Vec T-393/10 R Westfälische Drahtindustrie a i. proti Európskej komisii "Predbezné opatrenie - Hospodárska sútaz - Zaplatenie pokuty - Banková záruka - Návrh na nariadenie predbezného opatrenia (zrieknutie sa zlozenia bankovej záruky)" Abstrakt uznesenia 1. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Predbezné opatrenia - Podmienky nariadenia - Fumus boni iuris - Naliehavost - Vázna a nenapravitelná ujma - Kumulatívna povaha - Zvázenie vsetkých dotknutých záujmov (Clánok 256 ods. 1 ZFEÚ, clánky 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 104 ods. 2) 2. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty - Podmienky nariadenia (Clánok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 104 ods. 2) 3. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Fumus boni iuris - Prima facie preskúmanie dôvodov uvedených na podporu zaloby vo veci samej (Clánok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 104 ods. 2) 4. Konanie o nariadení predbezného opatrenia - Odklad výkonu - Podmienky nariadenia - Zvázenie vsetkých dotknutých záujmov (Clánok 278 ZFEÚ) 1. Podla clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ v spojení s clánkom 256 ods. 1 ZFEÚ môze sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení, pokial to vzhladom na okolnosti povazuje za nutné, prerusit odklad výkonu aktu, ktorý bol v návrhu napadnutý, alebo nariadit nevyhnutné predbezné opatrenia. Clánok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré prima facie odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení tak môze rozhodnút o odklade výkonu rozhodnutia a nariadit predbezné opatrenia, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je prima facie skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze sú naliehavé v tom zmysle, ze na zabránenie váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch úcastníka konania, ktorý ich navrhuje, je nevyhnutné, aby boli vydané a úcinné uz pred rozhodnutím v konaní vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto ak niektorá z nich nie je splnená, návrhy na nariadenie predbezných opatrení sa musia zamietnut. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení môze tiez zvázit dotknuté záujmy. V rámci tohto celkového posudzovania sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pricom s ohladom na podrobnosti prejednávanej veci môze volne stanovit spôsob, akým sa tieto jednotlivé podmienky musia overit, ako aj poradie tohto posudzovania, kedze mu ziaden právny predpis práva Únie neukladá vopred stanovenú analytickú schému na posúdenie potreby rozhodnút o nariadení predbezného opatrenia. (pozri body 11 - 13) 2. Návrh na odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty môze byt prijatý len za výnimocných okolností. Moznost pozadovat zriadenie financnej záruky je totiz výslovne stanovená pre konania o nariadení predbezných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Vseobecného súdu a zodpovedá vseobecnému a rozumnému postupu Komisie. Existenciu takýchto výnimocných okolností mozno v podstate povazovat za preukázanú vtedy, ked strana, ktorá pozaduje, aby bola oslobodená od povinnosti zriadit pozadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, ze je pre nu objektívne nemozné túto záruku zriadit alebo ze by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu. (pozri body 22, 23) 3. Podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je splnená v prípade, ak je tvrdenie zalobcu minimálne v súvislosti s jedným zalobným dôvodom na prvý pohlad relevantné a v kazdom prípade sa nejaví ako neodôvodnené, resp. ak toto tvrdenie nemozno zamietnut bez podrobného posúdenia, ktoré je vyhradené súdu príslusnému na rozhodnutie vo veci samej. Na prvý pohlad je fumus boni iuris dané, pokial ide o zalobný dôvod uvedený s dostatocnou presnostou na to, aby bol pre Komisiu impulzom na predlozenie viacstranového podrobného stanoviska, ktoré sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezných opatrení navyse umoznuje posúdit, ze predmetný zalobný dôvod sa nejaví na prvý pohlad ako celkom bezdôvodný a v kazdom prípade nemôze byt zamietnutý bez dôkladného posúdenia, ktoré je vyhradené súdnemu orgánu príslusnému na rozhodnutie vo veci samej. (pozri body 54, 55, 58, 61) 4. V konaní o nariadení predbezného opatrenia je potrebné navzájom zvázit riziká kazdého z mozných riesení. Konkrétne to znamená, ze je nutné posúdit predovsetkým to, ci má záujem zalobcu o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia väcsí význam ako záujem o okamzité vykonanie tohto rozhodnutia. (pozri bod 62) UZNESENIE PREDSEDU VSEOBECNÉHO SÚDU z 13. apríla 2011 ([1]*) "Predbezné opatrenie - Hospodárska sútaz - Zaplatenie pokuty - Banková záruka - Návrh na nariadenie predbezného opatrenia (zrieknutie sa zlozenia bankovej záruky)" Vo veci T-393/10 R, Westfälische Drahtindustrie GmbH, so sídlom v Hamme (Nemecko), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG, so sídlom v Hamme, Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG, so sídlom v Iserlohne (Nemecko), v zastúpení: C. Stadler a N. Tkatcenko, advokáti, navrhovatelky, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, R. Sauer a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci R. Van der Hout, advokát, odporkyna, ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 v konaní o uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/38.344 - Predpínacia ocel) v podobe pozmenujúceho rozhodnutia K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 v rozsahu, v akom ním bola navrhovatelkám ulozená pokuta, PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU vydal toto Uznesenie Skutkový stav a konanie 1 Navrhovatelky patria do tzv. skupiny Pampus (skupiny PIB+), ktorá pôsobí najmä v hutníctve a v sektore výroby drôtov a zahrna styri holdingové spolocnosti: Pampus Stahlbeteiligungsgesellschaft mbH, Pampus Umformtechnik GmbH, Pampus Logistikbeteiligungsgesellschaft mbH a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG (dalej len "PIB"). Vsetky podiely v uvedených holdingových spolocnostiach, pre ktoré neexistuje spolocná holdingová spolocnost, vlastnia traja clenovia rodiny Pampusovcov. 2 Predmetom podnikania prvej navrhovatelky, spolocnosti Westfälische Drahtindustrie GmbH (dalej len "WDI"), je výroba produktov z ocele a obchodovanie s nimi, dalej nadobúdanie a správa podielov v spolocnostiach prevazne v odvetví úpravy a spracovania drôtov. Spolocnost WDI je z 98 % vo vlastníctve druhej navrhovatelky, spolocnosti Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG (dalej len "WDV"). Dvojtretinovým podielom je v spolocnosti WDV zúcastnená spolocnost PIB a tretinový podiel patrí spolocnosti ArcelorMittal Hamburg GmbH (dalej len "ArcelorMittal"). Predmetom cinnosti PBI je predovsetkým nadobúdanie, správa a predaj priemyselných podielov, ako aj obchodovanie s výrobkami z ocele. 3 Predmetným návrhom na nariadenie predbezného opatrenia sa navrhovatelky v podstate usilujú o to, aby sa odlozil výkon rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 v konaní o uplatnení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/38.344 - predpísania ocel) v podobe pozmenujúceho rozhodnutia K (2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 (dalej len súhrnne "napadnuté rozhodnutie") v rozsahu, v akom im v nom boli ulozené pokuty, a to bez povinnosti zlozit bankovú záruku. 4 V napadnutom rozhodnutí Komisia vytýka mnohým výrobcom predpínacej ocele predovsetkým to, ze mnoho rokov stanovovali v odvetví predpínacej ocele kvóty dodávok a ceny, ze si medzi sebou rozdelovali odberatelov a navzájom si vymienali citlivé obchodné informácie a ze v dôsledku uvedeného dlhodobého porusovania poskodili stavebný priemysel v celej Európe. Komisia preto stanovila pokuty v celkovej výske takmer 460 miliónov eur. V tejto súvislosti ulozila osobitne navrhovatelkám penazné pokuty v celkovej výske 46,55 milióna eur, a to vsetkým trom ako solidárnym dlzníckam vo výske 15,485 milióna eur, spolocnostiam WDI a WDV ako solidárnym dlzníckam vo výske 23,37 milióna eur a spolocnosti WDI samostatne vo výske 7,695 milióna eur. Komisia okrem toho styrom spolocnostiam skupiny ArcelorMittal ulozila pokutu v pôvodnej výske 276,48 milióna eur, ktorú neskôr znízila na 230,4 milióna eur. 5 Zalobu, ktorá bola do kancelárie Vseobecného súdu dorucená 14. septembra 2010, podali navrhovatelky s cielom vyhlásit pôvodné rozhodnutie z 30. júna 2010 za neplatné v rozsahu, v akom im v nom boli stanovené penazné pokuty, a subsidiárne primerane znízit pokuty, ktoré im boli ulozené. Po dorucení pozmenujúceho rozhodnutia, ktoré bolo do kancelárie Súdu prvého stupna dorucené 16. novembra 2010, boli ich návrhy a zalobné dôvody formou úpravy návrhu prispôsobené pozmenujúcemu rozhodnutiu. 6 Samostatným podaním, ktoré bolo do kancelárie Vseobecného súdu dorucené 3. decembra 2010, podali navrhovatelky tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia, v ktorom v zásade navrhujú, aby Vseobecný súd: - prerusil výkon napadnutého rozhodnutia az do vyhlásenia rozsudku vo veci samej bez toho, aby bola zlozená banková záruka alebo poskytnutá iná financná zábezpeka v rozsahu, v akom sa im v nom ukladá povinnost zaplatit pokuty vo výske 15,485 milióna eur (spolocnosti WDI, WDV a PIB spolocne a nerozdielne), vo výske 23,37 milióna eur (spolocnosti WDI a WDV spolocne a nerozdielne), ako aj vo výske 7,695 milióna eur (spolocnost WDI), - subsidiárne, aby sa im bez zlozenia bankovej záruky alebo inej financnej zábezpeky súvisiacej so zaplatením penazných pokút, ktoré im boli ulozené, povolilo znízenie platieb podla primerane a odborne stanoveného plánu platieb, - zaviazal odporkynu na náhradu trov konania. 7 Vo svojom písomnom stanovisku k návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, ktorý bol do kancelárie Vseobecného súdu dorucený 14. februára 2011, Komisia pozaduje, aby súd: - návrhy celkovo zamietol (hlavný aj subsidiárny návrh), - zaviazal navrhovatelky na náhradu trov konania. 8 Podaním z 15. februára 2011 poziadali navrhovatelky o moznost reagovat na stanovisko Komisie, pretoze správne konanie na posúdenie ich financnej výkonnosti (dalej len "konanie ITP"), ktoré Komisia vykonala a ukoncila listom zo 14. februára 2011, prinieslo nové skutocnosti, ktoré sú relevantné z hladiska ich návrhu na nariadenie predbezného opatrenia. Po tom, ako sa tejto ziadosti vyhovelo, poskytli navrhovatelky v podaní z 25. februára 2011 avizované doplnujúce informácie. Podaním z 21. marca 2011 k nim Komisia zaujala konecné stanovisko. 9 V uvedenom správnom liste zo 14. februára 2011 Komisia zamietla znízenie pokút, ktoré boli ulozené navrhovatelkám, s odôvodnením, ze spolocnost WDI je schopná financovat celkovú pokutu vo výske 46,55 milióna eur alebo získat bankovú záruku na túto sumu. 10 Súdu je známe, ze paralelne s konaním ITP na úcely posúdenia financnej výkonnosti navrhovateliek, ktoré zacala Komisia, bolo uvedeným spolocnostiam skupiny ArcelorMittal (pozri bod 4 vyssie) 4. apríla 2011 umoznené znízenie ich pokuty z 230,4 milióna eur na 45,7 milióna eur, pricom Komisia uznala ich obmedzenú financnú výkonnost. S iným návrhom na nariadenie predbezného opatrenia tieto spolocnosti predtým neuspeli, okrem iného z dôvodu vysokej platobnej schopnosti skupiny ArcelorMittal (konsolidovaný globálny obrat viac ako 46 miliárd eur v hospodárskom roku 2009) (uznesenie predsedu Vseobecného súdu zo 7. decembra 2010, ArcelorMittal Wire France a i./Komisia, T-385/10 R, Zb. s. II-262*). Odôvodnenie 11 Podla clánkov 278 ZFEÚ a 279 ZFEÚ v spojení s clánkom 256 ods. 1 ZFEÚ môze sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení, pokial to vzhladom na okolnosti povazuje za nutné, prerusit odklad výkonu aktu, ktorý bol v návrhu napadnutý, alebo nariadit nevyhnutné predbezné opatrenia. 12 Clánok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré prima facie (fumus boni iuris) odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení tak môze rozhodnút o odklade výkonu rozhodnutia a nariadit predbezné opatrenia, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je prima facie skutkovo a právne odôvodnené (fumus boni iuris) a ze sú naliehavé v tom zmysle, ze na zabránenie váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch zalobcu je nevyhnutné, aby boli vydané a úcinné uz pred rozhodnutím v konaní vo veci samej [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C-149/95 P(R), Zb. s. I-2165, bod 22]. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto ak niektorá z nich nie je splnená, návrhy na nariadenie predbezných opatrení sa musia zamietnut [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení môze tiez zvázit dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. s. II-2153, bod 50). 13 Okrem toho v rámci tohto celkového posudzovania sudca rozhodujúci o predbezných opatreniach disponuje sirokou mierou volnej úvahy; s ohladom na podrobnosti prejednávanej veci môze volne stanovit spôsob, akým sa tieto jednotlivé podmienky musia overit, ako aj poradie tohto posudzovania, kedze mu ziaden právny predpis práva Únie neukladá vopred stanovenú analytickú schému na posúdenie potreby rozhodnút o nariadení predbezného opatrenia [uznesenie Komisia/Atlantic Container Line a i., uz citované v bode 12 vyssie, bod 23, a uznesenie predsedu Súdneho dvora z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, C-459/06 P(R), Zb. s. I-53*, bod 25]. 14 Písomné stanoviská úcastníkov konania obsahujú vsetky informácie potrebné na to, aby bolo mozné rozhodnút o návrhu. Neexistuje preto nijaký dôvod na ústne vypocutie. O predmete návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 15 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia má podnik, voci ktorému bola stanovená pokuta, v prípade podania zaloby o neplatnost moznost vybrat si medzi predbezným zaplatením pokuty a zriadením bankovej záruky prijatelnej pre Komisiu. Na túto moznost volby Komisia osobitne upozornila navrhovatelky listami z 5. júla a z 1. októbra 2010, ktorými im bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, pricom tiez spresnila, ze suma prípadne zriadenej bankovej záruky sa úrocí sadzbou 2,5 %. 16 Okrem toho Komisia vo svojom stanovisku zo 14. februára 2011 (body 52 a 59) výslovne uviedla, ze pokial ide o uvedenú moznost volby, nevyhnutnost uvedeného návrhu na nariadenie predbezného opatrenia je od zaciatku vylúcená, pokial navrhovatelky môzu zabezpecit zriadenie bankovej záruky - ako menej zatazujúcej alternatívy provizórneho zaplatenia pokút. Otázka existujúcej likvidity na predbezné zaplatenie pokút, ktorá bola predmetom uvedeného návrhu, nie je teda v tomto prípade relevantná. 17 Na jednej strane z uvedeného vyplýva, ze samotná Komisia je za istej podmienky (zriadenie bankovej záruky) ochotná odlozit výkon napadnutého rozhodnutia voci navrhovatelkám. V dôsledku toho sa ziadost o odklad výkonu tohto rozhodnutia môze logicky vztahovat iba na to, aby boli navrhovatelky oslobodené od povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku odvrátenia okamzitého vymáhania pokút, ktoré im boli ulozené (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 13. júla 2006, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06 R, Zb. s. II-2491, body 23 az 26). 18 Na druhej strane Komisia obmedzuje svoje vysvetlenie týkajúce sa naliehavosti iba na otázku, ci pre navrhovatelky skutocne nie je mozné zriadit bankovú záruku alebo ci by údajná skoda bola jednoznacným dôvodom konkurzu. Komisia zastáva názor, ze predovsetkým spolocnost WDI by bola podla jej súcasných a predpokladaných podnikových údajov (penazné toky) objektívne schopná poskytnút takú záruku pre celú sumu pokuty. V takom prípade by Komisia od ostatných zalobkýn nepozadovala dalsiu bankovú záruku, cím by sa vylúcilo riziko úpadku (stanovisko zo 14. februára 2011, bod 60). 19 Z tohto tvrdenia Komisie - ako aj z jej zistenia v napadnutom rozhodnutí (body 1178 a 1179), ze spolocnosti WDI a PIB by z dôvodu svojich váznych financných problémov nemuseli byt schopné zaplatit pokuty a pravdepodobne nie sú vôbec zivotaschopné - mozno usudzovat, ze ani podla názoru Komisie nie je provizórna platba pokút, ktoré boli ulozené navrhovatelkám, reálnou moznostou, pretoze navrhovatelky nie sú v súcasnosti financne schopné poskytnút takú platbu. 20 Predmetom tohto návrhu na nariadenie predbezného opatrenia - cize aj na posúdenie naliehavosti - je teda iba oslobodenie navrhovateliek od povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku odvrátenia okamzitého vymáhania pokút, ktoré im bolo ulozené. O naliehavosti 21 Podla ustálenej judikatúry sa má naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia hodnotit vo vztahu k potrebe predbezného rozhodnutia s cielom zabezpecit, aby úcastník navrhujúci nariadenie predbezného opatrenia neutrpel váznu a nenapravitelnú ujmu. Navrhovatel musí dokázat, ze nemôze pockat na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby neutrpel takúto ujmu (pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/ Komisia, T-151/01 R, Zb. s. II-3295, bod 187 a citovanú judikatúru, ako aj zo 4. decembra 2007, Cheminova a i./Komisia, T-326/07 R, Zb. s. II-4877, bod 50). 22 Pokial ide o problematiku bankovej záruky, ktorá je tu relevantná, podla ustálenej judikatúry môze byt návrh na odklad výkonu povinnosti zriadit bankovú záruku ako podmienku okamzitého nevymáhania pokuty prijatý len za výnimocných okolností [uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 6. mája 1982, AEG/Komisia, 107/82 R, Zb. s. 1549, bod 6, a zo 14. decembra 1999, DSR-Senator Lines/Komisia, C-364/99 P(R), Zb. s. I-8733, bod 48]. Moznost pozadovat zriadenie financnej záruky je totiz výslovne stanovená pre konania o nariadení predbezných opatrení rokovacími poriadkami Súdneho dvora a Súdu prvého stupna a zodpovedá vseobecnému a rozumnému postupu Komisie (uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 5. augusta 2003, IRO/Komisia, T-79/03 R, Zb. s. II-3027, bod 25, a z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T-245/03 R, Zb. s. II-271, bod 77). 23 Existenciu takýchto výnimocných okolností mozno podla judikatúry v podstate povazovat za preukázanú vtedy, ked strana, ktorá pozaduje, aby bola oslobodená od povinnosti zriadit pozadovanú bankovú záruku, poskytne dôkaz o tom, ze je pre nu objektívne nemozné túto záruku zriadit alebo ze by jej vytvorenie ohrozilo jej existenciu (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 17 vyssie, bod 98, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 20. októbra 2003, Leali/Komisia, T-46/03 R, Zb. s. II-4473, bod 33 a citovaná judikatúra). 24 V prípade oboch uvedených výnimocných okolností ide o podmienky, ktoré musí príslusná strana splnit alternatívne, nie kumulatívne. 25 Ak by sa navrhovatelkám v predmetnom prípade podarilo dokázat, ze v ich prípade nie je objektívne mozné zriadit bankovú záruku za pokuty, ktoré im boli ulozené, bolo by podla tejto judikatúry nevyhnutné potvrdit naliehavost nariadenia predbezného opatrenia, o ktoré sa usilujú. 26 Navrhovatelky v tejto súvislosti uvádzajú, ze pre ne nie je objektívne mozné, aby bankovú záruku zriadili vlastnými silami ci zapojením spolocníkov a celej skupiny PIB+. Po dorucení pôvodného rozhodnutia sa intenzívne, ale neúspesne pokúsali o zriadenie bankovej záruky na pokrytie pôvodne stanovenej pokuty vo výske 56,05 milióna eur vo vsetkých [dôverné]([2]1) bankových institúciách a u vsetkých poistovatelov spotrebných úverov z okruhu financovatelov skupiny. Po dorucení opravného uznesenia sa opät pokúsili zriadit bankovú záruku za znízenú penaznú pokutu (46,55 milióna eur), ale znovu neúspesne. Vsetky bankové institúcie a poistovatelia spotrebných úverov ziadosti zamietli. 27 Komisia odpovedá, ze písomné zamietnutia, ktoré navrhovatelky predlozili, sa z viacerých dôvodov javia ako pochybné. Oslovené boli totiz výlucne banky, ktoré sú uz veritelkami skupiny PIB+, a mali teda záujem na tom, aby zabránili zmene financného statusu quo, ktorý by spôsobil znízenie pokuty. Na základe predmetnej korespondencie medzi spolocnostou WDI a (jednotlivými) bankami, ktorá bola predlozená Komisii, vzniká pritom dojem, ze na oboch stranách neexistoval záujem o serióznu diskusiu o realizovatelnosti bankovej záruky, ale odmietnutie mozno povazovat za obligatórnu podmienku znízenia pokuty, o ktoré sa usilujú. To by tiez vysvetlovalo, preco banky zjavne bez dôkladného posúdenia (najmä samostatnej financnej situácie spolocnosti WDI) pausálne vydali negatívne stanovisko. Okrem toho len devät z predlozených listov je jednoznacne adresovaných priamo spolocnosti WDI. Banky pritom [dôverné] odôvodnili svoju negatívnu odpoved poukázaním na hospodársku situáciu celej skupiny Pampus. V prípade spolocnosti WDI vsak ide o hospodársky úspesný podnik, ktorý je solventný a schopný získat úver. Kedze neexistujú presvedcivé dôkazy, ze prípadné zhorsenie hospodárskej situácie skupiny Pampus by sa prejavilo aj na spolocnosti WDI, skutocný dôvod odmietnutia ostáva nejasný. 28 Komisia zastáva názor, ze predlozené negatívne odpovede nie sú primerané aj preto, lebo banky zamietli zriadenie záruky len pausálnou formou a v prevaznej miere vseobecným poukázaním na nelahkú hospodársku a financnú situáciu skupiny Pampus. Relevantná vsak môze byt iba objektívna hospodárska situácia spolocnosti WDI. Vzhladom na pozitívne operatívne penazné toky v nasledujúcich rokoch, ako aj na zabezpecovacie prostriedky, ktoré majú banky k dispozícii, má spolocnost WDI moznost získat bankovú záruku. Z prognózy penazných tokov, ktorú predlozili navrhovatelky, vyplýva, ze spolocnost WDI by z volného penazného toku dokázala splatit dokonca aj úver vo výske pokuty s rocnými splátkami pocas obdobia siedmich rokov. Zriadenie bankovej záruky by teda urcite malo byt mozné. 29 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze navrhovatelky podla spisov najprv vo veci bankovej záruky neúspesne oslovili strnást bankových institúcií. Spolocnosti WDI, WDV a PIB tak 20. júla 2010 adresovali "bankám poskytujúcim úvery" listy v podstate s rovnakým znením a poziadali o zriadenie bankovej záruky na celú alebo ciastocnú sumu ulozenej pokuty (56,05 milióna eur). E-mailom z toho istého dna zaslala spolocnost WDI príslusnú prosbu týmto bankám: [dôverné]. 30 Negatívne odpovede vychádzali bez výnimky z neistej hospodárskej a financnej situácie navrhovateliek, ktorá bankám neumoznuje zriadit pozadovanú záruku. Aj ked sú niektoré listy velmi krátke, ostatné obsahujú podrobné odôvodnenie. Banka [dôverné] (list adresovaný spolocnosti WDI z 26. júla 2010) tak poukazuje na "velkost uz existujúceho zmluvného záväzku", ako aj na to, ze spolocnost Pampus sa nachádza "v restrukturalizácii". Banka [dôverné] (tri listy z 23. júla 2010 s rovnakým obsahom adresované spolocnostiam WDI, WDV a PIB) poukazuje na "len nedávno vykonané dôkladné posúdenie" hospodárskej situácie podniku a jeho súcasnú neistú financnú situáciu. Banka [dôverné] (list z 22. júla 2010 adresovaný spolocnostiam WDI, WDV a PIB) oznámila, ze "na základe súcasných hospodárskych pomerov v celej skupine podnikov, ako aj v jednotlivých podnikoch nemôze - ani na cast sumy" zriadit bankovú záruku. Banka [dôverné] (list z 22. júla 2010 adresovaný spolocnosti WDI) poukazuje na "nárocný proces restrukturalizácie, pomocou ktorého má byt zo strednodobého hladiska opät obnovená schopnost riadit kapitál", a zdôraznuje, ze "pri dalsom rozsírení financných záväzkov v spojení so zatazením financného výsledku" povazuje "schopnost restrukturalizácie holdingovej skupiny za silne ohrozenú", a preto "[nepovazuje] za akceptovatelné, aby prevzala príslusný podiel na zriadení záruky". Banka [dôverné] (listy adresované spolocnostiam WDI, WDV a PIB z 22. júla 2010) oznámila "ze na základe podrobného ratingu" dospela k záveru, "ze nie sú splnené podmienky na rozsírenie [jej] existujúcich expozícií". 31 Listom, resp. e-mailom z 10. novembra 2010 navrhovatelky znovu poziadali tie isté banky o zriadenie bankovej záruky - tentoraz na znízené pokuty (46,55 milióna eur). V negatívnych odpovediach z 11. a 26. novembra 2010 sa v podstate poukazuje na to, ze dôvody odmietnutia, ktoré uz boli uvedené predtým, platia aj pre znízené pokuty. 32 Okrem toho spolocnost WDI 19. februára 2011 poziadala uvedené banky tretí raz o zriadenie bankovej záruky, a to speciálne na (znízenú) pokutu, ktorá bola ulozená výlucne jej, a bankám pritom sprístupnila dôvody, ktoré Komisia uviedla pri zamietnutí jej návrhu na zacatie konania ITP. Odpovede bánk, ktoré boli dorucené ako reakcia na túto ziadost, boli znovu negatívne. Banka [dôverné] vo svojom liste z 22. februára 2011 odôvodnuje odmietnutie zriadenia záruky svojou "výlucnou funkciou dlhodobého financovatela projektov a [svojím] kritickým postojom, ktorý sa nadalej lísi od posúdenia hospodárskych pomerov spolocnosti, ktoré vykonala Európska komisia". Banka [dôverné] vo svojom liste z 23. februára 2011 uvádza, ze "po zvázení vsetkých informácií a dalsích interných diskusií povazuje hranicu [svojej] moznosti poskytnút úver spolocnosti PIB+ vo vseobecnosti, ako aj speciálne spolocnosti WDI za dosiahnutú", a preto "musí návrh na zriadenie bankovej záruky v prospech Európskej komisie znovu zamietnut". Ziada o pochopenie, ze nemôze uviest vsetky podrobnosti svojho rozhodnutia o neposkytnutí úveru, ale poukazuje na to, ze jej vnútorné obchodné postupy sú zamerané tak, aby rozhodnutia o poskytnutí úveru v prípade koncernov nemohla prijat výlucne na základe jednotlivých dlzníkov, ale úverové kompetencie a procesy sa zameriavajú na dlzníkov ako celok, t. j. na koncern (tu skupinu PIB+). Okrem toho svoje moznosti poskytnút úver zakladá nielen na súcasnom alebo budúcom penaznom toku, ale aj na výske uz existujúcich úverov, na zábezpeke, na konstelácii existujúcich úverových zmlúv a na získaných skúsenostiach. 33 Navrhovatelky napokon bez toho, aby to bolo popreté, uviedli, ze ony a celá skupina, do ktorej patria, sa stali predmetom osobitného dozoru zo strany bánk, ktoré ich financujú, pricom sa konali týzdenné telefonické konferencie s koordinujúcim okruhom bánk [dôverné] a podla potreby aj stretnutia s jednotlivými bankami, ako aj s celým okruhom financovatelov. Komisia na základe toho usudzuje, ze [dôverné]. Zo spisov dalej vyplýva, ze navrhovatelky predkladajú bankám od marca 2010 podrobné mesacné správy o svojej hospodárskej situácii (predbezné súvahy, výkazy ziskov a strát, penazný tok atd.), ktoré poskytujú komplexný obraz o ich hospodárskej situácii, ako aj o hospodárskej situácii celej skupiny PIB+. 34 Na základe vsetkého uvedeného musel sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia len konstatovat, ze navrhovatelky sa vcas, opakovane a seriózne usilovali o získanie bankovej záruky na pokuty, ktoré im boli ulozené. Podla spisov je dôvodom neúspechu týchto snáh podrobné objektívne posúdenie hospodárskej a financnej situácie navrhovateliek zo strany oslovených bánk, ako to vyplýva z ich negatívnych odpovedí aj z toho, ze boli podrobne informované o postavení navrhovateliek v zdruzení celej skupiny PIB+ (vrátane clenov rodiny Pampusovcov) a osobitne aj o situácii navrhovatelky WDI. Na základe uvedeného teda nic nesvedcí o tom, ze by k odmietnutiu navrhovateliek doslo výlucne na základe ochoty na úcely predmetného konania. 35 Kedze takýmto spôsobom odôvodnené odmietnutie zriadenia pozadovanej bankovej záruky uviedlo celkovo strnást bánk, navrhovatelky právne dostatocne preukázali, ze je pre ne objektívne nemozné zriadit uvedenú záruku, najmä ked judikatúra povazuje v porovnatelných prípadoch za dostatocné uz dve, resp. tri negatívne odpovede (pozri uznesenia predsedu Vseobecného súdu z 2. marca 2011, 1. garantovaná/Komisia, T-392/09 R, neuverejnené v Zbierke, bod 56, a predsedu Súdu prvého stupna vo veci Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 17 vyssie, body 102 a 103). Nie je preto dôlezité, ze navrhovatelky nepredlozili písomné odmietnutia od poistovatelov spotrebných úverov [dôverné], ktorých tiez oslovili, bez toho, aby bolo nutné venovat sa otázke, ci je zriadovanie bankových záruk vôbec súcastou obchodnej cinnosti poistovatela spotrebných úverov. 36 Nijaký z protiargumentov, ktoré uviedla Komisia, nie je relevantný. 37 Po prvé, ak Komisia tvrdí, ze v tejto súvislosti sa neprávom nezohladnili financné prostriedky vlastníka podielov, ArcelorMittal, ktorý má dlho tretinový podiel v spolocnosti WDV, treba poukázat na to, ze v rámci posudzovania financnej zivotaschopnosti podniku, ako aj moznosti poskytnutia záruky sa skutocne posudzuje jeho materiálna situácia, okrem iného s ohladom na specifiká koncernu, ktorého priamou ci nepriamou súcastou je podnik prostredníctvom svojich spolocníkov (uznesenia predsedu Súdneho dvora stupna zo 7. marca 1995, Transacciones Marítimas a i./Komisia, C-12/95 P, Zb. s. I-467, bod 12, a predsedu Súdu prvého stupna z 11. októbra 2007, MB Immobilien Verwaltungs-GmbH/Komisia, T-120/07, Zb. s. II-130*, bod 36 a citovaná judikatúra). 38 Tento spôsob posúdenia sa v judikatúre odôvodnuje tým, ze na objektívne záujmy predmetného podniku nemozno hladiet nezávisle od záujmov osôb, ktoré ho kontrolujú, a tak sa pri posudzovaní otázky, ci je údajná skoda závazná a nenapravitelná, musí vziat do úvahy aj financná situácia osôb, ktoré podnik kontrolujú (uznesenie MB Immobilien Verwaltungs-GmbH/Komisia, uz citované v bode 37 vyssie, bod 37 a citovaná judikatúra). Táto "judikatúra venovaná koncernom" sa medzicasom rozsírila na mensinové podiely (50 %, 40 % a dokonca 30 %), pretoze aj také - substancné - podiely môzu byt v závislosti od kapitálovej struktúry predmetného podniku relevantné na posúdenie jeho financnej výkonnosti, takze návrh na nariadenie predbezného opatrenia musí obsahovat dostatocné informácie o takých mensinových podieloch (pozri uznesenia predsedu Vseobecného súdu zo 7. mája 2010 Almamet/Komisia, T-410/09 R, Zb. s. II-80*, body 57 a 58, ako aj z 24. januára 2011, Rubinetterie Teorema/Komisia, T-370/10 R, neuverejnené v Zbierke, body 39 az 42). Uvedená judikatúra najprv stanovuje len informacnú povinnost týkajúcu sa moznosti zhodných záujmov, kým v oboch návrhoch na nariadenie predbezného opatrenia, z ktorých vychádzala, nebol dôvod posúdit, ci daná zhoda medzi predmetnými podnikmi a príslusnými mensinovými spolocníkmi skutocne existovala. 39 V predmetnom prípade navrhovatelky vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia spomenuli mensinový podiel spolocnosti ArcelorMittal a uviedli, ze 26. júla a 22. novembra 2010 sa na ArcelorMittal neúspesne obrátili vo veci bankovej záruky za penazné pokuty, ktoré im boli ulozené. Podrobnejsie posúdenie závaznosti a uvedených návrhov, ako aj negatívnej odpovede zo strany ArcelorMittal z 30. júla a 25. novembra 2010 vsak nebolo vykonané. Uvedená judikatúra týkajúca sa koncernov totiz nie je relevantná pre vztah medzi navrhovatelkami a spolocnostou ArcelorMittal. 40 ArcelorMittal síce rovnako ako kazdá z navrhovateliek pôsobí na trhu s ocelou, sú vsak súcastou rozdielnych koncernov, koncernu ArcelorMittal na jednej strane a skupiny PIB+ na strane druhej, ktoré si vzájomne konkurujú a sledujú odlisné (strategické) obchodné záujmy. Nemozno preto tvrdit, ze ArcelorMittal a navrhovatelky objektívne sledujú rovnaké základné záujmy. Predovsetkým sa javí ako vylúcené, ze by spolocnost ArcelorMittal v postavení spolocníka podporovala agresívnu obchodnú politiku skupiny PIB+, ktorej cielom by bolo pripravit koncern ArcelorMittal o zákazníkov a celé trhy. Mensinový podiel spolocnosti ArcelorMittal preto nie je vhodný na to, aby spôsobil uplatnenie judikatúry o koncernoch. 41 To vsak nie je prekázkou, aby ArcelorMittal a niektorá z navrhovateliek nemohli sledovat financné záujmy s úplne rovnakým zameraním, ak ide napríklad o zachovanie hodnoty mensinového podielu spolocnosti ArcelorMittal. Tento záujem spolocnosti ArcelorMittal - ku ktorému mozno priradit aj záujem získat prístup k údajom spolocností WDV a WDI, ak na to postavenie mensinového spolocníka oprávnuje - sa svojou intenzitou nezhoduje so základnými strategickými záujmami, ktoré koncern sleduje pri stanovení svojej hospodárskej politiky a ktorý výlucne len v prípade objektívnej zhody záujmov oprávnuje uplatnit judikatúru týkajúcu sa koncernov. Nic na tom nemení ani skutocnost, ktorú zdôraznila Komisia, ze spolocnost ArcelorMittal je ochotná [dôverné]. 42 Po druhé podla názoru Komisie nie je mozné na základe zamietavých odpovedí bánk dospiet k záveru o nemoznosti zriadenia záruky, pretoze banky by mali vlastný eminentný záujem na tom, aby v prípade súcasného oslobodenia od ulozených pokút co najrýchlejsie pokryli svoje vlastné pohladávky. Vsetci veritelia siete PIB+ vrátane bánk a Komisie si pri získaní co najlepsej zábezpeky a neskorsej maximálnej realizácii svojich príslusných pohladávok konkurovali. [dôverné] Pritom mali objektívny záujem o zachovanie obchodnej cinnosti spolocnosti WDI, a to z dôvodu dobrej ziskovosti a konkurencieschopnosti spolocnosti WDI, ako aj pre penazné toky, ktoré generovala. Nepokracovat v obchodnej cinnosti spolocnosti WDI by pre banky znamenalo vzdat sa hlavného zdroja príjmov siete aj napriek strednodobo a dlhodobo ocakávanému nárastu penazných tokov. Je preto mozné objektívne ocakávat, ze banky by napokon financovali zriadenie bankovej záruky na pokuty, ak by neexistovala perspektíva, ze sa výkon prerusí. V konecnom dôsledku je kazdá banka s rozumným a podla ekonomických úvah racionálnym posudzovaním na základe znalosti pozitívnych podnikatelských údajov spolocnosti WDI ochotná zriadit bankovú záruku na celú sumu penazných pokút, ktoré boli ulozené navrhovatelkám. 43 S týmto tvrdením nemozno súhlasit. Ak Komisia nechce uznat "znacný vlastný záujem" strnástich bánk, ktoré pre navrhovatelky odmietli zriadit bankovú záruku, je nutné upozornit na to, ze banka v prípade rozhodnutia - ci uz pozitívneho, alebo negatívneho - o ziadostiach o poskytnutie úveru a zriadenie záruky ako úverová institúcia stále sleduje svoje vlastné záujmy a musí ich sledovat aj s ohladom na svojich akcionárov. V predmetnej situácii by sa tieto záujmy museli podriadit záujmom Komisie len v tom prípade, ak by bolo mozné uplatnit uvedenú judikatúru týkajúcu sa koncernov na strnást bánk. V tomto prípade to vsak neplatí. 44 Zo spisov jednak nevyplýva, ci sa banky stali akcionármi navrhovateliek alebo ci mali na základe kapitálových vkladov nejakým spôsobom úcast v skupine PIB+. Ich obchodné vztahy k poslednej menovanej sa obmedzujú na oblast úverov, pricom sú ich záujmy zamerané na to, aby co najlepsie zabezpecili a realizovali svoje amortizacné a úrokové pohladávky. Medzi strategickými záujmami týchto úverových institúcií a navrhovateliek, ktoré v oceliarskom priemysle vykonávajú predovsetkým riadiace funkcie, teda neexistuje nijaká objektívna zhoda (pozri body 1 a 2 vyssie). 45 Po druhé samotný odkaz na to, ze [dôverné], nestací na preukázanie, ze medzi bankami a uvedenými spolocnostami existujú také silné personálne väzby - aké by mohli existovat medzi tromi clenmi rodiny Pampusovcov a ktoré sú dôvodom nepotrebnosti holdingovej spolocnosti (pozri bod 1 vyssie) -, ze by to oprávnovalo uplatnit judikatúru venovanú koncernom. 46 Po tretie, ak Komisia navrhovatelkám vytýka, ze neoslovili nijakú cudziu banku, postací zistenie, ze [dôverné] bolo od zaciatku dôvodom na to, aby sa získanie bankovej záruky od banky, ktorá nie je súcastou daného okruhu financovatelov, javilo ako nemozné, po tom, co tento okruh bánk prejavil úplné odmietnutie. Judikatúra navyse uznáva, ze práve zo strany domácich bánk, ktorých klientom je navrhovatel, odmietnutie poskytnút bankovú záruku zakladá objektívnu nemoznost zabezpecit si pozadovanú záruku (uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 17 vyssie, body 105, 109 a 110). 47 Kedze z uvedeného vyplýva, ze viacnásobné negatívne odpovede uvedených bánk [dôverné] postacujú na konstatovanie, ze navrhovatelky nemohli získat bankovú záruku na svoje pokuty, nie je relevantná argumentácia Komisie zalozená na pocetných financných podkladoch a hospodárskych údajoch, podla ktorej by tieto banky napokon spornú bankovú záruku poskytli, pretoze kazdá racionálna banka by to na základe znalosti pozitívnych podnikových údajov spolocnosti WDI bola pripravená urobit. 48 Toto tvrdenie Komisie je protikladné k jej vlastnému [dôverné] posúdeniu v napadnutom rozhodnutí (bod 1179), "[dôverné]". Okrem toho je pozoruhodné, ze Komisia sa v predmetnom prípade domnieva, ze môze posúdit správanie "rozumnej, podla ekonomických úvah racionálne posudzujúcej banky", v súvislosti s ktorým doteraz zdôraznovala - a Súd prvého stupna s nou v tejto súvislosti súhlasil (rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 479) -, ze nie je bankou a nedisponuje ani infrastruktúrou, ani specializovanými oddeleniami banky. 49 Argumentácia Komisie sa tiez javí ako nezlucitelná s judikatúrou, podla ktorej naliehavost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia je nutné posúdit podla okolností v case jeho podania, najneskôr vsak rozhodnutia zo strany sudcu rozhodujúceho o nariadení predbezného opatrenia (pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 23. januára 2009, Pannon Ho"ero"mu"/Komisia, T-352/09 R, Zb. s. II-208*, body 29 a 30, a z 8. júna 2009, Z/Komisia, T-173/09 R, Zb. s. II-67*, bod 22). Kým navrhovatelky v tomto prípade právne dostatocne preukázali, ze pred vydaním súcasného rozhodnutia objektívne neboli schopné zabezpecit bankovú záruku, nechce Komisia vo svojom tvrdení - ze mozno ocakávat, ze banky "napokon" budú financovat poskytnutie bankovej záruky, "ak by nebola sanca na odklad výkonu" - vychádzat z okamihu, ktorý z casového hladiska nasledoval az po súcasnom uznesení, a teda "uznat ako relevantné", ze navrhovatelky sú v uvedenom neskorsom case, v prípade, ze by napriek vsetkému nedoslo k poskytnutiu bankovej záruky, povinné vyhlásit konkurz z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nedostatku hotovosti [§ 17 a § 15a nemeckého Insolvenzordnung (konkurzný poriadok) v spojení s § 177a a § 130a nemeckého Handelsgesetzbuch (obchodný zákonník)]. 50 Napokon Komisia nemôze navrhovatelkám úspesne vytýkat ani to, ze sa na vzniku svojej chúlostivej financnej situácie podielali tým, ze spolocnost WDI vykonala po dorucení bodov staznosti rozsiahle kapitálové transfery v prospech tretích spolocností koncernu, ale zároven vytvorila len minimálnu rezervu vo výske [dôverne] miliónov eur za 18-rocnú úcast na karteli v odvetví predpínacej ocele. 51 Pokial Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze je nutné zabránit tomu, aby sa prostredníctvom podobných transferov kapitálu "eliminovala" jej politika pokút, postacuje konstatovat, ze transfery kapitálu, ktoré sú v tomto prípade sporné, nepochybne sledovali ciel spocívajúci v tom, aby sa zabránilo úpadku jednotlivých spolocností skupiny PIB+ a tým v konecnom dôsledku strate pracovných miest. Rovnako je nesporné, ze akcionári "nevytiahli" akékolvek prostriedky z potrestaných spolocností ci z príjemcov kapitálových transferov v rámci koncernu, s výnimkou dividendy vo výske [dôverné] miliónov eur v prospech spolocnosti Arcelor Mittal ako mensinového spolocníka, nepatriaceho do koncernu, v roku 2008. Za týchto okolností nemozno celkovo ani holdingu PIB, ani skupine PIB+ vytýkat, ze spolocnost WDI vyuzili ako financný zdroj pre spolocnosti koncernu, ktoré sú v núdzi, na podporu ich prevádzky. 52 Co sa týka rezervy vo výske [dôverné] miliónov eur, výcitka "nedostatocného krytia" sa javí ako irelevantná, ale samotná Komisia vo svojom napadnutom rozhodnutí (body 1178 a 1179) uviedla viacero prvkov, ktoré a priori poukazujú na to, ze [dôverné]. Vzhladom na to by výska úctovných rezerv mohla zohrávat minimálnu úlohu. Okrem toho suma vo výske [dôverné] miliónov eur nie je v rámci kartelu v odvetví predpínacej ocele nijako zvlástna. Komisia uz totiz dvakrát povazovala za vhodné znízit pokuty ulozené jednotlivým clenom kartelu. Pokutu, ktorá bola ulozená najväcsiemu svetovému oceliarskemu koncernu ArcelorMittal, pritom z dôvodu platobnej neschopnosti jednotlivých podnikov koncernu naposledy dokonca znízila priblizne o 80 % (pozri bod 10 vyssie). 53 Z uvedeného vyplýva, ze z právneho hladiska navrhovatelky dostatocne preukázali naliehavost nariadenia predbezného opatrenia, o ktoré sa usilovali. O fumus boni iuris 54 Podla judikatúry o fumus boni iuris ide v prípade, ak je tvrdenie zalobcu minimálne v súvislosti s jedným zalobným dôvodom na prvý pohlad relevantné a v kazdom prípade sa nejaví ako neodôvodnené, resp. ak toto tvrdenie nemozno zamietnut bez podrobného posúdenia, ktoré je vyhradené súdu príslusnému na rozhodnutie vo veci samej (v tomto zmysle pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 28. apríla 2009, United Phosphorus/Komisia, T-95/09 R, Zb. s. II-47*, bod 21 a citovanú judikatúru, ako aj z 10. marca 1995, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94 R, Zb. s. II-595, bod 49, potvrdené uznesením predsedu Súdneho dvora vo veci Komisia/Atlantic Container Line a i., uz citované v bode 12 vyssie, body 26 a 27). 55 V predmetnom prípade uplatnujú navrhovatelky sedem zalobných dôvodov, na ktorých zakladajú svoj hlavný návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia, a subsidiárny návrh na primerané znízenie ich pokút. 56 Ako Komisia správne poznamenáva, opis väcsiny zalobných dôvodov je prílis strucný a izolovane mu nemozno porozumiet. Nevyhovuje teda poziadavkám judikatúry, podla ktorých majú podstatné skutkové a právne okolnosti návrhu na nariadenie predbezného opatrenia koherentne a zrozumitelne vyplývat z textu návrhu, aby odporca mohol vypracovat svoje stanovisko a sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia mohol s prikazovanou rýchlostou prijat svoje rozhodnutie, prípadne aj bez dalsích informácií (uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 15. januára 2001, Stauner a i./Parlament a Komisia, T-236/00 R, Zb. s. II-15, bod 34; zo 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T-306/01 R, Zb. s. II-2387, bod 52, a z 23. mája 2005, Dimos Ano Liosion a i./Komisia, T-85/05 R, Zb. s. II-1721, bod 37). 57 To vsak neplatí pre zalobný dôvod, v ktorom sa uvádza nesprávna domnienka jediného pokracujúceho porusenia zákazu. K tomu je v návrhu na nariadenie predbezného opatrenia uvedené v zásade to, ze Komisia povazuje spolocnost WDI za zodpovednú za porusovanie zákazu od 1. januára 1984 do 19. decembra 2002 a spolocnost WDV za zodpovednú za porusovanie zákazu od 3. septembra 1987 do 19. septembra 2002. Spolocnostiam WDI a WDV je vsak mozné pripísat len zodpovednost za porusovanie zákazu za ovela kratsie obdobie, a to od 12. mája 1997 do 19. septembra 2002. V prípade porusovania zákazu pred 12. májom 1997 doslo totiz k premlcaniu stíhania. Komisia v tejto súvislosti neberie do úvahy, ze v priebehu rokovaní doslo k casovému preruseniu v dlzke takmer jeden a pol roka. Ignoruje skutocnost, ze rokovania pred uvedeným prerusením, resp. po nom nemozno z dôvodu ich rozdielnej povahy a organizácie povazovat za jedno pokracujúce porusovanie zákazu. Okrem toho na stretnutí 9. januára 1996 sa navrhovatelky spôsobom zretelným pre vsetky ostatné podniky distancovali od kartelových dohôd, co jednoznacne dokazujú písomné záznamy. Aj na základe uvedeného distancovania nemozno navrhovatelkám vytýkat úcast na jedinom pokracovaní porusovania zákazu. 58 Toto tvrdenie navrhovateliek, ktoré by v prípade úspechu mohlo viest k znacnému znízeniu pokút ulozených spolocnostiam WDI a WDV, je také presné, ze bolo pre Komisiu impulzom na predlozenie viacstranového podrobného stanoviska. Sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbezných opatrení navyse umoznuje posúdit, ze predmetný zalobný dôvod sa nejaví na prvý pohlad ako celkom bezdôvodný a v kazdom prípade nemôze byt zamietnutý bez dôkladného posúdenia, ktoré je vyhradené súdnemu orgánu príslusnému na rozhodnutie vo veci samej. 59 Aj zalobnému dôvodu, ktorým navrhovatelky namietajú proti nezohladneniu ich platobnej neschopnosti, mozno izolovane porozumiet a pre Komisiu predstavoval dôvod pripravit niekolkostranové podrobné stanovisko. 60 V tejto súvislosti je nutné uviest, ze podla clánku 261 ZFEÚ a podla clánku 31 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1 s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) má Súdny dvor (tu Vseobecný súd) pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu, neobmedzenú súdnu právomoc. V tomto prípade teda nijakým spôsobom nemozno vylúcit, ze Vseobecný súd pri rozhodovaní vo veci samej vyuzije toto právo a znízi pokuty, ktoré boli ulozené navrhovatelkám. Samotná Komisia k tomu uvádza, ze pokial sa hodnotenie výkonnosti stalo v napadnutom rozhodnutí predmetom námietok navrhovateliek, v prípade zistenia právneho pochybenia stanoví súd pokuty sám, pricom by bolo nutné vychádzat zo skutocností, aké vyplývajú z informácií, ktoré boli medzicasom predlozené; pokial je z tohto dôvodu v predmetnom prípade nutné odpovedat na otázku naliehavosti negatívne, platí to isté pre vyhliadky na úspech vo veci samej. Uvedené tvrdenia Komisie platia aj pre prípad, ked sa tak ako v tomto prípade naliehavost potvrdí. 61 Za týchto okolností je nutné konstatovat, ze na prvý pohlad je fumus boni iuris dané, aspon pokial ide o znízenie pokút ulozených navrhovatelkám v zmysle ich subsidiárneho návrhu. O zvázení záujmov 62 Podla ustálenej judikatúry treba v konaní o nariadení predbezného opatrenia navzájom zvázit riziká kazdého z mozných riesení. Konkrétne to znamená, ze je nutné posúdit predovsetkým to, ci má záujem zalobcu o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia väcsí význam ako záujem o okamzité vykonanie tohto rozhodnutia (uznesenia predsedu Súdneho dvora vo veci Komisia/Atlantic Container Line a i., uz citované v bode 12 vyssie, bod 50; z 12. júla 1996, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96 R, Zb. s. I-3903, bod 89, a z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 R a C-217/03 R, Zb. s. I-6887, bod 142). 63 V predmetnom prípade preukázali navrhovatelky naliehavost svojho návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, pretoze objektívne nemali moznost zabezpecit bankovú záruku na svoje penazné pokuty, ako aj fumus boni iuris svojho subsidiárneho návrhu zameraného na znízenie penazných pokút. Treba preto uznat, ze v zásade majú právom chránený záujem na upustení od povinnosti zabezpecit bankovú záruku k týmto pokutám. Ak by sa nevyhovelo ich návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, bola by Komisia oprávnená vymáhat okamzité zaplatenie pokút, co by na strane navrhovateliek s najväcsou pravdepodobnostou viedlo k úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti, resp. k nedostatku hotovosti (pozri bod 49 vyssie). 64 Naproti tomu Komisia sa odvoláva na verejný záujem na zachovaní úcinnosti pravidiel hospodárskej sútaze Európskej únie, a teda na odstrasujúcom úcinku penazných pokút, ktoré ukladá, ako aj na financné záujmy Únie. Poukazuje pritom predovsetkým na to, ze pokuta sa po tom, ako ju potvrdí najvyssí súdny orgán, stane súcastou verejného rozpoctu Únie. 65 V súvislosti s financnými záujmami Únie, ktorých zásadný význam nemozno spochybnit, treba poznamenat, ze v tomto prípade navrhovatelky nedisponujú platobnou schopnostou potrebnou na to, aby mohli zaplatit pokuty, ktoré im boli ulozené (pozri body 16 a 19 vyssie), a ze objektívne nemôzu zabezpecit potrebnú bankovú záruku. Je teda dost pravdepodobné, ze Komisia, ak by pristúpila k nútenému vymáhaniu pokút, by stanovenú sumu nezískala. Navrhovatelky dalej nespochybnitelne uviedli, ze v prípade ich hroziaceho úpadku by pohladávka Komisie nemala podla nemeckej právnej úpravy konkurzného konania prednost pred pohladávkami iných veritelov a Komisia by sa musela uspokojit iba s podielom z konkurzu. Za týchto okolností by financné záujmy Komisie neboli chránené lepsie, ak by sa zacal okamzitý nútený výkon namiesto toho, aby sa navrhovatelkám umoznilo pokracovat v ich obchodnej cinnosti a zaplatit pokuty zo zisku z nej (v tomto zmysle pozri uznesenie Romana Tabacchi/Komisia, uz citované v bode 17 vyssie, bod 136). 66 Navyse sa zdá, ze Komisia v tomto prípade povazovala presadenie financných záujmov Únie od zaciatku skôr za nepravdepodobné. V case vydania napadnutého rozhodnutia sa totiz domnievala, ze viaceré prvky poukazujú na to, ze spolocnosti PIB a WDI nemôzu zaplatit pokuty a ze s velkou pravdepodobnostou nie sú zivotaschopné (body 1178 a 1179 napadnutého rozhodnutia). To naznacuje, ze pôvodne sa zmierila s tým, ze pokuty nebude mozné vymôct. Okrem toho Komisia po vydaní napadnutého rozhodnutia uskutocnila niekolko konaní ITP na posúdenie bonity spolocností, ktorým bola ulozená pokuta. Z toho mozno usudzovat, ze bola vcelku pripravená (ciastocne) upustit od pokút, aj po tom, co sa stali súcastou verejného rozpoctu Únie. Uvedené zrieknutie sa vo výske priblizne 80 % Komisia naposledy preukázala v prospech koncernu ArcelorMittal. Na základe uvedeného teda vzniká dojem, ze snaha Komisie o "ozivenie" financných záujmov Únie, osobitne vo vztahu k navrhovatelkám, si nevyzaduje osobitnú ochranu. 67 Na základe vsetkého, co bolo uvedené, treba konstatovat, ze záujmy navrhovateliek sa musia uprednostnit pred financnými záujmami Komisie. 68 Je vsak nutné respektovat, ze uvedené fumus boni iuris bolo potvrdené iba v prípade subsidiárneho návrhu zameraného na znízenie pokút a ze samotné navrhovatelky naznacili svoju pripravenost platit od júla 2011 splátky podla primeraného splátkového kalendára (pozri bod 6 vyssie). Listom z 11. februára 2011 predlozili navrhovatelky v konaní ITP pred Komisiou aktualizovaný harmonogram platieb a uviedli, ze v prípade znízenia pokút o 75 %, t. j. priblizne na 12 miliónov eur, budú od júla 2011 schopné ponúknut platby v 39 splátkach. Okrem toho treba upozornit na to, ze spolocnost WDI si uz dávnejsie vytvorila na zaplatenie svojej pokuty rezervu vo výske [dôverné] miliónov eur. 69 Financným záujmom Únie sa teda v súcasnosti má vyhoviet tým, ze sa navrhovatelkám prizná navrhované predbezné opatrenie - bez toho, aby si to v tomto stádiu vyzadovalo rozhodnutie o uvedenom 75-percentnom znízení pokút - iba pod podmienkou, ze Komisii do 30. júna 2011 zaplatia sumu [dôverné] miliónov eur a od 15. júla 2011 budú platit mesacné splátky vo výske 300 000 eur (k 15. dnu kazdého mesiaca) najdlhsie dovtedy, kým nebude vyhlásený rozsudok vo veci samej. 70 Napokon je namieste poznamenat, ze sudca rozhodujúci o nariadení predbezného opatrenia má na základe clánku 108 rokovacieho poriadku moznost v dôsledku zmeny okolností kedykolvek zmenit alebo zrusit uznesenie o nariadení predbezného opatrenia, pricom sa pod "zmenou okolností" rozumejú najmä okolnosti faktickej povahy, ktoré môzu v prejednávanej veci zmenit posúdenie kritéria naliehavosti [uznesenie Súdneho dvora zo 14. februára 2002, Komisia/Artegodan, C-440/01 P(R), Zb. I-1489, body 62 az 64]. Prípadne bude teda prislúchat úcastníkom konania, aby sa obrátili na Vseobecný súd, ak dôjde k zmene okolností, ktorá by mohla zmenit toto uznesenie. Z týchto dôvodov PREDSEDA VSEOBECNÉHO SÚDU nariadil: 1. Povinnost Westfälische Drahtindustrie GmbH, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG zriadit v prospech Komisie bankovú záruku, prostredníctvom ktorej sa má zabránit okamzitému vymáhaniu pokút, ktoré im boli ulozené na základe clánku 2 ods. 1 rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 v konaní o uplatnení clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/38.344 - predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010, sa odkladá za týchto podmienok: a) Westfälische Drahtindustrie GmbH, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG zaplatia Komisii do 30. júna 2011 sumu [dôverné] miliónov eur; b) az do dalsieho oznámenia zaplatia Komisii od 15. júla 2011 mesacné splátky vo výske 300 000 eur (k 15. dnu kazdého mesiaca), najdlhsie vsak do vyhlásenia rozsudku vo veci samej. 2. O trovách konania sa rozhodne neskôr. V Luxemburgu 13. apríla 2011 Tajomník Predseda E. Coulon M. Jaeger __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: nemcina. __________________________________________________________________ [4]1 - Neuverejnené dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDQz2FW/L95150-8606TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXDQz2FW/L95150-8606TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXDQz2FW/L95150-8606TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXDQz2FW/L95150-8606TMP.html#Footref1