ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 12. novembra 2013 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Dohoda medzi madarským státom a ropnou a plynárenskou spolocnostou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s tazbou uhlovodíkov -- Neskorsia zmena právneho rezimu poplatkov -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Selektívna povaha" Vo veci T-499/10, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt., so sídlom v Budapesti (Madarsko), v zastúpení: N. Niejahr, advokát, F. Carlin, barrister, a C. van der Meer, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je v prvom rade návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2011/88/EÚ z 9. júna 2010 o státnej pomoci C 1/09 (ex NN 69/08), ktorú Madarsko poskytlo spolocnosti MOL Nyrt. ([2]Ú. v. EÚ L 34, 2011, s. 55), a subsidiárne návrh na zrusenie uvedeného rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutých súm od tejto spolocnosti, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse a J. Schwarcz (spravodajca), tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. januára 2013, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna, MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt., je spolocnostou so sídlom v Budapesti (Madarsko), ktorej hlavnými cinnostami sú prieskum lozísk a tazba ropy, zemného plynu a produktov z plynu, preprava, skladovanie a distribúcia ropných produktov velkoodberatelom a maloodberatelom, preprava zemného plynu, ako aj výroba a predaj alkénov a polyolefínov. 2 Madarsko upravilo vsetky banské cinnosti vrátane cinností týkajúcich sa uhlovodíkov zákonom XLVIII z roku 1993 o baníctve (1993. évi XLVIII. törvény a bányászatról, dalej len "banský zákon"). Podla banského zákona regulacné funkcie vykonáva minister zodpovedný za baníctvo a banský úrad, ktorý dohliada nad banskými cinnostami. 3 Banský zákon stanovuje, ze banský prieskum a tazba sa môzu uskutocnovat v dvoch odlisných právnych rezimoch. § 8 az 19 banského zákona upravujú pre oblasti, ktoré sú najmä na základe geologických údajov povazované za bohaté na nerasty a kvalifikované ako "uzavreté" (§ 9 ods. 1 banského zákona), rezim koncesie, ktorá sa udeluje po uskutocnení verejného obstarávania pre kazdú uzavretú oblast, na základe zmluvy podpísanej medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a podnikom, ktorý bol úspesný vo verejnom obstarávaní (§ 10 az 12 banského zákona). Pokial ide o oblasti kvalifikované ako "otvorené", ktoré sú a priori menej bohaté na nerasty, mozno v nich tazit na základe povolenia, ktoré vydáva banský úrad, ak ziadatel splna zákonné podmienky [§ 5 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 4 banského zákona]. 4 § 20 banského zákona upravuje pravidlá, podla ktorých sa urcujú poplatky za tazbu uhrádzané státu. § 20 ods. 11 banského zákona stanovuje, ze percentuálna výska poplatku za tazbu je vymedzená bud zákonom, alebo koncesnou zmluvou, alebo zmluvou uzavretou podla § 26/A ods. 5 banského zákona. Pokial ide o koncesie, sadzbu poplatku za tazbu stanoví minister zodpovedný za baníctvo, ktorý zohladní urcité parametre uvedené v § 20 ods. 8 banského zákona. Pri zmluve v zmysle § 26/A ods. 5 banského zákona sa sadzba poplatku urcí podla ustanovení tohto paragrafu. Sadzbu poplatku za tazbu stanovuje banský zákon, ak k tazbe dochádza v rezime povolenia (§ 20 ods. 2 az 7 banského zákona). 5 Do roku 2008 bola sadzba poplatku za tazbu uhlovodíkov, teda ropy a zemného plynu, na základe povolenia stanovená na 12 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky od 1. januára 1998 alebo sa vypocítala z matematického vzorca, ktorý bral do úvahy najmä priemernú cenu zemného plynu zakúpeného verejnými plynárenskými sluzbami, s minimálnou sadzbou 12 % pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998 [§ 20 ods. 3 písm. b) banského zákona]. 6 § 26/A ods. 5 banského zákona stanovuje, ze ak tazobná spolocnost, ktorá vykonáva cinnost na základe povolenia, teda pri poliach nachádzajúcich sa v otvorenej oblasti, nezacala tazbu do piatich rokoch od udelenia povolenia, môze jedenkrát poziadat banský úrad o predlzenie tejto lehoty o maximálne pät rokov. V prípade, ak tento úrad vysloví súhlas, zmluva medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a tazobnou spolocnostou stanoví pri poliach, ktorých sa predlzenie týka, mnozstvo nerastov slúziace ako základ výpoctu poplatku za tazbu a jeho sadzbu, ktorá musí byt vyssia nez sadzba platná ku dnu ziadosti o predlzenie, ale nepresiahne 1,2-násobok tejto sadzby (dalej len "poplatok za predlzenie"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez dvoch polí, sadzba poplatku za predlzenie sa uplatní na vsetky polia tazobnej spolocnosti v zmluve na minimálne pät rokov (dalej len "zvýsený poplatok za tazbu"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez piatich polí, mozno pozadovat jednorazovú platbu, ktorá je nanajvýs 20 % sumy platenej ako zvýsený poplatok za tazbu (dalej len "jednorazová platba"). 7 Dna 19. septembra 2005 zalobkyna poziadala o predlzenie tazobných práv k dvanástim uhlovodíkovým poliam, na ktoré bolo udelené povolenie, ale tazba na nich este nezacala. 8 Dna 22. decembra 2005 minister zodpovedný za baníctvo a zalobkyna podpísali dohodu o predlzení podla § 26/A ods. 5 banského zákona týkajúcu sa dvanástich uhlovodíkových polí uvedených v bode 7 vyssie (dalej len "dohoda z roku 2005"), ktorej bod 1 predlzuje o pät rokov lehotu na zacatie tazby na týchto dvanástich poliach a stanovuje poplatok za predlzenie, ktorý má zalobkyna uhradit státu za kazdý z piatich rokov (12 % x 1,050 za prvý rok, teda 12,600 %; 12 % x 1,038 za druhý rok, teda 12,456 %; 12 % x 1,025 za tretí rok, teda 12,300 %; 12 % x 1,020 za stvrtý a piaty rok, teda 12,240 %). 9 Podla bodu 4 dohody z roku 2005 sa zvýsený poplatok za tazbu uplatní na vsetky polia zalobkyne, ktoré uz boli uvedené do prevádzky na základe povolenia, teda 44 uhlovodíkových polí, na ktorých zacala tazba po 1. januári 1998, a 93 polí zemného plynu, na ktorých zacala tazba pred týmto dátumom, pocas pätnástich rokov odo dna nadobudnutia úcinnosti dohody. Sadzba zvýseného poplatku za tazbu v piatom roku obdobia predlzenia sa uplatní az do pätnásteho roku. Pokial ide o polia zemného plynu, na ktorých zacala tazba pred 1. januárom 1998, koeficient zvýsenia za kazdý z piatich rokov predlzenia (pozri bod 8 vyssie) sa uplatní na matematický vzorec stanovený v § 20 ods. 3 písm. b) banského zákona, pricom koeficient zvýsenia v piatom roku sa uplatní az do pätnásteho roku. 10 Bod 6 dohody z roku 2005 stanovuje úhradu jednorazovej platby 20 miliárd madarských forintov (HUF). 11 Bod 9 dohody z roku 2005 stanovuje, ze sadzba poplatku za predlzenie, sadzba zvýseného poplatku za tazbu, základ výpoctu, percentuálny podiel a vsetky faktory, ktoré slúzia na výpocet týchto poplatkov, sa pocas celého obdobia platnosti dohody upravujú iba jej ustanoveniami a ze sadzby stanovené v dohode z roku 2005 zostanú nezmenené alebo stále pocas celého obdobia jej platnosti. 12 Podla jej bodu 11 nadobúda dohoda z roku 2005 úcinnost dnom právoplatnosti rozhodnutia banského úradu. Rovnaké ustanovenie úcastníkom zakazuje jednostranne vypovedat dohodu z roku 2005 s výnimkou prípadu, ak by tretia osoba nadobudla podiel na imaní zalobkyne vo výske viac nez 25 %. 13 Dohoda z roku 2005 bola predmetom rozhodnutia banského úradu z 23. decembra 2005, ktoré schválilo predlzenie lehoty na zacatie tazby na dvanástich uhlovodíkových poliach uvedených v bode 7 vyssie, ako aj platby ulozené zalobkyni a upravené uvedenou dohodou. 14 Zákon CXXXIII z roku 2007 o baníctve, ktorým sa mení a doplna zákon XLVIII z roku 1993 (2007. évi CXXXIII. törvény a bányászatról szóló 1993. évi XLVIII. törvény módosításáról, dalej len "novelizovaný banský zákon"), nadobudol úcinnost 8. januára 2008. Novelizovaný banský zákon upravuje zmenu sadzby poplatku za tazbu. Predovsetkým § 20 ods. 3 novelizovaného banského zákona stanovuje sadzbu 30 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2007, uplatnenie existujúceho matematického vzorca v rezime banského zákona pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998 s minimálnou sadzbou poplatku 30 % a uplatnenie diferencovanej sadzby poplatku za tazbu pri poliach, ktoré boli uvedené do prevádzky po 1. januári 2008, podla mnozstva vytazenej ropy alebo zemného plynu, konkrétne sadzby 12 % pri rocnom vytazenom mnozstve nepresahujúcom 300 miliónov m3 zemného plynu alebo 50 kt ropy, sadzby 20 % pri vytazení mnozstva, ktoré je medzi 300 a 500 miliónmi m3 zemného plynu alebo medzi 50 a 200 kt ropy, a sadzby 30 % pri vytazení viac nez 500 miliónov m3 zemného plynu alebo 200 kt ropy. Nakoniec pri vsetkých poliach bez ohladu na dátum ich uvedenia do prevádzky sa poplatok za tazbu zvysuje o 3 %, ak cena ropy typu Brent presiahne 80 amerických dolárov (USD), alebo o 6 %, ak táto cena presiahne 90 USD. 15 § 235 zákona LXXXI z roku 2008, ktorým sa menia a doplnajú sadzby daní a poplatkov (2008. évi LXXXI. törvény egyes adó- és járuléktörvények módosításáról), novelizuje banský zákon tak, ze znizuje na 12 % sadzbu poplatku za tazbu pri poliach uvedených do prevádzky medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2007 vrátane a minimálnu sadzbu poplatku za tazbu pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998. Táto novela nadobudla úcinnost 23. januára 2009. Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 16 Po tom, co Komisia Európskych spolocenstiev dostala 14. novembra 2007 staznost, zaslala Madarsku list, datovaný 24. januára 2008, ktorým ho poziadala o predlozenie urcitých dokumentov týkajúcich sa dohody z roku 2005 a polozila mu otázky o tejto dohode, o uplatnení banského zákona a novelizovaného banského zákona. 17 Po odpovedi Madarska zo 17. marca 2008 Komisia poziadala o dodatocné spresnenia týkajúce sa dohody z roku 2005 listom z 18. júna 2008, na ktorý Madarsko odpovedalo 8. septembra 2008. 18 Listom z 13. januára 2009 Komisia oznámila madarským orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa dohody z roku 2005, ktorá podla nej oslobodila zalobkynu od zvýsenia poplatku za tazbu vyplývajúceho z novelizovaného banského zákona ([3]Ú. v. EÚ C 74, s. 63) (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia zastávala názor, ze vzhladom na spôsob, akým boli dohoda z roku 2005 a ustanovenia novelizovaného banského zákona vypracované, sú castami toho istého opatrenia, a po posúdení ich spolocného vplyvu dospela k záveru, ze dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon majú spolocne za následok, ze zalobkyni bola poskytnutá neoprávnená výhoda. Podla Komisie opatrenie zodpovedalo kritériám uvedeným v clánku 87 ods. 1 ES a predstavovalo státnu pomoc, pricom nic nenasvedcovalo tomu, ze by mohla byt zlucitelná so spolocným trhom. Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené spolu s výzvou zainteresovaným stranám, aby predlozili svoje pripomienky. 19 Listom z 9. apríla 2009 Madarsko predlozilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. Madarské orgány zastávali názor, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, lebo dohoda z roku 2005 nepriniesla zalobkyni nijakú výhodu a nebola selektívna, kedze z jej uplatnovania nevyplýva nijaké preferencné zaobchádzanie v prospech zalobkyne. 20 Dvomi listami z 27. apríla 2009 zalobkyna a Magyar Bányászati Szövetség (Madarské banské zdruzenie) predlozili svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. Zalobkyna uvádzala, ze na základe dohody z roku 2005 nebola vo zvýhodnenej situácii, lebo platila ovela vyssí poplatok za tazbu nez jej konkurenti a nez by platila, keby dohoda neexistovala, podla ustanovení banského zákona a jeho logiky. Magyar Bányászati Szövetség zase osobitne zdôraznovalo nevyhnutnost, aby stát osobitne vo funkcii zákonodarcu respektoval oprávnené ocakávania hospodárskych subjektov a zásadu právnej istoty, pokial ide o dlhodobú stabilitu sadzieb poplatku za tazbu na poliach, na ktorú uz bolo vydané povolenie. 21 Listom z 3. júla 2009 Madarsko oznámilo, ze nemá v úmysle reagovat na pripomienky zainteresovaných strán. 22 Listami zo 16. októbra 2009 a z 8. februára 2010 Madarsko odpovedalo na ziadosti o informácie zaslané Komisiou 21. septembra 2009 a 12. januára 2010 a predlozilo dokumenty, ktoré pozadovala. 23 Dna 9. júna 2010 Komisia prijala rozhodnutie 2011/88/EÚ o státnej pomoci C 1/09 (ex NN 69/08), ktorú Madarsko poskytlo spolocnosti MOL Nyrt. ([4]Ú. v. EÚ L 34, 2011, s. 55, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), podla ktorého jednak opatrenie prijaté Madarskom, a to urcenie poplatku za tazbu, ktorý má zalobkyna platit, v dohode z roku 2005 kombinované zo zmenami vyplývajúcimi z novelizovaného banského zákona, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a jednak Madarsko musí vymáhat pomoc od zalobkyne. 24 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze skúmaným opatrením pomoci je kombinácia dohody z roku 2005 a novelizovaného banského zákona, kedze dohoda vynala zalobkynu zo zmien poplatkov za tazbu, ktoré priniesol novelizovaný zákon (odôvodnenia 19 a 20). Podla nej, aj ked dohoda z roku 2005 bola v súlade s vtedy platným banským zákonom a clenský stát môze stanovit poplatky za tazbu, vyvolané úcinky nie sú nevyhnutne zlucitelné s pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci, hoci samostatne ani dohoda z roku 2005, ani novelizovaný banský zákon nie sú s týmito pravidlami v rozpore (odôvodnenia 52 a 53). 25 Pokial ide o kritérium spocívajúce v selektivite opatrenia, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze referencným systémom je rezim vydávania povolení, pricom zamietla tvrdenia zalozené na tom, ze dohody, ktorými sa také povolenia predlzujú, by mohli predstavovat oddelený referencný systém (odôvodnenia 61 az 65). Podla Komisie bola dohoda o predlzení tazobného práva "jednoznacne" selektívna, lebo madarské orgány mali manévrovací priestor, ci takú dohodu uzavrú a ako stanovia zlozky platby uvedené v tejto dohode (odôvodnenie 66). Komisia zdôraznovala, ze jednak zalobkyna má az do roku 2020 platit znízené poplatky za skoro vsetky polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, zatial co jej konkurenti podliehajúci rovnakému rezimu povolení, ktorí zacali tazit v zákonných lehotách, musia platit vyssie poplatky (odôvodnenie 67), a jednak zalobkyna bola jediným subjektom v odvetví uhlovodíkov, ktorému bolo poskytnuté predlzenie tazobných práv udelených v rámci povolenia, kedze dalsie predlzenia sa týkali podnikov taziacich pevné nerasty, pri ktorých neboli poplatky za tazbu zmenené (odôvodnenie 68). Komisia usúdila, ze postupnost predmetných úkonov, teda spôsob, akým bol formulovaný § 26/A ods. 5 banského zákona, dohoda z roku 2005 uzavretá na jeho základe a zmeny, ktoré obsahoval novelizovaný banský zákon, bola selektívna (odôvodnenie 69). Podla Komisie iba zalobkyna podliehala osobitnému rezimu, ktorý ju chránil pred akýmkolvek zvýsením poplatkov za tazbu (odôvodnenie 70). 26 Co sa týka poskytnutej výhody, Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla tvrdenia Madarska, ktoré uvádzalo, ze pri povolovaní banských cinností konalo ako hospodársky subjekt. Udelovanie povolení na tazbu nie je podla Komisie cinnostou, ktorú by mohli vykonávat súkromné subjekty, ale výkonom právomoci verejnej moci, kedze zdroje nerastov sú vzdy majetkom orgánov verejnej moci, pricom navyse nebola preukázaná spojitost medzi výskou poplatkov za tazbu a hodnotou povolení (odôvodnenia 72 a 73). Na rozdiel od toho, co tvrdilo Madarsko, Komisia uviedla, ze iným subjektom boli poplatky za tazbu zvýsené na základe novelizovaného banského zákona, a to najmä uplatnením zvýsenia, ktoré bolo spojené s cenou ropy typu Brent, opísaného v bode 14 vyssie (odôvodnenia 77 a 78). Komisia konstatovala, ze iné subjekty, najmä noví sútazitelia, boli vystavení konkurencii zalobkyne, ktorá ako jediná podlieha nizsej sadzbe poplatku za tazbu az do roku 2020, co predstavuje dlhodobú výhodu (odôvodnenia 79 a 80). Komisia posúdila skutocnost, ze zalobkyna v rokoch 2006 a 2007 zaplatila poplatky zvýsené na základe dohody z roku 2005, ako bezvýznamnú, lebo islo o uplatnenie ustanovení banského zákona, alebo vo vztahu k zvýsenému poplatku za tazbu a jednorazovej platbe o sumy uhradené výmenou za predlzenie tazobného práva podla poctu polí, na ktoré sa predlzenie vztahovalo, takze odmietla zohladnit tieto úhrady, ktoré nemali nijakú spojitost so zmenami vyplývajúcimi z novelizovaného banského zákona (odôvodnenia 82 az 86). Komisia zastávala názor, ze opatrenie poskytuje zalobkyni výhodu. 27 V napadnutom rozhodnutí Komisia uskutocnila strucnú analýzu dalsích podmienok existencie státnej pomoci, pricom usúdila, ze opatrenie má za následok stratu príjmov pre stát, narúsa hospodársku sútaz a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Dospela k záveru, ze opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenia 89 az 91). 28 V odôvodneniach 92 az 106 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala zlucitelnost státnej pomoci so Zmluvou o FEÚ, pricom uviedla, ze opatrenie svojou povahou predstavuje prevádzkovú pomoc a ze nie je uplatnitelná ziadna z výnimiek stanovených clánkom 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Komisia dospela k záveru, ze opatrenie predstavuje nezlucitelnú státnu pomoc. 29 V odôvodneniach 107 az 112 napadnutého rozhodnutia Komisia odpovedala na argumentáciu Madarska zalozenú na dodrzaní legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a na diskriminácii voci zalobkyni. Po prvé pripomenula, ze podniky sa môzu dovolávat legitímnej dôvery v zákonnost pomoci len vtedy, ak pomoc bola uznaná za zlucitelnú v konaní o preskúmaní státnej pomoci, po druhé konstatovala, ze nijaký orgán Európskej únie neposkytol uistenie o zlucitelnosti pomoci a nijaká výnimocná okolnost nemôze v prejednávanej veci zalozit legitímnu dôveru v takú zlucitelnost, a po tretie zdôraznila okolnost, ze novelizovaný banský zákon zvýsil sadzbu poplatkov za polia, na ktorých sa uz tazilo ku dnu nadobudnutia jeho úcinnosti, co preukazuje, ze drzitelia povolení nemali legitímnu dôveru v nemennost svojej právnej situácie (odôvodnenia 107 az 111). Pokial ide o tvrdenie zalozené na existencii diskriminácie, Komisia odpovedala, ze zvýsenie poplatku pre vsetky subjekty nezahrna nijakú diskrimináciu (odôvodnenie 112). 30 Napokon v odôvodneniach 113 az 120 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnila povinnost Madarska vymáhat státnu pomoc od zalobkyne, pricom k poskytnutiu výhody zalobkyni doslo ku dnu nadobudnutia úcinnosti zmien, ktoré obsahoval novelizovaný banský zákon, teda 8. januára 2008, a výhoda spocívala v rozdiele medzi poplatkami, ktoré zalobkyna platila za svoje tazobné polia, a poplatkami, ktoré by musela platit podla novelizovaného banského zákona. Komisia uviedla, ze pri výpocte výsky pomoci, ktorá musí byt vrátená, netreba brat do úvahy ani poplatok za predlzenie, ani zvýsený poplatok za tazbu za roky 2006 a 2007, ani jednorazovú platbu, ale iba zvýsený poplatok za tazbu, ktorý zalobkyna platila od 8. januára 2008, dátumu nadobudnutia úcinnosti novelizovaného banského zákona. 31 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 1. Kombinácia pevného poplatku za tazbu urceného v dohode [z roku 2005], uzatvorenej medzi [Madarskom] a [zalobkynou] 22. decembra 2005, ako aj následné novely [banského zákona] predstavuje státnu pomoc poskytnutú [zalobkyni] v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2. Státna pomoc uvedená v clánku 1 ods. 1, ktorú neoprávnene poskytlo Madarsko [zalobkyni] v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom. 3. Madarsko zrusí poskytovanie státnej pomoci uvedenej v odseku 1 do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia [napadnutého rozhodnutia]. Clánok 2 1. Madarsko zabezpecí vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 od príjemcu. 2. Celková výska státnej pomoci predstavuje 28444,7 milióna HUF za rok 2008 a 1 942,1 milióna HUF za rok 2009. Pokial ide o rok 2010, sumu pomoci musí vypocítat Madarsko, a to az do zrusenia opatrenia. 3. Sumy, ktoré sa majú vrátit, zahrnajú úroky za celé obdobie odo dna, ku ktorému bola k dispozícii pomoc pre príjemcu, po den jej skutocného vrátenia. 4. Úrok sa vypocíta na základe systému zlozených úrokových sadzieb v súlade s kapitolou V nariadenia [Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] Zmluvy [o FEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3)] zmeneného a doplneného nariadením [Komisie (ES) c. 271/2008 z 30. januára 2008 ([6]Ú. v. EÚ L 82, s. 1)]. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 sa musí uskutocnit bezodkladne a efektívne. 2. Madarsko zabezpecí, aby sa [napadnuté rozhodnutie] vykonalo do styroch mesiacov od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 4 1. Do dvoch mesiacov od oznámenia [napadnutého rozhodnutia] Madarsko predlozí Komisii tieto informácie: a) celkovú sumu (istinu a úrok), ktorú má príjemca vrátit, vrátane výpoctu výsky pomoci za rok 2010; b) podrobný opis opatrení, ktoré sa uz prijali a ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s [napadnutým rozhodnutím]; c) dokumenty, ktoré preukazujú, ze príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátit. 2. Madarsko bude informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie [napadnutého rozhodnutia], az kým sa pomoc uvedená v clánku 1 nevráti v plnej výske. Madarsko na ziadost Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa uz prijali a ktoré sa plánujú prijat na dosiahnutie súladu s [napadnutým rozhodnutím]. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úrokoch, ktoré uz príjemca vrátil. Clánok 5 [Napadnuté rozhodnutie] je urcené [Madarsku]." Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. októbra 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutých súm od nej, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 35 Opatrením na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd polozil viaceré otázky úcastníkom konania, ktorí odpovedali listami dorucenými 8. januára 2013 v prípade zalobkyne a 9. januára 2013 v prípade Komisie. 36 Po pojednávaní dal Vseobecný súd zalobkyni moznost predlozit v lehote jedného týzdna od pojednávania informácie o úrovni cien ropy na konci roka 2005, ked bola podpísaná dohoda z roku 2005, a pocas druhého polroka 2007, ked bol vypracovaný a schválený novelizovaný banský zákon, ako aj odhady cien na rok 2008. 37 Dokumenty, ktoré zalobkyna predlozila v stanovenej lehote, boli dorucené Komisii na predlozenie pripomienok. Po tom, co boli Vseobecnému súdu tieto pripomienky dorucené, ukoncil 7. februára 2013 ústnu cast konania. Právny stav 38 Zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody: po prvé napadnuté rozhodnutie podla nej porusuje clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, lebo Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon predstavujú protiprávnu státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, po druhé a subsidiárne toto rozhodnutie podla nej porusuje clánok 108 ods. 1 ZFEÚ a clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108] Zmluvy [o FEÚ] ([7]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), lebo Komisia neposúdila dohodu z roku 2005 so zretelom na pravidlá uplatnitelné na existujúcu pomoc, a po tretie a subsidiárne toto rozhodnutie podla nej porusuje clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tým, ze nariaduje vymáhanie predmetných súm. 39 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje kvalifikáciu skúmaného opatrenia ako státnej pomoci. V prvej výhrade tvrdí, ze dohodu z roku 2005 a novelizovaný banský zákon nemozno povazovat za jediné opatrenie pomoci. V druhej, tretej a stvrtej výhrade zalobného dôvodu postupne tvrdí, ze ak by sa malo rozhodnút, ze dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon predstavujú jediné opatrenie pomoci, také opatrenie by nebolo v rozpore s ustanoveniami clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, lebo toto opatrenie nie je selektívne, neposkytuje jej výhodu a nenarúsa hospodársku sútaz. 40 Predovsetkým treba preskúmat druhú výhradu prvého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze sporné opatrenie nie je selektívne. V tomto ohlade je namieste uviest najprv posúdenie Komisie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o selektivitu sporného opatrenia, potom tvrdenia, ktoré úcastníci konania uviedli v tomto ohlade pred Vseobecným súdom, a napokon jeho posúdenie. Posúdenie Komisie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o selektivitu sporného opatrenia 41 Komisia analyzovala podmienku spocívajúcu v selektivite sporného opatrenia v odôvodneniach 56 az 71 napadnutého rozhodnutia. 42 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade usúdila, ze referencným systémom je rezim vydávania povolení (odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia), ktorého súcastou bol mechanizmus dohody o predlzení tazobného práva, pricom zamietla tvrdenia Madarska v prospech uznania samostatného referencného systému tvoreného týmto druhom dohody (odôvodnenia 62 a 63 uvedeného rozhodnutia). Komisia uviedla, ze Madarsko malo siroký priestor na volnú úvahu pri predlzení povolení a pri následnej zmene ustanovení banského zákona, pricom si bolo plne vedomé priaznivých úcinkov na zalobkynu, ktorá bola jediným subjektom v odvetví uhlovodíkov s uzavretou dohodou o predlzení tazobného práva. Podla Komisie mohlo Madarsko kedykolvek urcit poplatky za tazbu, a teda nezmenit banský zákon (odôvodnenie 64 tohto rozhodnutia). Postupnost úkonov svojimi úcinkami zvýhodnila podla Komisie konkrétny podnik. 43 V druhom rade Komisia usúdila, ze v rezime vydávania povolení je dohoda o predlzení tazobného práva jednoznacne selektívna vzhladom na manévrovací priestor úcastníkov pri stanovení rôznych zloziek platby alebo pri rozhodnutí neuzavriet takú dohodu, pricom madarské orgány mali diskrecnú právomoc uzavriet dohodu so zalobkynou alebo s akýmkolvek iným subjektom na trhu (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie nie je také zaobchádzanie mozné vysvetlit logikou ani povahou systému, v ktorom poplatky za tazbu zabezpecujú zdroje státu vypocítané z vytazenej hodnoty a sumy na základe dohody o predlzení sa platia za predlzenie tazobného práva. Uzavretie dohody z roku 2005 a novelizovaný banský zákon vedú pritom podla Komisie k tomu, ze zalobkyna má az do roku 2020 platit znízené poplatky za tazbu za skoro vsetky polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, zatial co jej konkurenti prevádzkujúci polia na základe takého povolenia, ktorí zacali tazit vcas a neuzavreli dohody o predlzení, musia platit vyssie poplatky (odôvodnenie 67 uvedeného rozhodnutia). 44 V tretom rade Komisia poznamenala, ze dohoda z roku 2005 bola jedinou dohodou uzavretou v odvetví uhlovodíkov, kedze ostatné dohody tohto druhu boli uzavreté v odvetví pevných nerastov, ale poplatky za tazbu, ktoré sa ich týkali, novelizovaný banský zákon nezmenil (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). 45 V stvrtom rade postupnost úkonov, teda spôsob, akým bol formulovaný § 26/A ods. 5 banského zákona, dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon, bola selektívna voci zalobkyni (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia). Kombinovaný úcinok tejto postupnosti spocíval v tom, ze iba zalobkyna podliehala osobitnému rezimu, ktorý ju chránil pred akýmkolvek zvýsením poplatkov za tazbu uhlovodíkov (odôvodnenie 70 uvedeného rozhodnutia). Komisia dospela k záveru, ze kritérium selektivity bolo splnené vzhladom na sirokú diskrecnú právomoc, s ktorou mohla byt uzavretá dohoda o predlzení tazobného práva, a skutocnost, ze z výnimky mal prospech jediný podnik (odôvodnenie 71 tohto rozhodnutia). 46 Hoci teda Komisia usúdila, ze sporné opatrenie v týchto dvoch zlozkách, ktoré ho tvoria, zvýhodnilo zalobkynu, zdôraznila okolnost, ze dohoda o predlzení tazobného práva bola sama osebe selektívna vzhladom na spôsob jej dojednávania a uzavretia (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). Ked Komisia uviedla, ze dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon viedli k tomu, ze zalobkyna má az do roku 2020 platit nizsie poplatky za tazbu ako iné subjekty, zdôraznila tým selektivitu samotnej dohody z roku 2005 voci zalobkyni (odôvodnenie 67 uvedeného rozhodnutia), lebo výska poplatkov za tazbu vyplýva iba z dohody, ktorá urcuje sadzbu zvýseného poplatku za tazbu za kazdý z pätnástich rokov trvania dohody a ktorá stanovuje, ze takto urcené sadzby sa budú spravovat iba jej ustanoveniami a ze zostanú nezmenené (body 4 a 9 dohody z roku 2005). Navyse, ked Komisia dospela k záveru, ze zalobkyna podliehala osobitnému rezimu, ktorý ju chránil pred akýmkolvek zvýsením poplatkov za tazbu (odôvodnenie 70 napadnutého rozhodnutia), nevyhnutne usúdila, ze kritérium selektivity sporného opatrenia bolo splnené z dôvodu, ze vzhladom na vyssie uvedené vlastnosti bola selektívna dohoda z roku 2005. 47 Komisia sa teda opierala o selektívnu povahu dohody z roku 2005 v tom, ze urcuje sadzbu zvýseného poplatku za tazbu za kazdý z pätnástich rokov jej trvania a stanovuje, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené, ked posúdila sporné opatrenie za státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Tvrdenia úcastníkov konania 48 Zalobkyna spochybnuje selektívnu povahu dohody z roku 2005. Predovsetkým poznamenáva, ze zvýsenie poplatku za tazbu pre vsetky jej polia vyplýva z banského zákona, pricom podmienky, ktoré stanovuje, boli splnené, a teda má vseobecnú pôsobnost i uplatnenie. Dalej tvrdí, ze vsetci drzitelia povolenia, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej situácii ako ona, sa mohli rozhodnút vyjednávat dohodu o predlzení svojich tazobných práv v súlade s ustanoveniami, ktoré v tomto zmysle obsahuje banský zákon. V replike uvádza, ze sama Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze dohoda z roku 2005 stanovovala voci nej "standardné zaobchádzanie" a nepredstavovala "výhodu", aj ked urcovala poplatky za tazbu, ktoré má platit pocas celého trvania uvedenej dohody. Odkazuje na § 20 ods. 11 banského zákona, podla ktorého sa v prípade koncesie alebo predlzenia povolenia uhrádzajú poplatky za tazbu uvedené a dohodnuté v dohode o koncesii alebo predlzení tazobného práva. Pripomína, ze pocas správneho konania Madarsko vysvetlilo, ze podniky, ktoré uskutocnujú velké investície do banských projektov, potrebujú dlhodobú istotu vo vztahu k uplatnitelným poplatkom za tazbu a úhradám, a preto poplatky za tazbu, ktoré sú predmetom dohody, musia byt urcené a stabilné pocas celého jej trvania, pricom táto zásada sa musí uplatnovat na poplatky za tazbu, ktoré sa týkajú polí uvedených do prevádzky na základe povolenia. 49 Komisia vyvracia argumentáciu zalobkyne tromi argumentmi. Po prvé usudzuje, ze tvrdenie, podla ktorého banský zákon zavádza jediný referencný rámec, v ktorom koncesie, povolenia a dohody o predlzení predstavujú odlisné podsystémy, nie je dôvodné, lebo dohody o predlzení tvoria súcast rezimu vydávania povolení. Po druhé, ked zalobkyna tvrdí, ze po uzavretí dohody z roku 2005 nedochádza k diskriminácii medzi nou a vsetkými drzitelmi povolení, Komisia zastáva názor, ze neberie do úvahy skutocnost, ze sporné opatrenie je kombináciou tejto dohody a novelizovaného banského zákona, po ktorého nadobudnutí úcinnosti uz zalobkyna nie je v rovnakej situácii ako uvedení drzitelia. Po tretie Komisia pochybuje, ze banský zákon zavádza stabilnú úpravu poplatkov v rámci povolení alebo ze existuje koherentný regulacný systém zabezpecujúci právnu istotu vsetkým tazobným spolocnostiam pre ich polia, ktoré uz boli uvedené do prevádzky. Posúdenie Vseobecným súdom 50 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, "ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 51 Podla ustálenej judikatúry kvalifikovanie ako pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Aby sa teda opatrenie mohlo kvalifikovat ako státna pomoc, musí íst po prvé o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest výhodu svojmu príjemcovi a po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [8]C-399/08 P, Zb. s. I-7831, body 38 a 39 a tam citovanú judikatúru). 52 Co sa týka podmienky spocívajúcej v existencii výhody pre príjemcu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za státnu pomoc sa povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 53 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pojem státna pomoc je vseobecnejsí nez pojem subvencia. Zahrna nielen pozitívne plnenia, ale aj zásahy, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a teda ktoré majú rovnakú povahu a zhodné úcinky ako subvencie, hoci nimi v úzkom zmysle slova nie sú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [9]C-81/10 P, Zb. s. I-12899, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 54 Pokial ide o selektívnu povahu opatrenia pomoci, takisto treba uviest, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale ich definuje na základe ich úcinkov (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, [10]C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46). Z toho vyplýva, ze uplatnenie tohto ustanovenia vyzaduje iba to, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu má státne opatrenie takú povahu, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v porovnaní s inými, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný predmetným rezimom (pozri rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 47 a tam citovanú judikatúru). Ak áno, opatrenie pomoci splna podmienku selektivity, ktorá je definicným znakom pojmu státna pomoc upraveného týmto ustanovením. 55 Pred posúdením platnosti záverov napadnutého rozhodnutia, pokial ide o selektívnu povahu dohody z roku 2005, treba uviest tvrdenia, ktoré Madarsko a zalobkyna predlozili pocas správneho konania. 56 V tejto súvislosti Madarsko v priebehu správneho konania predlozilo viacero tvrdení spochybnujúcich selektívnu povahu dohody z roku 2005, na ktorú Komisia poukazovala uz v rozhodnutí o zacatí konania, kde sa poznamenáva, ze skúmané sporné opatrenie priznáva oslobodenie od poplatkov za tazbu jedinému podniku (odôvodnenia 18 a 21 rozhodnutia o zacatí konania). 57 Pocas fázy predbezného preskúmania Madarsko 17. marca 2008 odpovedalo na otázku Komisie týkajúcu sa ustanovení banského zákona, na základe ktorých bola zalobkyna oprávnená platit stabilné poplatky za tazbu az do roku 2020, pricom predlozilo § 20 ods. 11 a § 26/A ods. 5 uvedeného zákona. Podla § 20 ods. 11 banského zákona výska poplatku za tazbu v penaznom vyjadrení musí byt percentom z hodnoty vytazených nerastov, ako ju vymedzuje tento zákon alebo koncesná dohoda alebo zmluva uzavretá na základe § 26/A ods. 5 predmetného zákona. Madarsko poznamenalo, ze kazdá tazobná spolocnost, ktorá je drzitelkou povolenia, môze poziadat o predlzenie zákonnej lehoty na zacatie tazby, pricom musí zaplatit poplatok, ktorý nahrádza neuhradený poplatok, podla zásad § 26/A ods. 5 banského zákona (pozri bod 6 vyssie), ale uzavretie takej dohody o predlzení tazobného práva nie je povinné. Usúdilo, ze banský zákon umoznuje predlzenie tazobného práva zalozené na rovnakých zásadách ako pravidlá, ktoré sa uplatnujú pri koncesiách. Dospelo k záveru, ze kazdá tazobná spolocnost mohla nediskriminacne uzavriet dohody o predlzení, lebo taká spolocnost mala právo na predlzenie dátumu zacatia tazby pri dodrzaní poziadaviek § 26/A ods. 5 banského zákona. 58 Madarsko navyse 8. septembra 2008 uviedlo spresnenia právnych základov, na základe ktorých sa podniku, ktorý nedokázal zacat tazbu v stanovenej lehote, umoznilo platit nizsie poplatky za tazbu, nez stanovoval banský zákon, pricom opätovne citovalo § 20 ods. 11 uvedeného zákona a usúdilo, ze ak sa cinnost vykonávala na základe povolenia, sadzba poplatku za tazbu bola stanovená bud § 20 ods. 3 tohto zákona, ktorý urcuje zákonnú sadzbu poplatku v závislosti od druhu tazenej suroviny, alebo dohodou uzavretou podla § 26/A ods. 5 predmetného zákona v prípade predlzenia povolenia. 59 Vo svojej odpovedi z 9. apríla 2009 na rozhodnutie o zacatí konania Madarsko predovsetkým trvalo na logike právnej úpravy banských cinností, z ktorej vyplýva, ze klauzula, ktorou sa urcuje sadzba zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov trvania dohody a stanovuje, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené, je "prirodzeným" prvkom kazdej dohody o predlzení tazobného práva, takze následné zmeny sadzieb poplatkov za tazbu sa nemôzu uplatnit na sadzby urcené v takej dohode. Podla Madarska dohoda z roku 2005 neposkytuje zalobkyni nijaké preferencné zaobchádzanie, lebo akákolvek iná tazobná spolocnost v rovnakej situácii mohla ocakávat uzavretie podobnej dohody, ktorá by urcovala sadzby poplatkov za tazbu rovnakým spôsobom. Dalej sa Madarsko opätovne vyjadrilo k § 20 ods. 11 banského zákona, o ktorom usudzuje, ze specifikuje metódy výpoctu sadzby poplatkov za tazbu. Podla neho úcelom toho, ze § 20 ods. 11 banského zákona odkazuje na dohody uzavreté na základe § 26/A ods. 5 tohto zákona, je dosiahnut zákonnú uplatnitelnost poplatkov za tazbu stanovených v týchto dohodách na polia, ktoré sa ich týkajú, nezávisle od sadzby poplatku za tazbu urcenú predmetným zákonom. Napokon Madarsko spochybnilo konstatovanie uvedené v odôvodnení 29 rozhodnutia o zacatí konania, podla ktorého ziaden iný subjekt na trhu nemohol ocakávat dosiahnutie takej dohody za podmienok stanovených dohodou z roku 2005, lebo podla neho z § 26/A ods. 5 banského zákona vyplýva opak, teda ze dohoda z roku 2005 bola práve jediným druhom dohody, ktorý mohol byt uzavretý. 60 Okrem toho zalobkyna v priebehu konania vo veci formálneho zistovania rozvinula tvrdenia týkajúce sa absencie selektivity dohody z roku 2005. 61 Vo svojich pripomienkach z 27. apríla 2008 zalobkyna takisto usúdila, ze kazdá tazobná spolocnost nachádzajúca sa v rovnakej situácii by na základe § 26/A ods. 5 banského zákona uzavrela dohodu o predlzení tazobného práva obsahujúcu rovnaké ustanovenia ako dohoda z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatku za tazbu vymedzené v dohode a vylucuje, aby neskorsia zmena sadzby zákonom mala úcinky. Selektívnu povahu dohody z roku 2005 spochybnila takisto tým, ze poukázala na dohody rovnakej povahy uzavreté medzi madarskými orgánmi a tazobnými spolocnostami v odvetví pevných nerastov, ktoré obsahovali také klauzuly, ako je urcenie sadzby zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov trvania dohody z roku 2005 a ustanovenie, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené. Poukázala na § 20 ods. 11 banského zákona, aby odôvodnila okolnost, ze sadzby poplatku za tazbu upravené dohodou z roku 2005 sa odlisujú od sadzieb, ktoré vyplývajú z rezimu vydávania povolení, pricom usúdila, ze ak by si zákonodarca zelal, aby budúca zmena poplatku za tazbu urceného zákonom nahradila sadzby poplatkov urcené dohodou z roku 2005, mal prijat výslovné ustanovenie v tomto zmysle. 62 Na úvod je potrebné pripomenút, ze sporné opatrenie tvoria dve zlozky, a to dohoda z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatkov za tazbu na vsetkých poliach zalobkyne, ci uz uvedených do prevádzky, alebo s predlzením tazobného práva, na kazdý z pätnástich rokov jej trvania, a novelizovaný banský zákon, ktorý zvysuje sadzby poplatku za tazbu pre vsetky uhlovodíkové polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, pricom neobsahuje ustanovenie týkajúce sa polí, ktoré uz boli predmetom dohody o predlzení. 63 V tomto ohlade treba predovsetkým uviest, ze Komisia v odôvodnení 53 napadnutého rozhodnutia správne zdôraznila, ze dohoda z roku 2005 nebola v rozpore s pravidlami státnej pomoci. Pokial boli totiz poplatky podla dohody z roku 2005 uplatnované na polia, ktoré uz boli uvedené do prevádzky, i na polia, na ktoré sa vztahovalo predlzenie povolenia, vyssie nez zákonné poplatky uplatnitelné v case jej uzavretia, táto dohoda neobsahovala prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 64 Dalej je namieste usudzovat, ze ak stát uzavrie s hospodárskym subjektom dohodu, ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, skutocnost, ze následne sa zmenia vonkajsie podmienky takej dohody, a preto sa predmetný subjekt dostane do zvýhodneného postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôze postacovat na to, aby dohoda a neskorsia zmena jej vonkajsích podmienok mohli byt ako celok povazované za státnu pomoc. 65 Pokial by totiz taká zásada neexistovala, akákolvek dohoda, ktorú hospodársky subjekt uzavrie so státom a ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, by mohla byt spochybnená vzdy, ked dôjde k vývoju situácie na trhu, na ktorom vykonáva cinnost úcastník dohody, takým spôsobom, ze by mu bola poskytnutá výhoda, ako je opísaná v bode 64 vyssie, alebo ked stát vykoná svoju normotvornú právomoc objektívne odôvodneným spôsobom v dôsledku vývoja na trhu, pricom respektuje práva a povinnosti vyplývajúce z takej dohody. 66 Naopak kombináciu prvkov, na akú poukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, ak podmienky uzavretej dohody navrhol stát jednému alebo viacerým subjektom selektívne a nie na základe objektívnych kritérií, ktoré vyplývajú zo vseobecne záväzného aktu a sú uplatnitelné na akýkolvek subjekt. V tomto ohlade treba uviest, ze okolnost, ze iba jeden subjekt uzavrel dohodu tohto druhu, nepostacuje na preukázanie selektívnej povahy dohody, lebo taká okolnost môze vyplývat okrem iného z chýbajúceho záujmu akéhokolvek iného subjektu. 67 Navyse treba pripomenút, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ môzu kombinované prvky tvorit jediné opatrenie pomoci pod podmienkou, ze vykazujú z hladiska ich casovej postupnosti, ich ciela a situácie podniku v okamihu, ked k nim doslo, také úzke väzby medzi sebou, ze ich od seba nemozno oddelit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., C-399/10 P a C-401/10 P, body 103 a 104). V tomto kontexte môze byt kombinácia prvkov, na akú sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvoláva, kvalifikovaná ako státna pomoc vtedy, ked stát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré uz sú prítomné na trhu, a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonat svoju normotvornú právomoc a zvýsit sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, ci uz ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dnu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty. 68 So zretelom na tieto úvahy treba preskúmat, ci v prejednávanej veci Komisia mohla oprávnene usúdit, ze sporné opatrenie bolo selektívne z dôvodu, ze dohoda z roku 2005 tým, ze urcila sadzbu zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov svojho trvania a stanovila, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené, bola selektívna. 69 V prvom rade treba presne analyzovat právny rámec, v ktorom bola dohoda z roku 2005 uzavretá. 70 § 26/A ods. 5 banského zákona umoznuje kazdej tazobnej spolocnosti, ci uz prevádzkuje uhlovodíkové polia, alebo loziská pevných nerastov, poziadat o predlzenie svojich tazobných práv na jednom alebo viacerých poliach alebo loziskách, ktoré neuviedla do prevádzky v lehote piatich rokov od vydania povolenia. V tomto ohlade sa § 26/A ods. 5 banského zákona nejaví ako ustanovenie, ktoré má selektívnu povahu. 71 Pokial ide o okolnost uvedenú v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa tazobná spolocnost a madarské orgány môzu rozhodnút, ze neuzavrú dohodu o predlzení tazobného práva, je nutné konstatovat, ze na jednej strane z § 26/A ods. 5 banského zákona nevyplýva, ze madarské orgány môzu po podaní ziadosti o predlzenie odmietnut zacat rokovanie s cielom uzavriet dohodu, ktorej predmetom je predlzenie predmetných tazobných práv. Na druhej strane podla § 26/A ods. 5 banského zákona môze kazdá tazobná spolocnost poziadat o predlzenie svojich tazobných práv (pozri bod 70 vyssie). Kazdá spolocnost sa vsak môze rovnako rozhodnút, ze nepodá ziadost o predlzenie najmä vzhladom na financné náklady, ktoré so sebou prinása zvýsenie sadzby poplatku uplatnitelnej ku dnu ziadosti o predlzenie, ktoré sa môze prípadne týkat vsetkých polí uvedených do prevádzky (pozri bod 6 vyssie), alebo sa rozhodnút, ze neprijme sadzby navrhnuté madarskými orgánmi po podaní ziadosti o predlzenie, takze sa neuzavrie nijaká dohoda o predlzení tazobného práva. 72 Okrem toho je pravda, ze § 26/A ods. 5 banského zákona ponecháva madarským orgánom mieru volnej úvahy, ked stanovuje, ze sadzba poplatku za predlzenie, ktorá prípadne urcuje sadzbu zvýseného poplatku za tazbu, nesmie presiahnut 1,2-násobok sadzby platnej ku dnu ziadosti o predlzenie. Takú mieru volnej úvahy vsak nemozno nevyhnutne povazovat za zvýhodnenie urcitých podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovaru v porovnaní s inými, co by zakladalo selektívnu povahu uzavretých dohôd o predlzení. Taká miera volnej úvahy totiz môze byt odôvodnená rozlicnými faktormi, akými sú pocet polí, pri ktorých doslo k predlzeniu, a ich odhadovaný význam v porovnaní s polami, ktoré uz boli uvedené do prevádzky. Presnejsie, ak zvýsenie sadzby poplatku platnej ku dnu ziadosti o predlzenie má, ako to tvrdilo Madarsko pocas správneho konania (pozri bod 57 vyssie), nahradit stratu poplatkov týkajúcich sa polí neuvedených do prevádzky v lehote piatich rokov od vydania povolenia, nie je nelogické, ze sadzba poplatku za predlzenie a prípadne zvýseného poplatku za tazbu, ktorá sa uplatní na polia, ktorých dátum uvedenia do prevádzky je predlzený, i na polia, ktoré uz boli uvedené do prevádzky, je vyssia, ked pocet polí, pri ktorých doslo k predlzeniu, je vysoký v porovnaní s poctom polí, ktoré uz boli uvedené do prevádzky, a je nizsia, ked ako v prejednávanej veci pocet polí, pri ktorých doslo k predlzeniu, zodpovedá malej casti prevádzkovaných polí. Z toho vyplýva, ze miera volnej úvahy priznaná § 26/A ods. 5 banského zákona má správnym orgánom umoznit zachovat rovnost zaobchádzania so subjektmi podla toho, ci sa nachádzajú v porovnatelnej alebo odlisnej situácii v zmysle judikatúry citovanej v bode 54 vyssie, tým, ze prispôsobia svoje návrhy poplatkov okolnostiam kazdej podanej ziadosti o predlzenie, a javí sa ako výraz diskrecnej právomoci obmedzenej objektívnymi kritériami, ktoré nie sú cudzie systému poplatkov zavedenému predmetnou právnou úpravou. Vseobecnejsie treba poznamenat, ze miera volnej úvahy, o ktorú tu ide, sa odlisuje svojou povahou od prípadov, ked vyuzitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech hospodárskeho subjektu. V prejednávanej veci slúzi miera volnej úvahy madarských orgánov na vyvázenie dodatocného zatazenia hospodárskych subjektov, aby sa zohladnili poziadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania. 73 § 26/A ods. 5 banského zákona takisto stanovuje, ze dohoda o predlzení tazobného práva urcí sadzby poplatku za predlzenie a pokial sa ziadost o predlzenie týka viac nez dvoch alebo piatich polí, táto dohoda urcí sadzby zvýseného poplatku za tazbu na minimálne pät rokov a výsku jednorazovej platby (pozri bod 6 vyssie). Z tohto ustanovenia vyplýva, ze v prípade predlzenia sú sadzby poplatku za predlzenie a prípadne sadzby zvýseného poplatku za tazbu stanovené výlucne dohodou o predlzení tazobného práva, co je zásada, ktorá je navyse výslovne uvedená v prvej vete § 20 ods. 11 banského zákona. 74 Vzhladom na ustanovenia § 26/A ods. 5 banského zákona, ktoré sú uplatnitelné na kazdý podnik ziadajúci o predlzenie svojich povolení a na ktorých základe bola uzatvorená dohoda z roku 2005, teda skutocnost, ze sadzby urcené na jednotlivé roky platnosti uvedenej dohody sú výsledkom rokovania, nepostacuje na to, aby zakladala selektívnu povahu tejto dohody. S ohladom na to, co bolo rozhodnuté v bode 72 vyssie, by to bolo inak iba vtedy, ak by madarské orgány vykonali mieru svojej volnej úvahy pri rokovaniach vedúcich k dohode z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatku za predlzenie a zvýseného poplatku za tazbu, takým spôsobom, ze by zvýhodnili zalobkynu tým, ze by súhlasili s nízkou úrovnou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhladom na úcel zvýsenia poplatkov v prípade predlzenia povolenia a na úkor kazdého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predlzenie svojich tazobných práv, alebo ak by takého subjektu síce nebolo, ale existovali by konkrétne ciastkové dôkazy o neodôvodnenom zvýhodnenom zaobchádzaní vyhradenom pre zalobkynu. Navyse v rozsahu, v akom dohoda z roku 2005 stanovuje, ze zmluvne vymedzené sadzby zvýseného poplatku za tazbu sa uplatnia pocas celého jej trvania a nemozno ich jednostranne menit, nedodáva nic k pravidlu stanovenému v § 26/A ods. 5 banského zákona, ktoré je pripomenuté v bode 73 vyssie. 75 V druhom rade teda Vseobecnému súdu prinálezí, aby overil, ci Komisia preukázala selektívnu povahu dohody z roku 2005 najmä vzhladom na klauzulu, ktorá urcuje presnú sadzbu zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov jej trvania a stanovuje, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené. 76 Predovsetkým treba pripomenút, ze banský zákon je formulovaný vseobecným spôsobom, pokial ide o podniky, ktoré môze vyuzit ustanovenia § 26/A ods. 5 uvedeného zákona (pozri bod 70 vyssie). 77 Dalej je nutné uviest, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na konstatovanie, ze zalobkyna bola jediným podnikom, ktorý v skutocnosti uzatvoril dohodu o predlzení tazobného práva v odvetví uhlovodíkov (odôvodnenie 71 napadnutého rozhodnutia). Ako sa pritom uvádza v bodoch 66 a 71 vyssie, túto skutocnost mozno vysvetlit chýbajúcim záujmom zo strany ostatných subjektov, a teda neexistenciou ziadosti o predlzenie, alebo nedosiahnutím dohody medzi úcastníkmi o sadzbách poplatku za predlzenie. Co sa týka týchto dvoch posledných mozností, pokial sú kritériá stanovené banským zákonom na uzatvorenie dohody o predlzení tazobného práva objektívne a uplatnitelné na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom, ktorý by ich splnal, nemozno súhlasit s tým, ze uzatvorenie dohody z roku 2005 má selektívnu povahu. 78 Navyse, ako uz bolo vysvetlené v bode 74 vyssie, ked Madarsko a zalobkyna urcili sadzbu zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov trvania platnosti dohody z roku 2005 a stanovili, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené, obmedzili sa na uplatnenie ustanovení § 20 ods. 11 a § 26/A ods. 5 banského zákona, podla ktorých kazdá dohoda o predlzení tazobného práva urcí sadzbu zvýseného poplatku za tazbu pocas jej trvania. 79 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze sadzby podla dohody z roku 2005 sa uplatnia na vsetky polia zalobkyne, ktoré uz boli uvedené do prevádzky na základe povolenia, teda na 44 uhlovodíkových polí, na ktorých zacala tazba po 1. januári 1998, a na 93 polí zemného plynu, na ktorých zacala tazba pred týmto dátumom, hoci predlzenie sa týka iba dvanástich iných polí, ktoré neboli uvedené do prevádzky v case jej uzatvorenia. Za týchto okolností sa skutocnost, ze koeficient zvýsenia sa nachádza pod hornou hranicou 1,2 a konkrétne medzi 1,02 a 1,05 (pozri bod 8 vyssie), môze objektívne vysvetlit malým významom dvanástich polí, ktorých sa týkalo predlzenie, v porovnaní so 137 polami, ktoré uz boli v roku 2005 uvedené do prevádzky (pozri bod 72 vyssie). Pritom je nutné konstatovat, ze Komisia nepreskúmala tento relevantný aspekt dohody z roku 2005, takze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva nijaký ciastkový dôkaz o neodôvodnenom preferencnom zaobchádzaní so zalobkynou. Za týchto okolností sa nemozno domnievat, ze zalobkyna mala právo na zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa potenciálne v porovnatelnej situácii ako ona v zmysle judikatúry, ktorá bola citovaná v bode 54 vyssie. 80 Obdobne Komisia síce spomenula, ze skutocne existovali iné dohody o predlzení v odvetví pevných nerastov, ale usúdila, ze ich nie je potrebné zohladnit, lebo sa týkali iných druhov nerastov, ktoré podliehajú iným poplatkom za tazbu, a pri týchto nerastoch nedoslo k zmene poplatkov novelizovaným banským zákonom (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). Pritom treba pripomenút, ze podla odôvodnenia 70 napadnutého rozhodnutia selektívna povaha sporného opatrenia vyplýva zo selektivity dohody z roku 2005 (pozri bod 46 vyssie), a nie z povahy tazených nerastov, sadzieb poplatkov uplatnitelných na tieto kategórie nerastov alebo okolnosti, ze tieto sadzby neboli neskôr zmenené. Konstatovania Komisie v odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia teda nie sú relevantné na vyvrátenie argumentácie, ktorá je zalozená na existencii iných dohôd o predlzení uzavretých podla § 26/A ods. 5 banského zákona a za podmienok podobných dohode z roku 2005. Prístupom, ktorý si zvolila, Komisia teda odmietla zohladnit vsetky okolnosti, ktorých prostredníctvom mohla posúdit, ci dohoda z roku 2005 bola selektívna voci zalobkyni s ohladom na situáciu vytvorenú inými dohodami o predlzení, ktoré boli rovnako uzatvorené na základe § 26/A ods. 5 banského zákona a o ktorých existencii ju zalobkyna upovedomila. Navyse Komisia sa ani nepokúsila získat od madarských orgánov úplnejsie informácie o dohodách o predlzení, ktoré uzavreli tazobné spolocnosti v odvetví pevných nerastov. 81 Vzhladom po prvé na absenciu selektivity, ktorá charakterizuje právny rámec upravujúci uzatváranie dohôd o predlzení, ako aj úvahy, ktoré odôvodnujú priznanie miery volnej úvahy madarským orgánom pri rokovaniach týkajúcich sa sadzieb poplatkov, a po druhé na absenciu akéhokolvek ciastkového dôkazu o tom, ze by tieto orgány vyhradili zalobkyni zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii (pozri body 70 az 74, 79 a 80 vyssie), nemozno selektívnu povahu dohody z roku 2005 povazovat za preukázanú. 82 Napokon treba uviest, ze k zvýseniu poplatkov na základe novelizovaného banského zákona, ktorý nadobudol úcinnost az v roku 2008, doslo v kontexte nárastu svetových cien ropy, ako to zalobkyna vysvetlila vo svojich písomných podaniach a podrobne objasnila v liste predlozenom ako odpoved na výzvu Vseobecného súdu v tomto zmysle (pozri bod 36 vyssie). Komisia okrem toho neuviedla, ze dohoda z roku 2005 bola uzatvorená v ocakávaní zvýsenia poplatkov za tazbu, takze kombináciu tejto dohody s uvedeným zákonom nemozno platne kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ (pozri body 64 az 67 vyssie). 83 V dôsledku toho treba vyhoviet druhej výhrade prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze sporné opatrenie nie je selektívne, a zrusit napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné odpovedat na ostatné výhrady prvého zalobného dôvodu a na druhý a tretí zalobný dôvod. O trovách 84 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze v prejednávanej veci Komisia nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na znásanie vlastných trov konania a náhradu trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Európskej komisie 2011/88/EÚ z 9. júna 2010 o státnej pomoci C 1/09 (ex NN 69/08), ktorú Madarsko poskytlo spolocnosti MOL Nyrt., sa zrusuje. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Forwood Dehousse Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. novembra 2013. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6MJA2r/L92742-9628TMP.html#t-ECR_62010TJ0499_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:034:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:074:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:034:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:082:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0399&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0081&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0409&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXX6MJA2r/L92742-9628TMP.html#c-ECR_62010TJ0499_SK_01-E0001