ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 15. januára 2013 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Priamo pridelená koncesia na stavebné práce a neskorsiu správu úseku dialnice -- Rozhodnutie o odlození staznosti -- Zaloba o neplatnost -- Akt, ktorý mozno napadnút zalobou -- Aktívna legitimácia -- Osobná dotknutost -- Prípustnost -- Pojem pomoc -- Státne prostriedky" Vo veci T-182/10, Associazione italiana delle societŕ concessionarie per la costruzione e l'esercizio di autostrade e trafori stradali (Aiscat), so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Maresca, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Concessioni Autostradali Venete - CAV SpA, v zastúpení: C. Malinconico a P. Clarizia, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 10. februára 2010 o zamietnutí staznosti podanej zalobkynou v súvislosti s údajnou nezákonnou státnou pomocou poskytnutou Talianskou republikou v prospech CAV, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Stazovatelka Associazione Italiana delle Societŕ Concessionarie per la costruzione e l'esercizio di Autostrade e Trafori stradali (Aiscat) listom z 10. júla 2008 (dalej len "staznost") zaslaným Komisii Európskych spolocenstiev namietala predovsetkým proti poruseniu pravidiel Únie týkajúcich sa prístupu na trh, hospodárskej sútaze a státnej pomoci talianskou vládou. Podla nej talianske orgány clánkom 2 ods. 290 zákona c. 244 z 24. decembra 2007 (riadny dodatok GURI c. 300 z 28. decembra 2007) priamo pridelili vedlajsiemu úcastníkovi konania spolocnosti Concessioni autostradali Venete - CAV SpA, v ktorej majú obchodné podiely región Benátsko (Taliansko) a Azienda nazionale autonoma delle strade SpA (ANAS), ktorú vlastní stát Taliansko, koncesiu na správu a beznú aj mimoriadnu údrzbu úseku dialnice A4 nazývaného "Passante di Mestre" (dalej len "Passante"). 2 Passante je úsek dialnice uvedený do prevádzky 8. februára 2009, ktorý môzu uzívatelia vyuzit namiesto dialnice A57 nazývanej "Tangenziale di Mestre" a/alebo dialnice A27 a ktorý obojsmerne spája Padovu (Taliansko) s Bellunom (Taliansko) na severe a Terstom (Taliansko) na východe. Cielom výstavby tohto úseku dialnice bolo vyriesit problémy s dopravnými zápchami na dialnicach A57 a A27. Na úcely tohto rozsudku sa oznacenie "Tangenziale" pouzije na úseky dialnic A57 a A27, ktorým sa mozno vyhnút vyuzitím Passante. 3 Listom zo 4. novembra 2009, ktorý podpísala riaditelka Riaditelstva pre vnútorný trh a udrzatelný rozvoj Generálneho riaditelstva (GR) pre energetiku a dopravu, Komisia informovala zalobkynu, ze na základe dostupných informácií a najmä vzhladom na ustanovenia zmlúv týkajúce sa správy Passante spolocnostou CAV je vylúcená akákolvek neoprávnená výhoda v prospech tejto spolocnosti. Okrem iného bolo v súvislosti s týmto listom uvedené, ze bol zaslaný v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 4 Listom z 12. novembra 2009 zalobkyna zopakovala svoju staznost, pricom poziadala Komisiu, aby analyzovala spornú koncesiu v prospech CAV z hladiska pridelenia realizácie a správy Passante bez verejného obstarávania, ako aj z hladiska zvýsenia mýta na dialnicach A57 a A27, ktoré predstavovali alternatívne trasy k Passante. 5 V tomto liste zalobkyna predovsetkým zdôraznila, pokial ide o údajné porusenie pravidiel státnej pomoci, ze mýto na Tangenziale bola zvýsené, aby sa pre uzívatelov zabezpecila rovnaká výska mýta pocas celej cesty na oboch úsekoch napriek tomu, ze Passante je dlhsí ako Tangenziale. Vzhladom na to, ze výsledok tohto zvýsenia podla nej slúzi na financovanie realizácie Passante, CAV ako prevádzkovatel Passante mala podla nej zo státnej pomoci prospech. 6 Listom z 10. februára 2010, ktorý znova podpísala riaditelka Riaditelstva pre vnútorný trh a udrzatelný rozvoj Generálneho riaditelstva (GR) pre energetiku a dopravu (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia odpovedala na tento nový list, pricom sa znova odvolala na clánok 20 ods. 2 druhú vetu nariadenia c. 659/1999. 7 V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé uviedla, ze pokial ide o aspekt pridelenia spornej koncesie bez verejného obstarávania, 14. apríla 2009 ukoncila konanie o porusení c. 2008/4721, ktoré v tejto súvislosti zacala, kedze boli splnené podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora na priame pridelenie koncesie CAV. 8 Pokial ide po druhé o údajné porusenia pravidiel uplatnujúcich sa na státnu pomoc, Komisia uviedla, ze informácie, ktoré mala k dispozícii, nenaznacovali porusenie clánku 7 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za pouzívanie urcitej dopravnej infrastruktúry tazkými nákladnými vozidlami ([3]Ú. v. ES L 187, s. 42; Mim. vyd. 07/004, s. 372) v znení zmien a doplnení. Okrem iného, kedze uzívatelia Tangenziale platili mýto priamo CAV, podla nej bolo zrejmé, ze sa to netýka státnych prostriedkov. Povinnosti stanovené pre CAV v rôznych zmluvných povinnostiach týkajúcich sa koncesie podla nej navyse vylucovali akúkolvek neoprávnenú výhodu v prospech CAV. 9 Napokon po tretie Komisia sa domnievala, ze skutocnost, ze talianska vláda prostredníctvom pridelenia koncesie CAV ako podniku vo vlastníctve orgánov verejnej moci opätovne prevzala trh, ktorý bol predtým liberalizovaný, t. j. trh so spoplatnenými dialnicami, nevyhnutne neobsahovala poskytnutie státnej pomoci v prospech CAV. Konanie a návrhy úcastníkov konania 10 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. apríla 2010 podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 11 Osobitným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. júla 2010 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k námietke vznesenej Komisiou 30. júla 2010. 12 Podaním do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2010 CAV podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Komisia predlozila pripomienky k prípustnosti návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania 19. januára 2011 a zalobkyna tak urobila 2. februára 2011. 13 Uznesením z 28. februára 2011 Vseobecný súd (stvrtá komora) spojil konanie o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej s tým, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 14 Uznesením z 2. marca 2011 predsednícka stvrtej komory Vseobecného súdu povolila, aby CAV vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 16 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil ústne, boli vypocuté na pojednávaní 20. júna 2012. Po tomto pojednávaní Vseobecný súd (stvrtá komora) uznesením z 11. júla 2012 opätovne otvoril ústnu cast konania. V ten istý den v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd vyzval zalobkynu na predlozenie urcitých dokumentov. Zalobkyna pozadované dokumenty predlozila v stanovenej lehote. Vedlajsí úcastník konania predlozil pripomienky k poskytnutým dokumentom 2. augusta 2012 a Komisia tak urobila 27. augusta 2012. 17 Dna 29. augusta 2012 Vseobecný súd ukoncil ústnu cast konania. 18 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 19 Komisia, ktorú podporuje CAV, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne, aby zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O prípustnosti 20 Komisia uvádza dva dôvody neprípustnosti, z ktorých prvý je zalozený na tom, ze napadnuté rozhodnutie nepredstavuje akt, ktorý mozno napadnút v zmysle clánku 263 ZFEÚ, a druhý na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. 1. O prvom dôvode neprípustnosti, zalozenom na tom, ze napadnuté rozhodnutie nie je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou 21 Komisia v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie zalobkynu iba v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informuje, ze Komisia sa nemôze vyjadrit, lebo vzhladom na informácie, ktoré má k dispozícii, sa zdá, ze vec sa netýka poskytnutia nezákonnej pomoci. Podla nej treba rozlisovat medzi takýmto prípadom a prípadom, na ktorý sa odvoláva tretia veta toho istého odseku, ked Komisia na základe staznosti zacala fázu predbezného preskúmania, pocas ktorej prijala rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, o ktorom informovala zalobkynu. 22 Pokial vsak ide o napadnuté rozhodnutie v predmetnom prípade z vecnej stránky, podla nej ziadny z troch aspektov týkajúcich sa moznej nezlucitelnosti s pravidlami v oblasti státnej pomoci, ktoré zalobkyna uviedla vo svojej staznosti, nevychádzal z dostatocných dôkazov umoznujúcich dospiet k záveru o existencii relevantných okolností v súvislosti s mozným preskúmaním v zmysle platných pravidiel v oblasti státnej pomoci. 23 Napokon podla Komisie mnozstvo dôvodov formálnej povahy bráni tomu, aby sa napadnuté rozhodnutie povazovalo za akt, ktorý mozno napadnút zalobou. Zdôraznuje po prvé, ze k staznosti sa vyjadril len riaditel v rámci GR pre energetiku a dopravu, nie Komisia samotná ako kolektívny orgán, pod druhé, ze napadnuté rozhodnutie nie je urcené dotknutému clenskému státu, ako to musí byt v prípade vsetkých rozhodnutí v oblasti státnej pomoci, a po tretie, ze sa výslovne odvolala na clánok 20 ods. 2 druhú vetu nariadenia c. 659/1999, pricom zalobkynu vyzvala, aby pokracovala v rozhovoroch s jej oddeleniami, ak to povazuje za vhodné. 24 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v predmetnom prípade prijala konecné stanovisko k neexistencii státnej pomoci a v dôsledku toho odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Za takýchto okolností sú tvrdenia formálnej povahy uvedené Komisiou podla nej irelevantné. 25 Treba uviest, ze stanovisko Komisie mozno v podstate zhrnút tak, ze sa domnieva, ze v reakcii na staznost v oblasti státnej pomoci má moznost bud zacat fázu predbezného preskúmania, ktorá povedie k rozhodnutiu v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, alebo, ak sa domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na vyjadrenie sa k veci, odlozit staznost bez zacatia predbeznej fázy. V tomto druhom prípade by stazovatel nemal k dispozícii opravný prostriedok smerujúci proti odlozeniu staznosti. 26 Treba vsak konstatovat, ze judikatúra Súdneho dvora takéto stanovisko vyvracia. 27 Súdny dvor totiz rozhodol, ze skúmanie staznosti v oblasti státnej pomoci nevyhnutne prinása zacatie fázy predbezného preskúmania, ktorú je Komisia povinná uzavriet prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Pokial Komisia po preskúmaní staznosti konstatuje, ze presetrenie neumoznuje dospiet k záveru o existencii státnej pomoci, implicitne odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania, co je opatrenie, ktoré nemozno kvalifikovat len ako predbezné opatrenie (rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [4]C-322/09 P, Zb. s. I-11911, body 49 az 51 a 53). 28 Ked uz stazovatel predlozil doplnujúce pripomienky k prvému listu Komisie, ktorým ho v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informuje, ze sa domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na vyjadrenie sa k veci, Komisia je podla clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia povinná uzavriet fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, cize bud rozhodnutím, v ktorom konstatuje neexistenciu pomoci, alebo rozhodnutím o nevznesení námietok, alebo rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, [5]C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 40). 29 Okrem toho na urcenie, ci akt Komisie predstavuje takéto rozhodnutie, treba zohladnit výlucne jeho obsah a nie skutocnost, ci zodpovedá urcitým formálnym poziadavkám, pri ktorých nedostatku by sa Komisia mohla vyhnút súdnemu preskúmaniu jednoducho na základe nedodrzania takýchto formálnych nálezitostí (rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 44 az 46). 30 Z tejto judikatúry konkrétne vyplýva, ze treba odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého jej povinnost prijat rozhodnutie na záver fázy predbezného preskúmania alebo právna kvalifikácia jej reakcie na staznost podlieha podmienke týkajúcej sa hodnoty informácií poskytnutých stazovatelom, t. j. ich relevantnosti alebo podrobnosti. Nízka úroven hodnoty informácií predlozených na podporu staznosti teda nemôze zbavit Komisiu povinnosti zacat fázu predbezného preskúmania ani povinnosti uzavriet toto preskúmanie prostredníctvom rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. 31 Okrem iného treba dodat, ze na rozdiel od tvrdení predlozených Komisiou jej takýto výklad rozsudku NDSHT/Komisia, uz citovaného v bode 27 vyssie, neukladá neprimeranú povinnost preskúmania v prípadoch, ak sú informácie predlozené stazovatelom vágne alebo sa týkajú velmi sirokej oblasti. Hoci totiz rozsudky Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, a NDSHT/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, konstatujú predovsetkým povinnost Komisie zacat po prijatí staznosti v oblasti státnej pomoci fázu predbezného preskúmania a uzavriet ju formálnym rozhodnutím, uvedené rozsudky naproti tomu neobsahujú nijakú zmienku, pokial ide o rozsah vysetrovania, ktoré je Komisia povinná viest v rámci uvedenej fázy predbezného preskúmania. 32 V prejednávanej veci zalobkyna predlozila doplnujúce pripomienky uz po prvotnej informácii Komisie v zmysle clánku 20 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 659/1999, ktorou ju informovala, ze staznosti nevyhovie. Za týchto okolností bola Komisia povinná prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 29 vyssie, na urcenie, ci napadnuté rozhodnutie je takýmto rozhodnutím, treba preskúmat jedine to, ci v nom Komisia vzhladom na jeho obsah a svoj zámer s konecnou platnostou uviedla svoje stanovisko k opatreniam vytýkaným zalobkynou. 33 Napadnuté rozhodnutie pritom obsahuje takéto zaujatie konecného stanoviska. Konstatuje sa v nom totiz, ze pocas skúmania okolností v danom prípade "sa nezdá, ze sú dotknuté státne prostriedky", a ze "je teda evidentné, ze CAV nezískala nijakú dodatocnú výhodu". Komisia dodala, ze pokial ide osobitne o okolnost, ze talianska vláda "znovu investovala" do trhu, ktorý bol predtým liberalizovaný, to nevyhnutne neznamená, ze CAV bola poskytnutá státna pomoc. Komisia teda jasne zaujala stanovisko v tom zmysle, ze podla nej opatrenia vytýkané zalobkynou, ako boli spresnené dodatocnými pripomienkami, nepredstavovali státnu pomoc. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie kvalifikovat ako rozhodnutie prijaté v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, podla ktorého, "ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia". 34 Treba dodat, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 29 vyssie zjavné nedodrzanie formálnych poziadaviek vyzadovaných pre rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 nie je prekázkou takejto kvalifikácie. 35 Prvý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou preto musí byt odmietnutý. 2. O druhom dôvode neprípustnosti, zalozenom na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne 36 Komisia tvrdí, ze zalobkyna z vecného hladiska spochybnuje jedine posúdenie jej oddelení týkajúce sa nedostatku vhodných dôkazov na pokracovanie v skúmaní staznosti, pricom uvádza dôvody zalozené na poruseniach podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ, ako aj skreslení skutkových okolností. Naproti tomu sa zalobkyna podla nej v ziadnom bode svojej zaloby neodvoláva na ochranu svojich procesných práv alebo na prípadné informácie preukazujúce existenciu závazných tazkostí, s ktorými by sa stretli oddelenia Komisie pri predbeznom hodnotení predpokladanej pomoci. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze Vseobecnému súdu neprislúcha, aby zmenil kvalifikáciu výhrad, ktoré boli vznesené proti obsahu rozhodnutia o výhradách, smerujúcich k ochrane procesných práv zalobkyne. Komisia sa preto domnieva, ze zalobkyna musí preukázat, ze napadnuté rozhodnutie sa jej osobne týka, co v prejednávanej veci neurobila. 37 Okrem toho zo zaloby podla nej nevyplýva, ci zalobkyna koná na ochranu svojich vlastných záujmov ako zdruzenia, alebo naopak, na ochranu záujmov jedného alebo viacerých podnikov, ktoré môze zastupovat. Zalobkyna podla nej neuviedla nijaké spresnenie, pokial ide o podniky, ktoré zastupuje, a neuviedla ani to, ci dostala poverenie na konanie v mene týchto podnikov. 38 Zalobkyna namieta proti týmto tvrdeniam, pricom uvádza, ze je vseobecne známe, ze zastupuje spolocnosti, podniky a zoskupenia, ktoré získali koncesie na výstavbu a/alebo prevádzkovanie dialnic a cestných tunelov v Taliansku. 39 V prejednávanej veci podla nej po prvé zasiahla, aby chránila záujem svojich 23 clenov v súvislosti s tým, ze boli zbavení moznosti zúcastnit sa na verejnom obstarávaní na koncesiu na Passante, ktorá bola priamo pridelená CAV. Po druhé, konala v záujme troch svojich clenov, konkrétne Societŕ delle autostrade di Venezia e Padova SpA (dalej len "SAVP"), Autovie Venete SpA a Autostrade per l'Italia SpA, z ktorých kazdý je koncesionárom jedného z úsekov Tangenziale a ktorých postavenie na trhu je poskodené najmä odklonom automobilovej dopravy na Passante sprevádzaným zvýsením mýta na Tangenziale. 40 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [6]25/62, Zb. s. 197, 223; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [7]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [8]C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 26). 41 Pokial ide o rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci, treba pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat medzi jednak fázou predbezného preskúmania upravenou v odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti spornej pomoci, a jednak fázou skúmania upravenou v odseku 2 toho istého clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [9]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 34, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 27). 42 Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie. Z týchto dôvodov vyhlasuje tento súd zalobu o neplatnost takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, pokial chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré odvodzuje z tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 28). 43 Hoci naproti tomu zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí teda dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [10]169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 37, a z 9. júla 2009, 3F/Komisia, [11]C-319/07 P, Zb. s. I-5963, bod 34). O predmete zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie 44 V prejednávanej veci bolo po prvé v bode 33 vyssie konstatované, ze napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorým Komisia odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s údajnou protizákonnou pomocou. 45 Po druhé treba konstatovat, ze návrhy, ktoré zalobkyna predniesla pred Vseobecným súdom, a zalobné dôvody uvedené na ich podporu smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia z vecného hladiska z dôvodu, ze skutocnosti vytýkané v jej staznosti predstavujú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Dva zalobné dôvody predlozené zalobkynou sa totiz nazývajú jednak "Porusenie podstatných formálnych nálezitostí. Nedostatocnost a protirecivost odôvodnenia. Porusenie clánku [107 ZFEÚ] priamym pridelením koncesie na výstavbu a správu Passante di Mestre v prospech CAV" a jednak "Porusenie podstatných formálnych nálezitostí. Nedostatocnost a protirecivost odôvodnenia. Skreslenie skutkových okolností. Porusenie clánku [107 ZFEÚ] prostredníctvom zvýsenia sadzieb vztahujúcich sa na [Tangenziale]". Okrem toho v rámci tvrdení predlozených v súvislosti s týmito dvomi zalobnými dôvodmi v zásade vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze opatrenie, ktoré spochybnuje, sa musí povazovat za státnu pomoc. Zalobkyna naproti tomu neziadala zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia porusila povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo z dôvodu, ze jej bolo odopreté právo v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 vyssie zúcastnit sa na takomto konaní v rozpore s uvedeným ustanovením. 46 V tejto súvislosti treba dodat, ze toto zistenie nemozno vyvrátit tvrdením zalobkyne, podla ktorého je aspekt ochrany procesných práv "neodmyslitelne spojený" so zalobou, ktorú podala, hoci to nebolo výslovne uvedené. Súdny dvor totiz za okolností porovnatelných s okolnostami v prejednávanej veci zdôraznil, ze Vseobecný súd nemôze zmenit kvalifikáciu zalobných dôvodov vznesených zalobkynou, cím by zmenil predmet sporu, ktorý mu bol predlozený (rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 44 a 45). 47 Preto v súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 vyssie musí zalobkyna preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. 48 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze to, aby odborné zdruzenie poverené zastupovaním skupinových záujmov svojich clenov podalo zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci, je v zásade prípustné len v dvoch prípadoch, a to po prvé vtedy, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatnú aktívnu legitimáciu, a po druhé vtedy, ak môze preukázat vlastný záujem, najmä z dôvodu, ze jeho postavenie vyjednávaca bolo dotknuté aktom, ktorého zrusenie sa ziada (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFASS a AKT/Komisia, [12]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 50; z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [13]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Zb. s. II-3029, bod 108, a uznesenie Vseobecného súdu z 29. marca 2012, Asociación Espańola de Banca/Komisia, T-236/10, bod 19). O záujmoch, ktoré bráni zalobkyna v rámci zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie 49 V prejednávanej veci Komisia nespochybnuje, ze zalobkyna je - ako to okrem iného naznacuje jej meno - organizáciou zastupujúcou koncesionárov výstavby a správy dialnic v Taliansku. Naproti tomu tvrdí, ze podanie zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, nezodpovedá cielom uvedeným v jej stanovách. 50 V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 3 písm. a) stanov zalobkyne uvádza, ze jej poslaním je "studovat technické, administratívne, financné a právne, ako aj danové problémy predstavujúce spolocný záujem jej clenov v oblasti dialnic a tunelov, na ktoré bola udelená koncesia, ako aj v oblasti vseobecnej dopravnej infrastruktúry, na ktorú bola udelená koncesia, a urcovat kritériá a postupy, ktoré sa musia uplatnit na ich riesenie". Hoci táto formulácia výslovne neuvádza podanie zaloby na Vseobecný súd, takéto oprávnenie je implicitne zahrnuté v úlohe "studovat administratívne a právne problémy" a "urcovat kritériá a postupy, ktoré sa musia uplatnit na ich riesenie". 51 Takýto výklad potvrdzuje aj zápisnica c. 275 predstavenstva zalobkyne z 22. mája 2008, ktorú zalobkyna predlozila. Z tohto dokumentu predovsetkým vyplýva, ze na základe správy nazvanej "CAV - úkony Aiscat s cielom ochrany trhu výstavby a správy dialnicnej infrastruktúry" bolo pridelenie koncesie v prospech Passante, ako aj zvýsenie mýta na Tangenziale predmetom rokovaní uvedeného predstavenstva, na ktorých sa zúcastnili predovsetkým zástupcovia SAVP, Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Uvedená zápisnica obsahuje najmä nasledujúcu cast: "CAV Predseda zaoberajúci sa otázkou CAV, zmiesanej spolocnosti zalozenej ANAS a regiónom Benátsko, a otázkou úkonov Aiscat s cielom ochrany trhu výstavby a správy dialnicnej infrastruktúry, oznamuje, ze [zalobkyna] musí podat zalobu na súde, teda návrh zalozený na tom, ze pokial ide o právo Spolocenstva, clánok 2 ods. 290 zákona c. 244 z 24. decembra 2007 je z pohladu viacerých aspektov uplatnovaný nezákonný m spôsobom. Predstavenstvo s tým súhlasí." 52 Táto zápisnica umoznuje dospiet k záveru, ze zástupcovia clenov zalobkyne, ktorí sa zúcastnili na stretnutí 22. mája 2008, vychádzali zo zásady, ze úlohy uvedené v stanovách zalobkyne mohli v prípade potreby zahrnat podanie zaloby na súde. Za týchto okolností je neuvedenie osobitného oprávnenia podat túto zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré v den stretnutia 22. mája 2008 este nebolo vydané, v zápisnici z tohto stretnutia na rozdiel od tvrdenia Komisie irelevantné. 53 Okrem iného na rozdiel od toho, co sa zrejme domnieva Komisia, nie je potrebné, aby zdruzenie, ktorého úlohy podla stanov zahrnajú obranu záujmov jeho clenov, malo navyse osobitné oprávnenie alebo poverenie vydané clenmi, ktorých záujmy zastupuje, aby mu bola priznaná aktívna legitimácia pred súdmi Únie. 54 Rovnako z dôvodu, ze podanie zaloby na súde vychádza z úloh zalobkyne podla stanov, skutocnost, ze niektorí z jej clenov sa môzu od podania zaloby neskôr distancovat, nemôze mat za následok stratu jej aktívnej legitimácie. List zástupcu Autovie Venete z 31. júla 2012 predlozený zalobkynou, v ktorom uvádza, ze Autovie Venete nemá nijaký záujem na tejto zalobe, je teda irelevantný na úcely posúdenia aktívnej legitimácie zalobkyne. 55 Napokon z dokumentov v spise jednoznacne vyplýva, ze zalobkyna v rámci tejto zaloby nekoná na ochranu vlastných záujmov ako záujmov zdruzenia, ale na ochranu záujmov svojich clenov. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze zalobkyna uvádza v zalobe skreslenie hospodárskej sútaze, ktorému podla nej musia celit "hráci prítomní na trhu [s koncesiami na dialnice]" z dôvodu pridelenia koncesie CAV bez verejného obstarávania. Na druhej strane oznacuje tri spolocnosti, ktoré sú podla nej osobitne dotknuté zvýsením sadzieb mýta na Tangenziale, kedze kazdá z nich je drzitelom koncesie na jeden úsek Tangenziale, konkrétne SAVP, Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Vyhlásenia zalobkyne v pripomienkach k výnimke z neprípustnosti, v ktorých výslovne uvádza, ze nebráni vlastné záujmy, ale záujmy svojich clenov, preto len potvrdzujú tvrdenia, ktoré uz boli uvedené v zalobe. 56 Je pravda, ze na rozdiel od toho, co zalobkyna tvrdí v zalobe, pokial ide o tri spolocnosti, ktoré oznacila za koncesionárov rôznych úsekov Tangenziale, koncesia SAVP na úsek Tangenziale uplynula 30. novembra 2009 a táto spolocnost uz od tohto dna nepatrí medzi jej clenov. Zalobkyna potvrdila tieto skutocnosti v rámci svojej odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu. 57 Zostávajú vsak ostatné dve spolocnosti, clenovia zalobkyne, o ktorých tvrdí, ze ich záujmy sú dotknuté opatreniami vytýkanými jej staznostou, konkrétne Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. 58 Preto treba potvrdit, ze zalobkyna je na jednej strane odborným zdruzením povereným zastupovaním skupinových záujmov svojich clenov v zmysle judikatúry citovanej v bode 48 vyssie a na druhej strane vo svojej zalobe jasne uviedla, ze cielom zaloby je obrana záujmov niektorých z jej clenov. O osobnej dotknutosti clenov zalobkyne 59 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 48 vyssie treba navyse preskúmat, ci clenovia zalobkyne majú osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. 60 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, súdu Únie v stádiu skúmania prípustnosti neprinálezí, aby sa definitívnym spôsobom vyslovil ku konkurencnému vztahu medzi clenmi zalobkyne a podnikom, ktorý je príjemcom podpory. V tejto súvislosti prinálezí iba zalobkyni, ktorá je zdruzením zoskupujúcim spolocnosti, subjekty a skupiny, ktoré dostali koncesie na výstavbu a/alebo prevádzkovanie dialnic cestných tunelov v Taliansku, aby presvedcivým spôsobom uviedla dôvody, pre ktoré môze údajná pomoc poskodit legitímne záujmy jedného alebo viacerých jej clenov tým, ze podstatne ovplyvnuje ich postavenie na relevantnom trhu (pozri analogicky rozsudok Cofaz a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia, [14]T-36/99, Zb. s. II-3597, bod 80). 61 Okrem toho, pokial ide o oblast státnej pomoci, subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené a ktoré spochybnujú dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci, sa povazujú za osobne dotknuté týmto rozhodnutím v prípade, ze ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cofaz a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 37 a 70). 62 Túto otázku treba preskúmat samostatne vo vztahu k obom opatreniam, ktoré zalobkyna spochybnuje pred Vseobecným súdom, konkrétne vo vztahu k prideleniu koncesie na Passante bez verejného obstarávania a vo vztahu k zvýseniu mýta na Tangenziale. - O pridelení koncesie na Passante bez verejného obstarávania 63 Kedze úcastníci konania sa vôbec nevyjadrili o relevantnom trhu, relevantný trh treba vymedzit ako trh s koncesiami na dialnice v Taliansku, na ktorom 23 clenov zalobkyne, prevádzkovatelov spoplatnených dialnic, predstavuje dopyt voci státu, zastúpenému spolocnostou ANAS, ktorá prideluje koncesie. Podla statistík predlozených zalobkynou mala siet spoplatnených dialnic v Taliansku v novembri 2009 okolo 5500 km. 64 Pokial ide o podstatné narusenie postavenia na trhu, Súdny dvor uz spresnil, ze samotná okolnost, ze akt ako napadnuté rozhodnutie môze istým spôsobom ovplyvnit sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v urcitom sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v ziadnom prípade stacit na to, aby mohol byt uvedený podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, [15]10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7; uznesenie Súdneho dvora z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL Express/Komisia, C-367/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40, a rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [16]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 32). 65 Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie konkurenta podniku príjemcu, ale navyse musí preukázat, ze sa skutocne nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je urcené rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, [17]C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41; uznesenie Deutsche Post a DHL Express/Komisia, uz citované v bode 64 vyssie, bod 41, a rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 33). 66 Preukázanie podstatného narusenia postavenia konkurenta na trhu sa vsak nemôze obmedzit na prítomnost urcitých skutocností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti, ale môze sa uskutocnit preukázaním existencie uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, nez by bolo zaznamenané v prípade neexistencie takejto pomoci (rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 35). 67 Pokial ide v prejednávanej veci o podstatné ovplyvnenie postavenia clenov zalobkyne na trhu pridelením koncesie na Passante bez verejného obstarávania, treba konstatovat, ze zalobkyna uvádza v zalobe dôvody, preco sa domnieva, ze takéto priame pridelenie predstavuje porusenie vseobecného zákazu státnej pomoci. V rámci svojich pripomienok k výnimke z neprípustnosti uvádza záujem svojich 23 clenov, ktorým bola údajne odopretá moznost zúcastnit sa na verejnom obstarávaní na koncesiu na správu Passante. 68 Hoci vsak na trhu zahrnajúcom celkovo 5500 km spoplatnených dialnic môze mat pridelenie koncesie na úsek dialnice s dlzkou priblizne 32 km bez verejného obstarávania urcitý vplyv na hospodársku sútaz v tom zmysle, ze ostatné subjekty nemali moznost predlzit siete, ktoré prevádzkujú, samo osebe sa nemôze povazovat za spôsobujúce podstatné ovplyvnenie postavenia týchto ostatných subjektov v hospodárskej sútazi. Zalobkyna preto nepreukázala, ze jej clenovia boli dotknutí napadnutým rozhodnutím iným spôsobom ako akýkolvek iný hospodársky subjekt, ktorý chcel vyuzívat koncesiu na Passante. 69 Preto treba dospiet k záveru, ze pokial ide o pridelenie koncesie na Passante bez verejného obstarávania, clenovia zalobkyne neboli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. V dôsledku toho by nebolo prípustné, aby v tejto súvislosti sami podali zalobu, a rovnako nie je prípustné, aby zalobkyna podala zalobu pri zastupovaní ich záujmov. - O zvýsení mýta na Tangenziale 70 Kedze úcastníci konania sa vôbec nevyjadrili o relevantnom trhu, treba ho vymedzit ako trh s poskytovaním dialnicných spojení pre tranzitnú dopravu prostredníctvom zaplatenia mýta na obidvoch trasách, pri ktorých si konkurujú Tangenziale a Passante. Po prvé ide o trasu v obidvoch smeroch medzi bodom na dialnici A4 vychádzajúcej z Padovy, kde sa rozdelujú Tangenziale a Passante, a krizovatkou Passante s dialnicou A27 v smere na Belluno. Túto trasu mozno prejst bud cestou po Passante az po jej krizovatku s A27 v smere na Belluno, alebo cestou najprv po dialnici A57 s následným odbocením na A27 v smere na sever na Belluno. Po druhé ide o trasu v obidvoch smeroch medzi bodom na dialnici A4 vychádzajúcej z Padovy, kde sa rozdelujú Tangenziale a Passante, a bodom na dialnici A4 v smere na Terst, kde sa Tangenziale spája s dialnicou A4. Túto trasu mozno prejst bud po celej dlzke cesty po Passante, alebo po celej dlzke dialnice A57. 71 Príslusní drzitelia koncesií na uvedené úseky si navzájom konkurujú na týchto dvoch trasách, ktoré mozno prejst bud po Tangenziale, alebo po Passante. Tento trh sa vyznacuje najmä skutocnostou, ze vodici si môzu vybrat iba medzi dvomi konkurujúcimi si ponukami. Medzi drzitelom koncesie na Passante na jednej strane a drzitelmi koncesie na Tangenziale na druhej strane teda existuje priamy konkurencný vztah. 72 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolocnost SAVP, ako bolo konstatované v bode 56 vyssie, v okamihu podania zaloby uz nebola drzitelom koncesie na dialnicu na Tangenziale a okrem iného ani clenom zalobkyne. Pokial ide o osobnú dotknutost clenov zalobkyne v súvislosti so skúmaním prípustnosti zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, treba preto zohladnit jedine postavenie spolocností Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Autovie Venete je koncesionárom úseku Tangenziale s dlzkou priblizne desat kilometrov nachádzajúcim sa medzi mestom Mestre (Taliansko) a prípojkou na Passante v smere na Terst a Autostrade per l'Italia je koncesionárom úseku dialnice A27 v smere na Belluno (Taliansko) spájajúceho dialnicu A57 a Passante s dlzkou priblizne sest kilometrov. 73 Aby zalobkyna preukázala výrazné znízenie dopravy na Tangenziale odo dna uvedenia Passante do prevádzky, predlozila údaje o vývoji dopravy od januára do júla 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2008. Tieto údaje ukazujú v prvých siedmich mesiacoch roka 2009 znízenie poctu kilometrov na vozidlo o priblizne 13 % pri lahkých vozidlách a o priblizne 28 % pri tazkých vozidlách v casti siete, ktorú v tom case spravovala SAVP, z ktorej najväcsí diel (16 km z 23,3 km pod správou SAVP) sa nachádza na Tangenziale (ostatnú cast tvorí spojenie medzi Tangenziale a letiskom Benátky-Tessera). Hoci tieto údaje na jednej strane poskytujú informácie iba o casti Tangenziale a na druhej strane obsahujú dopravný tok, ktorý sa nenachádza na Tangenziale, mozno z nich vyvodit, ze po uvedení Passante do prevádzky doprava na Tangenziale poklesla podstatným spôsobom. Tieto údaje neboli platne spochybnené. Vedlajsí úcastník konania totiz na pojednávaní uviedol, ze má k dispozícii "iné údaje", pricom ich vsak ani nespresnil, ani v tejto súvislosti nepredlozil dôkazy. Pokial ide o Komisiu, nespochybnila údaje predlozené zalobkynou. Obmedzila sa na spochybnenie prícinnej súvislosti medzi zvýsením mýta na Tangenziale a poklesom dopravy na tomto úseku, pricom podla jej názoru bol spôsobený iba uvedením Passante do prevádzky ako konkurencnej trasy. 74 V tejto súvislosti treba pripustit, ze dopravný tok na Tangenziale sa mohol podstatne znízit uz z dôvodu samotného otvorenia Passante a nezdá sa mozné urcit, do akej miery bolo toto znízenie znásobené skutocnostou, ze sa navyse zvýsilo mýto na Tangenziale. Mozno vsak dôvodne predpokladat, ze zaznamenané znízenie je výraznejsie ako znízenie, ktoré by nastalo bez zvýsenia mýta. Medzi úcastníkmi konania je okrem toho nesporné, ze spolocným cielom obidvoch opatrení bolo práve presmerovat tranzitnú dopravu na Passante, aby sa od nej odlahcila Tangenziale. Talianske orgány sa teda nepochybne domnievali, ze v prípade nizsieho mýta pre tranzit na Tangenziale v porovnaní s tranzitom na Passante samotné uvedenie Passante do prevádzky ako alternatívnej trasy nebude stacit na odklonenie dopravy na tento nový úsek v zelanej miere. Ak by to totiz bolo inak, nebolo by nevyhnutné pristúpit k uvedenému zvýseniu mýta. 75 Z toho vyplýva, ze treba odmietnut tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní, ze presmerovanie dopravy z Tangenziale na Passante by nastalo rovnakým spôsobom, aj keby na týchto dvoch trasách neexistovalo rovnaké mýto, kedze vodici sa rozhodujú výlucne podla stavu dopravy. 76 Okrem toho vzhladom na to, ze relevantným trhom, ako bolo vysvetlené v bode 70 vyssie, je trh s poskytovaním dialnicných spojení tranzitnej doprave prostredníctvom zaplatenia mýta v obidvoch smeroch, pri ktorých si konkurujú Tangenziale a Passante, podstatné ovplyvnenie postavenia Autovie Venete a Autostrade per l'Italia na trhu treba posúdit vo vztahu k tomuto obmedzenému trhu a nie vo vztahu k ovela väcsiemu trhu s koncesiami na dialnice v celom Taliansku. V dôsledku toho treba odmietnut tvrdenie Komisie uvedené na pojednávaní, ze vo vztahu k sieti s celkovou dlzkou 230 km v prípade Autovie Venete a 3 000 km v prípade Autostrade per l'Italia zvýsenie mýta na krátkych úsekoch, ktoré spravujú na Tangenziale, ako sú vymedzené v bode 72 vyssie, neumoznuje dospiet k záveru o podstatnom ovplyvnení ich postavenia na trhu. 77 Napokon treba zdôraznit, ze pokial ide o tazké vozidlá, pri ktorých bol najvýraznejsí pokles dopravy, pre koncesionárov dialnic predstavujú najlukratívnejsí segment, v dôsledku coho sa osobitne pokles tohto segmentu môze podstatným spôsobom dotknút ich prevádzkových príjmov. 78 Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze zalobkyna z hladiska práva dostatocne preukázala, ze z dôvodu zvýsenia mýta na Tangenziale, ktoré bolo predmetom staznosti, sa dvaja z jej clenov, konkrétne Autovie Venete a Autostrade per l'Italia, dostali do situácie ktorá ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je urcené napadnuté rozhodnutie, v zmysle judikatúry citovanej v bode 65 vyssie a ze obchodné výsledky zaznamenali horsí vývoj, nez by mohli zaznamenat v prípade, ak by takéto opatrenie neexistovalo, v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyssie. Treba dodat, ze tieto dve spolocnosti ako drzitelia koncesií na Tangenziale boli spolu so SAVP jedinými spolocnostami, ktoré boli negatívne dotknuté uvedeným zvýsením mýta, a ze z tohto zvýsenia mal prospech ich jediný konkurent na relevantnom trhu, t. j. CAV ako drzitel koncesie na Passante. 79 Z toho vyplýva, ze bolo prípustné, aby tak Autovie Venete, ako aj Autostrade per l'Italia samostatne podali zaloby proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom obsahovalo odmietnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti so zvýsením mýta. V dôsledku toho je prípustná aj zaloba podaná zalobkynou zastupujúcou ich záujmy, pokial ide o zvýsenie mýta. 80 Preto treba druhému dôvodu neprípustnosti vyhoviet v súvislosti s priamym pridelením koncesie na správu Passante a zamietnut ho v súvislosti so zvýsením mýta na Tangenziale. 3. Záver o prípustnosti 81 V dôsledku toho treba vyhoviet námietke neprípustnosti v súvislosti s priamym pridelením koncesie na Passante a vo zvysnej casti ju zamietnut. Zaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje státnu pomoc. Naproti tomu je neprípustná v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie, ze priame pridelenie koncesie na Passante nepredstavuje státnu pomoc. B - O veci samej 82 Zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody zalozené v podstate na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia, porusení clánku 107 ZFEÚ a skreslení skutkových okolností. 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti s priamym pridelením koncesie na výstavbu a správu Passante spolocnosti CAV 83 Prvý zalobný dôvod, ktorý smeruje výlucne proti konstatovaniu, podla ktorého priame pridelenie koncesie na Passante nepredstavuje státnu pomoc, nemôze byt úspesne vznesený proti konstatovaniu, podla ktorého zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje státnu pomoc. V súlade s bodom bod 81 vyssie teda musí byt zamietnutý ako neúcinný. 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti so zvýsením mýta na Tangenziale a) O výhradách zalozených na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení skutkových okolností 84 Pokial ide o tieto výhrady, ktoré zalobkyna uviedla v rámci svojho druhého zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze sú uvedené, ako to Komisia správne tvrdila v súvislosti s povinnostou odôvodnenia, výlucne v názve druhého zalobného dôvodu a nie sú podlozené nijakým tvrdením, a to ani v zalobe, ani v replike. 85 V dôsledku toho treba výhrady zalozené na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení skutkových okolností vznesené v rámci druhého zalobného dôvodu zamietnut ako neprípustné v súlade s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. b) O výhrade zalozenej na porusení clánku 107 ZFEÚ 86 Zalobkyna tvrdí, ze výstavba Passante bola financovaná prostredníctvom zvýsenia sadzieb na Tangenziale a ze toto zvýsenie, ktoré spôsobilo rovnakú výsku mýta na obidvoch úsekoch, malo za následok narusenie hospodárskej sútaze presmerovaním dopravy z Tangenziale v prospech Passante. 87 Komisia sa domnieva, ze ani skutocnost, ze koncesionár úseku dialnice vyberá mýto, ani skutocnost, ze toto mýto sa zvysuje, nezahrna prevod státnych prostriedkov. 88 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna netvrdí, ze podmienky koncesnej zmluvy na Passante uzatvorenej 30. januára 2009 medzi ANAS a CAV predstavujú státnu pomoc v tom, ze existuje nerovnováha medzi povinnostami CAV na základe tejto dohody na jednej strane a výhodami, ktoré môze táto spolocnost získat z koncesie, na druhej strane. Výhrada, ktorú vzniesla zalobkyna, sa totiz obmedzuje na otázky zvýsenia mýta na Tangenziale a urcenia, ze príjmy z tohto zvýsenia sa pouzijú na náhradu nákladov na výstavbu Passante. 89 Ako bolo konstatované v bode 33 vyssie, napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, lebo spocíva v konstatovaní Komisie na záver fázy predbezného preskúmania, podla ktorého zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje pomoc. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia mala konstatovat, naopak, ze uvedené opatrenie predstavuje státnu pomoc. 90 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vyhlasuje pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, za nezlucitelnú s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. O skutkových okolnostiach v prejednávanej veci 91 Najprv treba opísat podrobnosti sporného zvýsenia mýta a pouzitia výtazku z tohto zvýsenia. 92 O zvýsení mýta na Tangenziale sa po prvýkrát rozhodlo prostredníctvom delibera (správne rozhodnutie) c. 128, ktoré vydal Comitato interministeriale per la programmazione economica (Medzirezortný výbor pre hospodárske plánovanie, CIPE), zo 6. apríla 2006 (GURI c. 142 z 21. júna 2006, s. 16). Tento akt totiz povoluje "do doplnujúcich aktov... k platným dohodám so spolocnostami, ktoré spravujú dialnice krizujúce Passante di Mestre, vlozit klauzuly upravujúce rovnaké mýto..., aby sa postupne zabezpecil prísun prostriedkov potrebných na realizáciu Passante". Zo spisu vyplýva, ze zásada "rovnakého mýta" znamená, ze vodici prechádzajúci v oboch smeroch medzi Padovou a Terstom a medzi Padovou a Bellunom si môzu vybrat medzi obidvomi trasami bez toho, aby existoval akýkolvek rozdiel, pokial ide o výsku mýta. 93 Delibera c. 3 CIPE z 26. januára 2007 (GURI c. 96 z 26. apríla 2007, s. 79) stanovila mieru zvýsenia mýta. Podla tohto aktu malo zvýsenie spocívat v tom, ze k poctu kilometrov, ktoré tranzitná doprava skutocne presla, sa v obidvoch smeroch na Tangenziale tak na úseku Padova - Terst, ako aj na úseku Padova - Belluno má pridat fiktívna vzdialenost 10,14 km od 1. februára 2007 a 20,28 km od 1. januára 2008. 94 V dôsledku oneskoreného odovzdania Passante do prevádzky bol prvý z uvedených dátumov presunutý na 1. mája 2008 a druhý na 1. januára 2009 prostredníctvom delibera c. 24 CIPE z 27. marca 2008 (GURI c. 157 zo 7. júla 2008, s. 55). 95 V súlade s ustanoveniami aktov delibera citovaných v predchádzajúcich bodoch sa podrobnosti zvýsenia mýta doplnili do koncesných zmlúv zaväzujúcich na jednej strane ANAS a na druhej strane spolocnosti spravujúce Tangenziale a Passante. 96 Podla clánku 4 koncesnej zmluvy na Passante uzatvorenej 30. januára 2009 medzi ANAS a CAV (dalej len "zmluva") sa koncesia na Passante skoncí 31. decembra 2032. Podla clánku 6.2 zmluvy sa CAV zaviazala predovsetkým nahradit ANAS do 30. júna 2010 vsetky náklady, ktoré ANAS vynalozila z dôvodu výstavby Passante. Zo spisu a najmä z clánku 3.2 písm. d) zmluvy totiz vyplýva, ze výstavbu Passante spociatku financovala ANAS. 97 Z clánku 6.4 zmluvy vyplýva, ze CAV bude naproti tomu nárok na: -- po prvé výtazok zo zvýsenia mýta vyberaného na Tangenziale, -- po druhé príjmy z mýta na Passante, -- po tretie od 30. novembra 2009 príjmy z predchádzajúcej koncesie SAVP, ktorú prevzala CAV, na casti Tangenziale, -- po stvrté príjmy vyplývajúce zo subkoncesií týkajúcich sa odpocívadiel. 98 Výtazok zo zvýsenia mýta vyberaného na Tangenziale a ostatné zlozky uvedené v predchádzajúcom bode v konecnom dôsledku umoznili Talianskej republike spätne získat sumu, ktorú vynalozila na výstavbu Passante. 99 Pokial ide o podrobnosti zvýsenia mýta, clánok 6.4 zmluvy v podstate preberá ustanovenia aktov delibera CIPE citovaných v bodoch 93 a 94 vyssie, pricom stanovuje, ze k poctu kilometrov, ktoré tranzitná doprava skutocne prejde, sa v obidvoch smeroch na Tangenziale tak na úseku Padova - Terst, ako aj na úseku Padova - Belluno od 1. mája 2008 pridá fiktívna vzdialenost 10,14 km a od 1. januára 2009 20,28 km. Podla údajov, ktoré CAV poskytla v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu a ktoré úcastníci konania ústne potvrdili na pojednávaní, sa toto zvýsenie bude postupne znizovat v súlade s obchodným a financným plánom tvoriacim prílohu zmluvy az do jej skoncenia. Pocet pridaných kilometrov bol teda 19,88 km v roku 2010, 19,48 km v roku 2011 a od 1. januára 2012 je 19,10 km. 100 Pokial ide o spôsoby výberu a prevodu prostriedkov získaných na základe dodatocného poctu kilometrov, úcastníci konania v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu zhodne uviedli, ze sumy, o ktoré ide, vyberajú koncesionári, ktorí spravujú príslusné mýtne brány - t. j. Autovie Venete pre bránu Venezia-Est, Autostrade per l'Italia pre bránu Venezia-Nord a CAV pre bránu Venezia-Padova - alebo v ich mene spolocnostou vo vlastníctve Autostrade per l'Italia, pricom následne sa prevádzajú na CAV podla spôsobu urceného v dohode o vzájomnom prepojení zaväzujúcej rôznych koncesionárov. 101 Tieto spôsoby sa menia podla prostriedkov platby, ktoré pouzije uzívatel: -- v prípade platby v hotovosti alebo platobnou kartou príslusné sumy prijíma koncesionár spravujúci mýtnu bránu, ktorý ich prevedie priamo CAV (pri mýtnej bráne Venezia-Padova, ktorú spravuje priamo CAV, ide o vnútorný úctovný prevod v rámci CAV), -- v prípade platby prostredníctvom telemýta (telepass) alebo predplatenej karty (Viacard), systémov spravovaných spolocnostou Telepass SpA, ktorú kontroluje Autostrade per l'Italia, príslusné sumy prijíma spolocnost Telepass a následne ich prevedie CAV. O poziadavke týkajúcej sa státnych prostriedkov 102 Pokial ide o vymedzenie státnej pomoci spocívajúcej v zvýsení mýta na Tangenziale, úcastníci konania sa predovsetkým nezhodujú v otázke, ci uvedené opatrenie zahrna prevod státnych prostriedkov v prospech CAV ako koncesionára Passante. 103 V prvom rade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa povazujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. Rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov", upravené v tomto ustanovení, totiz neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú státnu pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je len zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát poveril alebo zriadil (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [18]C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 104 V druhom rade treba pripomenút, ze pokial ide o pojem státne prostriedky, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je podstatné, ci sú tieto prostriedky trvalou súcastou majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce spornému opatreniu nie sú trvale v drzbe orgánov verejnej moci, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [19]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [20]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 37). 105 Ako bolo uvedené v bodoch 100 a 101 vyssie, v prejednávanej veci sumy zodpovedajúce výtazku zo zvýsenia mýta prevádzajú priamo na CAV bud spolocnosti Autovie Venete a Autostrade per l'Italia, alebo spolocnost Telepass, ako súkromné spolocnosti. Sumy, o ktoré ide, sú teda prevádzané priamo a výlucne medzi súkromnými spolocnostami bez toho, aby sa co len prechodne dostali do drzby alebo pod kontrolu akéhokolvek verejnoprávneho subjektu. V dôsledku toho nejde o státne prostriedky v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 103 a 104 vyssie. 106 Kedze nie je splnená poziadavka týkajúca sa dotknutosti státnych prostriedkov, treba bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné nálezitosti tvoriace pojem státna pomoc, konstatovat, ze zvýsenie mýta na Tangenziale, ako aj priznanie výtazku z tohto zvýsenia na náhradu nákladov na výstavbu Passante na základe zmluvy nepredstavuje státnu pomoc. 107 V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj druhý zalobný dôvod a zalobu ako celok. O trovách 108 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 109 Kedze zalobkyna neuspela vo veci samej a Komisia ciastocne neuspela v súvislosti s neprípustnostou, proti ktorej namietala, treba rozhodnút, ze kazdý z hlavných úcastníkov konania je povinný nahradit polovicu trov konania druhého úcastníka. Zalobkyna je navyse povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila CAV ako vedlajsí úcastník konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Associazione italiana delle societŕ concessionarie per la costruzione e l'esercizio di autostrade e trafori stradali (Aiscat) znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania vynalozených Európskou komisiou a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Concessioni autostradali Venete - CAV SpA. 3. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vynalozila Aiscat. Pelikánová Jürimäe van der Woude Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. januára 2013. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prípustnosti 1. O prvom dôvode neprípustnosti, zalozenom na tom, ze napadnuté rozhodnutie nie je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou 2. O druhom dôvode neprípustnosti, zalozenom na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne O predmete zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie O záujmoch, ktoré bráni zalobkyna v rámci zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie O osobnej dotknutosti clenov zalobkyne - O pridelení koncesie na Passante bez verejného obstarávania - O zvýsení mýta na Tangenziale 3. Záver o prípustnosti B - O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti s priamym pridelením koncesie na výstavbu a správu Passante spolocnosti CAV 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti so zvýsením mýta na Tangenziale a) O výhradách zalozených na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení skutkových okolností b) O výhrade zalozenej na porusení clánku 107 ZFEÚ O skutkových okolnostiach v prejednávanej veci O poziadavke týkajúcej sa státnych prostriedkov O trovách __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: taliancina. [22]Úcastníci konania [23]Odôvodnenie [24]Výrok Úcastníci konania Vo veci T-182/10, Associazione italiana delle societŕ concessionarie per la costruzione e l'esercizio di autostrade e trafori stradali (Aiscat), so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Maresca, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Rossi a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Concessioni Autostradali Venete - CAV SpA, v zastúpení: C. Malinconico a P. Clarizia, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 10. februára 2010 o zamietnutí staznosti podanej zalobkynou v súvislosti s údajnou nezákonnou státnou pomocou poskytnutou Talianskou republikou v prospech CAV, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová (spravodajkyna), sudcovia K. Jürimäe a M. van der Woude, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. júna 2012, vyhlásil tento Rozsudok Odôvodnenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Stazovatelka Associazione Italiana delle Societŕ Concessionarie per la costruzione e l'esercizio di Autostrade e Trafori stradali (Aiscat) listom z 10. júla 2008 (dalej len "staznost") zaslaným Komisii Európskych spolocenstiev namietala predovsetkým proti poruseniu pravidiel Únie týkajúcich sa prístupu na trh, hospodárskej sútaze a státnej pomoci talianskou vládou. Podla nej talianske orgány clánkom 2 ods. 290 zákona c. 244 z 24. decembra 2007 (riadny dodatok GURI c. 300 z 28. decembra 2007) priamo pridelili vedlajsiemu úcastníkovi konania spolocnosti Concessioni autostradali Venete - CAV SpA, v ktorej majú obchodné podiely región Benátsko (Taliansko) a Azienda nazionale autonoma delle strade SpA (ANAS), ktorú vlastní stát Taliansko, koncesiu na správu a beznú aj mimoriadnu údrzbu úseku dialnice A4 nazývaného "Passante di Mestre" (dalej len "Passante"). 2. Passante je úsek dialnice uvedený do prevádzky 8. februára 2009, ktorý môzu uzívatelia vyuzit namiesto dialnice A57 nazývanej "Tangenziale di Mestre" a/alebo dialnice A27 a ktorý obojsmerne spája Padovu (Taliansko) s Bellunom (Taliansko) na severe a Terstom (Taliansko) na východe. Cielom výstavby tohto úseku dialnice bolo vyriesit problémy s dopravnými zápchami na dialnicach A57 a A27. Na úcely tohto rozsudku sa oznacenie "Tangenziale" pouzije na úseky dialnic A57 a A27, ktorým sa mozno vyhnút vyuzitím Passante. 3. Listom zo 4. novembra 2009, ktorý podpísala riaditelka Riaditelstva pre vnútorný trh a udrzatelný rozvoj Generálneho riaditelstva (GR) pre energetiku a dopravu, Komisia informovala zalobkynu, ze na základe dostupných informácií a najmä vzhladom na ustanovenia zmlúv týkajúce sa správy Passante spolocnostou CAV je vylúcená akákolvek neoprávnená výhoda v prospech tejto spolocnosti. Okrem iného bolo v súvislosti s týmto listom uvedené, ze bol zaslaný v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 4. Listom z 12. novembra 2009 zalobkyna zopakovala svoju staznost, pricom poziadala Komisiu, aby analyzovala spornú koncesiu v prospech CAV z hladiska pridelenia realizácie a správy Passante bez verejného obstarávania, ako aj z hladiska zvýsenia mýta na dialnicach A57 a A27, ktoré predstavovali alternatívne trasy k Passante. 5. V tomto liste zalobkyna predovsetkým zdôraznila, pokial ide o údajné porusenie pravidiel státnej pomoci, ze mýto na Tangenziale bola zvýsené, aby sa pre uzívatelov zabezpecila rovnaká výska mýta pocas celej cesty na oboch úsekoch napriek tomu, ze Passante je dlhsí ako Tangenziale. Vzhladom na to, ze výsledok tohto zvýsenia podla nej slúzi na financovanie realizácie Passante, CAV ako prevádzkovatel Passante mala podla nej zo státnej pomoci prospech. 6. Listom z 10. februára 2010, ktorý znova podpísala riaditelka Riaditelstva pre vnútorný trh a udrzatelný rozvoj Generálneho riaditelstva (GR) pre energetiku a dopravu (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia odpovedala na tento nový list, pricom sa znova odvolala na clánok 20 ods. 2 druhú vetu nariadenia c. 659/1999. 7. V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé uviedla, ze pokial ide o aspekt pridelenia spornej koncesie bez verejného obstarávania, 14. apríla 2009 ukoncila konanie o porusení c. 2008/4721, ktoré v tejto súvislosti zacala, kedze boli splnené podmienky stanovené judikatúrou Súdneho dvora na priame pridelenie koncesie CAV. 8. Pokial ide po druhé o údajné porusenia pravidiel uplatnujúcich sa na státnu pomoc, Komisia uviedla, ze informácie, ktoré mala k dispozícii, nenaznacovali porusenie clánku 7 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za pouzívanie urcitej dopravnej infrastruktúry tazkými nákladnými vozidlami (Ú. v. ES L 187, s. 42; Mim. vyd. 07/004, s. 372) v znení zmien a doplnení. Okrem iného, kedze uzívatelia Tangenziale platili mýto priamo CAV, podla nej bolo zrejmé, ze sa to netýka státnych prostriedkov. Povinnosti stanovené pre CAV v rôznych zmluvných povinnostiach týkajúcich sa koncesie podla nej navyse vylucovali akúkolvek neoprávnenú výhodu v prospech CAV. 9. Napokon po tretie Komisia sa domnievala, ze skutocnost, ze talianska vláda prostredníctvom pridelenia koncesie CAV ako podniku vo vlastníctve orgánov verejnej moci opätovne prevzala trh, ktorý bol predtým liberalizovaný, t. j. trh so spoplatnenými dialnicami, nevyhnutne neobsahovala poskytnutie státnej pomoci v prospech CAV. Konanie a návrhy úcastníkov konania 10. Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. apríla 2010 podala zalobu, ktorou sa zacalo toto konanie. 11. Osobitným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 2. júla 2010 podala Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky k námietke vznesenej Komisiou 30. júla 2010. 12. Podaním do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2010 CAV podala návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Komisia predlozila pripomienky k prípustnosti návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania 19. januára 2011 a zalobkyna tak urobila 2. februára 2011. 13. Uznesením z 28. februára 2011 Vseobecný súd (stvrtá komora) spojil konanie o námietke neprípustnosti s konaním vo veci samej s tým, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 14. Uznesením z 2. marca 2011 predsednícka stvrtej komory Vseobecného súdu povolila, aby CAV vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 15. Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 16. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil ústne, boli vypocuté na pojednávaní 20. júna 2012. Po tomto pojednávaní Vseobecný súd (stvrtá komora) uznesením z 11. júla 2012 opätovne otvoril ústnu cast konania. V ten istý den v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd vyzval zalobkynu na predlozenie urcitých dokumentov. Zalobkyna pozadované dokumenty predlozila v stanovenej lehote. Vedlajsí úcastník konania predlozil pripomienky k poskytnutým dokumentom 2. augusta 2012 a Komisia tak urobila 27. augusta 2012. 17. Dna 29. augusta 2012 Vseobecný súd ukoncil ústnu cast konania. 18. Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd zrusil napadnuté rozhodnutie. 19. Komisia, ktorú podporuje CAV, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - subsidiárne, aby zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O prípustnosti 20. Komisia uvádza dva dôvody neprípustnosti, z ktorých prvý je zalozený na tom, ze napadnuté rozhodnutie nepredstavuje akt, ktorý mozno napadnút v zmysle clánku 263 ZFEÚ, a druhý na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. 1. O prvom dôvode neprípustnosti, zalozenom na tom, ze napadnuté rozhodnutie nie je aktom, ktorý mozno napadnút zalobou 21. Komisia v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie zalobkynu iba v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informuje, ze Komisia sa nemôze vyjadrit, lebo vzhladom na informácie, ktoré má k dispozícii, sa zdá, ze vec sa netýka poskytnutia nezákonnej pomoci. Podla nej treba rozlisovat medzi takýmto prípadom a prípadom, na ktorý sa odvoláva tretia veta toho istého odseku, ked Komisia na základe staznosti zacala fázu predbezného preskúmania, pocas ktorej prijala rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, o ktorom informovala zalobkynu. 22. Pokial vsak ide o napadnuté rozhodnutie v predmetnom prípade z vecnej stránky, podla nej ziadny z troch aspektov týkajúcich sa moznej nezlucitelnosti s pravidlami v oblasti státnej pomoci, ktoré zalobkyna uviedla vo svojej staznosti, nevychádzal z dostatocných dôkazov umoznujúcich dospiet k záveru o existencii relevantných okolností v súvislosti s mozným preskúmaním v zmysle platných pravidiel v oblasti státnej pomoci. 23. Napokon podla Komisie mnozstvo dôvodov formálnej povahy bráni tomu, aby sa napadnuté rozhodnutie povazovalo za akt, ktorý mozno napadnút zalobou. Zdôraznuje po prvé, ze k staznosti sa vyjadril len riaditel v rámci GR pre energetiku a dopravu, nie Komisia samotná ako kolektívny orgán, pod druhé, ze napadnuté rozhodnutie nie je urcené dotknutému clenskému státu, ako to musí byt v prípade vsetkých rozhodnutí v oblasti státnej pomoci, a po tretie, ze sa výslovne odvolala na clánok 20 ods. 2 druhú vetu nariadenia c. 659/1999, pricom zalobkynu vyzvala, aby pokracovala v rozhovoroch s jej oddeleniami, ak to povazuje za vhodné. 24. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v predmetnom prípade prijala konecné stanovisko k neexistencii státnej pomoci a v dôsledku toho odmietla zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Za takýchto okolností sú tvrdenia formálnej povahy uvedené Komisiou podla nej irelevantné. 25. Treba uviest, ze stanovisko Komisie mozno v podstate zhrnút tak, ze sa domnieva, ze v reakcii na staznost v oblasti státnej pomoci má moznost bud zacat fázu predbezného preskúmania, ktorá povedie k rozhodnutiu v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, alebo, ak sa domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na vyjadrenie sa k veci, odlozit staznost bez zacatia predbeznej fázy. V tomto druhom prípade by stazovatel nemal k dispozícii opravný prostriedok smerujúci proti odlozeniu staznosti. 26. Treba vsak konstatovat, ze judikatúra Súdneho dvora takéto stanovisko vyvracia. 27. Súdny dvor totiz rozhodol, ze skúmanie staznosti v oblasti státnej pomoci nevyhnutne prinása zacatie fázy predbezného preskúmania, ktorú je Komisia povinná uzavriet prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Pokial Komisia po preskúmaní staznosti konstatuje, ze presetrenie neumoznuje dospiet k záveru o existencii státnej pomoci, implicitne odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania, co je opatrenie, ktoré nemozno kvalifikovat len ako predbezné opatrenie (rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, C-322/09 P, Zb. s. I-11911, body 49 az 51 a 53). 28. Ked uz stazovatel predlozil doplnujúce pripomienky k prvému listu Komisie, ktorým ho v súlade s clánkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia c. 659/1999 informuje, ze sa domnieva, ze neexistujú dostatocné dôvody na vyjadrenie sa k veci, Komisia je podla clánku 13 ods. 1 tohto nariadenia povinná uzavriet fázu predbezného preskúmania prijatím rozhodnutia podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4 tohto nariadenia, cize bud rozhodnutím, v ktorom konstatuje neexistenciu pomoci, alebo rozhodnutím o nevznesení námietok, alebo rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 40). 29. Okrem toho na urcenie, ci akt Komisie predstavuje takéto rozhodnutie, treba zohladnit výlucne jeho obsah a nie skutocnost, ci zodpovedá urcitým formálnym poziadavkám, pri ktorých nedostatku by sa Komisia mohla vyhnút súdnemu preskúmaniu jednoducho na základe nedodrzania takýchto formálnych nálezitostí (rozsudok Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, body 44 az 46). 30. Z tejto judikatúry konkrétne vyplýva, ze treba odmietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého jej povinnost prijat rozhodnutie na záver fázy predbezného preskúmania alebo právna kvalifikácia jej reakcie na staznost podlieha podmienke týkajúcej sa hodnoty informácií poskytnutých stazovatelom, t. j. ich relevantnosti alebo podrobnosti. Nízka úroven hodnoty informácií predlozených na podporu staznosti teda nemôze zbavit Komisiu povinnosti zacat fázu predbezného preskúmania ani povinnosti uzavriet toto preskúmanie prostredníctvom rozhodnutia v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. 31. Okrem iného treba dodat, ze na rozdiel od tvrdení predlozených Komisiou jej takýto výklad rozsudku NDSHT/Komisia, uz citovaného v bode 27 vyssie, neukladá neprimeranú povinnost preskúmania v prípadoch, ak sú informácie predlozené stazovatelom vágne al ebo sa týkajú velmi sirokej oblasti. Hoci totiz rozsudky Athinaďki Techniki/Komisia, uz citovaný v bode 28 vyssie, a NDSHT/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, konstatujú predovsetkým povinnost Komisie zacat po prijatí staznosti v oblasti státnej pomoci fázu predbezného preskúmania a uzavriet ju formálnym rozhodnutím, uvedené rozsudky naproti tomu neobsahujú nijakú zmienku, pokial ide o rozsah vysetrovania, ktoré je Komisia povinná viest v rámci uvedenej fázy predbezného preskúmania. 32. V prejednávanej veci zalobkyna predlozila doplnujúce pripomienky uz po prvotnej informácii Komisie v zmysle clánku 20 ods. 2 druhej vety nariadenia c. 659/1999, ktorou ju informovala, ze staznosti nevyhovie. Za týchto okolností bola Komisia povinná prijat rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999. Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 29 vyssie, na urcenie, ci napadnuté rozhodnutie je takýmto rozhodnutím, treba preskúmat jedine to, ci v nom Komisia vzhladom na jeho obsah a svoj zámer s konecnou platnostou uviedla svoje stanovisko k opatreniam vytýkaným zalobkynou. 33. Napadnuté rozhodnutie pritom obsahuje takéto zaujatie konecného stanoviska. Konstatuje sa v nom totiz, ze pocas skúmania okolností v danom prípade "sa nezdá, ze sú dotknuté státne prostriedky", a ze "je teda evidentné, ze CAV nezískala nijakú dodatocnú výhodu". Komisia dodala, ze pokial ide osobitne o okolnost, ze talianska vláda "znovu investovala" do trhu, ktorý bol predtým liberalizovaný, to nevyhnutne neznamená, ze CAV bola poskytnutá státna pomoc. Komisia teda jasne zaujala stanovisko v tom zmysle, ze podla nej opatrenia vytýkané zalobkynou, ako boli spresnené dodatocnými pripomienkami, nepredstavovali státnu pomoc. V dôsledku toho treba napadnuté rozhodnutie kvalifikovat ako rozhodnutie prijaté v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, podla ktorého, "ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia". 34. Treba dodat, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 29 vyssie zjavné nedodrzanie formálnych poziadaviek vyzadovaných pre rozhodnutie v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999 nie je prekázkou takejto kvalifikácie. 35. Prvý dôvod neprípustnosti namietaný Komisiou preto musí byt odmietnutý. 2. O druhom dôvode neprípustnosti, zalozenom na nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne 36. Komisia tvrdí, ze zalobkyna z vecného hladiska spochybnuje jedine posúdenie jej oddelení týkajúce sa nedostatku vhodných dôkazov na pokracovanie v skúmaní staznosti, pricom uvádza dôvody zalozené na poruseniach podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ, ako aj skreslení skutkových okolností. Naproti tomu sa zalobkyna podla nej v ziadnom bode svojej zaloby neodvoláva na ochranu svojich procesných práv alebo na prípadné informácie preukazujúce existenciu závazných tazkostí, s ktorými by sa stretli oddelenia Komisie pri predbeznom hodnotení predpokladanej pomoci. Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze Vseobecnému súdu neprislúcha, aby zmenil kvalifikáciu výhrad, ktoré boli vznesené proti obsahu rozhodnutia o výhradách, smerujúcich k ochrane procesných práv zalobkyne. Komisia sa preto domnieva, ze zalobkyna musí preukázat, ze napadnuté rozhodnutie sa jej osobne týka, co v prejednávanej veci neurobila. 37. Okrem toho zo zaloby podla nej nevyplýva, ci zalobkyna koná na ochranu svojich vlastných záujmov ako zdruzenia, alebo naopak, na ochranu záujmov jedného alebo viacerých podnikov, ktoré môze zastupovat. Zalobkyna podla nej neuviedla nijaké spresnenie, pokial ide o podniky, ktoré zastupuje, a neuviedla ani to, ci dostala poverenie na konanie v mene týchto podnikov. 38. Zalobkyna namieta proti týmto tvrdeniam, pricom uvádza, ze je vseobecne známe, ze zastupuje spolocnosti, podniky a zoskupenia, ktoré získali koncesie na výstavbu a/alebo prevádzkovanie dialnic a cestných tunelov v Taliansku. 39. V prejednávanej veci podla nej po prvé zasiahla, aby chránila záujem svojich 23 clenov v súvislosti s tým, ze boli zbavení moznosti zúcastnit sa na verejnom obstarávaní na koncesiu na Passante, ktorá bola priamo pridelená CAV. Po druhé, konala v záujme troch svojich clenov, konkrétne Societŕ delle autostrade di Venezia e Padova SpA (dalej len "SAVP"), Autovie Venete SpA a Autostrade per l'Italia SpA, z ktorých kazdý je koncesionárom jedného z úsekov Tangenziale a ktorých postavenie na trhu je poskodené najmä odklonom automobilovej dopravy na Passante sprevádzaným zvýsením mýta na Tangenziale. 40. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je takéto rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 33, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 26). 41. Pokial ide o rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci, treba pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat medzi jednak fázou predbezného preskúmania upravenou v odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti spornej pomoci, a jednak fázou skúmania upravenou v odseku 2 toho istého clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých okolnostiach veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 34, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 27). 42. Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie. Z týchto dôvodov vyhlasuje tento súd zalobu o neplatnost takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, pokial chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré odvodzuje z tohto posledného uvedeného ustanovenia (pozri rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 28). 43. Hoci naproti tomu zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí teda dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25; Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 37, a z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C-319/07 P, Zb. s. I-5963, bod 34). O predmete zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie 44. V prejednávanej veci bolo po prvé v bode 33 vyssie konstatované, ze napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorým Komisia odmieta zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s údajnou protizákonnou pomocou. 45. Po druhé treba konstatovat, ze návrhy, ktoré zalobkyna predniesla pred Vseobecným súdom, a zalobné dôvody uvedené na ich podporu smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia z vecného hladiska z dôvodu, ze skutocnosti vytýkané v jej staznosti predstavujú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Dva zalobné dôvody predlozené zalobkynou sa totiz nazývajú jednak "Porusenie podstatných formálnych nálezitostí. Nedostatocnost a protirecivost odôvodnenia. Porusenie clánku [107 ZFEÚ] priamym pridelením koncesie na výstavbu a správu Passante di Mestre v prospech CAV" a jednak "Porusenie podstatných formálnych nálezitostí. Nedostatocnost a protirecivost odôvodnenia. Skreslenie skutkových okolností. Porusenie clánku [107 ZFEÚ] prostredníctvom zvýsenia sadzieb vztahujúcich sa na [Tangenziale]". Okrem toho v rámci tvrdení predlozených v súvislosti s týmito dvomi zalobnými dôvodmi v zásade vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze opatrenie, ktoré spochybnuje, sa musí povazovat za státnu pomoc. Zalobkyna naproti tomu neziadala zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia porusila povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ alebo z dôvodu, ze jej bolo odopreté právo v zmysle judikatúry citovanej v bode 41 vyssie zúcastnit sa na takomto konaní v rozpore s uvedeným ustanovením. 46. V tejto súvislosti treba dodat, ze toto zistenie nemozno vyvrátit tvrdením zalobkyne, podla ktorého je aspekt ochrany procesných práv "neodmyslitelne spojený" so zalobou, ktorú podala, hoci to nebolo výslovne uvedené. Súdny dvor totiz za okolností porovnatelných s okolnostami v prejednávanej veci zdôraznil, ze Vseobecný súd nemôze zmenit kvalifikáciu zalobných dôvodov vznesených zalobkynou, cím by zmenil predmet sporu, ktorý mu bol predlozený (rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 44 a 45). 47. Preto v súlade s judikatúrou citovanou v bode 43 vyssie musí zalobkyna preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. 48. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze to, aby odborné zdruzenie poverené zastupovaním skupinových záujmov svojich clenov podalo zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci, je v zásade prípustné len v dvoch prípadoch, a to po prvé vtedy, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatnú aktívnu legitimáciu, a po druhé vtedy, ak môze preukázat vlastný záujem, najmä z dôvodu, ze jeho postavenie vyjednávaca bolo dotknuté aktom, ktorého zrusenie sa ziada (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 50; z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Zb. s. II-3029, bod 108, a uznesenie Vseobecného súdu z 29. marca 2012, Asociación Espańola de Banca/Komisia, T-236/10, bod 19). O záujmoch, ktoré bráni zalobkyna v rámci zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie 49. V prejednávanej veci Komisia nespochybnuje, ze zalobkyna je - ako to okrem iného naznacuje jej meno - organizáciou zastupujúcou koncesionárov výstavby a správy dialnic v Taliansku. Naproti tomu tvrdí, ze podanie zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, nezodpovedá cielom uvedeným v jej stanovách. 50. V tejto súvislosti treba uviest, ze clánok 3 písm. a) stanov zalobkyne uvádza, ze jej poslaním je "studovat technické, administratívne, financné a právne, ako aj danové problémy predstavujúce spolocný záujem jej clenov v oblasti dialnic a tunelov, na ktoré bola udelená koncesia, ako aj v oblasti vseobecnej dopravnej infrastruktúry, na ktorú bola udelená koncesia, a urcovat kritériá a postupy, ktoré sa musia uplatnit na ich riesenie". Hoci táto formulácia výslovne neuvádza podanie zaloby na Vseobecný súd, takéto oprávnenie je implicitne zahrnuté v úlohe "studovat administratívne a právne problémy" a "urcovat kritériá a postupy, ktoré sa musia uplatnit na ich riesenie". 51. Takýto výklad potvrdzuje aj zápisnica c. 275 predstavenstva zalobkyne z 22. mája 2008, ktorú zalobkyna predlozila. Z tohto dokumentu predovsetkým vyplýva, ze na základe správy nazvanej "CAV - úkony Aiscat s cielom ochrany trhu výstavby a správy dialnicnej infrastruktúry" bolo pridelenie koncesie v prospech Passante, ako aj zvýsenie mýta na Tangenziale predmetom rokovaní uvedeného predstavenstva, na ktorých sa zúcastnili predovsetkým zástupcovia SAVP, Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Uvedená zápisnica obsahuje najmä nasledujúcu cast: "CAV Predseda zaoberajúci sa otázkou CAV, zmiesanej spolocnosti zalozenej ANAS a regiónom Benátsko, a otázkou úkonov Aiscat s cielom ochrany trhu výstavby a správy dialnicnej infrastruktúry, oznamuje, ze [zalobkyna] musí podat zalobu na súde, teda návrh zalozený na tom, ze pokial ide o právo Spolocenstva, clánok 2 ods. 290 zákona c. 244 z 24. decembra 2007 je z pohladu viacerých aspektov uplatnovaný nezákonný m spôsobom. Predstavenstvo s tým súhlasí." 52. Táto zápisnica umoznuje dospiet k záveru, ze zástupcovia clenov zalobkyne, ktorí sa zúcastnili na stretnutí 22. mája 2008, vychádzali zo zásady, ze úlohy uvedené v stanovách zalobkyne mohli v prípade potreby zahrnat podanie zaloby na súde. Za týchto okolností je neuvedenie osobitného oprávnenia podat túto zalobu proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré v den stretnutia 22. mája 2008 este nebolo vydané, v zápisnici z tohto stretnutia na rozdiel od tvrdenia Komisie irelevantné. 53. Okrem iného na rozdiel od toho, co sa zrejme domnieva Komisia, nie je potrebné, aby zdruzenie, ktorého úlohy podla stanov zahrnajú obranu záujmov jeho clenov, malo navyse osobitné oprávnenie alebo poverenie vydané clenmi, ktorých záujmy zastupuje, aby mu bola priznaná aktívna legitimácia pred súdmi Únie. 54. Rovnako z dôvodu, ze podanie zaloby na súde vychádza z úloh zalobkyne podla stanov, skutocnost, ze niektorí z jej clenov sa môzu od podania zaloby neskôr distancovat, nemôze mat za následok stratu jej aktívnej legitimácie. List zástupcu Autovie Venete z 31. júla 2012 predlozený zalobkynou, v ktorom uvádza, ze Autovie Venete nemá nijaký záujem na tejto zalobe, je teda irelevantný na úcely posúdenia aktívnej legitimácie zalobkyne. 55. Napokon z dokumentov v spise jednoznacne vyplýva, ze zalobkyna v rámci tejto zaloby nekoná na ochranu vlastných záujmov ako záujmov zdruzenia, ale na ochranu záujmov svojich clenov. V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze zalobkyna uvádza v zalobe skreslenie hospodárskej sútaze, ktorému podla nej musia celit "hráci prítomní na trhu [s koncesiami na dialnice]" z dôvodu pridelenia koncesie CAV bez verejného obstarávania. Na druhej strane oznacuje tri spolocnosti, ktoré sú podla nej osobitne dotknuté zvýsením sadzieb mýta na Tangenziale, kedze kazdá z nich je drzitelom koncesie na jeden úsek Tangenziale, konkrétne SAVP, Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Vyhlásenia zalobkyne v pripomienkach k výnimke z neprípustnosti, v ktorých výslovne uvádza, ze nebráni vlastné záujmy, ale záujmy svojich clenov, preto len potvrdzujú tvrdenia, ktoré uz boli uvedené v zalobe. 56. Je pravda, ze na rozdiel od toho, co zalobkyna tvrdí v zalobe, pokial ide o tri spolocnosti, ktoré oznacila za koncesionárov rôznych úsekov Tangenziale, koncesia SAVP na úsek Tangenziale uplynula 30. novembra 2009 a táto spolocnost uz od tohto dna nepatrí medzi jej clenov. Zalobkyna potvrdila tieto skutocnosti v rámci svojej odpovede na písomné otázky Vseobecného súdu. 57. Zostávajú vsak ostatné dve spolocnosti, clenovia zalobkyne, o ktorých tvrdí, ze ich záujmy sú dotknuté opatreniami vytýkanými jej staznostou, konkrétne Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. 58. Preto treba potvrdit, ze zalobkyna je na jednej strane odborným zdruzením povereným zastupovaním skupinových záujmov svojich clenov v zmysle judikatúry citovanej v bode 48 vyssie a na druhej strane vo svojej zalobe jasne uviedla, ze cielom zaloby je obrana záujmov niektorých z jej clenov. O osobnej dotknutosti clenov zalobkyne 59. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 48 vyssie treba navyse preskúmat, ci clenovia zalobkyne majú osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, uz citovaného v bode 40 vyssie. 60. Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o rozsah súdneho preskúmania, súdu Únie v stádiu skúmania prípustnosti neprinálezí, aby sa definitívnym spôsobom vyslovil ku konkurencnému vztahu medzi clenmi zalobkyne a podnikom, ktorý je príjemcom podpory. V tejto súvislosti prinálezí iba zalobkyni, ktorá je zdruzením zoskupujúcim spolocnosti, subjekty a skupiny, ktoré dostali koncesie na výstavbu a/alebo prevádzkovanie dialnic cestných tunelov v Taliansku, aby presvedcivým spôsobom uviedla dôvody, pre ktoré môze údajná pomoc poskodit legitímne záujmy jedného alebo viacerých jej clenov tým, ze podstatne ovplyvnuje ich postavenie na relevantnom trhu (pozri analogicky rozsudok Cofaz a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia, T-36/99, Zb. s. II-3597, bod 80). 61. Okrem toho, pokial ide o oblast státnej pomoci, subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené a ktoré spochybnujú dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci, sa povazujú za osobne dotknuté týmto rozhodnutím v prípade, ze ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cofaz a i./Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 37 a 70). 62. Túto otázku treba preskúmat samostatne vo vztahu k obom opatreniam, ktoré zalobkyna spochybnuje pred Vseobecným súdom, konkrétne vo vztahu k prideleniu koncesie na Passante bez verejného obstarávania a vo vztahu k zvýseniu mýta na Tangenziale. - O pridelení koncesie na Passante bez verejného obstarávania 63. Kedze úcastníci konania sa vôbec nevyjadrili o relevantnom trhu, relevantný trh treba vymedzit ako trh s koncesiami na dialnice v Taliansku, na ktorom 23 clenov zalobkyne, prevádzkovatelov spoplatnených dialnic, predstavuje dopyt voci státu, zastúpenému spolocnostou ANAS, ktorá prideluje koncesie. Podla statistík predlozených zalobkynou mala siet spoplatnených dialnic v Taliansku v novembri 2009 okolo 5 500 km. 64. Pokial ide o podstatné narusenie postavenia na trhu, Súdny dvor uz spresnil, ze samotná okolnost, ze akt ako napadnuté rozhodnutie môze istým spôsobom ovplyvnit sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v urcitom sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v ziadnom prípade stacit na to, aby mohol byt uvedený podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7; uznesenie Súdneho dvora z 21. februára 2006, Deutsche Post a DHL Express/Komisia, C-367/04 P, neuverejnené v Zbierke, bod 40, a rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 32). 65. Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie konkurenta podniku príjemcu, ale navyse musí preukázat, ze sa skutocne nachádza v situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je urcené rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 41; uznesenie Deutsche Post a DHL Express/Komisia, uz citované v bode 64 vyssie, bod 41, a rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 33). 66. Preukázanie podstatného narusenia postavenia konkurenta na trhu sa vsak nemôze obmedzit na prítomnost urcitých skutocností svedciacich o znízení jeho obchodnej alebo financnej výkonnosti, ale môze sa uskutocnit preukázaním existencie uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, nez by bolo zaznamenané v prípade neexistencie takejto pomoci (rozsudok Spanielsko/Lenzing, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 35). 67. Pokial ide v prejednávanej veci o podstatné ovplyvnenie postavenia clenov zalobkyne na trhu pridelením koncesie na Passante bez verejného obstarávania, treba konstatovat, ze zalobkyna uvádza v zalobe dôvody, preco sa domnieva, ze takéto priame pridelenie predstavuje porusenie vseobecného zákazu státnej pomoci. V rámci svojich pripomienok k výnimke z neprípustnosti uvádza záujem svojich 23 clenov, ktorým bola údajne odopretá moznost zúcastnit sa na verejnom obstarávaní na koncesiu na správu Passante. 68. Hoci vsak na trhu zahrnajúcom celkovo 5 500 km spoplatnených dialnic môze mat pridelenie koncesie na úsek dialnice s dlzkou priblizne 32 km bez verejného obstarávania urcitý vplyv na hospodársku sútaz v tom zmysle, ze ostatné subjekty nemali moznost predlzit siete, ktoré prevádzkujú, samo osebe sa nemôze povazovat za spôsobujúce podstatné ovplyvnenie postavenia týchto ostatných subjektov v hospodárskej sútazi. Zalobkyna preto nepreukázala, ze jej clenovia boli dotknutí napadnutým rozhodnutím iným spôsobom ako akýkolvek iný hospodársky subjekt, ktorý chcel vyuzívat koncesiu na Passante. 69. Preto treba dospiet k záveru, ze pokial ide o pridelenie koncesie na Passante bez verejného obstarávania, clenovia zalobkyne neboli napadnutým rozhodnutím osobne dotknutí. V dôsledku toho by nebolo prípustné, aby v tejto súvislosti sami podali zalobu, a rovnako nie je prípustné, aby zalobkyna podala zalobu pri zastupovaní ich záujmov. - O zvýsení mýta na Tangenziale 70. Kedze úcastníci konania sa vôbec nevyjadrili o relevantnom trhu, treba ho vymedzit ako trh s poskytovaním dialnicných spojení pre tranzitnú dopravu prostredníctvom zaplatenia mýta na obidvoch trasách, pri ktorých si konkurujú Tangenziale a Passante. Po prvé ide o trasu v obidvoch smeroch medzi bodom na dialnici A4 vychádzajúcej z Padovy, kde sa rozdelujú Tangenziale a Passante, a krizovatkou Passante s dialnicou A27 v smere na Belluno. Túto trasu mozno prejst bud cestou po Passante az po jej krizovatku s A27 v smere na Belluno, alebo cestou najprv po dialnici A57 s následným odbocením na A27 v smere na sever na Belluno. Po druhé ide o trasu v obidvoch smeroch medzi bodom na dialnici A4 vychádzajúcej z Padovy, kde sa rozdelujú Tangenziale a Passante, a bodom na dialnici A4 v smere na Terst, kde sa Tangenziale spája s dialnicou A4. Túto trasu mozno prejst bud po celej dlzke cesty po Passante, alebo po celej dlzke dialnice A57. 71. Príslusní drzitelia koncesií na uvedené úseky si navzájom konkurujú na týchto dvoch trasách, ktoré mozno prejst bud po Tangenziale, alebo po Passante. Tento trh sa vyznacuje najmä skutocnostou, ze vodici si môzu vybrat iba medzi dvomi konkurujúcimi si ponukami. Medzi drzitelom koncesie na Passante na jednej strane a drzitelmi koncesie na Tangenziale na druhej strane teda existuje priamy konkurencný vztah. 72. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze spolocnost SAVP, ako bolo konstatované v bode 56 vyssie, v okamihu podania zaloby uz nebola drzitelom koncesie na dialnicu na Tangenziale a okrem iného ani clenom zalobkyne. Pokial ide o osobnú dotknutost clenov zalobkyne v súvislosti so skúmaním prípustnosti zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, treba preto zohladnit jedine postavenie spolocností Autovie Venete a Autostrade per l'Italia. Autovie Venete je koncesionárom úseku Tangenziale s dlzkou priblizne desat kilometrov nachádzajúcim sa medzi mestom Mestre (Taliansko) a prípojkou na Passante v smere na Terst a Autostrade per l'Italia je koncesionárom úseku dialnice A27 v smere na Belluno (Taliansko) spájajúceho dialnicu A57 a Passante s dlzkou priblizne sest kilometrov. 73. Aby zalobkyna preukázala výrazné znízenie dopravy na Tangenziale odo dna uvedenia Passante do prevádzky, predlozila údaje o vývoji dopravy od januára do júla 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2008. Tieto údaje ukazujú v prvých siedmich mesiacoch roka 2009 znízenie poctu kilometrov na vozidlo o priblizne 13 % pri lahkých vozidlách a o priblizne 28 % pri tazkých vozidlách v casti siete, ktorú v tom case spravovala SAVP, z ktorej najväcsí diel (16 km z 23,3 km pod správou SAVP) sa nachádza na Tangenziale (ostatnú cast tvorí spojenie medzi Tangenziale a letiskom Benátky-Tessera). Hoci tieto údaje na jednej strane poskytujú informácie iba o casti Tangenziale a na druhej strane obsahujú dopravný tok, ktorý sa nenachádza na Tangenziale, mozno z nich vyvodit, ze po uvedení Passante do prevádzky doprava na Tangenziale poklesla podstatným spôsobom. Tieto údaje neboli platne spochybnené. Vedlajsí úcastník konania totiz na pojednávaní uviedol, ze má k dispozícii "iné údaje", pricom ich vsak ani nespresnil, ani v tejto súvislosti nepredlozil dôkazy. Pokial ide o Komisiu, nespochybnila údaje predlozené zalobkynou. Obmedzila sa na spochybnenie prícinnej súvislosti medzi zvýsením mýta na Tangenziale a poklesom dopravy na tomto úseku, pricom podla jej názoru bol spôsobený iba uvedením Passante do prevádzky ako konkurencnej trasy. 74. V tejto súvislosti treba pripustit, ze dopravný tok na Tangenziale sa mohol podstatne znízit uz z dôvodu samotného otvorenia Passante a nezdá sa mozné urcit, do akej miery bolo toto znízenie znásobené skutocnostou, ze sa navyse zvýsilo mýto na Tangenziale. Mozno vsak dôvodne predpokladat, ze zaznamenané znízenie je výraznejsie ako znízenie, ktoré by nastalo bez zvýsenia mýta. Medzi úcastníkmi konania je okrem toho nesporné, ze spolocným cielom obidvoch opatrení bolo práve presmerovat tranzitnú dopravu na Passante, aby sa od nej odlahcila Tangenziale. Talianske orgány sa teda nepochybne domnievali, ze v prípade nizsieho mýta pre tranzit na Tangenziale v porovnaní s tranzitom na Passante samotné uvedenie Passante do prevádzky ako alternatívnej trasy nebude stacit na odklonenie dopravy na tento nový úsek v zelanej miere. Ak by to totiz bolo inak, nebolo by nevyhnutné pristúpit k uvedenému zvýseniu mýta. 75. Z toho vyplýva, ze treba odmietnut tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní, ze presmerovanie dopravy z Tangenziale na Passante by nastalo rovnakým spôsobom, aj keby na týchto dvoch trasách neexistovalo rovnaké mýto, kedze vodici sa rozhodujú výlucne podla stavu dopravy. 76. Okrem toho vzhladom na to, ze relevantným trhom, ako bolo vysvetlené v bode 70 vyssie, je trh s poskytovaním dialnicných spojení tranzitnej doprave prostredníctvom zaplatenia mýta v obidvoch smeroch, pri ktorých si konkurujú Tangenziale a Passante, podstatné ovplyvnenie postavenia Autovie Venete a Autostrade per l'Italia na trhu treba posúdit vo vztahu k tomuto obmedzenému trhu a nie vo vztahu k ovela väcsiemu trhu s koncesiami na dialnice v celom Taliansku. V dôsledku toho treba odmietnut tvrdenie Komisie uvedené na pojednávaní, ze vo vztahu k sieti s celkovou dlzkou 230 km v prípade Autovie Venete a 3 000 km v prípade Autostrade per l'Italia zvýsenie mýta na krátkych úsekoch, ktoré spravujú na Tangenziale, ako sú vymedzené v bode 72 vyssie, neumoznuje dospiet k záveru o podstatnom ovplyvnení ich postavenia na trhu. 77. Napokon treba zdôraznit, ze pokial ide o tazké vozidlá, pri ktorých bol najvýraznejsí pokles dopravy, pre koncesionárov dialnic predstavujú najlukratívnejsí segment, v dôsledku coho sa osobitne pokles tohto segmentu môze podstatným spôsobom dotknút ich prevádzkových príjmov. 78. Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze zalobkyna z hladiska práva dostatocne preukázala, ze z dôvodu zvýsenia mýta na Tangenziale, ktoré bolo predmetom staznosti, sa dvaja z jej clenov, konkrétne Autovie Venete a Autostrade per l'Italia, dostali do situácie ktorá ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je urcené napadnuté rozhodnutie, v zmysle judikatúry citovanej v bode 65 vyssie a ze obchodné výsledky zaznamenali horsí vývoj, nez by mohli zaznamenat v prípade, ak by takéto opatrenie neexistovalo, v zmysle judikatúry citovanej v bode 66 vyssie. Treba dodat, ze tieto dve spolocnosti ako drzitelia koncesií na Tangenziale boli spolu so SAVP jedinými spolocnostami, ktoré boli negatívne dotknuté uvedeným zvýsením mýta, a ze z tohto zvýsenia mal prospech ich jediný konkurent na relevantnom trhu, t. j. CAV ako drzitel koncesie na Passante. 79. Z toho vyplýva, ze bolo prípustné, aby tak Autovie Venete, ako aj Autostrade per l'Italia samostatne podali zaloby proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom obsahovalo odmietnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti so zvýsením mýta. V dôsledku toho je prípustná aj zaloba podaná zalobkynou zastupujúcou ich záujmy, pokial ide o zvýsenie mýta. 80. Preto treba druhému dôvodu neprípustnosti vyhoviet v súvislosti s priamym pridelením koncesie na správu Passante a zamietnut ho v súvislosti so zvýsením mýta na Tangenziale. 3. Záver o prípustnosti 81. V dôsledku toho treba vyhoviet námietke neprípustnosti v súvislosti s priamym pridelením koncesie na Passante a vo zvysnej casti ju zamietnut. Zaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, ze zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje státnu pomoc. Naproti tomu je neprípustná v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie, ze priame pridelenie koncesie na Passante nepredstavuje státnu pomoc. B - O veci samej 82. Zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody zalozené v podstate na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia, porusení clánku 107 ZFEÚ a skreslení skutkových okolností. 1. O prvom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti s priamym pridelením koncesie na výstavbu a správu Passante spolocnosti CAV 83. Prvý zalobný dôvod, ktorý smeruje výlucne proti konstatovaniu, podla ktorého priame pridelenie koncesie na Passante nepredstavuje státnu pomoc, nemôze byt úspesne vznesený proti konstatovaniu, podla ktorého zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje státnu pomoc. V súlade s bodom bod 81 vyssie teda musí byt zamietnutý ako neúcinný. 2. O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, nedostatocnosti a protirecivosti odôvodnenia a porusení clánku 107 ZFEÚ v súvislosti so zvýsením mýta na Tangenziale a) O výhradách zalozených na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení skutkových okolností 84. Pokial ide o tieto výhrady, ktoré zalobkyna uviedla v rámci svojho druhého zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze sú uvedené, ako to Komisia správne tvrdila v súvislosti s povinnostou odôvodnenia, výlucne v názve druhého zalobného dôvodu a nie sú podlozené nijakým tvrdením, a to ani v zalobe, ani v replike. 85. V dôsledku toho treba výhrady zalozené na porusení podstatných formálnych nálezitostí, porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení skutkových okolností vznesené v rámci druhého zalobného dôvodu zamietnut ako neprípustné v súlade s clánkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. b) O výhrade zalozenej na porusení clánku 107 ZFEÚ 86. Zalobkyna tvrdí, ze výstavba Passante bola financovaná prostredníctvom zvýsenia sadzieb na Tangenziale a ze toto zvýsenie, ktoré spôsobilo rovnakú výsku mýta na obidvoch úsekoch, malo za následok narusenie hospodárskej sútaze presmerovaním dopravy z Tangenziale v prospech Passante. 87. Komisia sa domnieva, ze ani skutocnost, ze koncesionár úseku dialnice vyberá mýto, ani skutocnost, ze toto mýto sa zvysuje, nezahrna prevod státnych prostriedkov. 88. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna netvrdí, ze podmienky koncesnej zmluvy na Passante uzatvorenej 30. januára 2009 medzi ANAS a CAV predstavujú státnu pomoc v tom, ze existuje nerovnováha medzi povinnostami CAV na základe tejto dohody na jednej strane a výhodami, ktoré môze táto spolocnost získat z koncesie, na druhej strane. Výhrada, ktorú vzniesla zalobkyna, sa totiz obmedzuje na otázky zvýsenia mýta na Tangenziale a urcenia, ze príjmy z tohto zvýsenia sa pouzijú na náhradu nákladov na výstavbu Passante. 89. Ako bolo konstatované v bode 33 vyssie, napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, lebo spocíva v konstatovaní Komisie na záver fázy predbezného preskúmania, podla ktorého zvýsenie mýta na Tangenziale nepredstavuje pomoc. Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia mala konstatovat, naopak, ze uvedené opatrenie predstavuje státnu pomoc. 90. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vyhlasuje pomoc poskytovanú státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, za nezlucitelnú s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. O skutkových okolnostiach v prejednávanej veci 91. Najprv treba opísat podrobnosti sporného zvýsenia mýta a pouzitia výtazku z tohto zvýsenia. 92. O zvýsení mýta na Tangenziale sa po prvýkrát rozhodlo prostredníctvom delibera (správne rozhodnutie) c. 128, ktoré vydal Comitato interministeriale per la programmazione economica (Medzirezortný výbor pre hospodárske plánovanie, CIPE), zo 6. apríla 2006 (GURI c. 142 z 21. júna 2006, s. 16). Tento akt totiz povoluje "do doplnujúcich aktov... k platným dohodám so spolocnostami, ktoré spravujú dialnice krizujúce Passante di Mestre, vlozit klauzuly upravujúce rovnaké mýto..., aby sa postupne zabezpecil prísun prostriedkov potrebných na realizáciu Passante". Zo spisu vyplýva, ze zásada "rovnakého mýta" znamená, ze vodici prechádzajúci v oboch smeroch medzi Padovou a Terstom a medzi Padovou a Bellunom si môzu vybrat medzi obidvomi trasami bez toho, aby existoval akýkolvek rozdiel, pokial ide o výsku mýta. 93. Delibera c. 3 CIPE z 26. januára 2007 (GURI c. 96 z 26. apríla 2007, s. 79) stanovila mieru zvýsenia mýta. Podla tohto aktu malo zvýsenie spocívat v tom, ze k poctu kilometrov, ktoré tranzitná doprava skutocne presla, sa v obidvoch smeroch na Tangenziale tak na úseku Padova - Terst, ako aj na úseku Padova - Belluno má pridat fiktívna vzdialenost 10,14 km od 1. februára 2007 a 20,28 km od 1. januára 2008. 94. V dôsledku oneskoreného odovzdania Passante do prevádzky bol prvý z uvedených dátumov presunutý na 1. mája 2008 a druhý na 1. januára 2009 prostredníctvom delibera c. 24 CIPE z 27. marca 2008 (GURI c. 157 zo 7. júla 2008, s. 55). 95. V súlade s ustanoveniami aktov delibera citovaných v predchádzajúcich bodoch sa podrobnosti zvýsenia mýta doplnili do koncesných zmlúv zaväzujúcich na jednej strane ANAS a na druhej strane spolocnosti spravujúce Tangenziale a Passante. 96. Podla clánku 4 koncesnej zmluvy na Passante uzatvorenej 30. januára 2009 medzi ANAS a CAV (dalej len "zmluva") sa koncesia na Passante skoncí 31. decembra 2032. Podla clánku 6.2 zmluvy sa CAV zaviazala predovsetkým nahradit ANAS do 30. júna 2010 vsetky náklady, ktoré ANAS vynalozila z dôvodu výstavby Passante. Zo spisu a najmä z clánku 3.2 písm. d) zmluvy totiz vyplýva, ze výstavbu Passante spociatku financovala ANAS. 97. Z clánku 6.4 zmluvy vyplýva, ze CAV bude naproti tomu nárok na: - po prvé výtazok zo zvýsenia mýta vyberaného na Tangenziale, - po druhé príjmy z mýta na Passante, - po tretie od 30. novembra 2009 príjmy z predchádzajúcej koncesie SAVP, ktorú prevzala CAV, na casti Tangenziale, - po stvrté príjmy vyplývajúce zo subkoncesií týkajúcich sa odpocívadiel. 98. Výtazok zo zvýsenia mýta vyberaného na Tangenziale a ostatné zlozky uvedené v predchádzajúcom bode v konecnom dôsledku umoznili Talianskej republike spätne získat sumu, ktorú vynalozila na výstavbu Passante. 99. Pokial ide o podrobnosti zvýsenia mýta, clánok 6.4 zmluvy v podstate preberá ustanovenia aktov delibera CIPE citovaných v bodoch 93 a 94 vyssie, pricom stanovuje, ze k poctu kilometrov, ktoré tranzitná doprava skutocne prejde, sa v obidvoch smeroch na Tangenziale tak na úseku Padova - Terst, ako aj na úseku Padova - Belluno od 1. mája 2008 pridá fiktívna vzdialenost 10,14 km a od 1. januára 2009 20,28 km. Podla údajov, ktoré CAV poskytla v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu a ktoré úcastníci konania ústne potvrdili na pojednávaní, sa toto zvýsenie bude postupne znizovat v súlade s obchodným a financným plánom tvoriacim prílohu zmluvy az do jej skoncenia. Pocet pridaných kilometrov bol teda 19,88 km v roku 2010, 19,48 km v roku 2011 a od 1. januára 2012 je 19,10 km. 100. Pokial ide o spôsoby výberu a prevodu prostriedkov získaných na základe dodatocného poctu kilometrov, úcastníci konania v odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu zhodne uviedli, ze sumy, o ktoré ide, vyberajú koncesionári, ktorí spravujú príslusné mýtne brány - t. j. Autovie Venete pre bránu Venezia-Est, Autostrade per l'Italia pre bránu Venezia-Nord a CAV pre bránu Venezia-Padova - alebo v ich mene spolocnostou vo vlastníctve Autostrade per l'Italia, pricom následne sa prevádzajú na CAV podla spôsobu urceného v dohode o vzájomnom prepojení zaväzujúcej rôznych koncesionárov. 101. Tieto spôsoby sa menia podla prostriedkov platby, ktoré pouzije uzívatel: - v prípade platby v hotovosti alebo platobnou kartou príslusné sumy prijíma koncesionár spravujúci mýtnu bránu, ktorý ich prevedie priamo CAV (pri mýtnej bráne Venezia-Padova, ktorú spravuje priamo CAV, ide o vnútorný úctovný prevod v rámci CAV), - v prípade platby prostredníctvom telemýta (telepass) alebo predplatenej karty (Viacard), systémov spravovaných spolocnostou Telepass SpA, ktorú kontroluje Autostrade per l'Italia, príslusné sumy prijíma spolocnost Telepass a následne ich prevedie CAV. O poziadavke týkajúcej sa státnych prostriedkov 102. Pokial ide o vymedzenie státnej pomoci spocívajúcej v zvýsení mýta na Tangenziale, úcastníci konania sa predovsetkým nezhodujú v otázke, ci uvedené opatrenie zahrna prevod státnych prostriedkov v prospech CAV ako koncesionára Passante. 103. V prvom rade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa povazujú iba výhody poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov. Rozlisovanie medzi "pomocou poskytovanou státom" a pomocou poskytovanou "zo státnych prostriedkov", upravené v tomto ustanovení, totiz neznamená, ze vsetky výhody priznané státom predstavujú státnu pomoc bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú financované zo státnych prostriedkov, ale jeho cielom je len zaclenit do tohto pojmu tak výhody priamo poskytované státom, ako aj výhody poskytované prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát poveril alebo zriadil (pozri rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 104. V druhom rade treba pripomenút, ze pokial ide o pojem státne prostriedky, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov, pricom nie je podstatné, ci sú tieto prostriedky trvalou súcastou majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce spornému opatreniu nie sú trvale v drzbe orgánov verejnej moci, skutocnost, ze sú neustále pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby boli kvalifikované ako státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 50, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 37). 105. Ako bolo uvedené v bodoch 100 a 101 vyssie, v prejednávanej veci sumy zodpovedajúce výtazku zo zvýsenia mýta prevádzajú priamo na CAV bud spolocnosti Autovie Venete a Autostrade per l'Italia, alebo spolocnost Telepass, ako súkromné spolocnosti. Sumy, o ktoré ide, sú teda prevádzané priamo a výlucne medzi súkromnými spolocnostami bez toho, aby sa co len prechodne dostali do drzby alebo pod kontrolu akéhokolvek verejnoprávneho subjektu. V dôsledku toho nejde o státne prostriedky v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 103 a 104 vyssie. 106. Kedze nie je splnená poziadavka týkajúca sa dotknutosti státnych prostriedkov, treba bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné nálezitosti tvoriace pojem státna pomoc, konstatovat, ze zvýsenie mýta na Tangenziale, ako aj priznanie výtazku z tohto zvýsenia na náhradu nákladov na výstavbu Passante na základe zmluvy nepredstavuje státnu pomoc. 107. V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj druhý zalobný dôvod a zalobu ako celok. O trovách 108. Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku uvedeného rokovacieho poriadku Vseobecný súd môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 109. Kedze zalobkyna neuspela vo veci samej a Komisia ciastocne neuspela v súvislosti s neprípustnostou, proti ktorej namietala, treba rozhodnút, ze kazdý z hlavných úcastníkov konania je povinný nahradit polovicu trov konania druhého úcastníka. Zalobkyna je navyse povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila CAV ako vedlajsí úcastník konania. Výrok Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Associazione italiana delle societŕ concessionarie per la costruzione e l'esercizio di autostrade e trafori stradali (Aiscat) znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania vynalozených Európskou komisiou a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Concessioni autostradali Venete - CAV SpA. 3. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vynalozila Aiscat. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXhgUVP/L93866-4693TMP.html#t-ECR_62010TJ0182_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:187:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0322&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0521&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0319&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0227&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0036&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0010&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 21. file:///tmp/lynxXXXXXhgUVP/L93866-4693TMP.html#c-ECR_62010TJ0182_SK_01-E0001 22. file:///tmp/lynxXXXXXhgUVP/L93866-4693TMP.html#I1 23. file:///tmp/lynxXXXXXhgUVP/L93866-4693TMP.html#MO 24. file:///tmp/lynxXXXXXhgUVP/L93866-4693TMP.html#DI