ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 20. mája 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s fosfátmi pouzívanými na výzivu zvierat -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Pridelenie predajných kvót, koordinácia cien a podmienok predaja a výmena citlivých obchodných informácií -- Vystúpenie zalobkýn z konania o urovnaní -- Pokuty -- Povinnost odôvodnenia -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Spolupráca -- Absencia uplatnenia pravdepodobného rozsahu pokút oznámeného v konaní o urovnaní" Vo veci T-456/10, Timab Industries, so sídlom v Dinarde (Francúzsko), Cie financičre et de participations Roullier (CFPR), so sídlom v Saint-Male (Francúzsko), v zastúpení: N. Lenoir a M. Truffier, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito, B. Mongin a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2010) 5001 v konecnom znení z 20. júla 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat), ako aj subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobkyniam uvedeným rozhodnutím, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia O. Czúcz, A. Popescu, M. Kanceva a C. Wetter (spravodajca), tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Komisia rozhodnutím (2010) 5001 v konecnom znení z 20. júla 2010 týkajúcim sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38866 - Fosfáty pouzívané na výzivu zvierat) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala, ze zalobkyne, Timab Industries (dalej len "Timab") a Cie financičre et de participations Roullier (CFPR) (dalej len "CFPR"), porusili clánok 101 ZFEÚ a od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa od 16. septembra 1993 do 10. februára 2004 zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení spocívajúcom v rozdelení velkej casti európskeho trhu fosfátov pouzívaných na výzivu zvierat (dalej len "FVZ") pridelením predajných kvót a klientov úcastníkom kartelu a v koordinácii cien a - v potrebnom rozsahu - podmienok predaja (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Ako je opísané v odôvodnení 17 napadnutého rozhodnutia, Timab je dcérskou spolocnostou "skupiny Roullier", v ktorej je CFPR holdingovou spolocnostou. Timab vyrába a uvádza na trh viaceré chemické výrobky, konkrétne FVZ. 3 Skupina Kemira poziadala 28. novembra 2003 o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Ziadost sa týkala obdobia od roku 1989 do roku 2003 (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 4 Dna 10 a 11. februára 2004 Komisia vykonala vo Francúzsku a v Belgicku inspekcie v priestoroch urcitého poctu podnikov vykonávajúcich cinnost v odvetví FVZ. Medzi subjekty, na ktoré sa vztahovala inspekcia, patrila aj Timab (odôvodnenie 35 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 18. februára 2004 Tessenderlo Chemie NV predlozila ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci vztahujúcu sa na celé obdobie porusenia (roky 1969 az 2004) (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia). 6 Dna 27. marca 2007 Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química SA a jej materská spolocnost José de Mello SGPS SA podali ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 37 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 14. októbra 2008 aj zalobkyne predlozili ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci, doplnenú 28. októbra 2009 (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia). 8 Listami z 19. februára 2009 Komisia informovala úcastníkov kartelu vrátane Timab o zacatí konania o prijatí rozhodnutia týkajúceho sa uplatnenia kapitoly III nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), a stanovila lehotu dvoch týzdnov, aby im umoznila písomne jej oznámit, ci sú ochotní zapojit sa do rozhovorov smerujúcich k dosiahnutiu urovnania v zmysle clánku 10a nariadenia Komisie c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie 40 napadnutého rozhodnutia). 9 Príprava urovnania viedla k viacerým dvojstranným stretnutiam medzi Komisiou a dotknutými podnikmi, v priebehu ktorých boli predlozené základy výhrad, ako aj dôkazy na ich podporu. Po týchto stretnutiach Komisia stanovila rozsah pravdepodobných pokút (maximálnu a minimálnu výsku). Na stretnutí 16. septembra 2009 bol spolocnosti Timab oznámený odhad, ktorý sa týkal jej. 10 Komisia následne stanovila dotknutým spolocnostiam lehotu na predlozenie formálnych návrhov na urovnanie v súlade s clánkom 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004. Vsetci úcastníci kartelu predlozili svoje návrhy na urovnanie v lehote, ktorá im bola stanovená, s výnimkou zalobkýn, ktoré sa rozhodli vystúpit z konania o urovnaní (odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 23. novembra 2009 Komisia prijala súbor siestich oznámení o výhradách adresovaných na jednej strane zalobkyniam a na druhej strane vsetkým úcastníkom kartelu, ktorí súhlasili s urovnaním. Vsetky zúcastnené strany, ktorým bolo zaslané oznámenie o výhradách, s výnimkou zalobkýn, odpovedali, ze oznámenie o výhradách zodpovedá obsahu ich návrhov a ze preto nebol spochybnený ich záväzok respektovat konanie o urovnaní (odôvodnenia 44 a 45 napadnutého rozhodnutia). 12 Zalobkyne mali prístup k spisu, 2. februára 2010 odpovedali na oznámenie o výhradách a 24. februára 2010 sa zúcastnili ústneho vypocutia (odôvodnenie 45 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 20. júla 2010 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. Uvedené rozhodnutie bolo urcené zalobkyniam. 14 V ten istý den Komisia prijala rozhodnutie C(2010) 5004 v konecnom znení, týkajúce sa tej istej veci (dalej len "samostatné rozhodnutie"), ktorého adresátmi boli strany, ktoré súhlasili s úcastou na konaní o urovnaní a predlozili návrh na urovnanie, konkrétne skupina Kemira (Yara Phosphates Oy, Yara Suomi Oy a Kemira Oy), Tessenderlo Chemie, skupina Ercros (Ercros SA a Ercros Industriel SA), skupina FMC (FMC Foret SA, FMC Netherlands BV a FMC Corporation) a Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química a jej materská spolocnost José de Mello SGPS. 15 Z napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze hlavní európski výrobcovia FVZ sa dohodli, ze si rozdelia velkú cast európskeho trhu s FVZ tak, ze si rozdelia predajné kvóty na regióny a na klientov. Okrem iného si dohodli ceny a pokial sa to ukázalo potrebné, podmienky predaja. Cielom pôvodnej dohody, písomne uzatvorenej 19. marca 1969 medzi piatimi hlavnými výrobcami FVZ v danom období, bolo vyriesit situáciu nadmernej kapacity na európskom trhu. Dohoda upravovala aj kazdorocné prehodnotenie predajných kvót. Následne bol zavedený aj mechanizmus sledovania na kontrolu dohody o trhu a na riesenie konfliktov v prípade velkých odchýlok v porovnaní s dohodnutými kvótami prostredníctvom kompenzacného systému. Dohody zakladajúce kartel boli nazvané CEPA (Centre d'étude des phosphates alimentaires). S cielom zarucit fungovanie a trvalost kartelu táto dohoda viedla k osobitným doplnkovým dohodám a iným regionálnym poddohodám. Úcast francúzskych výrobcov na CEPA bola potvrdená od roku 1970. Od roku 1978 úcastníci kartelu reagovali na kritickú situáciu na trhu tak, ze sa reorganizovali na tri poddohody. V rokoch 1991 a 1992 úcastníci kartelu zvazovali návrat k jednotnej struktúre (Super CEPA) zahrnajúcej pät krajín strednej Európy (Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Holandsko a Svajciarsko), Dánsko, Fínsko, Madarsko, Írsko, Nórsko, Polsko, Spojené královstvo a Svédsko. Diskusie sa viedli na dvoch úrovniach: "centrálne stretnutia" alebo stretnutia "na európskej úrovni", pocas ktorých boli prijaté vseobecnopolitické rozhodnutia, a "stretnutia expertov", pocas ktorých na národnej alebo regionálnej úrovni úcastníci kartelu vykonávajúci cinnost v týchto konkrétnych krajinách alebo regiónoch viedli hlbsie diskusie. Táto osobitná struktúra súvisela so subjektmi vo Francúzsku, kde nekalý mechanizmus pretrvával na národnej úrovni. 16 Pokial ide konkrétnejsie o zalobkyne, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Timab bola v case, ked zacala vyvázat velká mnozstvá mimo Francúzska, zapojená popri francúzskej casti kartelu aj do regionálneho rámca Super CEPA. V septembri 1993 sa zacala zúcastnovat na dohodách Super CEPA. Popri stretnutiach Super CEPA sa zúcastnovala na stretnutiach týkajúcich sa Francúzska a na stretnutiach týkajúcich sa Spanielska (odôvodnenia 123, 131, 138 a 143 napadnutého rozhodnutia). 17 Komisia pri stanovovaní výsky pokuty ulozenej kazdému podniku vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 18 Po prvé Komisia definovala hodnotu relevantných predajov zodpovedajúcich predajom FVZ, ktoré uskutocnil podnik na území clenských státov Európskej únie a zmluvných strán Dohody o EHP, ktorých sa týkalo porusenie. Namiesto pouzitia hodnoty predajov uskutocnených podnikom pocas posledného celého roka, v ktorom sa podnik zúcastnoval na porusení, ako je to pre obvyklé pre prípady upravené v ods. 13 usmernení z roku 2006, Komisia v tomto prípade povazovala za primeranejsie pouzit skutocné predaje vykonané podnikmi pocas dlzky trvania ich úcasti na porusení, a to najmä s prihliadnutím na mimoriadne velkú dlzku trvania kartelu, jeho geografický rozsah, skutocnost, ze urcité územia, ktorých sa dotýkali predmetné postupy, spadali pod právomoc súdu Únie a pôsobnost clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody EHP az od pristúpenia dotknutých krajín k Únii alebo EHP, ako aj skutocnost, ze hodnota predajov uskutocnených stranami sa v priebehu rokov pocas ich úcasti menila (odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia). 19 Po druhé Komisia poukázala na to, ze vzhladom na závaznost spáchaného porusenia bolo vhodné stanovit percentuálny pomer hodnoty predajov predmetných výrobkov, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte základnej výsky pokuty, na 17 %, a to vo vztahu ku vsetkým úcastníkom kartelu (odôvodnenia 324 az 328 napadnutého rozhodnutia). 20 Po tretie bola vo vztahu k podnikom, ktoré nedisponovali historickými údajmi zodpovedajúcimi skutocným predajom v jednotlivých krajinách, s ich súhlasom uplatnená hodnota relevantných predajov tak, ze sa predaje uskutocnené pocas posledného celého roka porusenia vynásobili dlzkou trvania porusenia zo strany predmetného podniku v súlade s ustanoveniami odseku 24 usmernení z roku 2006 (odôvodnenia 321 a 331 napadnutého rozhodnutia). 21 Po stvrté Komisia usúdila, ze okolnosti veci odôvodnovali zahrnutie zvýsenia o 17 % do základnej výsky pokuty rocného priemeru hodnoty predajov uskutocnených za obdobie porusenia, aby sa tak zabezpecil odradzujúci úcinok v súlade s odsekom 25 usmernení z roku 2006, a to vo vztahu ku vsetkým úcastníkom kartelu (odôvodnenia 332 az 335 napadnutého rozhodnutia). 22 Po piate Komisia nezohladnila pritazujúce ani polahcujúce okolnosti vo vztahu k ziadnemu úcastníkovi kartelu (odôvodnenia 337 az 347 napadnutého rozhodnutia). 23 Po sieste Komisia uplatnením stropu 10 % celkového obratu vo vztahu k pokutám ulozeným v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 znízila základnú výsku pokuty, pokial ide o niekolkých úcastníkov. Základná výska pokuty zalobcov neprekracovala 10 % celkového obratu za rok 2009, a Komisia ju preto neupravila. 24 Po siedme, pokial ide o oznámenie o spolupráci, Komisia rozhodla, ze je opodstatnené priznat spolocnosti Kemira, ako aj spolocnostiam Yara Phosphates Oy a Yara Suomi Oy, pricom posledné dve boli súcastou toho istého podniku ako Kemira, znízenie výsky pokuty o 100 % na základe bodu 8 písm. a) oznámenia o spolupráci (odôvodnenie 349 az 350 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiez priznala znízenie o 50 % spolocnosti Tessenderlo Chemie na základe bodu 23 oznámenia o spolupráci za obdobie od 31. marca 1989 a usúdila, ze tejto spolocnosti nebude ulozená ziadna pokuta za obdobie od 19. marca 1969 do 31. marca 1989 (odôvodnenie 353 napadnutého rozhodnutia). Znízenie o 25 % výsky pokuty bolo priznané spolocnosti Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química a jej materskej spolocnosti José de Mello SGPS (odôvodnenie 355 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia priznala zalobkyniam znízenie o 5 % výsky pokuty (odôvodnenie 359 napadnutého rozhodnutia). 25 Po ôsme, kedze nebolo uplatnené oznámenie Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie o urovnaní"), zalobkyniam nebolo priznané ziadne znízenie z dôvodu zacatia konania o urovnaní. Za urovnanie Komisia v samostatnom rozhodnutí odmenila adresátov uvedeného rozhodnutia znízením o 10 % výsky pokuty, ktorá im mala byt ulozená (odôvodnenia 361 a 362 napadnutého rozhodnutia). 26 Po deviate ziadost zalobkýn o znízenie výsky pokuty na základe absencie schopnosti platit (bod 35 usmernení z roku 2006) bola zamietnutá, zatial co ziadosti spolocnosti [dôverné] sa ciastocne vyhovelo (odôvodnenie 372 az 375 napadnutého rozhodnutia). 27 Ako uz bolo uvedené v bode 1 vyssie, Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyne porusili clánok 101 ZFEÚ a od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody EHP tým, ze od 16. septembra 1993 do 10. februára 2004 sa zúcastnovali na jedinom a pokracujúcom porusení pokrývajúcom väcsinu územia clenských státov a zmluvných strán Dohody o EHP, ktorého cielom boli rozdelenie európskeho trhu s FVZ pridelením predajných kvót a klientov úcastníkom kartelu, koordinácia cien a - v potrebnom rozsahu - podmienok predaja. 28 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia za toto porusenie ulozila spolocnostiam Timab a CFPR solidárne pokutu 59850000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 1. októbra 2010 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 30 Listom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. novembra 2010 zalobkyne navrhli, aby Vseobecný súd prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorého predmetom by bolo nariadit Komisii poskytnút mu styri skupiny dokumentov týkajúcich sa napadnutého rozhodnutia alebo samostatného rozhodnutia, a to s cielom podporit ich urcité dôvody. 31 Dna 6. januára 2011 predlozila Komisia vyjadrenie k zalobe. 32 Opatrením na zabezpecenie priebehu konania z 1. februára 2011 Vseobecný súd na základe clánku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predlozila dokumenty, o ktoré ziadali zalobkyne. 33 Opatrením týkajúcim sa dokazovania zo 16. marca 2011 Vseobecný súd na základe clánku 65 písm. b) a clánku 66 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniac clánok 67 ods. 3 druhý pododsek tohto rokovacieho poriadku, nariadil Komisii, aby predlozila dokumenty, ktoré nepredlozila v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania uvedeného v bode 32. Komisia v stanovenej lehote vyhovela tomuto opatreniu týkajúcemu sa dokazovania. 34 Opatrením na zabezpecenie priebehu konania z 28. júna 2011 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby poskytla niektoré spresnenia týkajúce sa dokumentov uvedených v bode 33 a umoznil Komisii vypocut dotknuté podniky v súvislosti s prípadne dôvernou povahou údajov, ktoré sa ich týkali a ktoré sa nachádzali v predmetných dokumentoch. 35 Následne boli zalobkyniam dorucené urcité dokumenty, ktoré sa vsak nemohli pouzit na iné úcely ako na tie, kvôli ktorým boli dorucené, a uvedené dokumenty a císelné údaje v nich uvedené preto nemohli byt zverejnené. Cast dokumentov poskytnutých Komisiou bola odnatá zo spisu a vrátená Komisii. 36 Replika bola podaná do kancelárie Vseobecného súdu 22. marca 2012. Duplika bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 21. júna 2012. 37 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, a polozil jej otázky, pricom ju vyzval, aby na ne písomne odpovedala. Komisia týmto ziadostiam vyhovela v stanovenej lehote. 38 Pred pojednávaním zástupcovia zalobkýn podpísali dohodu o dôvernosti a v kancelárii Vseobecného súdu mali moznost nahliadnut do casti dôverného znenia samostatného rozhodnutia, ktoré predstavovalo jeden z dokumentov vyziadaných v rámci opatrenia týkajúceho sa dokazovania. 39 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa konalo ciastocne s vylúcením verejnosti 11. júla 2014. 40 Na pojednávaní zalobkyne vyhlásili, ze sa vzdávajú svojich zalobných dôvodov zalozených na porusení zásady zákazu retroaktivity usmernení z roku 2006, zohladnení nadmerného trvania správneho konania ako polahcujúcej okolnosti, porusení zásady rovnosti zaobchádzania a oznámenia o spolupráci, pokial ide o ich spoluprácu v porovnaní so spoluprácou zo strany Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química, a v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 svojich tvrdení rozvinutých v replike a týkajúcich sa vztahu medzi uplatnením znízenia o 10 % z dôvodu urovnania a uplatnením stropu 10 % upraveného v clánku 23 uvedeného nariadenia, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 41 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej Komisia tvrdila, ze sa zúcastnili na cinnostiach súvisiacich s podmienkami predaja a kompenzacným systémom, -- tiez subsidiárne a v kazdom prípade zmenil clánok 2 napadnutého rozhodnutia a podstatne znízil výsku pokuty, ktorá im bola solidárne ulozená, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 42 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 43 Zalobkyne na podporu svojej zaloby uvádzajú urcitý pocet zalobných dôvodov, ktoré mozno rozdelit do troch skupín. Prvá skupina zalobných dôvodov sa týka konania o urovnaní a najmä skutocnosti, ze zalobkyne z neho vystúpili, druhá skupina zalobných dôvodov sa týka urcitých praktík predstavujúcich predmetný kartel, konkrétne kompenzacného mechanizmu a podmienok predaja, a napokon tretia skupina zalobných dôvodov sa týka viacerých aspektov výpoctu výsky pokuty. O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia O konaní o urovnaní 44 V rámci tejto skupiny zalobných dôvodov zalobkyne predkladajú súbor tvrdení týkajúcich sa porusenia práv na obhajobu, textov upravujúcich konanie o urovnaní, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj zneuzitia právomoci. 45 Zalobkyne v podstate Komisii vytýkajú, ze na podnik, ktorý vystúpil z konania o urovnaní, uplatnila vyssiu pokutu, ako je maximálny rozsah, o ktorom sa uvazovalo pri rozhovoroch o urovnaní. 46 Zalobkyne tvrdia, ze doslo k viacerým poruseniam ich práv na obhajobu, pricom prvé vyplýva z nesprávnych právnych posúdení a nesprávneho posúdenia skutkových okolností, ktorých sa dopustila Komisia, druhé z porusenia práva neobvinit sa sám a tretie z porusenia zásady rovnosti zbraní. 47 Po prvé Komisia nesprávne vykladala ich ziadost o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, a ich odpoved na ziadost o informácie. 48 Popierajú, ze by radikálne zmenili stratégiu po tom, co sa oboznámili s rozsahom pokút. Tvrdia totiz, ze len uplatnili odsek 11 (súhlasit s úcastou na rozhovoroch o urovnaní) a odsek 16 (rozhodnút sa na základe získaných informácií, ci budú s urovnaním súhlasit alebo nie) oznámenia o urovnaní, pretoze nemohli uznat porusenie tak, ako ho posúdila Komisia. Navyse ich ziadost, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, opisuje len skutkové okolnosti a neobsahuje ziadne posúdenie toho, ci slo o jediné porusenie. Nesprávne posúdenie skutkových okolností, ktorého sa dopustila Komisia a ktoré im v ziadnom prípade nemozno pripísat, vyplýva z nedostatocnej analýzy spisu z hladiska povinnosti Komisie starostlivo a nestranne skúmat prípady, ktoré sú jej predlozené. Vsetky zriedkavé dokumenty spomínajúce názov Timab, pokial ide o skutkové okolnosti spred 16. septembra 1993, umoznujú dospiet k záveru, ze Timab sa na stretnutiach CEPA nezúcastnovala. 49 Po druhé, pokial ide o porusenie práva neobvinit sa sám, zalobkyne pripomínajú "právo" podnikov, upravené v odseku 16 oznámenia o urovnaní, "rozhodnút sa na základe získaných informácií, ci budú s urovnaním súhlasit alebo nie". Táto moznost podnikov sa podla zalobkýn zakladá na výkone práv na obhajobu a práva neobvinit sa sám. Trestanie vystúpenia z konania o urovnaní teda porusuje právo neobvinit sa sám, ktoré vyplýva z práv na obhajobu. 50 Po tretie, pokial ide o zásadu rovnosti zbraní, zalobkyne tvrdia, ze nemohli predvídat, ze Komisia znacne skráti trvanie porusenia a zároven im ulozí jasne zvýsenú pokutu. Asymetrickost informácií, ktorou sa vyznacovalo konanie, znevýhodnila zalobkyne a zjavne tak zasiahla do zásady rovnosti zbraní a do ich práv na obhajobu. 51 Dalej zalobkyne poukazujú na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na existenciu zneuzitia právomoci. 52 Pokial ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, zalobkyne usudzujú, ze Komisia nemohla prijat rozhodnutie narúsajúce ich ocakávania zalozené na presných uisteniach, ktoré dostali od Komisie v súvislosti s obsahom rozhodnutia, ktorého prijatie pripravovala. 53 Pokial ide o zásadu riadnej správy vecí verejných, zalobkyne poukazujú na to, ze nemohli predvídat úvahu sledovanú Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a to najmä z ohladom na vypocutie z 24. februára 2010, ktoré nadväzovalo na oznámenie o výhradách, a na stretnutie zo 7. júna 2010. Na tomto stretnutí bola nastolená moznost mensieho znízenia na základe spolupráce, ale nie zrusenie z dôvodu polahcujúcich okolností ani, a fortiori, dôvody takéhoto zrusenia. 54 Komisia sa napokon údajne dopustila zneuzitia právomoci tým, ze rozhodla o vyslovení tazsej sankcie z dôvodu odmietnutia urovnania. 55 Komisia popiera tvrdenia zalobkýn. 56 Treba pripomenút, ze v rámci tohto konania zalobkyne usudzujú, ze boli "potrestané" za to, ze vystúpili z konania o urovnaní, vyssou pokutou, ako je tá, ktorú mali právo ocakávat. Ich obhajoba voci výhradám, ktoré Komisia uplatnila v riadnom správnom konaní, sleduje uznanie existencie odlisných porusení a v dôsledku toho nároku na znízenie výsky pokuty. Podla zalobkýn by okrem toho výska pokuty nemala byt v ziadnom prípade vyssia ako výska pokuty zodpovedajúca hornej hranici (zvýsenej o 10 %) rozsahu pokút, ktorý im bol oznámený s cielom urovnania. 57 Vzhladom na to sa ich výhrady týkajú hlavne skutocnosti, ze im bola ulozená ovela vyssia výska pokuty ako tá, ktorá bola plánovaná pôvodne. Bez ohladu na ich kritické poznámky týkajúce sa konania o urovnaní sa ich výhrady, zalozené konkrétne na porusení práv na obhajobu, zásady rovnosti zbraní, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na zneuzití právomoci, v podstate týkajú riadneho správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. - Úvodné pripomienky 58 Na úvod Vseobecný súd usudzuje, ze predtým, ako bude skúmat výhrady predlozené v rámci tejto prvej skupiny zalobných dôvodov, je uzitocné krátko pripomenút, v com spocíva konanie o urovnaní. 59 Konanie o urovnaní bolo zavedené nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 773/2004, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov ([7]Ú. v. EÚ L 171, s. 3). Toto konanie bolo spresnené v oznámení o urovnaní. 60 Cielom tohto nového konania zjednodusit a zrýchlit správne konania, ako aj znízit pocet zalôb podaných na súd Únie, aby sa tak Komisii umoznilo riesit viac vecí s rovnakými zdrojmi. 61 Konanie o urovnaní v podstate predpokladá, ze podniky, ktoré sú predmetom vysetrovania, proti ktorým existujú dôkazy a ktoré si zvoli konanie o urovnaní, priznajú svoju úcast na porusení, za urcitých podmienok sa vzdajú svojho práva na prístup k správnemu spisu a svojho práva byt vypocutý a súhlasia s tým, ze im budú dorucené oznámenie o výhradách a konecné rozhodnutie v dohodnutom úradnom jazyku Únie (oznámenie o urovnaní, ods. 20). Okrem toho ak oznámenie o výhradách odráza návrhy uvedených podnikov na urovnanie, uvedené podniky sú povinné odpovedat nan v stanovenej lehote, pricom potvrdia, ze uvedené vyhlásenie zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie a ze ich záväzok pokracovat v úcasti na konaní o urovnaní teda nie je spochybnený (oznámenie o urovnaní, ods. 26). 62 Ako protihodnotu im Komisia prizná 10 % znízenie výsky pokuty, ktorá by im bola ulozená na konci riadneho správneho konania pri uplatnení jej usmernenia týkajúceho sa pokút a oznámenia o spolupráci (oznámenie o urovnaní, odseky 30 az 33). 63 Spolupráca v rámci politiky "zhovievavosti" a spolupráca v rámci konania o urovnaní môzu mat doplnkovú povahu, no rozhodnutie zacat konanie o urovnaní prislúcha na rozdiel od prvého typu spolupráce, kedy iniciatíva prinálezí ziadajúcej spolocnosti, výlucne Komisii. 64 Z odôvodnenia 4 nariadenia c. 622/2008 vyplýva, ze Komisia musí zohladnovat pravdepodobnost dosiahnutia spolocného stanoviska týkajúceho sa rozsahu prípadných výhrad so zúcastnenými stranami v primeranom casovom rámci vzhladom na také faktory, akými sú napríklad pocet zúcastnených strán, predvídatelné sporné stanoviská v súvislosti s prisudzovaním zodpovednosti a rozsah, v akom sa napádajú fakty. Z toho odôvodnenia tiez vyplýva, ze Komisia môze zohladnit iné faktory ako prípadnú procesnú efektívnost, napríklad moznost prijatia mozného precedentného rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze Komisia má rozsiahlu diskrecnú právomoc pri urcovaní vecí, v ktorých je vhodné dosiahnut dohodu o urovnaní. 65 Okrem toho kým cielom politiky zhovievavosti je zverejnit kartely a ulahcit úlohu, ktorú má v tejto súvislosti Komisia, politika urovnania slúzi skôr efektívnosti konania v oblasti kartelov. Konanie o urovnaní tak môze umoznit Komisii riesit veci v oblasti kartelov rýchlejsie a efektívnejsie prostredníctvom zjednoduseného konania. 66 Konanie o urovnaní sa v podstate odohráva nasledujúcim spôsobom. Konanie iniciuje Komisia so súhlasom dotknutých podnikov (oznámenie o urovnaní, ods. 5, 6 a 11). Písomné vyhlásenie, ktorým podnik oznámi, ze je pripravený zúcastnit sa rozhovorov o urovnaní za úcelom prípadného predlozenia návrhov na urovnanie, nijako neznamená, ze uznáva svoju úcast na akomkolvek porusení alebo ze zan nesie zodpovednost (oznámenie o urovnaní, ods. 11). 67 Hned po zacatí konania sú podniky, voci ktorým sa vedie vysetrovanie a ktoré sa zúcastnujú na konaní o urovnaní, informované Komisiou pri dvojstranných rozhovoroch o základných aspektoch, "ktoré zahrnajú napríklad namietané skutocnosti, ich právnu kvalifikáciu, závaznost a dobu trvania údajného kartelu, prisudzovanie zodpovednosti, odhadovaný rozsah pravdepodobných pokút a takisto dôkazy, na ktorých sú zalozené prípadné námietky" (oznámenie o urovnaní, ods. 16). Tento nástroj umoznuje stranám uviest svoje stanovisko k výhradám, ktoré by Komisia mohla voci nim vzniest, a rozhodnút sa na základe získaných informácií, ci budú s urovnaním súhlasit alebo nie (oznámenie o urovnaní, ods. 16). 68 Práve na základe oznámenia týchto informácií majú dotknuté podniky moznost zvolit si konanie o urovnaní a predlozit návrh na urovnanie, v ktorom v podstate výslovne priznajú svoju zodpovednost za porusenie, prijmú rozsah pokút a potvrdia, ze nemajú v úmysle poziadat o prístup k spisu alebo o nové vypocutie, okrem prípadu, ze by oznámenie o výhradách a rozhodnutie Komisie neodrázali ich návrh na urovnanie (oznámenie o urovnaní, ods. 20). 69 V nadväznosti na toto uznanie zodpovednosti a na potvrdenie poskytnuté dotknutými podnikmi im Komisia dorucí oznámenie o výhradách a následne prijme konecné rozhodnutie. Toto rozhodnutie sa v podstate zakladá na skutocnosti, ze strany jednoznacne uznali svoju zodpovednost, nepopreli oznámenie o výhradách a zachovali svoj záväzok dospiet k urovnaniu (oznámenie o urovnaní, ods. 23 az 28). 70 Pokial sa dotknutý podnik nerozhodne pre urovnanie, konanie vedúce ku konecnému rozhodnutiu je namiesto ustanovení upravujúcich konanie o urovnaní upravené vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004. Rovnako je to v prípade, ze Komisia sa rozhodne ukoncit konanie o urovnaní (oznámenie o urovnaní, ods. 19, 27 a 29). 71 Pokial urovnanie nezahrna vsetkých úcastníkov porusenia, napríklad, ako v tomto prípade, ak podnik z konania o urovnaní vystúpi, Komisia na jednej strane v nadväznosti na zjednodusené konanie (konanie o urovnaní) prijme rozhodnutie urcené úcastníkom porusenia, ktorí sa rozhodli pre urovnanie, ktoré voci kazdému z nich odráza jeho záväzok, a na druhej strane v rámci riadneho konania prijme rozhodnutie urcené úcastníkom porusenia, ktorí sa pre urovnanie nerozhodli. 72 Aj v takom hybridnom prípade, zahrnajúcom prijatie dvoch rozhodnutí s odlisnými adresátmi, ktoré nadväzujú na dve odlisné konania, vsak ide o úcastníkov jedného a toho istého kartelu, a teda treba dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry si táto zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C-550/07 P, Zb., [8]EU:C:2010:512, bod 55 a citovanú judikatúru). 73 Ako vyplýva z predchádzajúcich úvah, konanie o urovnaní je vo vztahu k riadnemu správnemu konaniu - ktoré je kontradiktórne - alternatívnym správnym konaním, odlisným od tohto konania a vykazujúcim urcité osobitosti, akými sú predchádzajúce oznámenie o výhradách a oznámenie o pravdepodobnom rozsahu pokút. 74 Usmernenia k metóde stanovenia pokút, ktoré sa majú ulozit, sa vsak v tomto kontexte uplatnujú v plnom rozsahu. To znamená, ze pri urcení výsky pokuty nemozno postupovat diskriminacne vo vztahu k stranám, ktoré sa zúcastnili na rovnakom karteli, pokial ide o prvky a metódy výpoctu, ktorých sa netýkajú osobitosti konania o urovnaní, akou je uplatnenie znízenia o 10 % za urovnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i, C-628/10 P a C-14/11 P, Zb., [9]EU:C:2012:479, bod 58 a citovanú judikatúru). - O zvýsení pokuty vo vztahu k oznámenému rozsahu 75 V tejto veci sa zalobkyne rozhodli prerusit rozhovory smerujúce k urovnaniu. 76 Ako oprávnene zdôraznili, naozaj mali právo urobit to. V tejto súvislosti je vhodné uviest, ze konanie o urovnaní je dobrovolným konaním (pozri bod 120 nizsie) a okrem toho je odlisným konaním vo vztahu k riadnemu konaniu. Odsek 19 oznámenia o urovnaní stanovuje, ze ak podnik vystúpi z konania o urovnaní, cize v prípade, ze nepredlozí návrh na urovnanie, potom postup, výsledkom ktorého je prijatie konecného rozhodnutia, musí dodrziavat vseobecné ustanovenia, najmä clánok 10 ods. 2 (odpoved na oznámenie o výhradách), clánok 12 ods. 1 (vypocutie) a clánok 15 ods. 1 (prístup k spisu) nariadenia c. 773/2004, namiesto ustanovení, ktorými sa spravuje konanie o urovnaní. 77 V tejto veci Komisia v rámci riadneho správneho konania zaslala zalobkyniam oznámenie o výhradách, ktoré ako vcasné sprístupnovanie informácií v rámci konania o urovnaní uvádzalo, ze zalobkyne sa od roku 1978 do roku 2004 zúcastnili na zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení. 78 V odôvodnení 318 napadnutého rozhodnutia Komisia po skúmaní tvrdení zalobkýn v ich odpovedi na oznámenie o výhradách a po oboznámení sa s iným výkladom ich vyhlásení usúdila, ze nemôze s dostatocnou právnou istotou preukázat, ze zalobkyne mali vedomost o globálnom karteli vykonávanom od roku 1978 a ze sa na nom zúcastnovali. Spresnila najmä, ze sa nemôze opriet o podklady predlozené zalobkynami v ich ziadosti o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, co boli podstatné dôkazné prostriedky na to, aby dospela k záveru o ich úcasti pred rokom 1993. 79 V rámci konania o urovnaní Komisia zalobkyne informovala, ze im bude solidárne ulozená pokuta v maximálnej výske od 41 do 44 miliónov eur za ich úcast na jedinom a pokracujúcom porusení od 31. decembra 1978 do 10. februára 2004, ktorá okrem znízenia o 10 % za urovnanie zahrnala znízenie o 35 % z dôvodu polahcujúcich okolností na základe usmernení z roku 2006, priznané za to, ze Komisii povolili rozsírit dlzku trvania ich úcasti na karteli, a znízenie o 17 % na základe oznámenia o spolupráci. 80 Komisia v napadnutom rozhodnutí prijatom v nadväznosti na riadne konanie dospela k výske pokuty 59850000 eur po znízení základnej výsky pokuty o 5 % na základe oznámenia o spolupráci. 81 Ja pravda, ze na prvý pohlad sa takéto zvýsenie sumy pokuty, hoci dlzka trvania porusenia bola znízená priblizne o pätnást rokov, môze javit paradoxné. 82 Z tohto hladiska vsak treba uviest, ze Komisia len uplatnila rovnakú metódu výpoctu výsky pokuty upravenú v usmerneniach z roku 2006 tak pri výpocte rozsahu pokút v stádiu konania o urovnaní, ako aj výsky pokuty, ktorá bola napokon ulozená napadnutým rozhodnutím a samostatným rozhodnutím. Detaily výpoctu boli v rámci konania o urovnaní v súlade s pravidlami upravujúcimi konanie o urovnaní oznámené a vysvetlené kazdému úcastníkovi tohto konania. Komisia z dôvodov uvedených v bode 18 vyssie pri stanovení základnej výsky pokuty pouzila hodnotu predajov, ktoré predmetný podnik skutocne vykonal pocas rokov, kedy trvalo porusenie, a stanovila pomer hodnoty predajov zohladnený na základe závaznosti na 16 % (dolná hranica rozsahu) alebo na 17 % (horná hranica rozsahu), pricom dodatocnú výsku vypocítanú na základe rocného priemeru predajov uskutocnených pocas obdobia porusenia pripocítala tak, ze na úcely odradzujúceho úcinku uplatnila percentuálnu hodnotu bud 16 % ako najnizsiu sumu alebo 17 % ako najvyssiu sumu rozsahu. 83 Hoci hodnota predajov uskutocnených zalobkynami za obdobie zohladnené v konaní o urovnaní (1978 - 2004) bola 529 miliónov eur (zaokrúhlene), co viedlo k pôvodnej základnej sume 90 miliónov eur, táto hodnota predajov bola za obdobie uplatnené v napadnutom rozhodnutí (1993 - 2004) 341 miliónov eur (zaokrúhlene), co viedlo k pôvodnej základnej sume 58 miliónov eur (zaokrúhlene), pricom v oboch prípadoch bola na úcely odradzujúceho úcinku pouzitá sadzba závaznosti 17 %. 84 Rovnako hoci priemer predajov za obdobie porusenia zohladnené v konaní o urovnaní bol 21 miliónov eur, co viedlo k dodatocnej sume viac ako 3 milióny eur, priemer za obdobie uplatnené v riadnom konaní bol 32,8 milióna eur, co viedlo k dodatocnej sume viac ako 5 miliónov eur, pricom na úcely odradzujúceho úcinku bola pouzitá sadzba 17 %. 85 V dôsledku toho sa pôvodná základná suma zvýsená o dodatocnú sumu zvýsila na konecnú základnú sumu 93 miliónov eur v konaní o urovnaní a na sumu 63 miliónov eur v riadnom konaní. 86 Bezprostredným následkom skutocnosti, ze sa uz nezohladnil obrat za obdobie od roku 1978 do roku 1993 (dalej len "prvé obdobie") v hodnote viac ako 180 miliónov eur, bolo zvýsenie priemeru výsky hodnoty predajov, a teda dodatocná suma uvedená v bode 84 vyssie. V priebehu obdobia zohladneného v napadnutom rozhodnutí (1993 - 2004) (dalej len "druhé obdobie"), sa totiz obrat výrazne zvýsil - na hodnotu 341 miliónov eur -, vzhladom na skutocnost, ze cinnost zalobkýn v tomto období napredovala a geograficky sa rozsírila. 87 Ked je urcená konecná základná suma, Komisia ju môze upravit smerom nahor alebo nadol, a to vzhladom na pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré charakterizujú úcast kazdého z dotknutých podnikov. V prípade, ze je uplatnitelné oznámenie o spolupráci alebo oznámenie o urovnaní, túto sumu mozno este znízit. Hoci v tejto veci bola základná suma pokuty navrhnutá v konaní o urovnaní vyssia ako suma uplatnená v riadnom konaní (pozri bod 85 vyssie), významnejsie znízenia navrhnuté v konaní o urovnaní viedli k nizsej výske pokuty. Vyssia dodatocná suma vyplývajúca zo zvýsenia priemeru rocných predajov, ako aj neuplatnenie znízenia o 35 % z dôvodu polahcujúcich okolností, nizsie znízenie priznané na základe oznámenia o spolupráci (5 % namiesto 17 %) a neuplatnenie znízenia o 10 % upraveného v oznámení o urovnaní mali za následok, ze napadnutým rozhodnutím bola zalobkyniam ulozená pokuta vo vyssej sume ako pokuta navrhnutá v konaní o urovnaní. 88 Vyvstáva teda otázka, ci tak, ako tvrdia zalobkyne, Komisia "potrestala" ich vystúpenie z konania o urovnaní, a ci bola Komisia viazaná rozsahom pokút, ktorý oznámila v konaní o urovnaní. 89 Na tieto otázky treba odpovedat záporne. 90 V tejto veci treba uviest, ze konecné rozhodnutie musí zohladnit vsetky relevantné okolnosti v case rozhodnutia, zahrnajúce vsetky informácie a vsetky tvrdenia, ktoré predlozí podnik pri prílezitosti výkonu svojho práva byt vypocutý. Na rozdiel od tvrdení zalobkýn vzhladom na ich tvrdenia spochybnujúce ich úcast tak, ako bola opísaná v oznámení o výhradách za obdobie pred rokom 1993, bola Komisia vystavená novému súboru okolností: nemohla sa uz opierat o vyhlásenia zalobkýn v ich ziadosti o zhovievavost, pricom novým prvkom bolo upustenie od prvého obdobia (1978 - 1993), ktoré bolo zohladnené v konaní o urovnaní. Z toho vyplýva, ze Komisia bola povinná opätovne preskúmat spis, znovu definovat zohladnené trvanie a prípadne upravit spôsob výpoctu pokuty. 91 Pokial ide o úpravu spôsobu výpoctu pokuty, je nesporné, ze rozsah odhadovaný pocas konania o urovnaní sa týkal oboch období (od roku 1978 do roku 2004). Upustenie od prvého obdobia (1978 - 1993) malo za následok skrátenie trvania porusenia, ako aj opätovné preskúmanie uplatnenia oznámenia o spolupráci a usmernení z roku 2006. Komisia usúdila, ze uz nie je mozné odmenit sebaobvinenie týkajúce sa obdobia od roku 1978 do roku 1993, od ktorého sa vtedy upustilo. 92 V tejto súvislosti je dôlezité pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze znízenie sumy pokuty na základe spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami, prípadne ho ukoncit (rozsudky zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb., [10]EU:C:2000:633, bod 36; z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb., [11]EU:C:2007:277, bod 83, a zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb., [12]EU:T:1998:93, bod 325). 93 Rovnako z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial sa ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci týka odlisného kartelu, ako je ten, ktorý Komisia riesi a ktorý sa navyse ukáze premlcaný, neexistuje ziadna pridaná hodnota a Komisia nemá povinnost odmenit túto spoluprácu, kedze neulahcuje vysetrovanie. Táto úvaha sa vztahuje aj na spoluprácu nazývanú "mimo zhovievavosti" (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb., [13]EU:T:2007:380, bod 222, a z 28. apríla 2010, Oxley Threads/Komisia, T-448/05, [14]EU:T:2010:166, body 129 a 130). 94 V tejto veci zo zápisníc z troch dvojstranných stretnutí, ktoré sa konali v rámci konania o urovnaní, vyplýva, ze zalobkyne na druhom stretnutí tvrdili, ze v súlade s bodom 23 oznámenia o spolupráci im má byt priznaná ciastocná imunita za obdobie od roku 1978 do roku 1992. Na podporu tejto ziadosti uviedli skutocnost, ze bez ich priznaní by sa Komisia mohla opierat len o izolované poznámky týkajúce sa styroch stretnutí, ktoré sa konali v roku 1983, a o nedostatocné vyhlásenia spolocností Kemira a Tessenderlo Chemie. Na tom istom stretnutí Komisia uznala, ze ich priznania mali rozhodujúcu hodnotu pri preukázaní ich úcasti na karteli týkajúcom sa tohto obdobia. Na tretom stretnutí v rámci konania o urovnaní Komisia uviedla, ze nemôze priznat ciastocnú imunitu, o ktorú ziadali zalobkyne, kedze ich spolupráca umoznila len zistit ich vlastnú úcast, a nie rozsírit trvanie a pôsobnost kartelu ako takého. Na druhej strane bola pripravená priznat znízenie z dôvodu polahcujúcich okolností spocívajúce v odmene ich spolupráce mimo oznámenia o spolupráci. Kedze vsak zalobkyne upustili od predlozenia návrhu na urovnanie a následne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách popreli svoju úcast na jedinom porusení pred rokom 1993, Komisia napokon z dôvodov uvedených v bode 78 vyssie nezohladnila prvé obdobie ako obdobie ich úcasti na porusení. 95 Preto Komisia oprávnene rozhodla neuplatnit pôvodne plánované znízenie z dôvodu polahcujúcich okolností, cize znízenie o 35 % "mimo zhovievavosti" na základe odseku 29 usmernení z roku 2006. Podobne upustenie od prvého obdobia malo tiez dosah na znízenie o 17 % na základe oznámenia o spolupráci. Otázka, ci Komisia pochybila pri posúdení pridanej hodnoty spolupráce zalobkýn na základe uvedeného oznámenia, bude analyzovaná v bode 170 a nasledujúcich bodoch. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkýn, ze Komisia potrestala ich vystúpenie z konania o urovnaní, treba s výhradou otázky o odmene ich spolupráce v rámci oznámenia o spolupráci zamietnut. 96 Navyse treba uviest, ze Komisia nie je viazaná rozsahom oznámeným pri rozhovoroch v rámci konania o urovnaní. Ide totiz o odlisné konanie, ako je to, ktoré nakoniec prebiehalo a ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o riadne správne konanie, pri ktorom treba este urcit zodpovednost, Komisia je viazaná len oznámením o výhradách, ktoré nestanovuje rozsah pokút, a je povinná zohladnit nové okolnosti, s ktorými sa pri tomto konaní oboznámila. 97 Zalobkyne svojou argumentáciou vytýkajú Komisii, ze nevysvetlila rozdiel medzi pôvodným rozsahom pokút a výskou pokuty, ktorá im napokon bola ulozená v napadnutom rozhodnutí, túto argumentáciu vsak treba zamietnut. 98 Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat výklad výhrad formulovaných co len súhrnne, no dostatocne jasne, aby sa dotknuté osoby skutocne mohli oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka, a pred prijatím konecného rozhodnutia Komisie mohli úcinne uplatnit svoju obhajobu (rozsudky z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb., [15]EU:C:1993:120, bod 42; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb., [16]EU:T:2003:76, bod 109, a zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia, T-461/07, Zb., EU:T:2011:181, bod 56). Pokial ide o výsku pokút, stací, aby Komisia v oznámení o výhradách uviedla, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a aby oznacila hlavné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako je napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti (pozri rozsudok zo 17. mája 2011, Arkema Francúzsko/Komisia, T-343/08, Zb., [17]EU:T:2011:218, bod 54 a citovanú judikatúru). 99 Pokial ide o konecné rozhodnutie, z judikatúry, ktorá je tiez ustálená, vyplýva, ze Komisia musí toto rozhodnutie odôvodnit svojimi konecnými posúdeniami zalozenými na výsledkoch jej celého vysetrovania, ktoré vyplynuli v case ukoncenia konania, a nie je povinná vysvetlovat prípadné rozdiely medzi jej konecnými posúdeniami obsiahnutými v konecnom rozhodnutí o ulození sankcie a jej predbeznými posúdeniami obsiahnutými v oznámení o výhradách (rozsudky zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb., [18]EU:C:1987:490, bod 70, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb., [19]EU:C:2008:392, body 64 a 65). Rovnako pri stanovení pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze je povinnost odôvodnenia splnená, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili zmerat závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades, C-279/98 P, Zb., [20]EU:C:2000:626, body 39 az 47, a Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb., [21]EU:C:2000:631, body 76 az 80). 100 Napokon, ako tiez vyplýva z judikatúry, uvedenie rozsahu pokút uz v stádiu oznámenia o výhradách by bolo v rozpore s cisto prípravnou povahou takéhoto aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [22]EU:T:2005:220, bod 141, a zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb., [23]EU:T:2006:396, bod 369). 101 Z tohto hladiska treba zdôraznit, ze rozsah pokút je nástrojom, ktorý je výlucne a specificky spojený s konaním o urovnaní. Clánok 10a ods. 2 nariadenia (ES) c. 773/2004 útvarom Komisie výslovne umoznuje oznámit úcastníkom rozhovorov o urovnaní odhad výsky pokuty, ktorá im bude ulozená, z hladiska usmernení k metóde stanovenia pokút, ustanovení oznámenia o urovnaní, prípadne oznámenia o spolupráci. 102 Logika týchto ustanovení je zalozená na tom, ze ako vyplýva z odôvodnenia 2 nariadenia c. 622/2008 a z odseku 16 oznámenia o urovnaní, predmetnému podniku sa musí oznámit rozsah pokút, ako aj iné aspekty, aby sa mohol úcinne vyjadrit k okolnostiam zohladneným Komisiou a rozhodnút sa tak na základe získaných informácií, ci bude s urovnaním súhlasit alebo nie. 103 Ak sa podnik rozhodne pre urovnanie, v lehote stanovenej Komisiou predlozí návrh na urovnanie, v ktorom uzná svoju zodpovednost za porusenie a ktorý odráza výsledky rozhovorov vedených na tento úcel, vrátane údaja o maximálnej výske pokút, ktorej ulozenie ocakáva zo strany Komisie a s ktorou súhlasí v rámci konania o urovnaní. Kedze písomné dorucenie oznámenia o výhradách je povinným stádiom pred prijatím konecného rozhodnutia, Komisia následne dorucí oznámenie o výhradách, ktoré odráza návrh na urovnanie, a dotknutý podnik odpovie na toto oznámenie tak, ze potvrdí, ze toto oznámenie zodpovedá obsahu jeho návrhu (pozri bod 69 vyssie). 104 Pokial podnik nepredlozí návrh na urovnanie, konanie vedúce ku konecnému rozhodnutiu je namiesto ustanovení upravujúcich konanie o urovnaní upravené vseobecnými ustanoveniami nariadenia c. 773/2004. Ako uz bolo uvedené vyssie, ide teda o situáciu nazývanú "tabula rasa", v ktorej musí byt zodpovednost este preukázaná. 105 Z toho tiez vyplýva, ze rozsah oznámený v konaní o urovnaní nie je relevantný, kedze ide o nástroj vlastný tomuto konaniu. Bolo by teda nelogické, dokonca nevhodné (pozri bod 100 vyssie), aby bola Komisia povinná uplatnit rozsah pokút, ktorý súvisel s iným konaním, od ktorého sa uz upustilo. 106 Pri sledovaní tej istej logiky Komisii neprinálezí ziadna povinnost dôkladnejsieho odôvodnenia, pokial vyuzije konanie o urovnaní, ktoré má ulahcit riesenie sporov a od ktorého sa neskôr upustí, ako povinnost, ktorá jej prinálezí, ked prijme rozhodnutie na základe riadneho konania. 107 V dôsledku toho nemôze byt úspesné tvrdenie zalobkýn, ze výska ich pokuty nemôze byt v ziadnom prípade vyssia ako suma zodpovedajúca hornej hranici rozsahu pokút, ktorý im bol oznámený s cielom urovnania, zvýsená o 10 % z dôvodu neuplatnenia oznámenia o spolupráci. Napokon, keby sa takéto tvrdenie pripustilo, zbavilo by to Komisiu moznosti ulozit pokutu primeranú novým okolnostiam existujúcim v case prijatia jej rozhodnutia, hoci musí zohladnit nové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky, s ktorými bola oboznámená v riadnom správnom konaní a ktoré môzu mat dosah na urcenie výsky pokuty, ktorá sa má ulozit. - O nedostatocnosti analýzy 108 Kedze zalobkyne vytýkajú Komisii aj to, ze urobila nedostatocnú analýzu, a tvrdia, ze vystúpili z konania o urovnaní s cielom opravit tézu Komisie o ich údajnej úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení od roku 1978 (pozri bod 48 vyssie), treba preverit, ci Komisia pôvodne dostatocne skúmala spis Timab z hladiska vytýkaného porusenia, alebo ci zle vykladala informácie oznámené zalobkynami. 109 Pokial ide o výklad ziadosti zalobkýn o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, a ich odpovedí na ziadosti o informácie, treba konstatovat, ze v uvedenej ziadosti zo 14. októbra 2008 zalobkyne uviedli, ze Timab sa zúcastnovala na stretnutiach s hlavnými výrobcami FVZ v rámci a mimo rámca Európskej rady pre chemický priemysel (CEFIC), ze kontakty medzi riadiacimi pracovníkmi Timab a zodpovednými pracovníkmi konkurencných podnikov alebo viacerých z nich pri výrobe alebo predaji FVZ zacali v roku 1978, ze stretnutia sa od roku 1979 konali dva az trikrát rocne a ze v roku 1983 doslo k styrom stretnutiam týkajúcim sa uvedenia výrobnej jednotky do prevádzky v Spojenom královstve spolocnostou Timab. Navyse v súvislosti so vsetkými trhmi severnej Európy existovali iné stretnutia, na ktoré Timab nebola pozvaná a na ktorých sa teda nezúcastnovala. 110 Dna 15. októbra 2008 zalobkyne doplnili svoje ziadosti o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, a potvrdili úcast Timab na stretnutiach a na výmenách informácií s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s FVZ od roku 1978 a skutocnost, ze od zaciatku vysetrovania, ktoré sa voci nej viedlo v roku 2004, ukoncila tieto postupy. Zalobkyne tiez uviedli, ze v rámci odpovedí na otázky polozené Komisiou uz odoslali rôzne podklady, ktoré by mohli mat pridanú hodnotu, a poziadali ju, aby pridanú hodnotu týchto dokumentov posúdila ku dnu ich prvého odoslania v roku 2007 a z hladiska spisového materiálu, ktorý mala Komisia v tom case k dispozícii. 111 Pokial ide o prvú ziadost o informácie týkajúcu sa obdobia od roku 1989 do roku 2003 a o druhú ziadost o informácie týkajúcu sa obdobia od roku 1969 do roku 2004, zalobkyne na ne odpovedali 22. februára 2007 a 6. augusta 2007. Tieto odpovede potvrdzujú, ze Timab mala protisútazné kontakty s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s FVZ, pricom druhá odpoved opisovala takéto kontakty od roku 1978 s úcastníkmi pôsobiacimi vo Francúzsku. 112 Okrem toho zalobkyne listom z 28. októbra 2008 tiez v rámci ich ziadosti o zhovievavost pripojili vyhlásenie pána C., generálneho riaditela Timac SA a prezidenta Timab, právneho nástupcu Timac v case skutkových okolností. Podla tohto vyhlásenia sa prvé stretnutie, na ktoré bola Timab pozvaná na európskej úrovni, konalo v Madride (Spanielsko) na zaciatku osemdesiatych rokov za prítomnosti, okrem iných, spolocností Boliden, Windmill, Kemira, Ercros a Tessenderlo Chemie. Vyplýva z toho, ze tieto stretnutia sa vo vseobecnosti konali v rovnakej frekvencii ako stretnutia CEFIC, ktorým predsedala Tessenderlo Chemie, minimálne trikrát do roka na celom trhu a podla geografických zón. Timab sa nadalej az do roku 2004 zúcastnovala (v pocte dvoch az troch stretnutí rocne) na stretnutiach zoskupujúcich výrobcov podla geografických zón. Napokon podla tohto vyhlásenia bola Timab prítomná nielen na stretnutiach týkajúcich sa francúzskeho trhu, ale aj na stretnutiach týkajúcich sa trhov, kde vykonávala vývoz. Pri týchto stretnutiach boli prebraté císla, ktoré deklarovala CEFIC, co umoznovalo rekonstruovat objem trhu a prispôsobit objemy, ktoré mali jednotlivé subjekty uvádzat na trh. Výmeny sa týkali aj cien. 113 Je nesporné, ze zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (body 431 az 458) uviedli, ze Timab sa nezúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení od roku 1978 do roku 1993, ale na dvoch alebo troch odlisných postupoch. Postupy predchádzajúce pristúpeniu Timab k Super CEPA, ku ktorému doslo 16. septembra 1993, boli odlisné od postupov vykonávaných v rámci CEPA, a sú teda premlcané v súlade s clánkom 25 nariadenia c. 1/2003. Hoci Komisia usúdila, ze predmetné postupy v skutocnosti predstavovali len jediné porusenie, tieto postupy boli prerusené pocas priblizne dvoch po sebe nasledujúcich rokov, a z tohto dôvodu sú teda za obdobie pred 16. septembrom 1993 premlcané. 114 Pri cítaní ziadosti zalobkýn o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, a odpovedí na ziadosti o informácie, konkrétnejsie odpovede zo 7. augusta 2007 na druhú ziadost o informácie, treba konstatovat, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze zalobkyne boli zapojené do jediného a pokracujúceho porusenia uz od roku 1978. 115 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásadou prevládajúcou v práve Únie je zásada volného hodnotenia dôkazov a jediným relevantným kritériom pri posúdení predlozených dôkazov je ich hodnovernost. Ziadne ustanovenie ani ziadna vseobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voci podnikom pouzila vyhlásenia iných podnikov. Z dobre ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze vyhlásenia urobené v rámci ziadosti o to, aby sa na daný subjekt vztahovalo oznámenie o spolupráci, majú nezanedbatelnú dôkaznú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [24]EU:T:2004:221, body 207, 211 a 212). Takúto úvahu mozno preniest aj na vyhlásenia pouzitelné voci samotnému podniku, ktorý podal ziadost. Stále pritom platí, ze pokial podnik, ktorý poziadal o to, aby sa nan vztahovalo oznámenie o spolupráci, prehodnotí svoje vyhlásenie alebo neskôr podá jeho iný výklad, pre Komisiu a neskôr pre súd bude vzhladom na chýbajúce iné dôkazné prostriedky tazké zohladnit toto vyhlásenie, a to z dôvodu znízenia jeho dôkaznej hodnoty. V takom prípade sa od Komisie neocakáva, aby voci podniku nutne pouzila jeho prvé vyhlásenia. 116 Okrem iného sa po zacatí konania o urovnaní konali tri stretnutia, ktoré uz boli spomenuté v bode 94 vyssie. Pri rozhovoroch pocas týchto stretnutí Komisia v súlade s clánkom 10 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 a s odsekom 16 oznámenia o urovnaní oznámila namietané skutocnosti, ich posúdenie, závaznost a trvanie uvádzaného kartelu. Zalobkyne teda boli informované o posúdení "jediného a pokracujúceho porusenia" zisteného Komisiou a o ich predpokladanej úcasti na porusení z rokov 1978 az 2004 a mali tak moznost o nich diskutovat. 117 Podobne, ako tvrdí Komisia, treba uviest, ze zalobkyne pri prípravných výmenách informácií smerujúcich k urovnaniu nikdy neoznámili svoj názor, ze podla nich v skutocnosti slo o prinajmensom dve odlisné porusenia, z ktorých jedno bolo premlcané. Je pravda, ze v odseku 2 oznámenia o urovnaní je uvedené, ze Komisia nevyjednáva o otázke existencie porusenia práva Únie a o príslusných sankciách. Toto oznámenie by vsak nemalo byt prekázkou rozhovorov. Konanie o urovnaní si totiz uz vzhladom na svoju povahu vyzaduje vzájomné oboznámenie strán s ich stanoviskami. Preto je tomuto konaniu vlastné, ze tak podniky, ako aj Komisia sa musia snazit dospiet k spolocnému posúdeniu situácie (pozri v tomto zmysle odsek 17 oznámenia o urovnaní). Pokial vzhladom na zjednodusenú povahu konania o urovnaní predmetný podnik a Komisia nemôzu dospiet k spolocnému posúdeniu situácie, zostáva len riadne konanie. 118 Treba teda vyslovit záver, ze výhradu zalobkýn, podla ktorej Komisia zle skúmala ich spis, je potrebné zamietnut. - O ostatných výhradách 119 Pokial ide o dalsie výhrady zalobkýn, zhrnuté v bodoch 49 az 54 vyssie, týkajúce sa údajného porusenia práva neobvinit sa sám, nerespektovania zásady rovnosti zbraní, údajného porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj zneuzitia právomoci, treba konstatovat, ze tieto výhrady nie sú dôvodné. 120 Po prvé, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa práva neobvinit sa sám, treba pripomenút, ze spolupráca podniku v zmysle oznámenia o spolupráci má cisto dobrovolnú povahu zo strany dotknutého podniku. Podla rozsudku z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb., [25]EU:C:1989:387, body 34 a 35) má Komisia právo ulozit podniku povinnost, aby jej poskytol vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, s ktorými by mohol byt oboznámený, ale nemôze tomuto podniku ulozit povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel priznat existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia. Súdny dvor tiez rozhodol, ze Komisia síce nemôze podnik prinútit, aby priznal svoju úcast na porusení, nebráni to vsak tomu, aby pri stanovení výsky pokuty zohladnila pomoc, ktorú jej tento podnik dobrovolne poskytol na úcely preukázania existencie porusenia (pozri rozsudok zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb., [26]EU:C:2005:453, bod 88 a citovanú judikatúru). Spolupráca a stupen spolupráce, ktoré chce podnik poskytnút pocas správneho konania, závisia výlucne od slobodnej volby tohto podniku. Konanie nadväzujúce na ziadost o to, aby sa na daný subjekt vztahovalo oznámenie o spolupráci, ako aj konanie týkajúce sa návrhu na urovnanie sú formami spolupráce. Taká istá logika sa preto vztahuje aj na konanie o urovnaní. Návrh dotknutého podniku na urovnanie, uznávajúci jeho zodpovednost za porusenie v nadväznosti na prípravné rozhovory vedené v rámci konania o urovnaní, spocíva na slobodnej vôli tohto podniku. Okrem toho zo spisu nijako nevyplýva, ze by sa Komisia pokúsala ovplyvnit volbu zalobkýn. 121 Po druhé, pokial ide o zásadu rovnosti zbraní, zalobkyne tvrdia, ze nic neumoznovalo predpokladat rozhodnutie, ktoré je také paradoxné a v takom rozpore so záujmami ich obhajoby (smerujúcej k uznaniu existencie odlisných porusení a v dôsledku toho k uplatneniu znízenia pokuty). 122 V tejto súvislosti vsak treba uviest, ze Komisia len uplatnila usmernenia z roku 2006 a oznámenie o spolupráci. Ako uz bolo uvedené vyssie, Komisia nemala povinnost odmenit sebaobvinujúce vyhlásenia týkajúce sa obdobia pätnástich rokov, ktoré nebolo zohladnené. Z judikatúry uvedenej v bode 93 vyssie vyplýva, ze pokial sa ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci týka odlisného kartelu, ako je ten, ktorý Komisia riesi, neexistuje ziadna pridaná hodnota a Komisia nemá povinnost odmenit túto spoluprácu, kedze neulahcuje vysetrovanie. Preto treba dospiet k záveru, ze je predvídatelné, ze odmena z dôvodu zhovievavosti sa prehodnotí, pokial sa vyhlásenie v rámci ziadosti o zhovievavost ciastocne týka nezohladneného obdobia. Rovnako vzhladom na to, ze vyhlásenie zalobkýn predstavovalo prvok umoznujúci rozsírit dlzku trvania ich vlastnej úcasti, pôvodne predpokladané znízenie "mimo zhovievavosti" sa tiez stalo nerelevantným. 123 Po tretie, pokial ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, je vhodné pripomenút, ze podla dobre ustálenej judikatúry sa právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery vztahuje na kazdého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Únie unho vyvolal odôvodnené ocakávania, pricom treba spresnit, ze nikto nemôze odkazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné, nepodmienené a konzistentné uistenia pochádzajúce z povoleného a spolahlivého zdroja, ktoré mu poskytol správny orgán (pozri rozsudok z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, T-29/05, Zb., [27]EU:T:2010:355, bod 427 a citovanú judikatúru). 124 V tomto prípade bol rozsah pokút oznámený zalobkyniam v rámci rozhovorov smerujúcich k urovnaniu. Navyse tento rozsah sa týkal obdobia od 31. decembra 1978 do 10. februára 2004. Je pravda, ze úcinnost konania o urovnaní a ochrana legitímnej dôvery si vyzadujú, aby bola Komisia pri tomto konaní viazaná svojím odhadom výsky pokuty. V tejto súvislosti treba uviest, ze práve na základe tohto ohodnotenia sa strana môze rozhodnút podat návrh na urovnanie v zmysle clánku 10a ods. 2 nariadenia c. 773/2004. V prejednávanej veci to tak vsak nie je. Zalobkyne vystúpili z konania o urovnaní. Preto nemôzu poukazovat na legitímnu dôveru v to, ze sa uplatní pravdepodobný rozsah pokút. V nadväznosti na ich odpoved na oznámenie o výhradách v rámci riadneho konania Komisia skrátila obdobie ich úcasti na porusení. Ako uz bolo uvedené (pozri bod 91 vyssie), toto obmedzenie trvania porusenia malo vplyv nielen na výpocet hodnoty predajov, ale aj na posúdenie pridanej hodnoty prispievania zalobkýn. 125 Po stvrté, pokial ide o výhradu zalobkýn, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných, treba konstatovat, ze ani tejto výhrade nemozno vyhoviet. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze Komisia zaslala oznámenie o výhradách, ktoré sa obmedzovalo na opis skutkových okolností, ktoré by mohli mat vplyv na výpocet pokút (závaznost a trvanie), co je obvyklý postup v rámci riadneho konania (pozri judikatúru citovanú v bode 98 vyssie). Komisia nebola povinná nastolit v oznámení o výhradách otázky týkajúce sa znízenia z dôvodu zhovievavosti alebo zrusenia znízenia z dôvodu polahcujúcich okolností, a to o to viac, ze v tomto stádiu konania este zalobkyniam nebolo umoznené uplatnit ich pripomienky k tomuto oznámeniu. Dalej zo spisu vyplýva, ze Komisia po oboznámení sa s argumentáciou zalobkýn v nadväznosti na odpoved na oznámenie o výhradách a pri vypocutí 24. februára 2010 poziadala zalobkyne, aby objasnili vztah medzi ich ziadostou o zhovievavost a skutkovými okolnostami predchádzajúcimi roku 1993, a uviedla, ze nové posúdenie porusenia by mohlo mat vplyv na výpocet pokút a najmä na pridanú hodnotu spolupráce Timab. 126 Po piate, pokial ide o údajné zneuzitie právomoci z dôvodu, ze Komisia pouzila svoje právomoci s cielom potrestat vystúpenie zalobkýn z konania o urovnaní, stací pripomenút, ze usmernenia z roku 2006 a oznámenie o spolupráci boli v napadnutom rozhodnutí uplatnené rovnakým spôsobom len pri výpocte rozsahu v konaní o urovnaní, pricom rozdiely - okrem výpoctu základu pokuty - spocívali v neuplatnení znízenia o 10 % upraveného v oznámení o urovnaní, v podkladoch na posúdenie ziadosti o zhovievavost a nesplnení podmienok na uplatnenie polahcujúcej okolnosti. 127 Z predchádzajúceho vyplýva, ze vzhladom na to, ze nemozno vyhoviet ziadnej z výhrad zalozených na porusení práv na obhajobu, textov upravujúcich konanie o urovnaní, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj na zneuzití právomoci, prvú skupinu zalobných dôvodov treba zamietnut. O predmetných postupoch 128 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne vytýkajú Komisii, ze vsetky namietané postupy pripísala vsetkým podnikom bez rozlisovania rôznych období porusenia a ich rôznych konaní. Zalobkyne tým zbavila práva úcinne uplatnit svoje pripomienky k nedôvodným výhradám týkajúcim sa úcasti na niektorých z týchto postupov, konkrétne na kompenzacnom mechanizme a zosúladenom stanovení podmienok predaja. Komisia tiez porusila dôkazné standardy a povinnost odôvodnenia. 129 Konkrétnejsie, pokial ide o kompenzacný mechanizmus, zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie na rozdiel od oznámenia o výhradách, ktoré vylucovalo akúkolvek úcast Timab na tomto mechanizme, uvádza, ze Timab sa na nom zúcastnila tým, ze poziadala o prehodnotenie kvót, ktoré jej boli pridelené. Navyse napadnuté rozhodnutie uvádza definíciu kompenzacných mechanizmov (sankcionovanie nedodrzania kvót), ktorá nie je rovnaká ako v oznámení o výhradách (stanovenie cielov a priori). 130 Rovnako ani pokial ide o podmienky predaja, napadnuté rozhodnutie a oznámenie o výhradách neuvádzajú rovnakú definíciu a postupy uvedené v oznámení o výhradách nezodpovedajú obdobiu porusenia zohladnenému v napadnutom rozhodnutí. 131 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 132 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, vztahujúcej sa na hmotnoprávnu zákonnost sporného aktu. Odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe daného aktu a musí byt z neho jasne a jednoznacne zrejmá úvaha institúcie, ktorá akt vydala, aby mali dotknuté osoby moznost oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a aby mal príslusný súd moznost vykonat svoje preskúmanie (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [28]EU:C:1998:154, body 63 a 67). 133 Táto poziadavka sa teda musí posúdit v závislosti od okolností veci, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie spresnilo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen z hladiska jeho znenia, ale aj z hladiska jeho kontextu a vsetkých právnych predpisov, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 132 vyssie, [29]EU:C:1998:154, bod 63). 134 V tejto veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze postupy týkajúce sa kompenzacných mechanizmov a postupy týkajúce sa koordinácie podmienok predaja sú súcastou jediného a pokracujúceho porusenia od jeho zaciatku ako postupy na dosiahnutie samotného ciela kartelu (pozri cast 4 a odôvodnenia 239 a 248 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho z odôvodnení 219 az 221 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyne sa od 16. septembra 1993 na tomto porusení zúcastnovaní a boli si pritom naplno vedomé týchto postupov. Napokon odôvodnenia 127, 132 az 135, 156, 159, 227 a 246 napadnutého rozhodnutia opisujú tieto postupy, pokial ide o zalobkyne. Napadnuté rozhodnutie je preto z tohto hladiska dostatocne odôvodnené a túto výhradu teda treba zamietnut. 135 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa porusenia práv na obhajobu, treba ju zamietnut. V prvom rade oznámenie o výhradách opisuje kompenzacné mechanizmy a koordináciu podmienok predaja, ktoré boli prvkami kartelu, hoci len sekundárnym spôsobom, a to, ze Timab je medzi úcastníkmi kartelu s výnimkou obdobia od roku 1994 do roku 1996, pokial ide o kompenzacné mechanizmy. Body 459 az 480 odpovede na oznámenie o výhradách boli venované týmto okolnostiam. Zalobkyne teda mali moznost vyjadrit sa k týmto okolnostiam zohladneným proti k nim. 136 V druhom rade treba konstatovat, ze na rozdiel od tvrdení zalobkýn neexistujú rozdiely medzi definíciami uvedenými v oznámení o výhradách a definíciami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o kompenzacný mechanizmus a koordináciu podmienok predaja. Co sa týka kompenzacného mechanizmu, jeho základné princípy sú opísané rovnakým spôsobom v bode 127 oznámenia o výhradách a v odôvodnení 132 napadnutého rozhodnutia. Tak isto je to aj v prípade opisu podmienok predaja, ako vyplýva napríklad z bodov 83, 100 a 106 oznámenia o výhradách a z odôvodnení 86, 107 a 113 napadnutého rozhodnutia. Skutocnost, ze kompenzacné opatrenia a koordinácia podmienok predaja mohli mat rôzne formy, akými je prax ochranných cien, sledujúcich zabezpecenie pridelenia zákazníka pre seba (kompenzacné opatrenie), dohody o obdobiach platieb podla zákazníckych segmentov, koordinácia zmluvných podmienok, pridelenie distribucných kanálov alebo trvanie zmlúv (podmienky predaja), na tomto konstatovaní nic nemení. 137 Pokial ide o dôkazné prostriedky, je pravda, ze dôkazné prostriedky týkajúce sa kompenzacných mechanizmov a dohody o podmienkach predaja sa týkali skôr prvého obdobia kartelu (1978 - 1993), ktoré napokon voci zalobkyniam nebolo zohladnené. Z tohto konstatovania vsak nevyplýva, ze dôkazné prostriedky neexistujú alebo ze by zalobkyniam nemohla byt pripísaná zodpovednost za porusenie. 138 Z odôvodnení 134 a 246 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, ze Timab dohodla zvýsenia kvót, ked potrebovala zvýsit objemy svojho predaja, najmä v roku 1996, a ze dostala súhlas na predaj dodatocného objemu, o ktorý poziadala smerom z Francúzska do Belgicka, Nemecka, Rakúska, Svajciarska a Holandska, s podmienkou, ze toto zvýsenie sa uskutocní postupne tak, ze sa rozlozí na obdobie styroch rokov (od roku 1997 do roku 2000). 139 Okrem toho je nesporné, ze Timab sa zúcastnila na karteli týkajúcom sa koordinácie objemov a kvót, stratégií a podmienok tarifikácie a ze pri pristúpení na dohody Super CEPA si bola vedomá alebo prinajmensom si mala byt vedomá koordinácie v rámci Super CEPA, ktorá tiez zahrnala podmienky predaja, hoci to tak bolo len v prípade potreby. Ako vyplýva z odôvodnenia 173 napadnutého rozhodnutia, pri stretnutiach kartelu týkajúcich sa rokov, za ktoré sa úcast Timab nepopierala, boli v potrebnej miere predmetom diskusií aj iné podmienky predaja, akými sú objemy poskytnuté jednotlivým zákazníkom. 140 Okrem toho treba uviest, ze tieto okolnosti neboli pri posúdení závaznosti kartelu zohladnené. Z odôvodnenia 328 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia pri posúdení závaznosti porusenia zohladnila len faktory, ktoré mali vsetci úcastníci tohto porusenia spolocné, a to rozdelenie trhu a koordináciu cien. 141 Z uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O výske pokuty 142 V rámci tretej skupiny zalobných dôvodov zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila urcitý pocet vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania, zásada individuálnosti trestov a zásada proporcionality, a napádajú viaceré aspekty výsky pokuty alebo pravidiel, ktoré na nu boli uplatnené, pricom uvádzajú porusenie clánku 23 nariadenia c. 1/2003, zjavné nesprávne posúdenie závaznosti vytýkaných praktík, zjavné nesprávne posúdenie polahcujúcich okolností, neprimerané zmensenie znízenia na základe zhovievavosti a zjavné nesprávne posúdenie schopnosti platit. - O porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 143 Týmto zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze clánok 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásada proporcionality a zásada individuálnosti trestov boli porusené z dôvodu, ze pokuty boli stanovené v závislosti od stupna spolupráce a nie v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, ako stanovuje clánok 23 uvedeného nariadenia. 144 Komisia popiera argumentáciu zalobkýn. 145 V prvom rade treba uviest, ze Komisia na rozdiel od tvrdení zalobkýn zohladnila závaznost a dlzku trvania predmetného porusenia. Závaznost je spresnená v stanovení percent hodnoty predajov, ktoré sú pouzité na stanovenie pôvodnej základnej výsky a dodatocnej sumy na odradenie, a dlzka trvania sa odráza bud v násobku za pocet rokov, alebo v hodnote skutocných predajov uskutocnených pocas doby trvania úcasti na porusení. Skutocnost, ze urcitým úcastníkom tohto porusenia bolo priznané znízenie za spoluprácu a za urovnanie, toto konstatovanie nespochybnuje. 146 V druhom rade treba konstatovat, ze zalobkyne vo svojich písomnostiach poskytli dve tabulky. Zdá sa, ze uvedené tabulky treba chápat z hladiska údajného porusenia zásady individuálnosti trestov a zásady proporcionality. Pokial ide o tabulku poskytnutú zalobkynami v ich zalobe, ktorá porovnáva pokuty ulozené v napadnutom rozhodnutí na základe usmernení z roku 2006 s pokutami, ktoré by mohli byt vypocítané podla usmernení z roku 1998 (co by podla zalobkýn bola pre ne dvakrát nizsia pokuta), treba uviest, ze toto porovnanie je irelevantné, kedze referencným rámcom je výlucne rámec usmernení z roku 2006. 147 Rovnako v súvislosti s tabulkou poskytnutou v replike, uvádzajúcou percentá pokuty z kumulovaných predajov kazdého dotknutého podniku, ktorá podla zalobkýn preukazuje nezrovnalosti, treba uviest, ze takéto porovnanie nie je relevantné. Je totiz chybné predpokladat, ze vztah medzi celkovým objemom predajov a výska pokuty musia byt nemenné pre vsetky podniky zúcastnujúce sa na tom istom porusení, kedze celková výska pokuty odráza okolnosti vlastné kazdému podniku, akými sú zvýsenia z dôvodu pritazujúcich okolností a znízenia z dôvodu polahcujúcich okolností alebo znízenia s cielom neprekrocit 10 % strop obratu a znízenia na základe zhovievavosti. Skutocnost, ze z dôvodu uplatnenia hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa niektoré faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, neodrazia úcinným spôsobom na výske pokuty ulozenej úcastníkovi porusenia, na rozdiel od ostatných úcastníkov, na ktorých sa nevztahovalo znízenie z dôvodu uplatnenia uvedenej hornej hranice, je len jednoduchým dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu ulozenej pokuty (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [30]EU:C:2005:408, bod 279). 148 Zalobnému dôvodu zalozenému na porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003, zásady proporcionality a zásady individuálnosti trestov preto nemozno vyhoviet. - O závaznosti 149 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne usudzujú, ze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia nezohladnila urcité okolnosti, ktoré sú z tohto hladiska dôlezité, akými je tlak na ceny spôsobený konkurenciou podobných výrobkov, konkrétny dosah porusenia a skutocnost, ze v prvom desatrocí po roku 2000 bola medzi stranami CEPA skutocná hospodárska sútaz, a to najmä vzhladom na konanie Timab. Z tohto dôvodu Komisia nemohla bez porusenia zásady individuálnosti trestov stanovit zhodný percentuálny pomer hodnoty predajov bez ohladu na konkrétne podniky, dlzku trvania a intenzitu postupov kazdého z týchto podnikov. Okrem toho zalobkyne uvádzajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality sankcie, pokial ide o uplatnenie koeficientu 17 %. Podla nich by mal byt tento koeficient nizsí ako koeficient uplatnený vo vztahu k iným podnikom vzhladom na to, ze sa nezúcastnili na kompenzacných mechanizmoch a na podmienkach predaja. Z rovnakého dôvodu by mal byt znízený percentuálny pomer dodatocnej sumy. 150 Komisia popiera dôvodnost tejto argumentácie. 151 V prvom rade, pokial ide o pravidlá uplatnitelné na výpocet výsky pokuty, treba pripomenút, ze podla metodiky upravenej v odsekoch 9 az 11 usmernení z roku 2006 Komisia najprv urcí základnú výsku pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. Potom môze túto základnú výsku pokuty upravit smerom nahor alebo nadol, a to vzhladom na pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré charakterizujú úcast kazdého z dotknutých podnikov. 152 Konkrétnejsie v rámci prvej fázy metodiky stanovenia pokút podla odsekov 21 az 23 usmernení z roku 2006 sa koeficient "závaznosti porusenia" stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %, pricom sa zohladní urcitý pocet faktorov, ako sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia, pricom dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení výroby patria uz svojou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. V odseku 25 usmernení z roku 2006 sa spresnuje, ze Komisia na úcely odradenia od úcasti zahrnie do základnej výsky pokuty percentuálny pomer umoznujúci vypocítat dodatocnú sumu pohybujúci sa od 15 az 25 % hodnoty predaja, pricom zohladní vyssie uvedené faktory. 153 Z bodu 152 vyssie vyplýva, ze usmernenia z roku 2006 vo vztahu k urceniu závaznosti porusenia a teda pokuty nepripisujú rozhodujúcu dôlezitost existencii alebo absencii úcinkov kartelu. 154 Tento prístup je v súlade s ustálenou judikatúrou, podla ktorej úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty (rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb., [31]EU:C:2003:527, bod 118, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb., [32]EU:C:2009:505, bod 96). 155 Okrem toho je ustálenou judikatúrou, ze rozdelenie trhov a horizontálne kartely v oblasti cien boli vzdy povazované za súcast najzávaznejsích porusení práva hospodárskej sútaze a mozno ich teda samy osebe kvalifikovat ako velmi závazné (pozri rozsudky z 27. júla 2005, Brasserie nationale/Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb., [33]EU:T:2005:298, body 173 a 174 a citovanú judikatúru; z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb., [34]EU:T:2006:103, bod 252 a citovanú judikatúru, a z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia, T-59/07, Zb., [35]EU:T:2011:361, bod 225). 156 Vzhladom na tieto okolnosti treba tvrdenia zalobkýn o neexistencii následkov kartelu na dotknutý trh zamietnut. 157 V druhom rade, pokial ide o pomer hodnoty predajov kazdého dotknutého podniku zohladnený Komisiou v napadnutom rozhodnutí, treba poukázat na to, ze urcenie koeficientu "závaznosti porusenia" je predmetom odôvodnení 323 az 326 napadnutého rozhodnutia a urcenie koeficientu "dodatocnej výsky" je predmetom odôvodnení 332 az 333 napadnutého rozhodnutia. 158 Z toho vyplýva, ze pri odôvodnení stanovenia koeficientu 17 % Komisia vychádzala, pokial ide o koeficient "závaznosti porusenia", z dvoch kritérií, a to z povahy porusenia a geografického rozsahu kartelu. Rovnako to bolo, aj pokial ide o "dodatocný koeficient". 159 Komisia zohladnila hlavný ciel celkového kartelu, ktorý spocíval v rozdelení velkej casti európskeho trhu s FVZ, ako aj v koordinácii cien, a pripomenula, ze takáto koordinácia svojou povahou predstavovala velmi závazné porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Navyse porusením bola pokrytá väcsina území clenských státov Únie a zmluvných strán Dohody o EHP. 160 Pokial ide o výhrady, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, zásadu proporcionality a zásadu individuálnosti trestov tým, ze nezohladnila nizsí percentuálny pomer hodnoty predajov ako ten, ktorý bol stanovený iným stranám, a to z dôvodu, ze Timab sa nezúcastnovala na postupoch kompenzácie a koordinácie podmienok predaja, treba konstatovat, ze tomuto tvrdeniu nemozno vyhoviet. 161 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb., [36]EU:C:1990:391, bod 13; z 5. mája 1998, Spojené královstvo/Komisia, C-180/96, Zb., [37]EU:C:1998:192, bod 96, a z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, T-30/05, [38]EU:T:2007:267, bod 223). V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od mnohých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými okolnostami. Zo zásady proporcionality v tomto kontexte vyplýva, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a ze musí uvedené okolnosti v tejto súvislosti uplatnovat konzistentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudky z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb., [39]EU:T:2006:270, body 226 az 228, a z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, T-446/05, Zb., [40]EU:T:2010:165, bod 171). 162 V tejto veci sa zalobkyne zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení od roku 1993 do roku 2004, spocívajúcom vo vykonávaní rozdelenia trhu a koordinácie cien. Komisia teda mohla bez porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality stanovit zhodný percentuálny pomer hodnoty predajov bez ohladu na konkrétne podniky, dlzku trvania a intenzitu postupov kazdého z týchto podnikov. 163 Rovnako zalobkyne nemôzu platne poukazovat na vec, ktorá viedla k rozsudku z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia (T-18/05, Zb., [41]EU:T:2010:202), alebo na vec, ktorej predmetom bolo rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/C.39181 - Svieckové vosky). V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze kompenzacné mechanizmy alebo koordinácia podmienok predaja nie sú samostatnou castou kartelu, ale sú doplnkovými ("v prípade potreby") postupmi porusenia. Uvedené postupy neboli zohladnené s cielom ovplyvnit uplatnený percentuálny pomer, a teda nebolo mozné uplatnit nijaké rozlisovanie medzi zalobkynami a ostatnými úcastníkmi kartelu, hoci bolo preukázané, ze Timab sa nezúcastnila na niektorých aspektoch predmetnej koordinácie. Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze okolnosti relevantné pri posudzovaní závaznosti sú spolocné pre vsetkých úcastníkov predmetného porusenia, a ze z tohto dôvodu je percentuálny pomer závaznosti rovnaký pre vsetky podniky zapojené do tohto kartelu. 164 Preto nemozno Komisii vytýkat ziadne porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, zásady proporcionality alebo zásady individuálnosti trestov. - O polahcujúcich okolnostiach 165 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti, ktorými zalobkyne napádajú odmietnutie Komisie priznat im uplatnenie polahcujúcich okolností. V tejto súvislosti Komisii vytýkajú porusenie zásady individuálnosti trestov a zjavné nesprávne posúdenie. 166 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze boli v situácii ekonomickej závislosti od Tessenderlo Chemie, kedze táto spolocnost kontrolovala dodávky surovín na vstupe na trh a mala moznost vylúcit Timab z trhu. Napadnuté rozhodnutie vzhladom na to, ze nezohladnilo túto situáciu závislosti, obsahuje zjavné nesprávne posúdenie a porusuje zásadu individuálnosti trestov. 167 Podla ustálenej judikatúry situácia závislosti a existencia hrozieb a nátlaku nemôzu predstavovat polahcujúcu okolnost, kedze tieto okolnosti nemôzu odôvodnit porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, [42]EU:C:2005:408, body 369 a 370). Okrem toho teba konstatovat, ze zalobkyne nepredlozili konkrétne dôkazné prostriedky preukazujúce skutocný nátlak zo strany Tessenderlo Chemie. 168 V druhom rade zalobkyne poukazujú na svoje sútazné správanie ako na polahcujúcu okolnost. Treba podobne ako Komisia uviest, ze toto tvrdenie sa zdá byt protichodné voci tvrdeniu týkajúcemu sa ekonomickej závislosti od Tessenderlo Chemie. V kazdom prípade za predpokladu, ze zalobkyne nie vzdy dodrziavali dohody uzatvorené v rámci kartelu, co nie je vo veciach kartelov nijako výnimocné, nespochybnuje to ich úcast na tomto karteli a nepredstavuje to polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [43]EU:T:2005:220, body 74 a 297 a citovanú judikatúru). 169 Preto treba tento zalobný dôvod zamietnut. - O zhovievavosti 170 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne kritizujú stratu 12 bodov (od 17 % do 5 %) z dôvodu spolupráce v porovnaní s tým, co im bolo oznámené v rámci konania o urovnaní. Konkrétnejsie vzhladom na svoju spoluprácu kritizujú neprimeranost tohto znízenia a jeho uvedené dôvody, presnejsie absenciu dokumentacných dôkazov a ich oneskorené vysvetlenia týkajúce sa obdobia od roku 1978 do roku 1993. Podla nich Komisia prehodnotila svoje posúdenie pridanej hodnoty spolupráce v súvislosti so skutkovým stavom po 16. septembri 1993 a z tohto dôvodu potrestala ich vystúpenie z konania o urovnaní. 171 Komisia v oznámení o spolupráci definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie výsky pokuty, ktorú by museli zaplatit. 172 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokút], môzu byt oprávnené [na] vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". 173 Bod 21 oznámenia o spolupráci stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 uvedeného oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz". 174 Bod 22 oznámenia o spolupráci vymedzuje pojem významná pridaná hodnota takto: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti, schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty[,] ako je následne stanovený dôkaz. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost." 175 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci sú upravené tri rozsahy znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splna podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má nárok na znízenie výsky pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie výsky pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky na znízenie výsky pokuty maximálne o 20 %. 176 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21 [uvedeného oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a Komisia "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 177 Treba pripomenút, ze Komisia má sirokú mieru volnej úvahy pri posúdení kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej podnikom, predovsetkým v porovnaní s prínosmi ostatných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok SGL Carbon/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [44]EU:C:2007:277, bod 81). 178 Okrem toho hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podniku, ktorý chce v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prinálezí preukázat, ze informácie, ktoré dobrovolne poskytol, bolo rozhodujúce na to, aby mohla Komisia preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb., [45]EU:C:2009:576, bod 297). 179 V tejto veci je vhodné pripomenút, ze zalobkyne podali ziadost o zhovievavost týkajúcu sa obdobia od roku 1978 do roku 2004. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri bod 113 vyssie) zalobkyne prehodnotili svoje vyhlásenie v rámci uvedenej ziadosti, pokial ide o obdobie pred rokom 1993. 180 Ako uz bolo uvedené v rámci prvej skupiny zalobných dôvodov, upustenie od casti obdobia zohladneného pri výpocte znízenia na základe oznámenia o spolupráci môze mat za následok zmensenie tohto znízenia, co napokon zalobkyne nepopierajú. 181 Treba teda s prihliadnutím na tvrdenia zalobkýn uvedené v bode 170 vyssie skúmat, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia pridanej hodnoty podkladov poskytnutých zalobkynami za obdobie po roku 1993. 182 Pokial ide o znízenie na základe zhovievavosti priznané zalobkyniam, z odôvodnení 357 a nasledujúcich napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze: -- pokial ide o dokumentacné dôkazy, zalobkyne ich nepredlozili za celé obdobie ich úcasti na karteli, -- co sa týka vyhlásení, zalobkyne poskytli mená ich zástupcov prítomných na paneurópskych stretnutiach, predmet a frekvenciu týchto stretnutí, ako aj detaily a potvrdenia stretnutí na vnútrostátnej úrovni (Spojené královstvo, Spanielsko a Francúzsko), -- vo svojej ziadosti o zhovievavost zalobkyne urobili sebaobvinujúce vyhlásenia o stretnutiach s ich konkurentmi v odvetví FVZ od roku 1978 týkajúcich sa Francúzska, neskôr Spojeného královstva (v roku 1983) a od zaciatku osemdesiatych rokov aj na európskej úrovni, -- v stádiu odpovede na oznámenie o výhradách zalobkyne tvrdili, ze stretnutia pripustené za obdobie od roku 1978 do roku 1993 neboli súcastou globálneho kartelu FVZ, -- kedze Komisia sa neopiera o vlastné vyhlásenia zalobkýn o ich úcasti na stretnutiach týkajúcich sa Francúzska a iných regiónov bez vedomosti o paneurópskom karteli pred rokom 1993, podklady poskytnuté v ich ziadosti o zhovievavost musia byt posúdené z hladiska výpovednej hodnoty, ktorú prinásajú za obdobie od roku 1993 do roku 2004, -- na základe týchto podkladov bolo primerané znízenie o 5 % za spoluprácu zalobkýn. 183 Pokial ide o dokumentacné dôkazy, treba konstatovat, ze väcsina týchto dôkazov poskytnutých zalobkynami a týkajúcich sa úcasti na karteli, konkrétne zoznam stretnutí CEFIC od 2. júna 1989 do 16. novembra 2005, ako aj zápisnice z týchto stretnutí, sa týka druhého obdobia (1993 - 2004). Z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo spisu Vseobecného súdu vsak vyplýva, ze Komisia uz mala dostatok dôkazov na preukázanie zapojenia zalobkýn do kartelu v druhom období. 184 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ziadosti zalobkýn zo 14. októbra 2008 o to, aby sa na ne vztahovalo oznámenie o spolupráci, predchádzala obdobná ziadost spolocnosti Kemira (28. novembra 2003, bolo jej udelené oslobodenie od pokút na základe bodu 8 oznámenia o spolupráci), spolocnosti Tessenderlo Chemie (18. februára 2004, prvá ziadatelka o zhovievavost v zmysle bodu 23 oznámenia o spolupráci) a spolocnosti Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química (27. marca 2007, druhá ziadatelka v zmysle bodu 23 tohto oznámenia). Je preto logické, ze dôkazy predlozené zalobkynami v rámci ich ziadosti o zhovievavost za druhé posudzované obdobie (ako poslednými ziadatelkami o zhovievavost, viac ako styri roky po zacatí vysetrovaní a po tom, co Komisia trikrát poziadala o informácie) majú len minimálnu pridanú hodnotu. Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu totiz predstavujú základné prvky systému zavedeného oznámením o spolupráci (rozsudok z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, T-39/06, Zb., [46]EU:T:2011:562, bod 380). 185 Treba konstatovat, ze história stretnutí CEFIC uvádzajúca mená zástupcov podnikov, ktorí sa na nich zúcastnovali, poskytnutá zalobkynami v rámci ich ziadosti o zhovievavost, bola ciastocne poskytnutá aj spolocnostou Kemira, cize táto informácia môze len potvrdit informácie, ktoré uz Komisia má. Rovnako je to aj v prípade zápisníc z uvedených stretnutí. 186 Okrem toho, pokial ide o Tessenderlo Chemie, z odôvodnenia 352 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze dôkazy poskytnuté touto spolocnostou mali významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o spolupráci. Tessenderlo Chemie, ktorá bola navyse prvá, kto priniesol informácie a dôkazy týkajúce sa obdobia od roku 1969 do roku 1989, za ktoré bolo priznané ciastocné oslobodenie v zmysle bodu 23 oznámenia o spolupráci, poskytla dôkazy významnej kvality a významného obsahu, ktoré svojou povahou a svojím stupnom presnosti posilnili moznost Komisie preukázat existenciu kartelu od 1. apríla 1989 do 10. februára 2004. Tieto dôkazy spocívali najmä v detailných opisoch fungovania a hodnotenia kartelu, rucne písaných poznámkach z obdobia skutkového stavu týkajúcich sa dvojstranných alebo mnohostranných stretnutí s protisútaznou povahou (ad hoc, v rámci CEPA, Super CEPA a CEFIC), v rucne písaných tabulkách sumarizujúcich predaje, kvóty, klientov alebo ceny, a to za celé obdobie. Komisia na základe toho poskytla znízenie výsky pokuty za uvedené obdobie o 50 %. 187 Rovnako pokial ide o Quimitécnica.com-Comércia e Indústria Química, "druhú ziadatelku" v zmysle bodu 23 oznámenia o spolupráci, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto spolocnost poskytla dokumentacné dôkazy podporujúce jej vyhlásenia, a ze jej spolupráca umoznila rozsírit geografický rozsah kartelu na Portugalsko. 188 Pokial ide o vyhlásenia zalobkýn, treba uviest, ze Komisia v konaní o urovnaní navrhla znízenie tak na základe clánku 29 usmernení z roku 2006, ako aj na základe oznámenia o spolupráci. 189 V prvom rade uvedené vyhlásenia zalobkýn umoznili rozsírit dlzku trvania ich vlastnej úcasti na karteli, ale nie dlzku trvania kartelu ako takú. Kedze teda nebolo mozné uplatnit bod 23 druhý odsek oznámenia o spolupráci, bolo pouzité znízenie "mimo zhovievavosti" na základe bodu 29 usmernení z roku 2006, aby sa najmä zabránilo paradoxnému úcinku potrestania podniku, ktorý súhlasil so spoluprácou s Komisiou tým, ze jej poskytol podstatné informácie týkajúce sa jeho úcasti. Ako uz bolo uvedené v rámci prvej skupiny dôvodov, zalobkyne v nadväznosti na oznámenie o výhradách tvrdili, ze ich vyhlásenia o protisútazných postupoch za prvé obdobie (1978 - 1993) sa týkali bud odlisného, alebo premlcaného porusenia. Rovnako bolo konstatované, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze neuplatnila znízenie o 35 % za pôvodne predpokladanú polahcujúcu okolnost, oznámenú v rámci konania o urovnaní. 190 V druhom rade Komisia navrhla znízenie o 17 % na základe oznámenia o spolupráci za celé obdobie roku 1978 do roku 2004, súvisiace so vsetkými podkladmi poskytnutými zalobkynami vrátane sebaobvinujúcich vyhlásení. Tieto priznania zalobkýn boli dôlezité na to, aby sa v oznámení o výhradách preukázala ich úcast na stretnutiach kartelu od roku 1978, teda pred prvými dokumentacnými dôkazmi z roku 1983 týkajúcimi sa Spojeného královstva. Okrem toho uvedené priznania potvrdzovali kontinuálnu úcast zalobkýn na jedinom porusení od roku 1978 az do vysetrovaní Komisie v roku 2004 a európsky rozsah ich úcasti na karteli od zaciatku, teda pred dokumentacnými dôkazmi z roku 1992 týkajúcimi sa Spanielska. 191 Zo skutocnosti, ze Komisia napokon priznala znízenie o 5 % na základe zhovievavosti za druhé obdobie (1993 - 2004) namiesto znízenia o 17 %, ktoré sa vztahovalo na obdobie od roku 1978 do roku 2004, mozno vyvodit, ze usúdila, ze vyhlásenia týkajúce sa zohladneného obdobia mali obmedzenú pridanú hodnotu, a ze sebaobvinujúce vyhlásenia týkajúce sa prvého obdobia (1978 - 1993), co bol jediný zdroj, z ktorého mohla Komisia vychádzat pri urcení úcasti zalobkýn na karteli v tomto období, mali významnú pridanú hodnotu. 192 S týmto posúdením pridanej hodnoty mozno súhlasit. 193 Pokial totiz ide o zohladnené obdobie, z odôvodnení 137, 138, 143, 158 a 360 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dôkaz úcasti zalobkýn sa neopieral o podklady poskytnuté zalobkynami, ale ze ich sebaobvinujúce vyhlásenia napriek tomu umoznili potvrdit ich úcast na karteli po roku 1993. 194 Okrem toho, ako uz bolo konstatované v bode 185 vyssie, dokumentacné dôkazy predlozené zalobkynami neobsahujú nové prvky významnej hodnoty, ale v podstate len potvrdzujú uz známe skutocnosti. 195 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Komisia tým, ze usúdila, ze dôkazy poskytnuté zalobkynami majú len obmedzenú pridanú hodnotu, ktorá si zaslúzi len znízenie výsky pokuty o 5 % na základe oznámenia o spolupráci, neprekrocila zjavným spôsobom rámec svojej volnej úvahy. 196 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. - O schopnosti platit a výnimocnej krízovej situácii 197 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobkyne usudzujú, ze ich situácia sa dostatocne nelísi od situácie [dôverné] na to, aby sa tak odôvodnil rozdiel v zaobchádzaní. Tvrdia tiez, ze vo vztahu k nim chýbalo konkrétne skúmanie sociálnych a ekonomických parametrov Komisiou, a uvádzajú, ze Komisia vo svojej analýze schopnosti platit nevyvodila dôsledky prínosov Lisabonskej zmluvy. 198 Podla bodu 35 usmernení z roku 2006 môze Komisia za výnimocných okolností na návrh prihliadnut na neschopnost podniku platit v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte, pricom sa spresnuje, ze Komisia z tohto dôvodu neprizná ziadne znízenie výsky pokuty len na základe samotného zistenia o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku a ze "znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty... by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku". 199 Podmienky priznania znízenia konecnej výsky pokuty na základe bodu 35 usmernení z roku 2006 tak vyzadujú, aby podnik preukázal po prvé neschopnost zaplatit pokutu, ktorú treba podlozit dostatocnými a presnými financnými údajmi, po druhé stratu hodnoty aktív podniku z dôvodu zaplatenia pokuty a po tretie osobitný sociálny a ekonomický kontext. 200 V odôvodnení 373 napadnutého rozhodnutia Komisia zamietla návrh na znízenie výsky pokuty na základe neschopnosti Timab/CFPR platit z dôvodu, ze po prvé, ich likvidná hotovost a majetok boli na konci roka 2009 dostatocné a predpoklady tejto hotovosti a tohto majetku na rok boli 2010 pozitívne, po druhé, celková pokuta bola obmedzená v porovnaní s velkostou podniku na úrovni skupiny a po tretie, ze vzhladom na solventnost skupiny by bolo mozné zvýsit pákový úcinok podpísaním väcsieho bankového dlhu. 201 Po prvé, pokial ide o údajný rozdiel v zaobchádzaní vo vztahu k [dôverné], treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Podla ustálenej judikatúry uvedená zásada vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri judikatúru citovanú v bode 72 vyssie, ako aj rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C-439/11 P, Zb., [47]EU:C:2013:513, body 132 a 166, a pozri rozsudok Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, [48]EU:C:2013:464, bod 186 a citovanú judikatúru). 202 Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho zaobchádzania vsak predpokladá, ze predmetné situácie sú porovnatelné z hladiska vsetkých okolností, ktoré ich charakterizujú. Okolnosti charakterizujúce rozdielne situácie a ich porovnatelná povaha musia byt okrem iného urcené a posúdené z hladiska predmetu a ciela aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel (rozsudok Ziegler/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, [49]EU:C:2013:513, bod 167; pozri rozsudok Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, [50]EU:C:2013:464, bod 187 a citovanú judikatúru). 203 Z toho vyplýva, ze v nadväznosti na ziadost v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006 sa musí kazdý spis skúmat objektívne. V tomto prípade totiz treba konstatovat, ze znízenie výsky pokuty spolocnosti [dôverné] a neznízenie výsky pokuty zalobkýn sú výsledkom takejto analýzy Komisie vykonanej v rámci bodu 35 usmernení z roku 2006 a ze Komisia pri analýze týkajúcej sa dvoch predmetných podnikov pouzila tie isté parametre. 204 V tejto súvislosti tak z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo samostatného rozhodnutia, ktoré uvádzajú rovnaké zásady, vyplýva, ze Komisia s cielom posúdit schopnost platit vykonala ekonomickú a financnú analýzu platobnej schopnosti zalobkýn a spolocnosti [dôverné] a vplyvu prípadnej pokuty na ich zivotaschopnost. Zohladnila financnú situáciu predmetného podniku, ako aj interné financné predpovede, a vychádzala z urcitého poctu financných ukazovatelov merajúcich ziskovost, solventnost, schopnost zadlzenia a dosah pokuty na hodnotu podniku. Zohladnila aj postoj akcionárov podniku. 205 Vyplýva z toho, ze financná situácia spolocnosti [dôverné] bola v kritickom stave, zatial co financná situácia zalobkýn bola zdravá, co napokon pripustili aj samotné zalobkyne na pojednávaní. Takisto rizikový profil spolocnosti [dôverné] bol povazovaný za negatívny a rizikový profil zalobkýn za pozitívny. Rovnako to je aj v prípade iných ukazovatelov uplatnených s cielom skúmat dôvodnost ziadosti oboch predmetných podnikov o znízenie výsky pokuty na základe absencie schopnosti platit. 206 Kedze teda situácia zalobkýn teda nebola porovnatelná so situáciou spolocnosti [dôverné], výhrade týkajúcej sa údajnej nerovnosti zaobchádzania nemozno vyhoviet. 207 Po druhé zalobkyne Komisii vytýkajú, ze nevykonala konkrétne skúmanie ich financnej situácie. 208 Ako vyplýva z predchádzajúcich bodov, Komisia s cielom posúdit schopnost platit vykonala ekonomickú a financnú analýzu platobnej schopnosti zalobkýn a vplyvu prípadnej pokuty na ich zivotaschopnost. Zohladnila ukazovatele uvedené v bode 204 vyssie. Tvrdenie, ze Komisia konkrétne neskúmala financnú situáciu zalobkýn, teda nemôze uspiet. 209 Dalej treba uviest, ze zalobkyne v skutocnosti neuvádzajú zjavné nesprávne posúdenie ich schopnosti platit, ale skôr kritizujú prísne uplatnenie kritérií bodu 35 usmernení. Navyse, ako uz bolo konstatované v bode 205 vyssie, zalobkyne tvrdili, ze ich financná situácia je zdravá. 210 Okrem toho pripomienky zalobkýn, akými sú hospodárska kríza alebo financné charakteristiky spolocnosti [dôverné] (podnik kótovaný na burze) v porovnaní s charakteristikami zalobkýn (nekótovaný rodinný podnik), nepredstavujú dostatocné objektívne dôkazné prostriedky s cielom splnit poziadavky uvedené v bode 199 vyssie. 211 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze hospodárska sútaz uz nie je jedným z cielov Únie, ale je spomenutá len v protokole c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi pripojenom k Zmluve o Európskej Únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie ako súcast vnútorného trhu. Podla nich je Komisia touto zmenou viac ako predtým vyzvaná, aby pri svojom posúdení protisútazných postupov a ich sankcie zohladnila situáciu rôznych dotknutých podnikov a ich financných, no aj ekonomických a sociálnych osobitností z hladiska cielov Únie, ako sú definované v clánku 3 ZEÚ. 212 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze clánok 3 ZEÚ, v spojení s protokolom c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi nezmenil ani úcel clánku 101 ZFEÚ, ani pravidlá v oblasti ukladania pokút. Preto výhrada, ze Komisia tým, ze nezohladnila ekonomické a sociálne obmedzenia CFPR a výrazný prepad jej obratu, porusila ustanovenia clánku 3 ZEÚ v spojení s protokolom c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi, nemôze uspiet. 213 Z uvedených úvah vyplýva, ze tento zalobný dôvod sa musí zamietnut. O subsidiárnych návrhoch na zmenu výsky pokuty 214 V tretej casti svojich návrhov zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty, ktorá im bola ulozená. V tomto rámci najmä ziadajú, aby Vseobecný súd znízil "sadzbu závaznosti" a okrem znízenia za "spoluprácu - zhovievavost" priznal dodatocné znízenie pokuty za "spoluprácu mimo zhovievavosti" vzhladom na nepopieranie skutkových okolností od 16. septembra 1993. 215 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie ukladajúcich pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb., [51]EU:C:2011:815, body 53, 63 a 64). Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho prípadne zrusil, znízil alebo zvýsil výsku ulozenej pokuty alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia, C-272/09 P, Zb., [52]EU:C:2011:810, bod 103 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb., [53]EU:T:2011:560, bod 265). 216 Navyse Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci musí dodrziavat zásadu rovnosti zaobchádzania bez ohladu na to, ci zalobkyne pôvodne vyuzili alebo nevyuzili konanie o urovnaní. 217 V prvom rade, ako vyplýva z predchádzajúcich úvah (pozri bod 160 vyssie), nie je potrebné znízit sadzbu 17 % uplatnenú na základe závaznosti porusenia. 218 V druhom rade, pokial ide o návrh na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobcom z dôvodu, ze nepopierali skutkové okolnosti od 16. septembra 1993, treba pripomenút, ze oznámenie o spolupráci neupravuje znízenie za nepopieranie skutkového stavu. Okrem toho, ako uz bolo konstatované v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom posúdení ich spolupráce Komisiou, Komisia uz mala dostatocné dôkazy na preukázanie úcasti zalobkýn na porusení a dôkazy a vyhlásenia zalobkýn mali teda obmedzenú pridanú hodnotu. Napokon Vseobecný súd usudzuje, ze kedze táto spolupráca nemohla Komisii umoznit potrestat kartel v úplnom alebo ciastocnom rozsahu, v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci nie je opodstatnené priznat im znízenie výsky pokuty "mimo zhovievavosti". 219 Preto a vzhladom na neexistenciu iných dôkazov v prejednávanej veci, ktoré by mohli viest k zmene výsky pokuty ulozenej zalobkyniam, sa tretia cast ich zalobných dôvodov musí zamietnut ako nedôvodná. 220 Vzhladom na to, ze ziaden zalobný dôvod uvedený zalobkynami na podporu ich návrhov na zrusenie alebo zmenu nie je dôvodný, je potrebné zamietnut zalobu v celom rozsahu. O trovách 221 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené urcit, ze znásajú svoje vlastné trovy konania a ulozit im povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Timab Industries a Cie financičre et de participations Roullier (CFPR) sú povinné nahradit trovy konania. Gratsias Czúcz Popescu Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. mája 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia O konaní o urovnaní - Úvodné pripomienky - O zvýsení pokuty vo vztahu k oznámenému rozsahu - O nedostatocnosti analýzy - O ostatných výhradách O predmetných postupoch O výske pokuty - O porusení clánku 23 nariadenia c. 1/2003 - O závaznosti - O polahcujúcich okolnostiach - O zhovievavosti - O schopnosti platit a výnimocnej krízovej situácii O subsidiárnych návrhoch na zmenu výsky pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [54]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXB1KQY3/L90848-5797TMP.html#t-ECR_62010TJ0456_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2003:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1989:167:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A93&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A453&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A298&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///tmp/lynxXXXXB1KQY3/L90848-5797TMP.html#c-ECR_62010TJ0456_SK_01-E0001