ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 5. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Pomoc na rozmiestnenie sirokopásmových sietí nasledujúcej generácie v regióne Cornwall a Isles of Scilly -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ -- Zaloba o neplatnost -- Neexistencia podstatného zásahu do konkurencného postavenia -- Aktívna legitimácia -- Procesné práva dotknutých osôb -- Ciastocná neprípustnost -- Neexistencia pochybností odôvodnujúcich zacatie konania vo veci formálneho zistovania" Vo veci T-362/10, Vtesse Networks Ltd, so sídlom v Hertforde (Spojené královstvo), v zastúpení: H. Mercer, QC, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Polská republika, v zastúpení: pôvodne M. Szpunar a B. Majczyna, neskôr B. Majczyna, splnomocnení zástupcovia, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne S. Behzadi-Spencer a L. Seeboruth, neskôr L. Seeboruth, J. Beeko a L. Christie, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne K. Bacon, neskôr S. Lee, barristers, a British Telecommunications plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne M. Nissen a J. Gutiérrez Gisbert, neskôr M. Nissen a G. van de Walle de Ghelcke a napokon G. van de Walle de Ghelcke, J. Rivas Andrés, advokáti, a J. Holmes, barrister, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 3204 z 12. mája 2010, ktorým bola pomoc "Cornwall & Isles of Scilly Next Generation Broadband" poskytnutá z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na podporu rozmiestnenia sirokopásmových sietí budúcej generácie v regióne Cornwall a Isles of Scilly vyhlásená za zlucitelnú s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (státna pomoc N 461/2009 - Spojené královstvo), VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz a A. Popescu (spravodajca), tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Vtesse Networks Ltd je telekomunikacným operátorom, ktorý poskytuje na pouzívanie vysokokapacitné linky, najmä velkým podnikom. Kedze zalobkyna nevlastní vlastnú siet vysokokapacitných liniek, tieto linky si prenajíma od iných telekomunikacných operátorov, pricom túto ponuku doplna výstavbou pripájacích sietí na mieru. 2 Spolocnost British Telecommunications plc (dalej len "BT"), ktorá je historickým telekomunikacným operátorom v Spojenom královstve, bola pred svojou privatizáciou verejnoprávnym podnikom známym pod menom British Telecom. Ponúka sirokú skálu sluzieb v odvetví telekomunikácií vrátane prenájmu vysokokapacitných sietí. Správne konanie 3 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska oznámilo svoj úmysel poskytnút státnu pomoc na podporu rozmiestnenia sirokopásmových sietí nasledujúcej generácie, tzv. sietí NGA, v regióne Cornwall a Isles of Scilly (dalej len "oznámené opatrenie"). Európska komisia zaznamenala oznámenie 29. júla 2009 a doplnujúce informácie orgánov Spojeného královstva jej boli dorucené 28. septembra 2009. 4 Dna 21. októbra 2009 Komisia zaznamenala staznost v súvislosti s oznámeným opatrením podanú zalobkynou. 5 Zo spisu vyplýva, ze -- staznost bola 23. októbra 2009 zaslaná orgánom Spojeného královstva, ktoré predlozili svoje pripomienky 23. novembra 2009, -- doplnujúce informácie predlozené zalobkynou 9. novembra 2009 boli 19. novembra 2009 zaslané orgánom Spojeného královstva, ktoré predlozili svoje pripomienky 4. decembra 2009, -- listom z 28. januára 2010 Komisia poziadala orgány Spojeného královstva o objasnenia, pricom tieto orgány odpovedali listom z 3. marca 2010, -- posledný dokument zalobkyne podaný 16. marca 2010 nebol odoslaný orgánom Spojeného královstva, lebo Komisia sa domnievala, ze znenie tohto dokumentu neobsahuje nijakú pripomienku, kedze informácie, o ktoré islo, sa týkali inej staznosti podanej zalobkynou. Napadnuté rozhodnutie 6 Bez toho, aby bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, Komisia 12. mája 2010 prijala rozhodnutie K(2010) 3204 vyhlasujúce oznámené opatrenie za zlucitelné s vnútorným trhom (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 7 V napadnutom rozhodnutí je verejné obstarávanie vyhlásené na urcenie operátora, ktorý získa verejné financovanie na rozmiestnenie siete NGA v regióne Cornwall a Isles of Scilly, opísané v odôvodneniach 23 az 25. Z uvedeného odôvodnenia 23 vyplýva, ze státna pomoc sa mala priznat na základe verejného obstarávania s vyuzitím postupu sútazného dialógu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na sluzby ([2]Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132). 8 Z odôvodnenia 25 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejneného 17. marca 2009 mali záujemcovia vyplnit predkvalifikacný dotazník umoznujúci uskutocnenie úvodného hodnotenia podnikov záujemcov. Po preskúmaní tohto predkvalifikacného dotazníka boli piati predkladatelia vyzvaní na úcast na verejnom obstarávaní, dvaja boli vylúcení a jeden vzal spät svoju ponuku. Dna 28. augusta 2009 bola výzva na predlozenie konecnej ponuky zaslaná dvom úcastníkom, ktorí sa este zúcastnili na sútaznom dialógu, t. j. BT a zdruzeniu Babcock, ktorého clenom bola zalobkyna. Dna 18. septembra 2009 zdruzenie Babcock uviedlo, ze nepredlozí konecnú ponuku. Konecná ponuka BT bola podaná 16. októbra 2009. Formálne hodnotenie ponuky sa uskutocnilo v súlade s postupom a zvolenými objektívnymi kritériami a BT bola odporucená správnej rade stratégie projektu ako vybraný uchádzac. 9 Komisia následne vysvetlila jednotlivé body prednesené zalobkynou v jej staznosti (odôvodnenia 38 az 43 napadnutého rozhodnutia) a obsah pripomienok predlozených k tejto staznosti zo strany orgánov Spojeného královstva (odôvodnenia 44 az 49 napadnutého rozhodnutia). 10 Po tom, co sa Komisia uistila, ze oznámené opatrenie skutocne zahrna prvky státnej pomoci (odôvodnenia 50 az 57 napadnutého rozhodnutia), posúdila jeho zlucitelnost z vnútorným trhom na základe uplatnenia clánku 107 ods. 3 bod c) ZFEÚ, ako sa vykladá v súlade s usmerneniami Spolocenstva pre uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním sirokopásmových sietí ([3]Ú. v. EÚ 2009 C 235, s. 7, dalej len "usmernenia"). V súlade s usmerneniami Komisia preskúmala ciel tohto opatrenia (odôvodnenia 60 az 63 napadnutého rozhodnutia), jeho povahu vzhladom na tento ciel a narusenie hospodárskej sútaze alebo dopad na výmenu, ktorý by mohlo spôsobit (odôvodnenia 64 az 70 napadnutého rozhodnutia). Dospela k záveru, ze v prejednávanej veci boli splnené kritériá vymedzené v usmerneniach v súvislosti so sirokopásmovými sietami a ze oznámené opatrenie je preto zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 bod c) ZFEÚ (odôvodnenia 71 a 72 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. augusta 2010 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 12 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. novembra 2010 v prípade BT a 13. decembra 2010 v prípade Polskej republiky, ako aj Spojeného královstva, tieto subjekty podali návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania na podporu návrhov Komisie. 13 Uzneseniami predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 18. januára 2011 v prípade Polskej republiky a Spojeného královstva z 25. januára 2011 v prípade BT sa povolil vstup týchto subjektov do konania ako vedlajsích úcastníkov. 14 BT 29. marca 2011 a Polská republika, ako aj Spojené královstvo 31. marca 2011 podali svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania. 15 Listom zo 6. júna 2011 zalobkyna poziadala Vseobecný súd, aby stanovil novú lehotu na podanie repliky alebo aby v opacnom prípade prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 ods. 4 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, aby jej umoznil podat takéto vyjadrenie. Vseobecný súd zamietol ziadost o predlzenie lehoty na podanie repliky do 1. júla 2011. Pokial ide o návrh na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, Vseobecný súd po vypocutí úcastníkov k tomuto návrhu rozhodol, ze mu netreba vyhoviet. 16 Dna 8. júla 2011 zalobkyna predlozila pripomienky k vedlajsiemu úcastníctvu BT, Polskej republiky a Spojeného královstva. 17 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do deviatej komory, v dôsledku coho jej bola pridelená táto vec. 18 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd (deviata komora) na jednej strane vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité otázky, a na druhej strane vyzval Komisiu na predlozenie viacerých dokumentov. Úcastníci konania týmto výzvam vyhoveli. 19 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- urcil, ze zaloba je prípustná, -- zrusil bod 72 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako ciastocne neprípustnú a v kazdom prípade ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 21 BT, ktorá v konaní podporuje Komisiu, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu z úradnej moci ako neprípustnú, -- subsidiárne, zamietol zalobu ako ciastocne neprípustnú a v kazdom prípade ako nedôvodnú, -- v kazdom prípade zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania vrátane tých, ktoré vznikli jej. 22 Polská republika, ktorá v konaní podporuje Komisiu, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako bezpredmetnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 23 Spojené královstvo, ktoré v konaní podporuje Komisiu, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 24 Zalobkyna uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, druhý na nesprávnom uplatnení alebo porusení clánku 102 ZFEÚ a tretí na porusení práva na obhajobu. O prípustnosti 25 V rámci zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, sú spochybnené jednak prípustnost zaloby vzhladom na poziadavky upravené v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku a jednak aktívna legitimácia zalobkyne na konanie proti napadnutému rozhodnutiu. O súlade zaloby s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku 26 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe a na pojednávaní uviedla, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku by druhý zalobný dôvod mal byt vyhlásený za neprípustný. Zalobkyna totiz podla nej nespresnila rozsah svojej zaloby, pokial ide o tento dôvod. Okrem toho údajne neboli jasne uvedené skutkové ani právne okolnosti, z ktorých zalobkyna vychádzala. 27 BT tvrdí, ze námietku neprípustnosti druhého zalobného dôvodu vznesenú Komisiou by mal Súdny dvor z úradnej moci rozsírit na zalobu ako celok. Vo svojom vyjadrení k zalobe poznamenáva, ze pokial Komisia zodpovedala väcsinu otázok uvedených v zalobe, je to v znacnej miere vdaka jej predchádzajúcej znalosti skutkových okolností prejednávanej veci zo správneho konania a "spekulatívnemu" výkladu zalobných dôvodov uvedených zalobkynou. Podla názoru BT pritom platí, ze Vseobecný súd by nebol schopný uskutocnit svoje súdne preskúmanie iba na základe okolností uvedených v zalobe. 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 21 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatnitelného na konanie pred Vseobecným súdom v zmysle clánku 53 prvého odseku tohto statútu a podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, musí kazdý návrh obsahovat predmet sporu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. 29 Toto uvedenie musí byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznilo zalovanému pripravit svoju obranu a Vseobecnému súdu rozhodnút o zalobe, prípadne bez dalsích podporných informácií. Na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti sa na to, aby bola zaloba prípustná, vyzaduje, aby zo samotného jej textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá (uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, [4]T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. januára 1998, Dubois et Fils/Rada a Komisia, [5]T-113/96, Zb. s. II-125, bod 29, a uznesenie Súdu prvého stupna z 11. júla 2005, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, [6]T-294/04, Zb. s. II-2719, bod 23). 30 V prejednávanej veci nie je namieste vyhlásit zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, za neprípustnú z dôvodu, ze nesplna poziadavky clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. Hoci je totiz pravda, ze Komisia si v niektorých castiach vyjadrenia k zalobe musela pomôct výkladom tvrdení zalobkyne, z ktorých niektoré zalobkyna potvrdila vo svojich pripomienkach z 8. júla 2011, podrobná argumentácia predlozená Komisiou a vedlajsími úcastníkmi k dôvodnosti zaloby potvrdzuje, ze zaloba, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, je dostatocne jasná a podrobná na to, aby umoznila úcastníkom úcinne si pripravit svoju obranu. 31 V kazdom prípade v rozsahu, v akom sa výhrady týkajúce sa clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku vztahujú na prípustnost jednotlivých zalobných dôvodov, Vseobecný súd prípadne preskúma uvedené výhrady v rámci posúdenia jednotlivých zalobných dôvodov. O aktívnej legitimácii zalobkyne na konanie proti napadnutému rozhodnutiu 32 Komisia a Polská republika v rámci písomnej casti konania nespochybnili prípustnost zaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Naproti tomu BT tvrdí, ze prvý a druhý zalobný dôvod, ktoré smerujú proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, sú neprípustné, lebo nezodpovedajú poziadavkám judikatúry Súdneho dvora a v kazdom prípade sú nedôvodné. Pokial ide o tretí zalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv zalobkyne, BT sa domnieva, ze by sa mal rovnako vyhlásit za neprípustný, kedze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze je dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Pokial ide o Spojené královstvo, vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania vyjadrilo pochybnosti o prípustnosti iba prvého a druhého zalobného dôvodu, z rovnakých dôvodov ako uviedla BT. 33 Najskôr treba pripomenút, ze hoci podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatnitelného na Vseobecný súd podla clánku 53 uvedeného statútu, vedlajsí úcastníci konania nie sú oprávnení podávat návrhy v inom smere nez návrhy predlozené úcastníkom konania, ktorého podporujú, pokial ide o prekázky konania z dôvodu verejného záujmu, podla clánku 113 rokovacieho poriadku treba prípustnost zaloby preskúmat z úradnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [7]C-313/90, Zb. s. I-1125, body 21 az 24). 34 V tejto súvislosti treba v kazdom prípade poznamenat, ze Komisia a Spojené královstvo na pojednávaní uviedli, ze súhlasia s názorom BT, pokial ide o skutocnost, ze v súvislosti s prvým a druhým zalobným dôvodom zalobkyna nesplnila kritériá judikatúry Súdneho dvora, co bolo zaznamenané v zápisnici. 35 Podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ "akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze... podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú". 36 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné subjekty nez osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [8]25/62, Zb. s. 197, 223; z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [9]C-198/91, Zb. s. I-2487, bod 20, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [10]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 14). 37 Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [11]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 30 a tam citovanú judikatúru). Prislúcha teda zalobcovi, aby presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne zasahuje do jeho postavenia na predmetnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [12]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 38 Pokial ide o urcenie, ci doslo k podstatnému ovplyvneniu postavenia podniku na dotknutom trhu, z judikatúry vyplýva, ze samotná okolnost, ze akt môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy existujúce na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v nijakom prípade stacit na to, aby mohol byt daný podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 47 a tam citovanú judikatúru; uznesenie Vseobecného súdu zo 4. mája 2012, UPS Europe a United Parcel Service Deutschland/Komisia, T-344/10, bod 47). 39 Podnik totiz nemôze odkazovat výlucne na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ale musí okrem iného preukázat, ze sa nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je urcené rozhodnutie (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 48 a tam citovanú judikatúru; uznesenie UPS Europe a United Parcel Service Deutschland/Komisia, uz citované v bode 38 vyssie, bod 48). 40 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze preukázanie podstatného narusenia konkurencného postavenia na trhu sa nemôze obmedzit na prítomnost urcitých okolností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru; uznesenie UPS Europe a United Parcel Service Deutschland/Komisia, uz citované v bode 38 vyssie, bod 49). 41 Následne, existencia podstatného zasiahnutia postavenia zalobcu na trhu nezávisí priamo od výsky spornej pomoci, ale od rozsahu narusenia uvedenej pozície, ktoré môze byt spôsobené touto pomocou. Takéto narusenie sa v prípade pomocí v podobnej výske môze lísit v závislosti od kritérií, ako sú velkost dotknutého trhu, osobitná povaha pomoci, dlzka obdobia, na ktorú bola poskytnutá, hlavná alebo vedlajsia povaha dotknutej cinnosti zalobcu a jeho moznosti vyhnút sa negatívnym dôsledkom pomoci (pozri v tomto zmysle uznesenie UPS Europe a United Parcel Service Deutschland/Komisia, uz citované v bode 38 vyssie, bod 58). 42 Bez toho, aby bolo dotknuté to, co je uvedené vyssie, totiz treba pripomenút, ze ak Komisia prijíma rozhodnutie podla clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([13]Ú. v. EÚ L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktorým konstatuje, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, súcasne implicitne odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2013, 3F/Komisia, C-646/11 P, bod 26). Dotknuté osoby, ktorými sú podla clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci, a ktorým sú urcené procesné záruky konania vo veci formálneho zistovania, môzu dosiahnut ich dodrzanie len vtedy, ak majú moznost napadnút toto rozhodnutie pred súdom Európskej únie. Za týchto okolností sa zalobou mozno domáhat iba dodrzania procesných práv, ktoré vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 28). 43 Vzhladom na vsetky ustanovenia a judikatúru, uvedené v bodoch 35 az 42 vyssie, Vseobecný súd povazuje za vhodné este pred otázkou, ci konkurencné postavenie zalobkyne bolo podstatne zasiahnuté oznámeným opatrením, v dôsledku coho by získala aktívnu legitimáciu na napadnutie dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, preskúmat otázku, ci je zalobkyna dotknutou osobou v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, v dôsledku coho by získala aktívnu legitimáciu na konanie o dodrzanie svojich procesných práv. 44 V prvom rade pokial ide o otázku, ci zalobkyna je dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, treba uviest, ze BT spochybnuje, ze by sa mohla povazovat za dotknutú osobu, z dôvodu, ze nepredlozila nijaký dôkaz v tomto zmysle. 45 Je nepochybne pravda, ze v casti zaloby týkajúcej sa prípustnosti návrhu na základe clánku 263 ZFEÚ zalobkyna skutocne nepredlozila dôkazy o svojom postavení dotknutej osoby. 46 Napriek tomu vsak platí, ze zalobkyna uviedla, pricom nikto z ostatných úcastníkov konania to nespochybnil, ze na jednej strane je specializovaným dodávatelom telekomunikacných sluzieb ponúkajúcim v zásade prenájom vysokokapacitných liniek vyuzívajúcich optické vlákna velkým podnikom, ktoré si chcú navzájom prepojit svoje obchodné priestory, a na druhej strane, ze BT poskytuje sluzby na velkej casti telekomunikacného trhu, pricom je jej priamym konkurentom, pokial ide o prenájom vysokokapacitných liniek zákazníkom. 47 V dôsledku toho treba usudzovat, ze BT a zalobkyna sú konkurencnými telekomunikacnými operátormi na trhu s dodávkami specializovaných telekomunikacných sluzieb a ze zalobkyna sa musí povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Za týchto okolností treba konstatovat, ze je aktívne legitimovaná na konanie proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa jej zaloba týka dodrzania jej procesných práv. 48 V druhom rade, pokial ide o otázku, ci zalobkyna môze nad rámec svojej aktívnej legitimácie v súvislosti s dodrzaním svojich procesných práv zalobou napadnút dôvodnost napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd sa domnieva, ze zalobkyna nepreukázala, ze bolo podstatne zasiahnuté jej postavenie na trhu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 37 vyssie. 49 Tvrdenia zalobkyne uvedené v tejto súvislosti nemôzu vyvrátit konstatovanie uvedené v bode 48 vyssie. 50 Zalobkyna v zalobe v podstate tvrdí, ze: -- je konkurentom BT, teda príjemcu pomoci, -- bola jedinou telekomunikacnou spolocnostou, ktorá este sútazila s BT vo verejnom obstarávaní, az pokým nebola povinná odstúpit, -- okrem príjemcu pomoci bola jedinou telekomunikacnou spolocnostou, ktorá mohla byt príjemcom pomoci, -- v kazdom prípade bolo priznaním pomoci negatívne zasiahnuté jej konkurencné postavenie na trhu, a to podstatne, z dôvodu, ze verejné obstarávanie pre nu predstavovalo dôlezitý projekt, -- jej staznost bola navyse jedinou staznostou zaznamenanou v súvislosti s oznámenou pomocou. Analogicky ako vo veci, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([14]169/84, Zb. s. 391), ide podla nej o dodatocný dôvod prípustnosti. 51 V tejto súvislosti treba po prvé pripomenút, ze podnik nemôze odkazovat výlucne na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ale musí okrem iného preukázat, ze vzhladom na stupen svojej prípadnej úcasti v konaní a rozsah narusenia svojho postavenia na trhu je v situácii, ktorá ho vymedzuje podobným spôsobom, ako je vymedzená osoba, ktorej je urcené rozhodnutie (pozri bod 39 vyssie). 52 V prejednávanej veci zalobkyna podala staznost Komisii, ktorá ju zaznamenala 21. októbra 2009. Okrem iného, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia ako celku, toto rozhodnutie zohladnuje informácie uvedené v staznosti, ako aj informácie poskytnuté orgánmi Spojeného královstva na ziadost Komisie po tom, co zalobkyna podala svoju staznost. Preto treba konstatovat, ze zalobkyna skutocne zohrávala úlohu pri vedení správneho konania. 53 Z judikatúry vsak vyplýva, ze na to, aby bola zalobkyna aktívne legitimovaná, nestací iba samotná úcast v správnom konaní. Zalobkyna musí v kazdom prípade preukázat, ze oznámené opatrenie mohlo podstatne zasiahnut jej postavenie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [15]C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 60, a uznesenie Vseobecného súdu z 21. januára 2011, Vtesse Networks/Komisia, T-54/07, bod 92). 54 Po druhé, ako uz bolo uvedené, z rozsudku Cofaz a i./Komisia, uz citovaného v bode 50 vyssie, na rozdiel od toho, co v podstate tvrdí zalobkyna, nevyplýva, ze podanie staznosti zalobkynou alebo jej úcast v správnom konaní stacia na vyvodenie záveru, ze oznámené opatrenie sa jej osobne dotýka (pozri v tejto súvislosti uznesenie Vtesse Networks/Komisia, uz citované v bode 53 vyssie, bod 93). 55 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze na jednej strane bola jedinou telekomunikacnou spolocnostou, ktorá este sútazila vo verejnom obstarávaní, a na druhej strane, ze ako jediná mohla byt príjemcom pomoci, treba uviest, ze toto tvrdenie sa musí zamietnut. V prvom rade totiz ako uviedli najmä BT, Spojené královstvo a Komisia na pojednávaní, dvomi uchádzacmi, ktorí este sútazili vo verejnom obstarávaní, boli BT a zdruzenie Babcock, ktorého clenom bola zalobkyna, a nie BT a zalobkyna. V druhom rade zo spisu a z diskusií, ktoré sa v tejto súvislosti uskutocnili na pojednávaní, vyplýva, ze zalobkyna nebola jedinou telekomunikacnou spolocnostou, ktorá este sútazila, lebo medzi ostatnými clenmi zdruzenia Babcock boli najmä telekomunikacné spolocnosti Surf Telecoms a Motorola Inc. Aj za predpokladu, ze práve tieto dve spolocnosti by neboli poverené vybudovaním fyzickej infrastruktúry a neboli by najviac priamo dotknuté hlavnou castou verejného obstarávania, ako to tvrdí zalobkyna, stále platí, ze tieto dve spolocnosti boli dotknuté napadnutým rozhodnutím. Je totiz zrejmé, ze ako zalobkyna napokon sama uznala najmä vo svojich pripomienkach z 8. júla 2011, v rámci ponuky zdruzenia Babcock sa Motorola podielala na casti ponuky týkajúcej sa bezdrôtových sietí a Surf Telecoms prenajímala zalobkyni vlákna. Preto treba dospiet k záveru, ze zalobkyna nebola dotknutá spôsobom, ktorý ju osobne vymedzoval voci ostatným spolocnostiam. 56 Po stvrté treba pripomenút, ze samotná okolnost, ze napadnuté rozhodnutie môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy existujúce na relevantnom trhu a ze zalobkyna sa nachádzala v urcitom sútaznom vztahu s BT, nemôze stacit na to, aby bolo podstatne zasiahnuté konkurencné postavenie zalobkyne. Zalobkyna musí navyse preukázat rozsah narusenia svojho postavenia na trhu (pozri bod 41 vyssie). 57 Zalobkyna vsak nepreukázala takéto narusenie. Obmedzila sa totiz na tvrdenie, ze verejné obstarávanie pre nu predstavovalo dôlezitý projekt, no prislúchalo jej uviest dôvody, preco mohlo napadnuté rozhodnutie poskodit jej záujmy a súcasne podstatne zasiahnut jej postavenie na dotknutom trhu. 58 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze napadnuté rozhodnutie podstatne zasiahlo jej konkurencné postavenie. 59 Za týchto okolností treba konstatovat na jednej strane, ze pokial je zalobkyna dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, je aktívne legitimovaná na konanie proti napadnutému rozhodnutiu s cielom dodrzat svoje procesné práva, a na druhej strane, ze naproti tomu nie je aktívne legitimovaná na konanie proti napadnutému rozhodnutiu s cielom spochybnit jeho dôvodnost. 60 Skutocnost, ze zalobkyna nedokázala preukázat, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne zasiahnuté predmetnou pomocou, vsak nebráni tomu, aby s cielom preukázat, ze Komisia mala vyjadrit pochybnosti o zlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom odôvodnujúce zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, zalobkyna predlozila tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti posúdenia Komisie, pokial je aspon jeden zo zalobných dôvodov zalozený na porusení povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 61 Najskôr treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze pokial zalobca namieta porusenie svojich procesných práv z dôvodu, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o kvalifikácii oznámeného opatrenia ako státnej pomoci a jeho zlucitelnosti so Zmluvou. Pouzitie takýchto tvrdení vsak nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok jej prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto kvalifikácii a tejto zlucitelnosti s vnútorným trhom je práve dôkazom, ktorý sa má predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, T-304/08, bod 52 a tam citovanú judikatúru; rozsudok Vseobecného súdu zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia, T-79/10, bod 84). 62 Tento dôkaz mozno vyvodit zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, pricom existencia pochybnosti sa musí hladat tak medzi okolnostami prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj v jeho obsahu, pricom treba porovnat úvahy, z ktorých vychádzala Komisia v uvedenom rozhodnutí, ako aj z dôkazov, ktoré mala k dispozícii, ked sa vyjadrila ku kvalifikácii predmetnej pomoci a jej zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri rozsudok 3F/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 31 a tam citovanú judikatúru). Zalobca znása dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou takejto pochybnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, [16]T-73/98, Zb. s. II-867, bod 49; rozsudky Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Bundsverband deutscher Banken/Komisia, [17]T-36/06, Zb. s. II-537, bod 127, a Colt Télécommunications France/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 37). 63 Následne treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze pokial zalobca uvádza zalobný dôvod, ktorého cielom je dodrzanie jeho procesných práv, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze zohladní tvrdenia uvedené v rámci ostatných zalobných dôvodov, ktorými sa má preukázat, ze Komisia mala mat pri kvalifikovaní sporného opatrenia ako státnej pomoci pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [18]C-83/09 P, Zb. s. I-4441, body 56 az 58, a z 22. septembra 2011, Belgicko/Deutsche Post a DHL International, [19]C-148/09 P, Zb. s. I-8573, body 64 az 66). 64 Preskúmanie, ci sú zalobné dôvody prípustné, sa musí uskutocnit vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 61 az 63 vyssie. O prípustnosti zalobných dôvodov uvedených zalobkynou vzhladom na jej aktívnu legitimáciu 65 Najskôr treba uviest, ze je prípustné, aby zalobkyna vzhladom na svoje postavenie dotknutej osoby predlozila tretí zalobný dôvod, kedze tento zalobný dôvod sa výslovne týka dodrzania jej procesných práv. 66 Pokial ide o prvý zalobný dôvod, zalobkyna tvrdí, ze Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ked konstatovala, ze verejné obstarávanie bolo otvorené, nediskriminacné a sútazné, hoci mala údajne konstatovat, ze v tomto verejnom obstarávaní bola vylúcená hospodárska sútaz (prvá cast), ze návrh predlozený BT týkajúci sa vyuzitia existujúcej infrastruktúry bol ponúknutý aj ostatným uchádzacom, ktorí o to poziadali (druhá cast) a ze celkový vplyv na hospodársku sútaz bol kladný (tretia cast). 67 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, zalobkyna tvrdí, ze skutocnosti opísané v zalobe preukazujú existenciu zneuzitia dominantného postavenia z dôvodu zdruzenia infrastruktúry alebo sluzieb, odmietnutia sprístupnit podstatné zariadenia, ako aj z dôvodu stlácania rozpätí, pokial bol ponúknutý bezný prístup k sluzbám BT týkajúcim sa vlákna. V podstate tvrdí, ze hoci Komisia túto zálezitost jasne uviedla, ako vyplýva z odôvodnenia 41 napadnutého rozhodnutia, nevenovala pozornost otázke, ci BT zneuzila svoje dominantné postavenie v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Podla nej je teda napadnuté rozhodnutie v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, kedze posúdenie vplyvu oznámeného opatrenia na hospodársku sútaz uvedené v odôvodneniach 69 a 70 napadnutého rozhodnutia je podla nej neplatné a v dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 68 Zalobkyna uviedla vo svojich písomných pripomienkach z 8. júla 2011 v odpovedi na neprípustnost prvého a druhého zalobného dôvodu namietanú zo strany BT v písomnej casti konania aj na pojednávaní a zo strany Komisie a Spojeného královstva na pojednávaní, ze toto tvrdenie nie je dôvodné, lebo nezohladnuje rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 63 vyssie. Úcastníci konania okrem Polskej republiky a zalobkyne v odpovedi na otázku Vseobecného súdu v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania (pozri bod 18 vyssie) uviedli, ze rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 63 vyssie, potvrdzuje, ze prvý a druhý zalobný dôvod sú neprípustné. 69 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze hoci je pravda, ze rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 63 vyssie, umoznuje zohladnit tvrdenia týkajúce sa dôvodnosti rozhodnutia s cielom urcit, ci je preukázaná existencia pochybností na podporu procesného zalobného dôvodu zalozeného na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania, treba konstatovat, ze záver, ktorý z neho vyvodzuje zalobkyna v súvislosti s prípustnostou prvého a druhého zalobného dôvodu, nemôze uspiet. Argumentácia predlozená zalobkynou v podstate vedie k záveru, ze pokial predkladá procesný zalobný dôvod, môze uviest akékolvek tvrdenie alebo zalobný dôvod týkajúci sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia bez toho, aby pritom vznikol akýkolvek problém v súvislosti s prípustnostou. 70 Takéto odôvodnenie vsak vôbec nie je opodstatnené rozsudkom Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaným v bode 63 vyssie, ako bol potvrdený neskorsou judikatúrou Vseobecného súdu a Súdneho dvora. Z tohto rozsudku totiz jedine vyplýva, ze vecné tvrdenia mozno zohladnit, iba pokial tieto tvrdenia umoznujú podporu zalobného dôvodu zalozeného na existencii pochybností odôvodnujúcich zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Tvrdenia vsak musia byt vymedzené spôsobom súvisiacim s okolnostou, ktorá sa má preukázat, t. j. existenciou pochybností o zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom. 71 Za okolností prejednávanej veci môze Vseobecný súd zohladnit prvý a druhý dôvod zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, len v rozsahu, v akom spocívajú v tvrdeniach, ktorými sa má preukázat, ze Komisia nerozptýlila pochybnosti, ktorým celila vo fáze predbezného preskúmania. 72 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze prvý a druhý zalobný dôvod uvedený zalobkynou neobsahujú nijaké tvrdenie, ktorým by sa malo preukázat, ze Komisia narazila na pochybnosti odôvodnujúce zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Ako totiz uviedli BT, Spojené královstvo a Komisia vo svojich odpovediach na písomnú otázku Vseobecného súdu, cielom týchto zalobných dôvodov je výlucne spochybnenie dôvodnosti posúdenia Komisie. 73 V rámci prvého zalobného dôvodu sa zalobkyna obmedzuje na tvrdenia, ze niektoré zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Zalobkyna nevysvetlila, ako tvrdenia uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu svedcili o existencii pochybností, a o to menej, aký vplyv malo zjavne nesprávne posúdenie, ktoré namietala, na jej procesné práva. Prvý zalobný dôvod sa teda nijako nevztahuje na preukázanie, ze vzhladom na okolnosti bola Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 74 Pokial ide o druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 102 ZFEÚ, zalobkyna vo svojej zalobe uviedla, ze "napadnuté rozhodnutie je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ,... posúdenie vplyvu opatrenia na hospodársku sútaz uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 69 a 70) je neplatné a... v dôsledku toho je napadnuté rozhodnutie nezákonné a nepatrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]". Ako správne uviedla BT vo svojej odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, zalobkyna namieta skôr porusenie primárneho práva nez nedodrzanie svojich procesných práv, co sa zjavne týka vecného hladiska a ide nad rámec ochrany procesných práv. 75 Treba dospiet k záveru, ze ako uviedli Komisia, BT a Spojené královstvo, zalobkyna prostredníctvom prvého a druhého zalobného dôvodu ziada Vseobecný súd, aby preskúmal dôvodnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vyhlasuje spornú pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom, no uvedenými tvrdeniami sa v skutocnosti nesnazí o dodrzanie svojich procesných práv vyplývajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V dôsledku toho Vseobecnému súdu neprislúcha vykladat tieto zalobné dôvody, ktoré spochybnujú výlucne dôvodnost napadnutého rozhodnutia, v tom zmysle, ze v podstate je ich cielom dodrzanie procesných práv zalobkyne, kedze takýto výklad by viedol k prekvalifikovaniu predmetu zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 25, a Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 55). 76 Treba dodat, ze tento záver navyse nemozno vyvrátit pripomienkami zalobkyne z 8. júla 2011, v rámci ktorých sa niekolkokrát snazila preformulovat prvé dva zalobné dôvody na procesné dôvody, pricom tvrdila, ze odhalujú pochybnosti, ktoré mali viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 77 V rámci uvedených pripomienok totiz zalobkyna nemôze platne prekvalifikovat svoj prvý a druhý zalobný dôvod tvrdením, ze nimi namieta existenciu pochybností, zatial co pri podaní zaloby zalobkyna v rámci týchto zalobných dôvodov neuviedla nijaké tvrdenie zalozené na existencii pochybností, ktoré mali byt prekázkou prijatia napadnutého rozhodnutia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 78 Treba konstatovat, ze takéto tvrdenia predlozené zalobkynou po prvýkrát v jej pripomienkach z 8. júla 2011 sú neprípustné. Zo znenia ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku totiz vyplýva, ze návrh na zacatie konania musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, co v prejednávanej veci neplatí. 79 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba vyvodit záver o neprípustnosti prvého a druhého zalobného dôvodu a zamietnut tieto zalobné dôvody ako neprípustné. O veci samej 80 Pokial ide o tretí zalobný dôvod, ktorého predlozenie je vzhladom na aktívnu legitimáciu zalobkyne prípustné, treba uviest, ze sa skladá z dvoch rozdielnych výhrad. Na jednej strane zalobkyna spochybnuje zákonnost rozhodnutia nezacat konanie vo veci formálneho zistovania. Na druhej strane zalobkyna namieta porusenie svojho práva na obhajobu v rozsahu, v akom nebola vyzvaná, aby odpovedala na pripomienky k staznosti predlozené orgánmi Spojeného královstva. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu 81 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nezacatím konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ porusila jej procesné práva. 82 Treba zdôraznit, ze ako bolo uvedené v bode 62 vyssie, zalobca znása dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou pochybností, pricom dôkazy môze predlozit ako súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov týkajúcich sa na jednej strane okolností a dlzky trvania fázy predbezného preskúmania a na druhej strane obsahu napadnutého rozhodnutia. - O nepriamych dôkazoch týkajúcich sa fázy predbezného preskúmania 83 Treba uviest, ze hoci je tretí zalobný dôvod vo svojej prvej casti zalozený na porusení procesných práv zalobkyne z dôvodu nezacatia konania vo veci formálneho zistovania, zalobkyna vo svojej zalobe vôbec neodkazuje na takéto nepriame dôkazy. Az vo svojich pripomienkach z 8. júla 2011 po prvýkrát uviedla okolnosti týkajúce sa fázy predbezného preskúmania. V podstate tvrdí, ze dlzka trvania fázy predbezného preskúmania, ako aj komunikácia medzi Komisiou a orgánmi Spojeného královstva predstavujú nepriame dôkazy o existencii pochybností odôvodnujúcich zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 84 Tieto tvrdenia o okolnostiach a dlzke trvania konania preto nemozno povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného, hoci aj implicitne, v zalobe. 85 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze tieto tvrdenia sú nové a musia sa vyhlásit za neprípustné v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, podla ktorého uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, co v prejednávanej neplatí. - O nepriamych dôkazoch týkajúcich sa obsahu napadnutého rozhodnutia 86 Zalobkyna v zalobe uviedla: "Zhrnutie skutkového stavu uvedené [v zalobe] a prvé dva zalobné dôvody svedcia o tom, ze pomoc je prinajmensom na prvý pohlad nezlucitelná s vnútorným trhom. Za týchto okolností bolo nezákonné rozhodnút napadnutým rozhodnutím o nezacatí riadneho konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 [ZFEÚ] a/alebo skoncení preskúmania podla clánku 108 ods. 3 [ZFEÚ]." 87 Preto treba poznamenat, ze zalobkyna sa obmedzuje na odvolanie sa na skutocnosti uvedené v rámci svojej zaloby a úvahy, ktoré uviedla v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu, aby namietala, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom vsak nespresnuje, ako by uvedené skutocnosti a úvahy odhalili pochybnosti, ktoré mali odôvodnit zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 88 Je nepochybné, ze ako bolo uvedené v bode 61 vyssie, pokial zalobca namieta porusenie jeho procesných práv z dôvodu, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktorými mozno preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii vo fáze predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, museli vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti so Zmluvou. 89 Z takto pripomenutej judikatúry vsak vyplýva, ze na to, aby zalobca preukázal existenciu pochybností, mu prislúcha oznacit nepriame dôkazy týkajúce sa obsahu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 49). Navyse pokial zalobca, tak ako v prejednávanej veci, iba odkazuje na tvrdenia uvedené v rámci iného zalobného dôvodu, prislúcha mu presne oznacit tie z tvrdení predlozených v tejto poslednej súvislosti, ktoré podla neho môzu preukázat existenciu takýchto pochybností. 90 V prejednávanej veci sa zalobkyna na podporu prvej výhrady tretieho zalobného dôvodu obmedzuje na odvolanie sa na zhrnutie skutkového stavu uvedené v zalobe a úvahy týkajúce sa prvých dvoch zalobných dôvodov. Toto vágne a nijako nepodlozené odvolanie sa vsak neumoznuje Vseobecnému súdu presne oznacit dôkazy uvedené v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré podla zalobkyne preukazujú existenciu pochybností a dôvodnost tretieho zalobného dôvodu. 91 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu 92 Na podporu druhej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia napadnutým rozhodnutím skoncila svoje preskúmanie z dôvodu, ze dostala dostatocné ubezpecenie od orgánov Spojeného královstva, ze staznost nie je dôvodná. Zalobkyna sa domnieva, ze za takýchto okolností bolo minimálnou formálnou poziadavkou oznámit jej ako stazovatelovi odpovede uvedených orgánov. 93 Treba uviest, ze týmto tvrdením zalobkyna v podstate tvrdí, ze bez ohladu na ochranu procesných práv vychádzajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ mala mat moznost predlozit svoje pripomienky k informáciám odovzdaným orgánmi Spojeného královstva. Takéto tvrdenie treba zamietnut. 94 Najskôr treba zdôraznit, ze povinnost vyzvat dotknuté osoby na predlozenie pripomienok vzniká prijatím rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktorého cielom je umoznit Komisii získanie úplných informácií o vsetkých okolnostiach veci. 95 Následne treba pripomenút, ze ako správne tvrdí Komisia, konanie o preskúmaní státnej pomoci je s prihliadnutím na jeho celkový systém konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti v oblasti práva Únie zodpovedný za poskytnutie pomoci. V tomto konaní majú iné dotknuté osoby nez dotknutý clenský stát pre Komisiu predovsetkým úlohu zdrojov informácií a v tejto súvislosti sa nemôzu dovolávat takého kontradiktórneho konania s Komisiou, ako je konanie zacaté voci uvedenému clenskému státu. Iné dotknuté osoby nez dotknutý clenský stát majú iba právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu, ktorý zohladnuje okolnosti prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, SIC/Komisia, [20]T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 222, a Vseobecného súdu z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, [21]T-62/08, Zb. s. II-3229, body 161 a 162). 96 Napokon treba takisto uviest, ze vseobecné zásady práva Únie, ako sú právo byt vypocutý alebo zásada riadnej správy vecí verejných, neumoznujú súdu Únie rozsírit procesné práva, ktoré priznáva dotknutým osobám v rámci konaní o preskúmaní státnej pomoci Zmluva a sekundárne právo. Zalobkynu na to navyse neoprávnuje ani skutocnost, ze je aktívne legitimovaná na konanie proti napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 167). 97 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho zalobného sa musí zamietnut. 98 Kedze nijaké z tvrdení uvedených v rámci tretieho zalobného dôvodu nemôzu preukázat existenciu pochybností ukladajúcich Komisii zacatie konania vo veci formálneho zistovania, tretí zalobný dôvod sa musí zamietnut, rovnako ako zaloba ako celok. O trovách 99 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania Komisie a BT v súlade s ich návrhmi. Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku pritom clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, ze Polská republika a Spojené královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Vtesse Networks Ltd znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Európska komisia a British Telecommunications plc. 3. Polská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Berardis Czúcz Popescu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. novembra 2014. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O súlade zaloby s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku O aktívnej legitimácii zalobkyne na konanie proti napadnutému rozhodnutiu O prípustnosti zalobných dôvodov uvedených zalobkynou vzhladom na jej aktívnu legitimáciu O veci samej O prvej casti tretieho zalobného dôvodu - O nepriamych dôkazoch týkajúcich sa fázy predbezného preskúmania - O nepriamych dôkazoch týkajúcich sa obsahu napadnutého rozhodnutia O druhej casti tretieho zalobného dôvodu O trovách __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMZYfcj/L91424-106TMP.html#t-ECR_62010TJ0362_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:235:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0085&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0113&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0294&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0313&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0260&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0036&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0083&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0148&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0442&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0062&locale=SK 22. file:///tmp/lynxXXXXMZYfcj/L91424-106TMP.html#c-ECR_62010TJ0362_SK_01-E0001