ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Námietka nezákonnosti -- Závaznost porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Rovnost zaobchádzania -- Proporcionalita -- Zákaz retroaktivity" Vo veci T-386/10, Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG, so sídlom v Iserlohne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne H. Janssen, T. Kapp a M. Franz, neskôr H. Janssen a T. Kapp, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Simm a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je predovsetkým ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v tomto rozhodnutí, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. februára 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala Európska komisia existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, prebiehalo pocas rôznych casových úsekov v období od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na územiach Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 2 a 3 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 V napadnutom rozhodnutí Komisia konkrétne uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo, po prvé, v tom, ze uvedení výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva koordinovali v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach rocné zvysovanie cien a iných poplatkov, po druhé, v urcovaní alebo koordinácii cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako je zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho, a po tretie, v sprístupnení a výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V jeho rámci stanovili výrobcovia svoje cenové sadzobníky, ktoré boli obvykle platné pocas jedného roka a boli základom obchodných vztahov s velkoobchodníkmi (odôvodnenia 152 az 163 napadnutého rozhodnutia). 3 Výrobky dotknuté kartelom sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z týchto troch podskupín výrobkov: vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov") (odôvodnenia 5 a 6 napadnutého rozhodnutia). 4 Zalobkyna Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG, ktorá, pokial ide o tri podskupiny výrobkov, vyrába vodovodné batérie, je jednou z adresátov napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 34 az 36 napadnutého rozhodnutia). 5 Dna 15. júla 2004 Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo v prípade zamietnutia o znízenie výsky týchto pokút. Dna 2. marca 2005 prijala Komisia v súlade s odsekom 8 písm. a) a odsekom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco (odôvodnenia 126 az 128 napadnutého rozhodnutia). 6 Dna 9. a 10. novembra 2004 vykonala Komisia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) neohlásené inspekcie v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení pôsobiacich v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). 7 Dna 15. a 19. novembra 2004 Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti, ako aj American Standard Inc. (dalej len "Ideal Standard") a jej dcérske spolocnosti poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo v prípade zamietnutia o znízenie ich výsky (odôvodnenia 131 a 132 napadnutého rozhodnutia). 8 V období od 15. novembra 2005 a 16. mája 2006 zaslala Komisia v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam a zdruzeniam pôsobiacim v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkyne (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia). 9 Dna 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG a jej dcérske spolocnosti poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 alebo v prípade zamietnutia o znízenie ich výsky. Dna 20. januára 2006 poziadala aj zalobkyna o takéto oslobodenie od pokút alebo v prípade zamietnutia o znízenie jej výsky (odôvodnenia 135 az 138 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 26. marca 2007 prijala Komisia oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené zalobkyni (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). 11 Od 12. do 14. novembra 2007 sa uskutocnilo vypocutie, ktorého sa zúcastnila zalobkyna (odôvodnenie 143 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 9. júla 2009 zaslala Komisia viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne list, v ktorom uviedla skutkové okolnosti a upozornila ich na niektoré dôkazy, o ktoré sa zamýslala opriet pri prijatí konecného rozhodnutia (odôvodnenia 147 a 148 napadnutého rozhodnutia). 13 V období od 19. júna 2009 do 8. marca 2010 zaslala Komisia viacerým spolocnostiam vrátane zalobkyne ziadosti o doplnujúce informácie v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenia 149 az 151 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 23. júna 2010 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. 15 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia, po prvé, domnievala, ze postupy opísané v bode 2 vyssie boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a nepretrzitým porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov uvedené v bode 3 vyssie a ktoré zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia) (dalej len "konstatované porusenie"). V tomto ohlade zdôraznila najmä skutocnost, ze uvedené postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo presetrovanie Komisie (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia). Rovnako poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich minimálne v dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich v jednej z týchto troch podskupín výrobkov (odôvodnenia 796 a 798 napadnutého rozhodnutia). Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktorá pôsobila v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení (odôvodnenia 796 a 797 napadnutého rozhodnutia). 16 Pokial ide o úcast zalobkyne na konstatovanom porusení, Komisia uviedla, ze hoci bola zalobkyna výrobcom vodovodných batérií, predsa mala vedomost o rôznych radách výrobkov, ktoré boli predmetom konstatovaného porusenia, s prihliadnutím na jej úcast na kartelových zasadnutiach koordinacných subjektov, ktorými sú Arbeitskreis Sanitärindustrie (dalej len "ASI") v Rakúsku a IndustrieForum Sanitär v Nemecku (odôvodnenie 872 napadnutého rozhodnutia). Pokial vsak ide o geografický rozsah kartelu, Komisia sa domnievala, ze nemozno vychádzat z toho, ze zalobkyna mala vedomost o celom karteli, ale len o kartelových správaniach, ktoré sa uskutocnili v Nemecku a Rakúsku (odôvodnenie 873 napadnutého rozhodnutia), a to vzhladom na jej úcast na zasadnutiach dvoch koordinacných subjektov uvedených vyssie a na zasadnutiach specializovaného zdruzenia v podskupine vodovodných batérií v Nemecku, Arbeitsgemeinschaft Sanitärindustrie (dalej len "AGSI"). 17 Po druhé, na úcely urcenia výsky pokuty ulozenej kazdému podniku Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") (odôvodnenie 1184 napadnutého rozhodnutia). 18 V prvom rade Komisia urcila základnú výsku pokuty. Na tento úcel v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze uvedené urcenie vychádzalo v prípade kazdého podniku z jeho predajov v clenskom státe, ktoré boli vynásobené poctom rokov jeho úcasti na konstatovanom porusení v kazdom clenskom státe a pre dotknutú podskupinu výrobkov tak, aby sa zohladnilo, ze niektoré podniky vykonávajú svoje cinnosti iba v niektorých clenských státoch alebo len v jednej z troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie (odôvodnenie 1197 napadnutého rozhodnutia). 19 Vezmúc do úvahy toto spresnenie, Komisia stanovila koeficient závaznosti konstatovaného porusenia v zmysle odsekov 20 az 23 usmernení z roku 2006 na 15 %. V tejto súvislosti vzala do úvahy styri kritériá na posúdenie uvedeného porusenia, a to povahu, spolocný podiel na trhu, geografický rozsah a uskutocnenie (v odôvodneniach 1210 az 1220 napadnutého rozhodnutia). 20 Komisia okrem toho na základe ustanovení odseku 24 usmernení z roku 2006 stanovila koeficient, ktorý sa má z dôvodu trvania konstatovaného porusenia uplatnit na základnú výsku pokuty urcenej pre zalobkynu, na 6,66 pre Nemecko, kedze sa tam zalobkyna zúcastnovala na konstatovanom porusení v období od 6. marca 1998 do 9. novembra 2004, a na 3,66 pre Rakúsko, kedze sa tam zalobkyna zúcastnovala na konstatovanom porusení v období od 2. marca 2001 do 9. novembra 2004 (odôvodnenie 1223 napadnutého rozhodnutia). 21 Napokon sa Komisia s cielom odradit dotknuté podniky od vytvárania horizontálnych dohôd stanovovania cien v obdobných dohodách tvoriacich predmet napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na styri kritériá posudzovania uvedené v bode 19 vyssie, rozhodla na základe ustanovení odseku 25 usmernení z roku 2006 zvýsit základnú výsku pokuty aplikáciou dodatocnej sumy 15 % (odôvodnenia 1224 a 1225 napadnutého rozhodnutia). 22 Na základe toho bola základná výsky pokuty stanovená v prípade zalobkyne na [dôverné] ( [5]1 ) eur (odôvodnenie 1226 napadnutého rozhodnutia). 23 V druhom rade Komisia skúmala existenciu pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré by mohli odôvodnit úpravu základnej výsky pokuty. V prípade zalobkyne nezistila ziadnu pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost. 24 V tretom rade Komisia na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorú treba ulozit, uplatnila podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 hornú hranicu 10 % celkového obratu uskutocneného v predchádzajúcom obchodnom roku (dalej len "horná hranica 10 %"). Výska pokuty ulozenej zalobkyni po uplatnení hornej hranice 10 % bola 12517671 eur (odôvodnenia 1261 a 1264 napadnutého rozhodnutia). 25 V stvrtom rade Komisia tvrdila, ze zalobkyna nemá nárok na znízenie pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze sa nemozno domnievat, ze dôkazy, ktoré predlozila, majú znacnú pridanú hodnotu v zmysle odseku 21 uvedeného oznámenia (odôvodnenie 1304 napadnutého rozhodnutia). 26 S prihliadnutím na vyssie uvedené dospela Komisia v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze zalobkyna porusila clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa v období od 6. marca 1998 do 9. novembra 2004 zúcastnila na pokracujúcej dohode alebo zosúladených postupoch v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva na území Nemecka a Rakúska. 27 Za toto konstatované porusenie ulozila Komisia v clánku 2 ods. 6 napadnutého rozhodnutia zalobkyni pokutu 12517671 eur. 28 V clánku 3 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila podnikom uvedeným v clánku 1 uvedeného rozhodnutia jednak ukoncit, ak tak uz neurobili, konstatované porusovanie, a jednak zdrzat sa opakovania akejkolvek cinnosti alebo konania uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a akejkolvek cinnosti alebo konania, ktoré by mali rovnaký alebo podobný úcel alebo úcinok. 29 Clánok 4 napadnutého rozhodnutia vymenúva adresátov napadnutého rozhodnutia, ku ktorým patrí aj zalobkyna. Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 podala zalobkyna túto zalobu. 31 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. októbra 2010 podala Rada Európskej únie návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 8. marca 2011 predseda stvrtej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. 32 Dna 7. apríla 2011 podala Rada svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. Hlavní úcastníci konania podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. 33 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu polozil zalobkyni písomné otázky. Zalobkyna na tieto otázky odpovedala v stanovenej lehote listom z 30. januára 2012. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 29. februára 2012. 35 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, -- zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 37 Rada navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol námietku nezákonnosti clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, -- primerane rozhodol o trovách konania. Právny stav 38 Na úvod treba pripomenút, ze súdna kontrola vykonávaná súdom Európskej únie v prípade rozhodnutí prijatých Komisiou na úcely potrestania porusení práva hospodárskej sútaze spocíva v preskúmaní zákonnosti stanovenej v clánku 263 ZFEÚ, ktorá je doplnená, ak je v tomto zmysle podaný návrh, neobmedzenou súdnou právomocou, ktorú uvedenému súdu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [6]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, body 53, 63 a 64). Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchej kontroly zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho prípadne zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú výsku pokuty alebo penále (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [7]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 103 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [8]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 265). 39 V prejednávanej veci je zrejmé, ze zalobkyna sa touto zalobou obrátila na Vseobecný súd s dvoma zalobnými návrhmi, ktoré smerujú k tomu, aby bolo napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, zrusené a subsidiárne, aby bola výska jej ulozenej pokuty znízená. 40 Okrem toho treba uviest, ze vo vyjadrení k zalobe Komisia v podstate tvrdí, ze prvý zalobný návrh je neprípustný, kedze v zalobe nie je na jeho podporu uvedený ziadny zalobný dôvod. 41 Vzhladom na pripomenutú judikatúru a predchádzajúce úvahy Vseobecný súd najprv preskúma prípustnost prvého zalobného návrhu zaloby. V rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia dalej preskúma najmä opodstatnenost hlavných predlozených návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia a nakoniec subsidiárne návrhy smerujúce v podstate k tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc na to, aby zmenil výsku pokuty, ktorú Komisia ulozila zalobkyni, tak, ze ju znízi. I - O prípustnosti 42 Komisia v podstate tvrdí, ze prvý zalobný návrh je neprípustný, pretoze zalobné dôvody uplatnené zalobkynou smerujú iba k znízeniu výsky pokuty. Okrem toho sa domnieva, ze pokus zalobkyne o nápravu nedostatku odôvodnenia zaloby v replike treba odmietnut ako oneskorený. 43 Zalobkyna v podstate namieta, ze zo skutkových okolností uvedených v zalobe treba vyvodit, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit. Okrem toho v replike spresnuje, ze táto neplatnost vyplýva z toho, ze sa nezúcastnila konstatovaného porusenia, kedze, ako vyvodila Komisia v odôvodnení 873 napadnutého rozhodnutia, nemala vedomost o geografickom rozsahu uvedeného porusenia, a to o siestich clenských státoch. 44 V prvom rade, pokial najprv ide o posúdenie prípustnosti prvého zalobného návrhu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze ak zalobca neuvádza ziaden zalobný dôvod na podporu zalobného návrhu, nie je splnená podmienka uvedená v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, podla ktorého dôvody, na ktoré sa odvoláva, musia byt predmetom zhrnutia dôvodov a uvedený zalobný návrh treba zamietnut ako neprípustný (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Metsä-Serla a i./Komisia, [9]T-339/94 az T-342/94, Zb. s. II-1727, bod 62, a z 23. marca 2004, Theodorakis/Rada, [10]T-310/02, Zb. VS s. I-A-95 a II-427, body 21 a 22). 45 Rovnako podla ustálenej judikatúry okrem toho platí, ze aj ked treba pripustit, ze uvedenie zalobných dôvodov nie je viazané na terminológiu a uvedenie rokovacieho poriadku a ze tieto dôvody môzu postacovat skôr svojou podstatou ako svojou právnou kvalifikáciou, avsak pod podmienkou, ze uvedené dôvody vyplývajú zo zaloby dostatocne jasne (uznesenia Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, [11]T-85/92, Zb. s. II-523, bod 21, a Vseobecného súdu z 20. januára 2012, Groupe Partouche/Komisia, T-315/10, bod 20, rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2012, Arbos/Komisia, T-161/06, bod 22). 46 V prejednávanom prípade treba na úcely rozhodnutia o prípustnosti prvého zalobného návrhu v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 44 a 45 vyssie overit, ci zalobkyna uviedla zalobné dôvody a minimálne zhrnula skutkové okolnosti a právne dôvody, na ktorých sa zakladajú tieto výhrady, ktoré v podstate podporujú uvedený zalobný návrh. 47 V tejto súvislosti treba uviest, ze na podporu zaloby uplatnuje zalobkyna osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je v podstate zalozený na nesprávnych posúdeniach podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o konstatovanie porusenia, ktoré sa jej vytýka, a výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ktoré vyplýva z uplatnenia hornej hranice 10 % uvedenej v clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia, tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze sa nezohladnila individuálna úcast zalobkyne na konstatovanom porusení, stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze sa nezohladnili skorsie rozhodnutia Komisie, piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality tým, ze sa nezohladnila obmedzená ekonomická výkonnost zalobkyne, siesty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity vyplývajúcej z uplatnenia usmernení z roku 2006, ktoré upravujú prísnejsiu metódu stanovenia výsky pokút ako usmernenia na výpocet ulozených pokút uplatnením clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([12]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998), na konania, ku ktorým doslo pred ich prijatím, siedmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 porusuje zásadu presnosti a ôsmy zalobný dôvod je zalozený na nezákonnosti usmernení z roku 2006 v rozsahu, v akom priznávajú Komisii prílis sirokú mieru volnej úvahy. Tieto dva posledné dôvody predstavujú námietky nezákonnosti. 48 Treba konstatovat, ze zalobkyna síce uviedla týchto osem zalobných dôvodov, avsak bez spresnenia, ktorý z dvoch prvých zalobných návrhov podporujú. 49 Treba vsak uviest, ze s výnimkou tretieho zalobného dôvodu, ktorý je v podstate uplatnený na podporu druhého zalobného návrhu a smeruje k tomu, aby Vseobecný súd zmenil parametre stanovenia výsky pokuty ulozenej zalobkyni s ohladom na jej vlastnú situáciu v porovnaní so situáciou ostatných úcastníkov, prvý, druhý, stvrtý a piaty zalobný dôvod smerujú v podstate k tomu, aby Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa tým, ze nezohladnila rôzne okolnosti charakterizujúce úcast zalobkyne na konstatovanom porusení, dopustila viacerých nesprávnych posúdení, ktoré postihujú napadnuté rozhodnutie nezákonnostami, a preto by sa malo zrusit alebo by sa aspon mala znízit výska pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni. Pokial ide o siesty zalobný dôvod, treba sa domnievat, ze zalobkyna odvolajúc sa na zásadu zákazu retroaktivity, ktorá vyplýva z uplatnenia usmernení z roku 2006 na konania vytýkané zalobkyni, ktoré nastali pred prijatím uvedených usmernení, v podstate Vseobecný súd ziada, aby rozhodol, ze metóda stanovenia výsky pokuty, o ktorú sa oprela Komisia v napadnutom rozhodnutí, je postihnutá nezákonnostou, a preto zrusil napadnuté rozhodnutie alebo aspon znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, pretoze ak by Komisia uplatnila usmernenia z roku 1998, uvedená výska pokuty by bola nizsia. Pokial ide o siedmy a ôsmy zalobný dôvod, treba uviest, ze zalobkyna sa odvolajúc sa na nezákonnost clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006 snazí preukázat, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, vychádza z uvedeného clánku a uvedených usmernení, v dôsledku coho by mal Vseobecný súd napadnuté rozhodnutie zrusit alebo aspon znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 50 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze s výnimkou tretieho zalobného dôvodu sú ostatné zalobné dôvody uvedené taktiez na podporu prvého zalobného návrhu. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, treba prvý zalobný návrh vyhlásit za prípustný. 51 V druhom rade, pokial ide o prípustnost tvrdení uvedených zalobkynou v replike na úcely preukázania, ze sa nezúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré sa týkalo siestich clenských státov, treba pripomenút, ze z ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze zaloba musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý bol uz priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na zacatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, treba vyhlásit za prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, Alferink a i./Komisia, [13]T-94/98, Zb. s. II-1125, bod 38 a tam citovanú judikatúru). 52 V prejednávanej veci, pokial ide o geografický rozsah konstatovaného porusenia, Vseobecný súd uvádza, ze zalobkyna v zalobe dvakrát, a to na podporu prvého a tretieho zalobného dôvodu, vytýka Komisii, ze sa pri stanovení výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, dopustila nesprávneho posúdenia, ktoré je výsledkom uplatnenia tých istých faktorov ako v prípade podnikov, ktoré mali vedomost o konstatovanom porusení v celom rozsahu, hoci v odôvodnení 873 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze vedomost zalobkyne o geografickom rozsahu uvedeného porusenia bola obmedzená na územie dvoch clenských státov (Nemecka a Rakúska) zo siestich clenských státov, ktorých sa toto porusenie týkalo. Okrem toho zalobkyna na dvoch miestach tvrdí, ze jej úcast na porusení sa teda obmedzila na územie týchto dvoch clenských státov. 53 Naopak, pokial ide o ostatné podstatné znaky konstatovaného porusenia, treba uviest, ze zalobkyna v zalobe nenapadla tieto znaky ani skutocnost, ze uvedené porusenie sa týkalo troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie, ale iba uviedla, ze pôsobila na trhu iba jednej z týchto troch podskupín. 54 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba vychádzat z toho, ze tvrdenia uvedené zalobkynou v replike smerujúce k spochybneniu geografického rozsahu konstatovaného porusenia predstavujú rozsírenie výhrady formulovanej v zalobe, a treba ich tak vyhlásit za prípustné. Naopak, pokial ide o ostatné tvrdenia uvedené zalobkynou v replike, ktoré sa snazia spochybnit ostatné podstatné znaky konstatovaného porusenia, tie nepredstavujú rozsírenie výhrady formulovanej v zalobe a treba ich z dôvodu ich oneskorenosti vyhlásit za neprípustné. II - O veci samej 55 Ako bolo uvedené v bode 49 vyssie, zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza osem zalobných dôvodov. Prvý, druhý, stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod sú uvedené na podporu zalobného návrhu smerujúceho k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, ako aj zalobného návrhu smerujúceho k tomu, aby Vseobecný súd znízil výsku pokuty ulozenej zalobkyni (prvý a druhý zalobný návrh). Tretí dôvod je uvedený iba na podporu zalobného návrhu smerujúceho k tomu, aby Vseobecný súd znízil uvedenú sumu (druhý zalobný návrh). Pokial ide o siedmy a ôsmy zalobný dôvod, ako to vyplýva z toho istého bodu, treba uviest, ze tieto predstavujú námietky nezákonnosti. 56 V prvom rade treba preto preskúmat dve námietky nezákonnosti vznesené v rámci siedmeho a ôsmeho zalobného dôvodu. V druhom rade, ako bolo uvedené v bode 41 vyssie, budú preskúmané zalobné návrhy smerujúce k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia a zalobné návrhy smerujúce k tomu, aby Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc na úcely zmeny výsky ulozenej pokuty a to jej znízením. A - O námietkach nezákonnosti 1. O námietke zalozenej na nezákonnosti clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 57 Zalobkyna v podstate na základe námietky zalozenej na nezákonnosti clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "prvá námietka") tvrdí, ze uvedený clánok, na ktorom sa zakladá napadnuté rozhodnutie, porusuje "zásadu presnosti", kedze tento clánok ako parametre stanovenia výsky pokuty uvádza len závaznost a trvanie porusenia bez presnejsieho definovania týchto pojmov, co znamená, ze pokial ide o stanovenie výsky pokuty, Komisia má skoro neobmedzenú mieru volnej úvahy. 58 Komisia podporená Radou spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu prvej námietky. 59 Ak sa zalobkyna v predmetnom prípade dovoláva porusenia "zásady presnosti", treba konstatovat, ze tým, ze uvádza, ze pojmy závaznost a trvanie porusenia nie sú dostatocne presné, sa v podstate odvoláva na zásady zákonnosti trestov a právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [14]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 80). Prvú námietku treba preto preskúmat s prihliadnutím na tieto dve zásady. 60 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze zásada zákonnosti trestov, ako ju uvádza clánok 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie ([15]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389), a ktorá bola zakotvená predovsetkým v clánku 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), je dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby právna úprava Európskej únie jasne definovala porusenia a sankcie (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 80 a tam citovanú judikatúru, pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [16]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 66, a rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland-Werke a i./Komisia, T-11/05, neuverejnený v Zbierke, bod 58). 61 Zásada právnej istoty okrem toho vyzaduje, aby takáto právna úprava umoznila dotknutým osobám poznat s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, aby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat (rozsudok Súdneho dvora ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 81 a tam citovaná judikatúra). 62 Na splnenie poziadaviek zásad zákonnosti trestov a právnej istoty sa nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natolko presné, aby následky, ktoré môzu z porusenia uvedených ustanovení nastat, bolo mozné predvídat s absolútnou istotou. Existencia vágnych výrazov v ustanovení totiz nespôsobuje nevyhnutne porusenie týchto dvoch zásad a skutocnost, ze zákon pripústa mieru volnej úvahy, sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatocne jasne definované (pozri v tomto zmysle Degussa/Komisia, bod 60 vyssie, bod 71 a Wieland-Werke a i./Komisia, bod 60 vyssie, body 62 a 63). 63 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, ze jasnost zákona sa posudzuje nielen vzhladom na znenie príslusného ustanovenia, ale aj na spresnenia vymedzené ustálenou a zverejnenou judikatúrou (rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, C-266/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 40). Takisto zdôraznil, ze kritériá stanovené judikatúrou týkajúce sa metódy stanovenia výsky pokút v práve hospodárskej sútaze Únie pouzila Komisia najmä pri vypracovaní usmernení a tieto kritériá jej umoznili vytvorit známu a dostupnú rozhodovaciu prax (pozri v tomto zmysle rozsudok Evonik Degussa/Komisia, uz citovaný, bod 61). 64 Pokial ide o platnost clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, z hladiska zásad zákonnosti trestov a právnej istoty treba pripomenút, ze Vseobecný súd uz vo vztahu k tvrdeniam, ktoré sú v podstate podobné tým, ktoré uviedla zalobkyna na podporu prvej námietky, rozhodol, ze odseky 2 a 3 tohto clánku, ktoré treba vykladat spolocne, kedze obmedzujú mieru volnej úvahy Komisie, splnajú poziadavky vyplývajúce z uvedených zásad (rozsudok Wieland-Werke a i./Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 63 az 72). 65 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvú námietku treba zamietnut ako nedôvodnú. 2. O námietke zalozenej na nezákonnosti usmernení z roku 2006 66 Zo zaloby a z listu z 30. januára 2012 vyplýva, ze zalobkyna na základe námietky zalozenej na nezákonnosti usmernení z roku 2006 (dalej len "druhá námietka") tvrdí, ze tieto usmernenia, najmä ich odseky 35 a 37, sú nezákonné, kedze so zretelom na skoro neobmedzenú volnú úvahu, ktorú zverujú Komisii, porusujú zásady zákonnosti trestov a právnej istoty. 67 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu druhej námietky. 68 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze prijatie usmernení Komisiou podla judikatúry vo svojej podstate prispieva k zabezpeceniu dodrziavania zásady zákonnosti trestov. V tomto ohlade treba uviest, ze usmernenia vseobecne a abstraktne urcujú metodiku, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovovaní výsky pokút, a preto zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [17]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 211 a 213). 69 Po druhé z odseku 2 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze sú súcastou právneho rámca stanoveného clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003. Navyse sa v bodoch 59 az 64 vyssie urcilo, ze tento clánok splna poziadavky vyplývajúce zo zásady zákonnosti trestov a zásady právnej istoty. 70 Po tretie treba zdôraznit, ze Komisia prijatím usmernení z roku 2006 neprekrocila hranice volnej úvahy, ktorá je jej zverená clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 250). 71 V clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa totiz stanovuje, ze Komisia pri stanovení výsky pokút prihliada k závaznosti a dlzke trvania porusenia. Usmernenia z roku 2006 pritom vo svojom odseku 19 stanovujú, ze základná výska pokuty súvisí s castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobená poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 72 Pokial ide konkrétne o prihliadnutie na závaznost porusenia, podla odsekov 21 az 23 usmernení z roku 2006 sa zohladnovaná cast hodnoty predaja (dalej len "koeficient 'závaznosti porusenia'") stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 % pri zohladnení urcitého poctu ukazovatelov, ako je napríklad povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia, pricom medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Podla odseku 25 usmernení z roku 2006 sa spresnilo, ze Komisia na úcely odradenia od úcasti zahrnie do základnej výsky pokuty sumu v hodnote 15 az 25 % hodnoty predaja umoznujúcu stanovit dodatocnú sumu (dalej len "koeficient 'dodatocnej sumy'"), pricom prihliadne k vyssie uvedeným faktorom. 73 Pokial ide o zohladnenie obdobia trvania porusenia, odsek 24 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze suma urcená na základe hodnôt predajov je vynásobená poctom rokov úcasti na porusení a obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok a ze obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako rok, sa budú pocítat ako celý rok. 74 Podla odsekov 27 az 31 usmernení z roku 2006 môze byt základná výska prispôsobená tak, aby sa zohladnili pritazujúce a polahcujúce okolnosti a aby sa zabezpecil dostatocne odstrasujúci charakter výsky pokuty. Podla odseku 34 uvedených usmernení môze byt na úcely zohladnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 pokuta taktiez znízená. 75 Odsek 32 usmernení z roku 2006 dalej spresnuje, ze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 konecná výska pokuty v ziadnom prípade nepresiahne pri akomkolvek podniku alebo zdruzení podnikov podielajúcich sa na porusení 10 % z celkového obratu uskutocneného v predchádzajúcom obchodnom roku. 76 Napokon Komisia v odseku 35 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze výnimocne môze na úcely stanovenia výsky pokuty prihliadnut na platobnú neschopnost podniku. Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne toto ustanovenie nedáva Komisii neobmedzenú mieru volnej úvahy, lebo podmienky udelenia znízenia výsky pokuty z dôvodu platobnej neschopnosti sú v nom presne opísané. V uvedenom odseku sa tak na jednej strane spresnilo, ze na znízenie výsky pokuty nebude stacit samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej financnej situácii, a na druhej strane, ze znízenie môze byt povolené len na základe objektívnych dôkazov, ktoré preukazujú, ze ulozenie pokuty by nenapravitelne ohrozilo ekonomickú zivotaschopnost dotknutého podniku a viedlo by k strate hodnoty jeho majetku. 77 Komisia dalej v odseku 37 usmernení z roku 2006 uvádza, ze konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od metodológie opísanej v usmerneniach z roku 2006. Kedze ustanovenia uvedeného odseku neumoznujú odchýlit sa od zásad stanovených clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, treba vychádzat z toho, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne neudelujú Komisii skoro neobmedzenú mieru volnej úvahy, a ze uvedený odsek tak neporusuje zásadu zákonnosti trestov. 78 Z toho vyplýva, ze prijatie usmernení z roku 2006 Komisiou vsak vzhladom na to, ze Komisia neprekrocila právny rámec stanovený clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, prispelo k presnejsiemu vymedzeniu uplatnenia výkonu jej diskrecnej právomoci, ktorá uz vyplýva z tohto ustanovenia (rozsudok Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, bod 82) a neporusuje zásadu zákonnosti trestov, ale prispieva k jej respektovaniu. 79 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhú námietku treba zamietnut ako nedôvodnú. B - O hlavných zalobných návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia 80 Ako bolo uvedené v bode 49 vyssie, prvý, druhý, stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod sú uplatnené predovsetkým na podporu zalobných návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia. 81 Vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila usmernenia z roku 2006 a ze, ako bolo konstatované v bode 78 vyssie, druhú námietku treba zamietnut, je nutné najskôr preskúmat siesty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity, ktorá vyplýva z ich uplatnenia na konania, ktoré nastali pred ich prijatím a ktoré sú vytýkané zalobkyni. Dalej bude preskúmaný prvý, druhý, stvrtý a piaty zalobný dôvod v rozsahu, v akom smerujú k preukázaniu toho, ze napadnuté rozhodnutie je v dôsledku niekolkých nesprávnych posúdení Komisiou postihnuté nezákonnostou. 1. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu retroaktivity 82 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze kartel sa týka obdobia od roku 1992 do roku 2004, Komisia mala uplatnit usmernenia z roku 1998. Kedze Komisia stanovila výsku pokút na základe usmernení z roku 2006, porusila podla jej názoru zásadu zákazu retroaktivity. Zalobkyna dodáva, ze uplatnenie usmernení z roku 1998 by viedlo k nizsej pokute. 83 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu siesteho zalobného dôvodu. 84 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada zákazu retroaktivity trestnoprávnych ustanovení, ktorá je upravená v clánku 49 Charty základných práv a bola zakotvená okrem iného v clánku 7 EDLP, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd Únie, umoznuje zabránit retroaktívnemu pouzitiu nového výkladu právneho predpisu, ktorý stanovuje porusenie, ktorého výsledok nebolo mozné v case, ked k poruseniu doslo, rozumne predvídat (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [18]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, body 87 az 89 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 120). 85 Po druhé rovnako podla ustálenej judikatúry platí, ze bez ohladu na ustanovenia clánku 23 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, z ktorého vyplýva, ze rozhodnutia o ulození pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávny charakter, Komisia je povinná dodrziavat zásadu zákazu retroaktivity vo vsetkých správnych konaniach, ktoré môzu viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve (pozri v tomto zmysle Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 202; pozri rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 122). Je to tak predovsetkým v prípade, ked Komisia rozhodne upravit represívnu politiku, v tomto prípade svoju vseobecnú politiku hospodárskej sútaze v oblasti pokút. Takáto zmena, zvlást ak je uskutocnená prijatím pravidiel správania, akými sú usmernenia, môze mat totiz vplyv na zásadu zákazu retroaktivity (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 222). 86 Po tretie na úcely preskúmania dodrzania zásady zákazu retroaktivity sa rozhodlo, ze bolo potrebné overit, ci predmetná zmena bola v case, ked doslo k predmetným poruseniam, rozumne predvídatelná (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 224). Význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a charakteru osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona vsak nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov zvyknutých vynakladat velkú obozretnost pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 219). 87 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze úcinné uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z ustanovení nariadenia c. 1/2003, vyzaduje, aby Komisia bola oprávnená pri respektovaní hornej hranice stanovenej clánkom 23 ods. 2 uvedeného nariadenia kedykolvek zvýsit výsku pokút, ak je to potrebné na zabezpecenie uplatnenia politiky hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu stanovenia ich výsky, ale naopak, ze uvedené podniky musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti, ci uz zvýsením úrovne pokút stanovených v individuálnych rozhodnutiach, ci vtedy, ked sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel správania, ktoré majú vseobecnú pôsobnost, akými sú usmernenia (rozsudky Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 90 a 91, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 227 az 230). 88 V danom prípade treba pripomenút, ze v bodoch 69 a 78 vyssie sa konstatovalo, ze usmernenia z roku 2006 neprekracujú právny rámec stanovený clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a prispievajú k presnejsiemu vymedzeniu uplatnenia výkonu diskrecnej právomoci Komisie, ktorá uz vyplýva z tohto ustanovenia. Vseobecný súd predovsetkým v bode 75 vyssie konstatoval, ze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odsek 32 usmernení z roku 2006 zabezpecuje, aby konecná výska ulozenej pokuty presiahla v akomkolvek prípade, pri akomkolvek podniku alebo zdruzení podnikov podielajúcich sa na porusení, 10 % z celkového obratu uskutocneného v predchádzajúcom obchodnom roku. 89 Dalej treba uviest, ze aj pri neexistencii výslovného ustanovenia týkajúceho sa pravidelnej revízie usmernení z roku 1998 zalobkyna mala s ohladom na existujúcu judikatúru zohladnit moznost, ze sa Komisia po tom, ako príde k poruseniu, rozhodne prijat a uplatnit nové usmernenia pre stanovenie výsky pokút (rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, bod 116). 90 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba dospiet k záveru, ze usmernenia z roku 2006 a osobitne v nich obsiahnutá nová metóda stanovovania výsky pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili v porovnaní s tou, ktorá bola obsiahnutá v usmerneniach z roku 1998, bola primerane predvídatelná podnikmi, akým je zalobkyna, v case, ked bolo konstatované porusenie spáchané, a ze Komisia tým, ze v spornom rozhodnutí v podstate uplatnila usmernenia z roku 2006 na porusenie, ktoré bolo spáchané pred ich prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 231 a 232, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [19]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 25). 91 Siesty zalobný dôvod preto treba zamietnut ako nedôvodný. 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri konstatovaní porusenia vytýkaného zalobkyni a pri stanovení výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená 92 Najprv treba uviest, ze z nadpisu prvého zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, konkrétne "zalovaná v rozpore s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nezohladnila pocetné polahcujúce okolnosti v prospech zalobkyne", by mohlo vyplývat, ze zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je poznacené viacerými nezákonnostami, ktoré vyplývajú zo skutocnosti, ze Komisia nezohladnila polahcujúce okolnosti, na základe ktorých mala znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 93 Trinást okolností, ktorých sa zalobkyna dovoláva a ktoré sú uvedené v trinástich castiach, na ktoré sa delí prvý zalobný dôvod, vsak v podstate odkazujú na niekolko nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustila Komisia, po prvé, pokial ide o niektoré posúdenia, v súvislosti s konstatovaním porusenia, ktoré vytýka zalobkyni (stvrtá, siesta, siedma, ôsma a jedenásta cast), a po druhé, pokial ide o ostatné posúdenia, v súvislosti so stanovením výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená (prvá, druhá, tretia, piata, deviata, desiata, dvanásta a trinásta cast). a) O nesprávnych posúdeniach v súvislosti s konstatovaním porusenia vytýkaného zalobkyni 94 V prvom rade treba preskúmat siestu, siedmu a ôsmu cast prvého zalobného dôvodu v rozsahu, v akom v podstate smerujú k preukázaniu toho, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru o úcasti zalobkyne na konstatovanom porusení v Rakúsku, takze jej eventuálna úcast na uvedenom porusení by sa obmedzila na Nemecko. 95 V druhom rade bude preskúmaná stvrtá a jedenásta cast prvého zalobného dôvodu v rozsahu, v akom v podstate smerujú k preukázaniu nesprávneho pouzitia clánku 101 ZFEÚ, kedze urcité konania vytýkané zalobkyni nepredstavujú porusenia práva hospodárskej sútaze. O siestej, siedmej a ôsmej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom posúdení úcasti zalobkyne na konstatovanom porusení v Rakúsku 96 Najprv treba preskúmat siedmu cast prvého zalobného dôvodu, potom jeho siestu cast a nakoniec jeho ôsmu cast. - O siedmej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení prispôsobenia cien uplatnovaných zalobkynou v Rakúsku cenám uplatnovaným v Nemecku 97 Zalobkyna uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia v odôvodnení 351 napadnutého rozhodnutia, ceny, ktoré uplatnovala v Rakúsku, neprispôsobila cenám uplatnovaným v Nemecku na základe dohody so svojimi konkurentmi, ale na základe autonómneho rozhodnutia. Okrem toho tvrdí, ze dôkazy, ktoré Komisia v tomto smere uviedla v poznámke pod ciarou 404 napadnutého rozhodnutia, sú z obdobia, ked este nebola clenkou koordinacného subjektu ASI alebo sa týkali sprchových kútov, teda podskupiny výrobkov, ktoré nevyrábala. 98 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu siedmej casti prvého zalobného dôvodu. 99 V tejto súvislosti treba, po prvé, vychádzat z toho, ze zalobkyna nesprávne vykladá odôvodnenie 351 napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, ze jej Komisia vytýkala, ze ceny uplatnované v Rakúsku prispôsobila cenám uplatnovaným v Nemecku. Odôvodnenie 351 napadnutého rozhodnutia je totiz jedným z odôvodnení, v ktorých Komisia odmietla tvrdenia uvedené zalobkynou v rámci správneho konania. Zalobkyna tvrdila, ze napriek svojej nepretrzitej úcasti na zasadnutiach koordinacného subjektu ASI od roku 2001 nikdy nepouzila informácie, ktoré boli pocas týchto zasadnutí vymenené v súvislosti s cenami, a svoje ceny na rakúskom trhu stanovila podla cien uplatnovaných jej materskou spolocnostou na nemeckom trhu, a ze výmena informácií nemala v ziadnom prípade vplyv na trh. 100 V odpovedi na tvrdenia uvedené zalobkynou v rámci správneho konania sa Komisia v podstate v odôvodnení 350 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze s prihliadnutím na úcast zalobkyne na zasadnutiach koordinacného subjektu ASI od roku 2001 nemohla, ci uz priamo, alebo nepriamo, nezohladnit informácie o cenách, ktoré zverejnili jej konkurenti. Komisia v odôvodnení 351 uvedeného rozhodnutia vysvetlila, ze skutocnost, ze koordinácia cien nemusela mat vplyv na trh alebo na ceny úctované konecnému spotrebitelovi, nic nezmení na zistení, ze táto koordinácia mala protisútazný ciel. V tom istom odôvodnení spresnila, ze nikdy netvrdila, ze zalobkyna diskutovala o pouzití cien uplatnovaných v Nemecku na rakúskom trhu, ale sa naopak domnievala, ze clenovia koordinacného subjektu ASI diskutovali o svojich cenových politikách s prihliadnutím na ich vývoj na nemeckom trhu. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zistenie Komisie týkajúce sa prispôsobenia cien v Rakúsku cenám uplatnovaným v Nemecku nie je konkrétne adresované zalobkyni, ale týka sa vseobecne mechanizmu koordinácie cien zavedeného vsetkými výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci koordinacného subjektu ASI a to aj predtým, ako sa zalobkyna stala jeho clenkou. Okrem toho treba pripomenút, ze koordinacný subjekt ASI bol vnútrostátnym profesijným zdruzením zoskupujúcim výrobcov troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie. Skutocnost, ze sa zalobkyna odvoláva na to, ze dôkazy uvedené Komisiou v poznámke pod ciarou 404 napadnutého rozhodnutia sa týkajú výrobkov, ktoré nevyrábala, je preto neúcinná. 101 Po druhé, pokial ide o výhradu, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zalobkyna prispôsobila ceny v Rakúsku cenám uplatnovaným v Nemecku na základe dohody s jej konkurentmi, treba konstatovat, ze zalobkyna iba tvrdí, a to bez podporenia tohto tvrdenia dôkazmi, ze toto prispôsobenie vyplývalo z autonómneho rozhodnutia. Preto treba túto výhradu zamietnut. 102 Po tretie, treba uviest, rovnako ako uviedla Komisia v odôvodnení 350 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie výhrad potvrdila, ze sa zúcastnila výmeny informácií o zvysovaní cien pocas zasadnutí koordinacného subjektu ASI od roku 2001, pricom spresnila, ze informácie vymenené pocas týchto zasadnutí týkajúce sa cien nikdy nepouzila. V odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní zalobkyna toto konstatovanie potvrdila. Toto priznanie úcasti je navyse podporené zisteniami Komisie, ktoré sú riadne podlozené konkrétnymi a zhodujúcimi sa dôkazmi, ktoré zalobkyna nespochybnila a ktoré sú uvedené v odôvodneniach 325 az 339 napadnutého rozhodnutia, a ktoré preukazujú, ze od roku 2001 sa nepretrzite zúcastnila zasadnutí koordinacného subjektu ASI, na ktorých výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva koordinovali svoje ceny na rakúskom trhu. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia dostatocným spôsobom preukázala úcast zalobkyne na protisútazných dohodách spocívajúcich v koordinácii zvysovania cien. 103 Tento záver nemôze byt spochybnený okolnostou, ze poznámka pod ciarou 404 napadnutého rozhodnutia obsahuje informácie týkajúce sa obdobia, ktoré predchádzalo pristúpeniu zalobkyne do koordinacného subjektu ASI. Cielom tejto poznámky pod ciarou je totiz podporit zistenie nachádzajúce sa v odôvodnení 351 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka prispôsobenia rakúskych cien cenám uplatnovaným v Nemecku. V bode 100 vyssie sa pritom uviedlo, ze toto zistenie sa vseobecne týkalo mechanizmu koordinácie cien zavedeného vsetkými výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci koordinacného subjektu ASI, a to aj predtým, ako k nemu zalobkyna pristúpila. 104 Okolnost, ze dotknuté dohody neboli uskutocnené zalobkynou, kedze svoje ceny prispôsobila cenám svojej nemeckej materskej spolocnosti a nepouzila informácie vymenené na zasadnutiach koordinacného subjektu ASI, nemôze vylúcit uplatnenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. 105 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba siedmu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. - O siestej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o úcast zalobkyne na výmene informácií v Rakúsku 106 Zalobkyna tvrdí, ze v Rakúsku sa nepodielala na výmene iných citlivých obchodných informácií nez tých, ktoré sa týkajú cien. Na podporu tohto tvrdenia vysvetluje, ze ziaden z dokumentov citovaných Komisiou v poznámke pod ciarou 387 napadnutého rozhodnutia nepreukazuje, ze sa v Rakúsku zúcastnila nedovolenej výmeny informácií. 107 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu siestej casti prvého zalobného dôvodu. 108 Najskôr treba uviest, ze za predpokladu, ze by uvedené tvrdenia boli úplne alebo i ciastocne dôvodné, pochybenie, ktorým by tak bolo postihnuté zistenie v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o úcast zalobkyne na výmene citlivých obchodných informácií v Rakúsku, by nemohlo mat za následok zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne. V rámci preskúmania siedmej casti prvého zalobného dôvodu sa totiz preukázalo, ze Komisia dospela k záveru o úcasti zalobkyni na koordinácii zvysovania cien na rakúskom trhu od 2. marca 2001 do 9. novembra 2004. Z odôvodnenia 341 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze výmena informácií podporila hlavný mechanizmus koordinácie cien. V odôvodnení 395 napadnutého rozhodnutia Komisia s odkazom na mechanizmus koordinácie zvysovanie cien dospela k záveru o existencii kartelových dohôd výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Rakúsku. 109 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze s ohladom na záver prijatý o siedmej casti netreba rozhodnút o siestej casti. - O ôsmej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah úcasti zalobkyne na karteli 110 V rámci ôsmej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze zistenie uvedené Komisiou v odôvodneniach 796 a 834 napadnutého rozhodnutia, a to ze nadnárodné skupiny umoznili zorganizovat pevný kartel siahajúci za hranice a podskupiny výrobkov vdaka centralizovanému stanoveniu cien a dobrému toku informácií v uvedených skupinách, sa jej netýka, kedze jej úcast na konstatovanom porusení, pokial ide o stanovenie cien, nemala nadnárodný rozsah z dôvodu nedostatku samostatnosti pobocky v Rakúsku v závislosti od sídla spolocnosti v Nemecku, a ze pôsobila iba na trhu jednej z troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie. 111 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu ôsmej casti prvého zalobného dôvodu. 112 V tejto súvislosti treba zistenia Komisie nachádzajúce sa v odôvodneniach 796 a 834 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých nadnárodné skupiny zorganizovali pevný kartel siahajúci za hranice a podskupiny výrobkov vdaka centralizovanému stanoveniu cien, zaradit v kontexte tohto rozhodnutia. Tieto zistenia sú totiz súcastou odôvodnenia Komisie, v odôvodneniach 793 az 849 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého znenia chcela Komisia preukázat, ze kartelové dohody, na ktorých sa podielali výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva v siestich clenských státoch a ktoré pokrývali tri podskupiny výrobkov uvedené v bode 3 vyssie, mali znaky jediného a nepretrzitého porusenia. Tieto zistenia sa teda nemali ako také uplatnit konkrétne na zalobkynu. 113 Dalej treba uviest, ze Komisia po tom, co v odôvodnení 850 napadnutého rozhodnutia konstatovala existenciu jediného a nepretrzitého porusenia, vysvetlila, ze na úcely pripísania zodpovednosti za takéto porusenie podniku, ktorý sa osobne zúcastnil iba casti protisútazných dohôd, stací preukázat, ze uvedený podnik zamýslal svojím vlastným správaním prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze mal vedomost o zamýslaných alebo uskutocnených správaniach ostatných podnikov pri sledovaní týchto cielov, alebo ze ich rozumne mohol predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V odôvodneniach 872 a 873 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia vychádzala z toho, ze zalobkyna sa zúcastnila na jedinom a nepretrzitom porusení, kedze v súvislosti s jej úcastou na zasadnutiach koordinacného subjektu ASI v Rakúsku a IndustrieForum Sanitär v Nemecku mohla mat rozumne vedomost o jednotlivých radách výrobkov, ktoré sú predmetom konstatovaného porusenia. Pokial ide o geografický rozsah uvedeného porusenia, Komisia sa naopak domnievala, ze zalobkyna mohla mat vedomost len o kartelových správaniach, ktoré existovali v Rakúsku a Nemecku. 114 V tejto zalobe vsak zalobkyna nespochybnila existenciu konstatovaného porusenia, a to jediného a nepretrzitého porusenia, tak ako bolo uvedené v odôvodneniach 793 az 849 napadnutého rozhodnutia. Ako bolo okrem toho preukázané v bodoch 53 a 54 vyssie, zalobkyna oneskorene spochybnila svoju vedomost o jednom z podstatných znakov uvedeného porusenia, a to o skutocnosti, ze toto porusenie sa týkalo troch podskupín výrobkov. 115 Okolnost uvádzaná zalobkynou, ze zistenia Komisie nachádzajúce sa predovsetkým v odôvodneniach 793 a 834 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka centralizovaného stanovenia cien a podskupín výrobkov dotknutých kartelom, sa na nu neuplatnia, nemôze spochybnit odôvodnenie Komisie o existencii jediného a nepretrzitého porusenia a úcasti zalobkyne na takom porusení, a teda viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 116 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ôsmu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako neúcinnú. 117 Vzhladom na závery v bodoch 105, 109 a 116 vyssie treba vychádzat z toho, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia mohla bez dopustenia sa nesprávneho posúdenia dospiet k záveru, ze úcast zalobkyne na konstatovanom porusení sa neobmedzila na Nemecko, ale zahrna taktiez Rakúsko. O stvrtej a jedenástej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ 118 Treba uviest, ze stvrtá cast prvého zalobného dôvodu je v podstate zalozená na tvrdeniach, ze koordinácia zvysovania cien odpovedala na dopyt zákazníkov, konkrétne velkoobchodníkov, a ze uspokojenie takéhoto dopytu nepredstavovalo porusenie clánku 101 ZFEÚ. Pokial ide o jedenástu cast prvého zalobného dôvodu, zalobkyna tvrdí, ze transparentnost trhu nie je pre hospodársku sútaz skodlivá. 119 Pred preskúmaním stvrtej a jedenástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 101 ZFEÚ treba pripomenút judikatúru týkajúcu sa existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 120 V tejto súvislosti sú podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelné s vnútorným trhom, a teda zakázané, vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo úcinok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 121 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [20]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [21]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 122 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotného princípu obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked sú konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, body 151 az 157 a 206). 123 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [22]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, [23]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 124 V tejto súvislosti clánok 101 ods. 1 ZFEÚ bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktov medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré môze bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu alebo ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo úcinkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 123 vyssie, body 116 a 117). 125 Výmena informácií je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze Únie, pokial zmiernuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [24]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 126 Sprístupnenie citlivých informácií totiz odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [25]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51 a tam citovanú judikatúru). Kazdý hospodársky subjekt musí teda samostatne urcit politiku, ktorú chce uskutocnovat na vnútornom trhu, a podmienky, ktoré chce zaistit svojim zákazníkom (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 127 Hoci je pravda, ze táto poziadavka na samostatnost nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s akýmkolvek nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých cielom alebo úcinkom je dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú bezným trhovým podmienkam vzhladom na povahu výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, význam a pocet podnikov a objem tohto trhu (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). - O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze koordinácia cien odpovedala na dopyt zákazníkov 128 V rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate uvádza, ze na rozdiel od zistenia Komisie v napadnutom rozhodnutí nebol clánok 101 ZFEÚ porusený, kedze koordinácia budúceho zvysovania cien mala uspokojit dopyt zákazníkov, teda velkoobchodníkov, ktorí vyvíjali znacný nátlak na výrobkov kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, nezohladnila nátlaky, ktoré vyvíjali velkoobchodníci na výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva, ako polahcujúcu okolnost, hoci tieto nátlaky predstavovali jednu z prícin konstatovaného porusenia. 129 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu stvrtej casti prvého zalobného dôvodu. 130 V tejto súvislosti v prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého koordinácia medzi výrobcami, kedze smerovala k uspokojeniu dopytu zákazníkov, teda velkoobchodníkov, nepredstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, treba po prvé uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala rolu velkoobchodníkov v danom prípade. V odôvodnení 740 napadnutého rozhodnutia totiz uviedla, ze v case zavedenia mýtneho v Rakúsku velkoobchodníci poziadali výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci koordinacného subjektu ASI, aby zvýsili ceny o 0,6 %, a nie o 0,2 %, ako rozhodli výrobcovia. Takisto v odôvodneniach 657 a 658 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze niektorí rakúski výrobcovia vysvetlujú koordináciu zvysovania cien pri prílezitosti zavedenia eura nátlakmi, ktoré vyvíjali velkoobchodníci. Napokon Komisia v odôvodneniach 931 az 934 napadnutého rozhodnutia vo vseobecnosti uviedla, ze výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva sa odvolávali na kúpnu silu a nátlaky velkoobchodníkov pre zdôvodnenie kartelových dohôd ako na polahcujúcu okolnost. Komisia vsak odmietla týmto tvrdeniam vyhoviet. 131 Po druhé s ohladom na judikatúru citovanú v bodoch 120 az 127 vyssie treba pripomenút, ze v bode 102 vyssie bolo preukázané, ze zalobkyna sa zúcastnila na protisútazných dohodách spocívajúcich v koordinácii budúceho zvysovania cien na rakúskom trhu. Okrem toho treba konstatovat, ze v rámci tejto zaloby, a ako potvrdila zalobkyna v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní, zalobkyna nespochybnuje svoju úcast na kartelových dohodách uskutocnených výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva na nemeckom trhu, tak ako uviedla Komisia v odôvodneniach 246 az 252 napadnutého rozhodnutia. 132 Na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, a ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 657 napadnutého rozhodnutia, vsak skutocnost, ze velkoobchodníci ziadali výrobcov, aby konali konkrétnym spôsobom, nemôze týchto výrobcov zbavit zodpovednosti z dôvodu ich úcasti na protisútazných praktikách. Navyse, ako to Komisia správne zdôraznuje v odôvodnení 934 napadnutého rozhodnutia, aj ked podmienky na trhoch, ktoré predchádzajú a nadväzujú na trh dotknutý kartelom, môzu ovplyvnit správanie úcastníkov tohto trhu, v ziadnom prípade to neodôvodnuje, aby títo úcastníci namiesto toho, aby nezávisle reagovali na podmienky trhu, spolupracovali so svojimi konkurentmi (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 178, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [26]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 423). 133 V prejednávanej veci preto údajná kúpna sila velkoobchodníkov, a to ani za predpokladu, ze by sa preukázala, nemôze v ziadnom prípade odôvodnit kartelové dohody uskutocnené výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 134 V druhom rade, pokial zalobkyna vytýka Komisii, ze v stádiu stanovenia výsky pokuty nezohladnila nátlaky vyvíjané velkoobchodníkmi ako polahcujúce okolnosti, stací pripomenút, ze podla judikatúry nátlaky, akýkolvek by bol ich stupen, nemôzu predstavovat polahcujúcu okolnost. Existencia takýchto nátlakov nic nemení na skutocnosti a závaznosti spáchaného porusenia. Zalobkyna mohla radsej nátlak, ktorého bola objektom, oznámit príslusným orgánom a predlozit Komisii staznost, ako sa zúcastnit na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 370, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [27]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 339). 135 Preto treba v danom prípade vychádzat z toho, ze Komisia správne rozhodla nezohladnit nátlaky velkoobchodníkov ako polahcujúcu okolnost. 136 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze stvrtú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O jedenástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na výhodách transparentnosti na trhu pre hospodársku sútaz 137 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze tvrdenie Komisie v odôvodnení 991 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zosúladenie dátumov, kedy sa stanovia ceny, potvrdzuje spôsob fungovania cenových cyklov, kedze toto zosúladenie robí trh transparentným, nezohladnuje skutocnost, ze transparentnost trhu nie je sama osebe pre hospodársku sútaz skodlivá a ze toto zosúladenie a transparentnost sa týkali nacasovania a nie cien. 138 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu jedenástej casti prvého zalobného dôvodu. 139 V tejto súvislosti s prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bodoch 120 az 127 vyssie treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 991 napadnutého rozhodnutia odpovedala na tvrdenia uvedené zalobkynou v rámci správneho konania, ktoré sa týkajú údajných výhod vyplývajúcich zo zosúladenia nacasovania zvysovania cien. Z tohto dôvodu sa Komisia domnievala, ze uvedené tvrdenia potvrdzovali transparentnost na trhu a fungovanie cenových cyklov, ako boli opísané v napadnutom rozhodnutí. 140 Tak ako v rámci stvrtej casti prvého zalobného dôvodu treba pripomenút, ze v bode 102 vyssie sa preukázalo, ze zalobkyna sa zúcastnila na protisútazných dohodách spocívajúcich v koordinácii zvysovania cien na rakúskom trhu. Navyse zalobkyna v rámci tejto zaloby nespochybnila svoju úcast na kartelových dohodách uskutocnených výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva na nemeckom trhu, ako to uviedla Komisia v odôvodneniach 246 az 252 napadnutého rozhodnutia. Treba este zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna v rámci tejto casti prvého zalobného dôvodu, ako to vyplýva z odôvodnení 152 az 163 napadnutého rozhodnutia, uvedených v podstate v bode 2 vyssie, koordinácia budúceho zvysovania cien konstatovaná Komisiou na nemeckom a rakúskom trhu sa týkala nacasovania uvedených zvýsení, ako aj ich podielu. 141 Z judikatúry vsak vyplýva, ze ak môze kazdý výrobca slobodne zmenit svoje ceny a zohladnit v tejto súvislosti aktuálne alebo predpokladané správanie svojich konkurentov, je naopak proti pravidlám hospodárskej sútaze Zmluvy FEÚ, aby výrobca spolupracoval so svojimi konkurentmi akýmkolvek spôsobom na úcely urcenia koordinovanej línie správania týkajúcej sa zvysovania cien a zabezpecenia úspechu tým, ze vopred vylúci akúkolvek neistotu, pokial ide o reciprocné správanie týkajúce sa hlavných prvkov tohto konania, akými sú výska, predmet, dátum a miesto zvýsenia (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, [28]48/69, Zb. s. 619, bod 118). 142 Preto sa Komisia správne domnievala, ze kartelové dohody uskutocnené na rakúskom a nemeckom trhu predstavujú porusenia práva hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne týkajúce sa transparentnosti na trhu nemozno prijat. 143 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba jedenástu cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. b) O nesprávnom posúdení, pokial ide o stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni 144 Na základe prvej, druhej, tretej, piatej, deviatej, desiatej, dvanástej a trinástej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii v podstate vytýka, ze sa dopustila viacerých nesprávnych posúdení, ked v rozpore s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nezohladnila pocetné okolnosti, ktoré povazuje za polahcujúce a na základe ktorých mala byt výska pokuty, ktorá jej bola ulozená, znízená. 145 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. 146 Na úvod treba v prvom rade pripomenút, tak ako bolo konstatované v bodoch 69 a 78 vyssie, ze prijatie usmernení z roku 2006 Komisiou vsak vzhladom na to, ze Komisia neprekrocila právny rámec stanovený clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, tak prispelo k presnejsiemu vymedzeniu diskrecnej právomoci Komisie, ktorá uz vyplýva z tohto ustanovenia a neporusuje zásadu zákonnosti trestov, ale prispieva k jej respektovaniu. 147 Dalej treba pripomenút, ze ako vyplýva z usmernení z roku 2006, metóda pouzívaná Komisiou na stanovenie pokút zahrna dve fázy. Komisia najskôr urcí základnú výsku pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov. Táto základná suma umoznuje odzrkadlit závaznost dotknutého porusenia, a to pri zohladnení jeho vlastných prvkov v súlade s bodom 22 uvedených usmernení, akými sú povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. Komisia potom môze túto základnú výsku upravit smerom nahor alebo nadol, a to vzhladom na pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, ktoré charakterizujú úcast kazdého z dotknutých podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [29]T-348/08, Zb. s. II-7583, body 260 a 264 a tam citovanú judikatúru). 148 Pokial ide konkrétne o prvú fázu metódy stanovenia pokút podla odsekov 13 az 25 usmernení z roku 2006, treba síce uviest, ze základná suma pokuty sa stanovuje podla koeficientu "závaznosti porusenia", ktorý odráza stupen samotného porusenia, a ako to bolo uvedené v bode 72 vyssie, môze sa vo vseobecnosti nachádzat na stupnici do 30 % hodnoty predaja, na ktoré sa prihliada so zretelom na ukazovatele uvedené v odseku 22 usmernení z roku 2006 (pozri v tomto zmysle Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 261). Treba vsak konstatovat, ze uz v tejto prvej fáze sa tiez prihliadne na objektívne prvky súvisiace so specifickou a individuálnou situáciou kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil na tomto porusení. Koeficient "závaznosti porusenia" sa totiz uplatní spolocne s dvoma objektívnymi individuálnymi parametrami, a to s hodnotou predaja výrobkov alebo sluzieb uskutocnenou kazdým z nich v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP v rozsahu, v akom sa priamo alebo nepriamo týkajú porusenia, a s dlzkou trvania ich úcasti na dotknutom porusení ako celku (pozri v tomto zmysle Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 269). 149 Navyse základná výska pokuty môze byt podla ustanovení odseku 25 usmernení z roku 2006 doplnená pouzitím dodatocnej sumy, ktorej cielom je odradit podniky od vytvárania horizontálnych dohôd o stanovení cien. Ako bolo uvedené v bode 72 vyssie, koeficient "dodatocnej sumy", ktorý sa pouzije nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení, sa stanoví na stupnici v rozmedzí od 15 do 25 % hodnoty predaja pri zohladnení ukazovatelov uvedených v odseku 22 usmernení z roku 2006 (rozsudok Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 261). 150 Najprv treba v prvom rade preskúmat prvú, tretiu, piatu, deviatu a desiatu cast prvého zalobného dôvodu zalozenú na nesprávnych posúdeniach, ktorých sa dopustila Komisia, pokial ide o závaznost konstatovaného porusenia. V druhom rade sa preskúma druhá, dvanásta a trinásta cast prvého zalobného dôvodu zalozená na nesprávnych posúdeniach Komisie, pokial ide o nezohladnenie polahcujúcich okolností. O prvej, tretej, piatej, deviatej a desiatej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom posúdení, pokial ide o závaznost konstatovaného porusenia - O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze zalobkyna vyrábala iba výrobky patriace do jednej z troch podskupín výrobkov pokrytých konstatovaným porusením 151 Zalobkyna tvrdí, ze vyrába iba vysokokvalitné kúpelnové vodovodné batérie a ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze jej cinnost sa obmedzuje na cast jedinej z troch podskupín výrobkov, ktorých sa týka konstatované porusenie. 152 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu prvej casti prvého zalobného dôvodu. 153 V tejto súvislosti treba uviest, ako bolo pripomenuté v bode 112 vyssie, ze Komisia v odôvodneniach 793 az 849 napadnutého rozhodnutia preukázala, ze kartelové dohody uskutocnené výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v siestich clenských státoch a pokrývajúce tri podskupiny výrobkov predstavujú znaky jediného a nepretrzitého porusenia, a v odôvodnení 872 uvedeného rozhodnutia preukázala, ze zalobkyna mohla mat rozumne vedomost o skutocnosti, ze toto porusenie sa týkalo troch podskupín výrobkov. Navyse sa v bode 54 vyssie uviedlo, ze tieto zistenia zalobkyna v rámci prejednávanej zaloby spochybnila oneskorene. 154 Za týchto podmienok treba uviest, ze obmedzenú úcast zalobkyne na konstatovanom porusení, t. j. pokial ide o jedinú z troch podskupín výrobkov, teda cast podskupiny vodovodných batérií, Komisia zohladnila pri stanovení základnej sumy pokuty. V súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 148 vyssie, a tak ako bolo uvedené v bode 18 vyssie, je totiz uvedená základná suma stanovená pre kazdý podnik na základe hodnoty predajov v clenskom státe a pre dotknutú podskupinu výrobkov. 155 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvú cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O tretej casti prvého dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze zalobkyna mala vedomost o konstatovanom porusení a ze sa na nom zúcastnila iba v dvoch zo siestich clenských státoch, ktorých sa týkalo 156 Zalobkyna v podstate Komisii vytýka, ze vo fáze stanovenia základnej výsky pokuty nezohladnila skutocnost, ako bolo uvedené v odôvodnení 873 napadnutého rozhodnutia, ze sa zúcastnila na konstatovanom porusení iba v dvoch zo siestich clenských státov, ktorých sa týkalo. Vzhladom na toto zistenie sa zalobkyna domnieva, ze za predpokladu, ze sa usmernenia z roku 2006 aplikujú na daný prípad, Komisia mala pri stanovení základnej výsky pokuty na základe uvedených usmernení uplatnit koeficient "závaznosti porusenia" a koeficient "dodatocnej sumy" nizsí ako 15 %. 157 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu tretej casti prvého zalobného dôvodu. 158 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze, po prvé, Komisia v odôvodneniach 872 a 873 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zalobkyna sa zúcastnila na konstatovanom porusení, teda na jedinom a nepretrzitom porusení, po druhé, ako bolo konstatované v bodoch 53 a 54 vyssie, ze zalobkyna oneskorene spochybnila vecnú pôsobnost uvedeného porusenia pred súdom Únie, a po tretie, ze Komisia povazovala zalobkynu za zodpovednú za toto porusenie. 159 V druhom rade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 123 vyssie, bod 81, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [30]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 258). 160 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a nepretrzitom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 123 vyssie, body 87 a 203, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 159 vyssie, bod 83). 161 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie a Komisia bola v takom prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky tieto správania, a teda za uvedené porusenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a nepretrzité porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie v celom rozsahu. 162 V tretom rade v prejednávanom prípade, po prvé, ako bolo konstatované v bode 79 vyssie, druhú námietku uvedenú zalobkynou, ktorá sa týka usmernení z roku 2006, treba zamietnut ako nedôvodnú. Treba totiz posúdit tvrdenia uvedené zalobkynou vzhladom na to, ze Komisia vo fáze stanovenia základnej výsky pokuty na základe uvedených usmernení nezohladnila geografický rozsah jej úcasti na konstatovanom porusení, ktorý bol obmedzený na dva clenské státy. 163 Po druhé, ako bolo uvedené v bodoch 19 a 21 vyssie, Komisia stanovila základnú výsku pokuty predovsetkým tým, ze koeficient "závaznosti porusenia" a koeficient "dodatocnej sumy" urcila so zretelom na styri kritériá posudzovania konstatovaného porusenia, a to povahu, spolocný podiel na trhu, geografický rozsah a uskutocnenie, na 15 %. Pokial ide o geografický rozsah konstatovaného porusenia, Komisia vzala do úvahy skutocnost, ze dotknuté jediné a nepretrzité porusenie pokrývalo minimálne sest clenských státov (odôvodnenie 1213 napadnutého rozhodnutia). 164 Ako to vsak bolo uvedené v bode 16 vyssie, Komisia v odôvodnení 873 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze pokial ide o geografický rozsah konstatovaného porusenia, nemozno sa domnievat, ze zalobkyna mala vedomost o konstatovanom porusení ako celku, ale iba o kartelových správaniach, ktoré existovali v Rakúsku a Nemecku. 165 S prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bodoch 158 az 161 vyssie vyplýva zo záveru, ku ktorému dospela Komisia v odôvodnení 873 napadnutého rozhodnutia, ze vzhladom na to, ze zalobkyna nemala vedomost o celom geografickom rozsahu príslusného jediného a nepretrzitého porusenia, Komisia jej nemohla vytýkat, ze sa zúcastnila na takto konstatovanom porusení, a preto ju nemohla povazovat za zodpovednú za toto porusenie v celom rozsahu. Za týchto podmienok mala Komisia vo fáze stanovenia výsky pokuty ulozenej zalobkyni stanovit koeficient "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" zo zretelom na tento záver. 166 Je vsak zrejmé, ze tieto dva koeficienty boli v napadnutom rozhodnutí stanovené na 15 % so zretelom iba na hlavné znaky konstatovaného porusenia, a to predovsetkým vzhladom na jeho geografický rozsah, ktorý pokrýval územie siestich clenských státov. 167 Komisia sa dopustila dvoch nesprávnych posúdení tým, ze vo fáze stanovenia výsky pokuty ulozenej zalobkyni nezohladnila geografický rozsah porusenia, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila a ktorý bol obmedzený na dva clenské státy, o com mala Komisia vedomost. 168 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tretiu cast prvého zalobného dôvodu treba prijat ako dôvodnú. - O piatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení nizsej intenzity dohôd týkajúcich sa vodovodných batérií 169 Zalobkyna uvádza, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze dohody medzi výrobcami sprchových kútov boli zvlást intenzívne. A contrario boli dohody menej intenzívne, pokial ide o dve ostatné podskupiny výrobkov, co Komisia nevzala do úvahy. 170 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu piatej casti prvého zalobného dôvodu. 171 Ako bolo v tejto súvislosti pripomenuté v bode 16 vyssie, Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze zalobkyna sa zúcastnila na konstatovanom porusení, teda na jedinom a nepretrzitom porusení týkajúcom sa predovsetkým troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie, a ako bolo rozhodnuté v bodoch 53 a 54 vyssie, zalobkyna oneskorene spochybnila tento hlavný znak uvedeného porusenia, a to jeho vecný rozsah. Preto mohla Komisia s prihliadnutím na odsek 22 usmernení z roku 2006 a v súlade s judikatúrou citovanou v bode 147 vyssie dôvodne stanovit základnú sumu pokuty predovsetkým na základe závaznosti porusenia ako celku. Nemozno sa teda domnievat, ze Komisia mala povinnost zohladnit konkrétnu intenzitu kartelových dohôd, a to ani za predpokladu, ze by sa preukázala, v prípade jednej z dotknutých podskupín výrobkov. 172 Pokial ide dalej o tvrdenie uvedené zalobkynou, podla ktorého kartelové dohody v prípade vodovodných batérií boli menej intenzívne ako tie, ktoré sa týkali sprchových kútov, treba konstatovat, ze pokial ide o tieto dve podskupiny výrobkov, Komisia získala dôkazy o tom, ze výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva sa zúcastnili na obmedzeniach hospodárskej sútaze, ktoré sa povazujú za najzávaznejsie, a to na koordinácii budúceho rocného zvysovania cien, ako aj na koordinácii budúceho zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí. Okrem toho frekvencia kartelových zasadnutí v Nemecku nebola menej pravidelná a sporadickejsia v prípade vodovodných batérií ako v prípade sprchových kútov, ako to vyplýva z príloh 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. V Rakúsku sa kartelové zasadnutia týkajúce sa troch podskupín výrobkov konali v jedinom a tom istom zdruzení, a to v koordinacnom subjekte ASI, co znamená, ze medzi podskupinami výrobkov, pokial ide o periodicitu zasadnutí, nie je rozdiel. 173 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze piatu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O deviatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze kartel nemohol poskodit nadväzujúce trhy 174 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze kartel sa týkal iba brutto cien a nie urcujúcich parametrov hospodárskej sútaze, cize rabatov a prebytkov, co znamená, ze kartel mohol mat len zanedbatelný vplyv na nadväzujúce trhy. Dodáva, ze výmena informácií týkajúca sa základných rabatov, ku ktorej doslo pocas zasadnutia specializovaného zdruzenia AGSI 6. marca 1998, bola v kazdom prípade v rozpore s jej záujmami a predstavovala iba ojedinelý prípad. Pokial ide o diskusiu na zasadnutiach koordinacného subjektu ASI 7. novembra 2002 týkajúcu sa zliav a marzí, na ktorú sa Komisia odvoláva v poznámke pod ciarou 403 napadnutého rozhodnutia, táto diskusia predstavuje nanajvýs pokus o koordináciu, vo výnimocnom prípade jediný a bezvýznamný rabat, ktorý nespadá pod clánok 101 ZFEÚ. 175 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu deviatej casti prvého zalobného dôvodu. 176 V tomto ohlade treba, po prvé, pripomenút, ze zo znenia clánku 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vyplýva, ze zosúladený postup má protisútazný ciel, pokial predovsetkým "priamo alebo nepriamo urcuje nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky". Preto s prihliadnutím na skutocnost, ze clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej, sa rozhodlo, ze uvedené znenie nedovoluje sa domnievat, ze zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené spotrebitelmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [31]C-8/08, Zb. s. I-4529, body 36 az 38). Navyse podla ustálenej judikatúry totiz na úcely posúdenia toho, ci clánok 101 ods. 1 ZFEÚ zakazuje zosúladený postup, je zbytocné zohladnovat jeho konkrétne úcinky, pokial sa preukáze, ze cielom tohto postupu je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (pozri rozsudok T-Mobile Netherlands a i., uz citovaný, bod 29 a tam citovanú judikatúru). 177 Po druhé, zo systému sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako bol zavedený nariadeniami c. 17 a c. 1/2003 a ako ho vykladá ustálená judikatúra, vyplýva, ze nedovolené dohody, akými sú kartely, si uz z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejsie pokuty. Ich prípadný konkrétny dosah na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, KME Germany a i./Komisia, T-25/05, neuverejnený v Zbierke, bod 82 a tam citovaná judikatúra). 178 Po tretie, okrem toho treba pripomenút, ze na rozdiel od usmernení z roku 2006 bod 1 A usmernení z roku 1998 síce stanovoval, ze v zásade vyhodnotenie kritéria závaznosti porusenia bralo do úvahy v rozsahu, v akom bolo meratelné, konkrétny dosah tohto porusenia na trh. Podla usmernení uvedených ako posledné vsak môzu byt dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je ako v prejednávanej veci koordinácia zvysovania cien, kvalifikované ako "velmi závazné" uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania konkrétnym dosahom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co v opise "závazných" porusení v usmerneniach z roku 1998 sa výslovne spomína dosah na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise "velmi závazných" porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dosahu na trh, ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (pozri rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 179 Z úvah a pripomenutí, ktoré sa nachádzajú v bodoch 176 az 178 vyssie, vyplýva, ze v prípade porusenia, ktoré patrí medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, umoznuje jeho vlastná povaha sama osebe nie len konstatovat, ze ide o zakázané správania podla ustanovenia clánku 101 ZFEÚ, ale taktiez posúdit v súlade s ustanoveniami clánku 103 ZFEÚ a nariadenia c. 1/2003 jeho stupen závaznosti na úcely stanovenia výska pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, ktoré sa na porusení zúcastnili. 180 V danom prípade treba uviest, ze aj ked zalobkyna v rámci tejto casti prvého zalobného dôvodu spochybnuje, ze stanovila kúpne ceny pre konecných spotrebitelov, nepopiera, ze sa zúcastnila na kartelových dohodách týkajúcich sa brutto cien. Okrem toho vzhladom na úvahy a pripomenutia, ktoré sa nachádzajú v bodoch 176 az 178 vyssie, nesprávne tvrdí, ze kartel sa principiálne týkal brutto cien, a preto nemohol mat dosah na nadväzujúce trhy. Za predpokladu, ze to bol hlavný úcel postupov uskutocnených v rámci kartelu, treba uviest, ze brutto ceny predstavovali základ pre výpocet predajných cien pre zákazníkov. Preto treba vychádzat z toho, ze koordinácia brutto cien medzi konkurentmi môze narusit hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, a predstavuje preto zosúladený postup v zmysle clánku 101 ZFEÚ. V súvislosti s tou istou judikatúrou sa zalobkyna rovnako nesprávne dovoláva toho, ze kartelové diskusie mali izolovanú povahu, alebo co sa jej týka, ostali z dôvodu nedostatku záujmu bez následkov. 181 Komisia preto správne v odôvodnení 1211 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze dotknuté kartelové dohody sú v rozsahu, v akom smerovali ku koordinácii budúceho zvysovania cien, svojou vlastnou povahou porusením, ktoré patrí medzi najzávaznejsie porusenia pravidiel o hospodárskej sútazi. So zretelom na vlastnú povahu konstatovaného porusenia Komisia taktiez správne potvrdila ten istý stupen závaznosti na urcenie výsky pokuty, ktorá sa má ulozit. 182 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze deviatu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O desiatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze kartel neposkodil hospodárstvo 183 Zalobkyna tvrdí, ze kartel nemohol poskodit hospodárstvo, zvlást spotrebitelov, kedze, po prvé, kartel nemôze byt úcinný s tak nízkym podielom na trhu, aký konstatovala Komisia v odôvodnení 1212 napadnutého rozhodnutia, po druhé, skutocnost, ze existovali významné obchodné toky medzi clenskými státmi, nepodporuje stálost kartelu, a po tretie, úplná absencia odvetného mechanizmu v danom prípade hovorí za prílezitostnú spoluprácu, nízky stupen organizácie a z toho dôvodu neexistenciu dosahu na hospodárstvo. 184 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu desiatej casti prvého zalobného dôvodu. 185 V tejto súvislosti stací pripomenút, ako to bolo rozhodnuté v bode 179 vyssie, ze pri existencii takých porusení, akými sú tie v danom prípade, ktoré patria medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze, ich vlastná povaha umoznuje sama osebe na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, ktoré sa na porusení zúcastnili, posúdit v súlade s ustanoveniami clánku 103 ZFEÚ a nariadenia c. 1/2003 jeho stupen závaznosti. 186 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze pri posudzovaní dohody podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa nemusí brat do úvahy konkrétny rámec, v ktorom táto dohoda spôsobuje úcinky, ak ide o dohodu, ktorá zahrna zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, ako je urcovanie cien, rozdelenie trhu alebo kontrola odbytu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [32]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). 187 V danom prípade postupy, v ktorých prípade je zalobkyni vycítané, ze sa na nich zúcastnila, obsahovali zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze. V bode 102 vyssie sa totiz rozhodlo, ze Komisia dostatocným spôsobom preukázala úcast zalobkyne na protisútazných dohodách spocívajúcich v koordinácii zvysovaní cien. Za týchto okolností Komisia nebola povinná preukázat protisútazné úcinky. 188 Komisia preto správne v odôvodnení 1211 napadnutého rozhodnutia vychádzala z toho, ze dotknuté kartelové dohody patrili medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. A fortiori skutocnost, ze predmetné dohody neposkodili hospodárstvo, ani za predpokladu, ze by sa to preukázalo, nepredstavuje v ziadnom prípade polahcujúcu okolnost. 189 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne zalozeným na údajnej absencii odvetného mechanizmu. Aj ked sa existencia opatrení na kontrolu realizácie kartelu môze zohladnit ako pritazujúca okolnost, absencia takýchto opatrení nemôze sama osebe predstavovat polahcujúcu okolnost (rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 132, bod 393). 190 Nemôze tomu byt inak, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze so zretelom na nízky podiel na trhu podnikov, ktoré sa zúcastnili na konstatovanom porusení, uvedený v odôvodnení 1212 napadnutého rozhodnutia, toto porusenie nemohlo poskodit hospodárstvo. Z uvedeného odôvodnenia totiz vyplýva, ze dotknutý podiel na trhu Komisia posúdila na 54,3 %. Takýto podiel na trhu vsak za predpokladu, ze sa preukáze, nemozno kvalifikovat ako nízky. Zalobkyna navyse nepreukázala, v com bol uvedený podiel nedostatocný na poskodenie hospodárstva. Preto treba toto tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 191 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze desiatu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej, dvanástej a trinástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach polahcujúcich okolností týkajúcich sa zalobkyne - O druhej casti prvého dôvodu zalozenej na nezohladnení následníckej úlohy zalobkyne 192 Zalobkyna tvrdí, ze nikdy nebola súcastou hlavnej skupiny podnikov identifikovanej Komisiou, ale naopak sa uspokojila s následníckou úlohou, co odôvodnuje znízenie jej pokuty, ako to a contrario vyplýva z rozsudku Vseobecného súdu z 3. marca 2011, Areva a i./Komisia ([33]T-117/07 a T-121/07, Zb. s. II-633, bod 308). Okrem toho pripomína, ze sa na zasadnutiach v Rakúsku nezúcastnila od zaciatku. 193 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu desiatej casti prvého zalobného dôvodu. 194 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial bola pasívna alebo následnícka úloha podniku polahcujúcou okolnostou podla bodu 3 prvej zarázky usmernení z roku 1998, nie je uz tomu tak v prípade usmernení z roku 2006. Odsek 29 tretia zarázka usmernení z roku 2006 stanovuje, ze Komisia môze konstatovat polahcujúcu okolnost, ak dotknutý podnik preukáze, ze jeho úcast na konstatovanom porusení je podstatne znízená, a v dôsledku toho preukáze, ze sa v skutocnosti vyhýbal uskutocnovaniu dohôd predstavujúcich porusenie a správal sa na trhu konkurencným spôsobom. Spresnuje sa, ze samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky, sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená pri výske pokuty. 195 V danom prípade treba uviest, ze zalobkyna na úcely preukázania, ze jej úcast na konstatovanom porusení bola podstatne znízená, iba tvrdí, ze nikdy nebola súcastou hlavnej skupiny podnikov. 196 Po prvé, z bodu 5.2.3.2 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze úcelom zistenia Komisie, ze existuje hlavná skupina podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli v rôznych clenských státoch a patrili minimálne k jednému koordinacnému subjektu, ktorý pokrýval tri podskupiny výrobkov, bolo prispiet k preukázaniu existencie jediného a nepretrzitého porusenia. Toto zistenie nijak neznamená, ze podniky, ktoré nepatria do tejto hlavnej skupiny podnikov, sa zúcastnili na konstatovanom porusení sporadickejsie. 197 Po druhé, so zretelom na odsek 29 tretiu zarázku usmernení z roku 2006 mala zalobkyna preukázat, ze sa vyhýbala uplatneniu dohôd predstavujúcich porusenie, co nespravila. Naopak, treba uviest, ze Komisia v prílohách 2 a 5 napadnutého rozhodnutia poukázala na dokumenty preukazujúce pravidelnú úcast zalobkyne na zasadnutiach specializovaného zdruzenia AGSI v Nemecku od roku 1996 a koordinacného subjektu ASI v Rakúsku od roku 2001. Ako to vsak zalobkyna potvrdila v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom na pojednávaní, nespochybnuje, ze sa na týchto zasadnutiach zúcastnila. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 102 vyssie, zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie výhrad uznala, ze sa zúcastnila na výmene informácií o cenách v koordinacnom subjekte ASI v Rakúsku. Z odpovede zalobkyne na oznámenie výhrad rovnako vyplýva, ze sa zúcastnila na diskusiách o cenách v specializovanom zdruzení AGSI. Komisia tieto diskusie povazovala za diskusie protisútaznej povahy, co zalobkyna v rámci tejto zaloby nespochybnuje. 198 Po tretie, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa oneskoreného vstupu zalobkyne do konstatovaného porusenia v Rakúsku, treba uviest, ze jednak, ako to bolo pripomenuté v bode 194 vyssie, takáto okolnost nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost a navyse zalobkyna neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo vysvetlit, preco mal takýto oneskorený vstup do konstatovaného porusenia v Rakúsku povahu, ktorá by mohla preukázat jej pasívnu úlohu v tomto karteli. 199 Po stvrté, z rozsudku Areva a i./Komisia, uz citovaného v bode 192 vyssie, nemozno v danom prípade vyvodit ziadny záver. Hoci tento rozsudok potvrdzuje, ze podniku, ktorý mal v karteli vedúcu úlohu, môze byt pokuta zvýsená, Vseobecný súd vsak netvrdí, ze skutocnost, ze podnik nehral vedúcu úlohu v karteli, treba povazovat za polahcujúcu okolnost. Pokial ide okrem toho o bod 308 daného rozsudku, na ktorý sa zalobkyna výslovne odvoláva, postacuje uviest, ze v danom prípade nemozno vyvodit ziadny záver z toho, ze Vseobecný súd v uvedenom bode 308 rozhodol, ze Komisia nesprávne uplatnila identické zvýsenie základnej sumy pokuty viacerým podnikom, hoci uvedené podniky mali vedúcu úlohu pocas podstatne rozlicných období. 200 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. - O dvanástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení strednej velkosti zalobkyne 201 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia na rozdiel od toho, co jej umoznoval bod 1 A usmernení z roku 1998, nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna je podnikom strednej velkosti, ktorý nemá právne oddelenie a akúkolvek skúsenost v odvetví práva hospodárskej sútaze. 202 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu dvanástej casti prvého zalobného dôvodu. 203 Ako v tejto súvislosti vyplýva z preskúmania siesteho zalobného dôvodu v bodoch 82 az 91 vyssie, usmernenia z roku 1998 sa na daný prípad neuplatnia. V kazdom prípade sa rozhodlo, ze aj ked uvedené usmernenia vo svojom bode 1 A umoznovali Komisii vziat do úvahy skutocnost, ze velké podniky obvykle majú právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúry, ktoré im umoznia lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie, a byt si vedomí z toho plynúcich dôsledkov podla zákona o hospodárskej sútazi, neznamenalo to, ze Komisia musela zohladnit mensiu velkost urcitých podnikov (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2009, CD-Contact Data/Komisia, [34]T-18/03, Zb. s. II-1021, bod 115). 204 Dalej podla judikatúry nie sú malé a stredné podniky zbavené ich povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze (rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [35]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 281). 205 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze dvanástu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O trinástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení spolupráce zalobkyne 206 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze zalobkyna spolupracovala na presetrovaní a ze dobrovolne a v stanovenej lehote odpovedala na vsetky ziadosti o informácie, ako aj na dalsie ziadosti. 207 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu trinástej casti prvého zalobného dôvodu. 208 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry spolupráca pri preskúmaní, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov podla clánku 18 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Nynäs Petroleum a Nynas Belgium/Komisia, T-347/06, bod 62). 209 V danom prípade vsak zalobkyna iba tvrdí, ze na ziadosti o informácie, ktoré jej adresovala Komisia, odpovedala v stanovených lehotách. Kedze toto správanie patrí pod povinnosti uvedené v bode 208 vyssie, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 210 Z týchto úvah vyplýva, ze trinástu cast prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 211 So zretelom na závery uvedené v bodoch 105, 109, 116, 136, 143, 155, 168, 173, 182, 191, 200, 205 a 210 vyssie treba tretej casti prvého zalobného dôvodu vyhoviet a zvysné casti treba zamietnut. 212 Dôsledky, ktoré treba vyvodit zo záveru o dôvodnosti tretej casti prvého zalobného dôvodu pre stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni, preskúma Vseobecný súd v rámci výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci v bodoch 245 a nasl. 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyplýva z uplatnenia hornej hranice 10 % upravenej v clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia 213 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, kedze tým, ze hornú hranicu 10 % stanovú v clánku 23 ods. 2 druhého pododseku uvedeného nariadenia vylozila ako maximálnu úroven výsky ulozenej pokuty uplatnenú na konci postupu stanovenia výsky pokuty s tým, ze môze byt prekrocená v priebehu jednotlivých etáp stanovenia, a nie ako najvyssiu úroven na stupnici trestov, ktoré sa majú ulozit, stanovenú na zaciatku uvedeného postupu, sa ocitla v situácii, v ktorej nemôze posúdit závaznost porusenia, ktoré jej vytýkala. Uplatnenie takejto maximálnej úrovne je okrem toho v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 214 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu druhého zalobného dôvodu. 215 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sú v podstate zhodné. 216 Dalej stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry iba konecná suma ulozenej pokuty musí respektovat uvedenú hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 a ze toto ustanovenie nezakazuje Komisii dospiet pocas rozlicných etáp stanovenia výsky pokuty k predbeznej sume, ktorá je vyssia ako táto hranica, ak napokon konecná suma ulozenej pokuty neprekrocí uvedenú hranicu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 277 a 278, a z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [36]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 82). 217 Pokial teda ide o výpocet, zdá sa, ze konecná suma pokuty musí byt znízená o sumu prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 279). 218 Uvedená horná hranica 10 % smeruje k zabráneniu ulozenia takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 280). 219 Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Táto horná hranica má totiz odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, body 281 a 282). 220 Uvedená hranica má len jediný mozný dôsledok, a to ten, ze výska pokuty vypocítaná na základe týchto kritérií bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 283). 221 Z judikatúry pripomenutej vyssie vyplýva, ze na rozdiel od toho, co uvádza zalobkyna, sa nemozno v danom prípade domnievat, ze Komisia porusila clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 tým, ze clánok 23 ods. 2 druhý pododsek tohto nariadenia vylozila ako maximálnu úroven výsky ulozenej pokuty uplatnenú na konci postupu stanovenia výsky pokuty tak, ze môze byt prekrocená pocas rôznych etáp uvedeného stanovenia a nie ako najvyssiu úroven stupnice trestov, ktoré sa majú ulozit, urcenú na zaciatku uvedeného postupu. 222 Tento záver nemôzu spochybnit tvrdenia zalobkyne. 223 Po prvé, aj keby sa malo vychádzat z toho, ze uplatnenie percentuálnej sadzby 10 % ako hornej hranice je v rozpore s odstrasujúcim cielom sledovaným nariadením c. 1/2003, kedze skutocne ulozená výska pokuty musí byt znízená, aby sa táto horná hranica zohladnila, takéto obmedzenie je jednako odôvodnené povinnostou dodrziavat zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 281). Okrem toho treba uviest, ze výklad prezentovaný zalobkynou by este vo väcsej miere odporoval odstrasujúcemu cielu, kedze zalobkyna navrhuje, aby sa na úcely stanovenia výsky pokuty v prvom rade uplatnila horná hranica 10 % a v druhom rade, aby sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia, co by nevyhnutne viedlo k ulozeniu nizsej pokuty, ako je horná hranica 10 %. Preto tvrdenie zalobkyne zalozené na odstrasujúcom cieli nariadenia c. 1/2003 nemôze obstát. 224 Po druhé, hoci výroková cast napadnutého rozhodnutia výslovne neuvádza, akým spôsobom sa zohladnili dlzka trvania a závaznost konstatovaného porusenia pre stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni, treba pripomenút, ze podla judikatúry sa musí výrok rozhodnutia vykladat vo svetle odôvodnení, ktoré ho podporujú (rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2011, Altstoff Recycling Austria/Komisia, [37]T-419/03, Zb. s. II-975, bod 152). V danom prípade vsak treba uviest, ze Komisia zohladnila závaznost konstatovaného porusenia v odôvodneniach 1210 az 1220 a dlzku jeho trvania v bodoch 1221 az 1223 napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je zmienka o závaznosti a dlzke trvania konstatovaného porusenia, treba zamietnut ako nedôvodné. 225 Po tretie, pokial ide o údajné porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, ako to predovsetkým vyplýva z judikatúry citovanej v bode 217 vyssie, skutocnost, ze z dôvodu uplatnenia hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa niektoré faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty úcastníkovi porusenia na rozdiel od ostatných úcastníkov, na ktorých sa nevztahovalo znízenie z dôvodu uplatnenia uvedenej hornej hranice, je len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu ulozenej pokuty. Vseobecný súd uz rozhodol, ze samotná skutocnost, ze pokuta, ktorá bola nakoniec ulozená, dosahuje 10 % obratu zalobkyne, zatial co toto percento je pri ostatných úcastníkoch kartelu nizsie, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Tento dôsledok je totiz vnútorne spätý s výkladom, ze horná hranica 10 % je jednoducho maximálnou povolenou úrovnou, ktorá sa pouzije po prípadnom znízení pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností alebo zásady proporcionality (rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [38]T-211/08, Zb. s. II-3729, bod 74). Tento argument treba teda zamietnut ako nedôvodný. 226 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého si sama Komisia nie je istá zákonnostou usmernení z roku 2006, treba konstatovat, ze neprispieva k preukázaniu porusenia clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Toto tvrdenie treba teda zamietnut ako neúcinné. 227 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neúcinný. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia porusila skorsiu rozhodovaciu prax 228 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze z porovnania predmetného prípadu na jednej strane a rozhodnutí Komisie z 22. júla 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 - Reagenty na báze acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel), z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 - Medzinárodné stahovacie sluzby), zo 7. októbra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.129 - Výkonové transformátory), a z 11. júna 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.695 - Chlorecnan sodný) na druhej strane vyplýva, ze Komisia posudzovala odlisné situácie rovnako. Zalobkyna je toho názoru, ze hoci bol stupen závaznosti konstatovaného porusenia velmi odlisný od stupna závaznosti porusení v uvedených skorsích rozhodnutiach, Komisia na úcely stanovenia základných výsok pokuty stanovila skoro identický podiel hodnoty predajov, a to od 15 do 19 %. 229 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu stvrtého zalobného dôvodu. 230 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pokút v oblasti hospodárskej sútaze, ten je definovaný v clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a doplnený usmerneniami (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, [39]T-329/01, Zb. s. II-3255, bod 108 a tam citovanú judikatúru). 231 Okrem toho vzhladom na sirokú diskrecnú právomoc, ktorou Komisia disponuje pri stanovení výsky pokút, samotná skutocnost, ze vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze správanie odôvodnuje pokutu urcitej výsky, neznamená, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle Archer Daniels Midland, uz citovaný v bode 230 vyssie, body 109 a 110 a tam citovanú judikatúru). 232 V danom prípade treba teda vychádzat z toho, ze jednoduchý odkaz zalobkyne na rozhodnutia uvedené v bode 228 vyssie je sám osebe neúcinný, kedze Komisia nebola povinná vykonat také isté posúdenie v prejednávanej veci. 233 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako neúcinný. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila obmedzenú ekonomickú výkonnost zalobkyne 234 Zalobkyna uvádza, ze v roku 2009 bola jej jediná výrobna z velkej casti znicená poziarom, ktorý spôsobil úplné zastavenie výroby pocas viacerých mesiacov a významne zhorsil jej financnú situáciu a jej výsledky. Takisto tvrdí, ze poziadala Komisiu, aby pri stanovení výsky pokuty zohladnila jej obmedzenú ekonomickú výkonnost, avsak Komisia v napadnutom rozhodnutí túto ziadost ani nezmienila, ani nepreskúmala jej tvrdenia. Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na tieto okolnosti jej mala byt pokuta znízená, a to aj v prípade, ze obrat zohladnený pri stanovení pokuty vzal do úvahy jej obmedzenú ekonomickú výkonnost. 235 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu piateho zalobného dôvodu. 236 Po prvé na úvod treba uviest, ze výska pokuty ulozenej zalobkyni zohladnuje mozný pokles obratu v roku 2009, ktorý mohol vyplynút z poziaru, ktorý znicil jej jedinú výrobnu v roku 2009. Aj ked síce z odôvodnenia 1200 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na stanovenie základnej sumy pokuty sa pouzila hodnota predajov za obchodný rok 2003, v odôvodnení 1262 uvedeného rozhodnutia sa spresnilo, ze horná hranica 10 % podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 bola predsa len stanovená na základe obratu za rok 2009, cize rok, ked doslo k poziaru. 237 Po druhé, pokial ide o výhradu zalozenú na nezohladnení ekonomickej výkonnosti zalobkyne, treba konstatovat, ze zalobkyna pocas správneho konania neuviedla ziadny dôkaz, ktorý by vzhladom na odsek 35 usmernení z roku 2006 preukazoval, ze jej financná situácia bola taká, ze jej ekonomická zivotaschopnost by bola ulozením pokuty nenapravitelne ohrozená. 238 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 239 Z preskúmania prvého, druhého, stvrtého, piateho a siesteho zalobného dôvodu, ktoré boli uvedené na podporu zalobných návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze tretej casti prvého zalobného dôvodu treba vyhoviet a jeho ostatné casti, ako aj druhý, stvrtý, piaty a siesty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodné alebo neúcinné. 240 Pokial ide o dôsledky, ktoré treba vyvodit zo zalobných návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia, treba, po prvé, uviest, ze pokial ide o clánok 1 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa v odseku 2 uvedeného clánku domnievala, ze zalobkyna porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa zúcastnila na porusení na územiach Nemecka a Rakúska. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze Komisia v tomto clánku nezopakovala pochybenia, ktorých sa dopustila v stádiu stanovenia výsky pokuty ulozenej zalobkyni, pokial ide o geografický rozsah jej vytýkaného porusenia, uvedený clánok nie je postihnutý nezákonnostou. Uvedené zalobné návrhy smerujúce k ciastocnému zruseniu treba preto zamietnut v rozsahu, v akom sa týkajú clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia. 241 Po druhé, pokial ide o clánok 2 napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na záver urobený v predchádzajúcom bode, z ktorého vyplýva, ze sa zalobkyna dopustila porusenia ustanovení clánku 101 ZFEÚ, Komisia na podklade ustanovení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, uvedenom v odôvodnení 1182 napadnutého rozhodnutia, správne v clánku 2 ods. 6 uvedeného rozhodnutia rozhodla ulozit zalobkyni pokutu. Zalobné návrhy smerujúce k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnut v rozsahu, v akom sa týkajú clánku 2 ods. 6 uvedeného rozhodnutia. 242 Dalej, pokial clánok 2 ods. 6 napadnutého rozhodnutia stanovuje výsku pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni, kedze podla druhého zalobného návrhu zalobkyna subsidiárne navrhuje Vseobecnému súdu znízit pokutu, ktorá jej bola ulozená, ten vyvodí dôsledky z nesprávnych posúdení konstatovaných v bode 167 vyssie, pokial ide o stanovenie uvedenej sumy, v rámci preskúmania uvedeného zalobného návrhu. 243 Z úvah nachádzajúcich sa v bodoch 240 az 242 vyssie vyplýva, zalobné návrhy smerujúce k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia treba zamietnut v celom rozsahu. C - O návrhoch uvedených subsidiárne smerujúcim k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni 244 S prihliadnutím na druhý zalobný návrh, ktorým zalobkyna subsidiárne Vseobecnému súdu navrhuje znízit jej ulozenej pokuty, mu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci prinálezí preskúmat jednak dôsledky, ktoré treba vyvodit z pochybení, ktorých sa dopustila Komisia, ktoré sú uvedené v bodoch 156 az 168 vyssie, pri stanovení výsky pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni, a jednak ostatné tvrdenia, ktoré zalobkyna uvádza s cielom primät Vseobecný súd k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. 1. O dôsledkoch, ktoré treba vyvodit z pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri výske pokuty 245 Vzhladom na dve chybné posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia, ako boli uvedené v bode 167 vyssie, Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci podla ustanovenia clánku 261 ZFEÚ a clánku 31 nariadenia c. 1/2003 rozhodol nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením, pokial ide o stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni (pozri v tomto zmysle rozsudky KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 103 a tam citovanú judikatúru, a Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 265). 246 Hoci usmernenia z roku 2006 v tomto ohlade nemajú dosah na stanovenie pokuty súdom Únie, ked tento súd rozhoduje na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [40]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 169), Vseobecný súd povazuje v danom prípade za vhodné sa nimi inspirovat pri novom stanovení výsky pokuty, predovsetkým z dôvodu, ze umoznujú vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti daného prípadu a ulozit primerané pokuty vsetkým podnikom, ktoré sa na konstatovanom porusení zúcastnili. 247 V danom prípade, po prvé, ako to vyplýva z preskúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu v bodoch 156 az 168 vyssie, dve nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia, spocívajú v tom, ze na úcely stanovenia výsky pokuty ulozenej zalobkyni koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" stanovila na 15 % s prihliadnutím iba na hlavné znaky konstatovaného porusenia, a predovsetkým na jeho geografický rozsah pokrývajúci sest clenských státov. Zalobkyna naproti tomu nepreukázala, ze sa Komisia dopustila pochybení, ked pouzila iné ukazovatele pri stanovení uvedenej pokuty. Pokial ide o dôsledky, ktoré treba vyvodit z pochybení, ktorých sa Komisia dopustila v prípade stanovenia výsky pokuty, prinálezí Vseobecnému súdu nahradit svojím posúdením posúdenie Komisie, pokial ide iba o urcenie koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy". 248 Po druhé, Vseobecný súd sa domnieva, ze Komisia sa správne rozhodla, ako to vyplýva z clánku 1 ods. 2 a z odôvodnení 872 a 873 napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna sa v období od 6. marca 1998 do 9. novembra 2004 zúcastnila na územiach Nemecka a Rakúska na jedinom a nepretrzitom porusení pozostávajúcom z tajného kartelu, ktorého cielom bola koordinácia budúceho zvysovania cien troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie. 249 Okrem toho také porusenie, akým je to v danom prípade, patrí nie len vzhladom na svoju vlastnú povahu, ale aj na svoj geografický rozsah - územie siestich clenských státov - a na dlzku jeho trvania, a to skoro sedem rokov, medzi najzávaznejsie. S prihliadnutím na skutocnost, ze podla odseku 23 usmernení z roku 2006 odôvodnujú tieto obmedzenia stanovenie casti hodnoty predaja v hornej casti stupnice od 0 do 30 %, zastáva Vseobecný súd názor, ze cast stanovená v danom prípade, a to 15 %, zodpovedá minimu s ohladom na dotknuté porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Team Relocations/Komisia, [41]T-204/08 a T 212/08, Zb. s. II-3569, body 94, 100 a 118). 250 S prihliadnutím na usmernenia z roku 2006 a posúdenia uvedené v predchádzajúcom bode sa Vseobecný súd na úcely stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyni domnieva, ze pri stanovení základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyni je vhodné stanovit koeficient "závaznosti porusenia" a koeficient "dodatocnej sumy" na 15 % hodnoty jej predaja dotknutých výrobkov na území Nemecka a Rakúska. 251 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 245 az 250 vyssie Vseobecný súd urcuje celkovú sumu pokuty na 12517671 eur, ktorú treba ulozit zalobkyni, pokial ide o jediné a nepretrzité porusenie, na ktorom sa zúcastnila v Nemecku a Rakúsku. 2. O doplnujúcich tvrdeniach uvedených zalobkynou na podporu zalobných návrhov smerujúcich k zmene výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená 252 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci musí Vseobecný súd vykonat svoje vlastné posúdenie pri zohladnení vsetkých okolností daného prípadu. V prvom rade sa toto posúdenie musí uskutocnit pri zachovaní vseobecných zásad práva Únie, akou je zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 280) alebo dalej zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [42]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 187). 253 Napokon z judikatúry vyplýva, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a ze na základe toho, s výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd Únie povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 64). 254 V danom prípade treba v prvom rade konstatovat, ako bolo uvedené v bode 49 vyssie, ze tretí zalobný dôvod uviedla zalobkyna na podporu druhého zalobného návrhu a na základe toho je jeho cielom podpora ziadosti zalobkyne o zmenu výsky pokuty. 255 Na podporu tretieho zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze stanovila základnú sumu pokuty uplatnením jednotných koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" bez zohladnenia siestich nasledujúcich okolností, ktoré charakterizovali jej úcast na konstatovanom porusení. Z toho dôvodu tvrdí, ze, po prvé, sa na uvedenom porusení zúcastnila iba v dvoch clenských státoch, po druhé, výhrada vznesená voci nej sa týkala iba jednej z troch podskupín výrobkov uvedených v bode 3 vyssie, po tretie, táto podskupina bola predmetom menej intenzívnych dohôd ako podskupina sprchových kútov, po stvrté, jej úcast nemala nadnárodný rozsah, po piate, nepatrila ani k iniciátorom kartelu, ani k hlavnej skupine podnikov, ani k podnikom, ktoré sa vzájomne zosúladovali pred uskutocnením kartelu v rámci zasadnutí zdruzení, a po sieste, zúcastnila sa iba na zasadnutiach troch zdruzení. 256 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu tretieho zalobného dôvodu. 257 V tejto súvislosti Vseobecný súd, po prvé, konstatuje, ze sest okolností uvedených zalobkynou pre charakterizovanie jej úcasti na konstatovanom porusení aspon v podstate preberajú urcité tvrdenia, ktoré uz uviedla v rámci prvého zalobného dôvodu aj na podporu prvého zalobného návrhu. Z preskúmania uvedeného zalobného dôvodu Vseobecným súdom vsak vyplýva, ze s výnimkou tvrdenia zalozeného na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, pokial ide o geografický rozsah porusenia, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila (tretia cast prvého zalobného dôvodu), treba uvedené tvrdenia zamietnut ako nedôvodné alebo neúcinné. 258 Po druhé, Vseobecný súd uvádza, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu je prevzatá zalobkynou v rámci prvej okolnosti uvedenej pod tretím zalobným dôvodom. Uvedenú okolnost, ktorá spocíva na geografickom rozsahu úcasti zalobkyne na porusení, ktoré jej je vytýkané, obmedzenom na Nemecko a Rakúsko, uz vsak Vseobecný súd preskúmal v bodoch 247 az 251 vyssie na základe jeho neobmedzenej súdnej právomoci na úcely prípadnej zmeny výsky pokuty. 259 Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. 260 V druhom rade sa Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci domnieva, ze ziadna z okolností, ktorých sa zalobkyna z akéhokolvek dôvodu v tejto veci dovoláva, ani ziadny dôvod verejného poriadku, neodôvodnujú, aby vyuzil uvedenú právomoc na to, aby vhodne znízil pokutu, ktorá sa má ulozit zalobkyni, ako bolo stanovené v bode 251 vyssie. Vseobecný súd sa dalej domnieva, ze so zretelom na vsetky skutocnosti, ktoré mu boli predlozené, pokuta vo výske 12517671 eur predstavuje s prihliadnutím na dlzku trvania a závaznost porusenia, na ktorom sa zalobkyna zúcastnila, primeranú sankciu umoznujúcu potrestat primeraným a odstrasujúcim spôsobom jej protisútazné správanie. 261 Pokial ide o subsidiárne zalobné návrhy smerujúce k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 2 ods. 6 napadnutého rozhodnutia, zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vzhladom na to, ze uvedená suma bola zhodná s tou, ktorú Vseobecný súd na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil v bode 251 vyssie, treba uvedené zalobné návrhy zamietnut. 262 Vo vztahu k záverom uvedeným v bodoch 243 a 261 vyssie treba zalobu v jej celom rozsahu zamietnut. O trovách 263 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 264 Pokial ide o trovy vynalozené Radou, treba pripomenút, ze podla ustanovení clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. Preto Rada ako vedlajsí úcastník znása svoje trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Rada Európskej únie znása svoje vlastné trovy konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prípustnosti II - O veci samej A - O námietkach nezákonnosti 1. O námietke zalozenej na nezákonnosti clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 2. O námietke zalozenej na nezákonnosti usmernení z roku 2006 B - O hlavných zalobných návrhoch smerujúcich k ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia 1. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu retroaktivity 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri konstatovaní porusenia vytýkaného zalobkyni a pri stanovení výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená a) O nesprávnych posúdeniach v súvislosti s konstatovaním porusenia vytýkaného zalobkyni O siestej, siedmej a ôsmej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom posúdení úcasti zalobkyne na konstatovanom porusení v Rakúsku - O siedmej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení prispôsobenia cien uplatnovaných zalobkynou v Rakúsku cenám uplatnovaným v Nemecku - O siestej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o úcast zalobkyne na výmene informácií v Rakúsku - O ôsmej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o rozsah úcasti zalobkyne na karteli O stvrtej a jedenástej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom uplatnení clánku 101 ZFEÚ - O stvrtej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze koordinácia cien odpovedala na dopyt zákazníkov - O jedenástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na výhodách transparentnosti na trhu pre hospodársku sútaz b) O nesprávnom posúdení, pokial ide o stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni O prvej, tretej, piatej, deviatej a desiatej casti prvého zalobného dôvodu zalozených na nesprávnom posúdení, pokial ide o závaznost konstatovaného porusenia - O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze zalobkyna vyrábala iba výrobky patriace do jednej z troch podskupín výrobkov pokrytých konstatovaným porusením - O tretej casti prvého dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze zalobkyna mala vedomost o konstatovanom porusení a ze sa na nom zúcastnila iba v dvoch zo siestich clenských státoch, ktorých sa týkalo - O piatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení nizsej intenzity dohôd týkajúcich sa vodovodných batérií - O deviatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze kartel nemohol poskodit nadväzujúce trhy - O desiatej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze kartel neposkodil hospodárstvo O druhej, dvanástej a trinástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnych posúdeniach polahcujúcich okolností týkajúcich sa zalobkyne - O druhej casti prvého dôvodu zalozenej na nezohladnení následníckej úlohy zalobkyne - O dvanástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení strednej velkosti zalobkyne - O trinástej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nezohladnení spolupráce zalobkyne 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá vyplýva z uplatnenia hornej hranice 10 % upravenej v clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia porusila skorsiu rozhodovaciu prax 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia nezohladnila obmedzenú ekonomickú výkonnost zalobkyne C - O návrhoch uvedených subsidiárne smerujúcim k znízeniu pokuty ulozenej zalobkyni 1. O dôsledkoch, ktoré treba vyvodit z pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri výske pokuty 2. O doplnujúcich tvrdeniach uvedených zalobkynou na podporu zalobných návrhov smerujúcich k zmene výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená O trovách __________________________________________________________________ ( [43]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [44]1 ) "Skryté dôverné údaje". References 1. file:///tmp/lynxXXXXwIxlOp/L93001-8595TMP.html#t-ECR_62010TJ0386_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXwIxlOp/L93001-8595TMP.html#t-ECR_62010TJ0386_SK_01-E0002 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0339&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0310&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0085&locale=SK 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0094&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:083:TOC 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0348&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0117&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0018&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0419&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0211&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0329&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 43. file:///tmp/lynxXXXXwIxlOp/L93001-8595TMP.html#c-ECR_62010TJ0386_SK_01-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXXwIxlOp/L93001-8595TMP.html#c-ECR_62010TJ0386_SK_01-E0002