ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Spolupráca pocas správneho konania" Vo veci T-398/10, Fapricela - Indústria de Trefilaria, SA, so sídlom v Ançă (Portugalsko), v zastúpení: pôvodne M. Gorjăo-Henriques a S. Roux, advokáti, neskôr T. Guerreiro, R. Lopes a S. Alberto, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, P. Costa de Oliveira a V. Bottka, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Marques Mendes, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 56 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 podala Fapricela zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 57 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den podala zalobkyna návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením z 15. júla 2011, Fapricela/Komisia (T-398/10 R, [3]EU:T:2011:395), a rozhodnutie o trovách konania bolo odlozené na neskôr. Zalobkyna podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo zamietnuté uznesením z 20. apríla 2012, Fapricela/Komisia [C-507/11 P(R), [4]EU:C:2012:231]. 58 Podaním z 12. decembra 2010 Fapricela upravila svoje zalobné dôvody a návrhy v dôsledku prijatia prvého rozhodnutia o zmene a predlozila upravenú zalobu. 59 Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila druhé rozhodnutie o zmene. Komisia vyhovela tejto ziadosti 17. júna 2011. 60 V dôsledku prijatia druhého rozhodnutia o zmene Fapricela podaním doruceným do kancelárie 29. júla 2011 opät upravila svoje zalobné dôvody a návrhy. 61 Písomná cast konania sa skoncila 21. novembra 2011 podaním dupliky Komisiou v jazyku konania. 62 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu s úcinnostou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 3. októbra 2013. 63 Predbezná správa uvedená v clánku 52 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 bola predlozená siestej komore 7. februára 2014. 64 Dna 14. marca 2014 zalobkyna zaslala Vseobecnému súdu list týkajúci sa zaplatenia preddavku na pokutu ulozenú Komisiou a existencie diskusií o splátkovom kalendári. 65 Dna 9. apríla 2014 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zaslal zalobkyni a Komisii zoznam sestnástich písomných otázok. 66 Komisia a zalobkyna vyhoveli týmto opatreniam listami z 8. mája a 2. júna 2014. 67 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd 14. mája 2014 rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 68 Fapricela navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1, 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- subsidiárne podstatne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 69 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil spolocnosti Fapricela povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 70 Zalobkyna uvádza na podporu zaloby sedem zalobných dôvodov. 71 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, zásad osobnej zodpovednosti, individualizácie trestov, prezumpcie neviny, rovnosti zbraní a rovnosti zaobchádzania, ako aj na porusení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia. Fapricela v podstate tvrdí, ze sa nezúcastnovala na klube Europe, ze o nom nevedela (prvá cast) a ze Komisia preto nesprávne konstatovala, ze Fapricela sa podielala na jedinom a nepretrzitom porusení, aké je vymedzené v napadnutom rozhodnutí (druhá cast). Fapricela navyse tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze Fapricela sa zúcastnila na dohode týkajúcej sa ocelových lán (tretia cast). 72 Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a osobnosti trestov. Fapricela v podstate na jednej strane uvádza, ze usmernenia z roku 2006 sa vyznacujú strukturálnou chybou, ktorá vedie k tomu, ze na základe uplatnenia hornej hranice vo výske 10 % obratu sa ukladajú prísnejsie pokuty malým podnikom, a na druhej strane uvádza, ze v prejednávanom prípade Komisia z hladiska proporcionality nevzala okrem hornej hranice vo výske 10 % obratu do úvahy súbor faktorov, na základe ktorých malo dôjst k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 73 Tretí zalobný dôvod je zalozený na pochybení pri výpocte dlzky trvania úcasti spolocnosti Fapricela na klube Espańa, kedze Komisia podla tejto spolocnosti nesprávne vzala do úvahy obdobie od októbra 2000 do marca 2001, pocas ktorého sa Fapricela nepodielala na karteli. 74 Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení usmernení z roku 2006 a zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia nesprávne rozhodla, ze zalobkyna na základe svojej platobnej schopnosti nemá nárok na znízenie pokuty. 75 Fapricela pri úprave svojich zalobných dôvodov a návrhov v dôsledku prijatia prvého a potom druhého rozhodnutia o zmene postupne uviedla dva doplnujúce zalobné dôvody, ktoré boli zalozené jednak na porusení práva na obhajobu, podstatných formálnych nálezitostí a na nedostatku odôvodnenia a jednak na porusení clánku 6 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, a clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. 76 Na pojednávaní zalobkyna vzala druhý doplnujúci zalobný dôvod spät. 77 Zalobkyna napokon na pojednávaní uviedla nový zalobný dôvod a v podstate tvrdila, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze jej nedorucila prvé rozhodnutie o zmene, v ktorom zmenila pôvodné rozhodnutie, pokial ide o hodnotu predaja, ktorú vzala do úvahy pri výpocte výsky pokuty. 78 Treba postupne preskúmat zalobný dôvod uvedený na pojednávaní, ktorý je zalozený na porusení práva spolocnosti Fapricela na obhajobu (dorucenie prvého rozhodnutia o zmene), prvé dve casti prvého zalobného dôvodu (vedomost o klube Europe a jediné a nepretrzité porusenie), tretí zalobný dôvod (distancovanie sa od klubu Espańa v období od októbra 2000 do 9. apríla 2001), tretiu cast prvého zalobného dôvodu (neúcast na karteli týkajúcom sa ocelových lán v rámci klubu Espańa), druhý zalobný dôvod (neprimeranost pokuty vo vztahu k závaznosti porusenia vytýkaného zalobkyni), stvrtý zalobný dôvod (platobná neschopnost zalobkyne) a napokon prvý doplnujúci zalobný dôvod uvedený pri úprave zalobných dôvodov a návrhov zalobkyne. I - O zalobnom dôvode uvedenom na pojednávaní, ktorý je zalozený na tom, ze Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu tým, ze jej nedorucila prvé rozhodnutie o zmene 79 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze jej právo na obhajobu bolo porusené tak v rámci správneho konania, ako aj v konaní na Vseobecnom súde, kedze Komisia jej neoznámila prvé rozhodnutie o zmene, v ktorom zmenila pôvodné rozhodnutie, pokial ide o hodnotu predaja zohladnenú pri výpocte výsky pokuty. 80 Odhliadnuc od toho, ze sumu týkajúcu sa hodnoty predaja oznámila Komisii zalobkyna na základe jej ziadosti zo 16. júna 2009 (pozri prílohu B1 vyjadrenia k zalobe), co zalobkyna navyse uznala na pojednávaní, je potrebné na jednej strane poznamenat, ze prvé rozhodnutie o zmene je pripojené k vyjadreniu týkajúcemu sa úpravy zalobných dôvodov a návrhov, ktoré zalobkyna predlozila 12. decembra 2010, a na druhej strane treba uviest, ze list z 29. októbra 2010, ktorým Komisia dorucila toto rozhodnutie zalobkyni, je tiez pripojený k tomuto vyjadreniu. 81 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, jej teda prvé rozhodnutie o zmene bolo skutocne dorucené, pricom uplatnila svoje právo na obhajobu tým, ze v dôsledku tohto dorucenia upravila svoje zalobné dôvody a návrhy. 82 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o prípustnosti tohto zalobného dôvodu, ktorý bol uvedený po prvý raz na pojednávaní, ho teda treba zamietnut ako skutkovo nepodlozený. II - O prvých dvoch castiach prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 101 ZFEÚ, zásad osobnej zodpovednosti, individualizácie trestov, prezumpcie neviny, rovnosti zbraní a rovnosti zaobchádzania, ako aj na porusení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia A - Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 83 Podla odôvodnenia 659 napadnutého rozhodnutia: "Fapricela bola tiez prítomná na stretnutí v Madride zo 17. mája 2001 (pozri prílohu 4). S odkazom na stretnutie zo 6. júla 2001 (ide pravdepodobne o stretnutie zo 17. mája 2001) konkrétne tvrdí, ze sa jednoznacne nespomína nijaké porovnanie s klubom Italia. Komisia vsak poukazuje na to, ze poznámky z tohto stretnutia jasne svedcia o tom, ze ,úcelom tohto stretnutia bolo z pohladu spanielskych a portugalských výrobcov vysvetlit spolocnosti Tréfileurope, ze ich dohoda týkajúca sa Pyrenejského polostrova v oblasti predpínacej ocele fungovala dokonale (tak ako v Taliansku: zoznamy zákazníkov, objemy na zákazníka a celkové objemy)`." 84 Komisia z toho vyvodila záver, ze Fapricela vedela o klube Europe az od stretnutia zo 17. mája 2001 (odôvodnenie 660 napadnutého rozhodnutia). 85 Komisia vzala do úvahy skutocnost, ze Fapricela sa dozvedela o klube Europe oneskorene, pri urcovaní percentuálneho podielu hodnoty predaja stanoveného na základe závaznosti porusenia (odôvodnenia 949 a 953 napadnutého rozhodnutia). B - Posúdenie Vseobecným súdom 1. Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, ako aj povinnosti odôvodnenia 86 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena jednak prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy (rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb., [5]EU:T:2006:350, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb., [6]EU:C:1998:608, bod 58, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [7]EU:C:2004:6, bod 78). Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu (rozsudky zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb., [8]EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, [9]EU:T:2006:350, bod 51). 87 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [10]EU:C:2004:6, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [11]EU:T:2006:350, bod 53). 88 Pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia môze uplatnit, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb., [12]EU:C:2007:53, bod 63, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [13]EU:T:2004:221, bod 273). Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získat explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi hospodárskymi subjektmi, napríklad zápis zo stretnutia, za normálnych okolností je len úlomkovitý a kusý, a preto je casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení práva hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [14]EU:C:2004:6, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazného správania a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s právom hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb., [15]EU:C:2006:593, bod 166). 89 Komisia je tak na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb., [16]EU:T:2000:180, body 43 a 72 a citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb., [17]EU:T:2005:367, bod 217 a citovanú judikatúru). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací totiz, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [18]EU:T:2004:221, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, [19]EU:T:2005:367, bod 218; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb., [20]EU:T:1999:80, body 768 az 778 a najmä bod 777). Pokial ide o dlzku trvania porusenia, z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo preukázat dlzku trvania porusenia, sa Komisia musí opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [21]EU:C:2006:593, bod 169; Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [22]EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [23]EU:T:2006:350, bod 51). 90 Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, treba zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [24]EU:C:2007:53, bod 63; pozri rozsudok z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb., [25]EU:T:2004:218, bod 84 a citovanú judikatúru; rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [26]EU:T:2004:221, bod 273). Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb., [27]EU:T:2000:77, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, [28]EU:T:1991:38). Osobitne treba priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudok z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb., [29]EU:T:1999:54, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [30]EU:T:2004:221, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., [31]EU:C:1975:174, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [32]EU:T:2004:221, body 207, 211 a 212). 91 Okrem toho podla ustálenej judikatúry oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb., [33]EU:T:2008:254, bod 178 a citovanú judikatúru). 92 Ak existuje pochybnost, musí sa zohladnit v prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a v dôsledku toho súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu predmetného porusenia, ak má v tomto smere este stále pochybnosti (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, [34]EU:T:2004:221, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, [35]EU:T:2005:367, bod 215). V takejto situácii je totiz nutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 47 Charty základných práv, chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti s tým súvisiacich sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusení práva hospodárskej sútaze, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb., [36]EU:C:1999:358, body 149 a 150; Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb., [37]EU:C:1999:362, body 175 a 176, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, [38]EU:T:2005:367, bod 216). 93 Existencia porusenia sa musí navyse posudzovat výlucne na základe dôkazov, ktoré Komisia zhromazdila v rozhodnutí, ktorým sa konstatuje uvedené porusenie, a teda jedinou relevantnou otázkou je zistit z vecného hladiska, ci bolo porusenie preukázané týmito dôkazmi (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [39]EU:T:2000:77, bod 726). 94 Napokon odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale aj vzhladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [40]EU:C:1998:154, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb., [41]EU:C:2003:509, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb., [42]EU:C:2004:379, bod 66). 2. O dôvodnosti prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa nevedomosti o paneurópskej zlozke kartelu 95 Zalobkyna v podstate spochybnuje dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, tak pokial ide o obdobie porusenia pred 17. májom 2001, ako aj pokial ide o obdobie porusenia od 17. mája 2001 do 19. septembra 2002. a) O období porusenia pred 17. májom 2001 96 Fapricela v podstate spochybnuje relevantnost dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti s dvomi stretnutiami, ktoré sa konali 25. novembra 1999 a 18. októbra 2000, a ktoré vzbudzujú dojem, ze zalobkyna v tom case uz vedela o európskom rozmere kartelu. 97 Treba vsak konstatovat, ze Komisia nevzala do úvahy tieto dôkazy ani tieto dve stretnutia, ktoré nepovazovala za dost rozhodujúce na konstatovanie, ze Fapricela pred 17. májom 2001 vedela o európskom rozmere kartelu. 98 Argumentácia, ktorú zalobkyna uvádza v súvislosti s týmito dvomi stretnutiami, je teda neúcinná a treba ju zamietnut. b) O období od 17. mája 2001 do 19. septembra 2002 99 Zalobkyna v podstate spochybnuje relevantnost dôkazov zhromazdených Komisiou, ktoré svedcia o tom, ze od 17. mája 2001 vedela o európskom rozmere kartelu. 100 Komisia sa domnieva, ze vedomost spolocnosti Fapricela o existencii klubu Europe preukazujú dve stretnutia. Ide o stretnutia zo 17. mája a zo 6. júla 2001. 101 Treba spresnit, ze Komisia vo svojich písomnostiach spomenula "dalsie stretnutia", na ktorých sa údajne zalobkyna zúcastnila a na ktorých sa diskutovalo o paneurópskom rozmere kartelu, pricom nespecifikovala, o ktoré stretnutia ide. Na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia a najmä prílohy 4 vsak nemozno zistit, o ktoré stretnutia ide, a je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie odkazuje len na stretnutia zo 17. mája a zo 6. júla 2001. 102 V dôsledku toho treba preskúmat dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala, pokial ide o kazdé z týchto dvoch stretnutí. O stretnutí zo 17. mája 2001 103 Z tabulky uvedenej v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Fapricela sa zúcastnila na tomto stretnutí, co ani nepopiera. 104 Naproti tomu v podstate uvádza súbor vseobecných tvrdení, ktoré sa vztahujú aj na stretnutie zo 6. júla 2001. V prvom rade sa nezúcastnila ani nebola pozvaná na stretnutia klubu Europe na Pyrenejskom polostrove ani na ziadne medzinárodné stretnutie, ktoré sa konalo mimo Pyrenejského polostrova. Potvrdzuje to po prvé skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí sa vôbec nespomína jej úcast na stretnutiach klubu Europe alebo Eurostress Information Service (dalej len "ESIS"), co je hlavné zdruzenie výrobcov predpínacej ocele, alebo na pôde tohto zdruzenia, po druhé skutocnost, ze nie je uvedená v oddiele 9.1.5.1.7., ktorý sa týka rokovaní, ktorých predmetom bolo Spanielsko a Portugalsko, a po tretie skutocnost, ze sa nepredpokladala jej úcast na klube Europe, ktorý sa mal rozsírit v roku 2002 (pozri bod 48 vyssie). V druhom rade nepôsobila mimo pyrenejského trhu. V tretom rade do kartelu vstúpila neskoro. V stvrtom rade ostatní clenovia ju nepovazovali za úcastníka paneurópskej dohody. V piatom rade najmä model koordinácie pripisovaný spolocnosti Tycsa svedcí o tom, ze ostatní clenovia sa pokúsali vylúcit ju z tejto paneurópskej dohody. 105 Fapricela navyse uvádza súbor tvrdení, ktoré konkrétne súvisia so stretnutím zo 17. mája 2001. V prvom rade si nespomína, ci sa Tréfileurope zúcastnila na tomto stretnutí, a zdôraznuje, ze táto úcast nie je uvedená v poznámkach z tohto stretnutia (s. 30044 správneho spisu). V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze tieto poznámky svedcia len o dvojstrannej diskusii medzi spolocnostami Emesa a Tréfileurope, na ktorej sa Fapricela nezúcastnila. V tretom rade úcast spolocnosti Tréfileurope mozno povazovat nanajvýs za pokus o vstup do klubu Espańa a nemozno z nej vyvodit záver, ze s touto spolocnostou sa diskutovalo o niecom inom ako o dohode týkajúcej sa Pyrenejského polostrova. V stvrtom rade ziadny dôkaz neumoznuje preukázat, ze pocas tohto stretnutia sa diskutovalo o klube Italia, vrátane dokumentu uvedeného na strane 34552 spisu. V piatom rade zalobkyna tvrdí, ze aj keby v tejto súvislosti doslo k výmene informácií, nebolo by to relevantné na úcely preukázania, ze Fapricela vedela o tom, ze kartel sa netýka len Pyrenejského polostrova. V siestom rade zalobkyna spochybnuje relevantnost dôkazov uvedených na stranách 30044, 30045, 20008 az 20011, 20063, 11690, 11691, 11697, 11698 a 34612 spisu. V siedmom rade uvádza, ze tieto dokumenty jej v kazdom prípade neboli poskytnuté v rámci správneho konania, co predstavuje porusenie jej práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti. V ôsmom rade popiera, ze na tomto stretnutí sa diskutovalo o jej podieloch na trhu v Únii, a najmä spochybnuje spôsob, akým Komisia v tejto súvislosti vylozila dôkazy uvedené na strane 30666 spisu. - O poskytnutí dôkazov spolocnosti Fapricela 106 Fapricela v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu uznala, ze dostala DVD, ktoré jej Komisia zaslala 8. októbra 2008. 107 V tejto súvislosti tiez uznala, ze Komisia jej oznámila, ze do dôverných dokumentov súvisiacich so ziadostami o zhovievavost uvedených v zozname na DVD, ktoré jej bolo zaslané 8. októbra 2008, mozno nahliadnut v priestoroch Komisie. 108 Fapricela následne na pojednávaní zo 16. októbra 2014 uznala, ze vsetky dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala a ku ktorým Fapricela podla toho, co uviedla vo svojich písomnostiach, nemala prístup, bud mala k dispozícii, pricom tieto dôkazy boli pripojené ako príloha k jej zalobe, alebo boli dostupné na DVD, ktoré jej zaslala Komisia, alebo do nich bolo mozné nahliadnut v priestoroch Komisie. 109 Fapricela v dôsledku toho vzala spät svoju výhradu týkajúcu sa porusenia svojho práva na obhajobu. - O prítomnosti spolocnosti Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001 110 Treba poukázat na to, ze Komisia - bez toho, aby jej Fapricela protirecila - tvrdí, ze prítomnost spolocnosti Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001 potvrdzuje samotná Tréfileurope vo svojich vyhláseniach z 11. júna 2003 (uvedených na strane 34552 spisu) a potvrdzujú ju aj poznámky spolocnosti Emesa a informácie, ktoré poskytla Tycsa (pozri prílohu 4 napadnutého rozhodnutia, bod týkajúci sa stretnutia zo 17. mája 2001). 111 Vseobecný súd sa vzhladom na tieto dôkazy domnieva, ze v dôsledku toho je z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze tento podnik bol prítomný na uvedenom stretnutí, a preto treba spochybnujúce tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza v tejto súvislosti, zamietnut. - O obsahu diskusie so spolocnostou Tréfileurope na stretnutí zo 17. mája 2001 112 Fapricela a Komisia majú rozdielny názor na obsah stretnutia zo 17. mája 2001, ktorý Komisia opísala v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, ako aj na to, ako ho treba vykladat. 113 Síce sa zhodujú na tom, ze bolo uvedené, ze klub Espańa "fungoval úplne dokonale", ale zalobkyna sa v podstate domnieva, ze Komisia z toho vyvodila nesprávny záver, ze so spolocnostou Tréfileurope sa diskutovalo o paneurópskej zlozke kartelu. Okrem toho zastáva názor, ze nijaký dôkaz neumoznuje konstatovat, ze na tomto stretnutí bol spomenutý klub Italia. 114 Hned na úvod treba poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatuje, ze sa diskutovalo o klube Europe alebo o karteli ako celku. Jediná diskusia, ktorá je spomenutá v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, sa týka klubu Italia, na základe coho Komisia dospela k záveru, ze úcastníci tohto stretnutia od tohto okamihu museli vediet o paneurópskom rozmere kartelu. 115 Este pred posúdením otázky, ci Komisia mohla na základe diskusie o klube Italia vyvodit zodpovednost vsetkých úcastníkov stretnutia za celý kartel a najmä jeho paneurópsku zlozku, vsak treba overit, do akej miery Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala obsah diskusie, ktorá sa uskutocnila. 116 Z písomností Komisie vyplýva, ze listinným dôkazom, z ktorého Komisia vychádza, pokial ide o obsah diskusie medzi clenmi klubu Espańa a spolocnostou Tréfileurope, je vyhlásenie tejto spolocnosti v rámci jej ziadosti o zhovievavost (strana 34552 správneho spisu, príloha E2). 117 Z tohto vyhlásenia vyplýva: "Úcelom tohto stretnutia je z pohladu spanielskych a portugalských výrobcov vysvetlit spolocnosti Tréfileurope, ze ich dohoda týkajúca sa Pyrenejského polostrova v oblasti drôtu z predpínacej ocele fungovala dokonale (tak ako v Taliansku: zoznam zákazníkov, mnozstvá podla zákazníkov, podiely kazdého úcastníka podla zákazníkov). Tiez oznámili spolocnosti Tréfileurope zvýsenie cien, na ktorom sa medzi sebou dohodli." 118 Slovné spojenie "tak ako v Taliansku" môze vzbudzovat dojem, ze Tréfileurope na stretnutí uviedla, ze klub Espańa fungoval rovnakým spôsobom ako klub Italia. To je názor Komisie. 119 Nemozno vsak vylúcit, ze toto slovné spojenie sa týka len porovnania klubu Espańa s klubom Italia, ktoré uviedol zástupca spolocnosti Tréfileurope pri spisovaní tohto odseku, hoci toto porovnanie medzi dvoma predmetnými klubmi nebolo na stretnutí spomenuté. 120 Vseobecný súd sa v dôsledku toho domnieva, ze tento dôkaz sám osebe nemôze stacit na preukázanie, ze úcastníci stretnutia zo 17. mája 2001 na tomto stretnutí skutocne diskutovali o klube Italia. 121 Komisia navyse v poznámkach pod ciarou v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia uvádza dôkazy pochádzajúce od spolocností Emesa a Tycsa, ktoré predlozila v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu (príloha E3). 122 Pritom je potrebné konstatovat, ze tieto ostatné dôkazy, vrátane e-mailu od pána P., len potvrdzujú konanie stretnutia zo 17. mája 2001, na ktorom sa zúcastnila Tréfileurope, ale neumoznujú z právneho hladiska dostatocne preukázat obsah diskusie o klube Italia, ktorá sa údajne uskutocnila pocas tohto stretnutia. 123 Treba navyse zamietnut argumentáciu Komisie uvedenú na pojednávaní, podla ktorej z týchto poznámok vyplýva, ze pocas tohto stretnutia doslo k výmene informácií o cenách v Taliansku, co vôbec nevyplýva z predlozených dôkazov. 124 Existuje teda pochybnost o obsahu stretnutia, ktorá musí byt na prospech zalobkyni. 125 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia z právneho hladiska nedostatocne preukázala, ze zalobkyna nevyhnutne musela vediet o klube Europe od stretnutia zo 17. mája 2001. O stretnutí zo 6. júla 2001 126 Treba pripomenút, ze v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia sa v súvislosti s týmto stretnutím okrem iného uvádza: "Poznámky z tohto stretnutia obsahujú aj tabulku s uvedením mnozstiev ocelových lán a pridelením podielu na trhu v Spanielsku, v Portugalsku a vo zvysku Európskej únie pre spolocnosti GSW, Aceralia a Fapricela (súcet ich podielov tvorí 100 % a svedcí o tom, ze aspon v tomto období vyvázali svoje výrobky do zvysku Európy len GSW a Aceralia, zatial co Fapricela predávala ocelové laná len v krajinách Pyrenejského polostrova)." 127 Komisia sa domnieva, ze informácie obsiahnuté v poznámkach nájdených u spolocnosti Tycsa (strana 30066 správneho spisu a príloha VII k zalobe, strana 895) nepochybne svedcia o dosahu tohto stretnutia. 128 Dôkazy, z ktorých vychádza Komisia, sa vsak týkajú podielov spolocností GSW, Aceralia a Fapricela na trhu v Spanielsku, v Portugalsku a vo zvysku Únie a sú uvedené v tabulke, ktorá sa nachádza v lavej dolnej casti tohto dokumentu. 129 Tieto dôkazy vsak v skutocnosti preukazujú len to, ze niektorí clenovia klubu Espańa predávali svoje výrobky mimo Spanielska, co vsak nepreukazuje, ze na tomto stretnutí sa diskutovalo o klube Europe, pricom tieto dva aspekty kartelu sa jasne odlisujú. 130 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia nepreukázala, ze zalobkyna od 6. júla 2001 nevyhnutne vedela o paneurópskej zlozke kartelu. 131 Preto treba vyhoviet prvej casti prvého zalobného dôvodu. 3. O dôvodnosti druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnej kvalifikácii porusenia ako jediného a nepretrzitého porusenia Komisiou 132 Fapricela v rámci druhej casti svojho prvého zalobného dôvodu v podstate uvádza, ze vzhladom na to, ze nevedela o paneurópskej zlozke kartelu, jej nemozno vytýkat úcast na jedinom a nepretrzitom porusení od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002. 133 Treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze kartelové dohody mozno povazovat za okolnosti tvoriace jedinú protisútaznú dohodu len vtedy, ak sa preukáze, ze realizujú vseobecný plán sledujúci spolocný ciel. Okrem toho úcast podniku na týchto kartelových dohodách môze byt výrazom jeho pristúpenia k tejto protisútaznej dohode len vtedy, ak podnik pri zúcastnovaní sa na týchto kartelových dohodách vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do jedinej dohody (rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [43]EU:T:2000:77, body 4027 a 4112, a zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, T-211/08, Zb., [44]EU:T:2011:289, bod 31 a nasl.). 134 Z tejto judikatúry teda vyplýva, ze na preukázanie úcasti na jedinom a nepretrzitom porusení musia byt splnené tri podmienky, a to existencia vseobecného plánu sledujúceho spolocný ciel, úmyselná úcast podniku na tomto pláne a skutocnost, ze mal (preukázanú alebo predpokladanú) vedomost o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov (rozsudok Putters International/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, [45]EU:T:2011:289, bod 35). 135 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, Zb., [46]EU:C:2012:778, bod 44). 136 To by vsak neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré mu môze byt skutocne pripísaná zodpovednost. To, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, totiz nie je relevantné na úcely konstatovania existencie vytýkaného porusenia, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 135 vyssie, [47]EU:C:2012:778, bod 45). 137 Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretrzité porusenie, je vsak vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 135 vyssie, [48]EU:C:2012:778, bod 46). 138 Z toho vyplýva, ze ak sú podmienky uvedené vyssie splnené a ak súd Únie konstatuje, ze Komisia z právneho hladiska nedostatocne preukázala, ze podnik zúcastnujúci sa na jednom z protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie vedel o dalsích protisútazných správaniach dalsích úcastníkov kartelu sledujúcich rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, potom môze súd z toho vyvodit jediný dôsledok, ze tomuto podniku nemozno pripisovat zodpovednost za tieto dalsie správania, cize za jediné a nepretrzité porusenie v celom rozsahu, a ze napadnuté rozhodnutie musí byt povazované za nedôvodné iba v tomto rozsahu (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 135 vyssie, [49]EU:C:2012:778, bod 47). 139 V prejednávanom prípade nie je z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze Fapricela vedela o mimopyrenejskom a paneurópskom rozmere kartelu a o spolocnom pláne, ktorým sa kartel vyznacoval, od 17. mája 2001 (pozri bod 125 vyssie) ani od 6. júla 2001 (pozri bod 130 vyssie). 140 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla nijaký dôkaz z obdobia po 6. júli 2001, ktorý by preukazoval, ze Fapricela vedela o klube Europe pred 19. septembrom 2002, ked doslo k ukonceniu porusenia. 141 V dôsledku toho nie je preukázané, ze Fapricela pocas obdobia porusenia, ktoré sa jej vytýka, vedela o klube Europe. 142 Komisia sa teda nesprávne domnieva, ze zalobkyna sa v období od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002 dopustila jediného a nepretrzitého porusenia, ktoré sa vyznacuje jednak úcastou na klube Espańa pocas tohto obdobia a jednak tým, ze sa - aj ked neskoro, a to v máji 2001 - dozvedela o klube Europe, kedze táto druhá zlozka jediného porusenia nie je preukázaná. 4. Predbezný záver 143 Kedze je potrebné vyhoviet prvej a druhej casti prvého zalobného dôvodu, treba ciastocne zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze zalobkyna porusila ustanovenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze sa okrem porusenia uvedených ustanovení na pyrenejskom trhu podielala aj na karteli vztahujúcom sa na vnútorný trh a neskôr na EHP. III - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia, ktoré sa vytýka spolocnosti Fapricela, pokial ide o jej úcast na klube Espańa 144 Fapricela v podstate uvádza, ze Komisia nesprávne konstatovala jej nepretrzitú úcast na klube Espańa od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002. Tvrdí, ze v období od októbra 2000 do 9. apríla 2001 sa od tohto klubu distancovala a pocas tohto obdobia sa správala konkurencným spôsobom. A - Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 145 Podla odôvodnení 529 a 530 napadnutého rozhodnutia: "(529) Fapricela tvrdí,... ze sa podielala na porusení len v období od roku 1999 do februára 2000 a od apríla do júla 2001 (hoci uznáva, ze 18. apríla 2001 opät zacala vykonávat cinnosti kartelu, sama sa nepovazovala za clena kartelu, o com ostatní clenovia údajne vedeli) a (ale len formálne) pocas obdobia od augusta 2001 do septembra 2002. Fapricela tiez poukazuje na svoje údajné výslovné odmietnutie úcasti na stretnutí z 28. marca 2001 a na to, ze v roku 2000 nezaplatila svoj príspevok do ESIS. Fapricela z toho vyvodzuje záver, ze jej zodpovednost by mala byt vylúcená od marca 2001 a ze Komisia by mala vziat do úvahy skutocnost, ze pocas obdobia od augusta 2001 do septembra 2002 sa skutocne nezúcastnovala na karteli. (530) Z dôkazov opísaných v prílohe 4 rozhodnutia a v oddieloch 9.2.2.1 az 9.2.2.5 vyplýva, ze od 2. decembra 1998 az do dátumu inspekcií Komisie sa Fapricela pravidelne a nepretrzite zúcastnovala na stretnutiach klubu Espańa a ze o jej situácii sa diskutovalo v jej neprítomnosti. Údajné odmietnutie spolocnosti Fapricela zúcastnit sa na stretnutí z 28. marca 2001 nemozno povazovat za distancovanie sa od kartelu (pozri odôvodnenie 589). Naopak Fapricela sa po menej ako mesiaci opät zacala zúcastnovat na kartelových stretnutiach (konkrétne 18. apríla 2001, pozri odôvodnenie 529 a prílohu 4 rozhodnutia). Okrem toho údajnú neprítomnost spolocnosti Fapricela na stretnutiach od októbra 2000 do apríla 2001 vyvracajú dôkazy citované v prílohe 4 rozhodnutia, ktoré svedcia o tom, ze Fapricela sa zúcastnila na stretnutiach z 18. októbra 2000, 23. marca 2001, 9. apríla 2001 a 18. apríla 2001. Fapricela nepredlozila iné dôkazy, ktoré by preukazovali, ze sa kedykolvek verejne distancovala od toho, co bolo dohodnuté pocas stretnutí, a teda od kartelu (pozri odôvodnenie 588). Fapricela navyse uznáva, ze sa zúcastnila na stretnutí z 9. apríla 2001, na ktorom sa dospelo k dohode, ktorej cielom bolo zvýsit ceny podla odvetví zákazníkov od júna 2001, a ze az do septembra 2002 sa pravidelne a nepretrzite zúcastnovala na stretnutiach klubu Espańa. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze Fapricela sa zúcastnovala na klube Espańa bez prerusenia od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002." B - Posúdenie Vseobecným súdom 1. 1. Pripomenutie zásad týkajúcich sa distancovania sa 146 V prípade, ze sa preukáze, ze podnik sa zúcastnil spolu s konkurencnými podnikmi na stretnutiach s protisútaznou povahou, v súlade s ustálenou judikatúrou prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to takým spôsobom, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni. Na to, aby sa úcast podniku na takom stretnutí nemohla povazovat za konkludentný súhlas s nezákonnou iniciatívou a ani za súhlas s jej výsledkom, je potrebné, aby sa tento podnik verejne distancoval od tejto iniciatívy a to takým spôsobom, ze ostatní úcastníci budú povazovat jeho úcast na nej za skoncenú alebo sa budú domnievat, ze ju oznámi správnym orgánom (pozri rozsudky z 3. mája 2012, Comap/Komisia, C-290/11 P, [50]EU:C:2012:271, body 74 a 75 a citovanú judikatúru, a zo 7. februára 2013, Slovenská sporitelna, C-68/12, Zb., [51]EU:C:2013:71, bod 27 a citovanú judikatúru). 2. O dôvodnosti tretieho zalobného dôvodu a) Pripomenutie dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí 147 Treba pripomenút dôkazy týkajúce sa úcasti spolocnosti Fapricela na klube Espańa od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí. 148 Komisia najprv konstatovala úcast spolocnosti Fapricela na stretnutí z 18. októbra 2000 a uviedla: "Tycsa... . Diskusie o stratégii, ktorá sa má dodrziavat v oblasti ocelových lán. Jedno z neformálnych stretnutí s portugalskými a spanielskymi výrobcami, pocas ktorých sa podla spolocnosti Emesa casto diskutovalo o cenách, obmedzeniach predaja a zákazníkoch... Tiez Arcelor Espańa a i.: pridelenie kvót: Fapricela 20 %, Tycsa 40 %, Emesa 40 %. Diskusia týkajúca sa tiez pridelených objemov v tonách: 'Tréfilunion 3000 ton Portugalsko... Global, ocelové laná = 88000 ton... Fapricela nahlásila 300 ton... v Spanielsku` (pôvodné znenie v spanielcine)." 149 Pokial ide o január a február 2001, Komisia bez toho, aby mala k dispozícii zoznam úcastníkov, uvádza: "[V] poznámkach spolocnosti Emesa sa nachádzajú kópie celkového predaja ocelového drôtu na pyrenejskom trhu za prvý stvrtrok s údajom: 'Proderac, GSW (Tycsa + TQ), Aceralia (Emesa + Galycas), Socitrel a Fapricela`, ako aj výpocet odchýlok medzi skutocným predajom a dohodnutými kvótami ('skutocné % a dohodnuté %` - pôvodné znenie v spanielcine)." 150 Co sa týka stretnutia z 15. marca 2001, Komisia nekonstatovala úcast spolocnosti Fapricela, ale uviedla: "[N]a stretnutiach boli rozdané styri kópie, ktoré sa týkali: 1. predaja spolocností Proderac, GSW (Tycsa + CTQ), Aceralia (Emesa + Galycas), Socitrel a Fapricela na 'pyrenejskom trhu ` v januári a februári 2001..." 151 Pokial ide o stretnutie z 23. marca 2001, Komisia spomenula prítomnost spolocnosti Socitrel, "ktorá zastupuje aj spolocnost Fapricela"; v súvislosti s týmto stretnutím poznamenáva, ze "po vyriesení sporu medzi spolocnostami Fapricela, Tycsa a Emesa o tom, ktorý podnik bude zásobovat urcitého zákazníka, Fapricela 'slúbila, ze bude nadalej dodrziavat dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky` (pôvodné znenie v spanielcine) (poznámka pod ciarou)", a ze "napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách ocelových lán spolocností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom". 152 Co sa týka apríla 2001, Komisia uvádza, ze "v dokumente nájdenom u spolocnosti Tycsa (poznámka pod ciarou), ktorý sa týka predaja v Spanielsku a v Portugalsku, sú uvedené odchýlky od dohodnutých kvót pre spolocnosti Emesa, Galycas, GSW, Socitrel, Fapricela a Proderac za január, február, marec a za celý prvý stvrtrok 2001 (poznámka pod ciarou)". 153 Napokon je nesporné, ze Fapricela sa zúcastnila na stretnutí z 9. apríla 2001. b) Tvrdenia úcastníkov konania 154 Fapricela v podstate tvrdí, ze -- od októbra 2000 sa postupne distancovala od dohody a od tohto okamihu verejne odmietala zúcastnovat sa na stretnutiach az do marca 2001, -- pocas tohto obdobia sa správala nezávisle a konkurencným spôsobom, co preukazuje skutocnost, ze objem jej predaja sa v marci 2001 zvýsil o 400 %, -- obnovila svoju úcast od 9. apríla 2001, ale pod tlakom ostatných clenov kartelu. 155 Okrem toho v podstate popiera: -- ze Socitrel ju zastupovala na stretnutí z 23. marca 2001, -- dôkazy uvedené Komisiou: -- pokial ide o skutocnost, ze v januári a februári 2001 sa diskutovalo o jej cenách, -- pokial ide o obsah diskusií, ktoré sa viedli na stretnutiach z 15. a 23. marca 2001, -- a tvrdí, ze Komisia jej neposkytla niektoré z týchto dôkazov. 156 Fapricela sa domnieva, ze predlozila dostatok dôkazov na obrátenie dôkazného bremena v neprospech Komisie. 157 Napokon vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí neodpovedala na tvrdenia, ktoré uviedla v rámci správneho konania, a nepriamo spochybnuje referencný rok, z ktorého vychádzala Komisia, pokial ide o hodnotu predaja, ktorá sa má vziat do úvahy, vzhladom na jej údajný odchod z kartelu v období od októbra 2000 do apríla 2001. 158 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. c) O porusení práva zalobkyne na obhajobu 159 Co sa týka údajného porusenia práva spolocnosti Fapricela na obhajobu z dôvodu, ze Komisia jej neposkytla urcité dôkazy, je potrebné odkázat na body 106 az 109 vyssie a pripomenút, ze zalobkyna na pojednávaní vzala túto výhradu spät. d) O stretnutí z 18. októbra 2000 160 Co sa týka stretnutia z 18. októbra 2000, Fapricela v nadväznosti na písomné otázky Vseobecného súdu a opät aj na pojednávaní uznala, ze sa zúcastnila na tomto stretnutí. 161 Treba navyse konstatovat, ze Fapricela nepredlozila nijaký dôkaz o tom, ze na stretnutí z 18. októbra 2000 sa verejne distancovala od kartelu. 162 Odvoláva sa totiz len na dôkazy z obdobia po tomto stretnutí (strany 20058 az 20060 správneho spisu, na ktoré odkazuje v bode 172 zaloby, sa totiz týkajú "sporu", ktorý údajne vznikol na stretnutí z 23. marca 2001), z ktorých vyvodzuje záver, ze jej "neprítomnost" na stretnutiach po stretnutí z 18. októbra 2000 az do stretnutia z 9. apríla 2001 znamená, ze od kartelu sa distancovala uz od stretnutia z 18. októbra 2000. 163 Z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze na tomto stretnutí sa diskutovalo o stratégii, ktorá sa má dodrziavat v oblasti ocelových lán, ako aj o pridelení kvót, a to aj pre spolocnost Fapricela, a o mnozstvách v tonách, ktoré boli pridelené aj tejto spolocnosti (pozri bod 148 vyssie), pricom zalobkyna neuviedla dôkazy, ktoré by vyvracali zistenia Komisie. 164 Argumentáciu zalobkyne teda treba zamietnut. e) O stretnutiach, ktoré sa údajne konali v januári a vo februári 2001 165 Pokial ide o stretnutia, ktoré sa údajne konali pocas januára a februára 2001, je potrebné konstatovat, ze z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Emesa mala k dispozícii údaje týkajúce sa "celkového predaja ocelového drôtu na pyrenejskom trhu za prvý stvrtrok", ako aj "výpoc[tu] odchýlok medzi skutocným predajom a dohodnutými kvótami", ktoré sa vztahovali na rôzne podniky, vrátane spolocnosti Fapricela. Príloha 4 odkazuje na strany 27946, 28544 az 28549 a 33622 správneho spisu. 166 Po prvé Fapricela tvrdí, ze strana 27946 je len listom bez obsahu a ze strana 33622 jej nebola sprístupnená. Po druhé strana 28544 obsahuje tabulku s údajmi o predaji dosiahnutom v januári, februári a marci 2001, ktorá vsak nemohla byt vypracovaná v januári alebo februári 2001, ale len dodatocne, a je mozné, ze táto tabulka obsahuje údaje, ktoré Fapricela poskytla po svojom návrate do klubu Espańa. Po tretie strany 28546 a 28547 obsahujú údaje týkajúce sa toho istého obdobia bez toho, aby bol uvedený dátum ich vypracovania, ale nasledujú po predchádzajúcej tabulke, ktorá uz obsahuje údaje týkajúce sa marca. Po stvrté, pokial ide o tabulku s prognózami predaja v marci (strana 28548), ktorá bola údajne zostavená 15. marca 2001, v prípade spolocnosti Fapricela je v nej uvedený nizsí objem predaja, nez aký je uvedený v tabulke nachádzajúcej sa na strane 28544 spisu. Tento rozdiel medzi prognózami uskutocnenými 15. marca 2001 a skutocne dosiahnutým predajom potvrdzuje tvrdenie, ze pocas tohto obdobia sa zalobkyna distancovala od klubu Espańa. Úcastníci klubu Espańa totiz nemali prístup k skutocným údajom o predaji spolocnosti Fapricela a domnievali sa, ze tieto údaje výrazne klesli, co mozno pochopit len v súvislosti s pokusom vylúcit podnik, ktorý sa odmietol podielat na klube Espańa, z trhu. 167 Po prvé treba konstatovat, ze strany 27946 a 33622 sú úplne irelevantné, pokial ide o obdobie od januára do februára 2001, kedze ide o jednu prázdnu stranu, na ktorej sa nachádza len údaj "notebook", a o prvú stranu ziadosti o zhovievavost, ktorú podali Arcelor Espańa, SA, Mittal Steel Company NV a jej dcérske spolocnosti a Tréfileurope a jej dcérske spolocnosti, pricom táto strana neobsahuje nijaký údaj týkajúci sa obdobia od januára do februára 2001. 168 Po druhé z odpovede na písomné otázky, ktoré Vseobecný súd polozil Komisii, vyplýva, ze v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001 sú v skutocnosti relevantné strany 28544 az 28549 správneho spisu (bod 15 odpovede Komisie). V dôsledku toho treba konstatovat, ze odkazy na tieto strany spisu uvedené v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia sú nesprávne. 169 Po tretie strany 28544 az 28549 správneho spisu obsahujú rôzne tabulky týkajúce sa predaja jednotlivých clenov klubu Espańa za január, február a marec 2001 s vývojom smerom nahor alebo nadol, ako aj tabulku (strana 28548) s prognózami predaja k 15. marcu 2001. 170 Ako uvádza Fapricela, existuje rozdiel medzi tabulkou s prognózami predaja k 15. marcu 2001 a tabulkou (strana 28544) týkajúcou sa predaja v marci 2001. 171 Treba vsak konstatovat, ze zo strán 28544 az 28549 vôbec nemozno vyvodit záver, ze v januári a vo februári 2001 sa konali nejaké stretnutia. 172 Nanajvýs treba konstatovat, ze Emesa mala k dispozícii citlivé údaje týkajúce sa predaja spolocnosti Fapricela v januári, vo februári a v marci 2001, pricom nemozno zistit, kedy získala tieto údaje. Súcasná existencia tabuliek s prognózami, ale aj tabuliek, ktoré sa netýkali prognóz, vztahujúcich sa na marec 2001 navyse vyvoláva dojem, ze tieto údaje boli zozbierané po januári a februári 2001. 173 Zalobkyna vsak uvádza, ze mohla sama poskytnút tieto údaje, a to prípadne po svojom návrate do klubu Espańa. 174 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze dôkazy, ktoré uvádza Komisia, neumoznujú preukázat, ze tieto údaje boli poskytnuté spolocnosti Emesa v januári a februári 2001, aj ked je viac nez pravdepodobné, ze zalobkyna ich sama poskytla ostatným clenom kartelu v blizsie neurcenom case, no niektorým z nich mohli byt poskytnuté v polovici marca, kedze Emesa mala k dispozícii údaje o "prognózach" týkajúce sa predaja spolocnosti Fapricela k 15. marcu 2001, pricom vzhladom na to, ze islo o prognózy, treba predpokladat, ze tieto údaje boli poskytnuté pred uvedeným dátumom. f) O stretnutí z 15. marca 2001 175 Po prvé Fapricela popiera svoju úcast na tomto stretnutí. Pritom treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze Fapricela sa zúcastnila na tomto stretnutí, ale len to, ze na tomto stretnutí sa diskutovalo o citlivých údajoch týkajúcich sa tejto spolocnosti. Tvrdenia spolocnosti Fapricela preto treba zamietnut ako neúcinné. 176 Po druhé Fapricela v podstate spochybnuje relevantnost niektorých strán správneho spisu (33622, 11690 a 11691, 11485, 11492 a 11493, 20061), na ktoré odkazuje príloha 4 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s týmto stretnutím, kedze tieto strany sa konkrétne netýkajú stretnutia z 15. marca 2001. 177 Treba totiz poukázat na to, ze strany 33622, 11690 a 11691, 11485, 11492 a 11493 a 20061 sa konkrétne netýkajú stretnutia z 15. marca 2001 a nemôzu preukázat obsah diskusií, ktoré sa uskutocnili na tomto stretnutí. 178 Po tretie Fapricela v podstate popiera, ze poskytla citlivé údaje, ktoré sa jej týkajú, preberané na stretnutí z 15. marca 2001 (strany 20062, 30035 a 30036 správneho spisu) a uvádza, ze tieto údaje boli nesprávne. 179 V prvom rade treba poukázat na to, ze Fapricela správne uvádza, ze zmienke o údajoch týkajúcich sa jej predaja uvedených na strane 20062 správneho spisu - ktorá pochádza z poznámky spolocnosti Emesa - predchádza slovné spojenie "je známe, ze". 180 Taká zmienka vsak nevylucuje, ze tieto informácie poskytla Fapricela (pozri body 173 a 174 vyssie). 181 V druhom rade je potrebné uviest, ze na stranách 30035 a 30036 správneho spisu - ktoré pochádzajú od spolocnosti Tycsa - je uvedený predaj spolocnosti Fapricela (a najmä predaj v januári a vo februári 2001 a prognóza predaja v marci 2001: strana 30036), ako aj kvóta, ktorá jej bola pridelená (strana 30035). 182 V tretom rade treba tiez vziat do úvahy strany 28544 az 28549 správneho spisu - co sú dokumenty, ktoré Emesa mala k dispozícii -, na ktoré sa tiez odkazuje v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001. 183 Treba poznamenat, ze medzi údajmi uvedenými v tabulkách, ktoré mala k dispozícii Emesa, a údajmi, ktoré sú spomenuté v poznámkach spolocnosti Tycsa, ktoré pochádzajú z obdobia skutkových okolností, sú urcité rozdiely: -- január Spanielsko: Emesa: tabulka strana 28544: 157; tabulka strana 28547: 157; Tycsa strana 30066: 157; -- január Portugalsko: Emesa: tabulka strana 28544: 582; tabulka strana 28547: 582; Tycsa strana 30066: 582; -- február Spanielsko: Emesa: tabulka strana 28544: 168; tabulka strana 28547: 168; Tycsa strana 30066: 166; -- február Portugalsko: Emesa: tabulka strana 28544: 628; tabulka strana 28547: 628; Tycsa strana 30066: 686; -- Emesa: prognóza marec - k 15. marcu 2001 Spanielsko: tabulka strana 28548: 100; Tycsa: prognóza marec: strana 30066: 200; -- Emesa: prognóza marec - k 15. marcu 2001 Portugalsko: tabulka strana 28548: 200; Tycsa: prognóza marec strana 30066: 600; -- marec Spanielsko: Emesa: tabulka strana 28544: 636; Tycsa strana 30066: ziadny údaj; -- marec Portugalsko: tabulka strana 28544: 1709; Tycsa strana 30066: ziadny údaj. 184 Na jednej strane vsak treba konstatovat, ze údaje týkajúce sa januára a februára sú porovnatelné alebo velmi podobné a prípadne mohli byt opravené na základe najnovsích dostupných údajov, kedze tabulky boli pravdepodobne vypracované vopred a údaje, ktoré sa nachádzajú v poznámkach spolocnosti Tycsa, predstavujú aktualizované údaje. 185 Na druhej strane, co sa týka stretnutia konaného 15. marca 2001, rozdiely medzi prognózami predaja v marci, ktoré sú uvedené v tabulkách, ktoré mala Emesa k dispozícii, a poznámkami spolocnosti Tycsa z obdobia skutkových okolností neumoznujú dospiet k nijakému záveru, kedze Fapricela sa na tomto stretnutí vôbec nezúcastnila. 186 Okrem toho nemozno vyvodit nijaký záver z toho, ze existujú rozdiely - na ktoré poukazuje zalobkyna - medzi prognózami predaja k 15. marcu 2001 pre Spanielsko a Portugalsko (uvedenými na strane 28548 správneho spisu) a predajom zaznamenaným pre Spanielsko a Portugalsko za marec 2001 (uvedeným na strane 28544 správneho spisu), ktorý je uvedený v tabulke, ktorá nevyhnutne bola zostavená najskôr koncom marca 2001. 187 V konecnom dôsledku je potrebné konstatovat, ze na stretnutí z 15. marca 2001 sa diskutovalo o citlivých a presných údajoch o spolocnosti Fapricela, ktorých nesprávnost táto spolocnost nepreukázala. 188 Za týchto okolností vzhladom na to, ze treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké alternatívne pravdepodobné vysvetlenie skutocnosti, ze ostatní clenovia klubu Espańa mali k dispozícii také presné údaje o nej, najdôveryhodnejsím vysvetlením - ako tvrdí Komisia - je, ze tieto údaje im mohla poskytnút samotná zalobkyna. 189 Zalobkyna teda nepreukázala, ze dôkazom, ktoré Komisia zohladnila v súvislosti so stretnutím z 15. marca 2001, nemozno priznat ziadnu, a to ani obmedzenú dôkaznú hodnotu. g) O stretnutí z 23. marca 2001 190 Co sa týka stretnutia z 23. marca 2001, v súvislosti s ktorým Komisia spomenula prítomnost spolocnosti Socitrel, "ktorá zastupuje aj spolocnost Fapricela", treba poukázat na to, ze podla napadnutého rozhodnutia "po vyriesení sporu medzi spolocnostami Fapricela, Tycsa a Emesa o tom, ktorý podnik bude zásobovat urcitého zákazníka, Fapricela ,slúbila, ze bude nadalej dodrziavat dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky` (pôvodné znenie v spanielcine) (poznámka pod ciarou)", a ze "napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách ocelových lán spolocností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom". 191 Zalobkyna popiera, ze Socitrel ju zastupovala, a v podstate sa domnieva, ze zápisnica z tohto stretnutia svedcí o nezhodách medzi nou a ostatnými clenmi klubu Espańa, a teda o tom, ze sa distancovala od tohto klubu. 192 Túto argumentáciu vsak treba zamietnut. 193 V poznámkach spolocnosti Emesa, ktoré sa nachádzajú na strane 20060 správneho spisu, sa totiz uvádza: "Stretnutie sa zacalo, pán S. navrhol, ze bude vystupovat ako 'zástupca` pána T. [zo spolocnosti Fapricela], ktorý sa odmietol zúcastnit na stretnutí. Pán S. sa rozhodol, ze mu zavolá, aby mu oznámil, ze Tycsa a Emesa sa mu úprimne ospravedlnujú, pricom ich prístup sa mimoriadne dotkol riaditela spolocnosti Fapricela; zdalo sa, ze pán T. prijal ospravedlnenie, pricom slúbil, ze bude nadalej dodrziavat dohodu, z ktorej vyplývali také dobré výsledky. Potvrdil, ze [J. C.] sa zúcastní na nasledujúcich stretnutiach." 194 Vseobecný súd sa na základe tejto zápisnice zo stretnutia domnieva, ze po spore medzi spolocnostou Fapricela na jednej strane a spolocnostami Emesa a Tycsa na druhej strane sa Fapricela rozhodla, ze sa nezúcastní na stretnutí. Pán S. vsak sprostredkoval urovnanie sporu medzi týmito spolocnostami. Pán T. zo spolocnosti Fapricela, ktorý prijal ospravedlnenie spolocností Emesa a Tycsa, uviedol, ze Fapricela chce nadalej dodrziavat dohodu uzavretú medzi clenmi klubu Espańa a ze sa zúcastní na nasledujúcich stretnutiach tohto klubu, co urobila o dva týzdne, teda uz 9. apríla 2001. 195 Aj ked teda nemozno konstatovat, ze Socitrel formálne zastupovala spolocnost Fapricela na tomto stretnutí, treba zamietnut argumentáciu spolocnosti Fapricela, podla ktorej jej postoj na tomto stretnutí svedcí o distancovaní sa od klubu Espańa. h) O stretnutí z 9. apríla 2001 196 Je nesporné, ze zalobkyna sa zúcastnila na stretnutí z 9. apríla 2001, pricom nepopiera, ze sa aktívne podielala na diskusiách, ktoré sa uskutocnili pocas tohto stretnutia. 197 Fapricela totiz len uvádza, ze sa síce na tomto stretnutí pripojila ku klubu Espańa, ale ze to urobila pod tlakom ostatných clenov tohto klubu, co bude preskúmané v bode 204 a nasl. nizsie. i) Predbezný záver týkajúci sa stretnutí, ktoré sa konali v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 198 Vseobecný súd sa vzhladom na dôkazy zhromazdené Komisiou v konecnom dôsledku domnieva, ze -- Fapricela sa zúcastnila na stretnutí z 18. októbra 2000 a ze ziadny nepriamy dôkaz nesvedcí o tom, ze sa na tomto stretnutí distancovala od kartelu, -- Fapricela sa nezúcastnila na stretnutiach klubu Espańa, ktoré sa konali v novembri a decembri 2000, -- od januára do 15. marca 2001 doslo k výmene citlivých informácií týkajúcich sa tejto spolocnosti, o ktorých diskutovali aspon ostatní clenovia klubu Espańa na stretnutí z 15. marca 2001, a je pravdepodobné, ze tieto informácie poskytla samotná Fapricela, -- kríza, ktorá vznikla medzi spolocnostou Fapricela a dvoma dalsími clenmi klubu Espańa, bola vyriesená na stretnutí z 23. marca 2001, na ktorom Fapricela oznámila, ze sa zúcastní na nasledujúcich stretnutiach, -- Fapricela sa opät v celom rozsahu zúcastnovala na stretnutiach klubu Espańa od 9. apríla 2001. j) O nezávislom a konkurencnom správaní zalobkyne od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 199 Co sa týka argumentácie zalobkyne, podla ktorej sa od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 správala nezávisle a konkurencným spôsobom, treba konstatovat, ze Fapricela nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat dôvodnost tohto tvrdenia. 200 Je pravda, ze objem jej predaja sa v marci 2001 v porovnaní s januárom a februárom 2001 zvýsil (pozri prílohu VII zaloby, strana 33900) a prekrocil prognózy (pozri príloha VII zaloby, strana 33903). 201 Táto okolnost vsak sama osebe nemôze stacit na preukázanie, ze Fapricela odisla z kartelu, a to konkrétne na priblizne sestmesacné obdobie od októbra 2000 do 9. apríla 2001. 202 Túto okolnost totiz treba posúdit v jej kontexte - Fapricela bola prítomná na stretnutí z 18. októbra 2000, v prvom stvrtroku 2001 doslo k výmene informácií o nej, na stretnutí z 23. marca 2001 súhlasila s ukoncením sporu medzi nou a dvoma dalsími clenmi klubu Espańa a s tým, ze sa opät bude zúcastnovat na nasledujúcich stretnutiach, co urobila uz na stretnutí z 9. apríla 2001 - a tvrdenie Komisie, ze mohlo íst o prostriedok nátlaku na dojednanie zvýsenia jej kvóty, je vzhladom na skutocný obsah stretnutia z 23. marca 2001 dôveryhodnejsím vysvetlením týchto skutocností ako tvrdenie zalobkyne (pozri body 190 az 195 vyssie). 203 Treba tiez zamietnut subsidiárnu argumentáciu zalobkyne, podla ktorej tento údajný zámer správat sa na trhu nezávisle a konkurencným spôsobom trval aspon jeden mesiac, co je este menej dôveryhodné, ale naopak to potvrdzuje názor Komisie, ze toto zvýsenie objemu predaja vyjadrovalo postoj spolocnosti Fapricela, ktorá chcela dosiahnut nové rokovanie o svojej kvóte. k) O tvrdeniach týkajúcich sa údajného nátlaku na zalobkynu, aby sa pripojila ku kartelu 204 Treba tiez zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej sa v apríli 2001 pripojila ku kartelu len pod tlakom svojich konkurentov. 205 Zalobkyna totiz na jednej strane neuviedla nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia. 206 Na druhej strane aj za predpokladu, ze by zalobkyna uviedla dôkazy v tomto zmysle, treba v kazdom prípade pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze nátlak zo strany podnikov, ktorého cielom je donútit ostatné podniky, aby sa podielali na porusení práva hospodárskej sútaze, nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti za spáchané porusenie, a to bez ohladu na významnost tohto nátlaku, nijako nemení závaznost kartelu a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost na úcely výpoctu výsky pokút, kedze dotknutý podnik mohol oznámit prípadný nátlak príslusným orgánom a podat im staznost (pozri rozsudok z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T-21/05, Zb., [52]EU:T:2010:205, bod 72 a citovanú judikatúru). l) Záver týkajúci sa dôvodnosti tretieho zalobného dôvodu 207 Vseobecný súd sa v konecnom dôsledku na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, domnieva, ze Fapricela sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 nedistancovala od klubu Espańa. 208 Nanajvýs je preukázané, ze pocas tohto obdobia vznikol spor týkajúci sa spolocnosti Fapricela, ktorý sa vyriesil 23. marca 2001, v dôsledku coho sa zalobkyna opät zacala pravidelne zúcastnovat na nasledujúcich stretnutiach klubu Espańa. 209 Samotná skutocnost, ze podnik sa nachádza v období sporu alebo krízy v rámci kartelu, pritom nemôze stacit na konstatovanie, ze sa distancoval od kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb., [53]EU:T:2006:103, body 127 az 137, a z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-329/01, Zb., [54]EU:T:2006:268, body 246 az 248). 210 Argumentáciu spolocnosti Fapricela, podla ktorej sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 distancovala od klubu Espańa, teda treba zamietnut. 211 V dôsledku toho teda nemôze uspiet ani argumentácia zalobkyne týkajúca sa referencného roka, ktorý mala Komisia zohladnit, pokial ide o hodnotu predaja, ktorú treba vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty. 212 Treba navyse konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré umoznuje pochopit, preco Komisia zamietla tvrdenie zalobkyne, ze sa údajne distancovala od kartelu. 213 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je v napadnutom rozhodnutí povinná preverit a odpovedat na kazdé tvrdenie úcastníkov konania predlozené v správnom konaní, ale v súlade s clánkom 296 ZFEÚ jej prinálezí jasne a jednoznacne vysvetlit svoje úvahy, aby zúcastnené osoby mohli pochopit opodstatnenost prijatého opatrenia a aby ho príslusný súd mohol preskúmat (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, T-357/06, Zb., [55]EU:T:2012:488, bod 32 a citovanú judikatúru). 214 V dôsledku toho treba tretí zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut. IV - O tretej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa rozsahu trhu s výrobkami, ktorých sa týkala dohoda, na ktorej sa Fapricela podielala v rámci klubu Espańa 215 Fapricela v podstate tvrdí, ze Komisia nepreukázala jej úcast na klube Espańa od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002, pokial ide o trh s ocelovými lanami, a spochybnuje dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v súvislosti so stretnutiami z 23. marca a 7. júna 2001. A - O prípustnosti tretej casti prvého zalobného dôvodu, podla ktorej neexistuje dôkaz o úcasti zalobkyne na karteli, pokial ide o ocelové laná, jednak od 2. decembra 1998 do 7. júna 2001 alebo alternatívne od 2. decembra 1998 do 23. marca 2001 a jednak od 7. júna 2001 do 19. septembra 2002 216 Komisia v podstate uvádza, ze argumentácia zalobkyne súvisiaca s jej neúcastou na karteli týkajúcom sa Pyrenejského polostrova v oblasti ocelových lán je neprípustná, lebo ju uviedla az v stádiu repliky. 217 Je potrebné poukázat na to, ze z bodu 15 zaloby, ktorý sa nachádza v úvode, a z bodu 54 zaloby, ktorý sa týka úcasti spolocnosti Fapricela na klube Europe a otázky, ci vedela o tomto klube, nepriamo vyplýva, ze zalobkyna chce tiez spochybnit výrobky, ktoré boli predmetom dohody týkajúcej sa Pyrenejského polostrova, pokial ide o nu. 218 Treba zdôraznit, ze táto argumentácia je uvedená aj v rámci druhého zalobného dôvodu, pokial ide o stanovenie miery závaznosti porusenia a porusenie zásady proporcionality (body 133 a 145 zaloby). 219 Zalobkyna az vzhladom na podrobnejsiu odpoved Komisie v tejto súvislosti uviedla svoju argumentáciu tak, ze sa zdalo, ze je samostatnou castou prvého zalobného dôvodu (pozri body 49 az 54 zaloby). 220 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je síce v zmysle clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo pocas konania. Zalobný dôvod, ktorý rozsiruje zalobný dôvod uvedený priamo ci implicitne predtým v návrhu na zacatie konania a úzko s ním súvisí, sa vsak musí vyhlásit za prípustný (rozsudok z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, T-456/05 a T-457/05, Zb., [56]EU:T:2010:168, bod 199). 221 Okrem toho tvrdenia, ktorých podstata úzko súvisí so zalobným dôvodom uvedeným v návrhu na zacatie konania, nemozno povazovat za nové zalobné dôvody a ich predlozenie je prijatelné v stádiu repliky alebo na pojednávaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 1958, Compagnie des hauts fourneaux de Chasse/Vysoký úrad, 2/57, Zb., [57]EU:C:1958:5). 222 Je potrebné konstatovat, ze podrobnejsia argumentácia, ktorú Fapricela uviedla v stádiu repliky v súvislosti so svojou neúcastou na klube Espańa, pokial ide o ocelové laná, v prejednávanom prípade vzhladom na zalobu nepredstavuje nový zalobný dôvod, ale zodpovedá rozsíreniu jestvujúcej výhrady. 223 Tretiu cast prvého zalobného dôvodu preto treba vyhlásit za prípustnú. B - Pripomenutie dôkazov, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí 224 V prvom rade sa Komisia opiera o diskusie, ktoré sa uskutocnili na stretnutí z 23. marca 2001. Uvádza: "[U]skutocnila sa diskusia medzi spolocnostami Tycsa a Emesa, ktorá sa týkala predaja a cien ocelových lán, pocas ktorej bolo uvedené, ze Fapricela sa stazovala, ze v Spanielsku je tazké predávat ocelové laná. Bolo zdôraznené, ze tieto spolocnosti stanovili cenu na 98 escúd do júna a následne na 102 escúd (poznámka pod ciarou 785). Nezávislé rukou písané poznámky, ktoré boli nájdené u spolocnosti Tycsa, potvrdzujú hlavné diskusie (najmä o uzavretých objednávkach a o objemoch a cenách na zákazníka v Portugalsku), ktoré sa viedli pocas tohto stretnutia (poznámka pod ciarou 786)" (odôvodnenie 512 napadnutého rozhodnutia). 225 V druhom rade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze prvá cast stretnutia zo 7. júna 2001, ktorá sa konala ráno a na ktorej sa zúcastnila Fapricela, bola venovaná výlucne opätovným rokovaniam o pyrenejskom trhu s ocelovými lanami [odôvodnenie 515 napadnutého rozhodnutia a príloha 4 napadnutého rozhodnutia; Komisia odkazuje najmä na strany 19997 a 19998 (informácie poskytnuté spolocnostou Emesa) a na strany 30046 a 30047 (rukou písané poznámky spolocnosti Tycsa) správneho spisu]. 226 V tretom rade z odôvodnení 484 a 491 napadnutého rozhodnutia a z prílohy 4 tohto rozhodnutia, najmä z údajov týkajúcich sa stretnutí z 1. júna 1993, z 20. apríla 1995, zo septembra, z októbra a novembra 1995, z 3. a 9. septembra 1996, z 22. januára a z 18. novembra 1997, z konca decembra 1997 a z 28. januára 1998, vyplýva, ze podniky, ktoré sa podielali na klube Espańa, si uz od zaciatku vymienali informácie a dohodli sa na rozdelení podielov na trhu a na urcení cien ocelových lán. 227 Napokon v stvrtom rade z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia, najmä z údajov týkajúcich sa stretnutí zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 8. septembra, z 18. októbra, z 15., 20. a 22. decembra 2000, z 23. marca, zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001, ako aj z 31. mája 2002, a tiez z odôvodnení 502, 504, 506, 508, 510, 512, 515 az 517 a 521 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocas obdobia, ked sa Fapricela zúcastnovala na klube Espańa, sa nadalej uskutocnovali rokovania a dochádzalo k výmene citlivých informácií o ocelových lanách. Najmä z prílohy 4 vyplýva, ze Fapricela bola prítomná na stretnutí z 8. septembra 2000, pocas ktorého bola stanovená minimálna cena ocelových lán na rok 2001, a na stretnutí z 18. októbra 2000, pocas ktorého doslo k rozdeleniu podielov na trhu s ocelovými lanami. C - O dôvodnosti tretej casti prvého zalobného dôvodu 228 Po prvé treba konstatovat, ze Fapricela spochybnuje dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, len v súvislosti s dvoma stretnutiami, ktoré sa konali 23. marca a 7. júna 2001. 229 Nespochybnuje vsak napadnuté rozhodnutie, pokial ide o obsah diskusií o ocelových lanách, ktoré sa viedli na stretnutiach zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 8. septembra, z 18. októbra, z 15., 20. a 22. decembra 2000, zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001, ako aj z 31. mája 2002. 230 Treba síce poukázat na to, ze Komisia v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia neuvádza, kto sa zúcastnil na stretnutiach konaných 14. apríla a 21. septembra 1999, 15., 20. a 22. decembra 2000 a 31. mája 2002, ale len konstatuje, ze na týchto stretnutiach sa viedli diskusie o ocelových lanách. 231 Naproti tomu Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala úcast spolocnosti Fapricela na stretnutiach z 8. septembra a z 18. októbra 2000 (Fapricela navyse na pojednávaní potvrdila, ze sa zúcastnila na tomto poslednom uvedenom stretnutí), zo 17. mája, z 18. júna a zo 6. júla 2001. Komisia navyse uvádza rôzne dôkazy spomenuté v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, ze na týchto stretnutiach sa diskutovalo o ocelových lanách. 232 Fapricela pritom neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila svoju úcast na týchto stretnutiach alebo obsah diskusií vedených pocas týchto stretnutí. 233 Po druhé, co sa týka stretnutia z 23. marca 2001, Fapricela opakuje svoju argumentáciu, podla ktorej sa na tomto stretnutí nezúcastnila, a popiera, ze na tomto stretnutí ju zastupovala Socitrel. 234 Hoci nic nenasvedcuje tomu, ze Socitrel na uvedenom stretnutí zastupovala spolocnost Fapricela, túto argumentáciu treba z dôvodov uvedených v bodoch 194 a 195 vyssie zamietnut. 235 Z prílohy 4 napadnutého rozhodnutia a z dôkazov, ktoré zhromazdila Komisia a ktoré sú spomenuté v tejto prílohe, dalej vyplýva, ze na stretnutí z 23. marca 2001: "Úcastníci tiez diskutovali podla jednotlivých zákazníkov o ponukách, ktoré boli alebo mali byt predlozené, a to aj v súvislosti s ocelovými lanami... Napokon sa diskutovalo o dodávkach a cenách ocelových lán spolocností Fapricela, Emesa a Tycsa v súvislosti s konkrétnym zákazníkom." 236 V odôvodnení 512 napadnutého rozhodnutia sa navyse uvádza: "Uskutocnila sa diskusia medzi spolocnostami Tycsa a Emesa, ktorá sa týkala predaja a cien ocelových lán, pocas ktorej bolo uvedené, ze Fapricela sa stazovala, ze v Spanielsku je tazké predávat ocelové laná. Bolo zdôraznené, ze tieto spolocnosti stanovili cenu na 98 escúd do júna a následne na 102 escúd... Nezávislé rukou písané poznámky, ktoré boli nájdené u spolocnosti Tycsa, potvrdzujú hlavné diskusie (najmä o uzavretých objednávkach a o objemoch a cenách na zákazníka v Portugalsku), ktoré sa viedli pocas tohto stretnutia..." 237 V rozpore s tým, co tvrdí Fapricela, teda tieto údaje vôbec nepreukazujú, ze sa nezúcastnila na karteli týkajúcom sa ocelových lán, ale vyplýva z nich, ze dochádzalo k výmene informácií v súvislosti s ocelovými lanami, ktoré pochádzali najmä od spolocnosti Fapricela, o com svedcia dva rôzne zdroje, a to Tycsa a Emesa. 238 Po tretie, co sa týka stretnutia zo 7. júna 2001, treba predovsetkým pripomenút, ze obsah tohto stretnutia je v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia opísaný takto: "Ráno stretnutie týkajúce sa ocelových lán a popoludní stretnutie týkajúce sa ocelového drôtu. Diskutovalo sa o kvótach a cenách pre spolocnosti Aceralia, Tycsa a Fapricela ('Acer, Tyc, Fabr`) a doslo k prideleniu zákazníka spolocnostiam Tycsa, Fapricela, Aceralia a Trefilerías Quijano ('Tyc, Fab, Acer, TQ`). Tiez sa diskutovalo o pridelení zákazníkov v súvislosti verejnými zákazkami. Ráno: tri zúcastnené podniky opät rokovali o svojej dohode a rozdelili pyrenejský trh s ocelovými lanami. Kvóta spolocnosti Fapricela sa zvýsila (z 20 %, pozri 18. 10. 2000) na 25 % na úkor dvoch dalsích skupín [pokles (zo 40 %, pozri 18. 10. 2000) na 37,5 %]. Podrobná diskusia o rozdelení zákazníkov, vrátane zostavenia zoznamu hlavných výrobcov prefabrikovaných dielcov v Portugalsku a v Spanielsku podla ich spotreby ocelových lán (v zostupnom poradí) s uvedením jedného alebo viacerých súcasných dodávatelov týchto výrobcov (spotrebitelov) s cielom rozdelit týchto zákazníkov medzi spolocnosti Tycsa, Emesa a Fapricela. Zavedenie osobitnej formy rozdelovania zákazníkov pre urcité projekty, ktoré si vyzadujú velké mnozstvá ocelových lán a ktoré vykonáva konzorcium rôznych podnikov (pôvodné znenie v spanielcine): UTES ('Unión Temporal de Empresas`): prvú zákazku, ktorú vyhlási UTES, získa Fapricela s urcitou stanovenou cenou za tonu, vzhladom na to, ze ostatné podniky ponúknu vyssie ceny; druhá zákazka sa umelo zadá spolocnosti Tycsa, tretia spolocnosti Emesa a toto poradie sa bude následne opakovat. Tiez sa tam uvádza: 'Proderac musí predlozit zoznam svojich zákazníkov, lebo inak jej nebudú poskytnuté nijaké informácie` (pôvodné znenie v spanielcine)." 239 V prvom rade treba konstatovat, ze Fapricela nepopiera svoju úcast na tomto stretnutí. 240 V druhom rade dôkazy, ktoré zhromazdila Komisia (listinné dôkazy, ktoré pochádzajú od spolocností GSW, Tycsa/Celsa, Emesa a Galycas), umoznujú preukázat, ze ranná cast stretnutia sa týkala ocelových lán a popoludnajsia cast stretnutia sa týkala ocelového drôtu a ze Fapricela sa zúcastnila na tej casti stretnutia, pocas ktorej sa diskutovalo o ocelových lanách. 241 V tretom rade treba konstatovat, ze zalobkyna v reakcii na tvrdenia Komisie len uvádza, ze jej úcast na tomto stretnutí nepostacuje na preukázanie jej úcasti na karteli na tomto trhu pred týmto dátumom a po nom. 242 Pritom je potrebné konstatovat, ze Fapricela nepopiera, ze na tomto stretnutí doslo k výmene citlivých informácií, ktoré sa jej týkali. 243 Po stvrté Komisia správne uvádza, ze pocas obdobia, ked sa Fapricela podielala na klube Espańa, sústavne pokracovali dohody alebo zosúladené postupy a dochádzalo k výmene citlivých informácií o ocelových lanách (v tejto súvislosti odkazuje na prílohu 4 napadnutého rozhodnutia a konkrétnejsie na údaje týkajúce sa stretnutí zo 14. apríla a z 21. septembra 1999, z 15., 20. a 22. decembra 2000 a z 31. mája 2002, ako aj na odôvodnenia 502, 504, 506, 508, 510, 512, 515 az 517, 521 a 530 napadnutého rozhodnutia). 244 Vzhladom na vyssie uvedené sa Vseobecný súd domnieva, ze existuje súbor dostatocne presných a zhodujúcich sa dôkazov, ktoré preukazujú, ze Fapricela sa v rozpore s tým, co tvrdí, v rámci svojej úcasti na klube Espańa podielala aj na dohode alebo na zosúladenom postupe ako celku, a to aj pokial ide o ocelové laná. 245 Tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba v dôsledku toho zamietnut. V - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a osobnosti trestov A - Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 246 Podla odôvodnenia 949 napadnutého rozhodnutia: "(949) ... V prípade spolocností Socitrel, Proderac, Fapricela a Fundia, ktoré sa zúcastnovali len na klube [Espańa] (pokrývajúceho len Spanielsko a Portugalsko) alebo v prípade poslednej uvedenej spolocnosti na 'koordinácii` týkajúcej sa spolocnosti Addtek a vo vztahu ku ktorým bolo mozné preukázat vedomost o jedinom a nepretrzitom porusení az vo velmi neskorom stádiu porusenia (17. mája 2001, resp. 14. mája 2001, pozri oddiel 12.2.2.4), Komisia pri urcovaní casti hodnoty predaja zohladnila obmedzenejsí geografický rozsah. Situácia je odlisná v prípade ostatných úcastníkov klubu [Espańa] (Emesa/Galycas, Tycsa/Trefilerías Quijano), ktorí sa súcasne zúcastnovali na rôznych úrovniach kartelu a/alebo v prípade ktorých vedomost o jedinom a nepretrzitom porusení mohla byt preukázaná v ovela skorsom stádiu. Situácia úcastníkov klubu Italia je tiez odlisná od situácie spolocností Socitrel, Proderac a Fapricela, kedze geografický rozsah klubu Italia sa vo velkej miere prekrýva s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd, a teda znacne presahuje geografický rozsah klubu [Espańa] (Spanielsko a Portugalsko)." 247 Podla odôvodnenia 953 napadnutého rozhodnutia: "(953) Vzhladom na specifické okolnosti veci a s prihliadnutím na kritériá rozobraté vyssie v súvislosti s povahou porusenia (pozri oddiel 19.1.3.1) a geografickým rozsahom (pozri oddiel 19.1.3.3) treba cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit, stanovit v prípade spolocnosti Fundia na 16 %, v prípade spolocností Socitrel, Fapricela a Proderac na 18 % a v prípade vsetkých ostatných podnikov na 19 %." 248 Okrem toho podla odôvodnení 987 a 988 napadnutého rozhodnutia: "(987) Fapricela sa tiez [... odvoláva] na [svoju] obmedzenú úcast na karteli a [poukazuje] na [svoju] úcast na obmedzenom pocte stretnutí a/alebo na prerusenia [svojej] úcasti na kartelových stretnutiach pocas viacerých období. Fapricela tiez uvádza, ze nikdy nevykonávala koordinacnú cinnost. (988) Komisia poznamenáva, ze Fapricela sa systematicky zúcastnovala a podielala na viac ako tridsiatich stretnutiach klubu [Espańa] v období od roku 1998 do roku 2002, pocas ktorých sa v celom rozsahu podielala na dohodách o pridelení kvót a zákazníkov a na urcovaní cien, pricom si vymienala citlivé obchodné informácie s ostatnými úcastníkmi klubu [Espańa], ako sama uznáva. V roku 2001 Fapricela tiez výslovne , slúbila, ze bude nadalej dodrziavat dohody, z ktorej vyplývali také dobré výsledky`, pricom po vyriesení sporu vyjadrila svoju spokojnost s kartelom (pozri odôvodnenie 509). Jej úlohu teda nemozno oznacit za 'výrazne obmedzenú` úlohu v zmysle usmernení z roku 2006 ani za pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela v zmysle usmernení z roku 1998, aj ked nikdy nepôsobila ako koordinátorka. Napokon, ako uz bolo vysvetlené v odôvodnení 527 a nasl. a najmä v odôvodnení 530, tvrdenie spolocnosti Fapricela, ze pocas urcitých období prerusila svoju úcast na karteli, vyvracajú dôkazy." 249 Pokial ide napokon o výrazne obmedzenú úlohu spolocnosti Fapricela, z napadnutého rozhodnutia vyplýva: "(1016) ... Fapricela uvádza, ze aspon raz sa jej podarilo získat zákazníka spolocnosti Emesa tým, ze uplatnila nizsiu cenu ako Emesa. ... a Fapricela navyse poukazujú na spory s ostatnými clenmi kartelu... ... (1018) Komisia predovsetkým poznamenáva, ze väcsina predlozených dôkazov spocíva prevazne v údajoch, ktoré sú overené len spolocnostou, ktorá ich predkladá. Prílezitostné podvádzanie v súvislosti so stanovenými cenami a/alebo pridelenými zákazníkmi v kazdom prípade samo osebe nepreukazuje, ze urcitý úcastník nevykonal kartelové dohody. Vnútorné konflikty, rivalita a podvádzanie sú charakteristické pre vsetky kartely, najmä ak ide o dlhodobé kartely (pozri tiez odôvodnenia 604 a 680). Skutocnost, ze urcitý podnik nerespektoval niektoré z dohôd, teda neznamená, ze neuplatnil ziadnu z kartelových dohôd a na trhu sa správal úplne konkurencne. (1019) Uplatnovanie kartelových dohôd bolo zabezpecené kontrolným systémom (pozri oddiely 9.1.6, 9.2.1.7 a 9.2.2.5) a velmi castými kartelovými stretnutiami konkurentov, pocas ktorých dochádzalo k pravidelnej výmene dôverných informácií, co umoznilo úcastníkom porovnat svoje obraty a dohodnút a/alebo upravit kvóty, ceny a rozdelenie zákazníkov. Je preukázané, ze... Fapricela... - tak ako vsetci ostatní adresáti tohto rozhodnutia - sa pravidelne zúcastnoval[a] na stretnutiach, ktorých predmetom boli diskusie o cenách, kvótach a zákazníkoch, ako aj ich kontrola (pozri tiez oddiel 9, oddiel 14 a prílohy 2, 3 a 4 rozhodnutia)... ... (1022) V konecnom dôsledku je jasné, ze ziadny z úcastníkov nepreukázal, ze sa v skutocnosti vyhýbal uplatnovaniu dohôd predstavujúcich porusenie tým, ze sa na trhu správal konkurencným spôsobom, alebo ze prinajmensom jasne a výrazne porusil povinnosti, ktorých cielom bolo vykonat kartel, do takej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie. Z toho vyplýva, ze na základe vyhýbania sa uplatnovaniu alebo výrazne obmedzenej úlohy nemozno konstatovat nijakú polahcujúcu okolnost. (1023) Komisia je vsak ochotná uznat, ze úcast spolocností Proderac a Trame bola obmedzená. Je to spôsobené tým, ze títo úcastníci pôsobili na okraji kartelu, mali mensí pocet kontaktov s inými úcastníkmi kartelu a na porusení sa podielali len v obmedzenej miere." B - Úvodné poznámky 250 Fapricela vo svojich písomnostiach podrobne rozoberá údajnú strukturálnu chybu usmernení z roku 2006, ktorá v podstate vedie k tomu, ze malé podniky (ktoré vyrábajú jeden výrobok) sú sankcionované prísnejsie ako velké podniky (ktoré vyrábajú viacero výrobkov). 251 Fapricela vsak v reakcii na otázku polozenú v súvislosti s významom bodu 57 repliky na pojednávaní potvrdila, ze jej cielom nebolo spochybnit zákonnost usmernení z roku 2006, ale len ich uplatnenie Komisiou v prejednávanom prípade. 252 Druhý zalobný dôvod sa teda delí na dve casti, ktoré sú zalozené po prvé na neprimeranosti pokuty a na nezohladnení rôznych okolností pri stanovení miery závaznosti porusenia a dodatocnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrasenia a po druhé na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. C - O prvej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranosti pokuty a na nezohladnení rôznych okolností pri stanovení miery závaznosti porusenia a dodatocnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrasenia 1. Pripomenutie zásad 253 Treba pripomenút, ze podla usmernení z roku 2006: "13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení... ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná na osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice." 254 Podla ustálenej judikatúry pri stanovovaní výsky pokút treba zohladnit vsetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti porusení, najmä úlohu kazdého z úcastníkov pri porusení a riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto druhu pre ciele Únie. Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich (pozri rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb., [58]EU:C:1999:357, bod 110 a citovanú judikatúru, a Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, [59]EU:T:2000:77, bod 4949 a citovanú judikatúru). 255 Skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých zlozkách kartelu alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb., [60]EU:C:1999:356, bod 90; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [61]EU:C:2004:6, bod 86, a Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 135 vyssie, [62]EU:C:2012:778, bod 45). 256 Je tiez potrebné pripomenút, ze pri výpocte výsky pokút ulozených podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddelitelne späté s výkonom právomocí, ktoré prinálezia Komisii v tejto oblasti. V rámci svojho priestoru na volnú úvahu Komisia totiz musí individuálne prispôsobit sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v kazdom jednotlivom prípade zabezpecila plnú úcinnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri rozsudky z 12. novembra 2009, SGL Carbon/Komisia, C-564/08 P, [63]EU:C:2009:703, bod 43 a citovanú judikatúru, a z 5. decembra 2013, Caffaro/Komisia, C-447/11 P, [64]EU:C:2013:797, bod 50 a citovanú judikatúru). 257 Okrem toho zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov a ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a uvedené okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (pozri rozsudky z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb., [65]EU:T:2006:270, body 226 az 228 a citovanú judikatúru, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 220 vyssie, [66]EU:T:2010:168, bod 264 a citovanú judikatúru). 2. O dôvodnosti prvej casti druhého zalobného dôvodu 258 Fapricela uvádza viaceré tvrdenia na podporu prvej casti svojho druhého zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na neprimeranosti pokuty a na nezohladnení rôznych okolností pri stanovení miery závaznosti porusenia a dodatocnej sumy uplatnenej z dôvodu odstrasenia. 259 Po prvé Fapricela tvrdí, ze je podnikom s najkratsou dlzkou trvania úcasti na karteli. 260 Na jednej strane si pritom dlzku trvania porusenia nemozno zamienat so závaznostou porusenia (clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003) a na druhej strane je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked stanovila dlzku trvania úcasti zalobkyne na klube Espańa na obdobie od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002. 261 Po druhé zalobkyna uvádza, ze jej úcast bola obmedzená na Pyrenejský polostrov. 262 Pritom je potrebné konstatovat, ze Komisia nálezite vzala túto okolnost do úvahy tým, ze v rámci hodnoty predaja zohladnila len hodnotu predaja, ktorý Fapricela dosiahla na Pyrenejskom polostrove (pozri bod 246 vyssie). 263 Po tretie zalobkyna uvádza, ze nebola zohladnená jej menej významná úloha. Tiez tvrdí, ze v rámci kartelu zohrávala pasívnu úlohu, a nie vedúcu úlohu na rozdiel od iných podnikov z Pyrenejského polostrova, ako sú Tycsa a Emesa. Nikdy nezohrávala koordinacnú úlohu, na rozdiel napríklad od spolocnosti Tycsa, a na trhu sa stále správala konkurencným spôsobom. 264 Komisia vsak v odôvodneniach 988 a 1019 az 1022 napadnutého rozhodnutia zamietla tvrdenia zalobkyne uvedené v tejto súvislosti a treba konstatovat, ze Fapricela v rámci svojej zaloby vôbec nepreukázala, ze toto posúdenie Komisie je nesprávne. 265 Táto argumentácia teda nemôze uspiet. 266 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze v roku 2001 mala tretí najnizsí obrat spomedzi subjektov, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, zatial co jej bola ulozená siedma najvyssia pokuta. 267 Táto okolnost vsak nemá vplyv na výsku pokuty, kedze Komisia pri stanovení základnej sumy pokuty neberie do úvahy obrat podniku, ale len hodnotu predaja výrobkov, ktorý podnik dosiahol v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením v príslusnej geografickej oblasti v rámci územia EHP. 268 Po piate Fapricela tvrdí, ze ku klubu Espańa sa pripojila az oneskorene. 269 Pritom je potrebné konstatovat, ze Komisia vzala túto okolnost do úvahy v rámci dlzky trvania porusenia, ktoré sa jej vytýka. 270 Po sieste Fapricela zastáva názor, ze nebola zohladnená skutocnost, ze sa zúcastnila na mensom pocte stretnutí ako ostatní clenovia kartelu. 271 Táto argumentácia sa vsak v podstate zhoduje s argumentáciou týkajúcou sa údajnej menej významnej úlohy, ktorú Fapricela zohrávala v rámci klubu Espańa, pricom táto argumentácia z dôvodov uvedených v bodoch 263 az 265 vyssie nemôze uspiet. 272 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze Fapricela sa v období, pocas ktorého bola clenom klubu Espańa, zúcastnila na viac ako tridsiatich stretnutiach. 273 Skutocnost, ze sa nezúcastnila na vsetkých kartelových stretnutiach pocas obdobia porusenia, ktoré sa jej kladie za vinu, je v tejto súvislosti nepodstatná, kedze je preukázané, ze od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002 sa nepretrzite podielala na porusení. 274 Po siedme, co sa týka argumentácie spolocnosti Fapricela, podla ktorej sa Fapricela v urcitom období nezúcastnovala na karteli týkajúcom sa ocelových lán, táto argumentácia je predmetom tretej casti prvého zalobného dôvodu, ktorú treba zamietnut ako nedôvodnú (bod 244 vyssie). 275 Po ôsme, pokial ide o argumentáciu zalobkyne, podla ktorej sa nezúcastnila na stretnutí z 23. marca 2001 a v období od októbra 2000 do apríla 2001 sa distancovala od kartelu, je potrebné pripomenút, ze túto argumentáciu treba povazovat za nedôvodnú (pozri bod 210 vyssie). 276 Po deviate Fapricela tvrdí, ze dohody sa nevykonávali, ze medzi clenmi kartelu sa viedla cenová vojna a ze na trhu panovala ostrá konkurencia, o com svedcia jej mimoriadne nízke ziskové marze pocas obdobia porusenia. 277 Táto argumentácia vsak nemôze uspiet. 278 Treba totiz pripomenút, ze tajné kartely sú vo svojej podstate casto obklopené atmosférou nedôvery. Existencia atmosféry nedôvery vsak nevyhnutne neovplyvnuje konkrétny dopad kartelu (rozsudok z 27. septembra 2006, Roquette Frčres/Komisia, T-322/01, Zb., [67]EU:T:2006:267, body 172 a 174). 279 Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze vnútorné konflikty, rivalita a podvádzanie sú charakteristické pre vsetky kartely, najmä ak ide o dlhodobé kartely. 280 Pritom treba konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ani len náznak dôkazu na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa nevykonávania dohôd - a to bud clenmi klubu Espańa, alebo zalobkynou - a cenovej vojny, ktorá sa údajne viedla v rámci klubu Espańa pocas obdobia porusenia od roku 1998 do roku 2002, ktoré jej bolo kladené za vinu. 281 Dôkazy a najmä obsah diskusií, ktoré sa viedli pocas tohto obdobia, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho prílohy 4, naopak svedcia o sústavne obnovovanej koordinácii, na ktorej sa podielala aj Fapricela. 282 Okrem toho skutocnost, ze clenovia kartelu sa prílezitostne distancovali od dohôd, neznamená, ze nevykonávali kartelové dohody. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutocnuje viac alebo menej nezávislú politiku na trhu, sa totiz jednoducho môze pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech (rozsudok zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb., [68]EU:T:1998:90, bod 230). 283 Napokon císelné údaje, ktoré Fapricela uviedla v bode 147 konsolidovanej zaloby, týkajúce sa jej ziskových marzí nie sú vôbec podlozené overenými úctovnými dokumentmi s dôkaznou hodnotou a v nijakom prípade nepreukazujú, ze Fapricela sa nepodielala na dohodách, ktoré sa jej kladú za vinu, alebo ze nevykonávala tieto dohody. 284 Po desiate Fapricela v podstate tvrdí, ze sa nikdy nepodielala na paneurópskom rozmere kartelu ani o nom nevedela, co má vplyv na závaznost porusenia, ktoré sa jej kladie za vinu. 285 Je potrebné pripomenút, ze prvým dvom castiam prvého zalobného dôvodu treba vyhoviet, kedze nie je preukázané, ze zalobkyna vedela o klube Europe. 286 Komisia pritom pri stanovení miery závaznosti porusenia, ktorého sa dopustili okrem iného Fapricela, Proderac a Socitrel, na 18 % vzala do úvahy práve skutocnost, ze tieto tri podniky, ktoré boli clenmi klubu Espańa, sa dozvedeli o paneurópskom rozmere kartelu oneskorene. 287 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia sa tým dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o spolocnost Fapricela. 288 Tak je to aj v prípade dodatocnej sumy z dôvodu odstrasenia, ktorej výska je v napadnutom rozhodnutí stanovená odkazom a na základe odôvodnenia týkajúceho sa miery závaznosti porusenia (pozri odôvodnenie 962 napadnutého rozhodnutia). D - O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 289 Na jednej strane zalobkyna v podstate tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia jej pri prijatí druhého rozhodnutia o zmene nepriznala znízenie pokuty porovnatelné so znízením pokuty, ktoré priznala spolocnostiam Arcelor a Ori Martin. 290 Na druhej strane Fapricela tvrdí, ze táto zásada bola tiez porusená tým, ze po prvé sa s nou zaobchádzalo obdobne ako so spolocnostami Socitrel a Proderac, hoci jej situácia sa odlisuje od situácie týchto dvoch podnikov, po druhé jej bolo priznané znízenie pokuty na základe závaznosti len o 1 % v porovnaní s podnikmi - najmä Emesa a Tycsa -, v prípade ktorých bola miera závaznosti porusenia stanovená na 19 %, zatial co vsetky podniky, ktoré sú súcastou tejto kategórie, sa dopustili ovela závaznejsieho porusenia ako ona, a po tretie sa s nou malo zaobchádzat menej prísne ako so spolocnostou Fundia, ktorá sa podielala na dohode týkajúcej sa ovela väcsieho zákazníka, konkrétne spolocnosti Addtek, nez sú zákazníci, ktorých sa týkala dohoda, na ktorej sa podielala zalobkyna. 291 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 3. mája 2007, Advocaten voor de Wereld, C-303/05, Zb., [69]EU:C:2007:261, bod 56 a citovanú judikatúru). 292 Co sa týka prvej výhrady, treba konstatovat, ze dôvody, ktoré viedli k prijatiu druhého rozhodnutia o zmene - teda zohladnenie obratu dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na karteli, namiesto obratu skupiny pri uplatnení 10 %-ného limitu - nemôzu viest k znízeniu pokuty ulozenej spolocnosti Fapricela, ktorá sa v skutocnosti nenachádza v podobnej situácii ako Arcelor, SLM alebo Ori Martin, lebo po skoncení obdobia porusenia ju neodkúpil iný podnik. 293 Fapricela preto za týchto okolností nemôze namietat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 294 Pokial ide o druhú výhradu, treba predovsetkým pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 953) stanovila tri kategórie na úcely urcenia miery závaznosti, pricom vychádzala z povahy spáchaného porusenia (odôvodnenia 939 az 945), z kumulovaného podielu na trhu (odôvodnenie 946) a z geografického rozmeru kartelu (odôvodnenia 947 az 949): -- kategória so 16 %, do ktorej patrí len Fundia a ktorá je odôvodnená tým, ze tento podnik sa podielal len na "koordinácii" v súvislosti so spolocnostou Addtek (odôvodnenie 939), -- kategória s 18 %, pricom táto sadzba je odôvodnená na základe dvoch kritérií: úcast len na klube Espańa a oneskorená vedomost o paneurópskom rozmere kartelu - do tejto kategórie patria Socitrel, Proderac a zalobkyna (odôvodnenie 949), -- kategória s 19 %, v ktorej sa nachádzajú vsetky ostatné podniky, ktoré sa podielali na karteli (odôvodnenie 953). 295 Po prvé treba konstatovat, ze situácia spolocnosti Fapricela nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Fundia, kedze zodpovednost tejto druhej spolocnosti sa opiera v podstate len o "koordináciu" predaja v súvislosti s jedným zákazníkom, konkrétne so spolocnostou Addtek, zatial co Fapricela sa podielala na porusení, ktoré sa vyznacovalo rozdelením trhu (stanovením kvót), rozdelením zákazníkov a horizontálnym urcovaním cien v rámci trhu Pyrenejského polostrova. 296 Po druhé Emesa a Tycsa sa aktívne podielali na klube Zurich (Emesa od roku 1992 a Tycsa od roku 1993) a na klube Europe, zatial co Fapricela sa nezúcastnovala na ziadnom z týchto klubov. 297 Rozdiel medzi sadzbou kategórie, do ktorej patria Emesa a Tycsa, na jednej strane a sadzbou kategórie, do ktorej patrí zalobkyna, na druhej strane je síce malý, ale treba pripomenút, ze podla bodu 21 usmernení z roku 2006 zohladnovaná cast hodnoty predaja môze dosiahnut az 30 % a podla bodu 23 týchto usmernení medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné, a tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Zohladnovaná cast predaja u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 298 V prejednávanom prípade treba pritom konstatovat, ze vzhladom na povahu porusenia spomenutú v odôvodnení 939 napadnutého rozhodnutia (rozdelenie trhu/stanovenie kvót, rozdelenie zákazníkov a horizontálne urcovanie cien) miera závaznosti, ktorú Komisia stanovila pre kategóriu podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, sa nachádza na zaciatku hornej casti stupnice (od 15 % do 30 %), v dôsledku coho je rozdiel oproti inej kategórii podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, ktoré sa tiez vyznacuje horizontálnymi dohodami o cenách, rozdelením trhu a obmedzením produkcie, malý. 299 Okrem toho treba konstatovat, ze rozdiel, ktorý stanovila Komisia, medzi kategóriou, do ktorej patria okrem iného Emesa a Tycsa, na jednej strane a kategóriou, do ktorej patria Socitrel, Fapricela a Proderac, na druhej strane, sa opiera o objektívne okolnosti. 300 Zalobkyna teda nemôze len na základe tohto malého rozdielu medzi dvoma uvedenými sadzbami závaznosti, ktoré stanovila Komisia, namietat porusenie rovnosti zaobchádzania. 301 Po tretie v prípade spolocností Fapricela, Socitrel a Proderac vsak bola uplatnená sadzba závaznosti 18 % namiesto sadzby 19 %, a to na základe toho, ze sa podielali len na klube Espańa a oneskorene sa dozvedeli o paneurópskom rozmere kartelu. 302 Treba pritom pripomenút, ze nie je preukázané, ze Fapricela vedela o paneurópskom rozmere kartelu (pozri prvú a druhú cast prvého zalobného dôvodu vyssie). 303 Komisia v dôsledku toho nemohla zaradit spolocnost Fapricela do tej istej kategórie ako spolocnosti Socitrel a Proderac. 304 Druhej casti druhého zalobného dôvodu preto treba vyhoviet. 305 Je vsak potrebné zamietnut zvysok argumentácie zalobkyne, podla ktorej úcast spolocnosti Socitrel na karteli trvala dlhsie ako úcast zalobkyne, lebo tento faktor treba zohladnit pri výpocte dlzky trvania porusenia, a nie pri posudzovaní jeho závaznosti. 306 To isté platí pre pocet stretnutí, na ktorých sa Socitrel zúcastnila, kedze tento faktor - tak ako v prípade spolocnosti Fapricela - nemá vplyv na nepretrzitost porusenia, ktorého sa tieto spolocnosti dopustili (pozri bod 273 vyssie). E - Predbezný záver 307 V konecnom dôsledku treba vyhoviet druhému zalobnému dôvodu a na základe toho konstatovat, ze základná suma pokuty bola stanovená nesprávne. 308 Preto treba ciastocne zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním ukladá pokuta spolocnosti Fapricela. [omissis] VI - O prvom doplnujúcom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva spolocnosti Fapricela na obhajobu, na porusení podstatných formálnych nálezitostí a na nedostatku odôvodnenia A - Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 400 Pri prijatí prvého rozhodnutia o zmene Komisia doplnila odôvodnenie 935 napadnutého rozhodnutia tak, ze do neho vlozila tabulku s uvedením hodnôt predaja stanovených v prípade jednotlivých podnikov. Pokial ide o spolocnost Fapricela, v bode 6 tejto tabulky sa uvádza: "Fapricela: odpoved zo 16. júna 2009: 2. 12. 1998 - 19. 9. 2002: [hodnota predaja stanovená v prípade spolocnosti Fapricela]". B - Posúdenie Vseobecným súdom 401 Po prvé v rozsahu, v akom sa tento zalobný dôvod ciastocne prekrýva so zalobným dôvodom uvedeným na pojednávaní, ktorý sa týka nedorucenia prvého rozhodnutia o zmene zalobkyni, ktoré údajne viedlo k poruseniu jej práva na obhajobu, je potrebné odkázat na závery Vseobecného súdu uvedené v bodoch 79 az 82 tohto rozsudku. 402 Po druhé treba zdôraznit, ze Komisia prvým rozhodnutím o zmene opravila zjavné nesprávnosti, ktoré sa vyskytli v pôvodnom rozhodnutí, ale nezmenila výsku pokuty ulozenej spolocnosti Fapricela. 403 Okrem toho cielom opravy, ktorú Komisia vykonala v súvislosti s touto spolocnostou, bolo spresnit v napadnutom rozhodnutí hodnotu predaja, ktorú Fapricela oznámila Komisii vo svojej odpovedi zo 16. júna 2009. 404 Zalobkyna navyse na pojednávaní uznala, ze Komisia v pôvodnom rozhodnutí vypocítala základnú sumu pokuty s prihliadnutím na výsku hodnoty predaja dosiahnutého spolocnostou Fapricela, ktorá zahrnala hodnotu predaja ocelových lán touto spolocnostou. 405 Nemôze teda tvrdit, ze pred prijatím prvého rozhodnutia o zmene nemohla pochopit, preco bola hodnota predaja ocelových lán zahrnutá do hodnoty predaja zohladnenej pri výpocte výsky pokuty. 406 Výhradu zalozenú na tom, ze pôvodné rozhodnutie nebolo v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené, teda treba zamietnut. 407 Po tretie prvé rozhodnutie o zmene obsahuje odôvodnenie, ktoré umoznuje pochopit chyby, ktoré Komisia chcela opravit, a v ktorom sú jasne uvedené zmeny vykonané v pôvodnom rozhodnutí. Výhrada zalozená na tom, ze prvé rozhodnutie o zmene nebolo dostatocne odôvodnené, teda v tejto súvislosti tiez nemá nijaký základ. 408 Po stvrté za predpokladu, ze cielom argumentácie spolocnosti Fapricela je tvrdit, ze nebola vypocutá pred prijatím dvoch rozhodnutí o zmene, cím doslo k poruseniu jej práva na obhajobu pocas správneho konania, treba konstatovat, ze v prvom rade zalobkyna bola vypocutá pred prijatím pôvodného rozhodnutia v súlade s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, v druhom rade prvým rozhodnutím o zmene boli opravené len zjavné nesprávnosti v pôvodnom rozhodnutí, v tretom rade zalobkyna neuvádza, ako by jej vypocutie v súvislosti s údajmi, ktoré Komisia opravila na základe informácií, ktoré jej zalobkyna sama poskytla pocas správneho konania, mohlo zmenit obsah napadnutého rozhodnutia alebo jej umoznit lepsie si zaistit obhajobu (rozsudok z 18. júna 2013, Fluorsid a Minmet/Komisia, T-404/08, Zb., [70]EU:T:2013:321, bod 110), a napokon v stvrtom rade výska pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Fapricela, nebola zmenená prvým ani druhým rozhodnutím o zmene. 409 Je pravda, ze druhým rozhodnutím o zmene bola zmenená výska pokuty ulozenej dvom podnikom, ktorými sú Arcelor a Ori Martin. 410 Treba konstatovat, ze dôvody, ktoré viedli k prijatiu druhého rozhodnutia o zmene - teda zohladnenie obratu dcérskej spolocnosti, ktorá sa podielala na karteli, namiesto obratu skupiny pri uplatnení 10 %-ného limitu - sa vôbec netýkali spolocnosti Fapricela, ktorej situácia bola úplne odlisná. 411 Zalobkyna preto za takých okolností nemôze namietat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a ani sa dovolávat práva byt vopred vypocutá. 412 Z tých istých dôvodov treba tiez zamietnut jej tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady kontradiktórnosti alebo zásady riadnej správy vecí verejných, lebo zmeny vykonané druhým rozhodnutím o zmene sa jej netýkali. 413 Po piate zalobkyna mala v kazdom prípade moznost upravit svoje zalobné dôvody a návrhy po prijatí prvého aj druhého rozhodnutia o zmene, pricom túto moznost dvakrát vyuzila, a preto nemôze tvrdit, ze prijatie týchto rozhodnutí akýmkolvek spôsobom porusilo jej právo na obhajobu. 414 Prvý doplnujúci zalobný dôvod teda treba v celom rozsahu zamietnut. VII - O návrhu na zrusenie clánku 3 napadnutého rozhodnutia 415 Zalobkyna navrhuje zrusit clánok 3 napadnutého rozhodnutia. 416 Tento zalobný návrh vsak treba zamietnut, kedze cielom clánku 3 ods. 1 napadnutého rozhodnutia je ulozit podnikom, ktoré este neukoncili porusenie, povinnost ukoncit ho. Zalobkyna pritom uvádza, ze ukoncila porusenie v septembri 2002. Ku dnu podania zaloby teda zalobkyna nemala právny záujem na zrusení tohto ustanovenia napadnutého rozhodnutia. 417 Clánok 3 ods. 2 má navyse za ciel nariadit podnikom, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, aby sa opätovne nedopustili protiprávneho konania. Z vyssie uvedeného pritom vyplýva, ze Fapricela sa dopustila protiprávneho konania a je potrebné vyvodit jej zodpovednost za toto konanie, v dôsledku coho je opodstatnené nariadit jej, aby sa opätovne nedopustila protiprávneho konania. 418 Jej návrh na zrusenie clánku 3 napadnutého rozhodnutia teda treba zamietnut v celom rozsahu ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. VIII - IX - O výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom A - Pripomenutie výpoctu výsky pokuty Komisiou 419 Treba pripomenút, ako Komisia postupovala pri stanovení výsky pokuty ulozenej spolocnosti Fapricela: -- hodnota predaja predpínacej ocele, a to aj v podobe drôtu a lán, dosiahnutá v roku 2001 (a), -- cast hodnoty predaja (b): 18 %, -- pocet rokov (koeficient dlzky trvania) (c): 3,75, -- percentuálny podiel pouzitý na úcely dodatocnej sumy (d): 18 %, -- celková základná suma: [(a) x (b) x (c)] + [(a) x (d)], -- zvýsenie z dôvodu pritazujúcich okolností: nie, -- znízenie z dôvodu polahcujúcich okolností: nie, -- celková základná suma (nezmenená), -- uplatnenie limitu vo výske 10 % obratu: 8874000 eur, -- znízenie na základe uplatnenia rezimu zhovievavosti: nie, -- znízenie z dôvodu neschopnosti podniku uhradit pokutu vzhladom na osobitné socioekonomické okolnosti: nie, -- konecná suma pokuty: 8874000 eur. B - Pripomenutie zásad 420 Neobmedzená právomoc, ktorú v súlade s clánkom 261 ZFEÚ priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti sankcie, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku ulozenej pokuty, pokial mu je otázka jej výsky predlozená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb., [71]EU:C:2007:88, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb., [72]EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru). 421 Okrem toho podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa pri stanovení výsky pokuty okrem závaznosti porusenia zohladní aj dlzka jeho trvania. 422 Súdny dvor rozhodol, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusení a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie ich závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich má pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Úniu (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb., [73]EU:C:2011:815, bod 56 a citovanú judikatúru). 423 Súdny dvor tiez uviedol, ze sa musia zohladnit také objektívne skutocnosti, akými sú obsah a trvanie protisútazných správaní, ich pocet a ich intenzita, velkost dotknutého trhu a ujma spôsobená verejnému hospodárskemu poriadku. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 422 vyssie, [74]EU:C:2011:815, bod 57). 424 V tejto súvislosti treba uviest, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb., [75]EU:T:2007:380, bod 213 a citovanú judikatúru). C - Posúdenie Vseobecným súdom v prejednávanom prípade 425 V prejednávanom prípade treba pri stanovení výsky pokuty, ktorou sa má sankcionovat úcast spolocnosti Fapricela na porusení, podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia, pricom zo zásady individualizácie trestov vyplýva, ze sankcia musí zohladnit situáciu kazdého porusitela vo vztahu k poruseniu. 426 Porusenie, za ktoré treba vyvodit zodpovednost spolocnosti Fapricela, spocíva v jej nepretrzitej úcasti len na klube Espańa, kedze nie je preukázané, ze Fapricela vedela o klube Europe (pozri prvú a druhú cast prvého zalobného dôvodu, body 130 a 142 vyssie). 427 Co sa týka dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustila Fapricela, toto porusenie trvalo od 2. decembra 1998 do 19. septembra 2002, kedze nie je preukázané, ze Fapricela sa v období od 18. októbra 2000 do 9. apríla 2001 distancovala od klubu Espańa (pozri bod 207 vyssie). 428 Pokial ide o závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Fapricela, treba predovsetkým pripomenút, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze Fapricela sa dozvedela - aj ked oneskorene - o paneurópskom rozmere kartelu (pozri bod 130 vyssie). 429 Pri posudzovaní objektívnej závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila Fapricela, teda toto kritérium nemozno vziat do úvahy. 430 Porusenie, ktorého sa dopustila Fapricela, je teda menej závazné ako porusenie, ktorého sa dopustili Socitrel a Proderac, ku ktorým ju Komisia prirovnala (odôvodnenie 953 napadnutého rozhodnutia). 431 Porusenie, ktorého sa dopustila Fapricela, je vsak závaznejsie ako porusenie, ktorého sa dopustila Fundia. Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Fundia sa podielala len na "koordinácii" predaja v súvislosti s jedným zákazníkom, ktorým bola spolocnost Addtek (odôvodnenia 935 a 953 napadnutého rozhodnutia), zatial co z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Fapricela sa podielala na "koordinácii" týkajúcej sa rôznych iných zákazníkov. 432 Co sa týka hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy, je potrebné vychádzat z hodnoty predaja, ktorú Komisia stanovila v napadnutom rozhodnutí a ktorá zahrna ocelové laná, kedze je preukázané, ze Fapricela sa podielala aj na dohode týkajúcej sa ocelových lán v rámci klubu Espańa (pozri bod 244 vyssie). Komisia navyse správne zohladnila len predaj, ktorý Fapricela dosiahla v Spanielsku a Portugalsku (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia). 433 Nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd konstatoval nejakú polahcujúcu alebo pritazujúcu okolnost alebo nejakú inú osobitnú okolnost. Skutocnost, ze zalobkyna sa podielala len na klube Espańa, je totiz zohladnená uz v tom, ze sa berie do úvahy len jej predaj v Spanielsku a Portugalsku. 434 Vzhladom na vyssie uvedené treba konstatovat, ze výska pokuty ulozenej spolocnosti Fapricela nemôze byt nizsia ako 17000000 eur. 435 Na základe uplatnenia 10 %-ného limitu stanoveného v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 vsak pokuta ulozená spolocnosti Fapricela nemôze byt vyssia ako 8874000 eur. 436 Za týchto okolností Vseobecný súd rozhodol, ze výsku pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti Fapricela, treba stanovit na 8874000 eur, co je primeraná suma vzhladom na povahu, dlzku trvania a závaznost porusenia, ktorého sa dopustila zalobkyna. O trovách 437 Podla clánku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 438 Za okolností prejednávanej veci je namieste rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze Fapricela - Indústria de Trefilaria, SA porusila ustanovenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze sa okrem porusenia uvedených ustanovení na pyrenejskom trhu podielala aj na karteli vztahujúcom sa na vnútorný trh a neskôr na Európsky hospodársky priestor (EHP), a v akom sa jej ukladá pokuta 8874000 eur. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Fapricela - Indústria de Trefilaria sa stanovuje na 8874000 eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [76]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. ( [77]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE52K58/L90686-1097TMP.html#t-ECR_62010TJ0398_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXE52K58/L90686-1097TMP.html#t-ECR_62010TJ0398_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A231&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1958%3A5&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A703&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A797&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A168&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A90&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A261&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A321&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///tmp/lynxXXXXE52K58/L90686-1097TMP.html#c-ECR_62010TJ0398_SK_01-E0001 77. file:///tmp/lynxXXXXE52K58/L90686-1097TMP.html#c-ECR_62010TJ0398_SK_01-E0002