Madarsko)] "Hospodárska sútaz -- Dvojstranné dohody uzatvorené medzi poistovnami a urcitými autoopravovnami, podla ktorých hodinová sadzba za opravy, ktorú poistovne platia uvedeným predajcom, závisí od podielu poistných zmlúv predmetnej poistovne, ktoré uzatvoria tieto autoopravovne konajúce ako poistovací agent -- Právomoc Súdneho dvora -- Obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela" I - Úvod 1. V prejednávanom prípade Magyar Köztársaság Legfelso"bb Bírósága (madarský Najvyssí súd) kladie Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v rámci konania, ktorého predmetom je zákonnost rozhodnutia vnútrostátneho orgánu pre hospodársku sútaz, ktorým boli sankcionované viaceré dohody uzatvorené niekolkými poistovnami, predajcami automobilov a autoopravovnami a ich zdruzením ako dohody obmedzujúce hospodársku sútaz a nezlucitelné s madarským právom. 2. Táto vec má dva aspekty. V prvom rade jej okolnosti si podla môjho názoru vyzadujú preskúmanie prípustnosti polozenej prejudiciálnej otázky. Hoci sa táto otázka týka normy práva Únie, je nesporné, ze prejednávaný prípad sa spravuje madarskými vnútrostátnymi predpismi hospodárskej sútaze. V tomto zmysle navrhnem Súdnemu dvoru, aby urcil, ze vzhladom na jednoznacnú neexistenciu "priameho a bezpodmienecného odkazu" vnútrostátnej právnej úpravy na právo Únie v zmysle judikatúry Súdneho dvora nie sú splnené podmienky prípustnosti prejudiciálnych otázok tohto druhu. 3. Bez ohladu na to subsidiárne budem skúmat hmotno-právny aspekt prípadu, ktorý sa - ako som uviedol vyssie - týka prípadných obmedzení hospodárskej sútaze na základe ciela v mimoriadne zlozitom kontexte viacerých vertikálnych dohôd, ktoré vsak mohli byt ovplyvnené horizontálnou dohodou. II - Právny rámec A - Právo Únie 4. Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ( [2]2 ) upravuje v clánku 3 vztah medzi clánkami 81 ES a 82 ES (101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ) a vnútrostátnym sútazným právom. 5. Podla jeho odseku 1, "ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na dohody, rozhodnutia zdruzení podnikov alebo zosúladené postupy v zmysle clánku [101 ods. 1 ZFEÚ], ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle uvedeného ustanovenia, uplatnia aj clánok [101 ZFEÚ] na také dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov alebo vnútrostátne súdy uplatnujú vnútrostátne sútazné právo na akékolvek zneuzitie zakázané clánkom [102 ZFEÚ], uplatnia aj clánok [102 ZFEÚ]". 6. Clánok 3 ods. 2 stanovuje, ze "uplatnovanie vnútrostátneho sútazného práva nemôze viest k zákazu dohôd, rozhodnutí zdruzení podnikov alebo zosúladených postupov, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ale ktoré neobmedzujú hospodársku sútaz v zmysle clánku [101 ods. 1 ZFEÚ] alebo splnajú podmienky clánku [101 ods. 3 ZFEÚ] alebo ktoré sú predmetom nariadenia o uplatnovaní clánku [101 ods. 3 ZFEÚ]. Clenským státom sa týmto nariadením nezabranuje prijímat a uplatnovat prísnejsie vnútrostátne právne predpisy na ich území, ktoré zakazujú alebo trestajú jednostranné konanie podnikov". 7. Clánok 3 ods. 3 napokon stanovuje: "Bez dopadu na vseobecné zásady a iné ustanovenia práva spolocenstva, odseky 1 a 2 neplatia, ked orgány hospodárskej sútaze alebo vnútrostátne súdy clenských státov uplatnujú vnútrostátne právne predpisy o kontrole fúzií, a ani nebránia uplatnovaniu ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sledujú prevazne ciel, ktorý je iný ako ciel sledovaný clánkami [101 a 102 ZFEÚ]". B - Madarská právna úprava 8. Madarský zákonodarca schválil v roku 1996 zákon o zákaze nekalých obchodných praktík a obmedzovania hospodárskej sútaze ( [3]3 ), ktorého preambula stanovuje, ze tento zákon bol prijatý "so zretelom na poziadavku priblízenia právnych predpisov Európskeho spolocenstva a tradícií madarského práva hospodárskej sútaze". 9. Podla § 1 ods. 2 Tpvt sa ustanovenia tohto zákona vztahujú na praktiky, ktoré sa spravujú clánkami 81 ES y 82 ES (101 a 102 ZFEÚ), ak vec patrí do právomoci madarského úradu pre hospodársku sútaz alebo madarského súdu. 10. § 11 ods. 1 Tpvt v kapitole IV nazvanej "Zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz" stanovuje, ze sú zakázané "vsetky dohody medzi podnikmi, vsetky rozhodnutia zdruzení podnikov, verejnoprávnych orgánov, zdruzení a iných podobných subjektov..., ktoré majú za ciel alebo ktoré majú alebo môzu mat za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. Za takéto dohody sa nepovazujú dohody uzavreté medzi ekonomicky prepojenými podnikmi". III - Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka 11. Od konca roka 2002 niekolkí predajcovia automobilov, ktorí pôsobili aj ako autoopravovne, poverili národné zdruzenie znackových predajcov (Gépjármu" Márkakereskedo"k Országos Szövetsége, dalej len "GÉMOSZ"), aby v ich mene kazdorocne vyjednalo s poistovnami rámcovú dohodu o hodinovej sadzbe platnej pre opravy havarovaných vozidiel poistených v uvedených poistovniach. 12. Uvedení predajcovia mali s poistovnami dvojaký vztah, a to najmä s poistovnou Allianz Hungária Biztosító Zrt. (dalej len "Allianz") a s poistovnou Generali-Providencia Biztosító Zrt. (dalej len "Generali"). Uvedení predajcovia na jednej strane vystupovali ako "sprostredkovatelia" poistovní, pricom pri predaji alebo oprave vozidiel ponúkali svojim zákazníkom poistenie automobilov od uvedených poistovní. Na druhej strane predajcovia opravovali poistené vozidlá na úcet poistovní v prípade poistnej udalosti. 13. V roku 2004, ako aj v roku 2005 GÉMOSZ a Allianz uzavreli rámcovú dohodu o hodinových sadzbách za opravy. Allianz dalej uzatvorila niekolko individuálnych dohôd s rôznymi predajcami, podla ktorých sa hodinová sadzba ich autoopravovní zvýsi, ak poistky automobilov od poistovne Allianz dosiahnu urcitý percentuálny podiel zo vsetkých poistení predaných týmto predajcom. ( [4]4 ) 14. Generali naopak pocas referencného obdobia neuzavrela nijakú rámcovú dohodu so zdruzením GÉMOSZ, ale uzatvorila individuálne dohody s predajcami, pricom v praxi uplatnovala voci týmto predajcom ustanovenie o zvýsení hodinovej sadzby podobné tomu, ktoré bolo opísané vyssie. ( [5]5 ) 15. Madarský úrad na ochranu hospodárskej sútaze (Gazdasági Versenyhivatal) vo svojom rozhodnutí z 21. decembra 2006 urcil, ze tieto dohody sú nezlucitelné s § 11 Tpvt: -- Po prvé: tri rozhodnutia prijaté zdruzením GÉMOSZ v rokoch 2003 az 2005, v ktorých boli stanovené "odporúcané ceny" opráv havarovaných vozidiel pre znackových predajcov automobilov, ktoré títo predajcovia majú uplatnovat voci poistovniam. -- Po druhé: rámcové dohody uzatvorené v rokoch 2004 a 2005 medzi zdruzením GÉMOSZ a poistovnou Allianz a viaceré individuálne dohody uzavreté pocas toho istého obdobia medzi viacerými predajcami a poistovnami Allianz a Generali. -- Po tretie: viaceré dohody uzatvorené v rokoch 2000 az 2005 medzi poistovnami Allianz a Generali na jednej strane a viacerými poistovacími maklérmi (Peugeot Márkakereskedo"k, Opelkereskedo"k a Porsche Biztosítási) na druhej strane, ktoré sa týkali provízií pre týchto maklérov v závislosti od poctu predaných poistiek od predmetnej poistovne. 16. Úrad na ochranu hospodárskej sútaze svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ze tento súbor dohôd posudzovaných jednotlivo a ako celok mal za ciel obmedzit hospodársku sútaz tak na trhu poistných zmlúv, ako aj na trhu sluzieb automobilových opráv. Podla uvedeného orgánu pre hospodársku sútaz sa clánok 101 ZFEÚ nevztahoval na tieto dohody, kedze nemali vplyv na obchod v rámci Spolocenstva, a ich protiprávnost vyplývala výlucne z madarských predpisov na ochranu hospodárskej sútaze. 17. Uvedený úrad v nadväznosti na konstatovanie protiprávnosti dohôd zakázal pokracovanie sporných praktík a ulozil jednotlivo pokuty vo výske 5319000000 HUF poistovni Allianz, 1046000000 HUF poistovni Generali, 360000000 HUF zdruzeniu GÉMOSZ, 13600000 HUF spolocnosti Peugeot Márkakereskedo"k a 45000000 HUF spolocnosti Opelkereskedo"k. 18. Fo"városi Bíróság (Mestský súd v Budapesti) po podaní príslusnej zaloby proti uvedenému rozhodnutiu ciastocne vyhovel tejto zalobe, no prvostupnový rozsudok bol napadnutý odvolaním a Fo"városi Ítélo"tábla (odvolací mestský súd) potvrdil zákonnost napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. 19. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu bol podaný príslusný kasacný opravný prostriedok na Legfelso"bb Bíróság (madarský Najvyssí súd). Tento súd konstatoval, ze doslovné znenie § 11 ods. 1 Tptv je prakticky zhodné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, a poukázal na zjavný záujem na jednotnom výklade ustanovení alebo pojmov práva Únie, pricom polozil túto prejudiciálnu otázku: "Mozno dvojstranné dohody uzavreté medzi poistovnou a urcitými autoopravovnami alebo medzi poistovnou a zdruzením autoopravovní, podla ktorých hodinová sadzba, ktorú poistovna uhrádza autoopravovni za opravu vozidiel poistených v tejto poistovni, závisí okrem iného od poctu a percentuálneho podielu poistných zmlúv uzavretých s touto poistovnou prostredníctvom autoopravovne konajúcej ako poistovací agent predmetnej poistovne, kvalifikovat ako dohody, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, a ktoré preto sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ?" IV - O prípustnosti prejudiciálnej otázky 20. Vnútrostátny súd ziada urcit, ci clánok 101 ods. 1 ZFEÚ bráni urcitému druhu dohôd medzi podnikmi. V samotnom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa vsak uvádza, ze toto ustanovenie Zmluvy nie je uplatnitelné na tento prípad, kedze sporné dohody nemajú vplyv na obchod medzi clenskými státmi. V dôsledku toho treba ich zákonnost posudzovat výlucne v súvislosti s madarskými vnútrostátnymi predpismi hospodárskej sútaze, konkrétne s § 11 ods. 1 Tpvt. Túto myslienku, z ktorej vychádza rozhodnutie madarského Úradu na ochranu hospodárskej sútaze, nespochybnil ziaden z úcastníkov konania. 21. Napriek tejto výlucne vnútrostátnej povahe veci, ktorej sa týka spor vo veci samej, madarský Najvyssí súd povazoval za vhodné polozit otázku týkajúcu sa výkladu clánku 101 ZFEÚ s tvrdením, ze kvalifikácia sporných dohôd na základe vnútrostátneho madarského práva (Tpvt) je zalozená na pojmoch, ktoré sú obsahovo zhodné s pojmami obsiahnutými v citovanom clánku ZFEÚ. 22. § 11 ods. 1 Tpvt v skutocnosti takmer doslovne, bez akéhokolvek významného rozdielu, preberá zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz obsiahnutý v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (clánok 81 ES). Z tohto dôvodu sa vnútrostátny súd domnieva, ze na kvalifikovanie sporných dohôd ako dohôd zameraných na obmedzovanie hospodárskej sútaze je potrebné vylozit ustanovenia obsiahnuté v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ze rozhodnutie Súdneho dvora je odôvodnené "zjavným záujmom Spolocenstva, aby sa normy alebo pojmy prijaté na základe práva Únie (medzi ktoré patria pojmy obsiahnuté v § 11 ods. 1 Tpvt uplatnitelné na prejednávanú vec) vykladali jednotne, nezávisle od okolností ich uplatnovania, s cielom zabránit riziku budúcich rozdielnych výkladov". 23. Komisia sa tiez vyslovila v prospech prípustnosti prejudiciálnej otázky. Konkrétne tvrdí, ze hoci v prejednávanom prípade na rozdiel od vecí spomenutých v dalsej casti nedoslo k priamemu uplatneniu práva Únie, osobitná súvislost medzi právom hospodárskej sútaze a právom Únie si vyzaduje výklad pozadovaný madarským súdom. 24. Vo viacerých rozhodnutiach zalozených na rozsudku Dzodzi ( [6]6 ) Súdny dvor skutocne vyhlásil za prípustné prejudiciálne otázky týkajúce sa ustanovenia práva Únie, aj ked sa toto ustanovenie nevztahuje na prejednávaný prípad, "v konkrétnom prípade, ked vnútrostátne právo clenského státu odkazuje na obsah tohto ustanovenia s cielom urcit normy uplatnitelné na situáciu, ktorá sa týka výlucne tohto státu". Na odôvodnenie tohto riesenia bola v citovanom rozsudku uvedená existencia "zjavného záujmu, aby sa - s cielom zabránit riziku budúcich rozdielov vo výklade - kazdé ustanovenie práva Spolocenstva vykladalo jednotne, bez ohladu na podmienky, v ktorých sa má uplatnit", aj ked následne prinálezí vnútrostátnym súdom, aby uplatnili ustanovenie, ktoré Súdny dvor vylozil, s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti veci, ktorá im bola predlozená, a tiez urcili presný rozsah odkazu na právo Únie. ( [7]7 ) 25. V minulosti viacerí generálni advokáti vyjadrili jednoznacné výhrady k tomuto smerovaniu judikatúry. ( [8]8 ) Napriek takýmto výhradám Súdny dvor neskôr potvrdil túto judikatúru. ( [9]9 ) 26. Treba vsak mat na zreteli, ze uznanie prípustnosti prejudiciálnych otázok tohto druhu nebolo bezpodmienecné. Uz v rozsudku Kleinwort Benson ( [10]10 ) Súdny dvor uviedol dôlezité spresnenie, ked vyzadoval, aby odkaz vnútrostátnej normy na právo Únie bol "priamy a bezpodmienecný", pricom viacerí generálni advokáti pozitívne prijali túto podmienku. ( [11]11 ) V tom istom zmysle bola táto výnimka v uznesení vydanom vo veci Club Náutico de Gran Canaria striktne uplatnená v prípade, ktorý sa týkal kanárskej nepriamej vseobecnej dane (Impuesto General Indirecto Canario, IGIC). Táto dan v podstate preberá ustanovenia o DPH, ale uplatnuje sa na Kanárskych ostrovoch mimo pôsobnosti práva Únie. Hoci ustanovenie týkajúce sa IGIC, o výklad ktorého vnútrostátny súd ziadal, preberalo ustanovenie obsiahnuté v spanielskom zákone o DPH, Súdny dvor zdôraznil, ze uvedená právna úprava neobsahovala "priamy a bezpodmienecný" odkaz, ale bola len prebratím znenia, v dôsledku coho bola prejudiciálna otázka vyhlásená za neprípustnú. ( [12]12 ) 27. V rozsudkoch ako Leur-Bloem a Kofisa Italia ( [13]13 ) tak bola nepriamo potvrdená platnost tejto judikatúry argumentáciou a contrario a v tom istom zmysle bolo v rozsudku ETI ( [14]14 ) - aj ked bez výslovného odkazu na skorsí rozsudok Kleinwort-Benson - v podobnom prípade uvedené, ze odkaz na právo Únie, ktorý obsahovalo predmetné vnútrostátne ustanovenie, nepodliehal nijakej podmienke. ( [15]15 ) 28. V ovela novsom rozsudku Teresa Cicala ( [16]16 ) (na ktorý úcastníci nemohli poukázat vo svojich podaniach) bola prejudiciálna otázka vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, ze vnútrostátna norma neobsahovala "priamy a bezpodmienecný odkaz" na právo Únie. V uvedenom rozsudku sa uvádza, ze "výklad ustanovení práva Únie Súdnym dvorom vo výlucne vnútrostátnych zálezitostiach je odôvodnený tým, ze tieto ustanovenia sú na základe vnútrostátneho práva uplatnitelné priamo a nepodmienene" ( [17]17 ). Napokon táto poziadavka bola zopakovaná v nedávnej veci Nolan, v ktorej Súdny dvor vyhlásil, ze nemá právomoc rozhodovat, pricom sa v tejto veci opieral o chýbajúci výslovný a presný odkaz vnútrostátneho právneho poriadku na právo Únie. ( [18]18 ) 29. Pokial ide o význam, ktorý treba pripísat uvedenej podmienke, po prvé zastávam názor, ze výraz "priamy odkaz" znamená, ze to musí byt výslovný a jednoznacný odkaz. V konecnom dôsledku musí íst o skutocný odkaz, pricom nestací jednoduchá zmienka ako zdroj inspirácie. Výraz "nepodmienecný" zasa podla môjho názoru znamená, ze musí íst o odkaz na predmetnú právnu úpravu ako celok. Izolovaný odkaz vnútrostátneho zákonodarcu na urcité ustanovenie vybraté z právnych predpisov Únie podla môjho názoru nemusí postacovat, kedze v takom prípade by hrozilo, ze uplatnenie judikatúry Súdneho dvora a v konecnom dôsledku odpoved na prejudiciálnu otázku by boli nefunkcné. 30. Pokial sú splnené obe poziadavky, domnievam sa, ze polozenie prejudiciálnej otázky je nielen oprávnené, ale ze by sa navyse malo pozitívne prijat. Spontánna vôla vnútrostátneho zákonodarcu prebrat právo Únie môze a dokonca musí logicky viest k tomu, ze vnútrostátny súd sa bude usilovat neodchýlit sa od výkladu práva Únie podaného súdmi Únie. Okrem toho polozenie prejudiciálnej otázky vnútrostátnym súdom by v týchto prípadoch logicky nemalo byt niecím náhodným, ale malo by sa stat dôslednou a ustálenou praxou. 31. Napokon sa v tomto smere domnievam, ze nie je opodstatnené skúmat, ci sa vnútrostátny súd bude riadit odpovedou Súdneho dvora. Ako zjavne vyplýva zo zásady lojálnej spolupráce, vnútrostátny súd, ktorý sa obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou, sa za týchto okolností musí riadit odpovedou Súdneho dvora. ( [19]19 ) 32. Rovnako ako vo veci Cicala je preto teraz potrebné po prvé preskúmat, ci madarské právo obsahuje "priamy a bezpodmienecný odkaz" na ustanovenia Únie v oblasti práva hospodárskej sútaze s cielom urcit prípustnost prejudiciálnej otázky. 33. Ako uz bolo uvedené, úcastníci tohto konania sa nemohli odvolat na spomenutý rozsudok, kedze bol vydaný po predlození ich písomných podaní. Uvedený rozsudok vsak vytvára precedens, ktorý má pre prejednávaný prípad osobitný význam, lebo sa nan v urcitých aspektoch podobá. 34. Po prvé v bodoch 25 a 26 rozsudku Cicala sa zdôraznuje, ze v uvedenom prípade predmetná vnútrostátna norma "vseobecne odkazuje na ,zásady vychádzajúce z právneho poriadku Spolocenstva`" a nie osobitne na ustanovenia práva Únie, ktoré sú uvedené v prejudiciálnej otázke, ani na iné ustanovenia týkajúce sa tej istej oblasti, a preto "nemozno konstatovat, ze ustanovenia uvedené v polozených otázkach sa stali ako také priamo uplatnitelné podla talianskeho práva". V prípade madarského zákona, o ktorý ide v prejednávanej veci, je odkaz dokonca este vseobecnejsí, kedze v preambule len odkazuje na abstraktnú "poziadavku priblízenia právnych predpisov Európskeho spolocenstva a tradícií madarského práva hospodárskej sútaze". Nie je to navyse prekvapujúce, kedze ide o zákonodarcu státu, ktorý má este daleko od dosiahnutia postavenia clenského státu Európskej únie. 35. Po druhé treba zdôraznit skutocnost, ze vnútrostátne súdy v oboch prípadoch ziadajú o výklad noriem primárneho práva, ktoré sú navyse mimoriadne vseobecné, takmer principiálne: v prvom prípade ide o clánok 296 ods. 2 ZFEÚ a clánok 41 ods. 2 písm. c) Charty, ktoré sa týkajú povinnosti odôvodnenia právnych aktov, a v druhom prípade ide o pojem "obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela" obsiahnutý v clánku 101 ZFEÚ. 36. Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze madarský zákon o hospodárskej sútazi obsahuje "priamy a bezpodmienecný odkaz" na clánok 101 ZFEÚ. Na jednej strane preambula tohto zákona len vseobecne odkazuje na právnu úpravu "Európskeho spolocenstva" v oblasti hospodárskej sútaze, bez výslovnej a jednoznacnej zmienky o akomkolvek konkrétom ustanovení, a uvedená právna úprava je navyse uvedená ako dalsí zdroj inspirácie spolu s vlastnou vnútrostátnou tradíciou. Na druhej strane, rovnako ako v talianskom zákone vo veci Cicala, v madarskom zákone sa vôbec nespomína, ze uvedený odkaz by mal za následok vylúcenie vnútrostátnych noriem. ( [20]20 ) Polozená otázka napokon vôbec nie je konkrétna, kedze sa zameriava na samotný pojem postup obmedzujúci hospodársku sútaz podla primárneho práva. 37. Vzhladom na vyssie uvedené by sa malo v zásade dospiet k záveru, ze v prejednávanom prípade neexistuje zjavný záujem Únie na zachovaní jednotného výkladu ustanovenia, ktoré je predmetom prejudiciálnej otázky, odvodeného od priameho a bezpodmienecného odkazu na právo Únie. 38. Napriek tomu ( [21]21 ) treba odpovedat na tvrdenie Komisie, ze je potrebné výnimocne pristupovat k prípadoch, v ktorých vnútrostátna právna úprava predpokladá prebratie práva Únie v oblasti postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. 39. Komisia totiz - odvolávajúc sa na clánok 3 nariadenie c. 1/2003 a na judikatúru - tvrdí, ze tento zjavný záujem vseobecne existuje v oblasti práva hospodárskej sútaze. Zastávam názor, ze aj ked existujú argumenty, pre ktoré by sa malo uznat, ze v oblasti práva hospodárskej sútaze môze byt uvedený záujem Únie o nieco väcsí, nemôze to viest k nahradeniu poziadavky priameho a bezpodmienecného odkazu, a to z dôvodov, ktoré uvediem dalej. 40. Po prvé je nesporné, ze uplatnitelnost judikatúry zalozenej na rozsudku Dzodzi sa potvrdila osobitne v oblasti práva hospodárskej sútaze. V uz citovaných rozsudkoch Bronner, Poseidon Chartering a ETI a v rozsudku Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio ( [22]22 ) Súdny dvor uznal prípustnost jednotlivých prejudiciálnych otázok vo veciach, v ktorých spor vo veci samej v zásade vybocoval z pôsobnosti práva Únie a v skutocnosti sa týkal vnútrostátnej normy v oblasti hospodárskej sútaze. 41. V týchto prípadoch bola právomoc Súdneho dvora obhájená doplnujúcim tvrdením, ze je potrebné zabránit rozdielom vo výklade toho istého ustanovenia práva Únie v závislosti od toho, ci sa uplatnuje len nepriamo (prostredníctvom odkazu obsiahnutého vo vnútrostátnom práve), alebo priamo (z dôvodu, ze spadá do pôsobnosti tak vnútrostátneho práva, ako aj clánku 101 ZFEÚ). ( [23]23 ) 42. Podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa totiz vnútrostátne predpisy sútazného práva (akým je § 11 ods. 1 Tpvt) uplatnia spolocne s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ak predmetné dohody, rozhodnutia alebo postupy "môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi" v zmysle Zmluvy. 43. A contrario preto treba konstatovat, ze ak sa nepreukáze tento potenciálny vplyv na obchod vnútri Spolocenstva, uvedené vnútrostátne predpisy sa uplatnujú nezávisle od práva Únie. Normotvorca Únie to vyjadril velmi jasne: odseky 1 a 2 clánku 3 nariadenia c. 1/2003 to výslovne stanovujú a samotné oznámenie Komisie k pojmu ovplyvnenie obchodu v zmysle predpisov hospodárskej sútaze stanovuje, ze toto kritérium "tiez urcuje pôsobnost clánku 3 nariadenia c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ]". ( [24]24 ) 44. Ak teda existuje mozné ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, vnútrostátne právo sa musí uplatnovat spolu s právom Únie (clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 1/2003), ktoré pôsobí ako "bariéra" (clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1/2003), avsak okrem týchto prípadov sa vnútrostátne normy hospodárskej sútaze uplatnujú (a teda sa majú vykladat) v zásade nezávisle od práva Únie. 45. So zretelom na Zmluvu a nariadenie c. 1/2003 majú totiz clenské státy vlastný priestor na cinnost v oblasti hospodárskej sútaze, ktorý nesiaha len po administratívne a vykonávacie právomoci, ale zahrna tiez normatívne právomoci. Pokial sa tieto právomoci vykonávajú v oblasti, ktorá im bola vyhradená, vôbec nie sú obmedzené prednostou práva Únie, kedze clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ sa na ne nevztahujú a v tejto oblasti neexistuje európska harmonizacná úprava. 46. Clánok 3 nariadenia c. 1/2003 ako taký preto neslúzi na zalozenie právomoci Súdneho dvora v prípadoch, ako je tento, v ktorých sa má spor vo veci samej vyriesit výlucne podla vnútrostátnych predpisov. ( [25]25 ) V opacnom prípade by hranicné kritérium "ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi" bolo zbavené vsetkého potrebného úcinku a doslo by k neprimeranému zásahu do oblasti zvrchovanosti, ktorá má byt vyhradená výlucne clenským státom. 47. Je pravda, ze v posledných rokoch doslo k postupnej "europeizácii" vnútrostátnych právnych úprav hospodárskej sútaze, ktoré si - predovsetkým v nových clenských státoch - casto vzali za vzor právo Únie. ( [26]26 ) To vsak neznamená, ze túto "europeizáciu" má uskutocnit súdna moc. Hoci by mohlo byt vhodné, ci dokonca zelatelné, aby clenské státy smerovali ku konvergencii s právom Únie v predpisoch hospodárskej sútaze uplatnitelných na výlucne vnútrostátne prípady (bez ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi) a aby sa vnútrostátne orgány pri uplatnovaní a výklade tohto vnútrostátneho práva inspirovali judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa clánkov 101 a 102 ZFEÚ, táto harmonizácia by vsak nemala vyplynút z prejudiciálneho konania. 48. Preto mozno v konecnom dôsledku len v prípade skutocného "priameho a bezpodmienecného" odkazu na právo Únie, ako to vyzadujú uz citované rozsudky Kleinwort-Benson a Teresa Cicala, vyhlásit prejudiciálnu otázku za prípustnú bez toho, aby bolo potrebné urobit výnimku z tohto kritéria v prípadoch, v ktorých sa odkaz vnútrostátneho zákonodarcu týka normy práva hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze uvedené podmienky nie sú splnené, domnievam sa, ze Súdny dvor by mal vyhlásit prejednávanú prejudiciálnu otázku za neprípustnú, kedze nemá právomoc o nej rozhodnút. V - Analýza prejudiciálnej otázky 49. Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci bod, a pre prípad, ze Súdny dvor bude povazovat za správne vyhlásit prejudiciálnu otázku za prípustnú, teraz prejdem k obsahovej analýze veci. A - Úvodné úvahy 50. Vnútrostátny súd sa v tomto prípade pýta Súdneho dvora na moznost kvalifikovat súbor dohôd medzi viacerými podnikmi a zdruzením podnikov ako dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz z dôvodu ich ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Analýza tejto otázky si vyzaduje najprv uviest niekolko úvodných úvah týkajúcich sa skutkových a právnych osobitostí prípadu, ako aj niekolko spresnení týkajúcich sa identifikácie sporných dohôd a napokon pojmu obmedzenie na základe ciela. 1. Osobitosti prípadu 51. V prejednávanom prípade je spochybnená zákonnost komplexného súboru dohôd, ktorých hlavnými úcastníkmi sú dve poistovne - Allianz a Generali -, viacero predajcov automobilov a zdruzenie týchto predajcov (GÉMOSZ), pricom osobitostou je, ze vo svojich vztahoch s poistovnami predajcovia vystupujú v dvojakom postavení: pri uzatvorení poistenia automobilov svojimi zákazníkmi predajcovia konajú ako sprostredkovatelia poistovní alebo poistovací makléri a v case opravy vozidiel po poistnej udalosti predajcovia vystupujú ako autoopravovne, ktoré úctujú príslusným poistovniam cenu opráv, okrem iného v závislosti od poistení, ktoré predtým dohodli v mene týchto poistovní. 52. Allianz a Generali kazdorocne uzatvárajú s autoopravovnami dohody o podmienkach opráv a sadzbách, ktoré autoopravovne úctujú za opravy vozidiel poistených uvedenými poistovnami. Na základe týchto dohôd opravovne môzu vykonat opravu poistených vozidiel bez toho, aby sa predtým museli obrátit na poistovne. 53. Od konca roka 2002 mnohí znackoví predajcovia automobilov, ktorí pôsobia aj ako autoopravovne, poziadali zdruzenie GÉMOSZ, aby kazdý rok v ich mene vyjednalo s poistovnami rámcové dohody o uvedených sadzbách. 54. V rokoch 2004 a 2005 poistovna Allianz uzavrela rámcové dohody o uvedených sadzbách so zdruzením GÉMOSZ. Allianz neskôr uzavrela na základe týchto rámcových dohôd individuálne dohody s predajcami-opravovnami. Podla uvedených individuálnych dohôd predajcovia-opravovne mali dostat vyssiu odmenu, ako bola odmena dohodnutá v rámci zdruzenia GÉMOSZ, pokial dosiahnu alebo udrzia urcitý percentuálny podiel poistení od poistovne Allianz z celkového poctu poistení automobilov predaných predmetným predajcom. 55. Generali v referencnom období neuzavrela nijakú rámcovú dohodu so zdruzením GÉMOSZ, avsak uzavrela individuálne dohody s predajcami. Hoci tieto dohody podla vsetkého neobsahovali také ustanovenia o zvýsení sadzby, aké boli obsiahnuté v dohodách poistovne Allianz, madarský orgán pre hospodársku sútaz konstatoval, ze Generali v praxi uplatnovala viaceré podobné obchodné stimuly. 56. Okrem toho tak Allianz, ako aj Generali údajne uzavreli v rokoch 2000 az 2005 rôzne dohody s poistovacími maklérmi s cielom podporit predaj produktov poistovní výmenou za vyssiu odmenu. 57. Komplexnost prejednávanej veci teda vyplýva hlavne zo skutocnosti, ze sa v nej prelínajú cinnosti, ktoré môzu obmedzovat hospodársku sútaz, vlastné dvom velmi odlisným trhom: poistnému trhu a trhu sluzieb automobilových opráv. Na zodpovedanie prejudiciálnej otázky bude teda potrebné urcitým spôsobom odlísit tieto dva dotknuté trhy. 2. O sporných dohodách 58. Okrem tohto zlozitého súboru dohôd treba poukázat na to, ze prejudiciálna otázka, ktorú polozil madarský Najvyssí súd, odkazuje výlucne na "dvojstranné dohody uzavreté medzi poistovnou a urcitými autoopravovnami", ako aj na dohody uzavreté "medzi poistovnou a zdruzením autoopravovní". 59. Prejednávaná prejudiciálna otázka sa teda týka len týchto dohôd, cize dohôd uzavretých medzi poistovnami Allianz a Generali s rôznymi predajcami-opravovnami na jednej strane a dohôd uzavretých medzi poistovnou Allianz a zdruzením predajcov (GÉMOSZ) na druhej strane. 60. Madarská vláda a Komisia sa vsak domnievajú, ze uvedené dohody sa majú analyzovat spolu s urcitými rozhodnutiami zdruzenia GÉMOSZ a dohodami, ktoré poistovne uzavreli s poistovacími maklérmi predajcov. Bez ohladu na doslovné znenie prejudiciálnej otázky, z dôvodov, ktoré uvediem dalej, povazujem takúto celkovú analýzu v podstate za nevyhnutnú. 3. O pojme "obmedzenia na základe ciela" 61. Madarský Najvyssí súd sa svojou prejudiciálnou otázkou pýta, ci mozno uvedené dohody kvalifikovat ako dohody obmedzujúce hospodársku sútaz na základe ich ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 62. Podla uvedeného ustanovenia "nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu". 63. Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ teda upravuje dva druhy zakázaných obmedzení hospodárskej sútaze: obmedzenia "na základe ciela" a obmedzenia "na základe následku". Ako vyplýva z judikatúry, pouzitie spojky "alebo" svedcí o tom, ze druhá z týchto kvalifikácií je subsidiárna vo vztahu k prvej: najprv treba preskúmat "samotný ciel tejto dohody vzhladom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatnuje", ale "v prípade, ze analýza ustanovení tejto dohody neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, bude potrebné skúmat jej následky, a aby sa mohla zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená". Rozlisovanie medzi "poruseniami na základe ciela" a "poruseniami na základe následku" teda spocíva v tom, ze urcité formy dohôd medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich povahy. ( [27]27 ) 64. Kvalifikácia dohody alebo postupu ako obmedzujúcich hospodársku sútaz na základe ciela sa uplatnuje ako urcitý druh "domnienky", kedze ak sa urcí táto obmedzujúca povaha, nebude potrebné preukazovat, aké sú následky predmetnej dohody alebo postupu pre hospodársku sútaz. Okrem toho zákaz môze platit preventívne bez toho, aby sa muselo cakat na skutocný vznik prípadných následkov skodlivých pre hospodársku sútaz. ( [28]28 ) 65. Ako uvádza Komisia vo svojich usmerneniach k uplatnovaniu clánku [101 ods. 3 ZFEÚ], "ide o obmedzenia, ktoré vzhladom na ciele pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze majú taký vysoký potenciál nepriaznivých následkov pre hospodársku sútaz, ze na úcely uplatnenia clánku [101 ods. 1 ZFEÚ] nie je potrebné preukázat akýkolvek skutocný úcinok na trhu. Uvedená domnienka je zalozená na závaznosti vlastnej tomuto obmedzeniu a na skúsenostiach, ktoré ukazujú, ze obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela môzu spôsobovat nepriaznivé následky na trhu a ohrozit ciele, ktoré sledujú pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad] ( [29]29 ). Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze táto kategória sa má vykladat restriktívne a obmedzit sa na prípady, v ktorých mozno zistit mimoriadne závazný potenciál nepriaznivých následkov. 66. Podla ustálenej judikatúry je vsak na posúdenie toho, ci má dohoda protisútazný ciel, potrebné sústredit sa predovsetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá. Aj ked úmysel strán nie je nevyhnutným predpokladom pre urcenie obmedzujúcej povahy dohody, nic nezakazuje Komisii alebo súdom Spolocenstva, aby tento úmysel zohladnili. ( [30]30 ) 67. V súlade s touto judikatúrou budem v prejednávanom prípade skúmat obsah a ciele, ktoré sledujú dohody spomenuté vnútrostátnym súdom, cize zmluvy uzavreté medzi poistovnami na jednej strane a urcitými predajcami-opravovnami alebo ich zdruzením (GÉMOSZ) na druhej strane. Po druhé preskúmam hospodársky a právny kontext, do ktorého spadajú tieto dohody, pricom do tohto kontextu podla môjho názoru treba zahrnút dohody a rozhodnutia, na ktoré odkazuje madarská vláda a Komisia, teda rozhodnutia zdruzenia GÉMOSZ a dohody s poistovacími maklérmi. B - Obsah a ciele sporných dohôd 68. Podla môjho názoru, pokial ide po prvé o ich obsah a ciele, dohody, ktoré sú predmetom prejudiciálnej otázky, a podla ktorých poistovne ponúkajú predajcom tým vyssiu odmenu za opravy vozidiel, cím väcsí je percentuálny podiel poistení od predmetnej poistovne predaných predajcom, nemozno kvalifikovat ako obmedzenia na základe ciela. 69. V prvom rade je potrebné zdôraznit, ze ide o vertikálne dohody, na ktoré sa - ako vseobecné pravidlo a okrem výnimky - neuplatnuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [31]31 ) Preto sú vertikálne dohody na rozdiel od horizontálnych dohôd ( [32]32 ), v prípade ktorých je jednoznacne lahsie identifikovat ciel alebo následky obmedzujúce hospodársku sútaz, ovela zlozitejsie. 70. Madarská vláda a Komisia vsak spochybnujú kvalifikáciu týchto dohôd ako vertikálnych. Podla ich názoru medzi poistovnami a predajcami-opravovnami neexistuje nijaký právny vztah, na základe ktorého by jedna zo strán poskytovala druhej urcitú sluzbu. Vzhladom na to, ze autoopravovne nie sú zákazníkmi poistovní a hodinové sadzby za opravy nemozno povazovat za protiplnenie za predaj poistení, tu údajne nemozno hovorit o skutocnej "vertikálnosti". V konecnom dôsledku sa domnievajú, ze nejde o vertikálne dohody, lebo neexistuje právny vztah, na základe ktorého by jedna zo strán poskytovala druhej urcitú sluzbu. 71. Allianz naopak tvrdí, ze jej dohody s predajcami sú jednoznacne vertikálne, kedze predajcovia jej za odplatu poskytujú sluzbu týkajúcu sa opravy poistených vozidiel alebo sprostredkovania pri predaji poistení. 72. Domnievam sa, ze názor poistovne Allianz viac zodpovedá sirokej definícii vertikálnych dohôd stanovenej nariadením c. 330/2010. Clánok 1 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia ich vymedzuje ako "dohody alebo zosúladené postupy dvoch alebo viacerých podnikov, z ktorých kazdý na úcely tejto dohody alebo zosúladeného postupu pôsobí na inej úrovni výrobného alebo distribucného retazca, a ktoré sa týkajú podmienok, za ktorých strany môzu kupovat, predávat alebo dalej predávat urcité tovary alebo sluzby". 73. Preto sa domnievam, ze po prvé poistovne a predajcovia-opravovne pôsobia na úcely dohody na inej úrovni distribucného retazca a ze po druhé v sporných dohodách úcastníci stanovujú podmienky, za ktorých predajcovia poskytujú poistovniam urcité sluzby, ktoré im za ne platia dohodnutú cenu. V tomto zmysle nie je napríklad sporné, ze predajcovia predávajú poistné produkty poistovní za odplatu, a prejudiciálna otázka sa v skutocnosti týka toho, ci je zvolená forma odmenovania (prostredníctvom hodinovej sadzby za opravy) zlucitelná s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho sú dohody, na ktoré odkazuje prejudiciálna otázka, podla môjho názoru vertikálnymi dohodami. 74. Súdny dvor vsak doteraz kvalifikoval ako obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela v prípade vertikálnych dohôd len ulozenie minimálnych cien dalsieho predaja, ( [33]33 ) zákaz súbezného obchodu medzi clenskými státmi so stanovením absolútnej územnej ochrany ( [34]34 ) a nedávno ustanovenia, ktorými sa distribútorom zakazuje pouzívat internet na predaj urcitých výrobkov, okrem prípadu, ak je uvedený zákaz objektívne odôvodnený, ako je to v rámci selektívneho distribucného systému. ( [35]35 ) 75. Naopak, ako uvediem dalej, dohody, o ktoré ide v prejednávanej veci, podla môjho názoru samy osebe nemajú obmedzujúci potenciál, ktorý mali uvedené ustanovenia. 76. Madarská vláda a Komisia tvrdia, ze skutocnost, ze sporné dohody stanovujú, ze výska hodinovej sadzby za opravy, ktorú majú zaplatit poistovne, závisí od percentuálneho podielu predaja urcitých produktov poistovní predajcom-opravovnou namiesto predaja absolútneho mnozstva, má zachovat rozdelenie trhových podielov poistovní, ktoré existuje v case uzatvorenia dohôd, pricom tento ciel je údajne sám osebe protisútazný. Dohody údajne vytvárajú väzbu medzi cinnostami, ktoré sú v zásade nezávislé, konkrétne opravami automobilov a predajom poistení, cím sa narúsa riadne fungovanie trhu a potvrdzuje protisútazný ciel posudzovaných dohôd. 77. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze právo hospodárskej sútaze výslovne nezakazuje tento druh ustanovení s percentuálne stanovenými cielmi, ani nesankcionuje akúkolvek vertikálnu dohodu, ktorej cielom je zvýsenie vlastného predaja na úkor predaja konkurentov. Najjednoznacnejsím príkladom toho je tolerovanie v rámci urcitých casových obmedzení takzvaných doloziek o "znackovej exkluzivite" alebo nekonkurovaní, ktoré nielenze podporujú tento nedostatok hospodárskej sútaze, ale tiez zakazujú predaj výrobkov konkurentov. ( [36]36 ) 78. Clánok 5 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 330/2010 napríklad vylucuje uplatnitelnost výnimky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ (a preto podriaduje clánku 101 ods. 1 ZFEÚ) záväzky nekonkurovania, "ktor[ých] doba trvania je neurcitá alebo presahuje pät rokov", co umoznuje uplatnit výnimku v prípade záväzkov s kratsou dobou trvania. V usmerneniach Komisie k vertikálnym obmedzeniam sa zasa uvádza, ze "povinnost nákupu jednej znacky, ktorá trvá kratsie ako jeden rok, ku ktorej sa zaviazali nedominantné spolocnosti, sa obvykle nepovazuje za skutocnost vyvolávajúca úcinky výrazne narúsajúce hospodársku sútaz alebo cisto negatívne úcinky". ( [37]37 ) 79. Skutocnost, ze nariadenie c. 330/2010 stanovuje, ze na urcitý druh vertikálnych dohôd sa nevztahuje výnimka, zjavne neznamená, ze musia automaticky patrit do kategórie obmedzení na základe ciela. Je vsak tiez isté, ze "cierny zoznam" nariadenia c. 330/2010 a obmedzenia oznacované Komisiou ako "zjavné" sa do velkej miery prekrývajú s dohodami a postupmi, ktoré sa podla judikatúry kvalifikujú ako obmedzenia na základe ciela. Hoci teda nejde o urcujúce kritérium, je zrejmé, ze uvedené zoznamy môzu slúzit ako indícia najmä na vymedzenie toho, co nie je obmedzením na základe ciela. 80. V samotnej judikatúre boli navyse analyzované urcité vertikálne dohody, ktoré obsahovali záväzky nekonkurovania tohto druhu, s tým záverom, ze nepredstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela, aj ked je potrebné analyzovat, ci nemajú za následok jej vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie. ( [38]38 ) 81. Podla môjho názoru sporné dohody nemajú vzhladom na ich obsah a ciele taký vysoký potenciál obmedzovania hospodárskej sútaze ako vertikálne dohody, ktoré uz boli v minulosti oznacené judikatúrou za obmedzenia na základe ciela. Ich potenciál obmedzovania hospodárskej sútaze je navyse zrejme dokonca nizsí ako v prípade vertikálnych dohôd, ktoré podla judikatúry nepredstavujú obmedzenia na základe ciela, aj ked prípadne môzu spôsobovat protisútazné následky. ( [39]39 ) C - Hospodársky a právny kontext sporných dohôd 82. Ako som uz vsak uviedol, na urcenie, ci konkrétna dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela, je tiez potrebné preskúmat - ako to vyplýva z judikatúry - hospodársky a právny kontext, do ktorého takáto dohoda spadá. ( [40]40 ) 83. V tomto zmysle sa v oznámení Komisie o uplatnovaní clánku [101 ods. 3 ZFEÚ] uvádza, ze "môze byt potrebné posúdit aj kontext, v ktorom sa [dohoda] uplatnuje (má uplatnovat), a skutocný postup a správanie strán na trhu. Inými slovami, skôr nez sa dospeje k záveru, ci konkrétne obmedzenie predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela, sa môze vyzadovat preskúmanie skutocností, na ktorých je dohoda zalozená, a konkrétne okolnosti jej uplatnovania. Spôsob, akým sa dohoda uplatnuje v praxi, môze odhalit obmedzenie na základe ciela aj vtedy, ak dohoda neobsahuje výslovné ustanovenie v tomto zmysle" [neoficiálny preklad]. 84. V prejednávanom prípade sa vsak sporné dohody uplatnovali vo velmi specifickom kontexte, ktorý má niekolko na prvý pohlad problematických aspektov. 85. Na jednej strane rozhodnutia zdruzenia GÉMOSZ predstavujú podla vsetkého z kazdého hladiska horizontálnu dohodu medzi znackovými predajcami o sadzbách a podmienkach sluzby opráv motorových vozidiel. Na druhej strane, ako odznelo na pojednávaní, Allianz a Generali, ktoré uzavreli sporné dohody, mali spolu podiel na relevantnom trhu vyssí ako 70 %. Poistovne so silnejsím postavením na trhu by teda tým, ze uzavreli dohody s predajcami a/alebo so zdruzením GÉMOSZ o cenách za opravy zalozených na sadzbách, ktoré boli predtým schválené v rámci zdruzenia, posilnili horizontálnu dohodu predajcov a zabezpecili jej úcinnost. Napokon dohody poistovní s maklérmi by posilnili prípadné protisútazné následky vyplývajúce z dohôd medzi poistovnami a predajcami. 86. Domnievam sa, ze po prvé výlucne z hladiska trhu poistenia automobilov vsetky tieto okolnosti nemusia postacovat na kvalifikovanie vertikálnych dohôd spomenutých vnútrostátnym súdom ako dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz na základe ich ciela. 87. Je pravda, ze Allianz a Generali sledovali vo svojich dohodách so zdruzením GÉMOSZ a s predajcami-opravovnami ciel spocívajúci vo zvýsení svojich podielov na trhu, co má za následok vylúcenie konkurentov. Ako vsak uz bolo uvedené, tento ciel neznamená, ze spomenuté sporné dohody predstavujú obmedzenia na základe svojho ciela. 88. Na konstatovanie obmedzenia na základe ciela na poistnom trhu by podla môjho názoru bolo potrebné preukázat, ze medzi poistovnami Allianz a Generali existovala protisútazná horizontálna dohoda alebo aspon zosúladený postup zameraný na vylúcenie konkurentov z trhu, pricom tento postup by obmedzoval hospodársku sútaz na základe svojho ciela. Také je navyse zrejme stanovisko, ktoré Komisia navrhuje vo svojich písomných pripomienkach, ked konstatuje, ze v prejednávanom prípade by mohol existovat zosúladený postup medzi poistovnami najmä vzhladom na to, ze to, ze podmienky zmlúv, ktoré Allianz uzavrela so zdruzením GÉMOSZ a individuálne s predajcami a ktoré Generali individuálne uzavrela s predajcami, sú zhodné. 89. V tejto súvislosti je vsak potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora "zosúladený postup na úcely clánku [101 ods. 1 ZFEÚ] predstavuje urcitú formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova zámerne nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi. Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. decembra 1975, Suiker Unie/Komisia[ ( [41]41 )], rovnako konstatoval, ze kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré predstavujú zosúladený postup, si vôbec nevyzadujú vypracovanie skutocného 'plánu`, ale sa majú vykladat z hladiska koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorej kazdý hospodársky subjekt musí nezávisle urcovat politiku, ktorú chce uplatnovat na spolocnom trhu, a podmienky, ktoré chce ponúkat svojim zákazníkom". Hoci je pravda, ze "táto poziadavka nevylucuje právo hospodárskych subjektov inteligentne sa prispôsobovat skutocnému alebo predpokladanému správaniu svojich konkurentov, kategoricky bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi uvedenými subjektmi, ktorého cielom alebo následkom je stanovenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, o ktorý ide, s prihliadnutím na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu". ( [42]42 ) 90. Existencia zosúladeného postupu si teda vyzaduje jednak konstatovanie zhody vôle, prostredníctvom ktorej sa viacerí sútazitelia rozhodnú nahradit riziká hospodárskej sútaze koordináciou medzi sebou, a urcitý druh priameho alebo nepriameho kontaktu medzi nimi. ( [43]43 ) Zosúladený postup navyse "okrem dohody medzi podnikmi predpokladá správanie na trhu, ktoré nadväzuje na túto dohodu, a vztah príciny a následku medzi týmito dvoma prvkami". ( [44]44 ) 91. Vzhladom na túto judikatúru sa Komisia domnieva, ze skutocnost, ze poistovne akceptovali standardné podmienky navrhnuté predajcami, ako aj skutocnost, ze zmluvné podmienky sú podobné, ci dokonca zhodné, svedcí o tom, ze ide o horizontálne dohody alebo aspon o zosúladené postupy samostatne uplatnované tak poistovnami, ako aj predajcami. 92. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze súbezné správanie samo osebe nestací na preukázanie existencie zosúladeného postupu, ak existuje iné prijatelné vysvetlenie uvedeného správania. Ako jednoznacne konstatuje Súdny dvor, "na úcely rozhodnutia o dôkaznej hodnote týchto rôznych okolností treba pripomenút, ze súbezné správanie mozno povazovat za dôkaz existencie zosúladenia len vtedy, ak je uvedené zosúladenie jeho jediným prijatelným vysvetlením. Je totiz potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze hoci clánok 85 Zmluvy zakazuje kazdú formu zosúladenia, ktorá môze skreslovat hospodársku sútaz, nevylucuje právo hospodárskych subjektov inteligentne sa prispôsobovat skutocnému alebo predpokladanému správaniu svojich konkurentov". ( [45]45 ) 93. Prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci existujú dôkazy uvedenej koordinácie alebo zosúladeného postupu. Len v prípade, ak by existovali uvedené dôkazy, by jednoznacne islo o obmedzenie na základe ciela na poistnom trhu, kedze koordinácia medzi sútazitelmi s cielom rozdelit si trh je jedným z obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré treba podla vyssie uvedenej judikatúry povazovat za obmedzenia na základe ciela. 94. Ak by sa naopak preukázal len úmysel kazdej z poistovní zvýsit svoj predaj na jednej strane a uzatvorenie zmlúv s predajcami, ktoré obsahujú podobné ustanovenia, na druhej strane, pricom túto podobnost podporuje skutocnost, ze predajcovia sa predtým medzi sebou dohodli na hodinovej sadzbe, ktorú zamýslajú ziadat, nemozno podla môjho názoru konstatovat existenciu zosúladeného postupu. 95. Menej zlozité by naproti tomu bolo konstatovanie, ze ten istý súbor dohôd predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela na trhu sluzieb týkajúcich sa opravy vozidiel. 96. Podla vsetkého je totiz preukázané, ze zvýsenie sadzieb horizontálne dohodnuté predajcami sa premietlo v zmluvách s poistovnami, ktoré nielenze prijali úroven sadzieb dohodnutú medzi predajcami v rámci zdruzenia GÉMOSZ, ale ju dokonca zvýsili výmenou za urcité podmienky. 97. Úcinnost uvedenej horizontálnej dohody o sadzbách za opravy teda na prvý pohlad závisela od prijatia jej podmienok poistovnami, k comu zjavne doslo. Vertikálne dohody medzi predajcami-opravovnami (alebo samotným zdruzením GÉMOSZ) a poistovnami znamenali schválenie horizontálnej dohody, ktorá bola ako taká protisútazná. Z tohto dôvodu je celý súbor dohôd (a nielen horizontálna dohoda) protiprávny a správanie poistovní mozno takisto sankcionovat spolu so správaním predajcov-opravovní. 98. V kazdom prípade prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby overil podmienky uvedenej dohody alebo rozhodnutia zdruzenia GÉMOSZ. Osobitne je potrebné urcit, ci zaväzuje dostatocne vysoký pocet predajcov-opravovní postacujúci na to, aby bolo mozné hovorit o skutocnej protisútaznej horizontálnej dohode. 99. Ak by sa tieto skutocnosti potvrdili, na základe vyssie uvedeného by bolo potrebné konstatovat existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu sluzieb týkajúcich sa opráv automobilov, pricom dohody poistovní so zdruzením GÉMOSZ a s kazdým z predajcov by prispeli k posilneniu tohto obmedzenia. Ako pripomenula Komisia, viacero dohôd medzi subjektmi pôsobiacimi na dvoch odlisných trhoch uz bolo sankcionovaných v rozsudku Súdneho dvora z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande ( [46]46 ). VI - Návrh 100. Preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Magyar Köztársaság Legfelso"bb Bírósága (Madarsko), takto: 1. Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc odpovedat na polozenú prejudiciálnu otázku. 2. Subsidiárne, dvojstranné dohody uzavreté medzi poistovnou a urcitými autoopravovnami alebo medzi poistovnou a zdruzením autoopravovní, podla ktorých hodinová sadzba, ktorú poistovna uhrádza autoopravovni za opravu vozidiel poistených v tejto poistovni, závisí okrem iného od poctu a percentuálneho podielu poistných zmlúv uzavretých s touto poistovnou prostredníctvom autoopravovne konajúcej ako poistovací agent predmetnej poistovne: a) nepredstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o poistný trh, ak neexistuje zosúladený postup poistovní zameraný na vylúcenie konkurentov z trhu. Overenie tejto skutocnosti prinálezí vnútrostátnemu súdu; b) môzu predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o trh opráv vozidiel, s prihliadnutím na kontext, v ktorom sa uplatnovali, najmä na existenciu horizontálnej dohody o sadzbách predajcov. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby overil existenciu takejto dohody a jej dosah. __________________________________________________________________ ( [47]1 ) Jazyk prednesu: spanielcina. ( [48]2 ) [49]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [50]3 ) Zákon c. LVII z roku 1996 (A Tisztességtelen piaci magatartás és a versenykorlátozás tilalmáról szóló 1996. évi LVII. törvény; dalej len "Tpvt"). ( [51]4 ) Podla poistovne Allianz jej standardná dohoda obsahovala tri rôzne druhy odmeny v závislosti od toho, ci predajca predal poistenia od poistovne Allianz, ktoré predstavujú a) menej ako 30 %, b) 30 % az 50 %, alebo c) 50 % celkového predaja poistení predajcu. Dohodnuté zvýsenie hodinovej sadzby za opravy vozidiel údajne predstavuje a) 10 % az 11 % pre predajcov, v prípade ktorých produkty poistovne Allianz tvorili menej ako 30 % ich predaja poistení, b) 12 % az 13 % v prípade, ak produkty poistovne Allianz tvorili 30 % az 50 % ich predaja poistení, alebo c) 14 % az 15 % v prípade, ak produkty poistovne Allianz tvorili 50 % ich predaja poistení. Napriek vyssie uvedenému podla druhej presetrovanej poistovne Generali vo väcsine zmlúv poistovne Allianz s predajcami bolo stanovené zvýsenie odmeny za opravu len v prípade, ak produkty poistovne Allianz predané predmetným predajcom predstavovali 50 % jeho predaja. ( [52]5 ) Podla tejto poistovne zmluvy uzatvorené poistovnou Generali s predajcami stanovovali zvýsenie odmeny za opravu v prípade, ak produkty poistovne Generali tvorili 30 % predaja poistení predajcov, pricom tento ciel je o 10 % vyssí ako trhový podiel poistovne Generali pocas relevantného obdobia, ktorý predstavoval 20 %. ( [53]6 ) Rozsudok z 18. októbra 1990, Dzodzi ([54]C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763). Precedens mozno nájst aj v rozsudku z 26. septembra 1985, Thomasdünger ([55]166/84, Zb. s. 3001). ( [56]7 ) Rozsudok Dzodzi (uz citovaný, body 34 az 41). ( [57]8 ) Výstizné zhrnutie tohto kritického pohladu mozno nájst v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo 26. septembra 2000 vo veci Kofisa Italia (rozsudok z 11. januára 2001, [58]C-1/99, Zb. s. I-207), bod 22 a nasl. Generálny advokát Mancini uz ovela skôr v návrhoch, ktoré predniesol 15. mája 1985 v uz citovanej veci Thomasdünger, tiez vyjadril svoj nesúhlas s prípustnostou prejudiciálnych otázok tohto druhu, co podla jeho názoru dokonca odporuje zneniu Zmluvy. V tom istom zmysle sa vyslovili generálny advokát Darmon v návrhoch, ktoré predniesol 3. júla 1990 vo veci Dzozi, generálny advokát Tizzano v návrhoch, ktoré predniesol v uz citovanej veci Adam, a generálny advokát Jacobs v návrhoch, ktoré predniesol 17. septembra 1996 vo veci Leur-Bloem (rozsudok zo 17. júla 1997, [59]C-28/95, Zb. s. I-4161), a v návrhoch, ktoré predniesol 15. novembra 2001 vo veci BIAO (rozsudok zo 7. januára 2003, [60]C-306/99, Zb. s. I-1). ( [61]9 ) Pozri okrem iného rozsudky Leur-Bloem (uz citovaný); z 26. novembra 1998, Bronner ([62]C-7/97, Zb. s. I-7791); Kofisa Italia (uz citovaný); Adam (uz citovaný); BIAO (uz citovaný), a zo 16. marca 2006, Poseidon Chartering ([63]C-3/04, Zb. s. I-2505). ( [64]10 ) Rozsudok z 28. marca 1995 ([65]C-346/93, Zb. s. I-615). ( [66]11 ) Uz citované návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo vo veci Kofisa Italia, generálny advokát Jacobs vo veci BIAO a generálny advokát Tizzano vo veci Adam. ( [67]12 ) Vec [68]C-186/07, Zb. s. I-60. ( [69]13 ) Rozsudky uz citované (body 27 a 29). ( [70]14 ) Rozsudok z 11. decembra 2007 ([71]C-280/06, Zb. s. I-10893). ( [72]15 ) Bod 25. ( [73]16 ) Rozsudok z 21. decembra 2011, Teresa Cicala ([74]C-482/10, Zb. s. I-14139). ( [75]17 ) Tamze, bod 19. ( [76]18 ) Rozsudok z 18. októbra 2012 (C-583/10, bod 47). ( [77]19 ) V súvislosti s touto zásadou pozri rozsudok z 18. októbra 2008, Marra a Clemente ([78]C-200/07 a C-201/07, Zb. s. I-7929), bod 41 a tam citovanú judikatúru. ( [79]20 ) Rozsudok Cicala (uz citovaný, bod 28). ( [80]21 ) A okrem toho, ze Komisia na pojednávaní uznala, ze nejde o "priamy a bezpodmienecný odkaz". ( [81]22 ) Rozsudok zo 14. decembra 2006 ([82]C-217/05, Zb. s. I-11987). ( [83]23 ) Rozsudky Bronner (uz citovaný, body 19 a 20); Poseidon Chartering (uz citovaný, bod 16); Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio (uz citovaný, bod 20), a ETI (uz citovaný, bod 26). Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott 13. júla 2006 vo veci Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio a 3. júla 2007 vo veci ETI. ( [84]24 ) Oznámenie Komisie - Usmernenia k pojmu ovplyvnenie obchodu obsiahnutom v clánkoch 81 a 82 Zmluvy [neoficiálny preklad] ([85]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81), bod 8. Pozri tiez oznámenie Komisie k spolupráci medzi Komisiou a súdmi clenských státov EÚ pri uplatnovaní clánkov 81 a 82 ES [neoficiálny preklad] ([86]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 54), bod 6. ( [87]25 ) O iný prípad by islo, ak by sa preukázalo, ze sporné dohody môzu ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva, ale ako uz bolo uvedené, táto skutocnost v tomto prípade nebola sporná. ( [88]26 ) V tejto súvislosti pozri CSERES, K. J.: The impact of regulation 1/2003 in the new Member States. The Competition Law Review, zv. 6, c. 2 (júl 2010). ( [89]27 ) Rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers ([90]C-209/07, Zb. s. I-8637, body 15 a 17). ( [91]28 ) V tomto zmysle z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ "nie je nevyhnutné zohladnit konkrétne úcinky dohody, pokial je zrejmé, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz". Pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ([92]56/64 a 58/64, Zb. s. 299, bod 496), a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([93]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 491). ( [94]29 ) Oznámenie Komisie - Usmernenia k uplatnovaniu clánku 81 ods. 3 Zmluvy [neoficiálny preklad] ([95]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 97), bod 21. ( [96]30 ) Pozri okrem iného rozsudky IAZ a i./Komisia ([97]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 23 az 25), a zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline a i. ([98]C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 58). ( [99]31 ) Pozri v tejto súvislosti clánok 2 nariadenia Komisie (EÚ) c. 330/2010 z 20. apríla 2010 o uplatnovaní clánku 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov ([100]Ú. v. EÚ L 102, s. 1). Jeho clánok 3 stanovuje viaceré hranicné trhové podiely na uplatnenie výnimky a clánok 5 vymenúva niektoré vertikálne obmedzenia, na ktoré sa nevztahuje táto výnimka. ( [101]32 ) Medzi konkurujúcimi si podnikmi: jednoznacne by islo o taký prípad napríklad vtedy, ak by existovala dohoda o sadzbách za opravy medzi poistovnami Allianz a Generali. ( [102]33 ) Rozsudok z 3. júla 1985, Binon ([103]243/83, Zb. s. 2015). ( [104]34 ) Rozsudky Consten a Grundig/Komisia (uz citovaný), a z 1. februára 1978, Miller ([105]19/77, Zb. s. 131). ( [106]35 ) Rozsudok z 13. októbra 2011, Pierre Fabre Dermo-Cosmétique ([107]C-439/09, Zb. s. I-9419). ( [108]36 ) Podla clánku 1 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 330/2010 sa pod záväzkom nekonkurovania rozumie "akýkolvek priamy ci nepriamy záväzok, ktorý spôsobuje, ze kupujúci nemôze vyrábat, kupovat, predávat alebo dalej predávat tovary alebo sluzby konkurujúce zmluvným tovarom alebo sluzbám, alebo akýkolvek priamy ci nepriamy záväzok kupujúceho kupovat od dodávatela alebo iného podniku urceného dodávatelom viac ako 80 % svojho celkového nákupu zmluvných tovarov alebo sluzieb a ich náhrad na relevantnom trhu; základom tohto výpoctu je hodnota nákupov uskutocnených v predchádzajúcom kalendárnom roku, alebo, ak je to v danom odvetví bezné, objem takýchto nákupov". ( [109]37 ) [110]Ú. v. EÚ C 130, 2010, s. 1, bod 133. ( [111]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. februára 1991, Delimitis ([112]C-234/89, Zb. s. I-935, body 13 az 15); zo 7. decembra 2000, Neste Markkinointi Oy ([113]C-214/99, Zb. s. I-11121, bod 25); z 11. septembra 2008, CEPSA Estaciones de Servicio SA ([114]C-279/06, Zb. s. I-6681, bod 43), a z 2. apríla 2009, Pedro IV Servicios SL ([115]C-260/07, Zb. s. I-2437, bod 83). ( [116]39 ) Pozri judikatúru citovanú v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. ( [117]40 ) Pozri okrem iného rozsudok IAZ a i./Komisia (uz citovaný, body 23 az 25). ( [118]41 ) Spojené veci [119]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663. ( [120]42 ) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1981, Gerhard Züchner ([121]172/80, Zb. s. I-565, body 12 az 14). ( [122]43 ) V tejto súvislosti mozno spomenút rozsudok zo 14. júla 1972, ICI/Komisia ([123]48/69, Zb. s. 619), bod 64: "hoci clánok 85 rozlisuje pojem 'zosúladený postup` a pojem 'dohody medzi podnikatelmi`..., je to len s cielom zahrnút do zákazov tohto clánku urcitú formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez uzatvorenia dohody v pravom zmysle slova... nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi". ( [124]44 ) Rozsudok z 8. júla 1999, Hüls AG ([125]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 161). ( [126]45 ) Rozsudok z 31. marca 1993, A. Ahlström Osakeyhtiö a i. ([127]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 71). ( [128]46 ) Rozsudok ([129]C-101/07 P a C-110/07 P, Zb. s. I-10193). References 1. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#t-ECR_62011CC0032_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0001 48. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0002 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 50. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0003 51. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0004 52. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0005 53. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0006 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0297&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0166&locale=SK 56. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0007 57. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0008 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0001&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0028&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0306&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0009 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0003&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0010 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0346&locale=SK 66. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0011 67. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0012 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0186&locale=SK 69. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0013 70. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0014 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 72. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0015 73. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0016 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0482&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0017 76. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0018 77. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0019 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0200&locale=SK 79. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0020 80. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0021 81. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0022 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 83. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0023 84. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0024 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 87. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0025 88. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0026 89. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0027 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0209&locale=SK 91. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0028 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0056&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0029 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0030 97. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0096&locale=SK 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0501&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0031 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:102:TOC 101. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0032 102. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0033 103. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0243&locale=SK 104. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0034 105. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0019&locale=SK 106. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0035 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0439&locale=SK 108. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0036 109. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0037 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:130:TOC 111. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0038 112. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0234&locale=SK 113. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0214&locale=SK 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0279&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0260&locale=SK 116. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0039 117. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0040 118. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0041 119. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 120. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0042 121. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0172&locale=SK 122. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0043 123. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 124. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0044 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 126. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0045 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXX6csv0T/L93660-8490TMP.html#c-ECR_62011CC0032_SK_01-E0046 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0101&locale=SK