ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) zo 7. novembra 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Verejné nemocnice -- Dotácie, ktoré belgické orgány poskytli verejným nemocniciam patriacim zdruzeniu IRIS -- Rozhodnutie vydané po ukoncení predbezného preskúmania -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Definícia úlohy vo verejnom záujme -- Primeranost náhrady urcenej pre verejnú sluzbu" Vo veci T-137/10, Coordination bruxelloise d'institutions sociales et de santé (CBI), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: D. Waelbroeck, advokát, a D. Slater, solicitor, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Stromsky, C. Urraca Caviedes a S. Thomas, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia, Holandské královstvo, v zastúpení: pôvodne M. Noort a M. de Ree, neskôr M. Noort, C. Wissels a J. Langer, splnomocnení zástupcovia, región Brusel - hlavné mesto (Belgicko), obec Anderlecht (Belgicko), obec Etterbeek (Belgicko), obec Ixelles (Belgicko), mesto Brusel (Belgicko) a obec Saint-Gilles (Belgicko), v zastúpení: P. Slegers a A. Lepičce, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 8120 z 28. októbra 2009 týkajúceho sa státnej pomoci NN 54/09, ktorú Belgické královstvo poskytlo na financovanie verejných nemocníc siete IRIS v regióne Brusel - hlavné mesto, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O'Higgins, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. decembra 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Belgické královstvo je federálnym státom, ktorý tvoria tri regióny, a to Flámsky región, Valónsky región a región Brusel - hlavné mesto, pricom tento posledný uvedený región je rozdelený na 19 obcí. 2 Región Brusel - hlavné mesto mal v roku 2005 priblizne 8900 nemocnicných lôzok, z ktorých 67 % bolo v súkromnej správe. 3 Zalobkyna, Coordination bruxelloise d'institutions sociales et de santé (bruselské zdruzenie pre koordináciu sociálnych a zdravotných zariadení, CBI), je zdruzenie zalozené podla belgického práva, ktoré zdruzuje devät súkromných nemocníc nachádzajúcich sa v regióne Brusel - hlavné mesto a prevádzkujúcich 2708 nemocnicných lôzok. 4 Interhospitaličre régionale des infrastructures de soins (regionálne zdruzenie na koordináciu infrastruktúry nemocnicnej starostlivosti, IRIS) je belgické zastresujúce verejnoprávne zdruzenie, ktoré tvorí pät verejnoprávnych zdruzení a ktoré v regióne Brusel - hlavné mesto prevádzkujú pät vseobecných verejných nemocníc (dalej len "nemocnice IRIS") s kapacitou priblizne 2400 nemocnicných lôzok v regióne. Belgický právny rámec Regulacný zákon o nemocniciach 5 Povinnosti verejných nemocnicných sluzieb, ktoré sa vztahujú na vsetky ci uz verejné alebo súkromné nemocnice, v case skutkových okolností upravoval zákon o nemocniciach (loi sur les hôpitaux, dalej len "LCH"), regulovaný 7. augusta 1987. 6 LCH definuje najmä zariadenia, ktoré sa povazujú za nemocnice a druh nemocníc, ktoré boli schválené ako oprávnení poskytovatelia sluzieb, podmienky správy nemocnice a struktúru zdravotnej cinnosti, harmonogram nemocníc, normy a podmienky udelovania povolení nemocniciam a na výkon nemocnicných sluzieb. 7 V súvislosti s normami upravujúcimi udelovanie povolení nemocniciam a na výkon nemocnicných sluzieb LCH doplnajú najmä královské nariadenia z 23. októbra 1964 (Moniteur belge zo 7. novembra 1964) a z 30. januára 1989 (Moniteur belge z 21. februára 1989, s. 2967). Organický zákon o CPAS 8 Verejné centrá sociálnej pomoci (les centres publics d'action sociale, CPAS) sú verejné institúcie, ktoré boli zalozené na základe organického zákona z 8. júla 1976 (Moniteur belge z 5. augusta 1976, s. 9876, dalej len "organický zákon o CPAS"). 9 Clánok 57 organického zákona o CPAS stanovuje: "Úlohou CPAS je zabezpecit osobám a rodinám pomoc, ktorú má obec povinnost poskytovat. Zabezpecuje nielen paliatívnu alebo liecebnú pomoc, ale aj pomoc z hladiska prevencie... Túto pomoc mozno poskytnút z materiálneho, medicínskeho, medicínsko-sociálneho alebo psychologického hladiska." Siet verejných nemocníc v Bruseli 10 Pred rokom 1996 tvorili siet verejných nemocníc v Bruseli nemocnicné zariadenia bez právnej subjektivity, ktoré spravovali CPAS. 11 Po restrukturalizácii, ktorá bola ukoncená 1. januára 1996, bruselské verejné nemocnice nadobudli právnu a rozpoctovú nezávislost a boli zmenené na verejnoprávne zdruzenia, ktoré upravuje organický zákon o CPAS. Obce a jednotlivé CPAS majú v rámci svojich valných zhromazdení a správnych rad väcsinové zastúpenie. 12 Pät bruselských verejných vseobecných nemocníc je zdruzených v rámci IRIS, verejnoprávneho zdruzenia, ktoré upravuje kapitola XIIa organického zákona o CPAS, ktorý vykonáva dohlad nad danými nemocnicami. V rámci jeho valného zhromazdenia a správnej rady sú zastúpené bruselské obce a príslusné CPAS, zdruzenia lekárov, Université libre de Bruxelles (ULB) a Vrije Universiteit Brussel (VUB). 13 V tejto súvislosti clánok 135b organického zákona o CPAS stanovuje: "Na úcely... zabezpecenia riadenia a vseobecnej správy cinností, ktoré v oblasti nemocnicných sluzieb plnia miestne zdruzenia, mozno vytvorit zastresujúce zdruzenie. Riadenie a vseobecná správa cinností v oblasti nemocnicných sluzieb zahrna najmä vseobecnú právomoc pri koordinácii a integrácii politík presadzovaných miestnymi zdruzeniami tak, ze zastresujúce zdruzenie stanoví jednak vseobecnú stratégiu a urcí politiku nemocnicnej cinnosti a jednak stanoví opatrenia, ktoré treba prijat na zabezpecenie uplatnenia tejto stratégie kontrolnej právomoci, a prípadne zastúpenie voci miestnym zdruzeniam s cielom zabezpecit a zarucit výkon vseobecnej stratégie a riadenia, ktorý definuje zastresujúce zdruzenie, najmä vo financnej a rozpoctovej oblasti, v oblasti harmonogramu a organizácie zdravotných cinností, ako aj v oblasti plánovania a investícií." Financovanie nemocníc - Opatrenia, ktoré sa uplatnujú na vsetky nemocnice 14 Vsetkým belgickým nemocniciam sú vyplácané sumy pochádzajúce zo zdravotného a invalidného poistenia za vykonanú starostlivost na základe právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho zabezpecenia, ako aj sumy pochádzajúce z preplatenia vsetkých platieb alebo ich casti za úkony nemocnicných lekárov na základe clánkov 130 az 140 LCH. 15 Podla LCH sa vsetkým nemocniciam financujú náklady na prevádzku, ktoré vznikli pri výkone nemocnicných úloh vo verejnom záujme, ktoré stanovuje LCH, a to prostredníctvom "rozpoctu financných prostriedkov" (dalej len "RFP"), ktorý rocne pre kazdú nemocnicu stanovuje príslusné federálne ministerstvo na základe podmienok vymedzených v královskom nariadení z 25. apríla 2002, ktorým sa stanovuje a cerpá RFP nemocníc (Moniteur belge z 30. mája 2002, s. 23593). 16 V súlade s královským nariadením z 25. apríla 2002 RFP zahrna cast "B8" urcenú na krytie osobitných nákladov, ktoré vynalozila nemocnica, ktorej pacienti majú z ekonomického a sociálneho hladiska velmi nízke príjmy. Urcitá suma sa tak rozdeluje medzi nemocnicami, ktoré sa nachádzajú v tazkej situácii podla urcitých vopred stanovených kritérií, ktoré v podstate súvisia so situáciou zodpovedajúcou poctu prijatí sociálne a ekonomicky ohrozených pacientov v porovnaní s celkovým poctom prijatí. - Financovanie na základe clánku 109 LCH 17 Okrem financovania v rámci RFP clánok 109 LCH stanovuje pokrytie prípadného deficitu v úctovných uzávierkach nemocníc, ktoré prevádzkujú CPAS alebo zdruzenia stanovené v clánku 118 organického zákona o CPAS. 18 Kritériá súvisiace s týmto pokrytím stanovujú královské nariadenia, najmä královské nariadenie z 8. októbra (Moniteur belge z 12. decembra 1986, s. 17023) zrusené královským nariadením z 8. marca 2006 (Moniteur belge z 12. apríla 2006, s. 20232). Clánok 109 LCH predovsetkým umoznuje pokryt deficit nemocníc, ktorý vznikol z dôvodu prijatia sociálnych pacientov, pokial prijatie týchto pacientov nie je dostatocne financne pokryté v rámci casti "B8" RFP. - Osobitné opatrenia vztahujúce sa na nemocnice IRIS 19 Záväzok spocívajúci vo financovaní, ktorý z clánku 109 LCH vyplýva miestnym bruselským orgánom, zabezpecuje región Brusel - hlavné mesto. 20 Mechanizmus financovania týkajúci sa tejto povinnosti je stanovený uznesením regiónu Brusel - hlavné mesto z 2. mája 2002, ktorým sa mení a doplna uznesenie z 8. apríla 1993 týkajúce sa zalozenia bruselského regionálneho fondu na úcely refinancovania obecných pokladníc (fonds régional bruxellois de refinancement des trésoreries communales, FRBRTC) (Moniteur belge z 22. mája 2002, s. 21682). 21 Navyse financovanie osobitných sociálnych úloh nemocníc IRIS stanovuje uznesenie regiónu Brusel - hlavné mesto z 13. februára 2003 týkajúce sa poskytovania osobitných dotácií obciam regiónu Brusel - hlavné mesto (Moniteur belge z 5. mája 2003, s. 24098, dalej "uznesenie z 13. februára 2003"). Toto uznesenie zavádza pre obce speciálnu dotáciu na úcely plnenia úloh obecného záujmu, o ktorej sa rozhoduje kazdorocne. Správne konanie 22 Dna 7. septembra 2005 zalobkyna a Association bruxelloise des institutions de soins privées (bruselské zdruzenie institúcii súkromnej starostlivosti, ABISP) podali na Komisii Európskych spolocenstiev staznost v súvislosti s údajnou státnou pomocou, ktorú belgické orgány poskytli v rámci financovania nemocníc IRIS. 23 Stazovatelia poskytli Komisii dodatocné informácie a v rokoch 2006, 2007 a 2008 bolo uskutocnených mnoho stretnutí a schôdzi. Na ziadost Komisie jej belgické orgány 2. júna, 27. októbra, 6. decembra 2006, 22. marca 2007 a 23. septembra 2008 predlozili informácie. Tieto podania boli doplnené neformálnou výmenou informácií. 24 Komisia listami z 10. januára a 10. apríla 2008 oznámila zalobkyni a ABISP, ze neexistuje dostatocný dôvod na to, aby bolo mozné pokracovat v preskúmaní opatrení uvedených v staznosti. 25 Dna 25. marca a 20. júna 2008 zalobkyna a ABISP podali na Súd prvého stupna zaloby o zrusenie údajných rozhodnutí obsiahnutých v uvedených listoch (veci T-128/08 a T-241/08). Uznesením z 5. mája 2010, CBII a ABISP/Komisia (T-128/08 a T-241/08, neuverejnené v Zbierke), Vseobecný súd zastavil konanie o uvedených zalobách. 26 Rozhodnutím K(2009) 8120 z 28. októbra 2009 o státnej pomoci NN 54/09, ktorú Belgické královstvo poskytlo na financovanie verejných nemocníc siete IRIS v regióne Brusel - hlavné mesto (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia po ukoncení stádia predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES rozhodla nevzniest námietky voci predmetným opatreniam. 27 Dna 24. marca 2010 bolo zhrnutie napadnutého rozhodnutia uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([2]Ú. v. EÚ C 74, s. 1), ktoré obsahovalo odkaz na internetovú stránku Komisie, ktorá umoznuje prístup k úplnému zneniu tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie 28 Komisia v napadnutom rozhodnutí v prvom rade uvádza, ze bez ohladu na obsah staznosti má povinnost preskúmat vsetky verejné financné prostriedky, ktoré boli poskytnuté nemocniciam IRIS a ktoré mozno zhrnút takto (odôvodnenie 102 napadnutého rozhodnutia): -- celková náhrada urcená na pokrytie nákladov potrebných na poskytovanie nemocnicných úloh vo verejnom záujme, -- náhrada urcená na krytie deficitov nemocníc na základe clánku 109 LCH, -- pomoc schválená na restrukturalizáciu verejných bruselských nemocníc v roku 1995, -- náhrady urcené na krytie mimonemocnicných úloh vo verejnom záujme. 29 Komisia dalej skúma, ci podmienky clánku 87 ods. 1 ES boli v prejednávanej veci splnené, pricom konstatovala, ze "kedze cinnosti predmetných nemocníc mozno kvalifikovat ako hospodársku cinnost", sú tieto podmienky "v zásade splnené" a ze predmetné opatrenia "môzu a priori predstavovat státnu pomoc" (odôvodnenia 103 az 133 napadnutého rozhodnutia). 30 Pripomína, ze náhrady sluzieb vo verejnom záujme nepredstavujú státnu pomoc pod podmienkou, ze sú splnené styri kumulatívne kritériá, ktoré boli stanovené rozsudkom Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([3]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark") (odôvodnenia 134 az 136 napadnutého rozhodnutia). 31 Zastáva názor, ze dotknuté opatrenia splnajú prvé kritérium spocívajúce v poverení a vymedzení povinností sluzby vo verejnom záujme (odôvodnenia 137 az 157 napadnutého rozhodnutia). 32 Svoje posúdenie rozlisuje podla "nemocnicných úloh vo verejnom záujme" a "mimonemocnicných úloh" nemocníc IRIS. 33 Pokial ide o nemocnicné úlohy, podla Komisie nemocnice IRIS okrem vseobecných úloh, ktoré podla LCH prislúchajú vsetkým nemocniciam, plnia osobitné úlohy vymedzené na základe organického zákona o CPAS a strategických plánov prijatých zdruzením IRIS, a to "povinnost poskytnút starostlivost kazdému pacientovi za kazdých okolností, vrátane starostlivosti po vysetrení na pohotovosti, a povinnost ponúkat kompletnú nemocnicnú starostlivost vo viacerých odboroch (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). Komisia konstatuje rozdiel medzi verejnou nemocnicou, ktorá má "jasne vymedzenú povinnost poskytovat kazdému pacientovi na poziadanie ktorýkolvek druh nemocnicnej sluzby v rámci starostlivosti poskytovanej vo viacerých odboroch" a súkromnou nemocnicou, "ktorá, ak nie je zákonom stanovená poziadavka, ktorou sa jej táto povinnost ukladá, si môze sama vymedzit pacientov, ktorých prijme po vysetrení na pohotovosti, vybrat jednu alebo viacero specializácií, a sama organizovat svoje cinnosti z hladiska jednotlivých zariadení, kde poskytuje svoju starostlivost" (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia). 34 Pokial ide o mimonemocnicné úlohy, Komisia zastáva názor, ze nemocnice IRIS majú povinnost plnit sociálne úlohy, ktoré im zverujú CPAS na základe organického zákona o CPAS, ako aj dohody podpísané medzi CPAS a danými nemocnicami. Tieto úlohy, ktoré vyplývajú z právomoci CPAS, spocívajú najmä v poskytovaní individuálnej sociálnej pomoci pacientom, ktorá sprevádza zdravotnú pomoc (odôvodnenie 152 napadnutého rozhodnutia). Navyse Komisia poukazuje na skutocnost, ze nemocnice IRIS, ako aj kazdé verejné zariadenie v regióne Brusel - hlavné mesto podliehajú povinnosti spocívajúcej v poskytovaní starostlivosti v dvoch jazykoch (odôvodnenie 156 napadnutého rozhodnutia). 35 Komisia skúma stvrté kritérium týkajúce sa poverenia vyplývajúceho z verejného obstarávania alebo výsky náhrady zalozenej na analýze nákladov priemerného riadne spravovaného a primerane vybaveného podniku, pricom konstatuje, ze toto kritérium nie je splnené (odôvodnenia 159 az 162 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia v dôsledku toho konstatuje, ze predmetné opatrenia nesplnajú stvrté kritérium vyplývajúce z uz citovaného rozsudku Altmark, a teda predstavujú státnu pomoc (odôvodnenie 163 napadnutého rozhodnutia). 37 Pokial ide o zlucitelnost predmetných opatrení na základe clánku 86 ods. 2 ES, Komisia pripomína, ze na úcely uplatnenia výnimky musia opatrenia splnat kritériá potreby a primeranosti a splnat tieto podmienky: i) predmetná sluzba musí predstavovat sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a clenský stát ju musí ako takú definovat; ii) podnik zabezpecujúci poskytovanie predmetnej SVHZ musí byt na tieto úcely úradne poverený clenský státom a iii) uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou o ES musí bránit plneniu osobitných úloh, ktorými bol uvedený podnik poverený a uplatnenie výnimky z uvedených pravidiel nemôze narusit obchod medzi clenskými státmi v rozpore so záujmami Spolocenstva (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). 38 Komisia pripomína, ze v rámci "balíka SVHZ", ktorý bol vytvorený na základe rámca Spolocenstva pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme ([4]Ú. v. EÚ C 297, 2005, s. 4), ako aj rozhodnutia Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku 86 ods. 2 [ES] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([5]Ú. v. EÚ L 312, s. 67), spresnila spôsob, akým sa má podla nej uplatnovat clánok 86 ods. 2 ES. 39 Podla balíka SVHZ musia byt splnené tieto kritériá: i) existencia poverenia, ktoré specifikuje charakter a trvanie záväzkov sluzby vo verejnom záujme, príslusné podniky a teritóriá, charakter vsetkých výhradných alebo osobitných práv pridelených podniku, parametre na výpocet, kontrolu a posúdenie náhrady, opatrenia na vyvarovanie sa akejkolvek nadmernej náhrady a na jej vrátenie; ii) urcenie hornej hranice náhrady potrebnej na krytie nákladov vynalozených pri plnení povinností vo verejnom záujme a neexistencia krízových dotácií a iii) preskúmanie nadmernej náhrady verejnými orgánmi clenských státov (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia). 40 Komisia spresnuje, ze podrobnejsie kritériá balíka SVHZ, najmä kritériá uvedené pod písmenami i) a ii) vyssie, sa uplatnujú len od 29. novembra 2006 (odôvodnenie 168 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia vykonáva analýzu z hladiska kritérií vyplývajúcich z judikatúry a balíka SVHZ týkajúcich sa potreby a primeranosti opatrení pomoci. 42 Pokial ide o kritériá týkajúce sa potreby: -- "Definícia a poverenie": Komisia odkazuje na analýzu prvého kritéria rozsudku Altmark, ktoré povazuje za splnené (odôvodnenia 172 az 174 napadnutého rozhodnutia), -- "Parametre na výpocet náhrady schválené ex ante": toto kritérium sa povazuje za splnené, pokial ide o náhrady v rámci RFP, ako aj náhrady poskytnuté samotným verejným nemocniciam podla clánku 109 LCH a pokial ide o sociálne úlohy podla zákona CPAS a uznesenia z 13. februára 2003. Pomoc urcená na restrukturalizáciu poskytnutá v roku 1995 prostredníctvom FRBRTC sa týka len úloh vo verejnom záujme plnených pred rokom 1996. Nadmerné náklady súvisiace s povinnostou poskytovania starostlivosti v dvoch jazykoch sa vyrovnávajú podla clánku 109 LCH (odôvodnenia 175 az 181 napadnutého rozhodnutia), -- "Opatrenia na vyvarovanie sa akejkolvek nadmernej náhrady a jej vrátenie": Komisia poukazuje na existenciu takýchto opatrení v rámci RFP. Pokial ide o financovanie podla clánku 109 LCH, náhrada sa obmedzuje na zostatok cistých výdavkov verejnej sluzby, ktoré RFP predtým nepokrýval. Mechanizmus zavedený prostredníctvom FRBRTC má za ciel docasne vyplácat potrebné sumy vo forme preddavkov na pokrytie deficitov bruselských verejných nemocníc, kým príslusné federálne ministerstvo nestanový konecný deficit, s ktorým je v omeskaní priblizne desat rokov. Ustanovenia týkajúce sa zabráneniu nadmernej náhrady neoprávneným krytím nákladov sú stanovené v královských nariadeniach z 8. decembra 1986 a 8. marca 2006, ktoré definujú kritériá na stanovenie deficitu nemocníc. Pokial ide o sociálne úlohy, krytie nákladov zo strany CPAS musí byt v súlade s poziadavkami, ktoré stanovil CPAS, co umoznuje vyhnút sa prípadnej neoprávnenej náhrade. Pokial ide o podmienku poskytovania starostlivosti v dvoch jazykoch, nadmerné náklady pokrýva mechanizmus clánku 109 LCH, najviac do výsky 100 % týchto nadmerných nákladov (odôvodnenia 182 az 192 napadnutého rozhodnutia). 43 Pokial ide o kritériá týkajúce sa primeranosti: -- "Primeranost náhrady na úcely toho, co je nevyhnutné na krytie nákladov vynalozených pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme": Komisia uvádza, ze v prípade kazdej dotknutej nemocnice, pokial ide o obdobie od roku 1996 do roku 2007, skúmala jednak rocné výsledky SVHZ, ktoré zahrnajú vsetky príjmy SVHZ a s nimi súvisiace záväzky, a jednak náhrady SVHZ, ktoré boli poskytnuté podla clánku 109 LCH, ako aj náhrady, ktoré boli od roku 2003 poskytnuté na úcely plnenia sociálnych úloh. Údaje uvedené v tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia vykazujú pre kazdú nemocnicu IRIS nedostatocnú náhradu SVHZ, zatial co tri nemocnice v prípade jedného alebo dvoch hospodárskych rokov vykazujú urcitú nadmernú náhradu, ktorá bola prenesená do nasledujúceho roku. Navyse zo zaradenia preddavkov, ktoré FRBRTC vyplatil obciam v rámci restrukturalizácie nemocníc v roku 1995, do nevymozitelnej pohladávky, nemôze vyplývat nadmerná náhrada. Okrem toho mechanizmus preddavkov prostredníctvom FRBRTC umoznuje len docasné krytie deficitu, pretoze tento preddavok sa musí vrátit, ked sa stanoví výska deficitu nemocnice, na základe coho mozno vylúcit akúkolvek nadmernú náhradu (odôvodnenia 194 az 201 napadnutého rozhodnutia), -- "Oddelené úctovníctvo a neexistencia krízových dotácií": Komisia konstatuje, ze ustanovenia v oblasti úctovníctva nemocníc, ktoré sa uplatnujú na vsetky nemocnice, vyzadujú, aby úctovníctvo výdavkov vynalozených na úlohy verejnej sluzby SVHZ bolo vedené oddelene od iných výdavkov. Poziadavka oddeleného úctovníctva je teda splnená. Krízové dotácie sú vylúcené vzhladom na skutocnost, ze obchodné cinnosti verejných nemocníc sú len okrajové a spadajú pod oddelené úctovníctvo (odôvodnenia 202 az 206 napadnutého rozhodnutia), -- "Kontrola nadmernej náhrady státnymi orgánmi": Komisia zastáva názor, ze na cinnost nemocníc IRIS, pokial ide o úlohy vo verejnom záujme, ci uz nemocnicné alebo sociálne úlohy, sa vztahujú viaceré kontrolné mechanizmy, ktoré môzu zabránit poskytovaniu nadmerných náhrad (odôvodnenia 207 az 211 napadnutého rozhodnutia). 44 Komisia napokon konstatuje, ze predmetný systém financovania splna poziadavky clánkov 1 az 3 smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi ([6]Ú. v. ES L 195, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20), nahradenej smernicou Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([7]Ú. v. EÚ L 318, s. 17) (odôvodnenia 213 az 218 napadnutého rozhodnutia). 45 Komisia na záver konstatuje: "... Od roku 1996 do roku 2007 boli [nemocniciam] IRIS poskytnuté viaceré verejné financné prostriedky na úcely kompenzácie nemocnicných alebo mimonemocnicných úloh SVHZ, vrátane pomoci urcenej na restrukturalizáciu v roku 1995. Tieto financné prostriedky predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 od. 1 [ES].... Vzhladom na ich súlad s ustanoveniami balíka SVHZ... sa na tieto opatrenia [od 19. decembra 2005] vztahuje výnimka z oznamovacej povinnosti stanovená v clánku 88 ods. 3 [ES], a pokial ide o predchádzajúce obdobie, tieto neoznámené pomoci treba kvalifikovat ako nezákonné. Tieto vsetky pomoci sú vsak zlucitelné s vnútorným trhom vzhladom na ich súlad s poziadavkami... uvedenými v clánku 86 ods. 2 [ES]." Konanie a návrhy úcastníkov konania 46 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. marca 2010 zalobkyna podala túto zalobu. 47 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 21. júna 2010, ako aj 9., 16. a 26. júla 2010 Francúzska republika, Holandské královstvo, región Brusel - hlavné mesto, obec Anderlecht (Belgicko), obec Etterbeek (Belgicko), obec Ixelles (Belgicko), mesto Brusel (Belgicko) a obec Saint-Gilles (Belgicko) podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Komisie. 48 Uznesením predsedu siestej komory Vseobecného súdu z 13. septembra 2010 bolo vyhovené návrhom regiónu Brusel - hlavné mesto, obce Anderlecht, obce Etterbeek, obce Ixelles, mesta Brusel a obce Saint-Gilles na vstup do konania ako vedlajsí úcastník. 49 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 50 Uzneseniami predsedu piatej komory Vseobecného súdu zo 4. októbra 2010 bolo vyhovené návrhom Francúzskej republiky a Holandského královstva na vstup do konania ako vedlajsí úcastník. 51 Vedlajsí úcastníci konania predlozili svoje vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania 20. decembra 2010. Zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky k týmto vyjadreniam 7. apríla 2011. 52 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby mu predlozila niektoré dokumenty a úcastníkom konania polozil písomné otázky, na ktoré odpovedali listami z 18. novembra 2011. 53 Prednesy úcastníkov konania, okrem Holandského královstva, ktoré informovalo Vseobecný súd, ze sa pojednávania nezúcastní, a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 6. decembra 2011. 54 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. 55 Zalobkyna vo svojej replike takisto navrhuje, aby Vseobecný súd nariadil Komisii predlozenie urcitých dokumentov. 56 Komisia, ktorú podporujú vedlajsí úcastníci konania, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti 57 Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika, si kladie otázku v súvislosti s prípustnostou zaloby, kedze obsahuje zrusujúce zalobné dôvody zalozené na údajnom nesprávnom posúdení, pokial ide o zlucitelnost pomoci. Podla Komisie a Francúzskej republiky v rámci tejto zaloby Vseobecnému súdu neprinálezí rozhodovat o zlucitelnosti pomoci, preto dotknuté zalobné dôvody treba vyhlásit za neprípustné. 58 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ked Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES skonstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v prospech ktorých sú tieto procesné záruky v uvedenom clánku stanovené, sa môzu domáhat ich dodrzania, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Únie. 59 Z týchto dôvodov je zaloba o zrusenie takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES prípustná len vtedy, ked chce zalobca jej podaním chránit svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [8]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, body 34 a 35; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [9]C-198/91, Zb. s. I-2487, body 23 az 26, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [10]C-225/91, Zb. s. I-3203, body 17 az 20). 60 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc ako taká, samotná skutocnost, ze ho mozno povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nepostacuje na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([11]25/62, Zb. s. 197, s. 223), najmä tak, ze preukáze, ze jeho postavenie na trhu bude podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom dotknutého rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [12]169/84, Zb. s. 391, body 22 az 25, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37). 61 V prejednávanej veci zalobkyna uvádza, ze svojou zalobou sa domáha ochrany svojich procesných práv ako dotknutá osoba v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, pretoze nezacatie konania vo veci formálneho zistovania jej spôsobuje ujmu. Podla nej preukázanie váznych tazkostí, s ktorými sa stretla Komisia pri skúmaní pomoci, nemozno v prejednávanej veci oddelit od existencie pochybení, ku ktorým doslo pri uplatnení clánku 86 ods. 2 ES. 62 Bez toho, aby Komisia namietala proti tejto skutocnosti, treba uviest, ze zalobkynu v jej postavení zdruzenia zastresujúceho viacero súkromných nemocníc so sídlom v regióne Brusel - hlavné mesto treba povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 63 Je teda prípustné, aby sa domáhala zrusenia napadnutého rozhodnutia s cielom dosiahnut ochranu svojich procesných práv vyplývajúcich z tohto ustanovenia. 64 Pokial ide o tvrdenie Komisie a Francúzskej republiky spocívajúce v tom, ze zalobkyna uvádza zrusujúce zalobné dôvody zalozené na údajnom nesprávnom posúdení, pokial ide o zlucitelnost pomoci, treba pripomenút, ze pokial sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii v stádiu predbezného skúmania, mali vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. 65 Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý sa musí pouzit na preukázanie toho, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania (rozsudok Súdneho dvora z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [13]C-83/09 P, Zb. s. I-4441, bod 59). 66 V rámci takejto zaloby zalobné dôvody, ktorými sa namieta proti zlucitelnosti pomoci, musí teda posúdit Vseobecný súd vzhladom na existenciu váznych tazkostí bez toho, aby boli vyhlásené za neprípustné (pozri v tom zmysle rozsudky Vseobecného súdu z 1. júla 2010, M6 a TF1/Komisia, [14]T-568/08 a T-573/08, Zb. s. II-3397, bod 72, a z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, [15]T-359/04, Zb. s. II-4227, body 58 a 59). 67 V prejednávanej veci zo zaloby jasne vyplýva, ze zalobkyna sa domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, pricom má pochybnosti, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s jej procesnými právami. 68 Pokial teda ide o zalobu, ktorá napáda zákonnost rozhodnutia prijatého bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania, treba preskúmat vsetky zalobné dôvody uvedené zalobkynou, aby bolo mozné zistit, ci umoznujú preukázat vázne tazkosti, ktorých existencia ukladá Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 69 Túto zalobu treba preto povazovat za prípustnú. O veci samej 70 Zalobkyna na podporu svojej zaloby v podstate uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na existencii váznych tazkostí pri predbeznom skúmaní dotknutých opatrení pomoci. Jednak tvrdí, ze Komisia celila váznym pochybnostiam, pokial ide o zlucitelnost skúmaných opatrení pomoci s vnútorným trhom z hladiska kritérií týkajúcich sa uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, a jednak, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené. 71 Prvýkrát vo svojej replike navyse poukazuje na niektoré skutocnosti, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia, a to na dlzku trvania správneho konania, ako aj na rozsah a zlozitost tohto rozhodnutia. Úvodné pripomienky - O rozsahu súdneho preskúmania 72 Podla ustálenej judikatúry je konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, ak má Komisia vázne tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní pozitívneho rozhodnutia o pomoci môze obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná so Zmluvou. 73 Naopak, ak po tomto prvom preskúmaní dospeje Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarí prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 29, a Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33). 74 Pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto tazkostí sa musí skúmat tak z hladiska okolností prijatia napadnutého aktu, ako aj z hladiska jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, pricom sa porovnajú odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala o zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [16]C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, [17]T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 60, a rozsudok Vseobecného súdu British Aggregates a i./Komisia, uz citovaný, bod 56). 75 Nedostatocné alebo neúplné zistovanie uskutocnené Komisiou v stádiu predbezného preskúmania je dôkazom o existencii váznych tazkostí (pozri rozsudok British Aggregates a i./Komisia, uz citovaný, bod 57 a tam citovanú judikatúru). 76 Preskúmanie zákonnosti Vseobecným súdom v prípade existencie váznych tazkostí ide nad rámec skúmania zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, [18]T-73/98, Zb. s. II-867, bod 47, a rozsudok Vseobecného súdu British Aggregates a i./Komisia, uz citovaný, bod 56). 77 Kedze zákonnost napadnutého rozhodnutia závisí od toho, ci existujú pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci s vnútorným trhom, zalobcovi prislúcha predlozit dôkaz o existencii takýchto pochybností a to na základe súboru súhlasných dôkazov (rozsudok Komisia/Kronoply a Kronotex, uz citovaný, bod 59, a uznesenie Súdneho dvora z 9. júna 2011, TF1/Komisia, C-451/10 P, neuverejnené v Zbierke, bod 52). 78 Skôr ako sa preskúmajú tvrdenia zalobkyne týkajúce sa uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES na dotknuté opatrenia pomoci, Vseobecný súd povazuje za vhodné pripomenút podmienky uplatnenia tohto ustanovenia. - O podmienkach uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES 79 Podla clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené poskytovaním SVHZ alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám Zmluvy o ES, najmä pravidlám hospodárskej sútaze za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel z právneho alebo skutkového hladiska neznemoznuje plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. 80 Rozsudkom Altmark (body 87 az 94) Súdny dvor rozhodol, ze náhrada poskytnutá za sluzby plnené pri výkone povinností sluzby vo verejnom záujme nepredstavuje státnu pomoc pod podmienkou, ze sú splnené tieto styri kumulatívne kritériá: -- zvýhodnený podnik musí byt skutocne poverený plnením povinností sluzby vo verejnom záujme a tieto povinnosti musia byt jasne definované, -- parametre na výpocet náhrady musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, -- náhrada nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých nákladov na vykonávanie povinností vyplývajúcich zo sluzby vo verejnom záujme alebo ich casti, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností, -- ked sa výber podniku, ktorý má byt poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocní na základe verejného obstarávania, musí sa výska potrebnej náhrady urcit na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný, riadne spravovaný a primerane vybavený podnik potreboval na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám sluzby vo verejnom záujme, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy, ako aj primeraný zisk pre plnenie týchto povinností. 81 Na náhrady za sluzby vo verejnom záujme, ktoré nesplnajú tieto kritériá, sa uplatnujú pravidlá upravujúce státnu pomoc, ale mozno ich vyhlásit za zlucitelné s vnútorným trhom, najmä podla clánku 86 ods. 2 ES (rozsudok M6 a TF1/Komisia, uz citovaný, bod 62). 82 V case skutkových okolností boli podmienky uplatnenia predmetných výnimiek jasne vyjadrené jednak v rozhodnutí 2005/842 a jednak v rámci právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa státnej pomoci vo forme náhrad za sluzby vo verejnom záujme. 83 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely posúdenia zlucitelnosti dotknutých opatrení Komisia v podstate vychádzala z podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia 2005/842, pricom dodala, ze okrem niektorých dodatocných poziadaviek tieto podmienky spocívali na prvých troch kritériách stanovených rozsudkom Altmark (odôvodnenia 167 a 168 napadnutého rozhodnutia). 84 V tejto súvislosti vzhladom na skutocnost, ze argumentácia uvedená v zalobe spocívala na kritériách stanovených rozsudkom Altmark, z ktorých prvé tri sa podla Komisie dostatocne zhodujú s ustanoveniami rozhodnutia 2005/842, treba tvrdenia zalobkyne preskúmat v poradí uvedených kritérií. - O osobitnej povahe nemocnicných sluzieb vo verejnom záujme 85 Treba uviest, ze hoci podmienky uvedené v rozsudku Altmark a v balíku SVHZ sa nepochybne vztahujú na vsetky hospodárske sektory, ich uplatnenie musí zohladnovat osobitost daného sektora. 86 Súd prvého stupna predovsetkým rozhodol, ze s ohladom na osobitnú povahu úlohy SVHZ v urcitých sektoroch je potrebné prispôsobit uplatnenie rozsudku Altmark s odkazom na zmysel a úcel podmienok, ktoré tento rozsudok obsahuje a ktorými boli motivované, osobitým okolnostiam v danom prípade (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [19]T-289/03, Zb. s. II-81, bod 160). 87 Pokial ide o nemocnicný sektor, táto úvaha je vyjadrená v odôvodnení 16 rozhodnutia 2005/842, podla ktorého: "... Do úvahy treba brat... skutocnost, ze v súcasnom stádiu vývoja vnútorného trhu nie je intenzita narusenia hospodárskej sútaze v [tomto sektore] vzdy úmerná výske obratu a náhrady. Preto nemocnice poskytujúce zdravotnú starostlivost, prípadne, ak je to vhodné, núdzové sluzby a pomocné sluzby, ktoré priamo súvisia s hlavnými cinnostami, najmä v oblasti výskumu... by mali cerpat výhody výnimky z oznamovacej povinnosti stanovenej v tomto rozhodnutí, aj ked ciastka náhrady, ktorú získajú, presahuje prah stanovený v tomto rozhodnutí, v prípade, ze sú vykonávané sluzby klasifikované clenskými státmi ako [SVHZ]." 88 Pri uplatnení clánku 86 ods. 2 ES treba tiez zohladnit neexistenciu obchodného rozsahu danej sluzby vo verejnom záujme, pricom jej kvalifikácia ako SVHZ sa vysvetluje skôr z hladiska jej vplyvu na konkurencný a obchodný sektor (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. júna 2008, SIC/Komisia, [20]T-442/03, Zb. s. II-1161, bod 153). 89 Z toho vyplýva, ze kritériá vypracované Súdnym dvorom v rozsudku Altmark v súvislosti s dopravnou cinnostou, ktorá je nepopieratelne hospodárskou a konkurencnou cinnostou, nemozno rovnakým spôsobom uplatnit na nemocnicný sektor, ktorý nemá nevyhnutne takýto konkurencný a obchodný rozsah. 90 Navyse Súd prvého stupna rozhodol, ze vzhladom na skutocnost, ze vnútrostátny systém zdravotníctva pod správou ministerstiev a iných subjektov funguje v súlade so zásadou solidarity v podobe financovania z príspevkov na sociálne zabezpecenie a z iných státnych príspevkov, a pokial ide o poskytovanie bezplatných sluzieb svojim vlastným poistencom na základe vseobecného poistenia, tieto institúcie pri riadení systému zdravotníctva nekonajú ako podniky (rozsudok Súdu prvého Stupna zo 4. marca 2003, FENIN/Komisia, [21]T-319/99, Zb. s. II-357, bod 39). 91 Uvedené odôvodnenie je zohladnené v napadnutom rozhodnutí. Toto rozhodnutie na jednej strane kvalifikuje poskytovanie nemocnicnej starostlivosti ako hospodársku cinnost s tvrdením, ze ju treba odlisovat od "správy vnútrostátneho systému zdravotníctva", ktorú vykonávajú verejné orgány v rámci svojich právomocí verejného orgánu. Na druhej strane Komisia konstatuje, ze verejné nemocnice vykonávajú aj iné cinnosti sociálnej povahy, ktoré nemozno urcite kvalifikovat ako hospodárske cinnosti, ale boli v napadnutom rozhodnutí zahrnuté len z dôvodu procesnej hospodárnosti: aj keby boli tieto cinnosti povazované za hospodárske cinnosti, príslusné dotácie by predstavovali zlucitelnú pomoc (odôvodnenia 110 a 111 napadnutého rozhodnutia). 92 Okrem toho treba uviest, ze pri uplatnení clánku 86 ods. 2 ES v dotknutom nemocnicnom sektore sa musí zohladnit zachovanie zodpovednosti clenských státov, pokial ide o vymedzenie ich politiky v oblasti zdravia, ako aj organizáciu a poskytovanie zdravotných sluzieb a lekárskej starostlivosti, pricom toto odôvodnenie vyplýva najmä z clánku 152 ods. 5 ES. 93 V súlade s týmito odôvodneniami clenské státy riadia svoj vnútrostátny zdravotný systém podla zásad, ktoré si vyberú, najmä záväzky súvisiace s nemocnicnou sluzbou vo verejnom záujme môzu zahrnat tak povinnosti ulozené vsetkým zariadeniam, ako aj dodatocné povinnosti ulozené len verejným zariadeniam vzhladom na ich narastajúcu dôlezitost na úcely riadneho fungovania vnútrostátneho zdravotného systému. 94 Kedze vsak organizácia poskytovania zdravotných sluzieb, o ktorej rozhoduje clenský stát, zahrna ulozenie povinností sluzby vo verejnom záujme súkromným hospodárskym subjektom, treba túto skutocnost zohladnit v rámci posúdenia opatrení pomoci prijatých v danom sektore. 95 Konkrétne, ak verejné alebo súkromné subjekty poverené poskytovaním tých istých sluzieb vo verejnom záujme podliehajú rôznym poziadavkám, co prinása rôzne úrovne nákladov a náhrad, tieto rozdiely musia jasne vyplývat z ich jednotlivých poverení, najmä preto, aby bolo mozné preskúmat zlucitelnost dotácie so zásadou rovnosti zaobchádzania. Za zlucitelnú s vnútorným trhom totiz Komisia nemôze vyhlásit ani státnu pomoc, ktorá je z hladiska pravidiel na jej uplatnovanie v rozpore s takými vseobecnými zásadami práva Únie, akou je zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [22]C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 51). 96 Preto práve z hladiska týchto úvah treba preskúmat tvrdenia zalobkyne zalozené na posúdeniach Komisie týkajúcich sa zlucitelnosti dotknutých opatrení pomoci s vnútorným trhom. O existencii jasne vymedzenej úlohy vo verejnom záujme 97 Podla prvého kritéria zavedeného rozsudkom Altmark podnik, ktorý je príjemcom náhrady, musí byt skutocne poverený plnením povinností vo verejnom záujme a tieto povinnosti musia byt jasne definované. 98 Súd prvého stupna uz rozhodol, ze rovnaké kritérium sa uplatnuje v rámci posudzovania výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. júna 2009, ASM Brescia/Komisia, [23]T-189/03, Zb. s. II-1831, bod 126, a Taliansko/Komisia, [24]T-222/04, Zb. s. II-1877, bod 111). 99 Podla ustálenej judikatúry clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co povazujú za SVHZ, pricom Komisia môze túto definíciu spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [25]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 216, a BUPA a i./Komisia, uz citovaný, body 166 a 169). 100 Rozsah preskúmania posúdení Komisie Vseobecným súdom toto obmedzenie nevyhnutne zohladnuje. 101 Pri tomto preskúmaní vsak musia byt dodrzané niektoré minimálne kritériá, najmä ak existuje akt orgánu verejnej moci, ktorým sa dotknutý subjekt poveruje plnením úlohy SVHZ (pozri rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný, bod 181 a tam citovanú judikatúru), ako aj univerzálny a záväzný charakter tejto úlohy (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný, bod 172). 102 Navyse podla clánku 4 rozhodnutia 2005/842 "zodpovednost za poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu zverí príslusnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, ktorých formu môze urcit jednotlivý clenský stát", pricom tieto akty musia najmä uvádzat "charakter a trvanie záväzkov sluzby vo verejnom záujme" a "príslusné podniky a teritóriá". 103 V prejednávanej veci Komisia pri posudzovaní dotknutých opatrení pomoci rozlisuje po prvé nemocnicné úlohy vo verejnom záujme, ktoré musia plnit vsetky nemocnice (odôvodnenia 140 az 145 napadnutého rozhodnutia), po druhé nemocnicné úlohy vo verejnom záujme specifické pre nemocnice IRIS (odôvodnenia 146 az 149) a po tretie mimonemocnicné úlohy vo verejnom záujme specifické pre nemocnice IRIS (odôvodnenie 151 az 156). 104 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze prvá podmienka uvedená v rozsudku Altmark nie je splnená, pokial ide o túto druhú a tretiu kategóriu úloh vo verejnom záujme, v súvislosti s nemocnicnými a mimonemocnicnými úlohami, ktoré sú podla Komisie zverene výhradne nemocniciam IRIS. - O existencii aktu orgánu verejnej moci predstavujúceho poverenie 105 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza tri druhy aktov, ktorým sú nemocniciam IRIS zverené nemocnicné úlohy vo verejnom záujme, a to po prvé zákony a právne akty, konkrétne LCH, organický zákon o CPAS a sekundárne právne akty, dohody uzavreté medzi CPAS a nemocnicami IRIRS, a po tretie strategické plány prijaté zdruzením IRIS (dalej len "strategické plány IRIS"). 106 Zalobkyna nenamieta proti skutocnosti, ze úloha vo verejnom záujme by mohla byt definovaná v iných aktoch, vrátane dohôd. Tvrdí vsak, ze strategické plány IRIS nemozno povazovat za akty predstavujúce poverenie, pretoze ide o plány, ktoré boli prijaté zastresujúcou struktúrou IRIS a ze povinnosti, ktoré ukladajú nemocniciam IRIS, "boli samostanovené". 107 Treba pripomenút, ze clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní SVHZ (bod 99 vyssie) a z toho dôvodu aj vtedy, ak ide o výber právnej formy aktu alebo poverovacích aktov. 108 Poverenie zverujúce úlohu vo verejnom záujme mozno definovat vo viacerých rôznych aktoch, ci uz vo vseobecných právnych aktoch upravujúcich daný sektor, alebo v aktoch, ktoré sú urcené výlucne niektorým zariadeniam. Moznost poverit úlohami "jedným alebo viacerými" úradnými aktmi je výslovne uvedená v clánku 4 rozhodnutia 2005/842. 109 Poverenie mozno tiez upravit dohodami, pokial pochádzajú od orgánu verejnej moci a sú záväzné. Je to tak a fortiori v prípade, ze tieto akty specifikujú záväzky ulozené právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, [26]C-159/94, Zb. s. I-5815, bod 66). 110 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze strategické plány IRIS mozno kvalifikovat ako akty orgánu verejnej moci "pretoze [boli] vydané orgánmi verejnej moci pre [nemocnice] IRIS, ktoré prijali obsah týchto plánov na valnom zhromazdení zastresujúcej struktúry IRIS, ktorá [bola] porovnatelná s orgánom verejnej moci, alebo [mali] tieto orgány väcsinu kresiel" (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 111 V tejto súvislosti treba uviest, ze urcitý orgán mozno povazovat za orgán výkonu verejnej moci, ak ho tvorí väcsina zástupcov verejnej moci a ak musí pri prijímaní rozhodnutia respektovat urcité kritériá verejného záujmu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1995, Centro Servizi Spediporto, [27]C-96/94, Zb. s. I-2883, body 23 az 25, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, [28]C-35/96, Zb. s. I-3851, body 41 az 44). 112 Na to, aby bolo mozné kvalifikovat rozhodnutia urcitého subjektu ako akty verejnej moci, musia byt jeho orgány zlozené z osôb poverených plnením úloh vo verejnom záujme a verejné orgány musia disponovat skutocnou právomocou skúmat rozhodnutia (pozri a contrario rozsudok Súdneho dvora z 9. september 2003, CIF, [29]C-198/01, Zb. s. I-8055, body 77 a 78). 113 V prejednávanej veci treba uviest, ze IRIS je zdruzenie zalozené orgánmi verejnej moci a nadalej podlieha kontrole týchto orgánov. Bolo zalozené s cielom zabezpecit úlohy, ktoré výslovne stanovuje právna úprava týkajúca sa poskytovania sluzieb vo verejnom záujme, a to organickým zákonom o CPAS. Prijatie strategických plánov zdruzením IRIS stanovuje tá istá právna úprava ako prostriedok stanovenia vseobecnej stratégie a urcenia politiky v oblasti nemocnicných sluzieb (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). 114 Zalobkyna neuvádza nijakú argumentáciu, ktorou mozno spochybnit posúdenia Komisie týkajúce sa týchto skutocností, na základe ktorých mozno strategické plány povazovat za akty orgánu verejnej moci, ani v súvislosti so záväzným charakterom uvedených strategických plánov. 115 Zalobkyna totiz uviedla, ze podla Komisie poverenie nemocníc IRIS povinnostami vyplývajúcimi zo sluzieb vo verejnom záujme predstavuje "vôlu ich akcionárov (clenov), ktorí predstavujú výkon verejnej moci" (odôvodnenie 147 napadnutého rozhodnutia), co znamená, ze poverenie na výkon sluzby vo verejnom záujme pochádza od orgánov verejnej moci v ich postavení akcionárov nemocníc. 116 Z vysvetlení poskytnutých Komisiou v jej odpovedi z 18. novembra 2011 na písomnú otázku Vseobecného súdu vsak vyplýva, ze zdruzenie IRIS nemozno povazovat za hospodársky subjekt, ktorý sám prevádzkuje dotknuté nemocnice, kedze ide o právnickú osobu odlisnú od správcovských zdruzení nemocníc, ktorým je navyse podla Komisie priznaná znacná rozhodovacia nezávislost pri ich správe nemocnicných cinností. 117 Tieto údaje neboli spochybnené zalobkynou, ktorá uvádza, ze zdruzenie IRIS môze nahradit miestne zdruzenia "aspon v zásade", pricom tvrdí, ze toto zdruzenie má v praxi len obmedzenú kontrolu, ktorého klúcová úloha spocíva v prijímaní strategických plánov. 118 Z toho vyplýva, ze argumentáciu, ktorou zalobkyna spochybnuje kvalifikáciu strategických plánov IRIS ako aktov orgánov verejnej moci, treba zamietnut. - O poverení týkajúcom sa osobitných nemocnicných úloh nemocníc IRIS 119 Úcastníci konania súhlasia, ze vsetky belgické nemocnice, ci uz verejné alebo súkromné, sú poverené plnením "vseobecnej" úlohy vo verejnom záujme vyplývajúcej z LCH a sekundárnych právnych aktov, ktorú Komisia analyzovala v odôvodneniach 140 az 145 napadnutého rozhodnutia. 120 Zalobkyna napáda len odôvodnenia Komisie týkajúce sa existencie "osobitných" nemocnicných úloh, ktorými boli poverené len nemocnice IRIS a ktoré boli skúmané v odôvodneniach 146 az 149 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze úradné akty belgických orgánov neukladajú nemocniciam IRIS nijakú osobitnú a dodatocnú povinnost v porovnaní s nemocnicnou úlohou vyplývajúcou z LCH a ze v kazdom prípade tieto údajné osobitné povinnosti nie sú jasne definované. 121 Z odôvodnení 146 az 149 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nemocnice IRIS sú poverené osobitnou nemocnicnou úlohou, pricom sa na ne vztahujú dodatocné povinnosti sluzieb vo verejnom záujme v porovnaní s povinnostami, ktoré sa vztahujú na ostatné belgické verejné alebo súkromné nemocnice podla LCH. 122 Podla Komisie ide na jednej strane o "povinnost prijat kazdého pacienta za kazdých okolností, vrátane starostlivosti po vysetrení na pohotovosti" alebo "povinnost poskytovat nepretrzitú nemocnicnú starostlivost kazdému pacientovi bez ohladu na jeho sociálnu alebo financnú situáciu", a na druhej strane "povinnost poskytovat kompletnú nemocnicnú starostlivost na viacerých miestach" alebo "povinnost poskytnút kazdému pacientovi na poziadanie ktorýkolvek druh nemocnicnej sluzby v rámci starostlivosti poskytovanej vo viacerých odboroch"(odôvodnenia 146 az 149 napadnutého rozhodnutia). 123 Pokial ide o "povinnost prijat kazdého pacienta za kazdých okolností" sa Komisia predovsetkým odvoláva na clánok 57 ods. 1 organického zákona o CPAS, ktorý stanovuje, ze CPAS majú "za úlohu zabezpecit osobám a rodinám pomoc poskytovanú obcou", vrátane zdravotnej pomoci (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). 124 Treba uviest, ako správne uvádza zalobkyna, ze pokial ide o povinnost ulozenú CPAS, toto ustanovenie nemozno ako také povazovat za ustanovenie, ktoré nemocniciam IRIS ukladá osobitnú povinnost. 125 Z napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze úlohami stanovenými clánkom 57 organického zákona o CPAS sú poverené nemocnice IRIS na základe dohôd uzavretých s CPAS a strategických plánov (odôvodnenia 24, 25 a 146 napadnutého rozhodnutia). 126 Pokial ide v prvom rade o dohody uzavreté s CPAS, Komisia vo svojom liste z 8. novembra 2011 uviedla ako príklad dohodu "o sociálnom bývaní" uzavretú 30. septembra 1998 medzi jedenástimi bruselskými CPAS a nemocnicami IRIS (dalej len "dohoda o sociálnom bývaní"), ku ktorej mohla zalobkyna predlozit svoje pripomienky v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj na pojednávaní. 127 Zalobkyna tvrdí, ze uvedená dohoda neukladá nijakú dodatocnú povinnost k povinnostiam, ktoré stanovuje LCH, ale upravuje najmä poskytovanie starostlivosti zo strany CPAS pacientom v hmotnej núdzi s potvrdením o schválení úhrady nákladov. Konstatuje, ze nemozno tvrdit, ze povinnost poskytnút "kazdému pacientovi za kazdých okolností" starostlivost, by mohla vyplývat zo samotných dohôd bez existencie akéhokolvek ustanovenia v právnych aktoch uplatnitelných na cinnost v nemocnicnej oblasti. 128 Treba konstatovat, ze tieto tvrdenia týkajúce sa obsahu zmluvy "o sociálnom bývaní" potvrdzujú argumentáciu zalobkyne zalozenú na existencii pochybností, pokial ide o existenciu poverenia, ktoré jasne definuje osobitné nemocnicné úlohy zverené nemocniciam IRIS. 129 Komisia v napadnutom rozhodnutí totiz cituje ustanovenie dotknutej dohody, podla ktorého "verejné nemocnice zabezpecujú sociálne úlohy poskytovaním starostlivosti kazdej osobe bez ohladu na jej zdravotný stav, výsku príjmov, podmienky zdravotného poistenia alebo jej pôvodu" (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). 130 Ako pritom vyplýva z textu dohody "o sociálnom bývaní" predlozeného Komisiou, po uvedenom ustanovení, ktoré sa nachádza v preambule tejto dohody, nasledujú odôvodnenia spresnujúce, ze predmetná dohoda "upravuje vztahy medzi CPAS a nemocnicami, ktoré sú jej zmluvnými stranami, pokial ide o oblast poskytovania starostlivosti priznanej niektorým osobám v týchto nemocniciach". 131 Z ustanovení predmetnej dohody vyplýva, ze nemocnice sa zaväzujú poskytnút starostlivost v prvom rade osobám odkázaným na pomoc CPAS a ktorých liecbu tieto centrá uhrádzajú. Podla clánku 1 dohody, pokial ide o starostlivosti, ktoré nie sú nevyhnutné, "nemocnica sa zaväzuje... poskytnút starostlivost... v prvom rade osobám odkázaným na pomoc, ktoré jej poslú CPAS a ktorým vopred na tieto úcely vydali záväzné potvrdenie o úhrade nákladov (potvrdenie o schválení úhrady nákladov)", zatial co CPAS "sa zaväzuje preplatit nesporné faktúry nemocnice najneskôr do 60 dní". 132 Vo svojom liste z 18. novembra 2011 Komisia uvádza, ze predmetná dohoda sa týka konkrétnejsie starostlivostí poskytovaných pacientom v hmotnej núdzi, nazývaných "ŕ réquisitoire", a ze povinnost verejných nemocníc IRIS poskytnút starostlivost kazdému pacientovi za kazdých okolností sa týka "najmä, ale nie výlucne" úkonov, ktoré zahrna predmetná dohoda a ktorých náklady pokrýva CPAS. 133 V tejto súvislosti treba uviest, ze z odôvodnení 24, 25 a 146 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úlohou vo verejnom záujme stanovenou v clánku 57 organického zákona o CPAS, ktorého cielom je zabezpecit prístup kazdej osobe k zdravotnej pomoci, sú poverené nemocnice IRIS na základe dohody uzavretej s CPAS. Z napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, ze Komisia predtým, nez rozhodla o existencii a obsahu dotknutej úlohy, skúmala hmotnoprávne ustanovenia tejto dohody týkajúce sa úkonov vykonaných na základe potvrdenia o schválení úhrady nákladov a ktorých náklady uhradili CPAS. 134 Navyse informácie, ktoré Komisia poskytla vo svojej odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu, nesúhlasia s posúdeniami vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí. 135 Komisia konstatuje, ze na základe dotknutej dohody sa nemocnice IRIS zaviazali plnit úlohu vo verejnom záujme spocívajúcu v prístupe k starostlivosti pre kazdého stanovenú v clánku 57 organického zákona o CPAS (odôvodnenie 24 napadnutého rozhodnutia). 136 Z odpovedí Komisie z 18. novembra 2011 pritom vyplýva, ze ustanovenia dotknutej dohody stanovujú znacne ohranicenú povinnost spocívajúcu v poskytovaní starostlivosti osobám odkázaným na pomoc CPAS, ktorej náklady uhrádzajú CPAS. 137 Okrem toho Komisia vo svojich odpovediach uvádza, ze dotknutá úloha vo verejnom záujme sa týka "najmä, ale nie výlucne" úkonov stanovených dohodou "o sociálnom bývaní", co znamená, ze táto dohoda neupravuje vsetky povinnosti súvisiace s dotknutou úlohou. 138 V druhom rade, pokial ide o strategické plány zdruzenia IRIS, ktoré podla odôvodnenia 25 napadnutého rozhodnutia "upravujú" dotknutú úlohu vo verejnom záujme, treba uviest, ze ide o interný dokument, ktorý bol prijatý zdruzením v rámci jeho právomoci strategického riadenia cinnosti nemocnicnej siete IRIS. 139 V napadnutom rozhodnutí Komisia odkazuje na ustanovenie strategického plánu IRIS 2002 - 2006, podla ktorého "úlohou verejných nemocníc je prijat a poskytnút pomoc vsetkým pacientom bez ohladu na ich pôvod, podmienky, kultúru, presvedcenie alebo zdravotný stav" (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). 140 Z predmetnej casti strategického plánu, na ktorú Komisia poukázala vo svojom liste z 18. novembra 2011 v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, v rámci ktorej bola vyzvaná objasnit obsah povinnosti nemocníc IRIS spocívajúcej v "prijatí kazdého pacienta za kazdých okolností", vyplýva, ze príslusné ustanovenie vyplýva z úvodnej casti uvedeného plánu nazvanej "Etika". Táto cast v podstate stanovuje vytvorit v kazdej nemocnici zdruzenia IRIS "etický výbor" a upravuje fungovanie tohto orgánu. Okrem týchto skutocností Komisia uvádza iné ustanovenia strategického plánu IRIS, ktoré poverujú výkonom dotknutej sluzby vo verejnom záujme. 141 Navyse vo svojich posúdeniach, podla ktorých dotknutá povinnost sluzby vo verejnom záujme vyplýva jednak z dohody "o sociálnom bývaní" a jednak zo strategického plánu IRIS (odôvodnenia 24, 25 a 146 napadnutého rozhodnutia), Komisia nezohladnila skutocnost, ze tieto úradné akty sú odlisné, pokial ide o ich pôsobnost. 142 Ako to správne uvádza zalobkyna, ide jednak o dohodu uzavretú so subjektmi, ktoré si vybrali CPAS, a jednak o strategický dokument, ktorý sa prijíma kazdých pät rokov v rámci vnútornej správy zdruzenia IRIS. 143 V tejto súvislosti dohoda o sociálnom bývaní, kedze svojimi ustanoveniami poveruje plnením úlohy vo verejnom záujme stanovenej v clánku 57 organického zákona o CPAS, zavádza systém, ku ktorému môzu volne pristúpit súkromné subjekty. Komisia totiz vo svojom liste z 18. novembra 2011 tvrdila, ze moznost uzavriet dotknuté dohody nebola vyhradená verejným nemocniciam IRIS, ale bolo ju mozné rozsírit na súkromné nemocnice. 144 Z objasnení, ktoré Komisia poskytla v tomto konaní, vsak vyplýva, ze právny rezim, na základe ktorého sa prijímajú a uplatnujú strategické plány na verejné nemocnice IRIS, sa vztahuje len na tieto nemocnice s výnimkou vsetkých ostatných verejných a súkromných nemocníc v Belgicku. Okrem toho v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze povinnost poskytnút starostlivost kazdému pacientovi za kazdých okolností súvisí aj s povahou zdravotnej sluzby vo verejnom záujme a týka sa osobitne verejných nemocníc. 145 Napokon treba uviest, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na nedostatocnom objasnení osobitných nemocnicných úloh v napadnutom rozhodnutí potvrdzuje jej vyhlásenie v súvislosti so struktúrou systému zavedeného LCH, podla ktorého sú verejné a súkromné nemocnice financované na základe rovnakých pravidiel v rámci RFP. 146 Samotná Komisia totiz uvádza, ze systém financovania zalozený na stanovení RFP zahrna financovanie, ktoré osobitne uplatnuje na vsetky verejné alebo súkromné nemocnice, pricom jeho cielom je pokryt náklady, ktoré vznikli v osobitných prípadoch nemocnici, ktorej pacienti sú zo sociálno-ekonomického hladiska na velmi nízkej príjmovej úrovni (odôvodnenia 38 az 40 napadnutého rozhodnutia). 147 Uvádza najmä, ze povinnost vyplývajúca zo sluzieb vo verejnom záujme, ktorá spocíva v poskytovaní starostlivosti kazdému pacientovi za kazdých okolností, sa vztahuje na zdravotnú starostlivost, ktorú upravuje LCH a na ktorú sa vztahuje cast B8 RFP. Komisia tiez uvádza, ze financovanie stanovené v uvedenej casti B8 sa vztahuje na kazdú nemocnicu spadajúcu pod LCH, ci uz ide o verejnú alebo súkromnú nemocnicu (odôvodnenie 48 a poznámka pod ciarou 63 napadnutého rozhodnutia). 148 V tejto súvislosti, ako správne tvrdí aj zalobkyna, Komisia mala skúmat, ci existencia tohto osobitného krytia nákladov urceného na náhradu výdavkov, ktoré vznikli nemocniciam poskytujúcim starostlivost sociálne odkázaným pacientom, ktoré sa bez rozdielu uplatnuje na vsetky nemocnice spadajúce pod LCH, nevyvracia tvrdenie, podla ktorého len nemocnice IRIS sú poverené úlohou vo verejnom záujme spocívajúcou v sprístupnení starostlivosti pre vsetkých pacientov, vrátane sociálne odkázaných pacientov. 149 Relevantnost tejto skutocnosti nie je dôvodne spochybnené tvrdením bruselských obcí ako vedlajsích úcastníkov konania (bod 47 vyssie), ktoré vo svojich vyjadreniach vedlajsieho úcastníka konania vyslovujú názor, ze na rozdiel od ostatných belgických nemocníc sú nemocnice IRIS povinné poskytnút zdravotnú pomoc pri striktnom respektovaní ideologického, filozofického a nábozenského presvedcenia pacientov a zároven sú túto pomoc povinné poskytnút bez ohladu na to, ci ide o naliehavý prípad alebo nie, aj pacientom v hmotnej núdzi. 150 Treba uviest, ako správne uvádza zalobkyna, ze vzhladom na zásadu zákazu diskriminácie vyplývajúcu tak z belgického práva, ako aj z právneho poriadku Únie nemozno tvrdit, ze bruselské súkromné nemocnice môzu legálne vyberat pacientov podla ich ideologického, filozofického a nábozenského presvedcenia a ich ekonomickej situácie. 151 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne svedcia o existencii závazných pochybností, pokial ide o existenciu jasne definovanej povinnosti sluzby vo verejnom záujme, ktorá sa osobitne týka nemocníc IRIS a ktorá spocíva v poskytovaní starostlivosti kazdému pacientovi za kazdých okolností. 152 Pokial ide o povinnost "poskytnút kompletnú a nepretrzitú starostlivost na viacerých miestach", zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia nespresnila konkrétny obsah tejto povinnosti. Uvádza, ze vsetky nemocnice podliehajú podmienkam programovania a fungovania vyplývajúcim z LCH a odvodených právnych aktov. 153 V tejto súvislosti treba uviest, ze pokial ide o obsah dotknutej povinnosti, Komisia len odkazuje na ustanovenie strategických plánov IRIS, podla ktorého verejné nemocnice IRIS "sa zaväzujú organizovat poskytovanie starostlivosti pacientom a zarucit vsetky dostupné formy starostlivosti, ktorú pozadujú" (odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). 154 Ako to správne tvrdí zalobkyna, táto jediná citácia, ktorá bola prevzatá v napadnutom rozhodnutí, neumoznuje konstatovat, ze Komisia dostatocne preskúmala povinnosti týkajúce sa dotknutej úlohy vo verejnom záujme. 155 Je nepopieratelné, ze Komisia prvýkrát vo svojej odpovedi z 18. novembra 2011 na písomné otázky Vseobecného vysvetluje, ze dotknutá osobitná úloha spocíva v úlohe dostupnej lekárskej starostlivosti a ze strategické plány IRIS obsahujú ustanovenia týkajúce sa zachovania cinnosti decentralizovanej hospitalizácie a sirokého ambulantného pokrytia, aby pacienti, najmä starsí pacienti mohli dostat nemocnicnú starostlivost v primeranej vzdialenosti od ich bydliska. 156 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze Komisia preskúmala obsah takto definovanej úlohy. 157 Navyse na pojednávaní zalobkyna tvrdila, ze potreby dostupnej lekárskej starostlivosti v rámci cinností zdruzenia IRIS museli byt v tejto veci relativizované, pretoze územie mesta Brusel zahrna uz 38 verejných a súkromných nemocnicných zariadení. 158 V tejto súvislosti treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia skúmala, v akom rozsahu potreba dostupnej lekárskej starostlivosti viedla k tomu, ze nemocniciam IRIS boli ulozené povinnosti sluzieb vo verejnom záujme dodatocne k povinnostiam, ktoré z LCH vyplývajú pre vsetky bruselské nemocnice. 159 Komisia pritom skôr, nez rozhodla o existencii dotknutej úlohy vo verejnom záujme, ktorá je osobitná pre nemocnice IRIS, mala preskúmat tieto dodatocné povinnosti, najmä ich porovnaním s poziadavkami programovania a financovania vztahujúcimi sa na vsetky nemocnice podliehajúce LCH. 160 Napokon na pojednávaní Komisia a Francúzska republika tvrdili, ze v kazdom prípade v rámci posúdenia zlucitelnosti predmetných opatrení nebolo potrebné preukázat, ze nemocnice IRIS boli skutocne poverené "osobitnými" úlohami vo verejnom záujme dodatocne k tým vyplývajúcim z LCH. Zastávajú názor, ze skutocnost, ze nemocnice IRIS sú poverené úlohami vo verejnom záujme, ci uz sú osobitné alebo nie, stací na to, aby bolo mozné dospiet k záveru o existencii jasne definovaného poverenia SVHZ. 161 Samozrejme treba uviest, ze aj za predpokladu, ze "osobitné" úlohy vo verejnom záujme nemocníc IRIS, ktoré boli skúmané v odôvodneniach 146 az 149 napadnutého rozhodnutia, sa prekrývajú so "vseobecnými" nemocnicnými úlohami, ktorými boli poverené na základe LCH, táto skutocnost nevyhnutne nespochybnuje existenciu poverenia SVHZ v prejednávanej veci. 162 Nie je totiz vylúcené, ze osobitné opatrenia financovania uplatnujúce sa na nemocnice IRIS sú odôvodnené inými dôvodmi, nez sú tie, ktoré súvisia s existenciou ich dodatocných povinností. Predovsetkým, ako to uvádza Komisia, hoci len subsidiárne, v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, na úcely zabezpecenia kontinuity a zivotaschopnosti nemocnicného systému sa náhrada deficitu verejných nemocníc môze zdat potrebná zo zdravotného a sociálneho hladiska. 163 Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze stanovisko prijaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí spocíva jasne na konstatovaní, podla ktorého skúmané opatrenia pomoci odôvodnuje existencia dodatocných povinností vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme ulozených nemocniciam IRIS v rámci "osobitných" úloh vo verejnom záujme. 164 V rámci skúmania zákonnosti tohto rozhodnutia treba teda preskúmat posúdenia Komisie, ktoré sa týkajú tohto konstatovania a ktoré spochybnuje zalobkyna, aby bolo mozné zistit, ci svedcia o existencii váznych pochybností, pokial ide o zlucitelnost dotknutých opatrení s vnútorným trhom. Vseobecný súd totiz nemôze zasahovat do právomoci Komisie tým, ze rozhodne, ze jej posúdenie by bolo rovnaké, aj keby zacala konanie vo veci formálneho zistovania (rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [30]C-47/10 P, Zb. s. I-10707, bod 109). 165 Je potrebné tiez pripomenút, ze stanovisko Komisie zohladnuje skutocnost, ze v rámci skúmaného systému sú povinnosti sluzby vo verejnom záujme v oblasti nemocnicnej starostlivosti ulozené vsetkým verejným a súkromným hospodárskym subjektom na trhu. Opatrenia skúmané v napadnutom rozhodnutí sú pritom podla Komisie na rozdiel od ostatných belgických verejných a súkromných nemocníc osobitne urcené pre nemocnice IRIS. 166 Za týchto podmienok, pokial ide o poverenie urcené niektorým vybratým verejným subjektom, je potrebné viac odlisovat osobitosti ich poverenia so zdôraznením rozdielov, ktoré existujú medzi rozsahom osobitných povinností odôvodnujúcich financné opatrenia v porovnaní s povinnostami vztahujúcimi sa na ostatné subjekty poverené sluzbou vo verejnom záujme v rovnakej oblasti. 167 Je preto potrebné odmietnut tvrdenie Komisie a Francúzskej republiky, podla ktorého argumentácia zalobkyne, ktorou spochybnuje "osobitné" nemocnicné úlohy nemocníc IRIS, je neúcinná, pretoze v prejednávanej veci nebolo potrebné preukázat, ze nemocnice IRIS boli skutocne poverené takýmito "osobitnými" úlohami. 168 S prihliadnutím na vsetky tieto úvahy treba konstatovat, ze tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v súvislosti s posúdeniami vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí, preukazujú urcitý pocet indícií o existencii váznych pochybností, pokial ide o existenciu jasne definovaného poverenia sluzby vo verejnom záujme týkajúceho sa "osobitných" nemocnicných úloh nemocníc IRIS. 169 Z napadnutého rozhodnutia a z dôkazov predlozených v rámci opatrení na zabezpecenie konania okrem toho vyplýva, ze Komisia dôkladne nepreskúmala obsah úradných aktov týkajúcich sa dotknutých úloh vo verejnom záujme. 170 Skutocnost, ze Komisia v rámci predbezného skúmania nevykonala úplné a koherentné posúdenie relevantných skutocností, pritom tiez svedcí o existencii váznych pochybností. - O poverení týkajúcom sa mimonemocnicných úloh nemocníc IRIS 171 Pokial ide o osobitné mimonemocnicné úlohy zverené nemocniciam IRIS, Komisia rozlisuje medzi sociálnymi úlohami, ktorými ich poverujú CPAS (odôvodnenia 49 az 52 a 151 az 155 napadnutého rozhodnutia) na jednej strane a "ostatnými" úlohami, ktoré zahrnajú len povinnosti vyplývajúce z dvojjazycného systému (odôvodnenia 59 az 62 a 156 napadnutého rozhodnutia). 172 Zalobkyna zastáva názor, ze tieto odlisné úlohy nie sú v aktoch, na ktoré poukazuje napadnuté rozhodnutie, jasne definované a ze v kazdom prípade sociálne úlohy uvedené v správach siete IRIS sa zhodujú s úlohami, ktoré prislúchajú súkromným nemocniciam. 173 Pokial ide na jednej strane o povinnosti týkajúce sa dvojjazycného systému, je potrebné uviest, ze ich dôlezitost sa v rámci opatrení pomoci, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia obmedzuje na skutocnost, ze sa na ne nevztahuje osobitné financovanie a Komisia ich skúma len vtedy, ak neodlúcitelne súvisia s ostatnými dotovanými cinnostami (odôvodnenia 112 a 181 napadnutého rozhodnutia). 174 Na druhej strane, co sa týka sociálnych úloh, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze nemocnice IRIS sú poverené plnením úloh, ktoré im uznesením z 13. februára 2003, ako aj dohodami zverili CPAS a ktoré definuje clánok 57 organického zákona o CPAS (odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia). 175 Komisia konstatuje, ze obsah dotknutých úloh súvisí s fungovaním "sociálnej sluzby, ktorá spocíva v pomoci pacientom a ich rodinám prekonávat a riesit administratívne, financné, racionálne a sociálne problémy a tazkosti v súvislosti s ich zdravotným stavom, pobytom a liecbou v nemocnici, ako aj v súvislosti s novými perspektívami a situáciami" a spocíva "v administratívnej pomoci, psychologickom poradenstve, informacnej, prevencnej, osvetovej a koordinacnej úlohe a spolupráci" (odôvodnenia 52 a 180 napadnutého rozhodnutia). 176 Okrem toho uvádza, ze ide o mimonemocnicné cinnosti, ktorých cielom je poskytnút pacientom a ich rodinným príslusníkom podla ich potreby sociálno-materiálnu alebo psychosociálnu pomoc dodatocne k zdravotnej pomoci, ktorú im poskytujú nemocnice IRIS, a ze tieto úlohy spocívajú v poskytovaní individuálnej sociálnej pomoci súcasne so zdravotnou pomocou urcenou pacientom (odôvodnenia 111 a 152 napadnutého rozhodnutia). 177 V tejto súvislosti po prvé treba uviest, ako to správne uvádza aj zalobkyna, ze clánok 57 organického zákona o CPAS nie je dostatocným právnym základom pre dotknutú úlohu vo verejnom záujme, pretoze ide o zákon, ktorý sa vztahuje výlucne na CPAS. 178 Po druhé, pokial ide o uznesenie z 13. februára 2003, zalobkyna argumentuje, ze toto uznesenie jasne nedefinuje uvedené úlohy vo verejnom záujme. 179 V tejto súvislosti treba uviest, ze uvedené uznesenie, ktoré predlozili úcastníci konania, stanovuje rocné osobitné dotácie urcené obciam na "realizáciu úloh obecného záujmu", ale, ako správne uvádza zalobkyna, vôbec nespresnujú povahu dotknutých úloh obecného záujmu. 180 Po tretie, pokial ide o dohody uzavreté v rámci sociálnych úloh, zalobkyna tvrdí, ze Komisia neuviedla konkrétne ustanovenia spresnujúce tieto úlohy. 181 V tejto súvislosti, pokial ide o dohody uzavreté medzi regiónom Brusel - hlavné mesto a obcami v rámci dotácie na úcely plnenia sociálnych úloh (odôvodnenia 57 a 180 napadnutého rozhodnutia), Komisia pripojila k svojmu listu z 18. novembra 2011 vzorovú dohodu uzavretú medzi FRBRTC, regiónom Brusel - hlavné mesto, obec Brusel a dotknutý CPAS. Clánok 1 písm. b) a clánok 4 tejto dohody stanovujú, ze pôzicku mozno udelit dotknutej obci "z dôvodu úcasti v sociálnej oblasti cinnosti nemocnice", ale dohoda nespresnuje konkrétny obsah tejto "sociálnej oblasti". 182 Pokial ide o dohody uzavreté medzi CPAS a nemocnicami IRIS (odôvodnenie 153 napadnutého rozhodnutia), Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze tieto dohody ukladajú nemocniciam IRIS povinnost plnit úlohy namiesto CPAS, a to vykonávat sociálne setrenie a získavat dôkazné dokumenty. 183 Po tom, co bola Komisia vyzvaná, aby predlozila dotknuté dohody, vo svojom liste z 18. novembra 2011 uviedla, ze ide o dohodu "o sociálnom bývaní", ktorá tiez upravuje nemocnicné úlohy nemocníc IRIS (pozri bod 126 vyssie). 184 Vo svojom vyjadrení k zalobe a na pojednávaní Komisia odkázala na clánok 3 uvedenej dohody, ktorý stanovuje: "Nemocnica môze... pokrývat výdavky vyplývajúce zo starostlivosti, ktorú poskytnutej CPAS obce poskytli osobe, ktorá je zapísaná v registri obyvatelstva, v registri cudzincov alebo utecencov, ak je táto osoba... naliehavo prijatá a osetrená... a CPAS ju uznali za osobu v hmotnej núdzi; nemocnica, ak je to mozné, zhromazdí prvé dôkazy, na základe ktorých mozno zacat setrenie v sociálnej oblasti a predlozí ich CPAS.... Nemocnica pouzitím dostupných prostriedkov preskúma vyhlásenie o zápise v jednom z uvedených registrov." 185 Navyse podla informácií, ktoré Komisia poskytla v rámci tohto konania, plnenie tejto úlohy, ktorá spocíva v zhromazdovaní prvotných dôkazov pozadovaných na vystavenie potvrdenia o schválení úhrady nákladov zo strany CPAS, zodpovedá velkej casti nákladov vynalozených z dôvodu plnenia sociálnych úloh. 186 Treba pritom uviest, ze pokial ide o obsah dotknutých sociálnych úloh, tieto informácie nesúhlasia úplne s posúdeniami vyjadrenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré neodkazujú na povinnost zhromazdit dôkazy pozadované na vystavenie potvrdenia o schválení úhrady nákladov zo strany CPAS, ale analyzujú fungovanie sociálnej sluzby nemocnice, ktorá spocíva najmä "v psychologickom poradenstve, informacnej, prevencnej, osvetovej a koordinacnej úlohe a spolupráci" a ktorej cielom je "pomáhat pacientom a ich rodinám prekonávat a riesit administratívne, financné, racionálne a sociálne problémy a tazkosti v súvislosti s ich zdravotným stavom, pobytom a liecbou v nemocnici, ako aj v súvislosti s novými perspektívami a situáciami" (pozri body 175 a 176 vyssie). 187 Vzhladom na tieto úvahy treba konstatovat, ze pokial ide o mimonemocnicné úlohy vo verejnom záujme nemocníc IRIS, zalobkyna predlozila viacero dôkazov, ktorými mozno preukázat existenciu váznych pochybností v súvislosti so zlucitelnostou skúmaných opatrení s kritériom spocívajúcim v existencii úlohy vo verejnom záujme, ktorej povaha a obsah sú jasne definované. 188 Navyse tieto pochybnosti Komisia v rámci tohto konania svojimi objasneniami nevyvrátila. O existencii vopred stanovených parametrov náhrady 189 Podla druhého kritéria rozsudku Altmark parametre, na základe ktorých sa náhrada vypocíta, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze náhrada bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie podniku, ktorému je poskytnutá, oproti konkurencným podnikom. 190 Takisto na základe clánku 4 písm. d) rozhodnutia 2005/842 úradné akty poverujúce výkonom SVHZ musia uvádzat "parametre na výpocet, kontrolu a posúdenie náhrady". 191 Clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy nielen pri definovaní úlohy SVHZ, ale aj pri vymedzení náhrad za náklady súvisiace so SVHZ. Osobitne nic nebráni vnútrostátnemu zákonodarcovi, aby vnútrostátnym orgánom ponechal urcitú mieru volnej úvahy na vymedzenie náhrad za náklady vzniknuté pri výkone úlohy SVHZ. Dotknuté parametre pritom musia byt spresnené tak, aby sa zabránilo akémukolvek zneuzitiu pojmu SVHZ clenským státom (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný, bod 214). 192 Dotknuté kritérium teda necháva clenským státom volnost pri výbere praktických spôsobov na zabezpecenie jeho dodrziavania, pokial spôsoby stanovenia náhrady zostanú objektívne a transparentné (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, [31]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb. s. II-2935, body 227 a 228). Posúdenie Komisie sa na tieto úcely musí opierat o analýzu konkrétnych právnych a ekonomických podmienok, so zretelom na ktoré sa náhrada urcuje (pozri v tomto zmysle rozsudok TV 2/Danmark a i./Komisia, uz citovaný, bod 230). 193 V prejednávanej veci opatrenia skúmané v rámci napadnutého rozhodnutia a zhrnuté v jeho odôvodnení 102 zahrnajú tak náhrady poskytnuté vsetkým nemocniciam na základe systému stanoveného LCH na základe stanovenia RFP, ktoré zalobkyna nespochybnila, ako aj nástroje, ktoré sa uplatnujú len na nemocnice IRIS, pokial ide po prvé o financné opatrenia s súvislosti s osobitnými nemocnicnými úlohami nemocníc IRIS, po druhé o pomoc urcenú na restrukturalizáciu v roku 1995, a po tretie o financné opatrenia v súvislosti so sociálnymi úlohami nemocníc IRIS. - O financovaní nemocnicných úloh 194 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, financovanie osobitných nemocnicných úloh nemocníc IRIS zahrna jednak náhradu za deficit z nemocnicných cinností, ktorá sa zakladá na clánku 109 LCH, a jednak mechanizmus zavedený na regionálnej úrovni prostredníctvom FRBRTC, ktorého cielom je docasne poskytovat zálohy v potrebnej výske na vyrovnanie deficitu (odôvodnenia 43 az 48 a 188 napadnutého rozhodnutia). 195 Pokial ide po prvé o clánok 109 LCH, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto ustanovenie zavádza dodatocné financovanie urcené len pre verejné nemocnice so zretelom na zásadu náhrady deficitu verejných nemocníc zo strany obcí, ktorá existuje v belgickom práve od roku 1973. Toto pokrytie je podmienené stanovením výsky deficitu príslusným ministerstvom, okrem deficitu "cinností, ktoré nespadajú pod nemocnicu", pricom podmienky na úcely zohladnenia spresnuje královské nariadenie (odôvodnenia 43 az 45 a 177 napadnutého rozhodnutia). 196 Treba uviest, ze tvrdenia zalobkyne sa netýkajú tohto kompenzacného opatrenia, ktoré sa ako také uplatnuje na vsetky verejné belgické nemocnice. 197 Zo spisu totiz vyplýva, ze v rámci svojej staznosti zalobkyna kritizovala výlucne údajnú nadmernú náhradu nákladov sluzby vo verejnom záujme zo strany FRBRTC. Vo svojom liste z 21. decembra 2006 urcenom Komisii, ktorý je pripojený k zalobe, uviedla, ze nenamieta proti "zásahu obcí v prípade deficitu verejných nemocníc na základe clánku 109 zákona o nemocniciach", pricom spresnila, ze predmet staznosti sa týka "financných prostriedkov, ktoré poskytol región... výlucne nemocniciam [IRIS]". 198 Na pojednávaní zalobkyna uviedla, ze nespochybnuje financovanie deficitu verejných nemocníc obcami ako také stanovené v clánku 109 LCH, ale len v prípade, ze sa toto financovanie spája s prípadnými osobitnými úlohami nemocníc IRIS. 199 V kazdom prípade treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje mnoho informácií, ktoré zalobkyna nespochybnila a ktoré sa týkajú vopred stanovených parametrov náhrady stanovenej v clánku 109 LCH. 200 Z odôvodnenia 177 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze dotknutá náhrada, ktorú upravuje clánok 109 LCH a královské nariadenie týkajúce sa implementacných opatrení, sa vztahuje len na deficity súvisiace s nemocnicnými cinnostami schválenými príslusným ministerstvom, pricom kritériá a konanie upravujúce vymedzenie týchto deficitov sú jasne stanovené právnou úpravou. Z metód výpoctu tohto deficitu vyplýva, ze náhrada nesmie íst nad rámec nákladov skutocne vynalozených v rámci nemocnicnej sluzby vo verejnom záujme, ktoré neboli kompenzované inými opatreniami. 201 Kedze zalobkyna spochybnuje súvislost medzi dotknutou náhradou a osobitnými úlohami vo verejnom záujme nemocníc IRIS, treba uviest, ze clánok 109 LCH odkazuje na krytie deficitov nemocníc pod správou CPAS, zdruzení, ktoré upravuje clánok 118 organického zákona o CPAS, a medziobecných zdruzení zdruzujúcich jeden alebo viacero CPAS alebo obcí. 202 Ako správne uvádza Komisia, súvislost s plnením úloh vo verejnom záujme vyplývajúca z organického zákona o CPAS spocíva teda v struktúre tohto ustanovenia. 203 Co sa týka nejasného vymedzenia medzi nákladmi kompenzovanými v rámci RFP a nákladmi, ktoré mozno kompenzovat podla clánku 109 LCH, na ktoré poukazuje zalobkyna, treba uviest, ze samotná Komisia tvrdí, ze toto ustanovenie umoznuje kompenzovat náklady, ktoré znásajú nemocnice IRIS pri plnení úloh, ktoré sú financované aj z RFP, a najmä jeho castou B8 týkajúcou sa sociálne odkázaných pacientov. Kedze dodatocné náklady, ktoré vznikli pri plnení týchto povinností, nie sú kompenzované z RFP a navysujú nemocnicné deficity nemocníc IRIS, sú scasti nahradené zo strany orgánov verejnej moci na základe clánku 109 LCH (odôvodnenie 48 napadnutého rozhodnutia). 204 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, táto osobitost nevyhnutne nevedie k spochybneniu transparentnosti parametrov na výpocet náhrady. 205 Zalobkyna totiz nespochybnuje skutocnost, ze clánok 109 LCH sa vztahuje výlucne na náklady nemocnicných sluzieb vo verejnom záujme. Netvrdí, ze uplatnenie tohto ustanovenia by mohlo zahrnat náklady, ktoré nesúvisia s úlohami vo verejnom záujme. 206 V tejto súvislosti, hoci predmetný mechanizmus financovania zahrna náklady, ktoré mozno kompenzovat v rámci RFP, ako aj dodatocné náklady, na ktoré sa RFP nevztahuje, pokial ide o clánok 109 LCH ako taký, nie je spochybnené, ze tento clánok sa týka náhrady nákladov za poskytovanie sluzieb vo verejnom záujme, takze vylucuje akékolvek zneuzitie pojmu SVHZ. 207 Je potrebné teda konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné spochybnit posúdenia Komisie týkajúce sa povinnosti kompenzácie deficitov verejných nemocníc vyplývajúcej z clánku 109 LCH. 208 Po druhé, pokial ide o fondy schválené výlucne pre nemocnice IRIS prostredníctvom FRBRTC, zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie, podla ktorého sumy vyplatené prostredníctvom FRBRTC predstavujú len zálohové platby na sumy zodpovedajúce verejným nemocniciam podla clánku 109 LCH, pricom úloha FRBRTC je tak "zanedbatelná". Tvrdí, ze z dôvodu netransparentnosti vo fungovaní FRBRTC nemozno stanovit, do akej miery sa tieto platby vztahujú na deficity nemocníc v zmysle clánku 109 LCH a ze povinnost platit zálohy úradné akty neukladajú. 209 Treba uviest, ako správne tvrdí zalobkyna, ze napadnuté rozhodnutie zamiena predmetný mechanizmus týkajúci sa vyplatenia fondov zo strany FRBRTC s mechanizmom stanoveným clánkom 109 LCH. 210 Podla napadnutého rozhodnutia mechanizmus záloh poskytnutých prostredníctvom FRBRTC slúzi na plnenie povinnosti, ktorú miestnym orgánom ukladá clánok 109 LCH (odôvodnenie 47 napadnutého rozhodnutia), pricom tento clánok slúzi aj ako právny základ pre mechanizmus spocívajúci v zálohách (odôvodnenie 188 napadnutého rozhodnutia). 211 Napadnuté rozhodnutie teda neobsahuje odlisné posúdenie vopred stanovených parametrov na výpocet náhrad týkajúcich sa mechanizmu záloh, ktoré poskytuje FRBRTC, ale len analyzuje parametre na výpocet náhrad týkajúcich sa clánku 109 LCH (odôvodnenie 175 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 212 Kedze Komisii bola v tejto súvislosti v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania polozená otázka, vo svojom liste z 18. novembra 2011 uviedla, ze clánok 109 LCH a mechanizmus záloh, ktoré poskytuje FRBRTC, "sa prekrývajú a uplatnujú sa súcasne", a preto ide "v podstate o rovnocenný mechanizmus náhrad". 213 Treba pritom uviest, ze mechanizmus financovania zo strany FRBRTC mozno kvalifikovat ako opatrenie pomoci odlisné od opatrenia spocívajúce v kompenzácii deficitu podla clánku 109 LCH. 214 Aj keby sa potvrdilo, ze ide o náhrady, ktoré slúzia len na to, aby sa zabránilo znacnému omeskaniu platieb stanovených podla clánku 109 LCH a ktoré musia byt následne splatené (odôvodnenie 188 napadnutého rozhodnutia), nemozno vylúcit, ze zvýhodnujú nemocnice, hoci docasne, a z tohto dôvodu ich mozno kvalifikovat ako odlisné kompenzacné opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, [32]C-140/09, Zb. s. I-5243, bod 45). 215 Kedze Komisia oddelene neposúdila financné parametre týkajúce sa mechanizmu súvisiaceho z FRBRTC, treba konstatovat, ze nedostatocne preskúmala dotknuté opatrenie pomoci. 216 V tejto súvislosti Komisia vo svojom liste z 18. novembra 2011 nesprávne tvrdí, ze uvedené parametre "majú v analýze znacne vedlajsí význam, pretoze sa v podstate týkajú financovania obcí a nie nemocníc". 217 Toto tvrdenie je v rozpore s odôvodnením 188 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého fondy, ktoré obciam poskytuje región Brusel - hlavné mesto prostredníctvom FRBRTC, sú urcené na kompenzáciu deficitov nemocníc IRIS a vyplácajú sa týmto nemocniciam. 218 Navyse ustanovenia dohody uzavretej medzi FRBRTC a obcami s cielom riadit dotknuté náhrady, ktorá je prilozená k listu Komisie z 18. novembra 2011, stanovujú, ze "fondy poskytnuté obci sa vyplatia nemocnici v lehote [najneskôr] do siedmich pracovných dní" (clánok 4). 219 Z uvedených úvah vyplýva, ze pokial ide o osobitné financovanie nemocníc IRIS prostredníctvom FRBRTC, tvrdenia zalobkyne svedcia o existencii pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou skúmaných opatrení s kritériom týkajúcim sa vopred stanovených parametrov na výpocet náhrady. - O pomoci na úcely restrukturalizácie v roku 1995 220 V napadnutom rozhodnutí Komisia skúmala zaradenie pôzicky vo výske priblizne 100 miliónov eur, ktoré poskytol FRBRTC dotknutým bruselským obciam, aby "k 31. [decembru] 1995 znízili pasíva likvidácie nemocníc", do nevymozitelnej pohladávky, o ktorej bolo rozhodnuté v júni 1996. Zahrnutie do nevymozitelnej pohladávky potvrdila vláda regiónu Brusel - hlavné mesto v roku 1999 po tom, co bolo konstatované, ze obce dodrziavajú svoje financné plány (najmä odôvodnenia 65 az 68 a 178 az 200 napadnutého rozhodnutia). 221 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze islo o krytie súm, ktoré obce poskytli nemocniciam IRIS z dôvodu nahromadených deficitov medzi rokmi 1989 a 1993. 222 Zalobkyna nespochybnuje toto posledné uvedené odôvodnenie, ale v podstate zastáva názor, ze predmetná nevymozitelná pôzicka je dôkazom toho, ze preddavky, ktoré zaplatil FRBRTC, nie sú splatné, ze preddavky nemajú jasnú súvislost s deficitom v zmysle clánku 109 LCH a ze z toho dôvodu nemozno vylúcit nadmernú náhradu. Poukazuje na nedostatok transparentnosti vo fungovaní FRBRTC. 223 Treba uviest, ze predmetná pôzicka je v zmysle posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí jasne odlísená od ostatných skúmaných opatrení, ktoré sú urcené na náhradu nákladov pri plnení SVHZ vynalozených v case po restrukturalizácii v roku 1995. 224 Komisia uvádza, ze restrukturalizácia verejných bruselských nemocníc, ku ktorej doslo 31. augusta 1995, zahrnala likvidáciu bývalých nemocníc a presun cinností do nových struktúr s právnou subjektivitou, ktoré sú právne a hospodársky nezávislé (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia). 225 Pomoc urcená na restrukturalizáciu Komisia teda skúma "pokial túto pomoc... mozno analyzovat ako urcitú výhodu pre nové právne subjekty - nástupcov bývalých nemocníc patriacich pod CPAS, ktoré boli priamymi príjemcami uvedenej pomoci" (odôvodnenie 124 a poznámka pod ciarou 128 napadnutého rozhodnutia). 226 Podla Komisie sa predmetná pomoc vztahuje na vyrovnanie deficitu vyplývajúceho z nemocnicných cinností podla clánku 109 LCH na obdobie od roku 1989 az do uskutocnenia restrukturalizácie. Vztahuje sa teda na nemocnicné úlohy vo verejnom záujme, ktoré plnili pred rokom 1996 verejné nemocnice CPAS. Navyse táto pomoc bola poskytnutá na základe právnych predpisov z rokov 1994 a 1995 ukladajúcich od tohto dátumu nevymozitelné právo na financovanie a toto právo bolo udelené nemocniciam IRIS len nepriamym spôsobom, lebo tieto nemocnice v tomto období nemali vlastnú právnu subjektivitu (odôvodnenie 178 napadnutého rozhodnutia). 227 Zalobkyna neuvádza tvrdenia, na základe ktorých mozno spochybnit zlucitelnost opatrení, ktorých sa týkajú tieto posúdenia. 228 Navyse, hoci zalobkyna poukazuje na nedostatok transparentnosti vo fungovaní FRBRTC, nevysvetluje, akým spôsobom podmienky predmetnej pôzicky poskytnutej v rámci plnení restrukturalizácie v roku 1995 a urcenej na krytie dlhov nahromadených verejnými nemocnicami od roku 1989 do roku 1993, môze potvrdit jej tvrdenie týkajúce sa nedostatku transparentnosti, pokial ide o dalsie fondy poskytnuté zo strany FRBRTC. 229 Je pritom nesporné, ze tieto ostatné fondy sa vztahujú na iné obdobie po roku 1995 a boli poskytnuté za iných právnych okolností, nez sú tie, ktoré vyplývajú z reformy v roku 1995. 230 Z toho dôvodu tvrdenia zalobkyne týkajúce sa podmienok pôzicky súvisiacej s restrukturalizáciou v roku 1995 treba zamietnut. - O financovaní sociálnych úloh 231 Pokial ide o financovanie sociálnych úloh nemocníc IRIS, Komisia uvádza, ze náklady súvisiace s plnením týchto úloh sú nahradené osobitnou pomocou na základe uznesenia z 13. februára 2003. Spresnuje, ze ide o opatrenie, ktorého rocný rozpocet vo výske 10 miliónov eur urcený pre obdobia, ktoré sú predmetom skúmania, prijímal kazdorocne parlament regiónu Brusel - hlavné mesto a ktorý môzu pravidelne kontrolovat orgány verejnej moci (odôvodnenia 53 az 58 napadnutého rozhodnutia). 232 Zalobkyna poukazuje na neexistenciu vopred stanovených parametrov na výpocet náhrady urcenej na plnenie sociálnych úloh, pricom v podstate spochybnuje súvislost medzi predmetnou dotáciou a cenou plnenia týchto úloh. Tvrdí, ze dohody uzavreté v rámci dotácie sú prílis abstraktné, pricom na ich nedostatky bolo poukázané v stanoviskách financnej inspekcie ministerstva regiónu Brusel - hlavné mesto, ktoré uvádzali, ze vzorová dohoda neobsahuje nijaký údaj o úlohách, pre ktoré bola dotácia poskytnutá, a ze vôbec nie je mozné preskúmat jej vyuzitie. 233 Treba uviest, ze stanoviská financnej inspekcie uvedené zalobkynou, ktoré získala v auguste 2010, nepatria medzi dôkazy, ktorými mohla Komisia disponovat, ked skúmala zlucitelnost dotknutej pomoci. V dôsledku toho ich nemozno na úcely skúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia zohladnit (pozri rozsudok Nuova Agricast, uz citovaný, body 54 az 60 a tam citovanú judikatúru). 234 Pokial ide o pochybnosti zalobkyne v súvislosti s podmienkami poskytnutia dotácie stanovenej uznesením z 13. februára 2003, treba uviest, ze z uvedeného uznesenia vyplýva, ze vláda regiónu Brusel - hlavné mesto môze kazdorocne obciam poskytnút jednu alebo viacero osobitných dotácií, ktoré sú urcené na plnenie úloh obecného záujmu (clánok 2). 235 Vláda prijala jednak postup posudzovania ziadosti o poskytnutie pomoci, zoznam dokumentov, ktoré sa musia predlozit, postupy pri cerpaní dotácií a spôsoby ich vrátenia v prípade nesplnenia úloh, a jednak výsku dotácií, ktoré "sa rovnajú najmenej pätdesiatim percentám a najviac sto percentám nákladov súvisiacich s plnením povinností a úloh [obecného záujmu]" (clánok 3 toho istého uznesenia). Uzavretie dohody sa navyse predpokladá medzi regiónom Brusel - hlavné mesto a obcou - príjemcom na úcely vymedzenia ich jednotlivých záväzkov (clánok 4). 236 Komisia okrem toho uvádza, ze predmetný systém financovania sa uplatnuje na základe dohody uzavretej s dotknutými obcami, ktorá stanovuje, ze dotácia sa poskytuje "na úcely plnenia sociálnych úloh verejných nemocníc" a ze podporované sociálne úlohy sa týkajú cinností, "ktorých obsah je vopred vymedzený a podrobne vyjadrený v strategických plánoch IRIS" pricom aj náhrady musia byt vopred vymedzené (odôvodnenia 57 a 180 napadnutého rozhodnutia). 237 V tejto súvislosti dohoda uzavretá medzi regiónom Brusel - hlavné mesto a jednou z dotknutých obcí, ktorú bruselské obce ako vedlajsí úcastníci konania prilozili k svojim vyjadreniam vedlajsieho úcastníka konania (bod 47 vyssie), stanovuje vyplatenie speciálnej dotácie v súlade s uznesením z 13. februára 2003 na úcely plnenia úlohy obecného záujmu nazvanej "Úcast obce pri plnení sociálnych úloh bruselských verejných nemocníc" (clánok 1). Táto dotácia musí byt dotknutej nemocnici IRIS vyplatená v plnej výske a v lehote do pätnástich dní (clánok 2 dohody). 238 Navyse clánok 1 písm. b) dohody uzavretej medzi FRBRTC a dotknutými obcami, ktorú Komisia predlozila Vseobecnému súdu a prilozila k listu z 18. novembra 2011, stanovuje, ze FRBRTC "sa zaväzuje prispievat k vseobecnej rovnováhe financií Obce poskytnutím pôzicky, ktorá... jej umozní podielat sa na financovaní sociálnej oblasti vyplývajúcom z financného plánu a restrukturalizácie [dotknutej nemocnice IRIS]". 239 Treba uviest, ze tieto akty, ktoré predlozila Komisia a vedlajsí úcastníci konania v rámci tohto konania, výslovne neuvádzajú financné postupy týkajúce sa predmetnej dotácie, a preto nimi nemozno vyvrátit argumentáciu zalobkyne v súvislosti s uplatnením kritéria zalozeného na vopred stanovených kritériách náhrady. 240 Je potrebné tiez pripomenút, ze clánok 3 smernice z 13. februára 2003 stanovuje najmä prijatie postupov v súvislosti s poskytovaním dotácií, s ich cerpaním a ich vrátením v prípade nesplnenia úloh (bod 235 vyssie). 241 Napadnuté rozhodnutie pritom tieto postupy neanalyzuje, ale cituje clánok 3 ods. 2 tohto uznesenia, podla ktorého sa dotácie "rovnajú najmenej pätdesiatim percentám a najviac sto percentám nákladov súvisiacich s plnením povinností a úloh [obecného záujmu]". 242 Okrem toho treba uviest, ze ani z dôvodov napadnutého rozhodnutia, ani z dôkazov predlozených Komisiou v rámci tohto konania nevyplýva, ze Komisia skôr nez konstatovala, ze výska náhrady bola vymedzená na základe objektívnych a transparentných postupov, preskúmala obsah dotknutých sociálnych úloh na úcely predmetnej speciálnej dotácie. 243 Akty upravujúce túto dotáciu, konkrétne uznesenie z 13. februára 2003 a uz citované dohody, totiz len odkazujú na "sociálnu oblast" alebo "sociálne úlohy" bez spresnenia konkrétneho významu týchto výrazov a jasne neodkazujú na fungovanie sociálnej sluzby, ktorej úloha spocíva v poskytovaní administratívnej alebo psychologickej pomoci pacientom alebo ich rodinným príslusníkom dodatocne k zdravotnej pomoci (pozri body 175 a 176 vyssie). 244 Zalobkyna preto správne uvádza, ze Komisia mala nadobudnút pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou kompenzacného opatrenia stanoveného dohodou uzavretou medzi FRBRTC a dotknutými obcami týkajúcej sa sociálnych úloh nemocníc IRIS z hladiska kritéria spocívajúceho v existencii vopred stanovených parametrov na výpocet náhrady. O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade, ako aj o neexistencii nadmernej náhrady 245 Podla clánku 4 písm. e) rozhodnutia 2005/842 úradné akty zverujúce správu SVHZ dotknutému podniku musia uvádzat "opatrenia na vyvarovanie sa akejkolvek nadmernej náhrade a jej vrátenie". 246 Clánok 5 rozhodnutia 2005/842 týkajúci sa výsky náhrady najmä stanovuje: "1. Výska náhrady nesmie byt vyssia, ako je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme, so zohladnením relevantných príjmov a primeraného zisku z akéhokolvek vlastného kapitálu nevyhnutného na plnenie týchto záväzkov. Náhrada sa musí v skutocnosti pouzit na poskytovanie príslusnej sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu bez toho, aby bola dotknutá schopnost podniku uzívat svoj primeraný zisk. ... 2. Náklady, ktoré je potrebné zohladnit, zahrnajú vsetky náklady vzniknuté pocas poskytovania sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Vypocítajú sa na základe vseobecne prijatých princípov nákladového úctovníctva takto: a) ak sú cinnosti príslusného podniku obmedzené na sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu, mozno zohladnit vsetky jeho náklady;..." 247 Tieto ustanovenia zohladnujú tretie kritérium rozsudku Altmark, podla ktorého náhrada nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých nákladov na vykonávanie záväzkov sluzby vo verejnom záujme alebo ich casti, so zohladnením relevantných príjmov, ako aj primeraného zisku nevyhnutného na plnenie týchto záväzkov. 248 Navyse podla clánku 6 prvého a druhého odseku rozhodnutia 2005/842 clenské státy vykonávajú pravidelné kontroly alebo zabezpecujú vykonávanie pravidelných kontrol nadmernej náhrady, ziadajú vrátanie akejkolvek prípadnej nadmernej náhrady a aktualizujú parametre na výpocet náhrady. Ak výska nadmernej náhrady neprekrocí 10 % výsky rocnej náhrady, mozno ju preniest do dalsieho rocného obdobia a odpocítat od ciastky náhrady splatnej za toto obdobie. 249 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 180 az 201 napadnutého rozhodnutia skúmala dotknuté opatrenia so zretelom na tieto poziadavky, pricom dospela k záveru, ze tieto predmetné kritériá boli splnené. 250 Zalobkyna namieta proti tomuto posúdeniu, pricom jej tvrdenia sa týkajú jednak neexistencie kontroly nadmernej náhrady urcenej na plnenie osobitých nemocnicných úloh nemocníc IRIS a jednak existencie skutocnej nadmernej náhrady týkajúcej sa týchto dvoch druhov úloh, vrátane pomoci urcenej na restrukturalizáciu v roku 1995. - O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade v rámci financovania nemocnicných úloh 251 Zalobkyna tvrdí, ze mechanizmy umoznujúce vyvarovat sa nadmerným náhradám uvedené v napadnutom rozhodnutí sú prílis abstraktné v rozsahu, v akom obmedzujú zásady na "cisto koncepcné", pricom napríklad uviedla, ze nadmerná náhrada nie je dovolená. Navyse, pokial ide o mechanizmus preddavkov poskytnutých prostredníctvom FRBRTC, poukazuje na neexistenciu povinnosti vrátit preddavky. 252 Treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach 182 az 190 napadnutého rozhodnutia správne skúma z hladiska clánku 4 písm. e) rozhodnutia 2005/842 existenciu opatrení stanovených v poverovacích aktoch, ktoré umoznujú vyvarovat sa nadmerným náhradám a upravovat ich. 253 Pokial ide v prvom rade o mechanizmus financovania nemocnicných úloh vyplývajúci z LCH, napadnuté rozhodnutie opisuje vseobecné opatrenia stanovené podla LCH, ktoré zalobkyna nespochybnuje (odôvodnenia 182 az 187 napadnutého rozhodnutia), pricom uvádza, ze osobitné úlohy, ktoré sa nahrádzajú podla clánku 109 LCH, "spadajú pod ten istý systém financovania" (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia), a ze definícia deficitov, ktorú upravujú královské nariadenia a ktorými sa vykonáva toto ustanovenie, predstavuje opatrenie umoznujúce vyhnút sa zohladneniu neoprávnených nákladov (odôvodnenie 189 napadnutého rozhodnutia). 254 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, toto posúdenie nesvedcí o nedostatocnej analýze vykonanej Komisiou. 255 Najmä opísané opatrenia nevyjadrujú zásadu zákazu nadmernej náhrady, ale zahrnajú kritériá stanovenia deficitu súvisiaceho s nemocnicnou cinnostou, ktorý stanovuje federálne ministerstvo. 256 Pokial ide v druhom rade o mechanizmus financovania nemocnicných úloh prostredníctvom preddavkov, ktoré poskytuje FRBRTC, treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze k stanoveniu deficitu podla clánku 109 LCH dochádza so znacným oneskorením, ktoré môze trvat az desat rokov. Z tohto dôvodu sa dotknutým obciam poskytuje dotácia "ako preddavok na vyrovnanie deficitu". Táto dotácia sa týka fondov, ktoré "podla pravdepodobných odhadov by mali umoznit krytie casti nemocnicného deficitu" a má za ciel "docasne poskytovat preddavky vo výske potrebnej na vyrovnanie deficitov bruselských verejných nemocníc, pokial nebude stanovený konecný deficit" (odôvodnenia 47 a 188 napadnutého rozhodnutia). 257 Na rozdiel od úradných aktov uvedených v napadnutom rozhodnutí týkajúcich sa stanovenia deficitu podla clánku 109 LCH a urcených na zaradenie tohto deficitu k cinnostiam vyplývajúcim z nemocnicnej sluzby vo verejnom záujme (odôvodnenia 43 az 45 a 177 napadnutého rozhodnutia), Komisia neodkazuje na akty, ktoré stanovujú ustanovenia porovnatelné s fondmi poskytnutými prostredníctvom FRBRTC. 258 Naopak z odôvodnenia 47 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto fondy sú zalozené na "pravdepodobných odhadoch" deficitu bez dalsieho vysvetlenia. 259 Komisia navyse neuvádza tvrdenie, ktorým by bolo mozné vyvrátit námietku zalobkyne týkajúcu sa neexistencie jasnej povinnosti v súvislosti s vrátením preddavkov získaných od FRBRTC. 260 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatuje, ze v okamihu, ked príslusné ministerstvo prijme s konecnou platnostou zúctovania podla clánku 109 LCH, nemocnice "vrátia obciam preddavky, ktoré docasne získali od FRBRTC" (odôvodnenie 188 napadnutého rozhodnutia). 261 Pokial ide o právny základ tejto povinnosti, napadnuté rozhodnutie odkazuje na právnu úpravu týkajúcu sa úctovníctva státu, pricom uvádza, ze "v prípade, ze nemocnicný deficit dotknutých nemocníc bude vyssí, nez je deficit stanovený [príslusným] ministerstvom na základe clánku 109 LCH, dlh vyplývajúci z nemocnicného deficitu zostane na tarchu príslusným orgánom verejnej moci" (odôvodnenie 188 napadnutého rozhodnutia). 262 Zalobkyna zastáva názor, ze tieto údaje nepostacujú na preukázanie existencie zákonnej povinnosti spocívajúcej vo vrátení preddavkov získaných od FRBRTC za predpokladu, ze dlh, ktorý bol s konecnou platnostou stanovený podla clánku 109 LCH, by bol nizsí, nez boli odhady. 263 Komisia sa vo svojej odpovedi z 18. novembra 2001 na písomnú otázku Vseobecného súdu neopiera o právnu úpravu uvedenú v odôvodnení 183 svojho rozhodnutia, ale cituje clánok 7 uznesenia týkajúceho sa FRBRTC, ktoré upravuje záväzky obcí "vrátit poskytnuté pôzicky..., len co sa zistí, ze plán nie je dodrzaný alebo ze poskytnuté pôzicky boli vynalozené na iné úcely" (body 39 az 43). 264 Treba pritom uviest, ze v rámci objasnení vyjadrených v tomto konaní sa Komisia opiera o odlisné právne ustanovenia, nez sú ustanovenia týkajúce sa zlucitelnosti státu, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie. Okrem toho tieto nové skutocnosti, z ktorých nevyplýva, ze nemocnice sú povinné vrátit obciam prípadný zostatok z preddavkov urcených na vyrovnanie deficitu stanoveného podla clánku 109 LCH, nestací na spochybnenie tvrdenia zalobkyne zalozeného na existencii pochybnosti v súvislosti s povinnostou vrátit preddavky. 265 Treba preto konstatovat, ze dôkazy predlozené Komisiou v rámci tohto konania nepostacujú na vyvrátenie pochybností vyjadrených zalobkynou v súvislosti so zlucitelnostou financovania nemocníc IRIS prostredníctvom FRBRTC s vnútorným trhom so zretelom na kritérium zalozené na existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrady a zabezpecit jej vrátenie. - O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade v rámci financovania sociálnych úloh 266 Pokial ide o sociálne úlohy, zalobkyna pripústa, ze speciálna dotácia poskytnutá na plnenie týchto úloh je obmedzená len na krytie deficitu nemocníc IRIS, ale zastáva názor, ze jej vyuzitie nepodlieha nijakému opatreniu umoznujúcemu vyvarovat sa nadmernej náhrade. 267 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze preplatenie nákladov zo strany CPAS vyplývajúcich z poskytovania sociálnych sluzieb nie je automatické, lebo náhrady podliehajú dodrzaniu poziadaviek, ktoré umoznujú zabránit neoprávnenej náhrade a ktoré stanovujú tieto CPAS (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia). 268 Podla tohto odôvodnenia sa mozno domnievat, ze samotné CPAS kontrolujú náhrady za plnenie sociálnych úloh a ze vzhladom na to, ze sú orgánmi verejnej moci so sídlom v orgánoch zdruzenia IRIS, toto nepostacuje na vylúcenie zneuzitia náhrad za plnenie sociálnych úloh. 269 Toto odôvodnenie vsak predpokladá, ze predmetné dotácie skutocne splnajú poziadavky umoznujúce zabránit nadmernej náhrade. 270 Po prvé Komisia v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie z 13. februára 2003, ktoré upravuje predmetné speciálne dotácie. 271 Treba pritom pripomenút, ze hoci uvedený právny akt vo svojom clánku 3 stanovuje prijatie postupov cerpania predmetných dotácií, ako aj spôsoby ich vrátenia v prípade nesplnenia úloh, napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu týchto jednotlivých opatrení. 272 Na druhej strane Komisia v odôvodnení 191 napadnutého rozhodnutia odkazuje na skutocnost, ze CPAS môzu uzavriet "dohody s osobami, zariadeniami alebo sluzbami, ktoré disponujú potrebnými prostriedkami na plnenie rôznych nevyhnutných riesení s cielom zarucit kontinuitu a kvalitu sociálnej sluzby". 273 Dalej uvádza, ze "preplatenie nákladov zo strany CPAS, ktoré vyplývajú z poskytovania nemocnicnej starostlivosti a sociálnych sluzieb,... nie je automatické, pretoze poskytnutie náhrad podlieha dodrzaniu poziadaviek, ktoré stanovujú tieto CPAS", a ktoré umoznujú zabránit vzniku nadmernej náhrady. 274 Treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnuje, ktoré dohody potvrdzujú existenciu poziadaviek týkajúcich sa financovania sociálnych úloh. 275 Kedze Komisii bola v tejto súvislosti polozená otázka na pojednávaní, uviedla dohodu "o sociálnom bývaní", ktorú prilozila k svojej odpovedi z 18. novembra 2011 (bod 216 vyssie). Treba pritom pripomenút, ze táto dohoda v podstate organizuje starostlivost poskytovanú osobám odkázaným na pomoc CPAS a netýka sa financovania sociálnej sluzby nemocnice, ako bola opísaná v napadnutom rozhodnutí, a to sluzby týkajúcej sa v podstate poskytovania administratívnej alebo psychologickej pomoci pacientom a ich rodinným príslusníkom dodatocne k zdravotnej pomoci (body 175 a 176 vyssie). 276 V tejto súvislosti treba uviest, ze tak obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj dokumentov predlozených Komisiou potvrdzuje tvrdenie zalobkyne zalozené na nedostatocnom posúdení opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade v rámci financovania sociálnych úloh vykonaného Komisiou. 277 Vzhladom na ustanovenia, na ktoré poukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí, a na dôkazy predlozené v rámci tohto konania totiz existuje pochybnost v súvislosti s konkrétnym urcením dotácie stanovenej uznesením z 13. februára 2003 a v dôsledku toho v súvislosti s nedostatocnou povahou opatrení, na základe ktorých sa mozno uistit, ze nejdú nad rámec toho, co je potrebné na krytie nákladov vynalozených plnením záväzkov sluzieb vo verejnom záujme. 278 Z toho vyplýva, ze zalobkyna predlozila dôkazy preukazujúce existenciu pochybností v súvislosti so zlucitelnostou opatrení financovania osobitných sociálnych úloh nemocníc IRIS s kritériom týkajúcim sa existencie opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade. - O neexistencii skutocnej nadmernej náhrady 279 Pokial ide o kritérium súvisiace s primeranostou skúmaných opatrení pomoci, Komisia skúmala primeraný charakter sumy vyplývajúcej z predmetných opatrení pomoci v celom ich rozsahu. 280 Na úcely posúdenia respektovania neexistencie nadmernej náhrady v období od roku 1996 do roku 2007 Komisia skúmala rocné výsledky SVHZ nemocníc IRIS, pricom zohladnila vsetky príjmy SVHZ, konkrétne príjmy SVHZ zo súkromných alebo verejných zdrojov a financovania poskytnuté z RFP, vsetky s nimi súvisiace náklady, ako aj vsetky náhrady SVHZ, konkrétne náhrady poskytnuté podla clánku 109 LCH, a od roku 2003 náhrady poskytnuté ma úcely náhrady sociálnych úloh, ktorými poverujú CPAS. 281 Súhrnné údaje vyplývajúce z tohto skúmania sú uvedené v tabulke, ktorá sa nachádza v odôvodnení 199 napadnutého rozhodnutia. 282 Na základe týchto údajov Komisia dospela ku konstatovaniu o nadmernej náhrade SVHZ v skúmanom období, pokial ide o vsetky nemocnice IRIS ako celok. Tri z týchto nemocníc vykazujú presnú nadmernú náhradu pre jeden alebo dva hospodárske roky, ktorá bola podla Komisie prenesená do nasledujúceho obdobia, pretoze prenesená ciastka neprekrocila 10 % výsky rocnej náhrady stanovenej v clánku 6 druhom odseku rozhodnutia 2005/842 (odôvodnenie 199 napadnutého rozhodnutia). 283 Navyse, co sa týka pomoci urcenej na restrukturalizáciu v roku 1995, Komisia konstatovala, ze "vyrovnanie strát podla clánku 109 LCH za obdobie rokov 1989 - 1993 dosahovalo priblizne 95 miliónov [eur], zatial co pôzicka - zaradená do nevymozitelnej pohladávky - za to isté obdobie dosahovala priblizne 98 miliónov [eur], teda spolu priblizne 193 miliónov [eur], pokial ide o celkový deficit vo výske 200 miliónov [eur]", preto mozno nadmernú náhradu vylúcit. 284 Zalobkyna spochybnuje preskúmanie rocných výsledkov nemocníc IRIS uskutocneného Komisiou v odôvodneniach 198 az 200 napadnutého rozhodnutia, pricom tvrdí, ze Komisii predlozila dôkazy poukazujúce na skutocnost, ze v súvislosti s konecným deficitom nemocníc IRIS za obdobie rokov 1989 - 1993 ide o nadmernú náhradu a ze napadnuté rozhodnutie uvádza len dotknutý zostatok, ktorý bol vrátený. 285 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze rozsah vysetrovania Komisie v rámci predbezného skúmania, ako aj znacná zlozitost spisu môzu dokazovat, ze predmetné konanie islo zretelne nad rámec toho, co bezne spadá do prvotného skúmania uskutocneného v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES. Táto okolnost je pritom dôkazom svedciacim o existencii váznych tazkostí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [33]T-388/03, Zb. s. II-199, bod 106). 286 V prejednávanej veci treba uviest, ze rozsah analýzy uskutocnenej Komisiou, ktorej zhrnutie sa nachádza v odôvodneniach 198 az 200 napadnutého rozhodnutia, je velmi siroký, kedze táto analýza zahrna skúmanie vsetkých financných výsledkov a náhrad poskytnutých nemocniciam IRIS v období dlhsom ako desat rokov medzi rokmi 1996 a 2007, navyse vrátane fondov týkajúcich sa restrukturalizácie v roku 1995, ktoré podla Komisie súvisia s výdavkami, ktoré tieto nemocnice vynalozili v rokoch 1989 - 1993. 287 Casová a kvantitatívna pôsobnost údajov, ktoré boli predmetom dotknutého skúmania, pricom ide navyse o pät odlisných právnych subjektov, z ktorých kazdý disponuje svojím vlastným rozpoctom, podmienuje zlozitost vykonanej úlohy Komisie v napadnutom rozhodnutí. 288 Za týchto podmienok bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tvrdeniach zalobkyne, ktorými spochybnuje správnost výpoctov, ktorých zhrnutie sa nachádza v odôvodneniach 198 az 200 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze samotný rozsah a zlozitost posúdení uskutocnených Komisiou na tieto úcely sú dôkazom svedciacim v prospech tvrdenia zalobkyne zalozeného na existencii váznych tazkostí. O uplatnitelnosti kritéria zalozeného na analýze nákladov priemerného, riadne spravovaného a primerane vybaveného podniku 289 Podla stvrtého kritéria zavedeného rozsudkom Altmark, ked sa výber podniku, ktorý má byt poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocní na základe verejného obstarávania, musí sa výska potrebnej náhrady urcit na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný, riadne spravovaný a primerane vybavený podnik potreboval na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy, ako aj primeraný zisk na plnenie týchto povinností. 290 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa z právneho hladiska dopustila nesprávneho posúdenia, ked v rámci posúdenia zlucitelnosti dotknutých opatrení na základe clánku 86 ods. 2 ES nepreskúmala, ci je uvedené kritérium splnené. 291 Treba pripomenút, ze údajná podmienka týkajúca sa hospodárskej efektívnosti podniku v rámci poskytovania SVHZ vôbec nevyplýva z rozhodnutia 2005/842, ktoré sa na prejednávanú vec uplatnuje. 292 Aj podla ustálenej judikatúry Vseobecného súdu nie je potrebné stvrté kritérium rozsudku Altmark zohladnit na úcely posúdenia zlucitelnosti opatrení pomoci v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, pretoze podmienky tejto zlucitelnosti sú odlisné od kritérií vyplývajúcich z rozsudku Altmark, ktoré boli prijaté na úcely posúdenia existencie státnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 2009, TF1/Komisia, [34]T-354/05, Zb. s. II-471, body 129 az 140, a uznesenie Súdu prvého stupna z 25. novembra 2009, Andersen/Komisia, T-87/09, neuverejnené v Zbierke, bod 57). 293 Vzhladom na túto odlisnost ekonomická úcinnost podniku v rámci poskytovania SVHZ a najmä otázka, ci by si podnik poverený poskytovaním SVHZ mohol plnit záväzky vyplývajúce zo sluzby vo verejnom záujme pri nizsích nákladoch, je z hladiska posúdenia zlucitelnosti státnej pomoci so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES irelevantná. Cielom clánku 86 ods. 2 ES pri posúdení primeranosti pomoci je len zabránit tomu, aby hospodársky subjekt poverený poskytovaním SVHZ získal financovanie presahujúce cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme (rozsudok M6 a TF1/Komisia, uz citovaný, body 140 a 141). 294 Komisia pri neexistencii harmonizovanej právnej úpravy Spolocenstva teda nie je oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh vo verejnom záujme, konkrétne o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o ekonomickej úcinnosti verejného prevádzkovatela (pozri rozsudok M6 a TF1/Komisia, uz citovaný, bod 139 a tam citovanú judikatúru). 295 Zalobkyna sa nesprávne domnieva ze toto riesenie sa odklána od rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia (T-8/06, neuverejnený v Zbierke, bod 64). Tento rozsudok sa totiz týka kvalifikácie dotácií státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a nie podmienok ich zlucitelnosti s vnútorným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES. 296 Pokial ide o odkaz zalobkyne na oznámenie Komisie v súvislosti s reformou pravidiel EÚ v oblasti státnej pomoci uplatnitelných na SVHZ z 23. marca 2001 [KOM (2011) 146], treba uviest, ze ide o dokument vyplývajúci z diskusie o reforme pravidiel SVHZ, ktorý uvádza niektoré pripomienky de lege ferenda, ktoré nemozno povazovat za výklad súcasných pravidiel práva. 297 V kazdom prípade bod 4.2.2.2 tohto dokumentu, na ktorý poukazuje zalobkyna, nepotvrdzuje jej tvrdenie. Uvedený bod sa výlucne týka, ako to uvádza aj jeho názov "Úcinnost komercných sluzieb velkého rozsahu, ktoré plnia záväzky sluzby vo verejnom záujme", sektorov, pre ktoré sú charakteristické komercné aktivity velkého rozsahu. Komisia uvádza, ze "Súbor predpisov vsak nezohladnuje, do akej miere náklady, ktoré vznikli poskytovatelovi [SVHZ], zodpovedajú nákladom riadne riadeného podniku" a ze v rámci prebiehajúcej reformy "Komisia teda zvazuje, do akej miery je pri schvalovaní opatrení státnej pomoci na [SVHZ] potrebné brat väcsí ohlad na aspekty týkajúce sa úcinnosti a kvality", pricom pripomína potrebu zachovat "siroké diskrecné právomocí clenských státov v tomto ohlade". 298 Napokon z viac teoretického hladiska si zalobkyna kladie otázku, preco by malo byt zo státnej pomoci kompenzované nesprávne riadenie, pricom toto tvrdenie nazýva "teóriou ciernej diery". 299 Stací konstatovat, ze touto argumentáciou vseobecnej povahy nemozno spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 300 Z predchádzajúcich úvah totiz vyplýva, ze za súcasného stavu práva Únie kritérium súvisiace s ekonomickou úcinnostou podniku v rámci poskytovania SVHZ nepodlieha posúdeniu zlucitelnosti státnej pomoci so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES, pricom teda rozhodnutie vnútrostátnych orgánov týkajúce sa ekonomickej úcinnosti prevádzkovatela nemozno v tejto súvislosti napadnút. 301 Argumentácia zalobkyne zalozená na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z nezohladnenia úcinnosti správcu sluzby vo verejnom záujme nemozno preto prijat. O transparentnosti 302 Zalobkyna tvrdí, ze podmienky financovania nemocníc IRIS nezodpovedajú podmienkam clánku 1 smernice 80/723, nahradenej smernicou 2006/11. 303 V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, ze poziadavky stanovené clánkami 1 a 3 tejto smernice boli splnené, pokial ide o vztahy medzi orgánmi verejnej moci a nemocnicami IRIS v rozsahu, v akom verejné fondy, ktoré im boli poskytnuté, jasne vyplývali z úctov a v akom cerpanie fondov na krytie nákladov súvisiacich so SVHZ bolo jasne stanovené. Poziadavka samostatného úctovníctva, pokial ide o cinnosti SVHZ, ako aj poziadavka správneho rozdelenia vsetkých príjmov a výdavkov na SVHZ (clánok 4 smernice) boli splnené. Belgické orgány Komisii predlozili vsetky nevyhnutné podklady v súlade s clánkom 6 uvedenej smernice (odôvodnenia 215 az 217 napadnutého rozhodnutia). 304 Zalobkyna, kedze namieta proti tomuto posúdeniu, poukazuje na "úplnú neprehladnost systému", pricom odkazuje na tvrdenie, podla ktorého nemohla s dostatocnou presnostou vypocítat platby, ktoré región Brusel - hlavné mesto vyplatil nemocniciam IRIS v rámci FRBRTC, ani zistit, do akej miery tieto platby pokrývajú len deficit týchto nemocníc v zmysle clánku 109 LCH. Uskutocnené platby podla zalobkyne presahujú deficity nemocníc bez uvedenia, ci bol preplatok vrátený. 305 Stací pripomenút, ze vzhladom na skutocnost, ze uvedené smernice sa týkajú predlozenia informácií Komisii, namietané porusenie poziadaviek, ktoré ukladajú, nemozno preukázat na základe toho, ze zalobkyni sa nepodarilo získat tieto informácie. Pokial ide o transparentnost informácií predlozených Komisii, zalobkyna pritom len opakuje svoje tvrdenia týkajúce sa existencie nadmernej náhrady, ktoré uz bolo vyssie posúdené (body 279 az 288 vyssie). 306 Za týchto podmienok argumentácia zalobkyne zalozená na porusení poziadaviek stanovených smernicou 80/723, nahradenou smernicou 2006/111, nepredstavuje samostatný dôkaz o váznych tazkostiach, ktorým celila Komisia v rámci skúmania predmetných opatrení. Záver 307 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne zalozené na obsahu napadnutého rozhodnutia preukazujú, ze Komisia mala v rámci predmetného skúmania dospiet ku konstatovaniu o existencii váznych tazkostí. 308 Zalobkyna totiz uviedla súbor súhlasných indícií, ktoré svedcia o existencii váznych pochybností, pokial ide o zlucitelnost skúmaných opatrení vzhladom na kritériá týkajúce sa uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES týkajúce sa po prvé existencie jasne stanoveného poverenia vztahujúceho sa na nemocnicné a sociálne sluzby vo verejnom záujme specifické pre nemocnice IRIS, po druhé existencie vopred stanovených parametrov na výpocet náhrady a po tretie existencie opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrady v rámci financovania týchto úloh vo verejnom záujme (body 168, 187, 219, 244, 265 a 278 vyssie). 309 Okrem toho z obsahu napadnutého rozhodnutia a z dokumentov predlozených v rámci tohto konania vyplýva, ze Komisia nedostatocne analyzovala relevantné skutocnosti (body 169 a 215 vyssie) a ze niektoré posúdenia vyjadrené v napadnutom rozhodnutí neboli koherentné (body 134 a 186 vyssie). Pokial ide o primeranost predmetných opatrení, povaha posúdení uskutocnených Komisiou na úcely zabránenia vzniku nadmernej náhrady je dodatocnou indíciou o váznych tazkostiach (bod 288 vyssie). 310 Vsetky tieto úvahy vedú ku konstatovaniu o existencii váznych tazkostí v predbeznom konaní, po ktorom Komisia dospela k záveru o zlucitelnosti predmetných opatrení pomoci s vnútorným trhom. 311 Okrem toho treba uviest, ze hoci dôkazy o váznych tazkostiach predlozené zalobkynou nemajú nevyhnutne vplyv na vsetky stránky financovania SVHZ nemocníc IRIS, ktoré boli predmetom skúmania v napadnutom rozhodnutí, analýzu uskutocnenú v uvedenom rozhodnutí vsak treba povazovat za narusenú existenciou váznych tazkostí v celom jej rozsahu. 312 Výroková cast napadnutého rozhodnutia sa totiz týka "vsetkých verejných financovaní z dôvodu náhrady nemocnicných a mimonemocnicných úloh SVHZ", ktorá sa poskytuje nemocniciam IRIS. Z odôvodnení 99 az 102 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze musela preskúmat vsetky verejné financné prostriedky, ktoré boli poskytnuté nemocniciam IRIS v rámci SVHZ, hoci zalobkyna vo svojej staznosti nespochybnila vsetky tieto financné prostriedky. V rámci celkového posúdenia rocných výsledkov SVHZ v odôvodneniach 198 a 199 napadnutého rozhodnutia sa systém financovania sluzieb vo verejnom záujme nemocníc IRIS posudzuje ako celok. Navyse v prípade predmetných opatrení bolo konstatované, ze spadajú do "systému" pomoci v rámci uverejnenia oznámenia o prijatí napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie ([35]Ú. v. EÚ C 74, 2010, s. 1). 313 Treba preto konstatovat, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, aby získala vsetky relevantné dôkazy potrebné na preskúmanie zlucitelností vsetkých opatrení pomoci s vnútorným trhom, ako aj umoznila zalobkyni a ostatným dotknutým osobám predlozit svoje pripomienky v rámci uvedeného konania. 314 Kedze bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s procesnými právami zalobkyne, treba vyhoviet návrhu na zrusenie uvedeného rozhodnutia, pricom nie je potrebné skúmat ostatné uvedené zalobné dôvody zalozené na podmienkach prijatia napadnutého rozhodnutia a na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia. 315 Kedze sa zalobe vyhovelo, nie je potrebné rozhodnút o návrhu na vykonanie opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyjadrenom zalobkynou v jej replike. O trovách 316 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 4 prvého a tretieho pododseku uvedeného poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania, pricom Vseobecný súd môze tiez nariadit, ze iný vedlajsí úcastník konania bude znásat svoje vlastné trovy konania. 317 Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania zalobkyne v súlade s návrhmi zalobkyne. Vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2009) 8120 z 28. októbra 2009 týkajúce sa státnej pomoci NN 54/09, ktorú Belgické královstvo poskytlo na financovanie verejných nemocníc siete IRIS v regióne Brusel, sa zrusuje. 2. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Coordination bruxelloise d'institutions sociales et de santé (CBI). 3. Francúzska republika, Holandské královstvo, región Brusel - hlavné mesto, obec Anderlecht (Belgicko), obec Etterbeek (Belgicko), obec Ixelles (Belgicko), mesto Brusel (Belgicko) a obec Saint-Gilles (Belgicko) znásajú svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Vadapalas O'Higgins Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. novembra 2012. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Belgický právny rámec Regulacný zákon o nemocniciach Organický zákon o CPAS Siet verejných nemocníc v Bruseli Financovanie nemocníc - Opatrenia, ktoré sa uplatnujú na vsetky nemocnice - Financovanie na základe clánku 109 LCH - Osobitné opatrenia vztahujúce sa na nemocnice IRIS Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O veci samej Úvodné pripomienky - O rozsahu súdneho preskúmania - O podmienkach uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES - O osobitnej povahe nemocnicných sluzieb vo verejnom záujme O existencii jasne vymedzenej úlohy vo verejnom záujme - O existencii aktu orgánu verejnej moci predstavujúceho poverenie - O poverení týkajúcom sa osobitných nemocnicných úloh nemocníc IRIS - O poverení týkajúcom sa mimonemocnicných úloh nemocníc IRIS O existencii vopred stanovených parametrov náhrady - O financovaní nemocnicných úloh - O pomoci na úcely restrukturalizácie v roku 1995 - O financovaní sociálnych úloh O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade, ako aj o neexistencii nadmernej náhrady - O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade v rámci financovania nemocnicných úloh - O existencii opatrení umoznujúcich vyvarovat sa nadmernej náhrade v rámci financovania sociálnych úloh - O neexistencii skutocnej nadmernej náhrady O uplatnitelnosti kritéria zalozeného na analýze nákladov priemerného, riadne spravovaného a primerane vybaveného podniku O transparentnosti Záver O trovách __________________________________________________________________ ( [36]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvyO7If/L94079-7645TMP.html#t-ECR_62010TJ0137_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:074:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:297:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:195:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0083&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0568&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0359&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0431&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0049&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0442&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0319&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0189&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0222&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0159&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0096&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0035&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0198&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0047&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0309&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0140&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0388&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0354&locale=SK 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:074:TOC 36. file:///tmp/lynxXXXXvyO7If/L94079-7645TMP.html#c-ECR_62010TJ0137_SK_01-E0001