ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) zo 16. septembra 2013 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Koordinácia zvysovania cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Právo na obhajobu -- Oznámenie o spolupráci z roku 2002 -- Námietka nezákonnosti -- Pojem kartel -- Výpocet sumy pokuty -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 -- Závaznost -- Dodatocný koeficient sumy" Vo veci T-376/10, Mamoli Robinetteria SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: F. Capelli a M. Valcada, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, A. Antoniadis a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne F. Ruggeri Laderchi a A. De Matteis, neskôr F. Ruggeri Laderchi, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je, ako hlavný návrh, návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, a subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K Jürimäe (spravodajkyna) a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. septembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu zo 7. septembra 2010 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Úcastníci konania tejto poziadavke vyhoveli v stanovenej lehote. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 27. marca 2012. 25 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- ako hlavný návrh, zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne, zrusil pokutu, ktorá jej bola ulozená, alebo znízil jej výsku na sumu rovnajúcu sa 0,3 % jej obratu alebo v kazdom prípade na sumu, ktorú Vseobecný súd povazuje za vhodnú, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako scasti neprípustnú a v kazdom prípade ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav [omissis] O návrhu, predlozenom ako hlavný, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia [omissis] O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 45 Zalobkyna poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa opiera výlucne o informácie získané na základe ziadosti, ktorú podala Masco na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Toto oznámenie je vsak podla nej nezákonné, kedze v Zmluve o ES ani v nariadení c. 1/2003 neexistuje nijaký právny základ, ktorý by Komisiu oprávnoval na to, aby na základe atypického aktu priznávala úplné alebo ciastocné oslobodenie od pokút podniku, ktorý sa podielal na porusení, za ktoré boli ostatné podniky vzhladom na jeho udanie sankcionované. Poskytnutie takéhoto oslobodenia z dôvodu udania správania ostatných podnikov podla nej navyse predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem iného, podla zalobkyne vzhladom na to, ze jedine normotvorca Únie, rovnako ako je to v prípade clenských státov Únie, môze rozhodnút o prijatí programu urceného na odmenenie podnikov za spoluprácu, Komisia prijatím oznámenia o spolupráci z roku 2002 porusila zásadu delby moci, ako aj zásady transparentnosti a riadnej správy vecí verejných stanovené v Charte základných práv Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389). 46 Komisia nesúhlasí s týmto zalobným dôvodom. 47 Najskôr treba konstatovat, ze hoci zalobkyna formálne nevzniesla námietku nezákonnosti v zmysle clánku 277 ZFEÚ, stále platí, ze samotná podstata jej zalobného dôvodu smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze vychádza z uvedeného oznámenia, ktoré jej podla nej nezákonné. Za týchto okolností treba v prvom rade preskúmat prípustnost námietky nezákonnosti vznesenej zalobkynou a v prípade, ak bude prípustná, v druhom rade preverit, ci je táto námietka dôvodná. - O prípustnosti námietky nezákonnosti 48 Najprv treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je clánok 277 ZFEÚ vyjadrením vseobecnej zásady zarucujúcej kazdému úcastníkovi konania právo s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia, ktoré mu je urcené alebo ktoré sa ho bezprostredne a osobne týka, napadnút platnost skorsích aktov institúcií, ktoré, aj ked nemajú formu nariadenia, predstavujú právny základ sporného rozhodnutia, ak tento úcastník konania nemal podla clánku 263 ZFEÚ právo podat priamu zalobu proti týmto aktom, ktorých dôsledky znása, bez toho, aby mal moznost pozadovat ich zrusenie (pozri v tomto zmysle pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, [4]92/78, Zb. s. 777, body 39 a 40, a Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [5]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 272). 49 Kedze cielom clánku 277 ZFEÚ nie je umoznit úcastníkovi konania spochybnit uplatnitelnost akéhokolvek aktu vseobecnej povahy v prospech akejkolvek zaloby, vseobecný akt, ktorého nezákonnost sa namieta, musí byt priamo alebo nepriamo uplatnitelný vo veci, ktorá je predmetom zaloby, a musí existovat priamy právny vztah medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a sporným vseobecným aktom (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, [6]32/65, Zb. s. 563, 594; rozsudky Súdu prvého stupna z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, [7]T-6/92 a T-52/92, Zb. s. II-1047, bod 57 a z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, [8]T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 35). 50 Pokial ide dalej o usmernenia o spolupráci z roku 2002, po prvé treba uviest jednak, ze Komisia v nich vseobecne a abstraktne stanovuje podmienky, ktoré musia podniky splnat na to, aby mohli získat úplné alebo ciastocné oslobodenie od pokút za porusenia clánku 101 ZFEÚ (pozri body 8 az 27 uvedených usmernení), a jednak, ze uvedené oznámenie vytvára v podnikoch legitímne ocakávania (pozri bod 29 uvedeného oznámenia). 51 Po druhé, hoci je nepochybne pravda, ze Komisia neprijala napadnuté rozhodnutie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, kedze uvedené rozhodnutie vychádza z clánku 7 nariadenia c. 1/2003, je naproti tomu nesporné, ze Komisia na jednej strane na základe ziadosti podanej spolocnostou Masco v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 (odôvodnenie 128 napadnutého rozhodnutia) získala informácie, ktoré jej umoznili uskutocnit inspekcie, a na druhej strane na základe ziadostí o znízenie výsky pokút podaných ostatnými podnikmi, ako sú Grohe a Ideal Standard, mohla prinajmensom ciastocne zozbierat informácie a dôkazy, ktoré ju viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. 52 V dôsledku toho v prejednávanej veci existuje priamy právny vztah medzi napadnutým rozhodnutím a vseobecným aktom, ktorý predstavuje oznámenie o spolupráci z roku 2002.Vzhladom na to, ze zalobkyna sa nemohla domáhat zrusenia oznámenia o spolupráci z roku 2002 ako vseobecného aktu, toto oznámenie môze byt predmetom námietky nezákonnosti. 53 Z toho vyplýva, ze námietka nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, ktorú vzniesla zalobkyna, je prípustná. - O veci samej 54 Treba pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([9]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204), teraz clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom... pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú clánok [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ]". 55 Podla judikatúry clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neobsahuje taxatívny výpocet kritérií, ktoré môze Komisia vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. Z tohto dôvodu správanie podniku pocas správneho konania môze patrit medzi okolnosti, ktoré treba zohladnit pri tomto stanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, [10]C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 56 a tam citovanú judikatúru). V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze cielom úplného alebo ciastocného oslobodenia od pokút navrhnutého podnikom v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2002 je ulahcit Komisii odhalovanie a sankcionovanie podnikov, ktoré sú clenmi tajných kartelov. Za týchto okolností Komisia mohla podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v záujme transparentnosti a rovnosti zaobchádzania stanovit podmienky, za ktorých vsetky podniky, ktoré s nou spolupracujú, môzu získat úplné alebo ciastocné oslobodenie od pokút. 56 Vzhladom na predchádzajúce konstatovanie treba najskôr odmietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v podstate Komisia nemala nijaký právny základ na prijatie oznámenia o spolupráci z roku 2002, ako nedôvodné. 57 Následne, pokial zalobkyna tiez tvrdí, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 je v rozpore so zásadou delby moci, takéto tvrdenie musí byt odmietnuté ako nedôvodné. Ako bolo totiz konstatované v bode 55 vyssie, Komisia mala na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 právomoc prijat oznámenie stanovujúce podmienky, ktoré sú relevantné pri urcení sumy pokuty, ktorú je oprávnená ulozit. V tejto súvislosti tvrdenie zalobkyne, podla ktorého boli platné programy rovnakej povahy prijaté vo viacerých clenských státoch Európskej únie zákonodarcom, musí byt odmietnuté ako neúcinné. Aj keby to tak bolo, nemá to vplyv na konstatovanie, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje platný právny základ, ktorý oprávnoval Komisiu na prijatie oznámenia o spolupráci z roku 2002. 58 Okrem toho tvrdenia zalobkýn, ze oznámenie o spolupráci z roku 2002 je v rozpore so zásadou transparentnosti a riadnej správy vecí verejných, musia byt odmietnuté ako nedôvodné. Na jednej strane totiz oznámenie o spolupráci z roku 2002 vzhladom na to, ze ako akt uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie stanovuje podmienky, za ktorých sa Komisia zaväzuje priznat úplné alebo ciastocné oslobodenie od pokút, neporusuje transparentnost rozhodovacieho postupu Komisie, ale práve naopak, prispieva k nej. Na druhej strane vzhladom na to, ze toto oznámenie stanovuje rámec umoznujúci odmenovanie podnikov, ktoré sú alebo boli clenmi tajných kartelov ovplyvnujúcich Úniu, za ich spoluprácu pri vysetrovaní Komisie, je teda nielen v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných, ale ju aj ozrejmuje. 59 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ako spresnila jeho obsah vo svojich písomných pripomienkach v odpovedi na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a vo svojich ústnych odpovediach na otázky Vseobecného súdu na pojednávaní, podla ktorého oznámenie o spolupráci z roku 2002 je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania vzhladom na to, ze zvýhodnuje velké podniky, treba ho odmietnut ako nedôvodné. Stací totiz konstatovat, ze moznost vyuzit výhody stanovené týmto oznámením výmenou za povinnosti, ktoré ukladá, je otvorená vsetkým podnikom, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, bez diskriminácie na základe velkosti podniku, ktorý sa chce podielat na spolupráci. V tejto súvislosti zalobkyna nijako nepreukázala, ze s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakom postavení, sa zaobchádza rozdielne, alebo naopak, ze s podnikmi, nachádzajúcimi sa v rozdielnom postavení, sa neoprávnene zaobchádza rovnako. 60 Preto treba druhý zalobný dôvod zamietnut ako scasti nedôvodný a scasti neúcinný. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Mamoli Robinetteria SpA znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2013. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [12]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXssrdrW/L92974-6116TMP.html#t-ECR_62010TJ0376_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXssrdrW/L92974-6116TMP.html#t-ECR_62010TJ0376_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:083:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0092&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61965??0032&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0006&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0064&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0298&locale=SK 11. file:///tmp/lynxXXXXssrdrW/L92974-6116TMP.html#c-ECR_62010TJ0376_SK_01-E0001 12. file:///tmp/lynxXXXXssrdrW/L92974-6116TMP.html#c-ECR_62010TJ0376_SK_01-E0002