ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Komplexné porusenie -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Distancovanie sa -- Závaznost porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Rovnost zaobchádzania -- Zásada individualizácie trestov a sankcií -- Posúdenie platobnej schopnosti -- Oznámenie Komisie o spolupráci z roku 2002 -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-393/10, Westfälische Drahtindustrie GmbH, so sídlom v Hamme (Nemecko), Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG, so sídlom v Hamme, Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. KG, so sídlom v Iserlohne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne C. Stadler a N. Tkatchenko, neskôr C. Stadler a S. Budde, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Bottka, R. Sauer a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Buntscheck, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, ako aj návrh na zrusenie listu generálneho riaditela Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz zo 14. februára 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] II - O prípustnosti návrhu na zrusenie listu zo 14. februára 2011 92 Treba pripomenút, ze pocas pojednávania generálny riaditel dorucil zalobkyniam list zo 14. februára 2011, ktorým bol zamietnutý návrh na opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti, ktorý predlozili Komisii 12. augusta 2010, teda medzi prijatím pôvodného rozhodnutia a podaním prejednávanej zaloby. 93 V tomto liste generálny riaditel po preskúmaní skutkových okolností, ktoré uviedli zalobkyne, a odpovedí zalobkýn na viaceré otázky, ktoré im polozili útvary Komisie v období od 12. augusta 2010 do 7. februára 2011, z úplne iných dôvodov, nez aké boli uvedené v napadnutom rozhodnutí, konstatoval, ze nie je opodstatnené priznat zalobkyniam znízenie pokuty z dôvodu zohladnenia ich platobnej schopnosti. 94 Zalobkyne v replike navrhli, aby im Vseobecný súd povolil rozsírit zalobné návrhy na zrusenie listu zo 14. februára 2011 (pozri bod 66 vyssie). 95 Komisia s týmto návrhom nesúhlasí, a to po prvé preto, lebo uvedený list nemení právne postavenie zalobkýn a v dôsledku toho ho nemozno napadnút zalobou o neplatnost, a po druhé preto, lebo zalobkyne na podporu svojho návrhu na opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti neuviedli podstatné nové skutocnosti. List zo 14. februára 2011 má teda za týchto okolností cisto potvrdzujúcu povahu. Komisia navyse tvrdí, ze vzhladom na to, ze posúdenie platobnej schopnosti zalobkýn spadá do neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu, ktorý je v rámci výkonu tejto právomoci povinný zohladnit skutkový stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje, zalobkyne nemajú právny záujem na tom, aby Vseobecný súd rozhodol o správnosti posúdenia ich platobnej schopnosti v okamihu vypracovania listu zo 14. februára 2011. 96 Je síce pravda, ze písomné prejavenie názoru institúcie Únie alebo samotné vyjadrenie úmyslu nemôze predstavovat rozhodnutie takej povahy, aby bolo predmetom zaloby o neplatnost na základe clánku 263 prvého odseku ZFEÚ, kedze nemôze vyvolat právne úcinky alebo k vyvolaniu takých úcinkov nesmeruje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. marca 1980, Sucrimex a Westzucker/Komisia, 133/79, Zb., [3]EU:C:1980:104, body 15 az 19, a z 27. septembra 1988, Spojené královstvo/Komisia, 114/86, Zb., [4]EU:C:1988:449, body 12 az 15). 97 Z judikatúry týkajúcej sa zalôb o neplatnost podaných jednotlivcami navyse vyplýva, ze nie kazdý list orgánu Únie zaslaný v reakcii na ziadost podanú jeho adresátom predstavoval akt, ktorý sa týka tohto adresáta v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ a ktorý mozno napadnút zalobou o neplatnost (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. januára 1993, Miethke/Parlament, C-25/92, Zb., [5]EU:C:1993:32, bod 10). 98 Naproti tomu podla ustálenej judikatúry sú opatrenia majúce záväzné právne úcinky, ktoré by sa mohli dotýkat záujmov tretích osôb a podstatne menit ich právne postavenie, aktmi, proti ktorým mozno podat zalobu o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb., [6]EU:C:1981:264, bod 9; pozri tiez rozsudok zo 17. apríla 2008, Cestas/Komisia, T-260/04, Zb., [7]EU:T:2008:115, bod 67 a citovanú judikatúru). 99 Okrem toho pri urcení, ci mozno proti opatreniu, ktorého zrusenie sa navrhuje, podat zalobu o neplatnost, je rozhodujúca jeho podstata, pricom forma, v akej bolo prijaté, je v tejto súvislosti v zásade bezvýznamná (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, [8]EU:C:1981:264, bod 9; pozri tiez rozsudok Cestas/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, [9]EU:T:2008:115, bod 68 a citovanú judikatúru). 100 Iba akt, ktorým orgán Únie jednoznacne a s konecnou platnostou urcuje svoje stanovisko vo forme umoznujúcej identifikovat jeho povahu, predstavuje rozhodnutie, ktoré môze byt predmetom zaloby o neplatnost, avsak pod podmienkou, ze toto rozhodnutie nepredstavuje potvrdenie predoslého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 1982, Nemecko a Bundesanstalt für Arbeit/Komisia, 44/81, Zb., [10]EU:C:1982:197, bod 12). 101 V prípade, ked je napadnutý akt cisto potvrdzujúci, je zaloba prípustná iba pod podmienkou, ze potvrdený akt uz bol v urcenej lehote napadnutý (pozri rozsudky zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T-275/94, Zb., [11]EU:T:1995:141, bod 27, a z 10. júla 1997, AssiDomän Kraft Products a i./Komisia, T-227/95, Zb., [12]EU:T:1997:108, bod 29 a tam citovanú judikatúru). Zaloba proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu je totiz neprípustná len vtedy, ak potvrdené rozhodnutie nadobudlo vo vztahu k dotknutej osobe právoplatnost, pretoze nebolo v lehote na podanie zaloby napadnuté. V opacnom prípade má dotknutá osoba právo napadnút potvrdené rozhodnutie, potvrdzujúce rozhodnutie alebo obe tieto rozhodnutia (rozsudky z 11. mája 1989, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, 193/87 a 194/87, [13]EU:C:1989:185, bod 26, a z 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C-135/06 P, Zb., [14]EU:C:2007:812, bod 54). 102 Naopak, ked zalobca nechá uplynút lehotu na podanie zaloby proti rozhodnutiu, ktorým bolo jednoznacne prijaté opatrenie zahrnajúce právne úcinky ovplyvnujúce jeho záujmy a ktoré je pre neho záväzné, nie je mozné prinavrátit túto lehotu poziadaním institúcie, aby zrusila svoje rozhodnutie, a podaním zaloby proti zamietavému rozhodnutiu potvrdzujúcemu predtým prijaté rozhodnutie (pozri rozsudok z 15. marca 1995, COBRECAF a i./Komisia, T-514/93, Zb., [15]EU:T:1995:49, bod 44 a citovanú judikatúru). 103 Prípustnost návrhu zalobkýn na zrusenie listu zo 14. februára 2011, v ktorom generálny riaditel zamietol návrh na opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti, ktorý zalobkyne podali po prijatí pôvodného rozhodnutia, treba preskúmat vzhladom na vyssie uvedené úvahy (pozri body 60 a 61 vyssie). 104 V tejto súvislosti je tvrdenie Komisie zalozené na tom, ze nie je povinná rozhodnút o návrhoch na opätovné posúdenie platobnej schopnosti podnikov podaných po prijatí rozhodnutí, ktorými sa ukladajú pokuty, v prejednávanom prípade neúcinné. Je totiz nesporné, ze v prejednávanom prípade útvary Komisie rozhodli o novom návrhu podanom zalobkynami po tom, co preskúmali nové dokumenty, ktoré zalobkyne predlozili na podporu tohto návrhu, a polozili im viaceré otázky týkajúce sa najmä týchto dokumentov. 105 Okrem toho po tomto preskúmaní generálny riaditel rozhodol o zamietnutí ziadosti o znízenie pokuty, ktorú podali zalobkyne, z úplne iných dôvodov, nez aké boli uvedené v pôvodnom rozhodnutí. Zatial co v pôvodnom rozhodnutí totiz Komisia poukázala na to, ze situácia zalobkýn je natolko zlozitá, ze im hrozí zánik bez ohladu na to, aké vysoké pokuty im budú ulozené, v liste zo 14. februára 2011 generálny riaditel naopak konstatoval, ze zalobkyne vzhladom na prognózy likvidity spolocnosti WDI, ktoré poskytli po prijatí pôvodného rozhodnutia, nepreukázali, ze len táto spolocnost nebola schopná získat potrebné financné prostriedky na zaplatenie pokút v plnej výske. 106 Generálny riaditel navyse posúdil platobnú schopnost zalobkýn s ohladom na sumu pokút, ktoré im boli ulozené na základe prvého rozhodnutia o zmene. Táto suma sa vsak lísila od sumy, s ohladom na ktorú bola platobná schopnost zalobkýn po prvý raz posúdená v pôvodnom rozhodnutí. 107 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze generálny riaditel v liste zo 14. februára 2011 posúdil platobnú schopnost zalobkýn s prihliadnutím na iné skutkové a právne okolnosti, nez aké boli preskúmané v pôvodnom rozhodnutí, a ze generálny riaditel odmietol znízit pokutu, ktorá im bola ulozená, z iných dôvodov, nez o aké sa opieralo zamietnutie ich prvej ziadosti o znízenie pokuty v pôvodnom rozhodnutí. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, teda list zo 14. februára 2011 nemozno povazovat len za potvrdenie pôvodného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia, T-186/98, Zb., [16]EU:T:2001:42, body 44 az 51, a z 22. mája 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T-6/10, [17]EU:T:2012:245, body 22 az 24). 108 V kazdom prípade treba pripomenút, ze zalobkyne podali návrh na zrusenie listu zo 14. februára 2011 v lehote na podanie zaloby stanovenej v clánku 263 siestom odseku ZFEÚ, a to v rámci prejednávanej zaloby, ktorá smeruje aj proti napadnutému rozhodnutiu. V case, ked zalobkyne poziadali o rozsírenie predmetu prejednávanej zaloby na list zo 14. februára 2011, teda pôvodné rozhodnutie este nebolo právoplatné. Z judikatúry uvedenej v bode 101 vyssie pritom vyplýva, ze aj za predpokladu, ze list zo 14. februára 2011 by sa mal povazovat len za potvrdenie pôvodného rozhodnutia, táto okolnost by za týchto podmienok nemohla spôsobit neprípustnost takého návrhu na zrusenie. 109 Napokon treba poukázat na to, ze výkon neobmedzenej právomoci súdom Únie nevylucuje, ale predpokladá, aby v rozsahu, v akom to navrhne zalobca, a bez toho, aby boli dotknuté dôvody verejného poriadku, ktoré je súd Únie pri dodrzaní zásady kontradiktórnosti povinný preskúmat ex offo, sa preskúmali právne a skutkové závery, ku ktorým dospela Komisia (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, Zb., [18]EU:C:2014:2062, body 51 az 57 a citovanú judikatúru). Ako pritom Komisia správne uvádza, hoci súd, ktorý rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci, musí v zásade zohladnit právny a skutkový stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje, ak sa domnieva, ze je odôvodnené, aby uplatnil svoju právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb., [19]EU:C:1974:18, body 51 a 52; zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T-275/94, Zb., [20]EU:T:1995:141, bod 61, a z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb., [21]EU:T:2011:560, body 282 az 285), táto povinnost nemá za následok zánik akéhokolvek záujmu podnikov, ktoré Komisia sankcionovala za porusenie clánku 101 ZFEÚ, na tom, aby sa súdne preskúmanie týkalo aj správnosti skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospela Komisia, vzhladom na právny a skutkový stav, ktorý existoval ku dnu, ked Komisia dospela k týmto záverom. Samotná moznost, ze Vseobecný súd sa v súvislosti s posúdením platobnej schopnosti zalobkýn rozhodne uplatnit svoju neobmedzenú právomoc, preto v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, neznamená, ze závery obsiahnuté v liste zo 14. februára 2011 sú bezpredmetné. 110 Z toho vypláva, ze námietky neprípustnosti, ktoré Komisia vzniesla voci návrhu na zrusenie listu zo 14. februára 2011, treba zamietnut. [omissis] A - O prvom a druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze zalobkyne sa bez prerusenia podielali na jedinom a nepretrzitom porusení od 1. januára 1984 121 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze jednak z dôvodu prerusenia, ktoré trvalo takmer jeden a pol roka, od konca klubu Zürich po zaciatok klubu Európa, a jednak z dôvodu rozdielov týkajúcich sa organizácie a fungovania týchto dvoch dohôd Komisia nemohla konstatovat, ze tieto dve rôzne porusenia predstavovali jediné a nepretrzité porusenie. Z toho vyplýva, ze porusenia, ku ktorým doslo pred zaciatkom klubu Európa 12. mája 1997, boli premlcané na základe clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 122 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia vôbec nevzala do úvahy, ze - ako potvrdzujú zosity s poznámkami spolocnosti Emesa - WDI sa spôsobom, ktorý bol zjavný pre vsetky ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili na stretnutí z 9. januára 1996, distancovala od dohôd vykonávaných v rámci klubu Zürich. Vsetky porusenia, ktorých sa dopustila WDI pred 12. májom 1997, sú teda z tohto dôvodu tiez premlcané na základe clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 123 V rámci druhého zalobného dôvodu, ktorý je uvedený subsidiárne, zalobkyne tvrdia, ze porusenie, ktoré sa im kladie za vinu, sa malo povazovat nanajvýs za opakované a ze Komisia mala v rámci dlzky trvania, z ktorej vychádzala pri výpocte pokút, zohladnit prerusenie kartelu pocas prechodného obdobia. 124 Treba teda najprv preskúmat, ci Komisia bola oprávnená konstatovat, ze WDI sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení. 1. O existencii jediného a nepretrzitého porusenia a) Zlozky kartelu a charakteristika jediného porusenia v napadnutom rozhodnutí 125 Hoci Komisia vo vyjadrení k zalobe a v duplike tvrdí, ze porusenie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, je "nepretrzité alebo opakované", hned na úvod treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené porusenie kvalifikované len ako "jediné a nepretrzité" (odôvodnenie 609 napadnutého rozhodnutia), a nie ako opakované. Zalobkyne tak boli sankcionované za porusenie, ktorého sa dopustila Klöckner Draht (teraz WDI) od 1. januára 1984 a ktorého sa dopustili WDV a Pampus od príslusného okamihu, ked tieto spolocnosti získali kontrolu nad spolocnostou WDI, a to bez prerusenia (pozri body 54 az 57 vyssie). 126 V odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia opísala kartel, na ktorom sa zalobkyne údajne podielali, ako "paneurópsk[u] dohod[u] spocívajúc[u] v takzvanej fáze Zürich a v takzvanej európskej fáze a/alebo v národných/regionálnych dohodách v závislosti od konkrétneho prípadu". 127 Odôvodnenia 123 az 135 tohto rozhodnutia v skratke opisujú tieto rôzne dohody a zosúladené postupy, ktoré sú následne podrobne opísané a posúdené vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP. Ako bolo uvedené v bodoch 40 az 53 vyssie, podla Komisie kartel v chronologickom poradí tvorí sedem základných zloziek. 128 Po prvé klub Zürich, prvá fáza paneurópskej dohody, ktorá trvala od 1. januára 1984 do 9. januára 1996 a týkala sa stanovenia kvót na jednotlivé krajiny (Nemecko, Rakúsko, Benelux, Francúzsko, Taliansko a Spanielsko), rozdelenia zákazníkov, urcenia cien a výmeny citlivých obchodných informácií. Jeho clenmi boli najprv Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Redaelli, ktorá navyse zastupovala viacero talianskych podnikov, a to minimálne od roku 1993, a neskôr sa k nim pridali Emesa v roku 1992 a Tycsa v roku 1993. 129 Po druhé klub Italia, národná dohoda, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002 a týkala sa stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvysku Európy. Jeho clenmi boli talianske podniky Redaelli, ITC, CB a Itas, ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope a Tréfileurope Italia (3. apríla 1995), SLM (10. februára 1997), Trame (4. marca 1997), Tycsa (17. decembra 1996), DWK (24. februára 1997) a Austria Draht (15. apríla 1997). 130 Po tretie juzná dohoda je regionálna dohoda dohodnutá a uzavretá v roku 1996 talianskymi podnikmi Redaelli, ITC, CB a Itas, Tycsa a Tréfileurope s cielom stanovit mieru rozsírenia kazdého z úcastníkov v juzných krajinách (Spanielsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko a Luxembursko) a zaviazat sa spolocne dohodnút kvóty s ostatnými výrobcami zo severnej Európy. 131 Po stvrté klub Európa, druhá fáza paneurópskej dohody, bola uzavretá v máji 1997 spolocnostami Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa. Stretnutia klubu Európa, na ktorých sa prílezitostne mohli zúcastnit aj dalsí európski výrobcovia (pozri bod 48 vyssie), sa skoncili v septembri 2002. Cielom dohody bolo prekonat krízu klubu Zürich. V rámci tejto dohody úcastníci zamýslali rozdelit si nové kvóty (vypocítané za obdobie od stvrtého stvrtroku 1995 do prvého stvrtroku 1997), rozdelit si zákazníkov a urcit ceny. Stáli clenovia dohodli koordinacné pravidlá, ktoré zahrnali vymenovanie koordinátorov zodpovedných za vykonanie dohôd v jednotlivých krajinách a koordináciu s ostatnými dotknutými podnikmi pôsobiacimi v tých istých krajinách alebo vo vztahu k rovnakým zákazníkom. Ich zástupcovia sa navyse pravidelne stretávali na rôznych úrovniach s cielom dohliadnut na vykonanie dohôd. Vymienali si medzi sebou citlivé obchodné informácie. V prípade odklonu od dohodnutého obchodného správania sa uplatnoval kompenzacný systém. 132 Po piate v rámci paneurópskych zloziek kartelu siesti stáli clenovia, ku ktorým sa prílezitostne pripojili talianski výrobcovia a Fundia, udrziavali tiez bilaterálne alebo multilaterálne kontakty a zúcastnovali sa na urcovaní cien a rozdelení zákazníkov ad hoc, pokial to bolo v ich záujme. Napríklad spolocnosti Tréfileurope, Nedri, WDI, Tycsa, Emesa, CB a Fundia koordinovali spolocne ceny a objemy pre zákazníka Addtek. Tieto projekty sa týkali hlavne Fínska, Svédska a Nórska, ale aj Holandska, Nemecka, pobaltských státov a strednej a východnej Európy. Ku koordinácii v súvislosti so spolocnostou Addtek dochádzalo uz pocas fázy klubu Zürich, ktorá bola súcastou paneurópskej dohody, a táto koordinácia pokracovala prinajmensom do konca roka 2001. 133 Po sieste v období od minimálne septembra 2000 do septembra 2002 sa siesti stáli clenovia, ITC, CB, Redaelli, Itas a SLM pravidelne stretávali s cielom prijat talianske podniky do klubu Európa ako stálych clenov. Talianske podniky chceli zvýsit svoje kvóty v Európe, kým klub Európa podporoval zachovanie status quo. Na tento úcel sa konali stretnutia v rámci klubu Italia s cielom definovat spolocný postoj talianskych podnikov, stretnutia v rámci klubu Európa s cielom preskúmat nároky talianskych podnikov a stretnutia medzi clenmi klubu Európa a talianskymi zástupcami s cielom dospiet k zblízeniu medzi úcastníkmi týchto dvoch dohôd. Zúcastnené podniky si pocas týchto rokovaní medzi sebou vymienali citlivé obchodné informácie. Pre potreby prerozdelenia európskych kvót s cielom zahrnút talianskych výrobcov sa tieto podniky dohodli na pouzití nového referencného obdobia (od 30. júna 2000 do 30. júna 2001). Tiez sa dohodli na celkovom objeme vývozu talianskych podnikov do zvysku Európy. Súcasne prerokúvali ceny, pricom clenovia klubu Európa sa snazili prijat na úrovni Európy mechanizmus urcovania cien uplatnovaný talianskymi výrobcami v rámci klubu Italia. 134 Po siedme Komisia tiez konstatovala existenciu klubu Espańa, co bola dohoda, ktorá existovala paralelne popri ostatných zlozkách kartelu a týkala sa spanielskeho a portugalského trhu (pozri bod 52 vyssie). 135 Komisia v odôvodneniach 610 az 612 napadnutého rozhodnutia uviedla, preco sa domnievala, ze vsetky tieto protiprávne konania tvorili súvislý súbor opatrení s jediným cielom obmedzit hospodársku sútaz na trhu s predpínacou ocelou na európskej a národnej úrovni. Komisia konstatovala, ze vsetky oznacené protisútazné dohody sledovali jediný protisútazný obchodný ciel, a to skreslit alebo odstránit normálne sútazné podmienky na trhu s predpínacou ocelou a zaviest globálnu rovnováhu prostredníctvom spolocných mechanizmov na rôznych úrovniach, na ktorých dochádzalo k poruseniu, teda urcením cien, stanovením kvót, rozdelením zákazníkov a výmenou citlivých obchodných informácií. 136 Konkrétnejsie v odôvodnení 613 napadnutého rozhodnutia spresnila, preco fázy klubu Zürich a klubu Európa predstavovali napriek prechodnému obdobiu jediné porusenie. Komisia najmä poukázala na to, ze od konca klubu Zürich sa konali stretnutia, ktorých cielom bolo narusit volnú hospodársku sútaz a zaviest trvalú paneurópsku dohodu. Tiez uviedla, ze úcinky zmlúv uzavretých na pôde klubu Zürich pretrvávali aj pocas prechodného obdobia a ze regionálne dohody, ktoré prispievali k tomu istému jedinému cielu, aký sledovala kazdá zo zloziek kartelu, pocas tohto obdobia dalej fungovali. 137 V odôvodneniach 614 a 615 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze konkrétne mechanizmy fungovania jednotlivých zloziek kartelu zabezpecovali koordináciu paneurópskych dohôd s jednotlivými národnými dohodami. Podla Komisie kvótový systém zavedený v rámci klubu Italia slúzil ako vzor na vytvorenie kvótového systému klubu Zürich. Okrem toho Tréfileurope zabezpecovala koordináciu medzi klubom Európa a talianskymi výrobcami, pricom koordináciu medzi klubom Európa a klubom Espańa zabezpecovali Tycsa a Emesa, ktoré boli clenmi oboch klubov. 138 V konecnom dôsledku sa podla odôvodnení 616 az 621 vsetci úcastníci protisútazných dohôd v rôznej miere podielali na spolocnom protisútaznom pláne, ktorý sa vykonával nepretrzite tak z hladiska jeho cielov, ako aj z hladiska jeho základných znakov od roku 1984 do konca roka 2002. 139 V odôvodnení 622 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze aj ked sa vsetci úcastníci kartelu nepodielali na vsetkých zlozkách porusenia, mali prospech z výmeny informácií medzi úcastníkmi a vedeli, ze ich úcast je súcastou spolocného plánu. 140 Zalobkyne napádajú konstatovanie, ze klub Zürich a klub Európa predstavovali dve zlozky jediného porusenia, pricom nepopierajú svoju úcast na týchto dohodách. b) Pojem jediné porusenie 141 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do spolocného plánu vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb., [22]EU:C:1999:356, bod 81; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [23]EU:C:2004:6, bod 258, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, Zb., [24]EU:C:2012:778, bod 41). 142 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 141 vyssie, [25]EU:C:1999:356, body 83, 87 a 203; Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [26]EU:C:2004:6, bod 83, a Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 141 vyssie, [27]EU:C:2012:778, bod 42). 143 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie a Komisia bola v takom prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky tieto správania, a teda za uvedené porusenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie v celom rozsahu (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 141 vyssie, [28]EU:C:2012:778, bod 43). 144 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 141 vyssie, [29]EU:C:2012:778, bod 44). 145 To by vsak neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré mu môze byt skutocne pripísaná zodpovednost. Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretrzité porusenie, je vsak vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, uz citovaný v bode 141 vyssie, [30]EU:C:2012:778, body 45 a 46). 146 Judikatúra v tejto súvislosti odkryla viacero kritérií relevantných na posúdenie jediného porusenia, a to konkrétne zhodnost cielov dotknutých postupov, zhodnost dotknutých výrobkov a sluzieb, zhodnost podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, a zhodnost spôsobov jeho vykonávania. Okrem toho dalsími relevantnými aspektmi, ktoré sa na úcely tohto preskúmania môzu zohladnit, sú zhodnost fyzických osôb zapojených do kartelu zastupujúcich podniky a zhodnost geografickej oblasti pôsobnosti dotknutých postupov (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T-147/09 a T-148/09, Zb., [31]EU:T:2013:259, bod 60 a citovanú judikatúru). 147 Napokon skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých zlozkách kartelu alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 141 vyssie, [32]EU:C:1999:356, bod 90, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [33]EU:C:2004:6, bod 86). c) Konstatovania v súvislosti so zalobkynami 148 V odôvodneniach 796 az 799 Komisia uviedla, ze bola konstatovaná zodpovednost zalobkýn, pokial ide po prvé o úcast spolocnosti Klöckner Draht, neskôr WDI, na klube Zürich od 1. januára 1984 do 9. januára 1996 (pozri bod 128 vyssie), po druhé úcast spolocnosti WDI na stretnutiach konaných pocas prechodného obdobia (od 9. januára 1996 do 12. mája 1997), po tretie úcast spolocnosti WDI na klube Európa od 12. mája 1997 do 19. septembra 2002 (pozri bod 131 vyssie), najmä ako koordinátora pre Nemecko, a po stvrté koordináciu v súvislosti s klientom Addtek od roku 1984 do 2002. 149 Vzhladom na kritériá stanovené judikatúrou spomenutou v bodoch 141 az 147 vyssie zalobkyne nepopierajú svoju úcast na klube Zürich a na klube Európa ani to, ze vedeli o jednotlivých zlozkách porusenia. Domnievajú sa vsak, ze tieto jednotlivé protiprávne konania nie sú súcastou spolocného plánu a ze WDI pocas prechodného obdobia prerusila svoje protisútazné konania. O existencii spolocného plánu 150 Zalobkyne sa domnievajú, ze Komisia nemohla na úcely preukázania existencie spolocného plánu poukázat len na to, ze jednotlivé zlozky porusenia sa týkali toho istého hospodárskeho odvetvia, bez toho, aby preukázala vztah komplementárnosti medzi jednotlivými dotknutými zlozkami, napríklad existenciu rámcovej dohody. Komisia sa v tejto súvislosti nemôze odvolávat na úcast tých istých podnikov. Naproti tomu Komisia pochybila, ked nevyvodila nijaký dôsledok zo skutocnosti, ze geografická pôsobnost rozhodnutí prijatých v oblasti kvót sa týkala v rámci klubu Zürich národných trhov a v rámci klubu Európa celého európskeho trhu. Okrem toho spôsoby koordinácie boli odlisné, lebo na stretnutiach klubu Európa sa zúcastnovali riaditelia pre odbyt, zatial co na stretnutiach klubu Zürich boli prítomní len vedúci zamestnanci. V rámci klubu Európa boli navyse urcení národní koordinátori, zatial co klub Zürich fungoval na základe jedinej centrálnej ohlasovne. 151 Ziadne z týchto tvrdení vsak nemôze spochybnit dokazovanie vykonané v napadnutom rozhodnutí. 152 Ako totiz uviedla Komisia, kartel sankcionovaný v napadnutom rozhodnutí sa skladal zo súboru dohôd, ktoré na seba casovo nadväzovali, tak na miestnej (národnej alebo regionálnej), ako aj európskej úrovni a ktorých spolocným cielom bolo zabezpecit rovnováhu európskeho trhu s predpínacou ocelou, ktorý sa vyznacoval strukturálnym prebytkom kapacity, bez hospodárskej sútaze. 153 Okrem toho je nesporné, ze prostriedky pouzité na dosiahnutie tohto ciela, teda urcenie cien, pridelenie kvót, rozdelenie zákazníkov a výmena citlivých obchodných informácií, boli v prípade vsetkých zloziek kartelu rovnaké. Hlavnými úcastníkmi klubu Zürich a klubu Európa, medzi ktorých patrili aj zalobkyne, boli tie isté podniky. Komisia tvrdí - pricom toto tvrdenie nebolo spochybnené -, ze tieto podniky boli v rámci klubu Zürich a neskôr v rámci klubu Európa spravidla zastúpené tými istými fyzickými osobami. 154 Okrem toho mechanizmy koordinácie medzi klubom Zürich a neskôr klubom Európa na jednej strane a národnými a regionálnymi dohodami (juzné dohody, klub Italia a klub Espańa) na druhej strane síce neboli úplne rovnaké, ale boli v kazdom prípade zavedené. Na jednej strane je totiz nesporné, ze talianski výrobcovia sa priamo podielali na klube Zürich, zatial co koordináciu medzi klubom Európa a klubom Italia zabezpecovala Tréfileurope. Na druhej strane koordinácia medzi klubom Espańa a klubom Európa sa uskutocnila prijatím spolocností Emesa a Tycsa do klubu Európa. 155 Tieto skutkové zistenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí a ktoré zalobkyne nespochybnili, umoznujú konstatovat, ze ide o jediné porusenie, ktoré sa skladá z viacerých zloziek, v zmysle judikatúry citovanej v bode 146 vyssie. 156 Co sa týka rozdielov medzi klubom Zürich a klubom Európa, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne a ktoré boli navyse uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, treba poznamenat, ze tieto rozdiely vôbec nebránia konstatovaniu, ze ide o jediné porusenie, ale naopak vyjadrujú zámer zaviest najúcinnejsie prostriedky na dosiahnutie toho istého ciela, aký sledovali vsetci úcastníci jednotlivých dohôd v rámci kartelu, a to obmedzit úcinky hospodárskej sútaze na trhu so strukturálnym prebytkom kapacity, najmä prostredníctvom dohôd týkajúcich sa cien, výrobných kvót a rozdelenia hlavných zákazníkov. 157 Toto konstatovanie umoznuje vysvetlit zdanlivý rozpor medzi odôvodneniami 186 a 629 napadnutého rozhodnutia, na ktorý poukazujú zalobkyne. Aj ked totiz bola preukázaná jednotnost vseobecného ciela sledovaného kartelom v rámci jeho po sebe idúcich zloziek, kazdá z dohôd, ktoré spolu predstavujú jediné porusenie, sa vyznacovala svojím viac ci menej obmedzeným geografickým rozmerom, ako aj metódami pouzitými na zabezpecenie monitorovania záväzkov, ktoré boli stále rovnaké a týkali sa cien, dodávatelských kvót, rozdelenia zákazníkov a výmeny citlivých obchodných informácií. 158 Rozdiely vo fungovaní oboch po sebe idúcich fáz paneurópskych dohôd teda nebránia uznaniu existencie spolocného plánu, ktorý sa vyznacoval rovnakým protisútazným cielom a v rámci ktorého najprv existoval klub Zürich a potom klub Európa (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [34]EU:C:2004:6, bod 258; z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb., [35]EU:C:2006:592, bod 110, a Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, [36]EU:T:2013:259, bod 60 a citovanú judikatúru). O vplyve tvrdení zalobkýn týkajúcich sa prerusenia kartelu na kvalifikáciu porusenia a na premlcanie 159 Zalobkyne vo svojich písomnostiach uviedli, ze klub Zürich v dôsledku váznych rozporov, ktoré sa vyskytovali od roku 1995, prestal fungovat este pred zacatím klubu Európa. Fungovanie kartelu teda bolo prerusené pocas obdobia jedného roka a styroch mesiacov, v dôsledku coho nemozno povazovat klub Zürich a klub Európa za rôzne zlozky jediného porusenia. 160 Odhliadnuc od toho, ze zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a na pojednávaní uznali, ze regionálne a národné dohody sa pocas prechodného obdobia neprestali uplatnovat, treba pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 152 az 158 vyssie totoznost sledovaných cielov a prostriedkov pouzitých v kazdej z protisútazných dohôd, ktoré oznacila Komisia, a v prípade klubu Zürich a klubu Európa dokonca aj úcast tých istých hlavných výrobcov umoznujú konstatovat existenciu spolocného plánu v zmysle judikatúry spomenutej v bodoch 141 az 147 vyssie, v rámci ktorého postupne existovali tieto dva kluby. 161 Zalobkyne pritom nepopierajú, ze sa podielali na klube Zürich az do 9. januára 1996, a uznávajú, ze sa od 12. mája 1997 zúcastnovali na klube Európa. Preto aj za predpokladu, ze prechodné obdobie by predstavovalo prerusenie fungovania kartelu alebo len obdobie pozastavenia akejkolvek protiprávnej cinnosti zalobkýn, zalobkyne boli vzhladom na vyssie uvedenú kontinuitu cielov a prostriedkov oprávnene uznané za zodpovedné za úcast na jedinom porusení. Okrem toho, kedze prechodné obdobie trvalo kratsie ako pät rokov, ktoré sú uvedené v clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, jediné porusenie, na ktorom sa podielali zalobkyne, by sa malo v prípade, ak by sa pripustilo, ze toto obdobie predstavuje prerusenie, nanajvýs povazovat za opakované, a nie za nepretrzité (pozri v tomto zmysle rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, [37]EU:T:2013:259, body 70 az 95 a citovanú judikatúru). 162 Z toho vyplýva, ze pokial je prvý zalobný dôvod zalozený na premlcaní v súvislosti obdobím pred 12. májom 1996, treba ho v celom rozsahu zamietnut, a to bez ohladu na to, ci prechodné obdobie predstavovalo prerusenie porusenia. 163 Ak by sa vsak preukázalo, ze tvrdenie zalobkýn zalozené na prerusení porusenia pocas prechodného obdobia je dôvodné, zalobkyne by sa mohli domáhat, aby neboli sankcionované za obdobie, pocas ktorého trvalo toto prerusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, [38]EU:T:2013:259, bod 88). Treba sa teda zaoberat aj touto argumentáciou a najprv preskúmat tvrdenia týkajúce sa prerusenia kartelu vo vseobecnosti a následne tvrdenia týkajúce sa pozastavenia úcasti zalobkýn na karteli. 2. O dôvodnosti tvrdení zalobkýn týkajúcich sa prerusenia ich úcasti na karteli 164 Komisia v odôvodnení 613 napadnutého rozhodnutia oprela svoje konstatovanie, ze protisútazné konania úcastníkov klubu Zürich pokracovali pocas prechodného obdobia, o tvrdenia spomenuté v bode 136 vyssie. V prílohe 2 napadnutého rozhodnutia je navyse uvedených jedenást stretnutí, pocas ktorých údajne doslo k výmene informácií a uzavretiu dohôd o cenách a rozdeleniu kvót. Zalobkyne mali prílezitost nahliadnut do listinných dôkazov, na ktoré Komisia poukázala v prílohe 2, po prvý raz v priestoroch Komisie v nadväznosti na oznámenie o výhradách a po druhý raz v kancelárii Vseobecného súdu v nadväznosti na výzvy na predlozenie dôkazov, ktoré boli pred pojednávaním zaslané Komisii. 165 Treba pripomenút, ze na pojednávaní zalobkyne spresnili, ze nepopierajú, ze regionálne dohody trvali aj pocas prechodného obdobia, ale ze tvrdia, ze paneurópska zlozka kartelu bola od konca klubu Zürich po zaciatok klubu Európa prerusená. a) Pripomenutie zásad týkajúcich sa dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov 166 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa dôkazného bremena jednak prislúcha úcastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, predlozit dôkaz, ktorý z právneho hladiska dostatocne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porusenie, a jednak prinálezí podniku, ktorý uplatnuje prostriedok obrany proti konstatovaniu porusenia, predlozit dôkaz, ze podmienky uplatnenia tohto prostriedku obrany sú splnené, takze v takom prípade sa uvedený orgán musí opriet o iné dôkazy (rozsudok zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T-120/04, Zb., [39]EU:T:2006:350, bod 50; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb., [40]EU:C:1998:608, bod 58, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [41]EU:C:2004:6, bod 78). Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ základnou zlozkou pojmu porusenie, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu (rozsudky zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb., [42]EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný, [43]EU:T:2006:350, bod 51). 167 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat, pokial skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [44]EU:C:2004:6, bod 79, a rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, [45]EU:T:2006:350, bod 53). 168 Pokial ide o dôkazné prostriedky, ktoré Komisia môze uplatnit, v práve hospodárskej sútaze prevláda zásada volného hodnotenia dôkazov (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb., [46]EU:C:2007:53, bod 63, a z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [47]EU:T:2004:221, bod 273). Kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Ak sa aj Komisii podarí získat explicitný dôkaz o nezákonnom kontakte medzi hospodárskymi subjektmi, napríklad zápis zo stretnutia, za normálnych okolností je len úlomkovitý a kusý, a preto je casto potrebné rekonstruovat niektoré podrobnosti dedukciou. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení práva hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [48]EU:C:2004:6, body 55 az 57). Takéto nepriame dôkazy a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazného správania a dohôd, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie, pocas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s právom hospodárskej sútaze uplatnovala (rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb., [49]EU:C:2006:593, bod 166). 169 Komisia je tak na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudky zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb., [50]EU:T:2000:180, body 43 a 72 a citovanú judikatúru, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb., [51]EU:T:2005:367, bod 217). Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací totiz, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [52]EU:T:2004:221, bod 180, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný, [53]EU:T:2005:367, bod 218; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb., [54]EU:T:1999:80, body 768 az 778). Pokial ide o dlzku trvania porusenia, z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je mozné priamo preukázat dlzku trvania porusenia, sa Komisia musí opriet prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z casového hladiska tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [55]EU:C:2006:593, bod 169; Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, [56]EU:T:1994:79, bod 79, a Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 166 vyssie, [57]EU:T:2006:350, bod 51). 170 Pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, treba zdôraznit, ze jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [58]EU:C:2007:53, bod 63; pozri tiez rozsudky z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb., [59]EU:T:2004:218, bod 84 a citovanú judikatúru, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [60]EU:T:2004:221, bod 273). Podla vseobecných pravidiel dokazovania vierohodnost, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb., [61]EU:T:2000:77, bod 1053; návrhy, ktoré predniesol sudca Vesterdorf ako generálny advokát vo veci Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb., [62]EU:T:1991:38). Osobitne treba priznat velký význam okolnosti, ze dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnostami (rozsudok z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb., [63]EU:T:1999:54, bod 312) alebo priamym svedkom týchto okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [64]EU:T:2004:221, bod 207). Dokumenty, z ktorých vyplýva, ze sa uskutocnili kontakty medzi viacerými podnikmi a ze tieto podniky skutocne sledovali ciel vopred vylúcit akúkolvek neistotu, pokial ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hladiska dostatocne preukazujú existenciu zosúladeného postupu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb., [65]EU:C:1975:174, body 175 a 179). Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia povazovat za mimoriadne vierohodné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [66]EU:T:2004:221, body 207, 211 a 212). 171 Okrem toho podla ustálenej judikatúry oznámenie informácií konkurentom s cielom pripravit protisútaznú dohodu stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ZFEÚ (rozsudky z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, C-455/11 P, [67]EU:C:2013:796, bod 40; zo 6. apríla 1995, Trefilunion/Komisia, T-148/89, Zb., [68]EU:T:1995:68, bod 82, a z 8. júla 2008, BPB/Komisia, T-53/03, Zb., [69]EU:T:2008:254, bod 178). 172 Napokon je potrebné pripomenút, ze úloha súdu, ktorý rozhoduje o zalobe o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia práva hospodárskej sútaze a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, spocíva v posúdení, ci sú dôkazy, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, dostatocné na preukázanie existencie porusenia (rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [70]EU:T:2004:221, body 174 a 175; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 169 vyssie, [71]EU:T:1999:80, bod 891). Ak existuje pochybnost, musí sa zohladnit v prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie urcené, a v dôsledku toho súd nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu predmetného porusenia, ak má v tomto smere este stále pochybnosti (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, [72]EU:T:2004:221, bod 177, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, [73]EU:T:2005:367, bod 215). V takejto situácii je totiz nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva osobitne z clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktorá je jednou zo základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyse potvrdená clánkom 47 Charty základných práv, chránené v rámci právneho poriadku Únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti s tým súvisiacich sankcií sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä v konaniach týkajúcich sa porusení práva hospodárskej sútaze, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb., [74]EU:C:1999:358, body 149 a 150; Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb., [75]EU:C:1999:362, body 175 a 176, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, [76]EU:T:2005:367, bod 216). b) O stretnutiach, ktoré sa konali pocas prechodného obdobia, a o pokracovaní porusenia pocas tohto obdobia 173 Pokracovanie stretnutí, ktorých cielom bola výmena informácií, urcenie cien a pridelenie kvót, sa povazuje v napadnutom rozhodnutí za preukázané a v prílohe 2 napadnutého rozhodnutia je uvedených jedenást stretnutí, pocas ktorých údajne doslo k výmene informácií, ako aj k uzavretiu dohôd o cenách a kvótach. Zalobkyne po tom, co vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uznali, ze niektorí dalsí úcastníci klubu Zürich, najmä DWK a Tréfileurope France, pocas prechodného obdobia pokracovali vo svojich protisútazných konaniach, nepredlozili v súvislosti s týmito stretnutiami nijaké odôvodnené námietky, ale len tvrdia, ze dôkazy predlozené Komisiou nepostacujú na preukázanie pokracovania porusenia pocas prechodného obdobia. 174 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vôbec nie je neobvyklé, ak sa kartel uplatnovaný pocas dlhého obdobia vzhladom na konflikty záujmov, ktoré sú nevyhnutne spojené s dohodami tohto typu, vyvíja, a to tak pokial ide o totoznost úcastníkov, ako aj formy a intenzitu ich protiprávnej spolupráce. 175 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 613) Komisia uviedla na preukázanie konstatovania, ze protisútazné konania bývalých clenov klubu Zürich pokracovali pocas prechodného obdobia, sest stretnutí. 176 Po prvé podla Komisie sa 1. marca 1996 konalo stretnutie v Parízi (Francúzsko). Na tomto stretnutí sa viedli diskusie o kvótach a cenách v Európe. 177 Zo ziadosti spolocnosti ITC o zhovievavost, v ktorej táto spolocnost poukazuje na zápisnicu zo stretnutia vypracovanú 12. marca 1996, teda krátko po predmetnom stretnutí, totiz vyplýva, ze v tento den sa v Parízi konalo stretnutie zástupcov spolocností ITC, Tycsa, Tréfileurope, DWK, Redaelli, Nedri a WDI. Podla ziadosti spolocnosti ITC o zhovievavost sa témy, o ktorých sa hovorilo na tomto stretnutí, týkali cien a kvót v Európe, ako aj stavu zásob prítomných podnikov. Z judikatúry spomenutej v bode 170 vyssie vyplýva, ze toto vyhlásenie spolocnosti ITC, v ktorom táto spolocnost uvádza skutocnosti, ktoré sú v jej neprospech, a ktoré sa opiera o zápisnicu vypracovanú v case skutkových okolností, ktoré sú predmetom tejto zápisnice, má vysokú dôkaznú hodnotu. Zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz o opaku a zo ziadnej z listín zalozených v spise predlozenom Vseobecnému súdu nevyplýva, ze tieto informácie sú nepravdivé. Existenciu tohto stretnutia, totoznost úcastníkov a témy, o ktorých sa hovorilo, mozno preto povazovat za preukázané. 178 Po druhé podla Komisie sa 8. októbra 1996 konalo stretnutie v Rosmalene (Holandsko). 179 Toto stretnutie potvrdila Nedri vo svojej ziadosti o zhovievavost predlozenej Komisii. Podla spolocnosti Nedri sa okrem nej na tomto stretnutí zúcastnili zástupcovia spolocností DWK, Fontaine Union, ako aj WDI a diskusie sa týkali situácie na holandskom trhu. Toto vyhlásenie, v ktorom Nedri uvádza skutocnosti, ktoré sú v jej neprospech, nebolo vyvrátené nijakým dôkazom predlozeným zalobkynami ani ziadnou z listín zalozených v spise. Existenciu tohto stretnutia, totoznost úcastníkov, ako aj tému, o ktorej sa hovorilo, teda treba povazovat za preukázané. 180 Po tretie Komisia poukazuje na stretnutie konané 4. novembra 1996 v Düsseldorfe. 181 V tejto súvislosti zo ziadosti spolocnosti Nedri o zhovievavost vyplýva, ze na tomto stretnutí sa zúcastnili tie isté osoby, ktoré sa zúcastnili na stretnutí konanom v tom istom meste 8. januára 1996, a ze predmet týchto dvoch stretnutí bol zhodný. Z uvedenej ziadosti o zhovievavost pritom vyplýva, ze prvé stretnutie, na ktorom sa zúcastnili DWK, Nedri, Tréfileurope, Tycsa, ako aj WDI, sa týkalo situácie, ktorá nastala v dôsledku tazkostí, ktoré sa vyskytli od mája 1995 pri vykonávaní trhových dohôd uzavretých v rámci klubu Zürich. Zo ziadosti spolocnosti Nedri o zhovievavost, ktorá je jediným dôkazom, ktorý Komisia v tejto súvislosti predlozila, naopak nevyplýva, ze stretnutie zo 4. novembra sa týkalo aj situácie na trhu v Holandsku, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. 182 Po stvrté Komisia konstatuje, ze 4. decembra 1996 sa v Bruseli (Belgicko) konalo stretnutie, ktoré sa týkalo "nového systému kvót". 183 Nedri vo svojej ziadosti o zhovievavost v súvislosti s týmto stretnutím uviedla, ze sa na nom zúcastnila ona, Emesa, DWK, Tréfileurope, Tycsa, ako aj WDI. Podla spolocnosti Nedri bolo cielom tohto stretnutia prediskutovat zavedenie nového paneurópskeho systému kvót. Tieto diskusie vsak neboli úspesné. Tieto vyhlásenia, v ktorých Nedri uvádza skutocnosti, ktoré sú v jej neprospech, neboli vyvrátené nijakým dôkazom o opaku. 184 Po piate Komisia v napadnutom rozhodnutí poukázala na stretnutie konané 3. apríla 1997 v Parízi, ktoré sa týkalo "nového systému kvót". 185 Zo ziadosti spolocnosti DWK o zhovievavost skutocne vyplýva, ze toto stretnutie sa konalo na základe iniciatívy spolocností Nedri a Tréfileurope. Na tomto stretnutí sa okrem troch uvedených spolocností zúcastnili aj Tycsa, Emesa a WDI. Podla spolocnosti DWK pocas tohto stretnutia pokracovali diskusie o zavedení nového systému kvótu, ktoré vsak neboli úspesné. DWK dodáva, ze na tomto stretnutí a v nadväznosti nan si úcastníci vymienali citlivé obchodné informácie. Zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorú im Vseobecný súd polozil v rámci tohto konania, potvrdili, ze sa zúcastnili na tomto stretnutí. 186 Po sieste Komisia napokon poukazuje na stretnutie konané 9. apríla 1997 v Düsseldorfe, ktoré sa tiez týkalo "nového systému kvót". 187 Existenciu tohto stretnutia potvrdzuje Nedri vo svojej ziadosti o zhovievavost. Nedri totiz potvrdzuje, ze úcastníci stretnutia z 3. apríla 1997 (pozri body 184 a 185 vyssie) pokracovali v diskusiách s cielom zaviest nový paneurópsky systém kvót, ktorý by zahrnal Nórsko a Svajciarsko, ale ktorého súcastou by nebolo Spojené královstvo a Írsko. Zalobkyne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj vo svojej odpovedi na písomnú otázku, ktorú im Vseobecný súd polozil v rámci tohto konania, potvrdili, ze sa zúcastnili na tomto stretnutí. 188 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze treba povazovat za preukázané, ze hlavní európski výrobcovia, teda clenovia klubu Zürich az do jeho zrusenia, ako aj klubu Európa od jeho zalozenia, medzi ktorých patrili zalobkyne, sa pocas obdobia jedného roka a styroch mesiacov aspon sestkrát stretli s cielom vymenit si citlivé obchodné informácie a pokúsit sa zaviest nový záväzný paneurópsky systém kvót. Z judikatúry (pozri bod 171 vyssie) vyplýva, ze také konania postacujú na konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ. Tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze kazdý z európskych výrobcov sa pocas prechodného obdobia správal na trhu nezávisle, teda nemôze vyvrátit konstatovanie Komisie, ze jediné porusenie, na ktorom sa podielali zalobkyne, pokracovalo pocas prechodného obdobia. 189 Okrem toho zalobkyne na jednej strane nepopierajú, ze pocas prechodného obdobia pokracovali stretnutia klubu Italia a klubu Espańa (pozri prílohy 3 a 4 napadnutého rozhodnutia). Ako pritom bolo uvedené v bodoch 152 az 154 vyssie, tieto regionálne dohody boli z dôvodu ich spolocného ciela a spolocných prostriedkov, ako aj existencie mechanizmov, ktoré mali zabezpecit koordináciu medzi jednotlivými zlozkami kartelu, súcastou spolocného plánu, ktorý umoznuje konstatovat, ze ide o jediné porusenie. Pocas samotného prechodného obdobia sa navyse clenovia klubu Italia zúcastnili na stretnutí z 1. marca 1996 (pozri body 176 a 177 vyssie) a clenovia klubu Espańa boli prizvaní na vsetky stretnutia, ktorých existencia bola povazovaná za preukázanú, okrem stretnutia, ktoré sa konalo 8. októbra 1996 v Rosmalene. Aj z tohto dôvodu bola Komisia oprávnená konstatovat, ze nedoslo k preruseniu jediného porusenia, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí. 190 Na druhej strane Komisia oprávnene tvrdí, ze pokracovanie úcinkov dohôd uzavretých medzi výrobcami predpínacej ocele a ich zákazníkmi v case existencie klubu Zürich stací na preukázanie pokracovania porusenia po zrusení tohto klubu. V tejto súvislosti tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze predmetné zmluvy boli dojednané v rôznych okamihoch v priebehu roka a ze platnost niektorých z týchto zmlúv sa mohla skoncit na zaciatku roka 1996, nemôze spochybnit analýzu Komisie, kedze zalobkyne nepreukázali a dokonca ani netvrdili, ze krátko pred zrusením klubu Zürich nedoslo k uzavretiu nijakej zmluvy. 191 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze pocas prechodného obdobia nedoslo k preruseniu kartelu, ktorý opísala v napadnutom rozhodnutí, a ze tento kartel v dôsledku toho predstavoval jediné a nepretrzité porusenie clánku 101 ZFEÚ. 192 Je teda potrebné teraz preskúmat tvrdenie zalobkýn, ze pocas prechodného obdobia prinajmensom ukoncili akékolvek protiprávne konanie. c) O údajom prerusení úcasti zalobkýn na porusení 193 Pokial ide o úcast spolocnosti WDI na protisútazných konaniach pocas prechodného obdobia, zalobkyne po prvé tvrdia, ze WDI sa na stretnutí z 9. januára 1996 v zmysle judikatúry distancovala od kartelu, a po druhé tvrdia, ze Komisia nepreukázala, ze WDI sa pocas tohto obdobia podielala na protisútazných konaniach. O údajnom distancovaní sa - Pripomenutie zásad uplatnitelných v súvislosti s distancovaním sa 194 Treba pripomenút, ze podla judikatúry sa musí podnik na to, aby ukoncil svoju zodpovednost, otvorene a jednoznacne distancovat od kartelu tak, aby si ostatní úcastníci boli vedomí, ze tento podnik uz nepodporuje vseobecné ciele kartelu. Okrem toho dôkazné bremeno týkajúce sa tohto distancovania sa nesie podnik, ktorý sa nan odvoláva (rozsudky z 27. septembra 2006, GlaxoSmithKline Services/Komisia, T-168/01, Zb., [77]EU:T:2006:265, bod 86, a z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, T-110/07, Zb., [78]EU:T:2011:68, bod 176; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb., [79]EU:C:2004:2, bod 63, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, [80]EU:C:2004:6, body 81 az 84). - O dôvodnosti tvrdenia zalobkýn 195 Zalobkyne sa domnievajú, ze WDI sa platne distancovala od kartelu v zmysle judikatúry, kedze jej zástupca na stretnutí z 9. januára 1996 údajne uviedol: "Momentálne pre nás klub nemá zmysel." 196 Na úvod treba konstatovat, ze pravdivost tohto vyhlásenia, ktorú Komisia navyse nespochybnuje, potvrdzuje Emesa, pricom zalobkyne a Komisia predlozili výnatok z knihy poznámok tejto spolocnosti. Také vyhlásenie vsak nemozno povazovat za jasné a jednoznacné vyjadrenie zámeru spolocnosti WDI distancovat sa od kartelu. 197 Z poznámok spolocnosti Emesa zo stretnutia z 9. januára 1996 totiz vyplýva, ze vyjadrenie zástupcu spolocnosti WDI bolo uvedené v rámci diskusie o prostriedkoch, ktoré mohli podla úcastníkov tohto stretnutia slúzit na prekonanie krízy klubu Zürich. Zástupca spolocnosti WDI po tom, co vyjadril pochybnosti o moznosti opät uplatnovat záväzky klubu Zürich, v rámci otvorenej diskusie o tom, ci sa má zaviest nový systém kvót, v reakcii na návrh zástupcov spolocnosti Tréfileurope zostat pri jestvujúcom systéme - teda v tom case pri klube Zürich - uviedol, ze klub Zürich podla jeho názoru uz nemá zmysel. Preto zástupca spolocnosti Emesa zaradil spolocnost WDI medzi podniky, ktoré v tom case podporovali zavedenie nového systému. Také vyhlásenie teda nemozno vykladat ako dôkaz o zámere spolocnosti WDI ukoncit svoju úcast na porusení a správat sa na trhu s predpínacou ocelou konkurencným spôsobom. 198 Tento výklad vyhlásenia zástupcu spolocnosti WDI navyse potvrdzuje aj skutocnost, ze zástupca spolocnosti Emesa po poznámkach týkajúcich sa vhodnosti zavedenia nového systému kvót vyplnil tabulku s uvedením výsledku diskusie o rozdelení kvót, v ktorej je uvedená WDI. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, je najpravdepodobnejsí výklad Komisie, podla ktorého vyplnenie tejto tabulky zástupcom spolocnosti Emesa po poznámkach, v ktorých je spomenuté vyhlásenie zástupcu spolocnosti WDI, svedcí o tom, ze diskusia o kvótach nasledovala po tomto vyhlásení, kedze také poznámky sa spravidla vyhotovujú v chronologickom poradí. 199 Z toho vyplýva, ze zalobkyne nepredlozili dôkaz o tom, ze WDI sa na stretnutí z 9. januára 1996 distancovala od kartelu, hoci boli povinné predlozit taký dôkaz. O úcasti zalobkýn na stretnutiach konaných pocas prechodného obdobia 200 Zalobkyne formálne nepopierajú svoju úcast na stretnutiach spomenutých v odôvodnení 613 napadnutého rozhodnutia, ale tvrdia, ze na týchto stretnutiach sa nesprávali protisútazne. 201 Treba vsak pripomenút, ze - ako bolo uvedené v bodoch 173 az 188 vyssie - zalobkyne sa pocas prechodného obdobia zúcastnili na siestich stretnutiach, pocas ktorých doslo k výmene citlivých obchodných informácií a diskutovalo sa o zavedení nového systému kvót na prekonanie neúspechu klubu Zürich. Podla judikatúry spomenutej v bode 171 vyssie pritom ciel týchto stretnutí postacuje na konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ. Preto treba konstatovat, ze Komisia preukázala, ze zalobkyne - ktoré nepredlozili dôkaz o tom, ze sa na stretnutí z 9. januára 1996 distancovali od kartelu, a ktoré boli tak ako ostatní úcastníci spomenuté v ziadostiach spolocností ITC, DWK a Nedri o zhovievavost, v ktorých sa hovorí o týchto stretnutiach - pocas prechodného obdobia neprerusili svoju úcast na porusení. Zalobkyne sa teda nemôzu domáhat znízenia pokuty z hladiska dlzky trvania konstatovanej v napadnutom rozhodnutí. 3. Záver týkajúci sa prvých dvoch zalobných dôvodov 202 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia správne konstatovala existenciu jediného porusenia tvoreného spolocným plánom, ktorý sa skladal z jednotlivých dohôd, v rámci ktorých doslo k tomuto poruseniu. 203 Okrem toho Komisia preukázala, ze pocas prechodného obdobia od konca klubu Zürich po zaciatok klubu Európa nedoslo k preruseniu tohto jediného porusenia, kedze po prvé pocas tohto obdobia sa konali protisútazné stretnutia úcastníkov klubu Zürich, po druhé pokracovali lokálne a regionálne zlozky kartelu a po tretie protisútazné úcinky opatrení prijatých v rámci klubu Zürich pretrvávali aj po ukoncení tejto zlozky kartelu. 204 Komisia navyse preukázala, ze WDI, ktorá nepredlozila dôkaz o tom, ze na poslednom stretnutí klubu Zürich konanom 9. januára 1996 sa platne distancovala od kartelu, pocas prechodného obdobia pokracovala vo svojich protisútazných cinnostiach. 205 V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod, ako aj druhý, subsidiárny zalobný dôvod zamietnut. [omissis] E - O posúdení platobnej schopnosti zalobkýn 267 Zalobkyne spochybnujú posúdenie svojej platobnej schopnosti v rámci styroch zalobných dôvodov. 268 Po prvé spochybnujú formálnu zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti v rámci siedmeho zalobného dôvodu namietajú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006. V rámci ôsmeho zalobného dôvodu tvrdia, ze Komisia tým, ze nezorganizovala vypocutie a neumoznila im vyjadrit sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia k stanovisku, ktoré zamýslala zaujat, pokial ide o posúdenie ich platobnej schopnosti, porusila clánok 27 nariadenia c. 1/2003 a clánok 41 ods. 2 Charty základných práv. 269 Po druhé spochybnujú dôvodnost posúdení týkajúcich sa ich platobnej schopnosti, ktoré sú uvedené tak v napadnutom rozhodnutí (siesty zalobný dôvod), ako aj v liste zo 14. februára 2011 (deviaty zalobný dôvod). 270 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 96 az 110 vyssie je list zo 14. februára 2011 aktom, ktorý mozno napadnút zalobou. Ako vsak Komisia uviedla vo svojej odpovedi na písomné otázky, ktoré jej polozil Vseobecný súd, a na pojednávaní, rozhodnutie obsiahnuté v tomto liste - ktoré predstavuje posúdenie situácie zalobkýn po situácii, ktorá bola posúdená v napadnutom rozhodnutí, generálnym riaditelom, a nie kolégiom clenov Komisie, ktoré prijalo napadnuté rozhodnutie - nemôze nahradit napadnuté rozhodnutie. Z toho vyplýva, ze závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a v liste zo 14. februára 2011 musia byt predmetom samostatného súdneho preskúmania a ze list zo 14. februára 2011 nespôsobil bezpredmetnost zalobných návrhov a dôvodov smerujúcich proti napadnutému rozhodnutiu. 1. O posúdení platobnej schopnosti zalobkýn v napadnutom rozhodnutí 271 Konkrétne posúdenie platobnej schopnosti zalobkýn bolo uvedené v bode 19.5.11 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 1176 az 1179), ktorý znie takto: "19.5.11 [WDI], [WDV] a [Pampus] 1176 Vzhladom na to, ze [WDI], [WDV] a [Pampus] predlozili návrh na zohladnenie platobnej neschopnosti, tieto návrhy sa skúmajú spolocne na úrovni spolocnosti [Pampus], ktorá spája spolocnosti WDI a [WDV]. Na úcely posúdenia platobnej schopnosti spolocnosti [Pampus] sa berie do úvahy celková výska pokút ulozených spolocnostiam WDI, [WDV] a [Pampus], bez ohladu na prípadnú zodpovednost spolocnosti [Pampus]. Ide o celkovú sumu 56050000 eur, ktorá sa skladá zo sumy 15485 00 eur, za ktorú by WDI, [WDV] a [Pampus] mali zodpovedat spolocne a nerozdielne, zo sumy 30115000 EUR, za ktorú by WDI a [WDV] mali zodpovedat spolocne a nerozdielne, a zo sumy 10450000 EUR, za ktorú by mala WDI zodpovedat sama. 1177 Návrhy spolocností [Pampus], [WDV] a WDI na zohladnenie platobnej neschopnosti treba zamietnut z dôvodov uvedených v odôvodneniach 1178 a 1179. 1178 Nasledujúce skutocnosti svedcia o váznych financných tazkostiach spolocností [Pampus] a WDI, ktoré vzbudzujú dojem, ze tieto spolocnosti nie sú schopné zaplatit pokutu: i) [Pampus] uz nemá nijaký vlastný kapitál, ii) [Pampus] má záporný pracovný kapitál vo výske okolo 100 miliónov eur, vrátane pokuty, iii) [Pampus] poskytla iným spolocnostiam skupiny pôzicky vo výske okolo 140 miliónov eur, ktoré este neboli odpísané, hoci [Pampus] neocakáva ich vrátenie, kedze kazdý z dlzníkov má záporný vlastný kapitál, a iv) WDI bola nútená vziat si vo februári 2010 krátkodobú pôzicku vo výske 20 miliónov eur, aby mohla pokracovat vo svojej podnikatelskej cinnosti. Banky ocakávajú koncom júna 2010 restrukturalizacný plán, ktorý im pomôze rozhodnút, ci ponechajú úverové rámce v platnosti az do konca roka 2010. 1179 Znízenie pokuty na základe bodu 35 [usmernení z roku 2006] mozno priznat len vtedy, ak existuje prícinná súvislost medzi financnými tazkostami a existenciou pokuty. Informácie, ktoré poskytli [Pampus], [WDV] a WDI, nesvedcia o existencii tejto prícinnej súvislosti. Po prvé z financných údajov zhrnutých v odôvodnení 1178 vyplýva, ze [Pampus] a WDI pravdepodobne zaniknú bez ohladu na zaplatenie pokuty. Inak povedané, nezdá sa pravdepodobné, ze znízenie pokuty zvýsi pravdepodobnost zachovania skupiny v blízkej budúcnosti. Zachovanie podniku teda nezávisí od výsky pokuty, ale skôr od rozhodnutí, ktoré prijmú akcionári (medzi ktorých patrí na úrovni spolocnosti WDI spolocnost ArcelorMittal s tretinovým podielom). Po druhé financné problémy spolocností [Pampus] a WDI boli spôsobené do velkej miery nedávnymi prevodmi financných prostriedkov spolocnosti [Pampus] na dalsie spolocnosti, ktoré vlastnia tí istí akcionári. Vzhladom na ustálenú judikatúru a prax, podla ktorej je Komisia oprávnená posúdit, do akej miery môzu akcionári financne pomôct spolocnostiam, ktoré sa odvolávajú na tazkosti so zaplatením pokuty, nie je opodstatnené priznat znízenie pokuty v situácii, ked po dorucení oznámenia o výhradách doslo k prevodu financných prostriedkov na prepojené spolocnosti so zjavným zámerom alebo dôsledkom spocívajúcim v zmarení sankcnej politiky Komisie." a) O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o posúdenie platobnej schopnosti zalobkýn 272 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb., [81]EU:C:1998:154, bod 63; z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb., [82]EU:C:2003:509, bod 87, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb., [83]EU:C:2004:379, bod 66). 273 Treba konstatovat, ze námietky zalobkýn týkajúce sa posúdenia ich platobnej schopnosti uvedené v rámci siedmeho zalobného dôvodu sa vztahujú na správnost posúdenia Komisie, a preto ich treba priradit k siestemu zalobnému dôvodu. 274 Naproti tomu na základe znenia odôvodnení napadnutého rozhodnutia citovaných v bode 271 vyssie mozno konstatovat - co navyse potvrdzujú aj podrobné námietky zalobkýn týkajúce sa správnosti týchto odôvodnení -, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze nemusí priznat znízenie pokuty na základe bodu 35 usmernení z roku 2006, dostatocne presne na to, aby ich zalobkyne mohli pochopit a aby ich Vseobecný súd mohol preskúmat. 275 Z toho vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod sa musí zamietnut. b) O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia tým, ze nevypocula zalobkyne pred zamietnutím ich návrhu na zohladnenie ich platobnej neschopnosti v napadnutom rozhodnutí, porusila clánok 27 nariadenia c. 1/2003 a clánok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv 276 V rámci ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia im tým, ze im pred prijatím napadnutého rozhodnutia neumoznila vyjadrit sa k dôvodom zamietnutia ich návrhu na zohladnenie ich platobnej neschopnosti, neoprávnene odoprela právo na vypocutie, ktoré vyplýva z clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a z clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv. 277 Podla clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a clánku 24 ods. 2 tohto nariadenia poskytne Komisia podnikom, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Podla toho istého ustanovenia musí Komisia zalozit svoje rozhodnutia len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. 278 Clánok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv navyse stanovuje, ze právo kazdého, aby sa jeho zálezitosti vybavovali nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, ktoré je zarucené v clánku 41 ods. 1, zahrna najmä právo na vypocutie pred prijatím akéhokolvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkat. 279 V prvom rade treba konstatovat, ze zalobkyne nepopierajú, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia sa uskutocnilo vypocutie, na ktorom sa navyse zúcastnili (pozri bod 34 vyssie). Tvrdia vsak, ze sa malo uskutocnit nové vypocutie, ktoré sa malo týkat stanoviska, ktoré Komisia zamýslala zaujat k ich ziadosti o znízenie pokuty zalozenej na posúdení ich platobnej schopnosti. 280 Uskutocnenie takého vypocutia vsak v clánku 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nie je upravené, lebo toto ustanovenie priznáva podnikom len právo vyjadrit sa k "námietkam", na ktorých chce Komisia zalozit svoje rozhodnutia. Posúdenie platobnej schopnosti podnikov vsak nie je námietkou, na ktorej môze byt zalozené rozhodnutie, ktorým sa sankcionuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, ale umoznuje Komisii vziat do úvahy urcité okolnosti uvedené na podporu ziadosti o znízenie pokuty, ktoré sa opierajú o dôvody, ktoré vôbec nesúvisia so zlozkami porusenia. 281 V druhom rade clánok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv tiez nepriznáva podnikom právo na vypocutie pred prijatím rozhodnutia o ich ziadosti o znízenie pokuty zalozenej na posúdení ich platobnej schopnosti vzhladom na informácie, ktoré poskytli. 282 Je pravda, ze také rozhodnutie je nepriaznivým individuálnym opatrením v zmysle tohto ustanovenia. Napriek tomu treba vychádzat z toho, ze právo byt vypocutý, ktoré je zakotvené v tomto ustanovení, bolo dodrzané v prípadoch, v ktorých sa - tak ako v prejednávanom prípade - prijaté rozhodnutie opiera len o skutocnosti oznámené ziadatelom, a to so zretelom na právny a skutkový rámec, ktorý mu je známy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2014, Euris Consult/Parlament, T-637/11, Zb., [84]EU:T:2014:237, bod 119). Z listín zalozených v spise predlozenom Vseobecnému súdu totiz vyplýva, ze medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze Komisia posúdila platobnú schopnost zalobkýn na základe informácií, ktoré poskytli zalobkyne vo svojej odpovedi na dotazník, ktorý im zaslala Komisia, alebo z vlastnej iniciatívy. 283 Je pravda, ze podla clánku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv je Komisia povinná umoznit podniku, ktorý podal ziadost o znízenie pokuty na základe svojej platobnej schopnosti, aby sa vyjadril k skutkovým alebo právnym okolnostiam, na základe ktorých chce Komisia zamietnut túto ziadost, v prípade, ak jej tieto informácie neposkytol tento podnik. Naopak samotná skutocnost, ze Komisia sa domnieva, ze informácie, ktoré jej boli poskytnuté, nie sú presvedcivé, neznamená, ze musí informovat podniky o tomto posúdení pred rozhodnutím o ziadosti. 284 Z toho vyplýva, ze ôsmy zalobný dôvod treba zamietnut. c) O siestom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze "prekrocila medze svojej volnej úvahy" a porusila zásadu proporcionality, kedze nezohladnila platobnú neschopnost zalobkýn 285 V rámci siesteho zalobného dôvodu zalobkyne napádajú dôvody, pre ktoré Komisia v pôvodnom rozhodnutí zamietla ich ziadost o znízenie pokuty na základe zohladnenia ich platobnej schopnosti. Vseobecné úvahy o posudzovaní platobnej schopnosti podnikov sankcionovaných za porusenie clánku 101 ZFEÚ 286 Bod 35 usmernení z roku 2006 stanovuje, aký vplyv môze mat platobná schopnost podniku sankcionovaného za porusenie clánku 101 ZFEÚ na výpocet pokuty, ktorú mu mozno ulozit. Tento bod znie takto: "Za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na znízenie pokuty nebude Komisii stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii podniku. Znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, ze ulozenie pokuty podla podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku." 287 Podla ustálenej judikatúry sa Komisia prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia, a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, [85]EU:C:2005:408, bod 211, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, T-400/09, [86]EU:T:2012:675, bod 40). 288 Hned na úvod treba poukázat na to, ze znízenie pokuty na základe bodu 35 usmernení z roku 2006 mozno priznat len za výnimocných okolností a za podmienok, ktoré sú vymedzené v týchto usmerneniach. Na jednej strane musí byt preukázané, ze ulozená pokuta "by nenapravitelne ohrozil[a] ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedl[a] by ku strate hodnoty jeho majetku". Na druhej strane sa musí preukázat aj existencia "osobitn[ého] sociáln[eho] a ekonomick[ého] kontext[u]". Okrem toho treba pripomenút, ze tieto dva okruhy podmienok predtým vymedzili súdy Únie. 289 Pokial ide o prvý okruh podmienok, podla judikatúry Komisia v zásade nie je povinná zohladnit pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, stratovú financnú situáciu podniku, kedze uznanie takejto povinnosti by znamenalo, ze podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu, by získali neodôvodnenú výhodu (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, [87]EU:C:2005:408, bod 327, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [88]EU:T:2012:675, bod 94). 290 Ak by to totiz bolo tak, hrozilo by, ze tieto podniky by boli zvýhodnené na úkor iných podnikov, ktoré sú efektívnejsie a lepsie riadené. Z tohto dôvodu samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii dotknutého podniku nemôze stacit na odôvodnenie návrhu, aby Komisia zohladnila platobnú neschopnost tohto podniku a priznala mu znízenie pokuty. 291 Podla ustálenej judikatúry navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Únie vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak taký postup môze poskodit financné záujmy vlastníkov alebo akcionárov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky tvoriace podnik tiez stratia svoju hodnotu (rozsudky z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb., [89]EU:T:2004:118, bod 372, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [90]EU:T:2012:675, bod 50). 292 Z tejto judikatúry mozno vyvodit, ze len v prípade straty hodnoty osobných, hmotných a nehmotných zloziek tvoriacich podnik, inak povedané jeho majetku, by mohlo byt opodstatnené zohladnit pri stanovení výsky pokuty moznost konkurzu alebo likvidácie tohto podniku v dôsledku ulozenia tejto pokuty (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [91]EU:T:2012:675, bod 51). 293 Likvidácia urcitej spolocnosti totiz nevyhnutne neznamená zánik predmetného podniku. Tento podnik môze nadalej existovat ako taký, a to bud v prípade rekapitalizácie spolocnosti, alebo v prípade, ak celý jej majetok prevezme iný subjekt. K takému prevzatiu môze dôjst bud dobrovolným odkúpením, alebo núteným predajom majetku spolocnosti, ktorá sa nadalej prevádzkuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [92]EU:T:2012:675, bod 97). 294 Zmienku o strate hodnoty majetku dotknutého podniku v bode 35 usmernení z roku 2006 teda treba chápat tak, ze sa týka situácie, v ktorej sa prevzatie podniku za podmienok uvedených v predchádzajúcom bode zdá nepravdepodobné, ci dokonca nemozné. V takom prípade sa majetok tohto podniku bude ponúkat na predaj samostatne a je pravdepodobné, ze mnohé jeho zlozky sa vôbec nepredajú alebo sa prinajlepsom predajú len za výrazne nizsiu cenu (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [93]EU:T:2012:675, bod 98). 295 Pokial ide o druhý okruh podmienok, ktorý sa týka existencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu, tento okruh sa podla judikatúry vztahuje na dôsledky, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä z hladiska zvýsenia nezamestnanosti alebo poskodenia dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C-308/04 P, Zb., [94]EU:C:2006:433, bod 106, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [95]EU:T:2012:675, bod 99). 296 Pokial sú teda splnené vyssie uvedené kumulatívne podmienky, ulozenie pokuty, ktoré by mohlo vyvolat zánik podniku, by bolo v rozpore s cielom, ktorý sleduje bod 35 usmernení z roku 2006. Uplatnenie tohto bodu na dotknuté podniky je tak konkrétnym prejavom zásady proporcionality v oblasti sankcií za porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, [96]EU:T:2012:675, bod 100). 297 Napokon, ako Komisia správne pripomenula v konaní pred súdom rozhodujúcim o nariadení predbezných opatrení a tiez viackrát v písomnom a ústnom konaní na Vseobecnom súde, kedze uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006 je poslednou skutocnostou, ktorá sa berie do úvahy pri stanovení výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, posúdenie platobnej schopnosti sankcionovaných podnikov spadá pod neobmedzenú právomoc, ktorá je stanovená v clánku 261 ZFEÚ a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. 298 Co sa týka rozsahu tejto právomoci, treba pripomenút, ze táto právomoc je jedným zo spôsobov uplatnovania zásady úcinnej súdnej ochrany, vseobecnej zásady práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty základných práv a v práve Únie zodpovedá clánku 6 EDLP (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C-386/10 P, Zb., [97]EU:C:2011:815, bod 51; zo 6. novembra 2012, Otis a i., C-199/11, Zb., [98]EU:C:2012:684, bod 47, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, Zb., [99]EU:C:2013:522, bod 36). 299 Podla judikatúry totiz dodrziavanie clánku 6 EDLP nevylucuje, aby v konaní správnej povahy bol "trest" najskôr ulozený správnym orgánom. Predpokladá vsak, ze rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nesplna podmienky stanovené v clánku 6 ods. 1 EDLP, bude následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou. Medzi charakteristickými crtami, ktorými sa vyznacuje súdny orgán s neobmedzenou právomocou, je aj moznost zmenit akúkolvek cast vydaného rozhodnutia tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska. Taký orgán musí mat najmä právomoc rozhodovat o vsetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, [100]EU:C:2013:522, bod 35; pozri rozsudky ESLP Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011, staznost c. 43509/08, § 59, a Segame v. Francúzsko zo 7. júna 2012, staznost c. 4837/06, § 55). 300 Okrem toho absencia ex offo preskúmania celého sporného rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, [101]EU:C:2011:815, bod 66). 301 Súd Únie teda - s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré musí preskúmat a prípadne na ne prihliadnut ex offo - musí vykonat preskúmanie na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov a v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania sa nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 298 vyssie, [102]EU:C:2011:815, bod 62). 302 Ako bolo spomenuté v bode 109 vyssie a ako Komisia správne uvádza, súd, ktorý rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci, napokon musí v zásade a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie dôkazov, ktoré mu predlozili úcastníci konania, zohladnit právny a skutkový stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje, ak sa domnieva, ze je odôvodnené, aby uplatnil svoju právomoc zmenit napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb., [103]EU:C:1974:18, body 51 a 52; zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T-275/94, Zb., [104]EU:T:1995:141, bod 61, a z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb., [105]EU:T:2011:560, body 282 az 285). Tým skôr to musí platit v prípadoch, v ktorých - tak ako v prejednávanom prípade - suma pokuty, ktorú musí zaplatit sankcionovaná spolocnost s prihliadnutím na jej platobnú schopnost, vyplýva z rozhodnutia prijatého Vseobecným súdom na základe zaloby, ktorú podala táto spolocnost, pricom pokuta este nebola zaplatená. 303 Úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí treba posúdit vzhladom na tieto vseobecné úvahy a so zretelom na skutkové a právne dôvody, ktoré v konaní na Vseobecnom súde uviedli úcastníci konania. O dôvodnosti posúdenia platobnej schopnosti zalobkýn v napadnutom rozhodnutí 304 V odôvodneniach 1176 az 1178 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 271 vyssie) Komisia zamietla ziadosti zalobkýn na základe toho, ze WDI a Pampus mali vázne financné tazkosti, ktoré vyvolávali dojem, ze tieto spolocnosti neboli schopné zaplatit pokutu. Toto konstatovanie bolo zalozené na nasledujúcich skutocnostiach. 305 Po prvé WDI bola vo februári 2010 nútená vziat si krátkodobú pôzicku vo výske 20 miliónov eur, aby mohla pokracovat vo svojej podnikatelskej cinnosti. Banky ocakávali restrukturalizacný plán koncom júna 2010, ked sa rozhodli, ci ponechajú úverové rámce v platnosti az do konca roka 2010. 306 Po druhé Pampus uz nemala vlastný kapitál. Podla Komisie mala táto spolocnost záporný pracovný kapitál vo výske okolo 100 miliónov eur, vrátane pokuty. 307 Po tretie Pampus poskytla iným spolocnostiam skupiny pôzicky vo výske okolo 140 miliónov eur. Tieto pôzicky síce este neboli odpísané, ale Pampus neocakávala ich vrátenie, kedze kazdý z dlzníkov mal záporný vlastný kapitál. 308 Vzhladom na tento odhad financnej situácie zalobkýn Komisia v odôvodnení 1179 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 271 vyssie) zamietla ziadost zalobkýn o znízenie pokuty z troch nasledujúcich dôvodov. 309 Po prvé Komisia konstatovala, ze prípadné znízenie pokuty nezvýsi pravdepodobnost zachovania skupiny v blízkej budúcnosti. Aj keby sa teda pokuta znízila na nulu, Pampus a WDI by pravdepodobne zanikli. 310 Po druhé podla Komisie bez ohladu na výsku ulozenej pokuty zachovanie skupiny záviselo od rozhodnutí, ktoré prijmú akcionári, ku ktorým patrila ArcelorMittal s tretinovým podielom na základnom imaní spolocnosti WDI. 311 Po tretie financné problémy spolocností Pampus a WDI boli spôsobené do velkej miery nedávnymi prevodmi financných prostriedkov spolocnosti Pampus na dalsie spolocnosti skupiny. Podla Komisie nebolo opodstatnené priznat znízenie pokuty v situácii, ked po dorucení oznámenia o výhradách doslo k prevodu financných prostriedkov na prepojené spolocnosti so "zjavným zámerom alebo dôsledkom spocívajúcim v zmarení sankcnej politiky Komisie". Na pojednávaní Komisia spresnila, ze tento posledný uvedený dôvod sám osebe stací na zamietnutie akejkolvek ziadosti o znízenie pokuty podanej zalobkynami, kedze údajná platobná neschopnost bola spôsobená slobodnými riadiacimi rozhodnutiami, ktoré prijali samotné zalobkyne. 312 Na rozdiel od toho, co bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, vsak zalobkyne po júni 2010 nezanikli. Táto okolnost síce nemá vplyv na zákonnost posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí, ale môze - prinajmensom na strane súdu - vyvolat pochybnosti o dôslednosti a dôvodnosti analýzy vyhliadok, ktoré vyplývali z financnej situácie zalobkýn ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, vzhladom na obsah informácií, ktoré mala Komisia v tom case k dispozícii. 313 V tejto súvislosti zalobkyne presvedcivo vysvetlujú, preco vzhladom na obsah dôkazov, ktoré predlozili na podporu svojho návrhu na posúdenie ich platobnej schopnosti, závery Komisie nezodpovedajú scenáru, ktorý bol v tom case najpravdepodobnejsí. 314 V prvom rade zalobkyne dostatocne preukázali, ze ich strednodobé a dlhodobé vyhliadky boli pozitívne, a preto mali pocas celého krízového obdobia, ktoré sa zacalo v roku 2009, podporu svojich veritelov. Listiny, ktoré zalobkyne predlozili v tejto súvislosti, vyjadrujú znacné úsilie vynalozené s cielom znízit ich náklady a restrukturalizovat skupinu Pampus po poklese obratu súvisiacom s hospodárskou krízou. Z týchto listín tiez vyplýva, ze skupina Pampus vzdy mala dobré vztahy so svojimi bankami, pricom sa sústavne usilovala dosiahnut co najlepsie podmienky financovania s cielom zachovat svoju cinnost a pokracovat v nej napriek váznym tazkostiam, ktorým celila. 315 To platí v prípade pôzicky vo výske 20 miliónov eur, ktorú banky poskytli zalobkyniam vo februári 2010 a ktorá im umoznila získat potrebné likvidné prostriedky na zabránenie platobnej neschopnosti. Táto dohoda o zachovaní status quo (standstill) z 2. júla 2010, ktorej predlzenie bolo pred prijatím napadnutého rozhodnutia velmi pravdepodobné, bola dôkazom vôle financných institúcií zmiernit problémy s likviditou, ktorým celila skupina. V napadnutom rozhodnutí pritom Komisia nevyvodila nijaký dôsledok z moznosti takého predlzenia. V kontexte dôsledkov celkovej hospodárskej krízy, ktorá nastala v roku 2008, vsak bolo mozné vzhladom na sústavnú podporu, ktorú zalobkyniam poskytovali ich banky, predpokladat, ze tieto banky sa nedomnievali, ze skupina Pampus celí strukturálnym nedostatkom týkajúcim sa rentability, ale skôr problémom s likviditou. Napriek týmto úvahám Komisia pri svojej analýze zjavne nepovazovala za dostatocne pravdepodobné zachovanie likvidity zalobkýn vdaka ich bankám, pokial sa ich rentabilita znacne nezhorsí. Ulozenie pokuty v takej výske, aká bola uvedená v pôvodnom rozhodnutí, naopak mohlo vyvolat také zhorsenie. Preto sa Komisia navyse pri posudzovaní tejto súvisiacej okolnosti, na základe ktorej zamietla ziadost o znízenie pokuty, ktorú podali zalobkyne, nesprávne domnievala, ze výska pokuty, ktorá napokon bude ulozená zalobkyniam, nemá nijaký význam. 316 V druhom rade zalobkyne najprv tiez podrobne a presvedcivo vysvetlujú, preco prevody vo výske viac ako 100 miliónov eur [pôzicka od spolocnosti Pampus pre spolocnost Pampus Stahlbeteiligungsgesellschaft mbH (dalej len "PSB"), ktorá zodpovedá pohladávke spolocnosti PSB voci skupine Ovako] a viac ako 140 miliónov eur [pohladávky spolocnosti Pampus voci spolocnosti Pampus Automotive GmbH & Co. KG (dalej len "PAM") vo výske okolo 55 miliónov eur, voci spolocnosti TSW Trierer Stahlwerk GmbH (dalej len "TSW") vo výske 79 miliónov eur a voci spolocnosti Speralux SA vo výske 10 miliónov eur] vzhladom na dôkazy, ktoré uviedli na podporu svojej ziadosti, nebolo mozné povazovat len za straty, co vsak Komisia urobila v napadnutom rozhodnutí. Komisia totiz nemohla dospiet k radikálnemu záveru o úplnej strate hodnoty pohladávok spolocnosti Pampus voci ostatným spolocnostiam skupiny len na základe analýzy financnej situácie dlzníkov obmedzenej na preskúmanie výsledkov ich úctových závierok bez toho, aby sa co i len pokúsila posúdit ich - hoci aj krátkodobú - rentabilitu. Komisia tým, ze nevykonala takú analýzu, opomenula zásadné kritérium pravdepodobnosti splatenia predmetných pôziciek. 317 Okrem toho skutocnosti, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia - hoci na základe nich nemozno posudzovat zákonnost tohto rozhodnutia - potvrdzujú nedôslednost analýzy vykonanej Komisiou. Je nesporné, ze pôzicka od spolocnosti Pampus pre spolocnost PSB nebola odpísaná v celom rozsahu, ale len polovicne, teda vo výske 50,5 milióna eur, co viedlo k "jednoznacnému zlepseniu stavu vlastného kapitálu spolocnosti", ako to uznáva Komisia. Tiez je nesporné, ze pohladávka spolocnosti Pampus voci spolocnosti PAM bola odpísaná len do výsky 26,5 milióna eur, co je polovica, a nie vo výske celej poskytnutej pôzicky. 318 Zalobkyne navyse správne uvádzajú, ze Komisia nemohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, konstatovat, ze kazdá ziadost zalobkýn o znízenie pokuty sa musí zamietnut z dôvodu financných prevodov medzi spolocnostou Pampus a dalsími spolocnostami tej istej skupiny, ku ktorým doslo po dorucení oznámenia o výhradách. 319 Po prvé Komisia nemohla odmietnut zohladnit dôvody uskutocnenia týchto prevodov v rámci skupiny, co vsak urobila. Zo skutocností oznámených Komisii pred prijatím napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze tieto financné prostriedky poskytnuté spolocnostiam skupiny mali slúzit na financovanie akvizícií uskutocnených pred zaslaním oznámenia o výhradách a - co sa týka prevodov uskutocnených po dorucení oznámenia o výhradách - umoznit týmto spolocnostiam pokracovat v ich cinnostiach. 320 Hoci totiz oznámenie o výhradách bolo prijaté 30. septembra 2008 (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia), zalobkyniam bolo dorucené - ako samy uvádzajú, pricom Komisia to nespochybnuje - 2. októbra 2008. Z údajov, ktoré poskytli zalobkyne v reakcii na otázky, ktoré im polozila Komisia pocas správneho konania, pritom vyplýva, ze k prevzatiu skupiny Ovako doslo v roku 2006 a ze financné prevody, ktorých cielom bolo umoznit toto prevzatie, vrátane spornej pôzicky poskytnutej spolocnosti PSB, sa uskutocnili v roku 2007. K prevzatiu spolocnosti PAM navyse doslo v roku 2007 a k prevzatiu spolocnosti TSW doslo v roku 2005. Sporné prevody uskutocnené po dorucení oznámenia o výhradách, ako napríklad pôzicky poskytnuté spolocnosti Speralux, teda slúzili ma uspokojenie potrieb spolocností, ktoré v case dorucenia uvedeného oznámenia o výhradách boli súcastou skupiny Pampus, týkajúcich sa likvidity. 321 Po druhé, ako zalobkyne správne uvádzajú, Komisia nemohla opomenút financnú situáciu skupiny Pampus ako celku a zivotaschopnost tejto skupiny. Ako zalobkyne informovali Komisiu pred prijatím napadnutého rozhodnutia, vsetky spolocnosti, v prospech ktorých boli uskutocnené sporné financné prevody, okrem spolocnosti TSW boli ovládané výlucne rodinnými holdingovými spolocnostami, medzi ktoré patrí spolocnost Pampus, ktoré vlastnili tí istí akcionári s rovnakými podielmi, a to pán Pa. a jeho dve dcéry. Pokial ide o spolocnost TSW, dve tretiny jej základného imania priamo vlastnil pán Pa. a jedna z jeho dvoch dcér, takze na úcely posúdenia platobnej schopnosti spolocnosti Pampus bolo mozné konstatovat, ze uvedená spolocnost je súcastou tej istej skupiny. Za okolností prejednávaného prípadu teda Komisia musela dospiet k záveru, ze financné prevody uskutocnené v prospech iných spolocností patriacich k tej istej skupine nemali nijaký vplyv na posúdenie platobnej schopnosti spolocnosti Pampus. 322 V tretom rade z viacnásobného nesprávneho posúdenia konstatovaného vyssie vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne konstatovala, ze výska pokuty, ktorý zamýslala ulozit zalobkyniam, nemohla ovplyvnit ich zivotaschopnost. Komisia teda tiez dospela k nesprávnemu záveru, ze predmetná suma nemá vplyv na posúdenie platobnej schopnosti zalobkýn. 323 Napokon v stvrtom rade tvrdenia zalobkýn, ktorými chcú preukázat, ze zásah ich akcionárov bol nepravdepodobný, vyplývajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia, a preto sú neúcinné. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí nekonstatovala, ze taký zásah bol pravdepodobný, ale mimochodom spomenula, ze podla jej názoru zachovanie existencie zalobkýn nevyhnutne záviselo od takých zásahov (pozri odôvodnenie 1179 napadnutého rozhodnutia citované v bode 271 vyssie). 324 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa pri posudzovaní platobnej schopnosti zalobkýn dopustila viacnásobného nesprávneho posúdenia, ktoré môze spôsobit nezákonnost napadnutého rozhodnutia. Také zistenie v zásade odôvodnuje, aby Vseobecný súd v prípade potreby posúdil, ci je v dôsledku toho v súlade s návrhom zalobkýn opodstatnené zmenit výsku pokút, ktoré im boli ulozené. Ako vsak Komisia uviedla na pojednávaní, nemohlo by to byt tak, ak by analýza, ktorú generálny riaditel vykonal v liste zo 14. februára 2011, mohla predstavovat skutkový a právny základ zamietnutia ziadosti o znízenie pokuty, ktorú predlozili zalobkyne. Zalobkyne spochybnujú aj túto druhú analýzu, takze treba preskúmat jej dôvodnost. 2. O dôvodnosti posúdenia platobnej schopnosti zalobkýn v liste zo 14. februára 2011 325 Treba pripomenút, ze nový návrh zalobkýn na posúdenie ich platobnej schopnosti bol opät zamietnutý v liste zo 14. februára 2011, a to z úplne iných dôvodov, nez aké boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. Relevantné casti listu zo 14. februára 2011 znejú takto: "Dna 12. augusta 2010, WDI, WDV a [Pampus]... poziadali o znízenie svojich pokút podla podmienok uvedených v bode 35 usmernení z roku 2006 o stanovovaní výsky pokút, ktoré sa analogicky uplatnia v dôsledku ich údajnej platobnej neschopnosti. Na základe tejto ziadosti a dalsích informácií a údajov, ktoré úcastníci konania predlozili do 7. februára 2011, príslusné útvary Komisie preskúmali tieto informácie a údaje a overili, ci tri uvedené podniky nie sú schopné zaplatit pokuty, ako to tvrdia. Preskúmali najmä úcinky pokút na zachovanie týchto troch podnikov a tiez vzali do úvahy ich vztahy s bankami a s ich akcionármi, ako aj schopnost akcionárov financne pomôct týmto podnikom, aby mohli zaplatit pokuty ulozené v [napadnutom rozhodnutí]. Z tohto preskúmania vyplýva, ze WDI neposkytla nijaké nové informácie alebo dôkazy, ktoré by preukazovali, ze zaplatenie pokuty vo výske 46 550 000 eur by nenapravitelne ohrozilo jej zivotaschopnost. Naopak z informácií, ktoré WDI poskytla do 7. februára 2011, vyplýva, ze je schopná zaplatit celú sumu pokuty. V tejto súvislosti poukazujeme najmä na prognózy cistých penazných tokov v budúcich rokoch, ktoré ste nám predlozili v súvislosti so spolocnostou WDI: 13,3 milióna eur na rok 2011 (vrátane 1,37 milióna eur na splatenie dlhodobej pôzicky), 17,7 milióna eur na rok 2012 (vrátane 0,7 milióna eur na splatenie dlhodobej pôzicky), 14,8 milióna eur na rok 2013, 21,5 milióna eur na rok 2014, 22,3 milióna eur na rok 2015 a 25,4 milióna eur na rok 2016. Tieto prognózy cistých penazných tokov vyplývajú z analýzy kladných penazných tokov z prebiehajúcej podnikatelskej cinnosti a obmedzených investícií. WDI nepreukázala, ze s takými solídnymi prognózami penazných tokov by nebola schopná zaplatit pokutu. Tieto prognózy cistých penazných tokov nezohladnujú hoci aj ciastocné splatenie pôziciek, ktoré WDI poskytla spolocnostiam, ktoré k nej patria, aj ked také splatenie nemozno vylúcit. Z poskytnutých informácií navyse vyplýva, ze banky spolocnosti WDI môzu zriadit dalsie zálozné práva k dlhodobému hmotnému majetku spolocnosti WDI. Tiez sa domnievame, ze v posudzovanom prípade nie je potrebné preskúmat platobnú schopnost spolocností WDV a [Pampus], kedze WDI, ktorá je jedinou spolocnostou skupiny Pampus, ktorej bola ulozená povinnost zaplatit celú pokutu vo výske 46550000 eur, je schopná uhradit celú túto pokutu alebo získat bankovú záruku na celú túto sumu. Zastávame názor, ze predbezná platba alebo záruka na sumu 46550000 eur pocas celej dlzky trvania súdneho konania, ktorá by bola prijatelná pre úctovné útvary Komisie, bude stacit Komisii na zabezpecenie individuálneho a solidárneho dlhu troch dotknutých podnikov az do skoncenia súdneho konania. Chcel by som tiez zdôraznit, ze podla môjho názoru ziadny z podnikov doteraz nepreukázal jednoznacnú prícinnú súvislost medzi ulozenou pokutou a údajne velmi zlozitou financnou situáciou spolocnosti WDI v zmysle bodu 1179 [napadnutého rozhodnutia]. Nové informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii od prijatia [napadnutého rozhodnutie] do 7. februára 2011, naopak jasne svedcia o tom, ze po dorucení oznámenia o výhradách WDI poskytla pôzicky tretím podnikom sirsej skupiny Pampus bez toho, aby s dlzníkmi dohodla splátkové kalendáre. Tieto pôzicky vo výske priblizne 115 miliónov eur zjavne prekracujú sumu pokuty ulozenej spolocnosti WDI. Musím vás preto informovat, ze po dôkladnom preskúmaní nových informácií a údajov, ktoré ste nám poskytli odo dna, ked vám bolo dorucené napadnuté rozhodnutie, do 7. februára 2011, nevidíme nijaký dôvod na prehodnotenie alebo znízenie sumy pokút ulozených spolocnostiam WDI, WDV a [Pampus] v clánku 2 [napadnutého rozhodnutia], a preto nemôzeme vyhoviet vasej ziadosti." 326 Zalobkyne spochybnujú úvahy uvedené v liste zo 14. februára 2011, ktorý zohladnuje predovsetkým prognózy cistých penazných tokov spolocnosti WDI, najmä na základe toho, ze len toto kritérium nemôze byt rozhodujúce pri analýze platobnej schopnosti podniku podla bodu 35 usmernení 2006. 327 Je pravda, ze prognózy cistých penazných tokov majú zjavne neistý charakter, takze analýza platobnej schopnosti podniku nemôze závisiet len od týchto prognóz. V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, vsak tento neistý charakter nemôze stacit na spochybnenie záverov, ktoré bolo mozné vyvodit z týchto informácií, ktoré zalobkyne poskytli v rámci svojho návrhu na opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti, pokial ide o pravdepodobnú schopnost spolocnosti WDI dosiahnut zisk. 328 Naproti tomu zalobkyne správne uvádzajú, ze pri zamietnutí ich ziadosti o znízenie pokuty generálny riaditel nemohol opomenút skutocnost, ze predlozením mnohých záporných vyjadrení bánk, ktoré im predtým poskytli pôzicky, ako aj predlozením viacerých financných analytických správ dostatocne preukázali, ze neboli schopné naraz zaplatit celú sumu pokút, ktoré im napokon boli ulozené, vyplývajúcu z prvého rozhodnutia o zmene ani získat financné prostriedky alebo bankovú záruku v tejto výske. 329 Ako uz konstatoval súd, ktorý rozhodoval o nariadení o predbezných opatrení (uznesenie Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia, uz citované v bode 65 vyssie, [106]EU:T:2011:178, body 35 a 43), zalobkyne v tejto súvislosti predlozili viac ako desat odôvodnených zamietnutí ziadostí o pôzicku a treba vychádzat z toho, ze ked banka prijme kladné alebo záporné rozhodnutie vo veciach úverov a záruk, vzdy sleduje svoje vlastné záujmy ako úverová institúcia a musí navyse konat v záujme svojich akcionárov. 330 V bodoch 316 az 321 vyssie navyse bolo vysvetlené, preco dôvod zalozený na financných prevodoch v rámci skupiny v prejednávanom prípade nemohol stacit na zamietnutie ziadosti o znízenie pokút, ktorú predlozili zalobkyne. 331 Z toho vyplýva, ze generálny riaditel sa pri zamietnutí návrhu zalobkýn na opätovné posúdenie ich platobnej schopnosti dopustil viacnásobného nesprávneho posúdenia, ktoré môze spôsobit nezákonnost listu zo 14. februára 2011. 332 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa pri dvojnásobnom posudzovaní platobnej schopnosti zalobkýn viackrát dopustila nesprávneho posúdenia. Toto nesprávne posúdenie môze jednak viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bola ulozená pokuta zalobkyniam, ako aj listu zo 14. februára 2011 a jednak odôvodnit, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc. 3. O výkone neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom 333 Ako bolo spomenuté v bodoch 286 az 303 vyssie, podmienky stanovené v bode 35 usmernení z roku 2006 vyplývajú z judikatúry a nic nebráni tomu, aby Vseobecný súd - aj ked nie je viazaný vseobecnými usmerneniami prijatými Komisiou (pozri bod 227 vyssie) - uplatnil v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci tie isté podmienky. 334 Pri skúmaní prvých styroch zalobných dôvodov nebolo zistené nijaké nesprávne posúdenie, ktoré by mohlo spôsobit nezákonnost napadnutého rozhodnutia, a Vseobecný súd nevidí nijaký dôvod, preco by sa mala výska pokút ulozených zalobkyniam, ktorá vyplýva z clánku 2 bodu 8 napadnutého rozhodnutia, povazovat za neprimeranú, takze pri novom posudzovaní platobnej schopnosti zalobkýn treba vychádzat z tejto sumy. 335 Okrem toho, ked Vseobecný súd chce uplatnit svoju neobmedzenú právomoc, musí v záujme zabezpecenia potrebného úcinku posúdenia platobnej schopnosti podniku vzhladom na výsku pokuty, ktorý mu má byt ulozená, posúdit stav, ktorý existuje ku dnu, ked rozhoduje (pozri body 109 a 302 vyssie), a to na základe dokumentov, ktoré mu predlozia úcastníci konania - pokial sú splnené podmienky prípustnosti stanovené v clánku 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 - az do skoncenia ústnej casti konania. 336 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze úcastníci konania mali prílezitost zalozit do spisu dokumenty z obdobia po skoncení písomnej casti konania, na existenciu ktorých poukázali na pojednávaní. Vyuzili túto moznost a predlozili pripomienky k týmto dokumentom. Kazdý z úcastníkov konania sa navyse vyjadril k pripomienkam druhého úcastníka. 337 Zalobkyne tvrdia, ze z preskúmania najnovsích údajov vyplýva, ze nemajú dostatok likvidných prostriedkov na zaplatenie celej pokuty, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. Nemôzu sa obrátit ani na úverové institúcie. Za týchto podmienok by vymáhanie pokuty viedlo k ich likvidácii, pri ktorej by pohladávka Komisie nebola prednostná. 338 Úverové institúcie, ktoré im uz poskytli pôzicky, nie sú ochotné podporit ich vo väcsej miere, o com svedcí ich nesúhlas s predlzením platnosti úverových rámcov o tri roky, o ktoré zalobkyne poziadali v roku 2013. Banky súhlasili s predlzením platnosti úverových rámcov poskytnutých zalobkyniam len od 14. septembra 2014 do 30. novembra 2015. 339 Zalobkyniam sa navyse nepodarilo predat majetok, výtazok z ktorého chceli pouzit na úhradu svojich dlhov. Táto situácia potvrdzuje nízku rentabilitu pozemkov a zariadení, a teda aj nízku hodnotu majetku, ktorého sa chceli zbavit. 340 Zlepsenie ich úctových výsledkov vyplýva do velkej miery z uvolnenia rezerv, ktoré vytvorili so zretelom na zaplatenie pokuty. Oddlzenie spolocnosti Pampus navyse nemá vplyv na ich platobnú schopnost. Okrem toho úcinky znízenia danovej zátaze vyplývajúce z odpisov týkajúcich sa investícií uskutocnených pred piatimi rokmi sa coskoro vycerpajú. 341 Splátky, ktoré zalobkyne uhrádzajú na základe uznesenia Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (uz citovaného v bode 65 vyssie, [107]EU:T:2011:178), predstavujú rocnú financnú zátaz v objeme 3,6 milióna eur, co im bráni v uskutocnovaní investícií potrebných na zachovanie ich konkurencieschopnosti. 342 Zalobkyne sa domnievajú, ze ich likvidácia by viedla k strate hodnoty ich majetku. Podla ich názoru by v prípade, ak by ich chcel odkúpit jediný nadobúdatel, hodnota ich majetku okamzite klesla priblizne o 25 %. 343 Napokon nemozno prihliadat na vyhlásenia skupiny Penta/Equinox týkajúce sa udrzatelnosti ich úctovnej súvahy, kedze také vyhlásenia vyplývajú z obáv o vlastnú povest a neposkytujú nijakú záruku úprimnosti. 344 Zalobkyne v dôsledku toho tvrdia, ze Vseobecný súd mal podstatne znízit pokutu, kedze spojenie znízenia pokuty so splátkovými platbami môze mat len výnimocnú povahu. Podla ich názoru by bolo mozné zaplatit kazdú pokutu bez ohladu na jej výsku, ak sa platby dali rozlozit na dostatocne dlhé obdobie. Okrem toho Vseobecný súd musí vychádzat z okamihu, ked Komisia posudzovala ich platobnú schopnost, lebo inak by porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze platobná schopnost ostatných podnikov sa skúmala k tomu istému okamihu. 345 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. 346 Na úvod treba konstatovat, ze v uznesení Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (uz citovanom v bode 65 vyssie, [108]EU:T:2011:178) bola zalobkyniam ulozená povinnost predbezne uhradit 2 milióny eur a tiez uhrádzat mesacnú splátku, ktorá predstavuje dodatocnú rocnú zátaz v objeme 3,6 milióna eur. Je nesporné, ze zalobkyne si doteraz plnili túto povinnost, takze otázka, ci im ich financná situácia dovoluje zaplatit pokutu, sa týka uz len sumy, ktorá predstavuje priblizne dve tretiny sumy pôvodne ulozenej spolocnosti WDI. Je totiz nesporné, ze uz zaplatené sumy predstavujú viac ako 15 miliónov eur. 347 Tiez je nesporné, ze od roku 2011 do roku 2013 zalobkyne vykonali vlastnú restrukturalizáciu, v dôsledku ktorej uz Pampus nemá dlhy voci úverovým institúciám. Komisia navyse tvrdí - bez toho, aby jej zalobkyne protirecili -, ze z listu, ktorý jej zalobkyne zaslali 28. mája 2014, vyplýva, ze celkový dlh skupiny Pampus klesol z 350 miliónov eur v roku 2010 na 160 miliónov eur v roku 2013, a to najmä z dôvodu vzdania sa pohladávok úverových institúcií a výmeny pohladávok (swap) s investorom Penta/Equinox, ktorý v tom case chcel prevziat skupinu prostredníctvom zmeny svojich pohladávok na akcie. Pri tejto prílezitosti Penta/Equinox zverejnila tlacové oznámenie, ktoré predlozila Komisia a z ktorého vyplýva, ze Penta/Equinox sa domnievala, ze úctovná súvaha zalobkýn je "udrzatelná" (sustainable balance sheet). 348 Komisia tiez uvádza - bez toho, aby jej zalobkyne protirecili -, ze zalobkyne predali svoje podiely v iných spolocnostiach a výtazok z ich predaja pouzili na úhradu svojich dlhov. Je tiez nesporné, ze od prijatia napadnutého rozhodnutia bola platnost úverových rámcov poskytnutých zalobkyniam vzdy predlzená pred uplynutím ich platnosti. Komisia tiez tvrdí, ze zalobkyniam sa podarilo znízit svoje výrobné náklady, a to tak dojednaním výhodných odchodných podmienok (úlozné sklady u ich zákazníkov, predlzenie lehôt splatnosti, ktoré im poskytol dodávatel), ako aj uzavretím zmlúv o znízení pracovných nákladov s ich zamestnancami. 349 Z výrocných správ za rok 2013, ktoré úcastníci konania zalozili do spisu, navyse vyplýva, ze podnikatelské vyhliadky spolocnosti WDI týkajúce sa tak prognóz objednávok, ako aj zivotaschopnosti podniku boli priaznivé. 350 V rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, treba konstatovat, ze vsetky tieto indície svedcia o dôvere ich financných a obchodných partnerov, pokial ide o ich zivotaschopnost, pricom - ako bolo spomenuté v bode 288 vyssie - prinálezí podniku, ktorý podal ziadost, aby preukázal, ze na základe jeho financnej situácie by zaplatenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, viedlo k strate hodnoty jeho majetku. Zalobkyne pritom samy tvrdia, ze v hypotetickom prípade, ze zaplatenie pokuty by viedlo k ich likvidácii, treba ocakávat, ze hodnota ich majetku klesne priblizne o 25 %, co nemôze predstavovat úplnú stratu hodnoty. 351 Okrem toho tvrdenie zalobkýn zalozené na tom, ze nemajú likvidné prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, treba zamietnut ako neúcinné, kedze z tohto dôvodu nemozno priznat znízenie pokuty. 352 Ako navyse bolo uvedené v bodoch 347 a 348 vyssie, zalobkyniam sa od roku 2011 do roku 2013 podarilo uskutocnit oddlzenie v sume, ktorá bola kazdý rok vyssia ako pôvodná suma pokuty, pricom úverové institúcie vzdy súhlasili s predlzením platnosti poskytnutých platobných nástrojov. Za týchto podmienok nemozno ich tvrdenie, ze ziadna úverová institúcia by uz nebola ochotná podporit ich, pokial by doslo k vymáhaniu pokuty v takej výske, akú majú este zaplatit, povazovat za preukázané, a to bez toho, aby bola dotknutá moznost zalobkýn poziadat Komisiu, aby im poskytla výhodnejsie platobné podmienky. 353 Okrem toho skutocnost, ze zalobkyne nie sú schopné nájst kupujúcich pre vsetok majetok, pricom samy tvrdia, ze niektoré casti tohto majetku nie sú dostatocne rentabilné, nemôze stacit na preukázanie ich neschopnosti zaplatit pokutu. 354 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze zlepsenie ich úctových výsledkov vyplýva z uvolnenia rezervy, ktorú vytvorili na zaplatenie pokuty, treba poznamenat, ze - ako uvádza Komisia - k tomuto uvolneniu doslo v rozsahu súm, ktoré uz boli predbezne zaplatené na základe uznesenia Westfälische Drahtindustrie a i./Komisia (uz citovaného v bode 65 vyssie, [109]EU:T:2011:178), a ze rezervy zodpovedajúce sumám, ktoré este treba zaplatit v prípade, ze Vseobecný súd zamietne ich zalobu, neboli uvolnené. 355 Co sa týka nepriaznivých dôsledkov zaplatenia pokuty, treba pripomenút, ze moznost podniku získat znízenie pokuty z dôvodu jeho platobnej neschopnosti ho nemá chránit pred vsetkými nepriaznivými dôsledkami, ktoré môzu byt spojené so zaplatením pokuty, vrátane jeho likvidácie, ale v takom prípade ho má chránit len pred stratou hodnoty jeho majetku. 356 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré vyplýva z toho, ze Vseobecný súd posudzuje ich platobnú schopnost v case, ked prijíma rozhodnutie, zatial co platobná schopnost ostatných podnikov bola posúdená ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, treba ho zamietnut. Zalobkyne sa totiz nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou ostatných podnikov, ktoré nepodali zalobu s cielom napadnút posúdenie ich platobnej schopnosti zo strany Komisie, a to najmä preto, lebo v tomto prípade v dôsledku toho, ze zalobkyne podali prejednávanú zalobu a ciastocne sa vyhovelo ich návrhu na nariadenie predbezného opatrenia, doslo k odkladu vymozitelnosti celej pokuty, ktorá im bola ulozená, az do vyhlásenia tohto rozsudku. 357 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyne nie sú oprávnené domáhat sa znízenia pokuty na základe ich platobnej schopnosti z dôvodov podobných tým, ktoré Komisia uviedla v bode 35 usmernení z roku 2006. 358 Z toho vyplýva, ze je potrebné jednak zrusit clánok 2 bod 8 napadnutého rozhodnutia, ako aj list zo 14. februára 2011 a jednak ulozit zalobkyniam povinnost zaplatit pokutu v rovnakej výske ako pokuta, ktorá im bola ulozená v napadnutom rozhodnutí. O trovách 359 Podla clánku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. Za okolností prejednávaného prípadu je namieste rozhodnút, ze zalobkyne znásajú polovicu svojich trov konania a ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania zalobkýn, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Konanie o prejednávanej zalobe sa zastavuje v rozsahu, v akom sa týka znízenia pokuty priznaného spolocnostiam Westfälische Drahtindustrie GmbH a Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. KG v rozhodnutí Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010. 2. Clánok 2 bod 8 rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrusuje. 3. List generálneho riaditela Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz zo 14. februára 2011 za zrusuje. 4. Westfälische Drahtindustrie, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. sú spolocne a nerozdielne povinné zaplatit pokutu vo výske 15 485 000 eur. 5. Westfälische Drahtindustrie a Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. sú spolocne a nerozdielne povinné zaplatit pokutu vo výske 23370000 eur. 6. Westfälische Drahtindustrie je povinná zaplatit pokutu vo výske 7695000 eur. 7. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 8. Westfälische Drahtindustrie, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co. znásajú polovicu svojich vlastných trov konania, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania spolocností Westfälische Drahtindustrie, Westfälische Drahtindustrie Verwaltungsgesellschaft mbH & Co. a Pampus Industriebeteiligungen GmbH & Co., vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [110]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [111]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBWZCJY/L90657-4335TMP.html#t-ECR_62010TJ0393_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXBWZCJY/L90657-4335TMP.html#t-ECR_62010TJ0393_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A104&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A108&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A185&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A350&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A265&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A509&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A237&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A675&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A18&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///tmp/lynxXXXXBWZCJY/L90657-4335TMP.html#c-ECR_62010TJ0393_SK_01-E0001 111. file:///tmp/lynxXXXXBWZCJY/L90657-4335TMP.html#c-ECR_62010TJ0393_SK_01-E0002