ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 15. novembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Sociálne bývanie - Schéma pomoci poskytnutá spolocnostiam sociálneho bývania - Existujúca pomoc - Záväzky clenského státu - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Clánok 17 nariadenia (ES) c. 659/1999 - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu - Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ - Definícia poslania verejnej sluzby" V spojených veciach T-202/10 RENV II a T-203/10 RENV II, Stichting Woonlinie, so sídlom vo Woudricheme (Holandsko), Woningstichting Volksbelang, so sídlom vo Wijk bij Duurstede (Holandsko), Stichting Woonstede, so sídlom v Ede (Holandsko), v zastúpení: L. Hancher, E. Besselink, J. de Kok, Y. de Vries a F. van Orden, avocats, zalobkyne vo veci T-202/10 RENV II, Stichting Woonpunt, so sídlom v Maastrichte (Holandsko), Woningstichting Haag Wonen, so sídlom v Hágu (Holandsko), Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl, so sídlom v Eindhovene (Holandsko), v zastúpení: L. Hancher, E. Besselink, J. de Kok, Y. de Vries a F. Van Orden, avocats, zalobkyne vo veci T-203/10 RENV II, ktoré v konaní podporuje: Belgické královstvo, v zastúpení: J.-C. Halleux a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë a P.J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (IVBN), so sídlom vo Voorburgu (Holandsko), v zastúpení: M. Meulenbelt a B. Natens, avocats, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konecnom znení z 15. decembra 2009 týkajúceho sa státnej pomoci E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na projekty urcená podnikom bytovej výstavby, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kanceva, R. Barents, J. Passer a G. De Baere (spravodajca), tajomník: G. Predonzani, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 20. júna 2018, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Stichting Woonlinie, Woningstichting Volksbelang, Stichting Woonstede, Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl, sú podnikmi bytovej výstavby so sídlom v Holandsku (woningcorporaties, dalej len "podniky bytovej výstavby"). Podniky bytovej výstavby sú neziskové organizácie, ktorých úlohou je nadobúdanie, výstavba a prenajímanie bytov urcených najmä pre znevýhodnené osoby a sociálne znevýhodnené skupiny. Podniky bytovej výstavby vykonávajú aj dalsie cinnosti, akými sú výstavba a prenajímanie bytov s vyssím nájomným, výstavba bytov urcených na predaj, výstavba a prenajímanie budov vseobecného záujmu a výstavba a prenajímanie obchodných priestorov. 2 Na základe clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) holandské orgány oznámili 1. marca 2002 Európskej komisii vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú v prospech podnikov bytovej výstavby. Kedze Komisia usúdila, ze opatrenia urcené na financovanie podnikov bytovej výstavby mozno oznacit za existujúcu pomoc, vzali holandské orgány svoje oznámenie spät. 3 Dna 14. júla 2005 zaslala Komisia holandským orgánom list na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999, v ktorom oznacila vseobecnú schému státnej pomoci poskytnutú podnikom bytovej výstavby za existujúcu pomoc (pomoc E 2/2005) a vyjadrila svoje pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom (dalej len "list podla clánku 17"). 4 Komisia a holandské orgány po zaslaní listu podla clánku 17 zacali postup spolupráce v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ s cielom zosúladit schému pomoci s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. V rámci tejto spolupráce, v odpovedi na list podla clánku 17, zaslala holandská vláda 6. septembra 2005 okrem iného Komisii list. 5 Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (IVBN) (Zdruzenie institucionálnych investorov do nehnutelností, Holandsko) podalo 16. apríla 2007 Komisii staznost týkajúcu sa pomoci poskytnutej podnikom bytovej výstavby. V júni 2009 sa k tejto staznosti pripojila spolocnost Vesteda Groep BV. 6 V liste z 3. decembra 2009 holandské orgány navrhli Komisii záväzky týkajúce sa zmeny vseobecnej schémy státnej pomoci pre podniky bytovej výstavby. 7 Komisia prijala 15. decembra 2009 rozhodnutie K(2009) 9963 v konecnom znení, ktoré sa týka státnych pomocí E 2/2005 a N 642/2009 - Holandsko - Existujúca pomoc a osobitná pomoc na jednotlivé projekty urcená podnikom bytovej výstavby (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 V prvom rade, pokial ide o existujúcu schému pomoci týkajúcu sa konania E 2/2005, opatrenia nachádzajúce sa vo vseobecnej schéme státnej pomoci, ktorú poskytuje Holandské královstvo v prospech podnikov bytovej výstavby, sú tieto: a) státne záruky na pôzicky poskytnuté Garancným fondom na výstavbu sociálnych bytov; b) pomoc Ústredného fondu bývania, pomoc na jednotlivé projekty alebo pomoc pri racionalizácii vo forme pôziciek so zvýhodnenými úrokmi alebo priamych dotácií; c) predaj pozemkov obcami za nizsiu nez trhovú cenu; d) právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeenten. 9 V napadnutom rozhodnutí Komisia kvalifikovala kazdé z týchto opatrení ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a konstatovala, ze holandská schéma financovania sociálneho bývania predstavuje existujúcu pomoc, kedze táto schéma bola vytvorená predtým, ako Zmluva o ES nadobudla v Holandsku platnost a neskorsie reformy neviedli k jej podstatnejsej zmene. 10 Komisia preskúmala zlucitelnost pomoci E 2/2005 týkajúcej sa schémy financovania podnikov bytovej výstavby zmenenej na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi. V bode 72 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze pomoc v oblasti sociálneho bývania, teda pomoc v súvislosti s cinnostami v súvislosti s výstavbou a prenajímaním bytov urcených pre jednotlivcov, vrátane výstavby a údrzby súvisiacich infrastruktúr, poskytnutá za podmienok stanovených týmito záväzkami, je zlucitelná s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. Komisia tak zobrala na vedomie záväzky prijaté holandskými orgánmi. 11 V druhom rade, pokial ide o pomoc N 642/2009, holandské orgány oznámili 18. novembra 2009 novú schému pomoci na obnovu upadajúcich mestských castí oznacenú ako "osobitná pomoc na jednotlivé projekty urcená pre urcité okresy", ktorej príjemcami sú podniky bytovej výstavby pôsobiace vo vybraných mestských castiach. Táto nová schéma pomoci sa má poskytovat za rovnakých podmienok ako opatrenia existujúcej schémy pomoci zmenenej na základe záväzkov prijatých holandskými orgánmi. Komisia zastávala názor, ze pomoc N 642/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom a rozhodla sa, ze nevznesie námietky voci novým oznámeným opatreniam. 12 Komisia prijala 30. augusta 2010 rozhodnutie K(2010) 5841 v konecnom znení, ktoré sa týka státnej pomoci E 2/2005 a mení a doplna body 22 az 24 napadnutého rozhodnutia. V tomto pozmenujúcom rozhodnutí Komisia usúdila, ze na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, nemôze dospiet k záveru, ze opatrenie d) uvedené v napadnutom rozhodnutí, teda právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeente, splna vsetky kritériá státnej pomoci. Konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom 13 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 29. apríla 2010 podali Stichting Woonlinie, Woningstichting Volksbelang a Stichting Woonstede zalobu, ktorá bola zapísaná pod císlom T-202/10. 14 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. apríla 2010 podali Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl zalobu, ktorá bola zapísaná pod císlom T-203/10. 15 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 19. augusta 2010 podalo IVBN návrh na vstup do týchto dvoch konaní ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 16 Vo veci T-203/10, podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 13. septembra 2010, zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s prílohami A.10 a A.16 zaloby voci IVBN v prípade, ze bude pripustené do konania ako vedlajsí úcastník konania. 17 Vo veci T-202/10, podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. septembra 2010, zalobkyne poziadali o dôverné zaobchádzanie s prílohou A.9 zaloby voci IVBN v prípade, ze bude pripustené do konania ako vedlajsí úcastník konania. 18 Uznesením zo 16. decembra 2011, Stichting Woonline a i./Komisia ([3]T-202/10, neuverejnené, [4]EU:T:2011:765), Vseobecný súd zamietol túto zalobu o ciastocnú neplatnost napadnutého rozhodnutia ako neprípustnú v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005. Súdny dvor rozsudkom z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([5]C-133/12 P, [6]EU:C:2014:105) zrusil toto uznesenie. 19 Uznesením zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([7]T-203/10, neuverejnené, [8]EU:T:2011:766), Vseobecný súd odmietol túto zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia ako neprípustnú. Rozsudkom z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([9]C-132/12 P, [10]EU:C:2014:100), Súdny dvor ciastocne zrusil toto uznesenie v rozsahu, v akom toto uznesenie vyhlásilo zalobu o neplatnost podanú proti napadnutému rozhodnutiu za neprípustnú, pokial sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005, a vo zvysnej casti odvolanie zamietol. 20 V rozsudkoch z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([11]C-132/12 P, [12]EU:C:2014:100), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([13]C-133/12 P, [14]EU:C:2014:105), Súdny dvor rozhodol, ze zaloby podané zalobkynami proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005, sú prípustné a vrátil tieto veci Vseobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej. Nakoniec Súdny dvor rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 21 Veci T-202/10 RENV a T-203/10 RENV boli pridelené siedmej komore Vseobecného súdu. 22 V súlade s clánkom 119 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 Komisia a zalobkyne predlozili v kazdej z týchto vecí svoje písomné vyjadrenia 27. marca a 11. apríla 2014. 23 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. apríla 2014 Belgické královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konaní vo veciach T-202/10 RENV a T-203/10 RENV na podporu návrhov zalobkýn. Uzneseniami predsedu siedmej komory Vseobecného súdu z 2. septembra 2014 bolo Belgickému královstvu povolené vstúpit do konania v kazdej z týchto vecí na podporu návrhov zalobkýn a bolo oprávnené predlozit svoje pripomienky v rámci ústnej casti konania v súlade s clánkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 24 Uzneseniami z 2. septembra 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([15]T-203/10 RENV, neuverejnené, [16]EU:T:2014:792), a z 2. septembra 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([17]T-202/10 RENV, neuverejnené, [18]EU:T:2014:793), bolo IVBN povolené vstúpit do konania v kazdej z týchto vecí na podporu návrhov Komisie. Z dôvodu, ze vedlajsí úcastník konania nevzniesol námietky voci ziadostiam o dôverné zaobchádzanie, poskytlo sa mu znenie zalôb bez dôverných údajov. 25 Listami podanými do kancelárie Vseobecného súdu 22. októbra 2014 IVBN informovalo Vseobecný súd, ze sa vzdáva podania svojho vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania vo veciach T-202/10 RENV a T-203/10 RENV. 26 Uzneseniami z 12. mája 2015, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([19]T-203/10 RENV, neuverejnené, [20]EU:T:2015:286), a z 12. mája 2015, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([21]T-202/10 RENV, neuverejnené, [22]EU:T:2015:287), Vseobecný súd zamietol zaloby ako zjavne nedôvodné. Tieto uznesenia boli zrusené rozsudkami z 15. marca 2017, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([23]C-415/15 P, [24]EU:C:2017:216), a z 15. marca 2017, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([25]C-414/15 P, [26]EU:C:2017:215), ktorými Súdny dvor tiez vrátil vec Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách sa rozhodne neskôr. 27 Veci T-202/10 RENV II a T-203/10 RENV II boli pridelené piatej komore Vseobecného súdu. 28 V súlade s clánkom 217 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu Komisia a zalobkyne predlozili 22. a 24. mája 2017 v kazdej z týchto vecí svoje pripomienky k dalsiemu priebehu konania. Zalobkyne tiez poziadali o moznost podat doplnujúce písomné vyjadrenia v súlade s clánkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku. 29 V kazdej z týchto vecí zalobkyne dorucili 26. júla 2017 do kancelárie Vseobecného súdu doplnujúce písomné vyjadrenia a 22. septembra 2017 Komisia a IVBN podali svoje písomné pripomienky k tomuto doplnujúcemu vyjadreniu. 30 Rozhodnutím predsedu Vseobecného súdu boli tieto veci pridelené novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v ôsmej komore. 31 Na základe návrhu ôsmej komory Vseobecného súdu rozhodol Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 32 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 33 Rozhodnutím z 2. mája 2018 predseda ôsmej rozsírenej komory Vseobecného súdu po vypocutí úcastníkov konania spojil veci T-202/10 RENV II a T-203/10 RENV II na úcely ústnej casti konania a na úcely vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 68 rokovacieho poriadku. 34 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 20. júna 2018. Návrhy úcastníkov konania 35 Zalobkyne, podporované v konaní Belgickým královstvom, navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Komisia a IVBN navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 37 Na úvod treba uviest, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([27]C-132/12 P, [28]EU:C:2014:100), potvrdil uznesenie zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([29]T-203/10, neuverejnené, [30]EU:T:2011:766), v rozsahu, v akom toto uznesenie vyhlásilo zalobu o neplatnost podanú proti napadnutému rozhodnutiu za neprípustnú, pokial sa toto rozhodnutie týkalo pomoci N 642/2009. Uznesenie zo 16. decembra 2011, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([31]T-203/10, neuverejnené, [32]EU:T:2011:766) tak v tomto bode nadobudlo právoplatnost. Preto uz nie je potrebné rozhodnút o zalobných dôvodoch vznesených zalobkynami na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci N 642/2009. 38 Treba tiez uviest, ze Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([33]C-132/12 P, [34]EU:C:2014:100), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([35]C-133/12 P, [36]EU:C:2014:105), rozhodol, ze zaloby podané zalobkynami boli prípustné v rozsahu, v akom sa nimi domáhali zrusenia napadnutého rozhodnutia, pokial sa toto rozhodnutie týkalo schémy pomoci E 2/2005, a veci vrátil Vseobecnému súdu, aby rozhodol vo veci samej. Preto uz nie je potrebné rozhodnút o tvrdeniach úcastníkov konania týkajúcich sa prípustnosti návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú schémy pomoci E 2/2005. 39 Na podporu svojich zalôb o zrusenie napadnutého rozhodnutia, pokial sa týka schémy pomoci E 2/2005, zalobkyne uvádzajú osem zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vsetky opatrenia kvalifikovala ako opatrenia tvoriace súcast schémy pomoci. Druhý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplného a zjavne nepresného posúdenia relevantných vnútrostátnych právnych predpisov a skutkových okolností. Tretí zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia vykonala nepresné a nedbanlivé posúdenie, ked dospela k záveru, ze prenájom sociálnych bytov osobám s "relatívne vysokými príjmami" je súcastou poslania verejnej sluzby zvereného podnikom bytovej výstavby. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zneuzila svoje právomoci, ked od holandských orgánov pozadovala novú definíciu "sociálneho bývania". Piaty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerozlísila medzi definíciou sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a jej spôsobom financovania. Siesty zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia tým, ze vyzadovala osobitnú definíciu SVHZ, nesprávne vylozila rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku [106] ods. 2 [ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([37]Ú. v. EÚ L 312, 2005, s. 67). Siedmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a porusila clánok 5 rozhodnutia 2005/842 tým, ze nekonstatovala, ze spôsob financovania SVHZ bol zjavne nevhodný. Ôsmy zalobný dôvod je zalozený na tom, ze Komisia zneuzila konanie o posúdení existujúcich schém pomoci tým, ze na základe tohto konania stanovila taxatívny zoznam budov, ktoré mozno kvalifikovat ako "budovy na sociálne úcely". 40 Na úvod treba uviest, ze zalobkyne svojím druhým az siedmym zalobným dôvodom v podstate spochybnujú obsah listu podla clánku 17, a nie posúdenie Komisie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí. 41 Súdny dvor vsak rozhodol, ze z dôvodu, ze list podla clánku 17 predstavuje prvú etapu vypracovania napadnutého rozhodnutia, zalobkyniam nemozno bránit, aby na podporu svojej zaloby proti napadnutému rozhodnutiu poukázali na protiprávnost, ktorá poznacuje posúdenie nachádzajúce sa v tomto liste (rozsudky z 15. marca 2017, Stichting Woonlinie a i./Komisia, [38]C-414/15 P, [39]EU:C:2017:215, bod [40]48, a z 15. marca 2017, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [41]C-415/15 P, [42]EU:C:2017:216, bod [43]48). 42 Vseobecný súd preto preskúma vsetky zalobné dôvody, ktoré vzniesli zalobkyne. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked vsetky opatrenia kvalifikovala ako opatrenia tvoriace súcast schémy pomoci 43 Na úvod treba uviest, ze po prijatí pozmenujúceho rozhodnutia Komisie z 30. augusta 2010 zalobkyne v replike vzali spät svoje tvrdenia týkajúce sa opatrenia d) uvedeného v napadnutom rozhodnutí, teda právo pozicat si od Bank Nederlandse Gemeenten. 44 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne posúdila opatrenie c) týkajúce sa predaja pozemkov obcami za nizsiu nez trhovú cenu [dalej len "opatrenie c)"] ako súcast schémy pomoci, teda holandského systému financovania sociálneho bývania. Tvrdia, ze toto opatrenie nemozno kvalifikovat ako súcast existujúcej schémy pomoci z dôvodu, ze nie je systematické, ze nie je upravené holandskou právnou úpravou uplatnitelnou na podniky bytovej výstavby a ze Komisia iba odkazuje na staznosti týkajúce sa jednotlivých prípadov. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nevyplýva z oznámenia holandských orgánov, ze by sa dohody o cenách pozemkov uzatvárali pravidelne, ani ze by systematicky znamenali predaj za nizsiu nez trhovú cenu. 45 Podla zalobkýn má Komisia podla clánku 108 ods. 1 ZFEÚ právomoc priebezne skúmat schémy existujúcej pomoci, avsak takúto právomoc nemá vo vztahu k individuálnej pomoci. Domnievajú sa, ze Komisia nemohla preskúmat opatrenie c) podla postupu stanoveného v clánkoch 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, ale ze jednotlivé prípady uvedené v staznostiach mala preskúmat v rámci postupu upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Komisia podla nich prekrocila svoju právomoc tým, ze zahrnula toto opatrenie do svojho preskúmania zlucitelnosti schémy pomoci s vnútorným trhom. 46 Týmto prvým zalobným dôvodom zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia prekrocila svoju právomoc tým, ze posúdila opatrenie c) podla postupu uplatnitelného na existujúce pomoci, hoci toto opatrenie nie je súcastou vseobecného systému státnej pomoci v prospech podnikov bytovej výstavby, ale ze toto opatrenie mala posúdit v rámci postupu uplatnitelného na individuálnu pomoc. 47 Pokial ide o opatrenie c), z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze medzi cinnosti podnikov bytovej výstavby patrí predovsetkým výstavba bytov, budov vseobecného záujmu, obchodných priestorov a dalsích miestnych infrastruktúr urcených na prenajímanie a predaj. Komisia uviedla, ze podniky bytovej výstavby vystupujú v úlohe developerov a nesú v tejto súvislosti zodpovednost za celý projekt od jeho zaciatku az po dokoncenie. Domnievala sa, ze v rámci týchto cinností podniky bytovej výstavby konkurujú súkromným developerom a treba ich preto povazovat za podniky vykonávajúce hospodársku cinnost. 48 Komisia sa domnievala, ze opatrenie c) predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ z dôvodov, ze zjavne poskytuje výhodu podnikom bytovej výstavby, ktoré boli oslobodené z nadobudnutia ich pozemkov za trhovú cenu, ze zjavne ide o státne opatrenie, kedze pozemky predávali obce, ze je selektívne, pretoze sa týkalo iba podnikov bytovej výstavby a ze islo o prevod státnych prostriedkov formou uslého zisku. Navyse toto opatrenie viedlo k naruseniu hospodárskej sútaze a ovplyvnilo obchod medzi clenskými státmi. 49 V prvom rade treba uviest, ze podla clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999 je schéma pomoci definovaná ako "akýkolvek akt, na základe ktorého bez potreby dalsích vykonávacích opatrení mozno udelit individuálnu pomoc podnikatelom, definovaným v rámci aktu vseobecným a abstraktným spôsobom a akéhokolvek aktu na základe ktorého pomoc, ktorá nie je spojená so specifickým projektom, sa môze poskytnút jednému alebo viacerým podnikatelom na neurcité casové obdobie a/alebo v neurcitej sume". 50 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze boli vyplatené individuálne pomoci, nevylucuje existenciu schémy, na základe ktorej sa tieto pomoci poskytujú. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, skutocnost, ze Komisii boli dorucené staznosti týkajúce sa jednotlivých predajov pozemkov za nizsiu nez trhovú cenu, nebráni existencii schémy pomoci, na základe ktorej sa tieto individuálne pomoci poskytli. 51 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, ze z dôvodu, ze toto opatrenie nie je upravené v legislatívnom predpise, nemôze byt súcastou schémy pomoci, stací uviest, ze poziadavka, aby legislatívne ustanovenie bolo základom schémy pomoci, nie je súcastou definície schémy pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia c. 659/1999. 52 Okrem toho treba uviest, ze tvrdenia zalobkýn sú v rozpore s posúdením holandských orgánov, ktoré vo svojom oznámení Komisii vychádzali z toho, ze dohody uzatvárané mnohými obcami Holandska o predaji pozemkov podnikom bytovej výstavby za zvýhodnené ceny predstavovali opatrenie, ktoré tvorí súcast systému financovania podnikov bytovej výstavby. 53 V tomto oznámení holandské orgány uviedli, ze predaj pozemkov za nizsiu nez trhovú cenu síce nepatrí do pôsobnosti zákona alebo uplatnitelných predpisov, ale ze bol zahrnutý do dohôd o poskytovaní sluzieb systematicky uzatváraných obcami s podnikmi bytovej výstavby. Uviedli, ze tento postup nie je v súlade s odporúcaniami stanovenými v oznámení Komisie o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (Ú. v. ES C 209, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 143), ktoré umoznuje vylúcit kvalifikáciu ako státnej pomoci. 54 Opakujúca povaha praxe spocívajúcej v tom, ze obce predávajú podnikom bytovej výstavby pozemky za nizsie nez trhové ceny, vyplýva tiez z dokumentov predlozených Komisiou v prílohe dupliky. Medzi týmito dokumentmi sa nachádzajú obezníky viacerých obcí Holandska týkajúce sa ich politiky v oblasti cien pozemkov, z ktorých vyplýva, ze tieto obce pri predaji pozemkov urcených na výstavbu sociálneho bývania uplatnujú nizsie nez trhové ceny. 55 V tretom rade zalobkyne tvrdia, ze Komisia mala preukázat, ze opatrenie c) existovalo pred nadobudnutím platnosti Zmluvy, aby sa mohlo kvalifikovat ako súcast existujúcej schémy pomoci. 56 V tejto súvislosti z historickej stúdie o politike verejných orgánov v oblasti pozemkov na výstavbu bytov od roku 1900, ktorú Komisia poskytla v prílohe dupliky, vyplýva, ze orgány verejnej moci uz od roku 1952 zasahovali do stanovenia cien pozemkov urcených na výstavbu sociálneho bývania tým, ze stanovili cenový strop. 57 V stvrtom rade zalobkyne dodávajú, ze Komisia nedodrzala postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci, kedze opatrenie c) nebolo spomenuté v liste podla clánku 17, ale po prvýkrát az v napadnutom rozhodnutí. 58 Stací pripomenút, ze opatrenie c) sa nachádzalo v oznámení a Komisia aj holandské orgány ho povazovali za opatrenie pomoci, ktoré je súcastou systému financovania podnikov bytovej výstavby. 59 Zalobkyne okrem toho nevysvetlujú, aké dôsledky by vyplývali zo skutocnosti, ze opatrenie c) nebolo výslovne uvedené v liste podla clánku 17, berúc najmä do úvahy skutocnost, ze opatrenie c) sa v napadnutom rozhodnutí povazovalo za zlucitelné s vnútorným trhom. 60 Ziadne z tvrdení zalobkýn teda nemôze spochybnit kvalifikáciu opatrenia c) ako opatrenia, ktoré je súcastou schémy pomoci týkajúcej sa systému financovania podnikov bytovej výstavby, ani nepreukazuje, ze Komisia prekrocila svoju právomoc tým, ze toto opatrenie preskúmala v rámci existujúcej schémy pomoci financovania podnikov bytovej výstavby. 61 Napokon treba dodat, ze zalobkyne v replike tvrdia, ze obce uzatvárajú so vsetkými nadobúdatelmi pozemkov, a nie výlucne s podnikmi bytovej výstavby, zmluvy stanovujúce zlavu z ceny pozemku výmenou za urcité záväzky. Dodávajú, ze ak je pozemok urcený na výstavbu sociálneho nájomného bývania, jeho zostatková hodnota je nizsia. Z toho dôvodu nie je podla nich splnená jedna z podmienok státnej pomoci. 62 Toto tvrdenie vznesené po prvýkrát az v replike, prostredníctvom ktorého zalobkyne tvrdia, ze opatrenie c) nepredstavuje státnu pomoc, v podstate predstavuje nový zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 107 ZFEÚ. 63 Z clánku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku vsak vyplýva, ze uviest nové dôvody pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, alebo by predstavovali rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na zacatie konania a ktoré s týmto dôvodom úzko súvisia (pozri rozsudok z 22. novembra 2017, von Blumenthal a i./EIB, [44]T-558/16, neuverejnený, [45]EU:T:2017:827, bod [46]48 a citovanú judikatúru). 64 Z dôvodu, ze zalobkyne vzniesli zalobný dôvod, ktorým spochybnovali kvalifikáciu opatrenia c) ako státnej pomoci, az v stádiu repliky, ze tento zalobný dôvod sa nezakladá na okolnostiach, ktoré vysli najavo po podaní zaloby, a ze nepredstavuje rozsírenie dôvodu uvedeného v zalobe, treba ho zamietnut ako podaný oneskorene, a teda neprípustný. 65 V kazdom prípade, ako uvádza Komisia, zalobkyne v tomto tvrdení odkazujú na dalsie opatrenia, ktorých cielom je poskytnút znízenie cien pozemkov niektorým kupujúcim ako protiplnenie za záväzky týkajúce sa výstavby domov s nízkou energetickou spotrebou alebo týkajúce sa predaja ludom nadobúdajúcim prvú nehnutelnost. Tieto opatrenia, ako aj odkaz na zostatkovú hodnotu pozemku, sú odlisné od praxe obcí spocívajúcej v predaji pozemkov podnikom bytovej výstavby za nizsie nez trhové ceny. 66 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut. 67 Len pre úplnost sa Vseobecný súd pýta na záujem, ktorý viedol zalobkyne k tomu, aby vzniesli tento zalobný dôvod a tvrdili, ze Komisia prekrocila svoju právomoc preskúmaním zlucitelnosti opatrenia c) v rámci vseobecného systému financovania podnikov bytovej výstavby. Treba totiz pripomenút, ze zalobkyne sú príjemcovia existujúcej schémy pomoci, ktorej súcastou je opatrenie c), ktoré Komisia vyhlásila za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Mozno sa pýtat na záujem, ktorý by mali zalobkyne na tvrdení, ze zlucitelnost tohto opatrenia sa mala posudzovat na základe iného postupu, ktorý by mohol viest k inému výsledku, teda k rozhodnutiu o nezlucitelnosti. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z neúplného a zjavne nepresného posúdenia relevantných vnútrostátnych právnych predpisov a skutkových okolností 68 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala existenciu zjavnej chyby v holandskom systéme financovania sociálneho bývania, a preto zneuzila svoje právomoci tým, ze zacala postup na základe clánku 17 nariadenia c. 659/1999 a tým, ze pozadovala vhodné opatrenia. 69 Predovsetkým v ich doplnujúcom vyjadrení tvrdia, ze podla judikatúry Súdneho dvora môze Komisia spochybnit definíciu SVHZ clenským státom len vtedy, ak preukáze zjavné pochybenie, pricom zohladní sirokú mieru volnej úvahy clenského státu. Vytýkajú Komisii, ze v liste podla clánku 17 sa obmedzila na konstatovanie, ze moznost prenajímat sociálne bývanie osobám "s relatívne vysokými príjmami" treba povazovat za zjavnú chybu. Komisia podla ich názoru nepreskúmala relevantnú holandskú právnu úpravu. V tomto liste Komisia iba konstatovala, ze SVHZ nebola dostatocne jasne vymedzená, pretoze bola urcená pre vsetky príjmové kategórie. 70 Podla zalobkýn vsak definícia pojmu "sociálne bývanie" bola v pôvodnom holandskom systéme jasne vymedzená a nevztahovala sa na vsetky príjmové kategórie. Komisia nezohladnila skutocnost, ze bytové podniky majú zákonnú povinnost uprednostnit kategóriu osôb definovanú ako osoby, ktorých príjmy im neumoznujú samostatne nadobudnút vhodné bývanie. 71 Dodávajú, ze Komisia sa nemôze uspokojit s tvrdením, ze SVHZ nie je dostatocne jasne vymedzená, ale musí to preukázat a uviest, aké opatrenia má stát prijat na dosiahnutie súladu so Zmluvou. Z napadnutého rozhodnutia ani z listu podla clánku 17 podla zalobkýn nevyplýva, ze Komisia preskúmala vymedzenie SVHZ podnikov bytovej výstavby a javí sa, ze vychádzala iba z neexistencie príjmového stropu. 72 Na úvod treba na jednej strane pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nevztahuje na státny zásah povazovaný za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu plnení, ktoré poskytujú prijímajúce podniky pri výkone záväzkov sluzby vo verejnom záujme, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú financnú výhodu a dôsledkom uvedeného zásahu teda nie je umiestnenie týchto podnikov do výhodnejsieho konkurencného postavenia vo vztahu ku konkurencným podnikom (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [47]C-66/16 P az C-69/16 P, [48]EU:C:2017:999, bod [49]45 a citovanú judikatúru). 73 Na to, aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené podmienky uvedené v bodoch 88 az 93 rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([50]C-280/00, [51]EU:C:2003:415). Po prvé podnik prijímatel musí byt skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované. Po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené. Po tretie kompenzácia nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme. Po stvrté výska nevyhnutnej kompenzácie musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený, vynalozil pri realizácii týchto záväzkov sluzby vo verejnom záujme (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [52]C-66/16 P az C-69/16 P, [53]EU:C:2017:999, body [54]46 a [55]47). 74 Z toho vyplýva, ze státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viaceré z podmienok uvedených v bode 73 vyssie, mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [56]C-66/16 P az C-69/16 P, [57]EU:C:2017:999, bod [58]48; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [59]C-280/00, [60]EU:C:2003:415, bod [61]94). 75 Na druhej strane clánok 106 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám Zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo fakticky plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené, a rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. 76 Pokial ide o rozclenenie medzi podmienkami stanovenými judikatúrou vychádzajúcou z rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([62]C-280/00, [63]EU:C:2003:415), a preskúmaním opatrenia pomoci na základe clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze preskúmanie dodrziavania podmienok stanovených touto judikatúrou sa vykonáva skôr, pri preskúmaní otázky, ci sa predmetné opatrenie má kvalifikovat ako státna pomoc. Táto otázka totiz predchádza otázke spocívajúcej v prípadnom overení, ci je nezlucitelná pomoc napriek tomu nevyhnutná na plnenie úloh, ktoré boli zverené príjemcovi predmetného opatrenia podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [64]C-66/16 P az C-69/16 P, [65]EU:C:2017:999, bod [66]55; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok z 8. marca 2017, Viasat Broadcasting UK/Komisia,[67]C-660/15 P, [68]EU:C:2017:178, bod [69]34). 77 Vzhladom na to, ze podmienky rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([70]C-280/00, [71]EU:C:2003:415), a podmienky potrebné na uplatnenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tak v zásade sledujú odlisné ciele, skutocnostou zostáva, ze prvá podmienka stanovená týmto rozsudkom, podla ktorej musí byt podnik príjemca skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré musia byt jasne definované, sa pouzije aj v prípade, ked sa uplatnila výnimka podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (pozri rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [72]C-66/16 P az C-69/16 P, [73]EU:C:2017:999, bod [74]56 a citovanú judikatúru). 78 Z toho tak v podstate vyplýva, ze ako prvá podmienka uvedená Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([75]C-280/00, [76]EU:C:2003:415), tak aj znenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ ako také v podstate vyzadujú, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou SVHZ na základe aktu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval dotknuté záväzky SVHZ (pozri rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [77]T-289/03, [78]EU:T:2008:29, bod [79]181 a citovanú judikatúru). 79 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co povazujú za SVHZ, a v dôsledku coho môze Komisia spochybnit vymedzenie týchto sluzieb clenským státom iba v prípade zjavného pochybenia (pozri rozsudky z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [80]T-289/03, [81]EU:T:2008:29, bod [82]166 a citovanú judikatúru, a z 1. marca 2017, Francúzsko/Komisia, [83]T-366/13, neuverejnený, [84]EU:T:2017:135, bod [85]92 a citovanú judikatúru). 80 Právomoc clenského státu definovat SVHZ vsak nie je neobmedzená a nemozno ju vykonávat svojvolne iba preto, aby sa urcitému odvetviu umoznilo vyhnút sa uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [86]T-289/03, [87]EU:T:2008:29, bod [88]168, a z 1. marca 2017, Francúzsko/Komisia, [89]T-366/13, neuverejnený, [90]EU:T:2017:135, bod [91]93). 81 Treba dodat, ze hoci clenský stát disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o urcenie toho, co povazuje za SVHZ, nezbavuje ho to vsak povinnosti z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat, ze jej rozsah je nevyhnutný a primeraný vo vztahu k skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. Skutocnost, ze clenský stát nepreukáze, ze tieto kritériá sú splnené, alebo nedodrzanie týchto kritérií môze predstavovat zjavne nesprávne posúdenie, ktoré je Komisia povinná zohladnit (rozsudok z 1. marca 2017, Francúzsko/Komisia, [92]T-366/13, neuverejnený, [93]EU:T:2017:135, bod [94]105). 82 Nakoniec treba spresnit, ze podla ustálenej judikatúry na jednej strane so zretelom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje clenský stát pri definovaní úlohy SVHZ a podmienok jej vykonávania, a na druhej strane so zretelom na to, ze rozsah preskúmania, ktoré je Komisia v tomto ohlade oprávnená vykonávat, je obmedzený na zjavne nesprávne posúdenie, preskúmanie posúdenia Komisie v tomto ohlade, ktoré má vykonat Vseobecný súd, tiez nemôze prekracovat rovnaké obmedzenie, a preto sa toto preskúmanie musí obmedzit na to, ci Komisia oprávnene konstatovala alebo odmietla existenciu zjavne nesprávneho posúdenia clenského státu (pozri rozsudok z 1. marca 2017, Francúzsko/Komisia, [95]T-366/13, neuverejnený, [96]EU:T:2017:135, bod [97]106 a citovanú judikatúru). 83 Komisia navyse v roku 2005 prijala rámec Spolocenstva pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme ([98]Ú. v. EÚ C 297, 2005, s. 4) (dalej len "rámec z roku 2005"), ktorého cielom je objasnit, za akých podmienok môze byt táto státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom v súlade s ustanoveniami clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. V bode 12 tohto rámca Komisia pripomenula, ze zodpovednost za poskytovanie SVHZ sa musí príslusnému podniku zverit prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, ktorých formu môze urcit kazdý clenský stát, pricom tieto akty musia najmä uvádzat presnú povahu záväzkov sluzby vo verejnom záujme. 84 Rozhodnutie 2005/842 stanovuje podmienky, podla ktorých sa státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním SVHZ má povazovat za zlucitelnú a vynat z predchádzajúcej oznamovacej povinnosti. Podla jeho clánku 2 ods. 1 písm. b) sa toto rozhodnutie uplatnuje najmä na náhrady za sluzbu vo verejnom záujme poskytnutú podnikom sociálneho bývania, ktoré vykonávajú cinnosti klasifikované príslusným clenským státom ako SVHZ. 85 Toto rozhodnutie pripomína poziadavky stanovené judikatúrou. Pokial ide o náhrady za sluzbu vo verejnom záujme, z odôvodnenia 7 tohto rozhodnutia vyplýva: "túto pomoc mozno vyhlásit za zlucitelnú len vtedy, ak je udelená na zabezpecenie poskytovania sluzieb, ktoré sú uvedené v clánku [106] ods. 2 [ZFEÚ] ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Z judikatúry je zrejmé, ze okrem sektorov, v ktorých túto problematiku upravujú pravidlá [Únie], majú clenské státy siroký priestor na volné rozhodovanie, pokial ide o definíciu sluzieb, ktoré by sa mohli klasifikovat ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Preto je okrem sektorov, v ktorých túto problematiku upravujú pravidlá [Únie], úlohou Komisie zabezpecit, aby nedoslo k zrejmej chybe, pokial ide o definíciu sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu." 86 Komisia v odôvodnení 16 rozhodnutia 2005/842 najmä uviedla, ze podniky zabezpecujúce sociálne bývanie, ktoré sú poverené úlohami SVHZ, majú specifickú povahu, ktorú treba brat do úvahy. Z tohto odôvodnenia vyplýva, ze "podniky zabezpecujúce sociálne bývanie pre znevýhodnené osoby alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, ktoré v dôsledku prekázok spôsobených ich platobnou neschopnostou nie sú schopné nájst si bývanie za trhových podmienok, by mali cerpat výhody výnimky z oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto rozhodnutí, aj ked ciastka náhrady, ktorú získajú, presahuje prah stanovený v tomto rozhodnutí, v prípade, ze sú vykonávané sluzby klasifikované clenskými státmi ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu". 87 Okrem toho clánok 70c ods. 1 Woningwet (holandský zákon o bývaní z roku 1901), spomenutý zalobkynami, stanovuje, ze podniky bytovej výstavby majú za úlohu prednostne poskytnút ubytovanie osobám, ktoré majú z dôvodu svojho príjmu alebo iných okolností tazkosti nájst si vhodné bývanie. Podniky bytovej výstavby sú pri pridelovaní bytov, ktoré spravujú s pomerne znízeným nájomným, povinné uprednostnit, pokial je to mozné, uchádzacov o bývanie, ktorí sú vzhladom na svoje príjmy osobitne vhodní na získanie takýchto bytov. 88 Komisia v liste podla clánku 17 týkajúcom sa definície SVHZ vyjadrila svoje predbezné stanovisko a uviedla, ze má pochybnosti o tom, ci by mohla akceptovat definíciu verejnej sluzby podnikov bytovej výstavby uvedenú v holandských právnych predpisoch, kedze táto definícia nebola dostatocne jasná a mohla obsahovat zjavné chyby. 89 V tejto súvislosti uviedla: "Pri prenajímaní bytov majú podniky bytovej výstavby zákonnú povinnost uprednostnit osoby, ktoré majú tazkosti nájst si vhodné bývanie (z dôvodu nízkych príjmov alebo iných okolností). Cinnosti v oblasti bývania sa vsak neobmedzujú na sociálne znevýhodnené osoby. V prípade nadmernej kapacity prenajímajú podniky bytovej výstavby byty osobám s relatívne vysokými príjmami, cím ohrozujú svojich obchodných konkurentov, ktorí nie sú príjemcovia státnych opatrení. Moznost prenajat byty skupinám s vyssím príjmom alebo podnikom treba povazovat za zjavnú chybu v definícii sluzby vo verejnom záujme. Riesenie navrhnuté holandskými orgánmi znízit maximálne hodnoty bývania, ktoré mozno klasifikovat ako 'sociálne bývanie`, tento problém neriesi." 90 Komisia sa domnievala, ze z dôvodu, ze verejná sluzba má sociálnu povahu, musí mat definícia cinností podnikov bytovej výstavby priamu súvislost so sociálne znevýhodnenými domácnostami, a nie iba s maximálnou hodnotou bývania. 91 Ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, v liste podla clánku 17 predbezne informovala holandské orgány, ze musia zmenit definíciu poslania verejnej sluzby zvereného podnikom bytovej výstavby tak, aby bolo sociálne bývanie urcené jasne vymedzenej cielovej skupine znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnených skupín. 92 Uviedla tiez, ze "poskytovanie sociálneho bývania môze predstavovat sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu, ak je obmedzená na cielovú skupinu znevýhodnených obcanov alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, pricom sa rozumie, ze clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o velkost cielovej skupiny a presné postupy uplatnovania systému na cielové skupiny". Dodala, ze "v liste podla clánku 17,... vyjadrila svoje predbezné stanovisko, v ktorom sa zaoberala otázkou, ci je definícia sluzby vo verejnom záujme dostatocne jasná, a ci doslo k zjavnej chybe pri kvalifikácii sociálneho bývania ako cinnosti spocívajúcej v prenájme bývania skupinám zastupujúcim vsetky príjmové kategórie". 93 Z listu podla clánku 17 tak vyplýva, ze, na rozdiel od tvrdenia zalobkýn, Komisia sa práve vzhladom na definíciu SVHZ v oblasti sociálneho bývania obsiahnutú v holandských právnych predpisoch domnievala, ze táto definícia nezodpovedá poziadavke jasnosti. Komisia totiz zastávala názor, ze zákonná povinnost "uprednostnit osoby, ktoré majú tazkosti nájst si vhodné bývanie" neumoznuje dostatocne presné vymedzenie cielovej skupiny, ktorej je sociálne bývanie urcené. 94 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia jednak neuviedla, ze definícia SVHZ nie je dostatocne presná z dôvodu absencie príjmového stropu, a jednak právne predpisy týkajúce sa kontroly vykonávanej nad podnikmi bytovej výstavby nie sú relevantné, pokial ide o otázku, ci je ich poslanie v právnych predpisoch dostatocne vymedzené. 95 Z listu podla clánku 17 tak vyplýva, ze Komisia oznámila holandským orgánom, ze absencia presnej definície poslania zvereného podnikom bytovej výstavby predstavuje zjavnú chybu v definícii SVHZ. 96 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 tento list obsahuje predbezné stanovisko Komisie, na základe ktorého sú vnútrostátne orgány vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky. V rámci postupu spolupráce tak majú vnútrostátne orgány moznost spochybnit toto posúdenie Komisie tým, ze preukázu, ze definícia SVHZ v oblasti sociálneho bývania je dostatocne presná a neobsahuje zjavnú chybu. 97 Uplatnením judikatúry citovanej v bode 81 vyssie prinálezalo holandským orgánom z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat, ze rozsah SVHZ zverený podnikom bytovej výstavby je nevyhnutný a primeraný k skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. Prinálezalo im preto preukázat, ze definícia poslania zvereného podnikom bytovej výstavby je dostatocne presná na to, aby splnila ciel SVHZ v oblasti sociálneho bývania, ktorým je podla rozhodnutia 2005/842 zabezpecenie bývania pre znevýhodnené osoby alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny, ktoré v dôsledku prekázok spôsobených ich platobnou neschopnostou nie sú schopné nájst si bývanie za trhových podmienok. 98 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn z judikatúry vyplýva, ze dôkazné bremeno preukázat, ze SVHZ je vymedzená dostatocne jasne, spocíva na vnútrostátnych orgánoch. 99 Z judikatúry citovanej v bode 81 vyssie tiez vyplýva, ze neposkytnutie dôkazu zo strany clenského státu o tom, ze tieto kritériá sú splnené, môze predstavovat zjavne nesprávne posúdenie. Platí to o to viac, ak, ako v prejednávanej veci, holandské orgány pripustili, ze poslanie SVHZ nie je dostatocne presné. 100 Vo svojom liste zo 6. septembra 2005 holandská vláda v odpovedi na list podla clánku 17 totiz spomenula "pochybnosti Komisie, pokial ide o zlucitelnost súcasného systému financovania podnikov bytovej výstavby, kvalifikovaného ako existujúca pomoc, s vnútorným trhom z dôvodu, ze definícia verejnej sluzby nie je dostatocne jasná a prípadne obsahuje zjavné chyby" a skutocnost, ze "Holandsko bolo vyzvané prijat potrebné opatrenia s cielom zabezpecit, aby bola definícia v priamej súvislosti so sociálne znevýhodnenými domácnostami". Treba uviest, ze holandská vláda tieto posúdenia nespochybnila. 101 Holandská vláda naopak uznala, ze "podniky bytovej výstavby, ktoré musia bezpochyby predovsetkým, ale nie výlucne, ubytovat sociálne znevýhodnené osoby, súcasne môzu (hoci v malom rozsahu) prenajímat bývanie osobám/domácnostiam s vyssími príjmami v porovnaní s touto cielovou skupinou" a ze "prenajímanie tejto cielovej skupine, ktorá nie je sociálne znevýhodnená, (vôbec) neprebiehalo v súlade s trhovými cenami". Uviedla tak, ze "právne predpisy, ktoré urcitým spôsobom (administratívne a/alebo zvlástnou právnou formou) povedú k oddeleniu medzi obchodnými a základnými cinnostami (SVHZ) na obmedzenie mechanizmov podpory základných cinností, zostávajú zásadou usmernujúcou vývoj nacrtnutý na zaciatku tohto listu, co musí viest k odpovediam na námietky a po vecnej stránke obmedzit státnu pomoc na poskytovanie bývania cielovej skupine". 102 Následne sa medzi opatreniami, ktoré navrhla holandská vláda vo svojom liste z 3. decembra 2009, uvádza definícia cielovej skupiny sociálne znevýhodnených domácností ako "ziadatelov o bývanie, ktorých príjem je nizsí ako 33000 eur". Tiez navrhla toto: "Zarucuje sa, ze kazdá zo spolocností pridelí 90 % ubytovacej kapacity ziadatelom o bývanie, ktorí v case pridelenia patria do cielovej skupiny. Zvysných 10 % sa pridelí na základe objektívnych kritérií, ktoré obsahujú prvok sociálnej priority. Osoby s príjmami, ktoré presiahli príjmový strop, ktoré sa vsak napriek tomu môzu povazovat za osoby, ktoré potrebujú sociálnu podporu, ako pocetné rodiny a iné kategórie definované v právnej úprave, majú prednost." 103 V tejto súvislosti treba zamietnut tvrdenie zalobkýn vznesené subsidiárne v replike, podla ktorého Komisia prijatím týchto záväzkov, ktoré umoznujú, aby sa 10 % sociálneho bývania prenajalo bez príjmového stropu, uznala, ze od podnikov bytovej výstavby nemozno pozadovat, aby poskytovali bývanie výhradne (a nie prednostne) znevýhodneným osobám. Toto tvrdenie totiz spocíva na nesprávnom výklade posúdenia Komisie uvedeného v liste podla clánku 17. Komisia nezastávala názor, ze definícia SVHZ obsahovala zjavnú chybu z dôvodu, ze nestanovila, ze podniky bytovej výstavby musia prenajímat bývanie "výhradne" znevýhodneným osobám, ale z dôvodu, ze bola nepresná, pretoze stanovila prenájom "prednostne osobám, ktoré majú tazkosti nájst si vhodné bývanie" bez definovania tejto cielovej skupiny znevýhodnených osôb. 104 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázala existenciu zjavnej chyby v definícii SVHZ v oblasti sociálneho bývania zverenej podnikom bytovej výstavby a ze zaslaním listu podla clánku 17 nezneuzila svoje právomoci. 105 Druhý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia vykonala nepresné a nedbanlivé posúdenie, ked dospela k záveru, ze prenájom sociálnych bytov osobám s "relatívne vysokými príjmami" je súcastou poslania verejnej sluzby zvereného podnikom bytovej výstavby 106 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila svoju povinnost uviest odôvodnenie, kedze v napadnutom rozhodnutí nedefinovala pojem "pomerne vysoké príjmy", ktorý v jej posúdení zohrával klúcovú úlohu. Tvrdia, ze samotná skutocnost, ze podniky bytovej výstavby vykonávajú popri svojom poslaní verejnej sluzby vedlajsie cinnosti spocívajúce v prenájme bývania domácnostiam s "relatívne vysokými príjmami", nech sú definované Komisiou akokolvek, neumoznuje Komisii dospiet k záveru o existencii zjavnej chyby pri definovaní SVHZ. Komisia nepreukázala, ze podniky bytovej výstavby dostali financnú pomoc na tieto vedlajsej cinnosti. 107 V replike zalobkyne tvrdia, ze Komisia v liste podla clánku 17 opísala zjavnú chybu v definícii SVHZ ako moznost poskytnutú podnikom bytovej výstavby prenajímat ubytovanie domácnostiam s "pomerne vysokými príjmami", a nie, ako tvrdí Komisia, ako skutocnost, ze pôvodný systém neobsahoval dostatocné záruky na zabránenie tomu, aby podniky bytovej výstavby presmerovali státnu pomoc na ich pridruzené obchodné cinnosti. Komisia vsak podla ich názoru v napadnutom rozhodnutí dostatocne nepodlozila pojem "pomerne vysoké príjmy", ani skutocnost, ze prenájom bývania osobám s takými príjmami tvorí súcast poslania verejnej sluzby podnikov bytovej výstavby. V kazdom prípade Komisia podla zalobkýn nepreukázala, ze mohlo dôjst ku krízovým dotáciám. 108 Na úvod treba uviest, ze zalobkyne v replike uvádzajú, ze tento zalobný dôvod odkazuje na odsek uvedený v liste podla clánku 17, v ktorom sa uvádza, ze: "V prípade nadmernej kapacity prenajímajú podniky bytovej výstavby byty osobám s relatívne vysokými príjmami, cím ohrozujú svojich obchodných konkurentov, ktorí nie sú príjemcovia státnych opatrení. Moznost prenajat byty skupinám s vyssím príjmom alebo podnikom treba povazovat za zjavnú chybu v definícii sluzby vo verejnom záujme." 109 Napadnuté rozhodnutie neobsahuje výraz "pomerne vysoké príjmy". Tvrdenia uvádzané v rámci tohto zalobného dôvodu preto odkazujú na odôvodnenie listu podla clánku 17 a zalobkyne sa v tejto súvislosti nemôzu odvolávat na nedostatok odôvodnenia samotného napadnutého rozhodnutia. 110 Okrem toho treba poznamenat, ze tvrdenia zalobkýn sú zalozené na nesprávnom a neúplnom výklade listu podla clánku 17. 111 Treba totiz pripomenút, ze Komisia v liste podla clánku 17 konstatovala zjavnú chybu v definícii SVHZ z dôvodu, ze nebola dostatocne presná, pretoze nebola zameraná len na cielovú skupinu sociálne znevýhodnených osôb. Následne uviedla, ze vzhladom na to, ze v prípade nadmernej kapacity mohli podniky bytovej výstavby prenajat ubytovanie osobám mimo tejto cielovej skupiny, existovalo riziko, ze zo státnej pomoci získajú prospech aj cinnosti vykonávané podnikmi bytovej výstavby, ktoré nepatria pod SVHZ. 112 V tejto súvislosti Komisia v bode 39 listu podla clánku 17 uviedla: "Navyse podniky bytovej výstavby majú niekedy nadmernú kapacitu v oblasti sociálneho bývania. V takom prípade prenajímajú toto bývanie iným stranám (a to domácnostiam, ktoré nie sú sociálne znevýhodnené). Ako je uvedené vyssie, Komisia sa domnieva, ze prenájom bývania domácnostiam, ktoré nie sú sociálne znevýhodnené, nemozno povazovat za sluzbu vo verejnom záujme." 113 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn z listu podla clánku 17 jasne vyplýva, ze pojem osoby s "relatívne vysokými príjmami" sa týka osôb, ktoré nemozno povazovat za sociálne znevýhodnené osoby. 114 V tejto súvislosti treba uviest, ze z výnatku listu zo 6. septembra 2005, citovaného v bode 101 vyssie, vyplýva, ze holandské orgány chápali pojem osoby s "relatívne vysokými príjmami" tak, ze sa vztahuje na domácnosti, ktorých príjmy sú vyssie nez cielová skupina sociálne znevýhodnených osôb. 115 Z listu podla clánku 17 tiez jasne vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze prenájom bývania osobám s "relatívne vysokými príjmami" nebolo mozné povazovat za cinnost patriacu k poslaniu verejnej sluzby podnikov bytovej výstavby. 116 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne v zalobe, Komisia nedospela k záveru, ze samotná skutocnost, ze podniky bytovej výstavby vykonávajú vedlajsie obchodné cinnosti, predstavuje zjavnú chybu v definícii SVHZ. Komisia konstatovala, ze z dôvodu neexistencie presného vymedzenia SVHZ existuje riziko, ze pomoc poskytovaná podnikom bytovej výstavby prinása prospech aj ich vedlajsím cinnostiam, ktoré by tak neboli vykonávané za trhových podmienok. 117 Ako tiez vyplýva z bodu 40 napadnutého rozhodnutia, Komisia vychádzala z toho, ze na zabezpecenie zlucitelnosti mechanizmu financovania sociálneho bývania s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ by bolo vhodné obmedzit sociálne bývanie na cielovú skupinu znevýhodnených osôb alebo sociálne znevýhodnené skupiny a stanovit, ze pre cinnosti verejnej sluzby a obchodné cinnosti sa budú viest oddelené úcty a budú podliehat príslusným kontrolám s cielom zabezpecit vykonávanie obchodných cinností za trhových podmienok. 118 Z toho vyplýva, ze zalobkyne nemôzu tvrdit, ze Komisia nepreukázala existenciu rizika krízových dotácií. 119 V tejto súvislosti holandské orgány tým, ze v liste zo 6. septembra 2005 uznali, ze prenájom bývania domácnostiam s vyssími príjmami v porovnaní s cielovou skupinou skutocne nebol v súlade s trhovými cenami, pripustili existenciu krízových dotácií. 120 Navyse na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia v liste podla clánku 17 obsahujúcom jej predbezné posúdenie nemusela preukázat, ze vedlajsie cinnosti podnikov bytovej výstavby skutocne mali prospech zo státnej pomoci, alebo ze skutocne doslo ku krízovým dotáciám. Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze preskúmanie existujúcej pomoci viest len k rozhodnutiu vyvolávajúcemu úcinky pre budúcnost. Komisia môze preto navrhnút vhodné opatrenia, iba ak usúdi, ze predmetný systém financovania predstavuje riziko nadmernej náhrady do budúcnosti (pozri rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia,[99]T-354/05, [100]EU:T:2009:66, bod [101]166 a citovanú judikatúru). 121 Zalobkyne nakoniec v replike tvrdia, ze podniky bytovej výstavby boli povinné viest oddelené úctovníctvo uz podla clánku 25 B Mededingingswet (holandský zákon o hospodárskej sútazi). 122 Treba vsak uviest, ze holandská vláda vo svojom liste zo 6. septembra 2005 spomína bod listu podla clánku 17, v ktorom sa odkazuje na povinnost podnikov viest oddelené úcty, pricom netvrdí, ze by táto povinnost uz existovala v právnych predpisoch pre podniky bytovej výstavby. Okrem toho v liste z 3. decembra 2009 sa medzi opatreniami, ktoré sa holandská vláda zaviazala prijat s cielom zabezpecit zlucitelnost schémy pomoci, nachádza oddelené úctovníctvo sociálnych cinností (so státnou pomocou) od obchodných cinností (bez státnej pomoci) v súlade so smernicou Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([102]Ú. v. ES L 195, 1980, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20). 123 Napokon, ako uvádza Komisia v súlade s clánkom 25 D ods. 1 písm. b) holandského zákona o hospodárskej sútazi, povinnost viest oddelené úcty stanovená v clánku 25 B tohto zákona sa nevztahuje na podniky poverené poskytovaním SVHZ v oblasti sociálneho bývania, ktorých obrat je nizsí ako 40 miliónov eur. Cielom záväzkov holandských orgánov tak bolo rozsírit túto povinnost na vsetky podniky bytovej výstavby. 124 Tretí zalobný dôvod treba preto zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zneuzila svoje právomoci, ked od holandských orgánov pozadovala novú definíciu "sociálneho bývania", a o siestom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia tým, ze vyzadovala osobitnú definíciu SVHZ, nesprávne vylozila rozhodnutie 2005/842 125 Svojím stvrtým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze medzi vhodnými opatreniami, ktoré Komisia navrhla holandským orgánom, Komisia pozadovala, aby obmedzili definíciu pojmu sociálneho bývania na osobitnú skupinu znevýhodnených domácností. Podla zalobkýn z listu podla clánku 17, a najmä z odkazu na rozhodnutie Komisie z 3. júla 2001 o státnej pomoci N 209/01 týkajúcej sa záruky pôziciek Housing Finance Agency v Írsku ([103]Ú. v. ES C 67, 2002, s. 33), vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze toto obmedzenie mozno uskutocnit len obmedzením výsky príjmov. Clenské státy disponujú znacnou mierou volnej úvahy pri urcení rozsahu svojich SVHZ v oblasti sociálneho bývania a Komisia podla zalobkýn nemá právomoc ulozit kritérium týkajúce sa vymedzenia cielovej skupiny. 126 Siestym zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze výnimka z oznamovacej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ stanovená v rozhodnutí 2005/842 sa uplatní na sociálne bývanie, ale neuplatnia sa na nu prahové hodnoty. V odôvodnení 16 rozhodnutia 2005/842 sa pojem sociálneho bývania definuje iba odkazom na "znevýhodnené osoby alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny", ale nie odkazom na obmedzenie výsky príjmov. Komisia podla ich názoru nesprávne uplatnila rozhodnutie 2005/842, ked usúdila, ze holandský systém sociálneho bývania obsahoval zjavnú chybu, pretoze neobsahoval konkrétne obmedzenie výsky príjmov. Podla zalobkýn sú poslania podnikov bytovej výstavby v holandskom právnom poriadku dostatocne jasne definované. 127 Týmito dvoma zalobnými dôvodmi zalobkyne v podstate Komisii vytýkajú, ze sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zneuzila svoje právomoci a porusila rozhodnutie 2005/842 tým, ze v liste podla clánku 17 od holandských orgánov vyzadovala, aby definovali SVHZ sociálneho bývania odkazom na cielovú skupinu na základe obmedzenia výsky príjmov. 128 Na úvod treba pripomenút, ze z preskúmania druhého zalobného dôvodu, a najmä z judikatúry citovanej v bodoch 79 az 81 vyssie vyplýva, ze hoci majú clenské státy sirokú mieru volnej úvahy, Komisia môze spochybnit definíciu SVHZ v prípade zjavnej chyby. V rozsahu, v akom sa konstatovalo, ze Komisia sa v liste podla clánku 17 oprávnene domnievala, ze absencia dostatocne jasnej definície cielovej skupiny sociálne znevýhodnených osôb predstavovala zjavnú chybu, mala tak, na rozdiel od tvrdenia zalobkýn, právomoc od holandských orgánov vyzadovat obmedzenie tejto definície. 129 Komisia v liste podla clánku 17 uviedla, ze definícia SVHZ v oblasti sociálneho bývania by mala mat priamu súvislost so znevýhodnenými domácnostami. V tejto súvislosti uviedla, ze riesenie navrhnuté holandskými orgánmi pozostávajúce zo znízenia maximálnej hodnoty bývania, ktoré mozno klasifikovat ako "sociálne bývanie", tento problém nevyriesilo. 130 Komisia dalej na ilustráciu svojej nedávnej praxe v oblasti sociálneho bývania uviedla svoje rozhodnutie z 3. júla 2001 o státnej pomoci N 209/01. Opatrenie pomoci, na ktoré sa vztahovalo toto rozhodnutie, spocívalo v státnej záruke poskytnutej Housing Finance Agency (HFA, agentúra na financovanie bývania, Írsko) v rámci jej cinnosti poskytovania úverov a získavaní financných prostriedkov pre cinnosti v oblasti sociálneho bývania, ktoré vykonávajú miestne orgány. Uviedla, ze státna záruka HFA môze byt poskytnutá len osobám, ktoré splnajú urcité kritériá, a to, ze potrebovali pôzicku, ze ich príjmy boli pod urcitou hranicou a ze nemohli získat pôzicku z obchodného zdroja. Konstatovala, ze sociálne odôvodnenie v statúte írskej SVHZ sa zakladalo na prísnejsích kritériách, ako sú kritériá uplatnované v holandskom systéme. 131 Z listu podla clánku 17 tak vyplýva, ze Komisia spomenula rozhodnutie z 3. júla 2001 ako príklad definície SVHZ v oblasti sociálneho bývania, ktorá jasne odkazuje na sociálne kritériá a sociálne znevýhodnené domácnosti. Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia od holandských orgánov nevyzadovala, aby uplatnovali rovnaké kritériá, ani nedospela k záveru, ze SVHZ mohli definovat len odkazom na príjmový strop. 132 Ako uvádzajú samotné zalobkyne, pojem sociálne bývanie je definovaný v odôvodnení 16 rozhodnutia 2005/842 odkazom na "znevýhodnené osoby alebo sociálne menej zvýhodnené skupiny". V súlade s týmto rozhodnutím Komisia v liste podla clánku 17 iba pozadovala, aby definícia cinností podnikov bytovej výstavby mala priamu súvislost so sociálne znevýhodnenými domácnostami. 133 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia v liste podla clánku 17 nedospela k záveru, ze zjavná chyba v definícii SVHZ vyplývala z neexistencie konkrétneho obmedzenia príjmov, ale ze vyplývala z neexistencie jasnej definície cielovej skupiny. Komisia sa obmedzila na to, ze uviedla, ze kritérium týkajúce sa maximálnej hodnoty bývania nebolo uspokojivým kritériom. 134 Navyse treba pripomenút, ze práve samotné holandské orgány navrhli Komisii v liste z 3. decembra 2009 novú definíciu sociálneho bývania na základe príjmového stropu. 135 To je napokon potvrdené rôznymi dokumentmi predlozenými Komisiou v prílohe dupliky, medzi ktorými sú dve správy o zosúladených postupoch, pricom prvá bola medzi holandským ministrom pre otázky bývania a Tweede Kamer der Staten-Generaal (druhá komora snemovne reprezentantov, Holandsko) z 31. augusta 2006 o podnikoch bytovej výstavby a druhá medzi holandským ministrom vnútra a druhou komorou snemovne reprezentantov z 28. októbra 2010 o pomoci podnikom bytovej výstavby, v ktorých ministri výslovne uviedli, ze príjmový strop nestanovila Komisia, ale bol navrhnutý Holandskom. 136 Tvrdenie zalobkýn, podla ktorého si na základe rozsudku z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia ([104]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [105]EU:T:2008:457), môzu clenské státy zvolit kvalitatívnu definíciu SVHZ a nesmú byt nútené ju kvantitatívne obmedzit príjmovým stropom, preto nie je relevantné. 137 Okrem toho treba uviest, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí uspokojila s konstatovaním, ze táto nová definíciu SVHZ v oblasti sociálneho bývania splna poziadavky rozhodnutia 2005/842. Nemozno vsak vylúcit, ze Komisia by tiez schválila definíciu SVHZ navrhnutú holandskými orgánmi na základe iného kritéria, nez je obmedzenie príjmu, ak by táto definícia bola dostatocne jasná a stanovila by súvislost so znevýhodnenými osobami. 138 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze z dôvodu, ze Komisia nevyzadovala definíciu SVHZ zalozenú na príjmovom strope, nedopustila sa ani nesprávneho právneho posúdenia, ani nezneuzila svoje právomoci ani neporusila rozhodnutie 2005/842. 139 V dôsledku toho treba stvrtý a siesty zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nerozlísila medzi definíciou SVHZ a jej spôsobom financovania 140 Zalobkyne tvrdia, ze z rozsudku z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia ([106]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [107]EU:T:2008:457), vyplýva, ze je potrebné rozlisovat medzi definíciou SVHZ a jej spôsobom financovania. Komisia podla zalobkýn takéto rozlisovanie neuskutocnila a SVHZ povazovala za formu krízovej dotácie vedlajsích obchodných cinností. Vychádzala z toho, ze mohla zabránit moznosti krízových dotácií obmedzením definície SVHZ príjmovým stropom, aby podniky bytovej výstavby nemohli pozívat prostriedky, ktoré dostali k dispozícii v rámci SVHZ, pre ponuky bývania domácnostiam presahujúcim tento strop. Komisia mala posúdit definíciu SVHZ bez ohladu na prostriedky poskytnuté podnikom bytovej výstavby na uskutocnovanie tejto SVHZ, a následne preskúmat, ci tieto prostriedky presahovali rámec toho, co je potrebné na zabezpecenie plnenia SVHZ. Komisia údajne zamenila tieto dve otázky tým, ze chcela zabránit nadmernej náhrade obmedzením SVHZ. 141 V prvom rade treba pripomenút, ze v bode 108 rozsudku z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia ([108]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [109]EU:T:2008:457), citovanom zalobkynami, Vseobecný súd rozhodol, ze SVHZ sa pojmovo definuje vo vztahu k vseobecnému záujmu, ktorému má vyhoviet, a nie vo vztahu k prostriedkom, ktoré zabezpecujú jej poskytovanie. 142 V prejednávanej veci vsak Komisia v liste podla clánku 17 holandským orgánom v prvej fáze oznámila, ze definícia SVHZ sociálneho bývania sa musí urcit so zretelom na sledovaný verejný záujem, a teda na sociálne kritériá, a mat priamu súvislost so sociálne znevýhodnenými domácnostami. Komisia az v druhej fáze skúmala otázku primeranosti financovania SVHZ a krízových dotácií. 143 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia nevyzadovala, aby definícia SVHZ v oblasti sociálneho bývania bola závislá od jej spôsobu financovania. 144 Po druhé zalobkyne neprávom tvrdia, ze Komisia nemohla odmietnut nadmernú náhradu alebo moznost krízovej dotácie obmedzením definície SVHZ. 145 Totiz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme je zlucitelná s vnútorným trhom, clánok 5 ods. 1 rozhodnutia 2005/842 pripomína, ze náhrada nepresahuje sumu nevyhnutnú na krytie výdavkov vynalozených pri realizácii záväzkov sluzieb vo verejnom záujme, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z vlastného kapitálu pri realizácii týchto záväzkov (pozri tiez bod 14 rámca z roku 2005). 146 Clánok 5 ods. 2 rozhodnutia 2005/842 uvádza, ze náklady, ktoré je potrebné zohladnit, zahrnajú vsetky náklady vzniknuté pocas poskytovania SVHZ, a ze ak podnik vykonáva aj cinnosti nad rámec SVHZ, zohladnia sa len náklady súvisiace s SVHZ (pozri tiez bod 16 rámca z roku 2005). 147 Komisia v liste podla clánku 17 najmä uviedla, ze na úcely splnenia testu primeranosti je nevyhnutné, aby státna pomoc nepresahovala cisté náklady poslania verejnej sluzby, pricom sa zohladnia iné priame alebo nepriame príjmy súvisiace s poslaním verejnej sluzby. Komisia uviedla, ze v prejednávanej veci musela po prvé urcit, ci náklady a príjmy spojené s cinnostami verejnej alebo neverejnej sluzby mohli byt vhodne stanovené, a po druhé, ci bolo financovanie primerané cistým nákladom. 148 Jasná definícia SVHZ je tak potrebná na zabezpecenie dodrziavania podmienky primeranosti pomoci, teda na zabezpecenie, aby poskytnutá náhrada nepresahovala rámec toho, co je nevyhnutné na plnenie poslania verejnej sluzby. 149 Komisia preto tým, ze poziadala holandské orgány o definovanie SVHZ v oblasti sociálneho bývania v súvislosti s cielovou skupinou sociálne znevýhodnených domácností, poziadala ich jasne urcit poslanie sluzby vo verejnom záujme, na ktoré boli náhrady poskytnuté. Táto presná definícia tak umoznila urcit náklady vzniknuté pri plnení SVHZ a vyhnút sa na jednej strane nadmernej náhrade a na druhej strane tomu, aby cinnosti vykonávané podnikmi bytovej výstavby, ktoré nie sú cinnostami patriacimi do SVHZ, nemali prospech zo státnej pomoci s cielom zabránit krízovým dotáciám. 150 Okrem toho treba uviest, ako to urobila Komisia, ze samotné zalobkyne v zalobe uviedli, ze definícia SVHZ je relevantná pre overenie existencie nadmernej náhrady, ktorá by mohla viest ku krízovej dotácii. 151 Preto sa piaty zalobný dôvod musí zamietnut. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia a porusila clánok 5 rozhodnutia 2005/842 tým, ze nekonstatovala, ze spôsob financovania SVHZ bol zjavne nevhodný 152 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia porusila clánok 5 rozhodnutia 2005/842, ktorý stanovuje, ze výska náhrady za SVHZ je zlucitelná so Zmluvou, ak nepresahuje sumu nevyhnutnú na krytie nákladov vynalozených pri realizácii záväzkov sluzieb vo verejnom záujme, zohladniac pri tom súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri realizácii týchto záväzkov. V liste podla clánku 17 Komisia podla zalobkýn nekonstatovala nadmernú náhradu, ani nepreukázala existenciu rizika nadmernej výhody, ktorá by mohla viest k nadmernej náhrade. 153 Komisia sa údajne dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze v liste podla clánku 17 nepreskúmala existenciu nadmernej náhrady v systéme financovania sociálneho bývania vzhladom na pôvodnú definíciu SVHZ predtým, ako pozadovala zmenu tohto systému. Komisia v liste podla clánku 17 nemohla pozadovat zmenu systému sociálneho bývania, pretoze z dôvodu nedostatku informácií, ktoré poskytli holandské orgány, nemohla urcit, aké boli náklady na SVHZ a aká bola výska náhrady, ktoré podniky bytovej výstavby dostávajú. 154 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze preskúmanie existujúcej pomoci viest len k opatreniam do budúcnosti. Komisia môze preto navrhnút vhodné opatrenia, iba ak usúdi, ze predmetný systém financovania predstavuje riziko nadmernej náhrady do budúcnosti (pozri rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia,[110]T-354/05, [111]EU:T:2009:66, bod [112]166 a citovanú judikatúru). 155 Za týchto podmienok, hoci je mozné, ze zistovanie prípadnej nadmernej náhrady v minulosti, vedené v rámci priebezného preskúmania existujúcej pomoci, by prípadne mohlo v závislosti od osobitných okolností konkrétneho prípadu mat význam pre posúdenie zlucitelnosti tejto existujúcej pomoci s vnútorným trhom, nemení to nic na tom, ze takéto zistovanie nie je samo osebe nevyhnutne nutné pre správne posúdenie potreby navrhnút vhodné opatrenia do budúcnosti a pre urcenie týchto opatrení. Prítomnost alebo neprítomnost rizika nadmernej náhrady do budúcnosti závisí v konecnom dôsledku rozhodujúcim spôsobom od konkrétnych modalít samotného rezimu financovania, a nie od skutocnosti, ze v praxi tento rezim mal za následok nadmernú náhradu v minulosti (rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia,[113]T-354/05, [114]EU:T:2009:66, bod [115]167). 156 Z tejto judikatúry vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkýn Komisia nebola povinná preukázat existenciu nadmernej náhrady v pôvodnom systéme financovania sociálneho bývania. 157 Komisia navyse v liste podla clánku 17, pokial ide o primeranost financovania, konstatovala, ze z dôvodu, ze holandské orgány nemôzu poskytnút informácie o nákladoch, ktoré vzniknú podnikom bytovej výstavby za cinností verejnej sluzby, ani presnú hodnotu státnych opatrení, nemohla urcit, ci dochádza alebo nedochádza k nadmernej náhrade cistých nákladov za sluzby vo verejnom záujme. 158 Tiez uviedla, ze podniky bytovej výstavby obchodným prenájmom nadmerných kapacít sociálneho bývania, ktoré bolo financované prostredníctvom státnej pomoci, narusili hospodársku sútaz na trhu s nehnutelnostami, ked ponúkali bývanie za nizsiu nez trhovú cenu, a zisky, ktoré z toho vyplývali, investovali do dalsích obchodných cinností. 159 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze list podla clánku 17 je len prvým krokom v postupe, ktorý neobsahuje konecné posúdenie zlucitelnosti existujúcej pomoci. Holandské orgány mohli v odpovedi na tento list poskytnút doplnujúce informácie, ktoré by mohli preukázat neexistenciu nadmernej náhrady a zlucitelnost pôvodného systému s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. 160 Holandské orgány vsak vo svojom liste zo 6. septembra 2005 uviedli, ze vsetky transakcie medzi podnikmi bytovej výstavby a ich obchodnými dcérskymi spolocnostami sa mali uskutocnit za trhových podmienok, a ze podla holandskej vlády z toho vyplývalo, ze verejné zdroje urcené cielovej sociálnej skupine nebolo mozné pouzit na obchodné cinnosti. Z výnatku z tohto listu uvedeného v bode 101 vyssie vyplýva, ze holandské orgány vôbec nespochybnovali existenciu rizika nadmernej náhrady, naopak, pripustili potrebu prijat opatrenia, ktoré stanovia najmä povinnost viest oddelené úcty s cielom vymedzit pridelovanie státnej pomoci na cinnosti zamerané na cielovú skupinu znevýhodnených osôb. 161 Okrem toho na rozdiel od tvrdenia zalobkýn z listu podla clánku 17 vyplýva, ze presná definícia SVHZ nebola jediným opatrením umoznujúcim zabránit tomu, aby obchodné cinnosti nemali prospech z nadmernej náhrady. Na úcely urcenia nákladov a príjmov súvisiacich so sluzbou vo verejnom záujme a zabránenia tomu, aby nadmerná náhrada za SVHZ nebola pouzitá na úcely financovania obchodných cinností podnikov bytovej výstavby, totiz Komisia pripomenula, ze uplatnením smernice 80/723 mali podniky povinnost viest oddelené úctovníctvo. 162 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze clánok 5 ods. 5 rozhodnutia 2005/842 okrem iného stanovuje, ze "ak spolocnost vykonáva cinnosti, ktoré spadajú do rozsahu SVHZ, i ktoré sú mimo neho, vnútropodnikové úctovníctvo zvlást vykazuje náklady a výnosy spojené so sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu, ako aj s inými sluzbami a takisto parametre na pridelenie nákladov a výnosov". 163 Navyse judikatúra citovaná zalobkynami, podla ktorej preskúmanie primeranosti náhrady za plnenie úlohy SVHZ, ako je stanovená vseobecne záväzným aktom, sa obmedzuje na overenie, ci je stanovená náhrada nevyhnutná na to, aby dotknutá úloha SVHZ mohla byt plnená za hospodársky prijatelných podmienok (rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [116]T-289/03, [117]EU:T:2008:29, bod [118]222), nie je v prejednávanej veci relevantná. Stací totiz pripomenút, ze Komisia v liste podla clánku 17 uviedla, ze z dôvodu nedostatocne presnej definície SVHZ a nedostatku informácií poskytnutých holandskými orgánmi nemohla urcit náklady a príjmy spojené so SVHZ, a posúdit tak primeranost náhrady. 164 Siedmy zalobný dôvod treba preto zamietnut. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia zneuzila konanie o posúdení existujúcich schém pomoci tým, ze na základe tohto konania stanovila taxatívny zoznam budov, ktoré mozno kvalifikovat ako "budovy na sociálne úcely" 165 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia zneuzila postup týkajúci sa existujúcej pomoci a prekrocila svoje právomoci tým, ze schválila taxatívny zoznam budov, ktoré mozno kvalifikovat ako "budovy na sociálne úcely". Podla zalobkýn Komisia nemohla dospiet k záveru, ktorého dôsledkom by projekty, ktoré nie sú uvedené na zozname, nemohli byt kvalifikované ako "budovy na sociálne úcely". 166 Tvrdia, ze toto schválenie nepatrí do právomocí Komisie. Uvádzajú, ze Komisia ani v liste podla clánku 17 ani v návrhoch vhodných opatrení neuviedla odporúcania týkajúce sa definície sociálnej nehnutelnosti. Komisia iba podotkla, ze nehnutelnosti nachádzajúce sa na zozname majú zjavne sociálnu funkciu, pricom neuviedla, z akého dôvodu sa táto funkcia nevztahuje na iné nehnutelnosti. Komisia podla ich názoru nepreskúmala pôvodnú definíciu poslaní podnikov bytovej výstavby, pokial ide o budovy na sociálne úcely, a teda nemohla rozhodnút, ze táto definícia vykazuje nedostatky, ktoré si vyzadujú obmedzujúcejsiu definíciu týchto poslaní. 167 Treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze medzi cinnosti vseobecného záujmu vykonávané podnikmi bytovej výstavby patrí výstavba a prenajímanie budov vseobecného záujmu. Podniky bytovej výstavby dostávajú státnu pomoc na pokrytie investicných nákladov a poskytujú tieto budovy na prenájom mimovládnym organizáciám alebo verejným subjektom, ktoré poskytujú verejné sluzby alebo neziskové cinnosti, s výnimkou akejkolvek obchodnej cinnosti. Komisia uviedla, ze príjemcovia státnej pomoci sú v prvom rade podniky bytovej výstavby, dalej subjekty vykonávajúce cinnosti v týchto budovách, a nakoniec obcania, ktorí vyuzívajú ponúkané sluzby. 168 Komisia v napadnutom rozhodnutí vymenovala záväzky prijaté holandskými orgánmi v liste z 3. decembra 2009 týkajúce sa cinností podnikov bytovej výstavby pozostávajúcich z výstavby a prenajímania budov vseobecného záujmu. Tieto záväzky sú popísané takto: "Budovy vseobecného záujmu zahrnajú kultúrne domy, zdravotné strediská, azylové domy pre zeny, strediská starostlivosti pre starsích ludí, kultúrne a sportové strediská atd. Tieto zariadenia vlastnia a spravujú podniky bytovej výstavby a prenajímajú sa mimovládnym organizáciám alebo verejným subjektom. Uplatnia sa tieto podmienky: n) Len zariadenia, ktoré skutocne slúzia vseobecnému záujmu a prispievajú k zivotu spolocnosti, ako napríklad komunitné centrá, kultúrne domy, domovy mládeze atd. môzu získavat pomoc. Takmer vycerpávajúci zoznam zariadení, ktoré mozno povazovat za budovy vseobecného záujmu, sa stanoví správnym aktom, a je uvedený v prílohe tohto rozhodnutia. o) Podniky bytovej výstavby budú musiet poskytnút tieto budovy do prenájmu ako protiplnenie za nizsie, nez je trhové nájomné, takze výhoda, ktorú získali podniky bytovej výstavby, sa prenesie na sociálne organizácie vykonávajúce svoje cinnosti v budove. ..." 169 Komisia konstatovala, ze zoznam zariadení, ktoré mozno kvalifikovat ako budovy vseobecného záujmu, pripojený v prílohe napadnutého rozhodnutia, jasne ukazuje, ze vsetky cinnosti vykonávané v týchto zariadeniach skutocne predstavujú cinnosti vo vseobecnom záujme. Pripomenula, ze z dôvodu, ze podniky bytovej výstavby sú povinné uplatnovat na svojich nájomcov nizsie nájomné, výhody, ktoré získajú, sa prenesú na nájomcov, ktorí sú bud poskytovatelmi verejných sluzieb, alebo neziskové organizácie. Komisia poznamenala, ze pomoc sa zameriava na úzko vymedzené a konkrétne ciele, ako ukazuje presný zoznam budov so sociálnym urcením, a dospela k záveru, ze vsetky obchodné projekty sú zo schémy pomoci vylúcené. 170 Treba uviest, ze zoznam "zariadení, ktoré mozno kvalifikovat ako budovy vseobecného záujmu", uvedený v prílohe napadnutého rozhodnutia, vypracovali holandské orgány, co zalobkyne nespochybnujú. 171 Komisia sa domnievala, ze tento zoznam spolu s dalsími záväzkami prijatými holandskými orgánmi umoznuje reagovat na obavy vyjadrené pocas konania, aby obchodné cinnosti nemali prospech zo státnej pomoci. 172 Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn holandské orgány navrhli zoznam budov so sociálnym urcením preto, aby reagovali na obavy Komisie vyjadrené v rámci postupu spolupráce, pokial ide o riziko, aby z pomoci poskytnutej na financovanie SVHZ nemali prospech budovy, v ktorých sa vykonávajú obchodné cinnosti. 173 V tejto súvislosti holandský minister pre otázky bývania vo svojom liste z 12. júna 2009 adresovanom predsedovi druhej komory snemovne reprezentantov uviedol, ze Komisia vyjadrila pochybnosti, pokial ide o poskytnutie státnej pomoci na výstavbu a prenajímanie budov na sociálne úcely. Uviedol toto: "Povazujem za dôlezité, aby státna pomoc ostala dostupná na úcely výstavby a prenajímania budov na sociálne úcely. Na tento úcel, po dohode s [Komisiou], presnejsie opísem pojem budova na sociálne úcely s cielom jasného odlísenia od budovy predovsetkým na obchodné vyuzitie." 174 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze posúdenie Komisie týkajúce sa pomoci poskytnutej podnikom bytovej výstavby, pokial ide o výstavbu a prenajímanie budov vseobecného záujmu, je v súlade s postupom preskúmania existujúcej pomoci upravenom clánkami 17 az 19 nariadenia c. 659/1999. 175 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého schválenie tohto zoznamu malo za následok, ze projekty, ktoré sa na nom nenachádzajú, nemozno kvalifikovat ako budovy na sociálne úcely, stací konstatovat, ze nie Komisia, ale holandské orgány vo svojich záväzkoch definovali zariadenia, ktoré môzu byt kvalifikované ako budovy vseobecného záujmu, a zariadenia, ktoré takto kvalifikovat nemozno. Na rozdiel od tvrdenia zalobkýn neprinálezí Komisii uviest, z akého dôvodu sa sociálna funkcia nevztahuje na iné budovy. 176 Ôsmy zalobný dôvod treba preto zamietnut. 177 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloby sa musia zamietnut. O trovách 178 V súlade s clánkom 219 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v rozhodnutiach Vseobecného súdu vydaných po zrusení a vrátení veci Vseobecný súd rozhodne jednak o trovách konania na Vseobecnom súde a jednak o trovách odvolacieho konania na Súdnom dvore. 179 V rozsahu, v akom Súdny dvor v rozsudkoch z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([119]C-132/12 P, [120]EU:C:2014:100), z 27 februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([121]C-133/12 P, [122]EU:C:2014:105), z 15. marca 2017, Stichting Woonlinie a i./Komisia ([123]C-414/15 P, [124]EU:C:2017:215), a z 15. marca 2017, Stichting Woonpunt a i./Komisia ([125]C-415/15 P, [126]EU:C:2017:216), rozhodol, ze o trovách sa rozhodne neskôr, prinálezí Vseobecnému súdu v tomto rozsudku rozhodnút aj o trovách konania súvisiacich s týmito odvolacími konaniami. 180 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znásajú svoje vlastné trovy konania, a ulozit im povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia a IVBN, v súlade s ich návrhmi. 181 Belgické královstvo, ktoré vstúpilo do konania, znása na základe clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Stichting Woonlinie, Woningstichting Volksbelang a Stichting Woonstede znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia vo veciach T-202/10, T-202/10 RENV, T-202/10 RENV II, C-133/12 P a C-414/15 P, ako aj Vereniging van Institutionele Beleggers in Vastgoed, Nederland (IVBN) vo veciach T-202/10, T-202/10 RENV a T-202/10 RENV II. 3. Stichting Woonpunt, Woningstichting Haag Wonen a Stichting Woonbedrijf SWS.Hhvl znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Komisia vo veciach T-203/10, T-203/10 RENV, T-203/10 RENV II, C-132/12 P a C-415/15 P, ako aj IVBN vo veciach T-203/10, T-203/10 RENV a T-203/10 RENV II. 4. Belgické královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Collins Kanceva Barents Passer De Baere Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. novembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [127]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXM8xqMo/L87556-1700TMP.html#t-ECR_62010TJ0202_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A765&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A765&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A792&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A792&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A793&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A793&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A287&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A766&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A827&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A827&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A827&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A135&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:297:TOC 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:195:TOC 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:067:TOC 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point167 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point222 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A216&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///tmp/lynxXXXXM8xqMo/L87556-1700TMP.html#c-ECR_62010TJ0202_SK_01-E0001