Vec T-224/10 Association belge des consommateurs test-achats ASBL proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Belgický energetický trh - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Záväzky v priebehu prvej fázy preskúmania - Rozhodnutie, ktorým sa zamietlo ciastocné postúpenie preskúmania koncentrácie vnútrostátnym orgánom - Zaloba o neplatnost - Spotrebitelské zdruzenie - Záujem na konaní - Nezacatie konania o podrobnom preskúmaní - Procesné práva - Neprípustnost" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Aktívna legitimácia - Rozhodnutie o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom - Tretie osoby dotknuté danou koncentráciou (Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ) 2. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Správne konanie - Právo tretích osôb byt vypocuté - Spotrebitelské zdruzenia [Nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 6; nariadenie Komisie c. 802/2004, clánok 11 písm. c)] 3. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Aktívna legitimácia - Rozhodnutie, ktorým sa zamieta postúpenie preskúmania koncentrácie príslusným orgánom clenského státu - Tretie osoby dotknuté danou koncentráciou - Neexistencia (Clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 9) 4. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Rozhodnutie, ktorým sa zamieta postúpenie preskúmania koncentrácie príslusným orgánom clenského státu - Právo clenského státu podat zalobu na úcely uplatnenia jeho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze - Zaloba dotknutej tretej osoby podaná na rovnaké úcely - Neprípustnost (Nariadenie Rady c. 139/2004, clánok 9 ods. 9) 1. Podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. V prípade rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom sa vsak aktívna legitimácia oprávnených subjektov dotknutých koncentráciou musí posudzovat odlisne v závislosti od toho, ci sa tieto osoby jednak dovolávajú vád postihujúcich podstatu týchto rozhodnutí (dalej len "prvá kategória"), alebo jednak tvrdia, ze Komisia porusila procesné práva, ktoré im zverujú právne akty Únie upravujúce kontrolu koncentrácií (dalej len "druhá kategória"). Pokial ide o prvú kategóriu, samotná okolnost, ze urcité rozhodnutie je spôsobilé mat vplyv na právnu situáciu zalobcu, nepostacuje na to, aby sa dalo domnievat, ze má aktívnu legitimáciu. Pokial ide osobitne o osobnú dotknutost, je potrebné, aby sa dotknuté rozhodnutie dotýkalo zalobcu na základe jeho urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ho charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a individualizuje ho obdobným spôsobom ako osobu, ktorej by bolo rozhodnutie urcené. Pokial ide o druhú kategóriu, vo vseobecnosti, ak nariadenie prizná tretím osobám procesné práva, musia mat tieto osoby moznost podat zalobu na ochranu svojich oprávnených záujmov. Pokial ide konkrétnejsie o právne spory fyzických alebo právnických osôb, právo niektorých tretích osôb byt na vlastnú ziadost riadne vypocutý v správnom konaní pred Komisiou môze byt súdom Únie potvrdené iba vo fáze preskúmania zákonnosti konecného rozhodnutia prijatého Komisiou. Aj pokial sa toto rozhodnutie vo svojej podstate zalobcu osobne a/alebo priamo netýka, musí sa mu priznat aktívna legitimácia na podanie zaloby proti uvedenému rozhodnutiu, a to práve z dôvodu, aby sa preskúmalo, ci nedoslo k poruseniu procesných záruk, ktorých by sa mohol oprávnene dovolávat. Iba pokial by Vseobecný súd musel dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu týchto procesných záruk takým spôsobom, ze to ohrozilo právo zalobcu v priebehu uvedeného správneho konania úcinne uplatnit jeho postoj, ak o to poziada, prinálezí Vseobecnému súdu, aby toto rozhodnutie pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí zrusil. Pokial nejde o také zásadné porusenie procesných práv zalobcu, samotná okolnost, ze sa zalobca pred súdom Únie dovoláva porusenia týchto práv v priebehu správneho konania, nemôze zalozit prípustnost zaloby v prípade, ak sa zakladá na zalobných dôvodoch vychádzajúcich z porusenia hmotnoprávnych noriem. Z toho vyplýva, ze zaloba podaná zalobcom, ktorý nespadá do prvej kategórie, sa môze vyhlásit za prípustnú iba v tom rozsahu, v akom smeruje k zabezpeceniu ochrany procesných záruk, ktoré sú mu priznané v správnom konaní, pricom Vseobecný súd musí meritórne overit, ci rozhodnutie, ktorého zrusenie sa pozaduje, tieto záruky porusuje. (pozri body 27 - 30) 2. Spotrebitelské zdruzenie, zalozené na presadzovanie kolektívnych záujmov spotrebitelov, môze disponovat procesným právom, totiz právom byt vypocuté v rámci správneho konania Komisie týkajúceho sa preskúmania koncentrácie pri dodrzaní dvoch podmienok: po prvé, ze ide o koncentráciu týkajúcu sa výrobkov alebo sluzieb uzívaných konecnými spotrebitelmi; po druhé, ze písomná ziadost o vypocutie Komisiou sa skutocne podala v priebehu tohto konania o preskúmaní. Za predpokladu, ze sú splnené tieto podmienky, je prípustné, aby takéto zdruzenie napadlo rozhodnutie o povolení koncentrácie z dôvodu porusenia tohto procesného práva. Pokial ide o prvú podmienku, clánok 11 písm. c) druhá zarázka nariadenia c. 802/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, upravuje, ze spotrebitelské zdruzenia majú právo byt vypocuté, iba ak sa zamýslaná koncentrácia týka výrobkov alebo sluzieb uzívaných konecnými spotrebitelmi, ale napriek tomu nevyzaduje, aby predmet tejto zamýslanej koncentrácie odkazoval priamo na uvedené výrobky alebo sluzby. Prípadná druhotná povaha úcinkov danej koncentrácie na spotrebitelov nepozbavuje uvedené zdruzenie jeho práva byt vypocuté. Komisia totiz nemá právo vylúcit ziadost spotrebitelského zdruzenia o vypocutie ako tretej osoby preukazujúcej dostatocný záujem na koncentrácii bez toho, aby sa mu poskytla prílezitost preukázat, ako by mohli byt spotrebitelia zainteresovaní na koncentrácii. Pokial ide o druhú podmienku, ani nariadenie c. 139/2004, ani nariadenie c. 802/2004, ked zakotvujú, ze niektoré tretie osoby musia byt Komisiou vypocuté, ak o to poziadajú, nespresnujú, v priebehu akého obdobia sa musí táto ziadost podat. Tieto nariadenia najmä výslovne nespresnujú, ze táto ziadost sa musí podat po oznámení koncentrácie, ktorej sa týka, alebo po uverejnení tohto oznámenia. Kedze vsak rozhodnutie na základe clánku 6 nariadenia c. 139/2004 Komisia prijíma, iba pokial ide o oznámenú koncentráciu, je v súlade s logikou právnej úpravy Únie o kontrole koncentrácií predpokladat, ze kroky, ktoré musia tretie osoby podniknút, aby sa mohli zúcastnit konania, sa musia uskutocnit po formálnom oznámení koncentrácie. Potreba, aby tretie osoby, ktoré si zelajú byt vypocuté, podávali svoje ziadosti na tento úcel po oznámení dotknutej koncentrácie, je totiz v súlade s poziadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje vseobecnú struktúru nariadenia a ktorá ukladá Komisii povinnost dodrziavat prísne lehoty na prijatie konecného rozhodnutia. (pozri body 37, 38, 40, 43, 44, 49, 53, 56) 3. Je prípustné, aby tretia osoba dotknutá koncentráciou pred Vseobecným súdom spochybnila rozhodnutie, ktorým Komisia vyhovela ziadosti o postúpenie podanej vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz pod podmienkou, ze právo Únie priznáva tejto tretej osobe po prvé procesné práva v priebehu preskúmania koncentrácie Komisiou a po druhé súdnu ochranu s cielom spochybnit prípadné porusenia týchto práv. Takéto rozhodnutie o postúpení veci má totiz priamo za následok, ze koncentrácia alebo jej cast podlieha výlucnému preskúmaniu vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz, ktorý rozhoduje na základe svojho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, cím tretie osoby zbavuje moznosti dosiahnut preskúmanie zákonnosti predmetnej koncentrácie z hladiska práva Únie Komisiou a bráni im spochybnovat na Vseobecnom súde posudzovanie vnútrostátnych orgánov, zatial co ak nedôjde k postúpeniu, posúdenia uskutocnené Komisiou by mohli byt predmetom takéhoto spochybnenia. Tieto procesné práva a táto súdna ochrana nie sú pritom nijako ohrozené rozhodnutím, ktorým sa zamieta postúpenie, ktoré práve naopak zarucuje tretím osobám dotknutým predmetnou koncentráciou s významom pre celé Spolocenstvo, ze táto koncentrácia bude po prvé preskúmaná Komisiou z hladiska práva Únie, a po druhé, ze súdom, ktorý je príslusný rozhodnút prípadnú zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorou sa konanie koncí, bude Vseobecný súd. Za týchto okolností nemôze aktívna legitimácia dotknutej tretej osoby vyplynút z analogického uplatnenia judikatúry týkajúcej sa aktívnej legitimácie uvedených tretích osôb na podanie zaloby proti rozhodnutiu o postúpení. (pozri body 75, 77, 79 - 81) 4. Podla clánku 9 ods. 9 nariadenia c. 139/2004 o kontrole koncentrácii medzi podnikmi môze kazdý clenský stát podat zalobu, aby sa mohlo uplatnit jeho vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Naopak, v rámci systému kontroly koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo upraveného uvedeným nariadením nemozno v nijakom prípade dospiet k záveru, ze je prípustné, aby dotknutá tretia osoba napadla rozhodnutie o zamietnutí postúpenia z dôvodu, ze toto rozhodnutie bráni tomu, aby preskúmanie predmetnej koncentrácie a opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktorým sa toto preskúmanie uskutocnuje, spadali do práva clenského státu a nie do práva Únie. Prípustnost zaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí postúpenia nemôze vyplývat z toho, ze predmetné vnútrostátne právo môze uvedenej tretej osobe dat sirsie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, nez akú zakotvuje právo Únie. Právna istota totiz bráni tomu, aby prípustnost zaloby pred súdom Únie závisela od otázky, ci právny poriadok clenského státu, ktorého vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz neúspesne pozadoval preskúmanie koncentrácie, dáva dotknutým tretím osobám sirsie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, nez sú tie, ktoré zakotvuje právo Únie. Rozsah uvedených procesných práv a súdnej ochrany závisia od mnozstva faktorov, ktoré jednak mozno tazko porovnávat a jednak podliehajú tazko kontrolovatelnému legislatívnemu a súdnemu vývoju. Samotným cielom zaloby o neplatnost podanej na súd Únie je zaistit dodrziavanie práva Únie bez ohladu na rozsah procesných práv a súdnej ochrany zarucenej právom a nie sa domáhat prípadnej sirsej ochrany vyplývajúcej z vnútrostátneho práva. (pozri body 82 - 84) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 12. októbra 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Belgický energetický trh - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Záväzky v priebehu prvej fázy preskúmania - Rozhodnutie, ktorým sa zamietlo ciastocné postúpenie preskúmania koncentrácie vnútrostátnym orgánom - Zaloba o neplatnost - Spotrebitelské zdruzenie - Záujem na konaní - Nezacatie konania o podrobnom preskúmaní - Procesné práva - Neprípustnost" Vo veci T-224/10, Association belge des consommateurs test-achats ASBL, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: A. Fratini a F. Filpo, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, A. Antoniadis a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Électricité de France (EDF), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne C. Lazarus, A. Amsellem a A. Fontanille, neskôr C. Lazarus a A. Creus Carreras, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutí Komisie K(2009) 9059 a K(2009) 8954 z 12. novembra 2009, jedného, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom (vec COMP/M.5549 - EDF/Segebel) na základe nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), a druhého, ktorým sa zamieta návrh príslusných belgických orgánov na ciastocné postúpenie tejto veci v súlade s clánkom 9 tohto nariadenia, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory E. Moavero Milanesi (spravodajca), sudcovia N. Wahl a S. Soldevila Fragoso, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. mája 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Association belge des consommateurs test-achats ASBL je neziskovým zdruzením, ktorého základným cielom je ochrana záujmov spotrebitelov, najmä v Belgicku. Je nezávislá na orgánoch verejnej moci a financovaná svojimi clenmi formou príspevkov. Svojimi 350 000 individuálnymi clenmi je najväcsím spotrebitelským zdruzením v Belgicku. 2 V júni 2009 sa zalobkyna dozvedela, ze Électricité de France (EDF) oznámila svoj zámer nadobudnút výlucnú kontrolu nad Segebel SA (dalej len "predmetná koncentrácia"), holdingovou spolocnostou, ktorej jediným aktívom je 51 % úcast v SPE SA, druhom najväcsom hospodárskom subjekte s elektrickou energiou v Belgicku po historickom hospodárskom subjekte Electrabel SA kontrolovanom GDF Suez SA. V okamihu skutkových okolností v prejednávanej veci mala Francúzska republika v drzbe 84,6 % akcií EDF. Pokial ide o GDF Suez, táto republika mala minoritnú úcast vo výske 35,91 %. Tieto podiely spravovala Agence des participations de l'État prostredníctvom dvoch rôznych riaditelstiev. 3 Dna 23. júna 2009 zaslala zalobkyna Komisii Európskych spolocenstiev list, v ktorom vyjadrila svoje obavy týkajúce sa predmetnej koncentrácie (dalej len "list z 23. júna 2009"). Pri tejto prílezitosti vyzvala Komisiu, aby analyzovala údajne skodlivé následky prítomnosti Francúzskej republiky medzi akcionármi EDF a GDF Suez na hospodársku sútaz, najmä na belgickom trhu s plynom a elektrickou energiou. Navyse zalobkyna uviedla, ze vzhladom na to, ze predmetná koncentrácia má vplyv na výrobky alebo sluzby vyuzívané konecnými spotrebitelmi, zelá si byt vypocutá v zmysle clánku 11 písm. c) nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 133, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88). 4 Komisia zalobkyni 20. júla 2009 odpovedala, ze zohladní jej pripomienky v rámci analýzy predmetnej koncentrácie, ak sa bude táto koncentrácia povazovat za koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. 5 Dna 23. septembra 2009 EDF oznámila Komisii predmetnú koncentráciu v súlade s nariadením Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40). Dna 30. septembra 2009 bolo oznámenie o koncentrácii (dalej len "oznámenie o koncentrácii") uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 235, s. 26) a vyzývalo dotknuté tretie osoby, aby predlozili svoje pripomienky. Zalobkyna na toto oznámenie nereagovala. 6 V súvislosti s belgickým trhom s elektrickou energiou Autorité belge de concurrence (belgický orgán pre hospodársku sútaz) podal 14. októbra 2009 na Komisiu ziadost o ciastocné postúpenie predmetnej koncentrácie na základe clánku 9 ods. 3 písm. b) nariadenia c. 139/2004 (dalej len "ziadost o postúpenie"). 7 Komisia vykonala analýzu predmetnej koncentrácie zaslaním dotazníka klientom, konkurentom, dodávatelom a profesijným zdruzeniam, ako aj na Commission de régulation de l'électricité et du gaz belge (Komisia pre reguláciu elektriny a plynu) (CREG). Okrem toho záväzky navrhnuté EDF 23. októbra 2009 podliehali testu kompatibility s trhom v rámci konzultácie s 20 rôznymi stranami, najmä s urcitými výrobcami a dodávatelmi elektrickej energie, CREG a Autorité belge de concurrence. 8 Dna 12. novembra 2009 Komisia prijala jednak rozhodnutie K(2009) 8954 (vec COMP/M.5549 - EDF/Segebel) (dalej len "rozhodnutie o zamietnutí postúpenia"), ktorým zamietla ziadost príslusných belgických orgánov o ciastocné postúpenie uvedenej veci, a jednak rozhodnutie K(2009) 9059 (vec COMP/M.5549 - EDF/Segebel) (dalej len "rozhodnutie o povolení"), ktorým vyhlásila zlucitelnost predmetnej koncentrácie so spolocným trhom. Rozhodnutie o povolení bolo prijaté na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) a clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. V dôsledku záväzkov, ktoré navrhla EDF, v znení zmien a doplnení dospela Komisia k záveru, ze z predmetnej koncentrácie uz nevyplývajú vázne pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, a môzu teda byt schválené v rámci fázy postupu kontroly koncentrácií upravenej týmito ustanoveniami (dalej len "fáza I") bez toho, aby bolo potrebné zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 1 písm. c) toho istého nariadenia (dalej len "fáza II"). 9 V rozhodnutí o povolení dospela Komisia k názoru, ze iba niektoré trhy s elektrinou a plynom v Belgicku, Francúzsku a Holandsku boli dotknuté v rámci predmetnej koncentrácie. Pokial ide o belgické trhy, islo po prvé o trh s výrobou elektrickej energie, o velkoobchod a predaj elektrickej energie (odôvodnenia c. 15 az 117), po druhé o trh sluzieb vyvazovania a doplnkových sluzieb (odôvodnenia c. 118 az 130) a po tretie o maloobchodný trh s dodávkou malým a velkým priemyselným zákazníkom (odôvodnenia c. 131 az 152). Vzhladom na to, ze na trhu dodávok elektrickej energie a plynu domácnostiam bola cinná iba SPE, ale nie EDF, tento trh sa nepovazuje pri uvedenej koncentrácii za relevantný (odôvodnenia c. 11 a 139). 10 Pokial ide o prípadné jednostranné úcinky predmetnej koncentrácie, rozhodnutie o povolení potvrdzuje, ze pred oznámenou operáciou zacala spolocnost EDF v Belgicku rozvíjat dve oblasti, aby na nich vybudovala výrobné jednotky s plynovou turbínou s kombinovaným cyklom, pricom este neboli prijaté konecné rozhodnutia o investíciách, a snazila sa taktiez rozbehnút niekolko projektov s cielom mat prístup k výrobnej kapacite (odôvodnenia c. 43 az 45). Kedze EDF disponovala iba obmedzenou prevádzkovou kapacitou, ktorá bola okrem toho dohodnutá zmluvne do roku 2015, neexistovalo nijaké významné prekrývanie medzi trhom výroby a velkoobchodným trhom v zmysle skutocnej výrobnej kapacity (odôvodnenie c. 62). Vzhladom vsak na to, ze SPE uz uskutocnovala niekolko projektov vývoja výrobnej kapacity, rozhodnutie o povolení vázne spochybnuje pohnútku subjektu, ktorý vznikol z predmetnej koncentrácie, pokracovat v rozvoji oboch oblastí uvedených vyssie (odôvodnenia c. 63 a 116); tieto pochybnosti boli rozptýlené záväzkami, ktoré navrhla EDF, v znení zmien a doplnení (odôvodnenia c. 206 az 246). 11 Pokial ide o prípadné koordinované úcinky, rozhodnutie o povolení zohladnuje tvrdenia vznesené najmä Autorité belge de concurrence týkajúce sa najmä skutocnosti, ze úcastou Francúzskej republiky v EDF a v GDF Suez by vzniklo nebezpecenstvo koordinácie medzi GDF Suez a subjektom, ktorý vzisiel z predmetnej koncentrácie. V rozhodnutí o povolení vsak dospela k názoru, ze EDF mozno povazovat za podnik vybavený právomocou prijímat samostatné rozhodnutia vo vztahu ku GDF Suez, cize za skutocného konkurenta GDF (odôvodnenia c. 89 az 99). 12 V rozhodnutí o zamietnutí postúpenia opierajúcom sa o sútazné posúdenie, ktoré je identické s posúdením uskutocneným v rozhodnutí o povolení, Komisia konstatovala, ze podmienky postúpenia uvedené v clánku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004 sú splnené. Komisia sa vsak domnieva, ze je aj nadalej najvhodnejsím orgánom na preskúmanie dotknutej koncentrácie vzhladom na to, ze po prvé sa v priebehu posledných rokov znacne oboznámila s belgickým trhom s elektrickou energiou a po druhé obavy z pohladu hospodárskej sútaze, ktoré vyjadril Autorité belge de concurrence, idú nad rámec belgických vnútrostátnych trhov, a vyzadujú si preto nadnárodnú analýzu, pre ktorú nemá uvedený úrad dostatocné vysetrovacie nástroje. Okrem toho by postúpenie so sebou prinieslo riziko, ze dotknutá koncentrácia sa musí z dôvodu pouzitia belgického práva o hospodárskej sútazi schválit bez ulozenia podmienok (odôvodnenia c. 260 az 263). Konanie a návrhy úcastníkov konania 13 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. mája 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 14 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. septembra 2010 podala EDF návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol dorucený úcastníkom konania v súlade s clánkom 116 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ktorí nepodali námietky. 15 Uznesením zo 17. novembra 2010 predseda siestej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 16 Dna 6. januára 2011 vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie, ku ktorému predlozila zalobkyna svoje písomné pripomienky v stanovenej lehote, zatial co Komisia sa tejto moznosti vzdala. 17 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 18 Listom z 25. marca 2011 na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku Vseobecný súd jednak vyzval Komisiu, aby predlozila niektoré písomnosti, a polozil jej písomné otázky, pricom ju vyzval, aby na ne písomne odpovedala. Komisia uvedeným opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhovela v stanovených lehotách. 19 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 11. mája 2011. 20 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil rozhodnutie o povolení a rozhodnutie o zamietnutí postúpenia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 21 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 22 Na podporu svojej zaloby, ktorá sa týka rozhodnutia o povolení, sa zalobkyna dovoláva troch zalobných dôvodov vychádzajúcich po prvé z porusenia povinnosti odôvodnenia, porusenia clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 a zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o posúdenie strukturálneho prepojenia medzi EDF a GDF Suez vykonaného Komisiou, po druhé z porusenia toho istého ustanovenia formou popretia práva zalobkyne zúcastnit sa konania a po tretie z porusenia tohto ustanovenia, ako aj zjavne nesprávneho posúdenia vyplývajúceho z nezacatia fázy II. 23 Pokial ide o rozhodnutie o zamietnutí postúpenia, zalobkyna sa v podstate dovoláva zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia clánku 9 ods. 3 nariadenia c. 139/2004. 24 Komisia sa bez toho, aby vzniesla samostatným aktom námietku na základe clánku 114 rokovacieho poriadku, dovoláva neprípustnosti tejto zaloby v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu tak rozhodnutia o povolení, ako aj rozhodnutia o zamietnutí postúpenia. O návrhu na zrusenie rozhodnutia o povolení 25 Komisia tvrdí, ze zalobkyna nemá aktívnu legitimáciu konat proti rozhodnutiu o povolení, ktoré sa jej netýka ani priamo, ani osobne. 26 Podla Komisie zalobkyna okrem toho, ze nesplna podmienky prípustnosti definované v judikatúre prijatej v rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia (25/62, Zb. s. 197), nepatrí do kategórie osôb, na ktoré sa vztahuje clánok 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004, ktoré môze Komisia vypocut a ktoré sa musia vypocut, pokial o to osoby poziadajú. Zalobkyna tiez nedisponuje procesnými právami, ktoré by porusila Komisia tým, ze nezacala fázu II, ktorá v kazdom prípade neumoznuje tretím osobám vyssiu mieru úcasti v konaní, nez aká je upravená v rámci fázy I. Úvodné pripomienky 27 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. Z judikatúry vsak vyplýva, ze v prípade rozhodnutí Komisie týkajúcich sa zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom sa aktívna legitimácia oprávnených subjektov dotknutých koncentráciou musí posudzovat odlisne v závislosti od toho, ci sa tieto osoby jednak dovolávajú vád postihujúcich podstatu týchto rozhodnutí (dalej len "prvá kategória"), alebo jednak tvrdia, ze Komisia porusila procesné práva, ktoré im zverujú právne akty Európskej únie upravujúce kontrolu koncentrácií (dalej len "druhá kategória"). 28 Pokial ide o prvú kategóriu, samotná okolnost, ze urcité rozhodnutie je spôsobilé mat vplyv na právnu situáciu zalobkyne, nepostacuje na to, aby sa dalo domnievat, ze má aktívnu legitimáciu (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, CCE de la Société générale des grandes sources a i./Komisia, T-96/92, Zb. s. II-1213, bod 26, a CCE de Vittel a i./Komisia, T-12/93, Zb. s. II-1247, bod 36). Pokial ide osobitne o osobnú dotknutost v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia (Zb. s. 223), je potrebné, aby sa dotknuté rozhodnutie dotýkalo tejto zalobkyne na základe jej urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a ju individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej by bolo rozhodnutie urcené. 29 Pokial ide o druhú kategóriu, vo vseobecnosti, ak nariadenie prizná tretím osobám procesné práva, musia mat tieto osoby moznost podat zalobu na ochranu svojich oprávnených záujmov. Pokial ide konkrétnejsie o právne spory fyzických alebo právnických osôb, je potrebné najmä uviest, ze právo niektorých tretích osôb byt na vlastnú ziadost riadne vypocutý v správnom konaní pred Komisiou môze byt súdom Únie potvrdené iba vo fáze preskúmania zákonnosti konecného rozhodnutia prijatého Komisiou. Aj pokial sa toto rozhodnutie vo svojej podstate zalobcu osobne a/alebo priamo netýka, musí sa zalobkyni priznat aktívna legitimácia na podanie zaloby proti uvedenému rozhodnutiu, a to práve z dôvodu, aby sa preskúmalo, ci nedoslo k poruseniu procesných záruk, ktorých by sa mohla oprávnene dovolávat. Iba pokial by Vseobecný súd musel dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu týchto procesných záruk takým spôsobom, ze to ohrozilo právo zalobkyne v priebehu uvedeného správneho konania úcinne uplatnit jej postoj, ak o to poziada, prinálezí Vseobecnému súdu, aby toto rozhodnutie pre porusenie podstatných formálnych nálezitostí zrusil. Pokial nejde o také zásadné porusenie procesných práv zalobkyne, samotná okolnost, ze sa zalobkyna pred súdom Únie dovoláva porusenia týchto práv v priebehu správneho konania, nemôze zalozit prípustnost zaloby v prípade, ak sa zakladá na zalobných dôvodoch vychádzajúcich z porusenia hmotnoprávnych noriem (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok CCE de la Société générale des grandes sources a i./Komisia, uz citovaný, bod 46, a rozsudok CCE de Vittel a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 30 Z toho vyplýva, ze zaloba podaná zalobkynou, ktorá nespadá do prvej kategórie, sa môze vyhlásit za prípustnú iba v tom rozsahu, v akom smeruje k zabezpeceniu ochrany procesných záruk, ktoré sú jej priznané v správnom konaní, pricom Vseobecný súd musí meritórne overit, ci rozhodnutie, ktorého zrusenie sa pozaduje, tieto záruky porusuje (pozri v tomto zmysle rozsudky CCE de la Société générale des grandes sources a i./Komisia, uz citovaný, bod 47, a CCE de Vittel a i./Komisia, uz citovaný, bod 60). 31 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze toto rozlisovanie pripomína rozlisovanie, ktoré sa casto uplatnuje v sporoch týkajúcich sa noriem Zmluvy v oblasti státnej pomoci, ktorá rovnako spadá do práva hospodárskej sútaze Únie a ktorá teda môze poskytnút relevantné príklady judikatúry bez toho, aby tým boli vylúcené prípadné úpravy potrebné pri pouzití týchto príkladov v konaní o kontrole koncentrácií. Podla ustálenej judikatúry, ak zalobca naopak spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým Komisia posúdila, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, a ze mu teda prinálezia urcité procesné záruky, nemôze postacovat na posúdenie jej zaloby ako prípustnej, ale musí preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia. Naopak, ak Komisia rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku urcí, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, tieto dotknuté osoby môzu presadit dodrzanie procesných záruk, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Únie. Z týchto dôvodov súd Únie musí zalobu o zrusenie tohto rozhodnutia podanú osobou, ktorá je dotknutá v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, vyhlásit za prípustnú, ak sa táto osoba snazí podaním zaloby zabezpecit procedurálne práva, ktoré jej vyplývajú z posledného uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C-319/07 P, Zb. s. I-5963, body 30, 31 a 34 a citovanú judikatúru). O prípustnosti zaloby proti rozhodnutiu o povolení, pokial smeruje k spochybneniu tohto rozhodnutia 32 V prejednávanom prípade zalobkyna nespadá do prvej kategórie uvedenej v bode 27 vyssie z dôvodu, ze nesplna podmienky upravené v uz citovanom rozsudku Plaumann/Komisia, ktoré sa týkajú osobnej dotknutosti. 33 Po prvé osoby, ktoré zalobkyna zastupuje, sú dotknuté rozhodnutím o povolení iba z toho dôvodu, ze majú objektívnu a abstraktnú povahu spotrebitelov energie, pretoze ceny dodávok by mohli narást z dôvodu koncentrácie ponuky spôsobenej týmto rozhodnutím, takze vsetci spotrebitelia elektrickej energie a plynu nachádzajúci sa na predmetnom geografickom trhu by tým boli dotknutí z toho istého dôvodu. Rozhodnutie o povolení sa vsak netýka uvedených osôb z dôvodu ich urcitých osobitných vlastností alebo faktických situácií, ktoré by ich individuálne odlisovali spôsobom, ktorý je analogický spôsobu, akým by bol individualizovaný adresát tohto aktu. Pokial teda nie sú tieto osoby rozhodnutím o povolení osobne dotknuté, nemozno takúto vlastnost zalobkyni priznat, pretoze zdruzenie zalozené na presadzovanie kolektívnych záujmov jednej kategórie osôb podliehajúcich súdnej právomoci sa nemôze povazovat za osobne dotknuté v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ aktom majúcim úcinok na vseobecné záujmy tejto kategórie (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 18. septembra 2006, Wirtschaftskammer Kärnten a best connect Ampere Strompool/Komisia, T-350/03, neuverejnený v Zbierke, body 29 az 31 a tam citovanú judikatúru). 34 Po druhé, pokial ide o moznost, ze by zalobkyna bola osobne dotknutá rozhodnutím o povolení z dôvodu, ze sa toto rozhodnutie týka jej vlastných záujmov ako zdruzenia, treba konstatovat, ze tieto záujmy pozostávajú v rámci konania o kontrole koncentrácie predovsetkým z moznosti uplatnenia vlastného stanoviska pocas konania, ktoré vedie k prijatiu rozhodnutia Komisie o zlucitelnosti tejto koncentrácie s vnútorným trhom. Takáto dotknutost sa zdá relevantná len na úcely otázky, ci zalobkyna spadá do druhej kategórie uvedenej v bode 27 vyssie. 35 Zaloba proti rozhodnutiu o povolení je preto neprípustná v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu podstaty tohto rozhodnutia. O prípustnosti zaloby proti rozhodnutiu o povolení v rozsahu, v akom smeruje k zachovaniu procesných práv zalobkyne 36 Pokial ide o otázku, ci zalobkyna patrí do druhej kategórie uvedenej v bode 27 vyssie, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 11 písm. c) druhej zarázky nariadenia c. 802/2004 majú spotrebitelské zdruzenia právo byt vypocuté v zmysle clánku 18 nariadenia c. 139/2004, ak sa zamýslaná koncentrácia týka výrobkov alebo sluzieb uzívaných konecnými spotrebitelmi. Posledná veta odseku 4 tohto clánku upravuje, ze pokial fyzické a právnické osoby, ktoré preukázu dostatocný záujem, poziadajú o vypocutie zo strany Komisie, ich ziadosti sa vyhovie. Rovnako tak clánok 16 ods. 1 nariadenia c. 802/2004 zveruje právo uplatnit svoje stanovisko tretím osobám, ktoré písomne poziadajú, aby boli vypocuté v súlade s clánkom 18 ods. 4 druhou vetou nariadenia c. 139/2004. 37 Z toho vyplýva, ze zalobkyna ako spotrebitelské zdruzenie, ktoré má vlastnosti uvedené v bode 1 vyssie, môze disponovat procesným právom, totiz právom byt vypocutá v rámci správneho konania Komisie týkajúceho sa preskúmania dotknutej koncentrácie pri dodrzaní dvoch podmienok: po prvé, ze ide o koncentráciu týkajúcu sa výrobkov alebo sluzieb uzívaných konecnými spotrebitelmi; po druhé, ze písomná ziadost o vypocutie Komisiou sa skutocne podala v priebehu tohto konania o preskúmaní. 38 Za predpokladu, ze sú splnené tieto podmienky, je prípustné, aby zalobkyna napadla rozhodnutie o povolení z dôvodu porusenia tohto procesného práva. V tomto smere je potrebné poznamenat, ze zalobkyna vo svojich písomnostiach odkazuje na skutocnost, ze nemala právo vyjadrit svoj postoj pocas konania pred Komisiou a úcastnit sa tohto konania, pretoze rozhodnutie o povolení bolo prijaté bez zacatia fázy II. Okrem toho pri konaní v odpovedi na otázky Vseobecného súdu zalobkyna skutocne spresnila, ze zalobné dôvody, ktorých sa vo svojej zalobe dovoláva, sa týkajú jednak podstaty napadnutých rozhodnutí a jednak porusenia jej procesných práv. 39 Je pritom urcite pravda, ako pripomína Komisia, ze ustanovenia týkajúce sa kontroly koncentrácií neukladajú, aby boli tretie osoby, ako je zalobkyna, vypocuté iba v priebehu fázy II, takze porusenie prípadného práva zalobkyne byt vypocutá nepramení z toho, ze rozhodnutie o povolení bolo prijaté na konci fázy I. Táto výhrada Komisie vsak nemá nijaký vplyv na prípustnost návrhu na zrusenie uvedeného rozhodnutia, a to z dôvodu porusenia procesných práv zalobkyne. Je totiz nepochybné, ze zalobkyna nebola vôbec vypocutá, a to ani pocas fázy I. Aj za predpokladu, ze by procesné práva zalobkyne boli v oboch fázach rovnaké, by bolo prípustné, aby zalobkyna mohla podat zalobu smerujúcu k tomu, aby Vseobecný súd preskúmal, ci tieto procesné práva neboli porusené, a to nezávisle od fázy konania, po ktorej ukoncení bolo prijaté rozhodnutie o povolení. - O podmienkach týkajúcich sa konecných spotrebitelov 40 Pokial ide o prvú podmienku uvedenú v bode 37 vyssie, je potrebné pripomenút clánok 11 písm. c) druhú zarázku nariadenia c. 802/2004, ktorý upravuje, ze spotrebitelské zdruzenia majú právo byt vypocuté, iba ak sa zamýslaná koncentrácia týka výrobkov alebo sluzieb uzívaných konecnými spotrebitelmi, napriek tomu nevyzaduje, aby predmet tejto zamýslanej koncentrácie odkazoval priamo na uvedené výrobky alebo sluzby. 41 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze list z 23. júna 2009 priamo odkazoval na skutocnost, ze podla názoru zalobkyne sa dotknutá koncentrácia týkala záujmov spotrebitelov v zmysle ceny a sluzieb a ze Komisia vo svojej odpovedi na uvedený list toto tvrdenie nepopierala. 42 Je pravda, ze z rozhodnutia o povolení urcite vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze predmetná koncentrácia spôsobila iba druhotné úcinky voci spotrebitelom. Skutocne v odôvodnení c. 139 rozhodnutia o povolení Komisia konstatovala, ze pokial ide o maloobchodný trh s elektrickou energiou, predmetná koncentrácia vedie k horizontálnemu prekrývaniu iba v prípade, ak sa týka velkých a malých priemyselných a obchodných zákazníkov vo vztahu k belgickým trhom distribúcie elektrickej energie, bez odkazu na distribúciu elektrickej energie tuzemským zákazníkom. Naopak, v odôvodneniach c. 151 a 152 tohto rozhodnutia Komisia uznala, ze predmetná koncentrácia bola spôsobilá mat úcinky na rôzne belgické maloobchodné trhy, ale domnieva sa, ze ide o druhotné úcinky, ktoré nespôsobujú vázne pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost predmetnej koncentrácie so spolocným trhom. Existencia týchto druhotných úcinkov je uvedená aj v odôvodnení c. 207 rozhodnutia o povolení. 43 Ani prípadná druhotná povaha týchto úcinkov nepozbavuje zalobkynu jej práva byt vypocutá. Komisia totiz nemôze vykladat clánok 11 písm. c) druhú zarázku nariadenia c. 802/2004 striktným spôsobom, ktorý by v zásade obmedzoval uplatnenie tohto ustanovenia na prípady, v ktorých má koncentrácia priame úcinky na trhy, ktoré sa týkajú konecných spotrebitelov. Uvedené platí o to viac, ze na jednej strane clánok 2 ods. 1 druhý pododsek písm. b) nariadenia c. 139/2004 upravuje, ze v posudzovaní koncentrácie musí Komisia zohladnit najmä záujmy sprostredkovatelov a konecných spotrebitelov. Na druhej strane v zmysle clánku 153 ods. 2 ES, ktorého obsah je v podstate identický s obsahom clánku 12 ZFEÚ, sa musia poziadavky ochrany spotrebitelov zohladnit v definícii a prijatí iných politík a akcií Únie. Okrem toho clánok 38 Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1) upravuje, ze vysoká úroven ochrany spotrebitela je zabezpecená politikami Únie. 44 Nakoniec Komisia nemá právo vylúcit ziadost spotrebitelského zdruzenia o vypocutie ako tretej osoby preukazujúcej dostatocný záujem na koncentrácii bez toho, aby sa mu poskytla prílezitost preukázat, ako by mohli byt spotrebitelia zainteresovaní na koncentrácii (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 27. januára 2000, BEUC/Komisia, T-256/97, Zb. s. II-101, bod 77). 45 Preto je potrebné dospiet k záveru, ze zalobkyna splna podmienku uvedenú v bode 37vyssie. - O podmienke týkajúcej sa podania ziadosti byt vypocutý 46 Pokial ide o druhú podmienku uvedenú v bode 37 vyssie, je potrebné overit, ci zalobkyna platne podala ziadost o vypocutie upravenú v clánku 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 802/2004. 47 V tomto smere je potrebné predovsetkým pripomenút, ze v liste z 23. júna 2009 zalobkyna potvrdila, ze si zelala uplatnit právo byt vypocutá v rámci konania o kontrole predmetnej koncentrácie, ktoré odvodila z clánku 11 písm. c) nariadenia c. 802/2004. Okrem toho je isté, ze list z 23. júna 2009 predchádzal oznámeniu predmetnej zamýslanej koncentrácie a a fortiori oznámeniu koncentrácie uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie. 48 Komisia potvrdila dorucenie tohto listu 20. júla 2009 a informovala zalobkynu o tom, ze jej pripomienky budú zohladnené v rámci analýzy predmetnej koncentrácie, pokial bude povazovaná za koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. 49 Ani nariadenie c. 139/2004, ani nariadenie c. 802/2004, ked zakotvujú, ze niektoré tretie osoby musia byt Komisiou vypocuté, ak o to poziadajú, nespresnujú, v priebehu akého obdobia sa musí táto ziadost podat. Tieto nariadenia najmä výslovne nespresnujú, ze táto ziadost sa musí podat po oznámení koncentrácie, ktorej sa týka, alebo po uverejnení tohto oznámenia. 50 Skutocnost, ze právna úprava Európskej únie v oblasti koncentrácií o tejto otázke nehovorí nic, vsak nie je mozné vykladat v tom zmysle, ze ziadost byt vypocutý so sebou nesie povinnost Komisie ziadosti vyhoviet za predpokladu, ze ostatné podmienky sú na tento úcel splnené, a to aj ked je ziadost podaná Komisii pred oznámením predmetnej koncentrácie. V právnej úprave Únie v oblasti kontroly koncentrácií je udalostou, ktorá formálne zacína konanie o preskúmaní Komisiou, práve oznámenie. 51 V tomto zmysle je potrebné podla clánku 4 ods. 1 prvého pododseku nariadenia c. 139/2004 uviest, ze vsetky koncentrácie s významom pre celé Spolocenstvo sa musia riadne oznámit Komisii pred ich uskutocnením a po uzatvorení zmluvy, po uverejnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. Druhý pododsek tohto ustanovenia doplna, ze oznámenie mozno podat, aj ked úcastníci koncentrácie vyjadria voci Komisii svoju skutocnú vôlu uzatvorit zmluvu, alebo v prípade verejnej ponuky, ak verejne oznámia svoj úmysel uskutocnit takúto ponuku, pokial bude výsledkom takejto zmluvy alebo ponuky koncentrácia s významom pre celé Spolocenstvo. Tretí pododsek upresnuje, ze na úcely tohto nariadenia výraz "oznámená koncentrácia" zahrna aj zamýslané koncentrácie oznámené na základe druhého pododseku. 52 Okrem toho z clánku 6 ods. 1 a clánku 10 ods. 1 a 4 nariadenia c. 139/2004 vyplýva, ze Komisia preskúma oznámenie koncentrácie, akonáhle ho dostane, a ze rozhodnutie o oznámenej koncentrácii musí prijat v lehote najviac 25 pracovných dní, ktorá sa môze predlzit alebo byt pozastavená v prípadoch vyslovene zakotvených v uvedených ustanoveniach a ktorá zacína plynút prvý pracovný den nasledujúci po dni prijatia oznámenia, alebo pokial informácie, ktoré sa majú dodat s oznámením, nie sú úplné, prvý pracovný den nasledujúci po dni prijatia úplných informácií. V tejto lehote, ktorá vymedzuje fázu I, musí Komisia rozhodnút o tom, ci oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti nariadenia c. 139/2004, a v prípade, ze to tak je, ci ju mozno v uvedenej fáze povolit z dôvodu, ze nevyvoláva vázne pochybnosti o svojej zlucitelnosti s vnútorným trhom, alebo ak je nutné zacat fázu II, aby sa tieto pochybnosti podrobili dôkladnému preskúmaniu. 53 Kedze rozhodnutie na základe clánku 6 nariadenia c. 139/2004 Komisia prijíma, iba pokial ide o "oznámenú koncentráciu", je v súlade s logikou právnej úpravy Únie o kontrole koncentrácií predpokladat, ze kroky, ktoré musia tretie osoby podniknút, aby sa mohli zúcastnit konania, sa musia uskutocnit po formálnom oznámení koncentrácie. 54 Okrem toho treba vychádzat z predpokladu, ze velmi casto akékolvek informácie o mozných hospodárskych operáciách, ktoré môzu spadat do pôsobnosti nariadenia c. 139/2004, cirkulujú v zainteresovaných kruhoch a dokonca v tlaci este predtým, nez sa tieto operácie prípadne oznámia Komisii ako koncentrácie. 55 V tomto ohlade po prvé fakt, ze ziadost o vypocutie sa musí v zmysle clánku 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004 a clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 802/2004 podat po oznámení koncentrácie, ktorej sa týka, umoznuje zabránit v záujme tretích osôb tomu, aby predkladali ziadosti bez pevne vymedzeného predmetu konania o kontrole uskutocnenej Komisiou, k tomuto vymedzeniu dochádza az v momente oznámenia predmetnej hospodárskej operácie. Táto skutocnost po druhé bráni tomu, aby musela Komisia systematicky spomedzi ziadostí, ktoré sú jej dorucené, vytriedovat tie, ktoré sa týkajú hospodárskych operácií viazaných na abstraktné prípady alebo jednoducho chýry, a tie operácie, ktoré vedú k oznámeniu. 56 Opacný scenár by viedol k nie nevyhnutnému stazeniu úloh, ktoré ukladá právna úprava Únie v oblasti kontroly koncentrácií Komisii. Potreba, aby tretie osoby, ktoré si zelajú byt vypocuté, podávali svoje ziadosti na tento úcel po oznámení dotknutej koncentrácie, je totiz v súlade s poziadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje vseobecnú struktúru nariadenia a ktorá ukladá Komisii povinnost dodrziavat prísne lehoty na prijatie konecného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C-202/06 P, Zb. s. I-12129, bod 39, a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, Zb. s. I-4951, bod 49). Komisia preto vzhladom na uvedené prísne lehoty nemá povinnost overovat pri kazdej oznamovanej koncentrácii, ci pred oznámením koncentrácie uz tretie osoby prejavili svoj záujem. 57 Tretie osoby nemôzu predstierat, ze nevedia o existencii oznámenia. Naopak, sú o nom informované výslovne samotnou Komisiou, pretoze na základe clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 139/2004, ak tento orgán zistí, ze oznámená koncentrácia patrí do pôsobnosti tohto nariadenia, uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, pricom uvedie mená úcastníkov koncentrácie, krajinu ich pôvodu, povahu koncentrácie a príslusné odvetvia hospodárstva. Toto uverejnenie zarucuje, ze koncentrácia bola oznámená a je prístupná erga omnes. 58 Kedze pre zacatie konania o preskúmaní zo strany Komisie je rozhodujúci iba dátum oznámenia, Komisia nemôze ignorovat ziadosti o vypocutie, ktoré jej dôjdu po oznámení, avsak pred uverejnením, ktoré je upravené v ustanovení uvedenom vyssie. 59 V prejednávanej veci zalobkyna dva mesiace pred oznámením predmetnej koncentrácie informovala Komisiu o svojom prianí byt vypocutá, pokial tento orgán v dôsledku oznámenia predmetnej koncentrácie dospeje k názoru, ze táto koncentrácia predstavuje koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo. Táto skutocnost vsak nemôze nahradit neexistenciu obnovenia ziadosti alebo akejkolvek iniciatívy zo strany zalobkyne, akonáhle sa hospodárska operácia, ktorú zamýsla EDF a Segebel, o ktorej bola vopred informovaná, stala fakticky riadne oznámenou a iniciovala konanie podla nariadenia c. 139/2004, v rámci ktorého si zalobkyna priala byt vypocutá. 60 Okrem toho je potrebné uviest, ze zalobkyna sa nemohla dovolávat legitímnej dôvery z dôvodu odpovede Komisie na list z 23. júna 2009. V tejto odpovedi sa totiz Komisia nezaviazala, ze prípadne sama znovu vstúpi do kontaktu so zalobkynou, aby jej predlozila nasledujúce pripomienky. Komisia sa iba zaviazala, ze zohladní obsah uvedeného listu v prípade, ze predmetná koncentrácia bude koncentráciou s významom pre celé Spolocenstvo. Stací konstatovat, ze v odôvodneniach c. 89 az 99 rozhodnutia o povolení Komisia oznámila, ze zohladnila otázku uvedenú v liste z 23. júna 2009, ci mozno EDF a GDF Suez povazovat za dva samostatné podniky napriek významnej úcasti Francúzskej republiky medzi akcionármi týchto podnikov, a dospela k záveru, ze tomu tak v tomto prípade je. Nech je odôvodnenie uvedených odôvodnení akékolvek, nemozno popriet, ze Komisia postupovala v súlade s odpovedou, ktorú na tento list dala. 61 Navyse podla ustálenej judikatúry sa právo odvolávat sa na zásadu ochrany legitímnej dôvery v kazdom prípade vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked jej orgán Únie spôsobil vznik dôvodných ocakávaní tým, ze jej poskytol konkrétne záruky. Ak je vsak pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, C-519/07 P, Zb. s. I-8495, bod 84 a tam citovanú judikatúru). 62 V prejednávanej veci najneskôr v momente uverejnenia oznámenia o koncentrácii mala zalobkyna k dispozícii potvrdenie skutocnosti, ze predmetná koncentrácia bola Komisii konecne oznámená. Navyse mala prístup k informáciám, ze Komisia po prvé po predbeznom preskúmaní a bez toho, aby tým bolo dotknuté jej konecné rozhodnutie o tomto bode, dospela k názoru, ze predmetná koncentrácia môze spadat do rozsahu pôsobnosti nariadenia c. 139/2004 (bod 3 oznámenia o koncentrácii), a po druhé vyzvala dotknuté tretie osoby, aby jej predlozili prípadné pripomienky k predmetnej koncentrácii v lehote desiatich dní od uverejnenia tohto oznámenia o koncentrácii (bod 4 oznámenia o koncentrácii). 63 Za týchto okolností zalobkyna mohla, a teda aj mala iniciatívne predlozit Komisii pripomienky alebo aspon potvrdit svoju ziadost o vypocutie v priebehu konania. Okrem toho vzhladom na harmonogram vyplývajúci Komisii z nariadenia c. 139/2004 musela zalobkyna vediet, ze k rozhodnutiu o predmetnej koncentrácii môze dôjst vo velmi krátkych lehotách a ze toto rozhodnutie môze spocívat v tom, ze predmetná koncentrácia bude vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom uz vo fáze I. 64 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nesplna druhú podmienku nevyhnutnú na to, aby bolo prípustné spochybnit napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze toto rozhodnutie porusuje jej procesné práva. - Závery o prípustnosti zaloby proti rozhodnutiu o povolení 65 Kedze zalobkyna nesplna ani podmienky prípustnosti vyplývajúce z uz citovaného rozsudku Plaumann/Komisia, ani podmienky týkajúce sa zalôb smerujúcich k ochrane procesných práv, stací dospiet k záveru, ze nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti rozhodnutiu o povolení. 66 Tento záver nemozno spochybnit tvrdeniami zalobkyne, ktoré sa týkajú jej práva na úcinnú súdnu ochranu, ktorého význam zdôraznila Lisabonská zmluva, a to najmä vzhladom na to, ze nadobudlo právnu záväznost na základe Charty základných práv Európskej únie, ako aj na základe niektorých vývojových tendencií v právnych poriadkoch viacerých clenských státov. 67 Stací totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa nemozno od podmienok prípustnosti zaloby o neplatnost odchýlit z dôvodu výkladu zalobkyne týkajúceho sa práva na úcinnú súdnu ochranu (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, bod 64, a uznesenie Súdneho dvora z 26. novembra 2009, Regiăo autónoma dos Açores/Rada, C-444/08 P, neuverejnené v Zbierke, bod 70). V dôsledku toho jednotlivec, ktorý nie je priamo a osobne dotknutý rozhodnutím Komisie a ktorý teda nie je dotknutý vo svojich záujmoch týmto opatrením, sa nemôze pri takomto rozhodnutí dovolávat práva na súdnu ochranu (pozri uznesenie Súdneho dvora zo 17. februára 2009, Galileo Lebensmittel/Komisia, C-483/07 P, Zb. s. I-959, bod 60 a tam citovanú judikatúru). 68 Z vyssie opísaných okolností vyplýva, ze v prejednávanej veci nie sú tieto podmienky splnené, a ze pokial ide o neprípustnost zaloby v tom rozsahu, v akom smeruje k ochrane procesných práv zalobkyne, vyplýva tento dôsledok z necinnosti zalobkyne po oznámení predmetnej koncentrácie Komisii. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nie je oprávnená tvrdit, ze vyhlásenie tejto zaloby za neprípustnú zasahuje do jej práva na úcinnú súdnu ochranu. 69 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobný návrh zalobkyne smerujúci k zruseniu rozhodnutia o povolení sa musí zamietnut ako neprípustný. O návrhu na zrusenie rozhodnutia o zamietnutí postúpenia 70 Komisia po prvé rozhodla, ze zalobný návrh smerujúci k zruseniu rozhodnutia o zamietnutí postúpenia je neprípustný, pretoze zaloba neobsahuje v rozpore s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku strucný opis zalobných dôvodov na podporu uvedeného zalobného návrhu. 71 V tomto smere je potrebné uviest, ze na základe clánku 21 prvého pododseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatní na konanie pred Vseobecným súdom v súlade s clánkom 53 prvým pododsekom toho istého statútu a clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, musí zaloba obsahovat zhrnutie zalobných dôvodov, na ktorých je zalozená. Musí teda jasne formulovat, v com spocíva zalobný dôvod, na ktorom sa zaloba zakladá, takze jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá poziadavkám Statútu Súdneho dvora a rokovacieho poriadku. Navyse aj strucný opis musí byt dostatocne jasný a presný, aby zalovanému umoznil pripravit si svoju obranu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyzadujú na to, aby zaloba alebo, konkrétnejsie, zalobný dôvod boli prípustné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sú zalozené, vyplývali koherentným a zrozumitelným spôsobom uz zo samotného textu zaloby (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 36, a z 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, T-308/05, Zb. s. II-5089, body 71 a 72). 72 Stací konstatovat, ze zalobkyna dodrzala vyssie uvedené podmienky. Hoci totiz jasne nevysvetlila dôvody, preco okolnosti prejednávanej veci vyzadovali, aby Komisia návrhu na postúpenie vyhovela, nemení to nic na tom, ze má výhradu voci Komisii, ze ziadost o postúpenie nepreskúmala dostatocne dôkladne, co by mohlo znamenat, ze uvedený orgán zneuzil svoju posudzovaciu právomoc a nekonal v súlade so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou v danej oblasti. 73 Z toho vyplýva, ze prvý dôvod neprípustnosti, ktorého sa Komisia dovoláva, sa musí zamietnut. 74 Po druhé sa Komisia domnieva, ze rozhodnutie o zamietnutí postúpenia sa netýka priamo ani osobne tretích osôb, ako je zalobkyna, a to na rozdiel od toho, ako je to v prípade rozhodnutia o postúpení preskúmania urcitej koncentrácie vnútrostátnym orgánom, co bolo predmetom veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Súdu prvého stupna z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia (T-119/02, Zb. s. II-1433). 75 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je prípustné, aby tretia osoba dotknutá koncentráciou pred Vseobecným súdom spochybnila rozhodnutie, ktorým Komisia vyhovela ziadosti o postúpenie podanej vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz (dalej len "rozhodnutie o postúpení") (rozsudky Súdu prvého stupna Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný, body 299 a 300, a z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, body 81 a 82). 76 Na zodpovedanie otázky, ci by sa doslo k rovnakému výsledku, pokial by islo o rozhodnutie, ktorým sa postúpenie veci zamietlo a ktorým sa naopak takémuto návrhu nevyhovie, je potrebné prejst hlavné etapy odôvodnení, ktoré umoznili Vseobecnému súdu dospiet k vyssie uvedenému výsledku. 77 Pokial ide o priamy vplyv, Vseobecný súd poznamenal, ze rozhodnutie o postúpení veci má priamo za následok, ze koncentrácia alebo jej cast podlieha výlucnému preskúmaniu vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz, ktorý o postúpenie veci poziadal a ktorý rozhoduje na základe svojho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. Rozhodnutie o postúpení v rozsahu, v akom mení kritériá posudzovania zákonnosti predmetnej koncentrácie a príslusné konanie, mení aj právnu situáciu tretích osôb tým, ze ich zbavuje moznosti dosiahnut preskúmanie zákonnosti predmetnej koncentrácie z hladiska práva Únie Komisiou. V tomto smere Vseobecný súd spresnil, ze toto konstatovanie je nezávislé na otázke, ci vnútrostátne právo hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatní v nadväznosti na rozhodnutie o postúpení, zakladá tretím osobám procesné práva analogické tým, ktoré sú im zabezpecené právom Únie, pricom toto rozhodnutie má v kazdom prípade za následok, ze zbavuje tieto tretie osoby procesných práv, ktoré odvodzujú z clánku 18 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), ktorého obsah je totozný s obsahom clánku 18 ods. 4 nariadenia c. 139/2004. Okrem toho Vseobecný súd sa domnieval, ze rozhodnutie o postúpení bráni tretím osobám spochybnovat pred ním posudzovanie vnútrostátnych orgánov, zatial co ak nedôjde k postúpeniu, posúdenia uskutocnené Komisiou by mohli byt predmetom takéhoto spochybnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný, body 280 az 287, a Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný, body 57 az 65). 78 Pokial ide o osobnú dotknutost, Vseobecný súd preskúmal najmä to, ci v prípade nepostúpenia majú tretie osoby dotknuté koncentráciou právo byt vypocuté podla clánku 18 ods. 4 nariadenia c. 4064/89. Po konstatovaní, ze islo o takýto prípad, dospel k záveru, ze rozhodnutie o postúpení majúce za následok to, ze tretie osoby sú zbavené moznosti spochybnit pred Vseobecným súdom posúdenie, ktoré by bolo prípustné spochybnit, pokial by vec nebola postúpená, sa uvedených tretích osôb týka osobne rovnako, ako by sa ich týkalo rozhodnutie o schválení koncentrácie v prípade nepostúpenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Royal Philips Electronics/Komisia, uz citovaný, body 295 az 297, a Cableuropa a i./Komisia, uz citovaný, body 74, 76 a 79). 79 Stací preto urcit, ze na pripustenie zaloby podanej tretími osobami proti rozhodnutiu o zamietnutí postúpenia sa Vseobecný súd opieral o dve úvahy, a to ze právo Únie po prvé priznáva týmto tretím osobám procesné práva v priebehu preskúmania a po druhé sa opieral o súdnu ochranu s cielom spochybnit prípadné porusenia týchto práv. 80 Tieto procesné práva a táto súdna ochrana nie sú pritom nijako ohrozené rozhodnutím, ktorým sa zamieta postúpenie, ktoré práve naopak zarucuje tretím osobám dotknutým predmetnou koncentráciou s významom pre celé Spolocenstvo, ze táto koncentrácia bude po prvé preskúmaná Komisiou z hladiska práva Únie, a po druhé, ze súdom, ktorý je príslusný rozhodnút prípadnú zalobu proti rozhodnutiu Komisie, ktorou sa konanie koncí, bude Vseobecný súd. 81 Za týchto okolností nemôze aktívna legitimácia zalobkyne na konaní vyplynút z analogického uplatnenia judikatúry uvedenej v bode 75 vyssie. 82 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze rozhodnutie o zamietnutí postúpenia mení podmienky, za ktorých sa môze predmetná koncentrácia preskúmat, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 9 ods. 9 nariadenia c. 139/2004 môze kazdý clenský stát podat zalobu, aby sa mohlo uplatnit jeho vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. Naopak, v rámci systému kontroly koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo upraveného uvedeným nariadením nemozno v nijakom prípade dospiet k záveru, ze je prípustné, aby zalobkyna napadla rozhodnutie o zamietnutí postúpenia z dôvodu, ze toto rozhodnutie bráni tomu, aby preskúmanie predmetnej koncentrácie a opravné prostriedky proti rozhodnutiu, ktorým sa toto preskúmanie uskutocnuje, spadali do práva clenského státu a nie do práva Únie. 83 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze prípustnost zaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí postúpenia nemôze vyplývat z toho, ze predmetné vnútrostátne právo môze zalobkyni dat sirsie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, nez akú zakotvuje právo Únie. Právna istota totiz bráni tomu, aby prípustnost zaloby pred súdom Únie závisela od otázky, ci právny poriadok clenského státu, ktorého vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz neúspesne pozadoval preskúmanie koncentrácie, dáva dotknutým tretím osobám sirsie procesné práva a/alebo súdnu ochranu, nez sú tie, ktoré zakotvuje právo Únie. V tomto smere je potrebné poznamenat, ze rozsah uvedených procesných práv a súdnej ochrany závisia od mnozstva faktorov, ktoré jednak mozno tazko porovnávat a jednak podliehajú tazko kontrolovatelnému legislatívnemu a súdnemu vývoju. 84 Okrem toho samotným cielom zaloby o neplatnost podanej na súd Únie je zaistit dodrziavanie práva Únie bez ohladu na rozsah procesných práv a súdnej ochrany zarucenej právom a nie sa domáhat prípadnej sirsej ochrany vyplývajúcej z vnútrostátneho práva. 85 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobný návrh zalobkyne smerujúci k zruseniu rozhodnutia o zamietnutí postúpenia treba vyhlásit za neprípustný a zalobu ako celok zamietnut. O trovách 86 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 4 tretieho pododseku tohto clánku Vseobecný súd môze rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 87 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, znása svoje vlastné trovy konania a je potrebné zaviazat ju na náhradu trov konania Komisie v súlade s jej návrhmi. EDF znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Association belge des consommateurs test-achats ASBL znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Électricité de France (EDF) znása svoje vlastné trovy konania. Moavero Milanesi Wahl Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. októbra 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6zknbx/L94989-3803TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX6zknbx/L94989-3803TMP.html#Footref*