ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Spolupráca pocas správneho konania -- Primeraná lehota" Vo veci T-423/10, Redaelli Tecna SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: R. Zaccŕ, M. Todino, E. Cruellas Sada a S. Patuzzo, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Gencarelli, L. Prete a V. Bottka, neskôr V. Bottka, G. Conte a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] 1. Pripomenutie obsahu napadnutého rozhodnutia 75 Odôvodnenia 1122 az 1125 napadnutého rozhodnutia uvádzajú tieto dôvody, preco sa Komisia domnievala, ze spolocnosti Redaelli nemozno na základe oznámenia o zhovievavosti priznat znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená: "(1122) Redaelli odpovedala na ziadost o informácie 21. októbra 2002 a podala ziadost o zhovievavost 20. marca 2003, pricom predovsetkým priznala existenciu urcitých dohôd na talianskej úrovni v rokoch 1990 az 1993 a 1995 az 2002 a na celoeurópskej úrovni od roku 1995 do roku 2002. Príspevky spolocnosti Redaelli zahrnajú niektoré písomné dôkazy z daného obdobia. Týmito dôkazmi vsak nedoslo k doplneniu významnej skutocnosti alebo objasneniu bodov, ku ktorým by Komisia doposial nemala dostatocné dôkazy. Dna 19. septembra 2008 teda Komisia zamietla ziadost o zhovievavost spolocnosti Redaelli v súlade s bodom 23 oznámenia o zhovievavosti. (1123) Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Redaelli spochybnuje záver Komisie, ze nou predlozené dôkazy nepredstavujú významnú pridanú hodnotu. Poznamenáva, ze s Komisiou úplne spolupracovala napriek tazkostiam, ktoré v priebehu rokov súviseli s restrukturalizáciou spolocnosti, a to nielen tým, ze v októbri 2002 poskytla informácie, ktoré svedcili o jej vine, a tieto informácie 20. marca 2003 zahrnula do ziadosti o zhovievavost, ale aj odpovedaním na pocetné ziadosti Komisie o informácie. Tvrdí, ze Komisia v oznámení o výhradách casto odkazovala na informácie oznámené týmto podnikom. Napáda skutocnost, ze jej nebolo priznané ziadne predbezné znízenie pokuty, na rozdiel od iných podnikov, konkrétne spolocnosti Nedri, ktorá podala svoju ziadost o zhovievavost 23. októbra 2003. (1124) [Je potrebné pripomenút,] ze na úcely znízenia pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti podnik musí poskytnút Komisii dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu k dôkazu, ktorý uz má Komisia. Hoci Komisia skutocne niekedy v oznámení o výhradách a v tomto rozhodnutí odkazovala na dôkazy a tvrdenia predlozené spolocnostou Redaelli, ziadny dôkaz predlozený spolocnostou Redaelli nepredstavoval významnú pridanú hodnotu, na rozdiel od dôkazov predlozených inými spolocnostami, ako napríklad Nedri... (1125) Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Redaelli, ze s Komisiou vzdy úplne spolupracovala tým spôsobom, ze odpovedala na pocetné ziadosti o informácie, Komisia poznamenáva, ze podniky majú právnu povinnost odpovedat na ziadosti Komisie o informácie. Táto skutocnost ich sama osebe neoprávnuje na znízenie pokuty." 2. O nesprávnom posúdení významnej pridanej hodnoty dôkazov predlozených spolocnostou Redaelli v priebehu správneho konania 76 Redaelli v podstate pripomína, ze v priebehu konania s Komisiou úplne spolupracovala. Rovnako tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí sa opakovane uvádzajú dokumenty a vyhlásenia, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené. Tieto odkazy predstavujú niekedy jediný dôkaz citovaný Komisiou na podporu jej tvrdení. Viaceré príklady ilustrujú významnú pridanú hodnotu týchto dôkazov, co podla oznámenia o zhovievavosti odôvodnuje znízenie sumy pokuty. 77 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v oznámení o zhovievavosti (pozri bod 23 vyssie) definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie sumy pokuty, ktorú by museli zaplatit. 78 Uvedené oznámenie nahradilo prvé oznámenie Komisie o neulození pokút alebo o znízení ich sumy vo veciach týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie z roku 1996") s cielom umoznit jej upravit svoju politiku v tejto oblasti vzhladom na skúsenosti nadobudnuté po piatich rokoch vykonávania. Komisia konkrétne zobrala do úvahy to, ze aj ked bola potvrdená platnost zásad upravujúcich oznámenie z roku 1996, prax ukázala, ze jeho úcinnost by sa zlepsila zvýsením prehladnosti a istoty podmienok, za ktorých sa udelí znízenie týchto pokút. Komisia rovnako uviedla, ze túto úcinnost by mohlo este zlepsit väcsie zosúladenie medzi úrovnou znízenia sumy pokút a hodnotou príspevku podniku k stanoveniu porusenia (odôvodnenie 5 oznámenia o zhovievavosti). 79 Vseobecnému súdu prinálezí zohladnit tento Komisiou zelaný vývoj, v súvislosti s ktorým nahradila oznámenie z roku 1996 oznámením o zhovievavosti. a) Podmienky stanovené na získanie znízenia sumy pokuty 80 Aj ked podnik nesplna podmienky stanovené oznámením o zhovievavosti na získanie oslobodenia od pokuty, môze mu byt znízená suma pokuty, ktorá by mu bola inak ulozená. 81 Z bodu 21 oznámenia o zhovievavosti totiz vyplýva, ze na to, aby bol podnik oprávnený získat takéto znízenie, musí na jednej strane "poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia", a na strane druhej musí "ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz". 82 V bode 23 písm. a) uvedeného oznámenia sa v tejto súvislosti uvádza, ze v kazdom konecnom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na konci správneho konania, Komisia urcí, "ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case". 83 Pojem "pridaná hodnota" je v bode 22 oznámenia o zhovievavosti spresnený takto: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti, schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je [hodnota] následne stanoven[ého] dôkaz[u]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost." 84 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o zhovievavosti sú stanovené tri pásma znízenia sumy pokuty. Prvý podnik splnajúci podmienku stanovenú v bode 21 uvedeného oznámenia bude oprávnený na znízenie o 30 - 50 %, druhý podnik na znízenie o 20 - 30 % a dalsie podniky na znízenie maximálne 20 %. 85 V bode 23 písm. b) druhom odseku oznámenia o zhovievavosti sa uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a ze "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 86 Oznámenie o zhovievavosti preto predpokladá rozlísenie dvoch etáp (pozri analogicky rozsudok zo 17. mája 2013, MRI/Komisia, T-154/09, Zb., [4]EU:T:2013:260, bod 320). 87 Po prvé s cielom priznat podniku znízenie sumy pokuty je potrebné, aby tento podnik predlozil dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia. Preto, a ako to Komisia výslovne uviedla vo svojich písomnostiach (pozri napríklad bod 27 vyjadrenia k zalobe a bod 10 dupliky), na stanovenie, ci dôkaz predlozený podnikom "predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia", oznámenie o zhovievavosti vyzaduje porovnanie dôkazov, ktoré Komisia získala skôr, a dôkazov, ktoré boli získané na základe spolupráce zo strany ziadatela o zhovievavost. 88 Po druhé na stanovenie prípadnej úrovne znízenia sumy pokuty, ktorú by Komisia inak ulozila, Komisia musí zohladnit dve kritériá: cas, kedy bol predlozený dôkaz, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. V tejto analýze Komisia môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. 89 Ak majú dôkazy predlozené Komisii významnú pridanú hodnotu a podnik nie je prvým ani druhým podnikom, ktorý tieto dôkazy poskytol, najvyssia úroven znízenia sumy pokuty, ktorú by Komisia inak ulozila, je 20 %. Cím skôr dôjde k spolupráci a cím bude miera pridanej hodnoty významnejsia, tým viac sa zvýsi miera znízenia, ktorá môze dosiahnut maximálne 20 % sumy, ktorú by Komisia inak ulozila (pozri analogicky rozsudok MRI/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [5]EU:T:2013:260, bod 322). 90 Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného oznámením o zhovievavosti [rozsudky z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, T-39/06, Zb., [6]EU:T:2011:562, bod 380, a zo 16. septembra 2013, Roca/Komisia, T-412/10, Zb. (Výnatky), [7]EU:T:2013:444, bod 183]. To isté platí aj pokial ide o rozsah, do ktorého jednotlivé dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozil podnik, predstavujú pridanú hodnotu. 91 V tejto súvislosti je tiez potrebné pripomenút, ze hoci je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o zhovievavosti predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (pozri rozsudok Roca/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [8]EU:T:2013:444, bod 184 a citovanú judikatúru). 92 Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (pozri rozsudok Roca/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [9]EU:T:2013:444, bod 185 a citovanú judikatúru). 93 Pokial podnik v rámci ziadosti o zhovievavost iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, urcité informácie, ktoré uz v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, ze do istej miery pre Komisiu bola uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Preto nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, T-343/08, Zb., [10]EU:T:2011:218, bod 137, a Roca/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [11]EU:T:2013:444, bod 186). 94 Z judikatúry vsak tiez vyplýva, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (pozri rozsudok Roca/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [12]EU:T:2013:444, bod 187 a citovanú judikatúru). 95 Napokon, aj keby sa malo usudzovat, ze Komisia disponovala volnou úvahou v rámci skúmania významnej pridanej hodnoty informácií, ktoré jej boli poskytnuté podla oznámenia o zhovievavosti, stále platí, ze Vseobecný súd sa nemôze opriet o uvedenú volnú úvahu a vzdat sa dôkladného preskúmania posúdenia Komisie v tejto súvislosti tak z hladiska právneho stavu, ako aj skutkových okolností (pozri rozsudok Vseobecného súdu Roca/Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [13]EU:T:2013:444, bod 188 a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2013, Kone a i./Komisia, C-510/11 P, [14]EU:C:2013:696, body 24 a 92). 96 Platí to o to viac v prípade, ked sa od Vseobecného súdu pozaduje, ako je to v tomto prípade, aby sám posúdil hodnotu, akú je potrebné priznat dôkazom predlozeným zalobkynou v konaní, ktoré viedlo k jej sankcionovaniu za to, ze sa dopustila porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri bod 74 vyssie). 97 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné preskúmat tvrdenia, ktoré uvádza Redaelli na úcely preukázania významnej pridanej hodnoty dôkazov poskytnutých Komisii v správnom konaní. b) Preskúmanie tvrdení týkajúcich sa významnej pridanej hodnoty Úvodné pripomienky ku kontextu a chronológii 98 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze na úcely rozhodnutia o tvrdeniach týkajúcich sa významnej pridanej hodnoty Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu pre kazdý aspekt porusenia, pri ktorom Redaelli uvádza významnú pridanú hodnotu svojho príspevku, predlozila jednotlivé dôkazy, pri zohladnení ktorých dospela k záveru, ze týmto príspevkom "nedoslo k doplneniu významnej skutocnosti alebo objasneniu bodov, ku ktorým by... doposial nemala dostatocné dôkazy" alebo ze "ziadny dôkaz predlozený spolocnostou Redaelli nepredstavoval významnú pridanú hodnotu" (pozri odôvodnenia 1122 a 1124 napadnutého rozhodnutia). 99 Komisia tejto ziadosti vyhovela, pricom tieto dôkazy predlozila 28. februára 2014 a 16. mája 2014. 100 Následne Komisia 8. júla 2014 predlozila Vseobecnému súdu nový súbor dokumentov s cielom doplnit svoju odpoved na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2013. Tieto dokumenty boli zalozené do spisu na pojednávaní (pozri body 68 a 69 vyssie). Uvedené dokumenty zodpovedajú úplným zneniam dokumentov predlozených spolocnostou Redaelli v priebehu správneho konania, ktoré teda boli zalobkyni dobre známe. Komisia ich najprv predlozila v ciastocnej podobe, ktorá neobsahovala bud sprievodný list alebo prílohy k sprievodnému listu. 101 Hoci k poskytnutiu úplného znenia uvedených dokumentov doslo oneskorene, je potrebné zdôraznit, ze ich obsah bol uz podrobne vyjadrený v zalobe spolocnosti Redaelli a ze Vseobecný súd uz mal dostatocne presnú vedomost o príspevku spolocnosti Redaelli, a to najmä na základe dokazovania v nadväznosti na odpovede na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a zabezpecenie dôkazných prostriedkov. 102 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieva, ze môze dostatocným spôsobom preskúmat tak z hladiska skutkových okolností, ako aj právneho stavu posúdenia vykonané v napadnutom rozhodnutí Komisiou, týkajúce sa významnej pridanej hodnoty jednotlivých dôkazov predlozených spolocnostou Redaelli v priebehu správneho konania, a to vzhladom na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predlozila zalobkyna. 103 V druhom rade je potrebné zdôraznit, ze v predmetnej veci Redaelli navrhuje len to, aby jej Vseobecný súd priznal nárok na zhovievavost tým, ze ju zaradí do tretej skupiny podnikov, na ktoré sa vztahuje bod 23 oznámenia o zhovievavosti, a to skupiny, ktorá zdruzuje podniky, ktoré môzu dosiahnut znízenie maximálne 20 % hodnoty ulozenej pokuty (pozri body 74 a 84 vyssie). 104 Vzhladom na to Redaelli neziada ani nespochybnuje zaobchádzanie, ktoré sa priznalo po prvé spolocnosti DWK, ktorej Komisia udelila výnimku z akejkolvek pokuty, ktorú by inak musela zaplatit, po druhé spolocnosti ITC, ktorú Komisia povazovala za prvý podnik, ktorý jej predlozil dôkazy predstavujúce významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkazy, ktoré uz má, alebo napokon po tretie spolocnosti Nedri, ktorú Komisia povazovala za druhý podnik splnajúci vyssie uvedenú podmienku, stanovenú v bode 21 oznámenia o zhovievavosti. 105 Redaelli v odpovedi na otázku Vseobecného súdu k tomuto bodu potvrdila, ze to tak je, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 106 V tretom rade vzhladom na rôzne aspekty porusenia, vo vztahu ku ktorým Redaelli uvádza, ze jej príspevok predstavuje významnú pridanú hodnotu, je potrebné tiez rozlisovat dôkazy týkajúce sa klubu Italia na jednej strane a klubu Zürich a jeho nástupcu, klubu Europe, na strane druhej, a zohladnit chronológiu, ktorá hrá v analýze relevantných dokumentov podstatnú úlohu. 107 Pokial totiz ide o klub Italia, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia má k dispozícii viacero dôkazov z obdobia, kedy doslo k predmetným skutkovým okolnostiam, ktoré získala pocas kontrol vykonávaných 19. a 20. septembra 2002, alebo ktoré jej boli následne predlozené, najmä zo strany ITC. Tieto dôkazy jej umoznili stanovit tento aspekt porusenia od roku 1995 az do roku 2002, a to tak v prípade spolocnosti Redaelli, ako aj najmä troch dalsích talianskych výrobcov: CB, Itas a ITC. 108 Pokial ide o klub Zürich, pociatocnú fázu porusovania na celoeurópskej úrovni, do ktorej bol zapojený taliansky subjekt Redaelli a subjekty na iných trhoch, (WDI, Nedri, DWK, Tréfileurope...), kvalita dostupných dôkazov je horsia. V tejto fáze Komisia skôr zdôraznuje tvrdenia jednotlivých ziadatelov o zhovievavost alebo poznámky spolocnosti Emesa, ktoré získala v pokrocilom stádiu konania, 28. júna 2007. 109 Pokial ide o klub Europe, druhú fázu porusovania na celoeurópskej úrovni, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza viacero zdrojov dôkazov, ktoré sa velmi casto vzájomne podporujú. V tejto súvislosti je mozné uviest, ze Redaelli sa v napadnutom rozhodnutí uvádza ako podnik, ktorý potvrdzuje úcast iných podnikov na tomto aspekte porusovania. 110 V prejednávanej veci je rovnako a vzhladom na uvedený rozdiel medzi jednotlivými aspektmi porusovania potrebné zohladnit skutocnost, ze Vseobecný súd preskúmal dva súbory dokumentov, ktoré boli predlozené v správnom konaní: dokumenty predlozené spolocnostou Redaelli, ktoré podla nej preukazujú významnú pridanú hodnotu jej príspevku, a dokumenty predlozené Komisiou s cielom preukázat, ze disponuje dostatocnými dôkazmi na vyvodenie záveru, ze príspevok spolocnosti Redaelli nepredstavuje významnú pridanú hodnotu. 111 Príspevok spolocnosti Redaelli obsahuje styri dokumenty: po prvé odpoved z 21. októbra 2002 na ziadost o informácie, po druhé ziadost o zhovievavost z 20. marca 2003, po tretie odpoved zo 6. septembra 2006 na ziadost o informácie a po stvrté odpoved z 15. júna 2007 na ziadost o informácie. 112 Pokial ide o dôkazy uvádzané Komisiou na preukázanie neexistencie významnej pridanej hodnoty príspevku spolocnosti Redaelli, tieto vyplývajú po prvé zo ziadosti o oslobodenie spolocnosti DWK z 18. júna 2002, ktorá predchádzala kontrolám a z vyhlásení, ktoré tento podnik následne urobil, po druhé z dokumentov zabavených pocas kontrol 19. a 20. septembra 2002, najmä pocas kontroly vykonanej v spolocnosti Redaelli, po tretie zo ziadostí o zhovievavost predlozených v nadväznosti na kontroly, najmä zo strany spolocnosti ITC 21. septembra 2002, spolocnosti Nedri 23. októbra 2002, spolocnosti Emesa 25. októbra 2002 a spolocnosti Tréfileurope 4. novembra 2002, ako aj z poznámok spolocnosti Emesa dorucených Komisii 28. júna 2007, teda po dorucení posledného dokumentu uvádzaného spolocnostou Redaelli na preukázanie obsahu jej príspevku. 113 V tejto súvislosti a konkrétne s prihliadnutím na chronologické údaje uvedené vyssie je potrebné preskúmat tvrdenia, ktoré uvádza Redaelli na úcely stanovenia významnej pridanej hodnoty dôkazov poskytnutých Komisii v správnom konaní. 114 Takéto skúmanie si urcite vyzaduje, aby sa vychádzalo z casu, ked boli predmetné dôkazy predlozené Komisii, aby sa zohladnili ostatné dôkazy, ktoré boli v tom case dostupné. Analýza relevantných dokumentov 115 Na stanovenie významnej pridanej hodnoty príspevku spolocnosti Redaelli je potrebné postupne preskúmat jej jednotlivé tvrdenia. - Zastúpenie spolocností CB, Itas a ITC v klube Zürich od roku 1993 do roku 1995 116 Redaelli tvrdí, ze jej príspevok umoznil Komisii domnievat sa, ze ITC, Itas a CB sa zúcastnovali na klube Zürich v priebehu rokov 1993 - 1995. Redaelli bola teda podla zalobkyne prvým a jediným podnikom, ktorý vysvetlil svoju úlohu zástupcu spolocností ITC, Itas a CB na stretnutiach klubu Zürich pocas tohto obdobia. Pokial ide aj o význam výrazu "skupina Assider", podla zalobkyne to bola Redaelli, a nie Nedri, ktorá umoznila porozumiet, ze tento výraz oznacoval ohranicenú skupinu talianskych výrobcov zapojených do kartelu, a nie vsetkých clenov profesijného zdruzenia s týmto názvom. 117 A priori tu ide o jeden z najvýznamnejsích aspektov príspevku spolocnosti Redaelli, kedze zalobkyna tvrdí, ze na základe takýchto informácií Komisia posilnila svoju schopnost zistit skutocnosti svedciace proti spolocnostiam CB, Itas a ITC za dlhsie obdobie a za iný aspekt porusenia nez ten, aký mohla predtým predpokladat. 118 Vzhladom na napadnuté rozhodnutie a dôkazy, ktoré sú v nom uvedené, je vsak potrebné konstatovat, ze zalobkyna sa mýli, pokial ide o úlohu, akú má jej príspevok v správnom konaní. 119 Komisia totiz presvedcivo preukázala, ze identitu troch talianskych výrobcov APC, bývalých clenov profesijného zdruzenia Assider, ktoré zaniklo v roku 1988 a ktorí sa mohli zúcastnovat na klube Zürich cez sprostredkovatela, poznala v dostatocnom predstihu predtým, ako ju Redaelli uviedla 15. júna 2007 v pokrocilom stádiu konania a v odpovedi na ziadost Komisie o informácie. 120 Po prvé vo fáze ziadosti spolocnosti DWK o oslobodenie z 18. júna 2002 Komisia mohla vediet, ze Redaelli zastupovala troch iných talianskych výrobcov APC (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). 121 Po druhé vzhladom na ziadost o zhovievavost spolocnosti Nedri z 23. októbra 2002 Komisia tiez vedela, ze podla tohto podniku Redaelli zastupovala na stretnutiach Zürichu zdruzenie Assider (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). 122 Tieto informácie ako celok sú pre Komisiu podstatnou informáciou konkrétne v tom, ze na stretnutiach Zürich Redaelli zastupovala aj zdruzenie Assider, to znamená troch dalsích talianskych výrobcov. 123 Súbezne s tým Komisia vedela, ze Redaelli a traja talianski výrobcovia (CB, Itas a ITC) viedli v rámci klubu Italia rokovania týkajúce sa dohody s clenmi klubu Zürich. To vyplýva najmä z návrhu dohody z 23. januára 1995, ktorý Komisia objavila pri kontrole vykonávanej v priestoroch spolocnosti Redaelli 19. a 20. septembra 2002, kde sa uvádza, ze Redaelli sa poveruje, aby zastupovala CB, Itas a ITC pred celoeurópskymi výrobcami (pozri odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). 124 Po tretie samotná zalobkyna dáva vo svojej replike dôraz na obsah vyhlásenia spolocnosti DWK z 8. mája 2007, z ktorého vyplýva, ze podla tohto podniku spolocnost Redaelli na stretnutiach klubu Zürich podla jej vlastného vyjadrenia zastupovala troch talianskych výrobcov (pozri odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia). V tomto vyhlásení sa tiez spresnuje, ze podla spomienok jedného zo zástupcov spolocnosti DWK na týchto stretnutiach Redaelli nekonkretizovala, za akých výrobcov koná, a ze uvedený zástupca sa o to nezaujímal, pricom uviedla, ze jej podozrenie sa týka výrobcov CB, Itas a ITC, kedze ostatní talianski výrobcovia boli mensí alebo este neexistovali (napríklad SLM). 125 Z uvedeného vyplýva, ze este predtým, ako Redaelli 15. júna 2007 predlozila informácie, Komisia vedela, ze pri stretnutiach klubu Zürich Redaelli uviedla, ze zastupuje troch iných talianskych výrobcov. Komisia mohla tiez vediet, kto by mohli byt títo traja výrobcovia. 126 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze informácie, ktoré Redaelli predlozila 15. júna 2007, predchádzajú informáciám, ktoré vyplývajú z poznámok spolocnosti Emesa, ktoré boli predlozené o nieco neskôr, a to 28. júna 2007. Práve vzhladom na poznámky spolocnosti Emesa predlozené spolocnostou ArcelorMittal sa totiz Komisia mohla okrem iného domnievat, ze zástupca spolocnosti Redaelli na stretnutí klubu Zürich 8. a 9. júna 1994 za prítomnosti spolocností Tréfileurope, DWK, WDI, Tycsa, Nedri a Emesa uviedol, ze zastupuje tri podniky, konkrétne CB, Itas a ITC (pozri odôvodnenie 159 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, vsak nie je v tomto prípade potrebné zohladnit poznámky spolocnosti Emesa, ale len dôkazy predlozené pred 15. júnom 2007 na úcely preukázania významnej pridanej hodnoty príspevku spolocnosti Redaelli. 127 Napokon je potrebné zdôraznit, ze vyssie uvedené informácie nemali taký úcinok, aký uvádza Redaelli, ktorá tvrdí, ze jej príspevok umoznil Komisii domnievat sa, ze ITC, Itas a CB sa na klube Zürich zúcastnovali v priebehu rokov 1993 - 1995. 128 Pokial ide o CB, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze táto spolocnost spochybnila to, ze by sa zúcastnila na klube Zürich alebo na paneurópskej dohode. Podla nej sa Redaelli v tejto súvislosti "sama oznacila" za zástupkynu ostatných talianskych výrobcov. Komisia sa vzhladom na toto spochybnenie a i napriek tomu, ze s ohladom na informácie predlozené spolocnostou ITC v jej ziadosti o zhovievavost, ze CB, ako aj Redaelli, Itas, ITC, Tréfileurope Italia, DWK a Tycsa boli prítomné na stretnutí klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich, ktoré sa konalo 24. februára 1993 a v priebehu ktorého sa nepreberali len ceny a predaje na talianskom trhu, ale aj spotreba APC na ostatných európskych trhoch, priklonila k záveru, ze CB sa zacala zúcastnovat na porusovaní az 23. januára 1995, a to najmä z dôvodu návrhu dohody, ktorý objavila pocas kontrol vykonávaných 19. a 20. septembra 2002 (pozri bod 123 vyssie). 129 Úcast spolocnosti CB na karteli bola teda preukázaná az od 23. januára 1995 na základe iných dôkazov nez tých, ktoré uviedla Redaelli vo svojej ziadosti o zhovievavost (pozri najmä odôvodnenia 155, 165, 166 a 849 az 855 napadnutého rozhodnutia). 130 Pokial ide o Itas, v napadnutom rozhodnutí sa tiez uvádza, ze tento podnik spochybnil to, ze by sa v priebehu rokov 1993 - 1994 zúcastnoval na klube Zürich, pretoze potrebné osvedcenia získal az v roku 1995 pre Nemecko a následne pre ostatné krajiny. Na rozdiel od spolocnosti CB a z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze úcast spolocnosti Itas na porusovaní je preukázaná od okamihu úcasti tohto podniku na stretnutí klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich 24. februára 1993. Komisia v tejto súvislosti rovnako poukázala na úcast spolocnosti Itas, rovnako ako na úcast spolocností Redaelli a ITC, na stretnutí klubu Italia 7. mája 1993, vo vztahu ku ktorému ITC poskytla informácie vo svojej ziadosti o zhovievavost. Toto stretnutie sa týkalo najmä styroch návrhov vo vztahu k celoeurópskym výrobcom. Ako sa ukazuje, ze kým napadnuté rozhodnutie okrem iného uvádza, ze Itas bola "zastúpená spolocnostou Redaelli na stretnutiach klubu Zürich", ktoré nasledovali po stretnutí z 24. februára 1993, z vyssie uvedeného vyplýva, ze takúto informáciu je mozné bez problémov vyvodit z dôkazov, ktoré predlozili DWK a Nedri predtým, ako 15. júna 2007 predlozila príspevok Redaelli (pozri najmä odôvodnenia 155, 163, 164 a 856 az 861 napadnutého rozhodnutia). 131 V takejto situácii a vzhladom na skutocnost, ze Komisia mala k dispozícii viacero dôkazov na preukázanie zaciatku úcasti spolocnosti Itas na porusovaní, vrátane informácií poskytnutých spolocnostou ITC v jej ziadosti o zhovievavost, ktorá poskytla rukou písaný zápis zo stretnutia klubu Italia s výrobcami z klubu Zürich z 24. februára 1993, pricom tieto informácie sú podstatné, a informácií predlozených spolocnostami DWK a Nedri o úlohe, akú zohrávala Redaelli v rámci klubu Zürich, Komisia sa mohla domnievat, ze príspevok spolocnosti Redaelli z 15. júna 2007 nepredstavuje významnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktoré uz mala k dispozícii. 132 Pokial ide o spolocnost ITC, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tento podnik súhlasil s obsahom oznámenia o výhradách, ktoré mu bolo adresované, pricom potvrdil, ze je "v súlade s vyhláseniami a zápismi poskytnutými v ziadosti o zhovievavost a v nasledujúcich vyhláseniach", a teda ze sa od 24. februára 1993 do 19. septembra 2002 priamo zúcastnoval na karteli najmä v kluboch Zürich a Italia, ako aj na zdruzení talianskych výrobcov v rámci klubu Europe (pozri najmä odôvodnenia 841 a 843 napadnutého rozhodnutia). 133 Hoci je v odôvodneniach 153 a 155 napadnutého rozhodnutia uvedené, ze ITC nespochybnila svoje zastupovanie spolocnostou Redaelli v klube Zürich, Komisia mala aj v tomto prípade k dispozícii dalsie dôkazy preukazujúce zaciatok úcasti spolocnosti ITC na porusovaní, vrátane dôkazov predlozených samotnou spolocnostou ITC, ale aj spolocnostami DWK a Nedri. Komisia sa v takejto situácii mohla domnievat, ze príspevok spolocnosti Redaelli z 15. júna 2007 nesplna podmienky vymedzené v oznámení o zhovievavosti na to, aby predstavoval významnú pridanú hodnotu k dôkazom, ktoré uz mala Komisia k dispozícii. 134 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania a predlozené dokumenty je potrebné konstatovat, ze Komisia sa mohla domnievat, ze k tomuto aspektu porusenia uz má tak z vecného, ako aj z casového hladiska dostatocné dôkazy na preukázanie predmetných skutkových okolností. Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti uvádza Redaelli, teda nepredstavujú významnú pridanú hodnotu, ktorá sa vyzaduje na to, aby mohla získat nárok na znízenie sumy pokuty podla oznámenia o zhovievavosti. - Ostatné aspekty porusenia 135 Redaelli tvrdí, ze jej príspevok bol jedným z prvých, ktorý potvrdil existenciu systému kontroly kartelu, a poskytla jeho úplný opis. Malo k tomu dôjst 21. októbra 2002 v jej odpovedi na ziadost o informácie a v jej ziadosti o zhovievavost z 20. marca 2003. 136 Vzhladom na odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí a pri zohladnení dôkazov, ktoré v tejto súvislosti predlozila Komisia, je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia mala k dispozícii viacero dôkazov uz po kontrolách vykonaných 19. a 20. septembra 2002 a po podaní ziadostí o zhovievavost spolocností ITC 21. septembra 2002 a Tréfileurope 4. novembra 2002 (pozri odôvodnenia 450 az 455 napadnutého rozhodnutia). 137 Najmä z casového hladiska je potrebné pripomenút, ze Redaelli sa vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 21. októbra 2002 obmedzila na to, ze odkázala na obchodného zástupcu pána Pr., ktorý bol poverený zhromazdovaním údajov o vývoji predajov jednotlivých výrobcov. V danom case vsak Komisia uz mala k dispozícii okrem iného dokumenty z obdobia, kedy doslo k predmetným skutkovým okolnostiam, ktoré pripravila táto osoba, a ktoré boli objavené pri kontrolách vykonaných 19. a 20. septembra 2002 a ktoré jasným spôsobom obsahovali informácie uvedené spolocnostou Redaelli. 138 V ziadosti o zhovievavost z 20. marca 2003 Redaelli uviedla o úlohe pána Pr. viac podrobností, pricom najmä uviedla, ze mohol urcovat nákupy kazdého zákazníka od dotknutých výrobcov. Podla nej jeho úlohou uz nebolo len kontrolovat predané mnozstvá, ale urcovat potenciál klientely. Aj ked je pravda, ze táto druhá cast úlohy pána Pr. sa spomína v odôvodnení 452 napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, ze informácie v tejto súvislosti pochádzajú od spolocnosti Redaelli, nic to nemení na tom, ze podstatou úlohy tejto osoby bolo, ako to tvrdí Komisia s poukázaním na dokumenty objavené pri kontrolách, výkon dohladu a kontroly. 139 Dôkazy, ktoré v tejto súvislosti uvádza Redaelli, teda nepredstavujú významnú pridanú hodnotu, ktorá sa vyzaduje na to, aby mohla získat nárok na znízenie sumy pokuty podla oznámenia o zhovievavosti. 140 Redaelli okrem toho tvrdí, ze jej príspevok ako prvý potvrdil existenciu a obsah viacerých stretnutí, vrátane stretnutí klubu Italia 1. februára 2002, 1. marca 2002 a 26. augusta 2002, a stretnutí klubu Europe 28. a 29. februára 2000, 8. a 9. mája 2000, 15. mája 2001, 4. septembra 2001 a 24. júla 2002. 141 Aj v tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze Komisia mala o predmetnom období (2000 - 2002) tak vo vztahu ku klubu Italia, ako aj vo vztahu ku klubu Europe k dispozícii celkovo vela informácií (pozri prílohy 2 a 3 týkajúce sa opisu uvedených stretnutí napadnutého rozhodnutia). Príspevok, na ktorý v tomto ohlade poukazuje Redaelli, totiz neprispieva vôbec alebo prispieva len málo ku schopnosti Komisie preukázat predmetné skutkové okolnosti, a to pokial ide o predmetné obdobie, kluby alebo obsah stretnutí uvádzaných spolocnostou Redaelli, vo vztahu ku ktorým uz Komisia mala k dispozícii dôkazy, ktoré boli objavené pri kontrolách alebo ktoré vcas predlozili ostatné podniky, ako ITC, CB, Tréfileurope, Nedri alebo DWK, alebo sa mohla domnievat, ze dôkazy poskytnuté spolocnostou Redaelli nepreukazujú protisútaznú povahu uvedeného stretnutia [ako uvádzaného stretnutia 8. a 9. mája 2000, pri ktorom sa ukázalo, ze bolo len stretnutím Eurostress Information Service (ESIS), jedného z profesijných zdruzení APC]. 142 Príspevok spolocnosti Redaelli týkajúci sa vyssie uvedených stretnutí preto nemozno povazovat za príspevok, ktorý by predstavoval významnú pridanú hodnotu v zmysle oznámenia o zhovievavosti. 143 Redaelli napokon uvádza aj skutocnost, ze ako prvá potvrdila to, co je strucne spomenuté v ziadosti o zhovievavost vo vztahu k väzbe medzi dohodou o urcovaní kvót na európskej úrovni (klub Zürich) a dohodou na talianskej úrovni (klub Italia), ze ako prvá opísala dynamiku klubu Italia na zaciatku 90. rokov 20. storocia, pokial ide konkrétne o ukoncenie postupu urcovania kvót v dôsledku toho, ze k tejto iniciatíve sa odmietla pripojit ITC, ze mala významný príspevok, pokial ide o dátum zaciatku úcasti spolocnosti Tréfileurope v klube Italia, a ze stojí za rozlisovaním, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí robí medzi exkluzívnymi a beznými zákazníkmi, pokial ide o klub Italia alebo celoeurópske stretnutia, ku ktorým dochádzalo "pri prílezitosti stretnutí 'ESIS`". 144 K týmto otázkam je potrebné konstatovat, ako to správne uviedla Komisia v odpovedi na opatrenia týkajúce sa vedenia konania a dokazovania, o ktorých rozhodol Vseobecný súd, ze dôkazy, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva Redaelli, neboli rozhodujúce alebo sa týkajú menej podstatných aspektov porusovania, ktoré ako také nie sú vzhladom na dôkazy, ktoré uz mala Komisia k dispozícii, relevantné, a ktoré pochádzali z viacerých navzájom sa potvrdzujúcich zdrojov. 145 Pokial ide teda o väzbu medzi klubom Zürich a klubom Italia, hoci sa v casti napadnutého rozhodnutia citovanej spolocnostou Redaelli, konkrétne v odôvodnení 401 a nasl., skutocne poukazuje na dokumenty predlozené spolocnostou Redaelli, zo spisu tiez vyplýva, ze pocas kontrol boli zabavené dalsie dokumenty alebo dokumenty predlozila ITC, a to najmä dokument, ktorý je v tejto súvislosti najviac relevantný, a to dohoda z 5. decembra 1995 uzatvorená medzi spolocnostami Redaelli, CB, Itas a ITC. 146 Rovnako tak, pokial ide o opis dynamiky klubu Italia na zaciatku 90. rokov 20. storocia, je potrebné pripomenút, ze Komisia urcila zaciatok úcasti spolocností Redaelli, CB, Itas a ITC v klube Italia az na 23. januára 1995, co je dátum najstarsieho návrhu dohody, ktorý mala Komisia k dispozícii na základe kontrol (pozri odôvodnenia 402 a 456 napadnutého rozhodnutia). Informácie týkajúce sa skorsej situácie, ktoré poskytla Redaelli, teda nemali na schopnost Komisie zistit skutkové okolnosti ziadny vplyv. Pokial ide o dátum, kedy sa Tréfileurope zacala zúcastnovat na klube Italia, z odôvodnenia 460 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia uz mala k dispozícii dôkazy, ktoré postacovali na urcenie tohto dátumu na 3. apríla 1995, pricom dokumenty, ktoré sú v tomto ohlade relevantné, predlozila ITC. Pokial ide o rozlisovanie v napadnutom rozhodnutí medzi exkluzívnymi a beznými klientmi, z odôvodnení 445 a 447 napadnutého rozhodnutia tiez jasne vyplýva, ze Komisii bolo toto rozlisovanie známe uz na základe dokumentov objavených pocas kontrol a na základe pripomienok spolocnosti Tréfileurope. 147 Napokon pokial ide o odkazy na celoeurópske stretnutia, ku ktorým dochádzalo "pri prílezitosti stretnutí 'ESIS`", takáto informácia vyplývala uz z dokumentov, ktoré predlozil Bundeskartellamt v pociatocnom stádiu konania, a z dokumentov objavených v priebehu kontrol. c) Záver 148 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodnú. 3. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 149 Redaelli v podstate tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, pretoze neposudzovala jej ziadost o zhovievavost z hladiska kritérií vymedzených v oznámení o zhovievavosti. Ked Komisia 19. septembra 2008 túto ziadost zamietla, v skutocnosti bola podla zalobkyne ovplyvnená svojím novým a prísnejsím oznámením o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([15]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). Ako pritom podla zalobkyne vyplýva z rozhodnutí, ktorými boli sankcionované iné kartely, v dobe uplatnovania oznámenia o zhovievavosti sa Komisia viac priklánala k priznávaniu znízenia sumy pokuty na základe ziadostí, ktoré boli zalozené predovsetkým na vyhláseniach, a prah "pridanej hodnoty" bol nizsí ako prah, ktorý sa pouzíval neskôr. 150 Na rozdiel od toho, co tvrdí Redaelli, a ako vyplýva z bodov 76 az 148 vyssie, Komisia pri rozhodovaní o ziadosti tejto spolocnosti o zhovievavost správne uplatnila kritériá vymedzené v oznámení o zhovievavosti. 151 Redaelli sa okrem toho nemôze uspokojit s tým, ze sa vo svoj prospech domáha riesení, ku ktorým Komisia dospela v iných veciach bez toho, aby uviedla akúkolvek skutocnost, ktorá by mohla preukazovat podobnost skutkových okolností tak z hladiska predmetných porusení, ako aj z hladiska skutocností, ktoré v ziadostiach o zhovievavost predlozili dotknuté podniky. 152 Spresnenia, ktoré k pojmu "pridaná hodnota" uvádza oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch prijaté v roku 2006, nemôzu v ziadnom prípade spochybnit údajnú legitímnu dôveru, na ktorú sa odvoláva Redaelli, a to ani za predpokladu, ze by sa zohladnovali. V oblasti zhovievavosti nemozno mat nárok na znízenie pokuty len na základe toho, ze Komisii boli predlozené vyhlásenia alebo dôkazy. 153 Podla oboch oznámení je totiz potrebné, aby sa zistila významná pridaná hodnota týchto dôkazov, a to najmä s ohladom na dôkazy, ktoré uz Komisia má k dispozícii, pricom rozhodnutie, ci bude z dôvodu zhovievavosti priznané znízenie sumy pokuty, je zalozené na tejto pridanej hodnote. 154 V oboch oznámeniach sa tiez výslovne uznáva, ze z kvalitatívnej stránky majú vyssiu hodnotu dôkazy pochádzajúce z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami nez dôkazy získané dodatocne. 155 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 4. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 156 Redaelli tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked priznala znízenia sumy pokút o 5 % podnikom Emesa/Galycas a WDI, ktorých spolupráca bola podla nej mensia. 157 Pokial ide o spolocnosti Emesa a Galycas, Redaelli uvádza, ze znízenie bolo priznané na základe informácií poskytnutých v odpovedi na ziadosti Komisie o informácie. Emesa a Galycas v rámci svojich príspevkov len pripustili existenciu protisútazných stretnutí európskych výrobcov a spanielskych a portugalských výrobcov pri prílezitosti stretnutí profesijných zdruzení, vo vztahu ku ktorým predlozili dva zoznamy stretnutí s uvedením dátumu, miesta a mena úcastníkov, a to "bez uvedenia akéhokolvek opisu ich obsahu a bez toho, aby boli potvrdené akýmkolvek písomným dôkazom" (pozri odôvodnenie 1095 napadnutého rozhodnutia). Aj ked Komisia uznala obmedzenú povahu tohto príspevku, ktorý bol prílis neurcitý na to, aby mohol predstavovat dôkaz o porusovaní ako takom, domnievala sa, ze predstavuje významnú pridanú hodnotu, kedze zvysuje jej schopnost preukázat niektoré skutocnosti zakladajúce kartel, ak sa potvrdí dalsími dôkazmi. 158 V porovnaní s tým je podla zalobkyne príspevok spolocnosti Redaelli ovela významnejsí. Uz pred podaním formálnej ziadosti o zhovievavost spolu s dalsími dôkazmi od spolocnosti Redaelli 21. októbra 2002, teda pred spolocnostami Emesa a Galycas, zalobkyna pripustila, ze medzi európskymi a talianskymi výrobcami sa uskutocnili protisútazné stretnutia. Podla zalobkyne tieto stretnutia opísala aj Redaelli a predlozila zoznam s uvedením dátumu, miesta a úcastníkov, ktorý bol podrobnejsí ako zoznam predlozený spolocnostami Emesa a Galycas. Komisia podla zalobkyne napokon pouzila vyhlásenia spolocnosti Redaelli týkajúce sa spolocností CB, Itas a Tréfileurope, a to na to, aby im pripísala zodpovednost za cast kartelu. 159 Pokial ide o spolocnost WDI, z napadnutého rozhodnutia podla zalobkyne vyplýva, ze príspevok tohto podniku bol velmi obmedzený a netýkal sa rozhodujúcich otázok. Vyhlásenie spolocnosti WDI z 19. mája 2004 obsahuje podla zalobkyne prvé informácie o niektorých prvkoch organizácie klubu Zürich a o skutocnosti, ze tento klub nasledoval taliansky príklad. WDI podla zalobkyne tiez ako prvá potvrdila vyhlásenia spolocnosti DWK o existencii spolocnosti zodpovednej za zhromazdovanie údajov pre klub Zürich a klub Europe a ako prvá potvrdila vyhlásenia spolocnosti Nedri o kompenzacnom systéme klubu Zürich. Podla zalobkyne ide len o obycajné vyhlásenia, ktoré nie sú podlozené ziadnymi presvedcivými písomnými dôkazmi. 160 Príspevok spolocnosti Redaelli sa podla zalobkyne v porovnaní s príspevkom spolocnosti WDI v ziadnom prípade nezdá byt nizsí. Podla zalobkyne aj Redaelli ako prvá poskytla informácie o niektorých aspektoch kartelu (najmä o svojej úlohe zástupcu viacerých talianskych podnikov a o situácii klubu Italia na zaciatku 90. rokov 20. storocia) a ako prvá potvrdila vyhlásenia alebo dokumenty predlozené ostatnými podnikmi (najmä tie, ktoré sa týkajú systému kontroly, väzby medzi klubom Zürich a klubom Italia, ako aj celoeurópskych a talianskych stretnutí). Navyse podla zalobkyne Redaelli prispela k vysetrovaniu súborom správ, informácií a vysvetlení, ktoré v ziadosti spolocnosti WDI chýbali. 161 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zásada rovnosti zaobchádzania je porusená vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb., [16]EU:C:1984:394, bod 28, a rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb., [17]EU:T:2011:560, bod 102). 162 V prejednávanej veci ziadna skutocnost uvedená spolocnostou Redaelli neumoznuje vyvodit záver o existencii rozdielneho zaobchádzania medzi nou a spolocnostami Emesa/Galycas alebo WDI. 163 Na jednej strane Redaelli neuvádza ziadne argumenty, ktoré by mohli spochybnit významnú pridanú hodnotu, ktorú Komisia priznala príspevkom spolocností Emesa/Galycas a WDI v priebehu správneho konania. 164 Po posúdení vnútornej a relatívnej hodnoty rôznych vyhlásení alebo dokumentov predlozených spolocnostami Emesa/Galycas a WDI Komisia totiz dospela k záveru, ako je to vysvetlené v napadnutom rozhodnutí, ze je odôvodnené znízit sumu pokuty ulozenej kazdému z týchto podnikov o 5 %. Tvrdenia spolocnosti Redaelli sa netýkajú tejto pridanej hodnoty, ktorú Komisia priznala, ale pridanej hodnoty, ktorá sa mala priznat jej vlastnému príspevku, a to z dôvodu, ze jeho pridaná hodnota bola "ovela významnejsia" nez pridaná hodnota priznaná spolocnostiam Emesa/Galycas, alebo z dôvodu, ze sa nezdá byt "v ziadnom prípade nizsia" ako pridaná hodnota priznaná spolocnosti WDI. 165 Z napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti vyplýva, ze významná pridaná hodnota, ktorú Komisia priznala príspevkom spolocností Emesa/Galycas a WDI, splna podmienky stanovené v bodoch 21 az 23 oznámenia o zhovievavosti. Osobitne odôvodnenia 1094 a 1096 napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho príloha 4 umoznujú vyvodit záver o úlohe príspevku spolocností Emesa/Galycas, ktorý predstavoval prvý dôkaz umoznujúci preukázat protiprávny obsah viacerých stretnutí klubu Espańa. Komisia tiez v odôvodnení 1113 napadnutého rozhodnutia vyjadrila dôvody, na základe ktorých dospela záveru, ze príspevok spolocnosti WDI umoznil objasnit viacero otázok týkajúcich sa najmä organizácie klubu Zürich. 166 Na druhej strane je potrebné konstatovat, ze ani tvrdenia predlozené spolocnostou Redaelli neumoznujú uzitocne porovnat významnú pridanú hodnotu, ktorú uvádza, s významnou pridanou hodnotou, ktorú Komisia priznala príspevkom spolocností Emesa/Galycas a WDI. 167 Aj ked sú príspevky z formálneho hladiska podobné, kedze boli vykonané predovsetkým formou vyhlásení, dôvody, ktoré viedli Komisiu k vyssie uvedenému záveru, pokial ide o spolocnosti Emesa/Galycas a WDI, sa pre osobitosti úcasti kazdého tohto podniku na karteli výrazne lísia od podniku k podniku. Emesa/Galycas je spanielsky podnik, ktorý sa zúcastnoval najmä na klube Europe a klube Espańa, WDI je nemecký podnik, ktorý sa zúcastnoval na klube Europe, a Redaelli je taliansky podnik, ktorý sa zúcastnoval na klube Europe a klube Italia. Ich cinnosti a miera zapojenia do kartelu, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí uvádzajú najmä s ohladom na dôkazy, ktoré mala Komisia v danom case k dispozícii, sa lísia takým spôsobom, ze nie je mozné porovnávat situáciu jedného podniku so situáciou druhého podniku. 168 Aj ked teda doslo k odmietnutiu znízenia sumy pokuty spolocnosti Redaelli z dôvodu zhovievavosti, nedoslo k tomu z dôvodu významnej pridanej hodnoty, ktorú Komisia priznala príspevkom spolocností Emesa/Galycas a WDI, ale preto, ze jej vlastný príspevok nemal významnú pridanú hodnotu v zmysle bodov 21 az 23 oznámenia o zhovievavosti. 169 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné zamietnut tretiu cast prvého zalobného dôvodu, v dôsledku coho sa musí v celom rozsahu zamietnut aj tento zalobný dôvod. [omissis] O trovách 231 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Redaelli Tecna SpA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [18]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [19]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPfOOKP/L90707-9614TMP.html#t-ECR_62010TJ0423_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXPfOOKP/L90707-9614TMP.html#t-ECR_62010TJ0423_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A260&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:298:TOC 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A394&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///tmp/lynxXXXXPfOOKP/L90707-9614TMP.html#c-ECR_62010TJ0423_SK_01-E0001 19. file:///tmp/lynxXXXXPfOOKP/L90707-9614TMP.html#c-ECR_62010TJ0423_SK_01-E0002