ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Pojem porusenie -- Jediné porusenie -- Relevantný trh -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Závaznost -- Koeficienty" Vo veci T-396/10, Zucchetti Rubinetteria SpA, so sídlom v Gozzane (Taliansko), v zastúpení: M. Condinanzi, P. Ziotti a N. Vasile, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Ruggeri Laderchi a A. De Matteis, neskôr F. Ruggeri Laderchi, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je ako hlavný návrh zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala Európska komisia existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, prebiehalo pocas rôznych casových úsekov v období od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na územiach Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 2 a 3 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Presnejsie, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo, po prvé, v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé, v urcovaní a koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho a, po tretie, v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem iného konstatovala, ze stanovovanie cien v oblasti kúpelnových doplnkov a príslusenstva sa uskutocnovalo v rocnom cykle. V rámci neho výrobcovia stanovovali cenníky, ktoré vo vseobecnosti zostávali úcinné pocas jedného roka a slúzili ako základ pre obchodné vztahy s velkoodberatelmi (odôvodnenia 152 az 163 napadnutého rozhodnutia). 3 Výrobkami dotknutými napadnutým rozhodnutím sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z troch podskupín týchto výrobkov: vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov") (odôvodnenia 5 a 6 napadnutého rozhodnutia). 4 Zalobkyna, Zucchetti Rubinetteria SpA, je talianskym podnikom, ktorý spomedzi troch podskupín výrobkov vyrába a predáva výlucne vodovodné batérie. 5 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozhodla, ze postupy opísané v bode 2 vyssie boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a komplexným porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov uvedené v bode 3 vyssie, a ktoré zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia) (dalej len "konstatované porusenie"). V tomto ohlade predovsetkým zdôraznila skutocnost, ze uvedené postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo presetrovanie Komisie (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia). Taktiez poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala minimálne dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala jednej z týchto troch podskupín výrobkov (odôvodnenia 796 a 798 napadnutého rozhodnutia). Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktoré pôsobili v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení (odôvodnenia 796 a 797 napadnutého rozhodnutia). 6 Vzhladom na skutocnosti, ktoré bolo mozné vyvodit z protisútazných postupov, ktoré sa odohrávali najmä v Taliansku, tieto postupy sa údajne uplatnovali v rámci dvoch neformálnych skupín. Po prvé, urcité podniky vrátane zalobkyne sa stretávali v rámci Euroitalia dva az trikrát rocne od júla 1992 do októbra 2004. V rámci tejto skupiny, ktorá bola vytvorená po tom, ako nemeckí výrobcovia vstúpili na taliansky trh, sa výmena informácii netýkala len vodovodných batérií, ale aj keramiky. Po druhé, stretnutia, ktorých sa zúcastnovala aj zalobkyna, sa uskutocnovali v rámci skupiny Michelangelo (meno hotela, kde sa uskutocnovali stretnutia), od konca roka 1995 alebo zaciatku roka 1996 do 25. júla 2003. Diskusie pocas týchto stretnutí sa týkali sirokej skály kúpelnových výrobkov, najmä vodovodných batérií a keramiky (odôvodnenia 97 az 100 napadnutého rozhodnutia). 7 Pokial ide o úcast zalobkyne na stretnutiach Euroitalia a Michelangelo, Komisia na jednej strane uvádza, ze hoci zalobkyna spochybnuje právnu kvalifikáciu kartelu, uznáva pritom, ze viedla nevhodné diskusie so svojimi konkurentmi. Na druhej strane bez ohladu na skutocnost, ci uplatnovala alebo neuplatnovala sporné zvýsenia cien, zalobkyna údajne zohrávala aktívnu úlohu pri organizovaní stretnutí a diskusií pocas nich, co údajne preukazujú písomné dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii (pozri odôvodnenia 470 az 474 napadnutého rozhodnutia). 8 Pokial ide o urcenie prípadnej úcasti dotknutých podnikov na konstatovanom porusení, Komisia uvádza, ze neexistuje dostatok dôkazov umoznujúcich vyvodenie záveru, ze zalobkyna, ako aj ostatné talianske podniky zúcastnujúce sa stretnutí Euroitalia a Michelangelo, si boli vedomé spolocného plánu (odôvodnenia 851 az 879 napadnutého rozhodnutia). 9 Okrem iného, Komisia pri výpocte pokút ulozených podnikom, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie, vychádzala z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([2]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") (odôvodnenia 1174 az 1399 napadnutého rozhodnutia). 10 V clánku 1 ods. 5 bod 18 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze zalobkyna sa podielala na porusení od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 týkajúcom sa kúpelnových doplnkov a príslusenstvom na území Talianska. 11 V clánku 2 ods. 17 napadnutého rozhodnutia Komisia ulozila zalobkyni pokutu 3996000 eur. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu z 8. septembra 2010 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 13 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 12. júna 2012. 15 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ako hlavný návrh, zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne, zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená, alebo podstatne znízil jej výsku, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. Právny stav 17 Na úvod treba pripomenút, ze súdna kontrola, ktorú vykonáva súd Európskej únie, pokial ide o rozhodnutia prijaté Komisiou na postihovanie porusení práva hospodárskej sútaze, spocíva v preskúmaní zákonnosti uvedenom v clánku 263 ZFEÚ, ktoré je doplnené, ak mu je predlozený návrh v tomto zmysle, neobmedzenou právomocou priznanou tomuto súdu v zmysle clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [3]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, body 53, 63 a 64). Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho prípadne zrusil, znízil alebo zvýsil sumu ulozenej pokuty alebo penále (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [4]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 103 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [5]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 265). 18 Vzhladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode treba ako prvý preskúmat návrh zalobkyne, predlozený ako hlavný, na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a ako druhý jej návrh predlozený subsidiárne, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a zmenil sumu pokuty, ktorú je ulozila Komisia, tak, ze ju zrusí alebo znízi. O návrhu predlozenom ako hlavný, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 19 Na podporu svojej zaloby, zalobkyna uvádza tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého vychádzala Komisia pri urcení relevantného trhu. Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze postupy, o ktoré ide, predstavujú porusenie clánku 101 ZFEÚ. Tretí zalobný dôvod je zalozený na pochybeniach a poruseniach Komisie pri výpocte sumy pokuty. O prvom dôvode zalozenom na pochybení Komisie pri urcení relevantného trhu 20 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ, vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a nesplnila svoju povinnost vykonat dokazovanie a povinnost odôvodnenia, pokial ide o vymedzenie relevantného trhu pouzité v napadnutom rozhodnutí, najmä v odôvodnení 791 uvedeného rozhodnutia. Ako potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázky Vseobecného súdu, v tejto súvislosti vznása dve zásadné výhrady. 21 Po prvé, pokial ide o tri podskupiny výrobkov, zalobkyna najprv tvrdí, ze Komisia nevymedzila presne relevantné trhy, napriek skutocnosti, ze táto analýza podla nej predstavuje nevyhnutný predpoklad kvalifikácie skutkových okolností, o ktoré ide, ako jediného porusenia. Komisia sa dalej údajne nesprávne domnievala, ze tri podskupiny výrobkov sú súcastou jedného a toho istého trhu výrobkov, hoci na jednej strane nie sú zastupitelné tak z hladiska ponuky, ako aj dopytu, a na druhej strane ide podla nej z technologického, obchodného aj estetického hladiska o rozdielne výrobky. V tejto súvislosti poznamenáva, ze aj keby sa mohlo usudzovat, ze medzi vodovodnými batériami a keramikou existuje komplementarita a hospodárska súvislost, nestacilo by to na vyvodenie záveru o existencii jediného relevantného trhu. 22 Po druhé, Komisia v napadnutom rozhodnutí údajne neurcila rozsah relevantného geografického trhu, ako mal byt podla nej vymedzený v súlade s bodom 8 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva ([6]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). Zalobkyna v tejto súvislosti poznamenáva, ze Komisia sa uspokojila s uvedením toho, ze konstatované porusenie sa týka siestich clenských státov uvedených v bode 1 vyssie. 23 Komisia nesúhlasí s argumentáciou, ktorú uviedla zalobkyna. 24 V prvom rade pokial ide o výhradu zalobkyne, ze Komisia nemohla dospiet k záveru o existencii jediného porusenia, kedze tri podskupiny výrobkov neboli súcastou jedného a toho istého trhu výrobkov, po prvé treba konstatovat, ze v napadnutom rozhodnutí na jednej strane nijako neuviedla, ze uvedené tri podskupiny, ktoré v odôvodneniach 5 az 12 napadnutého rozhodnutia jasne rozlísila, tvoria súcast jedného a toho istého trhu výrobkov. V odôvodnení 791 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia uviedla, ze "samotná skutocnost, ze výrobky dotknuté porusením patria do rôznych trhov, nestací na spochybnenie skutocnosti, ze dané správanie predstavuje jediné porusenie". 25 Na druhej strane skutocnost, ze Komisia sa domnievala, ze existovalo jediné porusenie v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vzhladom na vzájomnú závislost protisútazných postupov týkajúcich sa kazdej z troch podskupín výrobkov a existenciu celkového plánu, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 796 napadnutého rozhodnutia, neznamená, ze Komisia z toho vyvodila, ze tri podskupiny výrobkov sú súcastou jedného a toho istého trhu. V tejto súvislosti totiz treba pripomenút, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ môze vyplývat nielen z dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré sú izolované a musia sa postihovat ako samostatné porusenia, ale aj zo série dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré vzájomne súvisia takým spôsobom, ze sa musia povazovat za podstatné zlozky jediného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [7]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258 a tam citovanú judikatúru). Na to, aby sa preukázala existencia jediného porusenia, je Komisia povinná preukázat, ze dohody alebo zosúladené postupy, hoci sa týkajú rozdielnych tovarov, sluzieb alebo území, sú súcastou celkového plánu vedome uplatnovaného dotknutými podnikmi smerujúceho k dosiahnutiu jediného protisútazného ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, body 258 a 260, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 482). 26 Preto Komisia nijako nepochybila, ked konstatovala, ze tri podskupiny výrobkov tvorili súcast jediného porusenia, hoci patrili na rozdielne trhy s výrobkami. 27 V druhom rade treba uviest, ze Komisia nemala nijakú povinnost uviest v napadnutom rozhodnutí presné ohranicenie trhov s výrobkami, na ktoré patrili tri podskupiny výrobkov. 28 Na jednej strane, ako Komisia v podstate uviedla v odôvodnení 891 napadnutého rozhodnutia, pricom zalobkyna to nespochybnila, z judikatúry vyplýva, ze v rámci uplatnovania clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je Komisia povinná vymedzit dotknutý trh preto, aby sa urcilo ci dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci má za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci Únie. V dôsledku toho je Komisii ulozená povinnost ohranicit dotknutý trh v napadnutom rozhodnutí prijatom na základe clánku 101 ods. 1 ZFEÚ len vtedy, ak bez takéhoto ohranicenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup, o ktoré ide, môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a majú za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [8]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 99 a tam citovanú judikatúru). 29 V prejednávanej veci stací konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktoré by mali preukázat, ze na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, zosúladené postupy, ktoré sa uskutocnili v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o vodovodné batérie uvádzané na trh v Taliansku, nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a nemali za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 30 Na druhej strane treba uviest, rovnako ako Komisia uviedla v odôvodnení 892 napadnutého rozhodnutia, ze konstatovanie, podla ktorého tri podskupiny výrobkov patria na rozdielne trhy s výrobkami, v kazdom prípade nevyvracia skutkové okolnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze v odôvodnení 796 uvedeného rozhodnutia v podstate dospela k záveru, ze uvedené postupy sa museli povazovat za súcast jediného porusenia, vzhladom na vztahy vzájomnej závislosti existujúce medzi nimi a existenciu celkového plánu, ktorý sa uplatnoval. 31 Za týchto okolností tvrdenia zalobkyne, v ktorých uvádza, ze tri podskupiny výrobkov nie sú súcastou jedného a toho istého trhu s výrobkami, lebo nie sú zastupitelné z hladiska ponuky ani dopytu a sú rozdielne z technologického, obchodného aj estetického hladiska, musia byt zamietnuté ako neúcinné. 32 Dalsie dve tvrdenia zalobkyne nemôzu zmenit konstatovanie uvedené v bode 31 vyssie. 33 Pokial ide o prvé tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa podielala len na casti porusenia týkajúcej sa Talianska, v tejto súvislosti stací uviest, ze takéto konstatovanie neznamená, ze Komisia nemohla platne vyvodit záver o existencii jediného porusenia, na ktorom sa podielali ostatné podniky uvedené v napadnutom rozhodnutí. 34 Pokial ide o druhé tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v odôvodnení 791 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla odkaz na rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005 (Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 90), najskôr treba uviest, ze v odôvodnení 791 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla: "Napokon, Komisia je oprávnená vychádzat pri svojom opise trhu, o ktorý ide v prípade kartelov, zo správania zúcastnených podnikov. Súd prvého stupna... v bode 90 rozsudku Tokai Carbon [a i./Komisia, uz citovaného], rozhodol, ze nie Komisia by si mala svojvolne zvolit dotknutý trh, ale sú to clenovia kartelu, na ktorom sa podielal [dotknutý podnik], ktorí vedome zosúladovali svoje protisútazné správania vo vztahu k výrobkom [dotknutým v tejto veci]. Samotná skutocnost, ze výrobky dotknuté porusením patria do rôznych trhov, nestací na spochybnenie skutocnosti, ze dané správanie predstavuje jediné porusenie". 35 Následne treba uviest, ze v odôvodnení 889 napadnutého rozhodnutia Komisia s odvolaním sa na rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie (pozri poznámku pod ciarou c. 1248 napadnutého rozhodnutia) uviedla: "sú to teda v zásade clenovia kartelu, ktorí ohranicujú obsah a vseobecné parametre kartelu, úmyselným zosúladovaním svojho protisútazného správania vo vztahu k dotknutým výrobkom a územiam". 36 Z odôvodnení 791 a 889 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze v rámci skúmania otázky, ci dotknuté protiprávne postupy predstavujú viaceré porusenia alebo jediné porusenie (pozri bod 5.2.3 napadnutého rozhodnutia), Komisia správne uviedla, ze netreba skúmat, ci sa dotknuté postupy týkajú výrobkov patriacich do jedného a toho istého trhu, ale to, ci ich samotné podniky zamýslali ako postupy, ktoré sú súcastou celkového plánu vedome uplatnovaného týmito podnikmi smerujúceho k dosiahnutiu jediného protisútazného ciela. 37 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa Komisia nesprávne odvolala na rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, aby podporila svoje konstatovanie, ze existovalo jediné porusenie, teda musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 38 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalobkýn, ze Komisia neohranicila relevantný geografický trh, treba pripomenút, ze ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 28 vyssie, v rámci uplatnovania clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je Komisia povinná vymedzit relevantný trh len na to, aby sa urcilo, ci dotknuté postupy ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi a ci majú za ciel alebo následok vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 39 V prejednávanej veci treba najskôr konstatovat, ze v odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze protiprávne postupy, o ktoré ide, sa týkali predaja troch podskupín výrobkov v siestich clenských státoch, t. j. v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku a Rakúsku. 40 Potom v odôvodnení 123 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "objem predaja výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva nasvedc[oval] znacnému významu pre obchod medzi clenskými státmi... únie, ako aj medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP". 41 V odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse predovsetkým uviedla, ze "cezhranicná povaha týchto dohôd [o koordinovaní zvysovania cien] sa prejav[ovala] tiez v existencii väzieb medzi zúcastnenými vnútrostátnymi zdruzeniami, predovsetkým prítomnostou úzkeho jadra tvoreného rovnakými podnikmi vo vsetkých týchto clenských státoch". 42 Okrem toho v odôvodneniach 814 az 823 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala cezhranicné väzby medzi dotknutými tajnými dohodami. V rámci toho predovsetkým uviedla, v odôvodnení 814 tohto rozhodnutia, ze tieto cezhranicné väzby boli preukázané diskusiami a výmenami informácií, ktoré sa uskutocnili v rámci vnútrostátnych zdruzení. 43 Napokon v odôvodneniach 824 az 833 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze medzi týmito siestimi clenskými státmi sa uskutocnovala významná obchodná výmena. 44 Z konstatovaní uvedených v bodoch 39 az 43 vyssie teda vyplýva, ze hoci sa Komisia domnievala, ze protiprávne postupy, o ktoré ide, sa uskutocnovali predovsetkým v siestich clenských státoch, uviedla pritom tiez dôvody, preco sa domnievala, ze uvedenými postupmi bol ovplyvnený obchod a hospodárska sútaz v rámci Únie. Komisia preto nebola povinná podrobnejsie vymedzit relevantný trh výrobkov, s ktorým mali byt spojené vodovodné batérie. 45 Druhá výhrada zalobkyne sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 46 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neporusila clánok 101 ZFEÚ, nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia a nie je pravda, ze nesplnila svoju povinnost vykonat dokazovanie a povinnost odôvodnenia, pokial ide o vymedzenie relevantného trhu, na ktorom sa uplatnovali protiprávne postupy, o ktoré ide. 47 Preto musí byt zamietnutý prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na existencii porusení spojených s kvalifikovaním diskusií v rámci Euroitalia a Michelangelo ako kartelu 48 Zalobkyna uvádza, ze hoci jej Komisia mohla oprávnene vytýkat, ze "sa zúcastnila na nevhodných diskusiách týkajúcich sa cien", tieto diskusie vsak neviedli k nijakej dohode o urcení alebo koordinovaní zvysovania cien. V rámci toho tvrdí, ze Komisia porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze kvalifikovala skutkové okolnosti ako porusenie, vychádzala z nesprávneho posúdenia skutocností, nesplnila svoju povinnost odôvodnenia, ako vyplýva z clánku 296 ZFEÚ, a zneuzila svoje právomoci. 49 Najprv treba poznamenat, ze z písomných pripomienok zalobkyne jasne nevyplýva, ktoré tvrdenie uvádza na podporu jednotlivých porusení, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom bode. Naproti tomu je nepochybné, ze v podstate uvádza tri zásadné výhrady na podporu svojho druhého zalobného dôvodu. Druhý zalobný dôvod treba preskúmat vzhladom na uvedené výhrady. 50 V prvom rade zalobkyna poznamenáva, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze sa nepodielala na jedinom komplexnom a pokracujúcom porusení, naproti tomu nesprávne konstatovala, ze sa podielala na ovela závaznejsom porusení, ako je porusenie spocívajúce v samotnej úcasti na výmene citlivých obchodných informácií na trhu vodovodných batérií. V tejto súvislosti tvrdí, ze na rozdiel od protisútazných postupov, ktoré sa na jednej strane týkali dvoch iných podskupín výrobkov ako sú vodovodné batérie, a na druhej strane sa uskutocnili v iných clenských státoch ako je Taliansko, diskusie o cenách, ktorých sa zúcastnila, neviedli k ich koordinovaniu ani urcovaniu. Podla nej teda neexistovali zhodujúce sa a dostatocné nepriame dôkazy preukazujúce zhodnost správania úcastníkov uvedených stretnutí, kedze kazdý podnik konal nezávisle, co okrem iného podla nej uznali podniky, ktorým bolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([9]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s.155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). 51 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. 52 Po prvé treba uviest, rovnako ako uviedla Komisia, ze hoci zalobkyna popiera, ze "koordinovala" alebo "urcovala" zvýsenia cien so svojimi konkurentmi, vo svojich písomných pripomienkach výslovne uznáva, ze sa zúcastnila "nevhodných diskusií týkajúcich sa cien". 53 Následne treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [10]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [11]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 54 Mozno sa domnievat, ze dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je uzatvorená, ak existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 151 az 157 a 206). 55 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [12]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, [13]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 56 V tejto súvislosti clánok 101 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktov medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý môze bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu alebo ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo následkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 116 a 117). 57 Výmena informácií je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [14]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 58 Sprístupnenie citlivých informácií totiz odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu príjemcu týchto informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [15]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51 a tam citovanú judikatúru). Kazdý hospodársky subjekt si teda musí samostatne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na vnútornom trhu, a podmienky, ktoré chce ponúkat svojim zákazníkom (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 59 Hoci je pravda, ze táto poziadavka samostatnosti nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s akýmkolvek nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých cielom alebo následkom je dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú bezným trhovým podmienkam vzhladom na povahu tovarov alebo poskytovaných plnení, význam a pocet podnikov, ako aj objem tohto obchodu (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 60 Z judikatúry uvedenej v bodoch 53 az 59 vyssie teda vyplýva, ze Komisia správne usudzovala, ze dotknuté podniky vrátane zalobkyne koordinovali zvysovania svojich budúcich cien a ze takýto postup predstavoval porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, kedze môze odstránit neistotu, ktorú mohla mat zalobkyna pokial ide o budúce správanie jej konkurentov, a priamo alebo nepriamo tak ovplyvnit ich obchodnú politiku. 61 Po druhé a v kazdom prípade treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "[nezálezí, ci zalobkyna] uplatnovala [alebo neuplatnovala] vsetky zvýsenia cien uvedené pocas stretnutí, [lebo] zjavne zohrávala aktívnu úlohu pri organizovaní stretnutí a aktívne sa zúcastnovala vsetkých diskusií o cenách v rámci týchto stretnutí, a to systematicky a nepretrzite pocas velmi dlhého obdobia (viac ako [desat] rokov)". Komisia tiez uviedla, v odôvodnení 467 tohto rozhodnutia, ze "úcastníci prijímali konkrétne opatrenia na kontrolovanie vývoja zvysovania cien, ako to preukazujú okrúhle stoly o cenách, ktoré sa pravidelne uskutocnovali" pocas uvedených stretnutí a ze "úcastníci spriadali úzke vztahy charakterizované takým stupnom spolupráce a vzájomnej závislosti, ze tým bola obmedzená ich sloboda konat". 62 V tejto súvislosti treba na jednej strane konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktoré by mohli vyvrátit dve posúdenia Komisie uvedené v odôvodnení 467 napadnutého rozhodnutia a pripomenuté v predchádzajúcom bode. Na základe uvedených posúdení sa pritom Komisia mohla oprávnene domnievat, ze diskusie týkajúce sa zvysovaní cien, o ktoré ide, boli zakázané clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, kedze mohli ovplyvnit správanie kazdého z konkurentov na trhu. 63 Na druhej strane na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, pojem "koordinovanie cien" je vhodný na charakterizovanie porusenia, na ktorom sa podielala zalobkyna. Aj keby sa totiz ukázalo, ze diskusie týkajúce sa zvysovania budúcich cien neviedli clenov kartelu k dohode o cenách, ktoré budú fakturovat, stále platí, ze umoznili koordinovanie uvedených zvýsení, vzhladom na systematickú povahu príslusných protiprávnych výmen informácií. 64 Komisia preto nijako nepochybila pri kvalifikovaní porusenia, na ktorom sa podielala zalobkyna. 65 Vzhladom na predchádzajúce konstatovania ostatné tvrdenia zalobkyne, ktorými chce preukázat, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze protiprávne postupy spojené s vodovodnými batériami na talianskom trhu boli rovnako závazné ako tie, ku ktorým doslo pokial ide o ostatné dve podskupiny výrobkov v ostatných clenských státoch, alebo ze diskusie, ktoré ide, sa týkali len vodovodných batérií a netýkali sa ostatných dvoch podskupín výrobkov, musia byt zamietnuté ako neúcinné. Tieto tvrdenia totiz nespochybnujú kvalifikáciu porusenia podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorú pouzila Komisia, kedze zalobkyna sa podielala na koordinovaní budúcich zvýsení cien. 66 V dôsledku toho musí byt prvá výhrada zalobkyne zamietnutá. 67 V druhom rade zalobkyna v podstate tvrdí, ze pocas stretnutí Euroitalia, ktoré sa uskutocnili od 16. októbra 1992, a následne pocas stretnutí Michelangelo sa jej konkurenti obmedzovali na oznamovanie, v rámci diskusií týkajúcich sa vývoja trhu, informácií týkajúcich sa cenových politík, ktoré urcili predtým. Podla zalobkyne sa prijaté cenové politiky casto lísili v závislosti od podniku a boli casto neurcité. Diskutované zvýsenia cien sa podla nej týkali uplynulých rokov a význam uvedených zvýsení bol uvedený len vseobecne, bez toho, aby bol vycíslený. V tejto súvislosti sa zalobkyna údajne správala na trhu vzdy samostatne a plne nezávisle, tak pokial ide o nacasovanie zvýsenia cien, ako aj urcenie ich výsky. Na pojednávaní zalobkyna v odpovedi na otázky Vseobecného súdu tiez uviedla, ze sa domnievala, ze sporné postupy neodstranovali ani neznizovali stupen neistoty pokial ide o správanie jej konkurentov, kedze v skutocnosti sa neriadili spornými výmenami informácií. 68 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. 69 Najprv treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí najskôr vysvetlila, v odôvodneniach 398 az 408, zásadné mechanizmy fungovania kartelu v Taliansku v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o vodovodné batérie. Potom v odôvodneniach 409 a 410 uvedeného rozhodnutia pripomína, ze protiprávne diskusie zacali v rámci zduzenia Federceramica v rokoch 1990 az 1992, ale ze tieto stretnutia nezohladnila pri sankcionovaní, najmä v prípade zalobkyne. Napokon v odôvodneniach 411 az 462 napadnutého rozhodnutia opisuje rôzne stretnutia Euroitalia alebo Michelangelo, o ktorých sa domnieva, ze dotknuté podniky, vrátane zalobkyne, pocas nich uskutocnovali protiprávne diskusie od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004. Kedze zalobkyna spochybnuje posúdenia Komisie len vo vztahu k urcitým stretnutiam Euroitalia, pocas ktorých sa údajne uskutocnili protiprávne diskusie, len vo vztahu k týmto stretnutiam treba preskúmat, ci Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna sa podielala na protisútazných diskusiách. 70 Po prvé, pokial ide o stretnutie Euroitalia zo 16. októbra 1992, zalobkyna tvrdí, ze Komisia si nesprávne vylozila skutkové okolnosti, ked usúdila, ze zo zápisnice z tohto stretnutia vyplývalo, ze podniky, ktoré sa ho zúcastnili, sa dohodli na tom, ze na nasledujúce stretnutie neprinesú svoje "výsledky", ale len úctovné "súvahy". Uvedené súvahy pritom podla nej obsahovali informácie, ktoré boli verejne prístupné. Táto zápisnica teda podla nej nepreukazuje, ze sa podielala na protisútazných diskusiách. 71 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia pri vyvodení záveru, v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia, ze diskusie, ktoré sa uskutocnili pocas tohto stretnutia zo 16. októbra 1992, boli protiprávne, vychádzala, ako vyplýva z poznámky pod ciarou c. 506 uvedeného rozhodnutia, zo zápisnice, ktorá predovsetkým uvádzala: "problematika zvýsenia cien o 5 az 7 % ? v januári ? ... nasledujúce stretnutie priniest súvahy. Oznámit zvýsenie cien v decembri alebo januári". 72 Ak sa vsak zápisnica uvedená v predchádzajúcom bode vykladá v súlade s vyhlásením, ktoré podala spolocnost Grohe Beteilingungs GmbH (dalej len "Grohe") v rámci svojej ziadosti o znízenie pokuty, ktorej dôkaznú hodnotu zalobkyna nespochybnuje, jednoznacne z nej vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia vrátane zalobkyne a Grohe tam stanovili zvýsenie svojich cien od decembra alebo nasledujúceho januára. Podla ziadosti Grohe o znízenie pokuty totiz na stretnutiach Euroitalia, ktoré sa kazdorocne uskutocnovali v septembri alebo októbri, úcastníci diskutovali o svojich predpovediach individuálnych zvýsení cien pre nasledujúci rok (pozri odôvodnenie 402 napadnutého rozhodnutia). 73 Okrem iného, tvrdenie zalobkyne, ze zápisnica z tohto stretnutia zo 16. októbra 1992 neumoznuje výslovne urcit, ktoré podniky sa rozhodli zvýsit svoje ceny a aké boli presné sumy týchto zvýsení cien, nemá vplyv na konstatovanie, ze táto zápisnica vykladaná v súlade s vyhlásením Grohe z právneho hladiska dostatocne preukazuje, ze úcastníci tohto stretnutia vrátane zalobkyne sa prinajmensom dohodli na samotnej zásade budúceho obmedzenia hospodárskej sútaze, hoci osobitné okolnosti zamýslaného obmedzenia boli este predmetom rokovaní. Takéto správanie predstavuje porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 54 a 55 vyssie. 74 Komisia preto nevychádzala z nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna sa podielala na protisútazných diskusiách na stretnutí Euroitalia zo 16. októbra 1992. 75 Po druhé, pokial ide o stretnutie Euroitalia z 15. marca 1993, zalobkyna tvrdí, ze diskusie, ktoré sa uskutocnili pri tejto prílezitosti, preukazujú samostatnost obchodnej stratégie podnikov, ktoré sa ho zúcastnili, kedze zvýsenia cien sa predpokladali este pred uskutocnením toho stretnutia a existovali znacné rozdiely v uvedených zvýseniach a zamýslaných zlavách. 76 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze zalobkyna nespochybnuje konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 412 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého rukou písané poznámky generálneho riaditela Hansgrohe AG preukazujú, ze podniky si vymenili informácie o percentuálnom zvýsení svojich cien na rok 1993. Na druhej strane, hoci je pravda, ze tieto zvýsenia, rovnako ako zvýsenia zamýslané spolocnostou Hansa Metallwerke AG (dalej len "Hansa") (pozri odôvodnenie 412 napadnutého rozhodnutia), sa uplatnovali jeden týzden pred stretnutím z 15. marca 1993, takáto výmena informácií vsak mohla ovplyvnit jedine správanie dotknutých podnikov pokial ide o skutocné uplatnovanie budúcich zvýsení ich cien. Táto výmena informácií totiz prispela k vytvoreniu atmosféry dôvery v skupine v rámci Euroitalia, pokial ide o vôlu úcastníkov zvýsit ceny. 77 Za týchto okolností Komisia v tejto súvislosti nevychádzala z nesprávneho posúdenia skutkových okolností. 78 Po tretie, pokial ide o stretnutia Euroitalia z 21. októbra 1994, 16. októbra 1995, a 14. mája 1996, zalobkyna v podstate tvrdí, ze kazdé z týchto stretnutí potvrdzuje, ze dotknuté podniky nekoordinovali svoje cenové politiky, ktoré teda zostali "samostatné a diferencované". Ako vsak vyplýva zo zápisníc z týchto stretnutí, na ktoré sa odkazuje v odôvodneniach 416, 418 a 420 napadnutého rozhodnutia a ktorých obsah zalobkyna nespochybnuje, ukázalo sa, ze predmetné diskusie sa týkali tiez zvysovaní cien, ktoré sa mali uplatnovat v budúcnosti. 79 Totiz najskôr pokial ide o stretnutie z 21. októbra 1994, stací konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení 416 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva zo zápisnice z tohto stretnutia, ktorú vypracovala sama zalobkyna, RAF Rubinetteria SpA na nom uviedla svoj úmysel zvýsit svoje ceny o 7 % od 1. januára nasledujúceho roka. 80 Následne pokial ide o stretnutie zo 16. októbra 1995, ako uvádza Komisia v odôvodnení 418 napadnutého rozhodnutia, zo zápisnice zo stretnutia uvedeného v predchádzajúcom bode tiez vyplýva, ze Rubinetteria Cisal SpA na nom uviedla, ze chce zvýsit svoje ceny o 5 az 6 %. 81 Napokon pokial ide o stretnutie zo 14. mája 1996, na jednej strane treba konstatovat, ze hoci úcastníci neposkytli zápisnicu z tohto stretnutia, nic to nemení na skutocnosti, ze zalobkyna nespochybnuje, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení 420 napadnutého rozhodnutia, Hansa na nom uviedla, ze zvýsi svoje ceny v nasledujúcom septembri. Na druhej strane a v kazdom prípade zo stretnutia, ktoré sa uskutocnilo dva mesiace predtým, teda 12. marca 1996, a ktoré sa uvádza v odôvodnení 419 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze American Standard Inc. okrem iného uviedla zvýsenie svojich cien o 5 % od 1. mája 1996. To teda potvrdzuje skutocnost, ze diskusie clenov Euroitalia v prvom polroku 1996 sa týkali aj zvýsenia budúcich cien. 82 Preto treba konstatovat, ze Komisia nevychádzala z nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze na stretnutiach Euroitalia z 21. októbra 1994, 16. októbra 1995 a 14. mája 1996 sa uskutocnili protiprávne diskusie o zvýseniach budúcich cien. 83 Po stvrté, pokial ide o stretnutia Euroitalia z 31. januára a 22. septembra 1997, 26. januára a 16. októbra 1998, 7. mája 1999, ako aj 31. januára a 28. októbra 2002, zalobkyna poznamenáva, ze ona a iní úcastníci pocas týchto stretnutí "oznámili svoj úmysel nepristúpit k zvýseniu [cien] vo svojich cenníkoch, hoci dalsí úcastníci stretnutí vyhlásili, ze uz uskutocnili zvýsenia svojich cien, aj výrazné". 84 V tejto súvislosti treba na jednej strane najskôr uviest, ze ako Komisia správne poznamenala vo svojich písomných pripomienkach, okolnost, ze zalobkyna informovala ostatných úcastníkov stretnutí uvedených v predchádzajúcom bode o skutocnosti, ze nebude uplatnovat zvysovania budúcich cien, nemá vplyv na konstatovanie, ze na týchto stretnutiach sa uskutocnili protiprávne diskusie o zvysovaniach budúcich cien, na ktorých sa podielala (pozri odôvodnenia 412, 422, 425, 427, 431, 434, 448 a 451 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane a v kazdom prípade skutocnost, ze zalobkyna sa rozhodla nezvýsit svoje ceny, nemozno povazovat za jej vedomé distancovanie sa od protiprávnych cinností príslusného kartelu, kedze zúcastnovaním sa uvedených stretnutí mohla získavat prospech z informácií, ktoré poskytovali jej konkurenti. 85 Následne pokial ide konkrétnejsie o stretnutie z 31. januára 1997, v súvislosti s ktorým zalobkyna tvrdí, ze zamýslané zvýsenia cien boli extrémne rozmanité, a ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 422 napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze rozmanitost uvedených zvýsení nemá vplyv na konstatovanie, ze diskusie, o ktoré ide, mohli ovplyvnit správanie podnikov, zúcastnujúcich sa uvedených stretnutí, na trhu. 86 Napokon pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa stretnutia z 26. januára 1998, podla ktorého Komisia v odôvodnení 427 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, ze úcastníci kontrolovali uplatnovanie zvýsenia cien, o ktorých sa rozhodlo predtým, na jednej strane treba konstatovat, ze aj keby sa predpokladalo, ze toto tvrdenie je dôvodné, nezmenilo by to konstatovanie, ze diskusie, ktoré sa uskutocnili pocas tohto stretnutia, boli protiprávne, kedze sa týkali zvýsenia cien, ktoré malo nastat v roku 1998, co zalobkyna nespochybnuje. Na druhej strane a v kazdom prípade ako vyplýva z obsahu stretnutí Euroitalia, najmä stretnutí z 20. apríla 1993 (pozri odôvodnenie 413 napadnutého rozhodnutia), 22. marca 1994 (pozri odôvodnenie 415 uvedeného rozhodnutia) a 14. mája 1996 (pozri odôvodnenie 420 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnila, úcastníci týchto stretnutí sa informovali o svojich predchádzajúcich zvýseniach cien, v dôsledku coho mohol kazdý z konkurentov priamo kontrolovat uplatnovanie zvýsení cien, ktoré boli predtým ohlasované. 87 Vzhladom na konstatovania uvedené v bodoch 71 az 86 vyssie treba druhú výhradu zalobkyne, podla ktorej, v podstate, diskusie, ktoré sa uskutocnili v rámci Euroitalia a Michelangelo a na ktorých sa podielala, nemali protisútaznú povahu, zamietnut ako nedôvodnú. 88 V tretom rade sa zalobkyna domnieva, ze Komisia na rozdiel od toho, na co ju zaväzuje judikatúra, nevyhodnotila, do akej miery výmena informácií medzi konkurentmi v prejednávanej veci zmiernovala alebo odstránila stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu. V prejednávanej veci charakteristické vlastnosti relevantného trhu podla nej preukázali, ze sporné postupy nemohli skreslit hospodársku sútaz na uvedenom trhu. Najskôr tvrdí, ze v zásade iba v prípade trhu vyznacujúceho sa obmedzeným poctom subjektov by mohla výmena informácií skreslit hospodársku sútaz na uvedenom trhu. Spolocný trhový podiel podnikov zúcastnujúcich sa stretnutí Michelangelo a Euroitalia bol pritom podla nej nizsí ako 40 %. Následne uvádza, ze neexistovali prekázky vstupu na tento trh. Navyse tvrdí, ze konkurencieschopnost a zmluvná sila na úrovni dopytu boli vysoké. Napokon uvádza, ze ponuka, najmä v odvetví vodovodných batérií, bola osobitne rozdrobená. 89 Treba pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bode 57 vyssie je výmena informácií v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi. 90 V tejto súvislosti Súdny dvor tiez rozhodol, ze zlucitelnost systému výmeny informácií s pravidlami hospodárskej sútaze Únie sa nemôze posudzovat abstraktne. Závisí od hospodárskych podmienok na dotknutých trhoch a charakteristických vlastností systému, o ktorý ide, najmä od úcelnosti, podmienok vstupu a úcasti na výmene, ako aj od povahy vymienaných informácií - ktoré môzu byt napríklad verejné alebo dôverné, súhrnné alebo detailné, historické alebo súcasné - a ich pravidelnosti a významu pre urcenie cien, objemu alebo podmienok plnenia (rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 54). 91 V prejednávanej veci treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia jednoznacne vyplýva protizákonnost diskusií, o ktoré ide, vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze. Vzájomné oznamovanie individuálnych zvýsení budúcich cien podnikmi, ktoré boli clenmi Euroitalia a Michelangelo a o ktorých zalobkyna na pojednávaní spresnila, ze predstavovali 38 % trhu s vodovodnými batériami v Taliansku, museli mat za ciel alebo následok znízenie stupna neistoty konkurentov o budúcom fungovaní trhu. Zalobkyna okrem iného neuviedla nijaké vysvetlenie pokial ide o alternatívny ciel, ktorý by mohla prípadne mat táto výmena dôverných informácií. 92 Vzhladom na to, ze konkurenti zúcastnujúci sa protiprávnych diskusií mali významný podiel na trhu vodovodných batérií v Taliansku, kedze spolu mali na uvedenom trhu podiel od 38 do 40 %, výmena informácií týkajúcich sa uplatnovania zvýsenia budúcich cien nevyhnutne znizovala stupen neistoty, ktorá by mala medzi nimi existovat, a povzbudzovala ich k zvysovaniu cien, pricom znizovala riziko straty ich trhových podielov. 93 Za týchto okolností bolo koordinovanie zvýsení cien v prejednávanej veci vzhladom na struktúru talianskeho trhu s vodovodnými batériami protisútazné. 94 Ostatné tvrdenia uvedené zalobkynou nemôzu vyvrátit záver uvedený v predchádzajúcom bode. 95 Najskôr, tvrdenie zalobkyne, ze z judikatúry vyplýva, ze ak je ponuka rozdrobená, rozsirovanie a výmena informácií medzi konkurentmi môzu byt neutrálne, dokonca pozitívne, pre konkurencieschopnost na trhu (pozri najmä rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 58), nemá vplyv na konstatovania uvedené v bodoch 90 a 91 vyssie, podla ktorých výmeny informácií o zvýseniach budúcich cien medzi konkurentmi, ktorí mali od 38 do 40 % podiel na trhu vodovodných batérií, mali za ciel a nevyhnutne za následok záporný vplyv na hospodársku sútaz. Toto tvrdenie treba teda zamietnut ako neúcinné. 96 Následne zalobkyna tvrdí, ze neexistencia prekázok vstupu na taliansky trh s vodovodnými batériami, ako aj konkurencieschopnost a vysoká zmluvná sila na úrovni dopytu od velkoodberatelov, mohli obmedzit úcinky výmeny informácií týkajúcich sa zvysovania cien zamýslaného konkurentmi na tomto trhu. V tejto súvislosti treba uviest, ze aj keby sa preukázali tieto osobitosti talianskeho trhu s vodovodnými batériami, nic to nemení na skutocnosti, ze zalobkyna neuviedla nijaký dôkaz, ktorý by v prejednávanej veci preukázal, ze uvedené osobitosti viedli k odstráneniu následkov protisútazných postupov, o ktoré ide. Toto tvrdenie teda musí byt teda zamietnuté ako nedôvodné. 97 Za týchto okolností treba zamietnut tretiu výhradu zalobkyne a v dôsledku toho vsetky tri výhrady, ktoré uviedla v rámci druhého zalobného dôvodu. 98 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy a so zretelom na rozlicné porusenia, ktoré zalobkyna namietala a ktoré sú uvedené v bode 48 vyssie, treba konstatovat, ze nepreukázala, ze po prvé Komisia vychádzala z nesprávneho posúdenia skutkových okolností, ked usúdila, na jednej strane, ze diskusie, ktoré sa uskutocnili pocas stretnutí, ktoré uvádza, boli protisútazné (pozri body 67 az 87 vyssie), a na druhej strane, ze mohli spôsobit narusenie hospodárskej sútaze (pozri body 88 az 97 vyssie), a po druhé, ze porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze skutkové okolnosti kvalifikovala ako protisútazné (pozri body 50 az 66 vyssie). Z týchto konstatovaní navyse na jednej strane vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze Komisia zneuzila právomoci tým, ze dospela k záveru o podielaní sa zalobkyne na porusení clánku 101 ZFEÚ. Na druhej strane Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, kedze ako vyplýva najmä z odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedených v bodoch 61, 69, 71, 76, 79, 84 az 86 vyssie, Komisia z právneho hladiska dostatocne uviedla dôvody, preco sa domnievala, ze zalobkyna sa podielala na protisútazných diskusiách v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 99 Druhý zalobný dôvod ako celok teda musí byt zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na pochybeniach a poruseniach, ktorých sa Komisia údajne dopustila pri výpocte sumy pokuty 100 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých pochybení a porusení v rámci výpoctu sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. V tejto súvislosti uvádza dve zásadné výhrady. 101 Svojou prvou výhradou zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila rôznych porusení týkajúcich sa uplatnenia koeficientov vo výske 15 %, ktoré pouzila v odôvodneniach 1220 a 1225 napadnutého rozhodnutia. Najskôr tvrdí, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia pokial ide o urcenie uvedených koeficientov. Následne uvádza, ze vychádzala z nesprávneho posúdenia pri urcení uvedených koeficientov a porusila zásadu individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti, ako aj zásadu proporcionality, tým, ze na nu uplatnila tieto koeficienty, hoci jej úloha v konstatovanom porusení bola podla nej menej dôlezitá ako úloha ostatných podnikov. V rámci toho zalobkyna tiez poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie si odporuje, kedze Komisia bez toho, aby rozlisovala medzi podnikmi, sa domnievala, ze porusenie sa týkalo siestich clenských státov. Porusenie vytýkané zalobkyni sa vsak podla nej týkalo len Talianska. Napokon tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze mala údajne rozlisovat medzi podnikmi, ktoré sa podielali na jedinom porusení, a podnikmi, ktoré sa podielali na jedinej casti tohto porusenia, ako je zalobkyna. Komisia teda podla nej nemohla pouzit rovnaké koeficienty na sankcionovanie vsetkých podnikov, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie. 102 Treba konstatovat, ze vsetky porusenia, ktoré namieta zalobkyna a ktoré sú uvedené v bode 101 vyssie, smerujú k spochybneniu, len z rôznych pohladov, koeficientov 15 % obratu spojeného s predajom vodovodných batérií v Taliansku zo strany zalobkyne, ktoré Komisia pouzila na výpocet základnej sumy pokuty, v súlade na jednej strane s bodmi 21 az 23 usmernení z roku 2006 a na druhej strane bodu 25 uvedených usmernení. Za týchto okolností treba v prvom rade pripomenút pravidlá, ktoré sa uplatnujú na výpocet základnej sumy pokuty stanovenej usmerneniami z roku 2006, v druhom rade pripomenút dôvody, ktoré uviedla Komisia na podporu svojej volby uplatnit koeficient 15 %, a v tretom rade preskúmat, ci sa týmto postupom dopustila pochybení a porusení, ktoré namieta zalobkyna. 103 V prvom rade, pokial ide o pravidlá, ktoré sa uplatnujú na výpocet základnej sumy pokuty, treba pripomenút, ze podla bodov 9 az 11 usmernení z roku 2006 metóda pouzívaná Komisiou pri stanovovaní pokút zahrna dve fázy. Komisia najskôr urcí základnú sumu pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. Potom môze túto základnú sumu upravit smerom nahor alebo nadol, a to vzhladom na pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré charakterizujú úcast kazdého z dotknutých podnikov. 104 Pokial ide konkrétne o prvú fázu metódy stanovenia pokút, podla bodov 21 az 23 usmernení z roku 2006 sa zohladnovaná cast hodnoty predaja (dalej len "koeficient 'závaznosti porusenia`") stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %, pricom sa zohladní urcitý pocet okolností, ako sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia, pricom dohody o urcení cien, rozdelení trhu a obmedzení výroby patria svojou samotnou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. V zmysle bodu 25 usmernení z roku 2006 je spresnené, ze Komisia s cielom odstrasujúceho úcinku zahrnie do základnej sumy podiel umoznujúci vypocítanie dodatocnej sumy (dalej len "koeficient 'dodatocnej sumy`") na úrovni od 15 do 25 % hodnoty predaja, pricom zohladní okolnosti uvedené vyssie. 105 V druhom rade, pokial ide o urcenie koeficientu hodnoty predaja kazdého z dotknutých podnikov, ktorý pouzila Komisia v napadnutom rozhodnutí, treba uviest, ze odôvodnenia 1211 az 1214 tohto rozhodnutia znejú: "(1211) Horizontálne dohody o urcení cien patria svojou samotnou povahou medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. Osoby, ktorým je urcené [napadnuté rozhodnutie], sa podielali na jedinom komplexnom a pokracujúcom porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody EHP, so spolocným cielom skreslit hospodársku sútaz na trhu kúpelnových doplnkov a príslusenstva (pozri oddiel 5). Tajné dohody sa vztahovali na prinajmensom sest clenských státov, týkali sa vsetkých podskupín výrobkov, ktoré boli predmetom vysetrovania, uplatnovali sa výlucne v prospech výrobcov, ktorí boli clenmi kartelu, a na ujmu ich zákazníkov a v konecnom dôsledku spotrebitelov. (1212) Kombinovaný trhový podiel podnikov, u ktorých bolo zistené porusenie, sa lísi v závislosti od clenského státu, ale odhaduje sa na priblizne 54,3 % pre vsetky skupiny výrobkov a vo vsetkých clenských státoch, na ktoré sa vztahuje vysetrovanie Komisie. Toto císlo nezohladnuje trhové podiely ostatných malých úcastníkov, ktoré nie sú osobami, ktorým je urcené [napadnuté rozhodnutie]. (1213) Kartel sa týkal najmenej siestich clenských státov, a to Nemecka, Rakúska, Belgicka, Francúzska, Talianska a Holandska. (1214) Zistilo sa, ze vo vseobecnosti sa porusenie uplatnovalo..., hoci stále neexistuje dostatok dôkazov na vyvodenie záveru, ze k tomu vzdy dochádzalo prísnym spôsobom". 106 Pokial ide o koeficient "závaznosti porusenia", Komisia v odôvodnení 1220 napadnutého rozhodnutia na základe úvah uvedených v predchádzajúcom bode uviedla: "(1220) Z toho vyplýva, ze vzhladom na okolnosti uvedené v tomto bode, najmä povahu porusenia, musí byt cast hodnoty predaja kazdého dotknutého podniku, ktorá sa pouzije na urcenie základnej ciastky pokuty, vo výske 15 %". 107 Pokial ide o koeficient "dodatocnej sumy", Komisia v odôvodnení 1225 napadnutého rozhodnutia uviedla: "(1225) Vzhladom na okolnosti tejto veci a so zretelom na kritériá uvedené [v odôvodneniach 1210 az 1220 napadnutého rozhodnutia] je percento, ktoré sa má uplatnovat ako [koeficient 'dodatocnej sumy`], 15 %." 108 Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 1211 az 1214, 1220 a 1225 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia odôvodnila uplatnovanie koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % tým, ze sa oprela o posúdenie, podla ktorého podniky sankcionované napadnutým rozhodnutím sa podielali na jedinom porusení v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva vztahujúcom sa na tri podskupiny výrobkov v siestich clenských státoch, a ze "horizontálna dohoda o urcení cien", ktorá sa v danom prípade uplatnovala, patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze z dôvodu svojej samotnej povahy. 109 Ako vsak zalobkyna správne poznamenáva, Komisia sa na jednej strane domnievala, v odôvodnení 879 napadnutého rozhodnutia, a na druhej strane potvrdila, vo svojich písomných pripomienkach, ze bolo potrebné usudzovat, ze zalobkyna, rovnako ako ostatní talianski nezávislí výrobcovia sankcionovaní v uvedenom rozhodnutí, sa podielali len na casti porusenia v Taliansku týkajúcej sa vodovodných batérií a keramiky, nie vsak sprchových kútov, "ak neexistujú dôkazy o tom, ze si boli vedomé celkového rozsahu kartelu". To viedlo Komisiu k tomu, ze v clánku 1 ods. 5 bode 18 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, ze zalobkyna sa dopustila porusenia spojeného s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom v Taliansku. 110 Práve vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 105 az 109 vyssie treba v tretom rade preskúmat pät pochybení a porusení, ktoré namieta zalobkyna a ktoré sú uvedené v bode 101 vyssie. 111 Po prvé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, treba pripomenút judikatúru, podla ktorej v oblasti stanovenia základnej sumy pokuty Komisia splní svoju povinnost odôvodnenia, ked vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost porusenia, ku ktorému doslo, pricom v nom nemusí uviest podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, [16]T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 252 a tam citovanú judikatúru). 112 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia uviedla, v odôvodneniach 1211 az 1214, 1220 a 1225 napadnutého rozhodnutia, pripomenutých v bodoch 105 az 107 vyssie, dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze v odôvodneniach 1220 a 1225 napadnutého rozhodnutia pouzila koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 %. 113 Za týchto okolností tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, musí byt zamietnuté ako nedôvodné. 114 Po druhé, pokial ide o nesprávne posúdenie skutkových okolností, ktoré uvádza zalobkyna, treba konstatovat, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % sú odôvodnené v dôsledku skutocnosti, ze podniky, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, sa podielali na jedinom porusení týkajúcom sa troch podskupín výrobkov v siestich clenských státoch. Ako totiz Komisia sama uviedla v odôvodnení 879 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna sa podielala na porusení týkajúcom sa koordinovania zvysovania cien v Taliansku, nie vsak v ostatných piatich clenských státoch uvedených v bode 1 vyssie, pricom protiprávne diskusie, ktoré sa uskutocnili, sa týkali vodovodných batérií a keramiky, no netýkali sa sprchových kútov. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna v tomto rámci nespochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sa podielala na porusení týkajúcom sa nielen vodovodných batérií, ale aj keramiky. 115 Z konstatovania Komisie uvedeného v odôvodnení 879 napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze nemohla riadne opodstatnit, ze na zalobkynu uplatnila koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 %, dôvodom, ze sa podielala na jedinom porusení týkajúcom sa troch podskupín výrobkov a siestich území. Treba teda konstatovat, ze Komisia v tejto súvislosti vychádzala z nesprávneho posúdenia skutkových okolností. 116 Najskôr, tvrdenia Komisie, v ktorých uvádza, ze suma pokuty ulozenej zalobkyni odráza to, ze sa podielala len na casti zisteného porusenia týkajúcej sa Talianska, ze zohladnená hodnota predajov kazdého podniku odráza jeho osobnú, skutocnú a konkrétnu úcast na porusení a ze koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % sú vzhladom na závaznost porusenia, ktorého sa dopustila, mierne, sú neúcinné. Nijaké z týchto tvrdení totiz nevyvracia konstatovanie, ze Komisia pri uplatnovaní koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % nemohla platne vychádzat z dôvodu uvedeného v bode 115 vyssie. 117 Následne treba konstatovat, ze tvrdenia uvedené Komisiou, ze dodrzala jednotlivé etapy výpoctu pokuty stanovené usmerneniami z roku 2006, ze pouzila údaje o obrate, ktoré jej poskytli podniky, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, ze disponuje volnou úvahou pri stanovení sumy pokuty a ze závaznost porusenia, na ktorom sa zalobkyna podielala, sa odráza v zohladnenej výske hodnoty predaja, sú takisto neúcinné. Tieto tvrdenia totiz nemajú vplyv na konstatovanie, ze Komisia nemohla vychádzat z dôvodu uvedeného v bode 115 vyssie. 118 Napokon treba zamietnut tvrdenie, ktoré uviedla Komisia v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní, ze rozdiel v geografickom rozsahu vyplývajúci z podielaní sa podnikov na jednej strane na jedinom porusení ako celku, a na druhej strane len pokial ide o územie Talianska, neodôvodnuje uplatnenie rozdielnych koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy". Porusenie vztahujúce sa na sest území v rámci Únie a týkajúce sa troch podskupín výrobkov totiz nemozno platne povazovat za rovnako závazné ako porusenie, ku ktorému doslo len na území jedného clenského státu a týka sa dvoch podskupín výrobkov. Vzhladom na dosah jeho úcinkov na hospodársku sútaz v rámci Únie sa toto prvé porusenie musí povazovat za závaznejsie ako toto druhé porusenie. 119 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 114 az 118 vyssie treba konstatovat, ze Komisia dvakrát vychádzala z nesprávneho posúdenia, ked uplatnovanie koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % odôvodnila skutocnostou, ze zalobkyna sa podielala na jedinom porusení vztahujúcom sa na sest území v rámci Únie a týkajúcom sa troch podskupín výrobkov. Treba teda vyhoviet tvrdeniu zalobkyne v tejto súvislosti. 120 Po tretie, pokial ide o údajné porusenie zásady proporcionality, treba pripomenút, ze v rámci konaní zacatých Komisiou na sankcionovanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnenie tejto zásady znamená, ze pokuty nesmú byt neprimerané vzhladom na sledované ciele, t. j. vzhladom na dodrzanie týchto pravidiel, a ze výska pokuty ulozenej podniku za porusenie v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu posudzovanému ako celok a musí najmä prihliadat na jeho závaznost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [17]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 532). Konkrétne, zásada proporcionality znamená, ze Komisia musí stanovit pokutu proporcionálne k okolnostiam, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto okolnosti musí v tejto súvislosti uplatnovat koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [18]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 226 az 228, a rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [19]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 171). 121 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobkyna sa podielala na porusení spocívajúcom v uplatnovaní koordinovania zvýsenia budúcich cien, ze toto koordinovanie sa netýkalo len vodovodných batérií, ako bolo konstatované v rámci druhého zalobného dôvodu, ale aj keramiky, co zalobkyna v rámci svojej zaloby nespochybnila, a ze toto porusenie sa týkalo celého územia Talianska. Za týchto okolností bola Komisia podla bodov 21 az 23 a 25 usmernení z roku 2006 oprávnená usudzovat, ze koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % sú v súlade so zásadou proporcionality. 122 Preto treba tvrdenie zalobkyne, ze Komisia porusila zásadu proporcionality, zamietnut ako nedôvodné. 123 Po stvrté, pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti, treba pripomenút, ze podla judikatúry je pri uplatnovaní tejto zásady Komisia povinná pri posúdení závaznosti týkajúcej sa úcasti kazdého z porusovatelov na karteli zohladnit skutocnost, ze niektorí porusovatelia prípadne nie sú uznaní za zodpovedných za vsetky casti tohto kartelu (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, [20]T-21/05, Zb. s. II-1895, bod 100 a tam citovanú judikatúru). 124 Ako bolo konstatované v bode 115 vyssie, v prejednávanej veci je pravda, ze Komisia nesprávne odôvodnila, preco na zalobkynu uplatnila koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 %, na základe usudzovania, ze sa podielala na jedinom porusení týkajúcom sa siestich území a troch podskupín výrobkov, napriek skutocnosti, ze sama v odôvodnení 879 napadnutého rozhodnutia priznala, ze zodpovednost zalobkyne mozno vyvodit len vo vztahu k jej clenstvu v karteli na talianskom trhu, pokial ide o dve podskupiny výrobkov. Treba vsak tiez konstatovat, ze ako bolo uvedené v bode 121 vyssie, uplatnenie koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % na zalobkynu je odôvodnené vzhladom na závaznost porusenia, ktorého sa sama dopustila. 125 Za týchto okolností Komisia neporusila zásady individualizácie trestov a osobnej zodpovednosti tým, ze zalobkyni stanovila koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 %. 126 Toto tvrdenie zalobkyne sa preto musí odmietnut ako nedôvodné. 127 Po piate, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré uvádza zalobkyna, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, okrem prípadu, ak je takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, [21]106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a Súdu prvého stupna z 30. septembra 2009, Hoechst/Komisia, [22]T-161/05, Zb. s. II-3555, bod 79). 128 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze na vsetky osoby, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, sa uplatnovali koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 %, hoci na rozdiel od podnikov podielajúcich sa na jedinom porusení vztahujúcom sa na tri podskupiny výrobkov v siestich clenských státoch zalobkyna, rovnako ako styri dalsie talianske podniky sankcionované v clánku 1 ods. 5 napadnutého rozhodnutia, mohla byt uznaná za zodpovednú za konstatované porusenie len pokial ide o jeho cast týkajúcu sa Talianska. Porusenie, na ktorom sa podielala zalobkyna, bolo preto, pokial ide o geografický rozsah a dotknuté výrobky, menej závazné ako porusenie, ktorého sa dopustili iné osoby, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie a ktoré sa podielali na jedinom porusení vztahujúcom sa na sest území a tri podskupiny výrobkov. No aj keby sa predpokladalo, ze treba usudzovat, ze Komisia mala pri urcovaní uvedených koeficientov zaobchádzat s podnikmi podielajúcimi sa na jedinom porusení vztahujúcom sa na sest území a vsetky tri podskupiny výrobkov rozdielne v porovnaní s podnikmi, ktoré sa podielali na jedinom porusení len na území jedného clenského státu a pokial ide o dve podskupiny výrobkov, nic to nemení na skutocnosti, ze zalobkyna by nemohla mat prospech z takéhoto rozdielneho zaobchádzania. Ako bolo totiz uvedené v bode 121 vyssie, koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % uplatnené na zalobkynu predstavujú sadzby, ktoré sú primerané závaznosti porusenia, ktorého sa dopustila. Chýbajúce rozdielne zaobchádzanie, pokial ide o vsetky podniky, ktorým bolo urcené napadnuté rozhodnutie, preto zalobkynu neposkodilo. 129 Za týchto okolností treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia ju poskodila porusením zásady rovnosti zaobchádzania, ako nedôvodné. 130 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba vyhoviet tvrdeniu zalobkyne, ktorým uvádza, ze Komisia dvakrát vychádzala z nesprávneho posúdenia, a vo zvysnej casti prvú výhradu zamietnut. 131 Svojou druhou výhradou zalobkyna spochybnuje odmietnutie Komisie priznat jej podla bodu 29 usmernení z roku 2006 znízenie pokuty z dôvodu jej obmedzeného podielania sa na porusení. Na podporu tejto ziadosti uvádza dve zásadné tvrdenia. Po prvé, údajne vzdy sledovala samostatnú obchodnú stratégiu, ako to podla nej vyplýva z mnozstva stretnutí, ktoré sa uskutocnili od 15. marca 1993 do 28. októbra 2002, na ktorých údajne oznámila svoj úmysel nepristúpit k zvýseniu svojich cien. Údajne sa teda jednoznacne a zretelne distancovala od dohôd, s ktorými ostatní clenovia kartelu vyjadrili svoj súhlas. Po druhé sa domnieva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne odmietla tvrdenie, ze by sa jej malo priznat znízenie pokuty, kedze jej úloha v rámci porusenia bola podla nej menej dôlezitá ako úlohy ostatných clenov kartelu. Hodnota predaja výrobkov, ktorá nepochybne predstavuje jeden z prvkov posúdenia vplyvu, ktorý mohol vykonávat podnik z dôvodu svojho hospodárskeho významu, totiz podla nej neodráza stupen závaznosti jeho úcasti na porusení. Okrem toho tvrdí, ze to boli medzinárodné podniky, kto bol pri vzniku protisútazných postupov, o ktoré ide, v rámci Euroitalia a Michelangelo a kto sa podielal na protiprávnych postupoch vo viacerých clenských státoch. 132 Bod 29 usmernení z roku 2006 znie: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená v [základnej] výske pokuty; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 133 Pokial ide o polahcujúcu okolnost uvedenú v bode 29 tretej zarázke usmernení z roku 2006, ktorá je vzhladom na tvrdenia uvedené zalobkynou ako jediná relevantná, treba pripomenút, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení 1252 napadnutého rozhodnutia, z judikatúry vyplýva, ze na to, aby sa podniku mohlo priznat znízenie pokuty za neuplatnovanie kartelu, musia okolnosti preukazovat, ze v období, pocas ktorého podnik pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutocne zdrzal ich uplatnovania zachovávaním sútazného správania na trhu, alebo ze prinajmensom jasne a podstatným spôsobom porusoval povinnosti týkajúce sa uplatnovania kartelu do takej miery, ze to narusilo jeho fungovanie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [23]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 113). 134 V prejednávanej veci treba na jednej strane uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého vzdy sledovala samostatnú obchodnú stratégiu, nie je vecne podlozené. Ako bolo konstatované v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu vyssie, (pozri najmä body 52 az 87 vyssie), podniky, ktoré boli clenmi Euroitalia, si vymienali informácie o minulých zvýseniach svojich cien a kontrolovali, ci konkurenti uplatnovali zvýsenia budúcich cien, o ktorých predtým diskutovali. 135 Na druhej strane a v kazdom prípade zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktoré by preukazovali, ze sa skutocne zdrzala uplatnovania zvýsení cien diskutovaných na stretnutiach Euroitalia a Michelangelo. Naopak, ako Komisia správne uviedla vo svojich tabulkách, ktoré tvoria prílohy 6 a 7 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna sa zúcastnila takmer vsetkých stretnutí v rámci Euroitalia a velkého poctu stretnutí Michelangelo, pocas ktorých sa uskutocnovali protiprávne diskusie. 136 Za týchto okolností treba konstatovat, ze Komisia nijako nepochybila, ked zalobkyni z tohto dôvodu nepriznala nijaké znízenie pokuty. 137 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na jednej strane ciastocne vyhoviet tretiemu zalobnému dôvodu a na druhej strane v zostávajúcej casti zamietnut tento zalobný dôvod, rovnako ako prvý a druhý zalobný dôvod. 138 Pokial ide o dôsledky, ktoré sa majú vyvodit z návrhu na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, po prvé ho treba zamietnut v rozsahu, v akom sa týka clánku 1 ods. 5 bodu 18 napadnutého rozhodnutia. 139 Po druhé, na jednej strane, kedze Komisia správne rozhodla, ze zalobkyna sa dopustila porusenia ustanovení clánku 101 ZFEÚ, bola oprávnená na základe ustanovení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 uvedených v odôvodnení 1182 napadnutého rozhodnutia rozhodnút, v clánku 2 ods. 17 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyni ulozí pokutu. Treba teda zamietnut návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka clánku 2 ods. 17 uvedeného rozhodnutia. 140 Na druhej strane, kedze clánok 2 ods. 17 napadnutého rozhodnutia stanovuje sumu pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni, vzhladom na to, ze zalobkyna v rámci druhej casti zalobných návrhov subsidiárne navrhuje, aby Vseobecný súd znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená, tento súd vyvodí dôsledky z pochybení konstatovaných v bode 119 vyssie vo vztahu k stanoveniu uvedenej sumy v rámci preskúmania tejto casti zalobných návrhov. 141 Z toho, co bolo uvedené v bodoch 138 az 140 vyssie, vyplýva, ze treba v celom rozsahu zamietnut návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. O návrhoch predlozených subsidiárne, na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni 142 Vzhladom na druhú cast zalobného návrhu, ktorou sa zalobkyna domáha, aby Vseobecný súd zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená, alebo znízil jej sumu (pozri bod 15 vyssie), mu prislúcha, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci preskúmal na jednej strane dôsledky pochybení, ktorých sa dopustila Komisia a ktoré sú uvedené v bode 125 vyssie, pre výpocet sumy pokuty ulozenej zalobkyni a na druhej strane argumentáciu, ktorú zalobkyna uvádza na podporu svojho návrhu na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky. 143 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry na jednej strane Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci musí uskutocnit svoje vlastné posúdenie, pricom zohladní vsetky okolnosti prejednávanej veci a dodrzí vseobecné zásady práva Únie, ako sú zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 17 vyssie, body 179 a 280) alebo zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [24]C-125/07 P, C-133/07 P a C-135/07 P, Zb. s. I-8681, bod 187). 144 Na druhej strane výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo. Preto s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ako je chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 64). 145 Hoci usmernenia nepocítajú so stanovením pokuty súdom Únie pri rozhodovaní na základe jeho neobmedzenej právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [25]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 169), Vseobecný súd povazuje v prejednávanej veci za vhodné, aby sa nimi inspiroval pri prepocte sumy pokuty, najmä z dôvodu skutocnosti, ze umoznujú zohladnenie vsetkých relevantných okolností prejednávanej veci a stanovenie primeraných pokút vsetkým podnikom podielajúcim sa na zistenom porusení. 146 Po prvé treba pripomenút, ze Vseobecný súd na jednej strane konstatoval, v bode 115 vyssie, ze Komisia pri urcení koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % nesprávne vychádzala z dôvodu zalozeného v podstate na okolnosti, ze vsetky podniky, na ktoré sa vztahuje napadnuté rozhodnutie, sa podielali na jedinom porusení. Na druhej strane takisto konstatoval, ako je uvedené v bode 121 vyssie, ze tieto koeficienty sú v súlade so zásadou proporcionality, v rozmedzí od 0 do 30 % pokial ide o koeficient "závaznosti porusenia" a v rozmedzí od 15 % do 25 % pokial ide o koeficient "dodatocnej sumy". 147 Je tiez nepochybne pravda, ze ako bolo konstatované v bode 128 vyssie, Komisia uplatnila koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % aj pri výpocte pokút ulozených podnikom podielajúcich sa na jedinom porusení vztahujúcom sa na tri podskupiny výrobkov v siestich clenských státoch. Toto posledné uvedené porusenie je pritom z dôvodu svojho geografického rozsahu a poctu podskupín dotknutých výrobkov závaznejsie ako porusenie, na ktorom sa podielala zalobkyna. 148 Skutocnost, ze podnikom podielajúcim sa na porusení vztahujúcom sa na sest clenských státov a tri podskupiny výrobkov by mala byt ulozená pokuta vypocítaná na základe koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy vyssích ako 15 %, ktoré sa pouzili na sankcionovanie zalobkyne, vsak nemôze riadne odôvodnit, aby jej Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci stanovil pokutu, ktorej suma by nebola dostatocne odstrasujúca vzhladom na závaznost porusenia, na ktorom sa podielala. 149 Za týchto okolností Vseobecný súd vzhladom na usmernenia z roku 2006 a úvahy uvedené v bode 148 vyssie usudzuje, ze koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % sú primerané. 150 Po druhé, pokial ide o návrh, ktorým sa zalobkyna domáha, aby jej Vseobecný súd priznal znízenie pokuty z dôvodu, ze v rámci stretnutí, ktorých sa zúcastnovala, zohrávala v porovnaní ostatnými medzinárodnými podnikmi len malú úlohu, Vseobecný súd pripomína, ze ako bolo konstatované v bode 62 vyssie, zalobkyna neuviedla nijaké tvrdenie ani dôkaz, ktoré by mohli spochybnit zistenia Komisie uvedené v odôvodneniach 467 a 492 napadnutého rozhodnutia, ktoré preukazujú, ze zalobkyna sa aktívne podielala na uplatnovaní protiprávnych postupov, o ktoré islo, v dôsledku coho sa jej úloha nemôze povazovat za malú. Za týchto okolností Vseobecný súd usudzuje, ze tvrdenie zalobkyne neopodstatnuje, aby jej z tohto dôvodu bola znízená pokuta, ktorú jej Komisia ulozila vo výske 3996000 eur. 151 Za týchto okolností Vseobecný súd na jednej strane usudzuje, na základe svojej neobmedzenej právomoci, ze nijaká z okolností, na ktoré sa zalobkyna v prejednávanej veci odvoláva v akejkolvek súvislosti, ani nijaký z dôvodov verejného poriadku neodôvodnujú, aby uplatnil uvedenú právomoc a znízil sumu pokuty, ktorú ulozila Komisia. Na druhej strane usudzuje, ze vzhladom na vsetky okolnosti, ktoré boli pred ním uvedené, pokuta vo výske 3996000 eur predstavuje vzhladom na dlzku trvania a závaznost porusenia, na ktorom sa podielala zalobkyna, vhodnú sankciu umoznujúcu primerane a s odstrasujúcim úcinkom potlacit jej protisútazné správanie. 152 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze pokial ide o návrh predlozený subsidiárne na zrusenie pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 ods. 17 napadnutého rozhodnutia alebo znízenie jej výsky, vzhladom na to, ze uvedená suma je rovnaká ako suma stanovená Vseobecným súdom na základe jeho neobmedzenej právomoci v bode 151 vyssie, uvedený návrh treba zamietnut. 153 Vzhladom na závery vyvodené v bodoch 141 a 152 vyssie sa zaloba ako celok zamieta. O trovách 154 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zucchetti Rubinetteria SpA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhu predlozenom ako hlavný, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia O prvom dôvode zalozenom na pochybení Komisie pri urcení relevantného trhu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na existencii porusení spojených s kvalifikovaním diskusií v rámci Euroitalia a Michelangelo ako kartelu O tretom zalobnom dôvode zalozenom na pochybeniach a poruseniach, ktorých sa Komisia údajne dopustila pri výpocte sumy pokuty O návrhoch predlozených subsidiárne, na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni O trovách __________________________________________________________________ ( [26]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdZ47qu/L92979-3009TMP.html#t-ECR_62010TJ0396_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:372:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:045:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0236&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0021&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0106&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0161&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 26. file:///tmp/lynxXXXXdZ47qu/L92979-3009TMP.html#c-ECR_62010TJ0396_SK_01-E0001