ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 -- Závaznost porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Hospodárska kríza -- Oznámenie o spolupráci z roku 2002 -- Znízenie pokuty -- Znacná pridaná hodnota" Vo veci T-412/10, Roca, so sídlom v Saint-Ouen-l'Aumône (Francúzsko), v zastúpení: P. Vidal Martínez, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) a návrh na znízenie pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená v tomto rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2013, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil Komisii písomnú otázku, na ktorú odpovedala v stanovenej lehote. 32 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní zo 6. marca 2013. 33 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] 1. O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia [omissis] O piatom zalobnom dôvode týkajúcom sa spolupráce zo strany zalobkyne 171 V rámci piateho zalobného dôvodu sa zalobkyna na jednej strane domnieva, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery a zjavne nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002, pretoze jej nepriznala znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane zalobkyna navrhuje, aby jej bolo na základe bodu 29 usmernení z roku 2006 priznané znízenie pokuty z dôvodu jej spolupráce. Toto druhé tvrdenie treba vykladat v tom zmysle, ze zalobkyna poukazuje na to, ze jej mala byt v súlade s uvedeným bodom znízená pokuta z dôvodu jej spolupráce, a ze tak Komisii vytýka, ze nesprávne uplatnila tento bod. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a o poruseniach a pochybeniach pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 172 Zalobkyna Komisii na jednej strane vytýka, ze jej nepriznala znízenie pokuty napriek tomu, ze Komisia jej v liste z 8. decembra 2006 oznámila, ze má nárok na podmienecné znízenie pokuty. V dôsledku toho tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. 173 Na druhej strane zalobkyna spochybnuje posúdenie, podla ktorého informácie, ktoré poskytla v rámci ziadosti o znízenie pokuty, nemajú znacnú pridanú hodnotu. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, ze informácie, ktoré poskytla v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, majú znacnú pridanú hodnotu, pretoze Komisia by bez týchto informácií nemohla preukázat porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Okrem toho tvrdí, ze tým, ze nespolupracovala, nespochybnila hodnotu poskytnutých informácií, kedze nespochybnila skutkové okolnosti, ale iba ich právne posúdenie. 174 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení zalobkyne. Po prvé tvrdí, ze pridanú hodnotu informácií poskytnutých zalobkynou nemozno posúdit ako znacnú. Na jednej strane bolo totiz vyhlásenie zalobkyne vseobecné, zatial co vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard boli konkrétne a podrobné. Na druhej strane mohlo byt porusenie preukázané prostredníctvom viacerých tabuliek, ktoré poukazujú na výmenu informácií a rýchle a podrobné potvrdenie zo strany spolocnosti Ideal Standard, ktoré podporuje dokument vyhotovený po stretnutí. Po druhé jednak tvrdí, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla velmi podrobné tvrdenia spochybnujúce dôkaznú povahu skutocností, z ktorých vychádzala, a to konkrétne dôkaznú povahu skutocností, ktoré uviedla Ideal Standard, týkajúce sa dohody o cenách z februára 2004. Komisia sa takisto domnieva, ze podnik vo svojej ziadosti o znízenie pokuty nemôze vychádzat zo skutocností, za ktoré mu Komisia v konecnom dôsledku nepripisuje zodpovednost, kedze výhoda tejto spolupráce sa odráza v tom, ze sa rozhodla netrvat na niektorých výhradách, co je dôvodom, pre ktorý sa podniku nepripisuje zodpovednost alebo mu nie je ulozená pokuta. 175 Najskôr treba pripomenút podmienky, za ktorých môze byt podniku znízená pokuta na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Následne treba preskúmat, ci informácie poskytnuté zalobkynou v rámci jej ziadosti o znízenie pokuty majú znacnú pridanú hodnotu, a potom v prípade potreby preskúmat otázku, ci Komisia mohla zmenit záver, podla ktorého mala zalobkyna nárok na podmienecné znízenie pokuty, oznámený v liste z 8. decembra 2006. 176 V prvom rade treba pripomenút, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by museli zaplatit (rozsudok Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, [3]T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 129). 177 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokút], môzu byt oprávnené [na] vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". 178 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 uvedeného oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [poskytnút Komisii dôkaz o údajnom porusení, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na údajnom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]". 179 Bod 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 vymedzuje pojem znacná pridaná hodnota takto: "Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti [rozsahu, v akom poskytnutý dôkaz svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti posilnuje - neoficiálny preklad] schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz [pochádzajúci z obdobia súvisiaceho s predmetnými skutocnostami za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz získaný následne - neoficiálny preklad]. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost [Podobne dôkaz priamo súvisiaci s predmetnými skutocnostami sa vo vseobecnosti povazuje za dôkaz väcsej hodnoty ako dôkaz, ktorý s nimi súvisí len nepriamo - neoficiálny preklad]." 180 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splna podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky majú nárok na znízenie pokuty maximálne o 20 %. 181 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v [bode 21] [uvedeného oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 182 Zo samotnej logiky oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze zelaným úcinkom je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat ich nahlasovanie Komisii. Táto neistota vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnuté oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných úcastníkov porusenia, cím ich vystaví riziku, ze im budú ulozené pokuty. V rámci tohto systému a podla rovnakej logiky mozno priznat podnikom, ktoré najrýchlejsie poskytnú svoju spoluprácu, väcsie znízenie pokút oproti pokutám, ktoré by im boli inak ulozené, nez aké bude priznané podnikom, ktoré poskytnú svoju spoluprácu neskôr (rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia, [4]T-39/06, Zb. s. II-6831, bod 379). 183 Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného uvedeným oznámením o spolupráci (rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 182 vyssie, bod 380). 184 V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze hoci Komisia je povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [5]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 297, a rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 135). 185 Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudky Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [6]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 220, a Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 136). 186 Pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, urcité informácie, ktoré uz v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, ze do istej miery pre Komisiu bola uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Preto nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia pokuty na základe spolupráce (pozri rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 137 a tam citovanú judikatúru). 187 Z judikatúry vsak tiez vyplýva, ze vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích obvinených podnikov, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 219; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, [7]T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91). 188 Napokon, aj keby sa malo usudzovat, ze Komisia disponovala volnou úvahou v rámci skúmania znacnej pridanej hodnoty informácií, ktoré jej boli poskytnuté, stále platí, ze Vseobecný súd sa nemôze opriet o uvedenú volnú úvahu a vzdat sa dôkladného preskúmania posúdenia Komisie v tejto súvislosti tak z hladiska právneho stavu, ako aj skutkových okolností (pozri analogicky rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 62). 189 Následne na základe pripomenutí uvedených v bodoch 176 az 188 vyssie treba preskúmat tvrdenia zalobkyne, ako sú uvedené v bode 173 vyssie. 190 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach 1291 az 1293, 1295, 1297, 1299 a 1300 napadnutého rozhodnutia v podstate prostredníctvom troch úvah odôvodnila rozhodnutie nepriznat zalobkyni znízenia pokuty. Po prvé, pokial ide o informácie poskytnuté zalobkynou, ktoré súvisia s porusením týkajúcim sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, Komisia na jednej strane uviedla, ze Ideal Standard ju uz informovala o existencii výmeny podrobných informácií a predovsetkým jej predlozila tabulky poukazujúce na výmenu informácií o predajoch pocas leta 2004. Na druhej strane informácie poskytnuté zalobkynou boli vseobecné, neboli podporené dôkazmi z daného obdobia a ich dôkaznú hodnotu spochybnili viaceré podniky pocas správneho konania. Po druhé, pokial ide o porusenie týkajúce sa armatúr, ku ktorému doslo vo Francúzsku, zalobkyna neposkytla nijaké informácie. Po tretie zalobkyna svojím správaním po tom, co podala ziadost o znízenie pokuty, znízila ba dokonca poprela dôkaznú hodnotu informácií, ktoré sama predlozila, cím nepreukázala skutocného ducha spolupráce. 191 Na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa uvádza v bode 190 vyssie, a tvrdení zalobkyne, ako sa uvádzajú v bode 173 vyssie, treba za týchto podmienok najprv overit, ci informácie poskytnuté zalobkynou v rámci jej ziadosti o znízenie pokuty majú znacnú pridanú hodnotu. Dalej treba prípadne preskúmat, ci zalobkyna tým, ze spochybnila dôkazy predlozené spolocnostou Ideal Standard, znízila vierohodnost, ktorú treba týmto informáciám prisúdit, takze uvedené informácie nemozno povazovat za informácie so znacnou pridanou hodnotu. 192 V prvom rade treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje záver Komisie, podla ktorého neposkytla nijaké informácie vo veci porusenia týkajúceho sa armatúr, ku ktorému doslo vo Francúzsku. Za týchto podmienok treba obmedzit preskúmanie jej tvrdení na pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla v súvislosti s porusením týkajúcim sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku. 193 Dalej treba uviest, ze - ako tvrdí Komisia vo svojich písomných podaniach - pocas obdobia od roku 1995 do zaciatku roka 2004 nebolo, pokial ide o keramické výrobky vo Francúzsku, konstatované nijaké porusenie, co zalobkyna vôbec nespochybnuje. Komisia preto správne rozhodla, ked nepriznala nijaké znízenie na základe informácií, ktoré v súvislosti s týmto obdobím poskytla zalobkyna. 194 Okrem toho, pokial ide o informácie poskytnuté zalobkynou vo veci porusenia, ku ktorému doslo v roku 2004, týkajúceho sa keramických výrobkov vo Francúzsku, treba uviest, ze - ako vyplýva z odôvodnení 556, 583, 584, 587, 588 napadnutého rozhodnutia - Komisia na prijatie záveru o existencii porusenia vychádzala zo styroch dôkazov: po prvé zo ziadosti spolocnosti Ideal Standard o znízenie pokuty (odôvodenie 583 napadnutého rozhodnutia), po druhé z tabulky, ktorú Ideal Standard predlozila v prílohe uvedenej ziadosti (odôvodnenie 588 napadnutého rozhodnutia), po tretie zo ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty (odôvodnenia 556, 587 a 588 napadnutého rozhodnutia) a po stvrté z odpovede spolocnosti Duravit na oznámenie o výhradách (odôvodnenie 584 napadnutého rozhodnutia). 195 Napokon Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí vo svojich písomných podaniach, v napadnutom rozhodnutí v podstate usúdila, ze konstatovanie porusenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, nemôze zalozit na jedinom ústnom vyhlásení, ktoré urobila spolocnost Ideal Standard v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, a na tabulke poskytnutej v prílohe uvedenej ziadosti. V odôvodnení 588 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz uviedla: "Komisia netvrdila, ze by tabulka, ktorú Ideal Standard predlozila v prílohe svojej ziadosti [o znízenie pokuty], mohla byt posúdená ako dokument z obdobia, ked nastali skutkové okolnosti. Predstavuje vsak snahu spolocnosti Ideal Standard poskytnút co najpodrobnejsie vysvetlenie skutkových okolností, ktoré uvádza vo svojom vyhlásení. Aj bez zohladnenia tohto dôkazu mozno dôkaz o zosúladení minimálnych cien na stretnutí AFICS z februára 2004 zalozit na troch vyhláseniach [a to na ziadosti o znízenie pokuty podanej spolocnostou Ideal Standard, ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty, a napokon na odpovedi spolocnosti Duravit na oznámenie o výhradách]." 196 V dôsledku toho treba na jednej strane konstatovat, ze samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z informácií, ktoré poskytla zalobkyna v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, aby preukázala existenciu porusenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Zo znenia napadnutého rozhodnutia preto vyplýva, ze informácie poskytnuté zalobkynou boli pre Komisiu objektívne uzitocné. 197 Na druhej strane treba konstatovat, ze Komisia by bez informácií poskytnutých zalobkynou a iba na základe skutocností, ktoré uviedla Ideal Standard v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, nemohla preukázat porusenie týkajúce keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Hoci je pravda, ako to vyplýva z odôvodnení 584 a 587 napadnutého rozhodnutia, ze Duravit vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách potvrdila, ze rozhovory o minimálnych cenách sa uskutocnili v rámci stretnutia AFICS, ktoré spomenula spolocnost Ideal Standard, nic to nemení na tom, ze Duravit takisto spochybnila dôkaznú hodnotu tabulky predlozenej spolocnostou Ideal Standard, tak ako to vyplýva z ústnych pripomienok spolocnosti Duravit pocas vypocúvania pred Komisiou z 12. novembra 2007. 198 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze informácie, ktoré poskytla zalobkyna v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, majú znacnú pridanú hodnotu. Uvedené informácie totiz umoznili Komisii konstatovat porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, pretoze potvrdili existenciu rozhovorov o minimálnych cenách keramických výrobkov nízkej kvality na stretnutí AFICS z 25. februára 2004 (odôvodnenie 588 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak konala nesprávne, ked vyhláseniu, ktoré urobila zalobkyna v rámci svojej ziadost o znízenie pokuty, odmietla prisúdit znacnú pridanú hodnotu a v dôsledku toho jej nepriznala znízenie pokuty. 199 Záver prijatý v bode 198 vyssie nemozno spochybnit tvrdeniami Komisie, ktorými sa snazí preukázat, ze informácie poskytnuté zalobkynou nemajú nijakú znacnú pridanú hodnotu. 200 Na jednej strane tvrdenie Komisie, podla ktorého boli informácie, ktoré poskytla zalobkyna na podporu ziadosti o znízenie pokuty, vseobecné, zatial co informácie poskytnuté spolocnostou Ideal Standard boli konkrétne a podrobné, nemôze uspiet. Ziadost spolocnosti Ideal Standard o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 bola najmä vzhladom na spochybnenie dôkaznej hodnoty skutocností, ktoré v tejto súvislosti poskytla Ideal Standard, totiz sama osebe nedostatocná na to, aby bolo mozné konstatovat porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Okrem toho informácie poskytnuté zalobkynou, aj napriek svojej vseobecnej povahe, podporili skutocnosti, na ktoré poukázala Ideal Standard, a umoznili tak Komisii konstatovat uvedené porusenie. Ako vyplýva z bodu 197 vyssie, Komisia by bez informácií poskytnutých zalobkynou a iba na základe skutocností, ktoré uviedla Ideal Standard v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, nemohla preukázat porusenie týkajúce keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. 201 Na druhej strane tvrdenie Komisie, podla ktorého mohla preukázat porusenie na základe viacerých tabuliek, ktoré poukazujú na výmenu informácií a rýchle a podrobné potvrdenie zo strany spolocnosti Ideal Standard, podporené dokumentom vyhotoveným po stretnutí, je nedôvodné. Je totiz potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 588 napadnutého rozhodnutia v podstate usúdila, ze konstatovanie porusenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, nemôze zalozit na ústnom vyhlásení, ktoré urobila spolocnost Ideal Standard v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, a na tabulke poskytnutej v prílohe uvedenej ziadosti (pozri bod 195 vyssie). 202 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy a vzhladom na odôvodnenia 556, 587 a 588 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze skutocnosti uvedené zalobkynou Komisia naozaj umoznili konstatovat porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, treba prijat záver, ze Komisia nesprávne posúdila pridanú hodnotu skutocností, ktoré uviedla zalobkyna v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, tak ako bola posúdená na konci správneho konania. 203 Za týchto podmienok treba v druhom rade preskúmat, ci zalobkyna svojím správaním v case po podaní ziadosti o znízenie pokuty spochybnila znacnú pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla, ako to Komisia v podstate tvrdí v napadnutom rozhodnutí a svojich písomných podaniach. 204 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 1300 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze skupina Roca "nepreukázala pocas [správneho] konania skutocného ducha spolupráce", ale naopak predviedla správanie, ktoré "znízilo hodnotu dôkazov, ktoré [skupina Roca] pôvodne predlozila". 205 Okrem toho v odôvodnení 1295 napadnutého rozhodnutia sa spresnuje, ze "[zalobkyna] a Laufen [Austria] ostro spochybnili skutocnosti opísané v oznámení o výhradách (pozri napríklad odôvodnenia [360 az 365 a 579 az 582 napadnutého rozhodnutia]), cím významne spochybnili protisútaznú povahu správaní, ktoré mala [skupina] Roca preukázat vo vyhláseniach, ktoré urobila v rámci svojej ziadosti [o znízenie pokuty]." Vzhladom na to treba doplnit, ze odôvodnenia 360 az 365 tohto rozhodnutia obsahujú tvrdenia, ktoré uviedla spolocnost Laufen Austria vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách v súvislosti s protiprávnym správaním na rakúskom trhu. Odôvodnenia 579 az 582 toho istého rozhodnutia obsahujú vyhlásenia skupiny Roca vo veci protiprávnych praktík vo Francúzsku týkajúcich sa armatúr. 206 Navyse treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 586 uvedeného rozhodnutia tvrdila: "[Skupina] Roca uviedla protichodné skutkové okolnosti. Potvrdením zmeny minimálnych cien v rámci AFICS vseobecne v období od roku 2002 do roku 2004 sa snazí zdiskreditovat podporujúce vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard, pricom navrhla, aby sa Komisia vrátila k otázke, ci mozno preukázat zosúladenie minimálnych cien. [Skupina] Roca predovsetkým tvrdí, ze opis, ktorý poskytla spolocnost Ideal Standard v súvislosti so zosúladením minimálnych cien na stretnutí z 25. februára 2004, nebol potvrdený dalsími podnikmi, ktoré podali ziadost o znízenie pokuty. Okrem toho tvrdí, ze tabulku, ktorú poskytla spolocnost Ideal Standard, nemozno povazovat za presvedcivý dôkaz. Podla [skupiny] Roca z tejto tabulky vyplýva, ze sa zdá, ze Ideal Standard si zamenila praktiky uplatnované vo Francúzsku s praktikami uplatnovanými v Taliansku (pretoze dokument je v taliancine)." 207 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovaných v bodoch 204 az 206 vyssie teda vyplýva, ze informácie, ktoré poskytla pôvodne zalobkyna, stratili znacnú pridanú hodnotu vzhladom na to, ze sama znízila mieru ich uzitocnosti, ked spochybnila vierohodnost tých istých informácií. 208 Po prvé v tejto súvislosti treba uviest, ze zo ziadosti o znízenie pokuty, tak ako bola formulovaná v listoch zo 17. a 20. januára 2006, vyplýva, ze bola napísaná nie v mene skupiny Roca ako celku, ale vo vlastnom mene zalobkyne, ako aj v mene skupiny Laufen, kedze cinnosti skupiny Laufen vo Francúzsku boli zaclenené v rámci zalobkyne. Vyhlásenia spolocnosti Laufen Austria pocas správneho konania sú preto na úcely urcenia, ci zalobkyna znízila pridanú hodnotu informácií, ktoré poskytla Komisii, relevantné iba v rozsahu, v akom sa týkajú protisútazných postupov, ktoré sa uskutocnovali na francúzskom trhu. Ako vsak uz bolo konstatované v bode 205 vyssie, odôvodnenia 360 az 365 napadnutého rozhodnutia, na ktoré Komisia odkazuje v odôvodnení 1295 toho istého rozhodnutia, sa týkajú výlucne rakúskeho trhu. Tieto odôvodnenia tak neodhalujú nijaké spochybnenie informácií, ktoré poskytla zalobkyna v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, pokial ide o francúzsky trh. 209 Po druhé odôvodnenia 579 az 582 napadnutého rozhodnutia sa týkajú, ako bolo konstatované v bode 205 vyssie, vyhlásení, ktoré urobila skupina Roca v súvislosti s protiprávnymi praktikami, ktoré sa týkajú armatúr a ku ktorým dochádzalo vo Francúzsku. Preto nimi nemozno preukázat, ze by zalobkyna svojimi vyhláseniami spochybnila pridanú hodnotu dôkazov, ktoré sama poskytla Komisii. Tieto dôkazy sa totiz týkali výlucne porusenia súvisiaceho s keramickými výrobkami, ku ktorému doslo vo Francúzsku. 210 Po tretie skutocnosti spomenuté v odôvodnení 586 napadnutého rozhodnutia, tak ako ich Komisia podrobnejsie opísala vo svojich písomných podaniach, neumoznujú prijat záver, ze by zalobkyna zdiskreditovala informácie, ktoré sama poskytla. Na jednej strane totiz tak z napadnutého rozhodnutia, ako aj z písomných podaní Komisie, vyplýva, ze zalobkyna potvrdila zmeny minimálnych cien týkajúcich sa keramických výrobkov nízkej kvality v rámci AFICS, a to najmä v roku 2004, co nebolo spochybnené. Na druhej strane je pravda, ze zalobkyna spochybnila dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard týkajúceho sa stretnutia AFICS z 25. februára 2004 a dokumentu, ktorý uvedená spolocnost predlozila na podporu svojho vyhlásenia. Treba vsak usúdit, ze zalobkyna sa tak uspokojila s tým, ze Komisii poskytla tvrdenia smerujúce k preukázaniu toho, ze skutocnosti, ktoré uviedla spolocnost Ideal Standard, neboli dostatocné na preukázanie existencie porusenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004, a to preto, aby preukázala, ze informácie, ktoré sama predlozila v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, Komisia potrebovala na úcely preukázania uvedeného porusenia a majú teda znacnú pridanú hodnotu. 211 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba usúdit, ze Komisia v odôvodnení 1300 napadnutého rozhodnutia nesprávne prijala záver, ze zalobkyna svojím správaním v case po podaní ziadosti o znízenie pokuty znízila hodnotu dôkazov, ktoré pôvodne predlozila. 212 Tento záver nebol spochybnený tvrdeniami, ktoré v tejto súvislosti uviedla Komisia. 213 V prvom rade tvrdenie Komisie, podla ktorého si zalobkyna nesplnila svoju povinnost spolupráce, kedze spochybnila dôkaznú povahu tak vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard týkajúceho sa stretnutia AFICS z 25. februára 2004, ako aj dokumentu, ktorý predlozila na podporu svojho vyhlásenia, je nedôvodné. Treba totiz usúdit, ze zalobkyna sa uspokojila so spochybnením dostatocnosti dôkazov, ktoré poskytla spolocnost Ideal Standard na úcely konstatovania existencie porusenia týkajúceho sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Uspokojila sa tak s poskytnutím dôkazov preukazujúcich znacnú pridanú hodnotu informácií, ktoré sama poskytla v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty. 214 V druhom rade tvrdenie Komisie, podla ktorého podnik nemôze zalozit svoju ziadost o znízenie pokuty na skutocnostiach, za ktoré mu Komisia v konecnom dôsledku neprisudzuje zodpovednost, je nedôvodné. Hoci je pravda, ze Komisia nekonstatovala nijaké porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému by doslo vo Francúzsku v období od roku 1995 do zaciatku roka 2004, nic to nemení na tom, ze zalobkyna bola zodpovedná za porusenie týkajúce sa keramických výrobkov, ku ktorému doslo vo Francúzsku v roku 2004. Treba vsak pripomenút, ako uz bolo konstatované v bode 198 vyssie, ze Komisia mohla na základe informácií poskytnutých zalobkynou naozaj konstatovat toto porusenie. 215 V dôsledku toho treba vyhoviet piatemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho posúdenia ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty. 216 Na jednej strane netreba za týchto podmienok dalej skúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia porusila jej právo na obhajobu v rozsahu, v akom nemala prístup k odpovedi spolocnosti Duravit na oznámenie o výhradách. Z písomných podaní zalobkyne totiz vyplýva, ze toto tvrdenie je skutocne prepojené so spochybnením posúdenia Komisie, podla ktorého zalobkyna neposkytla informácie, ktoré by mali znacnú pridanú hodnotu. Tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna v dôsledku tohto spochybnenia, vsak boli prijaté v bodoch 202, 211 a 215 vyssie. 217 Na druhej strane, kedze bolo vyhovené piatemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa týka nesprávneho posúdenia ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty (pozri bod 215 vyssie), nie je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne uvedené v bode 172 vyssie, podla ktorého Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, ked sa v napadnutom rozhodnutí rozhodla zrusit podmienecné znízenie, ktoré bolo zalobkyni oznámené v liste z 8. decembra 2006. 218 Z protiprávnosti konstatovanej v bode 215 vyssie je potrebné vyvodit dôsledky vo vztahu k sume pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená, a to v rámci preskúmania návrhov zalobkyne na zmenu v bodoch 232 a nasl. O nesprávnom uplatnení usmernení z roku 2006 219 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia v rozsahu, v akom jej nepriznala nárok na znízenie pokuty za spoluprácu na základe polahcujúcich okolností v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006. 220 Komisia spochybnuje dôvodnost tohto tvrdenia zalobkyne. 221 Najskôr treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 vyplýva, ze Komisia sa v rámci svojej volnej úvahy, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré je povinná zohladnit pri stanovovaní výsky pokút, zaviazala priznat znízenie pokuty, ak "podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia [o spolupráci] a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce" (rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 168). 222 Uplatnenie bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 vsak nesmie zbavit oznámenie o spolupráci z roku 2002 potrebného úcinku. Treba totiz konstatovat, ze uvedené oznámenie stanovuje rámec pre odmenovanie spolupráce podnikov pri vysetrovaniach, ktoré uskutocnuje Komisia voci podnikom, ktoré sú alebo boli súcastou tajných kartelov. Zo znenia a struktúry uvedeného oznámenia teda vyplýva, ze podniky môzu dosiahnut znízenie pokuty na základe svojej spolupráce v zásade len vtedy, ak splnajú prísne podmienky stanovené v uvedenom oznámení. 223 Na to, aby sa zachoval potrebný úcinok oznámenia o spolupráci z roku 2002, má Komisia povinnost priznat podniku znízenie pokuty na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 len za mimoriadnych okolností. Je to tak najmä v prípade, ked je spolupráca podniku, ktorá presahuje rámec jeho právnej povinnosti bez toho, aby mal nárok na znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, pre Komisiu objektívne uzitocná. Takáto uzitocnost musí byt konstatovaná vtedy, ked sa Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí opiera o dôkazy, ktoré jej podnik poskytol v rámci svojej spolupráce, a v prípade ich neposkytnutia by Komisia za dotknuté porusenie nemohla ciastocne alebo v plnom rozsahu ulozit sankcie (rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 176 vyssie, bod 170). 224 V prejednávanom prípade treba jednak pripomenút, ako vyplýva z bodov 202 a 211 vyssie, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdila, ze dôkazy, ktoré zalobkyna predlozila v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, nemali znacnú pridanú hodnotu a ze zalobkyna, ktorá v skutocnosti nespolupracovala, nemala nárok na znízenie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Podla judikatúry citovanej v bode 223 vyssie môze mat Komisia povinnost priznat znízenie pokuty na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006 len za mimoriadnych okolností, a to najmä pokial spolupráca podniku nezakladá nárok na znízenie pokuty na základe uvedeného oznámenia. V dôsledku toho a vzhladom na zistenie uvedené v bode 211 vyssie, podla ktorého Komisia mala povinnost priznat zalobkyni znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, treba prijat záver, ze Komisia nemala povinnost priznat zalobkyni znízenie pokuty na základe uvedeného ustanovenia. V kazdom prípade treba takisto konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijakú mimoriadnu okolnost odôvodnujúcu to, aby Komisia preskúmala jej spoluprácu vzhladom na toto ustanovenie. 225 V dôsledku toho treba prijat záver, ze zalobkyna nepreukázala, ze by sa Komisia dopustila pochybenia, ked jej nepriznala znízenie pokuty na základe bodu 29 stvrtej zarázky usmernení z roku 2006. Piaty zalobný dôvod treba v rozsahu, v akom sa zakladá na uvedenom bode, zamietnut ako nedôvodný. 226 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba ciastocne vyhoviet piatemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila pridanú hodnotu informácií, ktoré zalobkyna predlozila v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, a v zostávajúcej casti treba tento zalobný dôvod zamietnut. 227 Z preskúmania piatich zalobných dôvodov, ktoré uviedla zalobkyna, vyplýva, ze treba vyhoviet piatemu zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnom posúdení pridanej hodnoty informácií, ktoré poskytla zalobkyna v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, a v zostávajúcej casti treba tento zalobný dôvod, ako aj ostatné zalobné dôvody, zamietnut. 228 Pokial ide o dôsledky, ktoré treba vyvodit zo záverov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze co sa týka clánku 1 napadnutého rozhodnutia, Komisia v odseku 3 uvedeného clánku usúdila, ze zalobkyna porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ked sa v období od 10. decembra 2002 do 9. novembra 2004 zúcastnila porusenia, ku ktorému doslo vo Francúzsku a v Rakúsku. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze kedze toto zistenie nebolo spochybnené nijakým zo zalobných dôvodov, ktoré uviedla zalobkyna, uvedený clánok nie je protiprávny. Uvedené návrhy smerujúce k ciastocnému zruseniu treba preto v rozsahu, v akom sa týkajú clánku 1 ods. 3 napadnutého rozhodnutia, zamietnut. 229 Naproti tomu, vzhladom na záver uvedený v bodoch 226 a 227 vyssie, treba zrusit clánok 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia stanovila sumu pokuty ulozenej zalobkyni bez toho, aby zohladnila jej spoluprácu. 230 Kedze v druhej casti svojich návrhov zalobkyna subsidiárne navrhuje znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, treba túto sumu stanovit v rámci preskúmania tejto casti návrhov. 2. O návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni 231 Vzhladom na druhú cast návrhov, v ktorej zalobkyna subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená (pozri bod 33 vyssie), Vseobecnému súdu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci prinálezí preskúmat jednak dôsledky pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení pokuty ulozenej zalobkyni a ktoré je uvedené v bodoch 202 a 211 vyssie, a jednak dalsie tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla, aby Vseobecný súd znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená. O dôsledkoch, ktoré treba vyvodit z pochybenia Komisie, pokial ide o posúdenie hodnoty dôkazov poskytnutých na podporu ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty 232 Co sa týka nesprávneho posúdenia hodnoty ziadosti zalobkyne o znízenie pokuty, tak ako bolo konstatované v bode 215 vyssie, Komisia tvrdí, ze ak by Vseobecný súd usúdil, ze zalobkyna poskytla znacnú pridanú hodnotu a preukázala úprimnú a skutocnú spoluprácu, znízenie by nemalo presiahnut 3 %, pretoze rozsah spolupráce bol v prejednávanom prípade velmi úzky, kedze sa týkal iba keramických výrobkov a francúzskeho trhu. 233 V tejto súvislosti treba spresnit, ze hoci oznámenie o spolupráci z roku 2002 nemá vplyv na posúdenie znízenia pokuty súdom Únie v prípade, ked rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, Vseobecný súd povazuje v prejednávanom prípade za vhodné, aby sa týmto oznámením inspiroval pri opätovnom stanovení pokuty, a to najmä z dôvodu, ze umoznuje zohladnit vsetky relevantné skutkové okolnosti a ulozit primerané pokuty vsetkým podnikom, ktoré sa zúcastnili na predmetnom porusení. 234 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splna podmienky uvedené v bode 21 uvedeného oznámenia, má totiz nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky majú nárok na znízenie pokuty maximálne o 20 %. 235 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v [bode 21 uvedeného oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 236 V prejednávanom prípade treba najskôr uviest, ako vyplýva z odôvodnenia 1289 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna bola súcastou podniku, ktorý podal ziadost o znízenie pokuty az tretí v poradí po podniku, ktorý tvorí spolocnost Grohe a jej dcérske spolocnosti, ako aj po podniku, ktorý tvorí spolocnost Ideal Standard a jej dcérske spolocnosti, pricom podniku tvorenému spolocnostou Masco a jej dcérskymi spolocnostami bolo priznané oslobodenie od pokút. Za týchto podmienok má zalobkyna na základe bodu 23 písm. b) prvého odseku tretej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2002 nárok na znízenie pokuty maximálne o 20 %, co vôbec nespochybnuje. 237 Dalej ziadost zalobkyne o znízenie pokuty bola podaná 17. januára 2006 (pozri bod 9 vyssie), t. j. priblizne jeden rok a sest mesiacov po tom, co spolocnost Masco a jej dcérske spolocnosti (pozri bod 5 vyssie) podali ziadost o oslobodenie od pokút, a priblizne jeden rok a dva mesiace po tom, co spolocnosti Grohe a Ideal Standard a ich dcérske spolocnosti (pozri bod 7 vyssie) podali ziadosti o znízenie pokuty, avsak pred zaslaním oznámenia o výhradách. 238 Napokon treba na jednej strane uviest, ze vyhlásenie, ktoré urobila zalobkyna na podporu svojej ziadosti o znízenie pokuty, je vseobecné a netýka sa vôbec nijakého stretnutia. Na druhej strane uvedené vyhlásenie umoznilo preukázat porusenie iba v súvislosti s ôsmymi mesiacmi v roku 2004 a výlucne iba v prípade keramických výrobkov a francúzskeho trhu. 239 Vzhladom na vsetky okolnosti prejednávaného prípadu a najmä vzhladom na okolnosti uvedené v bodoch 236 az 238 vyssie Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze zalobkyni treba priznat znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, o 6 %, t. j. znízenie o 402 000 eur. 240 Vzhladom na závery vyplývajúce z bodu 239 vyssie Vseobecný súd preto stanovuje celkovú sumu pokuty, ktorá má byt zalobkyni ulozená spolocne a nerozdielne v súvislosti s porusením, ktorého sa zúcastnila vo Francúzsku, na 6298000 eur. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) sa zrusuje v rozsahu, v akom Európska komisia stanovila pokutu, ktorá bola spolocnosti Roca ulozená spolocne a nerozdielne, bez toho, aby zohladnila jej spoluprácu. 2. Suma pokuty ulozenej spolocnosti Roca v clánku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia K(2010) 4185 v konecnom znení je 6298000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania, ktoré vynalozila spolocnost Roca. 5. Roca znása dve tretiny vlastných trov konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy __________________________________________________________________ ( [8]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. ( [9]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMfOqC6/L93012-7371TMP.html#t-ECR_62010TJ0412_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXMfOqC6/L93012-7371TMP.html#t-ECR_62010TJ0412_SK_01-E0002 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0343&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0337&locale=SK 8. file:///tmp/lynxXXXXMfOqC6/L93012-7371TMP.html#c-ECR_62010TJ0412_SK_01-E0001 9. file:///tmp/lynxXXXXMfOqC6/L93012-7371TMP.html#c-ECR_62010TJ0412_SK_01-E0002