ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Spolupráca pocas správneho konania -- Clánok 139 písm. a) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu" Vo veci T-406/10, Emesa-Trefilería, SA, so sídlom v Arteixo (Spanielsko), Industrias Galycas, SA, so sídlom vo Vitorii (Spanielsko), v zastúpení: A. Creus Carreras a A. Valiente Martin, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Bottka a F. Castilla Contreras, neskôr V. Bottka a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Gray, barrister, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: F. Florindo Gijón a R. Liudvinaviciute-Cordeiro, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Posúdenie Vseobecným súdom 113 Prvý zalobný dôvod sa v podstate zakladá na tom, ze konanie v oblasti porusení práva hospodárskej sútaze je protiprávne vo vztahu k clánku 6 EDLP a clánku 47 Charty základných práv, kedze vzhladom na to, ze ide o konanie trestnej povahy, Komisii nemozno súcasne zverit vysetrovacie, akuzacné a rozhodovacie funkcie, v rámci ktorých ukladá sankciu, bez toho, aby Vseobecný súd vykonal úplnú kontrolu uvedených rozhodnutí, k comu v prejednávanej veci podla zalobkýn nedoslo. Pripomenutie zásad 114 Treba pripomenút, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku Schindler Holding a i./Komisia, uz citovanom v bode 69 vyssie ([3]EU:C:2013:522), rozhodol: "33. Na rozdiel od tvrdenia odvolateliek skutocnost, ze rozhodnutia ukladajúce pokuty v oblasti hospodárskej sútaze sú prijímané Komisiou, nie je sama osebe v rozpore s clánkom 6 EDLP, ako ho vykladá Európsky súd pre ludské práva. V tejto súvislosti treba uviest, ze vo svojom uz citovanom rozsudku A. Menarini Diagnostics v. Taliansko týkajúcom sa sankcie, ktorú ulozil taliansky orgán ochrany hospodárskej sútaze z dôvodu podobných protisútazných praktík ako praktík vytýkaných odvolatelkám, Európsky súd pre ludské práva rozhodol, ze vzhladom na výsku ulozenej pokuty patrila sankcia z dôvodu jej prísnosti do oblasti trestného práva. 34. V bode 58 uvedeného rozsudku vsak pripomenul, ze zverenie úlohy stíhat a sankcionovat porusenia pravidiel hospodárskej sútaze správnym orgánom nie je nezlucitelné s EDLP, ak dotknutá osoba môze napadnút akékolvek rozhodnutie, ktoré bolo proti nej prijaté, na súde poskytujúcom záruky stanovené v clánku 6 EDLP. 35. Európsky súd pre ludské práva v bode 59 svojho uz citovaného rozsudku A. Menarini Diagnostics v. Taliansko spresnil, ze dodrziavanie clánku 6 EDLP nevylucuje, aby v konaní správnej povahy bol 'trest` najskôr ulozený správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, bude následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou. Medzi charakteristickými crtami, ktorými sa vyznacuje taký orgán, je aj moznost zmenit akúkolvek cast rozhodnutia vydaného orgánom nizsieho stupna tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska. Súdny orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje. 36. Pri rozhodovaní o zásade úcinnej súdnej ochrany, co je vseobecná zásada práva Únie vyjadrená v súcasnosti v clánku 47 Charty základných práv a zodpovedajúca v práve Únie clánku 6 ods. 1 EDLP, Súdny dvor rozhodol, ze okrem preskúmania zákonnosti podla Zmluvy o FEÚ má súd Únie aj neobmedzenú súdnu právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a ktorá ho oprávnuje nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [C-386/10 P, Zb., EU:C:2011:815,] bod 63). 37. Pokial ide o preskúmanie zákonnosti, Súdny dvor pripomenul, ze súd Únie musí túto právomoc vykonat na základe skutocností, ktoré predlozil zalobca na podporu svojich zalobných dôvodov, a nemôze sa v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach z roku 1998, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov (rozsudok Chalkor/Komisia, [EU:C:2011:815,] bod 62). 38. Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút, na základe coho Súdny dvor rozhodol, ze sa nezdá, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o sumu pokuty podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, by bolo v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 47 Charty základných práv (rozsudok Chalkor/Komisia, [EU:C:2011:815,] bod 67)." 115 Okrem toho absencia ex offo preskúmania celého sporného rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb., [4]EU:C:2011:815, bod 66, a z 26. októbra 2013, Kone a i./Komisia, C-510/11 P, [5]EU:C:2013:696, bod 32). 116 Pokial ide o relatívnu pôsobnost zrusujúcich rozsudkov, Súdny dvor opakovane rozhodol, ze rozhodnutie prijaté v oblasti hospodárskej sútaze vo vztahu k viacerým podnikom, hoci bolo vypracované a uverejnené vo forme jedného rozhodnutia, treba analyzovat ako súhrn individuálnych rozhodnutí, ktoré vo vztahu ku kazdému z podnikov, ktoré sú ich adresátmi, konstatujú spáchané porusenie alebo porusenia a ktorými sa im prípadne ukladá pokuta (rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb., [6]EU:C:1999:407, bod 49 a nasl., a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb., [7]EU:C:2002:582, bod 100). 117 Vo svojom rozsudku z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P, [8]EU:C:2013:464), Súdny dvor rozhodol, ze pokial by sa adresát rozhodnutia rozhodol podat zalobu o neplatnost, súd Únie rozhoduje len o castiach rozhodnutia, ktoré sa ho týkajú, kým tie casti, ktoré sa týkajú iných adresátov, nie sú predmetom sporu, ktorý bol súdu Únie predlozený na rozhodnutie, avsak s výhradou osobitných okolností, pricom odkázal v tomto ohlade na svoj rozsudok z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins (C-286/11 P, Zb., [9]EU:C:2013:29, body 43 a 49). 118 Na doplnenie, v dôsledku toho ostáva rozhodnutie záväzné voci adresátom, ktorí nepodali zalobu o neplatnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, [10]EU:C:2002:582, bod 100). 119 Navyse sa rozhodlo, ze procesné záruky, ktoré musia byt súcastou konania v oblasti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, neukladajú Komisii povinnost vytvorit takú vnútornú organizáciu, aby sa zabránilo, aby jeden a ten istý úradník mohol konat v tej istej veci ako vysetrovatel a spravodajca (pozri rozsudok z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb., [11]EU:T:1999:53, bod 26 a citovanú judikatúru). 120 Súdny dvor okrem iného rozhodol, ze nic nebráni tomu, aby clenovia Komisie poverení prijatím rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, boli informovaní o výsledkoch vypocutia osobami, ktoré Komisia splnomocnila na tento úcel (rozsudok z 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb., [12]EU:C:1970:72, body 19 az 23). O dôvodnosti prvého zalobného dôvodu 121 Dna 18. decembra 2013 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 rozhodol polozit zalobkyniam písomne otázku týkajúcu sa prípadných dôsledkov rozsudku Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaného v bode 69 vyssie ([13]EU:C:2013:522), na prvý zalobný dôvod. Zalobkyne na túto ziadost odpovedali 30. januára 2014. 122 Zalobkyne pri tejto prílezitosti uviedli, ze bez ohladu na rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 69 vyssie ([14]EU:C:2013:522), nadalej trvajú na svojom prvom zalobnom dôvode (pozri bod 111 vyssie). 123 Na druhej strane je namieste vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 114 a nasl. vyssie zamietnut vsetky výhrady zalozené na nezlucitelnosti s clánkom 6 EDLP a clánkom 47 Charty základných práv konania vedeného Komisiou v oblasti kartelov, ako ho upravuje nariadenie c. 1/2003, ako aj výhrady zalozené na neexistencii neobmedzenej právomoci pri preskúmaní, ktorú v tejto oblasti uplatnuje Vseobecný súd. 124 Judikatúra pripomenutá v bode 115 vyssie vedie tiez k zamietnutiu výhrad zalozených na neexistencii preskúmania ex offo celého sporného rozhodnutia Vseobecným súdom. 125 Tiez je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkýn, podla ktorej v podstate absencia úcinkov erga omnes rozsudkov, ktorými sa zrusuje individuálne rozhodnutie v oblasti hospodárskej sútaze ukladajúce pokutu jeho adresátovi, je nezlucitelná s poziadavkou úplného preskúmania zo strany Vseobecného súdu a robí celé konanie uplatnované Komisiou a Vseobecným súdom nezlucitelné s poziadavkami clánku 6 ods. 1 EDLP. 126 V prvom rade treba pripomenút, ze zrusenie individuálneho rozhodnutia má úcinok erga omnes a platí pre vsetkých, ale podla judikatúry pripomenutej v bode 116 vyssie nemajú z neho prospech vsetci - na rozdiel od zrusenia vseobecne záväzného aktu - avsak s výhradou urcitých osobitných okolností (rozsudok Komisia/Tomkins, uz citovaný v bode 117 vyssie, [15]EU:C:2013:29, body 43 a 49). Rozsudok zrusujúci rozhodnutie, ktoré je súcastou súboru individuálnych rozhodnutí v rámci konania vedeného Komisiou v oblasti kartelov, môze preto mat za urcitých okolností urcité dôsledky na iných adresátov nez len zalobcu v konaní, ktoré viedlo k tomuto zrusujúcemu rozsudku. 127 V druhom rade je nutné konstatovat, ze v rozsudku Schindler Holding a i./Komisia, uz citovanom v bode 69 vyssie ([16]EU:C:2013:522) Súdny dvor potvrdil zlucitelnost vsetkých konaní vedených Komisiou a Vseobecným súdom v oblasti kartelov s clánkom 6 EDLP a clánkom 47 Charty základných práv. Tento záver preto nemozno spochybnit tvrdeniami zalobkýn, podla ktorých Vseobecný súd nevykonáva úplné preskúmanie rozhodnutia Komisie v prípade absencie úcinku erga omnes jeho zrusujúcich rozsudkov, kedze Súdny dvor nevyhnutne zohladnil ustálenú judikatúru pripomenutú v bodoch 116 az 118 vyssie, ked rozhodol vo veci, ktorá skoncila rozsudkom Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaným v bode 69 vyssie ([17]EU:C:2013:522). 128 Nakoniec v tretom rade a pre prípad potreby je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry súdu Únie v nijakom prípade neprinálezí, aby nahrádzal normotvornú moc Únie s cielom pristúpit k zmene systému opravných prostriedkov a postupov stanovených Zmluvou [pozri rozsudok z 21. apríla 2005, Holcim (Deutschland)/Komisia, T-28/03, Zb., [18]EU:T:2005:139, bod 34 a tam citovanú judikatúru]. 129 V dôsledku toho sa výhrada zalozená na absencii úcinku erga omnes zrusovacích rozsudkov musí zamietnut. 130 Na druhej strane, pokial ide o argumentáciu uvedenú zalobkynami v odpovedi na písomné otázky polozené Vseobecným súdom, ako aj na otázky, ktoré im boli polozené v tejto súvislosti na pojednávaní, je namieste konstatovat, ze je v kazdom prípade nedôvodná. 131 Je nutné uviest, ze nariadenie c. 1/2003 nestanovuje, ze rozhodnutie, ktorým sa koncí správne konanie, je rozhodnutie, ktoré prijme Vseobecný súd. Táto argumentácia de lege ferenda - co nakoniec zalobkyne uznali na pojednávaní - nemá nijaký právny základ v právnej úprave uplatnujúcej sa v tomto spore, a preto nemôze byt základom zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie. 132 Dalej je namieste pripomenút, ze clánok 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze premlcacia lehota uplynie najneskôr posledným dnom, v ktorom bola premlcacia lehota rovná dvojnásobku premlcacej lehoty, ktorá uplynula bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále. Dalej clánok 25 ods. 5 spresnuje, ze maximálna lehota 10 rokov sa predlzi o cas, pocas ktorého bolo plynutie premlcania pozastavené podla odseku 6. Clánok 25 ods. 6 tohto nariadenia vsak stanovuje, ze plynutie premlcacej lehoty týkajúcej sa ukladania pokút alebo pravidelných penále sa pozastaví, pokial je rozhodnutie Komisie predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. 133 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia prijala rozhodnutie, ktorým sa zalobkyniam ukladá pokuta pred uplynutím maximálnej lehoty 10 rokov stanovenej v clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003. 134 Preto v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze v súvislosti k nimi doslo k premlcaniu, je namieste uviest, ze svoju zalobu podali 15. septembra 2010 a ze plynutie premlcacej lehoty sa pocnúc týmto dátumom prerusilo v súlade s clánkom 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. 135 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut v celom rozsahu. [omissis] Posúdenie Vseobecným súdom Pripomenutie zásad 152 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry jedine podniku, ktorý spolupracoval s Komisiou na základe oznámenia o zhovievavosti, mozno priznat na základe tohto oznámenia znízenie výsky pokuty, ktorá by sa ulozila bez tejto spolupráce. Toto znízenie nemozno rozsírit na spolocnost, ktorá pocas urcitého obdobia trvania predmetného porusenia bola súcastou hospodárskej jednotky tvorenej urcitým podnikom, ale ktorá uz v case, ked tento podnik spolupracoval s Komisiou, nebola jeho súcastou. Opacný výklad by preto najmä znamenal, ze v prípade nástupníctva podnikov by spolocnost, ktorá sa pôvodne podielala na porusení ako materská spolocnost dcérskej spolocnosti, ktorá bola do tohto porusenia priamo zapojená a ktorá by v prípade predaja tejto dcérskej spolocnosti inému podniku mala prípadne prospech zo znízenia pokuty priznaného tomuto poslednému uvedenému podniku z dôvodu jeho spolupráce s Komisiou napriek tomu, ze uvedená spolocnost ani sama neprispela k odhaleniu predmetného porusenia, ani v case tejto spolupráce nevykonávala vo svojej bývalej dcérskej spolocnosti rozhodujúci vplyv. S ohladom na ciele sledované oznámením o zhovievavosti, ktorými je podpora odhalovania správaní odporujúcich právu hospodárskej sútaze Únie, a s ohladom na zabezpecenie úcinného uplatnenia tohto práva totiz nic neodôvodnuje rozsírenie znízenia pokuty priznaného podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou na podnik, ktorý tým, ze v minulosti kontroloval odvetvie cinnosti dotknutej predmetným porusením, sám neprispel k jeho odhaleniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, FLSmidth/Komisia, C-238/12 P, Zb., [19]EU:C:2014:284, body 83 az 85; z 19. júna 2014, FLS Plast/Komisia, C-243/12 P, Zb., [20]EU:C:2014:2006, body 85 a 87, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, [21]EU:T:2009:366, bod 76). 153 Z tejto judikatúry vyplýva, ze kritérium, ktoré sa musí zohladnit na úcely posúdenia, ci je potrebné priznat urcitému podniku zhovievavost, je jeho úcinné prispenie k odhalovaniu a zabezpeceniu dôkazov o porusení. 154 Vyplýva z toho tiez, ze zhovievavost sa priznáva podniku, teda hospodárskej jednotke, ktorá existuje v okamihu predlozenia ziadosti o zhovievavost Komisii. 155 Zásadu úcinnej spolupráce odzrkadluje bod 7 oznámenia o výhradách, ako aj jeho bod 11 písm. a) týkajúci sa oslobodenia od pokút, podla ktorých podnik musí poskytnút Komisii úplnú, trvalú a rýchlu spoluprácu v priebehu celého správneho konania, a bod 23 písm. b) druhý odsek tohto oznámenia týkajúci sa znízenia sumy pokuty, ktorý stanovuje, ze Komisia môze zohladnit rozsah a trvalost spolupráce, ktorú podnik preukáze od dátumu svojho prispenia. 156 V dôsledku toho nemozno priznat nijaké znízenie sumy pokuty podniku, ktorý sám úcinne nespolupracoval pri zabezpecovaní dôkazov o porusení. 157 Na tomto základe sa Súdny dvor v rozsudkoch uz citovaných v bode 152 vyssie domnieval, ze spolocnosti, ktorá pocas celého trvania dotknutého porusenia bola súcastou hospodárskej jednotky tvorenej urcitým podnikom, ale uz nebola jej súcastou v okamihu, ked tento podnik spolupracoval s Komisiou, nemozno poskytnút zhovievavost priznanú hospodárskej jednotke, ktorá úcinne spolupracuje s Komisiou. 158 Práve na tomto základe sa Súdny dvor domnieval, ze nic neodôvodnuje rozsírenie znízenia sumy pokuty priznanej urcitému podniku na základe jeho spolupráce s Komisiou inému podniku, ktorý napriek tomu, ze v minulosti kontroloval odvetvie cinnosti dotknuté týmto porusením, sám neprispel k jeho odhaleniu. 159 Treba sa domnievat, ze vylúcenie poskytnutia zhovievavosti zalozené na neprispení k odhaleniu porusenia a neexistencii skutocnej spolupráce sa v tejto súvislosti vztahuje tak na bývalú dcérsku spolocnost v prípade ziadosti o zhovievavost podanej jej materskou spolocnostou, ako aj na bývalú materskú spolocnost v nadväznosti na ziadost o zhovievavost podanú jej bývalou dcérskou spolocnostou. Posúdenie v prejednávanej veci 160 V prejednávanej veci je potrebné najskôr pripomenút, ze ziadost o zhovievavost, na ktorej moznost priznania sa odvolávajú zalobkyne, bola podaná 28. júna 2007 spolocnostou Arcelor Espańa a jej dcérskymi spolocnostami, spolocnostou Mittal Steel Company a jej dcérskymi spolocnostami, vrátane spolocností Arcelor a Tréfileurope a jej dcérskych spolocností, pricom ziadali, aby oslobodenie od pokút alebo akékolvek znízenie pokuty priznané spolocnosti Arcelor Espańa bolo tiez rozsírené na spolocnosti Emesa a Galycas, pricom Arcelor Espańa zabezpecovala práva týchto spolocností na obhajobu v súlade s predajnou zmluvou, ktorú uzavreli Arcelor Espańa a Companhia Previdente. 161 Je vsak nutné konstatovat, ze napriek výslovných odkazom na spolocnosti Emesa a Galycas v ziadosti o zhovievavost z 28. júna 2007 tieto spolocnosti formálne neboli súcastou podniku tvoreného ziadatelmi o zhovievavost, co navyse netvrdia ani samotné zalobkyne. 162 Z judikatúry citovanej v bode 152 vyssie vyplýva, ze spolocnosti mozno priznat zhovievavost na základe ziadosti o zhovievavost, v ktorej formálne nevystupuje ako ziadatel, len vtedy, ak v okamihu podania tejto ziadosti bola súcastou rovnakého podniku ako ziadatel. 163 V tomto ohlade je nutné konstatovat, ze kedze Emesa a Galycas boli nadobudnuté spolocnostou Companhia Previdente v roku 2004, neboli uz súcastou spolocnosti Arcelor Espańa v okamihu, ked táto spolocnost podala svoju ziadost o zhovievavost, konkrétne v roku 2007. Komisia preto v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze uvedené spolocnosti uz neboli súcastou podniku, ktorý jej predlozil ziadost o zhovievavost. 164 Treba poukázat na to, ze 5 % znízenie priznané spolocnostiam Emesa a Galycas na základe informácií, ktoré ony samotné poskytli Komisii v roku 2002, bolo rozsírené na spolocnost Arcelor Espańa vzhladom na skutocnost, ze v okamihu, ked zalobkyne poskytli tieto informácie, tvorili spolu so spolocnostou Arcelor Espańa súcasti toho istého podniku. 165 Dalej treba preskúmat, ci vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a napriek predchádzajúcim úvahám, Komisia mala priznat zalobkyniam zhovievavost na základe ziadosti o zhovievavost podanej spolocnostou Arcelor Espańa. 166 V tomto ohlade je namieste v prvom rade konstatovat, ze aktívna spolupráca zalobkýn s Komisiou v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa obmedzuje na informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii v rámci ich vlastnej ziadosti o zhovievavost predlozenej 25. októbra 2002, na základe ktorej Komisia poskytla 5 % znízenie výsky pokuty. 167 Zalobkyne síce uvádzajú, ze poznámky spolocnosti Emesa predlozené spolocnostou Arcelor Espańa v rámci jej ziadosti o zhovievavost z 28. júna 2007 pochádzajú od nich, kedze boli vyhotovené v minulosti bývalým zamestnancom spolocnosti Emesa, a ze mali významný vplyv na trvanie a závaznost porusenia. 168 Napriek tomu treba uviest, ze pôvod týchto poznámok a ich nesporná pridaná hodnota nepreukazujú aktívnu spoluprácu zalobkýn s Komisiou. Zo spisu naopak vyplýva - co zalobkyne nespochybnujú - ze poznámky spolocnosti Emesa zaslané Komisii spolocnostou Arcelor Espańa mala v drzbe táto spolocnost, a nie zalobkyne a je nesporné, ze zalobkyne nevedeli o predlození ziadosti o zhovievavost spolocnostou Arcelor Espańa, s ktorou Arcelor Espańa zaobchádzala dôverne v súlade s platnými predpismi. 169 V druhom rade správanie Komisie, ktorá v rozpore s tým, co tvrdí, neinformovala Arcelor Espańa vcas a presne o tom, ze túto ziadost o zhovievavost nemozno rozsírit na spolocnosti Emesa a Galycas, nemôze samo osebe zakladat právo zalobkýn na priznanie zhovievavosti na základe ziadosti o zhovievavost spolocnosti Arcelor Espana. 170 Skutocnost, ze Komisia odpovedala na ziadost o zhovievavost spolocnosti Arcelor Espańa z 28. júna 2007 az 19. septembra 2008, pricom výslovne nezamietla ziadost o jej rozsírenie na spolocnosti Emesa a Galycas, môze síce ArcelorMittal Espańa vytýkat Komisii z hladiska zásady riadnej správy vecí verejných, avsak táto skutocnost ostáva irelevantná vo vztahu k moznosti zalobkýn na priznanie zhovievavost na základe ziadosti o zhovievavost, na ktorej sa aktívne nepodielali. 171 Z týchto dôvodov je namieste domnievat sa, ze Komisia neporusila ani zásadu riadnej správy vecí verejných a clánok 41 Charty základných práv, ani zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu spravodlivého zaobchádzania tým, ze nerozsírila na Emesa a Galycas, ktoré na to nemali nárok, zhovievavost na základe ziadosti o zhovievavost podanej spolocnostou Arcelor Espańa a v dôsledku toho im nepriznala rovnaké znízenie pokuty, ako priznala spolocnosti ArcelorMittal Espańa. 172 V dôsledku toho treba druhý zalobný dôvod zamietnut ako celok. [omissis] O trovách 188 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 189 Kedze zalobkyne nemali vo svojich návrhoch úspech a Komisia, ako aj Rada navrhovali zaviazat ich na náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat ich, aby znásali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania vynalozené Komisiou a Radou. 190 Navyse podla clánku 139 písm. a) rokovacieho poriadku, ak Vseobecnému súdu vznikli výdavky, ktorým bolo mozné predíst, najmä ak zaloba predstavuje zjavné zneuzitie práva, môze ulozit úcastníkovi konania, ktorý ich spôsobil, povinnost ich uhradit. 191 Treba pripomenút, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd uznesením zo 16. mája 2014 ulozil Komisii povinnost predlozit dôverné znenie dokumentov, ktoré boli predmetom opatrenia na zabezpecenie priebehu konania zo 17. decembra 2013, ktoré mu Komisia stále este nepredlozila. 192 Dna 23. mája 2014 Komisia predlozila Vseobecnému súdu nedôverné znenie týchto dokumentov. 193 Uznesením z 12. júna 2014 Vseobecný súd nariadil Komisii, aby predlozila dôvernú verziu týchto dokumentov. 194 Komisia vyhovela tejto ziadosti 16. júna 2014. 195 Vzhladom na významné výdavky, ktoré Vseobecný súd musel vynalozit a ktorým mohlo byt zamedzené, je namieste zaviazat Komisiu, aby Vseobecnému súdu nahradila cast týchto výdavkov vo výske 1500 eur. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Emesa-Trefilería, SA, a Industrias Galycas, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania Európskej komisie a Rady Európskej únie. 3. Komisia je povinná zaplatit Vseobecnému súdu sumu 1500 eur na základe clánku 139 písm. a) jeho rokovacieho poriadku na úcely náhrady casti výdavkov, ktoré tento súd musel vynalozit. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [23]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIRxsO2/L90711-7456TMP.html#t-ECR_62010TJ0406_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXIRxsO2/L90711-7456TMP.html#t-ECR_62010TJ0406_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A139&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///tmp/lynxXXXXIRxsO2/L90711-7456TMP.html#c-ECR_62010TJ0406_SK_01-E0001 23. file:///tmp/lynxXXXXIRxsO2/L90711-7456TMP.html#c-ECR_62010TJ0406_SK_01-E0002