[1]Úcastníci konania [2]Odôvodnenie [3]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-533/10, DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, so sídlom v Tres Cantos (Spanielsko), v zastúpení: H. Brokelmann a M. Ganino, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Telefónica de Espańa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica Móviles Espańa, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz a F. Salerno, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne J. Rodríguez Cárcamo a M. Muńoz Pérez, neskôr M. Muńoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a napokon M. Sampol Pucurull, abogados del Estado, a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez a J. Rodríguez Ordóńez, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie 1. Touto zalobou zalobkyna, DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, navrhuje zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) (Ú. v. EÚ L 1, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, ze systém financovania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), ktorý Spanielske královstvo zmenilo zákonom Ley 8/2009, de 28 de agosto, de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola (zákon c. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní RTVE, BOE c. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, dalej len "zákon c. 8/2009"), ktorým sa mení zákona Ley 17/2006, de 5 de junio, de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 z 5. júna 2006 o verejnom rozhlase a televízii, dalej len "zákon c. 17/2006") je zlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2. Zalobkyna je spolocnostou, ktorá sa specializuje na správu a prevádzkovanie platenej platformy satelitnej digitálnej televízie (Digital +) a na vývoj tematických kanálov na spanielskom trhu. 3. RTVE je spanielskym prevádzkovatelom verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol zákonom c. 17/2006 poverený poskytovaním verejnej sluzby v daných oblastiach. 4. Zákon c. 17/2006 stanovoval systém zmiesaného financovania. Podla tohto zákona jednak RTVE disponoval príjmami pochádzajúcimi z jeho obchodnej cinnosti, a to najmä z reklamy. Na druhej strane dostával od Spanielska platby ako náhradu za plnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. Tento systém financovania (dalej len "existujúci systém financovania RTVE") Komisia Európskych spolocenstiev schválila vo svojich rozhodnutiach C (2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 239, s. 17) a C(2007) 641 zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 109, s. 2). 5. Dna 22. júna 2009 bola na Komisiu podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009. Dna 5. augusta 2009 Komisia poziadala Spanielske královstvo, aby jej poskytlo informácie o tomto návrhu zákona. 6. Zákon c. 8/2009, ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2009, zmenil existujúci systém financovania RTVE. 7. Zákon c. 8/2009 v prvom rade stanovoval, ze od konca roku 2009 sa zastaví vyuzívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a sluzieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komercné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie sluzieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie [clánok 2 ods. 1 písm. e) zákona c. 8/2009]. Tieto zdroje tvorili priblizne 25 miliónov eur (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). 8. Dalej na úcely náhrady straty ostatných komercných príjmov zákon c. 8/2009 vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil tri nasledujúce opatrenia: - novú dan vo výske 3 % z príjmu prevádzkovatelov bezplatného televízneho vysielania a vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku; príspevok z tejto dane nesmie presiahnut 15 % (v prípade volne prístupného televízneho vysielania) a 20 % (v prípade plateného televízneho vysielania) z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percentá pôjde do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. d) a clánok 6 zákona c. 8/2009], - novú dan vo výske 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov (okrem príjmov získaných na velkoobchodnom referencnom trhu) prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb registrovaných v registri hospodárskych subjektov spanielskeho telekomunikacného regulacného orgánu, ktorí pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve a ktorí poskytujú audiovizuálne sluzby alebo akékolvek iné sluzby zahrnajúce reklamu pre akúkolvek z týchto sluzieb: poskytovanie pevných telefónnych liniek, mobilných telefónnych liniek a prístupu k internetu; tento príspevok nesmie presiahnut 25 % z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percento ide do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. c) a clánok 5 zákona c. 8/2009], - podiel vo výske 80 % z uz existujúcej dane za vyuzívanie rádiového frekvencného spektra do maximálnej výsky 330 miliónov eur, pricom zostávajúca cast sa prevedie do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu a tento podiel sa môze upravit v súlade so zákonmi vztahujúcimi sa na vseobecný státny rozpocet [clánok 2 ods. 1 písm. b) a clánok 4 zákona c. 8/2009]. 9. Okrem toho bola zachovaná náhrada za plnenie záväzkov verejnej sluzby stanovená v zákone c. 17/2006 [clánok 2 ods. 1 písm. a) zákona c. 8/2009]. Ak by príjem z uvedených danových zdrojov [a niekolkých dalsích menej významných zdrojov stanovených v clánku 2 ods. 1 písm. f) az i) zákona c. 8/2009] nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 pokryt tento deficit. V dôsledku toho sa systém zmiesaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlucného financovania z verejných zdrojov (dalej len "systém takmer výlucného verejného financovania"). 10. Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1 200 miliónov EUR, co sa rovnalo výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri nasledujúce roky 2012 - 2014 sa stanovilo maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe rocného indexu spotrebitelských cien. 11. Zákon c. 8/2009 zmenil tiez vymedzenie poslania verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorým je RTVE poverený. Okrem iného stanovil dodatocné povinnosti týkajúce sa programov pre deti. Dalej obmedzil nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case. 12. Dna 2. decembra 2009 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu systému financovania RTVE (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania") (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 8, s. 31). Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu. 13. Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s clánkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu je nezlucitelnosti s uvedenou smernicou. 14. Dna 20. júla 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Vychádzala najmä z toho, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovenej týmto zákonom a ze prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou o povolení teda neovplyvnuje preskúmanie jej súladu s vnútorným trhom. Okrem toho dospela k záveru, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo je primeraný. Konanie pred Vseobecným súdom 15. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. novembra 2010 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16. Dvoma samostatnými podaniami zapísanými do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyna poziadala o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia podla clánku 278 ZFEÚ a o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 17. Návrh na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní bol zamietnutý rozhodnutím Vseobecného súdu z 18. januára 2011. 18. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. februára 2011 Spanielske královstvo poziadalo o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 19. Podaním zapísaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. februára 2011 RTVE poziadal o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 20. Uzneseniami z 21. a 23. marca 2011 sa Spanielskemu královstvu a RTVE povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov Komisie. 21. Podaním zapísaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. marca 2011 poziadali spolocnosti Telefónica de Espańa, SA a Telefónica Móviles Espańa, SA o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov zalobkyne. 22. Uznesením z 28. júna 2011 sa spolocnostiam Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov zalobkyne. 23. Uznesením predsedu Vseobecného súdu z 9. júna 2011 sa návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietol, pricom o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 24. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 15. októbra 2013. 25. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, - zaviazal RTVE na náhradu trov konania, - zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov konania. 26. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhovel návrhom zalobkyne a v dôsledku toho zrusil napadnuté rozhodnutie, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27. Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, - v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, - zaviazal spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa na náhradu trov konania. 28. Spanielske královstvo a RTVE navrhujú, aby Vseobecný súd: - vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, - v kazdom prípade zamietol zalobu, - v kazdom prípade zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 29. Zaloba je zalozená na troch zalobných dôvodoch vychádzajúcich po prvé z nesprávneho posúdenia, pokial ide o pojem pomoc, po druhé z porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a po tretie z porusenia clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ. 1. O prípustnosti zaloby 30. Spanielske královstvo tvrdí, ze zaloba je neprípustná, lebo zalobkyna nie je aktívne legitimovaná. Jej zaloba sa týka dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna by teda mala byt osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím. Jej postavenie na trhu vsak nebolo zákonom c. 8/2009 významne dotknuté. 31. Okrem toho Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná. Zalobkyna je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na neplatnost len pokial ide o tie casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú priamo spojené s príspevkami, ktoré musí zaplatit, teda s príspevkami, ktoré musí zaplatit ako prevádzkovatel platenej satelitnej televízie. Naopak nemôze ziadat zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jednak príspevkov, ktoré by musela platit v kazdom prípade, bez ohladu na ich urcenie, a jednak príspevkov, ktoré nemá povinnost platit. Kazdý z príspevkov stanovených v clánkoch 4 az 6 zákona c. 8/2009 je oddelitelný od ostatných príspevkov. Zrusenie jedného z týchto príspevkov teda nemá vplyv na ostatné príspevky. 32. Zalobkyna s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 33. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súdu Únie prinálezí, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o prípustnosti (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, body 51 a 52). 34. Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti je potrebné vyjadrit sa najprv k dôvodom na neplatnost uvádzaným zalobkynou bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti zaloby, pretoze táto je v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodná. 2. O veci samej 35. Najskôr treba preskúmat prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu pomoc, potom tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánkov 49 ZFEÚ a 64 ZFEÚ, a nakoniec druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, pokial ide o oddelitelnost troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 36. Prvý zalobný dôvod sa týka dôvodov uvedených v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci zavedenej týmto zákonom. 37. V odôvodnení 61 Komisia uviedla, ze podla zákona c. 8/2009 prechod od systému zmiesaného financovania RTVE k systému takmer výlucného verejného financovania bol spojený so zavedením alebo zmenou troch danových opatrení na úcely vytvorenia nevyhnutných príjmov. V odôvodnení 62 pripomenula, ze ak sa ukáze, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci, musí vziat do úvahy spôsob financovania pomoci a môze vyhlásit schému pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom, len ak je v súlade s právom Únie. V odôvodnení 63 uviedla, ze aby sa vsak dan povazovala za dan tvoriacu neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí mat záväzný vztah urcenia s financovaním tejto pomoci v tom zmysle, ze príjem z dane sa nutne poskytne na financovanie pomoci a má priamy vplyv na jej výsku. 38. V odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze výska pomoci urcenej RTVE bola stanovená iba s ohladom na potreby financovania RTVE a odhadované cisté náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Financné prostriedky, ktoré dostáva RTVE, sú skutocne aj právne nezávislé od príjmu vytvoreného z daní, pretoze tieto financné prostriedky závisia iba od cistých nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby. Preto plánované celkové financovanie verejnoprávneho poslania RTVE nebude závisiet od výsky osobitných danových príjmov, ale bude v kazdom prípade zabezpecené zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze príjem vytvorený z daní, ktorý bude poskytnutý na financovanie RTVE, nemôze presiahnut cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby a akýkolvek prebytok bude vrátený spät do uvedeného státneho rozpoctu. Na druhej strane uviedla, ze ked cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby presiahnu príjem vytvorený z uvedených daní, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo vseobecného státneho rozpoctu. Ak budú príjmy z nových daní vyssie alebo nizsie ako ocakávané príjmy, nebude to viest ku zmenám plánovaných súm. Ak by príjem z nových danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania rozdielu, ktorý vznikne v dôsledku zrusenia reklamy, chýbajúce financné prostriedky sa získajú zo vseobecného státneho rozpoctu v súlade s clánkom 33 zákona 17/2006. 39. Okrem toho v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze skutocnost, ze spojenie medzi danami a úcelom, na ktorý boli zavedené, je uvedené v dôvodovej správe a v samotnom zákone c. 8/2009 nemá vplyv na tento záver. Znenie v uvedenom zákone nevymedzuje povahu vztahu medzi danami a pomocou. 40. Napokon v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci a ich údajný rozpor so smernicou o povolení nemá vplyv na jej rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 41. Zalobkyna, ako aj spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, sa domnievajú, ze tento záver Komisie je nesprávny. Tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009, a najmä opatrenie stanovené v clánku 6 uvedeného zákona, predstavujú neoddelitelnú súcast prvkov pomoci, ktoré boli zavedené týmto zákonom. Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preskúmat zlucitelnost troch nových danových opatrení s právom Únie. 42. Tento zalobný dôvod sa clení na tri casti. Po prvé zalobkyna, ako aj spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú, ze Komisia nedostatocne zohladnila spojenie medzi troma danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými zákonom c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanej veci vyplýva neoddelitelný charakter prvkov pomoci a danových opatrení tiez z toho, ze v závislosti od vybraných súm stúpa konkurencná výhoda RTVE vo vztahu ku konkurencným podnikom, ktoré musia platit dane. Po tretie zalobkyna uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je kontradiktórne. O prvej casti vychádzajúcej nedostatocného zohladnenia vztahu medzi troma danovými opatreniami a prvkami pomoci 43. Zalobkyna tvrdí, ze kedze Komisia uplatnila podmienky, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí, a to ze príjem z dane musí byt poskytnutý na financovanie RTVE a musí mat priamy vplyv na výsku pomoci, mala dospiet k záveru, ze danové opatrenie stanovené v clánku 6 zákona c. 8/2009 bolo neoddelitelnou súcastou pomoci v prospech RTVE. Pokial ide o túto dan, uvedené podmienky boli splnené. Z clánku 6 ods. 8 uvedeného zákona najskôr vyplýva, ze dan bola nevyhnutne urcená na financovanie RTVE. Stacilo by, aby len cast dane bola neoddelitelnou súcastou pomoci. Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, výbery dane stanovenej v clánku 6 tohto zákona priamo ovplyvnujú výsku pomoci. Po prvé tento príjem bude vzdy v celom rozsahu urcený na financovanie RTVE. Po druhé z dôvodovej správy predmetného zákona vyplýva, ze ked sa zvýsia príjmy prevádzkovatelov, zvýsia sa ja vybrané sumy. Kedze RTVE je v konkurencnom vztahu s podnikmi, ktoré musia platit dan, cím vyssia bude dan, tým výhodnejsie bude postavenie RTVE, lebo jeho konkurenti budú musiet platit dan. Po tretie Komisia sa vo svojej praxi sama vyslovila v prospech neoddelitelnosti daní od opatrenia pomoci. 44. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia nesprávne pouzila kritéria na posúdenie oddelitelnosti opatrenia pomoci a jeho financovania. Domnievajú sa, ze aby spôsob financovania tvoril neoddelitelnú súcast pomoci stací, aby bol danový odvod urcený na jej financovanie pridelený jej príjemcovi. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je nutné, aby danové opatrenie malo priamy vplyv na výsku pomoci. V tomto prípade ide len o jeden z viacerých nepriamych dôkazov. Podla spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nielenze tvrdenia zalobkyne preukazujú, ze dan je urcená príjemcovi, ale vzájomnú súvislost medzi pomocou a danou potvrdzujú aj iné skutocnosti. V tomto kontexte uvádzajú, ze RTVE sa stazoval, ze neplatenie súkromnými prevádzkovatelmi alebo nesprávny výpocet ich príspevkov mu spôsobuje problém s likviditou a ze Spanielsko nie je pripravené pokryt tento deficit zo vseobecného státneho rozpoctu. Okrem toho sa spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa domnievajú, ze Komisia, ktorá sa sama domnievala, ze dan ulozená telekomunikacným prevádzkovatelom zákonom c. 8/2009 je v rozpore s právom Únie, mala dokázat, ze Spanielske královstvo sa zaviazalo financovat celý rozpocet RTVE v prípade, ze dan je nezákonná. Z tohto zákona totiz vyplývalo, ze súkromní prevádzkovatelia nesú ekonomickú zátaz. Zrusenie poplatku by znamenalo stratu osobitného zdroja financovania pomoci, co preukazuje vztah medzi týmto poplatkom a danou. 45. Komisia, ktorú podporuje Spanielske královstvo a RTVE, nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 46. V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút podmienky, ktoré treba splnit na to, aby bolo mozné povazovat spôsob financovania pomoci za neoddelitelnú súcast tejto pomoci, a az potom preskúmat, ci sa Komisia v prejednávanej veci dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o uplatnenie týchto podmienok. - O podmienkach, ktoré musia byt splnené, aby bolo mozné povazovat spôsob financovania pomoci za neoddelitelnú súcast tejto pomoci 47. V odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze aby sa spôsob financovania mohol povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, príjem z dane sa musí nutne poskytnút na financovanie pomoci a musí mat priamy vplyv na výsku pomoci. 48. V tomto kontexte treba pripomenút, ze Zmluva o FEÚ predvída presné ohranicenie medzi na jednej strane pravidlami, ktoré sa týkajú státnej pomoci a sú stanovené v clánkoch 107 ZFEÚ az 109 ZFEÚ, a na druhej strane pravidlami, ktoré sa týkajú narusení hospodárskej sútaze a ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení clenských státov, okrem iného z rozdielov medzi ich danovými ustanoveniami, ktoré sú stanovené v clánkoch 116 ZFEÚ a 117 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 24). 49. Z toho vyplýva, ze danové opatrenia, ktoré sú urcené na financovanie opatrenia pomoci, v zásade nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2005, Pape, C-175/02, Zb. s. I-127, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 25). 50. Ak vsak danové opatrenia predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci tak, ze ich mozno povazovat za neoddelitelnú súcast tohto opatrenia, Komisia nemôze oddelit preskúmanie pomoci od úcinkov spôsobu jej financovania lebo v takomto prípade môze nezlucitelnost spôsobu financovania s právom Únie ovplyvnit zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom (rozsudky Pape, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 25). 51. Pokial ide o kritéria, ktoré upravujú otázku, ci je spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze medzi danou a dotknutou pomocou musí existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku a v dôsledku toho aj posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 46, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 99). 52. Z tejto judikatúry teda jednak vyplýva, ze na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie takejto právnej úpravy nemozno dospiet k záveru, ze dan je urcená na opatrenie pomoci a nepredstavuje teda jeden z jej spôsobov. Dalej samotná skutocnost, ze existuje takéto ustanovenie, sama osebe nepredstavuje dostatocnú podmienku na preukázanie, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci. Ak existuje takáto vnútrostátna právna úprava, treba okrem iného preskúmat, ci príjem z tejto dane priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 53. Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci nestací, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 54. Pokial ide o judikatúru, ktorú uvádzajú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa na podporu svojich tvrdení, treba konstatovat, ze ziaden z rozsudkov, ktoré uvádzajú, nepodporuje ich tvrdenie, podla ktorého na preukázanie, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci stací, ze výber uskutocnený na základe danového opatrenia je urcený pre príjemcu pomoci. 55. V tejto súvislosti spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú skutocnost, ze Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konstatoval, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci musí existovat vztah záväzného urcenia a ak takýto vztah existuje, príjem z danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 56. Na rozdiel od toho, co uvádzajú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa vsak nemozno z rozsudkov, ktoré uvádzajú (rozsudky Súdneho dvora Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 26; Pape, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 15; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, body 46 a 47, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino Francúzsko a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40) odvodit, ze priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou, ale len jedným z nepriamych dôkazov. Naopak v rozsudku Streekgewest, uz citovanom v bode 48 vyssie (bod 28), sa Súdny dvor neobmedzil len na preskúmanie, ci existuje záväzný vztah medzi danovým opatrením a opatrením pomoci, ale tiez preskúmal, ci príjem z uvedeného danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku uvedeného opatrenia pomoci. 57. Taktiez treba pripomenút, ze v rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor konstatoval neoddelitelný vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním bez toho, aby výslovne uviedol poziadavku priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 55, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 47), slo o prípady, v ktorých bola táto podmienka splnená. 58. Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze na to, aby spôsob financovania mohol byt povazovaný za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi príslusnou danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku. 59. V dôsledku toho tvrdenia spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, ktoré sa týkajú podmienok, ktoré Komisia pouzila na to, aby dospela k záveru, ze spôsob financovania pomoci je jej neoddelitelnou súcastou, treba zamietnut. - O uplatnení týchto podmienok 60. Hoci zalobkyna výslovne nespochybnuje podmienky pouzité Komisiou uvádza, ze Komisia mala dospiet k záveru, ze pokial ide o dan stanovenú clánku 6 zákona c. 8/2009, tieto podmienka boli splnené. 61. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú v prvom rade tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze medzi danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými zákonom c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom existoval potrebný vztah urcenia. 62. Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 51 az 58 vyssie, aby danové opatrenie mohlo byt povazované za neoddelitelnú súcast pomoci nestací, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia. Je tiez potrebné preukázat, ze danové opatrenie priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 63. V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatuje, ze nielen zalobkyna uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázat priamy vplyv troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 na výsku pomoci, ktorá je urcená RTVE, ale aj niektoré z tvrdení uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa mozno povazovat za týkajúce sa nielen podmienky existencie vztahu záväzného urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE, ale tiez podmienky týkajúcej sa dôkazu o priamom vplyve danového opatrenia na výsku pomoci. 64. V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmat, ci tvrdenia uvedené zalobkynou, ako aj spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa môzu spochybnit záver Komisie, podla ktorého príjem z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 priamo neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE. 65. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla zákona c. 8/2009 výska pomoci urcenej RTVE je stanovená podla cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorá mu bola zverená. Výska pomoci, ktorú dostáva teda nezávisí od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených uvedeným zákonom. 66. Na jednej strane podla clánku 33 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekrocí, bude prevedený do státneho rozpoctu. 67. Pokial ide o financné zdroje prevedené do rezervného fondu, z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Preto financné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemozno povazovat za prostriedky priamo ovplyvnujúce výsku pomoci urcenej RTVE. 68. Okrem toho clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1 200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekracuje túto hranicu, má byt priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 69. Dalej podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 70. Komisia teda správne konstatovala, ze výska platieb uskutocnených na základe troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 nemôze priamo ovplyvnit výsku pomoci poskytnutej RTVE, ktorá bola stanovená na základe cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. 71. Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou alebo spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nemoze vyvrátit tento záver. 72. Po prvé, na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, samotná skutocnost, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli vytvorená s cielom nahradit stratu komercných príjmov RTVE (pozri odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia) nestací na preukázanie skutocnosti, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. Súdny dvor uz totiz konstatoval, ze táto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie záväzného vztahu medzi danou a danovou výhodou (rozsudok Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 26 a 27). 73. Po druhé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE prostriedkami poskytnutými zo vseobecného státneho rozpoctu, hoci teoreticky existuje takáto povinnost. 74. Preto treba toto tvrdenie takisto zamietnut. 75. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7). 76. Preto treba konstatovat, ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie preukazujúce, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. Vsetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti predlozili sú datované az po prijatí napadnutého rozhodnutia, teda po 20. júli 2010. 77. Po tretie spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze danové opatrenie urcené na financovanie opatrenia pomoci mozno povazovat za opatrenie, ktoré nie je neoddelitelne spojené s touto pomocou, len ak Komisia preukáze, ze za predpokladu, ze danové opatrenie je nezlucitelné s právom Únie, sa dotknutý clenský stát zaviazal financovat celé opatrenie pomoci. 78. Toto tvrdenie treba takisto zamietnut. 79. Je pravda, ze v prípade, ked na základe uplatnenia oboch uvedených podmienok, teda podmienky súvisiacej sa existenciou záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE a podmienky týkajúcej sa preukázania priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, treba danové opatrenie povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci - ako v prípade parafiskálneho opatrenia, ked celý danový odvod alebo jeho stanovená cast je priamo a nepodmienene priznaná príjemcovi pomoci - má nezlucitelnost danových aspektov priamy vplyv na opatrenie pomoci. V takom prípade úplná alebo ciastocná nezlucitelnost danových aspektov parafiskálneho opatrenia môze viest k zruseniu opatrenia pomoci alebo z znízeniu jeho výsky. 80. V prejednávanej veci vsak clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánok 33 zákona c. 17/2006 stanovovali, ze ak financné zdroje nestacia na pokrytie nákladov RTVE urcených na plnenie jeho záväzkov verejnej sluzby, Spanielske královstvo je povinné pokryt tento rozdiel. V tomto prípade teda výska pomoci priamo nezávisela od danového opatrenia. 81. Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v inej veci sa sama Komisia vyslovila v prospech neoddelitelnosti daní a opatrenia pomoci, pricom táto vec a prejednávaná vec sú si podobné. 82. Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat obsah predmetného rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania treba túto výhradu tiez zamietnut. Na jednej strane treba pripomenút, ze posúdenia Komisie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania majú len docasný charakter (rozsudok Vseobecného súdu z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 48). Na druhej strane pojem pomoc, a teda aj neoddelitelný charakter spôsobov financovania, musia byt urcené na základe objektívnych kritérií. Nemôzu teda závisiet od subjektívneho posúdenia Komisie. Preto aj keby takáto predchádzajúca správna prax existovala, bola by v rozpore s judikatúrou a Komisia by nou nemohla byt viazaná. 83. Po piate zalobkyna tvrdí, ze výska pomoci sa z dôvodu tejto platby zväcsuje, lebo je v konkurencnom vztahu s RTVE a konkurencná výhoda RTVE sa zväcsuje v závislosti od výsky dane, ktorú je povinná platit. 84. Toto tvrdenie treba zamietnut v rozsahu, v akom sa snazí preukázat, ze Komisia nesprávne uplatnila tieto dve podmienky, podla ktorých príjem z dane sa musí nutne poskytnút na financovanie pomoci a musí mat priamy vplyv na výsku tejto pomoci. Podla týchto podmienok nestací preukázat, ze výber dane má vplyv na konkurencnú výhodu príjemcu pomoci. 85. Toto tvrdenie bude v rozsahu, v akom sa snazí preukázat, ze existuje iný predpoklad, podla ktorého treba spôsob financovania pomoci povazovat za neoddelitelnú súcast tejto pomoci, preskúmané v rámci druhej casti. 86. V dôsledku toho Komisia správne konstatovala, ze výska pomoci urcenej RTVE priamo nezávisela od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. 87. Ako bolo uvedené v bode v bode 62 vyssie, na to, aby mohli byt tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 povazované za neoddelitelnú súcast prvku pomoci zavedeného uvedeným zákonom, treba kumulatívne splnit podmienku, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia, a podmienku týkajúcu sa dôkazu priameho vplyvu uvedeného danového opatrenia na uvedené opatrenie pomoci. 88. Netreba teda preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyna a spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú na preukázanie, ze existuje potrebný vztah urcenia medzi danovým opatrením stanoveným v clánku 5 zákona c. 8/2009 a financovaním RTVE, lebo tieto tvrdenia sú neúcinné. 89. Preto treba prvú cast zamietnut. O druhej casti zalozenej na vztahu medzi danovými opatreniami a konkurencnou výhodou RTVE 90. Zalobkyna uvádza, ze okrem hypotézy, ktorú Komisia preskúmala v napadnutom rozhodnutí, existuje aj iná hypotéza, podla ktorej treba spôsob financovania povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. V prípade asymetrického zdanenia, ked je dan ulozená len niektorým hospodárskym subjektom s cielom kompenzovat údajné plnenie záväzkov verejnej sluzby a nie je ulozená dalsím subjektom, ktoré sú s nimi v konkurencnom vztahu, vztah medzi pomocou a danou je este uzsí, ako v prípade hypotézy preskúmanej Komisiou. V takom prípade výhoda vyplýva z ulozenia povinnosti platit dan konkurentom podniku, ktorý je príjemcom pomoci. 91. Zalobkyna sa domnieva, ze v prejednávanej veci takýto úzky vztah existuje medzi danou stanovenou v clánku 6 zákona c. 8/2009 a opatrením pomoci. V prvom rade jej je ulozená dan s cielom kompenzovat náklady, ktoré RTVE znása v súvislosti s poskytovaním verejnej sluzby. RTVE tak získava pomoc uz na základe samotnej skutocnosti, ze jej konkurent platí dan. Cím vyssia je dan, tým väcsia je konkurencná výhoda. Dalej skutocnost, ze pomoc v prospech RTVE nie je obmedzená len na nezdanenie, ale príjem z uvedenej dane je prevedený na RTVE, tento záver nespochybnuje, ale posilnuje vztah medzi uvedenou danou a opatrením pomoci, lebo tým dochádza k zväcseniu konkurencnej výhody RTVE. Okrem toho v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci treba preskúmat úcinky pomoci v osobitnom kontexte relevantného trhu, teda vziat do úvahy konkurencné znevýhodnenia ostatných podnikov. 92. V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút rozlisovanie, ktoré Zmluva o FEÚ stanovuje medzi pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci na jednej strane a pravidlami týkajúcimi sa danových pravidiel clenských státov na druhej strane. Podla ustálenej judikatúry sa osoby povinné platit dan nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných osôb predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane (pozri rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 93. Prístup, ktorý zalobkyna obhajuje, má spochybnit túto zásadu. Podla tohto prístupu by sa podnik mohol bránit plateniu kazdej dane len tým, ze táto dan slúzi na financovanie výhody, ktorej príjemcom je podnik, ktorý je s ním v konkurencnom vztahu. 94. V tejto súvislosti je síce pravda, ze zalobkyna správne uvádza, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron (C-526/04, Zb. s. I-7529, body 27 a 48) dospel k záveru, ze v prípade, ze platenie poplatku, predstavuje státnu pomoc môzu podniky, ktoré sú povinné takýto poplatok odvádzat, proti nemu namietat. 95. Avsak na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z tohto rozsudku nemozno odvodit, ze na to, aby bola dan neoddelitelnou súcastou pomoci a podnik, ktorý je povinný platit dan, ktorá sa priamo podiela na financovaní pomoci, mohol namietat proti plateniu tejto dane stací, ze tento podnik sa nachádza v konkurencnom vztahu s príjemcom pomoci. 96. Prístup Súdneho dvora v rozsudku Laboratoires Boiron, uz citovanom v bode 94 vyssie, bol odôvodnený vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci. 97. Vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie, sa týkala distribúcie liekov vo Francúzsku, kde existovali dva okruhy priamych konkurentov v oblasti distribúcie liekov, a to okruh velkoobchodných distribútorov a okruh farmaceutických laboratórií, ktoré uskutocnovali priamy predaj. Predmetný poplatok zatazoval len priame predaje liekov uskutocnené farmaceutickými laboratóriami. Mal za ciel najmä dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi dvomi okruhmi distribúcie liekov, ktoré boli podla francúzskeho zákonodarcu skreslené existenciou záväzkov verejnej sluzby, ktoré boli ulozené iba velkoobchodným distribútorom. 98. V rozsudku Laboratoires Boiron, uz citovanom v bode 94 vyssie, Súdny dvor uviedol dva osobitné znaky predmetného poplatku. Na jednej strane uviedol, ze nejde o vseobecnú dan, ale o prípad asymetrického podliehania poplatku, ked jedna kategória podnikov poplatku podliehala a iná kategória podnikov, s ktorou bola v priamom konkurencnom vztahu kategória podliehajúca poplatku, poplatku nepodlieha (body 32 az 34 rozsudku). Na druhej strane konstatoval, ze toto nepodliehanie velkoobchodných distribútorov poplatku predstavovalo okrem iného cielený zámer, ak nie hlavný ciel poplatku z priamych predajov, lebo malo za ciel najmä dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi dvomi okruhmi distribúcie (bod 35 rozsudku). 99. Danové opatrenia, o ktoré slo v prejednávanej veci, teda tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009, nie sú porovnatelné s opatreniami, ktorých sa týkal rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. 100. Po prvé hlavným cielom výberu uvedených daní nie je dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi ostatnými poskytovatelmi a RTVE, ale zaistenie financovania pre RTVE. 101. Po druhé vztah medzi danovými opatreniami a opatrením pomoci, o ktoré ide v prejednávanej veci, nie je tak úzky, ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. V tejto poslednej uvedenej veci existovalo medzi danovým opatrením a opatrením pomoci také vnútorné prepojenie, ktoré neumoznovalo odlísit jedno od druhého. Kedze pomoc spocívala len v ulození povinného poplatku urcitým kategóriám podnikov, neuplatnitelnost opatrenia z dôvodu jeho nezlucitelnosti s právom Únie priamo viedla k zániku pomoci. Naopak v prejednávanej veci prípadná neuplatnitelnost danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 z dôvodu ich prípadnej nezlucitelnosti s právom Únie priamo nevedie k spochybneniu pomoci poskytnutej v prospech RTVE. Ako bolo uvedené v bode 80 vyssie za predpokladu, ze spôsob financovania pomoci pre RTVE bude nezlucitelný s právom Únie, Spanielske královstvo je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 vyrovnat rozdiel medzi financnými zdrojmi, ktorými disponuje RTVE, a jeho celkovými nákladmi na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. 102. Po tretie treba zdôraznit, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie, bola výska pomoci urcená len podla výska poplatku. Ako uviedol generálny advokát Tizzano v bode 47 svojich návrhov prednesených v tejto veci, prospech, ktorý príjemcovia pomoci mali z toho, ze ich konkurenti podliehali namietanému opatreniu, totiz nutne závidel od výsky tohto poplatku. Naopak v prejednávanej veci je výska pomoci urcená v prvom rade cistými nákladmi na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Je pravda, ze povinnost platit dane stanovené v zákone c. 8/2009 môze viest k dodatocnému konkurencnému znevýhodneniu súkromných prevádzkovatelov, ktorí sú s RTVE v konkurencnom vztahu. V tejto súvislosti vsak Súdny dvor uz rozhodol, ze samotná skutocnost, ze platenie dane, ktorej predmetom je prispievat na financovanie pomoci, je ulozené podniku a nie príjemcovi pomoci, ktorý je s ním v konkurencnom vztahu, nestací na to, aby bolo mozné povazovat dan za neoddelitelnú súcast uvedenej pomoci (rozsudok Distribution Casino Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 40 az 43). 103. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú porovnatelné s danovým opatrením ulozeným vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. 104. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze neexistuje dostatocne úzky vztah medzi danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom, ktorý by umoznoval dospiet k záveru, ze tieto danové opatrenia tvoria neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. 105. Druhú cast treba preto zamietnut. O tretej casti zalozenej na kontradiktórnom prístupe Komisie 106. Zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je kontradiktórne, lebo Komisia tým, ze konstatovala, ze zmena systému financovania RTVE by mala byt oznámená najmä z dôvodu zavedenia dane stanovenej v clánku 6 zákona c. 8/2009, implicitne pripustila, ze táto dan tvorí neoddelitelnú súcast pomoci. 107. V tejto súvislosti stací konstatovat, na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia neuviedla, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 treba povazovat za novú pomoc. V odôvodnení 50 uvedeného rozhodnutia sa Komisia obmedzila na konstatovanie, ze nové zdroje financovania zavedené uvedeným zákonom znamenajú nové prvky pomoci. Neexistuje teda ziaden rozpor medzi na jednej strane konstatovaním Komisie, ze nové zdroje financovania zavedené uvedeným zákonom znamenajú nové prvky pomoci na druhej strane jej konstatovaním v odôvodnení 66 tohto rozhodnutia, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom na financovanie tieto nové zdroje financovania nie sú neoddelitelnou súcastou tejto pomoci. 108. Preto treba zamietnut aj tretiu cast a v dôsledku toho aj celý prvý zalobný dôvod. O tretom dôvode zalozenom na porusení clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ 109. Vo svojom tretom zalobnom dôvode zalobkyna podporovaná spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdí, ze Komisia porusila clánky 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ. Dan stanovená v clánku 6 zákona c. 8/2009, ktorá je neoddelitelnou súcastou pomoci poskytnutej RTVE, je v rozpore s uvedenými clánkami Zmluvy o FEÚ. 110. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. Komisia okrem toho tvrdí, ze cast tvrdení uvedených zalobkynou je neprípustná. 111. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa zalobkyna dovoláva porusenia clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, uplatnuje nezlucitelnost danového opatrenia stanoveného v clánku 6 zákona c. 8/2009 s týmito ustanoveniami. Kedze toto danové opatrenie nie je neoddelitelnou súcastou pomoci, Komisia nebola povinná preskúmat jeho zlucitelnost s clánkami 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 112. Z tohto dôvodu treba zamietnut tretí zalobný dôvod bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti predlozenej Komisiou. O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 113. Zalobkyna podporovaná spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdí, ze Komisia porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze povolila schému pomoci, ktorá nedodrziava zásadu proporcionality. Rezim financovania RTVE narusuje hospodársku sútaz na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu a klesajúcom trhu televíznych divákov, co je v rozpore so vseobecným záujmom. Tvrdí, ze pôsobí ako konkurent RTVE na trhu televíznych divákov a trhu nadobúdania vysielacieho obsahu. Zákon c. 8/2009, najmä jeho clánok 6, narusujú hospodársku sútaz na dotknutých trhoch spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. RTVE má prospech z dvoch výhod, lebo na jednaj strane bolo jeho financovanie zachované a okrem toho zvýsené a na druhej strane bola znízená schopnost jeho konkurentov investovat. Táto výhoda mu umoznuje protisútazné správanie, ktoré nie je v súvislosti s plnením jeho záväzkov verejnej sluzby potrebné. Jasnými príkladmi protisútazného správania RTVE v oblasti filmových práv je nadobúdanie iných práv, nez práv na vysielanie pocas vysielacieho okna bezplatnej televízie, teda napríklad nadobudnutie výlucného práva na vysielanie filmu alebo práva vysielat pocas vysielacieho okna platenej televízie, ako aj nátlak, ktorý RTVE vykonávala na skrátenie dlzky vysielacích okien platenej televízie. Pokial ide o vysielanie sportových udalostí s vysokou trhovou hodnotou, RTVE ponúkal za získanie týchto práv neprimerané sumy, cím umelo zvysoval ceny az do výsky, ked sa mu uz jeho konkurenti nemohli vyrovnat. Podla zalobkyne toto správanie RTVE ovplyvnuje aj jej postavenie na trhu televíznych divákov, lebo jej programová ponuka sa ochudobnila, co má negatívny vplyv na pocet jej predplatitelov. Poskytovatelia plateného televízneho vysielania nemali na rozdiel od poskytovatelov volne prístupného televízneho vysielania prospech zo zákazu reklamy pre RTVE. Okrem toho zalobkyna nemá moznost ponúkat sluzbu "triple play". Obmedzenia ulozené RTVE neboli dostatocné na to, aby sa zabránilo týmto neprimeraným naruseniam hospodárskej sútaze. V prvom rade zakázat RTVE pouzívat svoj príjem na licitovanie o cene v prípade nadobúdania práv na programy s vysokou trhovou hodnotou nebolo úcinné, lebo poslanie verejnej sluzby, ktoré je zverené RTVE, zahrna nadobúdanie programov s vysokou trhovou hodnotou. Taktiez nebolo úcinné stanovenie rozpoctového stropu na nadobúdanie vysielacích práv na sportové udalosti. Okrem toho stanovená horná hranica na vysielanie premium filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case na 52 filmov za rok nebolo dostatocné. Napokon nebolo úcinné ani stanovenie hornej hranice, podla ktorej dan ulozená súkromným prevádzkovatelom nesmie presiahnut 20 % z celkových predpokladaných rocných príjmov. 114. Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 115. V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút obsah clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a právny kontext, do ktorého patrí. 116. Podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnenie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. 117. Aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, musia byt splnené nasledujúce podmienky: po prvé je potrebné, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval predmetné povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme; po druhé uvedenému subjektu nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada a státne financovanie nemôze neprimerane ovplyvnit hospodársku sútaz na vonkajsom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb. s. II-81, body 181 a 222). 118. V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje tvrdenia Komisie, podla ktorých je RTVE poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a tento akt jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 119. Okrem toho zalobkyna osobitne nespochybnuje záver Komisie, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. Je pravda, ze tvrdí, ze podla zákona c. 8/2009 má RTVE k dispozícii príjmy, ktoré sú vyssie ako príjmy, ktorými disponoval predtým. Toto tvrdenie vsak uvádza len na preukázanie toho, ze sa zvýsila spôsobilost RTVE narusit hospodársku sútaz. 120. Zalobkyna naopak tvrdí, ze zákon c. 8/2009 umoznuje RTVE vykonávat tlak na zvysovanie cien na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu a trhu televíznych divákov, co je v rozpore so spolocným záujmom a ze schéma pomoci v prospech RTVE narusuje hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. O prvej casti týkajúcej sa rizika protisútazného správania RTVE 121. Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked schválila systém financovania RTVE zmenený zákonom c. 8/2009, hoci existovalo riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov. 122. V tejto súvislosti treba pripomenút zásady upravujúce preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti verejných sluzieb, konkrétnejsie v oblasti vysielacích sluzieb Vseobecným súdom. 123. Podla clánku 14 ZFEÚ Únia a jej clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a financných, ktoré im umoznujú plnit ich poslanie. Tento clánok tiez stanovuje, ze tieto zásady a podmienky sú stanovené bez toho, aby boli dotknuté právomoci clenských státov v súlade so zmluvami poskytovat, objednávat a financovat takéto sluzby. 124. Z protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze jednou zo spolocných hodnôt Únie, pokial ide o tieto sluzby, je základná úloha a siroké diskrecné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 125. Podla protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze verejnoprávne vysielanie je v clenských státoch priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. Z tohto protokolu tiez vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy o FEÚ nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované prevádzkovatelom vysielania na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa musí zohladnit splnenie tohto záväzku verejnoprávnej sluzby. 126. Z toho vyplýva, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc pokial ide o vymedzenie úlohy verejnoprávneho vysielania a urcenie jeho organizácie (pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, T-568/08 a T-573/08, Zb. s. II-3397, bod 139). 127. Preto je preskúmanie vymedzenia úlohy verejnoprávneho vysielania a urcenia jeho organizácie Komisiou obmedzené (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 220). 128. Pokial ide o preskúmanie rozhodnutia Vseobecným súdom v tejto oblasti treba uviest, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností. Preto je preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom este obmedzenejsie nez preskúmanie dotknutého opatrenia clenského státu Komisiou. Obmedzuje sa na posúdenie, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 221 a 222). 129. Výhradu zalozenú na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov treba preto preskúmat s ohladom na uvedené úvahy. 130. Najskôr, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze verejné zdroje, ktorými disponuje RTVE z dôvodu svojho systému financovania mu umoznujú sútazit so súkromnými prevádzkovatelmi na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu treba pripomenút, ze zákon c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, poveruje RTVE vysielaním, ktoré okrem iného zahrna nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi. Vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponujú clenské státy, pokial ide o vymedzenie verejnoprávneho vysielania clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni tomu, aby si clenský stát zvolil siroké vymedzenie verejnej sluzby a zveril prevádzkovatelovi vysielania poslanie poskytovat vyvázené a rôznorodé programy, co zahrna aj vysielanie sportových udalostí a vysielanie filmov (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 201, a z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, body 122 az 124). Preto samotná skutocnost, ze RTVE konkuruje súkromným prevádzkovatelom na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu, a v niektorých prípadoch má nad nimi prevahu, sama osebe nedokazuje, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 131. Zalobkyna vsak správne uvádza, ze nie je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, aby sa prevádzkovatel vysielania správal voci súkromným prevádzkovatelom na trhu protisútazne napríklad tým, ze systematicky prihadzuje k ponúkaným cenám na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu. Takéto správanie nemozno povazovat za nevyhnutné na splnenie záväzkov verejnej sluzby. 132. Pokial vsak ide o takéto riziko, treba konstatovat, ze clánok 3 ods. 1 druhá veta zákona c. 8/2009 stanovuje, ze RTVE nemôze pouzit ziaden zo svojich príjmov na zvysovanie ponúkanej ceny za vysielacie práva k programom s vysokou trhovou hodnotou v porovnaní s jeho konkurentmi. Toto ustanovenie výslovne zakazuje prihadzovanie k ponúkanej cene zo strany RTVE. Tento zákaz je zopakovaný v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ktorý platil v case prijatia napadnutého rozhodnutia a ktorý bol známy Komisii (pozri odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 133. Hoci zalobkyna nespochybnuje existenciu clánku 3 ods. 1 druhej vety zákona c. 8/2009 tvrdí, ze to nevylucuje, ze RTVE systematicky nezvysuje ponúkané ceny. Tento zákaz nie je úcinný. 134. V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade uvádza, ze zákaz licitovania o ponúkanej cene nie je úcinný, lebo poslanie verejnej sluzby RTVE zahrna nadobúdanie programov s vysokou trhovou hodnotou. Naopak samotná existencia takéhoto zákazu dokazuje, ze správanie RTVE môze narusovat hospodársku sútaz. 135. Toto tvrdenie nemôze uspiet. 136. Ako uz bolo uvedené v bode 130 vyssie, clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni tomu, aby RTVE vstupoval do konkurencného vztahu so súkromnými prevádzkovatelmi, ani tomu, aby nadobúdal programy s vysokou trhovou hodnotou v rozsahu, ktorý je potrebný na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania. 137. V druhom rade zalobkyna uvádza príklady nadobudnutia práv RTVE, ktoré sú podla jej názoru spôsobilé preukázat, ze RTVE zvysoval ponúkané ceny. 138. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na preskúmanie súladu systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009. V dôsledku toho v rámci preskúmania tohto rozhodnutia Vseobecným súdom môzu byt príklady uvedené zalobkynou zohladnené len v rozsahu, v ktorom sú spôsobilé preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 139. Ako vsak zalobkyna sama uznala, k väcsine príkladov, ktoré uviedla v súvislosti s príkladmi nadobudnutia práv RTVE, doslo pred nadobudnutím úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009. 140. Preto aj za predpokladu, ze tieto príklady nadobudnutia práv RTVE by svedcili o protisútaznom správaní RTVE, nedokazujú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 141. V tejto súvislosti treba tiez odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze hoci k príkladom nadobudnutia práv RTVE doslo pred nadobudnutím úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ich úcinky pretrvávali aj do budúcnosti. Ako uz bolo uvedené v bode 138 vyssie, napadnuté rozhodnutie sa týka systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009 a zlucitelnost tohto systému nie je ovplyvnená týmito nadobudnutiami. 142. Jediným prípadom z prípadov nadobudnutia práv RTVE, ktoré zalobkyna uvádza na preukázanie protisútazného správania RTVE, ku ktorému doslo po nadobudnutí úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010 je nadobudnutie práv na bezplatné vysielanie Ligy sampiónov Union des associations européennes de football (UEFA) na roky 2012 az 2015. V tejto súvislosti zalobkyna uvádza, ze jeden súkromný prevádzkovatel podal staznost na spanielske orgány, lebo sa domnieval, ze RTVE sa v súvislosti s nadobudnutím týchto práv dopustil licitovania o ponúkanej ceny. Domnieva sa, ze tieto skutocnosti môzu preukázat neúcinnost predmetného zákazu. 143. Tento príklad nadobudnutia práv RTVE vsak nedokazuje, ze Komisia sa v momente, ked prijala napadnuté rozhodnutie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 144. Na jednej strane treba uviest, ze k danému nadobudnutiu doslo nielen po nadobudnutí úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ale tiez po prijatí napadnutého rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry vsak musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v case prijatia aktu. Preto môze byt posúdenie Komisie preskúmané len na základe skutocností, ktorými disponovala v case, ked tieto posúdenia vykonala (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 7). 145. Na druhej strane a v kazdom prípade skutocnost, ze súkromný prevádzkovatel podal staznost na spanielske orgány nedokazuje, ze zákaz stanovený v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010 je neúcinný. Naopak skutocnost, ze súkromný prevádzkovatel môze poziadat spanielske orgány o preskúmanie, ci RTVE dodrzala uvedený zákaz svedcí skôr o tom, ze tento zákaz je úcinný. 146. Preto príklady nadobudnutia práv RTVE, ktoré zalobkyna uviedla na preukázanie toho, ze RTVE sa dopustil zakázaného spekulacného správania nespochybnujú úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 147. Zalobkyna teda nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov. 148. Z toho vyplýva, ze prvú cast je potrebné zamietnut. O druhej casti zalozenej na ovplyvnení alebo narusení obchodu v rozpore so záujmom Únie 149. Zalobkyna tvrdí, ze systém financovania RTVE ovplyvnuje obchod a tým narusuje hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. 150. V tomto kontexte treba odlísit tvrdenia zalobkyne týkajúce sa troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 a jej tvrdenia týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným uvedeným zákonom. 151. Tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 na hospodársku sútaz a obchod v rámci Únie treba zamietnut ako nedôvodné. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze tieto danové opatrenie nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci zavedenej uvedeným zákonom a Komisia nebola teda povinná preskúmat ich úcinky v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka len zlucitelnosti pomoci v prospech RTVE (pozri bod 111 vyssie). 152. Pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným zákonom c. 8/2009, na úvod stací pripomenút, ze z clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ vyplýva, ze plnenie poslania verejnej sluzby nesmie ovplyvnit obchod v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie a ze z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze financovanie prevádzkovatela verejnoprávneho vysielania nemôze ovplyvnovat obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom. 153. Z clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ a z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze schému pomoci nemozno odôvodnit podla clánku 106 ods. 2 prvej vety ZFEÚ ak ovplyvnuje obchod a hospodársku sútaz v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Únie, a to aj v prípade, ze nebola spochybnená potreba tejto pomoci. 154. Ako vyplýva z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ pri posúdení podmienok stanovených v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, treba zohladnit uskutocnenie verejnej sluzby v oblasti vysielania, pricom verejná sluzby v oblasti vysielania je definovaná clenskými státmi a je priamo spojená s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. 155. Z toho vyplýva, ze aby bolo mozné rozhodnút, ze schéma pomoci v prospech prevádzkovatela, ktorému bolo zverené poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania nesplna podmienku stanovenú v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ, musí podstatným spôsobom narusovat obchod a hospodársku sútaz a v rozsahu, ktorý je zjavne neprimeraný, pokial ide o ciele sledované clenskými státmi. 156. Dôvodnost tvrdení uvedených zalobkynou teda treba preskúmat s ohladom na predchádzajúce úvahy. 157. Po prvé, v rozsahu v akom zalobkyna tvrdí, ze systém financovania RTVE narusuje hospodársku sútaz, lebo RTVE umoznuje vstupovat do konkurencných vztahov so súkromnými prevádzkovatelmi, pokial ide o vysielanie sportových udalostí a filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi, stací pripomenút, ze clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni sirokému vymedzeniu verejnej sluzby v oblasti vysielania. Samotná táto skutocnost nesvedcí o tom, ze nebola splnená podmienka stanovená v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ. 158. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze jej cinnost je ovplyvnená systémom financovania RTVE, co vedie k ochudobneniu jej ponuky a negatívne ovplyvnuje pocet jej predplatitelov. 159. Aj za predpokladu, ze ujma uvedená zalobkynou by bola preukázaná a bola by pripísatelná RTVE a nie ostatným súkromným prevádzkovatelom, ktorí sú na spanielskom trhu v konkurencnom vztahu so zalobkynou, neumoznovalo by to preukázat narusenie hospodárskej sútaze a obchodu, ktoré je zjavne neprimerané cielom, ktoré sleduje Spanielske královstvo. 160. Aby bolo mozné rozhodnút, ze dochádza k takémuto naruseniu, treba preukázat, ze z dôvodu systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009 je cinnost súkromného prevádzkovatela na spanielskom vysielacom trhu vylúcená alebo nadmerne stazená. 161. V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze zákon c. 8/2009 stanovuje hranice cinnosti RTVE, co má za ciel zarucit, ze cinnost súkromných prevádzkovatelov nebude dotknutá neprimeraným spôsobom. 162. Najskôr clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje pokial ide o rozpocet RTVE maximálnu hornú hranicu 1 200 miliónov eur. Nezávisle od vymedzenia poslania verejnej sluzby a jej organizácie, ekonomický rozmer RTVE ostáva obmedzený. Pokial ide o túto hranicu, Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto výska zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorým RTVE disponoval podla systému zmiesaného financovania a nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 163. Dalej treba uviest, ze clánok 9 ods. 1 písm. i) uvedeného zákona stanovuje, ze RTVE musí obmedzit na 10 % z celkového rocného rozpoctu na externé dodávky, nákupy a sluzby nadobúdanie vysielacích práv na oficiálne sportové udalosti vseobecného záujmu alebo velkého záujmu spolocnosti, ktoré budú stanovené v programovej zmluve, s výnimkou olympijských a paraolympijských hier. 164. Okrem toho, clánok 9 ods. 1 písm. m) tohto zákona stanovuje, ze RTVE môze na vsetkých kanáloch vysielat len 52 nových filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case za rok. Ide o filmy, ktoré uz boli premietané v kinách a sú dva az styri roky staré. 165. Zalobkyna teda neuviedla, ako by mohla byt cinnost súkromných prevádzkovatelov na spanielskom vysielacom trhu napriek obmedzeniam uvedeným v bodoch 162 az 164 vyssie vylúcená alebo nadmerne stazená. 166. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o podmienku ovplyvnenia obchodu a hospodárskej sútaze v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Únie stanoveným v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ a protokole c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ. 167. Cast zalozenú na porusení clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ treba teda zamietnut. O ostatných výhradách uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým dôvodom 168. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia povolila systém financovania RTVE zmenený a doplnený zákonom c. 8/2009 v rozpore s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ a clánkom 296 ZFEÚ, hoci existovalo riziko nadmernej náhrady, a to bez toho, aby v tejto súvislosti poskytla dostatocné odôvodnenie. Napriek pochybnostiam vysloveným vnútrostátnymi orgánmi, pokial ide o riziko nadmernej náhrady, sa Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia len obmedzila na konstatovanie, ze od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. Komisia najmä nevysvetlila dôvody, preco sa suma stanovená v rozpocte RTVE zdá byt "prezieravá". 169. Komisia tvrdí, ze ide o nové dôvody, ktoré nesúvisia s predmetom zaloby a v dôsledku toho sú neprípustné. Navyse nie sú dôvodné. 170. Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ktorá sa opiera o clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatnuje na Vseobecný súd podla clánku 53 uvedeného statútu a clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku, treba pripomenút, ze súd Únie je oprávnený posúdit podla okolností kazdej veci, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje meritórne zamietnutie zalobného dôvodu bez toho, aby predtým rozhodol o jeho prípustnosti (rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, s. II-2123, bod 155). 171. Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti je potrebné vyjadrit sa najprv k dôvodnosti výhrad uvádzaných spolocnostami Telefónica de Espańa et Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom bez toho, aby sa predtým rozhodlo o ich prípustnosti, pretoze tieto dôvody sú v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodné. 172. Výhrady uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa týkajú odôvodnení uvedených v odôvodneniach 67 az 73 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci existuje riziko nadmernej náhrady a dospela k záveru, ze neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby by mohla presahovat cisté náklady, ktoré mozno odôvodnene ocakávat, na túto sluzbu alebo ze tieto cisté náklady na verejnú sluzbu napokon prekrocí. V odôvodnení 71 Komisia uviedla: "Spanielsko vsak preukázalo, ze plánovanie rozpoctu zostáva v súlade s rocnými rozpoctovými nákladmi v predchádzajúcich rokoch a ze nie je ziadny dôvod predpokladat, ze by sa teraz alebo v blízkej budúcnosti mohli dosiahnut znacné úspory nákladov iba prostredníctvom zrusenia reklamy. Od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov (1 177 miliónov EUR v roku 2007, 1 222 miliónov EUR v roku 2008 a 1 146 miliónov EUR v roku 2009) a vzhladom na dalsie náklady na produkciu (104 miliónov EUR), ktoré sú potrebné na nahradenie casu na vysielanie reklamy pre zostávajúci komercný príjem (odhadom iba 25 miliónov EUR), sa zdá, ze limit vo výske 1 200 miliónov EUR na plánovanie rozpoctových nákladov predstavuje opatrnú a primeranú sumu pre rocné rozpoctové náklady na náhradu za poskytovanie verejných sluzieb. Okrem toho zásada náhrady konecných cistých nákladov verejnoprávneho vysielatela nevyhnutne znamená jeho ochranu pred výkyvmi v príjmoch na trhu s reklamou." 173. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa namietajú jednak porusenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a jednak porusenie povinnosti odôvodnenia. - O výhrade zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 174. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia tým, ze povolila systém financovania RTVE bez toho, aby zarucila, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 175. Po prvé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia nevykonala dostatocne podrobné preskúmanie. 176. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako uz bolo uvedené v bode 117 vyssie, aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, poskytovatelovi sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada. 177. V prejednávanej veci spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nespochybnujú záver Komisie, ze RTVE je poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci, ktorý jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 178. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa vsak domnievajú, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby bude presahovat sumu, v prípade ktorej mozno odôvodnene ocakávat, ze bude predstavovat cisté náklady na verejnú sluzbu je nesprávny, lebo Komisia dostatocne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady. 179. V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa spochybnujú len jeden z kontrolných mechanizmov stanovených v systéme financovania RTVE, hoci tento systém stanovuje celý rad kontrolných mechanizmov, ktoré majú zarucit, ze RTVE budú poskytnuté len prostriedky potrebné na splnenie jeho poslania. 180. V tomto kontexte treba najskôr uviest, ze ekonomický rozmer cinnosti RTVE je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. Z clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze cinnost RTVE je vymedzená rámcovým poslaním schváleným zákonodarnou mocou na obdobie 9 rokov (pozri clánok 4 ods. 1 zákona c. 17/2006) a programovými zmluvami konkretizujúcimi rámcové poslanie schválenými vládou na obdobie troch rokov (pozri clánok 4 ods. 2 zákona c. 17/2006). Tieto akty musia obsahovat informácie o ekonomickom rozmere cinnosti RTVE a hranice jeho rocného rastu, pricom uvedený ekonomický rozmer je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. 181. Dalej treba pripomenút, ze zdroje financovania RTVE sú vytvorené tak, aby vylúcili nadmernú náhradu. Ako bolo uvedené v bodoch 6 az 9 vyssie, RTVE je financovaná z rôznych zdrojov, ktoré sú vymenované v clánku 2 ods. 1 zákona c. 8/2009. Hlavnými zdrojmi sú jednak príjmy pochádzajúce z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených clánkami 4 az 6 uvedeného zákona, a rocná náhrada zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu uvedená v jeho clánku 2 ods. 1 písm. a). Urcenie výsky rocnej náhrady teda umoznuje prispôsobit predbeznú výsku príjmov, ktoré bude mat RTVE k dispozícii v príslusnom roku. Pokial ide o výsku rocnej náhrady, clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 stanovuje, ze musí byt stanovená tak, ze suma tejto náhrady a ostatných príjmov, ktorými disponuje RTVE, nepresahuje náklady na záväzky verejnej sluzby, ktoré musí splnit pocas predmetného rozpoctového roku. 182. Okrem toho clánok 33 ods. 2 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, stanovuje, ze ak sa po skoncení roka zistí, ze náhrada, ktorá bola RTVE poskytnutá, presahuje cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania pocas predmetného roka, suma pridelená zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu na nasledujúci rok bude znízená o zostatok, ktorý nebol prevedený do rezervného fondu. 183. Napokon systém financovania RTVE stanovuje tiez kontrolu ex post . Ako Komisia uviedla v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, systém financovania RTVE stanovuje po prvé rozpoctové kontrolné mechanizmy, ktoré spocívajú vo vnútornom audite, verejnom preskúmaní státnym audítorským úradom a externým auditom, ktorý vykonáva súkromná audítorská firma, po druhé dozor nad tým, ako si RTVE plní poslanie verejnej sluzby, a nad jej úctovnou závierkou, ktorý vykonáva spanielsky parlament a spanielsky audiovizuálny orgán a po tretie preskúmanie Dvorom audítorov. 184. Je pravda, ze kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie majú abstraktný charakter. Treba vsak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala zlucitelnost schémy pomoci. Preto sa mohla obmedzit len na to, aby overila, ci existujú dostatocné kontrolné mechanizmy na zabezpecenie toho, ze celková výska pomoci, ktorú RTVE dostáva na príslusný rok podla tejto schémy, nepresahuje cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktoré mu boli zverené. 185. Treba konstatovat ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa neuvádzajú tvrdenia, ktoré osobitne spochybnujú úcinnost kontrolných mechanizmov uvedených v bodoch 180 az 183 vyssie. V rozsahu, v akom tvrdia, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nemohla odvolávat na svoje predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa financovania RTVE treba pripomenút, ze Komisia bola povinná preskúmat zlucitelnost existujúceho systému financovania RTVE len v rozsahu, v akom bol dotknutý zákonom c. 8/2009. Preto Komisii nic nebránilo v tom, aby pokial ide o kontrolné mechanizmy stanovené v pôvodnom systéme financovania RTVE, ktorých úcinnost nebola spochybnená zmenami vyvolanými zákonom c. 8/2009, odkázala na predchádzajúcu analýzu týchto mechanizmov. 186. Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o výhrady spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa týkajúce sa posúdení Komisie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, pred preskúmaním, ci bola kontrola vykonaná zo strany Komisie nedostatocná treba preskúmat úlohu sumy 1 200 miliónov eur stanovenej v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009. 187. Pokial ide o úlohu sumy 1 200 miliónov eur treba najskôr pripomenút, ze Komisia neschválila systém financovania, podla ktorého má RTVE k dispozícii na príslusný rok rozpocet v tejto výske. Ako bolo uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie, zákon c. 8/2009 stanovuje mechanizmy, ktoré majú zarucit, aby pomoc v prospech RTVE zodpovedala cistým nákladom na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 teda stanovuje hornú hranicu rozpoctu RTVE na 1 200 miliónov eur, teda hornú hranicu, ktorá nesmie byt prekrocená ani ak by rozpocet RTVE mohol byt vyssí v prípade, ze jediným relevantným kritériom by boli náklady na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Podla tejto hranice nesmie byt rozpocet RTVE vyssí nez maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur, ale môze byt nizsí, ak sú náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v príslusnom roku nizsie. 188. Z toho vyplýva, ze treba zamietnut výhradu spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa zalozenú na tom, ze náklady RTVE na splnenie záväzkov verejnej sluzby by prípadne mohli byt nizsie nez 1 200 miliónov eur. Kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie totiz zarucujú, ze v takom prípade sa výska pomoci na príslusný rok obmedzí na cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov spojených s verejnou sluzbou v oblasti vysielania. 189. Dalej, pokial ide o výhrady spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa smerujúce k tomu, ze Komisia nedostatocne preskúmala maximálnu hornú hranicu 1 200 miliónov eur treba pripomenút, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o stanovenie náhrady za poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, takze preskúmanie primeraného charakteru náhrady za verejnoprávne vysielanie vykonávané Komisiou je obmedzené a este väcsmi je obmedzené preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom (pozri body 126 az 128 vyssie). Kontrola Vseobecného súdu sa teda obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 190. V prejednávanej veci vsak ziadne tvrdenie uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nie je spôsobilé preukázat, ze úvahy uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa limit 1 200 miliónov eur zdá byt prezieravý, sú poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 191. Po prvé ako Komisia uviedla v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, suma 1 200 miliónov eur zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorý mal RTVE k dispozícii podla zmiesaného financovania. 192. Po druhé z odôvodnenia 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia jednak zohladnila existenciu dodatocných nákladov vo výske 104 miliónov eur na úcely zaplnenia vysielacieho casu, ktorý bol predtým urcený na reklamu a náklady vyvolané splnením dodatocných záväzkov verejnej sluzby v oblasti programov, ktoré boli RTVE ulozené zákonom c. 8/2009 a dalej uviedla, ze nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 193. Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, tieto úvahy nie sú zjavne nesprávne. Nie je zrejmé, ze náklady na splnenie poslania verejnej sluzby vynalozené RTVE budú podstatne nizsie, nez náklady, ktoré niesol podla zákona c. 17/2006. Je pravda, ze v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze stiahnutie RTVE z trhu s televíznou reklamou môze prispiet k posilneniu verejnoprávneho poslania tým, ze sa programovanie stane menej závislým od poplatkov za reklamu a výkyvov komercných príjmov. Avsak na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles, samotná skutocnost, ze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou neumoznuje dospiet k záveru, ze bude ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia vykonávat jeho cinnost za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nijako neodporuje tomu, aby clenský stát vymedzil poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania extenzívnym spôsobom, ktoré umozní verejnoprávnemu poskytovatelovi vysielania ponúkat vyvázené a pestré programy a udrzat si urcitú úroven sledovanosti (rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 201). 194. Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked hlbsie nepreskúmala, ci by prechod na systém takmer výlucného verejného financovania a zmena záväzkov verejnej sluzby mohol mat vplyv na náklady, ktoré znása RTVE. Vzhladom na skutocnost, ze suma vo výske 1 200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 predstavuje len maximálnu hornú hranicu rozpoctu RTVE a mechanizmy vysvetlené v bodoch 180 az 183 vyssie zarucujú, ze výska pomoci pre RTVE neprekrocí cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby, Komisia nebola povinná vykonat detailnejsie posúdenie. 195. Po stvrté v rozsahu, v akom spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov treba konstatovat, ze v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia sama Komisia vyslovila pochybnosti, pokial ide o primeranost opatrenia, ale po svojom preskúmaní dospela k záveru, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. V kazdom prípade skutocnost, ze podrobne nepreskúmala vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona nie je sama o sebe spôsobilá preukázat zjavne nesprávne posúdenie, najmä ked ide o oblast, v ktorej majú clenské státy sirokú diskrecnú právomoc a preskúmanie zo strany Komisie je obmedzené. 196. Spolocnostiam Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa teda nepodarilo preukázat, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zdá byt maximálna horná hranica 1 200 miliónov eur prezieravá, je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením. 197. Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut výhradu zalozenú na neexistencii dostatocne podrobnej kontroly ex ante . - O výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 198. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. Dostatocne neodôvodnila záver, ze neexistovalo riziko nadmernej náhrady. 199. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru). 200. V prejednávanej veci bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatocné. 201. V prvom rade na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, o ktoré Komisia opierala svoj záver, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, neobmedzovalo len na odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia. Komisia odkázala tiez v odôvodneniach 67 az 73 uvedeného rozhodnutia na kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze Komisia odkázala na tieto mechanizmy aj v odôvodneniach 14, 16 a 17 tohto rozhodnutia. 202. Dalej pokial ide o výhradu spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa zalozenú na abstraktnej povahe týchto úvah treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia len schválila schému pomoci, ktorá umoznovala, aby bola RTVE poskytnutá pomoc zodpovedajúca cistým nákladom za splnenie záväzkov verejnej sluzby a ze sa nevyslovila k otázke pomoci vo výske 1 200 miliónov eur. 203. Okrem toho v rozsahu, v akom spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov, treba konstatovat, ze rozhodnutie dostatocne odôvodnila, ak z neho jasne a jednoznacne vyplýva jej uvazovanie a dotknuté osoby sa tak môzu oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd môze vykonat svoje preskúmanie, pricom sa nevyzaduje, aby odôvodnenie konkretizovalo vsetky relevantné skutkové a právne skutocnosti. Komisia teda potom, ako v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, preco bolo opatrenie primerané, nebola povinná osobitne odpovedat na vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona. To platí este viac v oblastiach, kde clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy a kde je v dôsledku toho preskúmanie Komisie obmedzené. 204. Túto výhradu teda treba rovnako zamietnut. 205. Preto treba tiez zamietnut ostatné výhrady uplatnené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom. 206. Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj výhrady uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom treba zamietnut v celom rozsahu. O dalsích zalobných dôvodoch uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa 207. Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú dva doplnujúce zalobné dôvody. 208. Po prvé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila ich procesné práva zarucené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ tým, ze vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci, hoci v tejto súvislosti existovali pochybnosti. 209. Po druhé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila clánok 108 ZFEÚ tým, ze v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. 210. Naopak Komisia sa domnieva, ze tieto zalobné dôvody treba zamietnut ako neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. 211. V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Podla judikatúry tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, ale môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze vedlajsie úcastníctvo smeruje stále k podpore návrhov úcastníka, ktorého podporuje (rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Haute Autorité, 30/59, Zb. s. 1, 37). 212. V prejednávanej veci je predmetom sporu vzniknutého medzi zalobkynou a Komisiou zrusenie napadnutého rozhodnutia. Rámec sporu je vymedzený tromi zalobnými dôvodmi uvedenými zalobkynou, ktoré sú zalozené, po prvé na nesprávnom vymedzení pojmu pomoc v rozsahu, v akom sa týka oddelitelnosti troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009, po druhé na porusení clánku 49 ZFEÚ a 64 ZFEÚ a, po tretie na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 213. Naopak ani v zalobe, ani vo vyjadrení k zalobe nie je rozvinuté prípadné porusenie procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ alebo pojmu nová pomoc v zmysle clánku 108, ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Tieto údajné porusenia boli po prvýkrát uplatnené vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 214. Z toho vyplýva, ze dva doplnujúce zalobné dôvody uplatnené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa neviazu na predmet sporu, ktorý bol vymedzený hlavnými úcastníkmi konania a menia rámec tohto sporu. Tieto zalobné dôvody je preto potrebné zamietnut ako neprípustné. 215. Ziadne tvrdenie uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa neumoznuje spochybnit tento záver. 216. Na jednej strane v rozsahu, v akom vedlajsí úcastníci uvádzajú bod 36 rozsudku Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada (C-150/94, Zb. s. I-7235) treba konstatovat, ze v tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze tvrdenie, ktoré bolo uvedené vedlajsím úcastníkom konania a o ktorého prípustnost v tejto veci slo sa týkalo zalobného dôvodu uvedeného hlavným úcastníkom konania a malo za ciel podporit návrhy, ktoré uplatnil tento hlavný úcastník konania. Ako bolo uvedené v bodoch 212 az 214 vyssie v prejednávanej veci nejde o tento prípad. 217. Na druhej strane spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú bod 55 rozsudku Súdneho dvora z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko (C-334/08, Zb. s. I-6869). Je pravda, ze v tomto rozsudku Súdny dvor konstatoval, ze zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený hlavným úcastníkom konania, ktorého podporoval vedlajsí úcastník konania, ale len týmto vedlajsím úcastníkom konania bol prípustný. Slo vsak o dôvod na obranu, ktorý bol uplatnený v konaní o nesplnení povinnosti podla clánku 260 ZFEÚ. V konaní o nesplnení povinnosti vsak musí Súdny dvor vykonat vsetky potrebné zistenia, aby mohol rozhodnút, ze dotknutý clenský stát si nesplnil svoje povinnosti. V dôsledku toho dôvod na obranu, ktorý sa týka skutkových ci právnych skutocností, ktoré musí Komisia nevyhnutne preskúmat v rámci svojej analýzy, nemení rámec sporu. Naopak v prejednávanej veci sú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa vedlajsími úcastníkmi konania v konaní o zalobe o neplatnost, ktorého rámec je vymedzený najmä zalobnými dôvodmi uvedenými zalobkynou. 218. Preto treba zamietnut ako neprípustné dva doplnujúce zalobné dôvody predlozené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa. 219. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 220. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté a podla clánku 87 ods. 4 prvého pododesku toho istého rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 221. Pokial ide o prejednávanú vec, zalobkyna nemala úspech vo svojich návrhoch a Komisia a RTVE navrhli zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania. Preto treba rozhodnút, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania RTVE, ako aj Komisie, s výnimkou trov konania v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom. Kedze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nemali úspech vo svojich návrhoch, znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne trovy konania Komisie v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. 222. Pokial ide o konanie o nariadení predbezného opatrenia zalobkyna nemala úspech vo svojich návrhoch. V dôsledku toho znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania RTVE a Komisie v súlade s ich návrhmi. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, znása svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, a je povinná nahradit trovy konania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, ako aj trovy konania Európskej komisie, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, s výnimkou trov konania v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom spolocností Telefónica de Espańa, SA, a Telefónica Móviles Espańa, SA. 3. Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne trovy konania Komisie v súvislosti s ich vedlajsím úcastníctvom. 4. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 11. júla 2014 ( [4]*1 ) "Státna pomoc -- Verejná sluzba v oblasti vysielania -- Pomoc, ktorú Spanielsko plánuje poskytnút v prospech RTVE -- Zmena systému financovania -- Nahradenie príjmov z reklamy novými danami uvalenými na prevádzkovatelov televízneho vysielania a telekomunikácií -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Danové opatrenie predstavujúce spôsob financovania pomoci -- Existencia potrebného vztahu urcenia medzi danou a pomocou -- Priamy vplyv príjmu z dane na výsku pomoci -- Proporcionalita" Vo veci T-533/10, DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, so sídlom v Tres Cantos (Spanielsko), v zastúpení: H. Brokelmann a M. Ganino, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Telefónica de Espańa, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Telefónica Móviles Espańa, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: F. González Díaz a F. Salerno, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Valero Jordana a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: pôvodne J. Rodríguez Cárcamo a M. Muńoz Pérez, neskôr M. Muńoz Pérez, neskôr S. Centeno Huerta a N. Díaz Abad, neskôr N. Díaz Abad a napokon M. Sampol Pucurull, abogados del Estado, a Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), so sídlom v Madride, v zastúpení: A. Martínez Sánchez a J. Rodríguez Ordóńez, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) ([5]Ú. v. EÚ L 1, s. 9), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias, tajomník: T. Weiler, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. októbra 2013, vyhlásil tento Rozsudok 1 Touto zalobou zalobkyna, DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, navrhuje zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) ([6]Ú. v. EÚ L 1, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia rozhodla, ze systém financovania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), ktorý Spanielske královstvo zmenilo zákonom Ley 8/2009, de 28 de agosto, de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola (zákon c. 8/2009 z 28. augusta 2009 o financovaní RTVE, BOE c. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, dalej len "zákon c. 8/2009"), ktorým sa mení zákona Ley 17/2006, de 5 de junio, de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 z 5. júna 2006 o verejnom rozhlase a televízii, dalej len "zákon c. 17/2006") je zlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2 Zalobkyna je spolocnostou, ktorá sa specializuje na správu a prevádzkovanie platenej platformy satelitnej digitálnej televízie (Digital +) a na vývoj tematických kanálov na spanielskom trhu. 3 RTVE je spanielskym prevádzkovatelom verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, ktorý bol zákonom c. 17/2006 poverený poskytovaním verejnej sluzby v daných oblastiach. 4 Zákon c. 17/2006 stanovoval systém zmiesaného financovania. Podla tohto zákona jednak RTVE disponoval príjmami pochádzajúcimi z jeho obchodnej cinnosti, a to najmä z reklamy. Na druhej strane dostával od Spanielska platby ako náhradu za plnenie svojich záväzkov verejnej sluzby. Tento systém financovania (dalej len "existujúci systém financovania RTVE") Komisia Európskych spolocenstiev schválila vo svojich rozhodnutiach C (2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v [7]Ú. v. EÚ C 239, s. 17) a C(2007) 641 zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (zhrnutie v [8]Ú. v. EÚ C 109, s. 2). 5 Dna 22. júna 2009 bola na Komisiu podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009. Dna 5. augusta 2009 Komisia poziadala Spanielske královstvo, aby jej poskytlo informácie o tomto návrhu zákona. 6 Zákon c. 8/2009, ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2009, zmenil existujúci systém financovania RTVE. 7 Zákon c. 8/2009 v prvom rade stanovoval, ze od konca roku 2009 sa zastaví vyuzívanie reklamy, telenákupu, sponzorstva a sluzieb, pri ktorých sa platí priamo za pozerané programy, ako zdrojov príjmu pre RTVE. Jediné komercné príjmy, ktoré si RTVE ponechá po tomto dátume, je poskytovanie sluzieb tretím stranám a predaj svojej vlastnej produkcie [clánok 2 ods. 1 písm. e) zákona c. 8/2009]. Tieto zdroje tvorili priblizne 25 miliónov eur (odôvodnenie 9 napadnutého rozhodnutia). 8 Dalej na úcely náhrady straty ostatných komercných príjmov zákon c. 8/2009 vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil tri nasledujúce opatrenia: -- novú dan vo výske 3 % z príjmu prevádzkovatelov bezplatného televízneho vysielania a vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku; príspevok z tejto dane nesmie presiahnut 15 % (v prípade volne prístupného televízneho vysielania) a 20 % (v prípade plateného televízneho vysielania) z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percentá pôjde do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. d) a clánok 6 zákona c. 8/2009], -- novú dan vo výske 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov (okrem príjmov získaných na velkoobchodnom referencnom trhu) prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb registrovaných v registri hospodárskych subjektov spanielskeho telekomunikacného regulacného orgánu, ktorí pôsobia celostátne alebo vo viac ako jednom autonómnom spolocenstve a ktorí poskytujú audiovizuálne sluzby alebo akékolvek iné sluzby zahrnajúce reklamu pre akúkolvek z týchto sluzieb: poskytovanie pevných telefónnych liniek, mobilných telefónnych liniek a prístupu k internetu; tento príspevok nesmie presiahnut 25 % z celkovej rocnej pomoci pre RTVE a akýkolvek prebytocný danový príjem presahujúci uvedené percento ide do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu [clánok 2 ods. 1 písm. c) a clánok 5 zákona c. 8/2009], -- podiel vo výske 80 % z uz existujúcej dane za vyuzívanie rádiového frekvencného spektra do maximálnej výsky 330 miliónov eur, pricom zostávajúca cast sa prevedie do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu a tento podiel sa môze upravit v súlade so zákonmi vztahujúcimi sa na vseobecný státny rozpocet [clánok 2 ods. 1 písm. b) a clánok 4 zákona c. 8/2009]. 9 Okrem toho bola zachovaná náhrada za plnenie záväzkov verejnej sluzby stanovená v zákone c. 17/2006 [clánok 2 ods. 1 písm. a) zákona c. 8/2009]. Ak by príjem z uvedených danových zdrojov [a niekolkých dalsích menej významných zdrojov stanovených v clánku 2 ods. 1 písm. f) az i) zákona c. 8/2009] nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 pokryt tento deficit. V dôsledku toho sa systém zmiesaného financovania RTVE zmenil na systém takmer výlucného financovania z verejných zdrojov (dalej len "systém takmer výlucného verejného financovania"). 10 Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1200 miliónov EUR, co sa rovnalo výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri nasledujúce roky 2012 - 2014 sa stanovilo maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe rocného indexu spotrebitelských cien. 11 Zákon c. 8/2009 zmenil tiez vymedzenie poslania verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorým je RTVE poverený. Okrem iného stanovil dodatocné povinnosti týkajúce sa programov pre deti. Dalej obmedzil nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case. 12 Dna 2. decembra 2009 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu systému financovania RTVE (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania") (zhrnutie v [9]Ú. v. EÚ C 8, s. 31). Komisia vyzvala dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky k uvedenému opatreniu. 13 Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s clánkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby (smernica o povolení) ([10]Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu je nezlucitelnosti s uvedenou smernicou. 14 Dna 20. júla 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Vychádzala najmä z toho, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovenej týmto zákonom a ze prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou o povolení teda neovplyvnuje preskúmanie jej súladu s vnútorným trhom. Okrem toho dospela k záveru, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo je primeraný. Konanie pred Vseobecným súdom 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. novembra 2010 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Dvoma samostatnými podaniami zapísanými do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyna poziadala o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia podla clánku 278 ZFEÚ a o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 17 Návrh na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní bol zamietnutý rozhodnutím Vseobecného súdu z 18. januára 2011. 18 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 15. februára 2011 Spanielske královstvo poziadalo o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 19 Podaním zapísaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. februára 2011 RTVE poziadal o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 20 Uzneseniami z 21. a 23. marca 2011 sa Spanielskemu královstvu a RTVE povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov Komisie. 21 Podaním zapísaným do kancelárie Vseobecného súdu 22. marca 2011 poziadali spolocnosti Telefónica de Espańa, SA a Telefónica Móviles Espańa, SA o povolenie vstupu ako vedlajsí úcastník konania do tohto konania na podporu návrhov zalobkyne. 22 Uznesením z 28. júna 2011 sa spolocnostiam Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov zalobkyne. 23 Uznesením predsedu Vseobecného súdu z 9. júna 2011 sa návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietol, pricom o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 15. októbra 2013. 25 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, -- zaviazal RTVE na náhradu trov konania, -- zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov konania. 26 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa navrhujú, aby Vseobecný súd: -- vyhovel návrhom zalobkyne a v dôsledku toho zrusil napadnuté rozhodnutie, -- v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, -- v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania, -- zaviazal spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa na náhradu trov konania. 28 Spanielske královstvo a RTVE navrhujú, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za ciastocne neprípustnú, -- v kazdom prípade zamietol zalobu, -- v kazdom prípade zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 29 Zaloba je zalozená na troch zalobných dôvodoch vychádzajúcich po prvé z nesprávneho posúdenia, pokial ide o pojem pomoc, po druhé z porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a po tretie z porusenia clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ. 1. O prípustnosti zaloby 30 Spanielske královstvo tvrdí, ze zaloba je neprípustná, lebo zalobkyna nie je aktívne legitimovaná. Jej zaloba sa týka dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna by teda mala byt osobne dotknutá napadnutým rozhodnutím. Jej postavenie na trhu vsak nebolo zákonom c. 8/2009 významne dotknuté. 31 Okrem toho Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE tvrdí, ze zaloba je ciastocne neprípustná. Zalobkyna je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na neplatnost len pokial ide o tie casti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú priamo spojené s príspevkami, ktoré musí zaplatit, teda s príspevkami, ktoré musí zaplatit ako prevádzkovatel platenej satelitnej televízie. Naopak nemôze ziadat zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka jednak príspevkov, ktoré by musela platit v kazdom prípade, bez ohladu na ich urcenie, a jednak príspevkov, ktoré nemá povinnost platit. Kazdý z príspevkov stanovených v clánkoch 4 az 6 zákona c. 8/2009 je oddelitelný od ostatných príspevkov. Zrusenie jedného z týchto príspevkov teda nemá vplyv na ostatné príspevky. 32 Zalobkyna s týmito tvrdeniami nesúhlasí. 33 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze súdu Únie prinálezí, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje zamietnutie zaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o prípustnosti (rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [11]C-23/00 P, Zb. s. I-1873, body 51 a 52). 34 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti je potrebné vyjadrit sa najprv k dôvodom na neplatnost uvádzaným zalobkynou bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti zaloby, pretoze táto je v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodná. 2. O veci samej 35 Najskôr treba preskúmat prvý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení týkajúcom sa pojmu pomoc, potom tretí zalobný dôvod zalozený na porusení clánkov 49 ZFEÚ a 64 ZFEÚ, a nakoniec druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, pokial ide o oddelitelnost troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 36 Prvý zalobný dôvod sa týka dôvodov uvedených v odôvodneniach 61 az 66 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 neboli neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci zavedenej týmto zákonom. 37 V odôvodnení 61 Komisia uviedla, ze podla zákona c. 8/2009 prechod od systému zmiesaného financovania RTVE k systému takmer výlucného verejného financovania bol spojený so zavedením alebo zmenou troch danových opatrení na úcely vytvorenia nevyhnutných príjmov. V odôvodnení 62 pripomenula, ze ak sa ukáze, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci, musí vziat do úvahy spôsob financovania pomoci a môze vyhlásit schému pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom, len ak je v súlade s právom Únie. V odôvodnení 63 uviedla, ze aby sa vsak dan povazovala za dan tvoriacu neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí mat záväzný vztah urcenia s financovaním tejto pomoci v tom zmysle, ze príjem z dane sa nutne poskytne na financovanie pomoci a má priamy vplyv na jej výsku. 38 V odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze výska pomoci urcenej RTVE bola stanovená iba s ohladom na potreby financovania RTVE a odhadované cisté náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Financné prostriedky, ktoré dostáva RTVE, sú skutocne aj právne nezávislé od príjmu vytvoreného z daní, pretoze tieto financné prostriedky závisia iba od cistých nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby. Preto plánované celkové financovanie verejnoprávneho poslania RTVE nebude závisiet od výsky osobitných danových príjmov, ale bude v kazdom prípade zabezpecené zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze príjem vytvorený z daní, ktorý bude poskytnutý na financovanie RTVE, nemôze presiahnut cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby a akýkolvek prebytok bude vrátený spät do uvedeného státneho rozpoctu. Na druhej strane uviedla, ze ked cisté náklady na plnenie záväzku verejnej sluzby presiahnu príjem vytvorený z uvedených daní, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo vseobecného státneho rozpoctu. Ak budú príjmy z nových daní vyssie alebo nizsie ako ocakávané príjmy, nebude to viest ku zmenám plánovaných súm. Ak by príjem z nových danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania rozdielu, ktorý vznikne v dôsledku zrusenia reklamy, chýbajúce financné prostriedky sa získajú zo vseobecného státneho rozpoctu v súlade s clánkom 33 zákona 17/2006. 39 Okrem toho v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze skutocnost, ze spojenie medzi danami a úcelom, na ktorý boli zavedené, je uvedené v dôvodovej správe a v samotnom zákone c. 8/2009 nemá vplyv na tento záver. Znenie v uvedenom zákone nevymedzuje povahu vztahu medzi danami a pomocou. 40 Napokon v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci a ich údajný rozpor so smernicou o povolení nemá vplyv na jej rozhodnutie o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 41 Zalobkyna, ako aj spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, sa domnievajú, ze tento záver Komisie je nesprávny. Tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009, a najmä opatrenie stanovené v clánku 6 uvedeného zákona, predstavujú neoddelitelnú súcast prvkov pomoci, ktoré boli zavedené týmto zákonom. Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preskúmat zlucitelnost troch nových danových opatrení s právom Únie. 42 Tento zalobný dôvod sa clení na tri casti. Po prvé zalobkyna, ako aj spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú, ze Komisia nedostatocne zohladnila spojenie medzi troma danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými zákonom c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom. Po druhé zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanej veci vyplýva neoddelitelný charakter prvkov pomoci a danových opatrení tiez z toho, ze v závislosti od vybraných súm stúpa konkurencná výhoda RTVE vo vztahu ku konkurencným podnikom, ktoré musia platit dane. Po tretie zalobkyna uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je kontradiktórne. O prvej casti vychádzajúcej nedostatocného zohladnenia vztahu medzi troma danovými opatreniami a prvkami pomoci 43 Zalobkyna tvrdí, ze kedze Komisia uplatnila podmienky, ktoré uviedla v napadnutom rozhodnutí, a to ze príjem z dane musí byt poskytnutý na financovanie RTVE a musí mat priamy vplyv na výsku pomoci, mala dospiet k záveru, ze danové opatrenie stanovené v clánku 6 zákona c. 8/2009 bolo neoddelitelnou súcastou pomoci v prospech RTVE. Pokial ide o túto dan, uvedené podmienky boli splnené. Z clánku 6 ods. 8 uvedeného zákona najskôr vyplýva, ze dan bola nevyhnutne urcená na financovanie RTVE. Stacilo by, aby len cast dane bola neoddelitelnou súcastou pomoci. Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, výbery dane stanovenej v clánku 6 tohto zákona priamo ovplyvnujú výsku pomoci. Po prvé tento príjem bude vzdy v celom rozsahu urcený na financovanie RTVE. Po druhé z dôvodovej správy predmetného zákona vyplýva, ze ked sa zvýsia príjmy prevádzkovatelov, zvýsia sa ja vybrané sumy. Kedze RTVE je v konkurencnom vztahu s podnikmi, ktoré musia platit dan, cím vyssia bude dan, tým výhodnejsie bude postavenie RTVE, lebo jeho konkurenti budú musiet platit dan. Po tretie Komisia sa vo svojej praxi sama vyslovila v prospech neoddelitelnosti daní od opatrenia pomoci. 44 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia nesprávne pouzila kritéria na posúdenie oddelitelnosti opatrenia pomoci a jeho financovania. Domnievajú sa, ze aby spôsob financovania tvoril neoddelitelnú súcast pomoci stací, aby bol danový odvod urcený na jej financovanie pridelený jej príjemcovi. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je nutné, aby danové opatrenie malo priamy vplyv na výsku pomoci. V tomto prípade ide len o jeden z viacerých nepriamych dôkazov. Podla spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nielenze tvrdenia zalobkyne preukazujú, ze dan je urcená príjemcovi, ale vzájomnú súvislost medzi pomocou a danou potvrdzujú aj iné skutocnosti. V tomto kontexte uvádzajú, ze RTVE sa stazoval, ze neplatenie súkromnými prevádzkovatelmi alebo nesprávny výpocet ich príspevkov mu spôsobuje problém s likviditou a ze Spanielsko nie je pripravené pokryt tento deficit zo vseobecného státneho rozpoctu. Okrem toho sa spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa domnievajú, ze Komisia, ktorá sa sama domnievala, ze dan ulozená telekomunikacným prevádzkovatelom zákonom c. 8/2009 je v rozpore s právom Únie, mala dokázat, ze Spanielske královstvo sa zaviazalo financovat celý rozpocet RTVE v prípade, ze dan je nezákonná. Z tohto zákona totiz vyplývalo, ze súkromní prevádzkovatelia nesú ekonomickú zátaz. Zrusenie poplatku by znamenalo stratu osobitného zdroja financovania pomoci, co preukazuje vztah medzi týmto poplatkom a danou. 45 Komisia, ktorú podporuje Spanielske královstvo a RTVE, nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 46 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút podmienky, ktoré treba splnit na to, aby bolo mozné povazovat spôsob financovania pomoci za neoddelitelnú súcast tejto pomoci, a az potom preskúmat, ci sa Komisia v prejednávanej veci dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o uplatnenie týchto podmienok. - O podmienkach, ktoré musia byt splnené, aby bolo mozné povazovat spôsob financovania pomoci za neoddelitelnú súcast tejto pomoci 47 V odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze aby sa spôsob financovania mohol povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, príjem z dane sa musí nutne poskytnút na financovanie pomoci a musí mat priamy vplyv na výsku pomoci. 48 V tomto kontexte treba pripomenút, ze Zmluva o FEÚ predvída presné ohranicenie medzi na jednej strane pravidlami, ktoré sa týkajú státnej pomoci a sú stanovené v clánkoch 107 ZFEÚ az 109 ZFEÚ, a na druhej strane pravidlami, ktoré sa týkajú narusení hospodárskej sútaze a ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení clenských státov, okrem iného z rozdielov medzi ich danovými ustanoveniami, ktoré sú stanovené v clánkoch 116 ZFEÚ a 117 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest, [12]C-174/02, Zb. s. I-85, bod 24). 49 Z toho vyplýva, ze danové opatrenia, ktoré sú urcené na financovanie opatrenia pomoci, v zásade nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. januára 2005, Pape, [13]C-175/02, Zb. s. I-127, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 25). 50 Ak vsak danové opatrenia predstavujú spôsob financovania opatrenia pomoci tak, ze ich mozno povazovat za neoddelitelnú súcast tohto opatrenia, Komisia nemôze oddelit preskúmanie pomoci od úcinkov spôsobu jej financovania lebo v takomto prípade môze nezlucitelnost spôsobu financovania s právom Únie ovplyvnit zlucitelnost schémy pomoci so spolocným trhom (rozsudky Pape, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 14, a Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 25). 51 Pokial ide o kritéria, ktoré upravujú otázku, ci je spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze medzi danou a dotknutou pomocou musí existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku a v dôsledku toho aj posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [14]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 46, a z 22. decembra 2008, Regie Networks, [15]C-333/07, Zb. s. I-10807, bod 99). 52 Z tejto judikatúry teda jednak vyplýva, ze na to, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie takejto právnej úpravy nemozno dospiet k záveru, ze dan je urcená na opatrenie pomoci a nepredstavuje teda jeden z jej spôsobov. Dalej samotná skutocnost, ze existuje takéto ustanovenie, sama osebe nepredstavuje dostatocnú podmienku na preukázanie, ze dan je neoddelitelnou súcastou pomoci. Ak existuje takáto vnútrostátna právna úprava, treba okrem iného preskúmat, ci príjem z tejto dane priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 53 Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, aby dan mohla byt povazovaná za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci nestací, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 54 Pokial ide o judikatúru, ktorú uvádzajú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa na podporu svojich tvrdení, treba konstatovat, ze ziaden z rozsudkov, ktoré uvádzajú, nepodporuje ich tvrdenie, podla ktorého na preukázanie, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci stací, ze výber uskutocnený na základe danového opatrenia je urcený pre príjemcu pomoci. 55 V tejto súvislosti spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú skutocnost, ze Súdny dvor v niektorých rozsudkoch konstatoval, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci musí existovat vztah záväzného urcenia a ak takýto vztah existuje, príjem z danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 56 Na rozdiel od toho, co uvádzajú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa vsak nemozno z rozsudkov, ktoré uvádzajú (rozsudky Súdneho dvora Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 26; Pape, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 15; zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, [16]C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, body 46 a 47, a z 27. októbra 2005, Distribution Casino Francúzsko a i., [17]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 40) odvodit, ze priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci nie je nevyhnutnou podmienkou, ale len jedným z nepriamych dôkazov. Naopak v rozsudku Streekgewest, uz citovanom v bode 48 vyssie (bod 28), sa Súdny dvor neobmedzil len na preskúmanie, ci existuje záväzný vztah medzi danovým opatrením a opatrením pomoci, ale tiez preskúmal, ci príjem z uvedeného danového opatrenia priamo ovplyvnuje výsku uvedeného opatrenia pomoci. 57 Taktiez treba pripomenút, ze v rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor konstatoval neoddelitelný vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním bez toho, aby výslovne uviedol poziadavku priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 21. októbra 2003, van Calster a i., [18]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 55, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, [19]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 47), slo o prípady, v ktorých bola táto podmienka splnená. 58 Preto sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze na to, aby spôsob financovania mohol byt povazovaný za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi príslusnou danou a pomocou existovat vztah záväzného urcenia v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku. 59 V dôsledku toho tvrdenia spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, ktoré sa týkajú podmienok, ktoré Komisia pouzila na to, aby dospela k záveru, ze spôsob financovania pomoci je jej neoddelitelnou súcastou, treba zamietnut. - O uplatnení týchto podmienok 60 Hoci zalobkyna výslovne nespochybnuje podmienky pouzité Komisiou uvádza, ze Komisia mala dospiet k záveru, ze pokial ide o dan stanovenú clánku 6 zákona c. 8/2009, tieto podmienka boli splnené. 61 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú v prvom rade tvrdenia, ktoré majú preukázat, ze medzi danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými zákonom c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom existoval potrebný vztah urcenia. 62 Ako vsak uz bolo uvedené v bodoch 51 az 58 vyssie, aby danové opatrenie mohlo byt povazované za neoddelitelnú súcast pomoci nestací, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia. Je tiez potrebné preukázat, ze danové opatrenie priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 63 V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatuje, ze nielen zalobkyna uvádza tvrdenia, ktoré majú preukázat priamy vplyv troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 na výsku pomoci, ktorá je urcená RTVE, ale aj niektoré z tvrdení uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa mozno povazovat za týkajúce sa nielen podmienky existencie vztahu záväzného urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE, ale tiez podmienky týkajúcej sa dôkazu o priamom vplyve danového opatrenia na výsku pomoci. 64 V dôsledku toho treba v prvom rade preskúmat, ci tvrdenia uvedené zalobkynou, ako aj spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa môzu spochybnit záver Komisie, podla ktorého príjem z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 priamo neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE. 65 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla zákona c. 8/2009 výska pomoci urcenej RTVE je stanovená podla cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktorá mu bola zverená. Výska pomoci, ktorú dostáva teda nezávisí od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených uvedeným zákonom. 66 Na jednej strane podla clánku 33 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekrocí, bude prevedený do státneho rozpoctu. 67 Pokial ide o financné zdroje prevedené do rezervného fondu, z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií, a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Preto financné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemozno povazovat za prostriedky priamo ovplyvnujúce výsku pomoci urcenej RTVE. 68 Okrem toho clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekracuje túto hranicu, má byt priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 69 Dalej podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. 70 Komisia teda správne konstatovala, ze výska platieb uskutocnených na základe troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 nemôze priamo ovplyvnit výsku pomoci poskytnutej RTVE, ktorá bola stanovená na základe cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. 71 Ziadne z tvrdení predlozených zalobkynou alebo spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nemoze vyvrátit tento záver. 72 Po prvé, na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, samotná skutocnost, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli vytvorená s cielom nahradit stratu komercných príjmov RTVE (pozri odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia) nestací na preukázanie skutocnosti, ze spôsob financovania tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. Súdny dvor uz totiz konstatoval, ze táto skutocnost sama osebe nestací na preukázanie záväzného vztahu medzi danou a danovou výhodou (rozsudok Streekgewest, uz citovaný v bode 48 vyssie, body 26 a 27). 73 Po druhé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE prostriedkami poskytnutými zo vseobecného státneho rozpoctu, hoci teoreticky existuje takáto povinnost. 74 Preto treba toto tvrdenie takisto zamietnut. 75 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané iba na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [20]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7). 76 Preto treba konstatovat, ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia k dispozícii informácie preukazujúce, ze Spanielske královstvo nie je pripravené doplnit rozpocet RTVE podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. Vsetky dokumenty, ktoré v tejto súvislosti predlozili sú datované az po prijatí napadnutého rozhodnutia, teda po 20. júli 2010. 77 Po tretie spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze danové opatrenie urcené na financovanie opatrenia pomoci mozno povazovat za opatrenie, ktoré nie je neoddelitelne spojené s touto pomocou, len ak Komisia preukáze, ze za predpokladu, ze danové opatrenie je nezlucitelné s právom Únie, sa dotknutý clenský stát zaviazal financovat celé opatrenie pomoci. 78 Toto tvrdenie treba takisto zamietnut. 79 Je pravda, ze v prípade, ked na základe uplatnenia oboch uvedených podmienok, teda podmienky súvisiacej sa existenciou záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a financovaním RTVE a podmienky týkajúcej sa preukázania priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, treba danové opatrenie povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci - ako v prípade parafiskálneho opatrenia, ked celý danový odvod alebo jeho stanovená cast je priamo a nepodmienene priznaná príjemcovi pomoci - má nezlucitelnost danových aspektov priamy vplyv na opatrenie pomoci. V takom prípade úplná alebo ciastocná nezlucitelnost danových aspektov parafiskálneho opatrenia môze viest k zruseniu opatrenia pomoci alebo z znízeniu jeho výsky. 80 V prejednávanej veci vsak clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánok 33 zákona c. 17/2006 stanovovali, ze ak financné zdroje nestacia na pokrytie nákladov RTVE urcených na plnenie jeho záväzkov verejnej sluzby, Spanielske královstvo je povinné pokryt tento rozdiel. V tomto prípade teda výska pomoci priamo nezávisela od danového opatrenia. 81 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v inej veci sa sama Komisia vyslovila v prospech neoddelitelnosti daní a opatrenia pomoci, pricom táto vec a prejednávaná vec sú si podobné. 82 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat obsah predmetného rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania treba túto výhradu tiez zamietnut. Na jednej strane treba pripomenút, ze posúdenia Komisie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania majú len docasný charakter (rozsudok Vseobecného súdu z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [21]T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 48). Na druhej strane pojem pomoc, a teda aj neoddelitelný charakter spôsobov financovania, musia byt urcené na základe objektívnych kritérií. Nemôzu teda závisiet od subjektívneho posúdenia Komisie. Preto aj keby takáto predchádzajúca správna prax existovala, bola by v rozpore s judikatúrou a Komisia by nou nemohla byt viazaná. 83 Po piate zalobkyna tvrdí, ze výska pomoci sa z dôvodu tejto platby zväcsuje, lebo je v konkurencnom vztahu s RTVE a konkurencná výhoda RTVE sa zväcsuje v závislosti od výsky dane, ktorú je povinná platit. 84 Toto tvrdenie treba zamietnut v rozsahu, v akom sa snazí preukázat, ze Komisia nesprávne uplatnila tieto dve podmienky, podla ktorých príjem z dane sa musí nutne poskytnút na financovanie pomoci a musí mat priamy vplyv na výsku tejto pomoci. Podla týchto podmienok nestací preukázat, ze výber dane má vplyv na konkurencnú výhodu príjemcu pomoci. 85 Toto tvrdenie bude v rozsahu, v akom sa snazí preukázat, ze existuje iný predpoklad, podla ktorého treba spôsob financovania pomoci povazovat za neoddelitelnú súcast tejto pomoci, preskúmané v rámci druhej casti. 86 V dôsledku toho Komisia správne konstatovala, ze výska pomoci urcenej RTVE priamo nezávisela od výsky platieb uskutocnených na základe danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009. 87 Ako bolo uvedené v bode v bode 62 vyssie, na to, aby mohli byt tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 povazované za neoddelitelnú súcast prvku pomoci zavedeného uvedeným zákonom, treba kumulatívne splnit podmienku, ze medzi danovým opatrením a opatrením pomoci existuje potrebný vztah urcenia, a podmienku týkajúcu sa dôkazu priameho vplyvu uvedeného danového opatrenia na uvedené opatrenie pomoci. 88 Netreba teda preskúmat tvrdenia, ktoré zalobkyna a spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú na preukázanie, ze existuje potrebný vztah urcenia medzi danovým opatrením stanoveným v clánku 5 zákona c. 8/2009 a financovaním RTVE, lebo tieto tvrdenia sú neúcinné. 89 Preto treba prvú cast zamietnut. O druhej casti zalozenej na vztahu medzi danovými opatreniami a konkurencnou výhodou RTVE 90 Zalobkyna uvádza, ze okrem hypotézy, ktorú Komisia preskúmala v napadnutom rozhodnutí, existuje aj iná hypotéza, podla ktorej treba spôsob financovania povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. V prípade asymetrického zdanenia, ked je dan ulozená len niektorým hospodárskym subjektom s cielom kompenzovat údajné plnenie záväzkov verejnej sluzby a nie je ulozená dalsím subjektom, ktoré sú s nimi v konkurencnom vztahu, vztah medzi pomocou a danou je este uzsí, ako v prípade hypotézy preskúmanej Komisiou. V takom prípade výhoda vyplýva z ulozenia povinnosti platit dan konkurentom podniku, ktorý je príjemcom pomoci. 91 Zalobkyna sa domnieva, ze v prejednávanej veci takýto úzky vztah existuje medzi danou stanovenou v clánku 6 zákona c. 8/2009 a opatrením pomoci. V prvom rade jej je ulozená dan s cielom kompenzovat náklady, ktoré RTVE znása v súvislosti s poskytovaním verejnej sluzby. RTVE tak získava pomoc uz na základe samotnej skutocnosti, ze jej konkurent platí dan. Cím vyssia je dan, tým väcsia je konkurencná výhoda. Dalej skutocnost, ze pomoc v prospech RTVE nie je obmedzená len na nezdanenie, ale príjem z uvedenej dane je prevedený na RTVE, tento záver nespochybnuje, ale posilnuje vztah medzi uvedenou danou a opatrením pomoci, lebo tým dochádza k zväcseniu konkurencnej výhody RTVE. Okrem toho v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci treba preskúmat úcinky pomoci v osobitnom kontexte relevantného trhu, teda vziat do úvahy konkurencné znevýhodnenia ostatných podnikov. 92 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút rozlisovanie, ktoré Zmluva o FEÚ stanovuje medzi pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci na jednej strane a pravidlami týkajúcimi sa danových pravidiel clenských státov na druhej strane. Podla ustálenej judikatúry sa osoby povinné platit dan nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných osôb predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane (pozri rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Banks, [22]C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 93 Prístup, ktorý zalobkyna obhajuje, má spochybnit túto zásadu. Podla tohto prístupu by sa podnik mohol bránit plateniu kazdej dane len tým, ze táto dan slúzi na financovanie výhody, ktorej príjemcom je podnik, ktorý je s ním v konkurencnom vztahu. 94 V tejto súvislosti je síce pravda, ze zalobkyna správne uvádza, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([23]C-526/04, Zb. s. I-7529, body 27 a 48) dospel k záveru, ze v prípade, ze platenie poplatku, predstavuje státnu pomoc môzu podniky, ktoré sú povinné takýto poplatok odvádzat, proti nemu namietat. 95 Avsak na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, z tohto rozsudku nemozno odvodit, ze na to, aby bola dan neoddelitelnou súcastou pomoci a podnik, ktorý je povinný platit dan, ktorá sa priamo podiela na financovaní pomoci, mohol namietat proti plateniu tejto dane stací, ze tento podnik sa nachádza v konkurencnom vztahu s príjemcom pomoci. 96 Prístup Súdneho dvora v rozsudku Laboratoires Boiron, uz citovanom v bode 94 vyssie, bol odôvodnený vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci. 97 Vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie, sa týkala distribúcie liekov vo Francúzsku, kde existovali dva okruhy priamych konkurentov v oblasti distribúcie liekov, a to okruh velkoobchodných distribútorov a okruh farmaceutických laboratórií, ktoré uskutocnovali priamy predaj. Predmetný poplatok zatazoval len priame predaje liekov uskutocnené farmaceutickými laboratóriami. Mal za ciel najmä dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi dvomi okruhmi distribúcie liekov, ktoré boli podla francúzskeho zákonodarcu skreslené existenciou záväzkov verejnej sluzby, ktoré boli ulozené iba velkoobchodným distribútorom. 98 V rozsudku Laboratoires Boiron, uz citovanom v bode 94 vyssie, Súdny dvor uviedol dva osobitné znaky predmetného poplatku. Na jednej strane uviedol, ze nejde o vseobecnú dan, ale o prípad asymetrického podliehania poplatku, ked jedna kategória podnikov poplatku podliehala a iná kategória podnikov, s ktorou bola v priamom konkurencnom vztahu kategória podliehajúca poplatku, poplatku nepodlieha (body 32 az 34 rozsudku). Na druhej strane konstatoval, ze toto nepodliehanie velkoobchodných distribútorov poplatku predstavovalo okrem iného cielený zámer, ak nie hlavný ciel poplatku z priamych predajov, lebo malo za ciel najmä dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi dvomi okruhmi distribúcie (bod 35 rozsudku). 99 Danové opatrenia, o ktoré slo v prejednávanej veci, teda tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009, nie sú porovnatelné s opatreniami, ktorých sa týkal rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. 100 Po prvé hlavným cielom výberu uvedených daní nie je dat do rovnováhy podmienky hospodárskej sútaze medzi ostatnými poskytovatelmi a RTVE, ale zaistenie financovania pre RTVE. 101 Po druhé vztah medzi danovými opatreniami a opatrením pomoci, o ktoré ide v prejednávanej veci, nie je tak úzky, ako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. V tejto poslednej uvedenej veci existovalo medzi danovým opatrením a opatrením pomoci také vnútorné prepojenie, ktoré neumoznovalo odlísit jedno od druhého. Kedze pomoc spocívala len v ulození povinného poplatku urcitým kategóriám podnikov, neuplatnitelnost opatrenia z dôvodu jeho nezlucitelnosti s právom Únie priamo viedla k zániku pomoci. Naopak v prejednávanej veci prípadná neuplatnitelnost danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 z dôvodu ich prípadnej nezlucitelnosti s právom Únie priamo nevedie k spochybneniu pomoci poskytnutej v prospech RTVE. Ako bolo uvedené v bode 80 vyssie za predpokladu, ze spôsob financovania pomoci pre RTVE bude nezlucitelný s právom Únie, Spanielske královstvo je povinné podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 vyrovnat rozdiel medzi financnými zdrojmi, ktorými disponuje RTVE, a jeho celkovými nákladmi na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. 102 Po tretie treba zdôraznit, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie, bola výska pomoci urcená len podla výska poplatku. Ako uviedol generálny advokát Tizzano v bode 47 svojich návrhov prednesených v tejto veci, prospech, ktorý príjemcovia pomoci mali z toho, ze ich konkurenti podliehali namietanému opatreniu, totiz nutne závidel od výsky tohto poplatku. Naopak v prejednávanej veci je výska pomoci urcená v prvom rade cistými nákladmi na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania. Je pravda, ze povinnost platit dane stanovené v zákone c. 8/2009 môze viest k dodatocnému konkurencnému znevýhodneniu súkromných prevádzkovatelov, ktorí sú s RTVE v konkurencnom vztahu. V tejto súvislosti vsak Súdny dvor uz rozhodol, ze samotná skutocnost, ze platenie dane, ktorej predmetom je prispievat na financovanie pomoci, je ulozené podniku a nie príjemcovi pomoci, ktorý je s ním v konkurencnom vztahu, nestací na to, aby bolo mozné povazovat dan za neoddelitelnú súcast uvedenej pomoci (rozsudok Distribution Casino Francúzsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, body 40 az 43). 103 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 nie sú porovnatelné s danovým opatrením ulozeným vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Laboratoires Boiron, uz citovaný v bode 94 vyssie. 104 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze neexistuje dostatocne úzky vztah medzi danovými opatreniami zavedenými alebo zmenenými c. 8/2009 a prvkami pomoci zavedenými týmto zákonom, ktorý by umoznoval dospiet k záveru, ze tieto danové opatrenia tvoria neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. 105 Druhú cast treba preto zamietnut. O tretej casti zalozenej na kontradiktórnom prístupe Komisie 106 Zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je kontradiktórne, lebo Komisia tým, ze konstatovala, ze zmena systému financovania RTVE by mala byt oznámená najmä z dôvodu zavedenia dane stanovenej v clánku 6 zákona c. 8/2009, implicitne pripustila, ze táto dan tvorí neoddelitelnú súcast pomoci. 107 V tejto súvislosti stací konstatovat, na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, Komisia v odôvodneniach 48 az 55 napadnutého rozhodnutia neuviedla, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 treba povazovat za novú pomoc. V odôvodnení 50 uvedeného rozhodnutia sa Komisia obmedzila na konstatovanie, ze nové zdroje financovania zavedené uvedeným zákonom znamenajú nové prvky pomoci. Neexistuje teda ziaden rozpor medzi na jednej strane konstatovaním Komisie, ze nové zdroje financovania zavedené uvedeným zákonom znamenajú nové prvky pomoci na druhej strane jej konstatovaním v odôvodnení 66 tohto rozhodnutia, podla ktorého tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom na financovanie tieto nové zdroje financovania nie sú neoddelitelnou súcastou tejto pomoci. 108 Preto treba zamietnut aj tretiu cast a v dôsledku toho aj celý prvý zalobný dôvod. O tretom dôvode zalozenom na porusení clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ 109 Vo svojom tretom zalobnom dôvode zalobkyna podporovaná spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdí, ze Komisia porusila clánky 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ. Dan stanovená v clánku 6 zákona c. 8/2009, ktorá je neoddelitelnou súcastou pomoci poskytnutej RTVE, je v rozpore s uvedenými clánkami Zmluvy o FEÚ. 110 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE spochybnuje tieto tvrdenia. Komisia okrem toho tvrdí, ze cast tvrdení uvedených zalobkynou je neprípustná. 111 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa zalobkyna dovoláva porusenia clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ, uplatnuje nezlucitelnost danového opatrenia stanoveného v clánku 6 zákona c. 8/2009 s týmito ustanoveniami. Kedze toto danové opatrenie nie je neoddelitelnou súcastou pomoci, Komisia nebola povinná preskúmat jeho zlucitelnost s clánkami 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 112 Z tohto dôvodu treba zamietnut tretí zalobný dôvod bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti predlozenej Komisiou. O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 113 Zalobkyna podporovaná spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdí, ze Komisia porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze povolila schému pomoci, ktorá nedodrziava zásadu proporcionality. Rezim financovania RTVE narusuje hospodársku sútaz na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu a klesajúcom trhu televíznych divákov, co je v rozpore so vseobecným záujmom. Tvrdí, ze pôsobí ako konkurent RTVE na trhu televíznych divákov a trhu nadobúdania vysielacieho obsahu. Zákon c. 8/2009, najmä jeho clánok 6, narusujú hospodársku sútaz na dotknutých trhoch spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. RTVE má prospech z dvoch výhod, lebo na jednaj strane bolo jeho financovanie zachované a okrem toho zvýsené a na druhej strane bola znízená schopnost jeho konkurentov investovat. Táto výhoda mu umoznuje protisútazné správanie, ktoré nie je v súvislosti s plnením jeho záväzkov verejnej sluzby potrebné. Jasnými príkladmi protisútazného správania RTVE v oblasti filmových práv je nadobúdanie iných práv, nez práv na vysielanie pocas vysielacieho okna bezplatnej televízie, teda napríklad nadobudnutie výlucného práva na vysielanie filmu alebo práva vysielat pocas vysielacieho okna platenej televízie, ako aj nátlak, ktorý RTVE vykonávala na skrátenie dlzky vysielacích okien platenej televízie. Pokial ide o vysielanie sportových udalostí s vysokou trhovou hodnotou, RTVE ponúkal za získanie týchto práv neprimerané sumy, cím umelo zvysoval ceny az do výsky, ked sa mu uz jeho konkurenti nemohli vyrovnat. Podla zalobkyne toto správanie RTVE ovplyvnuje aj jej postavenie na trhu televíznych divákov, lebo jej programová ponuka sa ochudobnila, co má negatívny vplyv na pocet jej predplatitelov. Poskytovatelia plateného televízneho vysielania nemali na rozdiel od poskytovatelov volne prístupného televízneho vysielania prospech zo zákazu reklamy pre RTVE. Okrem toho zalobkyna nemá moznost ponúkat sluzbu "triple play". Obmedzenia ulozené RTVE neboli dostatocné na to, aby sa zabránilo týmto neprimeraným naruseniam hospodárskej sútaze. V prvom rade zakázat RTVE pouzívat svoj príjem na licitovanie o cene v prípade nadobúdania práv na programy s vysokou trhovou hodnotou nebolo úcinné, lebo poslanie verejnej sluzby, ktoré je zverené RTVE, zahrna nadobúdanie programov s vysokou trhovou hodnotou. Taktiez nebolo úcinné stanovenie rozpoctového stropu na nadobúdanie vysielacích práv na sportové udalosti. Okrem toho stanovená horná hranica na vysielanie premium filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case na 52 filmov za rok nebolo dostatocné. Napokon nebolo úcinné ani stanovenie hornej hranice, podla ktorej dan ulozená súkromným prevádzkovatelom nesmie presiahnut 20 % z celkových predpokladaných rocných príjmov. 114 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom a RTVE nesúhlasí s týmito tvrdeniami. 115 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút obsah clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a právny kontext, do ktorého patrí. 116 Podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnenie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. 117 Aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, musia byt splnené nasledujúce podmienky: po prvé je potrebné, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval predmetné povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme; po druhé uvedenému subjektu nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada a státne financovanie nemôze neprimerane ovplyvnit hospodársku sútaz na vonkajsom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [24]T-289/03, Zb. s. II-81, body 181 a 222). 118 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje tvrdenia Komisie, podla ktorých je RTVE poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci a tento akt jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 119 Okrem toho zalobkyna osobitne nespochybnuje záver Komisie, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. Je pravda, ze tvrdí, ze podla zákona c. 8/2009 má RTVE k dispozícii príjmy, ktoré sú vyssie ako príjmy, ktorými disponoval predtým. Toto tvrdenie vsak uvádza len na preukázanie toho, ze sa zvýsila spôsobilost RTVE narusit hospodársku sútaz. 120 Zalobkyna naopak tvrdí, ze zákon c. 8/2009 umoznuje RTVE vykonávat tlak na zvysovanie cien na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu a trhu televíznych divákov, co je v rozpore so spolocným záujmom a ze schéma pomoci v prospech RTVE narusuje hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. O prvej casti týkajúcej sa rizika protisútazného správania RTVE 121 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked schválila systém financovania RTVE zmenený zákonom c. 8/2009, hoci existovalo riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov. 122 V tejto súvislosti treba pripomenút zásady upravujúce preskúmanie rozhodnutia Komisie v oblasti verejných sluzieb, konkrétnejsie v oblasti vysielacích sluzieb Vseobecným súdom. 123 Podla clánku 14 ZFEÚ Únia a jej clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti zmlúv o to, aby sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a financných, ktoré im umoznujú plnit ich poslanie. Tento clánok tiez stanovuje, ze tieto zásady a podmienky sú stanovené bez toho, aby boli dotknuté právomoci clenských státov v súlade so zmluvami poskytovat, objednávat a financovat takéto sluzby. 124 Z protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze jednou zo spolocných hodnôt Únie, pokial ide o tieto sluzby, je základná úloha a siroké diskrecné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu. 125 Podla protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze verejnoprávne vysielanie je v clenských státoch priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. Z tohto protokolu tiez vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy o FEÚ nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované prevádzkovatelom vysielania na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa musí zohladnit splnenie tohto záväzku verejnoprávnej sluzby. 126 Z toho vyplýva, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc pokial ide o vymedzenie úlohy verejnoprávneho vysielania a urcenie jeho organizácie (pozri analogicky rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [25]T-568/08 a T-573/08, Zb. s. II-3397, bod 139). 127 Preto je preskúmanie vymedzenia úlohy verejnoprávneho vysielania a urcenia jeho organizácie Komisiou obmedzené (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 220). 128 Pokial ide o preskúmanie rozhodnutia Vseobecným súdom v tejto oblasti treba uviest, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností. Preto je preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom este obmedzenejsie nez preskúmanie dotknutého opatrenia clenského státu Komisiou. Obmedzuje sa na posúdenie, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri analogicky rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, body 221 a 222). 129 Výhradu zalozenú na tom, ze Komisia dostatocne nezohladnila riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov treba preto preskúmat s ohladom na uvedené úvahy. 130 Najskôr, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze verejné zdroje, ktorými disponuje RTVE z dôvodu svojho systému financovania mu umoznujú sútazit so súkromnými prevádzkovatelmi na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu treba pripomenút, ze zákon c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, poveruje RTVE vysielaním, ktoré okrem iného zahrna nadobúdanie vysielacích práv na vysielanie sportových udalosti a vysielanie filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi. Vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponujú clenské státy, pokial ide o vymedzenie verejnoprávneho vysielania clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni tomu, aby si clenský stát zvolil siroké vymedzenie verejnej sluzby a zveril prevádzkovatelovi vysielania poslanie poskytovat vyvázené a rôznorodé programy, co zahrna aj vysielanie sportových udalostí a vysielanie filmov (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 26. júna 2008, SIC/Komisia, [26]T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 201, a z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, [27]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, body 122 az 124). Preto samotná skutocnost, ze RTVE konkuruje súkromným prevádzkovatelom na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu, a v niektorých prípadoch má nad nimi prevahu, sama osebe nedokazuje, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 131 Zalobkyna vsak správne uvádza, ze nie je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, aby sa prevádzkovatel vysielania správal voci súkromným prevádzkovatelom na trhu protisútazne napríklad tým, ze systematicky prihadzuje k ponúkaným cenám na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu. Takéto správanie nemozno povazovat za nevyhnutné na splnenie záväzkov verejnej sluzby. 132 Pokial vsak ide o takéto riziko, treba konstatovat, ze clánok 3 ods. 1 druhá veta zákona c. 8/2009 stanovuje, ze RTVE nemôze pouzit ziaden zo svojich príjmov na zvysovanie ponúkanej ceny za vysielacie práva k programom s vysokou trhovou hodnotou v porovnaní s jeho konkurentmi. Toto ustanovenie výslovne zakazuje prihadzovanie k ponúkanej cene zo strany RTVE. Tento zákaz je zopakovaný v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ktorý platil v case prijatia napadnutého rozhodnutia a ktorý bol známy Komisii (pozri odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia). 133 Hoci zalobkyna nespochybnuje existenciu clánku 3 ods. 1 druhej vety zákona c. 8/2009 tvrdí, ze to nevylucuje, ze RTVE systematicky nezvysuje ponúkané ceny. Tento zákaz nie je úcinný. 134 V tejto súvislosti zalobkyna v prvom rade uvádza, ze zákaz licitovania o ponúkanej cene nie je úcinný, lebo poslanie verejnej sluzby RTVE zahrna nadobúdanie programov s vysokou trhovou hodnotou. Naopak samotná existencia takéhoto zákazu dokazuje, ze správanie RTVE môze narusovat hospodársku sútaz. 135 Toto tvrdenie nemôze uspiet. 136 Ako uz bolo uvedené v bode 130 vyssie, clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni tomu, aby RTVE vstupoval do konkurencného vztahu so súkromnými prevádzkovatelmi, ani tomu, aby nadobúdal programy s vysokou trhovou hodnotou v rozsahu, ktorý je potrebný na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania. 137 V druhom rade zalobkyna uvádza príklady nadobudnutia práv RTVE, ktoré sú podla jej názoru spôsobilé preukázat, ze RTVE zvysoval ponúkané ceny. 138 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na preskúmanie súladu systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009. V dôsledku toho v rámci preskúmania tohto rozhodnutia Vseobecným súdom môzu byt príklady uvedené zalobkynou zohladnené len v rozsahu, v ktorom sú spôsobilé preukázat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 139 Ako vsak zalobkyna sama uznala, k väcsine príkladov, ktoré uviedla v súvislosti s príkladmi nadobudnutia práv RTVE, doslo pred nadobudnutím úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009. 140 Preto aj za predpokladu, ze tieto príklady nadobudnutia práv RTVE by svedcili o protisútaznom správaní RTVE, nedokazujú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 141 V tejto súvislosti treba tiez odmietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze hoci k príkladom nadobudnutia práv RTVE doslo pred nadobudnutím úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ich úcinky pretrvávali aj do budúcnosti. Ako uz bolo uvedené v bode 138 vyssie, napadnuté rozhodnutie sa týka systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009 a zlucitelnost tohto systému nie je ovplyvnená týmito nadobudnutiami. 142 Jediným prípadom z prípadov nadobudnutia práv RTVE, ktoré zalobkyna uvádza na preukázanie protisútazného správania RTVE, ku ktorému doslo po nadobudnutí úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010 je nadobudnutie práv na bezplatné vysielanie Ligy sampiónov Union des associations européennes de football (UEFA) na roky 2012 az 2015. V tejto súvislosti zalobkyna uvádza, ze jeden súkromný prevádzkovatel podal staznost na spanielske orgány, lebo sa domnieval, ze RTVE sa v súvislosti s nadobudnutím týchto práv dopustil licitovania o ponúkanej ceny. Domnieva sa, ze tieto skutocnosti môzu preukázat neúcinnost predmetného zákazu. 143 Tento príklad nadobudnutia práv RTVE vsak nedokazuje, ze Komisia sa v momente, ked prijala napadnuté rozhodnutie, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 144 Na jednej strane treba uviest, ze k danému nadobudnutiu doslo nielen po nadobudnutí úcinnosti zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010, ale tiez po prijatí napadnutého rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry vsak musí byt zákonnost aktu Únie v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 263 ZFEÚ posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v case prijatia aktu. Preto môze byt posúdenie Komisie preskúmané len na základe skutocností, ktorými disponovala v case, ked tieto posúdenia vykonala (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 7). 145 Na druhej strane a v kazdom prípade skutocnost, ze súkromný prevádzkovatel podal staznost na spanielske orgány nedokazuje, ze zákaz stanovený v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010 je neúcinný. Naopak skutocnost, ze súkromný prevádzkovatel môze poziadat spanielske orgány o preskúmanie, ci RTVE dodrzala uvedený zákaz svedcí skôr o tom, ze tento zákaz je úcinný. 146 Preto príklady nadobudnutia práv RTVE, ktoré zalobkyna uviedla na preukázanie toho, ze RTVE sa dopustil zakázaného spekulacného správania nespochybnujú úcinnost zákazu stanoveného v clánku 3 ods. 1 druhej vete zákona c. 8/2009 a v clánku 43 ods. 7 zákona c. 7/2010. 147 Zalobkyna teda nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o riziko protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov. 148 Z toho vyplýva, ze prvú cast je potrebné zamietnut. O druhej casti zalozenej na ovplyvnení alebo narusení obchodu v rozpore so záujmom Únie 149 Zalobkyna tvrdí, ze systém financovania RTVE ovplyvnuje obchod a tým narusuje hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. 150 V tomto kontexte treba odlísit tvrdenia zalobkyne týkajúce sa troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 a jej tvrdenia týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným uvedeným zákonom. 151 Tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 na hospodársku sútaz a obchod v rámci Únie treba zamietnut ako nedôvodné. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze tieto danové opatrenie nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci zavedenej uvedeným zákonom a Komisia nebola teda povinná preskúmat ich úcinky v rámci konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka len zlucitelnosti pomoci v prospech RTVE (pozri bod 111 vyssie). 152 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným zákonom c. 8/2009, na úvod stací pripomenút, ze z clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ vyplýva, ze plnenie poslania verejnej sluzby nesmie ovplyvnit obchod v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie a ze z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze financovanie prevádzkovatela verejnoprávneho vysielania nemôze ovplyvnovat obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom. 153 Z clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ a z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze schému pomoci nemozno odôvodnit podla clánku 106 ods. 2 prvej vety ZFEÚ ak ovplyvnuje obchod a hospodársku sútaz v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Únie, a to aj v prípade, ze nebola spochybnená potreba tejto pomoci. 154 Ako vyplýva z protokolu c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ pri posúdení podmienok stanovených v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, treba zohladnit uskutocnenie verejnej sluzby v oblasti vysielania, pricom verejná sluzby v oblasti vysielania je definovaná clenskými státmi a je priamo spojená s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami a s potrebou zachovania plurality médií. 155 Z toho vyplýva, ze aby bolo mozné rozhodnút, ze schéma pomoci v prospech prevádzkovatela, ktorému bolo zverené poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania nesplna podmienku stanovenú v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ, musí podstatným spôsobom narusovat obchod a hospodársku sútaz a v rozsahu, ktorý je zjavne neprimeraný, pokial ide o ciele sledované clenskými státmi. 156 Dôvodnost tvrdení uvedených zalobkynou teda treba preskúmat s ohladom na predchádzajúce úvahy. 157 Po prvé, v rozsahu v akom zalobkyna tvrdí, ze systém financovania RTVE narusuje hospodársku sútaz, lebo RTVE umoznuje vstupovat do konkurencných vztahov so súkromnými prevádzkovatelmi, pokial ide o vysielanie sportových udalostí a filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi, stací pripomenút, ze clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nebráni sirokému vymedzeniu verejnej sluzby v oblasti vysielania. Samotná táto skutocnost nesvedcí o tom, ze nebola splnená podmienka stanovená v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ. 158 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze jej cinnost je ovplyvnená systémom financovania RTVE, co vedie k ochudobneniu jej ponuky a negatívne ovplyvnuje pocet jej predplatitelov. 159 Aj za predpokladu, ze ujma uvedená zalobkynou by bola preukázaná a bola by pripísatelná RTVE a nie ostatným súkromným prevádzkovatelom, ktorí sú na spanielskom trhu v konkurencnom vztahu so zalobkynou, neumoznovalo by to preukázat narusenie hospodárskej sútaze a obchodu, ktoré je zjavne neprimerané cielom, ktoré sleduje Spanielske královstvo. 160 Aby bolo mozné rozhodnút, ze dochádza k takémuto naruseniu, treba preukázat, ze z dôvodu systému financovania RTVE zmeneného a doplneného zákonom c. 8/2009 je cinnost súkromného prevádzkovatela na spanielskom vysielacom trhu vylúcená alebo nadmerne stazená. 161 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze zákon c. 8/2009 stanovuje hranice cinnosti RTVE, co má za ciel zarucit, ze cinnost súkromných prevádzkovatelov nebude dotknutá neprimeraným spôsobom. 162 Najskôr clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje pokial ide o rozpocet RTVE maximálnu hornú hranicu 1200 miliónov eur. Nezávisle od vymedzenia poslania verejnej sluzby a jej organizácie, ekonomický rozmer RTVE ostáva obmedzený. Pokial ide o túto hranicu, Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze táto výska zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorým RTVE disponoval podla systému zmiesaného financovania a nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 163 Dalej treba uviest, ze clánok 9 ods. 1 písm. i) uvedeného zákona stanovuje, ze RTVE musí obmedzit na 10 % z celkového rocného rozpoctu na externé dodávky, nákupy a sluzby nadobúdanie vysielacích práv na oficiálne sportové udalosti vseobecného záujmu alebo velkého záujmu spolocnosti, ktoré budú stanovené v programovej zmluve, s výnimkou olympijských a paraolympijských hier. 164 Okrem toho, clánok 9 ods. 1 písm. m) tohto zákona stanovuje, ze RTVE môze na vsetkých kanáloch vysielat len 52 nových filmov vyrobených významnými medzinárodnými producentmi v hlavnom vysielacom case za rok. Ide o filmy, ktoré uz boli premietané v kinách a sú dva az styri roky staré. 165 Zalobkyna teda neuviedla, ako by mohla byt cinnost súkromných prevádzkovatelov na spanielskom vysielacom trhu napriek obmedzeniam uvedeným v bodoch 162 az 164 vyssie vylúcená alebo nadmerne stazená. 166 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o podmienku ovplyvnenia obchodu a hospodárskej sútaze v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Únie stanoveným v clánku 106 ods. 2 druhej vete ZFEÚ a protokole c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ. 167 Cast zalozenú na porusení clánku 106 ods. 2 druhej vety ZFEÚ treba teda zamietnut. O ostatných výhradách uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým dôvodom 168 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia povolila systém financovania RTVE zmenený a doplnený zákonom c. 8/2009 v rozpore s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ a clánkom 296 ZFEÚ, hoci existovalo riziko nadmernej náhrady, a to bez toho, aby v tejto súvislosti poskytla dostatocné odôvodnenie. Napriek pochybnostiam vysloveným vnútrostátnymi orgánmi, pokial ide o riziko nadmernej náhrady, sa Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia len obmedzila na konstatovanie, ze od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. Komisia najmä nevysvetlila dôvody, preco sa suma stanovená v rozpocte RTVE zdá byt "prezieravá". 169 Komisia tvrdí, ze ide o nové dôvody, ktoré nesúvisia s predmetom zaloby a v dôsledku toho sú neprípustné. Navyse nie sú dôvodné. 170 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, ktorá sa opiera o clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatnuje na Vseobecný súd podla clánku 53 uvedeného statútu a clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku, treba pripomenút, ze súd Únie je oprávnený posúdit podla okolností kazdej veci, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje meritórne zamietnutie zalobného dôvodu bez toho, aby predtým rozhodol o jeho prípustnosti (rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, s. II-2123, bod 155). 171 Za okolností prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze v záujme hospodárnosti je potrebné vyjadrit sa najprv k dôvodnosti výhrad uvádzaných spolocnostami Telefónica de Espańa et Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom bez toho, aby sa predtým rozhodlo o ich prípustnosti, pretoze tieto dôvody sú v kazdom prípade a z dôvodov uvedených nizsie nedôvodné. 172 Výhrady uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa týkajú odôvodnení uvedených v odôvodneniach 67 az 73 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia preskúmala, ci existuje riziko nadmernej náhrady a dospela k záveru, ze neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby by mohla presahovat cisté náklady, ktoré mozno odôvodnene ocakávat, na túto sluzbu alebo ze tieto cisté náklady na verejnú sluzbu napokon prekrocí. V odôvodnení 71 Komisia uviedla: "Spanielsko vsak preukázalo, ze plánovanie rozpoctu zostáva v súlade s rocnými rozpoctovými nákladmi v predchádzajúcich rokoch a ze nie je ziadny dôvod predpokladat, ze by sa teraz alebo v blízkej budúcnosti mohli dosiahnut znacné úspory nákladov iba prostredníctvom zrusenia reklamy. Od RTVE sa bude nadalej vyzadovat, aby prilákal velký pocet divákov a zrusenie reklamy vyvolá potrebu dalsej produkcie, ktorá sa bude musiet financovat. V porovnaní s údajmi z predchádzajúcich rokov (1177 miliónov EUR v roku 2007, 1222 miliónov EUR v roku 2008 a 1 146 miliónov EUR v roku 2009) a vzhladom na dalsie náklady na produkciu (104 miliónov EUR), ktoré sú potrebné na nahradenie casu na vysielanie reklamy pre zostávajúci komercný príjem (odhadom iba 25 miliónov EUR), sa zdá, ze limit vo výske 1200 miliónov EUR na plánovanie rozpoctových nákladov predstavuje opatrnú a primeranú sumu pre rocné rozpoctové náklady na náhradu za poskytovanie verejných sluzieb. Okrem toho zásada náhrady konecných cistých nákladov verejnoprávneho vysielatela nevyhnutne znamená jeho ochranu pred výkyvmi v príjmoch na trhu s reklamou." 173 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa namietajú jednak porusenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a jednak porusenie povinnosti odôvodnenia. - O výhrade zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 174 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia tým, ze povolila systém financovania RTVE bez toho, aby zarucila, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ. 175 Po prvé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia nevykonala dostatocne podrobné preskúmanie. 176 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ako uz bolo uvedené v bode 117 vyssie, aby státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ mohla byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, poskytovatelovi sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme nemôze byt poskytovaná nadmerná náhrada. 177 V prejednávanej veci spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nespochybnujú záver Komisie, ze RTVE je poverený úlohou sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme aktom orgánu verejnej moci, ktorý jasne definuje povinnosti sluzby vo vseobecnom hospodárskom záujme. 178 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa vsak domnievajú, ze záver Komisie uvedený v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neexistuje ziadny náznak, ze odhadovaná rocná náhrada pre RTVE za plnenie záväzku verejnej sluzby bude presahovat sumu, v prípade ktorej mozno odôvodnene ocakávat, ze bude predstavovat cisté náklady na verejnú sluzbu je nesprávny, lebo Komisia dostatocne nepreskúmala riziko nadmernej náhrady. 179 V tejto súvislosti treba na úvod konstatovat, ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa spochybnujú len jeden z kontrolných mechanizmov stanovených v systéme financovania RTVE, hoci tento systém stanovuje celý rad kontrolných mechanizmov, ktoré majú zarucit, ze RTVE budú poskytnuté len prostriedky potrebné na splnenie jeho poslania. 180 V tomto kontexte treba najskôr uviest, ze ekonomický rozmer cinnosti RTVE je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. Z clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze cinnost RTVE je vymedzená rámcovým poslaním schváleným zákonodarnou mocou na obdobie 9 rokov (pozri clánok 4 ods. 1 zákona c. 17/2006) a programovými zmluvami konkretizujúcimi rámcové poslanie schválenými vládou na obdobie troch rokov (pozri clánok 4 ods. 2 zákona c. 17/2006). Tieto akty musia obsahovat informácie o ekonomickom rozmere cinnosti RTVE a hranice jeho rocného rastu, pricom uvedený ekonomický rozmer je vymedzený s ohladom na záväzky verejnej sluzby, ktoré mu boli zverené. 181 Dalej treba pripomenút, ze zdroje financovania RTVE sú vytvorené tak, aby vylúcili nadmernú náhradu. Ako bolo uvedené v bodoch 6 az 9 vyssie, RTVE je financovaná z rôznych zdrojov, ktoré sú vymenované v clánku 2 ods. 1 zákona c. 8/2009. Hlavnými zdrojmi sú jednak príjmy pochádzajúce z troch danových opatrení zavedených alebo zmenených clánkami 4 az 6 uvedeného zákona, a rocná náhrada zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu uvedená v jeho clánku 2 ods. 1 písm. a). Urcenie výsky rocnej náhrady teda umoznuje prispôsobit predbeznú výsku príjmov, ktoré bude mat RTVE k dispozícii v príslusnom roku. Pokial ide o výsku rocnej náhrady, clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 stanovuje, ze musí byt stanovená tak, ze suma tejto náhrady a ostatných príjmov, ktorými disponuje RTVE, nepresahuje náklady na záväzky verejnej sluzby, ktoré musí splnit pocas predmetného rozpoctového roku. 182 Okrem toho clánok 33 ods. 2 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, stanovuje, ze ak sa po skoncení roka zistí, ze náhrada, ktorá bola RTVE poskytnutá, presahuje cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania pocas predmetného roka, suma pridelená zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu na nasledujúci rok bude znízená o zostatok, ktorý nebol prevedený do rezervného fondu. 183 Napokon systém financovania RTVE stanovuje tiez kontrolu ex post. Ako Komisia uviedla v odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia, systém financovania RTVE stanovuje po prvé rozpoctové kontrolné mechanizmy, ktoré spocívajú vo vnútornom audite, verejnom preskúmaní státnym audítorským úradom a externým auditom, ktorý vykonáva súkromná audítorská firma, po druhé dozor nad tým, ako si RTVE plní poslanie verejnej sluzby, a nad jej úctovnou závierkou, ktorý vykonáva spanielsky parlament a spanielsky audiovizuálny orgán a po tretie preskúmanie Dvorom audítorov. 184 Je pravda, ze kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie majú abstraktný charakter. Treba vsak pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí posudzovala zlucitelnost schémy pomoci. Preto sa mohla obmedzit len na to, aby overila, ci existujú dostatocné kontrolné mechanizmy na zabezpecenie toho, ze celková výska pomoci, ktorú RTVE dostáva na príslusný rok podla tejto schémy, nepresahuje cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v oblasti vysielania, ktoré mu boli zverené. 185 Treba konstatovat ze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa neuvádzajú tvrdenia, ktoré osobitne spochybnujú úcinnost kontrolných mechanizmov uvedených v bodoch 180 az 183 vyssie. V rozsahu, v akom tvrdia, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí nemohla odvolávat na svoje predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa financovania RTVE treba pripomenút, ze Komisia bola povinná preskúmat zlucitelnost existujúceho systému financovania RTVE len v rozsahu, v akom bol dotknutý zákonom c. 8/2009. Preto Komisii nic nebránilo v tom, aby pokial ide o kontrolné mechanizmy stanovené v pôvodnom systéme financovania RTVE, ktorých úcinnost nebola spochybnená zmenami vyvolanými zákonom c. 8/2009, odkázala na predchádzajúcu analýzu týchto mechanizmov. 186 Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o výhrady spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa týkajúce sa posúdení Komisie v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, pred preskúmaním, ci bola kontrola vykonaná zo strany Komisie nedostatocná treba preskúmat úlohu sumy 1200 miliónov eur stanovenej v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009. 187 Pokial ide o úlohu sumy 1200 miliónov eur treba najskôr pripomenút, ze Komisia neschválila systém financovania, podla ktorého má RTVE k dispozícii na príslusný rok rozpocet v tejto výske. Ako bolo uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie, zákon c. 8/2009 stanovuje mechanizmy, ktoré majú zarucit, aby pomoc v prospech RTVE zodpovedala cistým nákladom na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 teda stanovuje hornú hranicu rozpoctu RTVE na 1200 miliónov eur, teda hornú hranicu, ktorá nesmie byt prekrocená ani ak by rozpocet RTVE mohol byt vyssí v prípade, ze jediným relevantným kritériom by boli náklady na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. Podla tejto hranice nesmie byt rozpocet RTVE vyssí nez maximálna horná hranica 1200 miliónov eur, ale môze byt nizsí, ak sú náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby v príslusnom roku nizsie. 188 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut výhradu spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa zalozenú na tom, ze náklady RTVE na splnenie záväzkov verejnej sluzby by prípadne mohli byt nizsie nez 1200 miliónov eur. Kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie totiz zarucujú, ze v takom prípade sa výska pomoci na príslusný rok obmedzí na cisté náklady vynalozené na splnenie záväzkov spojených s verejnou sluzbou v oblasti vysielania. 189 Dalej, pokial ide o výhrady spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa smerujúce k tomu, ze Komisia nedostatocne preskúmala maximálnu hornú hranicu 1200 miliónov eur treba pripomenút, ze clenské státy majú sirokú diskrecnú právomoc, pokial ide o stanovenie náhrady za poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, takze preskúmanie primeraného charakteru náhrady za verejnoprávne vysielanie vykonávané Komisiou je obmedzené a este väcsmi je obmedzené preskúmanie rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom (pozri body 126 az 128 vyssie). Kontrola Vseobecného súdu sa teda obmedzuje na preskúmanie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 190 V prejednávanej veci vsak ziadne tvrdenie uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nie je spôsobilé preukázat, ze úvahy uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa limit 1200 miliónov eur zdá byt prezieravý, sú poznacené zjavne nesprávnym posúdením. 191 Po prvé ako Komisia uviedla v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, suma 1200 miliónov eur zodpovedá priemernému rozpoctu, ktorý mal RTVE k dispozícii podla zmiesaného financovania. 192 Po druhé z odôvodnenia 71 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia jednak zohladnila existenciu dodatocných nákladov vo výske 104 miliónov eur na úcely zaplnenia vysielacieho casu, ktorý bol predtým urcený na reklamu a náklady vyvolané splnením dodatocných záväzkov verejnej sluzby v oblasti programov, ktoré boli RTVE ulozené zákonom c. 8/2009 a dalej uviedla, ze nic neumoznuje konstatovat, ze zrusenie reklamy by mohlo viest k podstatnému znízeniu skutocných nákladov RTVE. 193 Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, tieto úvahy nie sú zjavne nesprávne. Nie je zrejmé, ze náklady na splnenie poslania verejnej sluzby vynalozené RTVE budú podstatne nizsie, nez náklady, ktoré niesol podla zákona c. 17/2006. Je pravda, ze v odôvodnení 59 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze stiahnutie RTVE z trhu s televíznou reklamou môze prispiet k posilneniu verejnoprávneho poslania tým, ze sa programovanie stane menej závislým od poplatkov za reklamu a výkyvov komercných príjmov. Avsak na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles, samotná skutocnost, ze RTVE sa stal prevádzkovatelom nepodliehajúcim obchodným tlakom spojeným s úcastou na trhu s reklamou neumoznuje dospiet k záveru, ze bude ponúkat iné programy, ktoré mu umoznia vykonávat jeho cinnost za náklady, ktoré budú podstatne nizsie. Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ nijako neodporuje tomu, aby clenský stát vymedzil poslanie verejnej sluzby v oblasti vysielania extenzívnym spôsobom, ktoré umozní verejnoprávnemu poskytovatelovi vysielania ponúkat vyvázené a pestré programy a udrzat si urcitú úroven sledovanosti (rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 201). 194 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked hlbsie nepreskúmala, ci by prechod na systém takmer výlucného verejného financovania a zmena záväzkov verejnej sluzby mohol mat vplyv na náklady, ktoré znása RTVE. Vzhladom na skutocnost, ze suma vo výske 1200 miliónov eur stanovená v clánku 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 predstavuje len maximálnu hornú hranicu rozpoctu RTVE a mechanizmy vysvetlené v bodoch 180 az 183 vyssie zarucujú, ze výska pomoci pre RTVE neprekrocí cisté náklady na splnenie záväzkov verejnej sluzby, Komisia nebola povinná vykonat detailnejsie posúdenie. 195 Po stvrté v rozsahu, v akom spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov treba konstatovat, ze v odôvodnení 69 napadnutého rozhodnutia sama Komisia vyslovila pochybnosti, pokial ide o primeranost opatrenia, ale po svojom preskúmaní dospela k záveru, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady. V kazdom prípade skutocnost, ze podrobne nepreskúmala vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona nie je sama o sebe spôsobilá preukázat zjavne nesprávne posúdenie, najmä ked ide o oblast, v ktorej majú clenské státy sirokú diskrecnú právomoc a preskúmanie zo strany Komisie je obmedzené. 196 Spolocnostiam Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa teda nepodarilo preukázat, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa zdá byt maximálna horná hranica 1200 miliónov eur prezieravá, je postihnutý zjavne nesprávnym posúdením. 197 Vzhladom na uvedené úvahy treba zamietnut výhradu zalozenú na neexistencii dostatocne podrobnej kontroly ex ante. - O výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia 198 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia v zmysle clánku 296 ZFEÚ. Dostatocne neodôvodnila záver, ze neexistovalo riziko nadmernej náhrady. 199 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzat jasným a jednoznacným spôsobom úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, [28]T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, body 61 a 62 a tam citovanú judikatúru). 200 V prejednávanej veci bolo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatocné. 201 V prvom rade na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa, sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, o ktoré Komisia opierala svoj záver, ze neexistuje riziko nadmernej náhrady, neobmedzovalo len na odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia. Komisia odkázala tiez v odôvodneniach 67 az 73 uvedeného rozhodnutia na kontrolné mechanizmy uvedené v bodoch 180 az 183 vyssie. V tejto súvislosti treba tiez uviest, ze Komisia odkázala na tieto mechanizmy aj v odôvodneniach 14, 16 a 17 tohto rozhodnutia. 202 Dalej pokial ide o výhradu spolocností Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa zalozenú na abstraktnej povahe týchto úvah treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia len schválila schému pomoci, ktorá umoznovala, aby bola RTVE poskytnutá pomoc zodpovedajúca cistým nákladom za splnenie záväzkov verejnej sluzby a ze sa nevyslovila k otázke pomoci vo výske 1200 miliónov eur. 203 Okrem toho v rozsahu, v akom spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia mala reagovat na pripomienky niektorých vnútrostátnych orgánov, treba konstatovat, ze rozhodnutie dostatocne odôvodnila, ak z neho jasne a jednoznacne vyplýva jej uvazovanie a dotknuté osoby sa tak môzu oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd môze vykonat svoje preskúmanie, pricom sa nevyzaduje, aby odôvodnenie konkretizovalo vsetky relevantné skutkové a právne skutocnosti. Komisia teda potom, ako v odôvodneniach 67 az 76 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, preco bolo opatrenie primerané, nebola povinná osobitne odpovedat na vsetky kritické pripomienky vnútrostátnych správnych orgánov týkajúce sa návrhu zákona. To platí este viac v oblastiach, kde clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy a kde je v dôsledku toho preskúmanie Komisie obmedzené. 204 Túto výhradu teda treba rovnako zamietnut. 205 Preto treba tiez zamietnut ostatné výhrady uplatnené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom. 206 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj výhrady uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa v súvislosti s druhým zalobným dôvodom treba zamietnut v celom rozsahu. O dalsích zalobných dôvodoch uvedených spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa 207 Spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú dva doplnujúce zalobné dôvody. 208 Po prvé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila ich procesné práva zarucené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ tým, ze vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúcej schémy pomoci, hoci v tejto súvislosti existovali pochybnosti. 209 Po druhé spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa tvrdia, ze Komisia porusila clánok 108 ZFEÚ tým, ze v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 boli oddelitelné od existujúceho systému financovania RTVE. 210 Naopak Komisia sa domnieva, ze tieto zalobné dôvody treba zamietnut ako neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. 211 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Podla judikatúry tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, ale môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze vedlajsie úcastníctvo smeruje stále k podpore návrhov úcastníka, ktorého podporuje (rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Haute Autorité, [29]30/59, Zb. s. 1, 37). 212 V prejednávanej veci je predmetom sporu vzniknutého medzi zalobkynou a Komisiou zrusenie napadnutého rozhodnutia. Rámec sporu je vymedzený tromi zalobnými dôvodmi uvedenými zalobkynou, ktoré sú zalozené, po prvé na nesprávnom vymedzení pojmu pomoc v rozsahu, v akom sa týka oddelitelnosti troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009, po druhé na porusení clánku 49 ZFEÚ a 64 ZFEÚ a, po tretie na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 213 Naopak ani v zalobe, ani vo vyjadrení k zalobe nie je rozvinuté prípadné porusenie procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ alebo pojmu nová pomoc v zmysle clánku 108, ZFEÚ a clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([30]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Tieto údajné porusenia boli po prvýkrát uplatnené vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 214 Z toho vyplýva, ze dva doplnujúce zalobné dôvody uplatnené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa sa neviazu na predmet sporu, ktorý bol vymedzený hlavnými úcastníkmi konania a menia rámec tohto sporu. Tieto zalobné dôvody je preto potrebné zamietnut ako neprípustné. 215 Ziadne tvrdenie uvedené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa neumoznuje spochybnit tento záver. 216 Na jednej strane v rozsahu, v akom vedlajsí úcastníci uvádzajú bod 36 rozsudku Súdneho dvora z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([31]C-150/94, Zb. s. I-7235) treba konstatovat, ze v tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze tvrdenie, ktoré bolo uvedené vedlajsím úcastníkom konania a o ktorého prípustnost v tejto veci slo sa týkalo zalobného dôvodu uvedeného hlavným úcastníkom konania a malo za ciel podporit návrhy, ktoré uplatnil tento hlavný úcastník konania. Ako bolo uvedené v bodoch 212 az 214 vyssie v prejednávanej veci nejde o tento prípad. 217 Na druhej strane spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa uvádzajú bod 55 rozsudku Súdneho dvora z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([32]C-334/08, Zb. s. I-6869). Je pravda, ze v tomto rozsudku Súdny dvor konstatoval, ze zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený hlavným úcastníkom konania, ktorého podporoval vedlajsí úcastník konania, ale len týmto vedlajsím úcastníkom konania bol prípustný. Slo vsak o dôvod na obranu, ktorý bol uplatnený v konaní o nesplnení povinnosti podla clánku 260 ZFEÚ. V konaní o nesplnení povinnosti vsak musí Súdny dvor vykonat vsetky potrebné zistenia, aby mohol rozhodnút, ze dotknutý clenský stát si nesplnil svoje povinnosti. V dôsledku toho dôvod na obranu, ktorý sa týka skutkových ci právnych skutocností, ktoré musí Komisia nevyhnutne preskúmat v rámci svojej analýzy, nemení rámec sporu. Naopak v prejednávanej veci sú spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa vedlajsími úcastníkmi konania v konaní o zalobe o neplatnost, ktorého rámec je vymedzený najmä zalobnými dôvodmi uvedenými zalobkynou. 218 Preto treba zamietnut ako neprípustné dva doplnujúce zalobné dôvody predlozené spolocnostami Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa. 219 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 220 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté a podla clánku 87 ods. 4 prvého pododesku toho istého rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. 221 Pokial ide o prejednávanú vec, zalobkyna nemala úspech vo svojich návrhoch a Komisia a RTVE navrhli zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania. Preto treba rozhodnút, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania RTVE, ako aj Komisie, s výnimkou trov konania v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom. Kedze spolocnosti Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa nemali úspech vo svojich návrhoch, znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne trovy konania Komisie v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. 222 Pokial ide o konanie o nariadení predbezného opatrenia zalobkyna nemala úspech vo svojich návrhoch. V dôsledku toho znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania RTVE a Komisie v súlade s ich návrhmi. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. DTS Distribuidora de Televisión Digital, SA, znása svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, a je povinná nahradit trovy konania Corporación de Radio y Televisión Espańola, SA (RTVE), vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, ako aj trovy konania Európskej komisie, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia, s výnimkou trov konania v súvislosti s vedlajsím úcastníctvom spolocností Telefónica de Espańa, SA, a Telefónica Móviles Espańa, SA. 3. Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne trovy konania Komisie v súvislosti s ich vedlajsím úcastníctvom. 4. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. júla 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie Konanie pred Vseobecným súdom Právny stav 1. O prípustnosti zaloby 2. O veci samej O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, pokial ide o oddelitelnost troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009 O prvej casti vychádzajúcej nedostatocného zohladnenia vztahu medzi troma danovými opatreniami a prvkami pomoci - O podmienkach, ktoré musia byt splnené, aby bolo mozné povazovat spôsob financovania pomoci za neoddelitelnú súcast tejto pomoci - O uplatnení týchto podmienok O druhej casti zalozenej na vztahu medzi danovými opatreniami a konkurencnou výhodou RTVE O tretej casti zalozenej na kontradiktórnom prístupe Komisie O tretom dôvode zalozenom na porusení clánkov 49 ZFEÚ a 63 ZFEÚ O druhom dôvode zalozenom na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ O prvej casti týkajúcej sa rizika protisútazného správania RTVE O druhej casti zalozenej na ovplyvnení alebo narusení obchodu v rozpore so záujmom Únie O ostatných výhradách uvedených spolocnostami Telefónica de Espana a Telefónica Móviles Espana v súvislosti s druhým dôvodom - O výhrade zalozenej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ - O výhrade zalozenej na porusení povinnosti odôvodnenia O dalsích zalobných dôvodoch uvedených spolocnostami Telefónica de Espana a Telefónica Móviles Espana O trovách __________________________________________________________________ ( [33]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxaGXRd/L91835-8937TMP.html#I1 2. file:///tmp/lynxXXXXxaGXRd/L91835-8937TMP.html#MO 3. file:///tmp/lynxXXXXxaGXRd/L91835-8937TMP.html#DI 4. file:///tmp/lynxXXXXxaGXRd/L91835-8937TMP.html#t-ECR_62010TJ0533_SK_01-E0001 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:239:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:109:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:008:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0023&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0174&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0175&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0333&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0128&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0266&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0190&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0526&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0568&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0442&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0309&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0081&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0150&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0334&locale=SK 33. file:///tmp/lynxXXXXxaGXRd/L91835-8937TMP.html#c-ECR_62010TJ0533_SK_01-E0001