ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Spolupráca pocas správneho konania -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Primeraná lehota" Vo veciach T-413/10 a T-414/10, Socitrel - Sociedade Industrial de Trefilaria, SA, so sídlom v Trofe (Portugalsko), v zastúpení: F. Proença de Carvalho a T. Faria, advokáti, zalobkyna vo veci T-413/10, Companhia Previdente - Sociedade de Controle de Participaçőes Financeiras, SA, so sídlom v Lisabone (Portugalsko), v zastúpení: D. Proença de Carvalho a J. Caimoto Duarte, advokáti, zalobkyna vo veci T-414/10, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, P. Costa de Oliveira a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Marques Mendes, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. novembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 1. Vec T-413/10 - Socitrel/Komisia 60 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. septembra 2010 podala Socitrel zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 61 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. septembra 2010 Socitrel podala návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Vseobecného súdu z 13. apríla 2011, Socitrel/Komisia (T-413/10 R, [3]EU:T:2011:179), pricom rozhodnutie o trovách konania bolo odlozené na neskôr. 62 V podaní dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 10. decembra 2010 Socitrel uviedla, ze ziada o povolenie upravit svoje zalobné dôvody v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene. 63 Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila druhé rozhodnutie o zmene. Komisia vyhovela tejto ziadosti 17. júna 2011. 64 V dôsledku prijatia druhého rozhodnutia o zmene Socitrel podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2011 opät upravila svoje zalobné dôvody a návrhy. 65 Písomná cast konania sa skoncila 21. novembra 2011 podaním dupliky Komisiou v jazyku konania. 66 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu s úcinnostou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 27. septembra 2013. 67 Predbezná správa uvedená v clánku 52 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 bola predlozená siestej komore 31. marca 2014. 68 Dna 8. mája 2014 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zaslal spolocnosti Socitrel a Komisii zoznam sestnástich písomných otázok. 69 Komisia a Socitrel vyhoveli týmto opatreniam listami zo 6. a z 9. júna 2014. 70 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd 17. septembra 2014 rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 71 Socitrel navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- subsidiárne ciastocne zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Socitrel, a znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 72 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil spolocnosti Socitrel povinnost nahradit trovy konania. 2. Vec T-414/10, Companhia Previdente/Komisia 73 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. septembra 2010 podala Companhia Previdente zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 74 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 16. septembra 2010 Companhia Previdente podala návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením z 10. júna 2011, Companhia Previdente/Komisia (T-414/10 R, [4]EU:T:2011:268), pricom rozhodnutie o trovách konania bolo odlozené na neskôr. 75 V podaní dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 10. decembra 2010 Companhia Previdente uviedla, ze ziada o povolenie upravit svoje zalobné dôvody v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene. 76 Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila urcité dokumenty. Komisia vyhovela tejto ziadosti 17. júna 2011. 77 V dôsledku prijatia druhého rozhodnutia o zmene Companhia Previdente podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2011 opät upravila svoje zalobné dôvody a návrhy. 78 Písomná cast konania sa skoncila 21. novembra 2011 podaním dupliky Komisiou v jazyku konania. 79 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu s úcinnostou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 27. septembra 2013. 80 Predbezná správa uvedená v clánku 52 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 bola predlozená siestej komore 31. marca 2014. 81 Dna 8. mája 2014 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zaslal spolocnosti Companhia Previdente a Komisii zoznam sestnástich písomných otázok. 82 Komisia a Companhia Previdente vyhoveli týmto opatreniam listami zo 6. a z 9. júna 2014. 83 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd 17. septembra 2014 rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 84 Companhia Previdente navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1, 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- urcil, ze akékolvek znízenie pokuty ulozenej spolocnosti Socitrel v rámci iných konaní týkajúcich sa porusení, za ktoré Companhia Previdente solidárne zodpovedá, má za následok automatické ekvivalentné znízenie solidárnej pokuty ulozenej spolocnosti Companhia Previdente, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 3. O spojení vecí T-413/10, T-414/10 a T-409/13, Companhia Previdente a Socitrel/Komisia, na úcely ústnej casti konania a o výmaze veci T-409/13, Companhia Previdente a Socitrel/Komisia 85 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2013 Companhia Previdente a Socitrel podali zalobu proti listu, ktorý im 24. mája 2013 zaslal generálny riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz. 86 Táto vec bola zaregistrovaná v kancelárii Vseobecného súdu pod císlom T-409/13. Uznesením z 30. júna 2014 boli veci T-413/10, T-414/10 a T-409/13 spojené na úcely ústnej casti konania. 87 Listom zaslaným kancelárii Vseobecného súdu 11. novembra 2014 zalobkyne vzali zalobu podanú vo veci T-409/13 spät. Kedze Komisia listom zo 14. novembra 2014 oznámila, ze nemá námietky voci spätvzatiu zaloby a ze navrhuje zaviazat zalobkyne na náhradu trov konania, Vseobecný súd zaznamenal toto spätvzatie do zápisnice o pojednávaní zo 17. novembra 2014, na ktorom nariadil výmaz veci T-409/13 z registra Vseobecného súdu a ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania v tejto veci. Právny stav 88 Veci T-413/10 a T-414/10 sú spojené na úcely tohto rozsudku, pricom úcastníci konania v reakcii na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní uviedli, ze voci tomuto spojeniu vecí nemajú námietky. 89 Socitrel uvádza na podporu svojej zaloby osem zalobných dôvodov, ako aj dva doplnujúce zalobné dôvody, ktoré uviedla v rámci druhej úpravy svojich zalobných dôvodov a návrhov. 90 Companhia Previdente uvádza na podporu svojej zaloby styri zalobné dôvody, ako aj dva doplnujúce zalobné dôvody, ktoré uviedla v rámci druhej úpravy svojich zalobných dôvodov a návrhov. 91 Prvý zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na nedostatku odôvodnenia a na porusení jej práva na obhajobu, kedze v napadnutom rozhodnutí v podstate chýbajú urcité okolnosti, na základe ktorých by bolo mozné zistit, ako Komisia urcila výsku pokuty. 92 Druhý zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení primeranej lehoty. 93 Tretí zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení povinnosti nálezitej starostlivosti, ktorú má Komisia, práva na obhajobu, ako aj zásad lojálnosti, dobrej viery a legitímnej dôvery z dôvodu, ze Komisia dvakrát zmenila pôvodné rozhodnutie. 94 Stvrtý zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásad proporcionality a osobnej zodpovednosti, ako aj prezumpcie neviny a tiez na nedostatku odôvodnenia a na tom, ze Komisia porusila svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax, kedze prekrocila hornú hranicu pokuty, ktorú bolo mozné ulozit spolocnosti Socitrel. 95 Tento zalobný dôvod má tri casti. 96 Prvá cast stvrtého zalobného dôvodu je zalozená na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala solidárnu zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente, v dôsledku coho bola horná hranica vo výske 10 % obratu nesprávne vypocítaná z obratu spolocnosti Companhia Previdente, a nie z obratu spolocnosti Socitrel. Táto argumentácia je tiez predmetom prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré uvádza Companhia Previdente. 97 Druhá, subsidiárna cast stvrtého zalobného dôvodu je zalozená na nesprávnom zohladnení obratov spolocností Emesa, Galycas a ITC pri výpocte 10 % hornej hranice. Táto argumentácia je tiez predmetom prvej casti tretieho zalobného dôvodu, ktorý uvádza Companhia Previdente. 98 Tretia, este subsidiárnejsia cast stvrtého zalobného dôvodu je zalozená na nesprávnom zohladnení obratu spolocnosti Companhia Previdente za rok 2009. Táto argumentácia je tiez predmetom druhej casti tretieho zalobného dôvodu, ktorý uvádza Companhia Previdente. 99 Piaty zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení zásad proporcionality a legitímnej dôvery pri uplatnení bodov 13 a 22 usmernení z roku 2006, ako aj na nedostatku odôvodnenia, kedze Komisia nesprávne urcila mieru závaznosti týkajúcu sa pokuty, ktorú treba ulozit spolocnosti Socitrel, na 18 %. 100 Siesty zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nezohladnila jej malú alebo pasívnu úlohu ako polahcujúcu okolnost. 101 Siedmy zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nezohladnila jej skutocnú spoluprácu ako polahcujúcu okolnost. 102 Ôsmy zalobný dôvod, ktorý uvádza Socitrel, je zalozený na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania z dôvodu nezohladnenia kontextu hospodárskej krízy a platobnej neschopnosti spolocnosti Socitrel. Táto argumentácia je tiez predmetom stvrtého zalobného dôvodu, ktorý subsidiárne uvádza Companhia Previdente. 103 Zalobkyne listom zaslaným kancelárii Vseobecného súdu 11. novembra 2014 vzali tento zalobný dôvod spät. Toto spätvzatie bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania, ktoré sa konalo 17. novembra 2014. 104 Socitrel a Companhia Previdente navyse v rámci druhej úpravy svojich zalobných dôvodov a návrhov uviedli doplnujúci zalobný dôvod, ktorý je zalozený - pokial ide o spolocnost Socitrel - na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a legitímnej dôvery, ako aj na nedostatku odôvodnenia a - pokial ide o spolocnost Companhia Previdente - na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a legitímnej dôvery, kedze so spolocnostami Socitrel a Companhia Previdente sa údajne nezaobchádzalo rovnako ako so spolocnostami Arcelor a SLM, ktorým bolo priznané znízenie pokuty, ktoré zalobkyniam nebolo poskytnuté. 105 Socitrel a Companhia Previdente napokon uvádzajú druhý doplnujúci zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení zásad nálezitej starostlivosti, lojálnosti, dobrej viery a právnej istoty, kedze Komisia v roku 2011 opät zmenila pôvodné rozhodnutie. 1. O prvom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na nedostatku odôvodnenia a na porusení jej práva na obhajobu Pripomenutie zásad 106 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale aj vzhladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [5]EU:C:1998:154, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb., [6]EU:C:2003:509, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb., [7]EU:C:2004:379, bod 66). O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 107 Treba v krátkosti pripomenút argumentáciu, ktorú Socitrel uvádza na podporu svojho zalobného dôvodu, pricom táto argumentácia bola v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene upravená. 108 V zalobe Socitrel v podstate tvrdila, ze v pôvodnom rozhodnutí chýbajú urcité okolnosti, na základe ktorých by bolo mozné zistit, ako Komisia urcila výsku pokuty. Z toho podla jej názoru vyplynul nedostatok odôvodnenia, ktorý predstavoval porusenie jej práva na obhajobu. 109 Podla spolocnosti Socitrel v pôvodnom rozhodnutí nebol uvedený obrat ani hodnota predaja, ktorá bola zohladnená pri stanovení základnej sumy, ani kritériá, na základe ktorých bola miera závaznosti a sadzba dodatocnej sumy stanovená na 18 %. 110 Okrem toho Socitrel tvrdila, ze vzhladom na to, ze mnohé pasáze rozhodnutia, ktoré jej bolo zaslané, boli oznacené za dôverné, nemohla zistit, na základe akých východísk Komisia stanovila výsku pokuty. 111 V dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene Socitrel upravila svoj prvý zalobný dôvod. 112 Na jednej strane Socitrel v podstate uvádza, ze zmena pôvodného rozhodnutia Komisiou svedcí o dôvodnosti jej prvého zalobného dôvodu, ako ho uviedla v zalobe. 113 Na druhej strane Socitrel zastáva názor, ze prvé rozhodnutie o zmene nevyplnilo najzávaznejsie medzery, ktoré namietala v zalobe, najmä pokial ide o sadzbu, ktorú Komisia stanovila v súvislosti so závaznostou porusenia a s dodatocnou sumou. 114 Navyse poznamenáva, ze v prvom rozhodnutí o zmene jej boli pripísané dve rôzne obdobia porusenia (odôvodnenie 5), pricom v prípade kazdého z nich sa vychádzalo z rovnakého objemu predaja, no tento rozdiel podla jej názoru nie je zohladnený v zostávajúcej casti prvého rozhodnutia o zmene a najmä v odôvodnení 7 tohto rozhodnutia, v ktorom sa jej vytýka len jedno obdobie porusenia. 115 Socitrel dodáva, ze Komisia v odôvodnení 8 prvého rozhodnutia o zmene uznala, ze sa dopustila chyby pri výpocte dodatocnej sumy, ale neoznacila podniky, ktorých sa táto chyba týkala. Toto odôvodnenie odkazuje na tabulku uvedenú v odôvodnení 5 toho istého rozhodnutia, v ktorom je v súvislosti s nou uvedený objem predaja týkajúci sa viacerých období porusenia. Predpokladá, ze z tohto odkazu treba vyvodit záver, ze sa jej musela týkat chyba, ku ktorej doslo pri výpocte dodatocnej sumy, co by malo viest k znízeniu základnej sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, pricom táto suma by sa mala znízit z 22500000 eur na 20000000 eur. Sú to vsak len jej domnienky, ktoré podla jej názoru preukazujú nedostatok odôvodnenia. 116 Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami. O uvedení hodnoty predaja 117 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze prvým rozhodnutím o zmene boli vyplnené urcité medzery v pôvodnom rozhodnutí, najmä pokial ide o urcenie zohladnenej hodnoty predaja (odôvodnenie 5 prvého rozhodnutia o zmene). 118 V tejto casti sa argumentácia, ktorú Socitrel uviedla na podporu svojho prvého zalobného dôvodu, týkajúca sa tejto medzery v pôvodnom rozhodnutí stala neúcinnou. O dvoch obdobiach porusenia, ktoré Komisia rozlísila v odôvodnení 5 prvého rozhodnutia o zmene 119 Ako navyse poznamenáva Socitrel, Komisia rozlísila v tabulke týkajúcej sa hodnoty predaja, vrátane hodnoty predaja spolocnosti Socitrel, uvedenej v odôvodnení 5 prvého rozhodnutia o zmene dve obdobia. 120 V tejto tabulke sa totiz uvádza, ze za obdobie od 7. apríla 1994 do 8. januára 1996 Komisia zohladnila na základe odpovedí, ktoré Socitrel poskytla 30. júna 2009, sumu 12016516 eur. Rovnaká suma bola zohladnená v súvislosti s obdobím od 9. januára 1996 do 19. septembra 2002. 121 V odôvodnení 932 pôvodného rozhodnutia sa uvádza, ze "dotknutá geografická oblast sa postupne vyvíjala. Od roku 1984 do roku 1995 (obdobie klubu Zurich) pokrývala Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Spanielsko a Rakúsko. Od roku 1992 (pod dojednaniami klubu Espańa) pokrývala tiez Portugalsko. Od roku 1996 do roku 2002 (obdobie krízy klubu Zurich, v case, ked bolo pripravené dojednanie klubu Európa v oblasti kvót, obdobie klubu Europe a obdobie expanzie) pokrývala geografická oblast tie isté krajiny ako v období klubu Zurich vrátane Portugalska, ako aj Dánska, Svédska, Fínska a Nórska (pozri oddiely 9.1.1 az 9.1.5 [pôvodného rozhodnutia]). To bolo zohladnené vo výpocte hodnoty predaja, pricom bol vylúcený predaj uskutocnený v Portugalsku pred 15. decembrom 1992 a predaj uskutocnený v Dánsku, Svédsku, Fínsku a Nórsku pred 9. januárom 1996". 122 Z odôvodnenia 5 prvého rozhodnutia o zmene vyplýva, ze Komisia rozlísila rôzne obdobia, pokial ide o hodnotu predaja, ktorá sa má vziat do úvahy (od 1. januára 1984 do 21. decembra 1985, od 1. januára 1986 do 14. decembra 1992, od 15. decembra 1992 do 31. decembra 1993, od 1. januára 1994 do 8. januára 1996 a od 9. januára 1996 do 19. septembra 2002), v závislosti od geografickej oblasti, ktorej sa týkal kartel. 123 Porusenie, ktoré Komisia vytýka spolocnosti Socitrel, trvalo pocas dvoch z týchto období [od 7. apríla 1994 (dátum, ktorý Komisia stanovila ako zaciatok úcasti spolocnosti Socitrel na porusení) do 8. januára 1996 a od 9. januára 1996 do 19. septembra 2002], ktoré Komisia vzala do úvahy. 124 V odôvodnení 949 pôvodného rozhodnutia vsak Komisia rozhodla, ze vzhladom na to, ze Socitrel sa oneskorene dozvedela o európskom rozmere kartelu, bolo opodstatnené zohladnit len jej predaj v Spanielsku a Portugalsku. 125 Nevyhnutné zohladnenie predaja v Dánsku, Svédsku, Fínsku a Nórsku po 9. januári 1996 (odôvodnenie 932 napadnutého rozhodnutia) v prípade clenov kartelu, ktorých sa týkala táto geografická oblast, v dôsledku toho nemalo vplyv na spolocnost Socitrel. Preto je hodnota predaja, ktorá je zohladnená v odôvodnení 5 prvého rozhodnutia o zmene, v prípade oboch období porusenia, ktoré rozlísila Komisia, rovnaká. 126 Okrem toho Komisia uznala, ze pochybila, kedze v pôvodnom rozhodnutí dvakrát zohladnila dodatocnú sumu z dôvodu zohladnenia dvoch období porusenia, a to aj v prípade spolocnosti Socitrel. 127 Prijatím prvého rozhodnutia o zmene vsak opravila túto chybu, co viedlo k znízeniu základnej sumy pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Socitrel, pricom táto suma sa v dôsledku uvedenej opravy znízila z 22500000 eur na 20000000 eur. 128 Navyse treba dodat, ze v prílohe 8 zaloby Socitrel predlozila e-mail od Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz z 13. augusta 2010, v ktorom úradník zodpovedný za predmetnú vec uviedol: "Ako bolo uvedené v liste [Komisie] z 30. júla, doslo k chybe pri výpocte vstupného poplatku ('entry fee`). Pokial ide o vasich klientov, znamená to, ze suma, ktorá je uvedená v tabulkách v odôvodneniach 923 a 1057, je prílis vysoká. Rozhodnutím o zmene sa to zmení a suma 22500000 eur bude nahradená sumou 20000000 eur. Ako uz bolo uvedené vyssie, vzhladom na [10 %] hornú hranicu to nemá za následok zmenu pokuty ulozenej vasim klientom ani zmenu odôvodnenia rozhodnutia." 129 Je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie v znení zmenenom prvým rozhodnutím o zmene v tejto casti nie je nedostatocne odôvodnené. O sadzbe 18 % uplatnenej z dôvodu závaznosti 130 Co sa týka nedostatocného odôvodnenia v súvislosti so závaznostou, treba pripomenút, ze závaznost bola preskúmaná v bode 19.1.3 napadnutého rozhodnutia. 131 Pokial ide o spolocnost Socitrel, treba poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla: -- po prvé, ze "vsetky podniky, s výnimkou spolocnosti Fundia, sa podielali na rozdelení trhu (stanovení kvót), rozdelení zákazníkov a horizontálnom urcovaní cien (pozri [bod] 9 a prílohy 2 az 4 rozhodnutia)" a ze "[t]ieto dohody patria medzi najskodlivejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré narúsajú základné parametre hospodárskej sútaze" (odôvodnenie 939, bod 19.1.3.1 týkajúci sa povahy porusenia), -- po druhé, ze "kumulovaný podiel podnikov, v prípade ktorých bolo preukázané porusenie, na trhu sa odhaduje priblizne na 80 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 98" (odôvodnenie 946, bod 19.1.3.2 týkajúci sa kumulovaného podielu na trhu), -- po tretie, ze geografický rozsah porusenia sa postupom casu vyvíjal (odôvodnenie 932: pozri bod 121 vyssie), -- po stvrté, ze "v prípade spolocností Socitrel, Proderac, Fapricela a Fundia, ktoré sa zúcastnovali len na klube Espańa (pokrývajúceho len Spanielsko a Portugalsko) alebo v prípade poslednej uvedenej spolocnosti na 'koordinácii` týkajúcej sa spolocnosti Addtek a vo vztahu ku ktorým bolo mozné preukázat vedomost o jedinom a nepretrzitom porusení az vo velmi neskorom stádiu porusenia (17. mája 2001, resp. 14. mája 2001, pozri oddiel 12.2.2.4), vsak Komisia pri urcovaní casti hodnoty predaja zohladnila obmedzenejsí geografický rozsah" a ze "[s]ituácia je odlisná v prípade ostatných úcastníkov klubu Espańa (Emesa/Galycas, Tycsa/Trefilerías Quijano), ktorí sa súcasne zúcastnovali na rôznych úrovniach kartelu a/alebo v prípade ktorých vedomost o jedinom a nepretrzitom porusení mohla byt preukázaná v ovela skorsom stádiu" (odôvodnenie 949, bod 19.1.3.3 týkajúci sa geografického rozsahu). 132 Komisia dospela k záveru, ze "vzhladom na specifické okolnosti veci a s prihliadnutím na kritériá rozobraté vyssie v súvislosti s povahou porusenia (pozri oddiel 19.1.3.1) a geografickým rozsahom (pozri oddiel 19.1.3.3) treba cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, stanovit v prípade spolocnosti Fundia na 16 %, v prípade spolocností Socitrel, Fapricela a Proderac na 18 % a v prípade vsetkých ostatných podnikov na 19 %" (odôvodnenie 953). 133 Je potrebné konstatovat, ze v tejto casti napadnuté rozhodnutie nie je nedostatocne odôvodnené a ze umoznuje pochopit úvahy Komisie, a to bez ohladu na ich dôvodnost. 134 Výhradu, ktorú uvádza Socitrel, treba v dôsledku toho zamietnut. O sadzbe uplatnenej pri stanovení dodatocnej sumy z dôvodu odstrasenia 135 Pokial ide o dodatocnú sumu, treba pripomenút, ze podla bodu 25 usmernení z roku 2006 "Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie". Okrem toho "Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení" a "Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [casti hodnoty predaja, ktorá - neoficiálny preklad] sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade[,] zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22", napríklad "povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". 136 V prejednávanom prípade Komisia stanovila sadzbu uplatnitelnú na dodatocnú sumu na 18 % a v odôvodnení 953 napadnutého rozhodnutia odkázala na úvahy, ktoré uviedla v súvislosti s posudzovaním závaznosti porusenia, pokial ide o povahu porusenia (bod 19.1.3.1 napadnutého rozhodnutia) a jeho geografický rozsah (bod 19.1.3.3 napadnutého rozhodnutia). 137 Súdny dvor pritom vo svojom rozsudku z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia (C-439/11 P, Zb., [8]EU:C:2013:513, body 121 az 124), rozhodol, ze také odôvodnenie je dostatocné. 138 V dôsledku toho je potrebné zamietnut výhradu, ktorú uvádza Socitrel. O porusení práva spolocnosti Socitrel na obhajobu 139 Socitrel tvrdí, ze jej právo na obhajobu bolo porusené z dvoch dôvodov. 140 Na jednej strane tvrdí, ze z medzier v pôvodnom rozhodnutí, ktoré Komisia ciastocne uznala v prvom rozhodnutí o zmene, vyplýva, ze bolo porusené jej právo na obhajobu. 141 Táto argumentácia nemôze uspiet, kedze Vseobecný súd listom z 29. októbra 2010 vyzval spolocnost Socitrel, aby upravila svoje zalobné dôvody a návrhy v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene, co Socitrel urobila podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. decembra 2010. 142 Na druhej strane, co sa týka jej tvrdení, podla ktorých Komisia nesprístupnila niektoré casti napadnutého rozhodnutia, v dôsledku coho Socitrel nemohla pochopit, ako Komisia vypocítala pokutu, treba poznamenat, ze vsetky odôvodnenia, ktoré uvádza Socitrel (odôvodnenia 1142, 1144, 1149, 1157, 1159, 1160, 1165, 1171, 1172, 1175, 1178, 1179, 1181, 1185 a 1188), sa týkajú posúdenia ziadostí týkajúcich platobnej schopnosti iných podnikov. 143 V takom prípade je pritom Komisia povinná zarucit dôvernost údajov, ktoré jej poskytli podniky, pokial ju tieto podniky o to poziadajú, najmä ak ide o citlivé údaje týkajúce sa ich financnej situácie. 144 Komisia navyse správne uvádza, ze spolocnosti Socitrel boli oznámené vsetky posudzované okolnosti, ktoré sa jej týkali, najmä okolnosti súvisiace s jej platobnou schopnostou. 145 Argumentácia spolocnosti Socitrel sa v dôsledku toho musí zamietnut, a preto treba výhradu zalozenú na porusení práva na obhajobu v celom rozsahu zamietnut. 146 Je teda potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. 2. O druhom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na porusení primeranej lehoty Pripomenutie zásad 147 Po prvé dodrziavanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy Únie zarucujú (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, C-452/11 P, [9]EU:C:2012:829, bod 97 a citovanú judikatúru). 148 Zásada primeranej lehoty správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, podla ktorého "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" (rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, T-214/06, Zb., [10]EU:T:2012:275, bod 284). 149 Po druhé primeranost dlzky konania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdej veci, najmä od jej kontextu, správania úcastníkov konania pocas konania, jej významu pre rôzne dotknuté podniku a jej zlozitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb., [11]EU:T:1999:80, bod 126), ako aj prípadne od informácií a odôvodnení, ktoré je Komisia schopná získat, pokial ide o vysetrovacie úkony vykonané pocas správneho konania. 150 Po tretie Súdny dvor rozhodol, ze správne konanie môze viest k preskúmaniu v rámci dvoch po sebe idúcich fáz, pricom kazdá z nich má vlastnú vnútornú logiku. Prvá fáza, ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, zacína plynút odo dna, ked Komisia na základe právomocí, ktoré jej zveril normotvorca Únie, prijala opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a musí Komisii umoznit zaujat postoj k dalsiemu smerovaniu konania. Druhá fáza sama osebe trvá od oznámenia výhrad az po prijatie konecného rozhodnutia. Táto fáza má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb., [12]EU:C:2006:592, bod 38). 151 Po stvrté z judikatúry vyplýva, ze porusenie zásady primeranej lehoty môze viest k dvom druhom následkov. 152 Na jednej strane, ak malo porusenie primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, také porusenie môze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb., [13]EU:C:2006:593, bod 48 a citovanú judikatúru). 153 Je potrebné spresnit, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze predstavovat dôvod na zrusenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konstatuje porusenie, pokial bolo preukázané, ze porusením tejto zásady doslo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote nemá vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 17 (pozri rozsudok zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb., [14]EU:T:2003:342, bod 74 a citovanú judikatúru, v tejto súvislosti potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaným v bode 150 vyssie, [15]EU:C:2006:592, body 42 a 43). 154 Kedze vsak respektovanie práva na obhajobu, teda zásady, ktorej základná povaha bola opätovne zdôraznovaná v judikatúre Súdneho dvora (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb., [16]EU:C:1983:313, bod 7), má zásadnú dôlezitost v takých konaniach, akým je konanie v tejto veci, je potrebné zabránit tomu, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poskodeniu tohto práva z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania a aby táto dlzka trvania mohla bránit zabezpeceniu dôkazov smerujúcich k vyvráteniu existencie takých správaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekázok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovat na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu tohto práva, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia úcinnosti práva na obhajobu sa musí vztahovat na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dlzku tohto konania (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, [17]EU:C:2006:592, bod 50). 155 Na druhej strane, ak porusenie primeranej lehoty nemá vplyv na výsledok konania, potom také porusenie môze viest Vseobecný súd v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci k tomu, aby primeraným spôsobom napravil porusenie vyplývajúce z prekrocenia primeranej lehoty správneho konania tým, ze prípadne znízi sumu ulozenej pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, [18]EU:C:2006:593, body 202 az 204, a rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, T-240/07, Zb., [19]EU:T:2011:284, body 429 a 434, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaným v bode 147 vyssie, [20]EU:C:2012:829, bod 100). O dôvodnosti druhého zalobného dôvodu 156 Socitrel v podstate tvrdí, ze Komisia porusila primeranú lehotu tým, ze prijala pôvodné rozhodnutie az po takmer ôsmich rokoch od zacatia správneho konania, cím podla jej názoru doslo k poruseniu jej práva na obhajobu, a to najmä vzhladom na strukturálne zmeny, ktorými presla, a na tazkosti, ktorým musela celit pri zhromazdovaní dôkazov o opaku, kedze postupom casu doslo k odchodu niektorých jej zamestnancov. 157 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze aby dlhotrvajúce správne konanie mohlo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia alebo znízeniu pokuty, musí byt dlzka tohto konania posúdená ako neprimeraná. 158 V prejednávanej veci sa správne konanie skladalo zo styroch po sebe idúcich fáz, pricom prvá z nich predchádzala oznámeniu o výhradách a tri dalsie nasledovali po tomto oznámení. 159 Prvá fáza sa zacala 9. januára 2002, ked Bundeskartellamt (nemecký protimonopolný úrad) predlozil Komisii dokumenty uvedené v bode 21 vyssie, a skoncila sa 30. septembra 2008 prijatím oznámenia o výhradách. 160 Tým sa zacala druhá fáza (pozri body 32 az 37 vyssie), ktorá sa skoncila prijatím pôvodného rozhodnutia z 30. júna 2010. 161 Po podaní prvej série zalôb (pripomenutých v bode 10 vyssie) Komisia prijala 30. septembra 2010 prvé rozhodnutie o zmene (pozri bod 4 vyssie), aby opravila rôzne pochybenia, ktoré zistila v pôvodnom rozhodnutí, cím sa skoncila tretia fáza správneho konania. 162 Napokon 4. apríla 2011 bola skoncená stvrtá fáza správneho konania tým, ze Komisia prijala druhé rozhodnutie o zmene, ktorým Komisia súhlasila so znízením pokuty ulozenej na jednej strane spolocnostiam ArcelorMittal, ArcelorMittal Verderio, ArcelorMittal Fontaine a ArcelorMittal Wire France a na druhej strane spolocnostiam SLM a Ori Martin (pozri bod 6 vyssie). 163 Na úvod treba uviest, ze zalobný dôvod uvedený spolocnostou Socitrel sa týka len prvých dvoch fáz správneho konania. 164 Dna 8. mája 2014 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Vseobecný súd adresoval Komisii písomnú otázku, aby získal podrobný opis vynalozenej starostlivosti v nadväznosti na inspekcie, ktoré sa uskutocnili 19. a 20. septembra 2002, a to az do prijatia pôvodného rozhodnutia. 165 Komisia vyhovela tejto ziadosti podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júna 2014. 166 Kópia odpovede Komisie bola zaslaná spolocnosti Socitrel 16. júna 2014 prostredníctvom kancelárie Vseobecného súdu. 167 Komisia vo svojej odpovedi podrobne a presvedcujúco opisuje úlohy, ktoré splnila pocas celého správneho konania, a dôvody, pre ktoré konanie trvalo od roku 2002 do roku 2010. 168 Dlzku trvania správneho konania v prejednávanom prípade vysvetlujú viaceré skutocnosti. 169 V tejto súvislosti treba zohladnit dlzku trvania kartelu (viac ako 18 rokov), jeho osobitne siroký geografický rozmer (kartel sa týkal väcsiny clenských státov), organizáciu kartelu na geografickej a casovej úrovni (jednotlivé kluby opísané v bodoch 41 az 53), pocet stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci rôznych klubov (viac ako 500), pocet dotknutých podnikov (17), pocet ziadostí o zhovievavost (pozri body 22 a 27 a nasl. vyssie) a osobitne významný objem dokumentov poskytnutých v tomto rámci alebo získaných pocas inspekcií a vyhotovených v rôznych jazykoch, ktoré Komisia musela preskúmat, rôzne ziadosti o poskytnutie dodatocných informácií, ktoré Komisia musela zaslat rôznym dotknutým spolocnostiam postupne podla toho, ako sa vyvíjalo pochopenie kartelu (pozri bod 24 a nasl. a bod 36 a nasl. vyssie), pocet adresátov oznámenia o výhradách (viac ako 40), pocet jazykov konania (8), ako aj rôzne ziadosti týkajúce sa platobnej schopnosti (14). 170 Na základe informácií poskytnutých Komisiou, ktoré svedcia o osobitnej zlozitosti veci, Vseobecný súd napriek osobitnej dlzke trvania prvých dvoch fáz konania usudzuje, ze dlzku konania nemozno posúdit ako neprimeranú. V dôsledku toho Komisia neporusila primeranú lehotu. 171 Tento záver nespochybnujú tvrdenia, ktoré uvádza Socitrel a z ktorých vyplýva, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, kedze v období od roku 2002 do roku 2008 sa skupina Companhia Previdente podstatne zmenila v dôsledku strukturálnych zmien súvisiacich s nadobudnutím viacerých spolocností - pricom pocet subjektov v tejto skupine sa zvýsil z 21 na 27 - a kedze v okamihu, ked jej bolo dorucené oznámenie o výhradách, teda v septembri 2008, boli skutocnosti, ktoré jej boli vytýkané, tak casovo vzdialené, ze ziadna z priamo zainteresovaných osôb uz nebola k dispozícii alebo nebola schopná spomenút si na tieto skutocnosti. 172 Také tvrdenia sú totiz prílis nejasné na to, aby bolo mozné posúdit ich konkrétny vplyv na právo spolocnosti Socitrel na obhajobu. V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze - ako bolo uvedené v odpovedi Komisie na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania - spolocnosti Socitrel bola dorucená prvá ziadost Komisie o informácie 11. februára 2004 a v tejto ziadosti bol jednoznacne uvedený predmet a rozsah vysetrovania tak z vecného, ako aj z casového hladiska. Od tohto dátumu teda Socitrel mohla zhromazdit a predlozit Komisii vsetky dôkazy, ktoré povazovala za relevantné pre odpoved Komisii. Nemôze sa preto odvolávat na vlastnú nedbanlivost pri zhromazdovaní a uchovávaní prípadných dôkazov na úcely svojej obhajoby. Okrem toho, kedze nebola uvedená nijaká argumentácia, ktorá by umoznovala pochopit, do akej miery jedenapolrocné obdobie od septembra 2002 do februára 2004, pocas ktorého sa Komisia oboznámila s dokumentmi, ktoré boli získané pri inspekcii alebo zaslané v rámci ziadostí o zhovievavost, mohlo poskodit výkon práva spolocnosti Socitrel na obhajobu, nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd konstatoval, ze toto obdobie jej mohlo v prejednávanej veci spôsobit ujmu. 173 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod. 3. O tretom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na porusení povinnosti nálezitej starostlivosti, ktorú má Komisia, práva na obhajobu, ako aj zásad lojálnosti, dobrej viery a legitímnej dôvery Pripomenutie zásad 174 V prvom rade treba pripomenút, ze zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Únie. Podla judikatúry právo dovolávat sa tejto zásady predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé dotknutej osobe musia byt správnymi orgánmi poskytnuté presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímnu dôveru u tej osoby, ktorej sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudok z 9. septembra 2011, Deltafina/Komisia, T-12/06, Zb., [21]EU:T:2011:441, bod 190 a citovanú judikatúru). 175 Okrem toho podla ustálenej judikatúry z povinnosti nálezitej starostlivosti vyplýva Komisii povinnost starostlivo a nezaujato preskúmat vsetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb., [22]EU:C:1991:438, bod 14, a zo 16. septembra 2013, ATC a i./Komisia, T-333/10, Zb., [23]EU:T:2013:451, bod 84 a citovanú judikatúru). 176 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze je oprávnené a v záujme riadnej správy administratívy, aby institúcia opravila chyby a opomenutia v rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Nemecko/Komisia, T-314/04 a T-414/04, [24]EU:T:2006:399, bod 45, a uznesenie z 22. novembra 2007, Investire Partecipazioni/Komisia, T-418/05, [25]EU:T:2007:354, bod 40). O dôvodnosti tretieho zalobného dôvodu 177 Socitrel v podstate tvrdí, ze hoci uz bolo prijaté pôvodné rozhodnutie, Komisia ju informovala, ze toto rozhodnutie bude zmenené. Socitrel tak bola nútená podat zalobu bez toho, aby poznala skutocnú podstatu rozhodnutia, ktorým jej bola ulozená pokuta. Komisia tým porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti - co v prípade potreby potvrdzuje skutocnost, ze Komisia následne po druhý raz zmenila rozhodnutie, pricom toto druhé rozhodnutie o zmene nebolo dorucené spolocnosti Socitrel - a tiez porusila jej právo na obhajobu. 178 Táto argumentácia vsak nemôze uspiet. 179 Komisia totiz nemôze dopustit, aby v právnom poriadku nadalej existovalo rozhodnutie, v ktorom sa nachádzajú chyby a opomenutia, a v tejto súvislosti je oprávnené a v záujme riadnej správy administratívy, aby institúcia opravila chyby a opomenutia v pôvodnom rozhodnutí (pozri judikatúru spomenutú v bode 176 vyssie). 180 Komisii preto nemozno vytýkat, ze prvým rozhodnutím o zmene opravila chyby a opomenutia, ktoré zistila v pôvodnom rozhodnutí. 181 Treba zdôraznit, ze Komisia tým tiez doplnila odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 182 Je pravda, ze Komisia prijala prvé rozhodnutie o zmene po podaní viacerých zalôb, vrátane zalôb zalobkýn, ktoré pôvodne smerovali proti pôvodnému rozhodnutiu. Vseobecný súd vsak vyzval spolocnost Socitrel - tak ako ostatné podniky, ktoré podali zalobu -, aby v dôsledku prijatia tohto rozhodnutia prípadne upravili svoje zalobné dôvody a návrhy. 183 Pritom je potrebné konstatovat, ze Socitrel podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. decembra 2010 upravila svoje zalobné dôvody vzhladom na prvé rozhodnutie o zmene. 184 Okrem toho, hoci druhé rozhodnutie o zmene nebolo urcené spolocnosti Socitrel, tejto spolocnosti bola na podnet Vseobecného súdu dorucená kópia uvedeného rozhodnutia, pricom Vseobecný súd vyzval spolocnost Socitrel, aby prípadne upravila svoje zalobné dôvody a návrhy, co táto spolocnost urobila - pokial ide o jej zalobné dôvody - podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. augusta 2011. 185 Socitrel preto nemôze tvrdit, ze Komisia v súvislosti s prijatím týchto rozhodnutí o zmene porusila jej právo na obhajobu. 186 Socitrel tiez tvrdí, ze Komisia porusila zásadu legitímnej dôvery, ako aj zásady lojálnosti a dobrej viery, avsak dôvody uplatnenia týchto dvoch posledných uvedených zásad nie sú v jej zalobe jasne uvedené. 187 Pokial Socitrel v rámci tejto argumentácie tvrdí, ze Komisia tým, ze opravila pôvodné rozhodnutie, zabránila prípustnosti jej zaloby proti pôvodnému rozhodnutiu, treba konstatovat, ze Komisia bola v záujme riadnej správy oprávnená opravit pred vydaním rozhodnutia Vseobecného súdu pôvodné rozhodnutie, ktoré obsahovalo chyby a opomenutia. 188 Správne orgány teda nemohli poskytnút spolocnosti Socitrel nijaké presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov, pokial ide o ponechanie rozhodnutia, ktoré obsahovalo chyby a opomenutia, v platnosti az do jeho prípadného zrusenia Vseobecným súdom. 189 Komisii tiez nemozno vytýkat nijaké nekalé správanie alebo správanie v rozpore s dobrou vierou len preto, lebo zmenila rozhodnutie, ktoré - ako sama uznala - obsahovalo rôzne chyby a opomenutia. 190 Tretí zalobný dôvod treba v dôsledku toho v celom rozsahu zamietnut. 4. O stvrtom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, a o prvých troch zalobných dôvodoch, ktoré uvádza Companhia Previdente, zalozených na porusení clánku 101 ods. 1, ZFEÚ, clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zásad proporcionality a osobnej zodpovednosti, ako aj prezumpcie neviny, a tiez na nedostatku odôvodnenia a na tom, ze Komisia porusila svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax, kedze prekrocila hornú hranicu pokuty, ktorú bolo mozné ulozit spolocnosti Socitrel O prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Socitrel, a o prvom a druhom zalobnom dôvode, ktoré uvádza Companhia Previdente, zalozených na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala solidárnu zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente, v dôsledku coho bola horná hranica vo výske 10 % obratu nesprávne vypocítaná z obratu spolocnosti Companhia Previdente, a nie z obratu spolocnosti Socitrel Pripomenutie skutkového stavu 191 Companhia Previdente je spolocnostou, ktorá spravuje podiely v rôznych spolocnostiach. 192 Od roku 1994 do roku 1998 mala priamy podiel vo výske 21,2 % na základnom imaní spolocnosti Socitrel a priamy podiel vo výske 70 % na základnom imaní spolocnosti Preside SGPS, ktorá vlastnila 70,6 % základného imania spolocnosti Socitrel. 193 V období od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002 Companhia Previdente zvýsila svoj podiel v spolocnosti Preside SGPS na 100 % jej základného imania. 194 Je nesporné, ze Companhia Previdente pocas tohto obdobia mala podiel na základnom imaní spolocnosti Socitrel vo výske od 91,8 % do 93,7 %. 195 Okrem toho po dátume ukoncenia porusenia Companhia Previdente odkúpila rôzne spolocnosti, vrátane spolocností Emesa, Galycas a ITC, pricom Komisia tiez sankcionovala vsetky tieto tri spolocnosti za ich úcast na karteli. Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 196 Podla odôvodnení 765 az 768 napadnutého rozhodnutia: "(765) Od roku 1994 do konca roka 1998 [Companhia Previdente] priamo vlastnila 21,2 % spolocnosti Socitrel a 70 % spolocnosti Preside SGPS, ktorá pocas toho istého obdobia vlastnila 70,6 % spolocnosti Socitrel. Od 30. decembra 1998 do konca roka 2002 Companhia Previdente vlastnila 100 % spolocnosti Preside SGPS a prostredníctvom spolocnosti Preside SGPS priamo alebo nepriamo ovládala 91,8 % az 93,7 % základného imania spolocnosti Socitrel. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 32, od zaciatku roka 1994 aspon do konca roka 2002 medzi spolocnostami Socitrel a Companhia Previdente existovali pocetné a pevné osobné väzby. (766) Companhia Previdente tvrdí, ze nemá byt zodpovedná spolocne a nerozdielne so spolocnostou Socitrel, lebo nemala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Socitrel. Po prvé uvádza, ze Komisia neuviedla konkrétne skutocnosti, z ktorých by bolo mozné vyvodit záver, ze Companhia Previdente uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Socitrel. Okrem toho tvrdí, ze do roku 1999, ked sa Socitrel stala jej takmer stopercentnou dcérskou spolocnostou, nebolo mozné uplatnit domnienku rozhodujúceho vplyvu. Oba podniky boli samostatnými subjektmi s odlisnými cinnostami a Socitrel bola pri svojej obchodnej cinnosti nezávislá. Svedcí o tom skutocnost, ze po odkúpení spolocnosti Socitrel sa výkonní predstavitelia tejto spolocnosti nezmenili a táto spolocnost zostala úplne nezávislá. Companhia Previdente tiez len uplatnovala svoje akcionárske práva a plnila svoje povinnosti, ako napríklad schvalovanie úctovných závierok spolocnosti Socitrel a rozhodovanie o politike v oblasti dividend a kapitálovej struktúry. Companhia Previdente napokon tvrdí, ze clenovia jej správnej rady boli clenmi správnej rady spolocnosti Socitrel, ktorí nemali výkonnú funkciu, a ze podla portugalského práva obchodných spolocností je toto clenstvo v správnej rade spolocnosti Socitrel osobné a nejde o zastupovanie materskej spolocnosti. (767) Hoci Komisia zastáva názor, ze domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu sa uplatnuje pocas obdobia od 30. decembra 1998 do konca roka 2002, ked Companhia Previdente ovládala 91,8 % az 93,7 % základného imania spolocnosti Socitrel, tvrdenia, ktoré uvádza Companhia Previdente, v ziadnom prípade nemozno uznat vzhladom na pocetné a pevné osobné väzby, ktoré existovali medzi týmito dvoma podnikmi aspon od zaciatku roka 1994 do konca roka 2002, ako sa uvádza v odôvodnení 32 tohto rozhodnutia. Komisia osobitne zdôraznuje, ze páni P. B., L. F. a A. S. boli nielen clenmi správnej rady oboch podnikov, ale sa navyse pravidelne a sústavne zúcastnovali v mene spolocnosti Socitrel aj na kartelových stretnutiach. Preto sa Komisia domnieva, ze Companhia Previdente uplatnovala pocas celej dlzky trvania úcasti spolocnosti Socitrel na karteli rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Socitrel (pozri odôvodnenie 694). (768) V dôsledku toho je toto rozhodnutie urcené spolocnostiam [Socitrel] a [Companhia Previdente]. [Socitrel] je zodpovedná za svoju priamu úcast na karteli pocas obdobia od 7. apríla 1994 do 19. septembra 2002. [Companhia Previdente] je zodpovedná za to isté obdobie spolocne a nerozdielne so spolocnostou [Socitrel]." Pripomenutie zásad 197 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem podnik oznacuje kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. V tejto súvislosti Súdny dvor jednak spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak uviedol, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb., [26]EU:C:2011:620, bod 53 a citovanú judikatúru). 198 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked táto dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [27]EU:C:2011:620, bod 54 a citovanú judikatúru). 199 V takej situácii, ked sú materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, môze totiz Komisia adresovat materskej spolocnosti rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [28]EU:C:2011:620, bod 55 a citovanú judikatúru). Podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a este menej úcast materskej spolocnosti na tomto porusení teda nie je nevyhnutne tým aspektom, ktorý oprávnuje Komisiu, aby materskej spolocnosti zaslala rozhodnutie, ktorým jej ukladá pokuty, ale tým aspektom je to, ze dotknuté spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [29]EU:C:2011:620, bod 88). 200 Je potrebné spresnit, ze podla tejto judikatúry nestací, ak Komisia konstatuje, ze podnik mohol vykonávat takýto rozhodujúci vplyv na iný podnik, bez toho, aby bolo potrebné overit, ci tento vplyv bol naozaj vykonávaný. Z tejto judikatúry naopak vyplýva, ze Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto podnikov voci druhému podniku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb., [30]EU:C:2003:529, body 95 az 99; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [31]EU:C:2005:408, body 118 az 122, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb., [32]EU:T:2002:70, bod 527). 201 Súdny dvor vsak spresnil, ze v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti a jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje taký vplyv (dalej len "domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu") (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [33]EU:C:2011:620, bod 56 a citovanú judikatúru). 202 Na domnienku, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [34]EU:C:2011:620, bod 57 a citovanú judikatúru). 203 Je potrené spresnit, ze hoci je pravda, ze Súdny dvor uviedol okrem 100 % podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti aj dalsie okolnosti, akými sú nespochybnenie vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti a spolocné zastupovanie oboch spolocností v rámci správneho konania (rozsudok zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb., [35]EU:C:2000:630, body 28 a 29), nic to nemení na skutocnosti, ze Súdny dvor tieto okolnosti neuviedol preto, aby pouzitie domnienky podmienil predlozením dodatocných dôkazov o skutocnom uplatnovaní vplyvu materskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb., [36]EU:C:2009:536, body 60 az 62 a citovanú judikatúru). Inými slovami Komisia nie je na úcely pouzitia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na urcitý prípad povinná predlozit dodatocné dôkazy k dôkazom preukazujúcim uplatnitelnost a pouzitie tejto domnienky (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [37]EU:C:2011:620, bod 63 a citovanú judikatúru). 204 Materská spolocnost, ktorá vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, sa vsak v zásade nachádza v rovnakej situácii, ako je situácia výlucného vlastníka, pokial ide o jej právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti so zretelom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré ju s uvedenou dcérskou spolocnostou spájajú. Komisia je preto oprávnená uplatnit na túto situáciu rovnaký dôkazný rezim, a to uplatnit domnienku, ze uvedená materská spolocnost skutocne vyuzíva svoju právomoc uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Nie je vsak vylúcené, ze v urcitých prípadoch môzu mensinoví spolocníci disponovat vo vztahu k dcérskej spolocnosti právami umoznujúcimi spochybnit vyssie uvedenú analógiu (rozsudok z 30. septembra 2009, Arkema/Komisia, T-168/05, [38]EU:T:2009:367, bod 53, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 29. septembra 2011, Arkema/Komisia, C-520/09 P, Zb., [39]EU:C:2011:619). 205 Cielom domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je najmä zachovávat rovnováhu medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správaní porusujúcich pravidlá hospodárskej sútaze, konkrétne clánok 101 ZFEÚ, a v zabránení jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako sú najmä zásady prezumpcie neviny, individualizácie trestov a právnej istoty, ako aj ochrany práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátitelná (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [40]EU:C:2011:620, bod 59). 206 Navyse je potrebné pripomenút, jednak ze táto domnienka spocíva na konstatovaní, podla ktorého okrem výnimocných okolností spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a jednak ze neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistovat v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [41]EU:C:2011:620, bod 60). 207 Za týchto podmienok, ak by dotknutej strane stacilo na vyvrátenie uvedenej domnienky uviest len nepodlozené tvrdenia, táto domnienka by do velkej miery stratila význam (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [42]EU:C:2011:620, bod 61). 208 Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze samotná okolnost, ze materská spolocnost je holdingovou spolocnostou, nestací na vylúcenie toho, ze na svoju dcérsku spolocnost uplatnovala rozhodujúci vplyv. V rámci skupiny spolocností má totiz holding, ktorý v nej koordinuje najmä financné investície, poslanie preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a úlohu zabezpecit jednotné riadenie, najmä prostredníctvom tejto rozpoctovej kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb., [43]EU:T:2008:415, bod 63; z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, T-38/07, Zb., [44]EU:T:2011:355, bod 70 a citovanú judikatúru, a z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T-360/09, Zb., [45]EU:T:2012:332, bod 283). 209 Pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu menit v závislosti od konkrétneho prípadu, a preto ich nemozno taxatívne vymedzit (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, [46]EU:C:2009:536, bod 74). 210 Toto posúdenie sa nemá najmä obmedzit iba na prvky týkajúce sa obchodnej politiky dcérskej spolocnosti stricto sensu, ako je stratégia distribúcie alebo cien. Konkrétne samotné preukázanie, ze práve dcérska spolocnost riadi tieto osobitné aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny, nemôze postacovat na vyvrátenie domnienky týkajúcej sa uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri rozsudok zo 16. júna 2011, FMC/Komisia, T-197/06, Zb., [47]EU:T:2011:282, bod 105 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze samostatnost dcérskej spolocnosti nemozno preukázat len dôkazom o tom, ze samostatne riadi specifické aspekty svojej politiky týkajúcej sa obchodovania s výrobkami, ktorých sa týka porusenie (rozsudok FMC/Komisia, uz citovaný, [48]EU:T:2011:282, bod 106). 211 Rovnako vzhladom na to, ze samostatnost dcérskej spolocnosti sa neposudzuje iba vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutocnost, ze dcérska spolocnost nikdy nevykonávala v prospech materskej spolocnosti konkrétnu informacnú politiku na dotknutom trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti (rozsudok FMC/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, [49]EU:T:2011:282, bod 145). 212 Okrem toho skutocnost, ze zo spisových dokumentov nevyplýva, ze by materská spolocnost dávala pokyny svojej dcérskej spolocnosti, nemôze dokazovat, ze takéto pokyny neexistovali (pozri rozsudok Arkema/Komisia, [50]EU:T:2011:251, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 118 a citovanú judikatúru). 213 Tiez treba pripomenút, ze súd Únie sa domnieva, ze zastúpenie materskej spolocnosti v riadiacich orgánoch jej dcérskej spolocnosti je relevantným dôkazom o uplatnovaní skutocného vplyvu na jej obchodnú politiku (rozsudok z 27. septembra 2012, Total/Komisia, T-344/06, [51]EU:T:2012:479, bod 73; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Zb., [52]EU:T:2007:115, bod 137, a FMC/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, [53]EU:T:2011:282, bod 150). 214 Napokon materská spolocnost môze byt okrem toho povazovaná za zodpovednú za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, aj v prípade, ze v rámci skupiny existuje velký pocet prevádzkových spolocností (rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, [54]EU:T:1999:80, bod 989, a z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T-343/06, Zb., [55]EU:T:2012:478, bod 52). O dôvodnosti prvej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Socitrel, a prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré uvádza Companhia Previdente 215 Treba pripomenút, ze Komisia vyvodila zodpovednost spolocnosti Socitrel za obdobie od 7. apríla 1994 do 19. septembra 2002 a ze za to isté obdobie porusenia vyvodila solidárnu zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente. 216 Je vsak potrebné rozlísit na jednej strane obdobie od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998, v súvislosti s ktorým Komisia v podstate konstatovala, ze má k dispozícii dôkazy, ktoré preukazujú existenciu rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Companhia Previdente na spolocnost Socitrel, a na druhej strane obdobie od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002, v súvislosti s ktorým konstatovala, ze vzhladom na výsku podielu spolocnosti Companhia Previdente na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti Socitrel mozno uplatnit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 217 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze po prvé nemozno vyvodit zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente, kedze porusenia sa dopustila len Socitrel a nie je vôbec preukázané, ze materská spolocnost sa podielala na porusení alebo aspon vedela o porusení, po druhé Komisia nemôze pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, kedze Companhia Previdente nikdy nevlastnila celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, po tretie zalobkyne v kazdom prípade uvádzajú skutocnosti, ktoré vyvracajú túto domnienku, a napokon po stvrté v súvislosti s obdobím od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998 Komisia len poukázala na existenciu "pocetných silných osobných väzieb" medzi spolocnostami Companhia Previdente a Socitrel a na to, ze niektorí spolocní clenovia správnych rád oboch spolocností vedeli o karteli, pricom vsak nezohladnila tvrdenia, ktoré tieto spolocnosti uviedli s cielom preukázat, ze materská spolocnost neuplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 218 Ziadne z týchto tvrdení vsak nemozno uznat. 219 Vseobecný súd postupne preskúma zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti, dôkazy preukazujúce uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Companhia Previdente na spolocnost Socitrel pocas obdobia od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998, otázku, ci Komisia mohla pouzit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu pocas obdobia od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002, a napokon rôzne tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú s cielom preukázat, ze taký vplyv sa pocas obdobia od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998 neuplatnoval, a zároven vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania takého vplyvu, pokial ide o neskorsie obdobie. - O zodpovednosti spolocnosti Companhia Previdente za protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti 220 Co sa týka údajnej neexistencie zodpovednosti spolocnosti Companhia Previdente za protiprávne správanie, ktoré mozno pripísat jedine spolocnosti Socitrel, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora spomenutej v bode 199 vyssie mozno materskej spolocnosti adresovat rozhodnutie, ktorým sa jej ukladá pokuta za spáchanie porusenia, bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na tomto porusení. 221 Argumentácia zalobkýn, ktorá spocíva v tvrdení, ze porusenie nemozno pripísat spolocnosti Companhia Previdente, lebo sa sama nedopustila porusenia, v dôsledku toho nemôze uspiet, a preto treba túto výhradu zamietnut. - O období od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998 a o dôkazoch preukazujúcich uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Companhia Previdente na spolocnost Socitrel 222 Je potrebné pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí po tom, co zohladnila podiel materskej spolocnosti na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti, poukázala na existenciu "pocetných silných osobných väzieb" medzi spolocnostami Companhia Previdente a Socitrel a na to, ze niektorí spolocní clenovia správnych rád oboch spolocností vedeli o karteli. Z toho vyvodila záver, ze Companhia Previdente uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Socitrel. 223 Je potrebné preskúmat dôvodnost kazdej z týchto skutocností. 224 Pokial ide výsku podielu spolocnosti Companhia Previdente na základnom imaní spolocnosti Socitrel, na jednej strane je potrebné poznamenat, ze Komisia uviedla, ze v portugalskom práve obchodných spolocností platí, ze akcionár, ktorý má viac ako dve tretiny hlasovacích práv v akciovej spolocnosti - ako je Companhia Previdente, ktorá mala priamy podiel vo výske 21,2 % na základnom imaní spolocnosti Socitrel a priamy podiel vo výske 70 % na základnom imaní spolocnosti Preside SGPS, ktorá vlastnila 70,6 % základného imania spolocnosti Socitrel - v zásade úplne ovláda túto spolocnost, kedze môze schvalovat vsetky rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú vymenovania clenov orgánu, ktorý spravuje spolocnost, a to bez ohladu na jeho struktúru. Na druhej strane Komisia spresnila, ze takej situácii mozno zabránit len vtedy, ak urcité ustanovenia spolocenskej zmluvy alebo niektoré pravidlá zavedené dohodami akcionárov stanovujú opak, aby sa umoznilo vytvorit blokovaciu mensinu pre niektoré strategické rozhodnutia. Podla Komisie pritom Socitrel nepreukázala a dokonca ani neuviedla existenciu akéhokolvek ustanovenia tohto druhu. 225 Zalobkyne v reakcii na otázku polozenú v tejto súvislosti na pojednávaní nespochybnili tieto skutocnosti. 226 Je teda potrebné konstatovat, ze Companhia Previdente mala pocas predmetného obdobia mimoriadne velký podiel na základnom imaní svojej dcérskej spolocnosti, ktorý jej umoznoval rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat vsetky rozhodnutia prijímané v rámci nej. 227 Co sa týka spolocných clenov správnych rád, je potrebné vziat do úvahy dokument, ktorý Socitrel zaslala Komisii 29. júna 2006 (strany 19662 az 19664 správneho spisu), z ktorého vyplýva, ze Socitrel a Companhia Previdente mali dvoch spolocných clenov správnych rád v roku 1995 (pánov A. C. a P. B.), v roku 1996 (pánov L. D. a P. B.) a v roku 1997 (pánov L. D. a P. B.) a v roku 1998 mali troch spolocných clenov správnych rád (pánov A. S., L. D. a L. F.). 228 Treba pritom pripomenút, ze podla judikatúry spomenutej v bode 213 vyssie je zastúpenie materskej spolocnosti v riadiacich orgánoch jej dcérskej spolocnosti relevantným dôkazom o uplatnovaní skutocného vplyvu na jej obchodnú politiku. 229 Je tiez potrebné zdôraznit, ze pán P. B. sa zúcastnoval na kartelových stretnutiach od 26. augusta 1993 do 14. mája 1998. Pán L. F. sa zúcastnoval na kartelových stretnutiach od 8. septembra 1998 do 30. júla 2002. Napokon pán A. S., ktorý bol od 18. septembra 1998 do konca roka 2002 prezidentom oboch spolocností, sa zúcastnoval na kartelových stretnutiach od 10. decembra 1998 do 22. mája 2001. Zalobkyne nespochybnili tieto skutocnosti. 230 Títo clenovia správnej rady materskej spolocnosti boli teda riadne informovaní o protiprávnom správaní jej dcérskej spolocnosti, kedze sa na nom sami zúcastnovali. - O období od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002 a o domnienke skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost 231 Na pojednávaní zalobkyne uznali, ze vzhladom na judikatúru Súdneho dvora spomenutú v bode 204 vyssie, ktorá vznikla po tom, co podali zalobu proti pôvodnému rozhodnutiu, bola Komisia oprávnená uplatnit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Companhia Previdente na spolocnost Socitrel aj napriek tomu, ze podiel materskej spolocnosti na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti bol nizsí ako 100 %. 232 Zalobkyne uviedli, ze svoju argumentáciu síce berú v tejto súvislosti spät, ale trvajú na nej na úcely vyvrátenia uvedenej domnienky. - O skutocnostiach, ktoré zalobkyne uvádzajú s cielom preukázat, ze rozhodujúci vplyv sa pocas obdobia od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998 neuplatnoval, a zároven vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002 233 Zalobkyne sa v podstate domnievajú, ze jednak napriek velkosti podielu spolocnosti Companhia Previdente na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti a existencii spolocných clenov správnych rád pocas prvého uvedeného obdobia a jednak napriek este väcsiemu podielu spolocnosti Companhia Previdente na základnom imaní jej dcérskej spolocnosti pocas druhého uvedeného obdobia, ktorý odôvodnuje uplatnenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, rôzne skutocnosti svedcia o tom, ze Companhia Previdente neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Socitrel. 234 Na úvod je potrebné bez dalsieho zamietnut prvú výhradu, ktorú uvádzajú zalobkyne, zalozenú na tom, ze domnienka, ktorá vychádza len z podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti, predstavuje pre materskú spolocnost, ktorá chce vyvrátit túto domnienku, probatio diabolica, co je v tejto súvislosti porusením zásady osobnej zodpovednosti a prezumpcie neviny. 235 Treba totiz pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze cielom domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je najmä zachovávat rovnováhu medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, konkrétne clánok 101 ZFEÚ, a zabránit jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, akými sú najmä zásady prezumpcie neviny, individualizácie trestov a právnej istoty, ako aj ochrany práva na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátitelná (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [56]EU:C:2011:620, bod 59). 236 Z judikatúry navyse vyplýva, ze domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, spadá do rozumných medzí, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, pokial mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a pokial je zabezpecené právo na obhajobu (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [57]EU:C:2011:620, bod 62 a citovanú judikatúru). 237 Na tento úcel je potrebné predlozit dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze dcérska spolocnost sa na trhu správala nezávisle (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [58]EU:C:2011:620, bod 57 a citovanú judikatúru). Zalobkyna vsak nemôze vyvrátit uvedenú domnienku len na základe nepodlozených tvrdení (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [59]EU:C:2011:620, bod 61). 238 Pri zistovaní, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú túto dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou (rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, [60]EU:C:2009:536, bod 74). 239 Ziadne z tvrdení, ktoré uvádzajú zalobkyne, pritom neodporuje tvrdeniu Komisie, ze Companhia Previdente uplatnovala pocas obdobia od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998 rozhodujúci vplyv na spolocnost Socitrel alebo ze vzhladom na výsku jej podielu na základnom imaní spolocnosti Socitrel bolo mozné predpokladat skutocné vykonávanie tohto rozhodujúceho vplyvu, pokial ide o obdobie od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002. 240 Po prvé skutocnost, ze Companhia Previdente je holdingom, aj ked nevykonáva prevádzkovú cinnost, nestací na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudky Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, [61]EU:T:2008:415, bod 63; Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, [62]EU:T:2011:355, bod 70 a citovanú judikatúru, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, [63]EU:T:2012:332, bod 283) a vôbec nemá za následok obrátenie dôkazného bremena, ako to nesprávne tvrdí Socitrel. 241 V tejto súvislosti skutocnost, ze materská spolocnost len spravovala svoje podiely, vzhladom na to, ze bola obchodnou spolocnostou, a vzhladom na predmet jej cinnosti sama osebe nestací na spochybnenie tvrdenia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, [64]EU:T:2008:415, bod 70, a FMC/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, [65]EU:T:2011:282, bod 130). 242 Z toho tiez vyplýva, ze skutocnost, ze Companhia Previdente a Socitrel boli spolocnostami s odlisnou právnou subjektivitou a mali odlisných akcionárov a odlisné sídla, je irelevantná, kedze v kazdom prípade tvorili ten istý podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [66]EU:C:2011:620, bod 53 a citovanú judikatúru). 243 Úplne irelevantná je argumentácia zalobkýn, z ktorej vyplýva, ze podla portugalského práva clenovia správnej rady spolocnosti Companhia Previdente nezastupovali túto spolocnost, ked zasadali v správnej rade jej dcérskej spolocnosti. Je totiz potrebné pripomenút, ze spolocnost sa nemôze dovolávat vnútrostátnej právnej úpravy, aby sa vyhla právnym normám Únie, kedze právne pojmy pouzité v práve Únie sa v zásade musia vykladat a uplatnovat jednotne v celej Únii (rozsudky z 1. februára 1972, Hagen, 49/71, Zb., [67]EU:C:1972:6, bod 6, a z 27. septembra 2012, Heijmans/Komisia, T-360/06, [68]EU:T:2012:490, bod 70). 244 Po druhé pripísanie protiprávneho správania spolocnosti Socitrel jej materskej spolocnosti nevyzaduje preukázanie toho, ze materská spolocnost ovplyvnovala politiku svojej dcérskej spolocnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porusovaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 208 vyssie, [69]EU:T:2011:355, bod 70). 245 Z toho vyplýva, ze ani skutocnost, ze samotná materská spolocnost nepôsobila v odvetví predpínacej ocele, nestací na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, co vedie k odmietnutiu argumentácie zalobkýn v tejto súvislosti. 246 Po tretie skutocnost, ze Companhia Previdente vlastnila podiely v mnohých iných spolocnostiach pôsobiacich v iných odvetviach, nez je odvetvie, ktorého sa týkal kartel, je podla ustálenej judikatúry irelevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, [70]EU:T:1999:80, bod 989, a Shell Petroleum a i./Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, [71]EU:T:2012:478, bod 52). 247 Po stvrté argumentáciu spolocnosti Socitrel, podla ktorej bola úplne samostatná, pokial ide o jej obchodnú stratégiu, treba tiez zamietnut. 248 Na jednej strane totiz domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nemôze byt vyvrátená iba preukázaním toho, ze Socitrel riadila svoju obchodnú politiku stricto sensu, ako je stratégia distribúcie alebo cien, bez toho, aby v tejto súvislosti prijímala pokyny od spolocnosti Companhia Previdente. Rovnako vzhladom na to, ze samostatnost spolocnosti Socitrel sa neposudzuje iba vzhladom na aspekty prevádzkového riadenia podniku, skutocnost, ze dcérska spolocnost v prospech materskej spolocnosti nikdy nevykonávala konkrétnu informacnú politiku na dotknutom trhu, nemôze stacit na preukázanie jej samostatnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok FMC/Komisia, uz citovaný v bode 210 vyssie, [72]EU:T:2011:282, bod 105 a nasl. a citovanú judikatúru). 249 Na druhej strane Socitrel uvádza argumentáciu, ktorej pravdivost nepreukázala. Samotné tvrdenia pritom nemôzu stacit na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 197 vyssie, [73]EU:C:2011:620, bod 61). 250 Po piate údajnú samostatnost spolocnosti Socitrel z dôvodu historických okolností, za ktorých Companhia Previdente prevzala túto spolocnost, ktorá bola predtým státnym podnikom, nemozno vyvodit len z tejto skutocnosti a ani z toho, ze predchádzajúce výkonné vedenie zostalo na riadiacich postoch tohto podniku aj po jeho odkúpení. 251 Túto argumentáciu preto treba zamietnut. 252 Po sieste je potrebné spresnit, ze podla ustálenej judikatúry na pripísanie porusenia clánku 101 ZFEÚ podniku sa nevyzaduje konanie, ba ani vedomost spolocníkov ci hlavných riaditelov dotknutého podniku o tomto porusení, ale stací konanie osoby, ktorá je oprávnená konat v mene tohto podniku (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb., [74]EU:C:1983:158, bod 97, a z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb., [75]EU:T:2002:71, bod 58). 253 Aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ze Companhia Previdente nevedela o protiprávnom správaní svojej dcérskej spolocnosti, co sa nestalo, v kazdom prípade by to teda nemalo nijaký vplyv na moznost vyvodit jej solidárnu zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti. 254 Na záver treba konstatovat, ze zalobkyne nepreukázali, ze Companhia Previdente neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost Socitrel a ze táto spolocnost sa správala na trhu úplne nezávisle. 255 Komisia teda správne vyvodila solidárnu zodpovednost spolocnosti Companhia Previdente tak za obdobie od 7. apríla 1994 do 29. decembra 1998, ako aj za obdobie od 30. decembra 1998 do 19. septembra 2002. 256 Preto je potrebné zamietnut tak prvú cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Socitrel, ako aj prvé dva zalobné dôvody, ktoré uvádza Companhia Previdente. O druhej a tretej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Socitrel, a o prvej a druhej casti tretieho zalobného dôvodu, ktorý uvádza Companhia Previdente, ktoré boli uvedené subsidiárne, resp. este subsidiárnejsie a ktoré sú zalozené jednak na nesprávnom zohladnení obratu spolocností Emesa, Galycas a ITC pri výpocte 10 % hornej hranice a jednak na nesprávnom zohladnení obratu spolocnosti Companhia Previdente za rok 2009 Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 257 Na úcely výpoctu 10 % hornej hranice, ktorú stanovuje clánok 23 nariadenia c. 1/2003, Komisia po tom, co zamietla tvrdenia zalobkýn, vzala do úvahy obrat skupiny tvorenej spolocnostou Companhia Previdente a vsetkými jej dcérskymi spolocnostami za rok 2009, vrátane spolocností Emesa, Galycas a ITC, ktoré Companhia Previdente kúpila v roku 2004, resp. v roku 2005 (odôvodnenia 1059, 1061, 1062 a 1063 az 1069 napadnutého rozhodnutia). Pripomenutie zásad 258 Clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku". 259 Hornú hranicu vo výske 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia treba vypocítat na základe celkového obratu vsetkých spolocností tvoriacich hospodársky subjekt, ktorý vystupuje ako podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia, C-58/12 P, [76]EU:C:2013:770, bod 56, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, [77]EU:T:2002:70, bod 528). 260 Úcelom predmetnej hornej hranice je totiz zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky vzhladom na ich velkost urcenú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky (pozri rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, [78]EU:C:2013:770, bod 48 a citovanú judikatúru). 261 Tento úcel vsak treba sklbit s potrebou zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, co odôvodnuje zohladnenie velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, to znamená celkových príjmov porusitela (pozri rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, [79]EU:C:2013:770, bod 49 a citovanú judikatúru). 262 Práve zamýslaný úcinok na príslusný podnik totiz odôvodnuje zohladnenie velkosti a celkových zdrojov tohto podniku s cielom zabezpecit dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, pricom sankcia nemôze byt zanedbatelná najmä vzhladom na financnú silu tohto podniku (pozri rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, [80]EU:C:2013:770, bod 50 a citovanú judikatúru). 263 Za týchto podmienok, ak ide o vyhodnotenie financných zdrojov podniku, ktorému je pripísané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, sa zdá opodstatnené zohladnit obrat vsetkých spolocností, na ktoré môze príslusný podnik vykonávat rozhodujúci vplyv (rozsudok Groupe Gascogne/Komisia, uz citovaný v bode 259 vyssie, [81]EU:C:2013:770, bod 51). 264 Naproti tomu, ak hospodárska jednotka, ktorá tvorí podnik, od okamihu ukoncenia porusenia do okamihu prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, zanikla, kazdý subjekt, ktorému je toto rozhodnutie urcené, má právo, aby sa na neho individuálne uplatnila predmetná horná hranica (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [82]EU:T:2005:220, bod 390). 265 Okrem toho, pokial ide o urcenie "predchádzajúceho obchodného roka" v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, z judikatúry vyplýva, ze v situáciách, ked nic nenasvedcuje tomu, ze podnik ukoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol ulozeniu vysokej pokuty, je potrebné konstatovat, ze Komisia je povinná urcit hornú hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráza úplný rok hospodárskej cinnosti (rozsudok z 29. novembra 2005, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, T-33/02, Zb., [83]EU:T:2005:428, bod 49). 266 Vseobecný súd tiez rozhodol, ze Komisia nemá právomoc svojvolne pouzit 10 % hornú hranicu na obchodné roky pred obchodným rokom predchádzajúcim dátumu vydania rozhodnutia. Komisia môze takýto skorsí obchodný rok pouzit len za výnimocných okolností, napríklad ked dotknutý podnik nedosiahol pocas obchodného roka, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, nijaký obrat. Komisia navyse ani v takom prípade nemá pri výbere obchodného roka, ktorý sa má pouzit na urcenie hornej hranice pokuty, sirokú mieru volnej úvahy. Je totiz povinná pouzit posledný úplný obchodný rok, ktorý odráza úplný rok beznej hospodárskej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 265 vyssie, [84]EU:T:2005:428, body 39 az 42 a 74). 267 Z judikatúry tak vyplýva, ze na úcely výpoctu hornej hranice pokuty stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia musí v zásade zohladnit obrat, ktorý dotknutý podnik dosiahol za posledné úplné úctovné obdobie k dátumu prijatia rozhodnutia o ulození pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb., [85]EU:C:2007:326, bod 32), avsak z kontextu a cielov sledovaných právnou úpravou, ktorej súcastou je uvedené ustanovenie, vyplýva, ze pokial obrat za obchodný rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia Komisie, nepredstavuje úplné úctovné obdobie beznej hospodárskej cinnosti pocas dvanástich mesiacov a neposkytuje tak nijaký pouzitelný obraz o skutocnej hospodárskej situácii dotknutého podniku a nálezitej výske pokuty, ktorá by mu mala byt ulozená, uvedený obrat nemozno zohladnit na úcely stanovenia hornej hranice pokuty. V takomto prípade, ktorý nastane len za výnimocných okolností, je Komisia povinná uplatnit na úcely stanovenia hornej hranice pokuty posledný úplný obchodný rok, ktorý odráza úplný rok beznej hospodárskej cinnosti (rozsudok z 12. decembra 2012, 1. garantovaná/Komisia, T-392/09, [86]EU:T:2012:674, bod 86, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom z 15. mája 2014, 1. garantovaná/Komisia, C-90/13 P, [87]EU:C:2014:326). 268 V tejto súvislosti treba spresnit, ze cielom odkazu na "úplné úctovné obdobie beznej hospodárskej cinnosti" v judikatúre je vylúcit zohladnenie obdobia, pocas ktorého dotknutý podnik ukoncoval svoje cinnosti, hoci vsetku svoju hospodársku cinnost este neukoncil, a vseobecnejsie obdobia, pocas ktorého správanie dotknutého podniku na trhu nezodpovedalo správaniu podniku vykonávajúcemu hospodársku cinnost v beznom zmysle slova. Naopak samotná skutocnost, ze obrat alebo zisk dosiahnuté pocas stanoveného obchodného roku sú významne nizsie alebo vyssie oproti obratu alebo zisku dosiahnutým pocas predchádzajúcich obchodných rokov, neznamená, ze dotknutý obchodný rok nepredstavuje úplné úctovné obdobie beznej hospodárskej cinnosti (rozsudok z 12. decembra 2012, Almamet/Komisia, T-410/09, [88]EU:T:2012:676, bod 253). Posúdenie Vseobecným súdom 269 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia jednak pri výpocte 10 % hornej hranice nesprávne vzala do úvahy obrat spolocností Emesa, Galycas a ITC a jednak v tejto súvislosti nesprávne zohladnila obrat spolocnosti Companhia Previdente za rok 2009. 270 Táto argumentácia vsak nemôze uspiet. 271 Na jednej strane, co sa týka obchodného roka, ktorý treba vziat do úvahy na úcely uplatnenia 10 % hornej hranice, Komisia musela v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vychádzat v prípade spolocnosti Companhia Previdente z celkového obratu za rok 2009, pricom nebolo opodstatnené zohladnit prípadný nárast alebo pokles tohto obratu v porovnaní s dátumom ukoncenia porusenia, kedze Companhia Previdente sa nenachádzala vo výnimocnej situácii, ktorá by dovolovala odklonit sa od tohto pravidla v zmysle judikatúry Súdu prvého stupna a Súdneho dvora vo veci Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (pozri bod 266 vyssie). 272 Argumentáciu zalobkýn v tejto súvislosti - tak ako argumentáciu zalozenú na dlzke správneho konania - treba v dôsledku toho zamietnut. 273 Na druhej strane Komisia musela podla judikatúry spomenutej v bode 263 vyssie vypocítat hornú hranicu vo výske 10 % obratu v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na základe kumulovaného obratu vsetkých spolocností tvoriacich hospodársku jednotku, ktorá vystupovala ako podnik. 274 Preto musela zohladnit na tento úcel obrat spolocností Emesa, Galycas a ITC, ktoré boli v roku 2009 súcastou skupiny Companhia Previdente, a teda pokuta ulozená zalobkyniam nie je z tohto dôvodu neprimeraná. 275 Co sa týka ostatných tvrdení, treba konstatovat, ze - ako zdôraznuje Komisia -konstatovalo sa, ze Companhia Previdente je spolocne a nerozdielne zodpovedná len za správanie spolocnosti Socitrel, ktorá bola v case spáchania porusenia dcérskou spolocnostou spolocnosti Companhia Previdente, a nie za pokutu ulozenú spolocnostiam Emesa, Galycas a ITC, ktoré v tom case nepatrili spolocnosti Companhia Previdente. 276 V dôsledku toho treba zamietnut druhú a tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu, ktorý uvádza Socitrel, a prvú a druhú cast tretieho zalobného dôvodu, ktorý uvádza Companhia Previdente. 5. O piatom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na porusení zásad proporcionality a legitímnej dôvery pri uplatnení bodov 13 a 22 usmernení z roku 2006, ako aj na nedostatku odôvodnenia Pripomenutie zásad 277 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri stanovovaní súm pokút potrebné zohladnit dlzku trvania porusenia a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie jeho závaznosti (pozri rozsudky z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, C-429/11 P, [89]EU:C:2013:463, bod 88 a citovanú judikatúru, a Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, [90]EU:C:2013:464, bod 98 a citovanú judikatúru). 278 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí stanovit na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri rozsudky Gosselin Group/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, [91]EU:C:2013:463, bod 89 a citovanú judikatúru, a Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, [92]EU:C:2013:464, bod 99 a citovanú judikatúru). 279 Medzi faktory, na ktoré mozno prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí správanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý z neho mohli mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri rozsudky z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, C-554/08 P, [93]EU:C:2009:702, bod 43 a citovanú judikatúru; Gosselin Group/Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, [94]EU:C:2013:463, bod 90 a citovanú judikatúru, a Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 277 vyssie, [95]EU:C:2013:464, bod 100 a citovanú judikatúru). 280 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze skutocnost, ze urcitý podnik sa nepodielal na vsetkých zlozkách kartelu alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, nie je relevantná na preukázanie existencie porusenia vo vztahu k nemu. Aj ked prípadne obmedzený význam úcasti dotknutého podniku nemôze spochybnit jeho osobnú zodpovednost za celé porusenie, môze ovplyvnit posúdenie jeho rozsahu a závaznosti, a teda stanovenie úrovne sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb., [96]EU:C:1999:356, bod 90; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [97]EU:C:2004:6, bod 86; Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, [98]EU:C:2005:408, bod 145). 281 Podla judikatúry je Komisia povinná pri posúdení relatívnej závaznosti úcasti kazdého z porusovatelov na karteli zohladnit skutocnost, ze niektorí porusovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných v zmysle rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaného v bode 280 vyssie ([99]EU:C:1999:356, bod 87), za vsetky casti tohto kartelu (rozsudok z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T-21/05, Zb., [100]EU:T:2010:205, bod 100). 282 Pokial ide o zásadu proporcionality, treba pripomenút, ze táto zásada vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od mnohých okolností a ziadnej z nich nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými posudzovanými okolnostami. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb., [101]EU:T:2006:270, body 226 az 228 a citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb., [102]EU:T:2010:168, bod 264 a citovanú judikatúru). 283 Napokon podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb., [103]EU:C:2007:261, bod 56 a citovanú judikatúru). O dôvodnosti piateho zalobného dôvodu 284 V prvom rade Socitrel tvrdí, ze vzhladom na to, ze Komisia jej urcila mieru závaznosti vo výske 18 % - a dodatocnú sumu na úcely odstrasenia zalozenú na tej istej percentuálnej sadzbe -, zaobchádzala s nou takmer rovnako ako so spolocnostami Emesa a Tycsa, ktorým bola urcená sadzba 19 %, hoci porusenie, ktorého sa dopustila, bolo ovela menej závazné ako porusenie, ktorého sa dopustili tieto dva podniky. 285 Socitrel dalej v podstate uvádza, ze Komisia pri stanovení miery závaznosti nevzala do úvahy viaceré faktory, ktoré boli pre nu specifické, vrátane skutocnosti, ze bola malým podnikom rodinného charakteru, ze sa podielala na karteli po prvý raz, ze jej úcast bola len okrajová a ze vzhladom na jej horsie právne a ekonomické znalosti vyplývajúce z toho, ze bola malým podnikom, bolo pre nu tazsie zvázit následky svojho správania. 286 Socitrel sa napokon domnieva, ze rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, kedze nedokáze pochopit dôvody stanovenia miery závaznosti a dodatocnej sumy. 287 Táto argumentácia vsak nemôze uspiet. 288 Po prvé treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 953) stanovila tri kategórie na úcely urcenia miery závaznosti, pricom vychádzala z povahy spáchaného porusenia (odôvodnenia 939 az 945), z kumulovaného podielu na trhu (odôvodnenie 946) a z geografického rozmeru kartelu (odôvodnenia 947 az 949): -- kategória so 16 %, do ktorej patrí len Fundia a ktorá je odôvodnená tým, ze tento podnik sa podielal len na "koordinácii" v súvislosti so spolocnostou Addtek (odôvodnenie 939), -- kategória s 18 %, pricom táto sadzba je odôvodnená na základe dvoch kritérií: úcast len na klube Espańa a oneskorená vedomost o paneurópskom rozmere kartelu - Socitrel patrí do tejto kategórie (odôvodnenie 949), -- kategória s 19 %, v ktorej sa nachádzajú vsetky ostatné podniky, ktoré sa podielali na karteli (odôvodnenie 953). 289 Je potrebné konstatovat, ze Emesa a Tycsa sa aktívne podielali na klube Zürich (Emesa od roku 1992 a Tycsa od roku 1993) a na klube Európa, zatial co Socitrel sa nezúcastnovala na ziadnom z týchto klubov, co Komisia vzala do úvahy. 290 Rozdiel medzi sadzbou kategórie, do ktorej patria Emesa a Tycsa, na jednej strane a sadzbou kategórie, do ktorej patrí Socitrel, na druhej strane je síce malý, ale treba pripomenút, ze podla bodu 21 usmernení z roku 2006 zohladnovaná cast hodnoty predaja môze dosiahnut az 30 % a ze podla bodu 23 týchto usmernení medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné, a tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Zohladnovaná cast predaja u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 291 V prejednávanom prípade treba pritom konstatovat, ze vzhladom na povahu porusenia spomenutú v odôvodnení 939 napadnutého rozhodnutia (rozdelenie trhu/stanovenie kvót, rozdelenie zákazníkov a horizontálne urcovanie cien) sa miera závaznosti, ktorú Komisia stanovila pre kategóriu podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, nachádza na zaciatku hornej casti stupnice (od 15 % do 30 %), v dôsledku coho je rozdiel oproti inej kategórii podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, ktoré sa tiez vyznacuje horizontálnymi dohodami o cenách, rozdelením trhu a obmedzením produkcie, malý. 292 Okrem toho treba konstatovat, ze rozdiel, ktorý stanovila Komisia, medzi kategóriou, do ktorej patria okrem iného Emesa a Tycsa, na jednej strane a kategóriou, do ktorej patria Socitrel, Fapricela a Proderac, na druhej strane, sa opiera o objektívne okolnosti. 293 Socitrel teda nemôze len na základe tohto malého rozdielu medzi dvoma uvedenými sadzbami závaznosti, ktoré stanovila Komisia, namietat porusenie rovnosti zaobchádzania. 294 Po druhé Socitrel uvádza, ze jej úcast bola obmedzená na Pyrenejský polostrov. 295 Pritom je potrebné konstatovat, ze Komisia nálezite vzala túto okolnost do úvahy tým, ze v rámci hodnoty predaja zohladnila len hodnotu predaja, ktorý Socitrel uskutocnila na Pyrenejskom polostrove (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia). 296 Po tretie Socitrel uvádza, ze nebola zohladnená jej malá úloha. Tiez tvrdí, ze v rámci kartelu zohrávala len okrajovú úlohu, a nie vedúcu úlohu na rozdiel od iných podnikov z Pyrenejského polostrova, ako sú Tycsa a Emesa. 297 Treba pripomenút, ze malá úloha podniku v rámci kartelu je polahcujúcou okolnostou, ktorá sa posudzuje oddelene od objektívnej závaznosti porusenia ako takého. 298 Preto treba zamietnut argumentáciu spolocnosti Socitrel v tejto súvislosti a - pokial ide o zostávajúcu cast jej argumentácie - poukázat na argumentáciu, ktorú Socitrel v tomto zmysle konkrétne uvádza v rámci siesteho zalobného dôvodu. 299 Po stvrté, co sa týka tvrdení spolocnosti Socitrel v súvislosti s tým, ze je malou spolocnostou, ktorá je súcastou rodinnej skupiny, je potrebné pripomenút, ze hodnota predaja, ktorú Komisia zohladnila v napadnutom rozhodnutí pri stanovení základnej sumy pokuty (pozri bod 20 vyssie), vychádza z predaja predpínacej ocele, ktorý Socitrel uskutocnila v roku 2001. 300 V dôsledku toho aj za predpokladu, ze by bol podiel spolocnosti Socitrel na trhu obmedzený, tento podiel je zohladnený vo výske pokuty, ktorá jej bola ulozená, tým, ze sa vzala do úvahy táto konkrétna hodnota predaja spolocnosti Socitrel. 301 Pokial ide o vplyv skutocnosti, ze Socitrel bola malým podnikom, ktorý bol súcastou rodinnej skupiny, na právne a ekonomické znalosti tejto spolocnosti, v dôsledku ktorých podla jej názoru nemohla zvázit presný rozsah porusenia, na ktorom sa podielala, je potrebné pripomenút, ze Socitrel je súcastou podniku tvoreného spolocnostou Companhia Previdente, ktorá má 27 dcérskych spolocností pôsobiacich v rôznych odvetviach hospodárstva (pozri body 129 a 130 zaloby). 302 Ide teda o rôznorodú hospodársku skupinu s nezanedbatelnou velkostou, ktorej celosvetový konsolidovaný obrat v roku 2009 dosiahol 125904527 eur. 303 Vzhladom na riadenie takejto struktúry - ktorú navyse v prípade spolocností Socitrel a Companhia Previdente riadili spolocní clenovia správnych rád, a to tak od roku 1994 do roku 1998, ako aj od roku 1998 do roku 2002 (pozri dokument, ktorý Socitrel zaslala Komisii 29. júna 2006, ktorý sa nachádza na stranách 19662 az 19664 správneho spisu), ktorí sa sami zúcastnovali na stretnutiach klubu Espańa - sú tvrdenia spolocnosti Socitrel, podla ktorých ziadna z týchto osôb nevedela o tom, ze úcast na karteli je protiprávna a ze môze viest k ulozeniu vysokej pokuty podniku, nedôveryhodné. 304 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podniky v zásade samy nesú riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu, a to na základe vseobecného pravidla, ze neznalost zákona neospravedlnuje (návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Schenker & Co. a i., C-681/11, Zb., [104]EU:C:2013:126, bod 57). 305 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze argumentácia spolocnosti Socitrel sa prekrýva s výhradami, ktoré uvádza Socitrel a jej materská spolocnost, týkajúcimi sa zohladnenia celosvetového obratu podniku tvoreného spolocnostou Companhia Previdente a jej jednotlivými dcérskymi spolocnostami pri výpocte 10 % hornej hranice, pricom túto argumentáciu treba zamietnut (pozri bod 276 vyssie). 306 Napokon zo vsetkých týchto úvah, ako aj z úvah týkajúcich sa prvého zalobného dôvodu (pozri bod 107 a nasl. vyssie) vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nie je nedostatocne odôvodnené. 307 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti Socitrel súvisiace s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozhodovacia prax Komisie nemôze predstavovat právny rámec pre pokuty ukladané v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, [105]EU:C:2012:829, bod 108 a citovanú judikatúru), pricom toto konstatovanie platí tak pre stanovenie výsky jednotlivých pokút, ako aj pre výklad usmernení Komisie samotnou Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, [106]EU:C:2005:408, body 227 a 230), teda bez ohladu na to, ci ide o vseobecnú výsku pokút, alebo o metodiku pouzívanú pri ich výpocte. 308 Navyse treba poukázat na to, ze Socitrel nijako nepodlozila tieto tvrdenia, ktoré uvádza len mimochodom v bode 193 svojej zaloby. 309 To platí aj pre tvrdenie, ze Komisia porusila zásadu legitímnej dôvery, ktoré je spomenuté v názve zalobného dôvodu, ale v dalsom texte nie je podrobnejsie vysvetlené. 310 V dôsledku toho je potrebné zamietnut piaty zalobný dôvod v celom rozsahu. 6. O siestom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nezohladnila jej malú alebo pasívnu úlohu ako polahcujúcu okolnost Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 311 Podla odôvodnení 985 a 986 napadnutého rozhodnutia: "(985) Socitrel a Companhia Previdente tvrdia..., ze Socitrel sa podielala len na klube Espańa, ktorého cinnosti boli menej významné ako cinnosti ostatných klubov, a ze Socitrel nebola zakladajúcim clenom klubu Espańa. Tiez uvádzajú, ze - pokial ide o portugalský trh - kartel zacal pôsobit bez spolocnosti Socitrel, hoci to bol jej hlavný trh. Okrem toho Socitrel vyrábala len ocelový drôt, a nie ocelové laná, ktoré sa povazujú za hlavný výrobok kartelu, a jej správanie ovplyvnilo len malú cast európskeho trhu. SLM a ITC tiez poukazujú na to, ze sa na karteli nepodielali od zaciatku. (986) Komisia v prvom rade poznamenáva, ze Socitrel bola pravidelným úcastníkom stretnutí klubu Espańa, pricom sa od 7. apríla 1994 do dátumu inspekcií Komisie systematicky zúcastnovala a podielala na viac ako styridsiatich stretnutiach. V celom rozsahu sa podielala na dohodách o kvótach a o rozdelení zákazníkov, na urcovaní cien a na výmene citlivých obchodných informácií s ostatnými úcastníkmi klubu Espańa, ako sa uvádza v [bode] 9.2.2. Jej úlohu teda nemozno oznacit za 'výrazne obmedzenú` úlohu v zmysle usmernení z roku 2006 ani za pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela, a to ani v zmysle usmernení z roku 1998. Skutocnost, ze Socitrel sa pravidelne nezúcastnovala na paneurópskych stretnutiach, ked sa podielala na klube Espańa, je irelevantná, najmä vzhladom na to, ze Socitrel predávala svoje výrobky len v Spanielsku a Portugalsku, co je územie, ktoré pokrýval klub Espańa, a teda sa v celom rozsahu podielala na karteli na úrovni, o ktorú mala najväcsí záujem. V kazdom prípade nie je vôbec preukázané, ze Socitrel sa vyhýbala uplatnovaniu protiprávnych dohôd tým, ze sa na trhu správala konkurencným spôsobom. Napokon skutocnost, ze správanie spolocnosti Socitrel ovplyvnilo len malú cast európskeho trhu (predovsetkým Spanielsko a Portugalsko) a ze táto spolocnost predávala len ocelový drôt, ako aj skutocnost, ze Socitrel, SLM a ITC sa nepodielali na karteli od zaciatku, ale sa k nemu pripojili az po niekolkých rokoch, uz boli zohladnené pri výpocte základnej sumy pokuty (pozri [bod] 19.1), a teda ich nemozno opät vziat do úvahy na úcely priznania znízenia pokuty." Pripomenutie zásad 312 Podla bodu 29 tretej zarázky usmernení z roku 2006: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty[,] ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená[,] a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky[,] sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]." 313 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., [107]EU:C:1975:174, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 280 vyssie, [108]EU:C:1999:356, bod 150), aby sa zistilo, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (rozsudok z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb., [109]EU:T:2003:193, bod 165). 314 Na urcenie, ci sa má podniku priznat polahcujúca okolnost z dôvodu, ze skutocne neuplatnoval protiprávne dohody, treba overit, ci podnik uviedol tvrdenia, ktoré môzu preukázat, ze sa pocas obdobia, ked bol úcastníkom protiprávnych dohôd, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu tak, ze sa na trhu správal konkurencným spôsobom, alebo ze aspon jednoznacne a podstatným spôsobom porusil povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie (rozsudok z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, T-26/02, Zb., [110]EU:T:2006:75, bod 113). 315 Ak bolo preukázané, ze podnik, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, mohol vziat do úvahy protiprávne kartelové dohody pri urcovaní svojho správania na relevantnom trhu, neúcast na niektorých z týchto dohôd - aj za predpokladu, ze by bola preukázaná - sama osebe nemôze byt dostatocným dôkazom, ktorý vyzaduje judikatúra, podla ktorej musia porusovatelia na uplatnenie polahcujúcej okolnosti uvedenej v usmerneniach z roku 2006 preukázat, ze sa správali konkurencným spôsobom alebo ze aspon jednoznacne a podstatným spôsobom porusili povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, ze narusili jeho samotné fungovanie. Samotný dôkaz o neúcasti na niektorých protiprávnych kartelových dohodách totiz ako taký nemôze vylúcit moznost, ze ostatné dohody poskodili hospodársku sútaz na relevantnom trhu (rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, C-449/11 P, [111]EU:C:2013:802, bod 81). 316 Okrem toho treba pripomenút, ze podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([112]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) bola "výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha 'nasledovania môjho vodcu`" polahcujúcou okolnostou. 317 V zozname polahcujúcich okolností v bode 29 usmernení z roku 2006 vsak uz taká okolnost nie je uvedená medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré mozno zohladnit. 318 Podla judikatúry vsak vzhladom na to, ze zoznam obsiahnutý v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je vycerpávajúci, výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela pri uskutocnovaní porusenia v zásade nemozno vylúcit z posudzovania okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej sumy pokuty (rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T-348/08, Zb., [113]EU:T:2011:621, bod 281). O dôvodnosti siesteho zalobného dôvodu 319 Socitrel v podstate tvrdí, ze Komisia neprávom odmietla uplatnit v jej prípade polahcujúce okolnosti vzhladom na to, ze nespochybnila skutocnosti, ktoré sa jej kládli za vinu, vzhladom na jej velmi okrajovú úlohu v rámci klubu Espańa v porovnaní s úlohou spolocností Tycsa a Emesa, co sa navyse prejavilo v tom, ze Komisia nevykonala inspekciu v jej priestoroch, vzhladom na jej pasívnu úlohu, vzhladom na jej neúcast na vypracovaní protisútazných dohôd, ako aj vzhladom na to, ze sa nezúcastnila na viacerých stretnutiach, na ktorých sa diskutovalo o dôlezitých otázkach. Socitrel v podstate dodáva, ze Komisia bola povinná v súlade so zásadami osobnej zodpovednosti a individualizácie trestov zohladnit pri posudzovaní závaznosti jej úcasti na karteli skutocnost, ze sa nepodielala na vsetkých zlozkách kartelu. 320 S touto argumentáciou vsak nemozno súhlasit. 321 Pokial ide o podmienky stanovené v usmerneniach z roku 2006, treba konstatovat, ze - ako Komisia správne zdôraznuje - Socitrel sa pocas celého trvania svojej úcasti na klube Espańa podielala na urcovaní cien, pridelovaní kvót a výmene citlivých obchodných informácií a ze nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze sa vyhýbala uplatnovaniu dohody tým, sa pocas tohto obdobia správala na trhu konkurencným spôsobom. 322 V dôsledku toho sa nemôze domáhat znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností uvedených v bode 29 usmernení z roku 2006. 323 Pokial ide o "výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela", treba poznamenat, ze Socitrel sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach klubu Espańa a ze o paneurópskej zlozke kartelu sa dozvedela az oneskorene, konkrétne v roku 2001, pricom Komisia správne zohladnila túto skutocnost pri stanovení miery závaznosti porusenia (pozri bod 288 a nasl. vyssie). Je vsak potrebné konstatovat, ze zalobkyna nezohrávala v rámci klubu Espańa výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. V rámci tohto klubu sa totiz aktívne podielala na urcovaní cien, pridelovaní kvót a výmene citlivých obchodných informácií, a to pocas celého trvania svojej úcasti, a hoci sa nezúcastnila na vsetkých stretnutiach, zúcastnila sa na mnohých z nich. 324 Komisia teda neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, zásadu osobnej zodpovednosti ani zásadu individualizácie trestov a výska pokuty nie je neprimeraná vzhladom na skutocnú úcast spolocnosti Socitrel na klube Espańa. 325 Siesty zalobný dôvod sa v dôsledku toho musí v celom rozsahu zamietnut. 7. O siedmom zalobnom dôvode, ktorý uvádza Socitrel, zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nezohladnila jej skutocnú spoluprácu ako polahcujúcu okolnost Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 326 Podla odôvodnení 1006 az 1009 napadnutého rozhodnutia: "(1006) ... Socitrel [poukazuje] na to, ze bezodkladne a presne [odpovedala] na ziadosti Komisie o informácie. (1007) V posudzovanom prípade Komisia posúdila, ci je v súlade judikatúrou odôvodnené znízenie pokuty, pokial ide o to, ci spolupráca s jedným z dotknutých podnikov umoznila Komisii lahsie objasnit porusenie. Ako je to spravidla v prípade kartelov, táto otázka bola v skutocnosti posúdená na základe oznámenia o zhovievavosti (pozri [bod] 19.4 nizsie). V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze Austria Draht, Trame, Socitrel, Fapricela, Proderac, spolocnosti Ovako, Itas a CB oficiálne nepodali ziadost o zhovievavost a neposkytli informácie s významnou pridanou hodnotou. (1008) Komisia sa s prihliadnutím na tvrdenia úcastníkov konania, ako aj na obmedzený význam a hodnotu ich spolupráce domnieva, ze neexistujú ziadne iné okolnosti, ktoré by viedli k znízeniu pokuty nad rámec oznámenia o zhovievavosti, ktoré môze mat v prípadoch tajného kartelu vzdy len výnimocnú povahu. Bezodkladná a presná odpoved na ziadost Komisie o informácie sama osebe nie je polahcujúcou okolnostou, lebo úcastníci konania boli povinní odpovedat na tieto otázky v urcitej lehote. (1009) Nespochybnenie skutkového stavu samo osebe nestací na odôvodnenie znízenia pokuty na základe [bodu] 29 usmernení k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006, najmä ak je skutkový stav preukázaný na základe pocetných dôkazov. Komisia v tejto súvislosti vo vseobecnosti poznamenáva, ze nie je viazaná svojou predchádzajúcou praxou a ze znízenie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, ktoré bolo stanovené v oznámení o zhovievavosti z roku 1996, bolo následne zrusené. Pokial nejde o výnimocnú situáciu, samotné nespochybnenie neulahcuje prácu Komisie, kedze Súdny dvor urcil, ze aj v tejto situácii musí Komisia preukázat tento skutkový stav a ze podnik je oprávnený uviest vo vhodnom okamihu a najmä v konaní na Vseobecnom súde vsetky tvrdenia, ktoré povazuje za uzitocné pre svoju obhajobu. Opak je pravdou len v prípade, ak predmetný podnik uzná skutkový stav. Kedze platné oznámenie o zhovievavosti, teda oznámenie o zhovievavosti z roku 2002, nestanovuje znízenie pokuty len za uznanie skutkového stavu (a uz vôbec nie za nespochybnenie skutkového stavu), nevznikla nijaká legitímna dôvera, pokial ide o znízenie pokuty z tohto dôvodu. Pokial niektorí úcastníci konania uznali niektoré skutocnosti, neulahcilo to prácu Komisie, kedze Komisia mala k dispozícii dostatocný súbor dôkazov na preukázanie predmetných skutocností. Nemozno teda priznat ziadne znízenie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu." Pripomenutie zásad 327 Bod 29 stvrtá zarázka usmernení z roku 2006 stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty[,] ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce." O dôvodnosti siedmeho zalobného dôvodu 328 Socitrel v podstate tvrdí, ze Komisia jej neprávom odmietla priznat znízenie pokuty na základe jej spolupráce. 329 Aby sa vsak Socitrel mohla domáhat uplatnenia bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006, musela by preukázat, ze jej spolupráca, ktorá prekrocila rámec jej právnej povinnosti spolupracovat, pricom jej vsak z tohto dôvodu nevznikol nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti, bola objektívne uzitocná pre Komisiu, ktorá sa mohla vo svojom konecnom rozhodnutí opriet o dôkazy, ktoré jej Socitrel poskytla v rámci svojej spolupráce a bez ktorých by Komisia nebola schopná ciastocne alebo v plnom rozsahu sankcionovat predmetné porusenie. 330 Treba pritom konstatovat, ze v prejednávanom prípade to tak nie je. Na jednej strane Socitrel nespochybnila skutkový stav a vcas odpovedala na ziadosti o informácie, ktoré jej boli zaslané, co neprekracuje rámec jej právnej povinnosti spolupracovat, a na druhej strane nepreukázala, ze Komisia sa mohla vo svojom konecnom rozhodnutí opriet o dôkazy, ktoré jej Socitrel poskytla v rámci svojej spolupráce a bez ktorých by Komisia nebola schopná ciastocne alebo v plnom rozsahu sankcionovat predmetné porusenie. 331 Preto je potrebné zamietnut siedmy zalobný dôvod. 8. O prvom doplnujúcom zalobnom dôvode, ktorý Socitrel a Companhia Previdente uviedli v rámci druhej úpravy svojich zalobných dôvodov a návrhov, zalozenom - pokial ide o spolocnost Socitrel - na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a legitímnej dôvery, ako aj na nedostatku odôvodnenia a - pokial ide o spolocnost Companhia Previdente - na porusení zásad rovnosti zaobchádzania, proporcionality a legitímnej dôvery, kedze so spolocnostami Socitrel a Companhia Previdente sa údajne nezaobchádzalo rovnako ako so spolocnostami Arcelor a SLM, ktorým bolo priznané znízenie pokuty, ktoré zalobkyniam nebolo poskytnuté Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 332 Podla odôvodnenia 1072a, ktoré bolo doplnené do napadnutého rozhodnutia druhým rozhodnutím o zmene: "(1072a) 10 % horná hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 [nariadenia c. 1/2003] sa pocíta na základe celkového obratu vsetkých subjektov tvoriacich podnik. Táto 10 % horná hranica nie je zalozená na individuálnom obrate právnych subjektov, ktoré sú v rámci podniku spolocne a nerozdielne zodpovedné za porusenie. V tomto konkrétnom prípade vsak Komisia vyuzije svoju mieru volnej úvahy na stanovenie castí pokút, za ktoré dcérske spolocnosti spolocnosti ArcelorMittal nie sú zodpovedné spolocne a nerozdielne so spolocnostou ArcelorMittal SA, a pokuty, za ktorú je zodpovedná len SLM, vo výske, ktorá neprekracuje 10 % ich vlastného obratu za rok, ktorý predchádza prijatiu rozhodnutia. Maximálna suma pokuty, za ktorú sú ArcelorMittal Wire France SA a ArcelorMittal Fontaine SA spolocne a nerozdielne zodpovedné, pokial ide o obdobie pred 1. júlom 1999, bude teda stanovená na 10 % celkového konsolidovaného obratu spolocnosti ArcelorMittal Wire France SA za rok, ktorý sa skoncil 31. decembra 2009. Maximálna suma pokuty, za ktorú Arcelor Mittal Verderio Srl zodpovedá spolocne a nerozdielne so spolocnostami ArcelorMittal Wire France SA a ArcelorMittal Fontaine SA, bude stanovená ako cast uvedenej celkovej sumy, ktorá predstavuje 10 % jej vlastného obratu za rok, ktorý sa skoncil 31. decembra 2009. Maximálnu sumu pokuty, za ktorú zodpovedá len SLM, bude potrebné stanovit na 10 % jej vlastného obratu za rok, ktorý sa skoncil 31. decembra 2009." 333 V odôvodnení 1072b napadnutého rozhodnutia je uvedený celkový obrat, ktorý bol zohladnený, ako aj suma zodpovedajúca 10 % hornej hranici v prípade kazdej zo spolocností, ktorých sa týka toto druhé rozhodnutie o zmene. Posúdenie Vseobecným súdom 334 Ako zdôraznuje Komisia, treba konstatovat, ze Socitrel a Companhia Previdente sa nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou spolocnosti ArcelorMittal a jej dcérskych spolocností na jednej strane a so situáciou spolocností Ori Martin a SLM na druhej strane. 335 Tieto dve materské spolocnosti totiz pocas casti obdobia porusenia tvorili spolu so svojimi dcérskymi spolocnostami jeden podnik a konstatovalo sa, ze sú spolocne a nerozdielne zodpovedné s týmito dcérskymi spolocnostami, pokial ide o obdobie, pocas ktorého spolu tvorili jeden podnik, co sa prejavilo v diferencovanom výpocte 10 % hornej hranice (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, C-408/12 P, Zb., [114]EU:C:2014:2153, bod 55 a nasl.). 336 To neplatí v prípade spolocnosti Companhia Previdente, pokial ide o spolocnosti Emesa, Galycas a ITC, ktoré Companhia Previdente odkúpila po porusení a za protiprávne správanie ktorých nebola vyvodená jej solidárna zodpovednost. 337 Výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania teda treba zamietnut. 338 Z toho vyplýva, ze treba zamietnut aj výhradu zalozenú na porusení zásady proporcionality z dôvodu, ze pokuta ulozená zalobkyniam má odstrasujúci charakter, kedze spolocnostiam Socitrel a Companhia Previdente nebolo priznané podobné znízenie, aké bolo poskytnuté spolocnostiam ArcelorMittal a Ori Martin. 339 Okrem toho Komisia neposkytla zalobkyniam nijakú presnú záruku, ktorá mohla u nich vyvolat dôvodné ocakávania, pokial ide o znízenie pokuty z dôvodov podobných tým, ktoré viedli k znízeniu pokuty v prípade spolocností ArcelorMittal a Ori Martin. 340 Napokon treba zamietnut výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, kedze v odôvodneniach 4, 5 a 9 az 13 druhého rozhodnutia o zmene je jasne vysvetlené, preco Komisia zmenila svoje rozhodnutie. 341 Prvý doplnujúci zalobný dôvod, ktorý uviedli zalobkyne, sa musí v dôsledku toho zamietnut. 9. O druhom doplnujúcom zalobnom dôvode, ktorý uviedli Socitrel a Companhia Previdente, zalozenom na porusení zásad nálezitej starostlivosti, lojálnosti, dobrej viery a právnej istoty, kedze Komisia v roku 2011 opät zmenila pôvodné rozhodnutie 342 Socitrel a Companhia Previdente v podstate tvrdia, ze Komisia porusila zásady nálezitej starostlivosti, lojálnosti, dobrej viery a právnej istoty, kedze v roku 2011 po druhý raz zmenila pôvodné rozhodnutie, z dôvodu vád odôvodnenia, ktoré mohli ohrozit ich právo na obhajobu, v dôsledku coho sa zalobkyne nachádzali v stave trvalej neistoty. 343 Treba vsak konstatovat, ze tento druhý doplnujúci zalobný dôvod sa prekrýva s argumentáciou, ktorú Socitrel uviedla na podporu svojho tretieho zalobného dôvodu, ktorý sa musí z dôvodov uvedených v bodoch 184 az 189 vyssie zamietnut. 344 Za týchto podmienok je potrebné z tých istých dôvodov zamietnut druhý doplnujúci zalobný dôvod, ktorý Socitrel a Companhia Previdente uviedli pri druhej úprave svojich zalobných dôvodov. 345 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadnemu zo zalobných dôvodov, ktoré uvádzajú zalobkyne, nemozno vyhoviet. Zaloby o neplatnost, ktoré podali zalobkyne, preto treba v celom rozsahu zamietnut bez toho, aby za okolností prejednávaného prípadu bolo navyse potrebné v rámci neobmedzenej právomoci znízit pokutu, ktorá im bola ulozená. O trovách 346 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-413/10 a T-414/10 sa spájajú na úcely rozsudku. 2. Zaloby sa zamietajú. 3. Socitrel - Sociedade Industrial de Trefilaria, SA, a Companhia Previdente - Sociedade de Controle de Participaçőes Financeiras, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [115]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. ( [116]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNr4vDH/L90682-8923TMP.html#t-ECR_62010TJ0413_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXNr4vDH/L90682-8923TMP.html#t-ECR_62010TJ0413_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A179&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A441&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A399&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A354&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A251&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A490&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A428&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A428&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A674&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A702&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A261&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A126&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///tmp/lynxXXXXNr4vDH/L90682-8923TMP.html#c-ECR_62010TJ0413_SK_01-E0001 116. file:///tmp/lynxXXXXNr4vDH/L90682-8923TMP.html#c-ECR_62010TJ0413_SK_01-E0002