ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 15. júla 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európske trhy s tepelnými stabilizátormi -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatujú dve porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Urcenie cien, rozdelenie trhov a výmena citlivých obchodných informácií -- Dlzka trvania porusení -- Premlcanie -- Dlzka trvania správneho konania -- Primeraná lehota -- Právo na obhajobu -- Pripísanie porusení -- Porusenia, ktorých sa dopustili dcérske spolocnosti, zdruzenie bez vlastnej právnej subjektivity a dcérska spolocnost -- Stanovovanie výsky pokút" Vo veci T-47/10, Akzo Nobel NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), Akzo Nobel Chemicals GmbH, so sídlom v Dürene (Nemecko), Akzo Nobel Chemicals BV, so sídlom v Amersfoorte (Holandsko), Akcros Chemicals Ltd, so sídlom vo Warwickshire (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne C. Swaak a M. van der Woude, neskôr C. Swaak a R. Wesseling, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne F. Ronkes Agerbeek a J. Bourke, neskôr F. Ronkes Agerbeek a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Holmes, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory), alebo subsidiárne, návrh na znízenie výsky ulozených pokút. VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a V. Kreuschitz, tajomník: S. Spyropoulos, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávaná vec sa týka rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 2 V spore sú zúcastnené rôzne právne subjekty. I -Zúcastnené právne subjekty A -Skupina Akzo 3 Spolocnost Akzo NV sa po akvizícii spolocnosti Nobel Industrier v roku 1993 zmenila na Akzo Nobel NV (dalej len "Akzo Nobel"), hlavnú materskú spolocnost skupiny spolocností sídliacich a pôsobiacich na celom svete (dalej len, spolocne, "skupina Akzo"). 4 Az do 19. marca 1993 boli výrobné cinnosti a predaj tepelných stabilizátorov skupiny Akzo vykonávané dcérskymi spolocnostami, ktorých 100 % nepriamymi vlastníkmi boli na jednej strane Akzo, teraz Akzo Nobel, prostredníctvom spolocnosti Akzo Chemicals International BV, teraz Akzo Nobel Chemicals International BV, a na druhej strane Akzo Chemie GmbH a Akzo Chemicals GmbH, teraz Akzo Nobel Chemicals GmbH (dalej len "Akzo GmbH"), pre cínové stabilizátory a Akzo Chemie Nederland BV a Akzo Chemicals Nederland BV, teraz Akzo Nobel Chemicals BV (dalej len Akzo BV"), pre sektor ESBO/estery. B -Partnerstvo Akcros 5 Akzo Chemicals International, dcérska spolocnost, ktorej 100 % vlastníkom je Akzo, teraz Akzo Nobel, uzavrela 19. marca 1993 rámcovú dohodu s Harrisons Chemicals (UK) Ltd, dcérskou spolocnostou, ktorej 100 % vlastníkom je Harrison & Crosfield plc, teraz Elementis plc, na úcely zlúcenia cinností ich príslusných skupín pre cinnosti rozvoja, výroby a uvádzania na trh niektorých chemických výrobkov, vrátane tepelných stabilizátorov (dalej len "rámcová dohoda z roku 1993"). 6 Rámcová dohoda z roku 1993 stanovila prevod aktív a zamestnancov dotknutého odvetvia na styri partnerstvá, v Spojenom královstve, Nemecku, Holandsku a Spojených státoch amerických, pricom základné imanie kazdého partnerstva a spolocností existujúcich vo Francúzsku (Tinstab SA), v Taliansku (Harcros Chemicals Italian SpA), Spanielsku (Harcros Chemicals Iberia SA) a Dánsku (Lankro Sandia ApS) malo byt vlastnené rovnakým dielom skupinou Akzo Chemicals International, teda skupinou Akzo, a skupinou Harrisons Chemicals (UK). 7 Dna 24. marca 1993 Akzo Chemicals International a Harrisons Chemicals (UK) oznámili rámcovú dohodu Európskej komisii podla nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([3]Ú. v. ES L 395, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), v znení korigend. 8 Komisia rozhodnutím z 29. apríla 1993 vyhlásila rámcovú dohodu z roku 1993 za zlucitelnú so spolocným trhom (dalej len "rozhodnutie z roku 1993 o koncentrácii"). 9 V zmysle rámcovej dohody z roku 1993 bolo 28. júna 1993 v Spojenom královstve vytvorené partnerstvo Akcros Chemicals (dalej len "partnerstvo Akcros") (pozri odôvodnenie 536 napadnutého rozhodnutia). 10 Pri jeho zalození bolo partnerstvo Akcros vlastnené rovnakými dielmi spolocnostou Pure Chemicals Ltd, ktorej 100 % vlastníkom bola pôvodne spolocnost Akzo, teraz Akzo Nobel a rôzne spolocnosti, naposledy spolocnosti Elementis UK Ltd a Elementis Services Ltd, patriace do skupiny, ktorej hlavnou materskou spolocnostou je Elementis plc (dalej len spolocne "Elementis"). C -Spolocný podnik Akcros 11 Dna 15. júla 1998 sa Akzo Nobel dohodla so spolocnostou Elementis, ze prostredníctvom svojej 100 % dcérskej spolocnosti Pure Chemicals nadobudne podiely spolocnosti Elementis v partnerstve Akcros, ktoré sa zmenilo na Akcros Chemicals Ltd (dalej len "Akcros"), ktorého celý kapitál bol od 2. októbra 1998 nepriamo vlastnený spolocnostou Akzo Nobel. 12 Dna 15. marca 2007 Akzo Nobel previedla Akcros na spolocnost GIL Investments. II -Správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia A -Zacatie vysetrovania zo strany Komisie 13 Vysetrovanie, ktoré vyústilo do prijatia napadnutého rozhodnutia, zacalo po tom, co spolocnost Chemtura podala 26. novembra 2002 ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (pozri odôvodnenia 79 a 80 napadnutého rozhodnutia). 14 Dna 30. januára 2003 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([5]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) prijala rozhodnutie K(2003) 85/4, ktorým nariadila spolocnostiam Akzo Nobel Chemical Ltd, Akcros a ich dcérskym spolocnostiam podrobit sa presetrovaniu smerujúcemu k vyhladaniu dôkazov o prípadných protisútazných konaniach (dalej len "rozhodnutie z 30. januára 2003"). 15 Dna 10. februára 2003 Komisia rovnako na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 prijala rozhodnutie K(2003) 559/4, ktorým bolo zmenené rozhodnutie z 30. januára 2003 (dalej len spolocne "rozhodnutia o inspekcii"). 16 V dnoch 12. a 13. februára 2003 bolo na základe rozhodnutí o inspekcii vykonané presetrovanie v priestoroch spolocností Akzo Nobel Chemicals a Akcros, nachádzajúcich sa v Ecclese, Manchester (Spojené královstvo). V priebehu tohto presetrovania úradníci Komisie vyhotovili kópie velkého mnozstva dokumentov. Pocas týchto úkonov zástupcovia spolocností Akzo Nobel Chemicals a Akcros oznámili úradníkom Komisie, ze na niektoré dokumenty sa môze vztahovat profesijné tajomstvo chrániace komunikáciu s advokátmi (dalej len "sporné dokumenty"). 17 V priebehu skúmania týchto dokumentov sa objavila nezhoda pri piatich dokumentoch, s ktorými sa zaobchádzalo dvojakým spôsobom. Úradníci Komisie totiz nedospeli ihned na mieste ku konecnému záveru, pokial ide o prípadnú ochranu dvoch dokumentov. Preto z nich vyhotovili kópie a vlozili ich do zapecatenej obálky, ktorú po skoncení presetrovania odniesli. Pokial ide o dalsie tri sporné dokumenty, úradník Komisie zodpovedný za presetrovanie usúdil, ze nie sú chránené profesijným tajomstvom a vyhotovil z nich preto kópie, ktoré pripojil k spisu bez toho, aby ich ulozil oddelene v zapecatenej obálke. 18 Táto nezhoda vyvolala rozsiahle súdne konanie (dalej len "súdne konanie spolocnosti Akzo"). B -Súdne konanie spolocnosti Akzo 19 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 11. apríla 2003 podali Akzo Nobel Chemicals a Akcros zalobu, ktorej predmetom bol v podstate návrh na zrusenie rozhodnutia K(2003) 559/04 z 10. februára 2003, a podla potreby aj rozhodnutia z 30. januára 2003, ktoré týmto spolocnostiam a ich dcérskym spolocnostiam nariadili podrobit sa presetrovaniu v dotknutej veci (vec T-125/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia). 20 Dna 17. apríla 2003 Akzo Nobel Chemicals a Akcros podali návrh na nariadenie predbezného opatrenia, smerujúci najmä k odkladu výkonu rozhodnutí o inspekcii (vec T-125/03 R, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia). 21 Dna 8. mája 2003 Komisia na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 prijala rozhodnutie K(2003) 1533 v konecnom znení (dalej len "rozhodnutie z 8. mája 2003"), ktorým zamietla návrh zalobkýn pozadujúci respektovanie dôvernej povahy sporných dokumentov. 22 Komisia rozhodnutím z 8. mája 2003 zamietla návrh spolocností Akzo Nobel Chemicals a Akcros, aby im boli vrátené sporné dokumenty, a uviedla svoj zámer otvorit zapecatenú obálku, avsak so spresnením, ze k tomuto úkonu nepristúpi pred uplynutím lehoty na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu. 23 Akzo Nobel Chemicals a Akcros návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2003 podali zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia z 8. mája 2003 (vec T-253/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komsisia). 24 Okrem toho podali návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ktorým sa domáhali odkladu výkonu rozhodnutia z 8. mája 2003 (vec T-253/03 R, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia). 25 Uznesením predsedu Vseobecného súdu z 30. októbra 2003 bol návrh vo veci T-125/03 R, týkajúci sa rozhodnutí o presetrovaní, zamietnutý, ale ciastocne bolo vyhovené návrhu vo veci T-253/02 R, týkajúcemu sa ochrany dôvernej povahy sporných dokumentov (uznesenie z 30. októbra 2003, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 R a T-253/03 R, Zb., [6]EU:C:2003:287). 26 Toto uznesenie bolo zrusené uznesením z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros [C-7/04 P (R), Zb., [7]EU:C:2004:566]. 27 Listom z 15. októbra 2004 kancelária Vseobecného súdu vrátila Komisii zapecatenú obálku obsahujúcu dva zo sporných dokumentov (odôvodnenia 84 az 90 napadnutého rozhodnutia). 28 Rozsudkom Vseobecného súdu zo 17. septembra 2007 bola zaloba, podaná vo veci T-125/03 a smerujúca proti rozhodnutiam o presetrovaní, zamietnutá ako neprípustná. Zaloba podaná vo veci T-253/03, týkajúca sa sporných dokumentov, bola zamietnutá ako nedôvodná, kedze Komisia sa v podstate nedopustila pochybenia, ked rozhodla, ze na ziaden zo sporných dokumentov sa vecne nevztahovala ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi (rozsudok zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 a T-253/03, Zb., [8]EU:T:2007:287, body 57 a 184). 29 Súdny dvor rozsudkom zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia (C-550/07 P, Zb., [9]EU:C:2012:512), zamietol odvolanie podané proti rozsudku Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, uz citovanému v bode 28 vyssie ([10]EU:T:2007:287). C -Ukoncenie vysetrovania zo strany Komisie 30 Dna 8. októbra 2007 a opakovane v roku 2008 zaslala Komisia dotknutým podnikom ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([11]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia 91 a 92 napadnutého rozhodnutia). 31 Dna 17. marca 2009 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo 18. marca 2009 dorucené viacerým spolocnostiam, vrátane zalobkýn Akzo Nobel, Akzo GmbH, Akzo BV a Akcros (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 32 Dna 11. novembra 2009 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. III -Napadnuté rozhodnutie 33 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa na území EHP zúcastnili na dvoch súboroch protisútazných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidovaného sójového oleja a esterov (dalej len "sektor ESBO/estery"). 34 V napadnutom rozhodnutí sa konstatuje existencia dvoch porusení týkajúcich sa dvoch kategórií tepelných stabilizátorov, ktoré sú výrobkami pridávanými do výrobkov z polyvinylchloridu (PVC) na úcely zlepsenia ich tepelnej odolnosti (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). 35 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia kazdé z týchto porusení spocívalo v urcovaní cien, rozdelení trhov prostredníctvom predajných kvót, rozdelení zákazníkov a vo výmene citlivých obchodných informácií, a to najmä o zákazníkoch, produkcii a predajoch. 36 V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na týchto poruseniach v rôznych obdobiach od 24. februára 1987 do 21. marca 2000 v prípade cínových stabilizátorov, a v období od 11. septembra 1991 do 26. septembra 2000 v prípade sektora ESBO/estery. 37 Napadnuté rozhodnutie bolo adresované, pokial ide o kazdé porusenie, dvadsiatim spolocnostiam, ktoré sa bud priamo zúcastnili na predmetných poruseniach, alebo im bola pripísaná zodpovednost ako materským spolocnostiam (odôvodnenie 510 napadnutého rozhodnutia). A -Pripísanie porusení v napadnutom rozhodnutí 38 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia sú zalobkyne zodpovedné za ich úcast na porusení týkajúcom sa cínových stabilizátorov, v období od 24. februára 1987 do 21. marca 2000, pokial ide o Akzo Nobel, od 24. februára 1987 do 28. júna 1993, pokial ide o Akzo GmbH, a od 28. júna 1993 do 21. marca 2000, pokial ide o Akcros. Rovnako clánok 1 napadnutého rozhodnutia povazuje zalobkyne za zodpovedné za ich úcast na porusení týkajúcom sa sektora ESBO/estery, od 11. septembra 1991 do 22. marca 2000, pokial ide o Akzo Nobel, od 11. septembra 1991 do 28. júna 1993, pokial ide o Akzo BV, a od 28. júna 1993 do 22. marca 2000, pokial ide o Akcros. 39 V napadnutom rozhodnutí tak bola zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel ako hlavnej materskej spolocnosti skupiny spolocností, z ktorých niektoré sa priamo zúcastnili na poruseniach, uznaná pre celé obdobie porusovania, teda od 24. februára 1987 do 22. marca 2000. 40 Pokial ide o obdobie, ktoré predchádzalo 28. júnu 1993 (dalej len "prvé obdobie porusovania"), Komisia sa domnievala, ze spolocnosti nepriamo vlastnené spolocnostou Akzo, teraz spolocnostou Akzo Nobel, sa priamo zúcastnili na poruseniach, a síce Akzo GmbH na porusení týkajúcom sa cínových stabilizátorov a Akzo BV na porusení týkajúcom sa sektora ESBO/estery (odôvodnenia 512 az 519 napadnutého rozhodnutia). 41 Pokial ide o obdobie od 28. júna 1993 do 2. októbra 1998 (dalej len "druhé obdobie porusovania"), Komisia sa domnievala, ze porusení sa dopustilo partnerstvo Akcros (odôvodnenia 563 a 564 napadnutého rozhodnutia). 42 Pokial ide o obdobie od 2. októbra 1998 do 21. marca 2000 v súvislosti s cínovými stabilizátormi a od 2. októbra 1998 do 22. marca 2000 pre sektor ESBO/estery (dalej len "tretie obdobie porusovania"), Komisia sa domnievala, ze porusení sa dopustila Akcros (odôvodnenia 582 az 587 napadnutého rozhodnutia). 43 V súvislosti s jej právomocou ulozit zalobkyniam pokuty za tieto porusenia Komisia v napadnutom rozhodnutí zamietla ich tvrdenia, podla ktorých mohla a mala pokracovat vo svojom vysetrovaní pocas konaní zacatých pred Vseobecným súdom v rámci súdneho sporu spolocnosti Akzo. Komisia sa totiz domnievala, ze premlcacia desatrocná lehota na uplatnenie svojho práva ulozit pokuty bola prerusená erga omnes súdnym konaním spolocnosti Akzo (odôvodnenia 672 az 682 napadnutého rozhodnutia). B -Ulozenie pokút v napadnutom rozhodnutí 44 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia znie: "Za porusenie/porusenia právnych predpisov na trhu s cínovými stabilizátormi... sa ukladajú tieto pokuty: 1. Elementis plc, Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limided [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 875200 eur; 2. Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limited, [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 2601500 eur; 3. Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limited, a [Akzo Nobel] solidárne zodpovedajú za sumu 4546300 eur; 4. [Akzo Nobel], [Akzo GmbH] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 1580000 eur; 5. [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 944300 eur; 6. [Akzo Nobel] a [Akzo GmbH] solidárne zodpovedajú za sumu 9820000 eur; 7. [Akzo Nobel] je zodpovedná za sumu 1432700 eur; ... Za porusenie/porusenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty: 18. Elementis plc, Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limited, [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 1115200 eur; 19. Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limited, [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 2011103 eur; 20. Elementis Holdings Limited, Elementis Services Limited a [Akzo Nobel] solidárne zodpovedajú za sumu 7116697 eur; 21. [Akzo Nobel], [Akzo BV] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 2033000 eur; 22. [Akzo Nobel] a [Akcros] solidárne zodpovedajú za sumu 841697 eur; 23. [Akzo Nobel] a [Akzo BV] solidárne zodpovedajú za sumu 3467000 eur; 24. [Akzo Nobel] je zodpovedná za sumu 2215303 eur ...". 45 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([12]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). [omissis] Konanie a návrhy úcastníkov konania 51 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. januára 2010 zalobkyne podali proti napadnutému rozhodnutiu zalobu. 52 Listom z 29. júla 2011 adresovaným kancelárii Vseobecného súdu chcela Komisia upriamit pozornost Vseobecného súdu na úcinok rozsudku ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., uz citovaný v bode 48 vyssie ([13]EU:C:2011:190) na prejednávanú vec, co Vseobecný súd vzal na vedomie. 53 Komisia v tomto liste na jednej strane stiahla spät tvrdenia, ktoré uvádzala subsidiárne v bodoch 55 az 65 vyjadrenia k zalobe a v bodoch 27 az 33 dupliky, zalozené na prerusení konania proti spolocnostiam Akzo Nobel, Akzo GmbH a Akzo BV. 54 Na druhej strane na úcely vysvetlenia Komisia spresnila, ze trvá na svojich tvrdeniach zalozených na prerusení konania proti spolocnosti Akcros a na celej svojej odpovedi na zalobný dôvod zalozený na porusení pravidiel premlcania voci vsetkým ostatným zalobkyniam. [omissis] 97 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 23. septembra 2014. 98 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 99 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. [omissis] Právny stav 102 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú pät zalobných dôvodov. 103 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení pravidiel premlcania. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad nálezitej administratívnej starostlivosti a dodrzania primeranej lehoty. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na pochybení pri pripísaní porusení a ulození pokút. Piaty zalobný dôvod je zalozený na chybnom výpocte výsky pokút. I -O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pravidiel premlcania 104 V rámci prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení pravidiel premlcania zalobkyne predovsetkým uvádzajú, ze na jednej strane, pokial ide o prvé obdobie porusovania, Komisia proti nim uz nemohla konat a na druhej strane, ze porusenia skoncili "v rokoch 1996/1997", alebo "najneskôr" v roku 1997, na základe coho Komisia napadnutým rozhodnutím porusila clánok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 105 Zalobkyne subsidiárne uvádzajú, ze Komisia v kazdom prípade porusila clánok 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, kedze v napadnutom rozhodnutí nepreukázala existenciu porusení pocas rokov 1999 a 2000. 106 Na základe toho treba tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú v rámci svojho prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení pravidiel premlcania, posúdit predovsetkým vo vztahu k prvému obdobiu porusovania a potom k druhému a tretiemu obdobiu porusovania. A - O prvom období porusovania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 107 Zalobkyne poukazujú na to, ze z odôvodnenia 512 a z clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze spolocnosti skupiny Akzo, ktoré sa podla Komisie priamo dopustili porusení pocas prvého obdobia porusovania (to znamená od 24. februára 1987 do 28. júna 1993, pokial ide o cínové stabilizátory, a od 11. septembra 1991 do 28. júna 1993, pokial ide o sektor ESBO/estery), a síce Akzo GmbH a Akzo BV, skoncili svoju úcast na poruseniach 28. júna 1993. 108 Podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 teda Komisia uz od 28. júna 1998 nemohla konat proti spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV. 109 Podla zalobkýn vsak k prvému oficiálnemu úkonu Komisie voci nim doslo 12. a 13. februára 2003. 110 Spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV preto nie je mozné pripísat nijakú zodpovednost. 111 Na základe toho treba zrusit clánok 1 ods. 1 písm. b) a clánok 1 ods. 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia. 112 Z rovnakých dôvodov nemozno za prvé obdobie porusovania pripísat zodpovednost ani spolocnosti Akzo Nobel ako materskej spolocnosti týchto dvoch spolocností. 113 S ohladom na tieto tvrdenia treba zrusit, prinajmensom ciastocne, pokuty ulozené v clánku 2 bodoch 4, 6, 21 a 23 napadnutého rozhodnutia. 114 Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí preukázala, ze podniky skupiny Akzo sa zúcastnili na porusovaní v sektore cínových stabilizátorov od roku 1987 do marca 2000 a na porusovaní v sektore ESBO/estery od roku 1991 do marca 2000. 115 Ako vyplýva z odôvodnenia 527 napadnutého rozhodnutia, Komisia vychádzala z konstatovania, ze ak sa podnik zúcastnil na porusovaní v urcitom období, pocas ktorého bol postupne tvorený rôznymi právnymi subjektmi, na tento podnik sa nemôzu vztahovat pravidlá premlcania, ktoré by vyplývali z týchto vnútorných reorganizácií. V opacnom prípade by sa podniky mohli lahko vyhnút uplatneniu pravidiel premlcania z dôvodu vnútornej reorganizácie. Clánok 81 ES a pravidlá premlcania stanovené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 sa uplatnujú na podniky, a nie na právne subjekty, ktoré ich tvoria. Z toho vyplýva, ze ak sa právnické osoby tvoriace súcast podniku Akzo zúcastnujú na porusení, premlcacia lehota zacína plynút az odo dna, ked sa skoncia porusenia, ktorých sa dopustil tento podnik. 116 Komisia uvádza, ze prvé vysetrovacie úkony boli uskutocnené v januári a februári 2003, ktoré tak spustili pätrocnú premlcaciu lehotu a ze dalsie vysetrovacie úkony boli vykonané neskôr, na základe coho bolo prvé napadnuté rozhodnutie prijaté v lehote piatich rokov od zacatia posledného vysetrovacieho úkonu. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 117 V rámci tejto prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 zalobkyne uvádzajú, ze Komisii od 28. júna 1998 zanikla právomoc zacat konanie proti spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV a ulozit týmto spolocnostiam solidárnu pokutu so spolocnostou Akzo Nobel ako ich materskou spolocnostou. 118 V tomto ohlade treba na úvod pripomenút, ze podla clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003 právomoci zverené Komisii týkajúce sa ukladania pokút za porusenia clánku 81 ES podliehajú premlcacej lehote piatich rokov. 119 Odsek 2 clánku 25 nariadenia c. 1/2003 spresnuje, ze táto lehota zacína plynút dnom zaciatku porusovania, avsak v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína plynút az dnom ukoncenia porusovania. 120 Clánok 25 nariadenia c. 1/2003 vo svojom odseku 3 stanovuje, ze kazdý úkon Komisie vykonaný s cielom vysetrovania alebo postupu súvisiaceho s porusovaním prerusí premlcaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút. 121 V predmetnej veci je nesporné, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripísala zodpovednost tak spolocnosti Akzo GmbH za porusenie týkajúce sa cínových stabilizátorov, ako aj spolocnosti Akzo BV za porusenie týkajúce sa sektora ESBO/estery, iba do 28. júna 1993 [pozri odôvodnenia 512 a 513, ako aj clánok 1 ods. 1 písm. b) a clánok 1 ods. 2 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 122 Je rovnako nesporné, ze zodpovednost spolocnosti Akzo Nobel bola v napadnutom rozhodnutí uznaná, pokial ide o porusenia spôsobené pocas prvého obdobia porusovania, len z dôvodu protiprávneho správania spolocnosti Akzo GmbH týkajúceho sa cínových stabilizátorov a spolocnosti Akzo BV pre sektor ESBO/estery (pozri odôvodnenie 514 napadnutého rozhodnutia). 123 Je tiez nesporné, ze k prvým úkonom Komisie vykonaným s cielom vysetrovania alebo postupu súvisiaceho s porusovaním týkajúcim sa tak cínových stabilizátorov, ako aj sektora ESBO/estery doslo az zaciatkom roka 2003. 124 Preto nemozno spochybnit, ze prvé úkony Komisie vykonané s cielom vysetrovania alebo postupu súvisiaceho s porusovaním podla clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, týkajúceho sa tak cínových stabilizátorov, ako aj sektora ESBO/estery boli voci spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV uskutocnené po tom, co uplynula lehota stanovená v odseku 1 tohto ustanovenia. 125 V tomto smere treba pripomenút, ze premlcanie upravené v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 nemá za následok zánik existencie porusenia, ani nebráni Komisii, aby v rozhodnutí konstatovala zodpovednost za toto porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, Zb., [14]EU:T:2005:349, body 60 az 63), ale vedie len k neuplatneniu sankcií v prípade subjektov, vo vztahu ku ktorým doslo k premlcaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, T-372/10, Zb., [15]EU:T:2012:325, bod 194). 126 Navyse z doslovného, teleologického a systematického výkladu clánku 25 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze podobne ako individuálne procesné záruky, akými sú právo na obhajobu a povinnost Komisie zaslat oznámenie o výhradách, ako aj rozhodnutie, ktorým sa ukladajú sankcie dotknutej právnickej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, Zb., [16]EU:C:2009:536, body 57 a 59), sa výhoda premlcania podla odseku 1 vztahuje a môze byt uplatnená nezávisle kazdou právnickou osobou, voci ktorej Komisia vedie konanie. Judikatúra uz uznala, ze len samotná skutocnost, ze vo vztahu k dcérskej spolocnosti, patriacej do skupiny spolocností v zmysle hospodárskej jednotky, uplynula premlcacia lehota, nemá za následok spochybnenie zodpovednosti materskej spolocnosti a zabránenie stíhania proti nej (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [17]EU:T:2012:325, body 193 az 196, ktorý v tomto bode nebol spochybnený rozsudkom z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, C-414/12 P, [18]EU:C:2104:301, bod 109). 127 Toto posúdenie nie je v rozpore s pouzitím pojmu podnik v odsekoch 3 a 4 clánku 25 nariadenia c. 1/2003 v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktorého úcelom je iba vymedzit úkony, ktoré spôsobujú prerusenie premlcania, ako aj dosah ich úcinkov na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní, to znamená vrátane právnických osôb, ktoré ich tvoria (pozri v tomto zmysle rozsudok Bolloré/Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [19]EU:T:2012:325, bod 198 a nasl.). 128 V predmetnej veci z toho vyplýva, ze hoci Akzo GmbH a Akzo BV ostali plnoprávnymi clenmi skupiny Akzo, mohli sa na rozdiel od spolocnosti Akzo Nobel oprávnene odvolat na to, ze vo vztahu k nim uplynula premlcacia lehota. 129 Preto treba vyhoviet výhradám, ktoré zalobkyne uvádzajú na základe clánku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia c. 1/2003, a zrusit clánok 2 body 4, 6, 21 a 23 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom boli pokuty ulozené spolocnostiam Akzo GmbH a Akzo BV v súvislosti s prvým obdobím porusovania, ale zamietnut ich v zostávajúcej casti. [omissis] II -O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady nálezitej administratívnej starostlivosti a dodrzania primeranej lehoty [omissis] A -O druhom zalobnom dôvode, v rozsahu, v akom bol vznesený na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia 319 V rámci druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad nálezitej administratívnej starostlivosti a dodrzania primeranej lehoty zalobkyne subsidiárne navrhujú zmenu napadnutého rozhodnutia, a síce znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 320 Zalobcovia sa domnievajú, ze aj keby Vseobecný súd rozhodol, ze porusenia zásad nálezitej administratívnej starostlivosti a dodrzania primeranej lehoty neviedli k poruseniu ich práva na obhajobu, a teda ze tento zalobný dôvod nemôze odôvodnit celkové zrusenie napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd by mal zohladnit tieto porusenia a v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci výrazne znízit výsku pokút, ktoré im boli ulozené, alebo ich aspon znízit o 1 %, podobne ako to urobila Komisia v napadnutom rozhodnutí vo vztahu ku vsetkým ostatným podnikom. 321 V tomto zmysle uvádzajú, ze Komisia tým, ze im nepriznala znízenie pokút o 1 %, cím porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, sankcionovala ich diskriminacným spôsobom za to, ze si uplatnili svoje práva v rámci súdneho konania spolocnosti Akzo, co je v rozpore so zásadou úcinnej súdnej ochrany a odrádza podniky, ktoré sú úcastníkmi iných konaní, od toho, aby si uplatnili svoje práva. 322 Komisia tvrdí, ze uplatnené znízenia predstavovali kompenzacné opatrenie pre ostatné podniky, ktoré museli pockat na výsledok súdneho konania spolocnosti Akzo a nachádzali sa v odlisnej situácii ako zalobkyne, kedze zalobkyne vyvolali súdne konanie spolocnosti Akzo. Z praktického hladiska je navyse zjavne neprijatelné tvrdit, ze skutocnost, ze zalobkyniam nebolo v predmetnej veci priznané výnimocné znízenie výsky ulozenej sankcie o 1 %, mala akýkolvek odradzujúci úcinok na vôlu iných zalujúcich strán, ktoré sa nachádzali v rovnakej situácii, od toho, aby si uplatnili si svoje práva v iných veciach. 2. Posúdenie Vseobecným súdom 323 V rámci druhého zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásad nálezitej administratívnej starostlivosti a dodrzania primeranej lehoty zalobkyne subsidiárne navrhujú zmenu napadnutého rozhodnutia, konkrétne znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené. 324 V tomto smere treba pripomenút, ze Vseobecný súd môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znízit výsku ulozených pokút na základe porusenia zásady dodrzania primeranej lehoty, pokial z dôvodu dlzky správneho konania nedoslo k poruseniu práva na obhajobu (rozsudok zo 6. februára 2014, AC-Treuhand/Komisia, T-27/10, Zb., vec v odvolacom konaní, [20]EU:T:2014:59, bod 278). 325 V predmetnej veci treba konstatovat, ze Komisia nespochybnuje neprimeranú dlzku trvania správneho konania, kedze ona sama v napadnutom rozhodnutí znízila výsku pokút ulozených vsetkým dotknutým podnikom s výnimkou zalobkýn. 326 Na odôvodnenie tohto rozdielneho zaobchádzania Komisia poukazuje na rozdiel objektívne porovnatelných situácií, a síce, ze na rozdiel od ostatných podnikov sú to zalobkyne, ktoré vyvolali súdne konanie spolocnosti Akzo. 327 Toto odôvodnenie nemozno prijat. 328 Nezávisle na otázke, ci by boli ostatné podniky odradené uplatnit si v súdnom konaní svoje práva, pokial sa ich týka vysetrovanie Komisie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, sa totiz tvrdenie Komisie ukazuje byt nezlucitelné so zásadou úcinnej súdnej ochrany. 329 V dôsledku toho Komisia tým, ze priznala znízenie výsky ulozených pokút z dôvodu dlzky trvania správneho konania vsetkým ostatným dotknutým podnikom, ale nie zalobkyniam, z jediného dôvodu, ktorým je súdne konanie spolocnosti Akzo, ako to vyplýva z odôvodnení 771 a 772 napadnutého rozhodnutia, dopustila sa v tomto rozhodnutí neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania. 330 Vseobecný súd sa preto v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci domnieva, ze výsku pokút ulozených zalobkyniam treba znízit o 1 %. 331 Na základe toho sa celková výska pokút ulozených v clánku 2 bodoch 1 az 7 a 18 az 24, teda 40,6 milióna eur pre Akzo Nobel a 12,002 milióna eur pre Akcros, znizuje na sumu 40,194 milióna eur pre Akzo Nobel a na sumu 11,881 980 milióna eur pre Akcros. [omissis] O trovách 449 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 450 Vseobecný súd vsak v predmetnej veci ciastocne vyhovel návrhom zalobkýn. 451 V dôsledku toho a vzhladom na okolnosti prejednávanej veci je opodstatnené rozhodnút, ze Komisia je povinná nahradit dve pätiny trov konania, ktoré vynalozili zalobkyne, a znása tri pätiny svojich vlastných trov konania. Zalobkyne znásajú tri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve pätiny trov konania vynalozených Komisiou. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 body 4, 6, 21 a 23 rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory) sa zrusuje v rozsahu, v akom boli spolocnostiam Akzo Nobel Chemicals GmbH a Akzo Nobel Chemicals BV ulozené pokuty. 2. Celková výska pokút ulozených v clánku 2 bodoch 1 az 7 a 18 az 24 rozhodnutia K(2009) 8682 v konecnom znení sa znizuje na 40194 miliónov eur pre spolocnost Akzo Nobel NV a na 11881980 miliónov eur pre spolocnost Akcros Chemicals Ltd. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Európska komisia je povinná nahradit dve pätiny trov konania, ktoré vznikli spolocnostiam Akzo Nobel, Akzo Nobel Chemicals GmbH, Akzo Nobel Chemicals BV a Akcros Chemicals, a znása tri pätiny svojich vlastných trov konania. Akzo Nobel, Akzo Nobel Chemicals GmbH, Akzo Nobel Chemicals BV a Akcros Chemicals znásajú tri pätiny svojich vlastných trov konania a sú povinné nahradit dve pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii. Prek Labucka Kreuschitz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [21]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [22]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlfM4qo/L90661-6008TMP.html#t-ECR_62010TJ0047_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXlfM4qo/L90661-6008TMP.html#t-ECR_62010TJ0047_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2104%3A301&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///tmp/lynxXXXXlfM4qo/L90661-6008TMP.html#c-ECR_62010TJ0047_SK_01-E0001 22. file:///tmp/lynxXXXXlfM4qo/L90661-6008TMP.html#c-ECR_62010TJ0047_SK_01-E0002