ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Závaznost porusenia -- Koeficienty -- Polahcujúce okolnosti -- Hospodárska kríza -- Tlak vykonávaný velkoobchodníkmi -- Oznámenie o spolupráci z roku 2002 -- Znízenie pokuty -- Znacná pridaná hodnota" Vo veci T-411/10, Laufen Austria AG, so sídlom vo Wilhelmsburgu (Rakúsko), v zastúpení: E. Navarro Varona a L. Moscoso del Prado González, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) a návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v tomto konaní, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2013, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu z 8. septembra 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 6. marca 2013. 31 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne, -- znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená samostatne, a pokutu, ktorá jej bola ulozená solidárne s Roca Sanitario, na základe dôvodov, ktoré uviedla alebo na základe akýchkolvek iných dôvodov, ktoré Vseobecný súd uzná za vhodné, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] A - O návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia [omissis] 6. O siestom dôvode zalozenom na spolupráci zalobkyne [omissis] a) O zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení oznámenia o spolupráci z roku 2002 a o porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 218 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery a nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002, ked v napadnutom rozhodnutí na základe uvedeného oznámenia neuplatnila podmienené znízenie pokuty, ktoré bolo skupine Roca oznámené listom z 8. decembra 2006. V tejto súvislosti na jednej strane zalobkyna v podstate tvrdí, ze pokial Vseobecný súd má za to, ze tvorila hospodársku jednotku s Roca Sanitario a Roca France, mal by pri pokute, ktorá jej bola udelená, zohladnit pochybenia Komisie pri hodnotení ziadosti o znízenie pokuty predlozenej Roca France. Na druhej strane uvádza viaceré pochybenia, ktorých sa mala Komisia dopustit pri posúdení informácií poskytnutých spolocnostou Roca France na podporu svojej ziadosti o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 219 Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. 220 Posúdenie otázky, ci Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery a nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 zahrna najprv posúdenie otázky, ci zalobkyna, ktorá sa zúcastnila porusovania v Rakúsku, môze vzniest, iba z dôvodu, ze je sesterskou spolocnostou spolocnosti, ktorá sa zúcastnila porusovania vo Francúzsku a ktorá predlozila z tohto dôvodu ziadost o znízenie pokuty, nárok na takéto znízenie pokuty na základe tohto oznámenia. 221 V tejto súvislosti v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom na pojednávaní zalobkyna v podstate tvrdí, ze pojem jediný podnik zahrna, ze vsetky výhody vyplývajúce z oznámenia o spolupráci z roku 2002 prinálezia vsetkým spolocnostiam, ktoré sú súcastou takéhoto jediného podniku. Komisia povazuje tvrdenia zalobkyne za nedôvodné. 222 Treba pripomenút, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie sumy pokuty, ktorú by museli zaplatit. 223 Oddiel A oznámenia o spolupráci z roku 2002, obsahujúci body 8 az 19, sa týka podmienok, za ktorých môze byt podnik oslobodený od pokuty, zatial co oddiel B, obsahujúci body 20 az 27, sa týka podmienok, za ktorých môze takýto podnik dosiahnut znízenie pokuty. 224 Na základe bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na získanie oslobodenia od pokút], môzu byt oprávnené [na] vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". 225 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 tohto oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz". 226 Z uvedeného vyplýva, ze pokutu mozno na základe oddielu B oznámenia o spolupráci z roku 2002 znízit podniku, ktorý o znízenie poziadal, a ktorý predlozil Komisii dôkaz o porusovaní, v súvislosti s ktorým existuje podozrenie, predstavujúci znacnú pridanú hodnotu. 227 V dôsledku toho treba usudzovat, ze v zásade iba podnik, ktorý podal ziadost o znízenie pokuty (dalej len "ziadatel"), prípadne aj subjekty, v ktorých mene bola táto ziadost podaná a ktoré spolupracujú s Komisiou, môzu na základe toho dosiahnut znízenie pokuty. 228 Okrem toho treba uviest, ze podla judikatúry nemôze zodpovednost materskej spolocnosti presiahnut zodpovednost jej dcérskej spolocnosti, pokial sa materská spolocnost nezúcastnila na karteli priamo a jej zodpovednost sa zakladá iba na úcasti jej dcérskej spolocnosti na uvedenom karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia, [3]T-382/06, Zb. s. II-1157, bod 38, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, C-286/11 P, bod 39). Za týchto podmienok, pokial je zodpovednost materskej spolocnosti odvodená iba zo zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, ktorá sa zúcastnila na karteli, má mat zo znízenia pokuty udelenej dcérskej spolocnosti na základe ziadosti, ktorú podala podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, prospech aj materská spolocnost. 229 Naopak Komisia nie je povinná rozsírit znízenie pokuty ulozenej prvej dcérskej spolocnosti, ktorá podala ziadost podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, aj na inú dcérsku spolocnost (dalej len "sesterská spolocnost") len z dôvodu, ze so svojou spolocnou materskou spolocnostou patria do podniku v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 62 a 63 vyssie. Na rozdiel od zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá je povazovaná za okolností uvedených v bode 228 vyssie iba za odvodenú, vedlajsiu a závislú od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins, uz citovaný v bode 228 vyssie, bod 39), totiz zodpovednost dcérskej spolocnosti nemôze byt odvodená od zodpovednosti sesterskej spolocnosti, kedze táto zodpovednost vyplýva z jej vlastnej úcasti na karteli. Za týchto podmienok uvedenej sesterskej spolocnosti môze byt znízená suma pokuty na ziadost inej dcérskej spolocnosti patriacej do jedného podniku iba vtedy, ak na jednej strane ziadost o znízenie pokuty je podaná v mene sesterskej spolocnosti a na druhej strane táto sesterská spolocnost skutocne spolupracovala s Komisiou. Táto situácia sa teda odlisuje od situácie, v ktorej materská spolocnost podá vo vlastnom mene a v mene svojich dcérskych spolocností ziadost o znízenie pokuty, kedze v tejto situácii majú vsetky spolocnosti tvoriace podnik v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 62 a 63 vyssie povinnost spolupracovat s Komisiou. 230 V prejednávanej veci z odôvodnenia 1288 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia 17. januára 2006 dostala od Roca France ziadost o znízenie pokuty. V odpovedi na túto ziadost Komisia listom z 8. decembra 2006 priznala skupine Roca podmienené znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie 1289 napadnutého rozhodnutia). Po novom preskúmaní dôkazov Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla priznat znízenie pokuty tejto skupine z dôvodov v podstate uvedených v odôvodneniach 1291 az 1293, 1295, 1299 a 1300 uvedeného rozhodnutia. 231 V tejto súvislosti zo spisu jednoznacne vyplýva, ze napriek pochybnostiam, ktoré by mohli vzniknút z pojmov pouzitých v napadnutom rozhodnutí pokial ide o ziadatela a rozsah ziadosti o znízenie pokuty, táto ziadost nebola podaná spolocnostou Roca France v mene skupiny Roca ako celku, ale v jej vlastnom mene a v mene skupiny Laufen. V tejto súvislosti vsak treba spresnit, ze z uvedeného spisu rovnako jednoznacne vyplýva, ze táto ziadost sa týkala skupiny Laufen iba v rozsahu, v akom boli jej cinnosti vo Francúzsku jednotné s cinnostami Roca France. Okrem toho, ako to aj vyplýva z odôvodnení 1291 a 1293 napadnutého rozhodnutia, informácie predlozené Roca France sa týkali výlucne porusenia, pokial ide o keramické výrobky, uskutocneného vo Francúzsku v roku 2004. Najmä je nesporné ze ziadne informácie ani ziadne dôkazy neboli predlozené pokial ide o porusenie uskutocnené v Rakúsku. 232 Za týchto okolností treba konstatovat, ze uvedená ziadost nebola podaná v mene zalobkyne. Hoci je totiz pravda, ze zalobkyna je súcastou skupiny Laufen uvedenej v tejto ziadosti, treba konstatovat, ze uvedená ziadost sa týka cinností skupiny Laufen vo Francúzsku a ze zalobkyna na francúzskom trhu nepôsobí. V kazdom prípade zalobkyna s Komisiou nespolupracovala na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Navyse dôkazy, ktoré predlozila Roca France sa vôbec netýkali cinností zalobkyne, ale sa týkali porusenia, pokial ide o keramické výrobky, uskutocneného vo Francúzsku v roku 2004. 233 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze Komisia v kazdom prípade nemohla porusit zásadu ochrany legitímnej dôvery ani nesprávne uplatnit oznámenie o spolupráci z roku 2002, kedze nebola vzhladom na závery uvedené v bodoch 230 az 232 vyssie povinná priznat zalobkyni znízenie pokuty. 234 Vzhladom na vsetky uvedené odôvodnenia treba tento dôvod v rozsahu, v akom sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, zamietnut ako nedôvodný, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dalsie tvrdenia zalobkyne, ako sú uvedené v bode 218 vyssie. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Laufen Austria AG znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy __________________________________________________________________ ( [4]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. ( [5]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCA8GuG/L93034-136TMP.html#t-ECR_62010TJ0411_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXCA8GuG/L93034-136TMP.html#t-ECR_62010TJ0411_SK_01-E0002 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 4. file:///tmp/lynxXXXXCA8GuG/L93034-136TMP.html#c-ECR_62010TJ0411_SK_01-E0001 5. file:///tmp/lynxXXXXCA8GuG/L93034-136TMP.html#c-ECR_62010TJ0411_SK_01-E0002