ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Skreslenie hospodárskej sútaze -- Dôkaz -- Stanovenie výsky pokuty -- Spolupráca pocas správneho konania -- Oznámenie o spolupráci z roku 2002 -- Oslobodenie od pokút -- Znízenie pokuty -- Znacná pridaná hodnota -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 -- Zásada zákazu retroaktivity" Vo veci T-380/10, Wabco Europe, so sídlom v Bruseli (Belgicko), Wabco Austria GesmbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), Trane Inc., so sídlom v Piscataway, New Jersey (Spojené státy), Ideal Standard Italia Srl, so sídlom v Miláne (Taliansko), Ideal Standard GmbH, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: S. Völcker, F. Louis, A. Israel, N. Niejahr, advokáti, C. O'Daly, E. Batchelor, solicitors, a F. Carlin, barrister, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, F. Ronkes Agerbeek a G. Koleva, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. marca 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Rozhodnutím K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúcom sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") konstatovala Európska komisia existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, prebiehalo pocas rôznych casových úsekov v období od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na územiach Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 2 a 3 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 2 Presnejsie, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo, po prvé, v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé, v urcovaní a koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho a, po tretie, v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií (odôvodnenia 152 az 163 napadnutého rozhodnutia). Komisia okrem iného konstatovala, ze stanovovanie cien v oblasti kúpelnových doplnkov a príslusenstva sa uskutocnovalo v rocnom cykle. V rámci neho výrobcovia stanovovali cenníky, ktoré vo vseobecnosti zostávali úcinné pocas jedného roka a slúzili ako základ pre obchodné vztahy s velkoodberatelmi (odôvodnenia 152 az 163 napadnutého rozhodnutia). 3 Výrobkami dotknutými napadnutým rozhodnutím sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z troch podskupín týchto výrobkov: vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov") (odôvodnenia 5 a 6 napadnutého rozhodnutia). 4 American Standard Inc., ktorá sa v roku 2007 stala Trane Inc., je americkou skupinou, ktorá vyrába a uvádza na trh výrobky z keramiky a vodovodné batérie pod znackou Ideal Standard. Európske cinnosti tejto skupiny v tejto oblasti prevzala od 29. októbra 2001 spolocnost American Standard Europe BVBA, ktorá sa v roku 2007 stala Wabco Europe. Táto spolocnost bola jediným vlastníkom dcérskych spolocností vykonávajúcich cinnost v siestich clenských státoch Európskej únie, konkrétne po prvé Ideal Standard GmbH a Ideal-Standard Produktions-GmbH v Nemecku, po druhé Ideal Standard SAS vo Francúzsku, po tretie Ideal Standard Italia Srl v Taliansku, po stvrté od roku 2001 Metaalwarenfabriek Venlo BV, ktorá sa v roku 2005 stala Ideal Standard Nederland BV Europe v Holandsku, po piate Wabco Austria GesmbH, predanej v roku 2007 spolocnosti Ideal Standard GmbH, v Rakúsku, a po sieste dcérskej spolocnosti tejto poslednej uvedenej spolocnosti v Belgicku (odôvodnenia 21 az 26 a 1043 az 1049 napadnutého rozhodnutia). 5 Wabco Europe, Wabco Austria, Trane, Ideal Standard Italia a Ideal Standard sa dalej spolocne oznacujú ako "zalobkyne". 6 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, vrátane Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([2]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s.155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie ich výsky. Dna 2. marca 2005 prijala Komisia podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokuty v prospech Masco v súlade s odsekom 8 písm. a) a odsekom 15 oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenia 126 az 128 napadnutého rozhodnutia). 7 V dnoch 9. a 10. novembra 2004 Komisia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) uskutocnila neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva (odôvodnenie 129 napadnutého rozhodnutia). 8 V dnoch 15. a 19. novembra 2004 Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti (dalej len "Grohe"), ako aj zalobkyne, poziadali o oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky (odôvodnenia 131 a 132 napadnutého rozhodnutia). 9 Od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 Komisia zaslala ziadosti o informácie v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 viacerým spolocnostiam a zdruzeniam vykonávajúcim cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkýn (odôvodnenie 133 napadnutého rozhodnutia). 10 V dnoch 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG a jej dcérske spolocnosti, poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. Dna 20. januára 2006 Aloys Dornbracht GmbH & Co KG Armaturenfabrik (dalej len "Dornbracht") poziadala o priznanie takéhoto oslobodenia od pokút a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. 11 Dna 26. marca 2007 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo oznámené zalobkyniam (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). 12 Od 12. do 14. novembra 2007 sa uskutocnilo vypocutie, ktorého sa zúcastnili zalobkyne (odôvodnenie 143 napadnutého rozhodnutia). 13 Dna 9. júla 2009 Komisia zaslala urcitým spolocnostiam, vrátane zalobkýn, list opisujúci skutkový stav, v ktorom ich upozornila na urcité dôkazy, z ktorých zamýslala vychádzat pri prijatí konecného rozhodnutia (odôvodnenia 147 a 148 napadnutého rozhodnutia). 14 Od 19. júna 2009 do 8. marca 2010 Komisia zaslala viacerým spolocnostiam vrátane zalobkýn ziadosti o dodatocné informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenia 149 az 151 napadnutého rozhodnutia). 15 Dna 23. júna 2010 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 16 V napadnutom rozhodnutí Komisia rozhodla, po prvé, ze postupy opísané v bode 2 vyssie boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a komplexným porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov uvedené v bode 3 vyssie, a ktoré zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia) (dalej len "konstatované porusenie"). V tomto ohlade predovsetkým zdôraznila skutocnost, ze uvedené postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo presetrovanie Komisie (odôvodnenia 778 a 793 napadnutého rozhodnutia). Taktiez poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala minimálne dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala jednej z týchto troch podskupín výrobkov (odôvodnenia 796 a 798 napadnutého rozhodnutia). Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktoré pôsobili v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení (odôvodnenia 796 a 797 napadnutého rozhodnutia). 17 Pokial ide konkrétne o zalobkyne, Komisia sa domnievala, ze sa podielali porusení týkajúcom sa keramiky a vodovodných batérií pocas viacerých období od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Rakúsku. Naproti tomu Komisia uviedla, ze ich nemohla povazovat za zodpovedné za porusenie, ktoré nastalo v Holandsku, kedze porusenie na tomto území skoncilo v roku 1999, pricom dcérsku spolocnost, ktorá sa na nom podielala, nadobudli az roku 2001. Komisia dospela k záveru o podielaní sa zalobkýn na jedinom porusení v rozsahu, v akom mohli odôvodnene predpokladat, ze pred rokom 2001 sa uskutocnili protisútazné cinnosti (odôvodnenia 853 az 856 napadnutého rozhodnutia). 18 Po druhé, pokial ide o výpocet výsky pokuty ulozenej kazdému podniku, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") (odôvodnenie 1184 napadnutého rozhodnutia). 19 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia vymenúva podniky, ktorým ukladá sankcie za porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o EHP od 1. januára 1994, z dôvodu ich úcasti na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku a Rakúsku v rôznych obdobiach od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004. 20 Pokial ide o zalobkyne, clánok 1 ods. 1 body 3 az 5 napadnutého rozhodnutia znie: "1. Nasledujúce podniky porusili clánok 101 [ZFEÚ] a od 1. januára 1994 aj clánok 53 dohody o EHP tým, ze pocas uvedených období sa zúcastnovali pokracujúcej dohody alebo zosúladených postupov v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva na území Nemecka, Rakúska, Talianska, Francúzska, Belgicka a Holandska: ... (3) Trane... od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004. (4) W[abco] Europe... od 29. októbra 2001 do 9. novembra 2004 a W[abco] Austria... od 21. júla 1994 do 9. novembra 2004. Ideal Standard... od 19. marca 2003 do 9. novembra 2004, Ideal Standard Produktions... od 30. októbra 2001 do 9. novembra 2004, Ideal Standard [SAS] od 10. decembra 2002 do 9. novembra 2004, Ideal Standard Italia... od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004. (5) Ideal Standard Nederland... od 30. novembra 1994 do 31. decembra 1999." [neoficiálny preklad] 21 V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia ukladá dotknutým podnikom pokuty. Najvyssia pokuta bola ulozená zalobkyniam a dosiahla 326091196 eur. Pokial ide o zalobkyne, clánok 2 ods. 3 uvedeného rozhodnutia znie: "Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) EUR 259066294 podniku Trane...; b) EUR 44995552... spolocne a nerozdielne podnikom W[abco] Europe... a Trane...; c) EUR 1519000... spolocne a nerozdielne podnikom W[abco] Austria..., W[abco] Europe... a Trane...; d) EUR 0... spolocne a nerozdielne podnikom Ideal Standard [SAS], W[abco] Europe... a Trane...; e) EUR 12323430... spolocne a nerozdielne podnikom Ideal Standard Italia..., W[abco] Europe... a Trane...; f) EUR 5575920... spolocne a nerozdielne podnikom Ideal Standard..., W[abco] Europe... a Trane...; g) EUR 0... spolocne a nerozdielne podnikom Ideal Standard Produktions..., W[abco] Europe... a Trane...; h) EUR 2611000... spolocne a nerozdielne podnikom W[abco] Austria... a Trane...; i) EUR 0 podniku Ideal Standard Nederland..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu z 8. septembra 2010 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Podaním do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den zalobkyne poziadali, aby bola vec prejednaná v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 23 Rozhodnutím z 19. októbra 2010 Vseobecný súd (stvrtá komora) zamietol návrh zalobkýn, aby bola vec prejednaná v skrátenom konaní podla clánku 76a rokovacieho poriadku. 24 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 25 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 27. marca 2012. 26 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- ciastocne zrusil clánok 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom im boli ulozené pokuty, a v nevyhnutnej miere aj clánok 1 ods. 1 body 3 a 4 uvedeného rozhodnutia, -- znízil sumu pokuty, ktorá im bola ulozená, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 28 Na úvod treba pripomenút, ze súdna kontrola, ktorú vykonáva súd Únie pokial ide o rozhodnutia prijaté Komisiou na postihovanie porusení práva hospodárskej sútaze, spocíva v preskúmaní zákonnosti uvedenom v clánku 263 ZFEÚ, ktoré je doplnené, ak mu je predlozený návrh v tomto zmysle, neobmedzenou právomocou priznanou tomuto súdu v zmysle clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [5]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, body 53, 63 a 64). Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho prípadne zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME a i./Komisia, [6]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 103 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [7]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 265). 29 Vzhladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode treba ako prvé preskúmat, v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, návrhy zalobkýn v súvislosti so zrusením clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich tieto clánky týkajú, a ako druhé ich návrhy, aby Vseobecný súd uplatnil svoju neobmedzenú právomoc a zmenil sumy pokút, ktoré im ulozila Komisia, tak, ze ich znízi. A - O návrhoch predlozených ako hlavné, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 30 Na podporu svojej zaloby o zrusenie zalobkyne uvádzajú styri zalobné dôvody. Prvý dôvod je zalozený na pochybení pri výpocte pokuty, ktoré vyplýva zo zohladnenia ich trzieb z predaja keramiky v Taliansku. Druhý dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Komisia pri výpocte sumy pokuty nezohladnila skutocnost, ze podla bodu 23 písm. b) poslednej vety oznámenia o spolupráci z roku 2002 im priznala ciastocné oslobodenie od pokút za porusenia, ku ktorým doslo v Belgicku a vo Francúzsku. Tretí dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Komisia mala podla nich dospiet k záveru, ze ako prvé jej poskytli dôkazy so znacnou pridanou hodnotou v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002, v dôsledku coho mali údajne získat znízenie súm ich pokút o 50 % a nie o 30 %. Svojím stvrtým dôvodom tvrdia, ze Komisia porusila zásadu zákazu retroaktivity tým, ze na skutkový stav veci uplatnila usmernenia z roku 2006. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení pri výpocte pokuty vyplývajúcom zo zohladnenia trzieb zalobkýn z predaja keramiky na talianskom trhu 31 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu porusenia, o ktoré ide, v rozsahu, v akom sa týka keramiky predanej na talianskom trhu za dobu 11 rokov a 7 mesiacov, t. j. od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004, a o to viac ani ich podielanie sa na uvedenom porusení. V tejto súvislosti pripomínajú, ze Komisia sa v odôvodnení 1140 napadnutého rozhodnutia zaviazala pocítat sumu pokuty ulozenej kazdému podniku iba v závislosti od charakteristických vlastností porusenia, ktorého sa dopustili, t. j. vzhladom na územie a podskupiny dotknutých výrobkov, a skutocnú dlzku trvania ich podielaní sa na uvedenom porusení. Celková suma pokuty, ktorá im bola ulozená, by preto podla nich mala byt znízená o 75 %, teda o takmer 248 miliónov eur. 32 Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. 33 Treba preto preskúmat, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala podielanie sa zalobkýn na porusení týkajúcom sa keramiky predanej na talianskom trhu, ktoré trvalo od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004. a) Pripomenutie judikatúry týkajúcej sa existencie a dôkazu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 34 V prvom rade pokial ide o samotnú existenciu kartelu, treba pripomenút, ze podla clánku 101 ods. 1 ES sú nezlucitelné s vnútorným trhom, a teda zakázané, vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo úcinok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 35 Na to, aby islo o dohodu v zmysle clánku 101 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, [8]T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 20. marca 2002, HFB Holding a i./Komisia, [9]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199). 36 Mozno konstatovat, ze dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ES je uzatvorená, pokial existuje zhoda vôle týkajúca sa samotnej zásady obmedzenia hospodárskej sútaze, aj ked konkrétne prvky zamýslaného obmedzenia sú este predmetom rokovaní (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB Holding a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, body 151 az 157 a 206). 37 Pojem zosúladený postup predstavuje formu spolupráce medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby podniky dospeli k uskutocneniu dohody v pravom zmysle slova, vedome nahrádza riziká hospodárskej sútaze praktickou spoluprácou medzi nimi (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [10]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 115, a Hüls/Komisia, [11]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 158). 38 V tejto súvislosti clánok 101 ods. 1 ES bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu nadviazaniu kontaktov medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré môze bud ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo odhalit takému konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodrziavat na trhu alebo ktoré zamýslajú dodrziavat, pokial je cielom alebo úcinkom týchto kontaktov obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 116 a 117). 39 Výmena informácií je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pokial znizuje alebo odstranuje stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [12]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 40 Sprístupnenie citlivých informácií totiz odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu príjemcu týchto informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [13]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51 a tam citovanú judikatúru). Kazdý hospodársky subjekt teda musí samostatne urcovat politiku, ktorú chce uskutocnovat na vnútornom trhu, a podmienky, ktoré chce zaistit svojim zákazníkom (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 41 Hoci je pravda, ze táto poziadavka na samostatnost nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s akýmkolvek nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito subjektmi, ktorých cielom alebo úcinkom je dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú bezným trhovým podmienkam vzhladom na povahu výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, význam a pocet podnikov a objem tohto trhu (pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 42 Pokial ide v druhom rade o hodnotenie dôkazov o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [14]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 86). 43 Navyse ak súd Únie rozhoduje o návrhu na zrusenie rozhodnutia Komisie konstatujúceho existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ukladajúceho pokutu osobám, ktorým je urcené, preskúmava výlucne zákonnost napadnutého aktu a preto nemôze svojím vlastným posúdením nahradit posúdenie Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [15]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 174). 44 Postavenie súdu, ktorému bola predlozený návrh na zrusenie smerujúci proti rozhodnutiu Komisie, v ktorom sa konstatuje existencia porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a ktoré ukladá pokuty osobám, ktorým je urcené, spocíva v posúdení, ci dôkazy, o ktoré sa Komisia vo svojom rozhodnutí opiera, sú dostatocné na preukázanie existencie vytýkaného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazvaný "PVC II", [16]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 891). 45 Ak má súd pochybnost, musí mat z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie konstatujúce porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [17]27/76, Zb. s. 207, bod 265). Vseobecný súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak jeho pochybnost v tejto súvislosti nadalej trvá (pozri v tomto zmysle rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 177). 46 V tejto poslednej uvedenej situácii je totiz nevyhnutné vychádzat z prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([18]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 1), ktorej clánok 6 ods. 1 ZEÚ priznáva rovnakú právnu silu ako zmluvám (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2011, KHS, [19]C-214/10, Zb. s. I-11757, bod 37). Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnujúcich sa na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, body 149 a 150, a z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [20]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176; rozsudky ESLP z 21. februára 1984, Öztürk, séria A, c. 73, a z 25. augusta 1987, Lutz, séria A, c. 123-A). 47 Je nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podlozenie pevného presvedcenia, ze doslo k spáchaniu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [21]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 127; a rozsudok Vseobecného súdu zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [22]T-62/98, Zb. s. II-2707, body 43 a 72). 48 Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému bodu porusenia. Postacuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 768 az 778, najmä bod 777, potvrdený presne v tejto otázke Súdnym dvorom, ktorý rozhodoval o odvolaní, v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [23]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 523). 49 Okrem toho, vzhladom na vseobecnú známost zákazu protisútazných dohôd nemozno od Komisie pozadovat, aby predlozila písomnosti, ktoré by výslovne preukazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môze disponovat, musí byt v kazdom prípade mozné doplnit závermi umoznujúcimi rekonstrukciu rozhodujúcich okolností. Existenciu protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody preto mozno vyvodit z urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môzu predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze, pokial neexistuje iné logické vysvetlenie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [24]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 55 az 57; a Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, body 64 a 65). 50 Pokial ide o dôkazy, ktoré mozno uviest na úcely preukázania porusenia clánku 101 ES a clánku 53 Dohody o EHP, vseobecnou zásadou práva Spolocenstva je volné hodnotenie dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [25]T-50/00, Zb. s. II-2395, bod 72). 51 V dôsledku toho je prípadná neexistencia písomných dôkazov rozhodujúca len v rámci celkového posúdenia dôkaznej hodnoty súboru dôkazov predlozených Komisiou. Naproti tomu sama osebe nemá za následok to, ze by dotknutý podnik mohol platne spochybnit tvrdenia Komisie tým, ze predlozí iné vysvetlenie skutkových okolností veci. Platí to len v prípade, ak dôkazy predlozené Komisiou neumoznujú jednoznacne a bez toho, aby bol potrebný ich výklad, preukázat existenciu porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Coats Holdings a Coats/Komisia, T-36/05, neuverejnený v Zbierke, bod 74). 52 Pokial ide o dôkaznú hodnotu jednotlivých dôkazov, jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení predlozených dôkazov je ich vierohodnost (rozsudok Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 72). 53 Okrem iného, Komisii prislúcha tiez preukázanie dlzky trvania porusenia, kedze uvedená dlzka trvania je podstatnou nálezitostou pojmu porusenie podla clánku 101 ods. 1 ES. V tejto súvislosti sa uplatnia zásady uvedené v bodoch 40 az 50 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [26]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 95 a 96). Navyse v prípade, ak neexistujú dôkazy, ktoré môzu priamo preukázat dlzku trvania porusenia, Komisia musí prinajmensom uviest dôkazy, ktoré sa vztahujú na skutocnosti, ktoré sú dostatocne casovo blízke, aby tak bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvomi stanovenými dátumami (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, [27]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51 a tam citovanú judikatúru). 54 Napokon, judikatúra uvedená v bodoch 35 az 53 vyssie sa analogicky uplatnuje na clánok 53 ods. 1 Dohody EHP. b) Zhrnutie úvah, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze v napadnutom rozhodnutí sankcionovala zalobkyne za ich úcast na porusení v Taliansku 55 V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla tri základné zistenia v súvislosti s úcastou zalobkýn na karteli týkajúcom sa keramiky v Taliansku. 56 Po prvé, od zaciatku devätdesiatych rokov 20. storocia do roku 1995 alebo 1996, ako to zalobkyne údajne pripustili v ich ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, sa v Taliansku údajne zúcastnili nedovolených diskusií týkajúcich sa keramiky v rámci zdruzenia Federceramica zlozeného z výrobcov týchto výrobkov. Pokial sa vsak tieto diskusie údajne uskutocnili pred dnom zacatia porusenia, z ktorého Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí pri sankcionovaní zalobkýn, t. j. pred 15. marcom 1993, Komisia zohladnila tieto diskusie výlucne v rozsahu, v akom "odhalovali celkovú schému správania urcitých výrobcov ([zalobkýn] a Pozzi Ginori [SpA]), ktorí sa tiez podielali na protisútazných postupoch uplatnovaných v rámci [viacvýrobkového profesijného zdruzenia] Euroitalia" od 15. marca 1993 (pozri odôvodnenie 409 napadnutého rozhodnutia a poznámky pod ciarou c. 501 az 505 uvedeného rozhodnutia). 57 Po druhé, od 15. marca 1993 do 15. októbra 2004, ktoré sú presne dnami, ktoré Komisia zohladnila pokial ide o dlzku trvania porusenia v súvislosti s keramikou v Taliansku, sa zalobkyne údajne zúcastnili stretnutí, pocas ktorých sa koordinovali zvysovania cien vodovodných batérií a keramiky v rámci Euroitalia. Pokial ide konkrétnejsie o keramiku, pravidelné zvysovania cien, ako aj ostatné cenové prvky, ako sú najnizsie ceny a zlavy, sa údajne prerokovávali rovnakým spôsobom a na rovnakých stretnutiach ako v prípade vodovodných batérií, ako to údajne vyplýva najmä z poznámok zaznamenaných na stretnutiach Euroitalia, ktoré sa konali 9. júla 1993, 12. marca 1996, 31. januára 1997, 15. októbra 1999, 21. januára 2000 a 14. februára 2003 (pozri odôvodnenia 411 az 460 napadnutého rozhodnutia a poznámky pod ciarou c. 506 az 580 uvedeného rozhodnutia, ako aj jeho prílohy 6 a 7 týkajúce sa dátumov stretnutí Euroitalia a skupiny Michelangelo). 58 Po tretie, od 12. marca 1996 do 25. júla 2003 sa zalobkyne údajne zúcastnili stretnutí v rámci Michelangelo, na ktorých sa rovnako ako v prípade stretnutí organizovaných v rámci Euroitalia prerokovávali ceny keramiky, ako to údajne vyplýva z poznámok zaznamenaných na stretnutiach, ktoré sa konali najmä 12. mája a 20. júla 2000 (pozri odôvodnenia 411 az 460 napadnutého rozhodnutia a poznámky pod ciarou c. 506 az 580 uvedeného rozhodnutia, ako aj jeho prílohy 6 a 7 týkajúce sa dátumov stretnutí Euroitalia a Michelangelo). c) Preskúmanie dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia pri preukázaní porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 59 Zalobkyne tvrdia, ze aj ked sa, ako priznali v správnom konaní, podielali na porusení týkajúcom sa vodovodných batérií v Taliansku, Komisia vsak z toho nemohla platne vyvodit, ze sa podielali aj na porusení týkajúcom sa keramiky na tomto území, ak neexistujú dostatocné dôkazy na preukázanie takéhoto porusenia. 60 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou, pricom jednak uvádza, ze nespochybnenie zo strany zalobkýn v správnom konaní predstavuje dodatocný dôkaz ich úcasti na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku a jednak, ze z právneho hladiska dostatocne preukázala ich úcast na takomto porusení. 61 Najprv treba preskúmat, ci, ako to tvrdí Komisia, zalobkyne nespochybnili svoju úcast na porusení v rozsahu, v akom sa týka keramiky, pred tým, ako sa následne preskúma, ci obstarala dostatocné dôkazy na vyvodenie záveru o úcasti zalobkýn na uvedenom porusení. O spochybnení existencie porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 zalobkynami v správnom konaní 62 Najprv treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze hoci výslovné alebo implicitné priznanie skutkovej alebo právnej okolnosti podnikom v správnom konaní pred Komisiou môze predstavovat dodatocný dôkaz pri posúdení dôvodnosti súdnej zaloby, nemôze obmedzit samotné uplatnenie práva na podanie zaloby na Vseobecný súd, ktoré má fyzická alebo právnická osobe podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [28]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 90). 63 Treba preto preskúmat, ci v oznámení o výhradách, na ktoré sa ako na jediné odvoláva Komisia pri podpore svojej argumentácie, uviedla, ze zalobkyne sa podielali na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku, a následne, ci, ako to tvrdí, zalobkyne v odpovedi na uvedené oznámenie nespochybnili túto výhradu. 64 V prvom rade treba uviest, ze v bode 256 oznámenia o výhradách Komisia dospela k záveru, ze na talianskom trhu existoval medzi výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva od roku 1990 do roku 2004 systém pravidelnej výmeny informácií o zvysovaniach cien. Komisia dodáva, ze podniky, o ktoré ide, sa stretávali "na stretnutiach Euroitalia a Michelangelo a o cenách diskutovali tiez na stretnutiach Federceramica a Anima". V bode 257 uvedeného oznámenia Komisia spresnuje, ze "výmeny cenníkov, zvysovania cien a iné informácie o talianskom trhu" keramiky sa uskutocnovali pocas stretnutí Federceramica. V tejto súvislosti sa v poznámke pod ciarou c. 592 uvedeného oznámenia odvoláva na ziadost predlozenú zalobkynami o znízenie sumy ich pokuty. Navyse v bode 260 uvedeného oznámenia je spresnené, ze zalobkyne v tejto ziadosti tvrdili, ze stretnutia, ktoré sa uskutocnovali v rámci Federceramica, boli ukoncené v roku 1995 alebo 1996. V bodoch 259 a 261 az 277 uvedeného oznámenia Komisia opisuje zvysovania cien prerokovávané na stretnutiach Euroitalia a Michelangelo. 65 Zo zistení uvedených v bode 64 vyssie vyplýva, ze z oznámenia o výhradách jasne vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze v Taliansku od roku 1990 do roku 2004 existoval kartel v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, existenciu kartelu týkajúceho sa konkrétne keramiky vsak uviedla len vo vztahu k protisútazným diskusiám, ktoré sa uskutocnili v rámci Federceramica od roku 1990 do roku 1995 alebo 1996, ako ju o tom informovali zalobkyne vo svojej ziadosti predlozenej na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 66 V druhom rade na jednej strane zalobkyne v bode 138 svojich pripomienok v odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne uviedli, ze vsetky tvrdenia Komisie uvedené v tomto oznámení a týkajúce sa osobitne kartelu na talianskom trhu s keramikou vychádzajú z ich ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 a ze ak boli tieto informácie prevzaté zo spisu, Komisia uz nebude môct sankcionovat porusenie v tomto zmysle. Z tohto dôvodu tiez poznamenávajú, ze by sa im malo priznat oslobodenie od pokuty pokial ide o tento kartel. 67 Na druhej strane zalobkyne v bode 3.1. svojich pripomienok v odpovedi na oznámenie o výhradách spresnujú, ze vsetky tvrdenia uvedené v tomto oznámení v súvislosti s koordinovaním zvysovania cien keramiky sa týkajú stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci Federceramica a ze napriek skutocnosti, ze uvedené oznámenie sa odvoláva na pravidelné koordinovanie zvysovania cien v rámci Euroitalia, toto zdruzenie nebolo miestom, kde by sa konali diskusie týkajúce sa keramiky. Zalobkyne uvádzajú, ze boli jedinými výrobcami keramiky v rámci tohto zdruzenia, ale ze tam nevystupovali v tomto postavení. Spresnujú, ze diskutovali o informáciách týkajúcich sa vodovodných batérií a ze keramiku spomínali len "mimochodom", spôsobom "ako sa vyvíjajú veci" v odvetví, bez toho, aby bol predmet týchto pripomienok protisútazný. 68 Z pripomienok predlozených zalobkynami v odpovedi na oznámenie o výhradách teda jednoznacne vyplýva na jednej strane to, ze svoju úcast na karteli v odvetví keramiky v Taliansku priznali len v súvislosti s výmenou informácií, ktorá sa uskutocnila v rámci zdruzenia Federceramica od roku 1990 do roku 1995 alebo 1996, ako o tom ony samy informovali Komisiu vo svojej ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane výslovne spochybnili akúkolvek úcast na karteli týkajúcom sa keramiky v rámci Euroitalia. Okrem iného, hoci ako poznamenáva Komisia vo svojich písomnostiach, nespochybnili svoju úcast na stretnutiach Michelangelo, treba vsak konstatovat, ze Komisia sa v bode 277 oznámenia o výhradách obmedzila na vymenovanie dátumov stretnutí Michelangelo a uvedenie ich úcastníkov, pricom neuviedla presný predmet diskusií, ktoré sa tam uskutocnili, a najmä ani to, ci sa tieto diskusie týkali keramiky. 69 Vzhladom na zistenia uvedené v bodoch 64 az 68 vyssie treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zalobkyne spochybnili svoju úcast na porusení týkajúcom sa keramiky, ku ktorému malo dôjst v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 v rámci Euroitalia a Michelangelo. Z ich pripomienok v odpovedi na oznámenie o výhradách totiz vyplýva, ze hoci pripustili svoju úcast na porusení týkajúcom sa keramiky v rámci Federceramica od roku 1990 do roku 1995 alebo 1996, naproti tomu uviedli, ze sa nepodielali na nijakom porusení, prinajmensom v rámci Euroitalia, týkajúcom sa keramiky na tomto území. 70 Preto tvrdenie Komisie uvedené v bode 60 vyssie, ze Vseobecný súd by mal v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 62 vyssie, zohladnit ako ",dodatocný dôkaz" to, ze zalobkyne v správnom konaní nespochybnili kartel týkajúci sa keramiky v Taliansku, nemôze uspiet. O dôkazoch, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie pri preukázaní existencie porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 71 Zalobkyne uvádzajú dve zásadné výhrady smerujúce k spochybneniu existencie porusenia týkajúceho sa keramiky, ku ktorému malo dôjst v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004. 72 Prvou výhradou zalobkyne tvrdia, ze z diskusií, ktoré sa uskutocnili v rámci Euroitalia a Michelangelo, nie je mozné vyvodit záver o existencii kartelu. Po prvé, Komisia podla nich nepreukázala, akým spôsobom zalobkyne skreslili hospodársku sútaz na trhu keramiky, pricom na jednej strane boli jediným výrobcom tejto podskupiny výrobkov zúcastnujúcim sa stretnutí Euroitalia, a na druhej strane boli tiez vo väcsine prípadov jediným výrobcom uvedenej podskupiny výrobkov zúcastnujúcim sa stretnutí Michelangelo. Po druhé a v kazdom prípade informácie týkajúce sa keramiky odovzdané v rámci stretnutí Euroitalia a Michelangelo podla nich nemali protisútaznú povahu. 73 Druhou výhradou zalobkyne tvrdia, ze Komisia nemohla pri preukazovaní porusenia vychádzat z ich úcasti na stretnutiach Federceramica. Po prvé, kedze v napadnutom rozhodnutí formálne nesankcionovala zalobkyne za toto správanie, prezumpcia neviny podla nich zakazuje Komisii, aby na základe ich úcasti vo Federceramica vyvodila záver, ze sa okrem iného podielali na porusení týkajúcom sa keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo. Po druhé, Komisia sa podla nich nemohla opriet o ich úcast na stretnutiach Federceramica pri preukazovaní porusenia v rámci Euroitalia a Michelangelo a v dôsledku toho im ulozit pokutu, kedze to je podla nich v rozpore s bodom 23 písm. b) poslednou vetou oznámenia o spolupráci z roku 2002. 74 Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. 75 Najprv treba pripomenút, ze ako vyplýva zo zhrnutia úvah Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí (pozri body 55 az 58 vyssie), dospela k záveru, ze zalobkyne sa podielali na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku z dôvodu ich úcasti na stretnutiach Euroitalia a Michelangelo, nie Federceramica. Okrem toho je nesporné, ze na jednej strane zalobkyne predstavovali v rámci Euroitalia od 15. marca 1993 prinajmensom do roku 2001 jediný podnik, ktorý bol výrobcom vodovodných batérií a keramiky, zatial co osem ostatných podnikov zúcastnujúcich sa stretnutí tohto zdruzenia vyrábalo výlucne vodovodné batérie (pozri tabulku nachádzajúcu sa v prílohe 6 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane v rámci zdruzenia Michelangelo, ktorého stretnutia sa uskutocnili od 12. marca 1996 do 25. júla 2003, sa zalobkyne zúcastnili iba siedmich stretnutí od 8. júla 1998 do 9. marca 2001, na ktorých bol tiez prítomný jeden iný výrobca keramiky, konkrétne Pozzi Ginori (pozri tabulku nachádzajúcu sa v prílohe 7 napadnutého rozhodnutia). 76 Vzhladom na zistenia uvedené v bode 75 vyssie treba ako prvé preskúmat, ci Komisia mohla dôvodne dospiet k záveru, ze zalobkyne porusili clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, hoci na jednej strane boli v rámci Euroitalia jediným výrobcom keramiky, ktorý sa zúcastnil vsetkých stretnutí tohto zdruzenia od 15. marca 1993 prinajmensom do roku 2001 [t. j. do okamihu, ked Sanitec Europe Oy (dalej len "Sanitec"), ktorá vlastnila Pozzi Ginori, nadobudla Grohe], a na druhej strane boli v rámci Michelangelo jediným výrobcom keramiky prítomným na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili od 12. marca 1996 do 8. júla 1998 a od 9. marca 2001 do 25. júla 2003. Ako druhé treba preskúmat, ci Komisia obstarala dostatok dôkazov o existencii porusenia týkajúceho sa keramiky, vzhladom na jednej strane na sedem stretnutí Michelangelo, ktorých sa zalobkyne zúcastnili a ktoré sa uskutocnili v období od 8. júla 1998 do 9. marca 2001 a na ktorých bol tiez prítomný jeden iný výrobca keramiky, konkrétne Pozzi Ginori, a na druhej strane na styri stretnutia Euroitalia, ktoré sa uskutocnili v období od 9. marca 2001 do 15. októbra 2004, ktorých sa zalobkyne zúcastnili a na ktorých bola tiez prítomná Grohe, ktorá patrí spolocnosti Sanitec. - O dôkaze existencie kartelu týkajúceho sa keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o stretnutia, na ktorých zalobkyne predstavovali jediný prítomný podnik, ktorý je výrobcom uvedenej keramiky 77 Treba preskúmat, ci Komisia dôvodne dospela k záveru, ze zalobkyne sa podielali na dohode medzi podnikmi, ktorá mala za ciel alebo úcinok skreslenie hospodárskej sútaze na talianskom trhu keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo, v obdobiach, ked predstavovali jediný prítomný podnik vyrábajúci keramiku, pricom ostatné podniky boli výrobcami vodovodných batérií. 78 Z judikatúry uvedenej v bodoch 35 az 41 vyssie vyplýva, ze poskytnutie citlivých obchodných informácií, ako je výmena budúcich zvýsení cien, pokial sú tieto informácie urcené jednému alebo viacerým konkurencným podnikom, má protisútazný úcinok, kedze je tým zmenená samostatnost správania dotknutých podnikov na trhu. V prípade takýchto praktík medzi konkurentmi Komisia nie je povinná preukázat ich protisútazné úcinky na dotknutom trhu, ak sú vzhladom na právny a hospodársky rámec, v ktorom vystupujú, konkrétne spôsobilé vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [29]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 31). 79 Naproti tomu nemozno predpokladat, ze by dohoda alebo zosúladený postup, ktoré pre podniky spocívajú vo výmene citlivých obchodných informácií, ktoré sa vsak týkajú výrobku predávaného na trhu, na ktorom si nekonkurujú, mali protisútazný ciel alebo úcinok na uvedenom trhu. Postup, ktorý v prípade podniku vykonávajúceho cinnost na dvoch rôznych trhoch s výrobkami spocíva v tom, ze svojim konkurentom prítomným na prvom trhu poskytuje citlivé obchodné informácie týkajúce sa druhého trhu, na ktorom uvedení konkurenti nie sú prítomní, v zásade nemôze mat vplyv na hospodársku sútaz odohrávajúcu sa na tomto druhom trhu. 80 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia v odpovedi na pripomienky, ktoré predlozili zalobkyne k oznámeniu o výhradách, uviedla v napadnutom rozhodnutí dva dôvody na preukázanie existencie kartelu týkajúceho sa keramiky vytvoreného v rámci Euroitalia a Michelangelo, napriek skutocnosti, ze boli jediným podnikom, ktorého cinnost sa týkala keramiky, zúcastnujúcim sa stretnutí týchto zdruzení. 81 Po prvé, v poznámke pod ciarou c. 587 napadnutého rozhodnutia Komisia ako hlavný dôvod jednak poznamenáva, ze informácie týkajúce sa keramiky poskytnuté zalobkynami predstavujú citlivé obchodné informácie, kedze sa týkajú zvýsenia cien a ostatných cenových prvkov, ako sú najnizsie ceny a zlavy. Na druhej strane, vymenené informácie týkajúce sa keramiky boli podla nej "podobné a úplne zhodné so zodpovedajúcimi odkazmi na [vodovodné batérie] pouzitými na rovnakých stretnutiach". Preto podla nej netreba "rozlisovat medzi [vodovodnými batériami a keramikou], pokial ide ciel sledovaný podnikom pri oznamovaní týchto informácií (najmä ak sa zohladní ich detailnost a vseobecný kontext diskusií na týchto stretnutiach)". Komisia rozvinula túto analýzu v poznámke pod ciarou c. 1779 napadnutého rozhodnutia, pricom uviedla, ze detailnost a kontext diskusií preukazujú "bez akejkolvek pochybnosti protisútazné kroky zalobkýn". 82 Treba vsak konstatovat, ze nijaký z dôvodov uvedených v bode 81 vyssie nepreukazuje, ze sporné postupy mali za ciel alebo následok narusenie hospodárskej sútaze na trhu keramiky. 83 Komisia totiz na jednej strane neuviedla nijaké tvrdenie alebo dôkaz, ktoré by umoznovali preukázat, ze v danom prípade mohla byt hospodárska sútaz na trhu keramiky ovplyvnená skutocnostou, ze zalobkyne sprístupnili výrobcom vodovodných batérií citlivé obchodné informácie. 84 Na druhej strane ani konstatovanie, ze existuje podobnost pokial ide o povahu a spôsob výmeny informácií odovzdaných v rámci Euroitalia, ci uz ide o vodovodné batérie alebo keramiku, neumoznuje vyvodenie záveru, ze poskytnutie informácií týkajúcich sa cien keramiky výrobcom vodovodných batérií narusilo hospodársku sútaz na tomto poslednom uvedenom trhu. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze výrobcovia vodovodných batérií poskytovali informácie, ktoré získali od konkurentov zalobkýn na trhu keramiky, v dôsledku coho by bolo mozné predpokladat alebo by sa dal konstatovat úcinok na hospodársku sútaz. 85 Po druhé, v poznámke pod ciarou c. 587 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez uvádza, ale výlucne okrajovo, ze oznamovanie zvysovaní cien zalobkynami v rámci Euroitalia, pokial ide o keramiku, "[nebolo] nicím výnimocným vzhladom na vedúce postavenie, ktoré mal podnik v tomto segmente trhu v Taliansku (jeho podiely boli ovela vyssie ako podiely jeho najblizsích konkurentov) a jeho záujem zachovávat informovaný a integrovaný prístup k stanovovaniu cien svojich výrobkov (tak [keramiky,] ako aj [vodovodných batérií])". 86 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze skutocnost, ze zalobkyne mali významný podiel na trhu keramiky, nie je relevantná vo vztahu ku skutocnosti, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze sprístupnenie citlivých obchodných informácií týkajúcich sa keramiky výrobcom vodovodných batérií mohlo mat vplyv na tomto poslednom uvedenom trhu. 87 Na druhej strane, hoci ako uviedla Komisia, zalobkyne skutocne mali záujem zachovávat "informovaný a integrovaný prístup" k stanovovaniu svojich cien spolocne pre vsetky výrobky keramiky a vsetky vodovodné batérie, ktoré uvádzali na trh, takéto konstatovanie neumoznuje dospiet k záveru, ze existovalo narusenie hospodárskej sútaze na trhu keramiky. Hoci totiz oznámenie, v rámci Euroitalia, budúceho zvýsenia cien zalobkýn na trhu keramiky umoznuje dospiet k záveru, ze výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva mali záujem na koordinovaní svojho správania, Komisia nepreukázala, ze takýto postup zo strany zalobkýn mal za ciel alebo následok zmiernenie alebo odstránenie stupna neistoty o fungovaní trhu keramiky. 88 Za týchto okolností treba rozhodnút, ze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyne sa podielali na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku v rámci Euroitalia a Michelangelo pocas celého obdobia, ked predstavovali jediný podnik vyrábajúci keramiku, ktorý bol clenom uvedených zdruzení. 89 Sest tvrdení, ktoré uviedla Komisia, nevyvracajú konstatovanie uvedené v bode 88 vyssie. 90 Po prvé, Komisia vo svojich písomných pripomienkach poznamenáva a v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní uviedla, ze skutocnost, ze zalobkyne boli jediným výrobcom keramiky v rámci Euroitalia, nemá vplyv na konstatovanie o ich podielaní sa na porusení, kedze protiprávne postupy, o ktoré ide, boli súcastou jediného porusenia. Odvoláva sa na odôvodnenia 845 a 846 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých tri podskupiny výrobkov "sa doplnali", co podla nej zalobkyne nespochybnili vo svojich písomných pripomienkach. Zdôraznuje tiez skutocnost, ze existoval záujem vsetkých výrobcov postupovat spolocne v oblasti zvysovania cien. 91 V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze je nepochybne pravda, ze zalobkyne sa tým, ze výrobcom vodovodných batérií sprístupnili citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky v Taliansku, správali spôsobom, ktorý mohol zodpovedat kartelu na trhu vodovodných batérií, z dôvodov uvedených Komisiou a vysvetlených v bode 87 vyssie. Jednako vsak platí, ze takéto správanie neumoznuje dospiet k záveru, ze tým mohli byt zmenené podmienky na trhu keramiky. 92 Následne treba zdôraznit, ze na rozdiel od tvrdení, ktoré uviedla Komisia v odpovedi na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní, podla ktorých nebola povinná preukázat narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z kazdého stretnutia zdruzenia, kedze keramika bola súcastou podskupín výrobkov, na ktoré sa vztahovalo jediné porusenie, takéto vymedzenie nezbavuje Komisiu povinnosti preukázat existenciu narusenia hospodárskej sútaze vo vztahu ku kazdej z troch podskupín výrobkov, na ktoré sa vztahuje uvedené porusenie. Ak totiz existuje jediné porusenie, pri ktorom dohody alebo zosúladené postupy, ktoré, hoci sa týkajú odlisných výrobkov, sluzieb alebo území, vystupujú v rámci spolocného plánu vedome zavedeného podnikmi s cielom dosiahnut jediný protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 258 a 260, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, bod 482), konstatovanie takéhoto porusenia nemôze viest k zruseniu nevyhnutnej podmienky týkajúcej sa existencie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré sa týka sa kazdého z dotknutých trhov s výrobkami, na ktoré sa vztahuje uvedené jediné porusenie. 93 Po druhé treba odmietnut tvrdenie Komisie, ze z dôkazov týkajúcich sa kartelu v Nemecku vyplýva, ze výrobcovia vodovodných batérií v Taliansku "zohladnovali porusenie týkajúce sa keramiky" a ze na stretnutiach Michelangelo sa schádzalo mnozstvo výrobcov, ktorí nevykonávali cinnost na trhu keramiky. Na jednej strane totiz toto tvrdenie Komisie smeruje k potvrdeniu, nie vyvráteniu, zistenia uvedeného v bode 87 vyssie, ze postup zalobkýn spocívajúci v oznamovaní zvysovaní ich cien keramiky výrobcom vodovodných batérií v skutocnosti prispieval k riadnemu fungovaniu kartelu týkajúceho sa vodovodných batérií. Na druhej strane a v kazdom prípade toto tvrdenie neumoznuje konstatovat existenciu narusenia hospodárskej sútaze na trhu keramiky. 94 Po tretie, tvrdenie Komisie, ze zalobkyne nevysvetlili, z akých predstavitelných dôvodov, iných ako je existencia kartelu, poskytovali v rámci Euroitalia citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky, ak sprístupnenie uvedených informácií nemalo nijaký vplyv ani význam, nie je úcinné. Na jednej strane toto tvrdenie Komisie nemôze preukázat existenciu kartelu týkajúceho sa keramiky, pokial neexistujú objektívne dôkazy umoznujúce konstatovat protisútazný predmet alebo úcinok týchto praktík na uvedenom trhu. Na druhej strane v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 47 vyssie je to Komisia, ktorej prislúcha obstaranie dôkazu, ze boli splnené podmienky porusenia clánku 101 ZFEÚ, co v prejednávanej veci nepreukázala. 95 Po stvrté, ako neúcinné treba zamietnut tvrdenie Komisie, ze ako vyplýva z odôvodnenia 410 a poznámky pod ciarou c. 504 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza zápisnicu zo stretnutia Federceramica oznacenú ako 386/93 PGM/ed, zalobkyne údajne diskutovali v rámci tohto zdruzenia 5. júla 1993 o zvýseniach cien keramiky pred tým, ako tieto zvýsenia cien spomenuli v rámci stretnutia Euroitalia, ktoré sa uskutocnilo o niekolko dní neskôr. Najprv treba konstatovat, ze hoci zalobkyne diskutovali so svojimi konkurentmi o cene v rámci Federceramica niekolko dní pred tým, ako sa uskutocnilo stretnutie Euroitalia, umoznuje to konstatovat, ze existoval kartel týkajúci sa keramiky v rámci Federceramica, ale nie, ze v rámci Euroitalia sa uskutocnili nedovolené diskusie. Následne a v kazdom prípade, ako uviedla Komisia v odôvodnení 409 napadnutého rozhodnutia, dôkazy o protiprávnych postupoch týkajúcich sa Federceramica "pochádzajú z casu pred obdobím, ktorého sa týka [napadnuté] rozhodnutie (1993-2004)". Preto aj ked, ako Komisia uviedla v rovnakom odôvodnení, tieto dôkazy "odhalujú celkovú schému správania urcitých výrobcov" od roku 1990 do roku 1993, neumoznujú vsak preukázat existenciu porusenia pocas neskorsích stretnutí v rámci Euroitalia, na ktorých boli zalobkyne jediným výrobcom keramiky. 96 Komisia preto nemôze uspiet, ked uvádza existenciu nedovolených diskusií v rámci Federceramica na podporu svojho posúdenia v súvislosti s konstatovaním existencie porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku. 97 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Heineken Nederland a Heineken/Komisia ([30]T-240/07, Zb. s. II-3355, bod 212), z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([31]T-39/06, Zb. s. II-6831, body 381 a 382) a z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia (T-458/09 a T-171/10, bod 51), ktoré Komisia uviedla na pojednávaní, nemôzu vyvrátit konstatovanie uvedené v predchádzajúcom bode. V nijakom z týchto rozsudkov totiz Vseobecný súd neuviedol, ze Komisia mohla nahradit dôkaz o existencii porusenia pocas osobitného zdruzenia v rámci daného obdobia dôkazom o protisútazných postupoch, ktoré sa podla nej uskutocnili v rámci iného profesijného zdruzenia pocas skorsieho obdobia, ktoré Komisia navyse výslovne vylúcila z konstatovania existencie porusenia. 98 Po piate Komisia tvrdí, ze nebola povinná preukázat, ze medzi konkurentmi sa uskutocnili nedovolené diskusie. V tejto súvislosti totiz tvrdí, ze Vseobecný súd so svojom rozsudku z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia ([32]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 53) rozhodol, ze v prípade jediného porusenia neexistencia cinnosti podniku na dotknutom trhu sama osebe nepostacuje na jeho oslobodenie od zodpovednosti. 99 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 53 rozsudku Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovanom v bode 98 vyssie, rozhodol, ze je mozné, ze podnik porusil zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za ciel obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu v rámci vnútorného trhu, pricom nie je nevyhnutné, aby on sám vykonával cinnost na uvedenom relevantnom trhu. Zo zásady uvedenej Vseobecným súdom v tomto rozsudku preto vyplýva, ze v prejednávanej veci by Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze postup spocívajúci v tom, ze zalobkyne oznamovali budúce zvysovania svojich cien výrobcom vodovodných batérií, ulahcoval fungovanie kartelu na trhu vodovodných batérií, hoci zalobkyne nevykonávali cinnost na tomto trhu. Táto zásada naproti tomu nijako nemení konstatovanie uvedené v bode 82 vyssie, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze postup oznamovania cien zalobkýn podnikom, ktoré neboli jej konkurentmi na trhu keramiky, mal za ciel alebo následok narusenie hospodárskej sútaze na uvedenom trhu. 100 Po sieste Komisia poznamenáva, ze zalobkyne tým, ze sprístupnovali citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky, ubezpecovali výrobcov vodovodných batérií oznamovaním, ze ceny keramiky v Taliansku takisto porastú. V tejto súvislosti tvrdí, ze podla rozsudku Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Comap/Komisia ([33]T-377/06, Zb. s. II-1115, bod 70), na to, aby výmena citlivých obchodných informácií narusila zásadu samostatného správania na trhu, nie je nevyhnutné, aby bola vzájomná. 101 Stací konstatovat, ze skutocnost, ze Komisia nie je na konstatovanie kartelu povinná preukázat vzájomnost výmeny citlivých obchodných informácií medzi dvomi konkurencnými podnikmi, napriek tomu neumoznuje dospiet k záveru, zeby výmena takýchto informácií medzi osobami, ktoré nie sú konkurentmi, mohla spôsobit narusenie hospodárskej sútaze na trhu keramiky. 102 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba konstatovat, ze Komisia pochybila, ked konstatovala existenciu kartelu týkajúceho sa keramiky v Taliansku v rámci Euroitalia, trvajúceho pocas celého obdobia od 15. marca 1993 do roku 2001, a v rámci Michelangelo v období od 8. júla 1998 do 9. marca 2001. 103 Preto treba vyhoviet výhrade zalobkýn v tejto súvislosti. - O dôkaze existencie kartelu týkajúceho sa keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o stretnutia, na ktorých boli zalobkyne prítomné spolu s ostatnými výrobcami uvedených výrobkov 104 Zalobkyne najprv tvrdia, ze boli jediným výrobcom keramiky, ktorý bol prítomný na jednej strane na vsetkých stretnutiach Euroitalia, a na druhej strane na väcsine stretnutí Michelangelo. Následne vo svojej replike v odpovedi na tvrdenia Komisie uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza skutocnost, ze ostatní výrobcovia keramiky sa zúcastnovali stretnutí Euroitalia. Napokon zdôraznujú skutocnost, ze az od marca 2000 a do marca 2001 sa s nimi na stretnutiach Michelangelo zúcastnoval dalsí výrobca keramiky, konkrétne Pozzi Ginori. 105 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. Na jednej strane podla nej zalobkyne neboli jediným výrobcom keramiky v rámci Euroitalia. Ako totiz podla nej vyplýva z rozhodnutia Komisie IV/M.2397 - BC Funds/Sanitec ([34]Ú. v. ES C 207, 2001, s. 9), Grohe, ktorá bola výrobcom vodovodných batérií, bola v roku 2001 nadobudnutá skupinou Sanitec, ktorej patrila aj Pozzi Ginori, ktorá vyrábala keramiku. Za týchto okolností bola Grohe súcastou podniku Sanitec, ktorý predstavoval podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze vyrábajúci tak keramiku, ako aj vodovodné batérie, ktorý bol clenom Euroitalia. Na druhej strane sa podla nej Pozzi Ginori, ktorá takisto patrila do podniku Sanitec, zúcastnovala stretnutí v prítomnosti zalobkýn v rámci Michelangelo od 8. júla 1998 do 9. marca 2001. 106 V prejednávanej veci treba preskúmat, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu kartelu týkajúceho sa keramiky, vzhladom na prítomnost v prvom rade Grohe v rámci Euroitalia a v druhom rade Pozzi Ginori v rámci Michelangelo. 107 V prvom rade pred tým, ako sa preskúma otázka, ci, ako to tvrdia zalobkyne, Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu kartelu týkajúceho sa keramiky v rámci Euroitalia, treba preskúmat, ci, ako to zalobkyne tiez uvádzajú v odpovedi na tvrdenia Komisie, Komisia v tejto súvislosti splnila svoju povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 293 ZFEÚ. Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie rozhodnutia musí byt uvedené v jeho texte a okrem výnimocných okolností nemozno zohladnit neskorsie vysvetlenia poskytnuté Komisiou (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, [35]T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131; zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, [36]T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [37]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95). Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí byt sebestacné a jeho odôvodnenie nemôze vyplývat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých, ked je dotknuté rozhodnutie predmetom zaloby pred súdom Únie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [38]T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 287 a tam citovanú judikatúru). 108 V prejednávanej veci treba uviest, ze ako tvrdia zalobkyne, Komisia ani v oznámení o výhradách, ani v napadnutom rozhodnutí neuviedla na jednej strane to, ze Grohe tvorila so skupinou Sanitec jediný podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze, a na druhej strane ani to, ze citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky poskytnuté zalobkynami v rámci Euroitalia neboli odovzdané len výrobcom vodovodných batérií, ale tiez prinajmensom jednému inému výrobcovi keramiky. Dva dôvody uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú zhrnuté v bodoch 81 a 85 vyssie, totiz nijako nesúvisia so skutocnostou, ze prinajmensom jeden iný clen Euroitalia patril do skupiny podnikov, ktorá bola konkurentom zalobkýn na trhu keramiky. 109 Komisia preto nemôze platne nahradit odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí odlisným odôvodnením predlozeným v rámci svojich písomných pripomienok, aby podporila svoj záver, ze zalobkyne sa podielali na porusení týkajúcom sa keramiky v rámci Euroitalia. 110 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze v súlade s rozsudkom Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ([39]48/69, Zb. s. 619, bod 145) sa môze odvolat na väzby, ktoré existujú medzi Sanitec a Grohe, aby namietala proti tvrdeniam uvedeným zalobkynami pred Vseobecným súdom, ktorými chcú spochybnit existenciu porusenia týkajúceho sa keramiky. Treba vsak uviest, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. V bode 145 uvedeného rozsudku totiz Súdny dvor konstatoval, ze Komisia nie je povinná uvádzat vo svojich rozhodnutiach vsetky tvrdenia, ktoré by mohla následne predlozit ako obranu proti zalobným dôvodom týkajúcim sa nezákonnosti, ktoré by boli vznesené voci jej aktom. Skutocnost, ze Komisia nemôze vo svojich rozhodnutiach predpokladat vsetky tvrdenia, ktoré by voci nej mohol namietat podnik, naproti tomu neznamená, ze v rozpore s judikatúrou uvedenou v bode 107 vyssie môze nahradit dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí novými dôvodmi uvedenými v jej písomných pripomienkach predlozených v rámci konania pred Vseobecným súdom. 111 Okrem iného, z rovnakého dôvodu, ako je uvedené v bode 110 vyssie, Komisia nemôze uspiet s tvrdením, uvedeným po prvýkrát v stádiu konania pred Vseobecným súdom, ze existovali protiprávne dvojstranné kontakty medzi zalobkynami a Grohe, aby odôvodnila svoje tvrdenie, ze medzi konkurentmi sa uskutocnili nedovolené diskusie. 112 Preto treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatocným odôvodnením. Odôvodnenie, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, totiz neumoznovalo zalobkyniam pochopit dôvody, preco sa Komisia domnievala, ze diskusie v rámci Euroitalia týkajúce sa predaja keramiky na území Talianska mohli skreslit hospodársku sútaz na tomto trhu. Zalobkyne v tejto súvislosti nemohli riadne uplatnit svoje práva. Za týchto okolností netreba rozhodnút o výhrade zalobkýn, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala protisútazné postupy v tejto súvislosti. 113 V druhom rade, pokial ide o stretnutia Michelangelo, treba uviest, ze na jednej strane nebolo spochybnené, ze Pozzi Ginori bola okrem zalobkýn jediným výrobcom keramiky, ktorý bol clenom tohto zdruzenia, a na druhej strane, ze ako vyplýva z prílohy 7 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne sa zúcastnili len siedmich stretnutí, na ktorých bola prítomná aj Pozzi Ginori, a to 8. júla 1998, 14. mája 1999, 16. marca, 12. mája, 20. júla a 26. októbra 2000 a 9. marca 2001. Komisia preto mohla dospiet k záveru o výmene citlivých obchodných informácií vo vztahu k stretnutiam, ktoré sa uskutocnili v rámci Michelangelo, len pokial ide o toto obdobie, pocas ktorého sa uvedených stretnutí zúcastnili tieto dva podniky. Treba totiz uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ani vo svojich písomných pripomienkach netvrdila, zeby sa dotknuté výmeny informácií uskutocnovali mimo konania stretnutí Michelangelo, a najmä, zeby zalobkyne priamo odosielali uvedené informácie Pozzi Ginori mimo rámca stretnutí Michelangelo. 114 Za týchto okolností treba preskúmat, ci iba vo vztahu k stretnutiam z 8. júla 1998, 14. mája 1999, 16. marca, 12. mája, 20. júla a 26. októbra 2000 a 9. marca 2001, dôkazy obstarané Komisiou postacujú na preukázanie existencie porusenia a podielaní sa zalobkýn na uvedenom porusení. 115 Po prvé treba uviest, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí výslovne odvoláva na to, ze zalobkyne sprístupnili citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky, len vo vztahu k dvom stretnutiam zo 16. marca a 12. mája 2000 (pozri odôvodnenie 439 napadnutého rozhodnutia), ako aj z 20. júla 2000 (pozri odôvodnenie 441 uvedeného rozhodnutia). Naproti tomu neuvádza nijakú nedovolenú diskusiu týkajúcu sa osobitne keramiky pocas styroch ostatných stretnutí z 8. júla 1998 (pozri odôvodnenie 430 napadnutého rozhodnutia), 14. mája 1999 (pozri odôvodnenie 435 napadnutého rozhodnutia), 26. októbra 2000 (pozri odôvodnenie 442 uvedeného rozhodnutia) a 9. marca 2001 (pozri odôvodnenie 445 napadnutého rozhodnutia). 116 Po druhé, pokial ide najprv o dve stretnutia z 8. júla 1998 a zo 14. mája 1999, treba konstatovat, ze Komisia ani v odôvodneniach 430 a 435 napadnutého rozhodnutia, ani vo svojich písomných pripomienkach neuviedla skutocnost, zeby zalobkyne na týchto dvoch stretnutiach oznamovali budúce zvýsenia svojich cien týkajúce sa keramiky. Z dokumentov uvedených v poznámkach pod ciarou c. 533 a 538 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú dvoch uvedených stretnutí a ktoré Komisia predlozila Vseobecnému súdu v súvislosti s opatreniami na zabezpecenie priebehu konania, ktoré jej tento súd ulozil, naopak vyplýva, ze jedinými budúcimi zvýseniami cien diskutovanými pocas týchto stretnutí boli zvýsenia cien, ktoré formulovala Hansa Metallwerke, ktorá nevyrábala keramiku. 117 Navyse pokial ide o stretnutie zo 16. marca 2000, treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co naznacuje Komisia v odôvodnení 439 napadnutého rozhodnutia, zo zápisnice z tohto stretnutia, ktorú vypracovala Grohe, nevyplýva, zeby zalobkyne poskytovali citlivé obchodné informácie týkajúce sa keramiky. Uvádza totiz iba zmienku o zvýsení predaja zalobkýn o 12 %, pricom nie je spresnené, ci sa toto percento zvýsenia týka keramiky, vodovodných batérií, alebo obidvoch. Vzhladom na vsetky ostatné zápisnice zo stretnutí, ktoré sa výslovne odvolávajú na skutocnost, ze vymenené informácie sa týkali keramiky a nie vodovodných batérií, treba na základe porovnania uviest, ze zápisnica zo stretnutia zo 16. marca 2000 neumoznuje dospiet k záveru, ze diskusie sa týkali keramiky. 118 Následne pokial ide o tri stretnutia z 12. mája, 20. júla a 26. októbra 2000, treba konstatovat, ze rovnako, ako Komisia poznamenala v odôvodneniach 439 az 442 a 445 napadnutého rozhodnutia, zo zápisníc, ktoré vypracovala Grohe, vyplýva, ze na týchto troch stretnutiach zalobkyne poskytli citlivé obchodné informácie týkajúce sa osobitne keramiky. 119 Zo zápisníc uvedených v predchádzajúcom bode totiz vyplýva, ze zalobkyne pocas stretnutia 16. marca 2000 informovali úcastníkov stretnutí Michelangelo, vrátane ich konkurenta Pozzi Ginori, o zvýsení cien na trhu keramiky o 3 %. Toto oznámenie zvýsenia cien bolo potvrdené na stretnutí 20. júla 2000, kedze tam bolo zopakované, ze uvedené zvýsenie zacne od 1. septembra, najneskôr do konca roka. Zo zápisnice týkajúcej sa tohto posledného uvedeného stretnutia navyse vyplýva, ze Pozzi Ginori oznámila, ze zvýsenie jej katalógových cien keramiky o 4 alebo 5 % bude zverejnené v case veltrhu Cersaie a bude sa uplatnovat od 1. januára 2001. Napokon pokial ide o stretnutie z 26. októbra 2000, zápisnice Grohe potvrdzujú, ze zalobkyne informovali ostatných úcastníkov, vrátane Pozzi Ginori, o zvýsení svojich cien keramiky o 3 %. V tejto súvislosti skutocnost, ze z uvedených dokumentov jasne nevyplýva, ci sa uvedené zvýsenie uz uplatnovalo, alebo zacne az 1. januára 2001, nie je relevantná v súvislosti s konstatovaním, ze pri dotknutom zvýsení islo o zvýsenia budúcich cien. 120 Napokon pokial ide o stretnutie z 9. marca 2001, zo zápisnice Grohe vyplýva, ze ako Komisia uviedla na pojednávaní v odpovedi na otázky Vseobecného súdu, podniky prítomné na tomto stretnutí si vymenili informácie o percentuálnom zvýsení nie svojich cien, ale svojich predajov vo februári 2001. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí neuviedla, ze takéto výmeny predstavovali porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia 492 napadnutého rozhodnutia, Komisia konstatovala porusenie v Taliansku len z dôvodu existencie koordinovania zvýsenia cien. 121 Vzhladom na predchádzajúce zistenia treba dospiet k záveru, ze Komisia správne uviedla, ze výmeny informácií, ktoré sa uskutocnili pocas troch stretnutí 12. mája, 20. júla a 26. októbra 2000 a ktoré spocívali v tom, ze zalobkyne oznámili zvýsenie budúcich cien o 3 % a Pozzi Ginori o 4,5 %, predstavovali protisútazný postup v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako Komisia správne uviedla v odôvodnení 492 napadnutého rozhodnutia. Komisia naproti tomu vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze diskusie, ktoré sa uskutocnili pocas ostatných stretnutí Michelangelo, na ktorých boli zalobkyne prítomné spolu s Pozzi Ginori, predstavovali porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 122 Tvrdenia, ktoré zalobkyne uviedli okrem iného na to, aby odôvodnili, ze tri stretnutia uvedené v bode 118 vyssie neumoznujú vyvodenie záveru o existencii porusenia týkajúceho sa keramiky, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 123 Najprv treba uviest, ze výklad zápisníc Grohe týkajúcich sa stretnutia z 12. mája 2000 zalobkynami, podla ktorého zvýsenie cien keramiky o 3 % sa týkalo minulosti, pricom sa o nom rozhodlo v novembri 1999, a je teda irelevantné z pohladu práva hospodárskej sútaze, nemôze uspiet. Ako totiz vyplýva zo zápisníc z nasledujúcich stretnutí z 20. júla a 26. októbra 2000, toto zvýsenie sa týkalo budúceho predaja keramiky od 1. septembra 2000 alebo 1. januára 2001. Takéto informácie týkajúce sa budúceho zvýsenia cien teda mohli ovplyvnit správanie konkurentov a spôsobit narusenie hospodárskej sútaze. 124 Následne tvrdenie zalobkýn, ze zo zápisníc zo stretnutí z 20. júla a 26. októbra 2000 nevyplýva, zeby po tom, co údajne informovali ich úcastníkov o zvýseniach svojich cien, sa uskutocnili medzi nimi diskusie, nemá nijaký vplyv na konstatovanie, ze samotné poskytnutie týchto citlivých obchodných informácií predstavuje protisútazný postup. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bodoch 39 a 40 vyssie, samotné sprístupnenie citlivých informácií konkurentom predstavuje zakázaný postup, kedze odstranuje neistotu týkajúcu sa budúceho správania konkurenta a ovplyvnuje tak priamo alebo nepriamo stratégiu adresáta týchto informácií. Z tohto dôvodu na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, uz nebolo potrebné, aby Komisia preukázala prípadný úcinok tejto výmeny informácií na cenovú politiku zalobkýn a Pozzi Ginori vzhladom na osobitné okolnosti trhu. 125 Vzhladom na uvedené preto treba dospiet k záveru, ze Komisia bola oprávnená konstatovat existenciu kartelu na trhu keramiky na území Talianska len pokial ide o stretnutia v rámci Michelangelo z 12. mája, 20. júla a 26. októbra 2000. 126 Na to, aby sa urcila presná dlzka trvania tohto kartelu, treba uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia na jednej strane uviedla, v odôvodnení 1140 uvedeného rozhodnutia, pokial ide o dátum zacatia kazdého kartelu pre kazdý výrobok a kazdé územie, ze treba zohladnit prvé stretnutie, pri ktorom existujú nespochybnitelné dôkazy o diskusiách o budúcom zvýsení cien a úcasti dotknutého podniku na takýchto diskusiách. Na druhej strane z odôvodnenia 1170 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia bezne zohladnovala dátum dna, ked uskutocnila svoje neohlásené inspekcie, ako dátum oznacujúci skoncenie takmer vsetkých porusení na kazdom dotknutom území, avsak z odôvodnenia 1172 rovnakého rozhodnutia vyplýva, ze pokial ide o Pozzi Ginori, domnievala sa, ze tento podnik ukoncil svoju úcast na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku v den jeho poslednej úcasti na stretnutí v rámci Michelangelo. 127 Preto treba z dôvodov rovnosti zaobchádzania v porovnaní s Pozzi Ginori konstatovat, ze zalobkyne sa podielali na karteli týkajúcom sa keramiky v Taliansku pocas jedenástich mesiacov, t. j. od 12. mája 2000 ako dátumu prvého stretnutia, o ktorom má Komisia dôkazy o ich podielaní sa na porusení v rámci Michelangelo, do 9. marca 2001 ako dátumu posledného stretnutia, na ktorom sa zalobkyne zúcastnili v rámci Michelangelo. V tejto súvislosti totiz treba dospiet k záveru, ze protisútazné úcinky stretnutia z 26. októbra 2000 trvali prinajmensom do stretnutia z 9. marca 2001. 128 Preto treba ciastocne vyhoviet prvému zalobnému dôvodu v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze zalobkyne sa podielali na karteli týkajúcom sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 v rámci zdruzení Euroitalia a Michelangelo. Komisia totiz z právneho hladiska dostatocne preukázala ich podielanie sa na tomto porusení iba od 12. mája 2000 do 9. marca 2001 v rámci zdruzenia Michelangelo. V zostávajúcej casti sa prvý zalobný dôvod musí zamietnut. 129 Za týchto okolností, kedze Komisia vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia pokial ide o dlzku trvania porusenia, na ktorom sa zalobkyne podielali, clánok 1 ods. 1 body 3 a 4 napadnutého rozhodnutia musí byt ciastocne zrusený. 130 Na druhej strane, prípadné dôsledky, ktoré treba vyvodit z tejto nezákonnosti vo vztahu k výpoctu sumy pokuty ulozenej zalobkyniam, budú Vseobecným súdom preskúmané v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci v bodoch 186 az 193 nizsie. 2. O druhom dôvode zalozenom na tom, ze pri výpocte sumy pokuty nebola zohladnená skutocnost, ze na zalobkyne sa vztahovalo ciastocné oslobodenie od pokuty pokial ide o porusenie, ku ktorému doslo v Belgicku a vo Francúzsku 131 Zalobkyne tvrdia, ze v rámci výpoctu celkovej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, Komisia nezohladnila skutocnost, ze v súlade s bodom 23 písm. b) posledným odsekom oznámenia o spolupráci z roku 2002 im priznala ciastocné oslobodenie od pokút v súvislosti s poruseniami, na ktorých sa podielali v Belgicku a vo Francúzsku. Domnievajú sa preto, ze toto ciastocné oslobodenie od pokuty sa malo uplatnit v poslednom stádiu výpoctu sumy pokuty, t. j, po tom, ako Komisia znízila pokutu o 30 %, a nie pred tým, ako uplatnila hranicu 10 % obratu. 132 Komisia nesúhlasí s argumentáciou zalobkýn. 133 Podla bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo dobu trvania predpokladaného kartelu, Komisia nezohladní tieto skutocnosti pri stanovení pokuty ulozenej podniku, ktorý ich poskytol. 134 Výklad úcelu ustanovenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí byt v súlade s logikou vlastnou tomuto oznámeniu. Z tohto hladiska sa bod 23 písm. b) posledný odsek uvedeného oznámenia musí vykladat tak, ze jeho cielom je odmenit podnik, ktorý síce nepredlozil ziadost o oslobodenie od pokút v súvislosti s dotknutým kartelom ako prvý, ak ako prvý poskytol Komisii dôkazy týkajúce sa skutocností, ktoré Komisia nepoznala a mali priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu. Inými slovami, ak sa dôkazy poskytnuté podnikom týkajú skutocností, ktoré umoznujú Komisii zmenit svoje posúdenie týkajúce sa závaznosti alebo dlzky trvania kartelu, tak podnik, ktorý tieto dôkazy poskytne, je odmenený priznaním oslobodenia v súvislosti s posúdením skutocností, ktoré mozno na základe týchto dôkazov preukázat (rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 381). 135 Cielom priznania ciastocného oslobodenia od pokuty stanoveného v bode 23 písm. b) poslednej vete oznámenia z roku 2002 o výhradách je podnietit podniky, aby poskytli Komisii vsetky informácie a dôkazy, ktoré majú o porusení, bez toho, aby to viedlo k zvýseniu sumu pokuty, ktorá im bude ulozená. V tejto súvislosti totiz mozno uviest, ze ak by sa nepriznalo ciastocné oslobodenie od pokuty, podniky spolupracujúce s Komisiou v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 by mohli byt vedené k tomu, aby jej neposkytli vsetky informácie a dôkazy týkajúce sa dlzky trvania alebo zemepisného rozsahu porusenia, ktoré majú k dispozícii. 136 Za týchto okolností priznanie ciastocného oslobodenia od pokuty v zmysle bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 musí viest Komisiu k tomu, aby od stádia výpoctu základnej sumy pokuty nezohladnovala obrat spojený s predajom výrobkov alebo sluzieb, na ktoré sa vztahovalo protiprávne správanie, pre ktoré Komisia priznala ciastocné oslobodenie od pokuty. 137 V prejednávanej veci je nesporné, ze ako Komisia uviedla v odôvodneniach 1313 a 1315 napadnutého rozhodnutia, zalobkyne boli oprávnené na uplatnenie ciastocného oslobodenia od pokuty v súvislosti s poruseniami, na ktorých sa podielali v Belgicku a vo Francúzsku. 138 Napriek konstatovaniu uvedenému v predchádzajúcom bode vsak treba uviest, ze ako vyplýva z tabulky E napadnutého rozhodnutia, Komisia pri výpocte základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyniam zohladnila sumy spojené s poruseniami, na ktorých sa podielali vo Francúzsku a v Belgicku. 139 Komisia teda vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, ked v rámci výpoctu základnej sumy pokuty zohladnila na jednej strane sumu 3490000 eur zodpovedajúcu pokute za porusenie týkajúce sa vodovodných batérií vo Francúzsku a na druhej strane sumy 1980000 eur za porusenie spojené s keramikou v Belgicku a 3 060 000 eur za porusenie spojené s keramikou vo Francúzsku. 140 Za týchto okolností treba vyhoviet druhému zalobnému dôvodu, ktorý uviedli zalobkyne, v rozsahu, v akom Komisia pri výpocte základnej sumy pokuty neoprávnene zohladnila sumy uvedené v predchádzajúcom bode. Kedze táto nezákonnost sa týka len výpoctu sumy pokuty a nie konstatovania existencie porusenia, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, dôsledky, ktoré sa majú vyvodit z tejto nezákonnosti, Vseobecný súd priamo preskúma v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v bode 192 nizsie. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze súd Únie môze vykonávat uvedenú právomoc aj v prípade, ak nedôjde k zruseniu (pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 692; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [40]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 61). 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zalobkyne neboli prvým, ale az druhým podnikom, ktorý jej poskytol dôkazy so znacnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 141 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze Grohe jej poskytla informácie so znacnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 este pred tým, ako túto podmienku splnili ony. Z tohto dôvodu sa domnievajú, ze sa im malo priznat znízenie celkovej sumy ulozenej pokuty o 50 % a nie o 30 %. Uvádzajú v tejto súvislosti dve zásadné výhrady. V prvom rade podla nich z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreskúmala otázku, ktorý podnik, ci ony alebo Grohe, ako prvý splnil podmienku týkajúcu sa prinesenia znacnej pridanej hodnoty. V druhom rade Komisia podla nich nesprávne usúdila, ze ziadost o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorú predlozila Grohe, splnala podmienku znacnej pridanej hodnoty pred tým, ako zalobkyne predlozili svoju ziadost. 142 Najprv treba pripomenút, ze Komisia v oznámení o spolupráci z roku 2002 definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie sumy pokuty, ktorú by museli zaplatit. 143 V zmysle bodu 20 oznámenia o spolupráci z roku 2002 "podniky, ktoré nesplnajú podmienky [na uplatnenie oslobodenia od pokút], môzu byt oprávnené [na] vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená". 144 Bod 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "s cielom oprávnenia [na znízenie pokuty podla bodu 20 tohto oznámenia] podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz [poskytnút Komisii dôkaz o predpokladanom porusení, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponuje, a musí ukoncit svoju úcast na predpokladanom porusení najneskôr v case, ked predlozí tento dôkaz - neoficiálny preklad]." 145 V bode 23 písm. b) prvom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 sú uvedené tri pásma znízenia pokuty. Prvý podnik, ktorý splna podmienku stanovenú v bode 21 uvedeného oznámenia, má nárok na znízenie pokuty o 30 az 50 %, druhý podnik na znízenie pokuty o 20 az 30 % a dalsie podniky majú nárok na znízenie pokuty najviac o 20 %. 146 Bod 23 písm. b) druhý odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 uvádza, ze "s cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21 [tohto oznámenia], a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu", a "môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia". 147 Zo samotnej logiky oznámenia o spolupráci z roku 2002 vyplýva, ze zelaným úcinkom je vytvorit vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovat ich nahlasovanie Komisii. Táto neistota vyplýva práve zo skutocnosti, ze clenovia kartelu vedia, ze len jednému z nich bude poskytnuté oslobodenie od pokuty, ak nahlási ostatných úcastníkov porusenia, cím ich vystaví riziku, ze im budú ulozené pokuty. V rámci tohto systému a podla rovnakej logiky mozno priznat podnikom, ktoré najrýchlejsie poskytnú svoju spoluprácu, väcsie znízenie pokút oproti pokutám, ktoré by im boli inak ulozené, nez aké bude priznané podnikom, ktoré poskytnú svoju spoluprácu neskôr (rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 379). 148 Chronologické poradie a rýchlost spolupráce poskytnutej clenmi kartelu sú teda základnými prvkami systému zavedeného oznámením o spolupráci (rozsudok Transcatab/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 380). 149 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci je Komisia povinná odôvodnit príciny, pre ktoré sa domnieva, ze dôkazy predlozené podnikom v rámci oznámenia o spolupráci predstavujú prínos odôvodnujúci alebo neodôvodnujúci znízenie ulozenej pokuty, podnikom, ktoré chcú v tejto súvislosti spochybnit rozhodnutie Komisie, naopak prislúcha preukázat, ze Komisia by bez takýchto informácií dobrovolne poskytnutých týmito podnikmi nebola schopná preukázat podstatu porusenia, a teda prijat rozhodnutie ukladajúce pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [41]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 297, a Vseobecného súdu zo 17. mája 2011, Arkema France/Komisia, [42]T-343/08, Zb. s. II-2287, bod 135). 150 Vzhladom na dôvod existencie znízenia Komisia nemôze nezohladnit uzitocnost poskytnutej informácie, ktorá nevyhnutne závisí od dôkazov, ktoré uz mala k dispozícii (rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 220, a rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 136). 151 Pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presným a výslovným spôsobom, urcité informácie, ktoré uz v rámci spolupráce poskytol iný podnik, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, hoci je nesporné, ze do istej miery pre Komisiu bola uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz neulahcuje úlohu Komisie výrazným spôsobom. Preto nemôze postacovat na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce (pozri rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 137 a tam citovanú judikatúru). 152 Okrem toho spolupráca podniku v rámci vysetrovania vôbec nevytvára nárok na znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 18 nariadenia c. 1/2003) (pozri rozsudok Arkema France/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 138 a tam citovanú judikatúru). 153 Napokon, aj keby sa malo usudzovat, ze ako tvrdí Komisia, na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 disponovala volnou úvahou v rámci skúmania znacnej pridanej hodnoty informácií, ktoré jej boli poskytnuté, stále platí, ze Vseobecný súd sa nemôze opriet o uvedenú volnú úvahu a vzdat sa dôkladného preskúmania posúdenia Komisie v tejto súvislosti tak z hladiska právneho stavu, ako aj skutkových okolností (pozri analogicky rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 62). 154 Práve vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 142 az 153 vyssie treba preskúmat dve zásadné výhrady, ktoré vzniesli zalobkyne a ktoré sú uvedené v bode 141 vyssie. 155 V prvom rade pokial ide o výhradu zalobkýn, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreskúmala tvrdenie, ze to ony mali byt namiesto Grohe povazované za podnik, ktorý po podniku, ktorému bolo priznané oslobodenie od pokuty, ako prvý splnil podmienku týkajúcu sa prinesenia znacnej pridanej hodnoty, Komisia v odôvodneniach 1277 az 1280 uvedeného rozhodnutia uviedla: "(1277) Grohe bola po Masco prvým podnikom, ktorý poziadal o uplatnenie zhovievavosti. ... (1278) Komisia sa domnieva, ze ziadosti Grohe o zhovievavost predstavujú znacnú pridanú hodnotu z nasledujúcich dôvodov: po prvé podporujú informácie, ktoré uz Komisia má k dispozícii a ktoré sa týkajú i) úcasti podnikov, ii) obdobia, ktoré Komisia presetrovala, iii) okolností, za ktorých sa clenovia kartelu stretávali a navzájom komunikovali, ako aj iv) celkového fungovania kartelu a spôsobu, akým sa uplatnovali dohody. Následne, vyhlásenia Grohe umoznili Komisii s dostatocnou presnostou rekonstruovat mechanizmus koordinovaných cinností uskutocnených clenmi kartelu v rámci viacerých zdruzení. Tieto vyhlásenia napokon obsahovali nové dôkazy vo forme písomných opisov organizácie kartelu a zápisníc zo stretnutí odhalujúcich dohody o koordinovaní cien uzatvorené medzi clenmi kartelu. (1279) Vyhlásenia Grohe vsak mali v zásade podpornú a vysvetlujúcu povahu. Hoci posilnili schopnost Komisie preukázat urcité skutocnosti, Komisia uz mala vo svojom spise dôkazy týkajúce sa väcsiny týchto skutocností. Celkovo pokial ide o rozsah spolupráce, pomoc, ktorú poskytla Grohe, mala v prípade niektorých clenských státov (najmä Rakúsko, Holandsko alebo Taliansko) len velmi malý význam, ci dokonca nemala nijaký význam. Hoci dôkazy týkajúce sa AFPR sa ukázali ako zaujímavé, boli poskytnuté po tom, co [zalobkyne] predlozili dôkazy týkajúce sa cinností tohto zdruzenia, co významne znízilo ich pridanú hodnotu. Okrem iného, aj pokial ide o clenské státy, pri ktorých bola spolupráca s Grohe významnejsia, Grohe iba výnimocne predlozila listinné dôkazy týkajúce sa relevantného casu (in tempore non suspecto) specificky preukazujúce komunikáciu týkajúcu sa zvýsenia cien. Hoci nie je spochybnené priznanie zhovievavosti Grohe v zmysle bodu 23 písm. b) a bodu 26 oznámenia [o spolupráci z roku 2002], vzhladom na tieto úvahy sa Komisia domnieva, ze na Grohe by sa malo vztahovat najnizsie mozné pásmo znízenia. (1280) Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách [zalobkyne] niekolkokrát spochybn[ili] pridanú hodnotu vyhlásení Grohe alebo sa snaz[ili] preukázat, ze [ich] vlastné vyhlásenia sa musia povazovat za vyhlásenia, ktoré majú ovela vyssiu pridanú hodnotu ako vyhlásenia Grohe... Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia nepostacujú na vyvodenie záveru, ze Grohe nepriniesla dostatocnú pridanú hodnotu. Okrem iného, Komisia, ktorá sa tiez domnieva, ze spolupráca Grohe mohla byt ovela lepsia, zohladnila túto skutocnost v okamihu rozhodovania o osobitnom znízení, ktoré sa uplatnuje v rámci pásma." 156 V prejednávanej veci teda z odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedených v predchádzajúcom bode jednoznacne vyplýva, ze po prvé Komisia uviedla styri dôvody na podporu svojho záveru, ze ziadost Grohe o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 splnala podmienku znacnej pridanej hodnoty vo vztahu k informáciám, ktorými uz disponovala skôr, po druhé vysvetlila dôvody, preco sa domnievala, ze na Grohe sa môze uplatnit iba minimálne znízenie o 30 %, a po tretie odpovedala na tvrdenia uvedené zalobkynami, ktorými sa snazili vyvrátit jej záver, ze ziadost Grohe predstavovala znacnú pridanú hodnotu. 157 Podla bodu 23 písm. b) druhého odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 pritom Komisia nebol povinná porovnat uzitocnost informácie poskytnutej v ziadosti Grohe s uzitocnostou informácie poskytnutej zalobkynami, ale preskúmat, ci pred tým, ako bola predlozená ziadost zalobkýn o uplatnenie oznámenia z roku 2002 o spolupráci, informácia, ktorú jej poskytla Grohe, mala znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k informáciám, ktoré mala Komisia k tomuto dnu k dispozícii okrem iného vo svojom spise. 158 Treba preto konstatovat, ze ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedeného v bode 155 vyssie, pred tým, ako zalobkyne predlozili svoju vlastnú ziadost, Komisia z právneho hladiska dostatocne preskúmala otázku, ci informácie poskytnuté Grohe splnali podmienku znacnej pridanej hodnoty. 159 Preto sa prvá výhrada zalobkýn musí zamietnut ako nedôvodná. 160 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyne navrhli Vseobecnému súdu, aby v rámci opatrenia na zabezpecenie dôkazov ulozil Komisii, aby predlozila interné dokumenty, v ktorých uviedla dôvody, preco sa skôr zalobkyne ako Grohe povazovali za podnik, ktorý ako druhý predlozil informácie so znacnou pridanou hodnotou, alebo aby konstatoval, ze Komisia nepreskúmala túto otázku primeraným spôsobom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze ako vyplýva z bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktoré je vysvetlené v bode 144 vyssie, Komisia nebola povinná uskutocnit porovnávacie preskúmanie ziadosti zalobkýn so ziadostou Grohe, ale iba konstatovat, ci v okamihu, ked bola predlozená ziadost zalobkýn, ziadost Grohe uz splnila podmienku znacnej pridanej hodnoty vzhladom na informáciu, ktorou uz Komisia k tomuto dnu disponovala. Za týchto okolností musí byt návrh zalobkýn zamietnutý ako neúcinný, kedze v kazdom prípade by nemohol vyvrátit konstatovanie uvedené v bode 158 vyssie. 161 V druhom rade pokial ide o výhradu zalobkýn, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze ziadost Grohe predstavovala znacnú pridanú hodnotu, po prvé je nesporné, ze zalobkyne predlozili svoju ziadost o uplatnenie oznámenia z roku 2002 o spolupráci 19. novembra 2004. Tiez je nesporné, ze teda výlucne na základe informácií, ktoré Grohe poskytla Komisii 15 a 17. novembra 2004, treba preskúmat, ci pred tým, ako zalobkyne predlozili svoju vlastnú ziadost 19. novembra 2004, mali uvedené informácie znacnú pridanú hodnotu. 162 Po druhé, pokial ide o návrh zalobkýn, aby Vseobecný súd vyhlásil prílohy 35 a 37 vyjadrenia k zalobe za neprípustné, kedze podla judikatúry musia byt tvrdenia úcastníkov konania uvedené v samotnom texte vyjadrenia a nie v jeho prílohách, treba pripomenút, ze podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, aj ked text zaloby, rovnako ako ostatné vyjadrenia vymenené medzi úcastníkmi konania, môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria prílohu zaloby alebo iného vyjadrenia, nemôze nahradit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktoré musia byt uvedené v zalobe alebo inom vyjadrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [43]T-201/04, Zb. s. II-3601, body 94 a 95). 163 V danom prípade treba uviest, ze Komisia uviedla v prílohách 35 a 37 vyjadrenia k zalobe dve tabulky, v ktorých uviedla dôvody, preco sa domnievala, pri kazdom z dokumentov poskytnutých Grohe 15. a 17. novembra 2004, ze prinásajú alebo neprinásajú znacnú pridanú hodnotu vo vztahu k dokumentom, ktorými uz skôr disponovala. Ako vsak Komisia správne uvádza, tieto tabulky podporujú a doplnajú tvrdenia, ktoré uviedla v bodoch 77, 79, 81 a 82 vyjadrenia k zalobe, v ktorých na jednej strane vseobecným spôsobom uviedla, ze informácie poskytnuté Grohe mali znacnú pridanú hodnotu, a na druhej strane presnejsie vysvetlila dôvody, preco sa domnievala, ze dokumenty poskytnuté Grohe jej umoznili podporit dôkazy uvedené v jej spise a teda mali znacnú pridanú hodnotu. 164 Návrh zalobkýn, aby Vseobecný súd vyhlásil neprípustnost príloh 35 a 37 vyjadrenia k zalobe, preto musí byt zamietnutý. 165 Po tretie treba konstatovat, ze z tabuliek uvedených v prílohách 35 a 37 vyjadrenia k zalobe vyplýva, ako Komisia uznala v odôvodnení 1279 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 155 vyssie), ze velké mnozstvo dokumentov poskytnutých Grohe 15. a 17. novembra 2004 nebolo mozné povazovat za dokumenty so znacnou pridanou hodnotou z dôvodu skutocnosti, ze Komisia ich uz mala k dispozícii, lebo tieto informácie zozbierala pocas inspekcií, alebo preto, ze jej ich uz poskytla Masco. Je tiez pravda, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, mnozstvo dokumentov poskytnutých Grohe, ako sú pozvánky na stretnutia nemeckého zdruzenia AGSI alebo Euroitalia, takisto nemozno povazovat za dokumenty so znacnou pridanou hodnotou, kedze tieto dokumenty bolo mozné získat na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (pozri judikatúru citovanú v bode 152 vyssie) a kedze Komisia uz disponovala zápisnicami z týchto stretnutí. To isté platí pre dokumenty poskytnuté Grohe, z ktorých Komisia nevychádzala v napadnutom rozhodnutí pri preukázaní porusenia. 166 Bez toho, aby boli dotknuté konstatovania uvedené v predchádzajúcom bode, vsak treba konstatovat, ze najprv, ako vyplýva najmä z prílohy 28 zaloby a prílohy 34 vyjadrenia k zalobe, Grohe vo svojich ústnych vyjadreniach na podporu svojej ziadosti o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 na jednej strane uznala svoje podielanie sa na porusení a na druhej strane vo svojich vyjadreniach podporila informácie, ktoré uz Komisia mala, o fungovaní kartelu a svojom vlastnom clenstve v karteli v rámci nemeckých a talianskych zdruzení relatívne podrobným spôsobom, kedze uviedla dátumy, miesta, úcastníkov a diskutované zálezitosti stretnutí v rámci uvedených zdruzení. 167 Následne Grohe poskytla urcité informácie týkajúce sa porusenia, ktoré Komisia predtým nemala, a dokumenty z tohto obdobia, ktoré ich podporovali. V prospech tohto konstatovania svedcia dve stretnutia. 168 Na jednej strane v Taliansku, pokial ide o stretnutie Michelangelo, ktoré sa uskutocnilo 19. júla 2002, ktoré Grohe uvádza vo svojom podaní zo 17. novembra 2004, spresnila, ze úcastníci si vymenili podrobné informácie o individuálnych trzbách a trhových podieloch a preukázala túto skutocnost tým, ze predlozila Komisii dôkazy o týchto diskusiách vyplývajúce zo zápisníc z tohto stretnutia. Tvrdenie zalobkýn, ze islo len o jedno zo 65 stretnutí, ktoré boli organizované v rámci Euroitalia a Michelangelo a ze Komisia uz mala k dispozícii dostatok informácií, aby sankcionovala kartel v Taliansku týkajúci sa vodovodných batérií, nemá vplyv na konstatovanie, ze tento dôkaz ulahcil úlohu Komisie tým, ze jej umoznil zvýsit pocet dôkazov, o ktoré sa mohla opriet pri sankcionovaní porusenia. 169 Na druhej strane v súvislosti s Nemeckom, pokial ide o stretnutie AGSI zo 14. júla 2004, Komisia uvádza, ze iba tabulka, ktorú poskytla Grohe, jej umoznila s presnostou preukázat výmenu informácií týkajúcu sa najmä budúceho zvýsenia cien v roku 2005. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze hoci z poznámky pod ciarou c. 221 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia mala predtým k dispozícii iné dôkazy umoznujúce konstatovat porusenie, zalobkyne vsak nespochybnili, ze nijaký z listinných dôkazov nedosahoval takú úroven podrobnosti, v dôsledku coho sa posilnila schopnost Komisie preukázat fungovanie kartelu. 170 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 165 az 169 vyssie treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne vo svojich písomných pripomienkach a co uviedli na pojednávaní, informácie, ktoré poskytla Grohe, posudzované ako celok mali znacnú pridanú hodnotu, cím je odôvodnená skutocnost, ze Komisia jej priznala znízenie pokuty. 171 Tvrdenie zalobkýn, ze z odôvodnenia 550 rozhodnutia Komisie 2004/138/ES z 11. júna 2002 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vo veci COMP/36.571/D-1, Rakúske banky - "Lombardský klub") ([44]Ú. v. EÚ L 56, 2004, s. 1) vyplýva, ze ziadost o uplatnenie znízenia na základe oznámenia o spolupráci môze mat znacnú pridanú hodnotu len vtedy, ak dotknutý podnik uvedie nové skutocnosti, ktoré Komisia dovtedy nepoznala, a poskytne vysvetlenia ulahcujúce pochopenie porusenia touto institúciou, musí byt zamietnuté ako nedôvodné. Ak totiz informácie poskytnuté podnikom súvisiace so skutocnostami týkajúcimi sa porusenia, ktoré Komisia uz poznala, umoznujú Komisii preukázat skutocnosti, ktoré by inak nemohla sankcionovat, takéto informácie majú znacnú pridanú hodnotu. Takéto potvrdenie, ktoré sa odlisuje od toho, ktoré je popísané v bode 151 vyssie, je pre Komisiu uzitocné v rámci sankcionovania kartelu. Za týchto okolností skutocnost, ze podnik neinformuje Komisiu o skutocnostiach, ktoré predtým sám nepoznal, sama osebe nemôze vyvrátit konstatovanie, je jeho spolupráca napriek vsetkému mala znacnú pridanú hodnotu. 172 Preto musí byt tretí zalobný dôvod uvedený zalobkynami zamietnutý ako nedôvodný. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na retroaktívnom uplatnovaní usmernení z roku 2006 173 Zalobkyne v podstate tvrdia, ze uplatnovanie usmernení z roku 2006 na skutkové okolnosti prejednávanej veci namiesto usmernení o výpocte pokút ulozených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO ([45]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 1998"), ktoré boli úcinné v okamihu, ked podali svoju ziadost, predstavuje porusenie zásady zákazu retroaktivity, ako vyplýva z judikatúry, clánku 49 ods. 1 Charty základných práv a clánku 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. 174 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. 175 Podla judikatúry zásada zákazu retroaktivity trestného práva, ako vyplýva z clánku 49 Charty základných práv, sa uplatnuje na kazdé správne konanie, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií na základe pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [46]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 202), a umoznuje namietat proti retroaktívnemu uplatnovaniu nového výkladu normy stanovujúcej porusenie, ak výsledok tohto výkladu nebolo mozné v case, ked k poruseniu doslo, rozumne predvídat (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 87 az 89 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 120). Na to, aby sa preskúmalo dodrzanie tejto zásady, bolo rozhodnuté, ze treba preverit, ci v dobe, ked doslo k poruseniu, o ktoré ide, bolo mozné rozumne predvídat spornú zmenu (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 224). Význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost právnej úpravy vsak nebráni tomu, aby bola dotknutá osoba vedená k poziadaniu o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu vyplynút z daného aktu. Ide najmä o odborníkov zvyknutých na povinnost vynakladat velkú obozretnost pri výkone svojej profesie. Takisto mozno od nich ocakávat, ze s osobitnou starostlivostou posúdia riziká, ktoré zahrna (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 219). 176 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze, ako vyplývajú z ustanovení nariadenia c. 1/2003, vyzaduje, aby Komisia mohla v rámci hornej hranice stanovenej clánkom 23 ods. 2 uvedeného nariadenia kedykolvek zvýsit úroven pokút, ak je to potrebné na zabezpecenie uplatnovania politiky hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti, ani dôveru v metódu výpoctu pokút, ale naopak uvedené podniky musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení sumy pokút v porovnaní s ich výskami uplatnovanými v minulosti, bud tým, ako stanoví úroven výsky pokút pri rozhodovaní o pokutách v individuálnych rozhodnutiach, alebo tým, ze na jednotlivé prípady uplatní pravidlá postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú usmernenia (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, body 227 az 230, a Groupe Danone/Komisia, uz citovaný v bode 140 vyssie, body 90 a 91). 177 V prejednávanej veci treba na jednej strane konstatovat, ze usmernenia z roku 2006 vystupujú v právnom rámci zavedenom clánkom 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, ze prispievajú k spresneniu hraníc uplatnovania volnej úvahy Komisie vyplývajúcej z tohto ustanovenia a ze podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 bod 32 usmernení z roku 2006 stanovuje hornú hranicu celkovej sumy pokuty pre kazdý podnik alebo zdruzenie podnikov podielajúce sa na porusení na 10 % celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho úctovného obdobia. 178 Na druhej strane treba uviest. ze aj v prípade neexistencie výslovného ustanovenia o pravidelnom prepracovaní usmernení z roku 1998 zalobkyne mali vzhladom na existujúcu judikatúru pocítat s moznostou, ze po tom, ako dôjde k poruseniu, Komisia rozhodne o prijatí a uplatnovaní nových usmernení pre výpocet pokút (rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, bod 116). 179 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba dospiet k záveru, ze usmernenia z roku 2006 a osobitne nová metóda výpoctu pokút, ktorú obsahujú, aj za predpokladu, ze v jej dôsledku sa ulozené pokuty sprísnili, boli v case, ked doslo k zistenému poruseniu, pre podniky, ako sú zalobkyne, rozumne predvídatelné a ze Komisia tým, ze usmernenia z roku 2006 uplatnila v spornom rozhodnutí na porusenie, ku ktorému doslo pred ich prijatím, neporusila zásadu zákazu retroaktivity (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 175 vyssie, body 231 a 232, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [47]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 25). 180 Dve tvrdenia uvedené zalobkynami, v ktorých uvádzajú, ze retroaktívne uplatnovanie usmernení z roku 2006 v prejednávanej veci nebolo mozné predvídat, nemôzu vyvrátit konstatovanie uvedené v predchádzajúcom bode. 181 Po prvé, zalobkyne tvrdia, ze ak pred prijatím usmernení z roku 1998 podniky nemohli mat legitímne ocakávania týkajúce sa skutocnosti, ze metóda výpoctu pokút zostane nezmenená, po prijatí týchto usmernení sa situácia podla nich zmenila, vzhladom na zvýsený význam, ktorý sa v usmerneniach z roku 2006 prikladá kritériu dlzky trvania porusenia. Treba vsak konstatovat, ze vzhladom na to, ze nijaké z ustanovení usmernení z roku 1998 neuvádza, ze s cielom zaistit úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa nebudú menit, zalobkyne nemohli mat v tejto súvislosti nijaký legitímny záujem, vrátane toho, ktorý sa týka skutocnosti, ze kritérium dlzky trvania porusenia nebude mat v rámci prijatia nových usmernení zvýsený význam pri stanovovaní sumy pokuty. Toto tvrdenie zalobkýn sa preto musí zamietnut ako nedôvodné. 182 Po druhé, zalobkyne tvrdia, ze mali legitímnu dôveru v skutocnost, ze na skutkové okolnosti prejednávanej veci sa budú uplatnovat usmernenia z roku 1998, kedze na jednej strane predlozili svoju ziadost hned po tom, ako Súdny dvor v rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovanom v bode 175 vyssie, rozhodol o zákonnosti usmernení z roku 1998 a na druhej strane Komisia prijala svoje oznámenie o výhradách az dva roky od uskutocnenia inspekcií. V tejto súvislosti treba uviest, ze tieto dve tvrdenia nemajú nijaký vplyv na konstatovanie uvedené v bodoch 176 a 177 vyssie, podla ktorého bolo mozné dostatocne predvídat, ze Komisia prispôsobí úroven pokút potrebám svojej politiky a na skutkové okolnosti prejednávanej veci tak uplatní usmernenia z roku 2006. Tieto tvrdenia teda treba zamietnut ako neúcinné. 183 Za týchto okolností treba zamietnut stvrtý zalobný dôvod ako celok. 184 Vzhladom na preskúmanie styroch zalobných dôvodov uvedených zalobkynami treba po prvé na jednej strane ciastocne vyhoviet prvému zalobnému dôvodu a vzhladom na skutocnost, ze nesprávne právne posúdenie, z ktorého Komisia vychádzala v tejto súvislosti, sa týka samotného konstatovania porusenia (v danom prípade kartelu), ciastocne zrusit clánok 1 ods. 1 body 3 a 4 napadnutého rozhodnutia z dôvodu uvedeného v bode 128 vyssie. Na druhej strane v rámci preskúmania návrhov na zmenu predlozených zalobkynami treba z tejto nezákonnosti vyvodit dôsledky pre sumy pokút ulozených zalobkyniam. Po druhé treba na jednej strane vyhoviet druhému zalobnému dôvodu z dôvodu uvedeného v bode 138 vyssie a na druhej strane v rámci preskúmania návrhov na zmenu predlozených zalobkynami vyvodit z tejto nezákonnosti dôsledky pre sumu pokuty. Po tretie treba v zostávajúcej casti zamietnut návrhy na zrusenie. B - O návrhoch predlozených subsidiárne na znízenie súm pokút ulozených zalobkyniam 185 Vzhladom na druhú cast návrhov, ktorou zalobkyne ziadajú Vseobecný súd o znízenie súm pokút, ktoré im boli ulozené (pozri bod 26 vyssie), Vseobecnému súdu prislúcha, aby v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci preskúmal na jednej strane dôsledky nesprávnych posúdení, z ktorých Komisia vychádzala a ktoré sú uvedené v bodoch 128 a 139 vyssie, pre výpocet sumy pokuty ulozenej zalobkyniam a na druhej strane ostatné tvrdenia, ktoré uviedli a ktorými sa snazia dosiahnut, aby Vseobecný súd znízil sumy pokút, ktoré im boli ulozené. 1. O dôsledkoch, ktoré sa majú vyvodit z nesprávnych posúdení, z ktorých vychádzala Komisia, pokial ide o sumy pokút 186 Hoci usmernenia nepocítajú so stanovením pokuty súdom Únie pri rozhodovaní na základe jeho neobmedzenej právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [48]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 169), Vseobecný súd povazuje v prejednávanej veci za vhodné, aby sa nimi inspiroval pri prepocte sumy pokuty, najmä z dôvodu skutocnosti, ze umoznujú zohladnenie vsetkých relevantných okolností prejednávanej veci a stanovenie primeraných pokút vsetkým podnikom podielajúcim sa na zistenom porusení. 187 V prejednávanej veci treba najprv prepocítat sumu pokuty spojenú s nesprávnym posúdením uvedeným v bode 128 vyssie, ktoré sa týka porusenia, ku ktorému doslo v Taliansku v súvislosti s keramikou, a následne celkovú sumu pokuty, ktorá musí byt ulozená najmä vzhladom na nesprávne posúdenie uvedené v bode 139 vyssie. 188 V prvom rade pokial ide o pokuty, ktoré Komisia mohla ulozit zalobkyniam vzhladom na to, ze sa podielali iba na porusení týkajúcom sa keramiky v Taliansku, treba po prvé zohladnit v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 a ako to Komisia správne uviedla v odôvodnení 1200 napadnutého rozhodnutia obrat dosiahnutý dotknutým podnikom pocas posledného roka predchádzajúceho jeho úcasti na porusení. Kedze posledným rokom predchádzajúcim roku úcasti zalobkýn na porusení na trhu keramiky v Taliansku je rok 2000, treba zohladnit obrat zalobkýn na tomto trhu z týchto výrobkov pocas tohto roka. Tento obrat, ktorý zalobkyne oznámili Vseobecnému súdu v rámci odpovede na jeho opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a ktorý uviedla Komisia takisto v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a zalobkyne ho nespochybnili, je 210461486 eur. Na úcely výpoctu pokuty sa preto musí zohladnit tento obrat namiesto obratu uvedeného v tabulke C napadnutého rozhodnutia vo výske 191641141 eur, ktorý zalobkyne dosiahli v roku 2003. 189 Po druhé, pokial ide o percento obratu, ktoré sa musí zohladnit na základe bodov 23 a 25 usmernení z roku 2006, v tejto súvislosti treba najprv uviest, ze clenstvo zalobkýn v karteli, o ktorý ide, malo dlhé trvanie, kedze je nesporné predovsetkým to, ze v Rakúsku sa podielali na porusení 10 rokov a 3 mesiace pokial ide o vodovodné batérie a 9 rokov a 8 mesiacov pokial ide o keramiku. Následne, kartel, ktorého boli clenmi, sa musí povazovat za velmi závazný, kedze spocíval v uplatnovaní koordinovania zvysovania cien týkajúcom sa viacerých výrobkov vo viacerých clenských státoch. Tieto okolnosti samé osebe postacujú na vyvodenie záveru, ze rovnako ako uviedla Komisia v odôvodneniach 1220 a 1225 napadnutého rozhodnutia, treba pouzit sadzbu 15 % na úcely výpoctu jednak základnej sumy pokuty stanovenej v bodoch 21 az 23 usmernení z roku 2006 a jednak, po uplatnení násobitela spojeného s dlzkou trvania porusenia (pozri bod 190 nizsie), dodatocnej sumy na úcely odstrasenia stanovenej v bode 25 uvedených usmernení. 190 Po tretie, kedze porusenie, ku ktorému doslo v súvislosti s keramikou v Taliansku, trvalo 11 mesiacov a nie 11 rokov a 7 mesiacov, treba v súlade s bodom 24 usmernení roku 2006 vynásobit základnú sumu koeficientom násobenia 0,92 a nie 11,58, ako to uviedla Komisia v tabulke D napadnutého rozhodnutia. 191 Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 188 az 190 vyssie je základná suma pokuty, ktorá musí byt ulozená zalobkyniam v súvislosti s porusením týkajúcim sa keramiky v Taliansku, zaokrúhlená nadol, 60612000 eur a nie 360000000 eur, ako to uviedla Komisia v tabulke E napadnutého rozhodnutia. Táto suma 60612000 eur totiz zodpovedá výsledku nasledujúceho výpoctu: [(210461486 x 15 %) x 0,92] + (210461486 x 15 %). 192 V druhom rade vzhladom na výpocet uvedený v predchádzajúcom bode, ako aj konstatovanie uvedené v bode 139 vyssie, podla ktorého Komisia nebola oprávnená ulozit zalobkyniam pokutu za porusenia týkajúce sa keramiky, ku ktorým doslo v Belgicku a vo Francúzsku, celková suma pokuty, ktorá sa má ulozit, je, pred uplatnením znízenia o 30 % na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 vo výske 171812000 eur, namiesto 479730000 eur (pozri tabulku G napadnutého rozhodnutia) znízená na 465844000 eur, aby sa zohladnila horná hranica 10 % obratu zalobkýn (pozri tabulku F napadnutého rozhodnutia). Táto suma 171812000 eur totiz zodpovedá pokutám ulozeným za porusenia spojené na jednej strane s keramikou v Nemecku (suma 5700000 eur, ktorú zalobkyne nespochybnili), Taliansku (60612000 eur), Rakúsku (suma 2700000 eur, ktorú zalobkyne nespochybnili) a na druhej strane s vodovodnými batériami v Nemecku (9600000 eur), Taliansku (90000000 eur) a Rakúsku (3200000 eur). Kedze Komisia na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 priznala znízenie sumy pokuty o 30 %, celková suma pokuty spojenej s porusením, ktorého sa dopustili zalobkyne, je teda 122711400 eur a nie 326091196 eur, ako je uvedené v tabulke H napadnutého rozhodnutia. 193 Vseobecný súd povazuje v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci za vhodné rozdelit takto prepocítanú celkovú sumu pokuty, teda 122711400 eur, medzi zalobkyne podla dvoch nasledujúcich pravidiel. Na jednej strane pokuty uvedené Komisiou v clánku 2 ods. 3 písm. c) d) a f) az i) napadnutého rozhodnutia sa nemôzu menit, kedze zalobkyne nepreukázali, zeby pokuty ulozené spolocnostiam uvedeným v týchto písmenách boli protiprávne alebo neprimerané. Z tohto dôvodu suma pokuty, ktorá sa má rozdelit medzi Trane, Wabco Europe a Ideal Standard Italia, je 113005480 eur (teda 122711400 - 1519000 - 5575920 - 2611000). Na druhej strane ani z tvrdení zalobkýn, ani zo spisu pred Vseobecným súdom nevyplýva, zeby kritériá rozdelenia, ktoré Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí pri stanovení pokút jednotlivo alebo spolocne a nerozdielne spolocnostiam Trane, Wabco Europe a Ideal Standard Italia, boli neprimerané. To vedie Vseobecný súd k záveru, ze treba ulozit pokuty po prvé Trane vo výske 92664493 eur [namiesto pokuty uvedenej v clánku 2 ods. 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia vo výske 259066294 eur], po druhé spolocne a nerozdielne Wabco Europe a Trane vo výske 15820767 eur [namiesto pokuty uvedenej v clánku 2 ods. 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia vo výske 44995552 eur], po tretie spolocne a nerozdielne Ideal Standard Italia, Wabco Europe a Trane vo výske 4520220 eur [namiesto pokuty uvedenej v clánku 2 ods. 3 písm. e) napadnutého rozhodnutia vo výske 12323430 eur]. 2. O dodatocných tvrdeniach, ktoré zalobkyne uviedli na podporu svojho návrhu na znízenie súm pokút 194 Zalobkyne uvádzajú dve dodatocné tvrdenia na podporu svojho návrhu na znízenie súm pokút, ktoré im boli ulozené. 195 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry na jednej strane Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci musí uskutocnit svoje vlastné posúdenie, pricom zohladní vsetky okolnosti prejednávanej veci a dodrzí základné zásady práva Únie, ako je zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 179 a 280) alebo tiez zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 187). 196 Na druhej strane výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo. Preto s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ako je chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti tomuto rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, bod 64). 197 V prvom rade zalobkyne ziadajú, aby Vseobecný súd znízil sumy pokút, ktoré im boli ulozené, z dôvodu kvality spolupráce, ktorú poskytli Komisii. Predovsetkým zdôraznujú, ze predlozili túto ziadost velmi rýchlo po inspekciách, ze ich ziadost mala ovela vyssiu kvalitu ako ziadost Grohe, hoci uvedená ziadost bola predlozená len niekolko dní po ziadosti tohto podniku, najmä vzhladom na to, ze táto ziadost obsahovala viac ako 130 dokumentov a ze Vseobecný súd by nemal uprednostnovat a podporovat rýchlost podania na úkor jeho kvality. 198 V prejednávanej veci Vseobecný súd usudzuje, ze nijaký z dôvodov predlozených zalobkynami, ktoré sú uvedené v bode 197 vyssie, neopodstatnuje priznanie dodatocného znízenia celkovej sumy pokuty v prospech zalobkýn o 30 az 50 %. Na jednej strane totiz tieto dôvody uz boli zohladnené Komisiou pri jej hodnotení uzitocnosti ziadostí zalobkýn aj Grohe. Totiz práve z dôvodu rýchlosti a kvality svojej ziadosti získali zalobkyne znízenie o 30 % napriek skutocnosti, ze po Masco a Grohe boli az tretím podnikom, ktorý podal Komisii ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Na druhej strane znízenie pokuty priznané zalobkyniam Komisiou splna v danom prípade ciel podporovat podniky v predkladaní co najúplnejsích ziadostí o uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v co najkratsom case. Za týchto okolností je priznanie 30 % znízenia tak Grohe, ako aj zalobkyniam spravodlivé. Totiz aj ked zalobkyne boli pri podaní svojej ziadosti o trochu menej rýchle ako Grohe, ich ziadost naproti tomu obsahovala viac dôkazov so znacnou pridanou hodnotou ako ziadost predlozená Grohe. 199 Tvrdenie zalobkýn, ze Komisia "prijala" ich tvrdenia, podla ktorých by im mal Vseobecný súd priznat znízenie pokuty o 50 %, kedze Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe údajne nespochybnila ich návrhy v tomto zmysle, nemôze uspiet. Hoci je na jednej strane pravda, ze Komisia vo vyjadrení k zalobe výslovne neodpovedala na návrh na znízenie podaný zalobkynami v súvislosti s neobmedzenou právomocou Vseobecného súdu, jednako vsak platí, ze navrhla zamietnutie tretieho zalobného dôvodu, ktorý obsahoval návrh na znízenie pokuty zalobkýn z dôvodu ich spolupráce s Komisiou. Na druhej strane a v kazdom prípade skutocnost, ze Komisia nespochybnila tvrdenia uvedené zalobkynami, nemôze zaväzovat Vseobecný súd pri výkone jeho neobmedzenej právomoci. 200 Za týchto okolností treba zamietnut prvý návrh zalobkýn, ktorým sa snazia získat dodatocné znízenie na základe ich spolupráce s Komisiou. 201 V druhom rade sa zalobkyne domáhajú, aby bola pokuta znízená vzhladom na to, ze v okamihu, ked sa rozhodli podat ziadost o priznanie znízenia pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, usmernenia z roku 1998 stanovovali ulozenie pokút s nizsími sumami ako sú tie, ktorá vyplývajú z retroaktívneho uplatnovania usmernení z roku 2006. 202 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí. 203 V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatuje, ze nijaký z dôkazov v spise neumoznuje vyvodenie záveru, zeby sumy pokút, ako boli prepocítané a stanovené v bode 198 vyssie, boli neprimerané, vzhladom na jednej strane na závaznost a dlzku trvania porusenia, ktorého sa zalobkyne dopustili, a na druhej strane potrebu ulozit zalobkyniam pokuty s odstrasujúcou výskou. 204 Za týchto podmienok musí byt druhý návrh zalobkýn zamietnutý. 205 Preto treba zmenit clánok 2 ods. 3 písm. a) b) a e) napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode 193 vyssie a vo zvysnej casti zamietnut návrhy na znízenie súm pokút, ktoré predlozili zalobkyne. 206 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba v súlade s konstatovaniami Vseobecného súdu uvedenými v bodoch 184 a 204 vyssie po prvé ciastocne zrusit clánok 1 ods. 1 body 3 a 4 napadnutého rozhodnutia z dôvodu uvedeného v bode 184 vyssie, po druhé zmenit clánok 2 ods. 3 písm. a) b) a e) napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode 193 vyssie, a po tretie v zostávajúcej casti zalobu zamietnut. O trovách 207 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. 208 Kedze v prejednávanej veci sa zalobe ciastocne vyhovelo, predmetné okolnosti prejednávanej veci sa správne posúdia, ked sa rozhodne, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania zalobkýn. Zalobkyne teda znásajú polovicu svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 1 body 3 a 4 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) sa zrusuje v rozsahu, v akom Európska komisia uznala spolocnosti Trane Inc., Wabco Europe a Ideal Standard Italia Srl za zodpovedné za porusenie týkajúce sa kartelu na trhu s keramikou v Taliansku za iné obdobie nez za obdobie od 12. mája 2000 do 9. marca 2001. 2. Suma pokuty ulozenej spolocnosti Trane v clánku 2 ods. 3 písm. a) rozhodnutia K(2010) 4185 v konecnom znení je 92664493 eur. 3. Suma pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Wabco Europe a Trane v clánku 2 ods. 3 písm. b) rozhodnutia K(2010) 4185 je 15820767 eur. 4. Suma pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Ideal Standard Italia, Wabco Europe a Trane v clánku 2 ods. 3 písm. e) rozhodnutia K(2010) 4185 je 4520220 eur. 5. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 6. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania vynalozených spolocnostami Wabco Europe, Wabco Austria GesmbH, Trane, Ideal Standard Italia a Ideal Standard GmbH. 7. Wabco Europe, Wabco Austria, Trane, Ideal Standard Italia a Ideal Standard znásajú polovicu svojich vlastných trov konania. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013 Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhoch predlozených ako hlavné, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na pochybení pri výpocte pokuty vyplývajúcom zo zohladnenia trzieb zalobkýn z predaja keramiky na talianskom trhu a) Pripomenutie judikatúry týkajúcej sa existencie a dôkazu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ b) Zhrnutie úvah, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze v napadnutom rozhodnutí sankcionovala zalobkyne za ich úcast na porusení v Taliansku c) Preskúmanie dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia pri preukázaní porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 O spochybnení existencie porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 zalobkynami v správnom konaní O dôkazoch, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie pri preukázaní existencie porusenia týkajúceho sa keramiky v Taliansku od 15. marca 1993 do 9. novembra 2004 - O dôkaze existencie kartelu týkajúceho sa keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o stretnutia, na ktorých zalobkyne predstavovali jediný prítomný podnik, ktorý je výrobcom uvedenej keramiky - O dôkaze existencie kartelu týkajúceho sa keramiky v rámci Euroitalia a Michelangelo, pokial ide o stretnutia, na ktorých boli zalobkyne prítomné spolu s ostatnými výrobcami uvedených výrobkov 2. O druhom dôvode zalozenom na tom, ze pri výpocte sumy pokuty nebola zohladnená skutocnost, ze na zalobkyne sa vztahovalo ciastocné oslobodenie od pokuty pokial ide o porusenie, ku ktorému doslo v Belgicku a vo Francúzsku 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zalobkyne neboli prvým, ale az druhým podnikom, ktorý jej poskytol dôkazy so znacnou pridanou hodnotou v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci z roku 2002 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na retroaktívnom uplatnovaní usmernení z roku 2006 B - O návrhoch predlozených subsidiárne na znízenie súm pokút ulozených zalobkyniam 1. O dôsledkoch, ktoré sa majú vyvodit z nesprávnych posúdení, z ktorých vychádzala Komisia, pokial ide o sumy pokút 2. O dodatocných tvrdeniach, ktoré zalobkyne uviedli na podporu svojho návrhu na znízenie súm pokút O trovách __________________________________________________________________ ( [49]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhVhOIT/L92938-8013TMP.html#t-ECR_62010TJ0380_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0007&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0027&locale=SK 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0214&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0050&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0240&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0039&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0377&locale=SK 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:207:TOC 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0061&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0295&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0343&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:056:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXhVhOIT/L92938-8013TMP.html#c-ECR_62010TJ0380_SK_01-E0001