ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s predpínacou ocelou -- Urcenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ -- Jediné, komplexné a nepretrzité porusenie -- Premlcanie -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 -- Pripísanie zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti -- Proporcionalita -- Zásada individualizácie trestov a sankcií -- Neobmedzená právomoc" Vo veciach T-389/10 a T-419/10, Siderurgica Latina Martin SpA (SLM), so sídlom v Ceprano (Taliansko), v zastúpení: G. Belotti a F. Covone, advokáti, zalobkyna vo veci T-389/10, Ori Martin SA, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko), v zastúpení: P. Ziotti, advokát, zalobkyna vo veci T-419/10, proti Európskej komisii, v zastúpení: vo veci T-389/10, pôvodne B. Gencarelli, V. Bottka a P. Rossi, neskôr V. Bottka, P. Rossi a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, a vo veci T-419/10, pôvodne B. Gencarelli, V. Bottka a P. Rossi, neskôr V. Bottka, P. Rossi a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom je návrh na zrusenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 30. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 44 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 13. septembra 2010 podala SLM zalobu vo veci T-389/10. 45 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. septembra 2010 podala Ori Martin zalobu vo veci T-419/10. 46 Rozhodnutím z 29. októbra 2010 Vseobecný súd (prvá komora) informoval zalobkyne, ze majú moznost upravit svoje zalobné dôvody a tvrdenia tak, aby zohladnili zmeny uskutocnené prvým rozhodnutím o zmene. SLM a Ori Martin nevyuzili túto moznost. 47 Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila druhé rozhodnutie o zmene. 48 Dna 22. júna 2011 Komisia oznámila druhé rozhodnutie o zmene. 49 Rozhodnutím z 30. júna 2011 Vseobecný súd (prvá komora) informoval zalobkyne, ze majú moznost upravit svoje zalobné dôvody a tvrdenia tak, aby zohladnili zmeny uskutocnené druhým rozhodnutím o zmene. 50 SLM a Ori Martin predlozili pripomienky k druhému rozhodnutiu o zmene, ktoré im bolo adresované, v rámci svojich replík podaných 13. apríla 2011. 51 Dna 20. októbra 2011 Komisia podala originál svojich duplík v jazyku konania, ako aj svoje poznámky k pripomienkam k druhému rozhodnutiu o zmene, ktoré predlozili SLM a Ori Martin, v dôsledku coho doslo k ukonceniu písomnej casti konania. 52 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu s úcinnostou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej boli v dôsledku toho tieto veci pridelené. 53 Predbezné správy uvedené v clánku 52 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 boli predlozené siestej komore 8. novembra 2013. 54 Vseobecný súd vo veci T-389/10 rozhodnutím zo 17. decembra 2013 vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na sériu opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 55 SLM a Komisia odpovedali na tieto opatrenia listami z 28. januára a 28. februára 2014. Komisia vsak vo svojej odpovedi uviedla, ze nemôze úplne vyhoviet urcitým ziadostiam o predlozenie dokumentov z dôvodu, ze vyziadané dokumenty jej boli zaslané v rámci vybavovania ziadostí o zhovievavost. SLM oznámila svoje pripomienky k tejto poznámke Komisie. 56 Vseobecný súd v rámci opatrení týkajúcich sa dokazovania stanovených v clánku 65 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 nariadil 16. mája 2014 Komisii, aby predlozila dokumenty, ktoré odmietla predlozit v reakcii na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2013. 57 Vseobecný súd v ten istý den opatrením na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty týkajúce sa dokazovania alebo stíhania porusenia vo fáze správneho konania. 58 Komisia predlozila vyziadané dokumenty 27. mája a 6. júna 2014. 59 Vseobecný súd vo veci T-419/10 rozhodnutím zo 17. decembra 2013 vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na sériu opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 60 Ori Martin a Komisia odpovedali na tieto opatrenia 28. a 30. januára 2014. 61 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 30. júna 2014. Úcastníci konania boli navyse vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky k prípadnému spojeniu prejednávaných vecí T-389/10 a T-419/10 na spolocné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 62 Vo veci T-389/10 SLM navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- opät stanovil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Ori Martin, vzhladom na druhé rozhodnutie o zmene, -- v rámci opatrení týkajúcich sa dokazovania nariadil v súlade s clánkom 65 písm. c) a clánkom 68 a nasl. rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 výsluch alebo svedeckú výpoved zástupcov spolocností Redaelli a ITC v súvislosti s nasledujúcou otázkou: "Je pravda, ze SLM sa pred koncom roka 1999 nezúcastnovala na stretnutiach, ktorých predmetom bol daný kartel?" a vyzval Komisiu, aby predlozila zoznam s uvedením poctu úradníkov, vrátane riaditelov a vedúcich oddelení, ktorí sa postupne zaoberali týmto prípadom od zaciatku roka 2002 do júna 2010, -- ulozil Komisii povinnost nahradit splatné úroky z uz zaplatenej sumy, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 63 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu a ziadosti o nariadenie opatrení týkajúcich sa dokazovania, -- zaviazal spolocnost SLM na náhradu trov konania. 64 Vo veci T-419/10 Ori Martin navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej pripisuje zodpovednost za sankcionované konanie, -- zrusil alebo znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 65 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal spolocnost Ori Martin na náhradu trov konania. Právny stav 66 Po vypocutí úcastníkov konania v tejto súvislosti (bod 61 vyssie) Vseobecný súd na základe clánku 50 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 rozhodol, ze spojí prejednávané veci na spolocné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku. 67 SLM uvádza na podporu svojej zaloby viaceré zalobné dôvody. 68 Prvé dva zalobné dôvody sú opísané ako zalobné dôvody, ktoré môzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o spolocnost SLM, a týkajú sa jednak porusenia zásady primeranej lehoty a jednak porusenia zásady riadnej správy vecí verejných. 69 Ostatné uvedené zalobné dôvody sú opísané ako zalobné dôvody, ktoré môzu viest k znízeniu spornej pokuty. Tieto zalobné dôvody sa týkajú po prvé nesprávneho uplatnenia usmernení z roku 2006 namiesto usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([3]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia z roku 1998"); po druhé porusenia 10 % zákonnej hranice a povinnosti odôvodnenia, ku ktorému doslo v tejto súvislosti; po tretie porusenia povinnosti odôvodnenia, pokial ide o urcenie závaznosti a rozsah zvýsenia pokuty na úcely odstrasenia; po stvrté porusenia zásady proporcionality; po piate nesprávneho posúdenia dlzky trvania úcasti spolocnosti SLM na karteli; po sieste nezohladnenia polahcujúcich okolností v prospech spolocnosti SLM; po siedme nezohladnenia vyhlásení spolocnosti SLM; po ôsme nezohladnenia platobnej neschopnosti spolocnosti SLM a po deviate premlcania porusenia. 70 V nadväznosti na druhé rozhodnutie o zmene SLM upravila svoje zalobné dôvody s cielom poukázat na nový aspekt spor týkajúci sa výpoctových chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri stanovení casti pokuty, za ktorú je zodpovedná výlucne SLM, a casti, za ktorú zodpovedajú SLM a Ori Martin spolocne a nerozdielne. 71 Z odpovede spolocnosti SLM na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania vyplýva, ze uz netreba rozhodnút o pôvodne uplatnených zalobných dôvodoch, pokial ide jednak o porusenie 10 % zákonnej hranice a povinnosti odôvodnenia, ku ktorému doslo v tejto súvislosti - iba ak na urcenie dôsledkov, ktoré môzu vyplynút z tvrdení uvedených v tejto súvislosti vo vztahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania v prospech spolocnosti SLM - a jednak o nezohladnenie platobnej neschopnosti spolocnosti SLM. Táto skutocnost bola vzatá na vedomie na pojednávaní. 72 Ori Martin uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na premlcaní porusenia. Druhý zalobný dôvod sa týka porusenia viacerých pravidiel uplatnitelných na pripísanie zodpovednosti za porusenie spolocnosti Ori Martin ako takmer výlucnému vlastníkovi spolocnosti SLM. Tretí zalobný dôvod smeruje proti urcitým aspektom výpoctu pokuty a vyjadruje pochybnosti o moznosti uplatnit usmernenia z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998. 73 Argumentácia spolocnosti SLM sa prekrýva s argumentáciou spolocnosti Ori Martin, pokial ide o premlcanie, moznost uplatnit usmernenia z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998, ako aj urcité aspekty výpoctu pokuty. Táto argumentácia oboch spolocností bude preskúmaná súcasne. A - O premlcaní porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 74 SLM a Ori Martin tvrdia, ze právomoc Komisie ulozit pokuty je v prejednávanom prípade premlcaná. Premlcacia lehota zacala plynút 19. septembra 2002, teda v den ukoncenia porusenia, a uplynula 19. septembra 2007. Ziadna cinnost Komisie vykonávaná po tomto dátume a pred oznámením o výhradách, teda jej ziadosti týkajúce sa obratov podnikov, jej stanoviská k ziadostiam o zhovievavost, ako aj inspekcia vykonaná 7. a 8. júna 2006 v priestoroch danového poradcu, nebola potrebná na presetrenie veci alebo na sankcionovanie porusenia. K zaslaniu oznámenia o výhradách 30. septembra 2008 teda doslo po uplynutí pätrocnej lehoty, ktorá sa pocíta odo dna ukoncenia porusenia, stanovenej v clánku 25 nariadenia c. 1/2003. 75 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 76 Z clánku 25 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze právomoc Komisie ulozit pokuty podlieha v prípade porusení clánku 101 ZFEÚ pätrocnej premlcacej lehote. Táto premlcacia lehota zacína plynút dnom ukoncenia porusovania. 77 Túto premlcaciu lehotu vsak prerusí kazdý úkon Komisie, ktorého cielom je presetrit alebo sankcionovat porusenie. Za úkony, ktoré prerusujú premlcaciu lehotu, sú oznacené napríklad písomné ziadosti Komisie o informácie, ako aj písomné povolenia na vykonanie inspekcií, ktoré Komisia udelila svojim úradníkom. 78 V tejto súvislosti clánok 25 nariadenia c. 1/2003 jasne stanovuje, ze premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna, ked bol úkon oznámený aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní, a ze toto prerusenie sa uplatnuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. 79 V prejednávanom prípade treba poukázat na to, ze pocas pätrocnej lehoty, ktorá zacala plynút 19. septembra 2002, teda v den ukoncenia porusenia, Komisia dorucila rôznym podnikom, ktoré sa podielali na porusení, viaceré ziadosti o informácie, ktorých cielom bolo presetrit alebo sankcionovat porusenie. 80 Ako príklady spomenuté Komisiou v jej odpovedi na otázky Vseobecného súdu polozené v tejto súvislosti mozno na základe spisu uviest, ze Komisia zaslala spolocnosti ITC 19. apríla 2006 ziadost o informácie týkajúce sa najmä úlohy, ktorú v rámci kartelu zohrával taliansky danový poradca. Tiez je nesporné, ze Komisia vykonala 7. a 8. júna 2006 inspekciu, pri ktorej zaistila mnohé dokumenty, ktoré sú vymenované v prílohe 5 napadnutého rozhodnutia a ktoré jej umoznili potvrdit dôlezité skutocnosti týkajúce sa klubu Italia. 81 Komisia tým platne prerusila premlcaciu lehotu vo vztahu ku vsetkým podnikom, ktoré sa podielali na porusení pred 19. septembrom 2007. Právomoc Komisie ulozit pokuty preto nebola premlcaná 30. septembra 2008, ked Komisia prijala oznámenie o výhradách, ani 30. júna 2010, ked prijala pôvodné rozhodnutie. 82 Zalobné dôvody týkajúce sa premlcania teda treba zamietnut ako nedôvodné. B - O uplatnení usmernení z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998 1. Tvrdenia úcastníkov konania 83 SLM a Ori Martin vytýkajú Komisii, ze uplatnila usmernenia z roku 2006 pri sankcionovaní skutkov spáchaných pred dnom uverejnenia týchto usmernení. SLM konkrétne tvrdí, ze spätné uplatnenie prísnejsieho trestnoprávneho predpisu porusuje zásady zákonnosti trestov a zákazu retroaktivity trestnoprávnych predpisov. Komisia sa najmä nemôze voci tretím osobám odvolávat na pravidlo casovej pôsobnosti vymedzené v bode 38 usmernení z roku 2006, kedze tieto usmernenia neboli prijaté v súcinnosti s inými institúciami alebo clenskými státmi. Uplatnenie usmernení z roku 2006 na situáciu spolocnosti SLM spôsobuje aj rozdielne zaobchádzanie, kedze väcsine podnikov sankcionovaných za skutky porovnatelné s tými, ktoré sa kladú za vinu spolocnosti SLM, na základe usmernení z roku 2006 boli ulozené nizsie pokuty, a to v rozmedzí 1 % az 5 % ich obratu. Vseobecný súd by mal preskúmat výsku pokuty s prihliadnutím na usmernenia z roku 1998, ktoré platili v case skutkových okolností a pri zacatí správneho konania. 84 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 85 Clánok 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, nazvaný "Ulozenie trestu výlucne na základe zákona", v odseku 1 stanovuje: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 86 Podobné ustanovenie sa nachádza v Charte základných práv Európskej únie, ktorá v clánku 49 ods. 1 stanovuje: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu. Ak po spáchaní trestného cinu zákon ustanovuje miernejsí trest, ulozí sa tento trest." 87 V tejto súvislosti clánok 53 Charty základných práv spresnuje, ze citované ustanovenie sa nesmie vykladat tak, ze obmedzuje alebo poskodzuje ludské práva a základné slobody uznané okrem iného medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo vsetky clenské státy, vrátane Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd. 88 V tomto kontexte treba poukázat na to, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), stanovoval: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu [alebo viac, ale maximálne 10 % obratu - neoficiálny preklad] v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [101 ods. 1 ZFEÚ] alebo clánok [102 ZFEÚ]... . Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 89 Toto ustanovenie bolo s úcinnostou od 1. mája 2004 zrusené na základe clánku 43 nariadenia c. 1/2003 a nahradené clánkom 23 ods. 2 a 3 tohto nariadenia, v ktorých sa uvádza: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo clánok [102 ZFEÚ]... . Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 90 Komisia následne 1. septembra 2006 uverejnila v Úradnom vestníku usmernenia z roku 2006. V tomto dokumente je upravená metóda, ktorou sa chce Komisia riadit pri urcovaní výsky pokuty ulozenej podnikom, ktoré sa dopustili porusenia clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ). Bod 38 usmernení z roku 2006 znie takto: "[Usmernenia z roku 2006] sa uplatnia na vsetky veci, v prípade ktorých bolo po ich uverejnení v Úradnom vestníku notifikované oznámenie o námietkach [dorucené oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad], a to nezávisle od toho, ci je pokuta ulozená podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 alebo clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17." 91 Usmernenia z roku 2006 teda nahradili usmernenia z roku 1998. 92 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci pravidlá interného postupu prijaté administratívou, ktoré majú vyvolávat právne úcinky voci tretím osobám, akými sú hospodárske subjekty, ktoré sa môzu dopustit porusení clánku 101 ZFEÚ, vzhladom na ich imanentnú povahu nemozno oznacit za záväzné právne pravidlá, tieto pravidlá vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, od ktorých sa administratíva sama nemôze v individuálnom prípade odklonit, pokial neuvedie dôvody, ktoré sú zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [5]EU:C:2005:408, body 209 a 210). 93 Z toho vyplýva, ze usmernenia z roku 2006, ktoré sú takými pravidlami postupu, spadajú pod pojem "právo" v zmysle clánku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd a clánku 49 ods. 1 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [6]EU:C:2005:408, bod 216, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb., [7]EU:C:2006:328, bod 20). 94 Hoci tieto ustanovenia nemôzu byt vykladané v tom zmysle, ze vylucujú postupné ujasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, môzu bránit retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy ustanovujúcej porusenie (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [8]EU:C:2005:408, bod 217, a judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva citovanú v bode 215 uvedeného rozsudku). 95 Z toho vyplýva, ze - v rozpore s tým, co tvrdí Komisia - samotná skutocnost, ze usmernenia z roku 2006 respektujú maximálnu hranicu, ktorú predstavuje 10 % obratu sankcionovaných podnikov, stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a uplatnitelnú vzhladom na skutkové okolnosti, ktoré vyvolali prejednávaný spor, este neumoznuje preukázat, ze uplatnenie uvedených usmernení z roku 2006 neporusuje zásadu zákazu retroaktivity trestnoprávnych predpisov. 96 K poruseniu tejto zásady by totiz mohlo dôjst v prípade uplatnenia výkladu, ktorý v case spáchania sankcionovaného porusenia nebolo mozné odôvodnene predvídat (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [9]EU:C:2005:408, bod 218). 97 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze usmernenia treba povazovat za výklad, ktorého pôvodcom je Komisia, týkajúci sa postupu, ktorý sa Komisia zaväzuje pouzit pri ukladaní pokút, a podla judikatúry sú zmeny takého výkladu vykonané Komisiou zlucitelné so zásadami zákazu retroaktivity trestnoprávnych predpisov a právnej istoty, pokial tieto zmeny mozno povazovat za odôvodnene predvídatelné. 98 Z judikatúry tiez vyplýva, ze význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a charakteru osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu vyplynút z daného konania. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone ich profesie, od ktorých mozno ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré vyplývajú z ich protiprávneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [10]EU:C:2005:408, bod 219 a citovanú judikatúru). 99 Efektívne uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze vsak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti, ani v metódu ich stanovenia (pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, [11]EU:C:2006:328, body 21 a 22 a citovanú judikatúru). 100 Dotknuté podniky preto museli v prejednávanom prípade pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní so svojou predchádzajúcou praxou. To platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút v konkrétnych prípadoch, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia (pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, [12]EU:C:2006:328, body 23 a 24 a citovanú judikatúru). 101 Také podniky teda nie sú oprávnené domnievat sa, ze Komisia po prijatí usmernení z roku 1998 nemohla v nijakom prípade uplatnit na prebiehajúce konania nové usmernenia bez toho, aby porusila legitímnu dôveru podnikov. Je vsak potrebné overit, ci podmienky uplatnenia usmernení z roku 2006 v prejednávanom prípade zodpovedajú poziadavkám právnej istoty a predvídatelnosti stanoveným judikatúrou. 102 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze usmernenia z roku 2006 sa podla ich bodu 38 uplatnia na vsetky veci, v prípade ktorých bolo oznámenie o výhradách dorucené po uverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku. Kedze k tomuto uverejneniu doslo 1. septembra 2006 a oznámenie o výhradách bolo v prejednávanom prípade dorucené najskôr 30. septembra 2008, výska ulozenej pokuty bola vypocítaná podla metodiky stanovenej v usmerneniach z roku 2006. 103 Po prvé je potrebné zamietnut tvrdenie spolocnosti SLM zalozené na tom, ze Komisia nemá právomoc prijat pravidlo casovej pôsobnosti vymedzené v bode 38 usmernení a odvolávat sa nan voci tretím osobám. Moznost odvolávat sa na toto pravidlo, ktoré prispieva k respektovaniu zásady právnej istoty, kedze jasne a objektívne stanovuje podmienky casovej pôsobnosti usmernení z roku 2006, totiz vyplýva z právomoci Komisie, aby sa sama obmedzila, ktorú jej priznáva judikatúra, tak, ze spresní podmienky, za ktorých chce uplatnit volnú úvahu, ktorú jej priznáva nariadenie c. 1/2003, ktoré tvorí právny základ napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, [13]EU:C:2005:408, body 211 a 213, a z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, [14]EU:T:2012:48, bod 108). 104 Po druhé teda treba preskúmat, ci bolo prijatie usmernení z roku 2006 dostatocne predvídatelné v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 96 az 100 vyssie. 105 V tejto súvislosti - ako vyplýva z bodov body 5 az 7 usmernení z roku 2006 - hlavná novinka, ktorú tieto usmernenia zavádzajú, spocíva v tom, ze pri výpocte sumy pokuty sa vychádza zo základnej sumy, urcenej v závislosti od hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb v súvislosti s porusením, jeho trvania a závaznosti, pricom sa do nej zahrnie aj konkrétna suma s cielom odradit podniky od samotného zacatia protiprávnych cinností. Treba teda konstatovat, ze usmernenia z roku 2006 sa opierajú o kritériá závaznosti a trvania vymedzené v nariadení c. 17 a prebraté do nariadenia c. 1/2003, ktoré uz boli zohladnené v usmerneniach z roku 1998 (pozri v tomto zmysle rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, [15]EU:T:2012:48, bod 114). 106 Okrem toho moznost, ze obozretný subjekt nebude schopný vopred presne urcit úroven pokút, ktoré Komisia ulozí v kazdom konkrétnom prípade, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti, ktorá je imanentnou súcastou zásady zákazu retroaktivity trestnoprávnych predpisov. Ciele spocívajúce v sankcionovaní a odstrasení, ktoré sleduje politika hospodárskej sútaze, totiz môzu odôvodnit stav, ked podniky nie sú schopné presne zhodnotit výhody a nevýhody, ktoré im vyplynú z ich úcasti na porusení. Stací, aby podniky - prípadne s vyuzitím právneho poradenstva - mohli dostatocne presne predvídat kritériá a pribliznú výsku pokút, ktoré im hrozia. Ako pritom bolo uvedené vyssie, kritériá zohladnené v usmerneniach z roku 2006 vyplývajú z kritérií spomenutých v nariadení c. 17, ktoré uz boli zohladnené v usmerneniach z roku 1998 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, [16]EU:C:2008:295, bod 55, a Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, [17]EU:T:2012:48, bod 118). 107 Z toho treba vyvodit, ze usmernenia z roku 2006 a nová metóda výpoctu, ktorú zahrnajú - aj za predpokladu, ze v dôsledku nej sa ulozené pokuty sprísnili -, boli v case spáchania príslusného porusenia odôvodnene predvídatelné pre podniky ako SLM. Komisia preto tým, ze v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006 pri výpocte výsky pokuty, ktorá sa má ulozit za porusenie spáchané pred ich prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity (pozri v tomto zmysle rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, [18]EU:T:2012:48, body 117 a 124). 108 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod týkajúci sa uplatnenia usmernení z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998 treba zamietnut bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tom, ci SLM oprávnene tvrdí, ze také uplatnenie viedlo k prísnejsej pokute, nez aká by jej bola ulozená, ak by bola vypocítaná na základe usmernení z roku 1998. 109 Ako totiz bolo spomenuté v bodoch 99 a 100 vyssie, zásady, na ktoré sa odvoláva SLM, nebránia uplatneniu usmernení, ktoré by prípadne mohli mat pritazujúci úcinok vo vztahu k pokutám ulozeným za spáchané porusenia, ale len pod podmienkou, ze politiku, ktorú uskutocnujú, bolo mozné rozumne predpokladat v tom období, ked doslo k spáchaniu dotknutých porusení (pozri rozsudky z 12. decembra 2007, BASF a UCB/Komisia, T-101/05 a T-111/05, Zb., [19]EU:T:2007:380, body 233 a 234 a citovanú judikatúru, a Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 103 vyssie, [20]EU:T:2012:48, bod 126 a citovanú judikatúru). 110 V kazdom prípade treba poznamenat, ze SLM vzhladom na to, ze len rekapituluje výpoctové prvky, z ktorých Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí, nepreukázala, ze pokuta, ktorá jej mohla byt ulozená podla metodiky vymedzenej v usmerneniach z roku 1998, by nevyhnutne bola nizsia. SLM totiz v prejednávanom prípade len poukazuje na urcité rozdiely, ktoré existujú medzi usmerneniami z roku 2006 a usmerneniami z roku 1998 (dodatocná suma, pravidlá zohladnenia dlzky trvania porusenia, obsah polahcujúcich okolností), bez toho, aby uviedla, k akému výsledku by Komisia mohla dospiet, ak by uplatnila usmernenia z roku 1998, ktorých východiskový bod výpoctu je tiez odlisný ako v prípade usmernení z roku 2006. 111 Na poskytnutie odpovede spolocnosti SLM, ktorá namieta prísnost pri uplatnení usmernení z roku 2006, ktorej obetou sa údajne bezdôvodne stala, pricom tvrdí, ze toto uplatnenie predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, stací poznamenat, ze taká otázka nesúvisí s otázkou, ci je uplatnenie usmernení z roku 2006 v súlade so zásadou zákazu retroaktivity. Tvrdenia, ktoré SLM uviedla v tejto súvislosti, budú preskúmané neskôr v spojení so zhodnými tvrdeniami, ktoré SLM uviedla v súvislosti so skutocnostami, ktoré Komisia vzala do úvahy pri pouzití týchto usmernení na úcely stanovenia výsky spornej pokuty. 112 Zalobný dôvod týkajúci sa nesprávneho uplatnenia usmernení z roku 2006 namiesto usmernení z roku 1998 teda treba zamietnut ako nedôvodný. C - O skutocnostiach zohladnených pri výpocte výsky pokuty, ako aj o zaobchádzaní s dôkazmi predlozenými Komisii 113 Viaceré zalobné dôvody uvedené spolocnostou SLM sa týkajú skutocností, ktoré Komisia vzala do úvahy pri stanovení výsky pokuty. Tieto zalobné dôvody sa týkajú "nedostatku odôvodnenia pri stanovení sankcie"; pouzitia európskeho obratu spolocnosti SLM na stanovenie základnej sumy pokuty po roku 2000; "nedostatku odôvodnenia pri urcovaní závaznosti spolocnej pre podniky na úcely stanovenia základnej sumy" a "nedostatku odôvodnenia pri stanovení dodatocnej sumy uvedenej v bode 25 usmernení", ako aj porusenia zásady ne bis in idem, ku ktorému doslo v tejto súvislosti; porusenia zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze sankcia dostatocne nezohladnuje "údajnú závaznost porusenia", jeho "úcinky", "hospodársky kontext odvetvia", predchádzajúcu prax Komisie, ako aj "skutocnosti vytýkané spolocnosti SLM a ostatným dotknutým podnikom"; nesprávneho posúdenia dlzky trvania úcasti spolocnosti SLM na porusení; nezohladnenia polahcujúcich okolností súvisiacich s jej nízkymi podielmi na trhu, so spoluprácou s Komisiou a s "vedlajsou úlohou" spolocnosti SLM pri porusení, ako aj nezohladnenia vyhlásení urobených v rámci ziadosti o zhovievavost. 114 S cielom ulahcit skúmanie týchto zalobných dôvodov Vseobecný súd navrhol - a SLM s tým súhlasila - rozdelit ich podla jednotlivých etáp, v rámci ktorých Komisia stanovovala výsku pokuty, a to jednak na skutocnosti zohladnené pri vymedzení základnej sumy (hodnota predaja, závaznost, dlzka trvania, dodatocná suma) a jednak na skutocnosti, ktoré mozno zohladnit pri úprave tejto sumy (polahcujúce okolnosti a oznámenie o zhovievavosti, platobná schopnost). Tiez sa vezmú do úvahy prierezové výhrady spolocnosti SLM, pokial ide o porusenie povinnosti odôvodnenia alebo zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 115 Okrem toho v rámci jedného zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady riadnej správy vecí verejných SLM poukazuje na styri aspekty veci, z ktorých vyplýva, ze Komisia zaujato a nespravodlivo odmietla dôkazy predlozené spolocnostou SLM, pricom uprednostnila iné dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Tieto aspekty sa týkajú posúdenia faktúr, ktoré SLM predlozila pocas správneho konania, významu pripísaného stretnutiam klubu Italia, v prípade ktorých nie je preukázaná prítomnost spolocnosti SLM, prípadného vplyvu dátumov získania technických schválení potrebných na uvádzanie predpínacej ocele na trh v rôznych clenských státoch Únie a dátumu zacatia kontrol vykonávaných osobou, ktorú touto úlohou poverili clenovia klubu Italia. 116 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze spomenuté styri aspekty, ktoré uvádza SLM, sú uvedené aj v rámci rôznych zalobných dôvodov týkajúcich sa skutocností zohladnených pri výpocte výsky pokuty, a preto budú preskúmané súcasne. 117 Tieto tvrdenia ako celok v podstate napádajú rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje úcast spolocnosti SLM na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 bez zohladnenia obsahu a dlzky trvania úcasti, ktoré uviedla alebo uznala SLM, ktorá tvrdí, ze sa jednak nezúcastnovala na porusení pred koncom roka 1999 a jednak jej úcast bola v tom case obmedzená na Taliansko a az neskôr sa rozsírila na dalsie územia. 118 Ori Martin v rámci svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa urcitých aspektov výpoctu výsky pokuty namieta viaceré prípady nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia pri uplatnovaní usmernení z roku 2006, ako aj porusenie clánku 23 nariadenia c. 1/2003, porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, porusenie zásad osobnej povahy trestov a zákonnosti a porusenie povinnosti odôvodnenia. Ori Martin v rámci tohto zalobného dôvodu uvádza v podstate tri výhrady: prvá je zalozená na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia vytýkaného spolocnosti SLM, druhá je zalozená na protiprávnom uplatnení dodatocnej sumy uvedenej v bode 25 usmernení z roku 2006 a tretia je zalozená na nezohladnení urcitých polahcujúcich okolností. 119 Tieto výhrady budú preskúmané súbezne s výhradami spolocnosti SLM týkajúcimi sa tých istých otázok. 120 V podstate treba poukázat na to, ze zalobkyne v rámci námietok proti výsledku posúdení vykonaných Komisiou na základe metodiky vymedzenej v usmerneniach z roku 2006 na stanovenie výsky pokuty tvrdia, ze neboli nálezite zohladnené specifiká úcasti spolocnosti SLM na porusení, ktorá bola údajne oneskorená a tiez obmedzená. 1. Úvodné pripomienky a) Obsah napadnutého rozhodnutia 121 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SLM a Ori Martin porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili - pokial ide o spolocnost SLM - od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 a - pokial ide o spolocnost Ori Martin - od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 na "súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP" (dalej len "kartel" alebo " jediné porusenie", pricom také porusenie je podla zvycajne pouzívanej terminológie tiez komplexné a nepretrzité). Zlozky kartelu a charakteristika jediného porusenia 122 V odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia sa kartel opisuje ako "paneurópska dohoda spocívajúca v takzvanej fáze Zürich a v takzvanej európskej fáze a/alebo v národných/regionálnych dohodách v závislosti od konkrétneho prípadu". Odôvodnenia 123 az 135 tohto rozhodnutia v skratke opisujú tieto rôzne dohody a zosúladené postupy, ktoré sú následne podrobne opísané a posúdené vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP. 123 Pre schematické znázornenie sa kartel skladá z nasledujúcich dohôd: -- klub Zürich, prvá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda trvala od 1. januára 1984 do 9. januára 1996 a týkala sa stanovenia kvót na jednotlivé krajiny (Nemecko, Rakúsko, Benelux, Francúzsko, Taliansko a Spanielsko), rozdelenia zákazníkov, urcenia cien a výmeny citlivých obchodných informácií. Jeho clenmi boli Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Redaelli, ktorá zastupovala viacero talianskych podnikov minimálne od roku 1993 do roku 1995, a neskôr sa k nim pridali Emesa v roku 1992 a Tycsa v roku 1993; -- klub Italia, národná dohoda, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002. Táto dohoda sa týkala stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvysku Európy. Jeho clenmi boli talianske podniky Redaelli, ITC, CB a Itas, ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope a Tréfileurope Italia (3. apríla 1995), SLM (10. februára 1997), Trame (4. marca 1997), Tycsa (17. decembra 1996), DWK (24. februára 1997) a Austria Draht (15. apríla 1997); -- juzná dohoda, regionálna dohoda dohodnutá a uzavretá v roku 1996 talianskymi podnikmi Redaelli, ITC, CB a Itas, Tycsa a Tréfileurope s cielom stanovit mieru rozsírenia kazdého z úcastníkov v juzných krajinách (Spanielsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko a Luxembursko) a zaviazat sa spolocne dohodnút kvóty s ostatnými výrobcami zo severnej Európy; -- klub Európa, druhá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda bola uzavretá v máji 1997 spolocnostami Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa (nazvané "stáli clenovia" alebo "siesti výrobcovia") a skoncila sa v septembri 2002. Cielom dohody bolo prekonat krízu klubu Zürich, rozdelit si nové kvóty (vypocítané na obdobie od stvrtého stvrtroku 1995 do prvého stvrtroku 1997), rozdelit si zákazníkov a urcit ceny. Siesti výrobcovia dohodli koordinacné pravidlá, ktoré zahrnali vymenovanie koordinátorov zodpovedných za vykonanie dohôd v jednotlivých krajinách a koordináciu s ostatnými dotknutými podnikmi pôsobiacimi v tých istých krajinách alebo vo vztahu k rovnakým zákazníkom. Ich zástupcovia sa navyse pravidelne stretávali na rôznych úrovniach s cielom dohliadnut vykonanie dohôd. Vymienali si medzi sebou citlivé obchodné informácie. V prípade odklonu od dohodnutého obchodného správania sa uplatnoval systém primeraných kompenzácií; -- koordinácia v súvislosti so zákazníkom Addtek. V rámci tejto paneurópskej dohody sa siesti výrobcovia, ku ktorým sa prílezitostne pripojili talianski výrobcovia a Fundia, udrziavali tiez bilaterálne (alebo multilaterálne) kontakty a zúcastnovali sa na urcovaní cien a rozdelení zákazníkov ad hoc, pokial to bolo v ich záujme. Napríklad spolocnosti Tréfileurope, Nedri, WDI, Tycsa, Emesa, CB a Fundia koordinovali spolocne ceny a objemy pre zákazníka Addtek. Tieto projekty sa týkali hlavne Fínska, Svédska a Nórska, ale aj Holandska, Nemecka, pobaltských státov a strednej a východnej Európy. Ku koordinácii v súvislosti so spolocnostou Addtek dochádzalo uz pocas fázy klubu Zürich, ktorá bola súcastou paneurópskej dohody, a táto koordinácia pokracovala prinajmensom do konca roka 2001; -- diskusie medzi klubom Európa a klubom Italia. V období od minimálne septembra 2000 do septembra 2002 sa siesti výrobcovia, ITC, CB, Redaelli, Itas a SLM pravidelne stretávali s cielom prijat talianske podniky do klubu Európa ako trvalých clenov. Talianske podniky chceli zvýsit taliansku kvótu v Európe, kým klub Európa podporoval zachovanie status quo. Na tento úcel sa konali stretnutia v rámci klubu Italia s cielom definovat jednotný postoj, stretnutia v rámci klubu Európa s cielom preskúmat tento postoj a definovat vlastný postoj a stretnutia medzi clenmi klubu Európa a talianskymi zástupcami s cielom dospiet k dohode o rozdelení talianskej kvóty na konkrétnom trhu. Zúcastnené podniky si medzi sebou vymienali citlivé obchodné informácie. Pre potreby prerozdelenia európskej kvóty s cielom zahrnút talianskych výrobcov sa tieto podniky dohodli na pouzití referencného obdobia (od 30. júna 2000 do 30. júna 2001). Tieto podniky sa tiez dohodli na objeme celkového vývozu talianskych podnikov do Európy, ktorý si talianske podniky rozdelili podla jednotlivých krajín. Súcasne prerokúvali ceny, pricom clenovia klubu Európa sa snazili prijat na úrovni Európy mechanizmus urcovania cien uplatnovaný talianskymi výrobcami v rámci klubu Italia; -- klub Espańa. Paralelne popri paneurópskej dohode a klube Italia sa pät spanielskych podnikov (Trefilerías Quijano, Tycsa, Emesa, Galycas a Proderac - tento podnik od mája 1994) a dva portugalské podniky (Socitrel od apríla 1994 a Fapricela od decembra 1998) dohodlo vo vztahu k Spanielsku a Portugalsku a na obdobie od minimálne decembra 1992 do septembra 2002 na zachovaní ich stabilného trhového podielu a stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, vrátane verejných obstarávaní na práce, a na urcení cien a platobných podmienok. Takisto si vymienali citlivé obchodné informácie. 124 Podla Komisie vsetky dohody opísané vyssie majú vlastnosti jediného a nepretrzitého porusenia podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 135 a 609, ako aj oddiel 12.2.2 napadnutého rozhodnutia). 125 Konkrétne sa Komisia domnievala, ze vyssie citované dohody boli súcastou spolocného plánu urcujúceho línie cinnosti clenov kartelu vo vsetkých geografických zónach: "tieto podniky obmedzili svoje individuálne obchodné správanie, aby dosiahli jeden protisútazný ciel a jeden protisútazný obchodný ciel, a síce skreslit alebo odstránit normálne sútazné podmienky na trhu predpínacej ocele v EHP, a zaviest globálnu rovnováhu, a to najmä urcením cien a stanovením kvót, rozdelením zákazníkov a výmenou citlivých obchodných informácií" (odôvodnenie 610, ako aj oddiel 9.3 napadnutého rozhodnutia). 126 Komisia v tejto súvislosti uviedla: "Plán, ktorý sa zaviazali plnit DWK, WDI, Tréfileurope, Tycsa, Emesa, Fundia, Austria Draht, Redaelli, CB, ITC, Itas, SLM, Trame, Proderac, Fapricela, Socitrel, Galycas a Trefilerías Quijano (hoci nie vsetky súcasne), bol rozvinutý a uplatnovaný pocas obdobia minimálne 18 rokov, prostredníctvom skupiny tajných dohovorov, osobitných dohôd a/alebo zosúladených postupov. Jeho jediný a spolocný ciel spocíval v obmedzení hospodárskej sútaze medzi úcastníkmi pouzitím podobných mechanizmov na dosiahnutie uvedeného ciela (pozri oddiel 9.3.1). Hoci aj niektorý z dohovorov bol problematický, ostatné zatial fungovali normálne" (odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia). Skutocnosti zohladnené v súvislosti so spolocnostou SLM 127 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze SLM sa priamo zúcastnovala na karteli a najmä na klube Italia a na zaclenení talianskych výrobcov do klubu Európa od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 862 napadnutého rozhodnutia). 128 Komisia v tejto súvislosti odkázala na nasledujúce skutocnosti uvedené v odôvodneniach 474 az 478 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa individuálnej úcasti spolocnosti SLM na klube Italia: "(474) Pokial ide o spolocnost SLM, viaceré okolnosti svedcia o tom, ze vedela o talianskej dohode od 18. decembra 1995, ked bolo prijaté rozhodnutie informovat okrem iného spolocnost SLM o nových cenách, ktoré sa mali uplatnovat v roku 1996... . Na stretnutí zo 17. decembra 1996... bola tiez rozdaná tabulka s uvedením pridelených ton podla zákazníkov, v ktorej boli vymenovaní hlavní dodávatelia pre urcitý pocet zákazníkov na talianskom trhu v roku 1997. Hoci kolónky týkajúce sa spolocnosti SLM zostali prázdne, zohladnenie tejto spolocnosti v tabulke svedcí o tom, ze diskusie medzi úcastníkmi sa museli uskutocnit alebo aspon boli plánované. Jej situácia bola opät predmetom diskusií na stretnutiach zo 17. januára 1997 a 27. januára 1997. K prvému preukázanému prideleniu kvóty spolocnosti SLM doslo na stretnutí z 10. februára 1997, a preto Komisia povazuje tento dátum za dátum zacatia úcasti spolocnosti SLM na talianskej dohode. V rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC... vyhotovených pocas tohto stretnutia sa totiz nachádza zoznam objemov dodaných (ktoré majú byt dodané) urcitým zákazníkom, ktorých si rozdelili na jednej strane SLM a na druhej strane Redaelli, CB, Tycsa, ITC... . V poznámkach spolocnosti ITC sa výslovne uvádza, ze CB a ITC získali informácie o predaji týkajúce sa spolocnosti SLM od [zástupcu spolocnosti SLM]. O situácii spolocnosti SLM sa diskutovalo aj 7. apríla 1997. Okrem toho existujú konkrétne dôkazy o úcasti spolocnosti SLM na viac ako sto stretnutiach vztahujúcich sa na taliansky trh od 15. apríla 1997 do septembra 2002. Ak táto spolocnost nebola prítomná, o jej situácii sa diskutovalo medzi ostatnými clenmi klubu Italia, co svedcí o jej nepretrzitom podielaní sa a úcasti na klube Italia. (475) SLM sama potvrdzuje, ze sa zúcastnovala na klube Italia od konca roka 1999 do roka 2002 prostredníctvom [dvoch svojich zástupcov], a uznáva, ze v roku 2001 sa jej vedenie tiez zúcastnilo na viacerých stretnutiach európskych výrobcov v hoteli Villa Malpensa. SLM napokon tiez uvádza, ze na stretnutí v sídle spolocnosti Redaelli koncom roka 1998 alebo zaciatkom roka 1999 bola vyzvaná, aby sa zúcastnovala na pravidelných stretnutiach alebo aby diskutovala o obmedzeniach výroby. Najprv odmietla, ale neskôr sa rozhodla, ze sa na nich zúcastní. (476) SLM vsak napáda závery, ktoré vyvodila Komisia, pokial ide o dátum zacatia jej úcasti na karteli, pricom uvádza, ze sa zúcastnovala na klube Italia az od konca roka 1999. Po prvé SLM tvrdí, ze nebola prítomná na stretnutí z 10. februára 1997. Komisia vsak poznamenáva, ze listinné dôkazy, ktoré má k dispozícii, týkajúce sa stretnutia z 10. februára 1997 (rukou písané poznámky spolocnosti ITC) svedcia o podrobnom pridelení kvót týkajúcich sa urcitých zákazníkov okrem iného spolocnosti SLM. Ako bolo vysvetlené vyssie, údaje poskytol samotný... zástupca spolocnosti SLM..., co svedcí o tom, ze SLM poskytovala informácie pred stretnutím. Nemozno teda potvrdit jej údajnú neúcast na tomto stretnutí. (477) Aj ked SLM 4. marca 1997 vyjadrila pochybnosti o svojom budúcom postavení v karteli, nadalej sa zúcastnovala na kartelových stretnutiach od nasledujúceho mesiaca, teda od stretnutia z 15. apríla 1997, pocas ktorého boli urcené ceny surovín a predajné ceny pre Francúzsko, Spanielsko a Nemecko a pocas ktorého sa konali diskusie o tovare, ktorý Redaelli predala viacerým zákazníkom, ako aj o ponukách, ktoré zákazníkom predlozili SLM a CB. SLM sa totiz nadalej pravidelne zúcastnovala na stretnutiach klubu Italia a diskutovala s ostatnými úcastníkmi kartelu az do dátumu vykonania inspekcií Komisie. V rozpore s tým, co tvrdí SLM, jej 'pochybnosti` urcite nemozno vykladat ako prerusenie jej úcasti na karteli. (478) Hoci podla spolocnosti Redaelli SLM nedodrziavala dohodu o rozdelení talianskeho trhu od zaciatku, ITC, Tréfileurope a CB potvrdzujú úcast spolocnosti SLM na stretnutiach klubu Italia. Hoci SLM vedela o talianskej dohode od zaciatku (rozhodnutie clenov informovat spolocnost SLM), Komisia sa na základe listinných dôkazov... domnieva, ze nepretrzitá úcast spolocnosti SLM sa zacala 10. februára 1997 a skoncila 19. septembra 2002." 129 V odôvodneniach 649 a 650 napadnutého rozhodnutia, v casti týkajúcej sa povahy jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia, Komisia zdôraznila tieto skutocnosti: "(649) Co sa týka spolocnosti SLM, okrem toho, ze sa od 10. februára 1997 zúcastnovala na klube Italia..., tiez sa zúcastnovala na diskusiách o rozsírení klubu Európa od 11. septembra 2000... . SLM nepopiera svoju prítomnost na uvedenom stretnutí z 11. septembra 2000. Aj pred týmto dátumom vsak SLM vedela alebo musela vediet, ze klub Italia, na ktorom sa zúcastnovala, bol neoddelitelnou súcastou sirsieho systému, ktorý existoval aj na paneurópskej úrovni. Po prvé Komisia má dôkaz o tom, ze SLM sa na zaciatku svojej úcasti na klube Italia stretávala so spolocnostami, ktoré sa zúcastnovali na iných kluboch, ako napríklad DWK, Tréfileurope (ktorá bola úcastníkom paneurópskej dohody) a Tycsa (ktorá bola úcastníkom paneurópskej dohody a klubu Espańa), a ze s nimi viedla diskusie o podmienkach, ktoré sa mali uplatnovat na európskom trhu. Napríklad na svojom stretnutí z 15. apríla 1997 sa zaoberali otázkou cien vo viacerých európskych krajinách (Francúzsko, Spanielsko a Nemecko), ako aj dovozom a vývozom... . Dna 29. novembra 1999... SLM dalej usporiadala stretnutie so spolocnostami Redaelli, Austria Draht, Tréfileurope, Tycsa a DWK, na ktorom sa diskutovalo nielen o cenách uplatnovaných v Spanielsku a Portugalsku dvoma spolocnostami, ktoré sa zúcastnovali na klube Espańa, teda spolocnostami Emesa a Fapricela, ale aj o spolocnosti Addtek, ktorá bola najväcsím zákazníkom na skandinávskom trhu a okolo ktorej sa vytvoril 'skandinávsky klub`... . SLM sa tiez zúcastnila na diskusii o situácii a problémoch európskeho trhu 18. januára 2000 (so spolocnostami Redaelli, ITC, Itas, AFT/Tréfileurope Italia, CB, Nedri, Tycsa a Tréfileurope). Dna 21. februára 2000 sa SLM stretla so spolocnostami Redaelli, ITC, Itas, Tréfileurope Italia, CB, Tréfileurope, DWK a Tycsa (s touto poslednou spolocnostou sa spojila telefonicky) a diskutovala okrem iného o objeme v Spanielsku a o zvýsení cien v Nemecku... . Na stretnutí spolocností SLM, Redaelli, ITC, Itas, CB, Tréfileurope Italia, DWK, Tycsa a Trame konanom 13. marca 2000 sa hovorilo o situácii v Holandsku a v Svajciarsku. Dna 15. mája 2000 Tréfileurope v prítomnosti spolocností SLM, ITC, Itas, Tréfileurope Italia, CB, SLM, Trame a DWK vyhlásila, ze tak klub Európa, ako aj klub Italia sa nachádzajú v kríze. SLM sa napokon 12. júna 2000 zúcastnila na stretnutí so spolocnostami Redaelli, ITC, ITAS, Tréfileurope Italia CB, Trame, Tycsa a DWK, na ktorom sa konstatovalo, ze klub Európa sa stazuje na spolocnost Tycsa... . (650) Je teda dostatocne preukázané, ze najneskôr od 29. novembra 1999 SLM vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou, a tak zabránit poklesu cien." 130 V reakcii na pripomienky spolocnosti SLM, pokial ide o jej úcast na klube Italia pred koncom roka 1999, Komisia navyse poukázala na tieto skutocnosti: "(863) SLM popiera svoju úcast na karteli a najmä na klube Italia do konca roka 1999. Jej úcast na klube Italia od 10. februára 1997 je vsak jednoznacne preukázaná na základe listinných dôkazov a viacerých ziadostí spolocností ITC, Tréfileurope a CB o zhovievavost ... . SLM tiez tvrdí, ze napriek svojej úcasti na niektorých stretnutiach klubu Italia uplatnovala agresívnu obchodnú politiku, ze nesúhlasila s nijakou nezákonnou dohodou a ze údaje, ktoré poskytovala konkurentom, boli síce hodnoverné, ale nikdy neboli skutocné a pravdivé. V tejto súvislosti stací zopakovat, ze akýkolvek priamy alebo nepriamy kontakt medzi sútazitelmi, ktorého cielom alebo výsledkom je bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oznámit takému konkurentovi, akým spôsobom sa rozhodli alebo zamýslajú správat na trhu, je zakázaný... . Na vznik zodpovednosti teda stací samotná úcast na stretnutiach s protisútazným obsahom. Skutocnost, ze SLM nedodrziavala kartelové dohody, je nepodstatná. Podvádzanie je totiz neoddelitelnou súcastou kazdého kartelu... . SLM navyse sama uznáva, ze cielom jej úcasti na stretnutiach bolo rozsírit svoju klientelu alebo ju aspon zachovat." 131 V reakcii na pripomienky spolocnosti SLM, pokial ide o klub Európa, Komisia poukázala na tieto skutocnosti: "(864) SLM navyse popiera svoju úcast na zaclenení talianskych výrobcov do klubu Európa od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002. V tejto súvislosti SLM tvrdí, ze sa zúcastnila len na deviatich z 51 stretnutí klubu Európa, a to vo velmi neskorej fáze a len na základe sústavného nabádania ostatných talianskych výrobcov. SLM tiez tvrdí, ze nemala nijaký záujem na úcasti na klube Európa, kedze nemala schválenia potrebné pre väcsinu dotknutých krajín. SLM sa napokon domnieva, ze jej úcast na stretnutiach klubu Európa bola spôsobená nedbanlivostou. (865) Komisia konstatuje, ze len za obdobie dvoch rokov (od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002) sa SLM v pravidelných intervaloch zúcastnila na deviatich stretnutia klubu Európa... . Treba poznamenat, ze SLM sa mala navyse zúcastnit na dalsích dvoch stretnutiach (23. júla 2001 a 25. júla 2001). Preto je preukázané, ze SLM sa pravidelne zúcastnovala na klube Európa od fázy jeho rozsírenia. Za týchto okolností sú dôvody alebo záujmy, pre ktoré sa SLM zúcastnovala na kartelových stretnutiach, alebo skutocnost, ze nemala schválenie pre niektoré z krajín, ci dokonca pre väcsinu z nich, irelevantné. Aj keby SLM nemala schválenie pre vsetky krajiny, na ktoré sa vztahoval kartel, jej úcast na stretnutiach mohla ovplyvnit jej správanie, najmä jej rozhodnutia týkajúce sa podania ziadosti o schválenie... . Klub Európa sa v kazdom prípade vztahoval na Taliansko a na viaceré iné krajiny, v ktorých SLM predávala tovar, takze SLM urcite mala záujem na diskusiách. Komisia napokon opakuje, ze údajná nedbanlivost neumoznuje podniku vyhnút sa zodpovednosti za úcast na karteli. Komisia preto konstatuje, ze SLM zodpovedá za svoju úcast na klube Európa od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002. (866) V kazdom prípade je tiez preukázané, ze od 10. februára 1997 sa SLM zúcastnovala na klube Italia... . SLM je preto zodpovedná za svoju úcast na karteli od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002." Situácia spolocnosti Ori Martin 132 Komisia po tom, co v odôvodnení 866 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze SLM je zodpovedná za svoju úcast na karteli od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002, opísala situáciu spolocnosti Ori Martin takto: "(867) Od 1. januára 1999 sa SLM nachádza vo výlucnom vlastníctve spolocnosti Ori Martin SA (ktorá 31. októbra 2001 previedla 2 % na spolocnost Ori Martin Lux SA). (868) Na základe toho, ze Ori Martin bola od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 (takmer) výlucným vlastníkom spolocnosti SLM, Komisia zastáva názor, ze Ori Martin uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM. (869) Ori Martin vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách nepopiera skutocnosti posúdené Komisiou, ale tvrdí, ze ju nemozno povazovat za spolocne a nerozdielne zodpovednú so spolocnostou SLM. Konkrétne uvádza, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze Ori Martin uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM. Ori Martin tvrdí, ze taká domnienka by odporovala zásade osobnej zodpovednosti, a konstatuje, ze Komisia nepreukázala jej priamu ani nepriamu úcast na porusení. (870) Podla ustálenej judikatúry... Komisia môze predpokladat, ze materské spolocnosti uplatnujú na svoju stopercentnú dcérsku spolocnost rozhodujúci vplyv. Ak sa uplatní taká domnienka, prinálezí materskej spolocnosti, aby ju vyvrátila predlozením dôkazov, ktoré svedcia o tom, ze jej dcérska spolocnost rozhodovala o svojom správaní na trhu nezávisle. Neschopnost materskej spolocnosti poskytnút dostatocné dôkazy potvrdzuje túto domnienku a predstavuje dostatocný základ na pripísanie zodpovednosti. (871) Údajná neexistencia priamej úcasti materskej spolocnosti na protisútaznom správaní a jej údajná nevedomost nie sú relevantné. Na rozdiel od tohto tvrdenia pripísanie zodpovednosti materskej spolocnosti za porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, vyplýva z toho, ze tieto dva subjekty tvoria jeden podnik na úcely pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, a nie z preukázania úcasti materskej spolocnosti na porusení alebo z toho, ze vedela o porusení. (872) Napokon v súvislosti so zásadou osobnej zodpovednosti Komisia konstatuje, ze clánok 101 [ZFEÚ] je urcený 'podnikom`, ktoré sa môzu skladat z viacerých právnych subjektov. V tomto kontexte zásada osobnej zodpovednosti nie je porusená, pokial sa konstatuje zodpovednost rôznych právnych subjektov na základe okolností, ktoré sa vztahujú na ich úlohu a správanie v rámci toho istého podniku. V prípade materských spolocností sa zodpovednost preukáze na základe toho, ze uplatnujú skutocný vplyv na obchodnú politiku svojich dcérskych spolocností, ktorých sa konkrétne týkajú skutkové okolnosti (pozri oddiel 13). (873) Ori Martin navyse tvrdí, ze neuplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM, ktorá vzdy vykonávala svoju cinnost v odvetví predpínacej ocele samostatne. Svedcí o tom skutocnost, ze nemala povinnost podávat správy spolocnosti Ori Martin, ktorá bola navyse financnou holdingovou spolocnostou, a teda nerozhodovala o jej obchodnej politike. (874) Komisia poznamenáva, ze samotná skutocnost, ze urcitý podnik je financnou holdingovou spolocnostou, neznamená, ze tento podnik neuplatnuje rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti. Ori Martin tiez mala záujem a úlohu vo svojej dcérskej spolocnosti SLM ako akcionár, ktorého cielom bolo chránit svoj financný majetkový podiel. Napokon, zatial co Ori Martin tvrdí, ze nepôsobila v odvetví, na ktoré sa vztahoval kartel, Komisia konstatuje, ze jej dcérska spolocnost Ori Martin SpA pôsobila v oceliarskom odvetví a ze obchodné cinnosti spolocnosti SLM teda boli prepojené s obchodnými cinnostami skupiny. Za týchto podmienok nemozno spolocnost Ori Martin oznacit len za holdingovú spolocnost a táto spolocnost sa v kazdom prípade nemôze vyhnút zodpovednosti. (875) Toto rozhodnutie je teda urcené spolocnostiam SLM a Ori Martin. SLM je zodpovedná za obdobie od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002. Ori Martin je spolocne a nerozdielne zodpovedná za protiprávne konanie spolocnosti SLM za obdobie od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002." Výpocet výsky pokuty ulozenej spolocnostiam SLM a Ori Martin 133 Komisia vypocítala výsku pokuty ulozenej spolocnostiam SLM a Ori Martin v súlade s metodikou uvedenou v usmerneniach z roku 2006 (odôvodnenia 920 az 926 napadnutého rozhodnutia). 134 Komisia pouzila nasledujúce výpoctové prvky: -- pouzitá hodnota predaja bola stanovená na 15,86 milióna eur (odôvodnenie 5 prvého rozhodnutia o zmene), -- percentuálny podiel hodnoty predaja spolocnosti SLM zohladnený pri výpocte základnej sumy je 19 % (odôvodnenie 953 napadnutého rozhodnutia), -- dlzka trvania úcasti na karteli, ktorá predstavuje v prípade spolocnosti SLM 5 rokov a 7 mesiacov a v prípade spolocnosti Ori Martin 3 roky a 8 mesiacov, má za následok uplatnenie násobného koeficientu 5,58 v prípade spolocnosti SLM a 3,66 v prípade spolocnosti Ori Martin (odôvodnenie 7 prvého rozhodnutia o zmene), -- Komisia pouzila na stanovenie dodatocnej sumy koeficient 19 % (odôvodnenie 962 napadnutého rozhodnutia), -- základná suma bola stanovená na 19,8 milióna eur (odôvodnenie 9 prvého rozhodnutia o zmene), -- nebola uznaná nijaká pritazujúca ani polahcujúca okolnost, -- výska pokuty pred uplatnením limitu vo výske 10 % obratu bola stanovená na 19,8 milióna eur (odôvodnenie 10 prvého rozhodnutia o zmene), -- ziadost spolocnosti SLM o znízenie pokuty na základe oznámenia o zhovievavosti bola zamietnutá (odôvodnenia 1126 az 1129 napadnutého rozhodnutia), -- pokuta stanovená po zohladnení 10 % limitu bola znízená na 15,956 milióna eur s cielom zabezpecit, aby pokuta, za ktorú zodpovedá výlucne SLM, respektovala limit vo výske 10 % obratu spolocnosti (odôvodnenia 17 a 19 druhého rozhodnutia o zmene), -- ziadost spolocnosti SLM o znízenie pokuty vzhladom na jej platobnú schopnost bola zamietnutá na základe sumy pôvodne stanovenej v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 1169 az 1172 napadnutého rozhodnutia), -- konecná suma pokuty ulozenej spolocnosti SLM predstavuje 15,956 milióna eur za jej úcast na karteli v období od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002, pricom Ori Martin je spolocne a nerozdielne zodpovedná za túto pokutu do výsky 14 miliónov eur (clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie 21 a clánok 1 ods. 2 druhého rozhodnutia o zmene), pricom SLM je sama zodpovedná za zaplatenie 1,956 milióna eur za svoju úcast na karteli v období od 10. februára 1997 do 31. decembra 1998 (clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia a clánok 1 ods. 2 druhého rozhodnutia o zmene). b) Pripomenutie zásad 135 Z clánku 49 ods. 3 Charty základných práv vyplýva, ze prísnost trestov nesmie byt neprimeraná poruseniu. 136 V tomto ohlade clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP vyhlasujú za výslovne nezlucitelné s vnútorným trhom vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, alebo také, ktoré obmedzujú alebo kontrolujú výrobu ci odbyt. Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, judikatúra kvalifikuje ako obzvlást závazné, pretoze majú priamy vplyv na základné podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb., [21]EU:T:1999:48, bod 675). 137 V zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 môze Komisia ulozit pokutu podnikom, ktoré sa zúcastnujú na takomto porusení, pod podmienkou, ze vo vztahu ku kazdému podniku zúcastnenému na porusení pokuta neprekrocí 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. V clánku 23 ods. 3 uvedeného nariadenia sa tiez uvádza, ze pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 138 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pri stanovovaní výsky pokút treba zohladnit vsetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závaznosti uvedených porusení, najmä úlohu kazdého z úcastníkov pri porusení a riziko, ktoré predstavujú porusenia tohto druhu pre ciele Únie. Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, treba preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich (pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb., [22]EU:C:1999:357, bod 110 a citovanú judikatúru). 139 Rovnako skutocnost, ze sa urcitý podnik nepodielal na vsetkých zlozkách kartelu alebo ze zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, sa musí zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovovaní výsky pokuty (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb., [23]EU:C:1999:356, bod 90, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [24]EU:C:2004:6, bod 86). 140 Najmä pri jedinom porusení v zmysle komplexného porusenia, ktoré zahrna skupinu dohôd a zosúladených postupov na samostatných trhoch, na ktorých sa vsetci porusitelia nenachádzajú alebo títo porusitelia majú len ciastocnú vedomost o celkovom pláne, musia byt sankcie individualizované v tom zmysle, ze sa musia vztahovat na správania a specifiká vlastné dotknutým podnikom (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C-76/06 P, Zb., [25]EU:C:2007:326, bod 44). 141 V tomto kontexte zo zásady proporcionality vyplýva, ze pokuta sa stanovuje pomerne k skutocnostiam, ktoré treba zohladnit tak pri posudzovaní objektívnej závaznosti porusenia ako takého, ako aj pri posúdení relatívnej závaznosti úcasti sankcionovaného podniku na porusení (pozri v tomto zmysle a po zohladnení uskutocneného rozlísenia medzi objektívnou závaznostou porusenia v zmysle bodov 22 a 23 usmernení z roku 2006 a relatívnou závaznostou úcasti sankcionovaného podniku na porusení, ktorá je posudzovaná vzhladom na okolnosti vlastné tomuto podniku v zmysle bodu 27 a nasl. týchto usmernení, rozsudok z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T-43/02, Zb., [26]EU:T:2006:270, body 226 az 228 a citovanú judikatúru). 142 Preto v oblasti sankcií ukladaných za porusenia práva hospodárskej sútaze týkajúceho sa kartelov musí Komisia dohliadat na individualizáciu trestov v závislosti od porusenia, pricom musí zohladnit osobitnú situáciu kazdého porusitela (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2011, Lucite International a Lucite International UK/Komisia, T-216/06, [27]EU:T:2011:475, body 87 a 88, a zo 14. mája 2014, Donau Chemie/Komisia, T-406/09, Zb., [28]EU:T:2014:254, bod 92). Porusitel, ktorý nie je zodpovedný za úcast na niektorých castiach jediného porusenia, teda nemohol mat úlohu pri vykonávaní týchto castí. Vzhladom na obmedzený rozsah porusenia, ktoré sa mu vytýka, porusenie práva hospodárskej sútaze je nevyhnutne menej závazné, nez je porusenie, za ktoré sa vyvodzuje zodpovednost voci porusitelom, ktorí sa zúcastnili vsetkých castí takéhoto porusenia. 143 V praxi mozno individualizáciu trestu v závislosti od porusenia uskutocnit v rôznych stádiách stanovovania výsky pokuty, tak ako sa to stalo v napadnutom rozhodnutí. 144 Po prvé Komisia môze uznat osobitost úcasti podniku na porusení v stádiu posúdenia objektívnej závaznosti jediného porusenia. V prejednávanej veci skutocnosti, ktoré v tomto stádiu zohladnila, boli jednak vecné obmedzenie (prípad spolocnosti Fundia, ktorá sa zúcastnila len koordinácie týkajúcej sa spolocnosti Addtek) alebo geografické obmedzenie (prípad spolocností Socitrel, Fapricela a Proderac, ktoré boli len clenmi klubu Espańa, ktorý mal vplyv len na Spanielsko a Portugalsko) úcasti na jedinom porusení, a jednak neskoré oboznámenie sa s paneurópskou dimenziou (máj 2001, pokial ide o uvedené podniky). 145 Po druhé Komisia môze uznat osobitost úcasti urcitého podniku na porusení v stádiu posúdenia polahcujúcich okolností, na ktoré poukazuje bod 29 usmernení z roku 2006 v rámci celkového posúdenia vsetkých relevantných okolností (pozri bod 27 usmernení z roku 2006). Hoci nijaký z podnikov nebol schopný predlozit dôkaz, ze porusenie bolo spôsobené nedbanlivostou, Komisia uznala, ze úloha spolocností Proderac a Trame (Emme) bola podstatne obmedzenejsia nez úloha ostatných úcastníkov kartelu a ze sa im teda musí priznat znízenie pokuty (v tomto prípade o 5 %). 146 Po tretie Komisia môze uznat osobitost úcasti podniku na porusení v stádiu nasledujúcom po posúdení objektívnej závaznosti porusenia alebo polahcujúcich okolností, na ktoré sa odvolávajú dotknuté podniky. Bod 36 usmernení z roku 2006 totiz uvádza, ze Komisia môze v urcitých prípadoch ulozit symbolickú pokutu a ze sa môze tiez, ako sa to uvádza v bode 37 týchto usmernení, odchýlit od vseobecnej metodiky stanovovania pokút najmä vzhladom na konkrétne okolnosti danej veci. 147 V prejednávanej veci ani v úvodnom stádiu posúdenia závaznosti porusenia ako takého, ani v stádiu nasledujúcom po diskusii týkajúcej sa polahcujúcich okolností alebo v akomkolvek inom stádiu Komisia pri stanovovaní sumy pokuty nezohladnila údajnú osobitnú situáciu zalobkýn. 148 V dôsledku toho vzhladom na neexistenciu nijakej polahcujúcej okolnosti alebo osobitnej okolnosti Komisia uplatnila na zalobkyne rovnaký vzorec, aký pouzila pri sankcionovaní podnikov, ktoré sa zúcastnili vsetkých zloziek globálneho kartelu, a nie len niektorých z nich. Ide o tento vzorec: 19 % hodnoty predaja predpínacej ocele dotknutého podniku v EHP (na základe závaznosti porusenia ako takého) vynásobených poctom rokov a mesiacov úcasti na porusení (dlzka trvania individuálnej úcasti spolocnosti SLM na porusení alebo dlzka obdobia, pocas ktorého Ori Martin podla domnienky uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM), k comu sa pripocíta 19 % hodnoty predaja predpínacej ocele dotknutého podniku v EHP na základe dodatocnej sumy (dodatocná suma). 149 V prípade zalobkýn bol výsledok tohto vzorca, teda pokuta vo výske 19,8 milióna eur, znízený na 15,956 milióna eur cielom zabezpecit, aby výska pokuty, za ktorú zodpovedá výlucne SLM, respektovala limit vo výske 10 % obratu spolocnosti. 150 Výhrady spolocností SLM a Ori Martin, podla ktorých Komisia pri stanovovaní výsky pokuty nálezite nezohladnila specifiká úcasti spolocnosti SLM na porusení, treba preskúmat vzhladom na vyssie uvedené pripomienky. 2. O vseobecnom nedostatku odôvodnenia a o vseobecnej výhrade zaujatosti 151 SLM na úvod poznamenáva, ze nechápe, ako Komisia dospela k stanoveniu výsky pokuty a k jej rozdeleniu medzi nu a spolocnost Ori Martin. Také porusenie povinnosti odôvodnenia by malo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia a k jeho zmene. 152 Údaje, ktoré poskytla Komisia v napadnutom rozhodnutí a ktoré sú zhrnuté v bodoch 133 a 134 vyssie, vsak umoznujú spolocnosti SLM pochopit jednotlivé skutocnosti zohladnené pri stanovovaní výsky pokuty. Z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Komisia v nom uviedla dôvody, na základe ktorých sa mozno domnievat, ze SLM a Ori Martin sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie casti pokuty, ktorou sa sankcionuje úcast spolocnosti SLM na porusení v období od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 (odôvodnenia 867 az 875 napadnutého rozhodnutia a bod 132 vyssie). 153 Okrem toho SLM vytýka Komisii, ze ked skutocnosti, ktoré má k dispozícii, nie sú v súlade s jej obvinením, vzdy rozhodne v neprospech tejto spolocnosti. 154 V tejto súvislosti vzhladom na údaje poskytnuté v napadnutom rozhodnutí a najmä v jeho prílohách 2 a 3, v ktorých je opísaný obsah jednotlivých dôkazov zhromazdených Komisiou v súvislosti s klubmi Zürich/Európa a klubom Italia, nemozno povazovat za dostatocné tvrdenie o zaujatom alebo nespravodlivom správaní Komisie, ktoré je zalozené len na tom, ze Komisia uprednostnila pred vysvetlením, ktoré navrhla SLM, iné vysvetlenie. Zaujatost nemozno vyvodit len z toho, ze správne konanie sa skoncilo nepriaznivým výsledkom pre spolocnost SLM. 155 Zalobné dôvody uvedené spolocnostou SLM v súvislosti so vseobecným nedostatkom odôvodnenia a so vseobecnou výhradou zaujatosti sa teda musia zamietnut ako nedôvodné. 3. O skutocnostiach zohladnených pri vymedzení základnej sumy pokuty (hodnota predaja, závaznost, dlzka trvania, dodatocná suma) 156 Co sa týka skutocností zohladnených pri vymedzení základnej sumy pokuty, treba preskúmat nasledujúce výhrady: výhradu, ktorú SLM uviedla v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu, pokial ide o hodnotu predaja súvisiaceho s porusením; piaty zalobný dôvod uplatnený spolocnostou SLM, ako aj prvú a druhú výhradu vznesenú spolocnostou Ori Martin, ktoré sa týkajú posúdenia závaznosti porusenia a stanovenia dodatocnej sumy; siesty zalobný dôvod uplatnený spolocnostou SLM, ktorý sa - v rámci námietky zalozenej na porusení zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania - tiez týka posúdenia závaznosti porusenia, a siedmy zalobný dôvod uplatnený spolocnostou SLM, ktorý sa týka posúdenia dlzky trvania porusenia. a) O hodnote predaja súvisiaceho s porusením Tvrdenia úcastníkov konania 157 SLM poznamenáva, ze z odôvodnenia 865 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze sa zúcastnovala na klube Európa az od septembra 2000. Pokial ide o predchádzajúce obdobie, pri stanovení výsky pokuty sa teda nemal vziat do úvahy predaj uskutocnený mimo Talianska. Napadnuté rozhodnutie treba zmenit tak, aby zohladnovalo hodnotu predaja uskutocneného mimo Talianska len v období, ked sa SLM zúcastnovala na klube Európa. 158 Komisia tvrdí, ze najneskôr od roku 1995 a az do septembra 2002 sa SLM súbezne s paneurópskymi dohodami zúcastnovala na protisútazných stretnutiach týkajúcich sa tak Talianska, ako aj vývozov z Talianska do zvysku Európy. Je teda objektívne odôvodnené stanovit základnú sumu s prihliadnutím na hodnotu predaja spolocnosti SLM v Európe. Posúdenie Vseobecným súdom 159 Z bodu 13 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". V tom istom bode Komisia spresnila, ze "obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení". Ako totiz vyplýva z bodu 37 usmernení z roku 2006, "i ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci... môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky". 160 V prejednávanom prípade treba po prvé poukázat na to, ze pri vymedzení relevantnej geografickej oblasti na stanovenie hodnoty predaja Komisia v podstate vychádzala z geografickej oblasti, na ktorú sa vztahoval klub Zürich a následne klub Európa. 161 V odôvodnení 932 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "od roku 1984 do roku 1995 (obdobie klubu Zürich) [táto oblast] pokrývala Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Spanielsko a Rakúsko", ze "od roku 1992 (v rámci dohôd klubu Espańa) zahrnala aj Portugalsko" a ze "od roku 1996 do roku 2002 (obdobie krízy klubu Zürich - ked bola pripravená dohoda klubu Európa týkajúca sa kvóty -, obdobie klubu Európa a obdobie expanzie) pokrývala geografická oblast tie isté krajiny ako v období klubu Zürich vrátane Portugalska, ako aj Dánska, Svédska, Fínska a Nórska". 162 S cielom zohladnit casový vývoj dotknutej geografickej oblasti vsak Komisia spresnila, ze zo zohladnenej hodnoty predaja vylúcila predaj uskutocnený v Portugalsku pred 15. decembrom 1992, ako aj predaj uskutocnený v Dánsku, Fínsku, Svédsku a Nórsku pred 9. januárom 1996. S cielom zohladnit pristúpenie k Únii alebo vstup Dohody o EHP do platnosti Komisia tiez spresnila, ze nezohladní predaj uskutocnený v Spanielsku pred 1. januárom 1986 a v Rakúsku, Fínsku, Svédsku a Nórsku pred 1. januárom 1994. Okrem toho, co sa týka spolocnosti Fundia, ktorej úcast na karteli bola obmedzená na koordináciu v súvislosti so spolocnostou Addtek, Komisia uviedla, ze zohladní len predaj uskutocnený spolocnostou Fundia u tohto zákazníka (odôvodnenia 932, 933 a 935 napadnutého rozhodnutia). 163 V napadnutom rozhodnutí Komisia teda vzala do úvahy urcité skutocnosti súvisiace s casovým vývojom kartelu, so zmenou rozsahu pôsobnosti uplatnitelných pravidiel alebo s podmienkami úcasti podniku na porusení s cielom rozlísit dve alebo viaceré situácie pri stanovení hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy. Taký postup je este nevyhnutnejsí v prípade jediného porusenia, ktoré je v skutocnosti komplexné, aké bolo sankcionované v napadnutom rozhodnutí, ktoré tvorí "súbor dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP" v období od 1. januára 1984 do 19. septembra 2002. 164 Po druhé zo spisu vyplýva, ze hodnota predaja, na základe ktorej Komisia stanovila výsku pokuty, teda 15,863 milióna eur, zodpovedá hodnote predaja predpínacej ocele, ktorý SLM uskutocnila v roku 2001 v jednotlivých státoch, v súvislosti s ktorými bola poziadaná o informácie (ide teda o Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Spanielsko, Portugalsko, Dánsko, Rakúsko, Svédsko, Fínsko a Nórsko). 165 Z geografického hladiska sa takmer celý predaj spolocnosti SLM uskutocnil v Taliansku (priblizne 96,5 % celkového predaja), pricom zvysok sa uskutocnil v Rakúsku, Nemecku alebo Francúzsku (priblizne 3,5 % celkového predaja). 166 Zo spisu tiez vyplýva, ze SLM získala technické schválenia potrebné na uvádzanie predpínacej ocele na trh v Európe okrem Talianska az v auguste 2000, pokial ide o Nemecko a Francúzsko, v júli 2001, pokial ide o Rakúsko, a v januári 2002, pokial ide o Holandsko. Az po skoncení porusenia, teda v júli 2006, pokial ide o Spanielsko, a v apríli 2007, pokial ide o Belgicko, SLM získala technické schválenia potrebné pre tieto krajiny. 167 SLM vo svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie z 9. septembra 2009 tiez spresnila, ze jej výrobky predané v Rakúsku pred ich typovým schválením, ku ktorému doslo v júli 2001, boli urcené "rakúskym obchodným klientom, ktorí dalej predávali tieto výrobky do iných krajín, nez je Rakúsko". Z informácií poskytnutých Komisii skutocne vyplýva, ze SLM predala v rokoch 1999 a 2000 urcité výrobky do Rakúska. 168 Po tretie, ako uvádza SLM, treba poukázat na to, ze v prejednávanej veci Komisia konstatovala, ze hoci sa SLM zúcastnovala na klube Italia od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 a od 29. novembra 1999 vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnuje na sirsom systéme, jej úcast na klube Európa bola konstatovaná az od 11. septembra 2000 (odôvodnenia 650, 865 a 866 napadnutého rozhodnutia). 169 Pri zohladnení podmienok úcasti spolocnosti SLM na porusení teda treba rozlísit dve obdobia: prvé obdobie od 10. februára 1997 do 10. septembra 2000, ktoré zodpovedá úcasti spolocnosti SLM len na klube Italia, a druhé obdobie od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002, v ktorom sa SLM zúcastnovala tak na klube Italia, ako aj na klube Európa. 170 Co sa týka druhého obdobia, vzhladom na geografickú oblast, ktorej sa týkala úcast spolocnosti SLM na klube Italia a na klube Európa, je objektívne odôvodnené stanovit výsku pokuty s prihliadnutím na hodnotu európskeho predaja spolocnosti SLM. Pocas tohto obdobia SLM skutocne predávala svoje výrobky v Taliansku, ale aj v Rakúsku, Nemecku a Francúzsku. 171 Pokial vsak ide o prvé obdobie, treba overit, ci sa vzhladom na geografickú oblast, ktorej sa týkala úcast spolocnosti SLM na klube Italia, mozno domnievat, ze je objektívne odôvodnené stanovit výsku pokuty s prihliadnutím na hodnotu európskeho predaja spolocnosti SLM. 172 Táto otázka sa netýka predaja uskutocneného v Taliansku, ktorý predstavuje 96,5 % hodnoty predaja spolocnosti SLM zohladneného pri stanovení výsky pokuty, kedze tento predaj bol pocas prvého obdobia jednoznacne predmetom klubu Italia. 173 Co sa týka Rakúska, ktoré predstavuje priblizne 2 % hodnoty predaja spolocnosti SLM zohladneného pri stanovení výsky pokuty, treba poukázat na to, ze ziadna skutocnost uvedená v prejednávanej veci neumoznuje preukázat, ze tento stát bol predmetom diskusií vedených v rámci klubu Italia v prítomnosti spolocnosti SLM od 10. februára 1997 do 10. septembra 2000. Na pojednávaní Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby oznacila dôkazy, ktoré umoznujú preukázat, ze pocas úcasti spolocnosti SLM na porusení boli kvóty pre vývoz z Talianska do Rakúska alebo citlivé obchodné informácie týkajúce sa predaja predpínacej ocele v Rakúsku spomenuté v prítomnosti zástupcov spolocnosti SLM, a Komisia odpovedala, ze nie je schopná predlozit také dôkazy. 174 Za týchto okolností pri stanovení výsky pokuty vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila SLM, nemozno vziat do úvahy hodnotu predaja uskutocneného pocas celej dlzky trvania jej úcasti na karteli v státe, ktorý nebol predmetom diskusií vedených v jej prítomnosti v rámci klubu Italia. Hodnotu predaja spolocnosti SLM uskutocneného v Rakúsku teda mozno vziat do úvahy len pocas doby zodpovedajúcej obdobiu, ked sa SLM zúcastnovala na klube Európa. 175 Pokial ide o Nemecko a Francúzsko, ktoré predstavujú priblizne 1,5 % hodnoty predaja spolocnosti SLM zohladneného pri stanovení výsky pokuty, Komisia správne poznamenáva, ze klub Italia mal nielen tuzemský rozmer, ale aj zahranicný rozmer v tom zmysle, ze sa - v prítomnosti alebo neprítomnosti zástupcu spolocnosti SLM - viackrát viedli diskusie s cielom stanovit kvóty pre vývoz z Talianska alebo vymenit si citlivé obchodné informácie o situácii v Nemecku, vo Francúzsku alebo v iných státoch. 176 Co sa týka obdobia od 10. februára 1997 do 10. septembra 2000 - podla toho, co je o stretnutiach klubu Italia uvedené v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia -, úcelom diskusií vedených 15. apríla 1997 v prítomnosti zástupcu spolocnosti SLM bolo okrem iného "stanov[it] ceny surovín a predajné ceny vo Francúzsku, Spanielsku a Nemecku (v Nemecku od septembra 1997 do januára 1998)". Tento raz v neprítomnosti zástupcu spolocnosti SLM si úcastníci stretnutia z 22. októbra 1997 rovnako "vymenil[i] informácie o cenách v Nemecku, Belgicku a Holandsku" a úcastníci stretnutia z 29. novembra 1999"diskut[ovali] o svojich potrebách[,] o spanielskom trhu [a o] cenách uplatnovaných v Spanielsku a Portugalsku". Okrem toho na stretnutí z 21. februára 2000, na ktorom bol prítomný zástupca spolocnosti SLM, sa diskutovalo o "zvýsení cien o '+ 40 %` v Nemecku". 177 Hoci sa vsak pocas obdobia od 10. februára 1997 do 10. septembra 2000 prílezitostne hovorilo o situácii v Nemecku a vo Francúzsku, SLM mohla predávat svoje výrobky v týchto státoch az od augusta 2000 a vzhladom na údaje, ktoré SLM v tejto súvislosti poskytla Komisii vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 9. septembra 2009, predaj týchto výrobkov sa uskutocnoval az pocas roka 2000, pokial ide o Nemecko, a pocas roka 2001, pokial ide o Francúzsko. 178 Za týchto okolností pri stanovení výsky pokuty vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila SLM, nemozno vziat do úvahy hodnotu predaja uskutocneného pocas celej dlzky trvania jej úcasti na karteli v státoch, v ktorých SLM pôvodne nepôsobila, kedze okrem iného nebola oprávnená uvádzat tam svoje výrobky na trh. Hodnota predaja spolocnosti SLM uskutocneného v Nemecku a vo Francúzsku sa teda môze vziat do úvahy len od dátumu zacatia tohto predaja, k comu doslo pocas roka 2000, pokial ide o Nemecko, a v kazdom prípade pocas roka 2001, pokial ide o Francúzsko. 179 V konecnom dôsledku vzhladom na komplexnú povahu predmetného porusenia, ktoré sa skladá z viacerých samostatných zloziek, vrátane klubu Italia a klubu Európa, s cielom zohladnit specifické podmienky úcasti spolocnosti SLM na porusení, ktoré sa jej kladie za vinu, nie je objektívne odôvodnené zohladnit celý európsky predaj spolocnosti SLM ako východisko pri stanovení výsky pokuty vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustila SLM. 180 Dôsledky, ktoré vyplývajú z vyssie uvedeného pre stanovenie výsky pokuty, budú posúdené neskôr v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecným súdom. b) O casti hodnoty predaja stanovenej v závislosti od stupna závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 181 SLM a Ori Martin tvrdia, ze rozhodnutie Komisie stanovit cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní stupna závaznosti porusenia, na 19 % nie je dostatocne odôvodnené a porusuje zásadu proporcionality, zásadu rovnosti zaobchádzania, ako aj zásadu individualizácie trestov. Po prvé pri stanovení tejto casti sa mala vziat do úvahy skutocnost, ze SLM sa nepodielala na európskom rozmere kartelu aspon do septembra 2000. SLM sa nezúcastnovala na klube Zürich, na klube Espańa, na juznej dohode, na severnej dohode na skandinávskom trhu ani na zadávaní zákaziek spolocnostou Addtek. SLM nepatrila ani k stálym clenom klubu Európa a nikdy nezohrávala úlohu koordinátora v rámci kartelu. Úroven 19 % mala byt stanovená len pre podniky, ktoré zalozili kartel a ktoré sa v znacnej miere podielali na jeho vykonávaní. Po druhé Komisia tiez mala pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit jeho konkrétne úcinky. Po tretie okrem toho, ze pokuty ulozené na sankcionovanie porusenia sú ovela vyssie ako pokuty ulozené v minulosti na sankcionovanie kartelov a uvedené pokuty sú vyssie ako obrat v danom odvetví v roku 2001, sankcia ulozená spolocnosti SLM je triapolkrát vyssia ako sankcia ulozená spolocnosti Redaelli, ktorá sa zúcastnovala na karteli od roka 1984 na európskej a talianskej úrovni; sestkrát vyssia ako sankcia ulozená spolocnosti Emme, ktorej obsah a dlzka trvania úcasti na karteli sú podobné ako v prípade spolocnosti SLM; sedemkrát vyssia ako sankcia ulozená spolocnosti CB a styrikrát vyssia ako sankcia ulozená spolocnosti ITC, pricom tieto dve spolocnosti sa zúcastnovali na karteli vo väcsej miere ako SLM. Vseobecný súd by mal teda podstatne znízit pokutu s cielom zohladnit skutocnú úlohu spolocnosti SLM v rámci porusenia, ako aj neexistenciu konkrétnych dôsledkov jej úcasti na karteli pre trh a umoznit zabezpecit jednotné zaobchádzanie so spolocnostou SLM a inými sankcionovanými podnikmi. 182 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Posúdenie Vseobecným súdom 183 Jednotlivé vyssie uvedené výhrady smerujú proti výsledku posúdenia závaznosti porusenia vykonaného Komisiou vzhladom na vseobecnú metodiku uvedenú v usmerneniach z roku 2006. 184 V tejto súvislosti body 19 az 23 usmernení z roku 2006 stanovujú: "19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná na osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice." 185 V odôvodnení 953 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze na stupnici, ktorá môze dosiahnut az 30 %, cast hodnoty predaja spolocnosti SLM zohladnená pri posudzovaní závaznosti porusenia predstavuje 19 %. 186 Ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, táto cast bola urcená s prihliadnutím na styri ukazovatele spomenuté ako príklady v bode 22 usmernení z roku 2006. 187 Po prvé, co sa týka povahy porusenia, Komisia poukázala na to, ze "vsetky podniky, s výnimkou spolocnosti Fundia, sa zúcastnovali na rozdelení trhu (stanovenie kvót), rozdelení zákazníkov a horizontálnom urcení cien" a ze "tieto dohody patria medzi najskodlivejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, lebo narúsajú základné podmienky hospodárskej sútaze" (odôvodnenie 939 napadnutého rozhodnutia). 188 Po druhé, co sa týka kumulovaného podielu podnikov, v prípade ktorých bolo preukázané porusenie, na trhu, Komisia konstatovala, ze tento podiel mozno "odhadnút priblizne na 80 %" (odôvodnenie 946 napadnutého rozhodnutia). 189 Po tretie, pokial ide o geografický rozsah porusenia, Komisia zdôraznila, ze tento rozsah "sa postupom casu rozvíjal", ze "od roku 1984 od roku 1995 zahrnal Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Spanielsko a Rakúsko" a ze od "roku 1996 do roku 2002 sa porusenie vztahovalo na tie isté krajiny, ako aj na Portugalsko, Dánsko, Svédsko, Fínsko a Nórsko" (odôvodnenie 947 napadnutého rozhodnutia). 190 Po stvrté, co sa týka vykonania porusenia, Komisia poznamenala, ze "hoci neboli vzdy úplne úspesné, dohody v skutocnosti boli vykonané" (odôvodnenie 950 napadnutého rozhodnutia). 191 Argumentáciu zalobkýn treba preskúmat vzhladom na tieto konstatovania. 192 V prvom rade SLM a Ori Martin tvrdia, ze pri stanovení casti hodnoty predaja Komisia mala vziat do úvahy mensiu zodpovednost spolocnosti SLM za porusenie v porovnaní so zodpovednostou iných podnikov, ktoré sa podielali na karteli v ovela väcsej miere alebo dlhsie. Zalobkyne tým tvrdia, ze Komisia nedostatocne individualizovala svoje úvahy s cielom zohladnit specifiká úcasti spolocnosti SLM na porusení. 193 Vzhladom na vseobecnú metodiku uvedenú v usmerneniach z roku 2006 vsak Komisia spravidla nevykonáva takú individualizáciu sankcie v pociatocnom stádiu stanovenia základnej sumy, ale v neskorsom stádiu úprav tejto sumy, ci dokonca v este neskorsom stádiu, ak to je potrebné. 194 Treba konstatovat, ze v stádiu stanovenia základnej sumy Komisia nezaobchádzala s podnikmi, ktoré vystupovali ako vodcovia alebo koordinátori jednotlivých aspektov jediného porusenia, inak ako s podnikmi, ktoré sa k nemu len pripojili. Komisia rovnako nepovazovala za uzitocné rozlísit podniky, ktoré sa zúcastnili najprv len na klube Italia, od podnikov, ktoré sa podielali na klube Italia a zároven aj na klube Zürich alebo na klube Európa, kedze podla Komisie "geografický rozsah klubu Italia sa do velkej miery prekrýva s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd" (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia). 195 V prejednávanom prípade zalobkyne nespochybnujú ziadne zo styroch zistení, ktoré Komisia uviedla s cielom odôvodnit svoje rozhodnutie stanovit cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní stupna závaznosti porusenia, na 19 % ako také. Vsetky tieto zistenia sú objektívne preukázané so zretelom na skutocnosti uvedené v spise, na ktoré napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti odkazuje, a vztahujú sa na porusenie vo vseobecnosti a nie osobitne na spolocnost SLM. 196 Okrem toho, pokial ide o stanovenie casti hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní stupna závaznosti porusenia, nemozno tvrdit, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze SLM sa nezúcastnila na klube Zürich alebo na iných aspektoch porusenia, kedze táto cast bola pouzitá len od okamihu, ked sa SLM zacala podielat na porusení, a vztahuje sa len na predaj spolocnosti SLM súvisiaci s porusením (pozri v tejto súvislosti body 159 az 180 vyssie). 197 Prvá výhrada sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 198 V druhom rade, co sa týka prípadného vplyvu tvrdenia, ze kartel nemal ocakávané úcinky na trhu, treba poukázat na to, ze v prejednávanej veci Komisia uviedla, ze v prípade dohôd a zosúladených postupov, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz, je zohladnenie ich konkrétnych úcinkov na trhu nadbytocné. V prejednávanom prípade vsak Komisia uviedla, ze také úcinky mozno predpokladat, kedze bolo preukázané, ze citované dohody boli aspon ciastocne vykonané (odôvodnenia 676 az 681 napadnutého rozhodnutia). 199 Komisia v kazdom prípade pri stanovení casti hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní stupna závaznosti porusenia, nepoukázala na úcinky porusenia na trhu, ale len na skutocnost, ze porusenie bolo vykonané. 200 Treba navyse konstatovat, ze v prejednávanom prípade sa cast hodnoty predaja, ktorú pouzila Komisia, nachádza na zaciatku hornej casti stupnice (od 15 do 30 %), zatial co v usmerneniach z roku 2006 Komisia po tom, co uviedla, ze kartel takého typu, o aký ide v prejednávanom prípade, patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze a musí byt prísne sankcionovaný, spresnila, ze v takom prípade sa zohladnovaná cast predaja obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 201 Za týchto podmienok sa mozno domnievat, ze ak by Komisia skutocne zistila konkrétne úcinky, pouzila by cast, ktorá je vyssia ako 19 %. 202 Druhá výhrada sa teda musí zamietnut ako neúcinná vzhladom na mieru závaznosti, ktorú si Komisia zvolila v prejednávanej veci, a na dôvody uvedené na jej odôvodnenie. 203 V tretom rade treba hned na úvod zamietnut výhradu, ktorá je zalozená na vseobecnej neprimeranosti pokút ulozených na sankcionovanie porusenia vzhladom na predchádzajúcu prax Komisie alebo hodnotu odvetvia predpínacej ocele v Európe. Taká otázka, ktorá sa týka politiky hospodárskej sútaze, ktorú Komisia uplatnuje s cielom stíhat kartely, prekracuje rámec súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia. V prejednávanom prípade nie je opodstatnené vyjadrit sa ku konkrétnej výske pokút ulozených Komisiou postupom casu alebo posúdit absolútnu hodnotu celkovej výsky sankcií ulozených za kartel v odvetví predpínacej ocele. 204 Pokial ide o výhradu, ktorá spocíva na údajných rozdieloch medzi spolocnostou SLM a inými podnikmi sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí, treba poukázat na to, ze súdne preskúmanie sa v tomto stádiu týka posúdenia, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, ked stanovila cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní stupna závaznosti porusenia, na 19 %. Toto posúdenie pritom nebolo vykonané vzhladom na konecný výsledok - výsku pokuty, ktorá bude napokon ulozená po jej prípadnej úprave s cielom zohladnit urcité okolnosti -, ale v skorsom stádiu, ktoré spocíva v stanovení casti hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri stanovení základnej sumy pokuty. Konecná suma pokuty teda závisí od faktorov, ktoré sú specifické pre kazdý z týchto podnikov, ako je napríklad spolupráca na základe oznámenia o zhovievavosti alebo maximálna zákonná hranica vo výske 10 % celkového obratu. Kedze v prejednávanom prípade chýbajú argumenty, ktoré by umoznili konstatovat, ze situácia spolocnosti Redaelli, CB alebo ITC je porovnatelná so situáciou spolocnosti SLM, pokial ide o vsetky faktory, ktoré Komisia vzala do úvahy pri posudzovaní situácie týchto podnikov, túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. 205 V poslednom rade, co sa týka výhrady zalozenej na nedostatku odôvodnenia, treba poznamenat, ze v rozhodnutí sú z právneho hladiska dostatocne vysvetlené skutocnosti, ktoré boli zohladnené pri stanovení casti hodnoty predaja spolocnosti SLM, ktorá sa má zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia (odôvodnenia 936 az 953 napadnutého rozhodnutia). 206 Clánok 296 ZFEÚ navyse nemozno vykladat v tom zmysle, ze Komisii ukladá povinnost, aby vo svojich rozhodnutiach objasnila dôvody, pre ktoré v súvislosti s výpoctom výsky pokuty nepouzila iné prístupy namiesto tých, aké pouzila v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, T-18/05, Zb., [29]EU:T:2010:202, bod 153 a citovanú judikatúru). 207 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady zalobkýn týkajúce sa casti hodnoty predaja stanovenej v závislosti od stupna závaznosti porusenia treba zamietnut. c) O dlzke trvania úcasti spolocnosti SLM na karteli Tvrdenia úcastníkov konania 208 SLM sa domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej v tomto rozhodnutí pripisuje úcast na klube Italia od februára 1997, a nie od konca roka 1999. Komisia konkrétne nezohladnila viaceré zásadné okolnosti, ktoré môzu vyvrátit dátum zacatia úcasti spolocnosti SLM na klube Italia. Po prvé na stretnutí z 10. februára 1997 nebol prítomný ziadny zástupca spolocnosti SLM. Po druhé na nasledujúcom stretnutí zo 4. marca 1997 bolo uvedené, ze SLM sa este nerozhodla pripojit sa ku klubu Italia, a Redaelli navyse vyhlásila, ze SLM nedodrziavala dohodu o rozdelení talianskeho trhu. Po tretie na stretnutí, ktoré sa konalo v apríli 1998, bolo uvedené, ze SLM, ktorá bola opät neprítomná, uplatnuje agresívnu politiku. Po stvrté zo ziadosti spolocnosti Redaelli o zhovievavost z 20. marca 2003 vyplýva, ze SLM sa zacala zúcastnovat na stretnutiach az na konci roka 1999, co potvrdila Tréfileurope. Po piate jediné faktúry vystavené osobou poverenou kontrolami, ktoré boli nájdené v súvislosti so spolocnostou SLM, sa týkajú kontrol vykonaných od marca 2000 a nie predchádzajúceho obdobia. 209 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Poukazuje na ponatie a obsah jediného porusenia, ktoré existovalo od zalozenia klubu Zürich v roku 1984 a na ktorom sa SLM zúcastnovala od 10. februára 1997 tak, ze sa pripojila k plánu, ktorý sa uz vykonával. Pokial ide o stretnutie z 10. februára 1997, SLM sa vtedy po prvý raz priamo zúcastnila na karteli, ako to vyplýva z pridelenia kvót a z oznámenia údajov poskytnutých zástupcom spolocnosti SLM. Posúdenie Vseobecným súdom 210 SLM nepopiera svoju úcast na klube Italia od konca roka 1999. Uznala to krátko po uskutocnení kontrol Komisie v septembri 2002. V konaní na Vseobecnom súde SLM tiez nepopiera, ze sa zúcastnila na poslednej fáze klubu Európa, pocas ktorej doslo k jeho zlúceniu s klubom Italia, a to v období od septembra 2000 do 19. septembra 2002. 211 SLM naopak popiera svoju úcast na klube Italia v období od 10. februára 1997 do konca roka 1999. Podla jej názoru nemozno konstatovat, ze v tomto období sa zúcastnovala na karteli. 212 Ako uz bolo uvedené, z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze pri stanovení sumy pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 213 V tejto súvislosti Komisia v bode 24 usmernení z roku 2006 uviedla, ze "aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja... poctom rokov úcasti na porusení". V tom istom bode Komisia spresnila, ze "obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok, obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok". 214 Ako sa vsak uvádza v odôvodnení 956 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanom prípade sa Komisia rozhodla zohladnit skutocnú dlzku trvania úcasti na porusení, vyjadrenú v rokoch a celých mesiacoch, so zaokrúhlením na celý mesiac namiesto toho, aby zaokrúhlila obdobia spôsobom, aký vyplýva z usmernení. 215 Z judikatúry navyse vyplýva, ze Komisia je povinná dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania. Presnejsie pokial ide o dokazovanie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a pripojit vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T-147/09 a T-148/09, Zb., [30]EU:T:2013:259, bod 50 a citovanú judikatúru). 216 Pokial má súd pochybnosti, musia byt tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia dostatocne právne preukázala existenciu daného porusenia, ak má v tomto ohlade nadalej pochybnost, co platí najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu alebo zmene rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiz potrebné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súcastou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále. Je teda nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie silného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, [31]EU:T:2013:259, bod 50 a citovanú judikatúru). 217 Kazdý z dôkazov predlozených Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám so zretelom na kazdý prvok porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa institúcia odvoláva, zodpovedá tejto poziadavke ako celok (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, [32]EU:T:2013:259, bod 51 a citovanú judikatúru). 218 Okrem toho je obvyklé, ze sa cinnosti, s ktorými sú spojené protisútazné dohody, uskutocnujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obycajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, [33]EU:T:2013:259, bod 52 a citovanú judikatúru). 219 Napokon sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, uz citovaný v bode 215 vyssie, [34]EU:T:2013:259, bod 53 a citovanú judikatúru). 220 V prejednávanom prípade Komisia konstatovala, ze SLM sa zúcastnovala na porusení od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 (clánok 1 a odôvodnenia 862 a 899 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 127 az 131 vyssie). 221 Komisia vymedzila podmienky úcasti spolocnosti SLM na karteli takto: -- SLM sa zúcastnovala na klube Italia od 10. februára 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 866 napadnutého rozhodnutia a body 127, 128 a 130 vyssie), -- SLM najneskôr od 29. novembra 1999 vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou na paneurópskej úrovni, a tak zabránit poklesu cien (odôvodnenia 649 a 650 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie), pricom táto vedomost sa týkala jednotlivých aspektov jediného a nepretrzitého porusenia, vrátane skandinávskeho aspektu, o ktorom sa diskutovalo na stretnutí z 29. novembra 1999, -- treba konstatovat, ze SLM je zodpovedná za svoju úcast na klube Európa od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 865 napadnutého rozhodnutia a bod 131 vyssie). - O skutocnostiach, ktoré predchádzali stretnutiu z 10. februára 1997 222 Komisia v napadnutom rozhodnutí - skôr nez vôbec spomenula stretnutie z 10. februára 1997 - uviedla, ze má k dispozícii mnohé informácie, na základe ktorých môze dospiet k záveru, ze SLM vedela o existencii klubu Italia (odôvodnenie 474 napadnutého rozhodnutia a bod 128 vyssie). 223 Ziadna zo skutocností, ktoré Komisia uvádza v tejto súvislosti, vsak pri individuálnom ani celkovom posúdení nie je presvedcivá. 224 Prvá skutocnost, ktorú Komisia cituje v odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia, odkazuje na dve informácie uvedené v dokumente, ktorý obsahuje rukou písané poznámky spolocnosti ITC týkajúce sa stretnutia klubu Italia z 18. decembra 1995, kde Redaelli, CB, Itas a ITC stanovili ceny, ktoré sa majú uplatnovat od roku 1996, na kazdý stvrtrok. Podla tohto dokumentu a jeho výkladu zo strany Komisie mali byt o týchto nových cenách informované tretie podniky. Boli to "cudzinci/Trame/SLM" alebo "[zástupcovia spolocností Tréfileurope, Trame a DWK]/SLM" (odôvodnenie 429 napadnutého rozhodnutia). Hoci tento dokument môze slúzit na preukázanie zámeru styroch hlavných clenov klubu Italia (Redaelli, CB, Itas a ITC) rozsírit pôsobnost ich dohody, sú potrebné dalsie dôkazy na preukázanie, ze toto vyhlásenie o zámere bolo skutocne úcinné, a teda ze aspon SLM vedela o nových cenách stanovených spolocnostami Redaelli, Itas, CB a ITC. Takéto dôkazy v prejednávanom prípade neexistujú. 225 Druhá skutocnost, ktorú uvádza Komisia, sa týka tabuliek s uvedením rozpisu pridelených ton podla zákazníkov a hlavných dodávatelov na talianskom trhu v roku 1997, ktoré boli rozdané na stretnutí klubu Italia zo 17. decembra 1996. Podla toho, co Komisia uviedla v odôvodnení 417 napadnutého rozhodnutia, "podniky Austria Draht, Trame, SLM a DWK boli tiez uvedené v tabulkách programu Excel, ale kolónky s totoznostou ich zákazníkov a povoleným predajom zostali prázdne". V odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez poukázala na to, ze "hoci kolónky týkajúce sa spolocnosti SLM zostali prázdne, zohladnenie tejto spolocnosti v tabulke svedcí o tom, ze diskusie medzi úcastníkmi sa museli uskutocnit alebo aspon boli plánované". Aj v tomto prípade vzhladom na to, ze neexistujú dôkazy, ktoré by umoznili preukázat, ze SLM sa skutocne zúcastnila na diskusiách, ktoré sa jej týkali, uvedený dokument nemozno vykladat v tom zmysle, ze SLM sa na týchto diskusiách zúcastnila. 226 Tretia skutocnost, ktorú Komisia cituje v odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia, odkazuje na zmienky o situácii spolocnosti SLM uvedené v rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC týkajúcich sa stretnutí klubu Italia zo 17. (v skutocnosti 19.) a 27. januára 1997. Také zmienky nemôzu preukázat, ze SLM vedela o klube Italia este skôr, ako sa na nom zacala zúcastnovat. Samotná skutocnost, ze clenovia kartelu spomenú konkurencný podnik pri písaní poznámok alebo na stretnutí, nestací na to, aby sa z tohto podniku stal úcastník kartelu. V prejednávanom prípade je navyse tazké zistit, coho sa týkajú zmienky o spolocnosti SLM. Pokial ide o poznámky týkajúce sa stretnutia z 19. januára 1997 - v prípade ktorých ITC uznáva, ze sú ciastocne necitatelné -, zdá sa, ze zmienka o spolocnosti "SLM/Trame" bola uvedená v súvislosti s pokusom oznacit dodávatelov urcitého zákazníka, ale bezprostredne po tejto zmienke nasleduje otáznik. Pokial ide o poznámky týkajúce sa stretnutia z 27. januára 1997, nachádzajú sa v nich viaceré zmienky o spolocnosti SLM, ale nie vsetky z nich sú zrozumitelné. Najjednoznacnejsou zmienkou podla vsetkého je, ze SLM ponúkla urcitému zákazníkovi "920" a ze Trame predlozila dalsiu ponuku. V tejto súvislosti vsak treba poukázat na to, ze v iných rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC týkajúcich sa januára 1997 (v ktorých je tiez uvedený uz citovaný údaj "920") sa mozno docítat, ze zákazník San Michele uviedol, ze "SLM mu predlozila písomnú ponuku na 940". Tento údaj potvrdzuje tvrdenie spolocnosti SLM uvedené v jej vyjadreniach, ze jej konkurenti boli schopní získat prostredníctvom spolocných zákazníkov mnoho informácií o mnozstve výrobkov, ktoré SLM predávala, ako aj o cenách, ktoré uplatnovala. Okrem toho treba poznamenat, ze ponúknutá cena podla vsetkého bola ovela nizsia ako cena, ktorú chceli dosiahnut clenovia klubu Italia (na stretnutí z 18. decembra 1995 sa plánované ceny pohybovali v rozmedzí 1300 az 1400, pricom v rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC z 27. januára 1997 sú uvedené ponuky spolocnosti Redaelli na 1090). 227 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze jednotlivé skutocnosti, ktoré predchádzali stretnutiu z 10. februára 1997 a ktoré sú uvedené v odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia, neumoznujú preukázat, ze "viaceré okolnosti svedcia o tom, ze [SLM] vedela o talianskej dohode od 18. decembra 1995". Komisia v kazdom prípade nekonstatovala zodpovednost spolocnosti SLM v období pred 10. februárom 1997. - O skutocnostiach týkajúcich sa stretnutia z 10. februára 1997 228 Na preukázanie zacatia úcasti spolocnosti SLM na klube Italia Komisia konstatovala, ze "k prvému preukázanému prideleniu kvóty spolocnosti SLM doslo na stretnutí z 10. februára 1997" (odôvodnenie 474 napadnutého rozhodnutia a bod 128 vyssie). 229 V kolónke týkajúcej sa tohto stretnutia nachádzajúcej sa v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze toto stretnutie sa konalo pravdepodobne v priestoroch spolocnosti Redaelli v prítomnosti zástupcov spolocností Redaelli, CB, Itas a ITC. SLM nie je spomenutá medzi úcastníkmi tohto stretnutia. 230 Okrem toho podla dôkazov, ktoré Komisia uviedla v citovanej kolónke, sa stretnutie klubu Italia z 10. februára 1997 týkalo nasledujúcich otázok: -- "ITC. Rukou písané poznámky pána [A.] o stretnutí týkajúcom sa výmeny informácií o nákupe hlavných zákazníkov a o uplatnovaných cenách" ("zmienky o výmene informácií"); -- "Poznámky, ktoré sa tiez týkajú pridelenia kvót urcitým (vymenovaným) zákazníkom medzi spolocnostou SLM na jednej strane a spolocnostami Redaelli, CB, Tycsa, ITC/[A.] na druhej strane", ako aj skutocnost, ze "tieto informácie poskytli CB (pán [C.]) a Itas (pán [Am.]), ktoré získali údaje o spolocnosti SLM od pána [Ch.], ktorý bol zástupcom spolocnosti SLM" ("zmienky o pridelení 'kvót`"); -- "Tiez je spomenutá [osoba poverená kontrolami]: ,[Pr.]: c. 1 Redaelli c. 2 Tréfileurope c. 3 Itas c. 4 CB c. 5 Italcables" ("zmienka o osobe poverenej kontrolami"); -- "Okrem toho je spomenutá skutocnost, ze Trame... predá 930 ton do zahranicia..." (tento údaj nemá vplyv na prejednávanú vec); -- "Pán [A. (ITC)] si tiez poznacil telefónne císla pánov [K. (Tréfileurope)], [T. (DWK)], [Ch. (SLM)], [C. (CB)] a [Pr.]. Dalsie stretnutie 17.2.1997" ("zmienka o telefónnom císle zástupcu spolocnosti SLM"). 231 Tieto informácie pochádzajú jednak z dokumentu, ktorý obsahoval rukou písané poznámky spolocnosti ITC týkajúce sa stretnutia, o ktoré ide v prejednávanom prípade, a jednak zo ziadosti o zhovievavost, ktorú podala ITC 21. septembra 2002. Komisia má teda v tejto súvislosti len jeden zdroj informácií, ktorým je ITC, co uviedla v reakcii na otázku polozenú Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 232 Konstatovanie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého "úcast [spolocnosti SLM] na klube Italia od 10. februára 1997 je vsak jednoznacne preukázaná na základe listinných dôkazov a viacerých ziadostí spolocností ITC, Tréfileurope a CB o zhovievavost" (odôvodnenie 863 napadnutého rozhodnutia a bod 130 vyssie), teda môze byt zavádzajúce, kedze to vyplýva len zo ziadosti o zhovievavost, ktorú podala ITC. Vyhlásenia urobené v rámci ziadostí spolocností Tréfileurope a CB o zhovievavost v súvislosti so spolocnostou SLM sa totiz netýkali dátumu zacatia jej úcasti na klube Italia, ale bolo v nich uvedené len to, ze SLM sa zúcastnovala na klube Italia. Zo ziadostí spolocností Redaelli a Tréfileurope o zhovievavost navyse vyplýva, ze klub Italia existoval v dvoch obdobiach, pricom v prvom období ho tvorilo len tvrdé jadro zlozené zo spolocností Redaelli, CB, Itas a ITC, ako aj Tréfileurope, a v druhom období sa k týmto podnikom pripojili dalsie podniky, vrátane spolocnosti SLM. 233 Výklad dôkazov, ktoré Komisia uvádza v súvislosti so stretnutím klubu Italia z 10. februára 1997, podaný Komisiou v odôvodnení 474 napadnutého rozhodnutia tiez nemôze odstránit pochybností, ktoré má súd. 234 Po prvé, co sa týka obsahu zmienok o pridelení kvót, treba poukázat na to, ze výraz "pridelenie kvót", ktorý pouzíva Komisia, je nejednoznacný, kedze je tazké zistit, ci sa mnozstvá, ktoré sú spomenuté v rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC, pokial ide o spolocnost SLM a dalsích dodávatelov, týkajú mnozstiev, ktoré uz boli dodané, alebo mnozstiev, ktoré sa majú dodat. V ziadosti spolocnosti ITC o zhovievavost sa v tejto súvislosti uvádza, ze islo o zásielky odoslané spolocnostou SLM. 235 V prejednávanom prípade nemozno vylúcit, ze cielom diskusií vedených pocas stretnutia z 10. februára 1997 medzi zástupcami spolocností Redaelli, CB, Itas a ITC nebolo zarucit predaj spolocnosti SLM, ktorá na tomto stretnutí nebola prítomná, ale skôr oznacit zákazníkov spolocnosti SLM a vyhodnotit jej pomerný význam ako dodávatela týchto zákazníkov v porovnaní s významom clenov klubu Italia. Taká hypotéza by navyse umoznila vysvetlit, preco sú zmienky o pridelení kvót rozdelené na dve kolónky, pricom jedna sa týka spolocnosti SLM a druhá spolocností Redaelli, CB, Tycsa a ITC. 236 Po druhé, pokial ide o pôvod informácií o spolocnosti SLM uvedených v zmienkach o pridelení kvót, z odôvodnenia 474 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "v poznámkach spolocnosti ITC sa výslovne uvádza, ze CB a ITC získali informácie o predaji týkajúce sa spolocnosti SLM od [zástupcu spolocnosti SLM]". Zo znenia poznámok spolocnosti ITC, ktoré boli pravdepodobne spísané v case skutkových okolností, vsak nemozno vyvodit taký jednoznacný záver. Mozno len konstatovat, ze na zaciatku týchto poznámok sa nachádza údaj "SLM", ktorý je doplnený o meno jedného zo zástupcov tejto spolocnosti napísané velkými písmenami, a následne sú uvedené zmienky o pridelení kvót. ITC v ziadosti o zhovievavost uviedla, ze informácie o spolocnosti SLM poskytli zástupcovia spolocností CB a Itas, ktorí uviedli, ze ich získali od uvedeného zástupcu spolocnosti SLM. 237 Obvinenie spolocnosti SLM je teda nepriame, lebo je zalozené na informáciách, ktoré zástupcovi spolocnosti ITC poskytli zástupcovia spolocností CB a Itas. Na preukázanie dôvodnosti tohto obvinenia sa Komisia mohla pokúsit overit u spolocností CB a Itas, ci informácie poskytnuté spolocnostou ITC viac ako pät rokov po skutkových okolnostiach skutocne zodpovedali obsahu tohto stretnutia. Dôkazy, ktoré má Komisia v prejednávanom prípade k dispozícii, nestacia na úplné vylúcenie dôveryhodnosti stanoviska spolocnosti SLM, ktorá tvrdí, ze neposkytla také informácie, a uvádza, ze tieto informácie sa dali lahko získat od zákazníkov alebo konkurentov (ako to bolo v inom prípade konstatované v bode 226 vyssie). 238 Po tretie vzhladom na ostatné informácie uvedené v rukou písaných poznámkach spolocnosti ITC sa tiez môze zdat nekoherentné priradit kvóty spolocnosti SLM bez toho, aby zároven - ako to bolo v prípade spolocností Redaelli, Tréfileurope, CB, Itas a ITC - bolo zarucené, ze tieto kvóty bude overovat osoba poverená kontrolami. Hoci zmienka o telefónnom císle zástupcu spolocnosti SLM môze svedcit o tom, ze tento zástupca mohol byt kontaktovaný po stretnutí, nie je to dôkaz o takom kontaktovaní a mozno to vysvetlit aj prípadnou vôlou clenov klubu Italia pribrat v budúcnosti spolocnost SLM, ked títo clenovia budú schopní lepsie vyhodnotit úlohu, ktorú tento dodávatel zohrával na talianskom trhu. 239 V poslednom rade treba v kazdom prípade tiez poukázat na to, ze - tak ako v prípade dôkazov, ktoré predchádzali stretnutiu z 10. februára 1997 - Komisia nie je schopná uviest akúkolvek skutocnost, ktorá by umoznila z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze SLM si bola vedomá toho, ze sa zúcastnuje na klube Italia, vzhladom na diskusie, ktoré viedli clenovia tohto klubu v súvislosti s jej situáciou. 240 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzhladom na to, ze neexistuje akákolvek skutocnost, ktorá by mohla potvrdit obsah stretnutia z 10. februára 1997, dôkazy týkajúce sa tohto stretnutia nepostacujú na odôvodnenie konstatovania, ze úcast spolocnosti SLM na klube Italia sa zacala od tohto dátumu. - O skutocnostiach nasledujúcich po stretnutí z 10. februára 1997 241 Komisia tiez uviedla skutocnosti nasledujúce po stretnutí z 10. februára 1997 s cielom odôvodnit svoje posúdenie, pokial ide o zaciatok a dlzku trvania úcasti spolocnosti SLM na klube Italia (odôvodnenie 474 napadnutého rozhodnutia a bod 128 vyssie). 242 Komisia v napadnutom rozhodnutí konkrétne zamietla viaceré tvrdenia, ktoré SLM opakuje v konaní na Vseobecnom súde. Ide o tvrdenie, ze SLM má este stále pochybnosti, ktoré ITC uvádza v súvislosti s rukou písanými poznámkami týkajúcimi sa stretnutia klubu Italia zo 4. marca 1997 vo svojej ziadosti o zhovievavost, o tvrdenie zalozené na tom, ze osoba poverená kontrolami nevystavila faktúry týkajúce sa spolocnosti SLM pred rokom 2000, ako aj o obsah vyhlásenia spolocnosti Redaelli uvedeného v jej ziadosti o zhovievavost z 20. marca 2003 (odôvodnenia 477 a 478 napadnutého rozhodnutia a bod 128 vyssie). 243 Pokial ide o tvrdenia spolocnosti ITC, ktorých predmetom sú rukou písané poznámky týkajúce sa stretnutia klubu Italia zo 4. marca 1997, na ktorom boli zastúpené Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope a na ktorom bol tiez prítomný zamestnanec osoby poverenej kontrolami, táto spolocnost uviedla, ze "pocas stretnutia boli výrobcovia informovaní o tom, ze... Trame a DWK sa chcú zúcastnit a ze nabudúce prídu, zatial co SLM má este stále pochybnosti" ("Durante l'incontro i produttori vengono informati che... Trame et DWK vogliono partecipare ed interverranno la prossima volta, mentre la SLM č ancora in dubbio"). Podla Komisie pochybnosti spolocnosti SLM urcite nemozno vykladat ako prerusenie jej úcasti na klube Italia. 244 Vseobecný súd vsak nepovazuje taký výklad za presvedcivý, kedze Komisia v tomto stádiu este nie je schopná z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze SLM sa vtedy zúcastnovala na klube Italia. Naopak citované tvrdenie spolocnosti ITC nasvedcuje tomu, ze SLM v marci 1997 este stále nevyjadrila svoj súhlas s úcastou na klube Italia. 245 Úcast spolocnosti SLM na klube Italia vsak jasne vyplýva z informácií o stretnutí z 15. apríla 1997, na ktorom sa zúcastnil zástupca spolocnosti SLM a na ktorom doslo k "diskusii o predaji výrobkov spolocnosti Redaelli urcitým zákazníkom a o ponukách, ktoré zákazníkom predlozili SLM a CB, o zákazníkoch a o predajných kvótach", z "podrobného prehladu výrobkov predaných spolocnostou... SLM...", ako aj z "diskusie o pridelení kvót (s uvedeným konkrétneho percentuálneho podielu) tým istým podnikom" (príloha 3 napadnutého rozhodnutia). 246 Z informácií o stretnutí klubu Italia z 30. septembra 1997, konanom v prítomnosti zástupcu spolocnosti SLM, uvedených v napadnutom rozhodnutí navyse vyplýva, ze predmetom diskusie bolo "vymedzenie predajných kvót, minimálnych cien a kritérií na stanovenie týchto kvót". Stretnutie z 22. decembra 1997, v prípade ktorého nie je uvedené, ci sa na nom zúcastnila SLM, sa týkalo podobných skutocností súvisiacich so spolocnostou SLM, tak ako stretnutia z 11. januára 1998, z 29. januára 1998, z 1. februára 1998, z 5. marca 1998, z 12. apríla 1998, z 19. apríla 1998, z 21. júna 1998, z 3. septembra 1998, z 27. septembra 1998, z 15. novembra 1998, z 29. novembra 1998, zo 14. decembra 1998, z 20. januára 1999, z 6. februára 1999, z 24. februára 1999, z 11. marca 1999, z 30. marca 1999, z 18. mája 1999, z 15. júna 1999, z 30. júna 1999, z 16. júla 1999, zo 7. septembra 1999, z 5. októbra 1999, z 19. októbra 1999, z 29. novembra 1999, zo 4. decembra 1999, zo 14. decembra 1999 a z 18. januára 2000, pricom v tomto prípade bola spomenutá úcast spolocnosti SLM. 247 Dalsie stretnutia, ktoré sa konali neskôr az do stretnutia 16. septembra 2002 konaného v Miláne (Taliansko), sa uskutocnili v prítomnosti zástupcu spolocnosti SLM a ich predmetom boli diskusie, ktoré sa týkali najmä kvót alebo cien. 248 Za týchto okolností skutocnost, ze v nespecifikovanom case v roku 1998 bolo v tabulke, ktorú mala v drzbe Tréfileurope, spomenuté rozdelenie zákazníkov v roku 1998 s uvedením spolocnosti SLM, ale neboli v nej spomenuté informácie týkajúce sa tejto spolocnosti, ako je to nálezite uvedené v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, nemôze spochybnit záver, ktorý mozno vyvodit zo vsetkých vyssie uvedených skutocností, teda ze Komisia podla názoru Vseobecného súdu dostatocne preukázala, ze SLM sa od 15. apríla 1997 zúcastnovala na diskusiách klubu Italia, ktorých ciel bol jednoznacne protisútazný. 249 Skutocnost, ze osoba poverená kontrolami nepredlozila pred rokom 2000 faktúry týkajúce sa spolocnosti SLM, tak ako obsah vyhlásenia spolocnosti Redaelli uvedeného v jej ziadosti o zhovievavost, z ktorého vyplýva, ze SLM sa nezúcastnovala na klube od zaciatku fungovania tohto klubu, rovnako nemôzu stacit na spochybnenie vyssie uvedeného záveru. 250 Okrem toho treba mimochodom poukázat na to - ako tvrdí SLM -, ze Komisia konstatovala úcast tejto spolocnosti na klube Európa len v období od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 865 napadnutého rozhodnutia a bod 131 vyssie) a ze Komisia preukázala, ze SLM az od 29. novembra 1999 vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou na paneurópskej úrovni, a tak zabránit poklesu cien (odôvodnenie 650 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie). Tieto skutocnosti totiz svedcia o specifickosti úcasti spolocnosti SLM na porusení, ktorá nie je totozná s úcastou iných podnikov, ktoré sa - tak ako Redaelli alebo Tréfileurope - dlhsie alebo vo väcsom rozsahu zúcastnovali na jednotlivých zlozkách jediného porusenia. - Záver 251 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úcast spolocnosti SLM na klube Italia nemozno dostatocne preukázat od 10. februára 1997, ale az od 15. apríla 1997, pricom táto úcast je následne preukázaná az do septembra 2002. 252 V dôsledku toho treba v tejto casti zrusit napadnuté rozhodnutie a odpocítat z dlzky trvania porusenia, ktoré sa kladie za vinu spolocnosti SLM, dvojmesacné obdobie od 10. februára do 14. apríla 1997. Toto obdobie nemá vplyv na obdobie konstatované vo vztahu k spolocnosti Ori Martin, kedze zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila SLM, sa jej pripisuje az od 1. januára 1999. 253 Okrem toho, pokial ide o spolocnost SLM, treba pripomenút tieto skutocnosti: -- Komisia konstatovala jej úcast na klube Európa len v období od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 865 napadnutého rozhodnutia a bod 131 vyssie), -- táto spolocnost od 29. novembra 1999 vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou na paneurópskej úrovni, a tak zabránit poklesu cien (odôvodnenie 650 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie). 254 Tieto skutocnosti treba tiez zohladnit pri výpocte výsky pokuty ulozenej spolocnosti SLM, kedze Komisia nerozlísila jednotlivé podmienky úcasti spolocnosti SLM na karteli, teda ze táto spolocnost sa od apríla 1997 do konca novembra 1999 podielala len na klube Italia a následne od decembra 1999 do septembra 2002 bola úcastníkom kartelu na paneurópskej úrovni. 255 Dôsledky, ktoré vyplývajú z vyssie uvedeného pre stanovenie výsky pokuty, budú posúdené neskôr v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecným súdom. d) O dodatocne stanovenej casti hodnoty predaja Tvrdenia úcastníkov konania 256 SLM a Ori Martin uvádzajú tie isté tvrdenia, aké boli uvedené na úcely posúdenia závaznosti, pokial ide o ulozenie dodatocnej sumy stanovenej v bode 25 usmernení z roku 2006. Ziadne kritérium neumoznuje pochopit rozhodnutie zvýsit sumu pokuty o 19 % hodnoty predaja spolocnosti SLM. Toto rozhodnutie je nesprávne, a to najmä vzhladom na obmedzenú úlohu spolocnosti SLM. Pritazujúca okolnost súvisiaca len s odstrasujúcim úcinkom je vo vseobecnosti nespravodlivá a mozno ju povazovat za druhú sankciu za tie isté skutky. Okrem toho urcenie rovnakej percentuálnej sadzby pre vsetky podniky, ktorým je rozhodnutie urcené, s výnimkou spolocností Fundia, Socitrel, Fapricela a Proderac, bez ohladu na ich specifickú úcast a úlohu, odporuje zásade rovnosti zaobchádzania. 257 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. V prejednávanom prípade len upravila základnú sumu pokuty vzhladom na horizontálnu povahu sankcionovaného kartelu, teda vzhladom na jeho specifickú závaznost, bez ohladu na rozsah získanej protiprávnej výhody. Nebola teda ulozená nijaká dvojitá sankcia. Posúdenie Vseobecným súdom 258 V bode 25 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "... Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja..., aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [casti hodnoty predaja, ktorá - neoficiálny preklad] sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22 [usmernení z roku 2006]". 259 V prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia po tom, co v odôvodnení 957 pripomenula obsah citovaného ustanovenia, v odôvodnení 962 konstatovala, ze "vzhladom na okolnosti posudzovaného prípadu a najmä na faktory rozobraté v oddiele 19.1.3 [týkajúcom sa závaznosti] sa konstatuje, ze primeraná dodatocná suma predstavuje 16 % hodnoty predaja v prípade spolocnosti Fundia, 18 % v prípade spolocností Socitrel, Fapricela a Proderac a 19 % v prípade vsetkých ostatných spolocností [vrátane spolocnosti SLM]". 260 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze porusenie, na ktorom sa podielala SLM, sa vyznacuje horizontálnymi dohodami o urcovaní cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú najskodlivejsie pre hospodársku sútaz v rámci Únie. V takom prípade Komisia pritom uviedla, ze s cielom odradit podniky od samotného zacatia protiprávnych cinností zahrnie do základnej sumy sumu v rozsahu 15 % az 25 % hodnoty predaja, co urobila v prejednávanej veci, pricom v prípade spolocnosti SLM stanovila túto sumu na 19 %. 261 Také úvahy, ktoré boli uvedené vopred, nemozno povazovat za nespravodlivé alebo za porovnatelné s druhou sankciou, kedze sú v nich len prebraté skutocnosti, ktoré Komisia zamýsla vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. V tejto súvislosti Komisia neprekrocí medze stanovené pravidlami hospodárskej sútaze uplatnitelnými na podniky vymedzenými v clánku 101 ZFEÚ a v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 o ich vykonávaní, ak uvedie, ze na úcely stanovenia základnej sumy pokuty povazuje za vhodné zahrnút do pokuty konkrétnu sumu, ktorá nezávisí od dlzky trvania porusenia, s cielom odradit podniky od samotného zacatia protiprávnych cinností. 262 Tak ako v prípade posúdenia stupna závaznosti porusenia na úcely stanovenia základnej sumy pokuty sa skutocnosti, ktoré Komisia berie do úvahy v tomto stádiu svojej analýzy, týkajú porusenia vo vseobecnosti. Az v neskorsom stádiu musí Komisia upravit základnú sumu s cielom zohladnit prípadné polahcujúce okolnosti, vrátane polahcujúcej okolnosti týkajúcej sa údajnej obmedzenej úlohy, na ktorú poukazujú zalobkyne. 263 Vzhladom na to, ze SLM neuviedla akúkolvek skutocnost spôsobilú spochybnit úvahy, ktoré Komisia uviedla v súvislosti s povahou porusenia, s kumulovaným podielom dotknutých podnikov na trhu, s geografickým rozsahom a s vykonaním porusenia, ktoré sú jednotlivými skutocnostami zohladnenými v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí, teda treba konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat, ze povazuje za primerané zahrnút do základnej sumy pokuty konkrétnu sumu, ktorá nezávisí od dlzky trvania porusenia. 264 Okrem toho, aj ked Komisia neuvedie konkrétne odôvodnenie, pokial ide o cast hodnoty predaja pouzitej na úcely dodatocnej sumy, v tejto súvislosti stací samotný odkaz na analýzu faktorov pouzitých pri posúdení závaznosti. Úvahy týkajúce sa skúmania z hladiska odôvodnenia casti pouzitej pri stanovení hodnoty predaja na úcely posúdenia závaznosti porusenia totiz platia aj vtedy, ked ide o posúdenie odôvodnenia týkajúceho sa casti pouzitej pri stanovení dodatocnej sumy s odstrasujúcim úcinkom (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C-439/11 P, Zb., [35]EU:C:2013:513, bod 124). 265 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady zalobkýn, pokial ide o skutocnost, ze Komisia vzala pri stanovení základnej sumy pokuty na základe usmernení z roku 2006 do úvahy dodatocnú sumu, treba zamietnut. 4. O skutocnostiach, ktoré treba zohladnit pri úprave základnej sumy 266 V rámci skutocností zohladnených pri úprave základnej sumy pokuty treba preskúmat nasledujúce výhrady: jednak tvrdenia týkajúce sa polahcujúcich okolností, ktoré uviedli SLM a Ori Martin, a jednak tvrdenia týkajúce sa uplatnenia zhovievavosti, ktoré uviedla SLM. a) O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania 267 SLM a Ori Martin tvrdia, ze Komisia neprávom nepriznala spolocnosti SLM polahcujúce okolnosti na základe bodu 29 usmernení z roku 2006. V tejto súvislosti SLM poukazuje na svoje nízke podiely na európskom a talianskom trhu (3 %, resp. 10 %), na svoju oneskorenú a obmedzenú úcast na porusení, ako aj na to, ze niekolko dní po inspekcii uznala velkú cast vytýkaných skutocností. Ostatní úcastníci porusenia vzdy povazovali spolocnost SLM za "outsidera" z dôvodu jej agresívnych obchodných praktík. SLM sa navyse nezúcastnila na väcsine kartelových stretnutí a zaznamenala znacné straty v dôsledku svojho správania a sankcií, ktoré voci nej zaviedli podniky, ktoré sa zúcastnovali na porusení od roku 1995. Ori Martin sa domnieva, ze Komisia nevzala do úvahy úcast spolocnosti SLM na porusení, ktorá bola len oneskorená a obmedzená. 268 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Posúdenie Vseobecným súdom 269 V bode 29 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 270 V prejednávanom prípade SLM uvádza tri druhy tvrdení, v rámci ktorých namieta, ze Komisia mala pri stanovení výsky pokuty vziat do úvahy jednu alebo viaceré polahcujúce okolnosti. Ide po prvé o jej nízke podiely na európskom a talianskom trhu, po druhé o jej spoluprácu s Komisiou a po tretie o jej okrajovú úlohu v rámci kartelu tak vzhladom na dlzku trvania jej úcasti, ako aj vzhladom na jej obsah. Toto posledné uvedené tvrdenie uvádza aj Ori Martin. 271 Co sa týka tvrdenia zalozeného na nízkom podiele spolocnosti SLM na trhu jednotlivých európskych státov, ktorých sa týkalo porusenie (odhadovanom na menej ako 3 %) a na jej nízkom podiele na talianskom trhu (odhadovanom na menej ako 10 %), treba poukázat na to, ze skutocnost, ze také tvrdenie nie je výslovne uvedené medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré mozno vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty, nestací na vylúcenie jeho prípadnej relevantnosti. Bod 29 usmernení uvádza demonstratívne, a nie taxatívne urcité polahcujúce okolnosti, ktoré mozno vziat do úvahy, ako to vyplýva z výrazu "napríklad", ktorý je pouzitý v tomto bode (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T-348/08, Zb., [36]EU:T:2011:621, body 279 a 280). 272 V prejednávanom prípade vsak Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila nízke podiely spolocnosti SLM na trhu na úcely znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností. 273 Z metodického hladiska treba hned na úvod zdôraznit, ze Komisia pri stanovení výsky pokuty vzala do úvahy pomerný význam spolocnosti SLM v odvetví predpínacej ocele, kedze za východisko svojho výpoctu si zvolila hodnotu predaja uskutocneného podnikom v súvislosti s predmetným porusením. 274 Okrem toho výska podielov na trhu, ktorú uvádza SLM, nie je sama osebe zanedbatelná. Výsku týchto podielov treba tiez uviest do súvislosti s výskou podielov na trhu vsetkých úcastníkov porusenia, ktorá predstavovala priblizne 80 % predaja predpínacej ocele v rámci EHP, pricom Taliansko bolo krajinou, v ktorej bola spotreba predpínacej ocele najvyssia, ako aj so struktúrou dopytu, ktorý bol velmi rôznorodý a tvorený velmi malým poctom velkých zákazníkov (odôvodnenia 98 az 102 napadnutého rozhodnutia a body 14 az 16 vyssie). 275 Treba navyse konstatovat, ze SLM neuvádza skutocnosti, ktoré by umoznili preukázat, preco výska jej podielov na európskom alebo talianskom trhu ako taká odôvodnuje znízenie základnej sumy pokuty na základe polahcujúcich okolností. 276 Vzhladom na neexistenciu akejkolvek argumentácie v tomto zmysle Komisii nemozno vytýkat, ze si nepolozila otázku, ci nízke podiely spolocnosti SLM na trhu mohli byt dôvodom na to, aby ich osobitne zohladnila ako polahcujúcu okolnost pri stanovení výsky pokuty. 277 Tvrdenie zalozené na potrebe zohladnit nízke podiely spolocnosti SLM na trhu ako polahcujúcu okolnost, ktorú Komisia mala konstatovat na základe bodu 29 usmernení z roku 2006, teda treba zamietnut ako nedôvodné. 278 Co sa týka tvrdenia zalozeného na spolupráci s Komisiou, SLM pripomína, ze uznala svoju úcast na velkom pocte vytýkaných skutkov niekolko dní po inspekcii, co Komisia nepopiera. 279 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí - Komisia sa domnieva, ze nespochybnenie skutkového stavu samo osebe nestací na odôvodnenie znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností. Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, ze uz nie je viazaná svojou predchádzajúcou praxou v tejto oblasti a ze znízenie pokuty za nespochybnenie skutkového stavu, ktoré bolo stanovené v jej oznámení o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([37]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4), sa neskôr prestalo uplatnovat (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia). 280 Treba konstatovat, ze skutocnost, ze SLM uznala cast skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, v kazdom prípade nemohla ulahcit prácu Komisie, pokial ide o konstatovanie porusenia, kedze predmetná cast zodpovedá obdobiu od roku 1999 do roku 2002, v súvislosti s ktorým Komisia uz mala k dispozícii viaceré zdroje informácií a velký pocet dôkazov, ktoré boli zaistené najmä pri inspekciách vykonaných v septembri 2002. Uznanie predmetných skutocností spolocnostou SLM teda nemalo vplyv na konstatovanie porusenia vo vztahu k nej alebo vo vztahu k iným podnikom zúcastneným na porusení. 281 Tvrdenie zalozené na potrebe zohladnit skutocnost, ze SLM uznala cast skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, ako polahcujúcu okolnost, ktorú Komisia mala konstatovat na základe bodu 29 usmernení z roku 2006, teda treba zamietnut ako nedôvodné. 282 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze skutocnosti, ktoré SLM oznámila Komisii vo svojom liste z 25. októbra 2002 alebo neskôr vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, nemali vplyv na konstatovanie porusenia. Informácie o rozsírení klubu Európa od septembra 2000 do septembra 2002 pochádzajú prevazne z iných zdrojov. 283 Co sa týka tvrdenia zalozeného na okrajovej úlohe spolocnosti SLM v rámci porusenia, a to tak z hladiska dlzky jej trvania, ako aj z hladiska jej obsahu, treba - pokial ide o obmedzenú dlzku trvania úcasti spolocnosti SLM na porusení - hned na úvod poukázat na to, ze táto skutocnost uz bola zohladnená v stádiu stanovenia základnej sumy pokuty, pri ktorom sa berie do úvahy dlzka trvania úcasti kazdého podniku na porusení. 284 V usmerneniach z roku 2006 Komisia konstatovala, ze "samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená [v základnej sume]". 285 Hoci nemozno vylúcit, ze v urcitých prípadoch mozno zohladnit podstatný rozdiel v dlzke trvania úcasti dotknutých podnikov v rámci polahcujúcich okolností, v prejednávanom prípade to nie je tak. V prejednávanej veci totiz úcast spolocnosti SLM na klube Italia trvala niekolko rokov a bola vedomá. Táto úcast je z hladiska dlzky jej trvania dostatocne významná na odôvodnenie záveru, ze Komisia vôbec nebola povinná zohladnit dlzku trvania úcasti spolocnosti SLM na porusení v rámci polahcujúcich okolností. 286 Pokial ide o údajne obmedzený obsah úcasti spolocnosti SLM na porusení a dôsledky, ktoré z toho majú vyplynút pre stanovenie výsky pokuty ulozenej tejto spolocnosti, úcastníci konania sa nezhodujú v tom, aký význam treba pripísat skutocnostiam uvedeným v tejto súvislosti. 287 V tejto súvislosti z bodu 29 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze na konstatovanie existencie takej polahcujúcej okolnosti Komisia v zásade vyzaduje, aby dotknutý podnik "doká[zal], ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preuká[zal], ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom". 288 Komisia v minulosti zastávala názor, ze podnik, ktorý zohrával "výlucne pasívn[u] úloh[u] pri porusení pravidiel alebo úloh[u] 'nasledovania môjho vodcu`", mohol získat znízenie základnej sumy na základe polahcujúcich okolností (pozri bod B.3 usmernení z roku 1998). 289 SLM zastáva názor, ze jej úcast na karteli splna tieto definície. V prejednávanom prípade poukazuje na svoje agresívne obchodné praktiky, na straty spôsobené jej správaním vzhladom na ulozenie sankcií, na skutocnost, ze iné podniky podielajúce sa na porusení ju aspon do roku 2000 nevnímali ako clena kartelu, a na skutocnost, ze sa nezúcastnila na väcsine kartelových stretnutí. 290 Podla Komisie úcast spolocnosti SLM nezodpovedá citovaným definíciám. 291 Komisia v odôvodnení 990 napadnutého rozhodnutia v rámci skúmania argumentácie týkajúcej "vedlajsej a/alebo pasívnej úlohy" uviedla nasledujúce skutocnosti: "SLM sa nepretrzite a pravidelne zúcastnovala a podielala na urcovaní kvót, rozdelovaní zákazníkov a urcovaní cien, ako aj na výmene citlivých obchodných informácií na viac ako stovke stretnutí klubu Italia od roku 1997 do roku 2002... . V rozpore s tvrdením spolocnosti SLM navyse ITC a Tréfileurope, ako aj CB potvrdzujú úcast spolocnosti SLM na karteli... . Úlohu spolocnosti SLM v rámci kartelu teda nemozno oznacit za významne znízenú ani za výlucne pasívnu a vedlajsiu." 292 Z preskúmania jednotlivých dôkazov, na ktoré sa odvoláva Komisia, a najmä skutocností uvedených v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia v súvislosti so stretnutím z 15. apríla 1997, ktoré sa konalo v prítomnosti zástupcu spolocnosti SLM a o ktorého obsahu boli informované ITC a Tréfileurope, vyplýva, ze spolocnost SLM bola vnímaná ako aktér kartelu este pred rokom 2000. 293 Okrem toho, ako tiez vyplýva z napadnutého rozhodnutia, SLM sa zúcastnila na velkom pocte kartelových stretnutí a ich pocet stací na odôvodnenie konstatovania, ze jej úcast nemozno oznacit za výlucne pasívnu a vedlajsiu alebo významne znízenú. 294 Komisia navyse v odôvodneniach 1015 az 1022 napadnutého rozhodnutia v súvislosti so skúmaním argumentácie týkajúcej sa "vyhýbania sa uplatnovaniu/výrazne obmedzenej úlohy" uvádza, ze SLM - tak ako iné podniky - tvrdila, ze nevykonávala kartelové dohody alebo narúsala kartel tým, ze sa na trhu správala konkurencným spôsobom. SLM na podporu tohto tvrdenia predlozila rôzne faktúry a uviedla, ze zvýsila svoj obrat. 295 V reakcii na toto tvrdenie Komisia uviedla nasledujúce skutocnosti: -- "väcsina predlozených dôkazov spocíva prevazne v údajoch, ktoré nie sú overené spolocnostou, ktorá ich predkladá" (odôvodnenie 1018 napadnutého rozhodnutia), -- "prílezitostné podvádzanie v súvislosti so stanovenými cenami a/alebo pridelenými zákazníkmi v kazdom prípade samo osebe nepreukazuje, ze urcitý úcastník nevykonal kartelové dohody. Vnútorné konflikty, rivalita a podvádzanie sú charakteristické pre vsetky kartely, najmä ak ide o dlhodobé kartely... . Skutocnost, ze urcitý podnik nerespektoval niektoré z dohôd, teda neznamená, ze neuplatnil ziadnu z kartelových dohôd a na trhu sa správal úplne konkurencne" (odôvodnenie 1018 napadnutého rozhodnutia) a -- "uplatnovanie kartelových dohôd bolo zabezpecené kontrolným systémom... a velmi castými kartelovými stretnutiami konkurentov, pocas ktorých dochádzalo k pravidelnej výmene dôverných informácií, co umoznilo úcastníkom porovnat svoje obraty a dohodnút a/alebo upravit kvóty, ceny a rozdelenie zákazníkov. Je preukázané, ze... SLM... - tak ako vsetci ostatní adresáti tohto rozhodnutia - sa pravidelne zúcastnoval[a] na stretnutiach, ktorých predmetom boli diskusie o cenách, kvótach a zákazníkoch, ako aj ich kontrola... . Okrem toho v prípade... spolocnosti SLM... sa odkazuje na kontrolu [jej] predaja, ktorú vykonával externý audítor..." (odôvodnenie 1019 napadnutého rozhodnutia). 296 Komisia napokon zastáva názor, ze "je jasné, ze ziadny z úcastníkov nepreukázal, ze sa v skutocnosti vyhýbal uplatnovaniu dohôd predstavujúcich porusenie tým, ze sa na trhu správal konkurencným spôsobom, alebo ze prinajmensom jasne a výrazne porusil povinnosti, ktorých cielom bolo vykonat kartel, do takej miery, ze narusil jeho samotné fungovanie", a ze "z toho vyplýva, ze na základe vyhýbania sa uplatnovaniu alebo výrazne obmedzenej úlohy nemozno konstatovat nijakú polahcujúcu okolnost" (odôvodnenie 1022). 297 Treba vsak poukázat na to, ze hoci zo spisu skutocne vyplýva, ze SLM sa pravidelne zúcastnovala na kartelových stretnutiach a podliehala kontrolnému mechanizmu, nie je irelevantné urcit, ci sa SLM po týchto stretnutiach aj napriek kontrolnému mechanizmu správala na trhu konkurencným spôsobom, ako to tvrdí. Komisia teda neposkytla presvedcivé odôvodnenie svojho rozhodnutia zamietnut argumentáciu spolocnosti SLM z dôvodu, ze zo spisu vyplýva, ze sa zúcastnovala na porusení. 298 Tvrdenie zalozené na "neoverení" informácií poskytnutých spolocnostou SLM tiez nemôze stacit na úplné popretie ich hodnoty. Ak Komisia mala co i len nepatrnú pochybnost o pravosti alebo pravdivosti informácií, ktoré mozno vyvodit z faktúr predlozených spolocnostou SLM, alebo o údajnom zvýsení obratu, mohla si vyziadat doplnujúce informácie od spolocnosti SLM alebo sama presetrit tieto informácie. 299 Treba vsak konstatovat, ze z obsahu uvedených faktúr a z pripomienok úcastníkov konania prednesených v tejto súvislosti na pojednávaní vyplýva, ze týchto faktúr nebolo vela a ze sa týkali len velmi krátkeho obdobia, a to zaciatku novembra 2001. Tieto dokumenty teda nemôzu nálezite podporit tvrdenie, ze pocas obdobia, v ktorom bola SLM úcastníkom kartelových dohôd, sa táto spolocnost v skutocnosti vyhýbala ich uplatnovaniu tým, ze sa na trhu správala konkurencným spôsobom. V prejednávanom prípade je teda Komisia oprávnená pripomenút, ze "prílezitostné podvádzanie" vo vseobecnosti ako také nepreukazuje, ze urcitý úcastník nevykonal kartelové dohody. 300 SLM navyse tvrdí, ze ostatní úcastníci porusenia ju vnímali ako "outsidera" z dôvodu jej agresívnych obchodných praktík a ze z tohto dôvodu voci nej ostatní úcastníci kartelu zaviedli odvetné opatrenia, bez toho, aby predlozila akýkolvek dôkaz. Také tvrdenia teda nemozno vziat do úvahy. 301 Tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia mala vzhladom na dokumenty predlozené pocas správneho konania konstatovat, ze úcast spolocnosti SLM na porusení bola významne znízená v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006, teda treba zamietnut ako nedôvodné. 302 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady zalobkýn zalozené na jednotlivých tvrdeniach uvedených na preukázanie polahcujúcich okolností v zmysle vymedzenom v bode 29 usmernení z roku 2006 treba zamietnut. b) O vyhláseniach urobených v rámci ziadosti o zhovievavost Pripomenutie napadnutého rozhodnutia 303 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza nasledujúce skutocnosti: "(1126) SLM sa domáha znízenia pokuty za to, ze vo svojej odpovedi na prvú ziadost Komisie o informácie poskytla informácie, ktoré boli v jej neprospech, co prekracuje rámec obycajnej spolupráce. Navyse tvrdí, ze nemohla poskytnút viac informácií, lebo jednak v tom case nebola schopná urcit, ktoré dôkazy uz Komisia mala k dispozícii, a jednak jej úloha v rámci porusenia bola okrajová. Napokon uvádza, ze Komisia pouzila jej vyhlásenia na potvrdenie svojich záverov. (1127) Komisia uvádza, ze znízenie pokuty je v súlade s oznámením o zhovievavosti odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie majú významnú pridanú hodnotu. Skutocnost, ze informácie sú v neprospech podniku, ktorý ich poskytol, alebo skutocnost, ze Komisia poukáze na tieto informácie pri opise kartelu, teda nie sú rozhodujúce. Ked podnik poziada o zhovievavost, navyse sa predpokladá, ze poskytne Komisii vsetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii, a pravdepodobnost, ze sa s ním bude zaobchádzat priaznivo, bude vyssia, ak bude konat rýchlo. Skutocnost, ze SLM nebola schopná poskytnút viac informácií, lebo nevedela o dôkazoch, ktoré Komisia uz mala k dispozícii, je teda irelevantná. (1128) Pokial ide o významnú pridanú hodnotu príspevku spolocnosti SLM, táto spolocnost poziadala o znízenie pokuty 30. októbra 2002, pricom odpovedala na ziadost Komisie o informácie. SLM vo svojej odpovedi potvrdila svoju úcast na styroch typoch stretnutí, teda na stretnutiach ESIS [Eurostress Information Service so sídlom v Düsseldorfe], na stretnutiach talianskych výrobcov na úrovni vedenia od roku 1999 do roku 2002, na stretnutiach európskych výrobcov na úrovni vedenia/obchodného oddelenia v roku 2001 a na stretnutiach talianskych výrobcov na úrovni predajcov od roku 1999 do roku 2002. Jej opis týchto stretnutí vsak uz vyplýval zo skorsích dôkazov a jej vyhlásenia boli nejednoznacné. (1129) Okrem toho, pokial ide o rozsírenie klubu Európa, SLM uvádza, ze v roku 2001 sa konali stretnutia európskych a talianskych výrobcov s cielom dojednat zachovanie status quo talianskych vývozov na európskom trhu. SLM uviedla, ze sa zúcastnila na troch z týchto stretnutí, a poskytla zápisnicu z dvoch stretnutí, vrátane stretnutia zo 4. septembra 2001 (v ktorej sa uvádza, ze sa cielom bol status quo talianskych vývozov a stabilizácia cien), ktoré je viackrát spomenuté v oznámení o výhradách. Viaceré skorsie dôkazy vsak preukazujú toto stretnutie, ako aj iné stretnutia s rovnakým cielom. Informácie poskytnuté spolocnostou SLM teda nemajú významnú pridanú hodnotu." Tvrdenia úcastníkov konania 304 SLM tvrdí, ze Komisia jej neprávom nepriznala znízenie pokuty na základe spolupráce poskytnutej pocas správneho konania. SLM konkrétne tvrdí, ze vzhladom na svoju druhoradú úlohu v rámci porusenia v case, ked sa rozhodla spolupracovat, nemohla vediet, ktoré dôkazy uz Komisia mala k dispozícii, aby mohla posúdit, ci poskytnuté odpovede majú pridanú hodnotu. Komisia by pritom bola oprávnená namietat, ze skutocnosti a okolnosti uvedené podnikom nemajú pridanú hodnotu, ak by bolo mozné preukázat, ze tento podnik vedel o skutocnostiach alebo okolnostiach, ktoré sa dostali do spisu Komisie inými spôsobmi. Nebolo to tak vtedy, ked SLM oznámila Komisii, ze existovali az styri typy stretnutí výrobcov predpínacej ocele, a to stretnutia v rámci Eurostress Information Service (ESIS, stavovské zdruzenie výrobcov predpínacej ocele v Európe), stretnutia európskych výrobcov, stretnutia iba talianskych výrobcov, stretnutia na úrovni manazérov a stretnutia na úrovni predajcov. SLM oznacila ich úcastníkov a uviedla, kde sa konali, kto ich zvolal a co tvorilo ich obsah (odôvodnenie 1128 napadnutého rozhodnutia). Tieto vyhlásenia boli pouzité v oznámení o výhradách na potvrdenie niektorých záverov (pozri body 191 a 242 oznámenia o výhradách), k comu by nemohlo dôjst, ak by tieto vyhlásenia nemali nijakú hodnotu. 305 Komisia tvrdí, ze SLM si nezaslúzila znízenie pokuty, kedze neposkytla informácie s významnou pridanou hodnotou. Okrem toho znízenie pokuty ulozenej spolocnosti SLM by bolo neprimerané vzhladom na jej vypocítavé správanie a na nejednoznacnost poskytnutých informácií. Posúdenie Vseobecným súdom 306 V prejednávanom prípade treba poukázat na to, ze Bundeskartellamt zaslal Komisii 9. januára 2002 dokumenty, v ktorých bola spomenutá existencia porusenia clánku 101 ZFEÚ v súvislosti s predpínacou ocelou. 307 Okrem toho uz 19. júla 2002, teda este pred uskutocnením kontrol, ktoré sa konali 19. a 20. septembra 2002, Komisia udelila podmienecné oslobodenie od pokuty spolocnosti DWK v reakcii na ziadost v tomto zmysle z 18. júna 2002. Po týchto inspekciách viaceré podniky podali ziadosti o priaznivé zaobchádzanie zo strany Komisie výmenou za ich spoluprácu s nou, a to ITC uz 21. septembra 2002, ale aj Redaelli 21. októbra 2002 a Nedri 23. októbra 2002. 308 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, ze spolocnosti ITC bolo priznané znízenie pokuty o 50 % za to, ze ako prvý podnik splnila poziadavky stanovené v bode 21 oznámenia o zhovievavosti z roku 2002. Komisia osobitne poukázala na to, ze ITC poskytla dôlezité údaje týkajúce sa klubu Italia a paneurópskych dohôd. Komisia tiez uviedla, ze spolocnosti Nedri bolo priznané znízenie pokuty o 25 % za to, ze ako druhý podnik splnila uvedené poziadavky. Dalsím podnikom - ArcelorMittal Wire France, ArcelorMittal, ArcelorMittal Fontaine, ArcelorMittal Verderio, ArcelorMittal Espańa, Emesa/Galycas a WDI - bolo priznané znízenie pokuty o 20 % alebo 5 %. Ziadosti, ktoré podali Tycsa, Redaelli a SLM, boli zamietnuté. 309 Pokial ide o spolocnost SLM, súbezne s predlozením odpovede na ziadost o informácie odovzdanú pri inspekcii podala 25. októbra 2002 ziadost o uplatnenie oznámenia o zhovievavosti z roku 2002, ktorú Komisia zaregistrovala 30. októbra 2002. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách SLM následne poskytla Komisii dalsie dôkazy. 310 Skutocnosti oznámené spolocnostou SLM vsak mali pre Komisiu len relatívny význam, kedze Komisia mala v dôsledku inspekcií alebo najmä vdaka spolupráci spolocnosti ITC k dispozícii viaceré dôkazy na preukázanie jednotlivých castí porusenia, o ktorých SLM poskytla informácie. Informácie o rozsírení klubu Európa od septembra 2000 do septembra 2002 tak pochádzajú prevazne od iných podnikov, nez je SLM, alebo - ak je SLM citovaná - sú citované aj mnohé iné podniky, ktoré Komisii poskytli informácie skôr ako SLM (odôvodnenie 265 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 311 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady spolocnosti SLM týkajúce sa potreby priznat jej znízenie pokuty na vynahradenie jej spolupráce pri preukazovaní porusenia treba zamietnut. 5. O zohladnení osobitnej situácie spolocnosti SLM 312 SLM a Ori Martin v rámci svojej argumentácie viackrát uviedli, ze Komisia nálezite nezohladnila specifickost situácie spolocnosti SLM. Podla zalobkýn bola úcast tohto podniku na karteli nielen oneskorená, ale aj obmedzená, co mala Komisia vziat do úvahy v niektorom zo stádií stanovenia výsky pokuty. Komisia vsak nepristúpila k takej individualizácii sankcie, kedze vzorec pouzitý pri stanovení výsky pokuty bol rovnaký ako vzorec pouzitý pri sankcionovaní podnikov, ktoré sa - tak ako Redaelli - zúcastnili na vsetkých aspektoch porusenia pocas celej dlzky trvania porusenia. 313 V prejednávanej veci musí Vseobecný súd preskúmat, ci Komisia tým, ze sankcionovala spolocnost SLM pokutou vo výske 19,8 milióna eur pred uplatnením 10 % zákonnej hranice, vypocítanej okrem iného s prihliadnutím na celý predaj predpínacej ocele, ktorý SLM uskutocnila v EHP, na objektívnu závaznost porusenia ako takého, na dlzku trvania úcasti spolocnosti SLM na klube Italia od stretnutia, na ktorom SLM nebola zastúpená, a bez toho, aby konstatovala akúkolvek polahcujúcu okolnost (pozri bod 134 vyssie), primerane posúdila okolnosti prejednávaného prípadu. 314 Ako totiz vyplýva z judikatúry, v súlade so zásadou úcinnej súdnej ochrany, ktorej súcast tvoria zásady proporcionality a individualizácie trestov (pozri body 138 az 142 vyssie), sa pokuta musí stanovit s ohladom na skutocnosti týkajúce sa nielen porusenia ako takého, ale aj skutocnej úcasti sankcionovaného podniku na tomto porusení. Komisia alebo prípadne Vseobecný súd tak musí dbat na individualizáciu trestu v závislosti od porusenia, pricom musí zohladnit osobitnú situáciu spolocnosti SLM v rámci jediného porusenia, ktoré Komisia opísala v napadnutom rozhodnutí. Podmienky úcasti na klube Italia 315 Pokial ide o úcast na klube Italia, vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie v súvislosti so skutocnostami, ktoré Komisia vzala do úvahy pri stanovení výsky pokuty, mozno uviest tri zistenia na posúdenie sankcie, ktorá sa má ulozit spolocnosti SLM. 316 Po prvé, ako tvrdí Komisia, dohody uzavreté v rámci klubu Italia majú geografický rozsah, ktorý presahuje Taliansko. Okrem svojho talianskeho aspektu tento klub tiez umoznil urcitému poctu podnikov, konkrétne tvrdému jadru zlozenému zo spolocností Redaelli, CB, ITC a Itas (prítomných v Taliansku), ako aj spolocnosti Tréfileurope (prítomnej v Taliansku a vo zvysku Európy), ale tiez dalsím spolocnosti SLM, aby koordinovali snahy talianskych výrobcov pri vývoze a aby systematicky definovali spolocnú politiku v reakcii na pokusy výrobcov z iných európskych krajín (ako sú Tycsa, Nedri a DWK, ktoré sa obcas zúcastnovali na klube Italia) obmedzit tieto snahy tým, ze navrhli talianskym výrobcom kvótu pre vývoz do zvysku Európy. 317 Treba vsak konstatovat, ze pocas celého obdobia, v ktorom sa SLM zúcastnovala len na tejto zlozke porusenia (podla Komisie od 10. februára 1997 do 10. septembra 2000), sa diskusie vedené v jej prítomnosti netýkali Rakúska, a ak sa týkali Nemecka a Francúzska, bolo to v case, ked SLM nepredávala alebo este nepredávala predpínaciu ocel v týchto státoch. Tieto specifiká sa musia zohladnit pri posudzovaní výsky sankcie, ktorá sa má ulozit spolocnosti SLM. 318 Po druhé, co sa týka dlzky trvania úcasti spolocnosti SLM na klube Italia, dátum zacatia tejto úcasti nemozno stanovit na 10. februára 1997, ako sa domnieva Komisia, ale treba ho posunút na 15. apríla 1997, aby bola dodrzaná pozadovaná miera dokazovania na preukázanie úcasti na porusení. Treba to vziat do úvahy aj pri stanovení výsky pokuty. 319 Po tretie, pokial ide o rozsah úcasti spolocnosti SLM na klube Italia, treba poukázat na to, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze SLM od 29. novembra 1999 vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou na paneurópskej úrovni, a tak zabránit poklesu cien (odôvodnenie 650 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie). SLM sa teda dozvedela o jedinom porusení, ktoré jej Komisia kladie za vinu, az neskôr ako iné podniky. 320 Túto specifickú okolnost uvedenú v napadnutom rozhodnutí treba tiez vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty, kedze táto okolnost odlisuje situáciu spolocnosti SLM od situácie iných podnikov sankcionovaných v prejednávanej veci, ako napríklad spolocnosti Redaelli, ktoré sa podielali na klube Italia od jeho zalozenia alebo ktoré vedeli o vsetkých aspektoch jediného porusenia. Treba vsak poukázat na to, ze situácia spolocnosti SLM sa tiez znacne odlisuje situácie troch podnikov, v prípade ktorých Komisia vzala do úvahy, ze sa oneskorene dozvedeli o paneurópskom rozmere porusenia. Socitrel, Proderac a Fapricela, ktoré vystupovali v rámci klubu Espańa, sa konkrétne dozvedeli o celkovom pláne az v máji 2001 na rozdiel od spolocnosti SLM, ktorá sa o nom dozvedela v novembri 1999. Treba tiez poznamenat, ze SLM nielenze vedela o paneurópskom rozmere porusenia, ale následne sa na nom aj v celom rozsahu zúcastnovala. Podmienky úcasti na klube Európa a na ostatných dohodách 321 Je nesporné, ze SLM sa nepodielala na juznej dohode, na klube Espańa, na koordinácii v súvislosti s zákazníkom Addtek ani na klube Zürich, ktorý predchádzal klubu Európa. 322 Pokial ide o klub Európa, treba pripomenút, ze úcast spolocnosti SLM na tomto aspekte jediného porusenia bola konstatovaná len v období od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002, co zodpovedá obdobiu, ked SLM získala schválenia potrebné na uvádzanie predpínacej ocele na trh niektorých státov, ktoré tvorili predmet klubu Európa, a ked sa s klubom Italia viedli diskusie o rozsírení kvóty, ktorú mozno priznat talianskym vývozcom. 323 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze úcast spolocnosti SLM na porusení nebola jednotná, ale postupná. SLM sa najprv podielala len na klube Italia, a to od apríla 1997 do konca novembra 1999, v decembri 1999 sa dozvedela o paneurópskom rozmere jediného porusenia a následne sa od septembra 2000 do septembra 2002 zúcastnovala na klube Európa. 324 Toto konstatovanie je skutocnostou, ktorú Komisia mala zohladnit pri posudzovaní sankcie, ktorá sa mala ulozit spolocnosti SLM. 325 Treba vsak tiez poukázat na to, ze také konstatovanie neznamená, ze úcast spolocnosti SLM na porusení bola taká obmedzená, ako to tvrdenia zalobkyne. Zo spisu totiz vyplýva, ze od roku 2000 bola úloha spolocnosti SLM v rámci klubu Italia, najmä pokial ide o diskusie vedené s klubom Európa s cielom stanovit vývoznú kvótu, porovnatelná s úlohou, ktorú zohrávali hlavní aktéri klubu Italia, konkrétne Redaelli, Itas, CB, ITC a Tréfileurope. 6. Záver 326 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze sankcia ulozená spolocnosti SLM a ciastocne aj spolocnosti Ori Martin je neprimeraná najmä v tom zmysle, ze nie je dostatocne individualizovaná, lebo Komisia nevzala do úvahy urcité specifiká situácie tohto podniku, ked mu ulozila pokutu, ktorej výska bola pred uplatnením 10 % zákonnej hranice 19,8 milióna eur. 327 Sankcia ulozená Komisiou najmä nezohladnuje skutocnost, ze úcast spolocnosti SLM na jedinom porusení bola oneskorená a postupná, pricom sa najprv obmedzovala v podstate na dohody uzavreté v rámci klubu Italia v súvislosti s talianskym trhom. V prejednávanom prípade bola Komisia pri výpocte výsky pokuty povinná zohladnit neexistenciu schválení, ktoré by spolocnosti SLM umoznili predávat svoje výrobky v urcitých clenských státoch, pred urcitým dátumom a neexistenciu skutocnosti, ktorá by umoznila konstatovat, ze SLM sa mohla podielat na karteli este predtým, ako sa zúcastnila na stretnutiach klubu Italia. 328 Clánok 2 bod 16 napadnutého rozhodnutia teda treba zrusit v rozsahu, v akom sa ním zalobkyniam ukladá neprimeraná sankcia. 329 Dôsledky, ktoré je potrebné vyvodit z vyssie uvedeného, budú preskúmané nizsie v rámci neobmedzenej súdnej právomoci priznanej Vseobecnému súdu, ktorej uplatnenie si prejednávaná vec vyzaduje. 330 Za týchto okolnosti uz nie je potrebné preskúmat tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa výhrady zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania alebo výhrad zalozených na porusení urcitých ustanovení usmernení z roku 2006, ktoré v prejednávanej veci nie sú spôsobilé spochybnit alebo zmenit výsledok vyssie uvedeného posúdenia. D - O neobvyklej dlzke správneho konania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 331 SLM tvrdí, ze správne konanie bolo prílis dlhé. V prejednávanom prípade správne konanie trvalo viac ako osem rokov a od vykonania inspekcií 19. septembra 2002 do zaslania oznámenia o výhradách 30. septembra 2008 uplynulo sest rokov. Komisia pritom od roku 2002 vedela o velmi velkom pocte skutocností, z ktorých neskôr vychádzala v napadnutom rozhodnutí, a mnoho podnikov s nou rýchlo zacalo spolupracovat. Podla spolocnosti SLM sa konanie skoncilo oneskorene preto, lebo vecou sa postupne zaoberali mnohí úradníci, a z tohto dôvodu navrhuje, aby Vseobecný súd ulozil Komisii povinnost predlozit mu zoznam s uvedením poctu úradníkov, ktorí sa zaoberali vecou od roku 2002 do roku 2010. Po viac ako desiatich rokoch je pre spolocnost SLM tazké vyjadrit sa k skutocnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu, a to casto nepriamo, na základe dokumentov, ktoré spísali rukou iné osoby. Komisia navyse az po siestich rokoch rozhodla, ci je opodstatnené vyhoviet jej ziadosti o zhovievavost alebo zamietnut túto ziadost, ktorá bola podaná 30. októbra 2002 a zamietnutá 19. septembra 2008, co narusilo právo spolocnosti SLM vcas si pripravit obhajobu, ktorá by zabezpecila najlepsiu ochranu jej záujmov. Vzhladom na prietahy v správnom konaní si SLM nemohla pripravit primeranú obhajobu, pokial ide o prvé roky úcasti na karteli, ktorá sa jej kladie za vinu (1997 a 1998). 332 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Pokial ide o návrh na nariadenie opatrenia týkajúceho sa dokazovania, poukazuje najmä na to, ze vzhladom na zlozitost konania je irelevantné, kolko úradníkov sa postupne zaoberalo vecou. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 333 Na úvod treba poukázat na to, ze SLM priznáva, ze sa zúcastnovala na porusení od roku 1999. Túto skutocnost treba vziat do úvahy pri posudzovaní úcinkov prípadného porusenia zásady primeranej lehoty. 334 Dodrziavanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze je vseobecnou zásadou práva Únie, ktorej dodrziavanie súdy Únie zarucujú (pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, C-452/11 P, [38]EU:C:2012:829, bod 97 a citovanú judikatúru). 335 Zásada primeranej lehoty správneho konania bola potvrdená clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv, podla ktorého "kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote" (rozsudok z 5. júna 2012, Imperial Chemical Industries/Komisia, T-214/06, Zb., [39]EU:T:2012:275, bod 284). 336 Primeranost dlzky konania sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdej veci, najmä od jej kontextu, správania úcastníkov konania pocas konania, jej významu pre rôzne dotknuté podniky a jej zlozitosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb., [40]EU:T:1999:80, bod 126), ako aj prípadne od informácií a odôvodnení, ktoré je Komisia schopná získat, pokial ide o vysetrovacie úkony vykonané pocas správneho konania. 337 Súdny dvor rozhodol, ze správne konanie môze viest k preskúmaniu v rámci dvoch po sebe idúcich fáz, pricom kazdá z ich má vlastnú vnútornú logiku. Prvá fáza, ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, zacína plynút odo dna, ked Komisia na základe právomocí, ktoré jej zveril normotvorca Únie, prijala opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, a musí Komisii umoznit zaujat postoj k dalsiemu smerovaniu konania. Druhá fáza sama osebe trvá od oznámenia výhrad az po prijatie konecného rozhodnutia. Táto fáza má Komisii umoznit prijat konecné rozhodnutie o vytýkanom porusení (rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb., [41]EU:C:2006:592, bod 38). 338 Z judikatúry vyplýva, ze porusenie zásady primeranej lehoty môze viest k dvom druhom následkov. 339 Na jednej strane, ak malo porusenie primeranej lehoty vplyv na výsledok konania, môze také porusenie viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb., [42]EU:C:2006:593, bod 48 a citovanú judikatúru). 340 Je potrebné spresnit, ze pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, prekrocenie primeranej lehoty môze predstavovat dôvod na zrusenie len v prípade rozhodnutí, ktorými sa konstatuje porusenie, pokial bolo preukázané, ze porusením tejto zásady doslo k zásahu do práva dotknutých podnikov na obhajobu. Okrem tohto osobitného prípadu nedodrzanie povinnosti rozhodnút v primeranej lehote nemá vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 1/2003 (pozri rozsudok zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb., [43]EU:T:2003:342, bod 74 a citovanú judikatúru, v tejto súvislosti potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaným v bode 337 vyssie, [44]EU:C:2006:592, body 42 a 43). 341 Kedze vsak respektovanie práva na obhajobu, teda zásady, ktorej základná povaha bola opätovne zdôraznovaná v judikatúre Súdneho dvora (rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden Industrie Michelin/Komisia, 322/81, Zb., [45]EU:C:1983:313, bod 7), má zásadný význam v takých konaniach, akým je konanie v tejto veci, je potrebné zabránit tomu, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poskodeniu tohto práva z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania a aby táto dlzka trvania mohla bránit zabezpeceniu dôkazov smerujúcich k vyvráteniu existencie takých správaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekázok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovat na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu tohto práva, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia úcinnosti práva na obhajobu sa musí vztahovat na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dlzku tohto konania (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 337 vyssie, [46]EU:C:2006:592, bod 50). 342 Na druhej strane, ak porusenie primeranej lehoty nemá vplyv na výsledok konania, potom také porusenie môze viest Vseobecný súd v rámci jeho výkonu neobmedzenej právomoci k tomu, aby primeraným spôsobom napravil porusenie vyplývajúce z prekrocenia primeranej lehoty správneho konania tým, ze prípadne znízi sumu ulozenej pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Technische Unie/Komisia, uz citovaný v bode 339 vyssie, [47]EU:C:2006:593, body 202 az 204, a rozsudok zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia, T-240/07, Zb., [48]EU:T:2011:284, body 429 a 434, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Heineken Nederland a Heineken/Komisia, uz citovaným v bode 334 vyssie, [49]EU:C:2012:829, bod 100). 343 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dlhotrvajúce správne konanie môze predstavovat porusenie zásady primeranej lehoty len vtedy, ak sa dlzka tohto konania povazuje za neprimeranú. 344 V prejednávanej veci sa správne konanie skladalo zo styroch po sebe idúcich fáz, pricom prvá z nich predchádzala oznámeniu o výhradách a tri dalsie nasledovali po tomto oznámení. 345 Prvá fáza sa zacala 9. januára 2002, ked Bundeskartellamt predlozil dokumenty uvedené v bode 23 vyssie, a skoncila sa 30. septembra 2008 prijatím oznámenia o výhradách. 346 Tým sa zacala druhá fáza (pozri body 33 az 39 vyssie), ktorá sa skoncila prijatím pôvodného rozhodnutia z 30. júna 2010. 347 Po podaní prvej série zalôb (pripomenutých v bode 10 vyssie) Komisia prijala 30. septembra 2010 prvé rozhodnutie o zmene (pozri bod 4 vyssie), aby opravila rôzne pochybenia, ktoré zistila v pôvodnom rozhodnutí, cím sa skoncila tretia fáza správneho konania. 348 Napokon 4. apríla 2011 bola skoncená stvrtá fáza správneho konania tým, ze Komisia prijala druhé rozhodnutie o zmene, ktorým Komisia súhlasila so znízením sumy pokuty ulozenej na jednej strane spolocnostiam ArcelorMittal, ArcelorMittal Verderio, ArcelorMittal Fontaine a ArcelorMittal Wire France a na druhej strane spolocnostiam SLM a Ori Martin (pozri bod 6 vyssie). 349 Na úvod treba uviest, ze tento zalobný dôvod sa týka len prvých dvoch fáz správneho konania. 350 Dna 17. decembra 2013 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Vseobecný súd adresoval Komisii písomnú otázku, aby získal podrobný opis vynalozenej starostlivosti v nadväznosti na inspekcie, ktoré sa uskutocnili 19. a 20. septembra 2002, a to az do prijatia pôvodného rozhodnutia. 351 Komisia vyhovela tejto ziadosti podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 28. februára 2014. 352 Kópia odpovede Komisie bola zaslaná zalobkyniam prostredníctvom kancelárie Vseobecného súdu. 353 Komisia vo svojej odpovedi podrobne a presvedcujúco opisuje úlohy, ktoré splnila pocas celého správneho konania, a dôvody, pre ktoré konanie trvalo od roku 2002 do roku 2010. 354 Dlzku trvania správneho konania v prejednávanom prípade vysvetlujú viaceré skutocnosti. 355 V tejto súvislosti treba zohladnit dlzku trvania kartelu (viac ako 18 rokov), jeho osobitne siroký geografický rozmer (kartel sa týkal väcsiny clenských státov), organizáciu kartelu na geografickej a casovej úrovni (jednotlivé kluby), pocet stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci rôznych klubov (viac ako 500), pocet dotknutých podnikov (17), pocet ziadostí o zhovievavost a osobitne významný objem dokumentov poskytnutých v tomto rámci alebo získaných pocas inspekcií a vyhotovených v rôznych jazykoch, ktoré Komisia musela preskúmat, rôzne ziadosti o poskytnutie dodatocných informácií, ktoré Komisia musela zaslat rôznym dotknutým spolocnostiam postupne podla toho, ako sa vyvíjalo jej porozumenie kartelu, pocet adresátov oznámenia o výhradách (viac ako 40), pocet jazykov konania (8), ako aj rôzne ziadosti týkajúce sa platobnej schopnosti (14). 356 Treba navyse tiez poukázat na to, ze SLM nepreukázala, akým spôsobom bolo v dôsledku dlzky konania porusené jej právo na obhajobu. Údaje poskytnuté v tejto súvislosti sú irelevantné. Ak SLM tvrdí, ze si nemohla pripravit primeranú obhajobu, pokial ide o prvé roky úcasti na karteli, ktorá sa jej kladie za vinu (1997 a 1998), môze za to sama, lebo od jesene 2002 bola informovaná o vysetrovaní, ktoré Komisia viedla v súvislosti s kartelom, z úcasti na ktorom bola obvinená. V tom istom zmysle, pokial ide o okolnost týkajúcu sa oneskorenosti odpovede na ziadost spolocnosti SLM o zhovievavost, vzhladom na cas, po akom Komisia odpovedala na túto ziadost, mala SLM prijat príslusné opatrenia a pripravit si obhajobu co najskôr po zacatí vysetrovania na jesen roku 2002. Co sa týka tvrdenia, ze je tazké vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sa kladú za vinu spolocnosti SLM, z dôvodu uplynutia casu, ide o okolnost, ktorá mala túto spolocnost - v rozpore s tým, co tvrdí - viest k tomu, aby konala urýchlene, a nie aby cakala, kým dôkazy a osoby nebudú k dispozícii. 357 Na základe informácií poskytnutých Komisiou, ktoré svedcia o osobitnej zlozitosti veci, teda treba konstatovat, ze napriek dlhému trvaniu konania jeho dlzku nemozno povazovat za neprimeranú. V dôsledku toho Komisia neporusila primeranú lehotu, a preto treba zamietnut tento zalobný dôvod. E - O pripísaní zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti 358 Ori Martin tvrdí, ze Komisia jej nesprávne pripísala solidárnu zodpovednost za cast porusenia, ktorá podla toho, co sa uvádza v odôvodneniach 862 az 875 napadnutého rozhodnutia, vyplýva z domnienky rozhodujúceho vplyvu zalozenej na vlastníctve takmer celého základného imania spolocnosti SLM od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 (pozri bod 132 vyssie). 1. Tvrdenia úcastníkov konania 359 V prvom rade Ori Martin tvrdí, ze Komisia tým, ze konstatovala, ze skutocnosti uvedené na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu boli irelevantné, zmenila vyvrátitelnú domnienku na nevyvrátitelnú. To je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, so zásadou osobnej zodpovednosti, so zásadou individualizácie trestov, ako aj so zásadou obmedzenej zodpovednosti, ktorou sa riadi právo obchodných spolocností. Na vyvrátenie takej domnienky by sa nemal vyzadovat dôkaz o tom, ze materská spolocnost nemohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, ale len dôkaz o neuplatnovaní tohto vplyvu. 360 V prejednávanom prípade skutocnost, ze Ori Martin mala záujem a úlohu vo vztahu spolocnosti SLM ako akcionár, pokial ide o ochranu svojho financného podielu (odôvodnenie 874 napadnutého rozhodnutia), nestací na to, aby jej bolo pripísané protiprávne konanie spolocnosti SLM. Taký záujem je len normálnym dôsledkom vlastníctva casti základného imania spolocnosti, pricom navyse nevyhnutne nejde o celé základné imanie a dokonca ani o jeho väcsinu. Porusenie v zásade nemozno pripísat osobe, ktorá ho nespáchala, alebo toto porusenie jej v kazdom prípade nemozno pripísat bez toho, aby to výslovne a vopred stanovil právny predpis. Komisia by mala preukázat, ze Ori Martin chcela svojím vlastným správaním prispiet k spolocným cielom, ktoré sledovali vsetci úcastníci, a ze vedela o konkrétnom konaní, ktoré plánovali alebo uplatnili iné podniky s cielom dosiahnut tie isté ciele, alebo ze mohla primerane predpokladat toto konanie a bola ochotná prevziat riziko, ktoré z neho vyplývalo. 361 V druhom rade Ori Martin tvrdí, ze skutocnosti uvedené na vyvrátenie domnienky sú v prejednávanom prípade relevantné. Ori Martin vzdy konala ako holdingová spolocnost a jej podiel v spolocnosti SLM je len financný. Ori Martin nikdy priamo nevykonávala cinnosti v odvetví predpínacej ocele. Nemá teda nic spolocné s protiprávnym konaním spolocnosti SLM. Ori Martin nevedela ani nemohla vediet o protisútaznom konaní spolocnosti SLM. Ori Martin konkrétne nikdy nezasahovala do strategických a investicných rozhodnutí spolocnosti SLM. Ori Martin nemá prevádzkovú struktúru ani zamestnancov. Traja clenovia jej správnej rady vôbec nepoznajú oceliarske odvetvie. Nezasahovanie spolocnosti Ori Martin do cinnosti spolocnosti SLM preukazujú zápisnice zo zasadnutí správnej rady a z valného zhromazdenia akcionárov. SLM sa len prílezitostne obrátila na skupinu Ori Martin v súvislosti s nákupom valcovaného drôtu (2 % nákupu pocas obdobia od roku 1995 do roku 2001). Ori Martin navyse poukazuje na neexistenciu "toku informácií" medzi nou a spolocnostou SLM. Okrem toho fyzická osoba, ktorá sa zúcastnovala na karteli v mene spolocnosti SLM, konala z vlastného podnetu a úplne nezávisle. Nikdy nevykonávala co i len nepatrnú úlohu v rámci spolocnosti Ori Martin. 362 V tretom rade Ori Martin tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevysvetlila dôvody, pre ktoré skutocnost, ze SLM nemala povinnost podávat správy spolocnosti Ori Martin, nepredstavovala skutocnost spôsobilú preukázat nezávislost jej správania. Vzhladom na skutocnosti uvedené pocas správneho konania mala Komisia dospiet k záveru, ze správanie spolocnosti SLM nebolo mozné pripísat spolocnosti Ori Martin, kedze akýkolvek vplyv tejto spolocnosti na jej dcérsku spolocnost je vylúcený. V prejednávanom prípade tieto dôkazy boli posúdené alebo zamietnuté bez komplexného posúdenia, ci dokonca zamietnuté z takých vseobecných dôvodov, ze ich zamietnutie je nepochopitelné. 363 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Ziadna skutocnost uvedená spolocnostou Ori Martin neumoznuje vyvrátit domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Pokial ide o profil clenov správnej rady spolocnosti Ori Martin a obsah zápisníc zo zasadnutí správnej rady a z valných zhromazdení spolocnosti Ori Martin, Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze tieto skutocnosti neboli uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, ale len v zalobe, Ori Martin sa na ne nemôze odvolávat s cielom spochybnit posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 364 Zo spisu vyplýva, ze Ori Martin vlastnila od 1. januára 1999 do 31. októbra 2001 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti SLM. Zo spisu tiez vyplýva, ze Ori Martin od 1. novembra 2001 do 19. septembra 2002 priamo vlastnila 98 % základného imania tej istej dcérskej spolocnosti a prostredníctvom spolocnosti Ori Martin Lux SA nepriamo vlastnila 2 % základného imania tejto dcérskej spolocnosti (odôvodnenie 867 napadnutého rozhodnutia). 365 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze Ori Martin uplatnovala od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM, na základe toho, ze Ori Martin vlastnila pocas tohto obdobia celé alebo takmer celé základné imanie spolocnosti SLM (odôvodnenie 868 napadnutého rozhodnutia). 366 Hoci vztah medzi materskou spolocnostou Ori Martin a jej dcérskou spolocnostou SLM v prejednávanej veci nie je sporný, pre dôsledok, ktorý z tohto vztahu vyvodzuje Komisia, to neplatí. Ori Martin sa totiz domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týmto rozhodnutím pripisuje zodpovednost za protiprávne konanie spolocnosti SLM pocas uvedeného obdobia. Toto pripísanie zodpovednosti je nesprávne z nasledujúcich dôvodov. 367 Ori Martin vo vseobecnej rovine tvrdí, ze Komisia skreslila povahu a pôsobnost domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu stanovenej v judikatúre tým, ze konstatovala, ze existencia takmer výlucného vlastníckeho vztahu medzi materskou spolocnostou a dcérskou spolocnostou znamená, ze nie je potrebné preukázat skutocné uplatnovanie takého vplyvu. Komisia nemôze pripísat správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti len na základe toho, ze materská spolocnost je akcionárom dcérskej spolocnosti. Musí preukázat, ze Ori Martin bola takým ci onakým spôsobom tiez zodpovedná, kedze chcela svojím vlastným správaním prispiet k poruseniu alebo o nom musela vediet. 368 V tejto súvislosti Ori Martin namieta jednak porusenie clánku 101 ZFEÚ, zásady osobnej zodpovednosti a zásady individualizácie trestov, podla ktorých skutok nemozno pripísat osobe, ktorá ho nespáchala, a jednak porusenie zásad právnej subjektivity a obmedzenej zodpovednosti uznaných v práve obchodných spolocností v rámci Únie, ktorých cielom je obmedzit zodpovednost na spolocnost, ktorá sa dopustila skutkov zakladajúcich túto zodpovednost, aby sa zodpovednost nevztahovala na skupinu, ktorej je táto spolocnost súcastou. 369 V praktickej rovine Ori Martin tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila jednotlivé dôkazy uplatnené pocas správneho konania, ktoré by v prípade, ak by boli správne posúdené, preukázali, ze Ori Martin nemohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti SLM. Preukázanie tejto skutocnosti navyse podporujú doplnujúce tvrdenia uvedené v tejto súvislosti v konaní na Vseobecnom súde. 370 V tejto súvislosti Ori Martin namieta nesprávne posúdenie skutkových okolností prejednávaného prípadu zo strany Komisie, ako aj porusenie povinnosti odôvodnenia, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady riadnej správy vecí verejných. a) O domnienke skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu 371 Tvrdenie spolocnosti Ori Martin, ze na preukázanie existencie podniku v zmysle práva Únie by Komisia musela preukázat, ze materská spolocnost skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv, ktorý Ori Martin mohla mat vdaka svojmu velkému podielu na základnom imaní dcérskej spolocnosti, a ze na vyvrátenie takej domnienky by stacilo, aby Ori Martin preukázala, ze tento vplyv nebol uplatnený, bez toho, aby musela preukázat, ze nemohla uplatnovat taký vplyv (pozri bod 359 vyssie), odporuje povahe a pôsobnosti domnienky stanovenej judikatúrou v takom prípade. 372 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pojem podnik oznacuje kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. V tejto súvislosti Súdny dvor jednak spresnil, ze pod pojmom podnik v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak uviedol, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb., [50]EU:C:2009:536, body 54 az 56 a citovanú judikatúru; z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb., [51]EU:C:2011:620, bod 53 a citovanú judikatúru, a z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, C-440/11 P, Zb., [52]EU:C:2013:514, body 36 a 37 a citovanú judikatúru). 373 Pokial ide o otázku, za akých okolností právnická osoba, ktorá nie je porusitelom, môze byt sankcionovaná, z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti predovsetkým vtedy, ked táto dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, a to najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [53]EU:C:2009:536, bod 58; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [54]EU:C:2011:620, bod 54, a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a Gosselin Group, uz citovaný v bode 372 vyssie, [55]EU:C:2013:514, bod 38). 374 V takej situácii sú materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a v zmysle clánku 101 ZFEÚ tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [56]EU:C:2009:536, bod 59; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [57]EU:C:2011:620, bod 55, a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a Gosselin Group, uz citovaný v bode 372 vyssie, [58]EU:C:2013:514, bod 39). 375 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (dalej len "domnienka skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu") (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [59]EU:C:2009:536, bod 60; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [60]EU:C:2011:620, bod 56, a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a Gosselin Group, uz citovaný v bode 372 vyssie, [61]EU:C:2013:514, bod 40). 376 Na domnienku, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti, za týchto podmienok postacuje, ak Komisia preukáze, ze materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátit túto domnienku, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [62]EU:C:2009:536, bod 61; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [63]EU:C:2011:620, bod 57, a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a Gosselin Group, uz citovaný v bode 372 vyssie, [64]EU:C:2013:514, bod 41). 377 Cielom domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je najmä zachovávat rovnováhu medzi dôlezitostou jednak ciela spocívajúceho v potlácaní správania porusujúceho pravidlá hospodárskej sútaze, konkrétne clánok 101 ZFEÚ, a zabránit jeho opakovaniu, a jednak poziadaviek niektorých vseobecných zásad práva Únie, ako sú najmä zásady prezumpcie neviny, individualizácie trestov a právnej istoty, ako aj právo na obhajobu vrátane zásady rovnosti zbraní. Najmä z tohto dôvodu je uvedená domnienka vyvrátitelná (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [65]EU:C:2011:620, bod 59). 378 Navyse je potrebné pripomenút, ze táto domnienka spocíva na konstatovaní, podla ktorého okrem výnimocných okolností spolocnost, ktorá vlastní celé základné imanie dcérskej spolocnosti, môze len vzhladom na tento podiel na základnom imaní uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti, a okrem toho neexistenciu skutocného uplatnovania tohto vplyvu mozno za bezných okolností najúcinnejsie zistovat v prípade subjektov, voci ktorým bola táto domnienka uplatnená (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [66]EU:C:2011:620, bod 60). 379 Za týchto podmienok, ak by dotknutej strane stacilo na vyvrátenie uvedenej domnienky uviest len nepodlozené tvrdenia, táto domnienka by do velkej miery stratila význam (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [67]EU:C:2011:620, bod 61). 380 Z judikatúry tiez vyplýva, ze domnienka, aj ked je tazké ju vyvrátit, spadá do rozumných medzí, pokial je primeraná legitímne sledovanému cielu, mozno predlozit dôkazy preukazujúce opak a je zabezpecené právo na obhajobu (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [68]EU:C:2011:620, bod 62 a citovanú judikatúru). 381 Z judikatúry takisto vyplýva, ze na zistenie, ci dcérska spolocnost urcuje svoje správanie na trhu nezávisle, treba vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s materskou spolocnostou a ktoré sa môzu v závislosti od jednotlivých prípadov menit, a preto nemôzu byt predmetom taxatívneho vymedzenia (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [69]EU:C:2009:536, bod 74; Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [70]EU:C:2011:620, bod 58, a Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje a Gosselin Group, uz citovaný v bode 372 vyssie, [71]EU:C:2013:514, bod 60). 382 Ako bolo uvedené vyssie, v osobitnom prípade, ked - tak ako v prejednávanej veci - materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, v prípade ktorej sa konstatuje, ze sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, teda existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 383 Preto v rozpore s tým, co tvrdí Ori Martin (pozri bod 360 vyssie), v prípade, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, nie je podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a este menej úcast materskej spolocnosti na tomto porusení nevyhnutne tým aspektom, ktorý oprávnuje Komisiu, aby materskej spolocnosti zaslala rozhodnutie, ktorým jej ukladá pokuty, ale tým aspektom je to, ze dotknuté spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [72]EU:C:2011:620, bod 88, pozri tiez bod 374 vyssie). 384 Okrem toho Komisia nie je na úcely pouzitia domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na urcitý prípad povinná predlozit dodatocné dôkazy k dôkazom preukazujúcim uplatnitelnost a pouzitie tejto domnienky (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 372 vyssie, [73]EU:C:2011:620, bod 80 a citovanú judikatúru). 385 Vzhladom na citovanú judikatúru treba konstatovat, ze Komisia oprávnene pouzila domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu vzhladom na to, ze Ori Martin vlastnila od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 celé alebo takmer celé základné imanie spolocnosti SLM, bez toho, aby bolo potrebné uviest v tejto súvislosti dalsie skutocnosti. 386 Okrem toho treba pripomenút, ze uvedená domnienka vzhladom na jej vyvrátitelnú povahu nevedie k automatickému pripísaniu zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vlastní celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, pretoze by to bolo v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti, na ktorej je zalozené právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2011, General Química a i./Komisia, C-90/09 P, Zb., [74]EU:C:2011:21, body 51 a 52). 387 Ori Martin navyse tiez nemôze tvrdit, ze v prejednávanom prípade doslo k poruseniu zásady individualizácie trestov. Podla tejto zásady, ktorá sa uplatnuje v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií podla pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, podnik mozno sankcionovat len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú. Táto zásada sa vsak musí zosúladit s pojmom podnik. Ako totiz bolo uvedené v bode 383 vyssie, skutocnostou, ktorá oprávnuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty adresovala materskej spolocnosti, nie je ani podnecovanie dcérskej spolocnosti materskou spolocnostou, aby sa dopustila porusenia, a uz vôbec nie úcast materskej spolocnosti na tomto porusení, ale to, ze tvoria jediný podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb., [75]EU:T:2011:363, bod 70 a nasl., potvrdený v odvolacom konaní). 388 Tiez je potrebné zamietnut argumentáciu spolocnosti Ori Martin, podla ktorej Komisia tým, ze konstatovala jej solidárnu zodpovednost, porusila zásadu obmedzenej zodpovednosti vyplývajúcej z práva obchodných spolocností v rámci Únie. Cielom obmedzenej zodpovednosti spolocností je totiz v podstate stanovit hornú hranicu ich financnej zodpovednosti, a nie zabránit tomu, aby podnik, ktorý sa dopustil porusenia práva hospodárskej sútaze, bol sankcionovaný prostredníctvom právnych subjektov, z ktorých sa skladá, a konkrétnejsie prostredníctvom spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, a jej materskej spolocnosti, najmä ak materská spolocnost vlastní takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti a nie je schopná vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na dcérsku spolocnost. 389 Výhrady, ktoré Ori Martin uviedla v tejto súvislosti, teda treba zamietnut. 390 V prejednávanom prípade teda Ori Martin vzhladom na to, ze vlastnila celé alebo takmer celé základné imanie spolocnosti SLM, musí na vyvrátenie domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu predlozit dostatocné dôkazy spôsobilé preukázat, ze jej dcérska spolocnost sa správala na trhu nezávisle. Je teda potrebné preskúmat, ci sú skutocnosti uvedené spolocnostou Ori Martin na preukázanie uvedenej okolnosti spôsobilé vyvrátit túto domnienku. b) O dôkazoch uvedených s cielom vyvrátit domnienku 391 Z práva na úcinnú súdnu ochranu, ktoré je zakotvené najmä v Charte základných práv, ktorá má podla clánku 6 ods. 1 prvého pododseku ZFEÚ rovnakú právnu silu ako Zmluvy, vyplýva, ze Vseobecný súd musí dbat na to, aby boli jednotlivé skutocnosti uvedené osobou, ktorej bola ulozená sankcia, s cielom vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu nálezite preskúmané. 392 V tejto súvislosti treba v reakcii na argumentáciu Komisie, ktorá uvádza, ze vzhladom na to, ze údaje o profile clenov správnej rady spolocnosti Ori Martin a o obsahu zápisníc zo zasadnutí jej správnej rady a z jej valných zhromazdení neboli spomenuté v odpovedi na oznámenie o výhradách, ale len v zalobe, Ori Martin sa na ne nemôze odvolávat s cielom spochybnit pripísanie zodpovednosti za porusenie vykonané v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 363 vyssie), pripomenút, ze ziadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnost namietat proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam uvedeným v tomto oznámení pocas správneho konania, pretoze v opacnom prípade to uz neskôr v súdnom konaní nebude mozné (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, Zb., [76]EU:C:2010:389, bod 89). 393 Skutocnost, ze podnik pocas správneho konania pred Komisiou výslovne alebo implicitne uzná urcité skutkové alebo právne okolnosti, totiz môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti zaloby, ale nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Vseobecný súd, ktoré patrí fyzickej alebo právnickej osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok Knauf Gips/Komisia, uz citovaný v bode 392 vyssie, [77]EU:C:2010:389, bod 90). 394 Jednotlivé skutocnosti uvedené spolocnostou Ori Martin s cielom vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu treba preskúmat v tomto kontexte. 395 V prvom rade Ori Martin tvrdí, ze vzdy konala ako holdingová spolocnost a ze jej úcast v spolocnosti SLM mala len financnú povahu. To vsak nestací na vyvrátenie domnienky zalozenej na vlastníctve celého alebo takmer celého základného imania spolocnosti SLM. 396 V kontexte skupiny spolocností je totiz poslaním holdingovej spolocnosti, ktorá koordinuje najmä financné investície v rámci skupiny, preskupovat majetkové úcasti v rôznych spolocnostiach a jej úlohou je zabezpecit ich jednotné riadenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, T-69/04, Zb., [78]EU:T:2008:415, bod 63; z 13. júla 2011, Shell Petroleum a i./Komisia, T-38/07, Zb., [79]EU:T:2011:355, bod 70, a z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T-360/09, Zb., [80]EU:T:2012:332, bod 283). 397 V prejednávanom prípade v prvom rade z výpisu z luxemburského obchodného registra a zo zmluvy o zalození spolocnosti, ktoré Ori Martin predlozila na podporu svojich tvrdení, vyplýva, ze táto spolocnost je akciovou spolocnostou podla luxemburského práva, ktorá bola zalozená 4. decembra 1998 a ktorej základné imanie je 44 miliónov eur, co je vysoká suma (minimálna výska základného imania akciovej spolocnosti v Luxembursku je 31000 eur). Toto základné imanie zodpovedá hodnote priradenej nepenazným vkladom troch akcionárov poskytnutým pri zalození spolocnosti, a to cenným papierom, ktoré predstavujú 90 % základného imania spolocnosti Ori Martin SpA a 100 % základného imania spolocnosti Finoger SpA (tieto dve spolocnosti vlastnia spolocnost SLM). 398 Aj za predpokladu, ze Ori Martin nemá organizacnú struktúru ani zamestnancov, ako tvrdí - ale mala pobocku v Lugane (Svajciarsko) (pozri s. 674 prílohy 6) -, teda faktom zostáva, ze nejde o fiktívnu, prázdnu spolocnost, ale o spolocnost, ktorá má zohrávat konkrétnu úlohu v rámci skupiny spolocností Ori Martin ako spolocnost, ktorá zoskupuje financné podiely, podla luxemburského práva. 399 V clánku 2 zmluvy o zalození spolocnosti Ori Martin je navyse predmet cinnosti tejto spolocnosti vymedzený takto: "predmetom cinnosti spolocnosti je upisovanie akcií, odkupovanie podielov, financovanie a financná úcast v akejkolvek forme v akejkolvek luxemburskej alebo zahranicnej spolocnosti, podielovej spolocnosti, konzorciu alebo zoskupení podnikov, ako aj správa financných prostriedkov poskytnutých tejto spolocnosti, kontrola, správa a zhodnocovanie jej podielov". 400 Ori Martin uviedla toto ustanovenie zakladatelskej zmluvy vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a vo svojej zalobe na podporu tvrdenia, ze je len "spolocnostou, ktorej predmetom cinnosti je len správa financných podielov". Treba vsak konstatovat, ze predmet cinnosti tejto spolocnosti zahrna tak odkupovanie podielov, ako aj správu financných prostriedkov poskytnutých tejto spolocnosti, ale jeho súcastou je tiez "kontrola, správa a zhodnocovanie jej podielov". Z tohto ustanovenia vyplýva, ze podiel spolocnosti Ori Martin v urcitej spolocnosti teda nie je podielom tichého spolocníka, o ktorý sa akcionár nezaujíma. Naopak Ori Martin je podla zakladatelskej zmluvy povinná zabezpecit kontrolu, správu a zhodnocovanie svojich podielov, co si vyzaduje aktívny, a nie pasívny postoj, pokial ide o dohlad nad týmito podielmi. 401 Ori Martin navyse tvrdí, ze z profilu troch clenov jej správnej rady vyplýva, ze boli vymenovaní jedine na úcely financnej správy spolocnosti, bez toho, aby mali moznost zasahovat do riadenia dcérskych spolocností. Títo clenovia správnej rady tiez nepoznajú oceliarske odvetvie, co by im umoznilo úcinne zasahovat v tejto oblasti. Potvrdzuje to znenie zápisníc zo zasadnutí správnej rady spolocnosti, ako aj zápisníc z valných zhromazdení akcionárov. 402 Z uznesení ustanovujúceho valného zhromazdenia spolocnosti Ori Martin (s. 608 prílohy 4 k zalobe) vsak vyplýva, ze sa rozhodlo, ze správnu radu tvoria traja clenovia, ktorými pôvodne boli "pán [A], správca spolocností, s bydliskom [v] Taliansku; pán [E], drzitel licenciátu v odbore obchodných a financných vied, s bydliskom [v Luxembursku], a pani [L], súkromná zamestnankyna, s bydliskom [v Luxembursku]". Pán [E.] bol 21. decembra 1998 vymenovaný za predsedu správnej rady. 403 Podla výpisu z luxemburského registra obchodu a obchodných spolocností (príloha 1 zaloby) boli týmito clenmi správnej rady 3. augusta 2010 pán [N.], s bydliskom v Luxembursku, pán [W.], s bydliskom v Luxembursku, a pán [A.], ktorý bol tiez predsedom správnej rady, s bydliskom v Taliansku. 404 Pán [A.] je teda oznacený v zakladatelskej zmluve ako správca spolocností, na základe coho sa mozno domnievat, ze má schopnosti potrebné na správu spolocnosti, a to najmä vzhladom na predmet cinnosti spolocnosti. 405 Zo znenia zápisníc zo zasadnutí správnej rady spolocnosti Ori Martin tiez vyplýva, ze správna rada mnohokrát poverila pána [A.], aby zastupoval spolocnost, alebo potvrdila rozhodnutia prijaté týmto clenom správnej rady. Napríklad zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady z 15. septembra 1999 vyplýva, ze správna rada splnomocnila pána [A.], aby "zastupoval spolocnost pri podpisovaní zápisníc zo vsetkých valných zhromazdení dcérskych spolocností konaných v roku 1999" (strana 661 prílohy 6 k zalobe). Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady z 3. mája 2000 rovnako vyplýva, ze správna rada splnomocnila pána [A.], aby "zastupoval spolocnost na riadnych a mimoriadnych valných zhromazdeniach nasledujúcich spolocností:... SLM..." (strana 670 prílohy 6 k zalobe). 406 Okrem toho na základe znenia zápisníc týkajúcich sa valných zhromazdení akcionárov spolocnosti Ori Martin mozno konstatovat, ze v správe správnej rady o riadení spolocnosti urcenej valnému zhromazdeniu akcionárov konanému 6. júna 2002, v rubrike "dôlezité udalosti, ku ktorým doslo pocas úctovného obdobia", sa uvádza, ze "spolocnost reorganizovala svoje dcérske spolocnosti podla taziska cinnosti" (strana 692 prílohy 6 k zalobe). 407 Na základe týchto dôkazov sa mozno domnievat, ze aspon pán [A.], ktorý prijímal dôlezité rozhodnutia týkajúce sa cinností spolocnosti Ori Martin, bol viackrát poverený dohladom nad cinnostami jednotlivých dcérskych spolocností tejto spolocnosti. Tiez je preukázané, ze Ori Martin zasahovala v rámci skupiny s cielom reorganizovat ju, co si nevyhnutne vyzaduje vedomosti o jej cinnostiach, a to v rozpore s tým, co tvrdí uvedená spolocnost. 408 V druhom rade Ori Martin poukazuje na to, ze medzi nou a spolocnostou SLM neexistoval "tok informácií", a na skutocnost, ze nevedela ani nemohla vediet o protiprávnom konaní spolocnosti SLM. 409 Pokial ide o túto poslednú uvedenú otázku, uz bolo uvedené, ze taká skutocnost nie je podmienkou pripísania porusenia materskej spolocnosti. Co sa týka tvrdenia o neexistencii "toku informácií", toto tvrdenie, ktoré uz bolo uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, nie je podrobné. Také tvrdenie je vsak irelevantné, kedze z vyssie uvedeného vyplýva, ze pán [A.] mohol ovládat spolocnost SLM vzhladom na svoje schopnosti, vzhladom na svoje postavenie clena správnej rady podla zakladatelskej zmluvy a vzhladom na to, ze zo spisu vyplýva, ze jeho rozhodnutia potvrdila správna rada. 410 V tretom rade predpokladom pripísania porusenia clánku 101 ZFEÚ urcitému podniku nie je konanie ani vedomost spolocníkov alebo hlavných riadiacich pracovníkov dotknutého podniku o tomto porusení, ale konanie osoby, ktorá je oprávnená konat v mene podniku (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb., [81]EU:C:1983:158, bod 97, a z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb., [82]EU:T:2002:71, bod 58). 411 Ori Martin pritom nepopiera, ze zástupcovia spolocnosti SLM v rámci kartelu boli riadne splnomocnení spolocnostou SLM, aby zaväzovali podnik. Skutocnost, ze títo zástupcovia nevykonávali nijakú úlohu v rámci materskej spolocnosti, je irelevantná, kedze boli splnomocnení zaväzovat dcérsku spolocnost, ktorá sa zúcastnila na porusení. Tvrdenia, podla ktorých tieto osoby konali nezávisle, sú nielenze nepodlozené, ale v dôsledku toho ani nie sú spôsobilé zbavit spolocnost SLM, a teda ani spolocnost Ori Martin ich zodpovednosti. 412 Ziaden z dôkazov uvedených spolocnostou Ori Martin, posudzovaných jednotlivo alebo ako celok, teda nemôze vyvrátit domnienku, ze Ori Martin skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM. 413 Pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia je otázkou, ktorá sa odlisuje od otázky dôvodnosti odôvodnenia. 414 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie pozadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala akt, aby mali dotknuté osoby moznost poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat jeho preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale aj vzhladom na jeho kontext, ako aj vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. Komisia najmä nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktorých sa pred nou dovolávali dotknuté osoby, ale stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, T-445/05, Zb., [83]EU:T:2009:50, body 66 a 67 a citovanú judikatúru). 415 Z odôvodnení 862 az 875 napadnutého rozhodnutia pritom z právneho hladiska dostatocne vyplýva, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze tvrdenia uvedené spolocnostou Ori Martin nemohli vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. Napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené, a preto treba výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia zamietnut. 416 Okrem toho, pokial zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných tvorí výhradu odlisnú od výhrady týkajúcej sa porusenia povinnosti odôvodnenia, ani tento zalobný dôvod nemôze obstát. 417 Treba totiz pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ku ktorej sa viaze povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb., [84]EU:C:1991:438, bod 14, a z 29. marca 2012, Komisia/Estónsko, C-505/09 P, Zb., [85]EU:C:2012:179, bod 95). 418 Treba konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia starostlivo a nestranne preskúmala tvrdenia, ktoré Ori Martin uviedla v správnom konaní s cielom vyvrátit domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, a ze skutocnost, ze Komisia zamietla tieto tvrdenia, nemozno povazovat za porusenie zásady riadnej správy vecí verejných. 419 Komisii tiez nemozno vytýkat, ze sa - tak jednotlivo, ako aj celkovo - nevyjadrila k dôkazom, ktoré jej neboli predlozené pocas správneho konania. 420 V reakcii na výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania treba poukázat na to, ze Ori Martin v tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia v prípade iných spolocností, ktoré sa zúcastnili na karteli, vzala do úvahy "existenciu hierarchických väzieb" a "povinnost dcérskej spolocnosti podávat správy materskej spolocnosti", k comu v jej prípade nedoslo. Hoci vsak Ori Martin vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (bod 62 prílohy 5 k zalobe) spomenula neexistenciu "informacných povinností" spolocnosti SLM voci nej, zohladnenie tohto tvrdenia - aj za predpokladu, ze by bolo preukázané - nemôze spochybnit vyssie uvedené úvahy, z ktorých vyplýva záver, ze Ori Martin uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, a to najmä s cielom spravovat, kontrolovat a zhodnocovat svoj podiel, ako to vyplýva z predmetu cinnosti tejto spolocnosti a z cinností clenov jej správnej rady. 421 Jednotlivé výhrady uvedené v súvislosti s vyvrátením domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu teda treba zamietnut. 422 Zalobný dôvod týkajúci sa pripísania zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila SLM, spolocnosti Ori Martin sa v dôsledku toho musí v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. 423 Komisia jednak oprávnene konstatovala solidárnu zodpovednost spolocností Ori Martin a SLM od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002 na základe domnienky skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu v dôsledku toho, ze Ori Martin vlastnila takmer celé základné imanie spolocnosti SLM, a jednak sa oprávnene domnievala, ze spolocnosti Ori Martin sa nepodarilo vyvrátit túto domnienku. 424 Z preskúmania jednotlivých dôkazov predlozených v konaní na Vseobecnom súde v tejto súvislosti vyplýva, ze skutocne mozno konstatovat, ze Ori Martin uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, a to najmä s cielom spravovat, kontrolovat a zhodnocovat svoj podiel, ako to vyplýva z predmetu cinnosti tejto spolocnosti a z cinností clenov jej správnej rady. F - O ziadosti spolocnosti SLM o vyplatenie úrokov z casti uz zaplatenej pokuty, ktorá bola zaplatená navyse 425 SLM v replike uviedla svoje pripomienky k druhému rozhodnutiu o zmene a navrhla, aby Vseobecný súd ulozil Komisii povinnost nahradit jej splatné úroky z uz zaplatenej sumy, ktorú jej Komisia vrátila po zmenách vykonaných druhým rozhodnutím o zmene. 426 Komisia v duplike odmietla tento návrh z dôvodu, ze je neprimeraný, ze znízenie pokuty vykonané v druhom rozhodnutí o zmene s cielom zabezpecit, aby pokuta nebola v prejednávanom prípade neprimeraná vo vztahu k velkosti a objemu predaja sankcionovaného podniku, spadá do výkonu diskrecnej právomoci Komisie a ze vyplatenie úrokov by znamenalo dalsie znízenie pokuty, co by predstavovalo dvojaké zvýhodnenie adresátov druhého rozhodnutia o zmene. 427 Ako bolo uvedené na pojednávaní, ziadne z tvrdení Komisie nemôze preukázat, ze SLM sa bezdôvodne obohatila. 428 V prejednávanom prípade vsak treba konstatovat, ze druhé rozhodnutie o zmene, ktorým bola znízená pokuta ulozená spolocnosti SLM, neupravuje otázku vrátenia preplatku s úrokom, ak o to poziada dotknutá osoba. 429 Z tohto konania navyse nevyplýva, ze SLM predlozila ziadost v tomto zmysle Komisii ani ze Komisia zaujala stanovisko k takej ziadosti v akte, ktorý môze nepriaznivo zasiahnut do právneho postavenia spolocnosti SLM a ktorý mozno z tohto dôvodu napadnút na Vseobecnom súde. 430 Preto vzhladom na to, ze Komisia nezaujala stanovisko k takej ziadosti spolocnosti SLM o vyplatenie úrokov z casti pokuty zaplatenej spolocnostou SLM, ktorá bola zaplatená navyse, v dôsledku pôvodného rozhodnutia predtým, ako jej bola táto cast vrátená na základe druhého rozhodnutia o zmene, Vseobecný súd nemá právomoc rozhodnút o návrhu na ulozenie povinnosti plnit, ktorý SLM v tejto súvislosti uplatnila vo svojich pripomienkach k druhému rozhodnutiu o zmene, kedze taká právomoc nevyplýva ani z clánku 263 ZFEÚ ani z clánku 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003. 431 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanom prípade sa ziadost spolocnosti SLM o vyplatenie úrokov z casti uz zaplatenej pokuty, ktorá bola zaplatená navyse, musí zamietnut. G - O návrhu týkajúcom sa sankcie ulozenej za úcast na porusení, o výkone neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecným súdom a o stanovení výsky pokuty 432 Neobmedzená súdna právomoc, ktorú v súlade s clánkom 261 ZFEÚ priznáva Vseobecnému súdu clánok 31 nariadenia c. 1/2003, ho oprávnuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti sankcie, ktoré umoznuje len zamietnutie zaloby o neplatnost alebo zrusenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrusil, s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti, najmä s cielom zmenit výsku ulozenej pokuty, pokial mu je otázka jej výsky predlozená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, Zb., [86]EU:C:2007:88, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C-534/07 P, Zb., [87]EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru). 433 Zalobkyne vo svojich zalobných návrhoch najmä navrhujú, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie, opät stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti SLM spolocne a nerozdielne so spolocnostou Ori Martin a zrusil alebo znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnosti Ori Martin. 434 Uz z vyssie uvedeného vyplýva, ze je namieste zrusit clánok 1 bod 16 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze SLM sa zúcastnila na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a v rámci EHP od 10. februára 1997 do 14. apríla 1997. Tiez je opodstatnené, aby Vseobecný súd zrusil clánok 2 bod 16 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním zalobkyniam ukladá neprimeraná pokuta na sankcionovanie úcasti spolocnosti SLM na jedinom porusení od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002, kedze táto pokuta je vymedzená s ohladom na úcast spolocnosti SLM na porusení uvedenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 435 Vseobecnému súdu tiez prinálezí stanovit výsku pokuty, ktorú treba ulozit spolocnosti SLM a scasti spolocne a nerozdielne spolocnosti Ori Martin, vzhladom na úcast spolocnosti SLM na jedinom porusení. 436 V tejto súvislosti treba uviest, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpoctom. Navyse Vseobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpoctami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T-11/06, Zb., [88]EU:T:2011:560, bod 266 a citovanú judikatúru). 437 V prejednávanej veci na úcely stanovenia výsky pokuty urcenej na sankcionovanie úcasti spolocnosti SLM na jedinom porusení z clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania, a zo zásady individualizácie trestov vyplýva, ze sankcia musí zohladnovat situáciu kazdého porusitela vo vztahu k poruseniu. To musí platit osobitne v prípade takého komplexného a dlhotrvajúceho porusenia, aké vymedzila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa vyznacuje rôznorodostou úcastníkov. 438 V prejednávanom prípade Vseobecný súd povazuje za vhodné zohladnit nasledujúce okolnosti. 439 Na jednej strane z dôkazov v spise dostatocným spôsobom vyplýva, ze SLM sa zúcastnila na viacerých stretnutiach klubu Italia, ktoré sa týkali pridelenia kvót a urcenia cien na talianskom trhu. Takéto dohody patria uz na základe svojej povahy k najzávaznejsím obmedzeniam hospodárskej sútaze. 440 Úcast spolocnosti SLM na klube Italia je zásadnou skutocnostou na posúdenie sankcie a táto skutocnost je sama osebe významná vzhladom na protisútazný ciel diskusií vedených v rámci tohto klubu, ci uz ide - v prípade spolocnosti SLM - o diskusie týkajúce sa vnútorných aspektov tejto dohody, alebo následne o diskusie týkajúce sa jej vonkajsích aspektov. 441 Vseobecný súd sa v tejto súvislosti domnieva, ze na úcely stanovenia výsky pokuty nie je opodstatnené vziat do úvahy hodnotu predaja uskutocneného v státoch, ktorých sa netýkal kartel, na ktorom sa SLM skutocne a konkrétne zúcastnovala od 15. apríla 1997 do 10. septembra 2000. 442 Vzhladom na to, ze informácie, ktoré mozno získat z rukou písaných poznámok spolocnosti ITC týkajúcich sa stretnutia z 10. februára 1997 na pripísanie porusenia spolocnosti SLM, nie sú potvrdené inými dôkazmi, rovnako nie je opodstatnené stanovit tento dátum ako zaciatok úcasti spolocnosti SLM na klube Italia. Taká úcast vsak z právneho hladiska dostatocne vyplýva z dostupných dôkazov, pokial ide o stretnutie z 15. apríla 1997, a tiez je preukázaná bez prerusenia az do 19. septembra 2002. 443 Na druhej strane sa mozno oprávnene domnievat, ze od 29. novembra 1999 SLM vedela alebo musela vediet, ze svojou úcastou na klube Italia sa zúcastnovala na sirsom systéme, ktorý zahrnal rôzne úrovne a ktorého cielom bolo stabilizovat trh s predpínacou ocelou na paneurópskej úrovni, a tak zabránit poklesu cien (odôvodnenie 650 napadnutého rozhodnutia a bod 129 vyssie). 444 Tiez sa mozno oprávnene domnievat, ze SLM sa zúcastnovala na klube Európa v období od 11. septembra 2000 do 19. septembra 2002, co zodpovedá obdobiu, ked SLM získala potrebné povolenia na uvádzanie predpínacej ocele na trh v niektorých zo státov, ktorých sa týkal klub Európa, a ked doslo k diskusiám s klubom Italia o objeme kvóty, ktorú mozno priznat talianskym vývozcom. 445 SLM sa teda dozvedela o jedinom porusení, ktoré jej Komisia kladie za vinu, a zúcastnila na inom aspekte tohto porusenia, nez je klub Italia, az neskôr ako iné podniky. Skutocnost, ze SLM sa o tomto porusení dozvedela pomerne neskoro, vsak z dôvodov uvedených v bode 320 vyssie nemôze podstatným spôsobom ovplyvnit stanovenie výsky pokuty. 446 Zároven treba poukázat na to, ze Komisia nepreukázala, ze SLM sa zúcastnila na juznej dohode, na klube Espańa alebo na koordinácii v súvislosti so zákazníkom Addtek, ktoré sú podstatnými aspektmi jediného porusenia. 447 Vzhladom na tieto okolnosti sa Vseobecný súd domnieva, ze pokuta vo výske 19 miliónov eur umoznuje úcinne postihnút protiprávne správanie spolocnosti SLM, pretoze nie je zanedbatelná a má dostatocný odstrasujúci úcinok. Akákolvek vyssia suma pokuty, ako je táto, by bola neprimeraná so zretelom na porusenie vytýkané zalobkyniam posudzované vzhladom na vsetky okolnosti, ktoré charakterizujú úcast spolocnosti SLM na jedinom porusení. 448 Uvedená pokuta zohladnuje skutocnost, ze - pokial ide o cast porusenia - SLM sa nepodielala na vonkajsích aspektoch klubu Italia, pricom za dátum zacatia úcasti sa povazuje 15. apríl 1997. Vseobecný súd sa domnieva, ze tým dostatocne zohladnil postupnú úcast spolocnosti SLM na karteli, pricom treba presnit, ze SLM sa od zaciatku podielala na nezanedbatelnom aspekte jediného porusenia a ze neskôr sa v celom rozsahu zúcastnovala na karteli podobným spôsobom ako hlavní aktéri klubu Italia. 449 Z vyssie uvedených dôvodov treba v reakcii na argumentáciu, ktorú Ori Martin uviedla v tejto súvislosti, konstatovat, ze Ori Martin je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie casti tejto pokuty. Vzhladom na dlzku obdobia, na ktoré sa vztahuje domnienka, ze Ori Martin mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na spolocnost SLM, treba konstatovat, ze Ori Martin je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie pokuty do výsky 13,3 milióna eur, pokial ide o obdobie od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002. 450 Táto pokuta odráza skutocnost, ze - ako Komisia konstatuje v napadnutom rozhodnutí - spolocnost Ori Martin nemozno povazovat za zodpovednú za celú pokutu ulozenú spolocnosti SLM. 451 Okrem toho vzhladom na zákonnú hranicu vo výske 10 % celkového obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 konecná suma pokuty ulozenej jednotlivo spolocnosti SLM nemôze presiahnut 1,956 milióna eur. 452 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné znízit pokutu ulozenú spolocnosti SLM z 19,8 milióna eur na 19 miliónov eur (obdobie od 15. apríla 1997 do 19. septembra 2002) a urcit, ze Ori Martin je spolocne a nerozdielne zodpovedná za zaplatenie tejto pokuty do výsky 13,3 milióna eur (obdobie od 1. januára 1999 do 19. septembra 2002). Okrem toho, vzhladom na zákonnú hranicu vo výske 10 % celkového obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 konecná suma pokuty ulozenej jednotlivo spolocnosti SLM sa stanovuje na 1,956 milióna eur (obdobie od 15. apríla 1997 do 31. decembra 1998). 453 Okrem toho nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd vyhovel ziadostiam o nariadenie opatrení týkajúcich sa dokazovania, ktoré navrhla SLM (svedecké výpovede zástupcov spolocností Redaelli a ITC, zoznam úradníkov poverených vecou), kedze tieto opatrenia nie sú potrebné na vyriesenie sporu. 454 Kedze Vseobecný súd zmenil napadnutý akt vzhladom na vsetky skutkové okolnosti, pricom v rámci neobmedzenej právomoci rozhodol o výske pokuty, ktorá mu bola predlozená na posúdenie, uz navyse nie je potrebné rozhodnút o zalobnom dôvode, ktorý SLM uplatnila po prijatí druhého rozhodnutia o zmene a v rámci ktorého tvrdila, ze rozdelenie pokuty, ku ktorému doslo v pôvodnom rozhodnutí, bolo nesprávne vzhladom na metodiku, ktorú Komisia uviedla v usmerneniach z roku 2006. 455 V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. O trovách 456 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 457 Za okolností prejednávanej veci vzhladom na znízenie pokuty, ktorú Komisia ulozila zalobkyniam, a na skutocnost, ze v pôvodnom návrhu spolocnosti SLM bol uvedený zalobný dôvod týkajúci sa porusenia 10 % zákonnej hranice, ktorý táto spolocnost vzala po prijatí druhého rozhodnutia o zmene spät, je namieste rozhodnút, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania spolocnosti SLM a jednu tretinu trov konania spolocnosti Ori Martin, ktoré v dôsledku toho znásajú zvysok svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-389/10 a T-419/10 sa spájajú na spolocné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Clánok 1 bod 16 rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konecnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 - Predpínacia ocel), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konecnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konecnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze Siderurgica Latina Martin SpA (SLM) sa zúcastnila na súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) od 10. februára 1997 do 14. apríla 1997. 3. Clánok 2 bod 16 rozhodnutia K(2010) 4387 v konecnom znení, zmeneného a doplneného rozhodnutím K(2010) 6676 v konecnom znení a rozhodnutím K(2011) 2269 v konecnom znení, sa zrusuje. 4. Pokuta ulozená spolocnosti SLM sa znizuje z 19,8 milióna eur na 19 milióna eur, z ktorých sa 13,3 milióna eur ukladá v rámci spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocnosti Ori Martin SA; vzhladom na zákonnú hranicu vo výske 10 % celkového obratu stanovenú clánkom 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 sa konecná suma pokuty ulozenej na základe individuálnej zodpovednosti spolocnosti SLM stanovuje na 1,956 milióna eur. 5. V zostávajúcej casti sa zaloby zamietajú. 6. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit dve tretiny trov konania spolocnosti SLM a jednu tretinu trov konania spolocnosti Ori Martin. 7. SLM znása jednu tretinu svojich vlastných trov konania. 8. Ori Martin znása dve tretiny svojich vlastných trov konania. Frimodt Nielsen Dehousse Collins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [89]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [90]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVZY5dX/L90669-8131TMP.html#t-ECR_62010TJ0389_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXVZY5dX/L90669-8131TMP.html#t-ECR_62010TJ0389_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1991:009:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A475&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A254&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:207:TOC 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A355&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A179&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///tmp/lynxXXXXVZY5dX/L90669-8131TMP.html#c-ECR_62010TJ0389_SK_01-E0001 90. file:///tmp/lynxXXXXVZY5dX/L90669-8131TMP.html#c-ECR_62010TJ0389_SK_01-E0002