ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora) z 15. novembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Danový rezim umoznujúci podnikom, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, odpisovat goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v podnikoch, ktoré sú danovými rezidentmi v zahranicí - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej ciastocné vrátenie - Ustanovenie umoznujúce, aby sa rezim nadalej ciastocne uplatnoval - Návrh na zastavenie konania - Pretrvávajúci záujem na konaní - Legitímna dôvera - Presné záruky poskytnuté Komisiou - Legitimita dôvery - Casová pôsobnost legitímnej dôvery" Vo veci T-207/10, Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A. Cordewener a J. Schönfeld, neskôr J. Schönfeld, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Martenczuk, T. Maxian Rusche a C. Urraca Caviedes, neskôr T. Maxian Rusche, C. Urraca Caviedes, a napokon T. Maxian Rusche, C. Urraca Caviedes a K. Blanck-Putz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Ebro Foods, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muńoz de Juan a R. Calvo Salinero, neskôr J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro a R. Calvo Salinero, advokáti, Banco Santander, SA, so sídlom v Santanderi (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, M. Muńoz de Juan a R. Calvo Salinero, neskôr J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro a R. Calvo Salinero, Iberdrola, SA, so sídlom v Bilbao (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne J. Ruiz Calzado, M. Núńez Müller a J. Domínguez Pérez, neskôr J. Ruiz Calzado, J. Domínguez Pérez a S. Völcker, advokáti, a Telefónica, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: pôvodne J. Ruiz Calzado, M. Núńez Müller a J. Domínguez Pérez, neskôr J. Ruiz Calzado, J. Domínguez Pérez a S. Völcker, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie clánku 1 ods. 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([2]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48), VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia K. Kowalik-Banczyk a C. Mac Eochaidh, tajomník: C. Heeren, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. novembra 2017, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Poslanci Európskeho parlamentu sa niekolkými písomnými otázkami polozenými v rokoch 2005 a 2006 (E-4431/05, E-4772/05, E-5800/06 a P-5509/06) pýtali Komisie Európskych spolocenstiev na kvalifikovanie ustanovenia uvedeného v clánku 12 ods. 5, ktorý bol do Ley del Impuesto sobre Sociedades (zákon o dani z príjmu právnických osôb), zavedený Ley 24/2001, de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 (BOE c. 313 z 31. decembra 2001, s. 50493), a prevzatý Real Decreto Legislativo 4/2004, de 5 de marzo, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmu právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61 z 11. marca 2004, s. 10951, dalej len "sporná schéma"), ako státnej pomoci. 2 Podla odpovede z 19. januára 2006 na otázku E-4431/05: "Komisia nemôze potvrdit, ze vysoké ponuky spanielskych podnikov sú spôsobené danovými zákonmi Spanielska, ktoré umoznujú podnikom odpisovat goodwill rýchlejsie ako ich francúzskym alebo talianskym protistranám. Komisia vsak môze potvrdit, ze takéto vnútrostátne právne predpisy nespadajú do pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci, kedze predstavujú skôr vseobecné pravidlá odpisovania vztahujúce sa na vsetky podniky v Spanielsku." 3 Podla odpovede zo 17. februára 2006 na otázku E-4772/05: "Podla informácií, ktoré máme v súcasnosti, sa vsak Komisii zdá, ze spanielske pravidlá (zdanovania) týkajúce sa odpisovania 'goodwillu` sa vztahujú na vsetky podniky v Spanielsku nezávisle od ich velkosti, odvetvia, právnej formy, alebo ci sú v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, kedze predstavujú vseobecné pravidlá odpisovania. Preto sa zdá, ze nepatria do pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci. Komisia samozrejme pristúpi k dôkladnému vysetrovaniu vsetkých informácií svedciacich o opaku, s ktorými bude oboznámená." 4 Listami z 15. januára a z 26. marca 2007 Komisia vyzvala spanielske orgány, aby jej poskytli informácie na úcely posúdenia dosahu a úcinkov spornej schémy. Listami zo 16. februára a zo 4. júna 2007 oznámilo Spanielske královstvo Komisii pozadované informácie. 5 Faxom z 28. augusta 2007 bola Komisii dorucená staznost zalobkyne, Deutsche Telekom AG, v ktorej tvrdila, ze sporná schéma predstavovala státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 6 Rozhodnutím z 10. októbra 2007, ktorého zhrnutie bolo uverejnené 21. decembra 2007 ([3]Ú. v. EÚ C 311, 2007, s. 21), Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa spornej schémy. 7 Listom z 5. decembra 2007 boli Komisii dorucené pripomienky Spanielskeho královstva k tomuto rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V období medzi 18. januárom a 16. júnom 2008 boli Komisii dorucené aj pripomienky 32 dotknutých tretích dotknutých osôb, medzi ktorými boli pripomienky zalobkyne z 12. februára 2008. Listami z 30. júna 2008 a z 22. apríla 2009 predlozilo Spanielske královstvo svoje stanovisko k pripomienkam dotknutých tretích osôb. 8 Komisia ukoncila konanie, pokial ide o nadobudnutia podielov uskutocnené v rámci Európskej únie, svojím rozhodnutím 2011/5/ES z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávanom Spanielskom ([4]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie vyhlasuje spornú schému umoznujúcu spolocnostiam zdanovaným v Spanielsku odpísat goodwill, ktorý vznikne v dôsledku nadobudnutia podielov v zahranicných spolocnostiach so sídlom v Únii, za nezlucitelnú so spolocným trhom. 10 Clánok 1 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia vsak umoznuje, aby sa sporná schéma nadalej uplatnovala pocas celého obdobia odpisovania stanoveného v tejto schéme jednak na nadobudnutia podielov uskutocnené pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie, ku ktorému doslo 21. decembra 2007, a jednak na nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie - podliehajúce schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom - sa spolocnost neodvolatelne zaviazala pred 21. decembrom 2007. 11 Clánok 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze povinnost vymáhania ulozená Spanielskemu královstvu sa nevztahuje na pomoc týkajúcu sa nadobudnutí podielov uvedených v clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia. Komisia na pojednávaní vysvetlila, ze neexistencia odkazu v clánku 4 napadnutého rozhodnutia na nadobudnutia podielov uvedené v clánku 1 ods. 3 tohto rozhodnutia je vecnou chybou, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. mája 2010 podala túto zalobu. 13 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 9. augusta a 7. septembra 2010 podali spolocnosti Ebro Foods, SA, Banco Santander, SA, Iberdrola, SA, a Telefónica, SA, návrhy na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. Uzneseniami z 26. novembra 2010 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom a povolil spolocnosti Iberdrola, ako aj spolocnosti Telefónica pouzívat anglictinu pocas ústnej casti konania. 14 Konanie bolo prerusené dvakrát, najprv uznesením predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 13. marca 2014, do vydania rozhodnutí, ktorými sa skoncia konania vo veciach T-219/10, Autogrill Espańa/Komisia, a T-399/11, Banco Santander a Santusa/Komisia, neskôr uznesením predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 9. marca 2015, do vydania rozhodnutia o skoncení konania o odvolaniach podaných proti rozsudkom vydaným v týchto dvoch veciach (rozsudky zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia, [5]T-399/11, [6]EU:T:2014:97, bod [7]938, a zo 7. novembra 2014,Autogrill Espańa/Komisia, [8]T-219/10, [9]EU:T:2014:939). V konaní sa pokracovalo 21. decembra 2016, t. j. od dátumu vyhlásenia rozsudku Komisia/World Duty Free Group a i. ([10]C-20/15 P a C-21/15 P, [11]EU:C:2016:981), v ktorom sa rozhodlo o týchto odvolaniach. Rozhodnutím z 13. februára 2017 predseda deviatej komory Vseobecného súdu zamietol návrh zalobkyne na prerusenie tohto konania do vydania rozhodnutia, ktorým sa ukoncí konanie vo veci T-219/10 RENV, World Duty Free Group/Komisia. 15 Rozhodnutiami z 20. a 30. októbra 2017 predseda deviatej komory Vseobecného súdu povolil vedlajsím úcastníkom konania pouzívat na pojednávaní spanielcinu. 16 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. októbra 2017 Komisia predlozila návrh na zastavenie konania. Tento návrh na zastavenie konania bol spojený s konaním vo veci samej uznesením Vseobecného súdu z 13. novembra 2017. 17 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 16. novembra 2017. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - "zrusil [napadnuté rozhodnutie], pokial ide o pravidlo týkajúce sa ochrany legitímnej dôvery stanovené v clánku 1 ods. 2 a 3 v prospech niektorých spanielskych investorov oznacených v tomto clánku" (dalej len "napadnuté ustanovenie"), - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania s výnimkou trov vzniknutých v súvislosti so vstupom vedlajsích úcastníkov do konania, ktoré by mali nahradit títo vedlajsí úcastníci konania, a subsidiárne v prípade zamietnutia zaloby ulozil kazdému úcastníkovi konania povinnost znásat vlastné trovy konania, - subsidiárne prerusil toto konanie az do právoplatného rozhodnutia o zalobách podaných proti rozhodnutiu Komisie (EÚ) 2015/314 z 15. októbra 2014 o státnej pomoci SA.35550 (13/C) (ex 13/NN) (ex 12/CP) poskytovanej Spanielskom - Schéma danových odpisov financného goodwillu v prípade nadobudnutia podielu v zahranicnom podniku ([12]Ú. v. EÚ L 56, 2015, s. 38). 19 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne rozhodol o zastavení konania, - subsidiárne v druhom rade zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 20 Ebro Foods, Banco Santander, Iberdrola a Telefónica navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú a subsidiárne ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny rámec O návrhu na zastavenie konania 21 Komisia na podporu svojho návrhu na zastavenie konania o tejto zalobe tvrdí, ze zalobkyna stratila svoj záujem na konaní. Podla Komisie sa na nadobudnutie podielu spolocnosti Telefónica, t. j. konkurenta zalobkyne, v spolocnosti O2, na ktoré sa odvoláva zalobkyna na podporu svojho záujmu na návrhu na zrusenie napadnutého ustanovenia v rozsahu, v akom toto ustanovenie umoznilo tomuto konkurentovi uplatnit spornú schému na základe predmetného nadobudnutia, nevztahuje uvedené ustanovenie, ako vyplýva z nového administratívneho výkladu spornej schémy spanielskymi orgánmi (záväzné stanovisko V0608-12 z 21. marca 2012) a z jej posúdenia Komisiou v rozhodnutí 2015/314. Styria vedlajsí úcastníci konania uviedli, ze nepodporujú tento návrh na zastavenie konania a dôvody na jeho podporu, pricom okrem iného zdôraznili, ze skúmanie týchto dôvodov by malo Vseobecný súd viest k rozhodnutiu o otázkach, ktoré sú predmetom zalobných dôvodov uvedených na podporu ich zalôb podaných proti rozhodnutiu 2015/314 (veci T-12/15, Banco Santander a Santusa/Komisia, T-256/15, Telefónica/Komisia a T-260/15, Iberdrola/Komisia). 22 Treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej záujem zalobkyne na konaní musí vo vztahu k predmetu zaloby existovat v okamihu podania zaloby, inak je táto zaloba neprípustná. Tento predmet sporu, ako aj záujem na konaní musia pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené, co predpokladá, ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [13]C-362/05 P, [14]EU:C:2007:322, bod [15]42 a citovanú judikatúru, a z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, [16]C-239/12 P, [17]EU:C:2013:331, bod [18]61 a citovanú judikatúru). 23 V prejednávanej veci Komisia v podstate tvrdí, ze z okolností, ktoré nastali po podaní tejto zaloby, vyplýva, ze napadnuté ustanovenie neumoznovalo spolocnosti Telefónica uplatnit spornú schému a teda ju nezvýhodnilo pri nadobudnutí spolocnosti O2. Z toho vyplýva, ze zalobkyna uz nemá záujem navrhovat zrusenie napadnutého ustanovenia, aby dosiahla retroaktívne odstránenie výhody priznanej jej konkurentovi. 24 Treba pripomenút, ze zotrvanie záujmu na konaní zalobcu treba posudzovat in concreto, najmä s prihliadnutím na následky uvádzanej protiprávnosti a na povahu údajne spôsobenej skody (pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia, [19]C-239/12 P, [20]EU:C:2013:331, bod [21]65 a citovanú judikatúru). 25 V prejednávanej veci je pritom potrebné domnievat sa, ze aj za predpokladu, ako tvrdí Komisia, ze by Telefónica nemohla mat prospech zo spornej schémy pred vyssie uvedeným administratívnym výkladom a ze by sa na nu teda napadnuté ustanovenie nevztahovalo, záujem zalobkyne na dosiahnutí zrusenia tohto ustanovenia pretrváva. 26 Takýto záujem vyplýva v prvom rade z postavenia zalobkyne ako zalujúcej zainteresovanej strany, ako aj z ciastocného zamietnutia tejto staznosti a z jej zamietnutia z vecného hladiska napadnutým ustanovením. 27 Aj keby totiz napadnuté rozhodnutie, a teda napadnuté ustanovenie nepredstavovalo výslovnú odpoved na staznost zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [22]T-289/03, [23]EU:T:2008:29, bod [24]317 a citovanú judikatúru), nic to nemení na tom, ze Komisia na rozdiel od tvrdení zalobkyne v jej staznosti v tomto rozhodnutí konstatovala, ze sporná schéma sa mohla za urcitých okolností, ktoré sú v nom uvedené, nadalej uplatnovat. Takéto zamietnutie pritom stací na to, aby mala zalobkyna záujem na konaní v prejednávanej veci v tom zmysle, ze zo zrusenia tohto zamietnutia na základe jediného dôvodu, ktorý predlozila, môze mat prospech spocívajúci vo vyhlásení spornej schémy za protiprávnu a zakázanú, a to aj za predpokladov uvedených v napadnutom ustanovení. 28 Je totiz nesporné, ze zalobkyna je "zainteresovan[ou] stran[ou]" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([25]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), v znení zmien, "ktor[ej] záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci", a ktorá má "záujem" na konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré má viest k prijatiu rozhodnutia Komisiou, a zároven vzhladom na zamietnutie jej staznosti uvedeným rozhodnutím, záujem na podaní zaloby proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je voci nej nepriaznivé. Treba zdôraznit, ze zalobkyna je okrem iného dotknutou stranou, ktorá podala staznost, ktorá viedla k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania a ktorá v tejto staznosti uviedla dôvody jej podania, pricom v prvom rade a pred spomenutím konkurencnej nevýhody, ktorú utrpela pocas transakcie týkajúcej sa spolocnosti O2, uviedla konkurencnú výhodu priznanú vo vseobecnosti spanielskym spolocnostiam v odvetví telekomunikácií, v ktorom pôsobí aj zalobkyna, ako aj výhodu, ktorá bola vo vseobecnosti priznaná jej spanielskemu konkurentovi, konkrétne spolocnosti Telefónica, bez ohladu na jej nadobudnutie podielov v spolocnosti O2. 29 Z toho vyplýva, ze skutocnost, na ktorú poukazuje Komisia a ktorá údajne nastala po podaní tejto zaloby, ze Telefónica nemohla mat prospech zo spornej schémy vyhlásenej za protiprávnu v napadnutom rozhodnutí po nadobudnutí svojho podielu v spolocnosti O2 a nemohla byt oprávnená napadnutým ustanovením na uplatnenie uvedenej schémy na toto nadobudnutie podielu, nemôze spochybnit záujem zalobkyne na konaní proti napadnutému ustanoveniu. Ak by to tak nebolo a najmä ak by sa od dotknutých strán a predovsetkým od strán, na podnet ktorých bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania, vyzadovalo, aby navyse preukázali, ako v podstate tvrdí Komisia, svoje postavenie konkurentov skutocného príjemcu spornej schémy skúmanej v napadnutom rozhodnutí, viedlo by to k zámene takej podstatnej a prvoradej podmienky prípustnosti akejkolvek zaloby, akou je záujem na konaní, ktorý musí pretrvávat do ukoncenia konania, s podmienkou aktívnej legitimácie, pricom vsak ide o rozdielne podmienky, ktorých kumulatívne splnenie fyzickou alebo právnickou osobou sa vyzaduje (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [26]C-33/14 P, [27]EU:C:2015:609, body [28]58 a [29]62 a citovanú judikatúru). 30 Treba dodat, ze je nesporné, ze Telefónica mala predtým, ako nastali okolnosti po podaní tejto zaloby, na ktoré poukazuje Komisia, skutocne prospech zo spornej schémy pri jej nadobudnutí podielu v spolocnosti O2, ako rozhodol Vseobecný súd v uznesení z 21. marca 2012, Telefónica/Komisia ([30]T-228/10, neuverejnené, [31]EU:T:2012:140, bod [32]26), a ze tento skutocný prospech zo spornej schémy, ktorý má konkurent stazovatela, ktorý práve vo svojej staznosti poukázal na výhodu poskytnutú v rámci tohto nadobudnutia podielu, taktiez a v kazdom prípade umoznuje domnievat sa, ze tento stazovatel má nadalej záujem na konaní proti rozhodnutiu, ktorým sa zamietla táto staznost. 31 Dalej je potrebné domnievat sa, ze zalobkyna má nadalej záujem aj na návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia s cielom zabránit tomu, aby k takejto nezákonnosti, ktorou je toto rozhodnutie údajne postihnuté, v budúcnosti nedochádzalo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, [33]C-362/05 P, [34]EU:C:2007:322, bod [35]50 a citovanú judikatúru). Na tento úcel treba zdôraznit, ze uvádzaná protiprávnost sa môze v budúcnosti opakovat bez ohladu na okolnosti, ktoré viedli k tejto zalobe, kedze nezávisle od týchto okolností spochybnuje výklad vseobecných podmienok pre uplatnovanie zásady ochrany legitímnej dôvery a casovej pôsobnosti ochrany, ktorú mozno priznat na základe tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, [36]T-45/06, [37]EU:T:2008:398, bod [38]43). 32 Z toho vyplýva, ze návrh Komisie na zastavenie konania treba zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k pôsobnosti rozhodnutia 2015/314, teda bez toho, aby bolo potrebné vyhoviet návrhu na prerusenie konania podaného zalobkynou len pre prípad, ze by sa Vseobecný súd rozhodol rozhodnút o uvedenom rozhodnutí, cize návrhu, ktorý sa musí taktiez zamietnut. O dôvodnosti zaloby 33 Zalobkyna uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení zásady ochrany legitímnej dôvery. Komisia sa nesprávne domnievala, ze sa má uplatnovat táto zásada v prospech urcitých príjemcov spornej schémy, hoci podmienky uplatnenia tejto zásady neboli splnené. Komisia totiz mala nariadit vymáhanie pomoci poskytnutej podla tejto schémy a nepovolit, aby sa uvedená schéma nadalej uplatnovala na nadobudnutia podielov predchádzajúce uverejneniu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 34 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia odôvodnila jednak povolenie, aby sa sporná schéma nadalej uplatnovala na urcité nadobudnutia podielov, t. j. nadobudnutia podielov uskutocnené pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 21. decembra 2007 v úradnom vestníku a nadobudnutia podielov, na ktorých uskutocnenie - podliehajúce schváleniu regulacným orgánom, ktorému bola táto transakcia oznámená pred týmto dátumom - sa spolocnost neodvolatelne zaviazala pred 21. decembrom 2007, a jednak nevymáhanie niektorých z príslusných danových odpoctov existenciou legitímnej dôvery vo vztahu k príjemcom, ze predmetná pomoc poskytnutá v súlade s pravidlami Zmluvy o ES. Komisia sa totiz domnieva, ze svojimi dvomi vyhláseniami z 19. januára a 17. februára 2006 v odpovedi na parlamentné otázky poskytla, a to do 21. decembra 2007, k dátumu vyhlásenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku, presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky takej povahy, ze príjemcovia predmetného opatrenia mali dôvodnú nádej, ze uvedená schéma nespadá do pôsobnosti pravidiel státnej pomoci (odôvodnenia 158 az 170 napadnutého rozhodnutia). 35 Treba tiez pripomenút, ze podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999, "kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci [v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci - neoficiálny preklad], Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu". Odstránenie neoprávnene poskytnutej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. Cielom povinnosti státu odstránit pomoc, ktorú Komisia povazuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom, je totiz nastolit predchádzajúcu situáciu [pozri rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [39]T-116/01 a T-118/01, [40]EU:T:2003:217, bod [41]223 a citovanú judikatúru] tým, ze príjemca stratí výhodu, ktorú skutocne mal v porovnaní so svojimi konkurentmi (pozri rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [42]C-310/99, [43]EU:C:2002:143, bod [44]99 a citovanú judikatúru a z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [45]C-277/00, [46]EU:C:2004:238, bod [47]75 a citovanú judikatúru; rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [48]T-177/07, [49]EU:T:2010:233, bod [50]169). 36 Toto isté ustanovenie vsak uvádza, ze "Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva". 37 Podla ustálenej judikatúry predstavuje zásada ochrany legitímnej dôvery vseobecnú zásadu práva Únie. Táto zásada bola totiz postupne uznávaná v právnom poriadku Únie judikatúrou, ktorá ju potvrdila ako "normu vyssej právnej sily" chrániacu jednotlivcov (rozsudok zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, [51]74/74, [52]EU:C:1975:59, bod [53]44), "základnú zásadu Spolocenstva" (rozsudok zo 7. júna 2005, VEMW a i., [54]C-17/03, [55]EU:C:2005:362, bod [56]73) ci dokonca "vseobecnú zásadu" (rozsudok zo 4. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [57]C-403/99, [58]EU:C:2001:507, bod [59]35). Táto zásada je prirodzeným dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá vyzaduje, aby boli právne predpisy Únie urcité a ich uplatnovanie pre subjekty, ktoré im podliehajú, predvídatelné v tom zmysle, ze má za ciel v prípade zmeny pravidla zarucit ochranu postavení, ktoré boli legitímne nadobudnuté jednou alebo viacerými fyzickými a právnickými osobami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2000, Rombi a Arkopharma, [60]C-107/97, [61]EU:C:2000:253, bod [62]66 a citovanú judikatúru a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia, [63]C-182/03 a C-217/03, [64]EU:C:2006:89, bod [65]367). 38 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze úcastníci konania zhodne uznávajú, ze sporná schéma nebola Komisii oznámená, a teda ze povinnost oznámenia stanovená v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ nebola dodrzaná. 39 Dalej treba uviest, ze zalobkyna na pojednávaní pripustila, ze zásada ochrany legitímnej dôvery sa výnimocne uplatnovala aj na neoznámenú pomoc, a upustila tak od svojho tvrdenia zalozeného na neuplatnitelnosti tejto zásady, ak je schéma pomoci formálne protiprávna z dôvodu jej neoznámenia, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 40 Z judikatúry totiz vyplýva, ze legitímna dôvera môze chránit príjemcov neoznámenej pomoci, ale len za výnimocných okolností. 41 Presnejsie bolo rozhodnuté, ze vzhladom na podstatnú úlohu, akú má oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktoré má kogentnú povahu, podniky príjemcovia pomoci môzu mat v zásade legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ a obozretný hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávna, príjemca tejto pomoci nemôze mat v danom case legitímnu dôveru, ze pomoc je zákonná, s výnimkou prípadu existencie výnimocných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, [66]223/85, [67]EU:C:1987:502, body [68]16 a [69]17; z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [70]C-5/89, [71]EU:C:1990:320, body [72]14 a [73]16; z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [74]C-630/11 P az C-633/11 P, [75]EU:C:2013:387, bod [76]134; z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, [77]T-67/94, [78]EU:T:1998:7, bod [79]182; zo 16. októbra 2014, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [80]T-177/10, [81]EU:T:2014:897, bod [82]61, a z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, [83]T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [84]EU:T:2016:227, bod [85]214). 42 Pripustenie tejto výnimky je odôvodnené najmä odlisným postavením clenských státov a príjemcov z hladiska oznamovacej povinnosti. Táto povinnost je totiz urcená len clenským státom, ktoré nemôzu vychádzat z vlastného protiprávneho konania, aby zmarili rozhodnutia prijaté Komisiou, ako aj potrebný úcinok clánkov 107 a 108 ZFEÚ a uplatnili svoju legitímnu dôveru, ze pomoc, ktorú neoznámili, je zákonná (pozri rozsudok z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, [86]C-471/09 P az C-473/09 P, neuverejnený, [87]EU:C:2011:521, bod [88]65 a citovanú judikatúru), ci dokonca v niektorých prípadoch legitímnu dôveru príjemcov tejto pomoci (rozsudky zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [89]C-169/95, [90]EU:C:1997:10, body [91]48 a [92]49, a z 22. apríla 2016, Francúzsko/Komisia, [93]T-56/06 RENV II, [94]EU:T:2016:228, bod [95]43). 43 Naopak, kedze príjemcom pomoci nemozno vytýkat, ze ju neoznámili, toto neoznámenie nemôze viest k vylúceniu akejkolvek moznosti dovolávat sa svojej legitímnej dôvery, ze predmetná pomoc je zákonná. 44 Výnimka, ktorá sa pripústa v prospech príjemcov pomoci, je navyse odôvodnená skutocnostou, ktorú správne zdôraznuje Komisia, ze vseobecná zásada ochrany legitímnej dôvery by bola bez jej priznania zbavená svojej podstaty v oblasti státnej pomoci, kedze povinnost vymáhania, ktorú sa usiluje zmiernit táto zásada, sa uplatnuje len na neoznámenú pomoc poskytnutú bez súhlasu Komisie. Uz bolo pritom rozhodnuté, ze prijatím nariadenia c. 659/1999 vznikla nová situácia, pokial ide o vymáhanie pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, v ktorej sa kladie dôraz na systematickost vymáhania (prvá veta clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999) a zároven sa upravuje moznost výnimky (druhá veta clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999), ak je vymáhanie v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie, teda nová situácia, z ktorej treba vyvodit právne následky a ktorú Komisia musí zohladnit pri prijímaní svojich rozhodnutí, najmä tým, ze prípadne nebude pozadovat vymáhanie pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom (rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, [96]T-62/08, [97]EU:T:2010:268, body [98]275 a [99]276). Aj ked príjemcovia pomoci nemohli uplatnovat legitímnu dôveru len z dôvodu, ze táto pomoc nebola oznámená, clánok 14 nariadenia c. 659/1999 tým, ze stanovuje, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva, by bol zbavený významu, hoci bol prijatý normotvorcom na úcely obmedzenia rozsahu povinnosti vymáhania protiprávnej pomoci, ktorú Komisia vyhlásila za nezlucitelnú s vnútorným trhom. 45 Zalobkyna spochybnuje existenciu výnimocných okolností v prejednávanej veci, ktoré by mohli odôvodnit uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery v prospech niektorých príjemcov spornej schémy, pricom tvrdí, ze ziadna z podmienok uplatnenia tejto zásady nie je v prejednávanej veci splnená. 46 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo domáhat sa uplatnenia legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé musia byt dotknutej osobe administratívou poskytnuté presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia svojou povahou vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie musia byt poskytnuté záruky v súlade s platnými predpismi [pozri rozsudky zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [100]C-47/07 P, [101]EU:C:2008:726, bod [102]81 a citovanú judikatúru, a z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [103]T-282/02, [104]EU:T:2006:64, bod [105]77 a citovanú judikatúru], pricom je potrebné spresnit, ze záruky poskytnuté bez vymáhania pomoci, ktoré môzu vyplývat zo záruk poskytnutých v súvislosti s neexistenciou kvalifikácie dotknutého opatrenia ako pomoci, sú v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 44 vyssie; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z dnesného dna, Banco Santander a Santusa/Komisia, T-399/11 RENV, body 272 az 278). 47 V prejednávanej veci zalobkyna nespochybnuje splnenie tejto tretej podmienky, ale spochybnuje splnenie dvoch prvých podmienok, pri ktorých treba zdôraznit, ze sú samy osebe restriktívne a umoznujú urcit výnimocnost okolností, ako to potvrdzuje nedostatok prípadov, ked sú obe splnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Komisia, [106]T-62/08, [107]EU:T:2010:268, body [108]278 az [109]289; z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia, [110]T-328/09, neuverejnený, [111]EU:T:2012:498, body [112]25 az [113]30, a z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, [114]T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [115]EU:T:2016:227, body [116]222, [117]225 a [118]252). 48 Zalobkyna taktiez popiera splnenie dodatocnej podmienky v prejednávanej veci, ktorá vyplýva z niektorých rozsudkov, v ktorých sa rozhodlo o zásade ochrany legitímnej dôvery a vyzadujúcich, aby priznanie predmetnej ochrany nebránilo naliehavému verejnému záujmu (pozri judikatúru citovanú v bode 83 nizsie). Mozno pritom uviest, ze zvázenie dotknutých záujmov, na jednej strane individuálneho záujmu dotknutej osoby a na druhej strane verejného záujmu Únie, ku ktorému dochádza pri skúmaní tejto podmienky, taktiez prispieva ako také k uznaniu legitímnej dôvery len za výnimocných okolností, kedze umoznuje, hoci poskytnuté presné záruky viedli k vzniku legitímnych ocakávaní a sú tak splnené prvé dve podmienky tohto uznania, aby sa nechránila legitímna dôvera, aj ked je uznaná z dôvodu, ze verejný záujem Únie by jej bránil. 49 Z hladiska vsetkých vyssie uvedených úvah je preto potrebné skúmat, ci Komisia správne posúdila tri podmienky uznania legitímnej dôvery namietané zalobkynou, a v prípade, ze je to tak, ci správne vymedzila casovú pôsobnost uznanej legitímnej dôvery, proti ktorej zalobkyna taktiez namieta. O presných zárukách poskytnutých v odpovediach Komisie na dve parlamentné otázky 50 Komisia v napadnutom rozhodnutí vyvodila existenciu presných záruk poskytnutých administratívou Únie z odpovedí poskytnutých v mene Komisie na dve parlamentné otázky. Dve odpovede Komisie poskytnuté v anglictine clenom Komisie boli ciastocne prevzaté a prelozené v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia. 51 Podla odpovede z 19. januára 2006 na písomnú otázku E-4431/05 (dalej len "prvá odpoved"): "5. Komisia nemôze potvrdit, ze vysoké ponuky spanielskych podnikov sú spôsobené danovými zákonmi Spanielska, ktoré umoznujú podnikom odpisovat goodwill rýchlejsie ako ich francúzskym alebo talianskym protistranám. Komisia vsak môze potvrdit, ze takéto vnútrostátne právne predpisy nespadajú do rozsahu pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci, kedze predstavujú skôr vseobecné pravidlá odpisovania vztahujúce sa na vsetky podniky v Spanielsku." ("The Commission cannot confirm whether the high bids by Spanish companies are due to Spain's tax legislation enabling undertakings to write off goodwill more quickly than their French or Italian counterparts. The Commission can confirm, however, that such national legislations do not fall within the scope of application of state aid rules, because they rather constitute general depreciation rules applicable to all undertakings in Spain.") 52 Podla odpovede zo 17. februára 2006 na písomnú otázku E-4772/05 (dalej len "druhá otázka"): "Podla informácií, ktoré máme v súcasnosti, sa vsak Komisii zdá, ze spanielske pravidlá (zdanovania) týkajúce sa odpisovania 'goodwillu` sa vztahujú na vsetky podniky v Spanielsku nezávisle od ich velkosti, odvetvia, právnej formy, alebo ci sú v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, kedze predstavujú vseobecné pravidlá odpisovania. Preto sa zdá, ze nepatria do rozsahu pôsobnosti uplatnovania pravidiel státnej pomoci. Komisia samozrejme pristúpi k dôkladnému vysetrovaniu vsetkých informácií svedciacich o opaku, s ktorými bude oboznámená." ["According to the information currently in its possession, it would however appear to the Commission that the Spanish(tax) rules related to the write off of `goodwill' are applicable to all undertakings in Spain independently from their sizes, sectors, legal forms or if they are privately or publicly owned because they constitute general depreciation rules. Therefore, they do not appear to fall within the scope of application of the state aid rules. The Commission will of course thoroughly investigate any information that would come to its knowledge indicating the contrary."] 53 Podla ustálenej judikatúry predstavujú presné, bezpodmienecné a súhlasné informácie, ktoré vyplývajú zo spolahlivých zdrojov záruky, ktoré môzu viest k vzniku dôvodných ocakávaní (rozsudky zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, [119]C-537/08 P, [120]EU:C:2010:769, bod [121]63; z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [122]C-630/11 P az C-633/11 P, [123]EU:C:2013:387, bod [124]132, a z 12. decembra 2014, Banco Privado Portuguęs a Massa Insolvente do Banco Privado Portuguęs/Komisia, [125]T-487/11, [126]EU:T:2014:1077, bod [127]125). Nikto sa vsak nemôze dovolávat porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, ak neexistujú presné záruky, ktoré mu poskytol príslusný orgán (rozsudky zo 17. marca 2011, AJD Tuna, [128]C-221/09, [129]EU:C:2011:153, bod [130]72, a z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., [131]C-681/11, [132]EU:C:2013:404, bod [133]41). 54 Zalobkyna popiera existenciu presných záruk, ktoré mala poskytnút Komisia, pricom vychádza tak z formy oboch odpovedí Komisie, ako aj z ich obsahu. - O forme oboch odpovedí Komisie 55 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze forma, v ktorej sú záruky administratívy oznámené, je nepodstatná (rozsudky zo 14. februára 2006, TEA-CEGOS a i./Komisia, [134]T-376/05 a T-383/05, [135]EU:T:2006:47, bod [136]88, a z 24. septembra 2008, Kahla/Thüringen Porzellan/Komisia, [137]T-20/03, [138]EU:T:2008:395, bod [139]146). 56 Zalobkyna nespochybnuje túto judikatúru, na ktorú okrem iného sama odkazuje, ale v podstate tvrdí, ze údajné záruky poskytnuté Komisiou mali byt prinajmensom na jednej strane urcené príjemcom spornej schémy, co nie je prípad odpovedí Komisie na parlamentné otázky, ktoré sú súcastou právnej diskusie na medziinstitucionálnej úrovni, a na druhej strane im mali byt oznámené, k comu tiez nedoslo vzhladom na zvolený spôsob poskytnutia informácie. 57 Po prvé z judikatúry vsak nijako nevyplýva, ze len akty institúcií, ktoré sú konkrétne adresované alebo urcené subjektom, môzu viest k vzniku legitímnej dôvery. Pripustilo sa teda, ze prax Komisie týkajúca sa urcitých prípadov koncentrácií, do ktorých nebol zahrnutý tento subjekt, poskytovala tomuto subjektu presné záruky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [140]T-310/00, [141]EU:T:2004:275, body [142]108 az [143]112). K tomuto záveru treba dospiet a fortiori aj v prípade, ak ide o akt institúcie, ktorý sa týka konkrétne spornej pomoci. Súdny dvor okrem iného v rozsudku z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([144]C-182/03 a C-217/03, [145]EU:C:2006:416, bod [146]158), rozhodol, ze odpoved Komisie na parlamentnú otázku, o ktorú ide vo veci samej, umoznila príjemcom predmetnej schémy zalozit svoju legitímnu dôveru na zákonnosti tejto schémy. 58 Z judikatúry citovanej zalobkynou totiz vyplýva, ze dotknutá osoba musí byt formálne príjemcom aktu, ktorý poskytuje presné záruky, ale ze výraz záruky "poskytované" alebo "urcené" dotknutej osobe znamená, ze uvedené záruky sa musia týkat uvedenej osoby a ze táto osoba musí byt s nimi oboznámená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [147]T-310/00, [148]EU:T:2004:275, body [149]108 a [150]112). Pokial ide o uznesenie z 13. decembra 2000, Sodima/Komisia ([151]C-44/00 P, [152]EU:C:2000:686, bod [153]50), na ktoré taktiez odkazuje zalobkyna, treba uviest, ze Súdny dvor v nom síce odmietol zastávat názor, ze verejné vyhlásenia clena Komisie poskytli presné záruky zalobkyni, ale ze toto odmietnutie vyplývalo hlavne z obsahu predmetných vyhlásení povazovaných za prílis vseobecné. 59 Este mozno dodat, ako uviedla Komisia, ze konanie o parlamentných otázkach, aj ked prebieha medzi dvomi institúciami, v prejednávanej veci medzi Parlamentom a Komisiou, má za ciel informovat zástupcov obcanov, ktorí sa zisli v rámci Parlamentu, o postoji institúcie, ktorej je urcená otázka, v prejednávanej veci Komisii, ktorá je hlavnou institúciou s právomocou v oblasti státnej pomoci, o témach, ktoré sú predmetom obáv týchto obcanov, cím týmto obcanom umozní rozhodnút o ich postupe v závislosti od odpovede. 60 Po druhé treba uviest, ako navyse pripústa zalobkyna v replike, ze odpovede Komisie boli uverejnené. Presnejsie v úradnom vestníku sa uverejnilo císlo otázky, jej autor, jej viac ci menej podrobný obsah, institúcia, ktorej je urcená ako aj zmienka o existencii a dátume odpovede ([154]Ú. v. EÚ C 327, 2006, s. 164 a 192) s odkazom na internetovú stránku Parlamentu, na ktorej sa uverejnujú otázky a odpovede v ich celom znení, co podla judikatúry zodpovedá (uznesenie z 19. septembra 2005, Air Bourbon/Komisia, [155]T-321/04, [156]EU:T:2005:328, bod [157]34, a rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [158]T-354/05, [159]EU:T:2009:66, bod [160]35) uverejneniu a v kazdom prípade predstavuje dostatocnú publicitu pre odpovede Komisie. 61 Na rozdiel od tvrdení zalobkyne treba dodat, ze odkaz na internetovej stránke Parlamentu, podla ktorého "informácie uverejnené na tejto stránke sú vseobecnej povahy, a preto neboli zostavené tak, aby zodpovedali individuálnym potrebám" nespochybnuje ani verejnú povahu predmetných informácií, ani prípadnú kvalifikáciu uvedených informácií ako presných záruk. Okrem skutocnosti, ze toto oznámenie nepochádza od autora dotknutých informácií, treba totiz zdôraznit, ze poskytnutie presných záruk znamená, ze uvedené záruky sa budú vztahovat na ich príjemcu, neznamená to vsak, ze bude týmito zárukami individualizovaný v tom zmysle, ze bude jedným z ich príjemcov alebo dokonca jediným ich príjemcom. 62 Rovnako sa nemozno domnievat, ako tvrdí zalobkyna, ze uverejnenie niektorých údajov z odpovedí Komisie v úradnom vestníku je v prejednávanej veci zdrojom právnej neistoty, kedze Komisia povazuje za dátum, kedy nastala skutocnost zakladajúca legitímnu dôveru, dátum odpovedí na parlamentné otázky v napadnutom rozhodnutí a dátum tohto uverejnenia v úradnom vestníku vo svojom vyjadrení k zalobe. Ako totiz bude spresnené v bodoch 91 az 105 nizsie, dátum aktu zakladajúceho legitímnu dôveru nie je urcujúci na úcely identifikovania pomoci, ktorá by nemusela podliehat povinnosti vymáhania. Treba dodat, ze v kazdom prípade toto tvrdenie zalobkyne, ktoré v skutocnosti spochybnuje konstatovanie vo vyjadrení Komisie k zalobe, nemôze spochybnit zákonnost napadnutého ustanovenia. 63 Z toho vyplýva, na rozdiel od tvrdení zalobkyne, ze povaha a spôsob uverejnenia odpovedí Komisie ako také neumoznujú vylúcit, ze tieto odpovede mohli poskytnút príjemcom spornej schémy presné záruky. Naopak mohli posilnit dôveru príjemcov v zákonnost tejto schémy. - O obsahu odpovedí Komisie 64 Pokial ide o prvú odpoved Komisie, treba na jednej strane uviest, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, podla ktorého bola polozená otázka vseobecná, podotázka c. 5 uvedenej otázky jasne oznacuje spornú schému, pricom uvádza "spanielske danové právne predpisy, ktoré umoznujú podnikom odpísat zaplatený goodwill". Na druhej strane mozno uviest, ze Komisia poskytla presnú odpoved, pricom jasne odkázala na právne predpisy uvedené v podotázke c. 5 (odpoved c. 5 prvý pododsek), ktoré navyse konfrontovala s inými spanielskymi danovými predpismi (odpoved c. 5 druhý pododsek) a zároven bezpodmienecnú, pricom jasne a jednoznacne uviedla, ze sporná schéma nebola státnou pomocou ("Komisia môze potvrdit, ze vnútrostátne právne prepisy takého druhu, ako je [sporná schéma], nepatria do pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci."). 65 Pokial ide o druhú odpoved Komisie, po vzore zalobkyne mozno síce pripustit, ze aj ked je táto odpoved stále vyjadrená v rovnakom zmysle, je vyjadrená obozretnejsie ako prvá odpoved. Komisia totiz jednak pouzila dvakrát sloveso "zdá sa" (appear) a jednak v závere svojej odpovede uvádza oznámenie o podrobnom vysetrovaní v prípade, ze jej budú oznámené informácie svedciace o opaku. 66 Je vsak potrebné konstatovat, ze táto obozretnost nijako nespochybnuje presnú, bezpodmienecnú a súhlasnú povahu postojov Komisie k spornej schéme. Túto obozretnost totiz predovsetkým vysvetluje skutocnost, ze polozená otázka sa konkrétne týkala jedinej spornej schémy a mala za ciel vyvodit zodpovednost Komisie za jej necinnost vo vztahu k tejto schéme, cím uviedla Komisiu do situácie, ze musela odôvodnit dodrzanie svojich povinností na základe nariadenia c. 659/1999. Ako správne zdôraznila Komisia, táto okolnost vysvetluje, ze spresnila, ze v prípade informácií, na základe ktorých by bolo mozné sa domnievat, ze sporná schéma je státnou mocou, by podrobne nepresetrovala spornú schému, ako tvrdí zalobkyna, ale predmetné informácie, k comu ju zaväzuje clánok 10 ods. 1 uvedeného nariadenia. 67 Pojem "zdá sa" (appear) treba okrem iného dat do súvislosti po prvé so skutocnostou, ze Komisia po tomto pojme uvádza svoje odôvodnené stanovisko ["it would... appear to the Commission that the Spanish(tax) rules related to the writeoff of 'goodwill` are applicable to all undertakings in Spain independently from their sizes, sectors, legal forms or if they are privately or publicly owned because they constitute general depreciation rules"] a po druhé, ze Komisia jasne stavia takéto stanovisko voci nezaujatiu postoja k aspektu, ktorým sa zaoberala v predchádzajúcej vete ("the Commission cannot confirm whether... it would however appear"). Okrem toho treba zdôraznit, ze druhá odpoved nadväzuje na prvú odpoved poskytnutú o menej ako mesiac skôr tým istým clenom Komisie, ktorá má ten istý zmysel, pricom pouzíva scasti tie isté pojmy ("constitute general depreciation rules"), co potvrdzuje zhodujúcu sa povahu poskytnutých informácií. 68 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, na rozdiel od tvrdení zalobkyne, ze odpovede Komisie z januára a februára 2006 na parlamentné otázky poskytli presné záruky príjemcom spornej schémy, ze na túto spornú schému sa nevztahujú pravidlá týkajúce sa státnej pomoci a ze ju tvorili vseobecné pravidlá odpisovania uplatnitelné na vsetky podniky v Spanielsku. Komisia sa teda v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze táto podmienka uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery bola splnená. O legitímnosti vzniknutej dôvery 69 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze len "legitímna" dôvera môze byt chránená. Presnejsie, dôvera je chránená len v prípade, ked sa dotknutá osoba môze rozumne spoliehat na zachovanie alebo stabilitu vzniknutej situácie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Komisia/Koninklijke FrieslandCampina, [161]C-519/07 P, [162]EU:C:2009:256, bod [163]78). Na úcely posúdenia legitímnosti údajnej dôvery vychádza súd Únie zo subjektu, ktorý je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný (pozri rozsudok zo 16. októbra 2014, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [164]T-177/10 P, [165]EU:T:2014:897, body [166]60 a [167]72 a citovanú judikatúru). Zohladnuje aj oblast alebo predmet uvádzanej legitímnej dôvery. Vzhladom na objektívnu povahu pojmu státna pomoc (rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [168]C-83/98 P, [169]EU:C:2000:248, bod [170]25) tak posúdenie Komisie, podla ktorého dotknuté opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, nezakladá právnu situáciu, ktorá môze prechádzat castými zmenami na základe volnej úvahy institúcií, ako to môze byt najmä v takej oblasti, akou je spolocná organizácia trhu, ktorej predmet zahrna ustavicné adaptácie v závislosti od zmien hospodárskej situácie (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia, [171]C-182/03 a C-217/03, [172]EU:C:2006:89, bod [173]419), co neumoznuje domnievat sa, ze hospodárske subjekty môzu legitímne ocakávat, ze bude zachovaný existujúci stav (pozri rozsudok z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, [174]C-37/02 a C-38/02, [175]EU:C:2004:443, bod [176]70 a citovanú judikatúru). 70 Z toho vyplýva, ze pokial ide o tvrdenie o existencii legitímnej dôvery príjemcov státnej pomoci, postoj Komisie, ktorá je hlavným orgánom zodpovedným za vykonávanie pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci a jediným orgánom povereným posúdit zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom, sám osebe zveruje legitímnost dôvery, ktorá vyplýva z tohto zaujatia postoja. 71 Z toho taktiez vyplýva, ze na úcely posúdenia legitímnosti dôvery príjemcov spornej schémy sú vsetky akty a konania, ktoré nepochádzajú od Komisie, ako sú tlacové správy, akty a konania zalobkyne, príjemcov alebo spanielskych orgánov, ktoré uvádza zalobkyna, irelevantné. 72 Treba dodat, ze aj keby obozretnost vyplývajúca z druhej odpovede Komisie mala viest k povinnosti dôkladnejsie skúmat takéto akty a konania, nemozno z nich vyvodit uvádzaný nedostatok legitimity dôvery v tom zmysle, ze mala viest príjemcov spornej schémy k predvídaniu prijatia napadnutého rozhodnutia. 73 Pokial totiz ide o clánky z medzinárodnej tlace, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, treba uviest, ze sa v podstate obmedzujú na uvedenie spornej schémy, ako aj jej údajných hospodárskych dôsledkov a ze jediný clánok uvádzajúci bez spresnenia kritiku vzhladom na pravidlá zakazujúce státnu pomoc uvádza hned potom vyhlásenia úradníkov Komisie, podla ktorých sporná schéma nesplna podmienky na to, aby mohla byt povazovaná za státnu pomoc, kedze nezvýhodnuje podniky ani konkrétne odvetvia. 74 Pokial ide o staznost zalobkyne dorucenú Komisii 28. augusta 2007 a o clánky v tlaci, ktoré ju uverejnili, treba pripomenút, ze poskytnutie informácií týkajúcich sa údajnej protiprávnej pomoci vedie len k povinnosti preskúmat tieto informácie bez meskania (clánok 10 ods. 1 nariadenie c. 659/1999) a k povinnosti informovat stazovatela o vybavení jeho staznosti (clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999), ale nevyplýva z nej zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ani a fortiori prijatie "záporného rozhodnutia", ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci s vnútorným trhom (clánok 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999). Taktiez mozno dodat, ze Komisii bola predlozená len jediná staznost proti spornej schéme napriek tomu, ze sporná schéma bola k dátumu podania tejto staznosti v platnosti uz niekolko rokov. 75 Pokial ide o postoj spolocnosti Telefónica, z oznámenia tejto spolocnosti, ku ktorému doslo po napadnutom rozhodnutí a ktoré predlozila zalobkyna, nevyplýva, ze sa táto spolocnost vzdala uplatnenia spornej schémy do vydania rozhodnutia Komisie vo vztahu k nej. V kazdom prípade táto osobitná obozretnost jedného z príjemcov spornej schémy sama osebe neumoznuje domnievat sa, ze dôvera príjemcov uvedenej schémy nemá legitímnu povahu. 76 Pokial ide o postoj spanielskych orgánov, ktoré mali "diskutovat" o zlucitelnosti spornej schémy s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci, stací konstatovat, ze nie je podlozený predlozenými dôkazmi. Clánky v tlaci oznámené v prílohe repliky síce poukazujú na tazkosti, s ktorými sa stretli spanielske orgány a ktoré uznali pri zavedení spornej schémy, tieto tazkosti vsak nesúvisia s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci. Navyse jediné problémy súladu s pravidlami zakazujúcimi státnu pomoc spomenuté v týchto clánkoch sú problémy, ktoré uviedla Komisia (pozri bod 79 nizsie). 77 Pokial ide konkrétne o akty a konania zo strany Komisie, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, treba este dodat nasledujúce. 78 Po prvé, pokial ide o údajne podobné danové schémy, ktoré Komisia povazovala za schémy predstavujúce pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom v roku 2000 (rozhodnutie potvrdené rozsudkom z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [177]C-501/00, [178]EU:C:2004:438) a v roku 2006, je potrebné domnievat sa, ze individuálna povaha posúdenia kazdej oznámenej alebo ohlásenej pomoci vylucuje, aby mohlo posúdenie poskytnutej pomoci spochybnit legitímnost dôvery týkajúcej sa posúdenia podobnej, ale odlisnej pomoci. Rovnako ako kladné rozhodnutie Komisie týkajúce sa pomoci nemôze zalozit legitímnu dôveru potenciálnych príjemcov budúcich projektov pomocí, ktoré sú podobné, pokial ide o ich zlucitelnost s vnútorným trhom (pozri rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, [179]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [180]EU:T:2011:493, bod [181]283 a citovanú judikatúru), záporné rozhodnutie nemôze vzbudit legitímnu dôveru vzniknutú z presných záruk, ktoré sa poskytli v súvislosti so zlucitelnostou podobných vnútrostátnych schém. 79 Po druhé, pokial ide o opatrenia prijaté Komisiou pred zacatím konania vo veci formálneho zistovania (ziadost o informácie od spanielskych orgánov), ako sú uvedené v dvoch clánkoch uverejnených v tlaci z februára a z júna 2007 (pozri tiez bod 4 vyssie), z týchto opatrení nemozno v stádiu, ked k nim doslo, vyvodit postoj Komisie o zákonnosti predmetných vnútrostátnych právnych predpisov (pozri tiez bod 111 nizsie) a nemôzu teda ako také vzbudit legitímnu dôveru vyplývajúcu z presných záruk poskytnutých navyse Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, ThyssenKrupp Acciai Speciali Terni/Commission, [182]T-62/08, [183]EU:T:2010:268, bod [184]280). 80 Z toho vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci oprávnene usúdila, ze dôvera príjemcov spornej schémy v jej zákonnost mala legitímnu povahu. Mozno dodat, ze obozretný a informovaný hospodársky subjekt, mohol o to menej pochybovat o zákonnosti tejto schémy, kedze Vseobecný súd v roku 2014 rozhodol, ze Komisia nepreukázala, ze uvedená schéma, ktorá bola dostupná vsetkým podnikom bez rozlisovania kategórií, predstavovala státnu pomoc (rozsudky zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia, [185]T-399/11, [186]EU:T:2014:938, a zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia, [187]T-219/10, [188]EU:T:2014:939, zrusené rozsudkom z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., [189]C-20/15 P a C-21/15 P, [190]EU:C:2016:981). O zvázení dotknutých záujmov 81 Treba pripomenút, ze Komisia sa v odôvodnení 168 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze "v súlade s predchádzajúcou judikatúrou Súdneho dvora a praxou Komisie... a pri absencii [prevazujúceho verejného záujmu]... príjemcom by malo byt povolené nadalej vyuzívat výhody [spornej schémy]". 82 Nemozno sa teda domnievat, ako tvrdí zalobkyna, ze Komisia v prejednávanej veci nepreskúmala podmienku uznania legitímnej dôvery spocívajúcu v absencii prevazujúceho verejného záujmu, ktorý by tomu bránil. Komisia, aj ked strucne, jasne poukázala v prípade spornej schémy na absenciu verejného záujmu, aby sa zakázalo pokracovat v jej uplatnovaní a aby sa vyzadovalo vrátenie pomoci poskytnutej podla uvedenej schémy, napriek splneniu ostatných podmienok uznania legitímnej dôvery. 83 Aj ked zalobkyna vyvodila zo strucnosti tvrdenia Komisie, ze táto v skutocnosti neoverila, ci prevazujúci verejný záujem bránil v prejednávanej veci uznaniu legitímnej dôvery príjemcov spornej schémy, treba zdôraznit, ze podmienka týkajúca sa "prevazujúceho verejného záujmu" (alebo "záujmu verejného poriadku" podla iného výrazu taktiez pouzívaného v judikatúre) je zápornou podmienkou v tom zmysle, ze nemusí existovat na to, aby mohla byt legitímna dôvera uznaná (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 1997, Affish, [191]C-183/95, [192]EU:C:1997:373, bod [193]57, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [194]C-182/03 a C-217/03, [195]EU:C:2006:416, bod [196]148). Z rozsudkov, ktoré potvrdili ochranu legitímnej dôvery tak vyplýva, ze Súdny dvor a Vseobecný súd sa obmedzili na jednoduchú zmienku o absencii takého prevazujúceho verejného záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament, [197]C-90/95 P, [198]EU:C:1997:198, bod [199]39), aký je uvedený v napadnutom rozhodnutí, dokonca sa v týchto rozsudkoch týmto záujmom nezaoberali, kedze túto podmienku úcastníci konania nespochybnovali (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, [200]223/85, [201]EU:C:1987:502, body [202]13 az [203]17, a z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, [204]T-6/99, [205]EU:T:2001:145, body [206]188 az [207]191). 84 Z toho mozno vyvodit, ze Komisia musí skúmat predmetnú podmienku podrobnejsie len vtedy, ak nemá v úmysle chránit legitímnu dôveru z dôvodu, ze tomu bráni prevazujúci verejný záujem, co nie je prípad prejednávanej veci, alebo ak sú tvrdenia týkajúce sa osobitného verejného záujmu predlozené dotknutými úcastníkmi konania, co tiez nie je prípad tejto veci. Z písomností zo správneho konania uvedených v spise totiz nevyplýva ziadne tvrdenie, najmä zalobkyne (v jej staznosti a v jej písomnostiach týkajúcich sa zacatia konania vo veci formálneho zistovania) o existencii prevazujúceho verejného záujmu v prejednávanej samej, ktorý by bránil uznaniu legitímnej dôvery príjemcov spornej schémy. Zalobkyna navyse na pojednávaní v odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom uviedla, ze nemohla potvrdit, ci sa pocas správneho konania odvolala na prevazujúci verejný záujem, pricom spresnila, ze jej neprinálezalo, aby sa nan vzhladom na povinnost zrusenia a vymáhania protiprávnej pomoci odvolávala. 85 Aj ked zalobkyna najmä prostredníctvom tohto posledného tvrdenia taktiez uvádza, ze Komisia mala v prejednávanej veci uprednostnit prevazujúci verejný záujem na úplnom zrusení výhod súvisiacich so spornou schémou pred výhodami príjemcov tejto schémy, treba uviest, ze tento verejný záujem sa v podstate zamiena so samotnou zásadou vymáhania protiprávnej pomoci, z ktorej výnimku predstavuje práve ochrana legitímnej dôvery. Na takýto záujem sa teda, ako Komisia správne zdôraznila vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní, nevztahuje pojem prevazujúci verejný záujem v oblasti státnej pomoci, kedze tento posledný uvedený záujem sa týka iných úvah, ako sú úvahy zalozené na povinnosti vymáhania protiprávnej pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorný trhom, a môze súvisiet napríklad s ochranou zdravia alebo zivotného prostredia. Navyse, aj ked sa pripustilo zvázenie s takýmto záujmom, prílis velká váha priznaná tomuto záujmu v rámci toho zvázenia by mala za následok zrusenie výnimky stanovenej v clánku 14 nariadenia c. 659/1999, v súvislosti s ktorou treba pripomenút, ze jej cielom je zarucit dodrzanie "základnej zásady" (pozri bod 37 vyssie). 86 V prejednávanej veci tak transakcie, na ktoré sa vztahovala sporná schéma, boli dlhodobými záväzkami vzhladom na 20 rocné obdobie trvania odpisovania stanoveného v tejto schéme (pozri najmä odôvodnenia 168 a 169 napadnutého rozhodnutia) a takéto záväzky môzu byt povazované za záväzky umoznujúce, aby sa zvázenie priklonilo v prospech individuálnych záujmov príjemcov pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [208]C-182/03 a C-217/03, [209]EU:C:2006:416, body [210]164 az [211]166). Okrem toho treba zdôraznit, ze toto dlhodobé zachovanie uvedenej schémy sa týka len danových odpoctov zodpovedajúcich nadobudnutiam podielov uskutocnených pocas obdobia, na ktoré sa vztahuje ochrana legitímnej dôvery (2002 - 2007) a nevyplýva z neho, ze sporná schéma sa nadalej uplatnuje na nadobudnutia podielov uskutocnené po roku 2007. Napokon význam jednotlivých výhod poskytnutých príjemcom, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, svedcí skôr v prospech zachovania týchto výhod, aby sa im nespôsobila istá a znacná ujma, nez v prospech vymáhania, ktoré by mohlo byt prípadne odôvodnené, ak by bol samotný rozsah skodlivých úcinkov na úrovni Únie znacný, napríklad z dôvodu poctu príjemcov a nadobudnutia dotknutých podielov, co zalobkyna ani netvrdí (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia, [212]C-182/03 a C-217/03, [213]EU:C:2006:89, body [214]428 a [215]429). 87 Vzhladom na vsetky tieto okolnosti sa mozno v prejednávanej veci domnievat, ze Komisia z formálneho aj vecného hladiska riadne preskúmala podmienku uznania legitímnej dôvery príjemcov spornej schémy, pokial ide o zvázenie záujmov. O casovej pôsobnosti chránenej legitímnej dôvery 88 Zalobkyna vytýka Komisii, ze nesprávne rozsírila ochranu legitímnej dôvery na vsetky nadobudnutia podielov, ku ktorým doslo pred 21. decembrom 2007, a to vrátane nadobudnutí predchádzajúcim dvom odpovediam Komisie z roku 2006 a nadobudnutiam nasledujúcim po odpovedi Komisie na parlamentnú otázku z 5. februára 2007. - O zahrnutí pomoci týkajúcej sa nadobudnutí podielov, ktoré predchádzali dvom odpovediam Komisie z roku 2006 89 Treba pripomenút, ze Komisia potvrdila, co je uvedené v napadnutom rozhodnutí: "(164) Pokial ide o vplyv vyhlásení Komisie na oprávnené ocakávania príjemcov, Komisia dospela k záveru, ze by sa malo rozlisovat medzi dvoma obdobiami: a) obdobie od nadobudnutia úcinnosti opatrenia 1. januára 2002 do dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania v úradnom vestníku 21. decembra 2007; a b) obdobie po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania v úradnom vestníku. (165) Pokial ide o prvé obdobie, (166) ...Kazdé presné a bezpodmienecné vyjadrenie v mene Komisie v tom zmysle, ze vnútrostátne opatrenie sa nepovazuje za státnu pomoc, sa bude prirodzene chápat ako znak toho, ze opatrenie sa od zaciatku (t. j. aj pred predmetným vyjadrením) netýka pomoci. Kazdý podnik, ktorý v minulosti nemal istotu, ci bude v budúcnosti podliehat podla pravidiel státnej pomoci vráteniu výhod, ktoré získal na základe schémy odpisovania goodwillu, vyplývajúcich z transakcií realizovaných pred týmito výrokmi Komisie, mohol potom dospiet k záveru, ze takáto neistota je nedôvodná, kedze nebolo mozné ocakávat, ze prejaví v tomto ohlade väcsiu starostlivost ako Komisia. Za týchto konkrétnych okolností a berúc do úvahy, ze právo Spolocenstva nevyzaduje preukázanie prícinnej súvislosti medzi uisteniami institúcie Spolocenstva a správaním obcanov alebo podnikov, ktorých sa takéto uistenie týka..., kazdý starostlivý podnikatel mohol primerane ocakávat, ze Komisia následne neulozí spätné vymáhanie pomoci..., pokial ide o opatrenia, ktoré sama predtým kategorizovala vo vyjadrení pre inú institúciu Spolocenstva ako nepredstavujúce pomoc, bez ohladu na to, kedy bola uzatvorená transakcia, pre ktorú plynie prospech z opatrenia pomoci. (167) Komisia preto dospela k záveru, ze príjemcovia sporného opatrenia mali oprávnené ocakávanie, ze sa nebude vyzadovat vrátenie pomoci, a preto sa nevyzaduje ani vrátenie fiskálnej pomoci poskytnutej v súvislosti s podielmi priamo alebo nepriamo vlastnenými spanielskou nadobúdajúcou spolocnostou v zahranicnom podniku pred dátumom uverejnenia... rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 zmluvy v Úradnom vestníku Európskej únie tým príjemcom, ktorí mohli potom pozívat výhody predmetného opatrenia." 90 Zalobkyna spochybnuje tento prístup Komisie v rozsahu, v akom vedie k zahrnutiu transakcií uskutocnených pred dátumom dvoch odpovedí Komisie z roku 2006 do pôsobnosti ochrany legitímnej dôvery. V tejto súvislosti vychádza na jednej strane zo zásady ochrany legitímnej dôvery, ako bola uznaná v nemeckom práve, a na druhej strane z judikatúry Súdneho dvora. 91 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze tieto dva základy nepodporujú tézu uplatnovanú zalobkynou. 92 Pokial ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako bola uznaná v nemeckom práve, treba pripomenút, ze vzhladom na to, ze prvý rozsudok, ktorý zakotvil zásadu ochrany legitímnej dôvery v práve Únie, vyvodzuje túto zásadu podla tradicnej metódy "zistovania" vseobecných zásad práva Únie, zo stúdie porovnávacieho práva týkajúcej sa siestich clenských státov Európskeho spolocenstva uhlia a ocele (rozsudok z 12. júla 1957, Algera a i./Spolocné zhromazdenie, [216]7/56 a 3/57 az 7/57, [217]EU:C:1957:7, s. 115). Vzhladom na to, ze zalobkyna vychádza z jedinej zásady nemeckého práva, ktorá vyzaduje, aby nositel legitímnej dôvery konkretizoval uvedenú dôveru prostredníctvom aktu dôvery nevyhnutne nasledujúcom po akte zakladajúcom dôveru, túto poziadavku nemozno povazovat za poziadavku, ktorá sa vyzaduje aj v práve Únie. Okrem toho mozno uviest, ze generálny advokát Roemer vo svojich návrhoch vo veci Westzucker ([218]1/73, [219]EU:C:1973:61), na ktoré sa odvoláva zalobkyna, síce odkázal na rozsudok nemeckého Bundesverfassungsgericht (s. 741), ale taktiez - v súlade s vyssie uvedenou tradicnou metódou identifikovania vseobecných zásad práva Únie - na rozsudok francúzskeho Cour de cassation (Kasacný súd) a na iný rozsudok Cour d'appel de Bruxelles (Odvolací súd Brusel) (s. 739). 93 Podmienky vyzadované podla nemeckého práva na to, aby sa priznala ochrana legitímnej dôvery, najmä podmienka týkajúca sa aktu dôvery, sa preto nemôzu uplatnit v prejednávanej veci. 94 Pokial ide o judikatúru citovanú zalobkynou, z tejto judikatúry navyse nemozno vyvodit, ze legitímna dôvera sa môze vztahovat len na transakcie, ku ktorým doslo po nadobudnutí legitímnej dôvery. 95 Vo vsetkých citovaných rozsudkoch, ktoré uplatnujú zásadu ochrany legitímnej dôvery - rozsudok z 18. marca 1975, Deuka ([220]78/74, [221]EU:C:1975:44, bod [222]14), sa totiz hlavne týkal zásady právnej istoty - islo o osobitnú a odlisnú situáciou, nez je situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, v ktorej výhody chránené legitímnou dôverou boli priznané správnym orgánom Únie, pricom toto priznanie zároven predstavovalo akt zakladajúci dôveru (vydanie osvedcenia o vývoze a predbezné stanovenie náhrady v rozsudku zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, [223]74/74, [224]EU:C:1975:59; poskytnutie prémie za neuvedenie na trh v rozsudkoch z 28. apríla 1988, Mulder, [225]120/86, [226]EU:C:1988:213; z 28. apríla 1988, von Deetzen, [227]170/86, [228]EU:C:1988:214, a z 10. januára 1992, Kühn, [229]C-177/90, [230]EU:C:1992:2). Táto zhoda okolností teda nevyhnutne znamenala, ze legitímna dôvera sa vztahovala len na výhody priznané na základe aktu zakladajúceho dôveru, pricom z toho nemozno vyvodit, ze najmä v prípadoch, o aké ide v prejednávanej veci, kde výhodu priznávajú vnútrostátne orgány nezávisle od aktu zakladajúceho dôveru zo strany Komisie, môzu byt chránené len takéto výhody. 96 Naopak z rozsudku z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia ([231]T-6/99, [232]EU:T:2001:145), citovaného Komisiou v duplike, vyplýva, ze Vseobecný súd prinajmensom v zásade pripustil, aj ked to bolo za okolností odlisných od okolností v prejednávanej veci, ze legitímna dôvera sa mohla vztahovat na transakcie uskutocnené pred aktom zakladajúcim uvedenú dôveru. Vseobecný súd sa totiz v bode 190 tohto rozsudku domnieval, ze na záruku priznanú nemeckými orgánmi zalujúcej spolocnosti na konci roka 1994 sa vztahovala legitímna dôvera vyplývajúca z presných záruk poskytnutých Komisiou 13. januára 1995. Aj ked lehota, ktorá uplynula medzi poskytnutím pomoci, na ktorú sa vztahuje legitímna dôvera, a aktom zakladajúcim túto dôveru, je krátka, stále platí, ze Vseobecný súd pripustil, ze Komisia mohla poskytnút presné záruky takej povahy, ze viedli k vzniku dôvodných ocakávaní, pokial ide o zákonnost predtým poskytnutej pomoci. Rovnako na rozdiel od tvrdenia zalobkyne na pojednávaní nie je urcujúca skutocnost, ze predmetná záruka bola podobná inej záruke, na ktorú sa taktiez vztahovala legitímna dôvera z dôvodu záruk poskytnutých 1. marca 1993, kedze podla judikatúry pripomenutej v bode 78 vyssie kladné rozhodnutie Komisie týkajúce sa pomoci nemôze zakladat legitímnu dôveru príjemcov neskorsích projektov pomocí, ktoré sú podobné, pokial ide o ich zlucitelnost s vnútorným trhom. 97 V druhom rade treba zdôraznit, ze téza zastávaná zalobkynou si zamiena dátum nadobudnutia legitímnej dôvery, ktorý zodpovedá dátumu oboznámenia sa z presnými zárukami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. apríla 1997, de Compte/Parlament, [233]C-90/95 P, [234]EU:C:1997:198, bod [235]38), a predmet, ktorého sa týka nadobudnutá legitímna dôvera, ktorý môze zahrnat transakcie uskutocnené pred týmto dátumom v závislosti od poskytnutých presných záruk. 98 Legitímna dôvera sa väcsinou týka, a najmä v prejednávanej veci, zachovania existujúcej situácie, ktorá vnikla pred aktom, ktorý zakladá dôveru v jej zachovanie. V tomto prípade na rozdiel od tvrdenia zalobkyne akt, ktorý zakladá legitímnu dôveru, nemá retroaktívny úcinok v tom zmysle, ze by zakladal legitímnu dôveru od okamihu predmetných predchádzajúcich udalostí, ale od dátumu svojho prijatia obmedzuje svoju pôsobnost len na udalosti predchádzajúce tomuto dátumu a na ich budúce úcinky. 99 Ak by bola téza zalobkyne prijatá, nebolo by mozné sa platne odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery s cielom zabránit vymáhaniu protiprávnej pomoci, ktorá bola prirodzene poskytnutá predtým, nez sa Komisia, ktorej najviac prinálezí poskytnút presné, bezpodmienecné a súhlasné a spolahlivé záruky, mohla akýmkolvek spôsobom vyjadrit k jej kvalifikácii ako státnej pomoci a k jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 by tak bol zbavený potrebného úcinku. 100 Komisia sa teda správne domnievala, ze legitímna dôvera vyplývajúca z jej odpovedí z roku 2006 sa týkala zachovania spornej schémy, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2002 a v dôsledku toho sa vztahovala na nadobudnutia podielov uskutocnené od tohto dátumu, ako aj na pomoc poskytnutú podla tejto schémy z dôvodu týchto nadobudnutí podielov, a to aj v prípade, ze bola poskytnutá pred odpovedami z roku 2006. 101 Tento záver nespochybnuje skutocnost, ze sporná schéma, o ktorú ide v prejednávanej veci, nebola oznámená Komisii a ze príjemcovia tejto schémy môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia len za výnimocných okolností (pozri body 39 a 40 vyssie). Aj ked totiz z absencie výnimocných okolností vyplýva, ze príjemca neoznámenej pomoci nemôze mat legitímnu dôveru, ze je zákonná a ze sa zachová, z existencie takýchto okolností vyplýva, ze od poskytnutia presných záruk, ktoré majú takú povahu, ze vytvárajú v príjemcovi pomoci dôvodné ocakávania zalozené na zákonnosti pomoci, ktoré charakterizujú tieto výnimocné okolnosti (pozri body 47 a 48 vyssie), a pod podmienkou, ze poskytnuté záruky nestanovujú casové obmedzenie, tento príjemca uz nemôze byt povazovaný za subjekt, ktorý si pocas urcitého obdobia mohol byt legitímne vedomý protiprávnosti predmetnej pomoci. 102 Ak by to tak nebolo, viedlo by to k nezohladneniu presnosti a spolahlivosti poskytnutých záruk, najmä pokial ide o casovú pôsobnost uvedených záruk, a teda k zruseniu podmienok uznania legitímnej dôvery, cím by sa vsak v prípade neoznámenej pomoci prispelo k tomu, ze legitímna dôvera v zákonnost tejto pomoci by bola uznaná len za výnimocných okolností (pozri bod 47 vyssie). Ak by sa totiz legitímna dôvera vztahovala len na transakcie, ku ktorým doslo po akte zakladajúcom dôveru, aj ked uvedený akt spresnil, ze sa vztahuje na predchádzajúce transakcie, vyplynulo by z toho obmedzenie pôsobnosti týchto záruk v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery. 103 Analýza navrhnutá zalobkynou by mala taktiez za následok ulozit príjemcom takého danového opatrenia, akým je výhoda zavedená spornou schémou, povinnost osobitnej obozretnosti, ktorá presahuje rámec povinností prináleziacich primerane obozretnému hospodárskemu subjektu a ktorá je v podstate porovnatelná s obozretnostou osoby s oznamovacou povinnostou, pricom kvalifikovanie státnej pomoci za takéto opatrenie nemozno predvídat a absencia oznamovacej povinnosti príjemcov je práve jedným zo základov moznosti priznat im uplatnenie legitímnej dôvery v zákonnost neoznámenej pomoci (pozri body 42 a 43 vyssie). 104 Treba dodat, ze prijatie tézy zastávanej zalobkynou by v prejednávanej veci okrem iného viedlo k odmietnutiu legitímnej dôvery príjemcov spornej schémy, pokial ide o pomoc poskytnutú podla tejto schémy z dôvodu nadobudnutí podielov uskutocnených do februára 2006 a neskôr od novembra 2007. Okrem zlozitosti povinnosti vymáhania, ktorá by bola takto zverená vnútrostátnym orgánom, pokial ide o schému pomoci týkajúcu sa odpoctu dane uplatnujúcej sa pocas obdobia 20 rokov, takýto prístup by viedol najmä k podmieneniu pôsobnosti dôvery prípadným aktom zakladajúcim legitímnu dôveru a tým tiez k vzniku právnej neistoty pri uplatnovaní zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorá je vsak ustálenou judikatúrou povazovaná za logický dôsledok zásady právnej istoty (pozri judikatúru citovanú v bode 37 vyssie). 105 Okrem toho, aj ked tento prvok nie je urcujúci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2009, France a France Télécom/Komisia, [236]T-427/04 a T-17/05, [237]EU:T:2009:474, bod [238]277), mozno uviest, ze prístup zvolený v napadnutom rozhodnutí bol tiez prijatý v iných rozhodnutiach, ako potvrdila Komisia na pojednávaní, pricom tento prístup nebol nikdy spochybnený súdom Únie. 106 Z toho vyplýva, ze Komisia sa v prejednávanej veci na rozdiel od tvrdenia zalobkyne nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze legitímna dôvera sa vztahovala na pomoc poskytnutú podla spornej schémy od jej vstúpenia do platnosti v roku 2002. - O zahrnutí pomoci týkajúcej sa nadobudnutí podielov, ku ktorým doslo po 5. februári 2007 107 Treba pripomenút, ze Komisia sa v odôvodneniach 164 a 167 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze legitímna dôvera príjemcov spornej schémy v jej zákonnost zanikla 21. decembra 2007, k dátumu uverejnenia rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s uvedenou schémou v úradnom vestníku, kedze od tohto dátumu mal obozretný hospodársky subjekt zohladnit pochybnosti vyjadrené Komisiou, pokial ide o zákonnost spornej schémy. 108 Zalobkyna nespochybnuje, ze legitímna dôvera môze zaniknút k dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s opatrením pomoci, k comu doslo v prejednávanej veci 21. decembra 2007, co je navyse potvrdené v judikatúre (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, [239]T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [240]EU:T:2016:227, body [241]221 a [242]224, a z 1. marca 2017, SNCM/Komisia, [243]T-454/13, [244]EU:T:2017:134, bod [245]293 a citovanú judikatúru). Zalobkyna naopak tvrdí, ze v prejednávanej veci legitímna dôvera príjemcov spornej schémy zanikla 5. februára 2007, t. j. k dátumu odpovede Komisie na inú parlamentnú otázku. 109 Cast tejto odpovede venovaná spornej schéme znie: "V prejednávanej veci sa dodnes nevyjadrila k zlucitelnosti, z hladiska státnej pomoci, spanielskych danových ustanovení týkajúcich sa danového odpoctu financného goodwillu, ktoré sa vsak nezdajú byt v rozpore s ustanoveniami stvrtej smernice o úctovníctve... Komisia chce v kazdom prípade poukázat na to, ze nemozno predvídat výsledok akéhokolvek dalsieho konania o prekúmaní prípadných opatrení pomoci, na ktoré odkazuje vázený pán poslanec. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze na základe svojich právomocí v oblasti kontroly státnej pomoci môze pozadovat vymáhanie akéhokolvek opatrenia pomoci, ktoré je nezlucitelné s vnútorným trhom a bolo priznané nezákonne, aby príjemca stratil výhodu, ktorú mal na trhu vo vztahu ku svojim konkurentom a tým sa opätovne nastolila konkurencná situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci." ("In this case, the Commission has yet to give its opinion on the compatibility, from a state aid point of view, of the Spanish goodwill write-off provisions; they do not, however, appear to be contrary to the Fourth Accounting Directive ... In any case, the Commission would point out that it is impossible to predict the outcome of any subsequent investigation of the possible aid measures referred to by the Honourable Member. In this regard, the Commission would reiterate that it may, by virtue of its state aid control powers, order the recovery of any incompatible or illegally granted aid so as to deprive the recipient of any advantage it may have enjoyed over its competitors, thereby restoring the pre-aid competitive market situation.") 110 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze z judikatúry uvedenej v bode 108 vyssie vyplýva, ze obozretný hospodársky subjekt uz nemôze mat legitímnu dôveru, ze poskytnutie pomoci je zákonné, od okamihu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a to z dôvodu, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania znamená, ze Komisia má vázne pochybnosti, pokial ide o zákonnost predmetného vnútrostátneho opatrenia vzhladom na pravidlá práva Únie zakazujúce státnu pomoc. Z toho vyplýva, ze na to, aby zanikla riadne vzniknutá legitímna dôvera, mali vyjadrenia Komisie v jej odpovedi z 5. februára 2007 prinajmensom vyvolat vázne pochybnosti o zákonnosti spornej schémy. 111 Tieto pochybnosti vsak nijako nevyplývajú z odpovede z 5. februára 2007. Podla tejto odpovede je totiz hypotetické tak zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ktoré by mohlo preukázat vázne pochybnosti, pokial ide o zákonnost spornej schémy, ako aj a fortiori výsledok takéhoto konania. Komisia síce vo svojej odpovedi v podstate odkazuje na ziadost o informácie urcenú spanielskym orgánom z 15. januára 2007 (pozri bod 4 vyssie), takáto ziadost vsak patrí v prejednávanej veci výlucne do fázy predbezného skúmania státnej pomoci, ktorej predmetom je len umoznit Komisii zaujat svoje prvé stanovisko k dotknutému vnútrostátnemu opatreniu (pozri rozsudok z 10. júla 2012, Smurfit Kappa Group/Komisia, [246]T-304/08, [247]EU:T:2012:351, bod [248]45 a citovanú judikatúru) a ktorá nevyhnutne nevedie k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, kedze Komisia sa môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania na úcely prijatia rozhodnutia v prospech vnútrostátneho opatrenia, ak je spôsobilá nadobudnút presvedcenie po skoncení prvého preskúmania, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc, alebo, ak je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so Zmluvou o FEÚ (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [249]C-487/06 P, [250]EU:C:2008:757, body [251]186 a [252]187, a zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia, [253]T-79/10, neuverejnený, [254]EU:T:2013:463, bod [255]31). Dalej je potrebné uviest, ze Komisia v tejto odpovedi neuvádza ziadne, ani len strucné alebo vágne posúdenie spornej schémy, pricom pripomína len právomoci, ktorými disponuje vo vztahu k protiprávnej pomoci, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 112 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhrady smerujúce proti casovému vymedzeniu legitímnej dôvery prijatému Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemôzu uspiet. 113 V dôsledku toho je potrebné zamietnut jediný zalobný dôvod predlozený zalobkynou. 114 Zalobkyna teda nemôze dôvodne navrhovat zrusenie napadnutého ustanovenia, takze táto zaloba sa zamieta bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietkach neprípustnosti uplatnených Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [256]C-23/00 P, [257]EU:C:2002:118, bod [258]52). O trovách 115 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je povinná nahradit trovy konania v súlade s návrhom Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Deutsche Telekom AG je povinná nahradit trovy konania. Gervasoni Kowalik-Banczyk Mac Eochaidh Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. novembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [259]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8XsN1j/L87566-7245TMP.html#t-ECR_62010TJ0207_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:311:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A97&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point938 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:056:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point317 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A322&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A398&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A398&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A398&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point223 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A362&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A507&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A507&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A507&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A253&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A253&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A253&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point367 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point134 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A7&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point182 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point214 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A228&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point275 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point276 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point278 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point289 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point222 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point225 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point252 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1077&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A153&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A395&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A275&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A686&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A686&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:327:TOC 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A328&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A328&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A328&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A256&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A897&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point419 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A443&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A443&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A268&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point188 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point164 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point428 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point429 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1957%3A7&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1957%3A7&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A61&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A44&locale=sk 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A44&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A44&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A214&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A2&locale=sk 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A198&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point277 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point221 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point224 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&locale=sk 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A134&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point293 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&locale=sk 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point186 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 259. file:///tmp/lynxXXXX8XsN1j/L87566-7245TMP.html#c-ECR_62010TJ0207_SK_01-E0001