ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 -- Závaznost porusenia -- Koeficienty -- Polahcujúce okolnosti -- Znízenie pokuty -- Znacná pridaná hodnota" Vo veci T-408/10, Roca Sanitario, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: J. Folguera Crespo a M. Merola, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Castilla Contreras, neskôr F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená v tomto rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. marca 2013, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 30 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu písomne polozil obom úcastníkom konania otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. 31 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní zo 6. marca 2013. 32 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánky 1, 2 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] 2. O subsidiárnych návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni [omissis] O druhom tvrdení týkajúcom sa akéhokolvek prípadného znízenia priznaného dcérskej spolocnosti zalobkyne 189 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd na nu uplatnil akékolvek prípadné znízenie pokuty priznané jednej z jej dcérskych spolocností v konaniach o ich zalobách, ktoré boli podané vo veciach T-411/10, Laufen Austria/Komisia, a T-412/10, Roca/Komisia. Ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí, ak by totiz zodpovednost zalobkyne vyplývala z jedinej skutocnosti, ze s jej dcérskymi spolocnostami Roca France a Laufen Austria tvorí jeden podnik, malo by sa na nu uplatnit akékolvek prípadné znízenie pokuty, ktorá bola ulozená spolocne a nerozdielne, priznané uvedenej dcérskej spolocnosti v konaní o zalobe, ktorú podala. 190 Komisia bez toho, aby sa formálne dovolávala neprípustnosti tohto tvrdenia, v podstate tvrdí, ze zalobkyna sa nemôze uspokojit s odkazom na tvrdenia, ktoré uviedli jej dcérske spolocnosti Roca France a Laufen Austria v konaniach o ich zalobách, aby sa na nu uplatnilo akékolvek prípadné znízenie pokuty priznané týmto dcérskym spolocnostiam. 191 Komisia v odpovedi na otázky, ktoré Vseobecný súd polozil na pojednávaní v súvislosti s vplyvom rozsudku Súdneho dvora z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C-286/11 P) na posúdenie tohto tvrdenia, uviedla, ze podla uvedeného rozsudku môze Vseobecný súd uplatnit znízenie pokuty priznané dcérskej spolocnosti takisto na materskú spolocnost iba vtedy, ked materská spolocnost a jej dcérska spolocnost uvedú vo svojich zalobách rovnaké zalobné dôvody. Naproti tomu z uvedeného rozsudku nevyplýva nijaké automatické uplatnenie znízenia pokuty priznaného dcérskej spolocnosti v konaní o zalobe, ktorú podala, na materskú spolocnost. 192 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania treba preskúmat najskôr prípustnost druhého tvrdenia, ktoré uviedla zalobkyna na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty, a potom dôvodnost uvedeného tvrdenia. O prípustnosti druhého tvrdenia 193 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora Únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. 194 Podla judikatúry musí byt toto uvedenie dostatocne jasné a presné na to, aby umoznilo zalovanému pripravit si obhajobu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe. To isté platí aj v prípade kazdého návrhu, ktorý musí byt sprevádzaný dôvodmi a tvrdeniami, ktoré umoznujú tak zalovanému, ako aj súdu posúdit jeho dôvodnost (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [3]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 183). Na prípustnost zaloby sa tak vyzaduje, aby z jej samotného znenia aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom, vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked v tejto súvislosti mozno hlavnú cast návrhu vo vztahu ku konkrétnym otázkam podporit a doplnit odkazmi na výnatky z dokumentov, ktoré sú k nemu pripojené, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj keby boli pripojené k návrhu, nemôze napravit neexistenciu základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa v zmysle ustanovení uvedených vyssie musia nachádzat v zalobe (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [4]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 195 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zalobkyna sa svojím druhým tvrdením na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty neuspokojuje s odkazom na písomné podania, ktoré predlozili jej dcérske spolocnosti Roca France a Laufen Austria v rámci svojich zalôb. Naopak zalobkyna výslovne podporila uvedené tvrdenia s poukázaním na to, ze solidárna pokuta, ktorá jej bola ulozená, je odrazom tejto solidárnej zodpovednosti, kedze jej bola pripísaná zodpovednost za protisútazné konanie, ktorého sa dopustili uvedené dcérske spolocnosti, iba z dôvodu, ze je materskou spolocnostou. Zalobkyna tak uviedla vlastnú argumentáciu, na základe ktorej sa domnieva, ze sa na nu ako na materskú spolocnost môze uplatnit prípadné znízenie pokuty priznané jej dcérskym spolocnostiam, a to bez toho, aby podobne ako tieto dcérske spolocnosti musela preukázat pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení tejto pokuty. 196 Za týchto podmienok treba zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého je druhé tvrdenie, ktoré uviedla zalobkyna na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty, neprípustné. O dôvodnosti druhého tvrdenia 197 V prvom rade treba uviest, ze Vseobecný súd rozsudkom z dnesného dna, vyhláseným vo veci T-411/10, Laufen Austria/Komisia, zamietol návrh spolocnosti Laufen Austria smerujúci k znízeniu pokuty ulozenej tejto spolocnosti v clánku 2 ods. 4 písm. a) a c) napadnutého rozhodnutia. 198 Za týchto podmienok musí byt druhé tvrdenie, ktoré uviedla zalobkyna na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty, zamietnuté ako neúcinné, kedze smeruje k uplatneniu prípadného znízenia pokuty priznaného spolocnosti Laufen Austria. 199 V druhom rade treba uviest, ze Vseobecný súd rozsudkom z dnesného dna, vyhláseným vo veci T-412/10, Roca/Komisia, znízil pokutu, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená spolocnosti Roca France a zalobkyni podla clánku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia, z dôvodu pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri posudzovaní dokumentov predlozených spolocnostou Roca France v rámci jej ziadosti o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Za týchto podmienok Vseobecný súd po tom, co priznal znízenie pokuty o 6 %, stanovil sumu pokuty ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnosti Roca France a zalobkyni v clánku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia na 6298000 eur. 200 Vzhladom na tvrdenia úcastníkov konania, tak ako sa uvádzajú v bodoch 189 az 191 vyssie, treba preto overit, ci má zalobkyna, tak ako tvrdí, nárok na priznanie takého istého znízenia pokuty z jediného dôvodu, ze je materskou spolocnostou, ktorá je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty uvedenej v bode 199 vyssie. 201 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla judikatúry, ak sa materská spolocnost materiálne nezúcastnila na karteli a jej zodpovednost sa zakladá iba na úcasti jej dcérskej spolocnosti na tomto karteli, potom je zodpovednost materskej spolocnosti v danom prípade úplne odvodená, vedlajsia a závisí od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins, uz citovaný v bode 191 vyssie, bod 39), a preto nemôze íst nad rámec zodpovednosti tejto dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia, [5]T-382/06, Zb. s. II-1157, bod 38, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Komisia/Tomkins, uz citovaným v bode 191 vyssie, bod 39). 202 V prejednávanom prípade treba pripomenút, ze zalobkyna sa materiálne nezúcastnila na konstatovanom porusení. Zodpovednost za konanie spolocnosti Roca France sa jej totiz pripisuje iba z dôvodu, ze je materskou spolocnostou vlastniacou celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti. 203 Za týchto podmienok, kedze jej zodpovednost sa za okolností prejednávaného prípadu povazuje za zodpovednost, ktorá je úplne odvodená, vedlajsia a závisí od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, a podla judikatúry citovanej v bode 201 vyssie teda nemôze íst nad rámec zodpovednosti tejto dcérskej spolocnosti, treba v súlade s návrhmi zalobkyne vyhoviet jej ziadosti o znízenie pokuty, ktoré bolo priznané spolocnosti Roca France. 204 Tento záver nemozno spochybnit tvrdeniami Komisie. 205 Po prvé Komisia, ktorá sa odvoláva na rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ([6]C-310/97 P, Zb. s. I-5363), a z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([7]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 142), tvrdí, ze ak zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie v súvislosti s pokutou, ktorá jej bola spolocne a nerozdielne ulozená, napadnuté rozhodnutie sa v rozsahu, v akom sa ním zalobkyni ukladá pokuta, stalo vo vztahu k zalobkyni právoplatným, a to bez ohladu na akékolvek prípadné znízenie pokuty priznané jednej z dcérskych spolocností zalobkyne v konaniach o ich zalobách. 206 V tejto súvislosti treba uviest, ze v rozsudkoch uvedených v bode 205 vyssie Súdny dvor rozhodol, ze ak sa adresát rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, súdu Únie sa predlozia len casti rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú. Na druhej strane casti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov, ktoré neboli napadnuté, nie sú predmetom sporu, v ktorom má súd Únie rozhodnút (rozsudky Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 53, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 205 vyssie, bod 142). 207 Na jednej strane vsak treba uviest, ze táto judikatúra nie je v prejednávanej veci relevantná. Týka sa totiz úcinkov ciastocného zrusenia rozhodnutia. Preto nemôze spochybnit úvahu, podla ktorej v prípade, ze je zodpovednost materskej spolocnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, zodpovednost prvej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti druhej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tomkins, uz citovaný v bode 191 vyssie, body 46 az 50). Za týchto podmienok môze Vseobecný súd v rámci zaloby podanej materskou spolocnostou a v rozsahu, v akom to táto spolocnost navrhla, uplatnit na uvedenú materskú spolocnost akékolvek prípadné znízenie pokuty priznané jej dcérskej spolocnosti v konaní o zalobe, ktorú táto dcérska spolocnost podala. 208 Na druhej strane, kedze tvrdenie Komisie treba chápat v tom zmysle, ze smeruje k preukázaniu, ze Vseobecný súd tým, ze vyhovel druhému tvrdeniu, ktoré uviedla zalobkyna na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty, rozhodol ultra petita, je potrebné pripomenút, ako uz bolo konstatované v bode 195 vyssie, ze zalobkyna v rámci druhej casti návrhov smerujúcich subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená, uviedla argumentáciu na podporu uvedeného tvrdenia. V dôsledku toho Vseobecný súd v prejednávanom prípade priznáva zalobkyni znízenie pokuty práve vzhladom na uvedenú argumentáciu a nie na základe dôvodov uvedených ex offo. 209 Po druhé Komisia v odpovedi na ústnu otázku Vseobecného súdu v podstate tvrdí, ze uplatnenie znízenia pokuty priznaného dcérskej spolocnosti v konaní o jej zalobe na materskú spolocnost podlieha, ako vyplýva z bodu 56 rozsudku Komisia/Tomkins, uz citovaného v bode 191 vyssie, podmienke, aby materská spolocnost a jej dcérska spolocnost uviedli vo svojich zalobách rovnaké zalobné dôvody. Zalobkyna vsak v prejednávanom prípade nepoukázala na pochybenie, ktorého sa Komisia dopustila pri stanovení pokuty, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená zalobkyni a jej dcérskym spolocnostiam. 210 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, uz citovaného v bode 191 vyssie, potvrdil, ze kedze spolocnost Tomkins plc vo svojej zalobe nepoukázala na pochybenie v súvislosti s uplatnením násobitela na úcely zabezpecenia odstrasujúceho úcinku, Vseobecný súd, hoci v prípade zaloby podanej spolocnostou Pegler Ltd, ktorá je dcérskou spolocnostou spolocnosti Tomkins, znízil pokutu po tom, co konstatoval také pochybenie (rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Pegler/Komisia, [8]T-386/06, Zb. s. II-1267, body 134 a 144), rozhodol správne, ked neuplatnil toto znízenie pokuty na materskú spolocnost v konaní o zalobe, ktorú podala. 211 Hoci je nesporné, ze zalobkyna nepoukázala na nijaké pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia pri stanovení pokuty, ktorá jej a spolocnosti Roca France bola ulozená spolocne a nerozdielne, treba v tomto prípade uviest, ze na rozdiel od okolností uvedených v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, uz citovaného v bode 191 vyssie, zalobkyna formálne uviedla tvrdenie, v ktorom navrhla, aby na nu Vseobecný súd uplatnil akékolvek prípadné znízenie pokuty priznané jednej z jej dcérskych spolocností. Úvahy, ktoré sa nachádzajú v bode 56 rozsudku Komisia/Tomkins, uz citovanom v bode 191 vyssie, preto nemozno pouzit na prejednávanú vec. 212 Za týchto podmienok treba vyhoviet druhému tvrdeniu, ktoré uviedla zalobkyna na podporu svojich návrhov smerujúcich k znízeniu pokuty, a to v rozsahu, v akom zalobkyna navrhuje, aby sa na nu uplatnilo znízenie pokuty priznané spolocnosti Roca France. 213 V dôsledku toho treba znízit sumu pokuty, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená zalobkyni a spolocnosti Roca France v clánku 2 ods. 4 písm. b) napadnutého rozhodnutia, o 6 %, t. j. o 402 000 eur. Vseobecný súd preto stanovuje uvedenú sumu na 6298000 eur. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti Roca Sanitario, SA, v clánku 2 ods. 4 písm. b) rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) je 6298000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Európska komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit jednu tretinu trov konania, ktoré vynalozila spolocnost Roca Sanitario. 4. Roca Sanitario znása dve tretiny vlastných trov konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy __________________________________________________________________ ( [9]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. ( [10]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXDaj75/L92910-6543TMP.html#t-ECR_62010TJ0408_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXXDaj75/L92910-6543TMP.html#t-ECR_62010TJ0408_SK_01-E0002 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0310&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0386&locale=SK 9. file:///tmp/lynxXXXXXDaj75/L92910-6543TMP.html#c-ECR_62010TJ0408_SK_01-E0001 10. file:///tmp/lynxXXXXXDaj75/L92910-6543TMP.html#c-ECR_62010TJ0408_SK_01-E0002