ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 16. októbra 2014 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Elektrická energia -- Zvýhodnená tarifa -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariaduje sa jej vymáhanie -- Výhoda -- Povinnost odôvodnenia -- Výska pomoci -- Nová pomoc" Vo veci T-177/10, Alcoa Trasformazioni Srl, so sídlom v Portoscuse (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, T. Müller-Ibold, F. Salerno, G. Scassellati Sforzolini a G. Rizza, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/460/ES z 19. novembra 2009 o opatreniach státnej pomoci C 38/A/04 (ex NN 58/04) a C 36/B/06 (ex NN 38/06), ktoré Taliansko poskytlo v prospech spolocnosti Alcoa Trasformazioni ([2]Ú. v. EÚ L 227, 2010, s. 62) VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva a C. Wetter (spravodajca), tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. decembra 2013, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Alcoa Trasformazioni Srl, je spolocnostou zalozenou podla talianskeho práva, ktorá vlastní dva závody vyrábajúce primárny hliník nachádzajúce sa v Portovesme na Sardínii a vo Fusine v Benátsku (Taliansko). Tieto závody previedla na zalobkynu spolocnost Alumix SpA v rámci svojej privatizácie. 2 Komisia Európskych spolocenstiev po preskúmaní rôznych opatrení, ktoré boli poskytnuté spolocnosti Alumix pocas jej privatizácie, vrátane zvýhodnenej tarify za elektrickú energiu, ktorú priznala Ente nazionale per l'energia elettrica (ENEL), pôvodný dodávatel elektrickej energie v Taliansku, závodom nadobudnutým zalobkynou, zastávala vo svojom oznámení adresovanom ostatným clenským státom a ostatným dotknutým osobám podla clánku [88] ods. 2 [ES], týkajúcom sa státnej pomoci talianskej vlády v prospech spolocnosti Alumix, ktoré bolo oznámené Talianskej republike a uverejnené 1. októbra 1996 ([3]Ú. v. ES C 288, s. 4, dalej len "rozhodnutie Alumix"), v súvislosti s touto tarifou, ktorá sa uplatnovala do 31. decembra 2005, názor, ze nepredstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti sa Komisia predovsetkým domnievala, ze "ENEL sa fakturovaním tarify za výrobu primárneho hliníka [závodom, ktoré nadobudla zalobkyna], ktorá pokrýva[la] jej variabilné náklady a ktorá sa podiela[la] na jej fixných nákladoch, správa[la] [ako hospodársky subjekt konajúci za bezných trhových podmienok], kedze tieto tarify umozn[ovali] dodávat elektrickú energiu jej najdôlezitejsím priemyselným zákazníkom v regiónoch, v ktorých exist[ovala] nadmerná kapacita v oblasti výroby elektrickej energie" [neoficiálny preklad]. 3 Autoritŕ per l'energia elettrica e il gas (taliansky Úrad pre elektrickú energiu a plyn, dalej len "AEEG") previedol rozhodnutím c. 204/99 z 29. decembra 1999 správu tarify za elektrickú energiu na miestnych distribútorov elektrickej energie. Dodávku elektrickej energie tak zalobkyni fakturovala spolocnost ENEL, jej miestny distribútor elektrickej energie, podla standardnej tarify, a teda uz nie podla tarify uvedenej v clánku 2 ministerskej vyhlásky z 19. decembra 1995 (GURI c. 39 zo 16. februára 1996, s. 8, dalej len "vyhláska z roku 1995"), ktorá sa uplatnovala, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, do 31. decembra 2005. ENEL na úcely kompenzácie tohto tarifného rozdielu priznala zalobkyni náhradu, uvedenú v jej faktúre za elektrickú energiu, ktorá bola financovaná prostredníctvom parafiskálneho odvodu stanoveného vsetkým spotrebitelom elektrickej energie v Taliansku. 4 Rozhodnutím AEEG c. 148/04 z 9. augusta 2004 bol verejnoprávny orgán Cassa Conguaglio per il settore elettrico (Vyrovnávací fond v elektroenergetickom odvetví, dalej len "Vyrovnávací fond") poverený správou tarify za elektrickú energiu namiesto miestnych distribútorov. Preto samotný vyrovnávací fond vrátil zalobkyni rozdiel medzi výskou tarify, ktorú jej fakturovala spolocnost ENEL, a tarifou stanovenou vo vyhláske z roku 1995, a to prostredníctvom rovnakého parafiskálneho odvodu. 5 Následne bol prijatý najprv dekrét predsedu vlády zo 6. februára 2004 (GURI c. 93 z 21. apríla 2004, s. 5, dalej len "dekrét z roku 2004") a potom zákonný dekrét c. 35 zo 14. marca 2005 (GURI c. 111 zo 14. mája 2005, s. 4), ktorý bol zmenený na zákon po zmenách a doplneniach zákonom c. 80 zo 14. mája 2005 (riadna príloha GURI c. 91 zo 14. mája 2005, dalej len "zákon z roku 2005"). Cielom clánku 1 dekrétu z roku 2004 bolo rozsírit nárok na zvýhodnené tarify za elektrickú energiu najmä na spolocnosti Portovesme Srl a Eurallumina SpA. Hoci sa tento clánok mohol chápat tak, ze mal takisto do júna 2007 predlzit platnost zvýhodnenej tarify, ktorej príjemcom bola zalobkyna, v skutocnosti sa na zalobkynu neuplatnoval a zalobkyna nadalej podliehala úprave stanovenej vyhláskou z roku 1995, a to az do nadobudnutia úcinnosti clánku 11 ods. 11 zákona z roku 2005, ktorý platnost zvýhodnenej tarify uplatnovanej na dva závody zalobkyne predlzil do 31. decembra 2010. 6 AEEG, ktorý mal uvedenú tarifu kazdorocne preskúmavat, prijal 13. októbra 2005 rozhodnutie c. 217/05, na základe ktorého sa od 1. januára 2006 mala zvýhodnená tarifa zvýsit maximálne o 4 % rocne v závislosti od prípadného zvýsenia cien na burzách vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko) a v Amsterdame (Holandsko). 7 Dekrét z roku 2004 ani clánok 11 ods. 11 zákona z roku 2005 neboli Komisii oznámené. 8 Rozhodnutím oznámeným Talianskej republike listom z 19. júla 2006 Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, týkajúce sa státnej pomoci C 36/06 (ex NN 38/06) - Zvýhodnená tarifa za elektrickú energiu pre priemyselné odvetvia s vysokou spotrebou elektrickej energie v Taliansku (zhrnutie v [4]Ú. v. EÚ C 214, s. 5, dalej len "rozhodnutie z 19. júla 2006"). 9 Dna 29. novembra 2006 podala zalobkyna na Vseobecný súd zalobu smerujúcu primárne k zruseniu tohto rozhodnutia v casti, v ktorej sa týkalo tarify za dodávku elektrickej energie priznanej jej dvom závodom na výrobu primárneho hliníka a subsidiárne k jeho zruseniu v casti, v ktorej v nom Komisia kvalifikovala uvedenú tarifu ako protiprávnu novú pomoc. 10 Rozsudkom z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia (T-332/06, neuverejnený v Zbierke), Vseobecný súd túto zalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia ([5]C-194/09 P, Zb. s. I-6311). 11 Výsledkom konania vo veci formálneho zistovania bolo prijatie rozhodnutia Komisie 2010/460/ES z 19. novembra 2009 o opatreniach státnej pomoci C 38/A/04 (ex NN 58/04) a C 36/B/06 (ex NN 38/06), ktoré Taliansko poskytlo v prospech spolocnosti Alcoa Trasformazioni ([6]Ú. v. EÚ L 227, 2010, s. 62, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého clánok 1 stanovuje, ze státna pomoc, ktorú Talianska republika protiprávne poskytla zalobkyni od 1. januára 2006, je nezlucitelná so spolocným trhom. 12 V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze analýza, ktorú pouzila v rozhodnutí Alumix, ako aj výpocty poskytnuté talianskymi orgánmi a zalobkynou na úcely preukázania, ze zvýhodnená tarifa, ktorá jej bola priznaná, bola nadalej v súlade s kritériami prijatými v rozhodnutí Alumix, sú irelevantné. Uviedla, ze výska pomoci, ktorá sa mala vymáhat, zodpovedala sume vsetkých kompenzacných príspevkov, ktoré zalobkyni vyplatil Vyrovnávací fond. 13 Pokial ide o závod nachádzajúci sa v Benátsku, Komisia v clánku 2 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vymáhanie pomoci sa malo týkat obdobia od 1. januára 2006 do 19. novembra 2009, ked doslo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o závod nachádzajúci sa na Sardínii, Komisia stanovila, ze sa malo vykonat len ciastocné vymáhanie, a to za obdobie od 1. januára 2006 do 18. januára 2007. 14 Z prílohy 1 A zaloby vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie bolo zalobkyni oznámené 12. februára 2010. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. apríla 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 16 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 22. mája 2010 zalobkyna podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka pomoci C 36/B/2006 (ex NN 38/2006), a rovnako v nom navrhovala, aby bola Komisia zaviazaná na úhradu trov konania. 17 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. júla 2010 Talianska republika podala návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne. 18 Uznesením predsedu Vseobecného súdu z 9. júla 2010, Alcoa Trasformazioni/Komisia (T-177/10 R, neuverejnené v Zbierke), bol tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia zamietnutý a o trovách konania sa malo rozhodnút neskôr. 19 Komisia 4. augusta 2010 dorucila do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie k zalobe. 20 Uznesením z 13. septembra 2010 predseda prvej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhu na vstup Talianskej republiky ako vedlajsieho úcastníka do konania. 21 Dna 26. novembra 2010 Talianska republika dorucila do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 22 Upravené znenie repliky bolo dorucené do kancelárie Vseobecného súdu 1. decembra 2010. 23 Dna 1. februára 2011 boli do kancelárie Vseobecného súdu dorucené pripomienky zalobkyne k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania. 24 Duplika a pripomienky Komisie k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania boli dorucené do kancelárie Vseobecného súdu 1. marca 2011. 25 Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia [C-446/10 P(R)], bolo odvolanie podané proti uz citovanému uzneseniu z 9. júla 2010, Alcoa Trasformazioni/Komisia, zamietnuté. 26 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k siestej komore, ktorej bola z tohto dôvodu vec pridelená. Následne bola táto vec zverená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v tej istej komore. 27 V nadväznosti na ciastocnú obmenu Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do ôsmej komory, ktorej sa tak táto vec nanovo pridelila. 28 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 29 Prednesy zalobkyne a Komisie a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 12. decembra 2013. Talianska republika, ktorá bola ako vedlajsí úcastník konania riadne predvolaná, sa bez toho, aby o tom informovala Vseobecný súd, na uvedené pojednávanie nedostavila. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka pomoci C 36/B/06 (ex NN 38/06), -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 32 Talianska republika navrhuje, aby Vseobecný súd zalobe vyhovel. Právny stav 33 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov. 34 V podstate prvý zalobný dôvod je zalozený na protiprávnej kvalifikácii státnej pomoci, kedze zalobkyni nebola priznaná výhoda, druhý je zalozený na protiprávnosti vyplývajúcej z nesprávneho stanovenia výsky pomoci pre prípad, ze by Vseobecný súd pouzil kvalifikáciu státnej pomoci, tretí - stále za predpokladu, ze by sa uvedená kvalifikácia preukázala - na chybnej povahe tejto kvalifikácie regionálnej pomoci zlucitelnej so spolocným trhom ako prevádzkovej pomoci, a ak by sa pripustilo, ze islo o prevádzkovú pomoc, na oprávnenosti takejto pomoci na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci ([7]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), stvrtý na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a ustanovení Zmluvy týkajúcich sa regionálnej pomoci zlucitelnej so spolocným trhom, piaty na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a siesty na porusení podstatných formálnych nálezitostí. 35 Vseobecný súd povazuje za vhodné preskúmat najprv siesty zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 36 V prvom rade sa treba vyslovit k prípustnosti siesteho zalobného dôvodu, ktorý Komisia spochybnuje. 37 Podla Komisie je uvedený zalobný dôvod natolko nedostatocne rozvinutý, ze nesplna poziadavky vyzadované clánkom 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Z preskúmania zaloby a repliky vsak vyplýva, ze hoci sú úvahy zalobkyne velmi strucné, zalobkyna uvádza zalobný dôvod pozostávajúci z dvoch castí, ktoré sú jasne identifikovatelné, z ktorých jedna sa týka následkov údajnej neplatnosti rozhodnutia z 19. júla 2006 o zákonnosti napadnutého rozhodnutia (bod 271 zaloby) a druhá nedostatocného odôvodnenia uvedeného rozhodnutia (bod 272 zaloby a body 73 a 74 repliky). Tento zalobný dôvod sa teda musí povazovat za prípustný. 38 Je preto potrebné, aby sa v druhom rade postupne preskúmali obe casti siesteho zalobného dôvodu. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu týkajúcej sa procesnej vady, ktorá súvisí s neplatnostou rozhodnutia z 19. júla 2006 39 Zalobkyna tvrdila, ze "konecné rozhodnutie prijaté podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ m[ohlo] byt prijaté v súlade s právnou úpravou len vtedy, ak bolo platné rozhodnutie o zacatí kontradiktórneho konania vo veci formálneho zistovania" [neoficiálny preklad] a ze "v prípade, ze by rozhodnutie o zacatí konania bolo zrusené, toto zrusenie by malo úcinky aj na napadnuté rozhodnutie, v prípade ktorého by podmienka podstatnej formálnej nálezitosti nebola splnená" [neoficiálny preklad]. 40 Zalobkyna, ktorá bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k následkom, ktoré sa podla nej majú vyvodit z uz citovaného rozsudku z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia, ktorý bol potvrdený uz citovaným rozsudkom z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, v ktorom sa pripustila plná zákonnost rozhodnutia z 19. júla 2006, na pojednávaní vyhlásila, ze netrvá na prvej casti svojho siesteho zalobného dôvodu, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. O druhej casti siesteho zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia povinnosti odôvodnenia 41 Vo svojej druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze doslo k poruseniu povinnosti odôvodnenia. V tejto súvislosti uvádza, ze "[napadnuté] rozhodnutie má v klúcových otázkach mnoho závazných nedostatkov odôvodnenia [neoficiálny preklad]" (bod 272 zaloby), a odkazuje na "úvahy uvedené v prvých styroch zalobných dôvodoch [neoficiálny preklad]" (ten istý bod zaloby). 42 Najskôr treba zamietnut námietku neprípustnosti Komisie týkajúcu sa druhej casti tohto zalobného dôvodu, ktorá je zalozená na tom, ze tvrdenia zalobkyne sa týkajú len relevantnosti dôvodov, a nie toho, ci odôvodnenie je alebo nie je postacujúce. Otázke povinnosti odôvodnenia sa v prvom rade venujú body 69 az 74, ako aj body 78 a 79 zaloby, ktoré sa týkajú neexistencie ekonomického posúdenia umoznujúceho preukázat, ze zalobkyni bola priznaná výhoda. 43 Dalej replika je presnejsia, a z dôvodu porusenia povinnosti odôvodnenia sa v nej zdôraznuje najmä neexistencia ekonomickej analýzy, ktorá by umoznila preukázat, ze zalobkyni bola priznaná výhoda, trhová cena, zohladnenie regionálneho vývoja a dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu programu Virtual Power Plant (dalej len "program VPP"). Navyse vzhladom na to, ze zalobný dôvod, ktorý je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, sa týka verejného poriadku (rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 1986, Usinor/Komisia, [8]185/85, Zb. s. 2079, bod 19, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [9]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67), je prípustný, aj ked je po prvýkrát uvedený v replike [rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [10]C-166/95 P, Zb. s. I-983, body 21 a 25, a rozsudok Vseobecného súdu zo 6. júla 2011, i-content/ÚHVT (BETWIN), [11]T-258/09, Zb. s. II-3797, bod 47]. To platí najmä v prípade, ak je dôvod, ktorý je síce uvedený v zalobe, no bez dostatocných spresnení, rozsírený v stádiu repliky. 44 Následne treba zalobu posúdit s ohladom na repliku a vyvodit záver, ze zalobkyna v siestom zalobnom dôvode Komisii nevytýka nezohladnenie vyssie uvedených skutocností, ale to, ze ich v napadnutom rozhodnutí neuviedla. Prípustnost druhej casti siesteho zalobného dôvodu sa ako taká preukázala. 45 Najprv treba preskúmat samotný odkaz na meritórne zalobné dôvody, ktorý bol vykonaný v súvislosti s druhým az stvrtým zalobným dôvodom, a dalej výhrady, ktoré zalobkyna formulovala v zalobe (v rámci prvého zalobného dôvodu, na ktorý odkazuje siesty zalobný dôvod) a ktoré sú doplnené v replike. 46 Co sa týka prvého prípadu, v súlade s judikatúrou treba pripomenút, ze zalobný dôvod zalozený na porusení v tom case uplatnitelného clánku 253 ES, ktorý sa týka chýbajúceho ci nedostatocného odôvodnenia, predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 67, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, [12]T-158/99, Zb. s. II-1, bod 97). Inak je to v prípade výhrad, ktoré sa v pravom zmysle slova netýkajú chýbajúceho ci nedostatocného odôvodnenia, no v skutocnosti sa prekrývajú s kritikou dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a teda legality tohto aktu, pokial ide o jeho vecnú stránku (rozsudky Vseobecného súdu Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný, bod 97, a zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, [13]T-162/06, Zb. s. II-1, bod 23). Tieto výhrady mozno zamietnut len v rámci tohto zalobného dôvodu (rozsudky Vseobecného súdu Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný, body 97 a 98, a z 27. septembra 2012, Taliansko/Komisia, T-257/10, bod 53). 47 Pokial ide o druhý prípad, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré vyzaduje clánok 253 ES, prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a príslusný súd mohol vykonat svoje posúdenie. 48 Povinnost odôvodnenia sa musí posudzovat podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [14]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 16; rozsudky Vseobecného súdu z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [15]T-198/01, Zb. s. II-2717, body 59 a 60, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T-123/09, bod 178). 49 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba overit, ci Komisia dostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, co sa týka po prvé ekonomickej analýzy, na základe ktorej dospela k záveru o existencii výhody priznanej zalobkyni, po druhé toho, aká mala byt trhová cena, po tretie skutocnosti, ci preskúmala, ci bolo mozné priznat pomoc urcenú na regionálny rozvoj, a po stvrté, co sa týka dôvodov, ktoré ju viedli k zamietnutiu programu VPP. 50 Pokial teda ide po prvé o ekonomickú analýzu, na základe ktorej Komisia dospela k záveru o existencii výhody priznanej zalobkyni, z preskúmania napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia najskôr pripomenula ekonomický kontext, do ktorého spadá rozhodnutie Alumix (odôvodnenia 33 az 38 napadnutého rozhodnutia), potom zdôraznila dôlezitý vývoj, ktorým sa následne vyznacoval taliansky trh s elektrickou energiou (odôvodnenia 39 az 43 napadnutého rozhodnutia), a nakoniec jednu celú cast (bod 6.2.1 napadnutého rozhodnutia nazvaný "Existencia výhody") venovala analýze trhu, na ktorom sa zúcastnila zalobkyna (odôvodnenia 145 az 158 napadnutého rozhodnutia). Komisia, ktorá najmä pripomenula, ze rozhodnutie Alumix, prijaté v monopolnom kontexte, sa nemohlo pouzit na liberalizovaný trh s elektrickou energiou (odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia), v súlade s uz citovaným rozsudkom z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, (bod 71) zdôraznila, ze bolo potrebné zohladnit "podmienky prevládajúce na skutocných dotknutých trhoch" (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). Tiez poskytla podrobné informácie o osobitnej povahe sardínskeho trhu (odôvodnenia 155 a 226 az 231 napadnutého rozhodnutia). 51 Pokial ide po druhé o trhovú cenu, Komisia uviedla, ze cena, ktorú zalobkyna získala z dôvodu zásahu talianskeho státu, bola nizsia nez cena, ktorú by získala za skutocných trhových podmienok, lebo ak by ju bola schopná získat priamo od dodávatelov elektrickej energie v dotknutých regiónoch, nebol by potrebný zásah státu (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach 146 az 152 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré usúdila, ze je potrebné zamietnut výpocet trhovej ceny uskutocnený zalobkynou, a dalej v odôvodneniach 153 a 154 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze uvedený výpocet bol nesprávny, pretoze zodpovedal marginálnym výrobným nákladom elektrární pokrývajúcich základný výkon, teda tých najekonomickejsích. Komisia pritom zdôraznila, ze takéto náklady bolo mozné dosiahnut na trhu len mimo spicky, pricom zalobkyna nespotrebovávala elektrickú energiu len mimo tejto spicky, ale nepretrzite 24 hodín denne. Napokon poskytla spresnenia v súvislosti s trhovou cenou na Sardínii (odôvodnenie 230 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze tarifa, ktorej príjemcom bola zalobkyna, nesplnala kritériá pouzité v rozhodnutí Alumix, aj keby sa v prejednávanej veci uplatnovali (odôvodnenie 155 napadnutého rozhodnutia). 52 Pokial ide po tretie o oprávnenost na získanie pomoci urcenej na regionálny rozvoj, zo znenia odôvodnení 60 az 67 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia preskúmala túto moznost s ohladom na usmernenia o národnej regionálnej pomoci (odôvodnenie 60 napadnutého rozhodnutia), pricom uviedla, ze Benátsko nepatrilo medzi regióny oprávnené na získanie pomoci (odôvodnenie 61 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku coho bol jeden zo závodov zalobkyne vylúcený. Co sa týka druhého závodu umiestneného na Sardínii, Komisia uviedla, ze tento región bol oprávnený na získanie pomoci do 31. decembra 2006 (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia), avsak uz nie na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 - 2013 ([16]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13), s výnimkou zalobkyne, na ktorú sa malo vztahovat dvojrocné prechodné obdobie stanovené "pre postupné ukoncenie existujúcich schém prevádzkovej pomoci" (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). Skúmala teda, ci pomoc bola nevyhnutná (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia) a úmerná regionálnym nevýhodám (odôvodnenie 64 napadnutého rozhodnutia), pricom zaujala záporné stanovisko. Takisto uviedla, ze pomoc sa v reálnom vyjadrení postupne neznizovala (odôvodnenie 65 napadnutého rozhodnutia), a celkovo nepovazovala za vhodné "zavedenie novej prevádzkovej pomoci na niekolko mesiacov" s plánovaným "postupným ukoncením, majúc okrem toho na zreteli vyjadrené pochybnosti a deformujúci charakter pomoci" (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). Napokon "vyjadrila pochybnosti" o moznosti poskytnút zvýhodnenú tarifu priznanú zalobkyni "ci uz ako regionálnu pomoc alebo z akýchkolvek iných dôvodov" (odôvodnenie 67 napadnutého rozhodnutia). 53 Navyse napadnuté rozhodnutie dokonca obsahuje celú cast [bod 6.5.1 nazvaný "Zlucitelnost s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc (Sardínia)"], v ktorej je v dvadsiatich odôvodneniach zhrnuté stanovisko Komisie k tejto problematike (odôvodnenia 220 az 240 napadnutého rozhodnutia), osobitne pokial ide o "prínos pre regionálny rozvoj" (bod 6.5.1.2 a odôvodnenia 232 az 237 napadnutého rozhodnutia). 54 Pokial ide po stvrté o program VPP, napadnuté rozhodnutie ho takisto uvádza na viacerých miestach. Komisia ho uviedla v rámci chronológie sporu, pricom spomenula, ze zvazovala "moznost prijatia" uvedeného programu (odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia) a vymenila si v tomto ohlade korespondenciu s Talianskou republikou (odôvodnenia 18 az 20 napadnutého rozhodnutia). Rovnako sa poukazuje na schôdzky, ktoré sa konali s týmto clenským státom (tie isté odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým pasáz venovanú tejto problematike , rozclenenú na dve casti, ktoré sa venujú "rozhodnutiu o talianskej VE [opisu talianskej VPP - neoficiálny preklad]" (bod 6.5.3.1 napadnutého rozhodnutia) a "zlucitelnosti tarify na základe [VPP]" (bod 6.5.3.2 napadnutého rozhodnutia). Táto cast (odôvodnenia 246 az 259 napadnutého rozhodnutia) detailne opisuje program VPP a dôvody, pre ktoré Komisia "dospela k záveru, ze v tomto prípade nemôze predstavovat postacujúci základ pre poskytnutie pomoci zlucitelnej VE [ze v tomto prípade VPP neposkytuje dostatocný základ pre odôvodnenie zlucitelnosti pomoci - neoficiálny preklad] na prechodné obdobie nasledujúce po zriadení [VPP] a este menej na obdobie pred zriadením [VPP]" (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia). 55 V dôsledku toho, pokial ide o styri body, ktoré zalobkyna osobitne zdôraznila, napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je ani zdaleka neúplné, obsahuje podrobné a kompletné odôvodnenie, ktoré umoznuje tak zalobkyni, aby sa oboznámila s odôvodneniami prijatého opatrenia, ako aj súdu Európskej únie, aby vykonal svoje preskúmanie. 56 Z toho vyplýva, ze druhá cast siesteho zalobného dôvodu sa musí zamietnut, co má vzhladom na spätvzatie jeho prvej casti za následok zamietnutie uvedeného zalobného dôvodu. 57 Teraz je potrebné preskúmat piaty zalobný dôvod zalobkyne, lebo toto preskúmanie povedie Vseobecný súd k spresneniu presného rozsahu rozhodnutia Alumix. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 58 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Treba zdôraznit, co navyse pripústa zalobkyna, ze niektoré tvrdenia, ktoré uvádza v rámci tohto zalobného dôvodu "uz boli predlozené Vseobecnému súdu v rámci zaloby o neplatnost rozhodnutia [z 19. júla 2006]" (bod 225 zaloby), ktorý "im nevyhovel" (ten istý bod zaloby). Zalobkyna navrhuje, aby tieto tvrdenia boli opätovne preskúmané najmä z dôvodu ich sirsieho rozsahu a tiez preto, ze napadnuté rozhodnutie nemá rovnakú povahu ako rozhodnutie z 19. júla 2006. Je potrebné, aby sa na pät castí piateho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú po prvé legitímnej dôvery, ktorú mohla mat Talianska republika a zalobkyna v to, ze predmetná pomoc existovala, no nebola novou pomocou z dôvodu stálosti jej úcinkov pre zalobkynu, takze napadnuté rozhodnutie prestavovalo porusenie clánku 88 ES (clánok 108 ZFEÚ, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, je ratione temporis neuplatnitelný), po druhé legitímnej dôvery vyvolanej tým, ze Komisia, ktorá bola podla zalobkyne informovaná o zmene právneho poriadku od dátumu stanoveného vo vyhláske z roku 1995, nereagovala na prijatie nových ustanovení talianskeho práva a nechala tak zalobkynu v domnienke, ze predmetná pomoc sa mala povazovat za existujúcu, po tretie casovo neobmedzenej povahy rozhodnutia Alumix, po stvrté osobitnej legitímnej povahy vyplývajúcej z toho, ze tarifa upravená vo vyhláske z roku 1995 sa povazovala za tarifu, ktorá nie je státnou pomocou, a po piate posilnenia legitímnej dôvery zalobkyne postojom Komisie v rámci konania vo veci formálneho zistovania, vyjadrenom najmä v liste z 19. januára 2007, odpovedalo s prihliadnutím okrem iného aj na odpoved Vseobecného súdu a následne Súdneho dvoru. 59 Pred preskúmaním jednotlivých castí tohto zalobného dôvodu treba pripomenút to, co sa myslí zásadou legitímnej dôvery a podmienkami, ktoré treba dodrzat na to, aby sa mohla uplatnit. 60 Zásada ochrany legitímnej dôvery, ktorá je základnou zásadou práva Únie (rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spolocenstvo, [17]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52), umoznuje akémukolvek hospodárskemu subjektu, u ktorého vzbudila institúcia podlozené ocakávania, sa na nu odvolat (rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Foods Products (Lopik)/EHS, [18]265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a z 24. marca 2011, ISD Polska a i./Komisia, [19]C-369/09 P, Zb. s. I-2011, bod 123; rozsudok Vseobecného súdu z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia, T-328/09, bod 18). Ak je vsak pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie spôsobilého ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávat (rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1978, Lührs, [20]78/77, Zb. s. 169, bod 6, a rozsudok z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 102). Právo dovolávat sa legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé dotknutej osobe museli byt administratívou Únie poskytnuté presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky, pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byt spôsobilé vyvolat legitímne ocakávanie u toho, komu sú urcené. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s uplatnitelnými predpismi (pozri rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný, bod 19 a tam citovanú judikatúru). 61 Konkrétnejsie, pokial ide o uplatnitelnost tejto zásady v oblasti státnej pomoci, treba spresnit, ze vzhladom na ústrednú úlohu, ktorú zohráva oznamovacia povinnost, na to, aby Komisia mohla vykonat úcinnú kontrolu státnej pomoci, ktorá má kogentnú povahu, môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v legálnost pomoci len vtedy, ak im bola pomoc poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 88 ES, a ze obozretný hospodársky subjekt musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ci bol tento postup dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je podla clánku 88 ods. 3 ES protiprávna, príjemca danej pomoci nemôze mat v takom prípade legitímnu dôveru v legálnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Producteurs de légumes de France/Komisia, uz citovaný, body 20 a 21 a tam citovanú judikatúru), s výnimkou prípadov, ak existujú mimoriadne okolnosti (rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2009, Francúzsko a FranceTélécom/Komisia, [21]T-427/04 a T-17/05, Zb. s. II-4315, bod 263). 62 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba postupne preskúmat tretiu, druhú, stvrtú, prvú a piatu cast tohto zalobného dôvodu. O tretej casti piateho zalobného dôvodu, týkajúcej sa casovo neobmedzenej povahy rozhodnutia Alumix 63 Vzhladom na to, ze Komisia sa v rozhodnutí Alumix vyjadrila ku zlucitelnosti pomoci stanovenej vo vyhláske z roku 1995, ktorej platnost výslovne skoncila 31. decembra 2005, s právom Spolocenstva, jej rozhodnutie nemohlo mat dlhsie casové úcinky nez opatrenie, ktoré bolo jeho predmetom. Ako Komisia správne pripomína vo svojom vyjadrení k zalobe, takéto úvahy uz boli obsiahnuté v uz citovanom rozsudku z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia (body 105 a 106). Tieto úvahy boli potvrdené Súdnym dvorom, ktorý rozhodol, ze zistenia Komisie v rozhodnutí Alumix nemohli viest zalobkynu k legitímnej domnienke, ze závery tohto rozhodnutia sa vztahujú na tarifu skúmanú v rozhodnutí z 19. júla 2006 (rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 134) a ze Vseobecný súd správne uviedol, ze rozhodnutie Alumix nemohlo u spolocnosti Alcoa vyvolat legitímnu dôveru, ze závery uvedené v tomto rozhodnutí zostanú zachované (rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 135). 64 Tretiu cast piateho zalobného dôvodu preto treba zamietnut. O druhej casti piateho zalobného dôvodu, týkajúcej sa legitímnej dôvery vyvolanej necinnostou Komisie po prijatí nových ustanovení talianskeho práva 65 Treba zdôraznit, ze hoci rozhodnutie Alumix platilo len po dobu poskytovania pomoci upravenej vo vyhláske z roku 1995, nemozno necinnost Komisie vykladat tak, ze mohla u zalobkyne vyvolat legitímnu dôveru. 66 Po prvé treba totiz poznamenat, ze úvahy zalobkyne spocívajú na nesprávnom predpoklade, lebo tvrdí, ze Komisia vedela o sporných ustanoveniach, pricom je tu dôlezité urcit, ci ich tejto institúcii oznámila Talianska republika. Co sa týka dekrétu z roku 2004, z napadnutého rozhodnutia vyplýva (odôvodnenia 1 az 3 uvedeného rozhodnutia), ze tento clenský stát poskytol informácie az na podnet Komisie, ktorú na to upozornili rôzne clánky v tlaci. Pokial ide o zákon z roku 2005, z dokumentov v spise rovnako vyplýva, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, ze clánok 11 ods. 11 uvedeného zákona, na rozdiel od jeho clánku 11 ods. 12, nebol Komisii oznámený, ako to uz okrem iného rozhodol Súdny dvor (rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 16). Treba tak uplatnit judikatúru pripomenutú v bode 61 vyssie, podla ktorej príjemca pomoci nemôze mat legitímnu dôveru v legálnost jej poskytnutia, pokial je poskytnutá bez toho, ze by bola vopred oznámená Komisii. 67 Je takisto zbytocné tvrdit, ze Komisia bola necinná, kedze jej boli predmetné informácie poskytnuté v rámci nou vedených konaní. Za týchto podmienok nemohla necinnost Komisie po oznámení vyvolat legitímnu dôveru, kedze necinnosti ani oznámenie sa nepreukázali. 68 Po druhé a v kazdom prípade v prejednávanej veci neexistujú presné, bezpodmienecné a jednotné záruky. 69 Druhú cast piateho zalobného dôvodu preto treba tiez zamietnut. O stvrtej casti piateho zalobného dôvodu, týkajúcej sa legitímnej dôvery vyplývajúcej z toho, ze tarifa upravená vo vyhláske z roku 1995 sa nepovazovala za státnu pomoc 70 Z toho, co bolo uvedené pri preskúmaní tretej casti piateho zalobného dôvodu, vyplýva, ze vyhláska z roku 1995, ktorá bola casovo obmedzená, kedze jej platnost vyprsala 31. decembra 2005, ktorej sa týkalo rozhodnutie Alumix, sa mohla povazovat za vyhlásku nepredstavujúcu státnu pomoc iba za posudzované obdobie. Ako Súdny dvor rozhodol v súvislosti s analýzou, ktorú v tomto ohlade vykonal Vseobecný súd (rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 135), zalobkyna nemohla mat legitímnu dôveru, ze závery uvedené v tomto rozhodnutí zostanú zachované. 71 V dôsledku toho treba stvrtú cast piateho zalobného dôvodu zamietnut. O prvej casti piateho zalobného dôvodu, týkajúcej sa legitímnej dôvery vyvolanej v dôsledku existujúcej povahy predmetnej pomoci z dôvodu jej stálych úcinkov voci zalobkyni 72 Z judikatúry pripomenutej v bodoch 60 a 61 vyssie vyplýva, ze hospodársky subjekt sa môze odvolávat na porusenie zásady legitímnej dôvery len vtedy, ak bol riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný. Za týchto okolností si zalobkyna mala dat pozor na to, ze zvýhodnená tarifa, ktorej bola príjemcom na základe vyhlásky z roku 1995, zo svojej podstaty odlisná od beznej tarify, bola stanovená na dobu desiatich rokov, a nebola si vôbec istá jej obnovením. Dalej nemohla ignorovat mechanizmus stanovenia zvýhodnenej tarify, ktorý pôvodne vyuzívala, ani následne prehliadnut skutocnost, ze táto tarifa presla vývojom, s ohladom na ktorý Komisia este nezaujala stanovisko. Navyse práve s ohladom na tento vývoj je nesprávne uvádzat nemenné úcinky zvýhodnenej tarify upravenej vo vyhláske z roku 1995, kedze v jej prípade doslo k viacerým posunom, najmä z dôvodu rocnej aktualizácie tarify upravenej v zákone z roku 2005, ktorá podla výkladu AEEG nesmie prekrocit 4 % (pozri bod 6 vyssie a odôvodnenia 49 a 50 napadnutého rozhodnutia). 73 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti legitímna dôvera zalobkyne ako riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného hospodárskeho subjektu sa nemohla zakladat na skutocnosti, ze pôvodná tarifa je trvalá a povazuje sa za existujúcu pomoc, predovsetkým z toho dôvodu, ze od prijatia rozhodnutia Alumix presla výrazným vývojom, aj ked bola nadalej príjemcom preferencnej tarify. 74 Prvú cast piateho zalobného dôvodu tak treba zamietnut. O piatej casti piateho zalobného dôvodu, týkajúcej sa posilnenia legitímnej dôvery zalobkyne postojom Komisie, ktorý vyjadrila pocas konania vo veci formálneho zistovania, najmä v liste z 19. januára 2007 75 Skutocnost, ze Komisia listom z 19. januára 2007 zacala diskutovat s Talianskou republikou (nie vsak so zalobkynou) vo veci programu VPP (odôvodnenia 18 az 20 napadnutého rozhodnutia), nielenze mohla byt len irelevantná pre povahu existujúcej pomoci, ktorá sa mala, ako si to zelala zalobkyna, priznat opatreniam, ktoré boli vykonané spornými talianskymi právnymi predpismi, a teda pre legitímnu dôveru, o ktorej sa nesprávne domnievala, ze ju bola oprávnená vyvodit zo záverov, ktoré Komisia formulovala v rozhodnutí Alumix, ale predovsetkým vzhladom na to, ze uvedený list bol len prvým krokom k rokovaniam o moznosti prijatia prechodných opatrení, nemohol zo svojej podstaty obsahovat presné, bezpodmienecné a jednotné záruky. 76 Z toho vyplýva, ze piatu cast piateho zalobného dôvodu treba zamietnut a v dôsledku toho zamietnut piaty zalobný dôvod v celom jeho rozsahu. 77 Dalsie styri zalobné dôvody budú preskúmané v poradí vyplývajúcom z písomností zalobkyne. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnej kvalifikácii státnej pomoci vzhladom na neexistenciu výhody priznanej zalobkyni 78 Prvý zalobný dôvod, v ktorom zalobkyna uvádza porusenie clánku 107 ZFEÚ (v skutocnosti ide o clánok 87 ES, ktorý je uplatnitelný ratione temporis), zahrna rôzne casti, z ktorých prvá sa venuje intenzite súdneho preskúmania v oblasti státnej pomoci a povinnosti odôvodnenia, ktorú má v tejto oblasti Komisia. Co sa týka tejto poslednej zálezitosti, v rámci preskúmania druhej casti siesteho zalobného dôvodu bolo rozhodnuté, ze napadnuté rozhodnutie je v súlade s poziadavkami vyplývajúcimi z clánku 253 ES. Pokial ide o vseobecné úvahy týkajúce sa toho, co znamená preskúmanie súdom Únie v oblasti státnej pomoci, nie sú k nim pripojené nijaké konkrétne výhrady týkajúce sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a je teda potrebné ich zamietnut ako bezpredmetné. 79 Prvý zalobný dôvod mozno v skutocnosti zhrnút do troch tvrdení: Komisia mala zastávat názor, ze kritériá stanovené v rozhodnutí Alumix sa uplatnia, co by ju teda priviedlo k rovnakému záveru nez v uvedenom rozhodnutí, t. j. o neexistencii státnej pomoci (body D a E prvého zalobného dôvodu); prislúchalo jej vykonat ekonomickú analýzu, aby sa urcila prípadná existencia výhody priznanej zalobkyni (bod B prvého zalobného dôvodu); to by v kazdom prípade znamenalo, ze Komisia pri uvazovaní prijala normálne fungovanie trhu (bod C prvého zalobného dôvodu). 80 Tieto tri tvrdenia treba preskúmat postupne. 81 Pokial ide o výhradu, ze Komisia rozhodla, ze kritériá stanovené v rozhodnutí Alumix sú v prejednávanej veci neuplatnitelné, je nevyhnutné spresnit, ze tu nejde o otázku jeho casovej pôsobnosti, ktorá bola zodpovedaná pri preskúmaní piateho zalobného dôvodu, ale o otázku ekonomických a právnych zmien, ku ktorým odvtedy doslo a ktoré znemoznili opätovné prijatie podobného rozhodnutia. Ako pritom správne uvádza Komisia, "je tazké si predstavit podstatnejsiu zmenu, nez je prechod od ceny uplatnovanej dodávatelom na tarifu dotovanú státom" (bod 54 vyjadrenia k zalobe). 82 Zatial co v prvom prípade sa tarifa priznaná zalobkyni mohla rovnat zlave, ktorú dodávatel, dokonca v monopolnom postavení (v prejednávanej veci ENEL), poskytol jednému zo svojich najdôlezitejsích zákazníkov (pozri v tejto súvislosti odôvodnenia 36 a 37 napadnutého rozhodnutia), opatrenia uvedené v napadnutom rozhodnutí obsahujú znízenie ceny stanovené talianskymi orgánmi a financované prostredníctvom parafiskálneho odvodu, ktorý umoznuje, aby sa zalobkyni vrátil rozdiel medzi beznou tarifou fakturovanou podnikom a zvýhodnenou tarifou, ktorá jej bola priznaná. Ako vsak vyplýva zo samotnej povahy takto zavedenej zvýhodnenej tarify, zalobkyni sa prostredníctvom Vyrovnávacieho fondu vrátil z verejných prostriedkov rozdiel medzi tarifou, ktorú závodom fakturovala ENEL, a tarifou stanovenou vo vyhláske z roku 1995, a toto samotné konstatovanie postacuje na to, aby sa podporilo tvrdenie, ze závody zalobkyne neznásali vsetky náklady, ktoré by za normálnych okolností mali zatazovat ich rozpocty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 68, a rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný, bod 83). 83 Komisia tak správne zastávala názor, ze kritériá stanovené v rozhodnutí Alumix sa na prejednávanú vec nemôzu uplatnovat. 84 Pokial ide o druhé tvrdenie, je dôlezité zdôraznit, ako to bolo uvedené pri preskúmaní druhej casti siesteho zalobného dôvodu, ze Komisia poskytla mnozstvo informácií ekonomickej povahy súvisiacich s vývojom trhu (ukoncenie monopolu), ako aj s osobitnými znakmi závodov zalobkýn (napríklad analýza sardínskeho trhu s elektrickou energiou). Dodrzala teda clánok 87 ES, ktorý vyzaduje, aby Komisia preukázala, ze hospodárska výhoda bola poskytnutá podniku, ktorý je príjemcom pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Vseobecného súdu zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [22]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 251 a 257, a z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [23]T-163/05, Zb. s. II-387, bod 98). Naproti tomu nebolo potrebné, aby Komisia uviedla dalsie tvrdenia, pretoze výhoda priznaná zalobkyni vyplývala zo samotného opisu zavedeného mechanizmu. Komplexné ekonomické posúdenie, ktoré sa napríklad pozaduje pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, nemohlo byt uzitocné v prípade kompenzacného mechanizmu financovaného prostredníctvom parafiskálneho odvodu smerujúceho k odbremeneniu spolocnosti od platenia casti nákladov za elektrickú energiu nevyhnutných na výrobu výrobkov, ktoré táto spolocnost uvádza na trh na území Únie. Komisia tak nebola povinná uskutocnit podrobnejsiu ekonomickú analýzu, nez je tá, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí. 85 Pokial ide o tretie tvrdenie zalobkyne týkajúce sa toho, ze Komisia mala vykonat analýzu v rámci bezného trhu a nie existujúceho trhu, postacuje pripomenút, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ze státna pomoc sa mala posúdit sama osebe a nie s ohladom na ciele, ktoré napríklad smerujú k náprave trhu, ktorý nemá úplne konkurencnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [24]C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 67 a tam citovanú judikatúru). 86 Preto treba prvý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti vyplývajúcej z nestanovenia výsky pomoci 87 Tu je dôlezité pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyhlásila, ze predmetná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom a dalej nariadila jej ciastocné vymáhanie. Práve s týmto posledným aspektom vzniká otázka stanovenia výsky pomoci. 88 Podla ustálenej judikatúry ziadne ustanovenie práva Únie nevyzaduje, aby Komisia, ked nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje, ktoré umoznujú jeho adresátovi urcit túto výsku bez neprimeraných tazkostí (rozsudky Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [25]C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25, a z 18. októbra 2007, Komisia/Francúzsko, [26]C-441/06, Zb. s. I-8887, bod 29; rozsudok Vseobecného súdu z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [27]T-177/07, Zb. s. II-2341, bod 181). 89 Napadnuté rozhodnutie tieto poziadavky splnovalo, lebo ako sa okrem iného uvádza v uz citovanom uznesení z 9. júla 2010, Alcoa Trasformazioni/Komisia, (bod 11), bez toho, aby v nom bola specifikovaná presná výska pomoci, ktorú treba vymáhat, uvádza metódu, podla ktorej sa má táto výska vypocítat. Výska tejto pomoci sa rovná rozdielu medzi zmluvnou cenou a zvýhodnenou cenou, co zodpovedá kompenzacnému príspevku, ktorý zalobkyna dostala v príslusnom období (odôvodnenie 285 napadnutého rozhodnutia). Clánok 1 napadnutého rozhodnutia výslovne odkazuje na toto odôvodnenie. Clánok 2 uvedeného rozhodnutia spresnuje, ze výska tejto pomoci je úrocená a urcuje spôsob výpoctu týchto úrokov. Napokon z preskúmania uvedeného clánku vyplýva, ze Komisia v prípade závodu usadeného na Sardínii upustila od vymáhania pomoci za obdobie od 19. januára 2007 do 19. novembra 2009. 90 Z tohto dôvodu sa druhý zalobný dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii pomoci ako prevádzkovej pomoci a subsidiárne o oprávnenosti získania takejto pomoci na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci 91 Teraz je dôlezité spresnit obmedzenú povahu tretieho zalobného dôvodu zalobkyne, pretoze sa týka len závodu nachádzajúceho sa na Sardínii, kedze Benátsko nie je regiónom, ktorý bol oprávnený získat národnú regionálnu pomoc na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie 240 uvedeného rozhodnutia) a vo vyjadrení k zalobe spresnuje, ze Sardínia prestala byt na konci roku 2006 regiónom, ktorý bol oprávnený získat pomoc. Z toho vyplýva, ze dve casti tretieho zalobného dôvodu treba preskúmat len v rozsahu, v akom sa týkajú protiprávnej povahy pomoci poskytnutej sardínskemu závodu v období pred týmto dátumom. O nesprávnej kvalifikácii predmetnej pomoci ako prevádzkovej pomoci 92 Zalobkyna v rámci svojho spochybnenia analýzy Komisie, podla ktorej predmetná pomoc bola nezlucitelná so spolocným trhom, tvrdí, ze neslo o prevádzkovú pomoc, ktorá je sama osebe v zásade vylúcená z pôsobnosti usmernení o národnej regionálnej pomoci (body 4.15 az 4.17 uvedených usmernení). Poukazuje najmä na docasný charakter dotknutého opatrenia a na jeho predovsetkým regionálnu povahu. Takúto argumentáciu vsak nemozno prijat. Zalobkyna totiz bola príjemcom zvýhodnenej tarify pocas pätnástich rokov (od nadobudnutia úcinnosti vyhlásky z roku 1995 az do oznámenia napadnutého rozhodnutia, a osobitne jeho clánku 4, na základe ktorého mala Talianska republika zrusit vsetky budúce platby predmetnej pomoci). Dalej zvýhodnená tarifa sa netýkala len Sardínie, ale aj Benátska. V kazdom prípade, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, prevádzkovou pomocou je pomoc, ktorej cielom je odbremenit podnik od nákladov, ktoré by musel obvykle znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo bezných cinností (rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [28]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30, a z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, C-459/10 P, bod 34; rozsudok Kronoply/Komisia, uz citovaný, bod 75). Predmetná pomoc, ktorá zalobkyni umoznila znízit náklady súvisiace so spotrebou elektrickej energie, ktorá zo svojej podstaty patrí do rámca beznej prevádzky, tak bola prevádzkovou pomocou. Platilo to o to viac, lebo vzhladom na proces výroby, ktorý bol zvlást energetiky nárocný (odôvodnenie 74 napadnutého rozhodnutia), mal nákup elektrickej energie pre fungovanie zalobkyne zásadný význam. 93 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. Subsidiárne o oprávnenosti získania predmetnej pomoci na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci 94 Rovnako co sa týka prevádzkovej pomoci, vo výnimocných prípadoch sa mohla povolit pomoc urcená pre regióny, ktoré ju boli oprávnené získat na základe clánku 87 ods. 3 písm. a) ES, pod podmienkou, ze bude odôvodnená svojím prínosom pre regionálny rozvoj a svojou povahou a ze jej výska bude primeraná znevýhodneniam, ktoré mala zmiernit. Táto pomoc mala byt casovo obmedzená a mala sa postupne znizovat. Zalobkyna subsidiárne zastáva názor, ze Komisia mala preto pripustit, ze jej sardínsky závod bol oprávnený túto pomoc získat. Túto argumentáciu nemozno prijat. 95 V prvom rade táto samotná skutocnost, ze predmetná pomoc sa postupne neznizovala (odôvodnenia 65 a 239 napadnutého rozhodnutia), stacila na to, aby Komisia odmietla povazovat pomoc za oprávnenú na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci, a to napriek tomu, ze zvýsenie tarify bolo obmedzené na 4 %. Treba totiz zdôraznit, ze maximálne ohranicené zvýsenie nominálnej hodnoty zvýhodnenej tarify nevedie ipso facto k znízeniu kompenzacnej sumy poskytnutej príjemcovi uvedenej tarify, lebo skutocné náklady hospodárskeho subjektu na elektrickú energiu môzu zostat vyssie nez tie, ktoré fakturuje uvedenému príjemcovi na základe preferencnej tarify, aj ked je zvýsená o 4 %. V dôsledku toho, ako správne uviedla Komisia bez toho, aby to bolo spochybnené, zvýhodnená tarifa sa postupne znizovala len v prípade poklesu priemerných cien v cistom vyjadrení v rámci Únie, a vo vsetkých dalsích prípadoch sa postupne zvysovala. 96 Komisia dalej úplne presvedcivým spôsobom uviedla dôvody, pre ktoré sa predmetná pomoc dlhodobo neposkytovala na regionálny rozvoj. V odôvodneniach 235 a 236 napadnutého rozhodnutia tak pripomenula, ze samotná zalobkyna pripustila nedostatok zivotaschopnosti sardínskeho závodu, ak by nebol príjemcom zvýhodnenej tarify, a preukázala, ze aj po zohladnení budúceho vplyvu vybudovania nových infrastruktúr (plynovod a podmorský kábel) na trhovú cenu, by bola poskytnutá cena porovnatelná s cenou uplatnovanou v ostatných castiach Talianska, no nemohla by nijako dosiahnut cenu 30 eur za MWh, ktorá je "potrebná na dosiahnutie [zabezpecenie - neoficiálny preklad] ziskovosti jej taviarne" (odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia). Závod zalobkyne, ktorý mal daleko od toho, aby sa vdaka predmetnej pomoci stal hnacou silou budúceho rozvoja ostrova, bol sám osebe od zvýhodnenej tarify závislý. 97 Napokon vzhladom na to, ze usmernenia o národnej regionálnej pomoci vyzadujú, aby pomoc, ktorá má byt oprávnená, bola primeraná znevýhodneniam, ktoré má zmiernit, Komisia preskúmala, ci zvýhodnená tarifa predstavovala znacný rozdiel pri ostatných kategóriách klientov medzi Sardíniou a talianskym polostrovom. Uviedla pritom, ze príspevok poskytnutý zalobkyni bol omnoho vyssí nez akýkolvek iný rozdiel, ktorý bol zistený inde (odôvodnenie 238 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok zalobkyna nemôze oprávnene tvrdit, ze predmetná pomoc bola primeraná, a teda oprávnená. 98 Kedze tieto kritériá neboli splnené, Komisia správne zastávala názor, ze oprávnenost zvýhodnenej tarify na Sardínii na základe usmernení o národnej regionálnej pomoci bola vylúcená. 99 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho zalobného dôvodu sa musí tiez zamietnut a následne aj tretí zalobný dôvod v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných a porusení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, pokial ide o program VPP 100 Zalobkyna zastáva názor, ze listom z 19. januára 2007 a vo väcsom rozsahu svojím postojom k posúdeniu programu VPP Komisia závazným a zjavným spôsobom porusila zásadu riadnej správy vecí verejných a clánok 107 ods. 3 ZFEÚ (v skutocnosti vzhladom na dátum prijatia napadnutého rozhodnutia clánok 87 ods. 3 ES). 101 Najprv treba pripomenút, ze medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ku ktorej sa viaze povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [29]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a rozsudok Vseobecného súdu z 23. septembra 2009, Estónsko/Komisia, [30]T-263/07, Zb. s. II-3463, bod 99). 102 Následne treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 281 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze hoci dlzka diskusií o programe VPP, ktoré zacali v roku 2007, bola z velkej miery zaprícinená oneskorenou reakciou Talianskej republiky, "nebol[a] v súlade so zásadou riadnej správy veci verejných a ovplyvnil[a] príjemcove správanie sa v dalsom priebehu presetrovania [v období nasledujúcom po presetrovaní - neoficiálny preklad]". 103 Aj ked Vseobecný súd nie je nijako viazaný posúdením Komisie, týkajúcim sa jej vlastného správania, a musí vykonat svoje vlastné preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, je vsak pri uvedenom preskúmaní viazaný výrokom, ako aj presným predmetom napadnutého rozhodnutia. 104 Kedze zaváhania Komisie a jej nedostatocná rýchlost pri preskúmaní programu VPP, pokial ide o závod zalobkyne na Sardínii, predstavovali porusenie zásady riadnej správy vecí verejných, treba uviest, ze Komisia usúdila, ze "je vhodné nepozadovat vrátenie pomoci poskytnutej sardínskej prevádzke [sardínskemu podniku - neoficiálny preklad] za obdobie od dátumu odoslania listu, teda od 19. januára 2007 az do [dátumu - neoficiálny preklad]... [napadnutého] rozhodnutia" (odôvodnenie 282 napadnutého rozhodnutia). Clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia odráza túto analýzu. Zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorý nemôze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia v súvislosti s otázkou zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom a nemá nijaký vplyv na výsku pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia za obdobie po 18. januári 2007 v prípade sardínskeho závodu, sa preto musí scasti zamietnut ako neopodstatnený. 105 Zo znenia uvedeného zalobného dôvodu vsak vyplýva, ze zalobkyna v nom uplatnuje sirsí záber v casti nazvanej "Vedenie administratívneho postupu Komisiou", ktorý je podla nej zalozený najmä na tvrdení o prietahoch vyplývajúcom z priblízenia týchto skutocností: -- obsah rozhodnutia Alumix, v ktorom Komisia povazovala opatrenia vykonané prostredníctvom vyhlásky z roku 1995 za opatrenia, ktoré nepredstavujú státnu pomoc, -- necinnost Komisie po tom, co bola informovaná o zmenách pôvodnej pomoci, -- skutocnost, ze v súvislosti s dekrétom z roku 2004, zacala presetrovania voci novým príjemcom zvýhodnenej tarify, no nie voci nej, -- prijatie rozhodnutia z 19. júla 2006, -- prijatie napadnutého rozhodnutia po tom, co zamietla program VPP. 106 Tieto jednotlivé skutocnosti, ktorými sa mozno zaoberat oddelene alebo spolocne, nemôzu predstavovat porusenie zásady riadnej správy vecí verejných. Po prvé bolo totiz pripomenuté, ze rozhodnutie Alumix neumoznovalo zalobkyni, aby sa domnievala, ze jeho pôsobnost na poskytnutie zvýhodnenej tarify, ktorej bola príjemcom, prekrocí desat rokov stanovených vo vyhláske z roku 1995. Po druhé Komisii nemozno vytýkat, ze nedodrzala zásadu riadnej správy vecí verejných, pokial tejto institúcii nebolo z dôvodu konania, ktoré mozno výlucne pripísat tretej osobe, umoznené riadne vykonávat svoju administratívnu cinnost. V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze z dôvodu, ze Talianska republika nevykonala oznámenie o dekréte z roku 2004 a o clánku 11 ods. 11 zákona z roku 2005, Komisia nemohla zaujat stanovisko, co predstavuje protiprávne konanie, ktoré by zaujala v prípade, ak by bol dodrzaný postup oznamovania státnej pomoci. Navyse ako bolo uvedené v bodoch 65 az 67 vyssie, nepreukázalo sa, ze Komisia bola necinná po tom, co talianske orgány prijali nové ustanovenia, ale tieto orgány poziadala o informácie, ktoré povazovala za nevyhnutné. Po tretie Vseobecný súd, ako aj Súdny dvor rozhodli o zákonnosti rozhodnutia z 19. júla 2006 aj v rozsahu, v akom oddelili cast týkajúcu sa zalobkyne od casti týkajúcej sa nových príjemcov zvýhodnenej tarify upravenej v dekréte z roku 2004. Po stvrté, ako bolo pripomenuté v bode 104 vyssie v súvislosti s oneskorením v dôsledku zacatia diskusií o programe VPP, a potom jeho zamietnutia, Komisia bola presvedcená o tom, ze ho musí zohladnit a upustila od vymáhania príslusnej výsky pomoci, co urcite nemôze predstavovat nesprávny administratívny postup. 107 Napokon pokial ide o údajné porusenie clánku 87 ods. 3 ES spocívajúce v tom, ze Komisia neposúdila úcinky programu VPP na Sardínii, treba pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne zastávala názor, ze uvedený program neposkytuje postacujúci základ pre odôvodnenie zlucitelnosti pomoci, ci uz pocas prechodného obdobia, ktoré bude nasledovat po jeho vykonaní, a tým skôr ani pokial ide o obdobie pred jeho vykonaním (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia). Kedze Sardínia prestala byt na konci roku 2006 regiónom, ktorý by bol oprávnený na získanie pomoci na základe tohto ustanovenia, a kedze na zaciatku roku 2007 zacali prebiehat diskusie medzi Komisiou a Talianskou republikou, nemohol byt clánok 87 ods. 3 ES porusený z toho dôvodu, ze Komisia upustila od zohladnenia uvedeného programu, najmä preto, ze vseobecnou zásadou stanovenou v clánku 87 ods. 1 ES je zásada zákazu státnej pomoci a ze výnimky z tejto zásady sa vykladajú striktne (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [31]C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 20, a z 23. februára 2006, Atzeni a i., [32]C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 79; rozsudok Vseobecného súdu z 2. decembra 2008, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, T-362/05 a T-363/05, neuverejnený v Zbierke, bod 80). 108 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod mozno len zamietnut. 109 Kedze sa nevyhovelo ziadnemu z týchto siestich zalobných dôvodov, treba zalobu v celom rozsahu zamietnut. O trovách 110 Kedze Komisia navrhla zaviazat zalobkynu na náhradu trov konania a zalobkyna nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. V súlade s clánkom 87 ods. 4 uvedeného rokovacieho poriadku je Talianska republika, ktorá je vedlajsím úcastníkom konania, povinná uhradit vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Alcoa Trasformazioni Srl znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. 3. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Gratsias Kanceva Wetter Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. októbra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [33]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuWkDJe/L91493-2176TMP.html#t-ECR_62010TJ0177_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:227:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:288:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:214:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0194&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:227:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:074:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0185&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0166&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009T?0258&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0158&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0162&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0198&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0265&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0369&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61977??0078&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0427&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0163&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0372&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0441&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0177&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0263&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0346&locale=SK 33. file:///tmp/lynxXXXXuWkDJe/L91493-2176TMP.html#c-ECR_62010TJ0177_SK_01-E0001