ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) z 9. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov -- Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) c. 1/2003 konstatuje porusenie clánku 65 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO -- Stanovenie cien a lehôt na zaplatenie -- Obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja -- Porusenie podstatných formálnych nálezitostí -- Právny základ -- Právo na obhajobu -- Pokuty -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Polahcujúce okolnosti -- Zohladnenie zrusujúceho rozsudku v súvisiacej veci" Vo veci T-91/10, Lucchini SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: pôvodne M. Delfino, J.-P. Gunther, E. Bigi, C. Breuvart a L. De Sanctis, neskôr J.-P. Gunther, E. Bigi, C. Breuvart a D. Galli, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne R. Sauer a B. Gencarelli, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Moretto, advokát, neskôr M. Sauer a R. Striani, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Moretto, zalovanej, ktorého predmetom je návrh na urcenie neexistencie alebo na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v koncenom znení z 8. decembra 2009, subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 uvedeného rozhodnutia a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: sudcovia M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), vykonávajúca funkciu predsednícky komory, A. Popescu a G. Berardis, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. februára 2013, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1. Ustanovenia Zmluvy ESUO 1 Clánok 36 UO stanovoval: "Komisia, predtým ako prijme jednu z financných sankcií alebo stanoví penále upravené v tejto zmluve, musí vyzvat dotknutú osobu na predlozenie svojich pripomienok. Financné sankcie a penále ulozené na základe ustanovení tejto zmluvy môzu byt predmetom neobmedzeného súdneho preskúmania. Zalobkyne sa môzu na podporu tohto preskúmania za podmienok stanovených v prvom odseku clánku 33 tejto zmluvy odvolávat na vady rozhodnutí a odporúcaní, ktorých porusenie sa im vytýka." 2 Clánok 47 znel takto: "Komisia môze zhromazdovat informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Podla potreby môze vykonat setrenia. Komisia nesmie prezradit informácie, na ktoré sa z dôvodu ich povahy vztahuje profesijné tajomstvo, najmä údaje o podnikoch a ich obchodných vztahoch alebo o ich rezijných cenách". S touto výhradou je Komisia povinná zverejnovat údaje, ktoré môzu byt uzitocné pre vlády alebo akékolvek iné dotknuté subjekty. Podnikom, ktoré si nesplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z rozhodnutí prijatých na základe ustanovení tohto clánku, alebo ktoré vedome poskytnú nepravdivé informácie, môze Komisia ulozit pokuty v maximálnej výske 1 % rocného obratu a penále v maximálnej výske 5 % priemerného denného obratu za kazdý den omeskania. Kazdé porusenie profesijného tajomstvo Komisiou, ktorým bola podniku spôsobená skoda, môze byt za podmienok stanovených v clánku 40 predmetom zaloby o náhradu skody na Súdnom dvore." 3 Clánok 65 UO stanovoval: "1. Zakazujú sa akékolvek dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré na spolocnom trhu priamo alebo nepriamo vedú k vylucovaniu, obmedzovaniu alebo skreslovaniu riadnej hospodárskej sútaze, a to najmä: a) stanovenie alebo urcovanie cien; b) obmedzovanie alebo kontrola výroby, technického rozvoja alebo investícií; c) rozdelovanie trhov, výrobkov, zákazníkov alebo zdrojov zásobovania. ... 4. Dohody alebo rozhodnutia zakázané podla odseku 1 tohto clánku sú absolútne neplatné a nemozno sa na ne odvolávat pred ziadnym súdom clenských státov. S výnimkou zalôb podaných na Súdny dvor má Komisia výlucnú právomoc rozhodovat o súlade uvedených dohôd alebo rozhodnutí s ustanoveniami tohto clánku. 5. Podnikom, ktoré uzatvoria absolútne neplatnú dohodu, ktorú uplatnujú alebo sa pokúsia uplatnovat formou arbitráze, pokuty, bojkotu alebo akýmkolvek iným spôsobom, absolútne neplatnú dohodu alebo rozhodnutie, alebo dohodu, ktorej schválenie bolo odmietnuté alebo odvolané, alebo ku ktorých schváleniu doslo na základe vedome nepravdivých alebo skreslených informácií, alebo ktoré pouzívajú postupy v rozpore s ustanoveniami odseku 1, môze Komisia ulozit pokuty a penále vo výske maximálne dvojnásobku obratu dosiahnutého pri výrobkoch, ktoré boli predmetom dohody, rozhodnutia alebo postupu v rozpore s ustanoveniami tohto clánku, s tým, ze ak je takýmto cielom obmedzit výrobu, technický vývoj alebo investície, môze dôjst k zvýseniu takto stanovenej maximálnej hranice az do výsky 10 % rocného obratu predmetných podnikov, pokial ide o pokutu, a do výsky 20 % denného obratu, pokial ide o penále." [neoficiálny preklad] 4 V súlade s clánkom 97 UO sa platnost Zmluvy ESUO skoncila 23. júla 2002. 2. Ustanovenia Zmluvy o ES 5 Clánok 305 ods. 1 ES uvádzal: "Ustanovenia tejto zmluvy sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele, najmä v oblasti práv a povinností clenských státov, právomoci orgánov Spolocenstva a pravidiel stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele." 3. Nariadenie (ES) c. 1/2003 6 Podla clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) "na úcely uplatnovania clánkov 81 [ES] a 82 [ES] má Komisia právomoci stanovené týmto nariadením". 7 Clánok 7 nariadenia c. 1/2003, nazvaný "Zistenie a ukoncenie porusovania", stanovuje: "1. Ak Komisia, konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu, zistí porusovanie clánkov 81 [ES] alebo 82 [ES], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania... Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môze tiez zistit porusenie po tom, co bolo spáchané [môze tiez konstatovat, ze doslo k poruseniu v minulosti - neoficiálny preklad]. ..." 8 Clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok 81 [ES] alebo clánok 82 [ES...]" 4. Oznámenie Komisie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO 9 Komisia Európskych spolocenstiev prijala 18. júna 2002 oznámenie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 152, s. 5, dalej len "oznámenie z 18. júna 2002"). 10 V bode 2 oznámenia z 18. júna 2002 sa uvádza, ze jeho predmetom je: "... -- rekapitulovat pre hospodárske subjekty a clenské státy v rozsahu, v akom sa ich týka Zmluva ESUO a z nej odvodená právna úprava, najvýznamnejsie zmeny hmotného a procesného práva vyplývajúce z prechodu na rezim Zmluvy o ES..., -- vysvetlit, ako chce Komisia vyriesit konkrétne problémy vzniknuté prechodom z rezimu ESUO na rezim ES v oblasti kartelov a zneuzívania dominantného postavenia..., kontroly koncentrácií... a kontroly státnej pomoci." 11 Bod 31 oznámenia z 18. júna 2002, ktorý sa nachádza v casti venujúcej sa konkrétnym problémom vzniknutým prechodom z rezimu Zmluvy ESUO na rezim Zmluvy o ES, znie takto: "Ak pri uplatnovaní pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze na dohody Komisia konstatuje porusenie v oblasti, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, uplatnitelnou hmotnoprávnou úpravou je bez ohladu na dátum uplatnenia tá, ktorá platí v okamihu, ked vznikli skutocnosti predstavujúce porusenie. V kazdom prípade z procesného hladiska uplatnitelnou právnou úpravou po skoncení platnosti Zmluvy ESUO je právna úprava ES..." [neoficiálny preklad] Predmet konania 12 Predmetom prejednávanej veci je návrh na urcenie neexistencie alebo zrusenie rozhodnutia Komisie K (2009) 7492 v konecnom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu, opätovné prijatie) (dalej len "prvé rozhodnutie"), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K (2009) 9912 v koncenom znení z 8. decembra 2009 (dalej len "pozmenujúce rozhodnutie") (prvé rozhodnutie, zmenené a doplnené pozmenujúcim rozhodnutím, je dalej len "napadnuté rozhodnutie"), subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, spolocnosti Lucchini SpA. 13 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze nasledujúce spolocnosti porusili clánok 65 UO: -- Alfa Acciai SpA (dalej len "Alfa"), -- Feralpi Holding SpA (dalej len "Feralpi"), -- Ferriere Nord SpA, -- IRO Industrie Riunite Odolesi SpA (dalej len "IRO"), -- Leali SpA a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi SpA v likvidácii (dalej len "AFLL") (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Leali-AFLL"), -- zalobkyna a SP SpA v likvidácii (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Lucchini-SP"), -- Riva Fire SpA (dalej len "Riva"), -- Valsabbia Investimenti SpA a Ferriera Valsabbia SpA (tieto dve spolocnosti dalej spolocne len "Valsabbia"). Predstavenie zalobkyne 14 Zalobkyna je akciovou spolocnostou, ktorej sídlo sa nachádza v Miláne (Taliansko). Do 20. apríla 2005 vlastnili väcsinu imania zalobkyne fyzické osoby patriace do rodiny Lucchini alebo právnické osoby patriace do skupiny Lucchini, pricom zvysné podiely vlastnili poistovacie spolocnosti a financné institúcie. Od tohto dátumu získala kontrolu nad zalobkynou skupina Severstal (odôvodnenie 95 prvého rozhodnutia). 15 Spolocnost Siderpotenza SpA (dalej len "pôvodná Siderpotenza") bola od roku 1989 do roku 1991 podnikom, ktorý spolocne kontrolovala jednak spolocnost Lucchini Siderurgica SpA, ako aj bývalé spolocnosti Acciaierie e Ferriere Leali Luigi. Dna 5. marca 1991 sa pôvodná Siderpotenza zlúcila so spolocnostou Lucchini Siderurgica. Spolocnost Lucchini Siderurgica sa zlúcila so spolocnostou Lucchini 10. októbra 1998 s úcinnostou od 1. decembra 1998 (odôvodnenia 96 a 97 prvého rozhodnutia). 16 Dna 31. októbra 1997 bolo odvetvie spolocnosti Lucchini Siderurgica s "výstuzami do betónu" prevedené na spolocnost Siderpotenza zalozenú v júli 1997 (dalej len "nová Siderpotenza"). Dna 30. mája 2002 nová Siderpotenza previedla svoje výrobné jednotky výstuzí do betónu na spolocnost Ferriere Nord (odôvodnenia 99 a 538 prvého rozhodnutia). Okolnosti predchádzajúce sporu 17 Od októbra do decembra 2000 Komisia v súlade s clánkom 47 UO vykonala vysetrovania v talianskych podnikoch vyrábajúcich výstuze do betónu a v zdruzení talianskych oceliarskych podnikov. Komisia im na základe clánku 47 UO zaslala tiez ziadosti o informácie (odôvodnenie 114 prvého rozhodnutia). 18 Komisia 26. marca 2002 zacala správne konanie a uviedla výhrady podla clánku 36 UO (dalej len "oznámenie o výhradách") (odôvodnenie 114 prvého rozhodnutia). Zalobkyna predlozila písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách. Spolocnost Lucchini nepoziadala o vypocutie (odôvodnenie 118 prvého rozhodnutia). 19 Komisia 12. augusta 2002 uviedla doplnujúce výhrady (dalej len "oznámenie o doplnujúcich výhradách") adresované subjektom, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách. V doplnujúcom oznámení o výhradách zalozenom na clánku 19 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 ES] a [82 ES] ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), Komisia vysvetlila svoje stanovisko týkajúce sa pokracovania konania po skoncení platnosti Zmluvy ESUO. Dotknutým podnikom bola poskytnutá lehota, aby predlozili svoje pripomienky, a 30. septembra 2002 sa konalo druhé vypocutie za prítomnosti zástupcov clenských státov (odôvodnenie 119 prvého rozhodnutia). 20 Po skoncení konania prijala Komisia rozhodnutie K (2002) 5087 v konecnom znení zo 17. decembra 2002 týkajúceho sa konania podla clánku 65 UO (vec COMP/37.956 - Výstuze do betónu) (dalej len "rozhodnutie z roku 2002"), v ktorom konstatovala, ze podniky, ktorým bolo toto rozhodnutie urcené, vytvorili jediný, komplexný a pokracujúci kartel na talianskom trhu s výstuzami do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorého cielom alebo úcinkom bolo urcovanie cien a ktorý tiez viedol k zosúladenému obmedzovaniu alebo kontrole výroby alebo predaja v rozpore s clánkom 65 ods. 1 UO (odôvodnenie 121 prvého rozhodnutia). Komisia v tomto rozhodnutí ulozila spolocnosti SP a zalobkyni spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 16,14 milióna eur. 21 Dna 5. marca 2003 podala zalobkyna na Súd prvého stupna zalobu proti rozhodnutiu z roku 2002. Súd prvého stupna rozsudkom z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia ([5]T-27/03, T-46/03, T-58/03, T-79/03, T-80/03, T-97/03 a T-98/03, Zb. s. II-4331) zrusil rozhodnutie z roku 2002. Súd prvého stupna poukázal na to, ze najmä vzhladom na skutocnost, ze rozhodnutie z roku 2002 neobsahuje ziadny odkaz na clánok 3 a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa toto rozhodnutie zakladá iba na clánku 65 ods. 4 a 5 UO (rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný, bod 101). Kedze platnost týchto ustanovení sa skoncila 23. júla 2002, Komisia na úcely konstatovania porusenia clánku 65 ods. 1 UO a ulozenia pokuty podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili, uz nemohla zalozit svoju právomoc na týchto ustanoveniach, ktoré v case prijatia rozhodnutia z roku 2002 neboli platné (rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný, bod 120). 22 Komisia listom z 30. júna 2008 informovala zalobkynu a ostatné dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze zmení právny základ v porovnaní s právnym základom, ktorý bol zvolený v prípade rozhodnutia z roku 2002. Komisia okrem toho konkrétne uviedla, ze vzhladom na obmedzený dosah rozsudku SP a i./Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie, sa opätovne prijaté rozhodnutie bude zakladat na dôkazoch predlozených v oznámení o výhradách a v oznámení o doplnujúcich výhradách. Dotknutým podnikom bola poskytnutá lehota na predlozenie ich pripomienok (odôvodnenia 6 a 123 prvého rozhodnutia). Prvé rozhodnutie 23 Komisia 30. septembra 2009 prijala prvé rozhodnutie, ktoré oznámila zalobkyni listom z 1. októbra 2009. 24 Komisia v prvom rozhodnutí konstatovala, ze obmedzenia hospodárskej sútaze uvedené v tomto rozhodnutí spôsobil kartel medzi talianskymi výrobcami výstuzí do betónu a medzi týmito výrobcami a ich zdruzením, ktorý trval v období od roku 1989 do roku 2000 a ktorého cielom bolo stanovenie alebo urcovanie cien a obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja prostredníctvom výmeny významného mnozstva informácií o trhu s výstuzami do betónu v Taliansku (odôvodnenia 7 a 399 prvého rozhodnutia). 25 Pokial ide v prvom rade o právne posúdenie predmetných správaní v prejednávanej veci, Komisia v odôvodneniach 353 az 369 prvého rozhodnutia zdôraznila, ze nariadenie c. 1/2003 sa má vykladat tak, ze jej po 23. júli 2003 umoznuje konstatovat a sankcionovat kartely v odvetviach, ktoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO ratione materiae a ratione temporis. Komisia v odôvodnení 370 prvého rozhodnutia uviedla, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v súlade s procesnými pravidlami Zmluvy o ES a nariadenia c. 1/2003. Komisia okrem toho v odôvodneniach 371 az 376 prvého rozhodnutia pripomenula, ze zásady upravujúce casovú postupnost noriem môzu viest k uplatneniu hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uz nie sú platné v case prijatia aktu institúciou Európskej únie, s výnimkou uplatnenia vseobecnej zásady lex mitior, na základe ktorej nemozno nikoho trestat za skutok, ktorý nie je trestným cinom v zmysle neskôr platnej právnej úpravy. Komisia dospela k záveru, ze v prejednávanej veci nebola Zmluva o ES in concreto priaznivejsia nez Zmluva ESUO a ze v dôsledku toho sa na zásadu lex mitior v kazdom prípade nemozno platne odolávat na úcely spochybnenia uplatnenia Zmluvy ESUO na predmetné správania v prejednávanej veci. 26 Pokial ide v druhom rade o uplatnenie clánku 65 ods. 1 UO, Komisia po prvé poukázala na to, ze cielom kartelu bolo urcovanie cien, na základe ktorého sa rozhodovalo aj o obmedzení alebo kontrole výroby alebo predaja. Pokial ide podla Komisie o urcovanie cien, kartel sa pocas obdobia od 15. apríla 1992 do 4. júla 2000 prejavoval hlavne dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa základnej ceny (a do roku 1995 dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa lehôt na zaplatenie) a pocas obdobia od 6. decembra 1989 do 1. júna 2000 dohodami alebo zosúladenými postupmi týkajúcimi sa "navýsení" (odôvodnenia 399 a 400 prvého rozhodnutia). 27 Po druhé, pokial ide o úcinky predmetných obmedzujúcich postupov na trh, Komisia uviedla, ze vzhladom na to, ze islo o kartel, ktorého predmetom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie riadnej hospodárskej sútaze, nebolo potrebné skúmat, ci mal úcinky na trh (odôvodnenie 512 prvého rozhodnutia). Komisia sa vsak domnievala, ze kartel mal na trh konkrétne úcinky (odôvodnenia 513 az 518 prvého rozhodnutia). Najmä dospela k záveru, ze kartel ovplyvnoval predajnú cenu, ktorú uplatnovali výrobcovia výstuzí do betónu v Taliansku, aj ked opatrenia prijaté v rámci kartelu nepriniesli vzdy bezprostredne výsledky, ktoré ocakávali podniky zúcastnené na karteli. Podla Komisie mohli dalej existovat javy s rôznymi úcinkami. Predmetné podniky okrem toho predstavovali priblizne 21 % talianskeho trhu s výstuzami do betónu v roku 1989, 60 % v roku 1995 a priblizne 83 % v roku 2000, co naznacuje, ze úcinok zosúladených zvýsení cien na trh narastal. Komisia napokon zdôraznila, ze skutocnost, ze iniciatívy prijaté v tejto oblasti boli od roku 1989 oznamované vsetkým výrobcom výstuzí do betónu, zvýsila význam týchto úcinkov aj pocas prvých rokov kartelu (odôvodnenie 519 prvého rozhodnutia). 28 Komisia v tretom rade urcila adresátov prvého rozhodnutia. Pokial ide o zalobkynu, Komisia v odôvodneniach 538 az 544 prvého rozhodnutia uviedla, ze sa rozhodla pripísat zodpovednost za porusenie spolocnosti SP a zalobkyni, kedze tieto spolocnosti tvorili podnik, ktorému boli pripísatelné nielen ich vlastné konania, ale tiez konania spolocností Lucchini Siderurgica a pôvodná Siderpotenza. 29 Co sa týka existencie hospodárskej jednotky medzi spolocnostou SP a zalobkynou, Komisia vychádzala zo skutocnosti, ze spolocnost SP, ako aj zalobkyna, boli pocas celej dlzky trvania porusenia priamo alebo nepriamo kontrolované rodinou Lucchini. Zalobkyna dalej kontrolovala konkrétne riadenie výrobnej a obchodnej politiky spolocnosti SP v odvetví výstuzí do betónu, ako to podla Komisie vyplýva z konkrétnych, podrobných a zdokumentovaných dôkazov, ako aj zo zhodujúcich sa skutocností týkajúcich sa organizacnej struktúry spolocnosti SP a zalobkyne, najmä vzhladom na skutocnost, ze niektoré osoby zastávali v rámci týchto spolocností významné funkcie obchodného vedenia, a to niekedy súcasne (odôvodnenie 540 prvého rozhodnutia). 30 Pokial ide o pripísanie prípadných protisútazných správaní spolocností pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica, ktoré uz právne neexistujú, spolocnosti SP a zalobkyni, Komisia po prvé poukázala na to, ze spolocnost Lucchini Siderurgica sa po fúzii zlúcením z 5. marca 1991 stala právnym nástupcom spolocnosti pôvodná Siderpotenza a ze zalobkyna sa po fúzii zlúcením z 1. decembra 1998 stala rovnako právnym nástupcom spolocnosti Lucchini Siderurgica. Po druhé, od zaclenenia spolocnosti pôvodná Siderpotenza do spolocnosti Lucchini Siderurgica 5. marca 1991 vyuzívala Lucchini Siderurgica celý hmotný a ludský kapitál patriaci spolocnosti pôvodná Siderpotenza. Po tretie, hmotný a ludský kapitál spojený s továrnou v meste Potenza (Taliansko), ktorý riadila spolocnost Lucchini Siderurgica, bol v rámci skupiny prevedený na spolocnost nová Siderpotenza. Po stvrté, spolocnost Lucchini Siderurgica, neskôr zalobkyna, vykonávali rozhodujúci vplyv na cinnosti spolocnosti nová Siderpotenza do júna 2002, ked bolo podnikové odvetvie vyrábajúce výstuze do betónu prevedené na spolocnost Ferriere Nord (odôvodnenia 540 a 541 prvého rozhodnutia). 31 Komisia teda dospela k záveru, ze existovala: a) právna kontinuita medzi spolocnostami pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica; b) hospodárska kontinuita medzi týmito dvoma spolocnostami a spolocnostou nová Siderpotenza (teraz SP), pokial ide o továren v meste Potenza; c) zodpovednost vyplývajúca z rozhodujúceho vplyvu, ktorý vykonávala spolocnost Lucchini Siderurgica a zalobkyna na cinnosti spolocnosti nová Siderpotenza; a d) právna kontinuita medzi spolocnostami Lucchini Siderurgica a zalobkyna. Komisia sa domnievala, ze z toho vyplýva, ze vsetky tieto subjekty tvorili jeden a ten istý podnik, ktorý sa zhodoval s podnikom, ktorý vytvorila spolocnost SP a zalobkyna (odôvodnenie 541 prvého rozhodnutia). 32 Komisia v stvrtom rade konstatovala, ze clánok 65 ods. 2 UO a clánok 81 ods. 3 ES neboli v prejednávanej veci uplatnitelné (odôvodnenia 567 az 570 prvého rozhodnutia). Taktiez zdôraznila, ze pravidlá týkajúce sa premlcania uvedené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nebránili prijatiu prvého rozhodnutia (odôvodnenia 571 az 574 prvého rozhodnutia). 33 Pokial ide v piatom rade o výpocet sumy pokút ulozených v prejednávanej veci, Komisia uviedla, ze na základe clánku 23 ods. 2 na riadenia c. 1/2003 môze ukladat pokuty podnikom, ktoré porusili pravidlá hospodárskej sútaze. Vzhladom na to, ze horná hranica pokút stanovená v clánku 23 ods. 2 na riadenia c. 1/2003 je odlisná od hornej hranice stanovenej v clánku 65 ods. 5 UO, Komisia uviedla, ze v súlade so zásadou lex mitior uplatní najnizsiu hornú hranicu (odôvodnenie 576 prvého rozhodnutia). Komisia tiez uviedla, ako o tom informovala dotknuté podniky listom z 30. júna 2008, ze sa v prejednávanej veci rozhodla uplatnit usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([6]Ú. v. EÚ C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; dalej len "usmernenia z roku 1998"). Komisia vsak dodala, ze v prejednávanej veci zohladní skutocnost, ze pri prijatí rozhodnutia z roku 2002 uz rozhodla o sume pokút, ktoré zamýslala ulozit predmetným podnikom (odôvodnenia 579 a 580 prvého rozhodnutia). 34 Komisia po prvé konstatovala, ze kartel, ktorého cielom je urcovanie cien vykonávané rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja, predstavuje velmi závazné porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze (odôvodnenie 591 prvého rozhodnutia). Komisia zamietla tvrdenia predmetných podnikov, ze závaznost porusenia je nizsia s ohladom na obmedzené konkrétne úcinky na trh a s ohladom na hospodársky kontext, v ktorom sa tieto podniky vyvinuli (odôvodnenia 583 az 596 prvého rozhodnutia). Komisia sa domnieva, ze bez ohladu na velmi závazný charakter porusenia zohladnila pri stanovení základnej sumy pokuty specifické charakteristiky prejednávanej veci, konkrétne skutocnost, ze sa týkala vnútrostátneho trhu, ktorý v case skutkových okolností podliehal osobitnej právnej úprave Zmluvy ESUO a na ktorom mali podniky, ktorým je urcené prvé rozhodnutie, na zaciatku porusovania obmedzené podiely (odôvodnenie 599 prvého rozhodnutia). 35 Komisia po druhé zohladnila specifickú váhu kazdého podniku a zoradila tieto podniky v závislosti od ich relatívneho významu na relevantnom trhu. Kedze relatívne podiely na trhu dosiahnuté v priebehu celého posledného roku porusovania (1999) subjektmi, ktorým bolo prvé rozhodnutie urcené, Komisia nepovazovala za preukazujúce skutocnú prítomnost týchto subjektov na relevantnom trhu v priebehu referencného obdobia, Komisia rozlísila na základe priemerných podielov na trhu v období rokov 1990 az 1999 tri skupiny podnikov, a to po prvé spolocnosti Feralpi a Valsabbia, na ktoré uplatnila východiskovú sumu pokuty 5 miliónov eur, po druhé spolocnosti Lucchini-SP, Alfa, Riva a Leali-AFLL, na ktoré uplatnila východiskovú sumu pokuty 3,5 milióna eur, a po tretie spolocnosti IRO a Ferriere Nord, na ktoré uplatnila východiskovú sumu 1,75 milióna eur (odôvodnenia 599 az 602 prvého rozhodnutia). 36 Aby Komisia zabezpecila dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, zvýsila východiskovú sumu pokuty pre spolocnost Lucchini-SP o 200 % a východiskovú sumu pokuty pre spolocnost Riva o 375 % (odôvodnenia 604 a 605 prvého rozhodnutia). 37 Komisia sa po tretie domnievala, ze kartel trval od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000. Pokial ide o úcast zalobkyne na porusení, Komisia poukázala na to, ze táto úcast trvala od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000. Zdôraznila vsak, ze od 9. júna 1998 do 30. novembra 1998 sa spolocnost Lucchini-SP nezúcastnila casti kartelu týkajúcej sa obmedzenia alebo kontroly výroby alebo predaja (odôvodnenie 606 prvého rozhodnutia). 38 Kedze porusenie trvalo v prípade vsetkých podnikov okrem spolocnosti Ferriere Nord viac ako desat rokov a sest mesiacov, východisková suma pokuty sa zvýsila o 105 % v prípade vsetkých podnikov okrem spolocnosti Ferriere Nord, v prípade ktorej sa východisková suma pokuty zvýsila o 70 %. Základné sumy pokút boli teda stanovené takto: -- Feralpi: 10,25 milióna eur, -- Valsabbia: 10,25 milióna eur, -- Lucchini-SP: 14,35 milióna eur, -- Alfa: 7,175 milióna eur, -- Riva: 26,9 milióna eur, -- Leali-AFLL: 7,175 milióna eur, -- IRO: 3,58 milióna eur, -- Ferriere Nord: 2,97 milióna eur (odôvodnenia 607 a 608 prvého rozhodnutia). 39 Pokial ide po stvrté o pritazujúce okolnosti, Komisia poukázala na to, ze spolocnosti Ferriere Nord bolo uz urcené rozhodnutie Komisie prijaté 2. augusta 1989 za jej úcast na karteli týkajúcom sa urcovania cien a obmedzovania predaja v odvetví betonárskej ocelovej výstuze a zvýsila základnú sumu jej pokuty o 50 %. Komisia nezohladnila ziadnu polahcujúcu okolnost (odôvodnenia 609 az 623 prvého rozhodnutia). 40 Pokial ide po piate o uplatnenie oznámenia o neulození pokút alebo o ich znízení v prípade kartelov ([7]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 1996"), Komisia uviedla, ze spolocnost Ferriere Nord jej poskytla uzitocné informácie, ktoré jej pred zaslaním oznámenia o výhradách umoznili lepsie pochopit fungovanie kartelu, takze jej priznala znízenie sumy pokuty o 20 %. Komisia konstatovala, ze ostatné predmetné podniky nesplnili podmienky uvedeného oznámenia (odôvodnenia 633 az 641 prvého rozhodnutia). 41 Výrok prvého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 65 ods. 1 [UO] tým, ze sa v priebehu uvedených období zúcastnili na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov, ktorých cielom a/alebo úcinkom bolo urcovanie cien a obmedzovanie a/alebo kontrola výroby alebo predaja na spolocnom trhu: -- [Leali-AFLL] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Alfa] od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000, -- [Valsabbia Investimenti a Ferriera Valsabbia] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Feralpi] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [IRO] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Lucchini-SP] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Riva] od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000, -- [Ferriere Nord] od 1. apríla 1993 do 4. júla 2000. Clánok 2 Za porusenia uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: -- [Alfa]: 7,175 milióna eur, -- [Feralpi]: 10,25 milióna eur, -- [Ferriere Nord]: 3,57 milióna eur, -- [IRO]: 3,58 milióna eur, -- [Leali a AFLL], spolocne a nerozdielne: 6,093 milióna eur, -- [Leali]: 1,082 milióna EUR, -- [Lucchini a SP], spolocne a nerozdielne: 14,35 milióna eur, -- [Riva]: 26,9 milióna eur, -- [Valsabbia Investimenti a Ferriera Valsabbia], spolocne a nerozdielne: 10,25 milióna eur, ..." Vývoj po oznámení prvého rozhodnutia 42 Osem z jedenástich spolocností, ktorým je urcené prvé rozhodnutie, teda zalobkyna, spolocnosti Riva, Feralpi, Ferriere Nord, Alfa, Ferriera Valsabbia, Valsabbia Investimenti a IRO, oznámilo Komisii listami zaslanými v období od 20. do 23. novembra 2009, ze príloha prvého rozhodnutia, ako bolo dorucené jeho adresátom, neobsahuje tabulky vysvetlujúce zmeny cien. 43 Dna 24. novembra 2009 informovali útvary Komisie vsetky subjekty, ktorým bolo prvé rozhodnutie urcené, ze urobia vsetko potrebné, aby im bolo dorucené rozhodnutie obsahujúce uvedené tabulky. Útvary Komisie tiez konkrétne uviedli, ze lehoty na zaplatenie pokuty a prípadnú súdnu zalobu zacnú plynút odo dna dorucenia "úplného rozhodnutia". Pozmenujúce rozhodnutie 44 Komisia 8. decembra 2009 prijala pozmenujúce rozhodnutie, ktoré v prílohe zahrnalo chýbajúce tabulky a v ktorom boli opravené císelné odkazy na uvedené tabulky v ôsmych poznámkach pod ciarou. Pozmenujúce rozhodnutie bolo zalobkyni dorucené 9. decembra 2009. 45 Výrok pozmenujúceho rozhodnutia sa týkal zmeny poznámok pod ciarou c. 102, 127, 198, 264, 312, 362, 405 a 448 prvého rozhodnutia. Tabulky uvedené v prílohe pozmenujúceho rozhodnutia boli doplnené ako prílohy prvého rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 46 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 19. februára 2010, podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 47 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- V prvom rade: urcil neexistenciu alebo neplatnost rozhodnutia a v kazdom prípade zrusil rozhodnutie, na základe ktorého mu Komisia spolocne a nerozdielne so spolocnostou SP SpA ulozila pokutu vo výske 14,35 milióna eur pre neúplnost a porusenie podstatných formálnych nálezitostí, pre nedostatok právomoci a nesprávne právne posúdenie právneho základu, ako aj pre porusenie práva na obhajobu a nesprávne právne posúdenie, -- subsidiárne: zrusil v kazdom prípade clánok 2 rozhodnutia z 30. septembra 2009, na základe ktorého jej Komisia ulozila pokutu vo výske 14,35 milióna eur pre nedostatok dôkazov, v rozpore s clánkom 2 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 65 Zmluvy ESUO, -- dalej subsidiárne: ulozil jej symbolickú pokutu vo výske 1000 eur alebo v kazdom prípade znízil pokutu ulozenú Komisiou v závislosti od jej obratu z dôvodu nesprávneho uplatnenia clánku 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj usmernení k metóde stanovovania pokút z roku 1998, pokial ide o závaznost a dlzku trvania porusenia, -- v kazdom prípade: ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 48 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 49 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania v prejednávanej veci. 50 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 7. februára 2013. 51 Zalobkyna na pojednávaní na základe clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu poziadala o moznost zaradit do spisu dokument z 21. decembra 2012, ktorý potvrdzuje jej pripustenie do konania o mimoriadnej správe. Kedze Komisia nevzniesla námietky, tejto ziadosti sa vyhovelo. Komisia sa vyjadrila k tomuto dokumentu na pojednávaní. Právny stav 52 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zaloba obsahuje tri zalobné návrhy, a to návrh na urcenie neexistencie alebo zrusenie napadnutého rozhodnutia, subsidiárne návrh na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia, a dalej subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 53 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna pät zalobných dôvodov. Prvé styri zalobné dôvody sú uvádzané na podporu návrhu na urcenie neexistencie alebo zrusenie napadnutého rozhodnutia, zatial co piaty zalobný dôvod je uvádzaný na podporu návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia alebo návrhu na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni. 54 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení podstatných formálnych nálezitostí. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku právomoci Komisie a na nesprávnom právnom posúdení pri volbe právneho základu napadnutého rozhodnutia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení práva zalobkyne na obhajobu a na nesprávnom právnom posúdení. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nedostatku dôkazov a na nesprávnom uplatnení hmotného práva. Napokon piaty zalobný dôvod je zalozený na neprimeranej sume pokuty, na nedostatku dôkazov a odôvodnenia, na nesprávnom uplatnení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 1998, ako aj na porusení zásady proporcionality. 1. O prípustnosti príloh pripojených k replike 55 Komisia na úvod spochybnuje prípustnost dokumentov, ktoré zalobkyna predlozila v prílohe svojej repliky. 56 Je potrebné pripomenút, ze zalobkyna na podporu repliky skutocne pripojila 186 príloh. V sprievodnom liste k tomuto podanému vyjadreniu v tejto súvislosti tvrdila, ze predlozenie dvoch príloh, a to príloh C.8 a C.13, sa ukázalo ako potrebné, aby reagovala na tvrdenia predlozené vo vyjadrení k zalobe, "v ktorom Komisia tvrdila, ze skutocnost, ze skupina Leali kontrolovala spolocnost pôvodná Siderpotenza, nie je spôsobilá vylúcit solidárnu zodpovednost zalobkyne..., a znovu potvrdila, ze spolocnost Lucchini bola ako právny nástupca spolocnosti Lucchini Siderurgica SpA zodpovedná za správanie spolocností, ktoré v priebehu rokov riadili odvetvie podniku týkajúce sa výstuzí do betónu". Zalobkyna dalej uviedla, ze dalsie prílohy, a to prílohy C.7, C.9 az C.12 a C.14 az C.186, sú dokumentmi, ktoré jej boli zaslané na CD-ROM v prílohe oznámenia o výhradách, ktoré sa stratili a o ktorých kópiu poziadala Komisiu po tom, ako konstatovala, ze ich potrebuje vidiet, aby reagovala na tvrdenia uvedené vo vyjadrení k zalobe. 57 Je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku musí návrh na zacatie konania obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. Táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu a Vseobecný súd rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [8]T-340/03, Zb. s. II-107, bod 166). 58 Podla ustálenej judikatúry sa na prípustnost zaloby vyzaduje, aby z jej samotného textu aspon strucne, ale koherentným a zrozumitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa táto zaloba zakladá. Aj ked obsah zaloby môze byt v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na urcité casti prilozených dokumentov, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôze napravit nedostatok podstatných castí právnej argumentácie, ktoré musia byt na základe ustanovení uvedených vyssie obsiahnuté v zalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, [9]C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17; uznesenia Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, [10]T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 21, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [11]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Prílohy sa môzu zohladnit iba v rozsahu, v akom podporujú alebo doplnajú dôvody alebo tvrdenia, ktoré zalobkyne výslovne uviedli v texte svojich písomných podaní, a v rozsahu, v akom je mozné s presnostou urcit v nich obsiahnuté skutocnosti, ktoré podporujú alebo doplnajú uvedené dôvody alebo tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [12]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 99). 59 Okrem toho nie je povinnostou Vseobecného súdu, aby v prílohách hladal a identifikoval dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú funkciu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [13]T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, [14]T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 154). 60 Tento výklad clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa vztahuje aj na repliku (rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 95), ako aj na dôvody a výhrady uvedené vo vyjadreniach (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, [15]T-102/92, Zb. s. II-17, bod 68, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 166). 61 Clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúci sa skutocností, ktoré musia byt uvedené v zalobe predlozenej Vseobecnému súdu, stanovuje, ze táto zaloba obsahuje, "ak treba, oznacenie dôkazov". Rovnako podla clánku 46 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku musí vyjadrenie k návrhu obsahovat oznacenie dôkazov, ktorými odporca preukazuje svoje tvrdenia. 62 Tieto ustanovenia, ktoré spresnujú stádium konania, v ktorom sa musia predlozit navrhované dôkazy, zohladnujú zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní, ako aj právo na spravodlivý proces s ohladom na riadny výkon spravodlivosti. Kedze tieto ustanovenia ukladajú úcastníkom konania povinnost oznacit navrhované dôkazy pri podaní zaloby alebo vyjadrenia k zalobe, ich cielom je informovat ostatných úcastníkov konania o dôkazoch predlozených na podporu obhajovaných tvrdení a umoznit im, aby si v súlade s uvedenými právnymi zásadami pripravili uzitocnú obhajobu alebo repliku. Okrem toho je predlozenie navrhovaných dôkazov v prvom stádiu konania odôvodnené cielom riadneho výkonu spravodlivosti, kedze na základe rýchleho vytvorenia spisov umoznuje prejednanie veci v primeranej lehote (rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2005, Gaki-Kakouri/Súdny dvor, C-243/04 P, neuverejnený v Zbierke, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. októbra 2009, de Brito Sequeira Carvalho/Komisia, [16]T-40/07 P a T-62/07 P, Zb. VS s. I-B-1-89, II-B-1-551, bod 113). 63 Tieto dve ustanovenia doplna clánok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý znie takto: "Úcastníci konania môzu tak v replike, ako aj v duplike navrhnút vykonanie dalsích dôkazov na podporu svojich tvrdení. Musia vsak odôvodnit svoje omeskanie s takýmto návrhom." 64 Tento clánok vyjadruje tiez poziadavku spravodlivého procesu, konkrétne ochrany práva na obhajobu, kedze umoznuje predkladat navrhované dôkazy mimo situácií uvedených v clánku 44 ods. 1 a clánku 46 ods. 1 toho istého nariadenia (rozsudok Gaki-Kakouri/Súdny dvor, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 32). 65 Pokial ide o výnimku z pravidiel upravujúcich predkladanie navrhovaných dôkazov, clánok 48 ods. 1 rokovacieho poriadku ukladá úcastníkom konania povinnost odôvodnit omeskanie s predlozením dôkazov, ktoré navrhujú. Taká povinnost znamená, ze súdu sa priznáva právomoc kontrolovat dôvodnost odôvodnenia oneskoreného predlozenia týchto navrhovaných dôkazov, prípadne obsah týchto dôkazov, ako aj právomoc odmietnut ich, ak návrh nie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnený (rozsudok Gaki-Kakouri/Súdny dvor, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 33). 66 Po prvé je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neodôvodnila omeskanie s predlozením príloh C.1 az C.6. Okrem toho tieto prílohy obsahujú tabulky vyhotovené zalobkynou, v ktorých uvádza pripomienky k dalsím dokumentom, o ktorých sa iba strucne zmienuje vo svojej replike. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 57 az 60 vyssie vsak oznacenie prílohy iba za doplnujúce písomné pripomienky zalobkyne, ktoré sú len rozsírením jej vyjadrení, nie je v súlade s charakteristickou povahou prílohy, teda jej výlucne dôkaznou a podpornou funkciou. Prílohy C.1 az C.6 treba preto vyhlásit za neprípustné. 67 Po druhé prílohy C.8 a C.13 nemozno povazovat za navrhované dôkazy o opaku, kedze tvrdenia Komisie v bodoch 81 a 90 vyjadrenia k zalobe, ktoré majú tieto prílohy spochybnit, boli uz uvedené v odôvodnení 541 a poznámke pod ciarou c. 593 napadnutého rozhodnutia. Toto odôvodnenie a poznámka pod ciarou pritom zhrnujú podstatné zistenia Komisie týkajúce sa existencie hospodárskej jednotky tvorenej zalobkynou a spolocnostou SP a právnej a hospodárskej kontinuity jednak medzi spolocnostami Lucchini Siderurgica a prvá Siderpotenza, ako aj medzi spolocnostami Lucchini a SP. Z toho vyplýva, ze prílohy C.8 a C.13 sú neprípustné. 68 Po tretie, ako poukázala sama zalobkyna, prílohy C.7, C.9 az C.12 a C.14 az C.186 sú výnatkami z dvoch CD-ROM, ktoré obsahujú dokumenty pripojené k oznámeniu o výhradách a ktoré jej boli zaslané spolu týmto oznámením. Tieto dokumenty boli takisto uvedené uz v napadnutom rozhodnutí. Zalobkynou uvádzaný dôvod, ze uvedené CD-ROM sa stratili z dôvodu casu, ktorý uplynul od ich zaslania, a restrukturalizácií, ktoré prebehli v rámci podniku, vsak nemôze odôvodnit omeskanie s predlozením týchto navrhovaných dôkazov, kedze zalobkyna si mohla vcas zaobstarat kópiu týchto CD-ROM na úcely podania svojej zaloby v prejednávanej veci. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobkyna poziadala Komisiu o kópiu týchto nosicov az po prijatí vyjadrenia k zalobe. Z toho vyplýva, ze prílohy C.7, C.9 az C.12 a C.14 az C.186 sú tiez neprípustné. 69 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze písomné vyjadrenia vseobecne odkazujú a) na prílohy C.7, C.10 a C.14, ktorých obsah je "podrobnejsie opísaný" v tabulke 1 prílohy C.1; b) na prílohy C.7, C.5 az C.34, ktorých obsah je "podrobnejsie opísaný" v tabulke 3 prílohy C.3; c) na prílohy C.10, C.14 a C.34 az C.39, ktorých obsah je "podrobnejsie opísaný" v tabulke 5 prílohy C.5, a d) na prílohy C.40 az C.186, ktorých obsah je "zhrnutý" v tabulke 6 prílohy C.6, takze tieto prílohy sú taktiez neprípustné na základe judikatúry uvedenej v bodoch 57 az 60 vyssie. 2. O návrhoch smerujúcich k urceniu neexistencie alebo zruseniu napadnutého rozhodnutia 70 Pokial ide o návrh zalobkyne, aby Vseobecný súd urcil neexistenciu napadnutého rozhodnutia, treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze akty institúcií Únie v zásade pozívajú prezumpciu zákonnosti, a teda vyvolávajú právne úcinky - aj ked sú poznacené vadami -, a to dovtedy, kým nie sú zrusené alebo vzaté spät (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., [17]C-137/92 P, Zb. s. I-2555, bod 48; z 8. júla 1999, Hoechst/Komisia, [18]C-227/92 P, Zb. s. I-4443, bod 69, a z 5. októbra 2004, Komisia/Grécko, [19]C-475/01, Zb. s. I-8923, bod 18). 71 Výnimkou z tejto zásady je vsak to, ze akty poznacené vadou, ktorej závaznost je taká zjavná, ze nemôze byt tolerovaná právnym poriadkom Únie, sa musia povazovat za akty, ktoré nevyvolali ziadny právny úcinok, ani docasný, cize za právne nicotné. Táto výnimka smeruje k zachovaniu rovnováhy medzi dvomi základnými, ale niekedy odporujúcimi si poziadavkami, ktoré právny poriadok musí splnat, a to stabilitou právnych vztahov a respektovaním zákonnosti (rozsudky Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 49, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 70). 72 Závaznost následkov, ktoré sa spájajú s vyslovením neexistencie aktu institúcií Únie, si z dôvodov právnej istoty vyzaduje, aby k tomuto vysloveniu dochádzalo iba v skutocne výnimocných prípadoch (rozsudky Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 50, a Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 70 vyssie, bod 76). 73 V prejednávanej veci treba bez dalsieho konstatovat, ze zalobkynou uvádzané vady sa nejavia také zjavne závazné, ze by sa napadnuté rozhodnutie malo povazovat za právne neexistujúce, a to na základe nasledujúcich úvah. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 74 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie treba povazovat za neexistujúce alebo ho treba zrusit, kedze overená kópia prvého rozhodnutia, ktorá jej bola dorucená, neobsahovala prílohy, pricom sa mozno domnievat, ze zbor clenov Komisie neschválil úplný akt, co predstavuje porusenie rokovacieho poriadku Komisie. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze pozmenujúce rozhodnutie spocíva iba v dorucení príloh, ktoré chýbali v prvom rozhodnutí, a ze obsahuje tri nové clánky, ktorých císlovanie sa prekrýva s císlovaním prvého rozhodnutia, co vyvoláva nejasnosti ohladne obsahu napadnutého rozhodnutia a je v rozpore so zásadami právnej istoty a dodrziavania práva na obhajobu. 75 Zalobkyna konkrétne po prvé tvrdí, ze tabulky, ktoré sa nenachádzali v prílohe prvého rozhodnutia, boli podstatným prvkom odôvodnenia tohto rozhodnutia, takze skutocnost, ze v prvom rozhodnutí chýbali, musí mat za následok urcenie neexistencie alebo prinajmensom zrusenie napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne prijatie pozmenujúceho rozhodnutia nemohlo napravit tak závaznú vadu prvého rozhodnutia. 76 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby dotknuté osoby mohli poznat dôvody prijatia opatrenia a aby príslusný súd mohol vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 15 UO, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 24. septembra 1996, NALOO/Komisia, [20]T-57/91, Zb. s. II-1019, bod 298, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, [21]T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 129; pozri tiez analogicky rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [22]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [23]C-280/08 P, Zb. s. I-9555, bod 131 a tam citovanú judikatúru). 77 Okrem toho v rámci individuálnych rozhodnutí z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnit individuálne rozhodnutie má za ciel, okrem snahy umoznit preskúmanie súdom, poskytnút dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, ci rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej mozno spochybnit jeho platnost (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [24]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 148 a tam citovanú judikatúru). 78 Odôvodnenie musí byt teda dotknutej osobe oznámené v zásade v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 149). 79 Je potrebné konstatovat, ze prvé rozhodnutie neobsahovalo prílohy, medzi ktorými sa nachádzali viaceré tabulky, na ktoré boli uvedené odkazy v odôvodneniach 451 (tabulka 13), 513 (tabulky 1 a 3), 515 (tabulky 1 az 3), 516 (tabulky 9, 11 az 14 a 16) a 518 (tabulky 11, 12 a 14), ako aj v poznámkach pod ciarou c. 102 (tabulky 15 az 17), c. 127 (tabulky 18 az 21), c. 198 (tabulky 22 a 23), c. 264 (tabulky 24 a 25), c. 312 (tabulka 26), c. 362 (tabulka 27), c. 405 (tabulka 28), c. 448 (tabulky 29 a 30) a c. 563 (vsetky tabulky prilozené k rozhodnutiu) prvého rozhodnutia. Komisia v tomto ohlade tvrdí, ze islo o tabulky vyhotovené na úcely lahsieho a rýchlejsieho cítania zmien cien uvedených v prvom rozhodnutí, ktoré iba názorne reprodukovali informácie a údaje uvedené v spise. 80 Bez ohladu na tabulky citované v bode 79 vyssie, ktoré chýbali v prílohe prvého rozhodnutia, je teda potrebné preskúmat, ci z relevantných odôvodnení tohto rozhodnutia, na ktorých podporu boli tieto tabulky uvedené, jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie, a ci umoznili zalobkyni poznat dôvody prijatého opatrenia. 81 Na úvod treba poukázat na to, ako uviedla Komisia, ze vsetky tabulky, ktoré chýbali v prvom rozhodnutí, boli prilozené k oznámeniu o výhradách. 82 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia v pozmenujúcom rozhodnutí nezmenila vsetky odkazy na tabulky chýbajúce v prvom rozhodnutí, ale iba odkazy uvedené v poznámkach pod ciarou c. 102, 127, 198, 264, 312, 362, 405 a 448 tohto rozhodnutia. 83 Pokial ide po prvé o tabulky 15 az 17 (uvedené v poznámke pod ciarou c. 102 prvého rozhodnutia), treba konstatovat, ze podla tejto poznámky pod ciarou reprodukujú "údaje týkajúce sa zmien cien 'rozmerových navýsení`, ktorými sa vyznacoval priemysel výstuzí do betónu v Taliansku od decembra 1989 do júna 2000". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu prvej vety odôvodnenia 126 prvého rozhodnutia, ktorá znie takto: "Na prvom stretnutí, o ktorom sa Komisia dozvedela (stretnutie zo 6. decembra 1989 v [priemyselnom zdruzení Brescia]), sa úcastníci jednomyselne rozhodli zvýsit od pondelka 11. decembra 1989 príplatky spojené s priemerom výstuzí do betónu vo forme tycí alebo zvitkov urcených na taliansky trh (+10 ITL/kg za 'navýsenia` od 14 do 30 mm, + 15 ITL/kg za 'navýsenia` od 8 do 12 mm, + 20 ITL/kg za 'navýsenia` 6 mm; vseobecné zvýsenie o 5 ITL/kg za materiál vo forme zvitkov)." 84 Je potrebné konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla zvýsenia príplatkov spojených s priemerom výstuzí do betónu, o ktorých rozhodli úcastníci stretnutia zo 6. decembra 1989, ako aj dátum ich vstupu do platnosti. Pokial ide dalej o neskorsie zvýsenia, ktoré sú podla poznámky pod ciarou c. 102 prvého rozhodnutia tiez prebraté v týchto tabulkách (pokial zahrnajú obdobie rokov 1989 az 2000), treba poukázat na to, ze nie sú predmetom bodu 4.1 prvého rozhodnutia, na ktorý sa vztahuje odôvodnenie 126 týkajúce sa správania podnikov v rokoch 1989 az 1992. Tieto zvýsenia sú v kazdom prípade tiez uvedené najmä v odôvodneniach 126 az 128 a 133 (za roky 1989 - 1992), 93 a 94 (za roky 1993 - 1994), 149 az 151, 162 a 163 (za rok 1995), 184 a 185 (za rok 1996), 199, 200 a 213 (za rok 1997), 269 (za rok 1999) a 296 az 304 (za rok 2000), ako aj v odôvodneniach 439 a 515 prvého rozhodnutia. 85 Pokial ide po druhé o tabulky 18 az 21 uvedené v poznámke pod ciarou c. 127 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla tejto poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom, týkajúce sa obdobia od konca roku 1989 do konca roku 1992, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 131 prvého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza: "Co sa týka základných cien výstuzí do betónu uplatnovaných pocas obdobia uplatnovania vyssie uvedenej dohody, poznamenávame, ze spolocnosti IRO a (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA uplatnovali od 16. apríla 1992 cenu 210 ITL/kg a od 1./6. mája 1992 cenu 225 ITL/kg. Od 1./8. júna 1992 spolocnosti IRO, (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA, Acciaieria di Darfo SpA a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi SpA uplatnovali cenu 235 ITL/kg." 86 Je preto potrebné konstatovat, ze Komisia, ktorá vychádzala z piatich strán správneho spisu uvedených v poznámke pod ciarou c. 126 prvého rozhodnutia, v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla základné ceny, ktoré stanovili v nom uvedené podniky, ako aj dátum ich vstupu do platnosti. Okrem toho treba poukázat na to, ze Komisia v odôvodnení 419 prvého rozhodnutia konstatovala, ze k prvému správaniu týkajúcemu sa urcovania základnej ceny doslo najneskôr 16. apríla 1992. Prípadné údaje uvedené v tabulkách 18 az 21 prvého rozhodnutia týkajúce sa základných cien za obdobie, ktoré podla poznámky pod ciarou c. 127 prvého rozhodnutia trvalo od "konca roku 1989" do 16. apríla 1992, sú teda irelevantné pre pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 131 prvého rozhodnutia. 87 Pokial ide po tretie o tabulky 22 a 23 uvedené v poznámke pod ciarou c. 198 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom, týkajúce sa rokov 1993 a 1994, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 145 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Ako bolo uvedené vo faxe od zdruzenia Federacciai z 25. novembra 1994, dna 1. decembra 1994 sa v Brescii konalo nové stretnutie, na ktorom boli prijaté rozhodnutia uvedené v dalsom faxe od zdruzenia Federacciai, ktorý podniky prijali 5. decembra 1994. Predmetom týchto rozhodnutí boli: -- ceny výstuzí do betónu (320 ITL/kg, základ pri vývoze z Brescie, s okamzitým úcinkom), -- platby (od 1. januára 1995 bude maximálna lehota 60/90 dní od konca mesiaca, od 1. marca 1995 bude lehota obmedzená na 60 dní) a zlavy, -- výroba (povinnost kazdého podniku oznámit zdruzeniu Federacciai do 7. decembra 1994 váhu výstuzí do betónu vyrobených v septembri, októbri a novembri 1994 v tonách). Spolocnost Alfa Acciai Srl prijala novú základnú cenu 7. decembra 1994. Dna 21. decembra 1994 ju prijala aj spolocnost Acciaieria di Darfo SpA a spolocnost Alfa Acciai Srl znovu potvrdila rovnakú cenu. Základná cena [spolocnosti Lucchini-SP] pre január 1995 bola tiez 320 ITL/kg." 88 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze tabulky uvedené v poznámke pod ciarou c. 198 prvého rozhodnutia uviedla Komisia na podporu svojho tvrdenia, ze "spolocnost Alfa Acciai Srl prijala novú základnú cenu 7. decembra 1994", "21. decembra 1994 ju prijala aj spolocnost Acciaieria di Darfo SpA a spolocnost Alfa Acciai Srl znovu potvrdila rovnakú cenu". "Nová základná cena" a "rovnaká cena", na ktoré sa odkazuje, boli pritom cenou 320 talianskych lír za kilogram (ITL/kg), ktorá je uvedená v prvej zarázke uvedeného odôvodnenia. Prípadné údaje uvedené v tabulkách 22 a 23 prvého rozhodnutia o základných cenách za obdobie od roku 1993 do 7. decembra 1994 sú preto irelevantné pre pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 145 prvého rozhodnutia. 89 Pokial ide po stvrté o tabulky 24 a 25 uvedené v poznámke pod ciarou c. 264 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1995, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu odôvodnenia 174 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Dalej sa v dokumente, ktorý pochádza z prvých dní októbra 1995 a ktorý má k dispozícii zdruzenie Federacciai (rukopis tajomníka povereného generálneho riaditela), tvrdí, ze: -- zákazníci spochybnujú platby (z toho vyplýva potreba oznámenia, ktoré potvrdí nemennost platieb), -- od predchádzajúceho týzdna sa cena výstuzí do betónu dalej znízila o 5/10 ITL/kg, takze sa v oblasti Brescie pohybuje okolo 260/270 ITL/kg s cenami nizsími ako 250 ITL/kg mimo tejto oblasti, -- skôr nejasná situácia na trhu stazuje úlohu poskytnút presné císelné údaje na úcely cien, a -- treba si vyziadat od podnikov údaje o objednávkach v 39. týzdni (od 25. do 29. septembra 1995) a v 40. týzdni (od 2. do 6. októbra 1995)." 90 Treba teda poukázat na to, ze v odôvodnení 174 prvého rozhodnutia Komisia iba uvádza obsah rukopisného dokumentu tajomníka povereného generálneho riaditela, ktorý bol vyhotovený v októbri 1995. Komisia v tejto súvislosti odkázala na tabulky 24 a 25 iba na podporu tvrdenia uvedeného v tomto dokumente, ze "skôr nejasná situácia na trhu stazuje úlohu poskytnút presné císelné údaje na úcely cien". Tabulky 24 a 25 sa preto zdajú irelevantné na pochopenie výhrad Komisie uvedených v odôvodnení 174 prvého rozhodnutia. 91 Pokial ide po piate o tabulku 26 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 312 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1996, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 200 prvého rozhodnutia, ze "pocas obdobia od 22. októbra 1996 do 17. júla 1997 sa uskutocnilo najmenej dvanást stretnutí obchodných manazérov podnikov, ktoré sa konali... [najmä] v utorok 22. októbra 1996, ked bola na november 1996 potvrdená cena 230 ITL/kg ako základ pri vývoze z Brescie a zachovanie ceny 210 ITL/kg výlucne pri októbrových dodávkach". 92 Je teda potrebné konstatovat, ze bez ohladu na to, ze v prvom rozhodnutí chýbala tabulka 26, Komisia v odôvodnení 200 tohto rozhodnutia výslovne uviedla základné ceny za predmetné obdobie, ako aj cas ich vstupu do platnosti. 93 Pokial ide po sieste o tabulku 27 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 362 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini Siderurgica tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1997, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 216 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "V kazdom prípade spolocnosti [Lucchini-SP]..., Acciaieria di Darfo SpA, Alfa Acciai Srl, Feralpi Siderurgica Srl, IRO, Riva Prodotti Siderurgici SpA a (bývalá) Ferriera Valsabbia SpA sú siedmimi podnikmi, ktorým je urcené oznámenie (z 24. novembra 1997) od Pierluigiho Lealiho, ktorého predmetom bola 'dohoda o cenách-dodávkach`... 'Cenu 270 ITL/kg pozadovalo iba málo podnikov, zbytocne - pokracovalo oznámenie -, zatial co v skutocnosti sa cena ustálila na 260 ITL/kg s niekolkými nizsími hodnotami, ako potvrdili mnohí na poslednom stretnutí obchodných manazérov. S ciastocným uspokojením vsak poznamenávame, ze pád sa zastavil vdaka uplatnovaniu kontingentov na dodávky, ktoré vsetci dodrziavame a ktoré v súlade s dohodami overia externí inspektori menovaní na tento úcel.`'Koncom tohto mesiaca - pokracovalo dalej oznámenie -, ktorý zatial nepriniesol ziadnu zmenu, je nevyhnutné zasiahnut a okamzite pritvrdit stanovením minimálnej ceny na 260 ITL/kg (ktorá urcite nebude mat vplyv na malý pocet nákupov v tomto období). S plánovaním dohodnutých dodávok na december (- 20 % v porovnaní s novembrom) sme urcite schopní udrzat dohodnutú cenovú úroven; je vsak nevyhnutné - konstatoval Pierluigi Leali -, aby sa nikto neodchýlil od stanovenej minimálnej ceny (260 ITL/kg)`." 94 Zo znenia uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala znenie oznámenia z 24. novembra 1997, ktoré sa v nom uvádza. Tabulka 27 sa preto zdá byt irelevantná pre pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 216 prvého rozhodnutia. 95 Pokial ide po siedme o tabulku 28 uvedenú v poznámke pod ciarou c. 405 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukuje "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini/Siderpotenza tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1998, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza túto tabulku na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 241 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Dna 11. septembra 1998 zaslal Pierluigi Leali oznámenie..., v ktorom sa odkázalo na vyjadrený úmysel (pocas stretnutia 9. septembra 1998) zachovat minimálnu cenu na '170 ITL ako základ pri vývoze`??? a poukázalo na 'abnormálne správania, a síce ceny v priemere o 5 ITL/kg nizsie ako stanovená úroven, ktoré boli este viac nizsie v niektorých juzných oblastiach`. 'Z nasej strany - písal Pierluigi Leali - je dohodnutá minimálna úroven udrziavaná vdaka následnému znízeniu toku objednávok`. 'Dúfame - konstatovalo oznámenie -, ze na stretnutí obchodných manazérov tento utorok pätnásteho budeme môct zaznamenat, ze sa ceny dobre drzia, tak aby ich bolo mozné prípadne zvýsit`." 96 Zo samotného znenia uvedeného odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala obsah oznámenia z 11. septembra 1998, ktoré sa v nom uvádza. Tabulka 28 sa preto zdá irelevantná pre pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 241 prvého rozhodnutia. 97 Pokial ide po ôsme o tabulky 29 a 30 uvedené v poznámke pod ciarou c. 448 prvého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze podla uvedenej poznámky reprodukujú "údaje o základných cenníkových cenách alebo cenách oznámených zamestnancom (a v prípade spolocnosti Lucchini/Siderpotenza tiez údaje o mesacnej situácii), týkajúce sa roku 1999, ktoré mala Komisia k dispozícii". Komisia uvádza tieto tabulky na podporu tvrdenia uvedeného v odôvodnení 276 prvého rozhodnutia, ktoré znie takto: "Doplnujúce informácie o situácii na trhu s výstuzami do betónu v Taliansku pocas tohto obdobia sú obsiahnuté v dokumente, ktorý vypracoval pán Leali 10. novembra 1999, osobitne v casti nazvanej 'Prínosy a obmedzenia obchodnej dohody z roku 1999`, v ktorej sa môzeme docítat: 'Základná dohoda uzatvorená medzi vnútrostátnymi výrobcami umoznila pocas roku 1999 zvrátit situáciu s nízkymi cenami, ktorá bola príznacná pre dva predchádzajúce hospodárske roky (1997 a 1998), a vybrat viac ako 50 ITL/kg hrubého zisku. Pocas roka 1998 bol priemerný hrubý zisk (predajná cena - cena surovín) 70 ITL/kg a v priebehu piatich mesiacov klesol pod túto hranicu`. 'Dosiahnutá dohoda umoznila v priebehu roka stabilizovat predajné ceny a výrobcovia mohli vyuzit situáciu s cenami surovín, pricom zvýsili hrubý zisk o viac ako 50 ITL/kg, takze dosiahli 122 ITL/kg cistého.`" 98 Zo znenia odôvodnenia 276 prvého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia iba zopakovala obsah oznámenia z 10. novembra 1999, ktoré sa v nom uvádza. Neuvedenie tabuliek 29 a 30 preto nemá vplyv na pochopenie výhrady Komisie uvedenej v odôvodnení 276 prvého rozhodnutia. 99 Po deviate, tabulka 13 uvedená v odôvodnení 451 prvého rozhodnutia je citovaná na podporu tvrdenia, ze "co sa týka roku 1997, treba konstatovat, ze sa v priebehu svojho prvého polroka vyznacoval stálym zvysovaním základnej ceny stanovenej protisútazným kartelom: cena 190 ITL/kg stanovená na stretnutí 30. januára, cena 210 ITL/kg stanovená na stretnutí 14. februára, cena 250 ITL/kg stanovená na stretnutí 10. júla (odôvodnenie 200)", a ze "v priebehu rovnakého obdobia sa stále zvysovala aj priemerná základná trhová cena, pricom sa zvýsila zo 170 ITL/kg v januári na 240 ITL/kg v júli (tabulka 13 v prílohe); v septembri toho istého roka priemerná základná trhová cena este stúpla a dosiahla 290 ITL/kg (tabulka 13 v prílohe)". Treba teda konstatovat, ze Komisia v uvedenom odôvodnení výslovne uviedla zvýsenia základnej ceny týkajúce sa roku 1997, takze sa uvedená tabulka nejaví ako nevyhnutná pre pochopenie úvah Komisie. 100 Po desiate je potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení 496 prvého rozhodnutia (poznámka pod ciarou c. 563 prvého rozhodnutia) Komisia celkovo odkázala na "tabulky prilozené k tomuto rozhodnutiu", aby podporila tvrdenie, ze "jej informácie... dokazujú, ze vsetky podniky zúcastnené na tomto konaní zverejnovali pocas predmetného obdobia cenníky". Je vsak potrebné zdôraznit, ze odôvodnenie 496 prvého rozhodnutia odkazuje aj na odôvodnenia 419 az 433 tohto rozhodnutia, v ktorých "je uvedený zoznam vsetkých preukázaných prípadov, ked podniky (vrátane zdruzenia) rokovali o základnej cene". Komisia v tejto súvislosti konkrétne uviedla, ze "niektoré z týchto prípadov boli uz uvedené, ked sa odkazovalo na zhodu vôle (odôvodnenia 473 az 475)", ze "v ostatných prípadoch v období rokov 1993 az 2000 treba pouzit pojem zosúladenie" a ze "cielom tohto zosúladenia bolo vplývat na správanie výrobcov na trhu a zverejnit postoj, aký kazdý z nich navrhoval konkrétne zaujat pri urcovaní základnej ceny". Ziadna z tabuliek prilozených k prvému rozhodnutiu sa teda nejaví ako nevyhnutná pre pochopenie výhrady Komisie. 101 Pokial ide po jedenáste odkazy na tabulky 1 az 3, 9, 11 az 14 a 16 v odôvodneniach 513, 515, 516 a 518 prvého rozhodnutia, je potrebné zdôraznit, ze uvedené odôvodnenia sú súcastou pododdielu prvého rozhodnutia týkajúceho sa úcinkov obmedzujúcich postupov na trh a ze z analýzy ich obsahu vyplýva, ze tabulky, ktoré sú v nich uvedené, bud iba preberajú císelné údaje v nich uvedené, alebo nie sú nevyhnutné na pochopenie úvah Komisie, pokial ide o úcinky kartelu. 102 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nemozno konstatovat, ze skutocnost, ze v prílohe prvého rozhodnutia chýbali tabulky uvedené v bode 79 vyssie, bránila zalobkyni pochopit výhrady uvedené v prvom rozhodnutí. 103 Zalobkyna po druhé pripomína judikatúru súdu Únie, podla ktorej musí výrok a odôvodnenie doruceného rozhodnutia zodpovedat výroku a odôvodneniu rozhodnutia, ktoré prijal zbor clenov Komisie, s výnimkou ak ide iba o pravopisné a gramatické opravy, ktoré mozno este vykonat v akte, ktorý s konecnou platnostou prijal zbor. V prejednávanej veci bolo prvé rozhodnutie dorucené zalobkyni neúplné, kedze neobsahovalo svoje prílohy. Treba sa preto domnievat, ze zbor clenov Komisie neschválil úplný akt, co predstavuje porusenie rokovacieho poriadku Komisie, konkrétne overovacieho procesu a zásady kolegiality. 104 Zalobkyna, ktorá bola v tomto ohlade vypocutá na pojednávaní, uviedla, ze upústa od svojho zalobného dôvodu zalozeného na porusení overovacieho procesu prvého rozhodnutia. Pokial ide o údajné porusenie zásady kolegiality, zalobkyna poukázala v podstate na to, ze jej zalobný dôvod sa zakladá na tom, ze zbor clenov Komisie nemohol prijat rozhodnutie na základe úplnej znalosti veci. 105 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze skutocnost, ze v prílohe prvého rozhodnutia chýbali tabulky uvedené v bode 79 vyssie, môze mat za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia iba vtedy, ak takýto nedostatok neumoznil zboru clenov Komisie sankcionovat správanie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia na základe úplnej znalosti veci, to znamená bez toho, aby bol nepresnostami alebo opomenutiami uvedený do omylu v súvislosti s podstatnou otázkou (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdu prvého stupna z 10. júla 1991, RTE/Komisia, [25]T-69/89, Zb. s. II-485, body 23 az 25; z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, [26]T-290/94, Zb. s. II-2137, bod 88; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [27]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 742, a zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T-122/09, neuverejnený v Zbierke, body 104 a 105). 106 Kedze bez ohladu na chýbajúce vyssie citované tabulky sú skutocnosti, z ktorých napadnuté rozhodnutie vychádza, z právneho hladiska dostatocne uvedené v samotnom texte tohto rozhodnutia (pozri body 81 az 102 vyssie), nemozno tvrdit, ze zbor clenov Komisie pri prijímaní prvého rozhodnutia úplne nepoznal vsetky skutocnosti, z ktorých opatrenie vychádzalo. Také opomenutie teda nemôze spôsobit neplatnost postupu prijatia napadnutého rozhodnutia a spochybnit tak nezákonnost tohto rozhodnutia. 107 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze pozmenujúce rozhodnutie spocíva iba v dorucení príloh, ktoré chýbali v prvom rozhodnutí, a ze obsahuje tri clánky, ktorých císlovanie "sa prekrýva" s císlovaním prvého rozhodnutia. Po prvé, Komisia nemohla rozhodovat o "doplnujúcom a neúplnom znení", ale mala rozhodovat o celom znení napadnutého rozhodnutia. Po druhé, clánok 2 pozmenujúceho rozhodnutia, v ktorom sú uvedení adresáti tohto rozhodnutia, nie je v súlade s clánkom 2 prvého rozhodnutia, v ktorom sú uvedené sumy pokút. Táto nejasnost je neprijatelná z hladiska právnej istoty a dodrziavania práva na obhajobu. 108 Po prvé je potrebné konstatovat, ze právomoc Komisie prijat urcitý akt musí nevyhnutne zahrnat právomoc tento akt zmenit pri dodrzaní ustanovení týkajúcich sa jej právomoci, ako aj pri dodrzaní formálnych a procesných nálezitostí stanovených v tomto ohlade Zmluvou (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2004, Komisia/Rada, [28]C-27/04, Zb. s. I-6649, I-6653, body 134 a 143). Z toho vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene prijat pozmenujúce rozhodnutie, aby pripojila tabulky, ktoré chýbali v prílohe napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné takisto zdôraznit, ze Komisia v úvodnej casti pozmenujúceho rozhodnutia výslovne odkázala na prvé rozhodnutie, ktorého prílohy boli pri jeho prijímaní vynechané. 109 Pokial ide po druhé o tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej nejasnosti výroku pozmenujúceho rozhodnutia, stací konstatovat, ze z výroku pozmenujúceho rozhodnutia jasne vyplýva, ze sa tento výrok "neprekrýva" s výrokom prvého rozhodnutia. Clánok 1 pozmenujúceho rozhodnutia, ktorý ako jediný mení a doplna prvé rozhodnutie, teda presne oznacuje uvedené zmeny a doplnenia, ktoré sa týkajú a) znenia ôsmich poznámok pod ciarou, ktoré v tomto ustanovení vymenované a opravené a b) doplnenia tabuliek, ktoré sú pripojené k pozmenujúcemu rozhodnutiu ako prílohy napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v clánku 2 pozmenujúceho rozhodnutia sú iba vymenované subjekty, ktorým je uvedené rozhodnutie urcené. 110 Z toho vyplýva, ze výklad prvého rozhodnutia v spojení s pozmenujúcim rozhodnutím nevyvoláva nejasnosti, takze porusenie zásad právnej istoty a dodrzania práva na obhajobu, ktoré by z takej nejasnosti vyplývalo, nie je preukázané. 111 Prvý zalobný dôvod treba teda zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie a na nesprávnom právnom posúdení pri volbe právneho základu napadnutého rozhodnutia 112 Zalobkyna v rámci svojho druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné, kedze Komisia po skoncení platnosti Zmluvy ESUO uz nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie na základe clánku 65 ods. 1 UO. 113 V prvom rade skoncenie platnosti Zmluvy ESUO nevyhnutne znamenalo, ze Komisia stratila právomoc uplatnovat ustanovenia tejto zmluvy. 114 Po prvé podla clánkov 54 a 70 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 zmluva medzi státmi, ktorej platnost uplynula, uz nemôze zakladat povinnosti, ani právomoci, s výnimkou toho, ak zmluvné státy prejavia opacnú vôlu. Clánok 65 ods. 1 UO sa teda môze uplatnit spätne, "aj ked ide o jeho vecný obsah", iba ak by existovalo osobitné prechodné ustanovenie, ktoré chýba. 115 Po druhé Komisia nemôze vychádzat z "podobnosti" clánkov 65 UO a 81 ES, ktoré sa úplne "neprekrývajú", aby si priznala právomoc a sankcionovala zalobkynu. 116 Po tretie uplatnenie nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 65 UO, zatial co tento posledný uvedený clánok uz nie je platný, nie je ani platným základom pre ukladanie sankcií a porusuje zásadu právnej istoty, ako aj zásady priznaných právomocí a zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen nulla poena sine lege), kedze z ustanovení nariadenia c. 1/2003 nesporne vyplýva, ze toto nariadenie umoznuje Komisii ukladat pokuty iba za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES. Komisia tým, ze napadnuté rozhodnutie zalozila na clánkoch 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 - namiesto toho, aby vyhovela rozsudku SP a i./Komisia, uz citovanému v bode 21 vyssie, ktorý zrusil rozhodnutie z roku 2002 -, opätovne predlzila casovú pôsobnost clánku 65 ods. 1 UO a zjavne porusila právomoci Rady. 117 Zalobkyna vo svojej replike dodáva, ze zásady upravujúce casovú postupnost noriem nemôzu v prejednávanej veci odôvodnit uplatnenie clánku 65 UO na skutocnosti, ktoré nastali v case platnosti tohto clánku, kedze uplatnenie ustanovení, ktoré uz nie sú platné, je vylúcené, pokial tým dôjde k poruseniu zásady priznaných právomocí. Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia nemohla na základe nariadenia c. 1/2003 zacat nové konanie, pretoze jej právomoci stíhat a sankcionovat boli premlcané na základe clánku 25 toho istého nariadenia. 118 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze vzhladom na to, ze pri prijatí pozmenujúceho rozhodnutia bola uz platná Zmluva o FEÚ, Komisia bola povinná opätovne prijat napadnuté rozhodnutie na základe tejto novej zmluvy z dôvodov súvisiacich so zásadami právnej istoty a upravujúcimi casovú postupnost noriem. 119 Komisia na úvod vo svojej duplike tvrdí, ze výhrada zalozená na premlcaní jej právomoci konstatovat a sankcionovat predmetné porusenie nebola uvedená v zalobe a je neprípustná. 120 Z clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uz priamo alebo implicitne uvedeného v návrhu na zacatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, vsak treba vyhlásit za prípustný (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. septembra 2000, Dürbeck/Komisia, [29]T-252/97, Zb. s. II-3031, bod 39, potvrdený v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 13. novembra 2001, Dürbeck/Komisia, [30]C-430/00 P, Zb. s. I-8547, bod 17). Analogické riesenie treba pouzit pre výhradu uvedenú na podporu zalobného dôvodu (rozsudok Joynson/Komisia, uz citovaný v bode 59 vyssie, bod 156). 121 Naproti tomu výhrada uvedená v stádiu repliky, ktorú nemozno povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu, pretoze obsahuje novú právnu a skutkovú argumentáciu, a ktorá sa zakladá na skutocnostiach, ktoré boli zalobkyni známe v case podania jej zaloby, treba vyhlásit za neprípustnú (rozsudok Vseobecného súdu z 21. októbra 2010, Umbach/Komisia, T-474/08, neuverejnený v Zbierke, bod 60). 122 V prejednávanej veci treba poukázat na to, ze výhrada zalozená na premlcaní sankcnej právomoci Komisie nebola uvedená v zalobe a nepredstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v tejto zalobe. 123 Okrem toho v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 57 vyssie treba ako neprípustnú zamietnut rovnako výhradu zalobkyne, ktorá sa zakladá na tom, ze Zmluva o FEÚ nadobudla platnost pred prijatím pozmenujúceho rozhodnutia, a ktorá nie je nijako podlozená. O volbe právneho základu napadnutého rozhodnutia 124 Je potrebné pripomenút, ze Zmluvy Spolocenstva zriadili nový právny poriadok, v prospech ktorého clenské státy obmedzili v coraz sirsích oblastiach svoje suverénne práva a ktorého subjektmi sú nielen clenské státy, ale aj ich státni príslusníci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. februára 1963, van Gend & Loos, [31]26/62, Zb. s. 1; z 15. júla 1964, Costa, [32]6/64, Zb. s. 1141, 1159; stanovisko Súdneho dvora 1/91, zo 14. decembra 1991, Zb. s. I-6079, bod 21, a rozsudky Súdu prvého stupna SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 70, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, [33]T-24/07, Zb. s. II-2309, bod 63). 125 V rámci tohto právneho poriadku disponujú institúcie iba pridelenými právomocami. Z tohto dôvodu akty Spolocenstva uvádzajú vo svojich úvodných ustanoveniach právny základ, ktorý oprávnuje dotknutú institúciu konat v predmetnej veci. Výber vhodného právneho základu má totiz dôlezitost ústavného charakteru (pozri rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 71, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 126 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze preambula napadnutého rozhodnutia obsahuje odkazy na ustanovenia Zmluvy ESUO, a to clánky 36 UO, 47 UO a 65 UO, ale tiez sa v nej uvádza Zmluva o ES, nariadenie c. 17, osobitne jeho clánok 11, a nariadenie c. 1/2003, konkrétne jeho clánok 7 ods. 1, clánok 18 a clánok 23 ods. 2, a nariadenie Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([34]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). 127 Okrem toho treba poukázat na to, ze v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla Komisia v odôvodnení 1, ze "v tomto rozhodnutí sa konstatuje porusenie clánku 65 ods. 1 [UO] a [ze bolo] prijaté na základe clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003". V odôvodnení 3 napadnutého rozhodnutia Komisia dodala, ze "týmto rozhodnutím... ukladá na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pokuty podnikom, ktorým je urcené". 128 V odôvodnení 350 napadnutého rozhodnutia teda Komisia uviedla, ze sa domnieva, ze "clánok 7 ods. 1 a clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sú vhodnými právnymi základmi, ktoré ju oprávnujú prijat toto rozhodnutie", a ze "na základe clánku 7 ods. 1... konstatuje porusenie clánku 65 ods. 1 [UO] a ukladá subjektom, ktorým je toto rozhodnutie urcené, povinnost ukoncit porusovanie, zatial co im na základe clánku 23 ods. 2 ukladá pokuty" (pozri tiez odôvodnenie 361 napadnutého rozhodnutia). 129 Za týchto okolností treba usúdit, ze napadnuté rozhodnutie, ktorým Komisia konstatovala porusenie clánku 65 ods. 1 UO a ulozila zalobkyni pokutu, má právny základ v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o konstatovanie porusenia, a v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o ulozenie pokuty. O právomoci Komisie konstatovat a sankcionovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO na základe nariadenia c. 1/2003 130 Po prvé je potrebné pripomenút, ze ustanovenie, ktoré predstavuje právny základ aktu a ktoré oprávnuje institúciu Únie na prijatie predmetného aktu, musí platit v okamihu jeho prijatia (rozsudky Súdneho dvora zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, [35]C-269/97, Zb. s. I-2257, bod 45; z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [36]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239, bod 75, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [37]C-352/09 P, Zb. s. I-2359, bod 88; rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 118, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 74), co nesporne platí v prípade clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktoré predstavujú právny základ napadnutého rozhodnutia. 131 Po druhé treba zdôraznit, ze Zmluvy Spolocenstva zriadili jednotný právny poriadok, v rámci ktorého Zmluva ESUO, ako to odráza clánok 305 ods. 1 ES, predstavovala osobitný rezim, ktorý bol výnimkou z pravidiel vseobecnej povahy stanovených Zmluvou o ES (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 31. marca 2009, ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, [38]T-405/06, Zb. s. II-771, bod 57, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 75 a tam citovanú judikatúru). 132 Zmluva ESUO teda predstavovala podla clánku 305 ods. 1 ES lex specialis ako výnimku z lex generalis, ktorým je Zmluva o ES (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1985, Gerlach, [39]239/84, Zb. s. 3507, body 9 az 11; stanovisko Súdneho dvora 1/94 z 15. novembra 1994, Zb. s. I-5267, body 25 az 27; rozsudky SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, bod 111, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 76, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 70 a 73). 133 Z toho vyplýva, ze pokial ide o fungovanie spolocného trhu, pravidlá Zmluvy ESUO a vsetky ustanovenia prijaté na jej uplatnenie zostali v platnosti napriek vzniku Zmluvy o ES (rozsudky Súdneho dvora Gerlach, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 9, a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [40]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 100; rozsudok ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 77, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 70 a 73). 134 Pokial vsak niektoré otázky neboli predmetom ustanovení Zmluvy ESUO alebo právnej úpravy prijatej na jej základe, na výrobky patriace pod Zmluvu ESUO sa mohli aj pred uplynutím platnosti Zmluvy ESUO uplatnovat Zmluva o ES a ustanovenia prijaté na jej vykonanie (rozsudky Súdneho dvora z 15. decembra 1987, Deutsche Babcock, [41]328/85, Zb. s. 5119, bod 10, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 133 vyssie, bod 100; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia, T-94/03, neuverejnený v Zbierke, bod 83, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 78, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 70 a 73). 135 Podla clánku 97 Zmluvy ESUO sa jej platnost skoncila 23. júla 2002. V dôsledku toho sa 24. júla 2002 rozsírila pôsobnost vseobecného rezimu vyplývajúceho zo Zmluvy o ES na oblasti, ktoré sa pôvodne riadili Zmluvou ESUO (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 58, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 79, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, body 59 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 70 a 73). 136 Hoci prechod z právneho rámca Zmluvy ESUO na právny rámec Zmluvy o ES spôsobil od 24. júla 2002 zmenu právnych základov, postupov a uplatnitelných hmotnoprávnych predpisov, táto zmena patrí do kontextu jednotnosti a kontinuity právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, [42]T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 55; ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 59, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 80, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 71 a 73). 137 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zriadenie a udrziavanie rezimu volnej hospodárskej sútaze, v rámci ktorého sú zabezpecené normálne podmienky hospodárskej sútaze a z ktorého vychádzajú pravidlá v oblasti státnej pomoci a kartelov medzi podnikmi, predstavuje jeden z podstatných cielov tak Zmluvy o ES, ako aj Zmluvy ESUO (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 60, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 81 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 71 a 73). 138 V tomto kontexte platí, ze hoci pravidlá Zmluvy ESUO a Zmluvy o ES upravujúce oblast kartelov sa v urcitej miere odlisujú, je vhodné zdôraznit, ze pojmy dohoda a zosúladené postupy podla clánku 65 ods. 1 UO zodpovedajú pojmom dohoda a zosúladené postupy v zmysle clánku 81 ES a ze tieto dve ustanovenia vykladá súd Únie rovnakým spôsobom. Sledovanie ciela neskreslenej hospodárskej sútaze v oblastiach pôvodne patriacich do spolocného trhu uhlia a ocele teda z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy ESUO nie je prerusené, kedze tento ciel sa sleduje takisto v rámci Zmluvy o ES, a to zo strany tej istej institúcie, Komisie, správneho orgánu povereného vykonávaním a rozvojom politiky hospodárskej sútaze vo vseobecnom záujme Európskeho spolocenstva (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 61, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 82 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, body 60 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 71 a 73). 139 Kontinuita právneho poriadku Spolocenstva a jeho cielov, ktoré riadia jeho cinnost, si teda vyzaduje, aby Európske spolocenstvo ako nástupca Európskeho spolocenstva uhlia a ocele v rámci vlastného procesného rámca zabezpecovalo, pokial ide o situácie vzniknuté podla Zmluvy ESUO, dodrziavanie práv a povinností, ktoré vznikli eo tempore tak clenským státom, ako aj jednotlivcom podla Zmluvy ESUO a pravidiel prijatých na jej vykonanie. Táto poziadavka platí o to viac, ze narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z nedodrziavania pravidiel v oblasti kartelov môze rozsírit svoje casové úcinky aj na obdobie po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, ked uz platí Zmluva o ES (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 63, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 83 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, body 62 a 63, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 72 a 73). 140 Súdny dvor tiez pripomenul, ze s cielom zabezpecit volnú hospodársku sútaz následnost Zmluvy ESUO, Zmluvy o ES a Zmluvy o FEÚ zarucuje, aby akékolvek správanie zodpovedajúce skutkovému stavu stanovenému v clánku 65 ods. 1 UO, ci uz nastalo pred 23. júlom 2002, alebo po nom, mohlo byt a nadalej môze byt sankcionované Komisiou (rozsudky ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, body 65 az 67 a 77, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 130 vyssie, body 55 az 57 a 65). 141 Okrem toho z judikatúry vyplýva jednak, ze v súlade so zásadou spolocnou pre právne systémy clenských státov, ktorá pochádza az z rímskeho práva, je potrebné v prípade zmeny právnej úpravy - s výnimkou vyjadrenia opacnej vôle normotvorcu - zabezpecit kontinuitu právnych struktúr, a jednak, ze táto zásada sa uplatnuje na zmeny primárneho práva Únie (rozsudky Súdneho dvora z 25. februára 1969, Klomp, [43]23/68, Zb. s. 43, bod 13, a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 63). 142 Neexistuje vsak ziadna indícia o tom, ze by si normotvorca Únie zelal, aby tajne dohodnuté správanie zakázané v rámci Zmluvy ESUO mohlo po skoncení platnosti Zmluvy ESUO uniknút uplatneniu akejkolvek sankcie (rozsudok ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 64). 143 Na jednej strane Súdny dvor totiz poukázal na to, ze Rada a zástupcovia vlád clenských státov uviedli, ze sú pripravení prijat vsetky opatrenia, aby mohli celit dôsledkom skoncenia platnosti Zmluvy ESUO. Na druhej strane Súdny dvor zdôraznil, ze Komisia uviedla, ze musí predlozit návrh prechodných ustanovení, len ak sa takýto krok povazuje za potrebný, a ze vzhladom na vseobecne uplatnitelné právne zásady sa domnieva, ze takáto potreba neexistuje v oblasti práva kartelov (rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 75). 144 V dôsledku toho zalobkyna nemôze vyvodit ziadny platný argument z toho, ze v danej oblasti neboli prijaté prechodné ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 76). 145 Za týchto okolností bolo by v rozpore s úcelom a koherenciou Zmlúv a nezlucitelné s kontinuitou právneho poriadku Únie, ak by Komisia nemala právomoc zabezpecit jednotné uplatnovanie noriem vztahujúcich sa na Zmluvu ESUO, ktorých úcinky pretrvávajú aj po uplynutí platnosti tejto zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2007, Lucchini, [44]C-119/05, Zb. s. I-6199, bod 41). 146 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne sa nariadenie c. 1/2003, konkrétne jeho clánok 7 ods. 1 a jeho clánok 23 ods. 2, musí vykladat v tom zmysle, ze umoznujú Komisii, aby po 23. júli 2002 konstatovala a sankcionovala kartely vytvorené v oblastiach patriacich z hladiska ratione materiae a ratione temporis do pôsobnosti Zmluvy ESUO, a to napriek tomu, ze vyssie citované ustanovenia uvedeného nariadenia výslovne neuvádzajú clánok 65 UO (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 64, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 84 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 74, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, body 72, 73 a 87). Tvrdenia, ktoré zalobkyna v tejto súvislosti uvádza a ktorých cielom je preukázat, ze uplatnenie nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 65 UO, zatial co tento clánok uz nie je platný, nie je platným základom na ukladanie sankcií a porusuje zásadu priznaných právomocí, treba teda zamietnut. 147 Okrem toho je potrebné uviest, ze v rámci právneho poriadku Únie sa musí uplatnenie pravidiel Zmluvy o ES v oblasti pôvodne upravenej Zmluvou ESUO uskutocnovat v súlade so zásadami, ktorými sa riadi uplatnovanie právneho predpisu z hladiska casu. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze hoci sa procesné predpisy majú vo vseobecnosti uplatnovat na vsetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich platnosti, uvedené neplatí o hmotnoprávnych predpisoch. Hmotnoprávne predpisy sa totiz musia na úcely zabezpecenia dodrziavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladat ako vztahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich platnosti iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo systému jasne vyplýva, ze im má byt takýto úcinok priznaný (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., [45]212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 9, a z 10. februára 1982, Bout, [46]21/81, Zb. s. 381, bod 13; rozsudky Súdu prvého stupna z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, [47]T-42/96, Zb. s. II-401, bod 55; ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 65, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 85, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 79). 148 Z tohto hladiska, pokial ide o otázku hmotnoprávnych ustanovení uplatnitelných na právnu situáciu definitívne vzniknutú pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO, kontinuita právneho poriadku Únie a poziadavky týkajúce sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery ukladajú uplatnenie hmotnoprávnych ustanovení prijatých na základe Zmluvy ESUO na skutkové okolnosti patriace do ich pôsobnosti z hladiska ratione materiae a ratione temporis. Okolnost, ze predmetný právny rámec uz nie je v case posúdenia skutkového stavu platný z dôvodu skoncenia platnosti Zmluvy ESUO, tento záver nemení, kedze toto posúdenie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej v období, ked boli uplatnitelné hmotnoprávne ustanovenia prijaté na základe Zmluvy ESUO (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 66, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 86, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 79; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 96). 149 Pokial ide v prejednávanej veci o hmotnoprávne ustanovenia, treba poukázat na to, ze napadnuté rozhodnutie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO 23. júla 2002, kedze obdobie porusovania trvalo od 6. decembra 1989 do 4. júla 2000 (pozri bod 37 vyssie). Kedze hmotné právo hospodárskej sútaze uplatnitelné od 24. júla 2002 nemá akýkolvek spätný úcinok, treba konstatovat, ze clánok 65 ods. 1 UO predstavuje uplatnitelné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré Komisia skutocne uplatnila v napadnutom rozhodnutí, pricom treba pripomenút, ze práve z povahy lex generalis Zmluvy o ES vo vztahu k Zmluve ESUO, zakotvenej v clánku 305 ES, vyplýva, ze na situácie vzniknuté pred 24. júlom 2002 je podla zásady lex specialis derogat legi generali uplatnitelný iba osobitný rezim vychádzajúci zo Zmluvy ESUO a pravidiel prijatých na jej vykonanie (pozri v tomto zmysle rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 68, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 89, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 77, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 79). 150 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov znamená, ze hmotnoprávna norma, za ktorej porusenie bola ulozená sankcia, musí byt platná nielen v case spáchania protiprávneho skutku, ale aj v case prijatia rozhodnutia o ulození sankcie. 151 Súdny dvor okrem toho pripomenul, ze zásada zákonnosti trestných cinov a trestov, ako je zakotvená najmä v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv, vyzaduje, aby právna úprava Únie jasne definovala porusenia a sankcie (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 152 Zásada právnej istoty okrem toho vyzaduje, aby taká právna úprava umoznila dotknutým osobám poznat s istotou rozsah povinností, ktoré im táto úprava stanovuje, aby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat (pozri rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 81 a tam citovanú judikatúru). 153 Kedze Zmluvy predtým, ako nastali skutkové okolnosti, jasne definovali porusenia, ako aj povahu a dôlezitost sankcií, ktoré mozno za tieto porusenia ulozit, cielom uvedených zásad nie je zabezpecit podnikom, aby im neskorsie zmeny právnych základov a procesných ustanovení umoznili vyhnút sa akejkolvek sankcii za ich skorsie protiprávne správanie (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 70, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 83). 154 Je potrebné uviest, ze obozretný podnik nachádzajúci sa v situácii, v akej je zalobkyna, musel vzdy poznat dôsledky svojho správania a nemohol sa spoliehat na to, ze prechod z právneho rámca Zmluvy ESUO na právny rámec Zmluvy o ES spôsobí, ze by sa mohol vyhnút akejkolvek sankcii za porusenia clánku 65 UO, ktorých sa dopustil v minulosti (rozsudky ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 73, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 86). 155 Okrem toho napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v nadväznosti na konanie vedené podla nariadení c. 17 a 1/2003. Ustanovenia týkajúce sa právneho základu a konania prebiehajúceho do prijatia napadnutého rozhodnutia patria medzi procesné pravidlá v zmysle judikatúry uvedenej v bode 147 vyssie. Kedze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po skoncení platnosti Zmluvy ESUO, Komisia oprávnene uplatnila ustanovenia uvedené v nariadení c. 1/2003 (pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 67, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, bod 87 a tam citovanú judikatúru, potvrdené v odvolacom konaní rozsudkami ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 74, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaným v bode 130 vyssie, bod 90; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, bod 96). 156 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu a na nesprávnom právnom posúdení 157 Zalobkyna v tomto zalobnom dôvode uvádza, ze nedoslo k opätovnému otvoreniu konania a zaslaniu nového oznámenia o výhradách pred prijatím napadnutého rozhodnutia, ako aj nesprávne uplatnenie zásady lex mitior v prejednávanej veci. 158 Komisia na úvod vo svojej duplike tvrdí, ze zalobkyna uviedla vo svojej replike výhrady, ktoré neboli uvedené v jej zalobe a ktoré sa týkajú údajnej neplatnosti aktov prijatých pred rozhodnutím z roku 2002, údajného nedostatku presetrenia úcinkov kartelu na obchod medzi clenskými státmi a údajného porusenia osobitných právomocí, ktoré vnútrostátnym orgánom priznáva nariadenie c. 1/2003. 159 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 120 a 121 vyssie je po prvé potrebné konstatovat, ze výhradu zalozenú na neplatnosti aktov prijatých pred rozhodnutím z roku 2002 treba povazovat za rozsírenie výhrady, ze Komisia nemohla v súlade s právom prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby opätovne otvorila správne konanie, a teda ze je prípustná. 160 Dalej výhrada zalozená na údajnom nedostatku presetrenia úcinkov kartelu na obchod medzi clenskými státmi bola uvedená uz v zalobe a súvisí s tvrdeniami uvedenými v druhej casti tohto zalobného dôvodu, ze clánok 81 ods. 1 ES stanovuje v porovnaní s rovnakým ustanovením Zmluvy ESUO doplnujúcu podmienku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Táto výhrada je teda tiez prípustná. 161 Napokon výhrada zalozená na údajnom porusení osobitných právomocí, ktoré vnútrostátnym orgánom priznáva nariadenie c. 1/2003, nebola uvedená v zalobe a nepredstavuje rozsírenie výhrady uvedenej v tejto zalobe. Táto výhrada je teda neprípustná. O prvej casti zalozenej na tom, ze nedoslo k opätovnému otvoreniu správneho konania a zaslaniu nového oznámenia o výhradách 162 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze neotvorila opätovne správne konanie a nezaslala jej nové oznámenie o výhradách pred opätovným prijatím napadnutého rozhodnutia. 163 Je potrebné pripomenút, ze clánok 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 uvádza: "Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Stazovatelia sú úzko zapojení do postupov." 164 Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, predstavuje základnú zásadu práva Únie, ktorú treba dodrzat aj v správnom konaní. V tejto súvislosti oznámenie o výhradách predstavuje procesnú záruku uplatnujúcu základnú zásadu práva Únie, ktorá vyzaduje dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní. Táto zásada predovsetkým vyzaduje, aby oznámenie o výhradách urcené podniku, ktorému Komisia zvazuje ulozit sankciu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, obsahovalo podstatné skutocnosti svedciace proti tomuto podniku, akými sú vytýkané skutocnosti, ich kvalifikácia a dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera, aby tento podnik mohol úcinne uplatnit svoje tvrdenia v rámci správneho konania, ktoré voci nemu bolo zacaté (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [48]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb. s. I-7191, body 34 a 36 a tam citovanú judikatúru, a Prym a Prym Consumer/Komisia, [49]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, body 26 az 28). 165 Dodrzanie práva na obhajobu totiz vyzaduje, aby sa dotknutému podniku v priebehu správneho konania umoznilo úcinne vyjadrit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti skutkového stavu a uvádzaných okolností, ako aj k dokumentom, ktoré Komisia pouzila na podporu svojho tvrdenia o existencii porusenia, ktorého sa dopustil tento podnik (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [50]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 66 a tam citovanú judikatúru). 166 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by pochybenie Komisie pri volbe právneho základu rozhodnutia mohlo byt kvalifikované iba ako procesná vada, jednostranné preskúmanie noriem uplatnitelných na prejednávanú vec je podla zásady lex mitior a bodu 5 napadnutého rozhodnutia uvedeného v hlave III tohto rozhodnutia nazvanej "Právne posúdenie" v rozpore s clánkom 27 nariadenia c. 1/2003. So zalobkynou nebola totiz nikdy konzultovaná analýza a uplatnenie clánku 65 UO v spojení s clánkom 81 ES, pricom táto úvaha Komisie nebola uvedená v oznámení o výhradách, ale iba v oznámení o doplnujúcich výhradách, hoci je zatial "platná". 167 Na úvod treba poukázat na to, ze bod 5 napadnutého rozhodnutia sa zaoberá právnymi dôsledkami uplynutia platnosti Zmluvy ESUO vzhladom na rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie. 168 Komisia v tomto bode po prvé odkázala na svoje oznámenie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO [neoficiálny preklad] ([51]Ú. v. ES C 152, s. 5) a na oznámenie o doplnujúcich výhradách, v ktorom informovala predmetné podniky o svojom zámere nasledovat prístup uvedený v tomto prvom oznámení. Pripomenula tiez odôvodnenie rozsudku SP a i./Komisia, uz citovaného v bode 21 vyssie, a skutocnost, ze ked Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 2002, informovala dotknuté podniky o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze opraví právny základ (odôvodnenia 342 az 351 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej vysvetlila rozdiel medzi volbou právneho základu, ktorý ju oprávnuje na prijatie aktu, a urcením procesných a hmotnoprávnych noriem (odôvodnenia 353 az 376 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o volbu právneho základu, uviedla dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze má nadalej právomoc stíhat porusenie pravidiel hospodárskej sútaze v odvetviach, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO. Pokial ide o procesné normy, Komisia pripomenula, ze procesnými normami boli normy uplatnitelné v case prijatia aktu. Pokial ide napokon o hmotnoprávne normy, Komisia uviedla zásady upravujúce casovú postupnost noriem, ktoré môzu viest k uplatneniu hmotnoprávnych ustanovení, ktoré uz nie sú platné v case prijatia aktu, a ktoré sú obmedzené zásadou lex mitior. 169 Po prvé zalobkyna nemôze tvrdit, ze s nou nebola konzultovaná "analýza a súcasné uplatnenie" clánku 65 UO a clánku 81 ES. Aj ked síce oznámenie o výhradách pred uplynutím platnosti Zmluvy ESUO neobsahovalo úvahy o dôsledkoch uplynutia platnosti Zmluvy ESUO a o preskúmaní clánku 65 UO a clánku 81 ES z pohladu zásady lex mitior, oznámenie o doplnujúcich výhradách po uplynutí platnosti Zmluvy ESUO sa osobitne zaoberalo týmito dôsledkami v prejednávanej veci. 170 Komisia teda v bode 11 oznámenia o doplnujúcich výhradách uviedla, ze dve ustanovenia Zmluvy ESUO, ktoré mozno vo vseobecnosti kvalifikovat ako menej priaznivé nez rovnocenné ustanovenia Zmluvy o ES, sú clánok 65 ods. 1 UO v porovnaní s clánkom 81 ods. 1 ES a clánok 65 ods. 5 UO v porovnaní s clánkom 15 nariadenia c. 17. V bodoch 12 az 15 tohto oznámenia Komisia preskúmala príslusné ustanovenia s ohladom na predmetný skutkový stav a dospela k záveru, ze v prejednávanej veci nie je Zmluva o ES in concreto priaznivejsia nez Zmluva ESUO a ze v dôsledku toho sa na zásadu lex mitior nemozno platne odvolávat na úcely spochybnenia uplatnenia hmotného práva Zmluvy ESUO na skutkový stav v prejednávanej veci. 171 Je pravdou, ze v oznámení o doplnujúcich výhradách sa Komisia nezaoberala úvahami o otázke, ci clánok 65 ods. 2 UO týkajúci sa oslobodenia urcitých dohôd mozno vo vseobecnosti kvalifikovat ako menej priaznivý nez clánok 81 ods. 3 ES. Také opomenutie treba vsak vysvetlit tým, ze Komisia sa v bode 11 tohto oznámenia (pozri bod 170 vyssie) domnievala, ze za menej priaznivé ako toto ustanovenie Zmluvy o ES mozno vo vseobecnosti povazovat iba odseky 1 a 5 clánku 65 UO. Komisia dalej v bode 6 oznámenia o doplnujúcich výhradách uviedla, ze clánok 65 ods. 2 UO je v prejednávanej veci neuplatnitelný z dôvodov uvedených v oznámení o výhradách. Zalobkyna teda nemôze tvrdit, ze ak by mala moznost, mohla preukázat, ze niektoré z jej praktík týkajúcich sa cien mohli mat pozitívne úcinky na zákazníkov spolocnosti SP. Z oznámenia o doplnujúcich výhradách totiz vyplývalo, ze Komisia sa domnievala, ze jediným cielom kartelu v prejednávanej veci bolo obmedzit hospodársku sútaz a nemohlo sa nan vztahovat ziadne oslobodenie. 172 V tomto ohlade v rozsudku SP a i./Komisia, uz citovanom v bode 21 vyssie, Súd prvého stupna poukázal na to, ze ustanovenie predstavujúce právny základ aktu musí platit v okamihu jeho prijatia a ze v súlade s clánkom 97 UO sa platnost clánku 65 ods. 4 a 5 UO skoncila 23. júla 2002, takze Komisia nemohla nadalej vyvodzovat svoju právomoc z uvedených ustanovení, ktoré uz v case prijatia napadnutého rozhodnutia neboli platné, na konstatovanie porusenia clánku 65 ods. 1 UO a na ulozenie pokút podnikom, ktoré sa na uvedenom porusení zúcastnili. Súd prvého stupna sa teda nezaoberal meritom veci a nerozhodol o platnosti procesných aktov, ktoré predchádzali jeho prijatiu. 173 Vzhladom na to, ze podla ustálenej judikatúry zrusenie aktu Únie nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, kedze konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu v zásade môze pokracovat presne od bodu, v ktorom protiprávnost nastala (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, [52]C-415/96, Zb. s. I-6993, body 31 a 32, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [53]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 73; pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, [54]T-2/95, Zb. s. II-3939, bod 91, a z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, [55]T-66/01, Zb. s. II-2631, bod 125 a tam citovanú judikatúru), treba konstatovat, ze rozsudok SP a i./Komisia, uz citovaný v bode 21 vyssie, neovplyvnil zákonnost oznámenia o výhradách a oznámenia o doplnujúcich výhradách a ze Komisia mohla oprávnene pokracovat v konaní od konkrétneho okamihu, v ktorom nastala protiprávnost, teda od okamihu prijatia rozhodnutia z roku 2002. 174 Po druhé je potrebné pripomenút, ze 30. júna 2008 Komisia taktiez zaslala zalobkyni a ostatným dotknutým podnikom list, v ktorom ich informovala o svojom úmysle opätovne prijat rozhodnutie s tým, ze opraví právny základ v porovnaní s právnym základom zvoleným v prípade rozhodnutia z roku 2002. V tomto liste, v ktorom nie sú uvedené výhrady vo vztahu k podnikom, ktorým je tento list urcený, Komisia uviedla svoj úmysel opätovne prijat rozhodnutie po zrusení rozhodnutia z roku 2002 rozsudkom SP a i./Komisia, uz citovaným v bode 21 vyssie, a zopakovala svoje úvahy týkajúce sa zásady lex mitior, pricom dodala, ze pôsobnost clánku 65 ods. 2 UO je uzsia ako pôsobnost clánku 81 ods. 3 ES. Komisia v tomto ohlade uviedla, ako poukázala v bode 6 oznámenia o doplnujúcich výhradách, ze v prejednávanej veci sa vsak neuplatní ziadne z týchto dvoch ustanovení. Zalobkyna pritom ani vo svojej odpovedi na tento list neuviedla pripomienky, ani nepredlozila skutocnosti preukazujúce, ze podmienky pre oslobodenie stanovené v clánku 81 ods. 3 ES boli splnené. 175 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze jej právo na obhajobu bolo porusené z dôvodu, ze s nou nebola konzultovaná "analýza a súcasné uplatnenie" clánku 65 UO a clánku 81 ES. 176 Zalobkyna v druhom rade nemôze tvrdit, ze list Komisie z 30. júna 2008 nemozno povazovat za platné oznámenie o výhradách vzhladom na to, ze nesplna podmienky takého oznámenia, kedze je najmä mimoriadne strucný a stanovuje jednomesacnú lehotu na odpoved, cím sa odchýlil od dvojmesacnej lehoty, ktorá je obvykle stanovená pre odpoved na oznámenie o výhradách. 177 Je potrebné poukázat na to, ako uvádza Komisia a ako uz bolo uvedené v bode 174 vyssie, ze list z 30. júna 2008 neobsahoval nové výhrady, ale mal informovat predmetné podniky o zámere Komisie opätovne prijat rozhodnutie po oprave právneho základu. Ak sa vsak podla judikatúry Komisia po zrusení rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze rozhodne napravit zistenú protiprávnost alebo protiprávnosti a prijat rovnaké rozhodnutie, ktoré nie je poznacené týmito protiprávnostami, týka sa toto rozhodnutie rovnakých výhrad, ku ktorým sa podniky uz vyjadrili (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 98). 178 Kedze list z 30. júna 2008 nebol oznámením o výhradách, co okrem iného vyplýva aj z odôvodnení 6, 122 a 123, 390 a 391 napadnutého rozhodnutia, tvrdenia zalobkyne, ze Komisia porusila jej právo na obhajobu tým, ze jej poskytla iba jednomesacnú lehotu na vyjadrenie pripomienok, a dalej ze také oznámenie je prílis strucné, sú irelevantné. 179 Zalobkyna v tretom rade tvrdí, ze jej právo na obhajobu bolo porusené, pretoze Komisia nepockala na jej stanovisko, pricom jej zaslala ziadost o informácie o jej obrate dokonca pred uplynutím lehoty, ktorú sama stanovila na predlozenie pripomienok. Taká ziadost vsak vo vseobecnosti predstavuje "poslednú fázu", ktorá predchádza prijatiu rozhodnutia. 180 V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze Komisia nebola povinná cakat na pripomienky dotknutých podnikov predtým, ako im zaslala ziadosti o informácie v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Dalej samotná skutocnost, ze Komisia zaslala zalobkyni ziadost o informácie 24. júla 2008, teda v rovnaký den ako jej zalobkyna zaslala pripomienky k listu z 30. júna 2008, nemôze preukázat, ze Komisia nezohladnila tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v týchto pripomienkach. Tvrdeniu zalobkyne okrem toho odporuje skutocnost, ze Komisia v odôvodneniach 388 az 394 napadnutého rozhodnutia výslovne odpovedala na pripomienky, ktoré uviedli dotknuté podniky v nadväznosti na list z 30. júna 1998. 181 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je tvrdenie zalobkyne v prejednávanej veci, ktoré sa zakladá na údajnej neuplatnitelnosti úvah Súdu prvého stupna uvedených v rozsudkoch ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovanom v bode 131 vyssie, a ThyssenKrupp Stainless/Komisia, uz citovanom v bode 124 vyssie, irelevantné. Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, po prvé vyplýva, ze zalobkyna nebola v prejednávanej veci pozbavená procesných záruk. Komisia nebola dalej povinná zaslat zalobkyni nové oznámenie o výhradách. Napokon zalobkyna nesprávne tvrdí, ze sa nemohla vyjadrit k analýze a súcasnému uplatneniu clánku 65 UO a clánku 81 ES. 182 Z tohto vyplýva, ze prvú cast tretieho zalobného dôvodu treba zamietnut. O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v uplatnení clánku 65 ods. 1 UO ako priaznivejsej normy, nez je clánok 81 ES 183 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnila radsej clánok 65 ods. 1 UO nez clánok 81 ods. 1 ES. Komisia povazovala za preukázané, ze v prejednávanej veci je lex mitior clánok 65 ods. 1 UO, a to aj ked clánok 81 ods. 1 ES stanovuje doplnujúcu podmienku v porovnaní s clánkom 65 ods. 1 UO, a to podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 184 Zalobkyna v tomto smere spochybnuje posúdenie Komisie, ze porusenie, ktoré jej Komisia pripisuje, mohlo v kazdom prípade ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podla zalobkyne v prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré Komisia stanovila v usmernení o pojme vplyv na obchod uvedenom v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([56]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81) pre zohladnenie kritéria existencie skody spôsobenej obchodu medzi clenskými státmi. 185 Na úvod treba vzhladom na body 169 az 175 vyssie zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze jej právo na obhajobu bolo porusené z dôvodu, ze sa nezacalo nové konanie s cielom preskúmat úcinky kartelu na trh. 186 Je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu jednotného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. novembra 2006, Asnef-Equifax a Administración del Estado, [57]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 34 a tam citovanú judikatúru, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [58]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 36). 187 Ovplyvnenie obchodu vnútri Spolocenstva preto vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by boli posudzované samostatne. Na zistenie, ci kartel citelne vplýva na obchod medzi clenskými státmi, je potrebné ho skúmat v hospodárskom a právnom kontexte (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 37; pozri rozsudok Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 35 a tam citovanú judikatúru). 188 Okrem toho Súdny dvor uz rozhodol, ze skutocnost, ze predmetom kartelu je predaj výrobkov len v jednom clenskom státe, nestací na to, aby bolo mozné vylúcit moznost vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má totiz vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou o ES (pozri rozsudky Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 38, a Asnef-Equifax a Administración del Estado, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 37 a tam citovanú judikatúru). 189 Je potrebné poukázat na to, ze v rámci urcenia lex mitior Komisia v odôvodneniach 373 az 375 a 385 az 387 napadnutého rozhodnutia vychádzala z nasledujúcich skutocností: a) predmetný kartel sa týkal celého talianskeho územia, na ktorom bolo pocas obdobia trvania kartelu vyrobených od 29 do 43 % výstuzí do betónu vyrábaných v Spolocenstve; b) rozsah vývozu (z Talianska) bol v porovnaní s celkovými dodávkami (dodávky v Taliansku a vývoz) vzdy významný (od 6 do 34 % pocas obdobia porusovania); c) okolnosti, ze z dôvodu úcasti zdruzenia podnikov Federacciai od decembra 1989 do júla 1998 sa úcinky kartelu rozsírili na vsetkých talianskych výrobcov výstuzí do betónu a dalej, ze ked sa zdruzenie Federacciai na nom uz nezúcastnovalo, kartel sa v kazdom prípade týkal hlavných talianskych podnikov, ktoré mali celkový podiel na trhu 80 %; d) prinajmensom dva významné podniky, ktoré boli úcastníkmi kartelu, pôsobili aj ako výrobcovia na aspon jednom dalsom geografickom trhu s výstuzami do betónu; e) kartel sa tiez vyznacoval tým, ze ako opatrenie rovnocenné docasnému a zosúladenému znízeniu výroby mal za ciel zosúladený vývoz mimo talianskeho územia, a f) podiel Talianska na obchode v rámci Spolocenstva sa pohyboval od 32,5 % v roku 1989 do 18,1 % v roku 2000 s minimálnym podielom 13,4 % v roku 1998. Zalobkyna pritom tieto skutocnosti nespochybnuje. 190 Po prvé vzhladom na judikatúru citovanú v bode 188 vyssie tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze relevantný geografický trh tvorí v prejednávanej veci výlucne taliansky trh, nemozno prijat. 191 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze neexistuje nijaký dôkaz o tom, ze ona a dalsie spolocnosti, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, diskutovali o cenových praktikách v iných clenských státoch, ani ze sledovali správanie konkurentov v cudzine alebo vykonávali na nich protisútazný tlak. Také tvrdenie je vsak irelevantné vzhladom na to, ze kedze pojem ovplyvnenie obchodu zahrna potenciálne vplyvy, nie je rozhodujúce zistit, ci podniky zúcastnené na karteli prijímajú opatrenia s cielom chránit sa proti konkurentom z iných clenských státov (pozri body 79 a 80 usmernení o pojme vplyv na obchod uvedenom v clánkoch 81[ES] a 82[ES]). 192 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze existencia skutocnej alebo potenciálnej ujmy závisí tiez od prítomnosti prirodzených prekázok pre obchod na trhu. V prejednávanej veci tieto prekázky predstavoval mimoriadne nízky potenciálny obchod s výstuzami do betónu z dôvodu odlisných homologizacných noriem. Volba zahranicných podnikov neusadit sa v Taliansku teda vyplývala z vnútrostátnej povahy trhu, a nie z protisútazného postupu. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ako uvádza Komisia, ze odlisnost pravidiel v oblasti homologizácie nemohla predstavovat dostatocnú prekázku pre vylúcenie potenciálnej ujmy, pretoze napriek uvedenej odlisnosti boli úroven vývozu z Talianska a rozsah vývozu v porovnaní s celkovými dodávkami významné pocas posudzovaného obdobia (odôvodnenia 26, 48 a 375 napadnutého rozhodnutia). 193 Po stvrté zalobkyna poukazuje na to, ze tvrdenie Komisie v odôvodneniach 375 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ze islo o zosúladený vývoz mimo talianskeho územia, treba dat do súvislosti s tvrdením uvedeným v odôvodnení 183 napadnutého rozhodnutia, ze clenské státy Európskeho spolocenstva uhlia a ocele neboli zahrnuté do zosúladeného vývozu. Také tvrdenie, aj keby bolo preukázané, vsak vzhladom na vsetky skutocnosti uvedené v bode 189 vyssie nemôze svedcit o prípadnom neovplyvnení obchodu medzi clenskými státmi. 194 Po piate pripomienka zalobkyne týkajúca sa skutocnosti, ze v case prijatia pozmenujúceho rozhodnutia uz bola platná Zmluva o FEÚ, pricom clánok 101 ods. 1 ZFEÚ má sankcionovat iba kartely, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, je neúcinná, kedze znenia clánkov 81 ods. 1 ES a 101 ods. 1 ZFEÚ sú rovnaké. 195 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze v prejednávanej veci nie je uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES priaznivejsie ako uplatnenie clánku 65 ods. 1 UO. Druhú cast tretieho zalobného dôvodu treba teda zamietnut. 196 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov a nesprávnom uplatnení hmotného práva 197 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 65 ods. 1 UO tým, ze jej pripísala porusenie na základe jediného podniku Lucchini SP za celú dlzku trvania porusenia, teda od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000. Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze pokial ide o vytvorenie hospodárskej jednotky, nerozlísila tri obdobia porusovania, a to po prvé obdobie od 6. decembra 1989 do 5. marca 1991, dalej obdobie od 5. marca 1991 do 31. októbra 1997 a napokon obdobie od októbra 1997 do 27. júna 2000. Komisia neurcila správne ani "vztah právneho nástupníctva" medzi spolocnostami pôvodná Siderpotenza, Lucchini Siderurgica, SP a zalobkynou. 198 Na úvod je potrebné pripomenút, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (rozsudky Súdneho dvora z 11. decembra 2007, ETI a i., [59]C-280/06, Zb. s. I-10893, bod 38; z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [60]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, body 54 a 55, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 53). 199 Súd Únie tiez spresnil, ze pod pojmom podnik treba v tomto kontexte rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [61]C-217/05, Zb. s. I-11987, bod 40, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 53). 200 Súd Únie teda zdôraznil, ze na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze nie je rozhodujúce formálne oddelenie dvoch spolocností vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity, ale skôr jednotné správanie na trhu. Môze byt preto nevyhnutné zistit, ci dve spolocnosti s odlisnou právnou subjektivitou vytvárajú alebo patria k jednému a tomu istému podniku alebo hospodárskej jednotke s jednotným správaním na trhu (rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [62]48/69, Zb. s. 619, bod 140, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, [63]T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 85). 201 Ak takýto subjekt porusí pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusenie zodpovedá (pozri rozsudky ETI a i., uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 39; Akzo Nobel a i./Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 56, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, bod 53 a tam citovanú judikatúru). 202 Podla ustálenej judikatúry za porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedala za prevádzku podniku iná osoba (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, [64]C-248/98 P, Zb. s. I-9641, bod 71; Cascades/Komisia, [65]C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 78; Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [66]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 37, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 143). 203 Pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt subjekt, ktorý nebol autorom porusenia, napriek tomu sankcionovaný za toto porusenie, Súdny dvor uz stanovil, ze o takýto prípad ide, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal existovat právne alebo hospodársky, kedze sankcii ulozenej podniku, ktorý nevykonáva uz viac hospodársku cinnost, hrozí, ze nebude mat odrádzajúci úcinok (rozsudky ETI a i., uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 40, a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 144). 204 V nadväznosti na to je potrebné poznamenat, ze ak by nebola uvádzaná ziadna iná moznost sankcionovania subjektu odlisného od subjektu, ktorý sa dopustil porusovania, podniky by sa mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych ci organizacných zmien. Ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, a predchádzania ich opakovaniu prostredníctvom odrádzajúcich sankcií by tak bol ohrozený (pozri rozsudok ETI a i., uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 205 Po prvé, ak teda medzi obdobím, ked doslo k poruseniu, a obdobím, ked za toto porusenie predmetný podnik musí niest dôsledky, osoba zodpovedná za prevádzkovanie tohto podniku prestala právne existovat, treba predovsetkým urcit súbor hmotných a personálnych zloziek, ktoré prispeli k poruseniu, aby potom bola urcená osoba, ktorá sa stala zodpovednou za prevádzku tohto súboru, aby nedoslo k tomu, ze z dôvodu zániku osoby zodpovednej za prevádzku podniku v case, ked doslo k poruseniu, by podnik za toto porusenie nezodpovedal (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [67]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 953; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [68]C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 27). 206 Po druhé v prípade prevodu vsetkých hospodárskych cinností alebo casti týchto cinností jedného právneho subjektu na iný zodpovednost za porusovanie, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovatel v rámci predmetných cinností, môze byt pripísaná novému prevádzkovatelovi, ak tento prevádzkovatel s uvedeným prevádzkovatelom tvorí na úcely uplatnenia predpisov hospodárskej sútaze hospodársku jednotku, a to aj ak pôvodný prevádzkovatel ako právny subjekt stále existuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, body 354 az 359; Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [69]T-43/02, Zb. s. II-3435, body 131 az 133, a ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 109). 207 Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. To sa osobitne týka prípadu restrukturalizácie v rámci skupiny podnikov, kde pôvodný prevádzkovatel nemusí nevyhnutne právne zaniknút, ale nevykonáva uz na dotknutom trhu ziadnu významnú hospodársku cinnost. Ked je totiz medzi pôvodným prevádzkovatelom a novým prevádzkovatelom podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, strukturálna väzba, dotknuté osoby by sa mohli, ci uz úmyselne alebo neúmyselne, vyhnút zodpovednosti podla protikartelového práva, vyuzívajúc moznosti zmeny právneho usporiadania, ktoré majú (pozri rozsudok ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, bod 110 a tam citovanú judikatúru). 208 Tento zalobný dôvod je potrebné preskúmat vzhladom na predchádzajúce úvahy. 209 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze v priebehu obdobia od 6. decembra 1989 do 5. marca 1991 bola spolocnost pôvodná Siderpotenza kontrolovaná spolocnostou Leali. Spolocnost Lucchini, pôvodne mensinový akcionár a neskôr akcionár s podielom 50 % (zvysných 50 % vlastnila spolocnost Leali), sa nepodielala na vseobecnom riadení spolocnosti pôvodná Siderpotenza, ani na jej obchodnom riadení, ktoré boli zverené spolocnosti Leali. Na rozdiel od spolocnosti Leali spolocnost Lucchini nevyrábala výstuze do betónu a nemala ziadne know-how, ani ziadny podiel na trhu v tomto odvetví. Celkové riadenie a riadenie obchodnej casti boli zverené osobe spojenej so spolocnostou Leali. Napokon spolocnost pôvodná Siderpotenza nebola nikdy konsolidovaná v rocných úctovných závierkach spolocnosti Leali. 210 Ako Komisia uviedla v odôvodnení 541 a v poznámke pod ciarou c. 592 napadnutého rozhodnutia, pripísanie konania spolocnosti pôvodná Siderpotenza spolocnostiam Lucchini Siderurgica a Lucchini vychádza z právneho nástupníctva medzi spolocnostou pôvodná Siderpotenza a spolocnostami Lucchini Siderurgica a Lucchini. Tvrdenie zalobkyne vychádza teda z nesprávneho predpokladu, ze Komisia konstatovala, ze vykonávala skutocnú kontrolu nad spolocnostou pôvodná Siderpotenza. 211 Vzhladom na judikatúru citovanú v bode 205 vyssie a na to, ze zalobkyna nespochybnuje, ze súbor hmotných a personálnych zloziek spolocnosti pôvodná Siderpotenza prevádzkovala spolocnost Lucchini Siderurgica od zlúcenia prvej a druhej uvedenej spolocnosti 5. marca 1991, Komisia správne konstatovala, ze spolocnost Lucchini Siderurgica bola právnym nástupcom spolocnosti pôvodná Siderpotenza. 212 Tvrdenie zalobkyne uvedené v replike, ze Komisia tým porusila zásadu osobnej zodpovednosti, nemozno prijat. Zo zistení Komisie totiz vyplýva, ze v priebehu obdobia uvedeného v bode 209 vyssie sa predmetného porusenia dopustila spolocnost pôvodná Siderpotenza. Aj ked je v tejto súvislosti pravda, ze okolnost, ze dcérska spolocnost má odlisnú právnu subjektivitu, nestací na spochybnenie moznosti, aby sa jej správanie pripísalo materskej spolocnosti, Súdny dvor rozhodol, ze Komisia nemôze byt v zásade povinná vykonat takéto overovanie predtým, nez by mohla zamýslat obrátit sa proti podniku, ktorý bol autorom porusenia, hoci tento podnik ako právnická osoba presiel zmenami. Zásada osobnej zodpovednosti totiz vôbec nebráni tomu, aby Komisia zamýslala sankcionovat najprv tento posledný podnik pred skúmaním, ci porusenie môze byt prípadne pripísané materskej spolocnosti. Ak by to bolo inak, vysetrovania Komisie by boli podstatne stazené nevyhnutnostou v kazdom prípade nástupníctva v ovládaní podniku overit, v akom rozsahu jeho konanie môze byt pripísané bývalej materskej spolocnosti (rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, body 81 a 82). 213 Kedze Komisia mohla platne sankcionovat spolocnost pôvodná Siderpotenza za predmetné správania a pripísat zodpovednost spolocnosti Lucchini Siderurgica ako právnemu nástupcovi spolocnosti pôvodná Siderpotenza, nebola povinná skúmat, ci správanie spolocnosti pôvodná Siderpotenza mohlo byt pripísané spolocnosti Leali. Argumentácia zalobkyne týkajúca sa skutocnej kontroly spolocnosti Leali nad spolocnostou pôvodná Siderpotenza je preto neúcinná (pozri v tomto zmysle rozsudok Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 85). 214 Pokial ide v druhom rade o obdobie od 5. marca 1991, ked sa zlúcili spolocnosti Lucchini Siderurgica a pôvodná Siderpotenza, do 31. októbra 1997, ked spolocnost Lucchini Siderurgica previedla odvetvie cinnosti "výstuze do betónu" na spolocnost nová Siderpotenza, zalobkyna uznáva, ze bola väcsinovým akcionárom spolocnosti Lucchini Siderurgica. Spochybnuje vsak, ze také akcionárske postavenie môze zakladat akúkolvek domnienku zodpovednosti. 215 Je potrebné zdôraznit, ako vyplýva z odôvodnenia 540 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia pri pripísaní zodpovednosti za správania spolocnosti Lucchini Siderurgica zalobkyni nevychádzala zo ziadnej domnienky kontroly zalobkyne nad spolocnostou Lucchini Siderurgica v rokoch 1991 az 1997, ale zo zásady právneho nástupníctva, aká bola uvedená v bode 205 vyssie. Komisia teda v odôvodnení 541 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze je zjavné, ze spolocnost Lucchini Siderurgica sa po fúzii zlúcením z 5. marca 1991 stala právnym nástupcom spolocnosti pôvodná Siderpotenza a ze spolocnost Lucchini sa po fúzii zlúcením z 1. decembra 1998 stala rovnako právnym nástupcom spolocnosti Lucchini Siderurgica. Komisia dodala, ze hmotný a ludský kapitál spojený s továrnou v meste Potenza, ktorý riadila spolocnost Lucchini Siderurgica, bol v rámci skupiny prevedený na spolocnost nová Siderpotenza po jej zalození v roku 1997 (pozri tiez body 28 az 31 vyssie). Kedze Komisia nevychádzala z údajnej domnienky zodpovednosti, ktorá by vyplývala z väcsinového akcionárskeho postavenia spolocnosti Lucchini v spolocnosti Lucchini Siderurgica, tvrdenie zalobkyne je taktiez neúcinné. Rovnaký záver platí, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze mandátna zmluva z 2. januára 1998 nie je dôkazom o strukturálnej väzbe medzi spolocnostami Lucchini a SP v rokoch 1991 az 1997. 216 Okrem toho zalobkyna v rámci tvrdení, ktoré uviedla v súvislosti s obdobím od 5. marca 1991 do 31. októbra 1997, tiez tvrdila, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení 540 napadnutého rozhodnutia nemozno jej solidárnu zodpovednost so spolocnostou SP vyvodit zo skutocnosti, ze rodina Lucchini vlastnila podiely na imaní dvoch spolocností. Zalobkyna má v tomto smere k dispozícii dôkazy, ktoré umoznujú spochybnit "priblizný" zoznam uvedený v odôvodnení 538 napadnutého rozhodnutia. Kedze skutocnosti uvedené v tomto odôvodnení majú preukázat, ze zalobkyna a spolocnost nová Siderpotenza, ktorá bola zalozená az v roku 1997, tvorili hospodársku jednotku, tieto budú preskúmané nizsie. 217 Zalobkyna v tretom rade tvrdí, ze pokial ide o obdobie od októbra 1997 do 27. júna 2000, okolnost, ze akcie spolocnosti nová Siderpotenza vlastnila spolocnost Lucchini Siderurgica (az do zlúcenia týchto spolocností), ona sama a dalsie spolocnosti rodiny Lucchini, ako aj skutocnost, ze urcité náklady spolocností boli spolocné, nie sú dostatocnými indíciami na preukázanie, ze zalobkyna a spolocnost SP tvorili hospodársku jednotku. 218 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na úcely uplatnenia solidárnej zodpovednosti zalobkyne a spolocnosti SP, pokial ide o obdobie uvedené v bode 217 vyssie, Komisia v odôvodnení 538 napadnutého rozhodnutia odkázala najmä na nasledujúce skutocnosti: -- rodina Lucchini vlastnila imanie spolocností SP a Lucchini, -- medzi spolocnostami Lucchini a SP doslo k viacerým prekrývaniam zamestnancov, -- existovala mandátna zmluva, na základe ktorej sa spolocnost SP zaviazala predovsetkým dodrziavat v kúpnych zmluvách so zákazníkmi podmienky týkajúce sa mnozstiev, cien a lehôt na zaplatenie, ktoré stanovila spolocnost Lucchini so samotnými zákazníkmi, -- organizacné zmeny týkajúce sa odvetvia cinnosti s výstuzami do betónu, o ktorých sa rozhodlo v novembri 1999, boli formalizované v oznámení obchodného riaditela spolocnosti Lucchini vtedajsiemu zástupcovi prezidenta (v súcasnosti prezident) spolocnosti Lucchini, -- faktúra z 9. marca 1999 z restaurácie, kde sa konalo stretnutie vedúcich zamestnancov, na ktorom sa zúcastnil obchodný riaditel spolocnosti Lucchini, je vystavená na meno spolocnosti Lucchini a zaúctovaná vo vyúctovaní nákladov, ktoré tento riaditel zaslal spolocnosti Lucchini, -- pod dohladom zodpovedných zamestnancov spolocnosti Lucchini boli vypracované mesacné správy ("Oblast 20") týkajúce sa výstuzí do betónu, -- interný dokument spolocnosti Lucchini z 28. februára 2000 týkajúci sa "predpokladanej reorganizácie talianskeho trhu s výstuzami do betónu", v ktorom je spolocnost Lucchini uvedená medzi výrobcami výstuzí do betónu, -- obchodný riaditel spolocnosti Lucchini bol jednou z osôb, ktorým boli urcené jednotlivé oznámenia, alebo jedným z úcastníkov jednotlivých stretnutí týkajúcich sa výstuzí do betónu pocas obdobia od novembra 1997 do roku 2000, -- nasledujúce tvrdenie, ktoré bolo 9. októbra 2000 uvedené na internetovej stránke spolocnosti Lucchini v casti "Výstuze do betónu": "spolocnost Siderpotenza, podnik skupiny Lucchini, vyrába výstuze do betónu". 219 Zalobkyna po prvé pripomína, ze kontrola akcií rodinou Lucchini nie je dostatocným dôkazom toho, ze ona a spolocnost SP tvorili hospodársku jednotku. Tvrdí, ze nikdy nemala väcsinovú úcast v spolocnosti SP a ze akcionári oboch spolocností sa odlisovali. 220 Ako v prvom rade Komisia uviedla v odôvodnení 540 napadnutého rozhodnutia, "prejednávaná vec je zvlástna tým, ze pocas celej dlzky trvania porusovania neexistovala priama akcionárska kontrola medzi spolocnostami Lucchini... a [nová] Siderpotenza..., ale spolocná akcionárska kontrola oboch spolocností zo strany rodiny Lucchini". 221 Dalej je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje, ze pocas predmetného obdobia zalobkynu a spolocnost Siderpotenza priamo ci nepriamo kontrolovali fyzické a právnické osoby patriace do rodiny Lucchini (odôvodnenia 95 a 99 napadnutého rozhodnutia), ale iba tvrdí, ze jej akcionári a akcionári spolocnosti Siderpotenza sa nezhodujú. Okrem toho skutocnost, ze základné imanie oboch spolocností kontrolovali fyzické a právnické osoby patriace do rodiny Lucchini, potvrdzuje aj dokument, ktorý predlozila sama zalobkyna. 222 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze skutocnost, ze doslo k prekrývaniu zamestnancov, nemôze navyse predstavovat taký dôkaz, kedze také prekrývania sú bezné v kazdej skupine spolocností a sú iba prirodzeným dôsledkom príslusnosti k rovnakej skupine spolocností. 223 Je potrebné konstatovat, ze Komisia, ktorá v odôvodnení 540 napadnutého rozhodnutia sama pripomenula, ze samotná skutocnost, ze základné imanie dvoch odlisných spolocností patrí tej istej osobe alebo tej istej rodine, sama osebe nestací na preukázanie, ze tieto dve spolocnosti tvoria hospodársku jednotku, sa domnievala, ze existencia takej hospodárskej jednotky môze vyplývat zo súboru skutocností. 224 Medzi tieto skutocnosti môze patrit okolnost, ze urcité osoby prevzali zodpovednost súcasne v rámci spolocností SP aj Lucchini. Z judikatúry totiz vyplýva, ze vykonávanie klúcových funkcií v riadiacich orgánoch odlisných spolocností je skutocnostou, ktorú treba zohladnit pri preukazovaní hospodárskej jednoty uvedených spolocností (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [70]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 119 a 120). Zalobkyna v prejednávanej veci nespochybnuje, ze tie isté osoby vykonávali významné funkcie v jej spolocnosti a v spolocnosti SP a ze tieto isté osoby sa zúcastnili na stretnutiach v rámci kartelu (odôvodnenia 538 az 540 napadnutého rozhodnutia). Zalobkynou uvádzané okolnosti, ze predmetné osoby zastávali funkcie aj v dalsích spolocnostiach skupiny Lucchini a ze zalobkyna ich priamo nevymenúvala, nie sú spôsobilé tento záver spochybnit. 225 Po tretie okolnost, ze spolocnost Lucchini nevyrábala výstuze do betónu, je taktiez irelevantná, kedze skutocnost, ze právnická osoba sama vyrába tovar, ktorý je predmetom kartelu, nie je rozhodujúca na úcely pripísania správaní predstavujúcich porusenie clánku 65 UO. Je totiz potrebné, aby dotknutá právnická osoba vykonávala cinnost v zmysle clánku 80 UO. Aj ked zalobkyna nevyrábala priamo výstuze do betónu, kedze táto cinnost bola v rámci skupiny prenesená na spolocnost nová Siderpotenza, je nesporné, ze ich uvádzala na trh. 226 Po stvrté z listu, ktorý spolocnost Lucchini zaslala 7. mája 2002 Komisii, vyplýva, ze táto spolocnost nedávala osobám, ktoré pracovali pre spolocnost SP, ziadne pokyny týkajúce sa cinnosti tejto poslednej uvedenej spolocnosti. Také tvrdenie je vsak v rozpore s ustanoveniami mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi zalobkynou a spolocnostou nová Siderpotenza, ktoré stanovujú, ze táto posledná uvedená spolocnost sa zaväzuje zadávat objednávky v súlade s podmienkami stanovenými zalobkynou so zákazníkmi a dodávatelmi. 227 Zalobkyna po piate tvrdí, ze odkaz na faktúry a náhradu nákladov na jej hlavickovom papieri nie je dôkazom o hospodárskej jednotke, kedze tieto faktúry boli na konci kazdého roka ako vsetky ostatné faktúry pripísané jednotlivým referencným spolocnostiam v rámci skupiny. Také tvrdenie treba tiez zamietnut. Okrem toho, ze vyúctovanie nákladov z 31. marca 1999 zjavne nie je iba pripísaním nákladov na konci roka, také vyúctovanie, ktoré sa týka pripísania nákladov stretnutia úcastníkov kartelu z 9. marca 1999 spolocnosti Lucchini (odôvodnenie 261 druhá zarázka a odôvodnenie 538 ôsma zarázka napadnutého rozhodnutia), smeruje spolu s dalsími dôkazmi získanými Komisiou k preukázaniu, ze spolocnost Lucchini sa podielala na riadení politiky obchodovania s výstuzami do betónu. 228 Zalobkyna po sieste tvrdí, ze mandátna zmluva z 2. januára 1998 uzatvorená na obdobie jedného roka a mlcky obnovená na nasledujúce roky spolu so zmluvou o súbeznom poskytovaní sluzieb nie je rozhodujúca pre kvalifikovanie zalobkyne a spolocnosti SP ako hospodárskej jednotky. Pokial ide o zmluvu o poskytovaní sluzieb, treba poukázat na to, ze skupina Lucchini dodávala prostredníctvom spolocnosti Lucchini Servizi Srl rovnaké sluzby dalsím spolocnostiam prepojeným so skupinou bez toho, aby vsak bolo potrebné konstatovat, ze s uvedenými spolocnostami tvorila jediný podnik. 229 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze mandátna zmluva a zmluva o poskytovaní sluzieb boli podpísané 3. novembra 1997, pokial ide o rok 1997, a písomne obnovené 2. januára 1998, pokial ide o rok 1998. Rovnako je nesporné, ze boli dalej mlcky predlzované. 230 Zo znenia týchto zmlúv dalej vyplýva, ze spolocnost nová Siderpotenza bola poverená iba výrobou v technickom zmysle a neurcovala samostatne svoje správanie na trhu. Na základe clánku 2 ods. 4 mandátnej zmluvy sa teda spolocnost nová Siderpotenza zaviazala "zadávat objednávky v súlade so zmluvnými podmienkami stanovenými mandatárom [Lucchinim] s dodávatelmi a zákazníkmi (mnozstvá, ceny a lehoty na zaplatenie)". Tieto zmluvy teda nemôzu byt dôkazom o strukturálnej nezávislosti spolocnosti SP a zalobkyne, ale naopak, sú dôkazom, ze tieto dve spolocnosti tvorili hospodársku jednotku. Okolnost, ze skupina Lucchini dodávala prostredníctvom spolocnosti Lucchini Servizi rovnaké sluzby dalsím spolocnostiam prepojeným so skupinou, nemôze tento záver spochybnit. Argumentácia zalobkyne v tomto ohlade teda nemôze uspiet. 231 V tejto súvislosti tvrdenie, ze spolocnost SP bola z hladiska výroby úplne samostatnou spolocnostou s vlastnou organizáciou, ktorá vyuzívala spolocnost Lucchini Siderurgica a zalobkynu iba na to, aby za odplatu získala viaceré administratívne a riadiace sluzby, a ktorá vyuzívala sluzby spolocnosti Lucchini Siderurgica na distribúciu svojich výrobkov iba pocas pociatocného obdobia svojej cinnosti, nie je vierohodné. 232 Zalobkyna po siedme uvádza niekolko dalsích okolností, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila. 233 V prvom rade bola skupina Lucchini rozdelená na výrobné odvetvia, ktoré sa vyznacovali velkou samostatnostou. Toto tvrdenie vsak nepreukazuje, ze spolocnosti Lucchini a SP netvorili hospodársku jednotku, a to najmä vzhladom na znenie mandátnej zmluvy medzi týmito spolocnostami. Zalobkyna bola okrem toho na základe mesacných správ v rámci skupiny informovaná o cinnosti v odvetví výstuzí do betónu. 234 Dalej okolnosti, ze ochranná známka pre výstuze do betónu bola zapísaná na meno spolocnosti Siderpotenza a nie Lucchini a ze oznacovací kód predpísaný uplatnitelnou legislatívou odkazoval výlucne na spolocnost Siderpotenza, nepreukazujú, ze tieto dve spolocnosti netvorili hospodársku jednotku, ale naopak potvrdzujú posúdenie, ze spolocnost Siderpotenza bola poverená iba výrobou v technickom zmysle. 235 Ako napokon vyplýva z judikatúry, skutocnost, ze zalobkyna a spolocnost SP boli v priebehu správneho a súdneho konania zastúpené odlisnými poradcami, ktorí rozhodovali samostatne o smerovaní ich obhajoby, nemôze spochybnit, ze tieto dve spolocnosti tvorili hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, [71]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb. s. II-5129, bod 98 a tam citovanú judikatúru). 236 Ako po ôsme správne zdôraznuje Komisia, chýbajúca skutocná samostatnost spolocnosti nová Siderpotenza vo vztahu k spolocnosti Lucchini vnútri skupiny, ako aj mimo nej vyplýva tiez z mnohých dalsích skutocností uvedených v spise. Spolocnost Lucchini bola teda napríklad povazovaná za kontaktný bod pre vztahy medzi konkurentmi v rámci kartelu, ktorému boli zasielané pozvánky na protisútazné stretnutia, ako aj korespondencia týkajúca sa kartelu (pozri najmä odôvodnenia 217, 220 a 221 az 226, 228 a 229, 232 a 233, 241 a 242, 258, 261 a 262, 271, 277, 289, 299 a 304 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v zozname clenov zdruzenia Federacciai z roku 2000 mali spolocnosti Lucchini a nová Siderpotenza rovnakú adresu a rovnaké telefónne a faxové císla. Zalobkyna v tejto súvislosti vo svojej replike tvrdí - navyse bez toho, aby svoje tvrdenie podporila -, ze tento záver je v rozpore s "dalsími dokumentmi vynatými z dvoch CD-ROM pripojených k oznámeniu o výhradách..., z ktorých jedna kópia je obsiahnutá v prílohách C.7, C.15 az C.34..., ktorých obsah je podrobnejsie opísaný v tabulke 3 prílohy C.3". Treba vsak konstatovat, ze zalobkynou uvádzané prílohy, ako aj vyssie citované pripomienky boli vyhlásené za neprípustné (pozri body 66 az 68 vyssie). 237 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut. 3. O návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty Úvodné pripomienky 238 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu výpoctu pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach z roku 1998, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 112 a tam citovanú judikatúru). 239 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci úcinok pokút, pricom neexistuje záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [72]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 72, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 54). 240 Ako bolo uvedené v bode 33 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút na základe metódy definovanej v usmerneniach z roku 1998. 241 Aj ked tieto usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 209 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [73]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 70). 242 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 211 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 241 vyssie, bod 71). 243 Okrem toho usmernenia z roku 1998 vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 211 a 213). 244 Metodológia uplatnitelná na výsku pokuty spocíva v súlade s usmerneniami z roku 1998 v stanovení základnej sumy, ktorá sa zvýsi s ohladom na pritazujúce okolnosti a znízi s ohladom polahcujúce okolnosti. 245 Podla bodu 1 usmernení z roku 1998 sa základná suma pokuty urcí podla závaznosti a dlzky trvania porusovania. 246 Pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia, v bode 1 A prvom a druhom odseku usmernení z roku 1998 sa uvádza: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. Preto sa porusovania pravidiel budú zadelovat do jednej z troch kategórií: mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky." 247 Z usmernení z roku 1998 vyplýva, ze miernymi priestupkami môzu byt napríklad "obchodné obmedzenia, obycajne vertikálnej povahy, no s obmedzeným dopadom na trh a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu Spolocenstva" (bod 1 A druhý odsek prvá zarázka usmernení z roku 1998). Pokial ide o závazné priestupky, Komisia spresnuje, ze to "budú poväcsine horizontálne a vertikálne obmedzenia toho istého typu ako [obmedzenia pri miernych priestupkoch], no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu". Takisto uvádza, ze "môze tiez dôjst k zneuzívaniu dominantného postavenia" (bod 1 A druhý odsek druhá zarázka usmernení z roku 1998). Pokial ide o velmi závazné priestupky, Komisia uvádza, ze to "budú vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol" (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka usmernení z roku 1998). 248 Komisia tiez konkrétne uvádza jednak, ze v rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku, a dalej ze je nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A tretí a stvrtý odsek usmernení z roku 1998). 249 Podla usmernení z roku 1998 v prípade "velmi závazných" priestupkov je pravdepodobná východisková suma pokút vyssia ako 20 miliónov eur, v prípade "závazných" priestupkov sa môze táto suma pohybovat od 1 milióna do 20 miliónov eur a napokon v prípade "miernych" priestupkov je pravdepodobná východisková suma pokút od 1000 do 1 milióna eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka usmernení z roku 1998). 250 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, podla bodu 1 B usmernení z roku 1998 by sa malo rozlisovat medzi: -- krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pri ktorých nie je stanovené ziadne zvýsenie pokuty, -- strednodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pri ktorých je stanovené zvýsenie az do 50 % výsky pokuty stanovenej podla závaznosti, -- dlhodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pri ktorých je stanovené zvýsenie az do 10 % za rok z výsky pokuty stanovenej podla závaznosti. 251 Ako v tomto ohlade pripomenul Súdny dvor vo svojich rozsudkoch z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([74]C-389/10 P, Zb. s. I-13125, bod 129), a KME a i./Komisia ([75]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 102), prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tejto kontroly sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. 252 Tento zalobný dôvod je potrebné preskúmat vzhladom na vyssie uvedené úvahy. O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou 253 Na úvod je potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, ze zalobkyna vo svojej replike rozsírila rozsah svojho piateho zalobného dôvodu tým, ze uviedla nové výhrady týkajúce sa neprimeranosti sumy ulozenej pokuty vzhladom na správanie spolocnosti SP a spolocností, ktoré boli jej predchodcami, a nesprávne uplatnenie zvýsenia o 200 % na odstrasujúce úcely. Podla Komisie sú tieto výhrady na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku neprípustné. 254 Je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna uviedla v zalobe styri casti na podporu svojho piateho zalobného dôvodu, a to neulozenie symbolickej pokuty, nesprávne posúdenie závaznosti porusenia, nesprávne uplatnenie zvýsenia o 105 % z dôvodu dlzky trvania porusovania a napokon nezohladnenie niektorých polahcujúcich okolností. Zalobkyna naproti tomu neuviedla výhradu zalozenú konkrétne na porusení zásady proporcionality, pricom také porusenie bolo incidencne uvedené az v replike. 255 Po prvé, neprimeranost sumy ulozenej pokuty vzhladom na správanie spolocnosti SP a spolocností, ktoré boli jej predchodcami, nemozno povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu, ktoré s ním úzko súvisí. Aj ked zalobkyna v zalobe zdôraznila, ze "pokial ide o spolocnost Siderpotenza, teraz spolocnost SP SpA v likvidácii, Komisia pri urcovaní závaznosti porusenia dostatocne nepreskúmala neuplatnenie dohodnutých cien a zastavenia výroby, o ktorých sa rozhodlo na stretnutiach", taká výhrada sa vsak týka iba kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného", a nie v replike uvedenej údajnej neprimeranej a nesprávnej sumy pokuty "vzhladom na správanie" a "pasívnu a zanedbatelnú úlohu" spolocnosti SP. Táto výhrada je preto neprípustná. V kazdom prípade argumentácia zalobkyne týkajúca sa správania spolocnosti SP nie je uvedená v texte repliky, ale je v podstate uvedená v tabulke prilozenej k replike a v 147 prílohách, ktoré boli vyhlásené za neprípustné (pozri body 66, 68 a 69 vyssie). 256 Po druhé je potrebné konstatovat, ze údajné nesprávne uplatnenie zvýsenia o 200 % na odstrasujúce úcely nebolo uvedené v zalobe a nemôze byt povazované za rozsírenie v nej uvedeného zalobného dôvodu a za úzko súvisiace s takým zalobným dôvodom. Táto výhrada je preto tiez neprípustná. O nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, nedostatocnom odôvodnení a nedostatku dôkazov 257 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia nesprávne uplatnila usmernenia z roku 1998. Taktiez tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade postihnuté závazným nedostatkom odôvodnenia a nedostatkom dôkazov. 258 Pokial ide v prvom rade o údajné porusenie povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu výsky pokuty, je potrebné pripomenút, ze usmernenia z roku 1998 obsahujú orientacné pravidlá o posudzovaných skutocnostiach, ktoré je Komisia povinná zohladnit pri vymedzení závaznosti a dlzky trvania porusovania. Za týchto podmienok sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené vtedy, ked Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusovania na úcely výpoctu výsky pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [76]T-220/00, Zb. s. II-2473, body 217 a 218). 259 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia túto poziadavku splnila. V odôvodneniach 582 az 605 napadnutého rozhodnutia totiz uviedla skutocnosti, z ktorých vychádzala, ked kvalifikovala kartel ako "velmi závazný". 260 Pokial ide v druhom rade o dôvodnost posúdenia Komisie týkajúceho sa kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného", zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia pri urcovaní závaznosti porusenia a následnom stanovení výsky pokuty nezohladnila konkrétny dosah správania úcastníkov kartelu a predovsetkým spolocnosti SP. Podla zalobkyne musí Komisia v prípade cenového kartelu zistit, ze kartel skutocne umoznil dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven cien, nez je tá, ktorá by prevládala v prípade, ak by kartel neexistoval. Komisia v prejednávanej veci nebola schopná poskytnút dôkaz o takom úcinku, ale sa naopak obmedzila na kvalifikovanie kartelu ako "velmi závazného" z dôvodu jeho ciela. Zalobkyna tiez tvrdí, ze dosah kartelu bol obmedzený, co vyplýva zo skutocného vývoja cien na trhu pocas referencného obdobia, zo stúdie predlozenej niektorými podnikmi a z vyhlásenia národného zdruzenia zeleziarskych podnikov, ktoré nasvedcujú, ze kartel nemal dopad na trh. 261 Po prvé treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia mala na úcely urcenia závaznosti porusenia zohladnit predovsetkým správanie spolocnosti SP, ktorá neuplatnovala dohodnuté ceny. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, skutocné správanie, ktoré podnik údajne uplatnoval, je teda na úcely hodnotenia dopadu kartelu na trh irelevantné a zohladnit mozno len úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [77]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 152; rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [78]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 167; z 28. apríla 2010, Gütermann a Zwicky/Komisia, [79]T-456/05 a T-457/05, Zb. s. II-1443, bod 133, a KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 72). 262 Zohladnenie protiprávneho správania zalobkyne Komisiou teda bolo potrebné na úcely posúdenia individuálnej situácie zalobkyne, no nemohlo mat nijaký vplyv na zaradenie porusenia do kategórie "velmi závazných" (pozri v tomto zmysle rozsudok Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 134). Rovnako tvrdenie zalobkyne, ze spolocnost SP a spolocnosti, ktoré boli jej predchodcami, nemohli uplatnovat kartel a najmä ceny stanovené ako "základ pri vývoze z Brescie", kedze pôsobili takmer výlucne "na juhu", je irelevantné v rámci kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného". 263 Dalej je potrebné pripomenút, ze dopad porusenia je síce aspektom, na ktorý treba prihliadnut pri posúdení závaznosti takého porusenia, ale ide len o jedno z viacerých kritérií, medzi ktoré patria este charakter porusenia a rozsah geografického trhu. Z bodu 1 A prvého odseku usmernení z roku 1998 tiez vyplýva, ze tento dopad sa má zohladnit len v prípade, ak ho mozno merat (rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [80]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, bod 125, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 74). 264 Pokial ide o horizontálne kartely v oblasti cien alebo rozdelenia trhu, z usmernení z roku 1998 tiez vyplýva, ze tieto kartely môzu byt kvalifikované ako velmi závazné priestupky výlucne na základe ich samotnej povahy a bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad porusenia na trh. V takomto prípade predstavuje konkrétny dopad porusenia len jednu z okolností, ktorá v prípade, ze je meratelná, umoznuje Komisii zvýsit východiskovú sumu pokuty nad úroven minimálnej sumy 20 miliónov eur (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 164 vyssie, bod 75). 265 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zo systému sankcií za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, aký bol zavedený nariadením c. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, ze kartely si uz z dôvodu svojej povahy zasluhujú prísnejsie pokuty. Ich prípadný konkrétny dopad na trh, najmä otázka, nakolko obmedzenie hospodárskej sútaze viedlo k vyssej cene na trhu, nez aká by prevládala, pokial by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na urcenie úrovne pokút. Treba dodat, ze z usmernení z roku 1998 vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je tak ako v prejednávanej veci predovsetkým urcovanie cien, môzu byt kvalifikované ako "velmi závazné" uz na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze zatial co opis "závazných" porusení výslovne spomína dopad na trh a úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu, v opise "velmi závazných" porusení naopak nie je nijaká zmienka o poziadavke skutocného dopadu na trh ci spôsobení úcinkov v konkrétnej geografickej oblasti (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. mája 2009, KME Germany a i./Komisia, [81]T-127/04, Zb. s. II-1167, body 65 a 66 a tam citovanú judikatúru). 266 V prejednávanej veci bolo cielom predmetného kartelu urcovanie cien vykonávané rôznymi spôsobmi, najmä prostredníctvom obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja, a teda mohlo byt kvalifikované ako velmi závazné porusenie bez toho, aby bola Komisia povinná preukázat konkrétny dopad tohto kartelu na trh. Okrem toho vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 256 vyssie nemôze zalobkyna tvrdit, ze Komisia mala v prejednávanej veci zistit, ze kartel skutocne umoznil dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven cien, nez je tá, ktorá by prevládala v prípade, ak by kartel neexistoval. 267 V kazdom prípade pokial ide o údajný obmedzený dopad porusenia, ktorý "úplne zjavne vyplýval zo skutocného vývoja cien na trhu pocas referencného obdobia", ktoré pocas dotknutého obdobia poklesli, ako vyplýva z tabuliek pripojených k napadnutému rozhodnutiu, treba poukázat na to, ze zalobkyna nijako nepodporila svoje tvrdenie, napríklad tým, ze by vychádzala z konkrétnych údajov uvedených v týchto tabulkách. Komisia pritom v odôvodneniach 513 a 514 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze okrem toho, ze vývoj skutocných celkových cien nebolo mozné jednoznacne rekonstruovat, domnievala sa, ze aj keby sa významné znízenia cien mali zohladnit v skutocných hodnotách, ceny za navýsenia vzrástli prinajmensom o 40 % v skutocných hodnotách. 268 Pokial ide dalej o tvrdenie, ze Komisia mala k dispozícii "mnozstvo skutocností, ktoré jednoznacne naznacovali, ze údajný kartel nemal ziadny dopad nielen na obchod medzi clenskými státmi, ale ani na relevantný trh", treba poukázat na to, ze závery stúdie Lear (Laboratorio di Economia, Antitrust, Regolamentazione) nazvanej "Priemysel výstuzí do betónu v Taliansku v rokoch 1989 az 2000", ktorú si objednali podniky Alfa, Feralpi, IRO, SP a Valsabbia, na ktorú sa zalobkyna odvoláva a ktorá nie je pripojená k tejto zalobe, spochybnila Komisia v odôvodneniach 42, 50 az 56, 62, 513, 521 a 585 napadnutého rozhodnutia, ked poukázala na to, ze sa nezdá, ze údaje podporujú tvrdenie stúdie Lear o znízení celkovej ceny o 32 % v skutocných hodnotách (pozri tiez bod 267 vyssie). V odôvodnení 490 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho spochybnila tvrdenie, ze zvýsenie navýsenia nemalo ziadne úcinky, kedze bolo vyrovnané znízením základnej ceny vzhladom na to, ze celková cena výstuzí do betónu pozostávala zo základnej ceny a navýsenia a malo sa za to, ze na túto poslednú uvedenú cenu sa hospodárska sútaz nevztahovala a nebolo mozné o nej rokovat, takze sa zvýsenie navýsenia prejavilo znízením premenlivosti celkovej ceny, a teda znízením miery neistoty tejto ceny. Zalobkyna vsak neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by tieto konstatovania spochybnila. 269 Pokial ide okrem toho o vyhlásenie národného zdruzenia zeleziarskych podnikov, ze na dotknutom trhu nebola zaznamenaná existencia kartelov obmedzujúcich hospodársku sútaz (odôvodnenie 524 napadnutého rozhodnutia), stací konstatovat, ze toto vyhlásenie nepreukazuje, ze porusenie nemalo dopad na trh. 270 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je irelevantné tvrdenie zalobkyne, ze Komisia sa na úcely vyvodenia existencie konkrétneho dopadu dohody na trh obmedzila na tvrdenie, ze dohoda sa uplatnovala. Toto tvrdenie je v kazdom prípade nepodlozené, kedze Komisia v odôvodneniach 512 az 524 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze kartel pocas predmetného obdobia ovplyvnil v Taliansku predajnú cenu výstuzí do betónu a najmä rozmerové navýsenia. 271 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze Komisia nezohladnila okolnost, ze kartel sa obmedzil iba na talianske územie a ze predmetné podniky mali podiely na trhu, ktoré neboli stále a v kazdom prípade boli do roku 1996 mensie ako 50 %. 272 Také tvrdenie vychádza z nesprávneho predpokladu, kedze ako vyplýva z odôvodnenia 592 napadnutého rozhodnutia, Komisia konstatovala, ze obmedzenie úcinkov kartelu iba na taliansky trh neumoznuje znízit závaznost porusenia z "velmi závazného" na "závazné", pretoze je potrebné zohladnit význam talianskej výroby. Komisia vsak v odôvodnení 599 napadnutého rozhodnutia pri urcovaní východiskovej sumy pokuty výslovne zohladnila skutocnost, ze kartel sa týkal vnútrostátneho trhu, ktorý v case skutkových okolností podliehal osobitnej právnej úprave Zmluvy ESUO a na ktorom mali predmetné podniky na zaciatku porusovania obmedzené podiely. 273 V tejto súvislosti treba v kazdom prípade pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze rozsah geografického trhu predstavuje podla usmernení z roku 1998 iba jedno z troch relevantných kritérií na celkové posúdenie závaznosti porusenia. Medzi týmito vzájomne závislými kritériami má zásadné postavenie povaha porusenia. Naopak rozsah geografického trhu nie je samostatným kritériom v tom zmysle, ze ako "velmi závazné" by mohli byt kvalifikované iba porusenia týkajúce sa viacerých clenských státov. Zmluva o ES, nariadenie c. 17, nariadenie c. 1/2003, usmernenia z roku 1998 ani judikatúra neumoznujú prijat záver, ze tak môzu byt kvalifikované iba geograficky velmi rozsiahle obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [82]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 311 a tam citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze obmedzenie úcinkov kartelu iba na taliansky trh neodôvodnuje kvalifikovat predmetné porusenie ako "závazné". 274 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze pri urcovaní závaznosti porusenia Komisia zrejme nezohladnila regulacný a hospodársky kontext vytýkaného správania. Od roku 1990 do roku 2000 bola na talianskom trhu s výstuzami do betónu vázna hospodárska kríza, ktorá mala za následok znízenie dopytu a vyrovnanosti ponuky, odchod mnohých podnikov z trhu, nestále podiely na trhu zo strany podnikov zúcastnených na výrobe a pokles cien. 275 Také tvrdenie vsak vychádza z nesprávneho predpokladu a treba ho zamietnut. 276 Komisia v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia po prvé uviedla, ze pozná hospodársky kontext odvetvia ocele v Únii a osobitne výstuzí do betónu. V odôvodnení 68 napadnutého rozhodnutia Komisia bez toho, aby to zalobkyna spochybnila, tiez konstatovala, ze pokial ide o podmienky zjavnej krízy v oceliarskom odvetví, výstuze do betónu, na ktoré sa od 1. januára 1986 uz nevztahoval systém kvót, boli vylúcené z "rezimu dohladu" z dôvodu, ze 80 % výstuzí do betónu vyrábali malé podniky s nízkymi nákladmi, ktoré obvykle nemali tazkosti. 277 Dalej je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 74 a 596 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze po skoncení obdobia zjavnej krízy museli subjekty oceliarskeho odvetvia rozumne poznat dôsledky správaní obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré zaviedli, pricom zároven pripomenula, ze niektoré oznámenia zdruzenia Federacciai obsahovali poznámku "Po precítaní znicit", co nenecháva ziadne pochybnosti o ich protiprávnej povahe. 278 Napokon v bode 272 vyssie bolo uz poukázané, ze Komisia uviedla, ze pri urcovaní východiskovej sumy pokuty zohladnila skutocnost, ze kartel sa týkal vnútrostátneho trhu, ktorý v case skutkových okolností podliehal osobitnej právnej úprave Zmluvy ESUO. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobkyni na 3,5 milióna eur, co je menej ako pätina dolnej hranice 20 miliónov eur, ktorá je v prípade tohto druhu velmi závazného priestupku standardne stanovená v usmerneniach z roku 1998 (pozri bod 1 A druhý odsek tretia zarázka usmernení z roku 1998). Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze Komisia v prejednávanej veci nezohladnila regulacný a hospodársky kontext vytýkaného správania. 279 Z toho vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze údajná vázna hospodárska kríza v talianskom odvetví výstuzí do betónu neodôvodnuje kvalifikovat porusenie ako "závazné". 280 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze túto cast piateho zalobného dôvodu treba zamietnut. O nesprávnom uplatnení zvýsenia o 105 % z dôvodu dlzky trvania porusovania 281 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne zvýsila jej pokutu o 105 % dôvodu dlzky trvania porusovania. 282 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia tým, ze v odôvodnení 607 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze porusovanie trvalo viac ako desat rokov a sest mesiacov v prípade vsetkých podnikov okrem spolocnosti Ferriere Nord, a tým, ze v dôsledku toho uplatnila zvýsenie východiskovej sumy pokuty o 105 %. Komisia totiz nesprávne pripísala zalobkyni porusenie za obdobie od 6. decembra 1989 do 5. marca 1991, zatial co pocas tohto obdobia bola spolocnost prvá Siderpotenza kontrolovaná spolocnostou Leali. 283 Z úvah uvedených v bodoch 209 az 213 vyssie vsak vyplýva, ze Komisia správne pripísala zalobkyni porusenie za obdobie od 6. decembra 1989 do 5. marca 1991. 284 Zalobkyna vo svojej replike tiez tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze spolocnost SP alebo spolocnosti, ktoré boli jej predchodcami, uplatnovali od roku 1989 do roku 1991 správania obmedzujúce hospodársku sútaz. 285 Aj za predpokladu, ze by taká výhrada, ktorá nebola uvedená v zalobe, bola prípustná, treba konstatovat, ze nie je dôvodná. Komisia preukázala, ze spolocnost SP bola adresátom oznámenia zdruzenia Federacciai zo 6. decembra 1989 o cenách "rozmerových navýsení" (odôvodnenia 126 a 560 napadnutého rozhodnutia) a ze uvedená spolocnost zmenila svoj cenník v súlade s tým, co bolo uvedené v tomto oznámení (odôvodnenia 127 a 560 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej konstatovala, ze sest podnikov, medzi ktorými bola spolocnost SP, opakovane a takmer rovnako zmenilo cenové navýsenia 21. marca a 2. apríla 1990, 1. a 20. augusta 1990, 17. januára a 1. februára 1991 a 1. júna a 28. augusta 1991 (odôvodnenie 128 napadnutého rozhodnutia). 286 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze prinálezí dotknutým subjektom, aby vyvrátili domnienku, ze podniky zúcastnené na zosúladení zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 121, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [83]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 162). Kedze neexistuje ziadny dôkaz v tomto zmysle, tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnom nedostatku dôkazov o jej úcasti na karteli v rokoch 1989 a 1990 nemôze uspiet. 287 Zalobkyna v replike po druhé tvrdila, ze Komisia neuviedla skutocnosti preukazujúce úcast spolocnosti SP na dohodách o základných cenách a cenách rozmerových navýsení. 288 Takú výhradu, aj za predpokladu, ze by bola tiez prípustná vzhladom na to, ze nebola uvedená v zalobe, nemozno prijat, kedze zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by spochybnila úvahy, z ktorých vychádzala Komisia v odôvodneniach 220, 233, 240, 241, 245 az 267 a 562 napadnutého rozhodnutia pri preukazovaní uvedenej úcasti. 289 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze Komisia v odôvodnení 606 napadnutého rozhodnutia uznala, ze zalobkyna prerusila svoju úcast na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby a predaja pocas obdobia od 9. júna do 30. novembra 1998. Z toho vyplýva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked jej vytýkala neprerusenú úcast na karteli a na východiskovú sumu jej pokuty uplatnila analogický koeficient ako v prípade dalsích spolocností. V tomto ohlade skutocnost, ze predmetné porusenie má podla Komisie povahu jediného a pokracujúceho porusenia neumoznuje odôvodnit porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. 290 Na úvod je potrebné poukázat na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze konstatované konania boli jediným, komplexným a pokracujúcim porusením, ktoré mozno kvalifikovat ako jediné porusenie, ktoré sa prejavilo prostredníctvom pokracujúceho správania, ktoré tvorili dohody, ako aj zosúladené postupy, ktoré spolu sledovali rovnaký ciel, a to zvýsenie cien výstuzí do betónu (odôvodnenia 436, 437, 442, 444, 458, 462, 507, 508 a 510 napadnutého rozhodnutia). 291 Pokial ide o zalobkynu, Komisia tvrdila, ze je nepochybné, ze jej úcast na karteli trvala od 6. decembra 1989 do 27. júna 2000. Komisia vsak konkrétne uviedla, ze od 9. júna do 30. novembra 1998 spolocnost Lucchini-SP prerusila svoju úcast na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja (odôvodnenia 560 az 562 a 606 napadnutého rozhodnutia). 292 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dlzky trvania porusovania, ktorá je jej vytýkaná, treba poukázat na to, ze zalobkyna formálne nespochybnuje, ze kartel bol kvalifikovaný ako jediné a pokracujúce porusenie. 293 Dalej je potrebné pripomenút, ze podnik, ktorý sa podielal na jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré patrí pod pojmy dohoda alebo zosúladený postup s protisútazným cielom v zmysle clánku 65 UO a ktorého cielom je prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze byt tiez zodpovedný za správania iných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 203, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, bod 42; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, [84]T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 73, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 50). 294 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze urcitý podnik sa nezúcastnil na vsetkých konaniach, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, nie je podstatná na preukázanie porusenia. Pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ho mohol rozumne predpokladat a bol pripravený niest z toho vyplývajúce riziko, tiez sa povazuje za zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia, a to pocas celého obdobia jeho úcasti na porusení (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 328, a Gütermann a Zwicky/Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 156). 295 Neúcast zalobkyne na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja od 9. júna do 30. novembra 1998 nemôze mat teda dosah na posúdenie dlzky trvania porusovania konstatovaného vo vztahu k nej. Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze Komisia v tomto ohlade porusila zásady rovnosti zaobchádzania a právnej istoty. 296 Pokial ide naproti tomu o posúdenie osobnej zodpovednosti zalobkyne, je potrebné pripomenút, ze aj ked skutocnost, ze podnik sa nezúcastnil na vsetkých konaniach, ktoré zakladajú kartel, alebo ze hral malú rolu v tých castiach, na ktorých sa zúcastnil, nie je podstatná na preukázanie porusenia, takú skutocnost treba zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, prípadne pri stanovení výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 261 vyssie, bod 90, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 292). 297 V prejednávanej veci sa zalobkyna nezúcastnila na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja od 9. júna do 30. novembra 1998. 298 Komisia vsak v odôvodnení 613 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze táto krátkodobá neexistencia priamej úcasti na jednej z castí kartelu neodôvodnuje znízenie pokuty. Komisia po prvé najmä uviedla, ze obmedzovanie alebo kontrola výroby alebo predaja mala za ciel iba stanovenie vyssej základnej ceny, ako potvrdzujú interné dokumenty a vyhlásenia spolocnosti Lucchini-SP (odôvodnenia 207, 228 a 455 napadnutého rozhodnutia). Komisia dalej dodala, ze predmetné porusenie nebolo menej závazné, pretoze niektoré subjekty, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, sa krátkodobo nezúcastnili jednej z jeho zloziek. Komisia napokon pripomenula, ze neúcast spolocnosti Lucchini sa týkala iba jednej alebo najviac dvoch zloziek, ktoré boli predtým definované ako návrhy poradenskej spolocnosti K. z apríla a júla 1998. 299 Je potrebné konstatovat, ze toto konstatovanie Komisie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 300 Je totiz potrebné poukázat na to, ze zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by spochybnila dôvody, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 613 napadnutého rozhodnutia, aby jej nepriznala polahcujúcu okolnost z dôvodu, ze sa krátkodobo priamo nezúcastnila na casti kartelu týkajúcej sa obmedzovania alebo kontroly výroby alebo predaja od 9. júna do 30. novembra 1998. 301 Rovnako treba zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje konstatovania Komisie, po prvé ze z interného dokumentu spolocnosti Lucchini-SP z apríla 1998 vyplýva, ze "dohoda medzi výrobcami mala umoznit zvýsenie ceny priblizne o 15-20 ITL v priebehu mája" a ze "kedze dopyt nebol obzvlást vysoký, musela byt táto snaha podporená znízením výroby zo strany vsetkých výrobcov v hodnote priblizne 20 % ich mesacnej výroby" (odôvodnenia 228 a 453 napadnutého rozhodnutia), po druhé ze zalobkyna v období bezprostredne po vykonaní kontroly poradenskou spolocnostou K. prejavila urcitú dôveru v súvislosti so skutocnostou ze situácia povedie k tomu, ze výrobcovia dosiahnu zamýslané zvýsenia predajných cien (odôvodnenie 235 napadnutého rozhodnutia), a po tretie overitelnú a zdokumentovanú skutocnost, ze aj podniky, ktoré sa nezúcastnili na systéme znízenia výroby uskutocnovaného prostredníctvom kontroly poradenskou spolocnostou K., ale fungovali v súlade s týmto systémom, vedeli o tomto systéme, ako aj o jeho uzitocnosti pre zosúladené zvýsenie cien výstuzí do betónu (odôvodnenie 453 napadnutého rozhodnutia). 302 Z toho vyplýva, ze túto cast piateho zalobného dôvodu treba tiez zamietnut. O nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností 303 Zalobkyna tvrdí, ze suma pokuty musí byt znízená z dôvodu existencie polahcujúcich okolností, ktoré mala Komisia zohladnit v súlade s bodom 3 usmernení z roku 1998. 304 Zalobkyna po prvé úcinne spolupracovala pocas celého správneho konania, ktoré sa vyznacovalo pocetnými pochybeniami Komisie a opakovanými ziadostami o informácie, na ktoré zalobkyna vzdy odpovedala v stanovených lehotách. 305 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze usmernenia z roku 1998 v rozsahu, v akom stanovujú zohladnenie úcinnej spolupráce podniku na konaní ako polahcujúcu okolnost, odkazujú na prípady, ktoré nepatria "do pôsobnosti [oznámenia o spolupráci z roku 1996]" (bod 3 siestej zarázky usmernení z roku 1998). Nemozno pritom spochybnit, ze prejednávaná vec patrí do pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 1996, ktoré v bode A 1 prvom pododseku upravuje prípad tajných kartelov o stanovení cien, výrobných alebo predajných kvót, rozdelení trhu alebo zákazu dovozov alebo vývozov. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze vytýkat Komisii, ze nezohladnila jej údajnú spoluprácu ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci z roku 1996 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [85]T-9/99, Zb. s. II-1487, body 609 a 610, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 224 vyssie, body 380 az 382). 306 Dalej súd Únie pripomenul, ze spolupráca na vysetrovaní, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov stanovených clánkom 11 nariadenia c. 17 alebo clánkom 18 nariadenia c. 1/2003, neodôvodnuje znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, [86]T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 283, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [87]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 218). 307 Zalobkyna po druhé nemala ziadnu výhodu ani prospech z kartelu. 308 Také tvrdenie nemôze uspiet. Zalobkyna totiz neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by preukázala, ze z kartelu údajne nemala prospech, a uvádza iba silný pokles výroby, významné financné straty a financný tlak v roku 2009, ako aj skutocnost, ze spolocnost SP je v likvidácii. 309 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by zalobkyna nemala ziaden prospech z postupov, ktoré sú jej vytýkané, z judikatúry vyplýva, ze hoci musí byt výska ulozenej pokuty proporcionálna k dlzke trvania porusovania a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, nemôze predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná zohladnit absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením. Okrem toho absencia financnej výhody spojenej s porusením nemôze byt povazovaná za polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, [88]T-64/02, Zb. s. II-5137, body 184 az 186 a tam citovanú judikatúru). Komisia na úcely stanovenia výsky pokút taktiez nemôze byt povinná zohladnit údajný nízky prevádzkový zisk (rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland-Werke a i./Komisia, T-11/05, neuverejnený v Zbierke, bod 227). 310 Zalobkyna po tretie nepôsobí na trhu s výstuzami do betónu. 311 Toto tvrdenie nemôze uspiet vzhladom na to, ze v bodoch 209 az 237 vyssie bolo preukázané, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze zalobkyna a spolocnost SP tvorili jedinú hospodársku jednotku, ktorej boli okrem ich vlastných konaní pripísatelné správania spolocností pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica, ktoré právne zanikli. Je pritom nesporné, ze spolocnosti pôvodná a nová Siderpotenza, ako aj Lucchini Siderurgica vyrábali výstuze do betónu pocas obdobia kartelu a ze zalobkyna pôsobila na dotknutom trhu práve prostredníctvom uvedených podnikov. 312 Zalobkyna po stvrté tvrdí, ze aj ked podla usmernení z roku 1998 bol celkovým obratom, ktorý mala Komisia zohladnit, obrat za hospodársky rok predchádzajúci roku prijatia napadnutého rozhodnutia alebo za bezprostredne prechádzajúci rok, odkaz na obrat za rok 1997 nie je v prejednávanej veci v súlade so zásadou právnej istoty, ani duchom politiky v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento obrat nesúvisí s obdobím rokov 1989 - 2000, a to z dôvodu neobvyklej dlzky správneho konania z dôvodu pochybení, ktorých sa dopustila Komisia. 313 Toto tvrdenie je tiez nedôvodné, kedze Komisia v prejednávanej veci zohladnila skutocnost, ze sumu pokút, ktoré zamýslala ulozit predmetným podnikom, stanovila uz pri prijímaní rozhodnutia z roku 2002 (odôvodnenie 580 napadnutého rozhodnutia). Navyse ako správne zdôraznuje Komisia, pouzitie najnovsieho obratu spolocnosti Lucchini-SP malo dopad na stanovenie násobitela na odstrasujúce úcely vzhladom na to, ze Komisia povazovala za odôvodnené zvýsit základnú sumu pokuty skôr o 200 % nez o 225 %, pretoze pomer medzi obratom spolocnosti Lucchini-SP a obratom najväcsieho z ostatných podnikov sa znízil z 1 : 3 v roku 2001 na 1 : 2 v roku 2008 (odôvodnenie 605 napadnutého rozhodnutia), takze celková suma pokuty ulozenej zalobkyni v napadnutom rozhodnutí je nizsia ako suma pokuty stanovená v rozhodnutí z roku 2002. 314 V kazdom prípade je potrebné poznamenat, ze v dôsledku postúpení a koncentrácií môzu celkové zdroje podniku znacne kolísat, a to smerom nahor alebo nadol, v relatívne krátkom case, najmä v období od ukoncenia porusenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Z toho vyplýva, ze na to, aby sa správne dosiahol odstrasujúci ciel a súcasne sa dodrzala zásada proporcionality, sa musia uvedené zdroje posúdit ku dnu ulozenia pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [89]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 285). 315 Pokial ide okrem iného o dlzku správneho konania, je potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze od prvých vysetrovaní Komisie na základe clánku 47 UO do prijatia rozhodnutia z roku 2002 uplynuli dva roky a od zrusenia uvedeného rozhodnutia do prijatia napadnutého rozhodnutia dalsie dva roky (pozri body 17 az 23 vyssie), zalobkyna nemôze platne namietat neobvyklú dlzku tohto konania. 316 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze vytýkat zohladnenie jej obratu z roku, ktorý predchádzal prijatiu napadnutého rozhodnutia. 317 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze túto cast piateho zalobného dôvodu treba zamietnut. O neuplatnení symbolickej pokuty 318 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na okolnosti tohto prípadu jej Komisia mala ulozit symbolickú pokutu. 319 Zalobkyna po prvé tvrdí, ze predmetné porusenie má charakter nového porusenia, kedze ide o prvý prípad, ked je spolocnost, ktorá sa nepodielala na výrobe tovaru, ktorý je predmetom kartelu, sankcionovaná za porusenie clánku 65 ods. 1 UO. Je potrebné uplatnit mutatis mutandis dôvody uvedené v rozhodnutí Komisie z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 ES a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy). 320 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenút, ze Súdny dvor opakovane rozhodol, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny rámec na stanovenie pokút v oblasti hospodárskej sútaze a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú indikatívnu povahu, pokial ide o existenciu diskriminácie (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [90]C-167/04 P, Zb. s. I-8935, bod 205; Erste Group Bank a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, bod 233, a z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, bod 104). 321 Okrem toho treba konstatovat, ze argumentácia zalobkyne vychádza z nesprávneho chápania pojmu "podnik" v zmysle clánku 65 UO. Z úvah uvedených v bodoch 197 az 237 vyssie totiz vyplýva, ze Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna tvorila so spolocnostou nová Siderpotenza (teraz SP) jediný podnik, ktorému boli pripísatelné nielen ich vlastné konania, ale tiez konania spolocností pôvodná Siderpotenza a Lucchini Siderurgica. Zalobkyna bola teda osobne sankcionovaná za porusenie, ktorého sa mala sama dopustit v odvetví výstuzí do betónu z dôvodu ekonomických a právnych väzieb, ktoré ju spájali so spolocnostou SP (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Imperial Chemical Industries/Komisia, uz citovaný v bode 200 vyssie, bod 141, a zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, [91]C-294/98 P, Zb. s. I-10065, body 28 a 34). Preto nemôze tvrdit, ze Komisia jej mala ulozit symbolickú pokutu z dôvodu, ze sa nepodielala na výrobe dotknutého výrobku. 322 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze rozhodnutie z roku 2002 je "prvým rozhodnutím", ktoré bolo zrusené pre nesprávny právny základ v súvislosti s následnostou Zmluvy ESUO a Zmluvy o ES, dokonca Zmluvy o FEÚ. 323 Ani túto argumentáciu nemozno prijat. Treba totiz pripomenút, ze k poruseniu doslo pred skoncením platnosti Zmluvy ESUO a ze obozretný podnik nachádzajúci sa v situácii, v akej je zalobkyna, musel vzdy poznat dôsledky svojho správania (pozri body 153 a 154 vyssie). Okrem toho bolo uz poukázané, ze odkaz na nadobudnutie platnosti Zmluvy o FEÚ je neúcinný, kedze znenia clánkov 81 ods. 1 ES a 101 ods. 1 ZFEÚ sú rovnaké (pozri bod 194 vyssie). 324 Uplatnenie symbolickej pokuty bolo po tretie odôvodnené tým, ze úcinok porusenia na relevantný trh nebol významný. 325 Toto tvrdenie treba vsak zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 260 az 273 vyssie. 326 Zalobkyna napokon po stvrté tvrdí, ze dlzka konania bola neprimeraná z dôvodu pochybení, ktorých sa dopustila Komisia. 327 Ani toto tvrdenie nemôze uspiet. Ako bolo uvedené v bode 315 vyssie, zalobkyna nemôze platne tvrdit, ze konania, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia z roku 2002 a napadnutého rozhodnutia, boli neobvykle dlhé. 328 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze hoci dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej respektovanie zabezpecuje súd Únie (rozsudky Súdneho dvora z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, [92]C-282/95 P, Zb. s. I-1503, body 36 a 37; Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, body 167 az 171, a z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, [93]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, bod 40), na konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty je potrebné posúdit vplyv dlzky konania na právo na obhajobu dotknutého podniku (pozri analogicky rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný vyssie, body 47 a 48, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [94]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, body 73 a 74 a tam citovanú judikatúru). 329 V prejednávanej veci vsak zalobkyna netvrdí, ze dlzkou konania sa porusilo jej právo na obhajobu. Samotné namietanie dlzky konania preto nemôze odôvodnit uplatnenie symbolickej pokuty. 330 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze argumentácia zalobkyne, ze v prejednávanej veci boli splnené okolnosti pre uplatnenie symbolickej pokuty, nemôze uspiet, a preto treba zamietnut túto cast piateho zalobného dôvodu, ako aj zalobný dôvod v celom rozsahu. 331 Vzhladom na vyssie uvedené treba v celom rozsahu zamietnut návrhy na zrusenie rozhodnutia. Pokial ide dalej o subsidiárny návrh na zmenu výsky pokuty ulozenej zalobkyni, najmä vzhladom na predchádzajúce úvahy nie je namieste, aby Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci tomuto návrhu vyhovel. O trovách 332 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 333 Kedze zalobkyna nemala úspech vo svojich návrhoch, treba ju v prejednávanej veci zaviazat na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Lucchini SpA znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Popescu Berardis Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. decembra 2014. Podpisy Obsah Právny rámec 1. Ustanovenia Zmluvy ESUO 2. Ustanovenia Zmluvy o ES 3. Nariadenie (ES) c. 1/2003 4. Oznámenie Komisie o niektorých aspektoch zaobchádzania so zálezitostami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze vyplývajúcimi zo skoncenia platnosti Zmluvy ESUO Predmet konania Predstavenie zalobkyne Okolnosti predchádzajúce sporu Prvé rozhodnutie Vývoj po oznámení prvého rozhodnutia Pozmenujúce rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prípustnosti príloh pripojených k replike 2. O návrhoch smerujúcich k urceniu neexistencie alebo zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku právomoci Komisie a na nesprávnom právnom posúdení pri volbe právneho základu napadnutého rozhodnutia O volbe právneho základu napadnutého rozhodnutia O právomoci Komisie konstatovat a sankcionovat porusenie clánku 65 ods. 1 UO po skoncení platnosti Zmluvy ESUO na základe nariadenia c. 1/2003 O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva zalobkyne na obhajobu a na nesprávnom právnom posúdení O prvej casti zalozenej na tom, ze nedoslo k opätovnému otvoreniu správneho konania a zaslaniu nového oznámenia o výhradách O druhej casti zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v uplatnení clánku 65 ods. 1 UO ako priaznivejsej normy, nez je clánok 81 ES O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku dôkazov a nesprávnom uplatnení hmotného práva 3. O návrhoch smerujúcich k znízeniu pokuty Úvodné pripomienky O námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou O nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, nedostatocnom odôvodnení a nedostatku dôkazov O nesprávnom uplatnení zvýsenia o 105 % z dôvodu dlzky trvania porusovania O nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností O neuplatnení symbolickej pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [95]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7PCLpl/L91369-2146TMP.html#t-ECR_62010TJ0091_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:152:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0027&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1989:207:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0340&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0052&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0056&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0231&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0102&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0040&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0137&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0227&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0475&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0057&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0045&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0280&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0069&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0290&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0027&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0252&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0430&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0026&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61964??0006&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0024&locale=SK 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0269&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0352&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0405&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0239&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0328&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0025&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0023&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0119&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0212&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0021&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0042&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0322&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:152:TOC 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0415&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0002&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0066&locale=SK 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:101:TOC 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0280&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0217&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0325&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0248&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0279&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0297&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0144&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0389&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0456&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0127&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0015&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0317&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 88. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0064&locale=SK 89. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 90. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0167&locale=SK 91. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0294&locale=SK 92. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0282&locale=SK 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 94. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 95. file:///tmp/lynxXXXX7PCLpl/L91369-2146TMP.html#c-ECR_62010TJ0091_SK_01-E0001