UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 29. marca 2012 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Schéma pomoci umoznujúca odpisovanie financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch -- Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom a nenariadujúce vymáhanie pomoci -- Zdruzenie -- Neexistencia osobnej dotknutosti -- Neprípustnost" Vo veci T-236/10, Asociación Espańola de Banca, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muńoz de Juan a R. Calvo Salinero, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: R. Lyal a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 ods. 1 a subsidiárne clánku 4 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory L. Truchot (spravodajca), sudcovia M. E. Martins Ribeiro a A. Popescu, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Niekolkými písomnými otázkami polozenými v rokoch 2005 a 2006 (E-4431/05, E-4772/05, E-5800/06 a P-5509/06) sa poslanci Európskeho parlamentu pýtali Komisie Európskych spolocenstiev na posúdenie opatrenia stanoveného clánkom 12 ods. 5 ako státnej pomoci, pricom tento clánok bol do spanielskeho zákona o dani z príjmov právnických osôb zavedený zákonom Ley 24/2001, de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzatý Real Decreto Legislativo 4/2004, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951) (dalej len "sporná schéma"). Komisia v podstate odpovedala, ze podla informácií, ktoré má k dispozícii, sporná schéma pravdepodobne nepatrí do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. 2 Listami z 15. januára a 26. marca 2007 Komisia vyzvala spanielske orgány, aby jej poskytli informácie na úcely posúdenia dosahu a úcinkov spornej schémy. Listami zo 16. februára a 4. júna 2007 Spanielske královstvo oznámilo Komisii pozadované informácie. 3 Faxom z 28. augusta 2007 bola Komisii dorucená staznost súkromného subjektu, v ktorej sa uvádzalo, ze sporná schéma predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 4 Rozhodnutím z 10. októbra 2007 (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ C 311, s. 21) zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa spornej schémy. 5 Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii dorucené pripomienky Spanielskeho královstva k tomuto rozhodnutiu o zacatí formálneho zistovania. V období medzi 18. januárom a 16. júnom 2008 boli Komisii dorucené aj pripomienky 32 dotknutých tretích osôb, medzi nimi aj pripomienky zalobkyne, Asociación Espańola de Banca. Listami z 30. júna 2008 a 22. apríla 2009 predlozilo Spanielske královstvo svoje stanovisko k pripomienkam dotknutých tretích osôb. 6 V dnoch 18. februára 2008, 12. mája a 8. júna 2009 sa uskutocnili technické stretnutia so spanielskymi orgánmi. Dalsie technické stretnutia sa uskutocnili aj s niektorými z 32 dotknutých tretích osôb. 7 Listom zo 14. júla 2008 a elektronickou postou zo 16. júna 2009 Spanielske královstvo poskytlo Komisii dodatocné informácie. 8 Komisia ukoncila konanie, pokial ide o nadobudnutie podielov, ktoré sa uskutocnilo v Európskej únii, rozhodnutím 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([4]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie vyhlasuje spornú schému, ktorú tvorí danová výhoda umoznujúca spanielskym spolocnostiam odpísat goodwill, ktorý vznikol z nadobudnutia podielov v zahranicných podnikoch, ak sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v spolocnostiach so sídlom v Únii, za nezlucitelnú so spolocným trhom. 10 Clánok 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia vsak umoznuje, aby sa sporná schéma uplatnovala na základe uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery aj nadalej na nadobudnutia podielov uskutocnené pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré sa uskutocnilo 21. decembra 2007, a tiez na nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie sa neodvolatelne zaviazali pred 21. decembrom 2007, podliehajúcich schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 21. mája 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 12 Podaním podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. septembra 2010 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 13 Dna 16. novembra 2010 zalobkyna podala svoje pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou. 14 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za prípustnú, -- zrusil clánok 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánok 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom nariaduje vymáhanie pomoci v súvislosti s transakciami uzavretými pred uverejnením napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 16 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak niektorý úcastník konania o to poziada, Vseobecný súd môze rozhodnút o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podla odseku 3 toho istého clánku, ak Vseobecný súd nerozhodne inak, ziadost sa dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania. V prejednávanej veci Vseobecný súd zastáva názor, ze s vecou sa dostatocne oboznámil na základe spisového materiálu, a rozhodol, ze nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. 17 Komisia tvrdí, ze táto zaloba je neprípustná, lebo zalobkyna nepreukázala, ze mala aktívnu legitimáciu konat proti napadnutému rozhodnutiu. 18 V zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia". 19 Treba pripomenút, ze zdruzenie poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich clenov, akým je zalobkyna, je v zásade oprávnené podat zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci len v dvoch prípadoch, a to po prvé, ak sú dotknuté podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich, oprávnené samostatne konat, a po druhé, ak toto zdruzenie môze uplatnovat vlastný záujem na podaní zaloby najmä preto, lebo jeho postavenie vyjednávaca bolo ovplyvnené aktom, ktorého neplatnost sa navrhuje (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [5]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. II-5479, bod 56, rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFASS a AKT/Komisia, [6]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 50, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [7]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Zb. s. II-3029, bod 108). 20 Zalobkyna zakladá svoju aktívnu legitimáciu najmä na aktívnej legitimácii svojich clenov. 21 Aj ked zalobkyna v pripomienkach k námietke neprípustnosti zamýsla "hájit záujmy vsetkých svojich clenov, ktorých sa priamo a osobne dotýka napadnuté rozhodnutie", uvádza skutocnosti, ktoré majú preukázat aktívnu legitimáciu len troch z jej clenov, a to spolocností Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, SA (dalej len "BBVA"), a Banco Santander, SA, ktoré obe podali zalobu proti napadnutému rozhodnutiu (veci T-225/10 a T-227/10), ako aj spolocnosti Banco Popular Espańol, SA, ktorá nepodala zalobu proti napadnutému rozhodnutiu. 22 Pokial ide o BBVA a Banco Santander, Komisia uvádza, ze zalobkyna nemôze hájit ich záujmy, lebo tieto spolocnosti hája svoje vlastné záujmy v rámci zalôb, ktoré podali proti napadnutému rozhodnutiu. 23 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prvým predpokladom prípustnosti zaloby podanej zdruzením zastupujúcim svojich clenov (pozri bod 19 vyssie) je podla judikatúry skutocnost, ze zdruzenie podaním svojej zaloby nahradzuje jedného alebo viacerých svojich clenov, ktorých zastupuje, za podmienky, ze jeho clenovia mohli sami podat prípustnú zalobu (rozsudok AIUFASS a AKT/Komisia, uz citovaný, bod 50, a uznesenie Súdu prvého stupna z 18. septembra 2006, Wirtschaftskammer Kärnten a best connect Ampere Strompool/Komisia, [8]T-350/03, Zb. s. II-68*, bod 25). 24 Ako uviedol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia ([9]T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 60), zaloba podaná zdruzením má procesné výhody umoznujúce vyhnút sa podaniu zvýseného poctu rôznych zalôb vedených proti tým istým rozhodnutiam. Tento prvý predpoklad prípustnosti zaloby podanej zdruzením predpokladá, aby zdruzenie konalo namiesto svojich clenov. Z toho vyplýva, ze zdruzenie konajúce ako zástupca svojich clenov môze podat zalobu o neplatnost, pokial títo clenovia nepodali zalobu, aj ked tak urobit mohli. 25 Súd prvého stupna preto vo svojom rozsudku z 11. júna 2009, Confservizi/Komisia ([10]T-292/02, Zb. s. II-1659, bod 55), rozhodol, ze zalujúce zdruzenie nezastupovalo záujmy tých svojich clenov, ktorí podali svoje vlastné zaloby vo veciach T-297/02, T-300/02, T-301/02, T-309/02 a T-189/03, ked tí zastupovali svoje vlastné záujmy podaním uvedených zalôb. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, na základe skutocnosti, ze nejde o jediný dôvod, ktorý viedol k vyhláseniu zaloby za neprípustnú, nie je mozné sa domnievat, ze tento dôvod je chybný a v rozpore s judikatúrou. 26 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozsudky citované zalobkynou neodporujú tomuto rieseniu stanovenému judikatúrou. V skutocnosti sa nimi rozhoduje o kolektívnych zalobách podaných jedným alebo viacerými zdruzeniami a jedným alebo viacerými ich clenmi. V prípade hromadnej zaloby platí, ze pokial je uznaná aktívna legitimácia jedného zo zalobcov, v súlade s ustálenou judikatúrou nie je potrebné preskúmavat aktívnu legitimáciu u dalsích zalobcov (rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [11]C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31). V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, väcsina rozsudkov, ktoré zalobkyna cituje, sa v skutocnosti obmedzuje na vyhlásenie zaloby za prípustnú na základe aktívnej legitimácie jedného alebo viacerých clenov zdruzenia bez toho, aby sa zaoberali aktívnou legitimáciou tohto zdruzenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, AAC a i./Komisia, [12]T-442/93, Zb. s. II-1329, bod 55; AITEC a i./Komisia, uz citovaný, bod 82, z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen/Komisia, [13]T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 51, a zo 17. júna 1999, ARAP a i./Komisia, [14]T-82/96, Zb. s. II-1889, body 39 az 41). 27 Len rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia ([15]T-445/05, Zb. s. II-289), výslovne rozhodol o prípustnosti zaloby podanej zdruzením po tom, co rozhodol o prípustnosti zaloby podanej jedným z jeho clenov, aby vyvodil prípustnost prvej zaloby z prípustnosti druhej (bod 56 rozsudku). Z toho vsak nie je mozné vyvodit vseobecné pravidlo týkajúce sa prípustnosti zalôb podaných zdruzeniami, podla ktorého môzu byt tieto zdruzenia aktívne legitimované na základe aktívnej legitimácie ich clenov, ci uz títo clenovia podali, alebo nepodali svoje vlastné zaloby. Vo veci, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, clen zalujúceho zdruzenia nepodal odlisnú zalobu, ale spolu so zdruzením podal tú istú zalobu tak, aby nezasiahol do procesnej výhody uvedenej v bode 24 vyssie. 28 Pokial ide o rozsudok Súdu prvého stupna z 21. mája 2000, Francúzsko a i./Komisia., [16]T-425/04, T-444/04, T-450/04 a T-456/04, Zb. s. II-2099, takisto citovaný zalobkynou, kedze tento súd nerozhodoval o prípustnosti zaloby podanej vo veci T-456/04 zalujúcim zdruzením, nie je mozné z neho vyvodit takéto pravidlo. Treba tiez pripomenút, ze zaloba zdruzenia môze byt vyhlásená za prípustnú, napriek podaniu zaloby jeho clenmi, z dôvodu dotknutia jeho vlastných záujmov (pozri bod 19 vyssie). Rovnako v rozsudku Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, UFEX a i./Komisia ([17]T-613/97, Zb. s. II-1531), takisto citovanom zalobkynou, ktorým sa rozhodlo o zalobe podanej zdruzením a tromi jej clenmi, chýba akákolvek úvaha týkajúca sa prípustnosti zaloby. 29 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, takéto riesenie nezbavuje clánok 263 ZFEÚ jeho potrebného úcinku a nie je v rozpore ani so zásadou právnej istoty, ani s jej právami na obranu. Prípustnost zalôb zdruzení, samozrejme, závisí od nevyuzitia práva na podanie zaloby ostatnými úcastníkmi konania, v prejednávanom prípade jeho clenmi. Takáto situácia vsak nemôze byt povazovaná za zdroj právnej neistoty, kedze od zdruzenia zastupujúceho záujmy svojich clenov mozno legitímne ocakávat, ze má vedomost o nimi podaných zalobách a naopak. Okrem toho neprípustnost zaloby zalujúceho zdruzenia z dôvodu zalôb podaných jeho clenmi nenarusuje potrebný úcinok clánku 263 ZFEÚ a jeho práva na obranu, teda v podstate jeho právo na skutocnú súdnu ochranu. Existujú dve moznosti: bud zalujúce zdruzenie podá zalobu na obranu záujmov svojich clenov, ktorí majú aktívnu legitimáciu, a za prípustnú bude vyhlásená zaloba zdruzenia alebo zaloba clena zdruzenia, podla toho, ci jeden z jeho clenov podal, alebo nepodal svoju vlastnú zalobu, alebo zdruzenie podá zalobu na obranu svojho vlastného záujmu a jeho zaloba bude môct byt vyhlásená za prípustnú, napriek tomu, ze jeho clenovia sami podajú zaloby, pokial bude preukázaná existencia takéhoto záujmu (pozri body 42 az 46 nizsie). 30 Z toho vyplýva, ze táto zaloba nemôze byt vyhlásená za prípustnú na základe zastupovania BBVA a Banco Santander zalobkynou, kedze ony podali svoje vlastné zaloby bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti zalôb podaných týmito dvomi spolocnostami. 31 Pokial ide o Banco Popular Espańol, ktorú zalobkyna uvádza subsidiárne, táto spolocnost v prílohe k svojim pripomienkam k námietke neprípustnosti pripojila dokument, ktorý preukazuje, ze na úcely nadobudnutia podielov poziadala o spornú schému v rokoch 2007 a 2008, najmä pokial ide o nadobudnutie podielov v portugalskej spolocnosti v júni 2003. Zalobkyna vsak spresnuje, ze spolocnosti Banco Popular Espańol nebola ulozená povinnost vymáhania. 32 V tejto súvislosti zalobkyna po prvé tvrdí, pricom sa opiera o judikatúru, ze uznanie osobnej dotknutosti príjemcu pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci vyhlásenej za protiprávnu a za nezlucitelnú nemozno obmedzit iba na prípad, ak predmetný akt nariaduje vymáhanie tejto pomoci. Podla nej môze byt povinnost vymáhania preskúmaná judikatúrou len kvôli úplnosti. 33 Toto tvrdenie musí byt odmietnuté. Podla ustálenej judikatúry podnik v zásade nie je oprávnený podat zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie, ktorým zakazuje schému odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy pomoci. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na tento podnik javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [18]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 37 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, Acegas/Komisia, [19]T-309/02, Zb. s. II-1809, bod 47 a tam citovanú judikatúru). 34 Kedze vsak zalujúci podnik je týmto rozhodnutím dotknutý nielen ako podnik dotknutého odvetvia, ktorý je potenciálnym príjemcom schémy pomoci, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci, ktorá bola v rámci tejto schémy poskytnutá a ktorej vymáhanie nariadila Komisia, uvedeným rozhodnutím bol osobne dotknutý a jeho zaloba namierená proti tomuto rozhodnutiu je prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [20]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, body 34 a 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. septembra 2009, Banco Comercial dos Açores/Komisia, T-75/03, neuverejnený v Zbierke, bod 44). 35 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. Rozsudky citované v bode 33 vyssie, ako aj rozhodnutia citované zalobkynou zhodne podmienujú osobnú dotknutost zalobcu rozhodnutím, ktoré vyhlasuje schému pomoci za nezlucitelnú, preukázaním jeho postavenia skutocného príjemcu individuálnej pomoci, ktorá bola v rámci tejto schémy poskytnutá a ktorej vymáhanie nariadila Komisia (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [21]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 70; z 11. júna 2009, ACEA/Komisia, [22]T-297/02, Zb. s. II-1683, bod 45, a AEM/Komisia, [23]T-301/02, Zb. s. II-1757, bod 45). Z tejto formulácie, ktorá stavia na rovnakú úroven povinnost vymáhania a zalobcovo postavenie skutocného príjemcu, vsak nemozno vyvodit, ze by poziadavka takejto povinnosti mala druhoradý význam alebo bola dokonca nadbytocná. 36 Okrem toho treba uviest, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2008, Hôtel Cipriani a i./Komisia ([24]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb. s. II-3269, bod 84), takisto citovaný zalobkynou, len opakuje dve vyssie uvedené podmienky a prisudzuje dokonca zvlástnu dôlezitost povinnosti vymáhania, pricom sa domnieva, ze individualizácia v prejednávanom prípade vyplýva zo zvlástneho zásahu do záujmov dokonale identifikovatelných clenov tejto uzavretej skupiny prostredníctvom povinnosti vymáhania. Súdny dvor pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti tomuto rozsudku dospel k záveru, ze Vseobecný súd sa správne domnieval, ze zalujúce podniky boli aktívne legitimované v rozsahu, v akom boli osobne dotknuté sporným rozhodnutím z dôvodu osobitného zásahu do ich právnej situácie prostredníctvom nariadenia vymáhania predmetnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, [25]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb. s. I-4727, bod 51). Z toho vyplýva, ze ak napadnutý akt vyzaduje vymáhanie pomoci priznanej na základe schémy pomoci, týmto aktom sú osobne dotknutí len zalobcovia, na ktorých sa vztahuje povinnost vymáhania (uznesenie Vseobecného súdu z 21. marca 2012, Ebro Foods/Komisia, T-234/10, neuverejnené v Zbierke, bod 28). 37 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze vylúcenie transakcií uskutocnených pred 21. decembrom 2007 z pôsobnosti povinnosti vymáhania na základe zásady ochrany legitímnej dôvery nie je definitívne, pretoze spolocnost Deutsche Telekom podala zalobu vo veci T-207/10 proti tejto casti výroku napadnutého rozhodnutia. 38 Touto argumentáciou si zalobkyna zamiena podmienku prípustnosti zalozenú na osobnej dotknutosti s podmienkou záujmu na konaní. Pritom ak záujem na konaní mozno stanovit predovsetkým na základe zalôb podaných vnútrostátnemu súdu po podaní zaloby na súd Únie (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, [26]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, body 78 az 82), osobná dotknutost fyzickej alebo právnickej osoby sa posudzuje ku dnu podania zaloby a závisí len od napadnutého rozhodnutia. Osoba osobne dotknutá rozhodnutím, ktorým sa vyhlasuje pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom a ukladá sa povinnost ju vymáhat, vsak takouto osobou ostáva aj vtedy, ak sa od nej vrátenie pomoci následne nebude ziadat (pozri v tomto zmysle rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, uz citovaný, bod 56, a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Trstenjak k tomuto rozsudku, body 81 a 82). 39 Okrem toho treba poznamenat, ze na to, aby bol zalobca napadnutým aktom osobne dotknutý, musí preukázat svoju príslusnost k uzavretému okruhu, teda ku skupine, ktorú po prijatí napadnutého aktu nemozno rozsírit (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, [27]C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 11, a Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 63). 40 Z uvedeného vyplýva, ze v tejto veci prípadné zrusenie clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom a následné vymáhanie spornej pomoci od Banco Popular Espańol neumoznujú vyslovit záver, ze táto spolocnost je osobne dotknutá. 41 Preto prejednávaná zaloba nemôze byt vyhlásená za prípustnú ani na základe zastupovania Banco Popular Espańol zalobkynou. 42 Zalobkyna na podporu prípustnosti svojej zaloby subsidiárne uvádza vlastný záujem vyplývajúci z jej úcasti na formálnom vysetrovacom konaní. 43 Podla ustálenej judikatúry, ktorá sa rozvinula na základe zalôb podaných zdruzeniami, najmä od rozsudkov Súdneho dvora z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy a i./Komisia ([28]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219), a CIRFS a i./Komisia, uz citovaného, ktoré uvádza zalobkyna, môze byt zalobca osobne dotknutý na základe jeho aktívnej úcasti v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého aktu. Predmetom sporu vsak boli osobitné situácie, v ktorých zalobca jasne zastával postavenie vyjednávaca, úzko spojené s predmetom samotného sporného rozhodnutia, co ho stavalo do takej skutkovej situácie, ktorá ho individualizovala vo vztahu k akejkolvek inej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, 3F/Komisia, [29]C-319/07 P, Zb. s. I-5963, body 85 az 95 a tam citovanú judikatúru). 44 Z rozsudku Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum ([30]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 58), najmä vyplýva, ze úlohu zdruzenia, ktorá nepresahuje výkon procesných práv priznaných dotknutým osobám clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánkom 1 písm. h) a clánkom 20 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([31]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nemozno prirovnat k úlohe, akú mali zalobcovia vo veciach vedúcich k vydaniu uz citovaných rozsudkov Kwekerij van der Kooy a i./Komisia a CIRFS a i./Komisia. 45 Rozsudky citované zalobkynou neumoznujú spochybnit tento výklad rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, uz citovaného. Bod 35 rozsudku AAC a i./Komisia, uz citovaného, je obsiahnutý v casti rozsudku "Tvrdenia úcastníkov konania" a uvádza tvrdenie Komisie spochybnujúce prípustnost zaloby podanej Association des amidonneries de céréales de la CEE (AAC) na základe jej vlastného výkladu rozsudku Kwekerij van der Kooy a i./Komisia, uz citovaného. Okrem toho v bode 89 rozsudku Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaného, ktorý takisto uvádza zalobkyna, Vseobecný súd pripustil, aby z dôvodu úcasti na správnom konaní navrhovatel na vstup vedlajsieho úcastníka odôvodnil svoj záujem na výsledku sporu. Vseobecný súd teda rozhodoval o odlisnej podmienke, nez o akú ide v prejednávanom prípade, teda o podmienke záujmu na výsledku sporu pozadovanom v clánku 40 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 46 Kedze v prejednávanom prípade sa zalobkyna, rovnako ako ostatné dotknuté osoby, obmedzila na predlozenie svojich pripomienok v rámci formálneho vysetrovacieho konania, nemôze byt jej zaloba vyhlásená za prípustnú na základe ochrany jej vlastných záujmov v rámci konania vedúceho k napadnutému rozhodnutiu. 47 Vzhladom na predchádzajúce úvahy túto zalobu treba odmietnut ako neprípustnú. O trovách 48 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Asociación Espańola de Banca je povinná nahradit trovy konania. V Luxemburgu 29. marca 2012 Tajomník E. Coulon Predseda komory L. Truchot __________________________________________________________________ ( [32]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMS3VpD/L94563-2363TMP.html#t-ECR_62010TO0236_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:311:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0227&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0350&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0447&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0292&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0442&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0266&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0082&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0445&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0425&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0613&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0309&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0297&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0301&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0254&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0071&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0309&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0152&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0319&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 32. file:///tmp/lynxXXXXMS3VpD/L94563-2363TMP.html#c-ECR_62010TO0236_SK_01-E0001