ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora) z 2. marca 2012 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Financný sektor -- Pomoc na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu -- Kapitálová injekcia s moznostou splatenia alebo premeny cenných papierov poskytnutou príjemcovi pomoci -- Zmena podmienok splácania v priebehu správneho konania -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Pojem státna pomoc -- Výhoda -- Kritérium súkromného investora -- Nevyhnutná a primeraná spojitost medzi sumou pomoci a rozsahom opatrení na zabezpecenie zlucitelnosti pomoci" Vo veciach T-29/10 a T-33/10, Holandské královstvo, v zastúpení: C. Wissels, Y. de Vries a M. de Ree, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Glazener, advokát, zalobca vo veci T-29/10, ING Groep NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: pôvodne O. Brouwer, M. Knapen a J. Blockx, advokáti, neskôr O. Brouwer, J. Blockx a M. O'Regan, solicitor, zalobkyna vo veci T-33/10, ktoré v konaní podporuje: De Nederlandsche Bank NV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: pôvodne B. Nijs a G. van der Klis, neskôr G. van der Klis, M. Petite a S. Verschuur a napokon M. Petite a S. Verschuur, advokáti, proti Európskej komisii, v zastúpení: H. van Vliet, L. Flynn a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2010/608/ES z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09), ktorú Holandsko poskytlo na úver krytý nelikvidnými aktívami banky ING a restrukturalizacný plán ([2]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 139), VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia S. Frimodt Nielsen (spravodajca) a H. Kanninen, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júla 2011, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna vo veci T-33/10, ING Groep NV (dalej len "ING"), je financná institúcia so sídlom v Amsterdame (Holandsko), ktorá ponúka bankové a investicné sluzby, ako aj zivotné a dôchodkové poistenie fyzickým osobám, obchodným spolocnostiam a institúciám vo viac ako 40 krajinách. ING tvoria dva hlavné právne subjekty, a to ING Bank NV (dalej len "ING Banka") a ING Verzekeringen NV (dalej len "ING Poistovna"). Na konci roka 2008 konsolidovaná súvaha spolocnosti ING vykazovala 1332 miliárd eur, z coho viac ako 75 % pochádzalo z jej bankovej cinnosti [odôvodnenie c. 12 rozhodnutia 2010/608/ES z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09), ktorú Holandsko poskytlo na úver krytý nelikvidnými aktívami banky ING a restrukturalizacný plán ([3]Ú. v. EÚ L 274, 2010, s. 139, dalej len "napadnuté rozhodnutie"]. 2 Na správne pochopenie sporu treba po prvé v krátkosti uviest rôzne opatrenia pomoci, ktoré spolocnosti ING poskytlo Holandské královstvo s cielom napravit váznu poruchu fungovania v hospodárstve v tomto státe z dôvodu svetovej financnej krízy, po druhé chronologicky uviest hlavné fázy správnych konaní zacatých Európskou komisiou voci týmto opatreniam a po tretie uviest obsah napadnutého rozhodnutia, osobitne pokial ide o najrelevantnejsie skutocnosti na úcely preskúmania týchto zalôb. 1. Opatrenia pomoci poskytnuté spolocnosti ING 3 Z bodu 2.3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ING mala prospech z troch opatrení pomoci poskytnutých Holandským královstvom, a to z kapitálovej injekcie (dalej len "prvé opatrenie pomoci" alebo "kapitálová injekcia"), z opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív (dalej len "druhé opatrenie pomoci" alebo "opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív"), nazývaného tiez nástroj na podporu "nelikvidných aktív", a z viacerých záruk za strednodobé záväzky (dalej len "tretie opatrenie pomoci"). 4 Prvé opatrenie pomoci spocívalo vo zvýsení kapitálu, ku ktorému doslo 11. novembra 2008 tým, ze Holandské královstvo upísalo emisiu 1 miliardy cenných papierov ING bez volebného práva ci práva na dividendy s emisným kurzom 10 eur za cenný papier. Táto operácia umoznila ING zvýsit si základné imanie, tzv. "Core Tier 1" (kategória 1), o 10 miliárd eur. Na základe podmienok splácania obsiahnutých v dohode o upísaní kapitálu, ktorú na tento úcel uzavrelo Holandské královstvo s ING, sa cenné papiere mohli na podnet ING bud odkúpit po 15 eur za cenný papier (co predstavovalo 50 % prémie z emisného kurzu pri spätnom odkúpení), alebo po troch rokoch premenit na kmenové akcie. Ak by si ING zvolila moznost premeny, holandské orgány sa mohli rozhodnút pre odkúpenie cenných papierov od ING po 10 eur za cenný papier s pripocítaním vzniknutých úrokov. Kupón k cenným papierom sa mal Holandskému královstvu vyplatit len v prípade, ak by ING vyplatila dividendy z kmenových akcií. 5 Holandské královstvo a ING následne zmenili podmienky splácania casti kapitálovej injekcie. Podla pozmenených podmienok mohla ING odkúpit az 50 % cenných papierov za ich emisnú cenu s pripocítaním vzniknutých úrokov v súvislosti s rocným kupónom 8,5 % a s prémiou za predcasné splatenie (nazývanej aj "penále za predcasné splatenie"), ak je cena akcie ING vyssia nez 10 eur. Táto prémia mohla dosahovat maximálne 705 miliónov a minimálne 340 miliónov eur, co zabezpecovalo minimálnu vnútornú návratnost vo výske 15 %. 6 Dna 21. decembra 2009 ING odkúpila 50 % svojich cenných papierov emitovaných v rámci zvýsenia kapitálu, ku ktorému doslo 11. novembra 2008, za emisnú cenu týchto cenných papierov zvýsenú o kupón 8,5 % a prémiu za predcasné splatenie, ktorá sa priblizovala medznej hodnote, takze celková návratnost pre Holandské královstvo od dátumu ich emisie dosiahla minimálnu vnútornú návratnost vo výske 15 %. V prípade ostatných cenných papierov emitovaných v rámci uvedeného zvýsenia kapitálu zostali moznosti splatenia a premeny nezmenené. 7 Druhé opatrenie pomoci spocívalo vo výmene penazných tokov týkajúcich sa znehodnotených aktív v tzv. portfóliu "Alt-A" cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi na bytové úcely poskytnutými v Spojených státoch amerických, ktorých hodnota sa znacne znízila. 8 Tretie opatrenie pomoci spocívalo v zárukách za záväzky ING vo výske 9 miliárd USD (z ktorých 8,25 miliardy uz bolo vydaných) a 5 miliárd eur (z ktorých 4,15 miliardy uz bolo vydaných). Tieto záruky Holandské královstvo poskytlo za poplatok. 2. Správne konanie týkajúce sa týchto opatrení pomoci 9 Dna 22. októbra 2008 Holandské královstvo oznámilo Komisii prvé opatrenie pomoci (vec N 528/08). 10 Dna 12. novembra 2008 Komisia prijala rozhodnutie C(2008) 6936 vo veci N 528/08 o státnej pomoci, ktorú Holandské královstvo poskytlo spolocnosti ING (dalej len "pôvodné rozhodnutie"). V tomto rozhodnutí Komisia po analýze, v ktorej zohladnila "úvahy verejnej politiky a potreby spolocnosti ING", ktoré boli dôvodom zásahu holandského státu, a "dalsie úvahy, ktoré by súkromný investor nijako nezohladnil", zastávala názor, ze odkúpenie cenných papierov ING holandským státom zahrnuje znak pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 36 az 51 pôvodného rozhodnutia). Komisia vsak uviedla, ze toto opatrenie je v súlade so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze jeho cielom bola náprava váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu v dôsledku svetovej financnej krízy (odôvodnenia c. 52 az 70 pôvodného rozhodnutia). V dôsledku toho rozhodla, ze proti uvedenému opatreniu nevznesie námietky a vzhladom na financnú krízu ho schválila ako núdzové opatrenie na obdobie siestich mesiacov. Komisia tiez uviedla, ze toto opatrenie bude opätovne preskúmané po uplynutí uvedených siestich mesiacov, aby sa najmä zistilo, ci takéto opatrenie môze zabezpecit zivotaschopnost ING z dlhodobého hladiska. Napokon spresnila, ze ak holandské orgány pocas týchto siestich mesiacov zavedú v tejto súvislosti vierohodný plán (dalej len "restrukturalizacný plán"), platnost pôvodného rozhodnutia bude automaticky predlzená az dovtedy, nez Komisia rozhodne o tomto pláne (odôvodnenia c. 71 az 74 pôvodného rozhodnutia). 11 Dna 4. marca 2009 Holandské královstvo oznámilo Komisii druhé opatrenie pomoci (vec C 10/09, ex N 138/09). 12 Dna 17. marca 2009 sa konala schôdzka za úcasti Komisie, Holandského královstva, spolocností ING a De Nederlandsche Bank NV (dalej len "DNB"), holandskej centrálnej banky, ktorá je aj orgánom dohladu nad holandskými bankami a poistovnami. Komisia na tejto schôdzke najmä uviedla, ze na to, aby mohla s konecnou platnostou schválit opatrenie o kapitálovej injekcii a opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív, je podla jej názoru potrebný znacne rozsiahly restrukturalizacný plán. 13 Listom z 31. marca 2009 Komisia oznámila Holandskému královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES ([4]Ú. v. EÚ C 158, s. 13, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") z dôvodu, ze existovali pochybnosti o súlade urcitých aspektov opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív s oznámením Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore ([5]Ú. v. EÚ C 72, s. 1). Toto opatrenie vsak bolo povolené na obdobie siestich mesiacov (bod VI rozhodnutia o zacatí konania). V rozhodnutí o zacatí konania sa tiez uvádza, ze holandský stát sa zaviazal predlozit najneskôr 12. mája 2009 restrukturalizacný plán zahrnujúci tak opatrenie o kapitálovej injekcii, ako aj opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív (odôvodnenie c. 83 rozhodnutia o zacatí konania). 14 Dna 24. apríla 2009 sa uskutocnila schôdzka Komisie, Holandského královstva a spolocností ING a DNB. Na tejto schôdzke Komisia uviedla, ze opatrenia pomoci uvedené v bode 3 vyssie nebudú schválené, ak ING neprijme rozsiahle restrukturalizacné opatrenia, aby obnovila svoju zivotaschopnost a obmedzila vzniknuté narusenie hospodárskej sútaze (dalej len "kompenzacné opatrenia"). Komisia konkrétne zastávala názor, ze ING by nemala uskutocnovat akvizície, mala by prijat záväzok v oblasti vedúceho postavenia pri stanovovaní cien a zbavit sa aktív nad rámec toho, co ING zvazovala, a to najmä svojich podielov v týchto troch subjektoch: v jednej banke v Holandsku, v jednom subjekte v Spojených státoch a v jednom subjekte v Európe. 15 Dna 12. mája 2009 Holandské královstvo oznámilo Komisii restrukturalizacný plán týkajúci sa ING. Tento plán bol struktúrovaný v súlade so schémou, ktorú zaslala Komisia 2. apríla 2009, a obsahoval návrh ING na znízenie jej bilancnej hodnoty o sumu, ktorá sa povazovala za znacnú v porovnaní s bilancnou hodnotou konstatovanou 30. septembra 2008. ING zastávala názor, ze dalsie kompenzacné opatrenia nie sú nevyhnutné, kedze opatrenia pomoci uvedené v bode 3 vyssie nemali za následok zistitelné narusenia hospodárskej sútaze. Tento restrukturalizacný plán bol doplnený o dalsie informácie, predlozené 7. júla 2009. Pri tejto prílezitosti ING predniesla podrobnú argumentáciu na podporu svojho tvrdenia, ze nedoslo k naruseniam hospodárskej sútaze. 16 Prvá schôdzka Komisie, Holandského královstva a spolocností ING a DNB s cielom prediskutovat restrukturalizacný plán, ktorý bol predlozený 12. mája 2009, sa konala 14. júla 2009. Komisia zacala schôdzku tým, ze predstavila faktory, ktoré povazovala za nevyhnutné na schválenie tohto plánu. Pocas tejto prezentácie, nazvanej "Rámec restrukturalizácie spolocnosti ING - Úvodná prezentácia", Komisia uviedla najmä po prvé, ze tento plán je nevierohodný, po druhé, ze v prípade, ak jej útvary uvedený plán neschvália, bude potrebné opatrenie o kapitálovej injekcii a opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív povazovat za protiprávnu pomoc, ktorú treba vrátit, a po tretie, ze k takémuto schváleniu musí dôjst najneskôr v polovici augusta 2009, aby sa na konci septembra 2009 mohlo prijat rozhodnutie. Pocas tejto prezentácie takisto vyuzila prílezitost poskytnút podrobný opis kompenzacných opatrení, ktoré povazovala za nevyhnutné, pod názvom "Základné kamene rámca restrukturalizácie sú polozené". Medzi kompenzacné opatrenia pozadované Komisiou patril aj úplný zákaz akýchkolvek akvizícií, zákaz rozhodujúcim spôsobom ovplyvnovat ceny v holandskom retailovom bankovom sektore a zákaz významných prevodov aktív v Holandsku, v Belgicku a v rámci skupiny. 17 Dna 31. júla 2009 DNB zaslala Komisii list, aby ju informovala o svojich zákonných povinnostiach, ktoré má podla holandského práva v oblasti regulácie a dohladu nad financnými institúciami v Holandsku. V tomto liste poukázala aj na právo Európskej únie v rozsahu, v akom prostredníctvom európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) prispieva k hladkému uskutocnovaniu politík, ktoré sa týkajú obozretného dohladu nad úverovými institúciami a stability financného systému (v zmysle clánku 105 ods. 5 ES). V tejto súvislosti uviedla, ze na základe holandského práva musí vydat "vyhlásenie o neexistencii námietok" (Verklaring van geen bezwaar) vo vztahu ku kazdému významnému opatreniu na financnú reorganizáciu ING najmä vzhladom na význam tohto podniku pre holandské hospodárstvo a potrebu, aby mal dostatocný kapitál na splnenie svojich záväzkov. DNB napokon Komisii oznámila svoje zelanie predíst tomu, aby DNB a Komisia ulozili ING v rámci zamýslanej restrukturalizácie rozporné opatrenia. 18 Druhá schôdzka Komisie, Holandského královstva a spolocností ING a DNB s cielom prediskutovat restrukturalizacný plán, ktorý predlozila ING, sa uskutocnila 5. augusta 2009. Pocas nej ING uviedla dôvody, preco by Komisia mala prijat restrukturalizacný plán predlozený 12. mája 2009. Komisia v odpovedi zopakovala, ze tento plán povazuje za nedostatocný. 19 Dna 10. augusta 2009 ING a DNB predlozili Komisii svoje formálne pripomienky k opatreniu týkajúcemu sa znehodnotených aktív, ktoré bolo predmetom konania podla clánku 88 ods. 2 ES (vec C 10/09, ex N 138/09). DNB uviedla, ze Komisia si nevyziadala pripomienky, pokial ide o opatrenie týkajúce sa kapitálovej injekcie, a spresnila, ze ak by Komisia toto opatrenie presetrovala vo väcsej miere, mohla by k nemu predlozit pripomienky, a to z dôvodu svojho postavenia ako orgánu dohladu. Takisto upozornila Komisiu na skutocnost, ze v konaní vo veci predbezného preskúmania opatrenia pomoci nemozno podla nej ulozit kompenzacné opatrenia, lebo dotknuté tretie osoby v nom nemôzu predlozit príslusné pripomienky. Pokial ide o samotné opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív, DNB v podstate uviedla, ze ING je zivotaschopný podnik, ktorý od holandského státu potrebuje pomoc len z dôvodu celosvetovej financnej krízy, ze informácie týkajúce sa hodnoty nadobudnutého portfólia a odmeny holandského státu boli posúdené správne, ze nebolo potrebné poskytnút poplatok za záruku a ze predlozený restrukturalizacný plán bol v súlade s tým, co sa v súcasnej situácii ocakávalo. 20 Dna 13. augusta 2009 ING predlozila Komisii prostredníctvom Holandského královstva nový restrukturalizacný plán. ING v tejto súvislosti uviedla, ze uvedený návrh vychádzal z vôle zabránit tomu, aby Komisia podala zalobu na vymáhanie kapitálovej injekcie, ktorú ohlásila v prípade, ak by do polovice augusta 2009 nebol predlozený vierohodný plán, a z toho, ze Komisia jej mohla jednostranne ulozit akékolvek povinnosti v oblasti restrukturalizácie, ktoré povazovala za vhodné. Tento nový plán vychádzal z poziadaviek Komisie a upravoval rôzne prevody aktív smerujúce k znízeniu jej bilancnej hodnoty o viac nez dvojnásobok oproti pôvodne navrhnutej hodnote. Ako inú moznost nez prevod svojich podielov v troch subjektoch, ktorý navrhovala Komisia, ING navrhla previest jeden z týchto subjektov, a to subjekt nachádzajúci sa v Spojených státoch, ako aj iný subjekt, prostredníctvom ktorého uskutocnovala svoju hlavnú poistovaciu cinnost v Holandsku. 21 Dna 15. augusta 2009 DNB informovala Komisiu, ze dôsledky vyplývajúce pre ING z prevodu banky pôsobiacej v Holandsku, ktorý navrhovala Komisia, v oblasti dozoru sú také, ze je velmi nepravdepodobné, ze by ING získala od DNB vyhlásenie, ze DNB nemá v tejto súvislosti ziadne námietky. 22 Dna 18. augusta 2009 holandský stát predlozil ING kópiu e-mailu, ktorý mu zaslala N. Kroes, clenka Komisie poverená problematikou hospodárskej sútaze, v ktorom uvádzala, ako by bolo z jej pohladu mozné dospiet k uspokojivému výsledku. Po prvé clenka Komisie poverená problematikou hospodárskej sútaze zastávala názor, ze "ING sa nemohla povazovat za banku, ktorá je z hladiska konania o preskúmaní státnej pomoci v podstate zdravá", kedze získala pomoc vo forme rekapitalizácie a opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív vo výske presahujúcej 2 % jej rizikovo vázených aktív (risk weighted assets, dalej len "RWA"). Po druhé táto osoba uviedla rozdiel, ktorý este existuje medzi stranami, pokial ide o posúdenie hodnoty tzv. portfólia "Alt-A", ako aj výsku odmeny, ktorá sa mala poskytnút holandskému státu. Po tretie uviedla, ze restrukturalizacný plán treba este zlepsit. V tejto súvislosti zdôraznila, ze návrh ING previest jej hlavnú poistovaciu cinnost v Holandsku bol krokom správnym smerom, ale ze bolo potrebné urobit este viac. Podla jej názoru sa hlavný aspekt týkal najmä potreby napravit narusenia hospodárskej sútaze na trhu retailových bánk v Holandsku. V tejto súvislosti poznamenala, ze vzhladom na velmi silné postavenie ING na tomto koncentrovanom trhu neexistuje iné riesenie, nez previest znacné mnozstvo aktív, aby sa umoznil vstup nového subjektu na trh. Napokon uviedla, ze "ak nedôjde k urcitému pokroku do konca tohto týzdna, nebude mozné vydat do konca septembra kladné rozhodnutie". 23 Dna 21. augusta 2009 clenka Komisie poverená problematikou hospodárskej sútaze zaslala list spolocnosti DNB, v ktorom odpovedala na jej list z 31. júla 2009 tak, ze potreba zabezpecit financnú stabilitu je pre Komisiu osobitne dôlezitá a ze v tomto ohlade zohladní stanoviská vyjadrené orgánmi dohladu. V súvislosti s posúdením restrukturalizacných opatrení vsak pripomenula, ze Komisia má výlucnú právomoc posúdit ich úcinky na spolocný trh. Napokon uviedla, ze sa oboznámila s pripomienkami, ktoré DNB zaslala k veci C 10/09 (ex N 138/09). 24 Dna 1. septembra 2009 Holandské královstvo predlozilo Komisii hospodársky znalecký posudok o konkurencieschopnosti holandského trhu retailových bánk a poistovní vyhotovený na základe aktuálnych údajov, ktorý podla jeho autorov potvrdzuje konstatovanie, ze retailový bankový trh je síce relatívne koncentrovaný, avsak je konkurencieschopný a efektívny. 25 Po diskusii s Komisiou Holandské královstvo predlozilo 8. septembra 2009 odlisný návrh prevodu, pokial ide o retailový bankový trh v Holandsku. ING by podla neho nepreviedla banku pôsobiacu v Holandsku, ale hypotekárnu banku, a to Westland Utrecht Hypotheekbank (dalej len "WUH"), a vsetky cinnosti Interadvies, t. j. jedného z jej subjektov pôsobiacich pod zástitou Nationale Nederlanden. V e-maile Holandskému královstvu zo 14. septembra 2009 Komisia uviedla, ze tento návrh je pre nu jednoznacne nepostacujúci. 26 Dna 15. septembra 2009 Komisia predlzila platnost povolenia opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív (odôvodnenie c. 4 napadnutého rozhodnutia). 27 Dna 25. septembra 2009 DNB zaslala Komisii list, aby jej vysvetlila vsetky dôvody, ktoré jej ako orgánu dohladu nad financnou cinnostou ING umoznili dospiet k záveru, ze tento podnik bol z financného hladiska zivotaschopný tak pred poskytnutím pomoci zo strany Holandského královstva, ako aj po nom. Toto spresnenie sa jej zdalo nevyhnutné, kedze DNB chcela zabránit tomu, aby sa Komisia vyjadrila k tejto otázke v rámci preskúmania týkajúceho sa pravidiel hospodárskej sútaze nevhodným spôsobom. 28 Dna 6. októbra 2009 clenka Komisie poverená problematikou hospodárskej sútaze zaslala spolocnosti ING e-mail, aby najmä ozrejmila aktuálny stav debát týkajúcich sa restrukturalizacného plánu. V tejto súvislosti navrhla viacero mozností riesenia, okrem iného aj zvýsenie odmeny holandskému státu za opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív alebo prevod dalsieho subjektu ING pôsobiaceho v Nemecku okrem prevodu WUH/Interadvies. Napokon uviedla, ze ak ING nevezme toto konanie vázne, Komisia bude nútená zacat podrobnejsie vysetrovacie konanie a ING tak "premárni svoju prílezitost". 29 Dna 12. októbra 2009 ING predlozila Komisii prostredníctvom Holandského královstva iný restrukturalizacný plán. Hoci v nom vyjadrila odlisné stanovisko k viacerým aspektom a zdôraznila svoju vôlu nepredlozit dalsie opatrenia k znízeniu investícií, osobitne na domácom trhu, plán viackrát odkazuje na návrhy clenky Komisie poverenej problematikou hospodárskej sútaze v e-maile zo 6. októbra 2009. Tento plán konkrétne upravoval rôzne prevody vedúce k znízeniu bilancnej hodnoty ING o 45 %, t. j. takmer trikrát viac, ako bolo navrhnuté v restrukturalizacnom pláne predlozenom 12. mája 2009, zákaz nadobúdania majetku a záväzky týkajúce sa správania, ako pozadovala Komisia. 30 Komisia 16. októbra 2009 poziadala spolocnosti ING a DNB, aby stiahli svoje pripomienky, ktoré 10. augusta 2009 predlozili v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES (vec C 10/09, ex N 138/09). 31 Dna 21. októbra 2009 ING zaslala Komisii list, v ktorom jej oznámila, ze na ziadost Komisie stiahne vyssie uvedené pripomienky, aby jej umoznila prijat do 18. novembra 2009 konecné rozhodnutie týkajúce sa opatrení pomoci uvedených v bode 3 vyssie. V tomto liste vsak uviedla, ze nadalej zastáva názor, ze náklady na opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív boli posúdené správne. Komisia odpovedala e-mailom, v ktorom uviedla, ze nemôze prijat list spolocnosti, v ktorom sa uvádza, ze stiahnutie pripomienok pozadovala práve Komisia. Spresnila, ze potrebuje list, v ktorom by sa len uvádzalo, ze ING stahuje svoje pripomienky, lebo takéto pripomienky uz nie sú vzhladom na dohodu a ocakávané rozhodnutie relevantné ("We need a letter that simply states that ING is withdrawing its observations because they are [no] longer valid in view of the settlement and the expected decision"). Komisia nakoniec uviedla, ze nepodnikne nijaké kroky v súvislosti s týmto rozhodovacím procesom, pokial jej nebude taký list dorucený ("Once again, I will not start the decision process before I have not [sic] received such a letter"). V nadväznosti na tento e-mail ING zaslala 21. októbra 2009 nový list, aby vyhovela ocakávaniam Komisie. 32 V ten istý den DNB tiez zaslala Komisii list, ze na jej ziadost súhlasí s tým, ze stiahne svoje pripomienky v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, ze toto stiahnutie je nevyhnutné, aby mohla vcas dospiet k rieseniu, pokial ide o kapitálovú injekciu a nástroj na podporu "nelikvidných aktív". DNB uviedla, ze aj ked nadalej trvá na tvrdeniach uvedených vo svojich pripomienkach, je pripravená ich stiahnut, pretoze sa tým môze prekonat neistota, ktorej celí ING, a teda zdá sa, ze je to v záujme financnej stability. V nadväznosti na ziadosti Komisie v tomto zmysle DNB v nasledujúci den opät poslala list, v ktorom uviedla, ze stiahne svoje pripomienky, pricom sa v tejto súvislosti nezmienila, ze takéto stiahnutie pozadovala Komisia, a nepoukázala na "záujem na financnej stabilite". 33 Dna 22. októbra 2009 Holandské královstvo predlozilo opravený restrukturalizacný plán spolocnosti ING. K tomuto dátumu tiez zaslalo Komisii zmenu podmienok splácania uvedených v bode 4 vyssie (dalej len "zmena podmienok splácania"). 34 Následne doslo k rozsiahlejsej korespondencii medzi Komisiou a ING, najmä pokial ide o informácie zohladnené v rámci nových podmienok splácania a dalej o vecný a územný dosah zákazu vedúceho postavenia pri stanovovaní cien, ktorý pozadovala Komisia. 35 Dna 6. novembra 2009 o 4.12 ráno Komisia zaslala Holandskému královstvu a ING návrh týkajúci sa prvej casti rozhodnutia, ktorý mala v úmysle prijat, pricom ich ziadala, aby do 10. hodiny overili údaje, ktoré v nom boli uvedené. Tento návrh obsahoval 92 odôvodnení a body 1 az 4 budúceho napadnutého rozhodnutia, t. j. body týkajúce sa konania, opisu skutkového stavu, opisu restrukturalizacného plánu a dôvodov zacatia vysetrovania. V odôvodnení c. 30 uvedeného návrhu, neskorsom odôvodnení c. 34 napadnutého rozhodnutia, bolo po zmienení sa o zmene dohody o splácaní oznámenej Holandským královstvom uvedené, ze "inými slovami, berúc do úvahy, ze ING by normálne musela zaplatit prémiu za spätné odkúpenie vo výske 2,5 miliardy eur, táto zmena by mala za následok dodatocnú výhodu pre ING v rozpätí 1,79 az 2,5 miliardy eur v závislosti od trhovej ceny akcií spolocnosti ING", a dalej, ze "holandské orgány vysvetlili, ze dôvodom tejto zmeny bolo umoznit ING podobné podmienky na ukoncenie opatrenia, aké sa poskytli spolocnostiam SNS a AEGON pri kapitálových injekciách odsúhlasených Holandskom". 36 E-mailom zo 6. novembra 2009, zaslaným o 8.45, ING informovala Komisiu, ze je velmi zlozité prestudovat 23-stránkový dokument v stanovenej lehote, a ziadala o trochu flexibility, pokial ide o okamih, kedy sa majú podat pripomienky. E-mailom z toho istého dna, zaslaným o 11.02, ING informovala Komisiu, ze je takmer hotová so svojimi komentármi a ze ich okamzite zasle. ING vsak uviedla, ze zodpovedné osoby este stále neprijali návrh Komisie o záväzku v oblasti vedúceho postavenia pri stanovovaní cien a ze sa o nom stále vedie interná diskusia. E-mailom z toho istého dna, zaslaným o 11.15, Komisia odpovedala, ze nadalej ocakáva komentáre spolocnosti ING, pricom spresnila, ze potrebuje vediet, ci v zaslanom návrhu sú faktické chyby, a nepotrebuje komentáre k zneniu návrhu, aj ked si tieto komentáre precíta. 37 ING v priebehu toho istého dna zaslala svoje komentáre Komisii, ktorá odpovedala, ze väcsina z nich sa netýka faktických chýb, ale skôr návrhov na prijatie iného znenia. Komisia tiez pozadovala niekolko spresnení k urcitým komentárom ING, na co táto spolocnost odpovedala e-mailom zaslaným 6. novembra 2009 o 19.37. 38 Dna 18. novembra 2009 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 3. Obsah napadnutého rozhodnutia 39 Aj napriek tomu, ze v názve napadnutého rozhodnutia je uvedené len druhé opatrenie pomoci (vec N 138/09), Komisia sa v uvedenom rozhodnutí vyjadruje aj k pomoci poskytnutej vo forme kapitálovej injekcie (vec N 528/08) (pozri najmä odôvodnenia c. 1, 32 az 35, 97 az 100, 133 a 156, ako aj clánok 2 prvý a druhý odsek napadnutého rozhodnutia) a k pomoci poskytnutej vo forme záruk na strednodobé záväzky schválených rozhodnutiami Komisie týkajúcimi sa holandského systému záruk (veci N 524/08 a N 379/09). 40 Pokial ide o záruky, ktoré Holandské královstvo poskytlo v rámci tretieho opatrenia pomoci, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze tieto záruky spadajú do holandského systému záruk, ktorý bol pôvodne schválený rozhodnutím Komisie z 30. októbra 2008 (vec N 524/08) a následne opät rozhodnutím Komisie zo 7. júla 2009 (vec N 379/09) (odôvodnenie c. 5 napadnutého rozhodnutia). 41 V úvodnej casti napadnutého rozhodnutia Komisia pripomína, ze clenským státom a iným dotknutým osobám poskytla moznost predlozit svoje pripomienky v súlade s poziadavkami Zmluvy o ES. V tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie o zacatí konania (pozri bod 13 vyssie) a spresnuje, ze od dotknutých osôb nedostala nijaké pripomienky. 42 V casti 2 "Skutková podstata" v odôvodneniach c. 33 az 35 napadnutého rozhodnutia Komisia opisuje kapitálovú injekciu a zmenu podmienok splácania takto: "(33) Emisný kurz za injekciu vo výske 10 mld. eur kapitálu Core Tier 1 bol 10 eur za jeden cenný papier. Na podnet ING sa cenné papiere môzu bud odkúpit za 15 eur za cenný papier (50 % prémia z emisného kurzu pri spätnom odkúpení), alebo po troch rokoch sa prevedú na kmenové akcie v pomere jedna k jednej. Ak ING dá podnet na alternatívu prevodu, Holandsko má moznost rozhodnút sa pre alternatívu spätného odkúpenia cenných papierov za sadzbu 10 eur za cenný papier plus nahromadený úrok. Kupón sa vyplatí Holandsku len vtedy, ak sa z kmenových akcií budú vyplácat dividendy. (34) V rámci restrukturalizacného plánu Holandsko predlozilo zmeny a doplnenia dohody o splatení cenných papierov Core Tier 1 spolocnostou ING. Podla zmenených a doplnených podmienok je ING schopná odkúpit 50 % cenných papierov kapitálu Core Tier 1 za emisný kurz (10 eur) plus nahromadený úrok v súvislosti s rocným kupónom 8,5 % (priblizne 253 mil. eur) plus penále za predcasné splatenie, ked ING predá akcie za cenu vyssiu ako 10 eur. Penále za spätné odkúpenie sa zvysuje s cenou akcií ING. Na úcely výpoctu prémie za spätné odkúpenie je zvýsenie ceny akcií obmedzené zhora sumou 12,45 eura. Pri tejto úrovni sa penále rovná 13 % rocne. Penále za spätné odkúpenie môze predstavovat maximálne 705 mil. eur za predpokladu, ze 5 mld. eur sa splatí 400 dní po dátume emisie. Okrem tom je prémia za penále obmedzená zdola sumou 340 mil. eur, cím sa zabezpecí minimálna interná miera návratnosti pre Holandsko 15 %. Inými slovami, berúc do úvahy, ze ING by normálne musela zaplatit 2,5 mld. eur prémiu za spätné odkúpenie, táto zmena by mala za následok dodatocnú výhodu pre ING v rozpätí od 1,79 mld. do 2,2 mld. eur v závislosti od trhovej ceny akcií ING. Holandsko vysvetlilo, ze dôvodom tejto zmeny bolo umoznit ING podobné podmienky na ukoncenie opatrenia, aké sa poskytli spolocnostiam SNS a AEGON pri kapitálových injekciách, ktoré dostali od Holandska. Tieto podmienky predcasného splatenia sa môzu uplatnit len na splatenie 5 mld. eur (t. j. 50 % pociatocnej kapitálovej injekcie). (35) ING sa môze do 31. januára 2010 rozhodnút, ci vyuzije moznost spätného odkúpenia, ale tento dátum sa môze po dohode s Holandskom predlzit do 1. apríla 2010 z dôvodu výnimocných podmienok na trhu, ak ING bude môct preukázat, ze dostatocné zvýsenie kapitálu Core Tier 1 potrebného na skorsie spätné odkúpenie cenných papierov v hodnote 5 mld. eur nebolo ekonomicky realizovatelné. Takéto predlzenie by potom podliehalo schváleniu Komisiou. Cielom ING je vyuzit moznost spätného odkúpenia pred 1. januárom 2010. Moznosti splatenia a prevodu zvysných 50 % zostávajú nezmenené." 43 V rámci posúdenia pomoci z hladiska clánku 87 ods. 1 ES Komisia v casti 5. 1 "Existencia pomoci" v odôvodneniach 97 az 99 napadnutého rozhodnutia uvádza: "(97) Komisia uz v rozhodnutí o zacatí konania preukázala, ze rekapitalizácia ING predstavuje státnu pomoc vo výske sumy vlozeného kapitálu, t. j. 10 mld. eur. (98) Zmena a doplnenie prémie za spätné odkúpenie tiez pre[d]stavuje státnu pomoc, pokial sa stát nevzdá svojho práva na získanie výnosov. Kedze ING sa uz dohodla na prémii za spätné odkúpenie vo výske 150 %, akékolvek prípadné znízenie je naozaj uslý príjem. Úprava podmienok splatenia holandskej kapitálovej injekcie má za následok dalsí prospech pre ING. To predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 mld. eur, ako sa uvádza v odôvodnení c. 34. (99) Pokial ide o opatrenie [týkajúce sa znehodnotených aktív], Komisia v rozhodnutí o zacatí konania zistila, ze toto opatrenie predstavuje pomoc. Výska pomoci vyplývajúca z [tohto] opatrenia sa vypocíta ako rozdiel medzi transferovou cenou (na základe reálnej ekonomickej hodnoty) a trhovej ceny prevedeného portfólia... Výsledný rozdiel medzi cenou za prevod a trhovou cenou prevedeného portfólia je 6,5 mld. USD, co zodpovedá priblizne 5 mld. eur. Výska pomoci vyplývajúca z opatrenia [týkajúceho sa znehodnotených aktív] je preto 5 mld. eur." 44 Komisia následne skúmala, ako bola predmetná pomoc rozdelená v rámci spolocnosti ING, aby posúdila jej výsku vzhladom na RWA spolocnosti ING: "(100) Kapitálová injekcia vo výske 10 mld. eur bola pôvodne rozdelená v rámci skupiny takto: 5 mld. eur pre bankovú divíziu ING, 4 mld. eur pre poistovaciu divíziu ING a 1 mld. eur pre celý holding. ING má moznost kedykolvek previest výsku kapitálovej injekcie medzi ING Bank, ING Insurance a holdingovou úrovnou. (101) Okrem toho 85 % financných tokov prevedených na Holandsko v rámci opatrenia [týkajúceho sa znehodnotených aktív] sa týkalo aktív v drzbe ING Bank a 15 % aktív v drzbe ING Insurance. Z celkovej sumy pomoci vyplývajúcej z opatrenia [týkajúceho sa znehodnotených aktív] (5 mld. eur) 4,25 mld. eur sa preto má pripísat ING Bank a 0,75 mld. eur ING Insurance. (102) Výsledkom je celková výska pomoci pre ING Bank 9,25 mld. eur (co predstavuje 2,7 % rizikovo vázených aktív ING Bank), celková výska pomoci pre ING Insurance vo výske 4,75 mld. eur (co predstavuje 50 % poziadaviek na mieru solventnosti ING Insurance) a 1 mld. eur zostane na holdingovej úrovni. (103) V záujme zjednodusenia a konzistentnosti s podmienkami pouzitými v oznámení o znehodnotených aktívach sa celková výska pomoci môze vyjadrit pomocou rizikovo vázených aktív len v prípade bankovej divízie ING. V takom prípade obidve opatrenia spolu plus doplnková pomoc v podobe znízenia prémie za spätné odkúpenie vo výske 2 mld. eur majú za následok prvok pomoci priblizne 17 mld. eur, co predstavuje priblizne 5 % [RWA] ING Bank." 45 Na záver posúdenia existencie pomoci tak Komisia v odôvodnení c. 106 s prihliadnutím na vsetky opatrenia pomoci poskytnuté spolocnosti ING uvádza: "(106) ING preto celkovo dostane pomoc na restrukturalizáciu do [12 - 22] mld. eur v podobe záruk na likviditu a priblizne 17 mld. eur vo forme inej pomoci, co predstavuje priblizne 5 % [RWA] banky." 46 Na záver svojej analýzy opatrení poskytnutých spolocnosti ING Komisia v odôvodneniach c. 155 az 157 napadnutého rozhodnutia uvádza: "(155) Dospelo sa k záveru, po prvé, ze na základe zmien a doplnení predlozených Holandskom 20. októbra 2009 je opatrenie [týkajúce sa znehodnotených aktív] v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach a malo by sa preto vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) [ES]. (156) Po druhé sa dospelo k záveru, ze restrukturalizacné opatrenia umoznujú ING obnovit jej dlhodobú zivotaschopnost, sú dostatocné, pokial ide o rozdelenie zátaze, a vhodné a primerané na kompenzáciu úcinkov predmetných opatrení pomoci narúsajúcich hospodársku sútaz. Predlozený restrukturalizacný plán splna kritériá oznámenia o restrukturalizácii, a preto ho mozno povazovat za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) [ES]. Opatrenia v podobe kapitálovej injekcie a záruky, ktoré uz boli poskytnuté, sa preto môzu predlzit v súlade s restrukturalizacným plánom. Docasné obmedzenia súvahy ulozené v rozhodnutí N 528/08 by sa vsak mali odstránit. (157) Po tretie sa dospelo k záveru, ze dodatocné opatrenia pomoci prezentované v rámci restrukturalizacného plánu, t. j. úprava podmienok spätného odkúpenia cenných papierov kapitálu Core Tier 1 od Holandska a predpokladané záruky na záväzky by sa mali vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) [ES] vzhladom na hlbku opatrení na nápravu narusení trhu, ktoré sú obsiahnuté v restrukturalizacnom pláne, a skutocnost, ze pomoc pomáha príjemcovi zlepsit zivotaschopnost. Týka sa to pomoci pochádzajúcej zo zmenených podmienok dojednaní o splácaní kapitálu poskytnutého Holandskom." 47 Komisia v clánku 2 prvom odseku napadnutého rozhodnutia preto uvádza, ze "pomoc na restrukturalizáciu, ktorú poskytlo Holandsko banke ING, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]", a v druhom odseku tohto clánku uvádza, ze táto "pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II". 48 Z prílohy II vyplýva, ze sa musia dodrzat najmä niektoré záväzky: -- ING do konca roka 2013 znízi výsku svojej bilancnej sumy o 45 % v porovnaní s bilancnou sumou k 30. septembru 2008 [teda znízenie o 616 miliárd eur oproti 1376 miliardám eur (pozri odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia)]. Na tento úcel musí ING predat svoju poistovaciu divíziu, ING Direct US a dalsie subjekty (pozri odôvodnenie c. 57 napadnutého rozhodnutia) podla kalendára stanovujúceho etapy na konci roka 2011, 2012 a nakoniec roka 2013: znízenie 20 % celkovej bilancnej sumy do konca roka 2011; znízenie 30 % do konca roka 2012 a znízenie 45 % do konca roka 2013. Na ziadost Holandska môze Komisia konecnú lehotu predlzit. -- Holandské královstvo sa zaväzuje, ze ING dodrzí zákaz vykonávat akvizície pocas troch rokov odo dna vydania rozhodnutia az do úplného splatenia cenných papierov. Komisia môze schválit akvizíciu, ak je to nevyhnutné na zachovanie financnej stability alebo hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch. -- Holandské královstvo sa zaväzuje, ze ING dodrzí zákaz týkajúci sa vedúceho postavenia pri stanovovaní cien. ING nebude bez predchádzajúceho súhlasu Komisie ponúkat v prípade urcitých produktov a na urcitých trhoch výhodnejsie ceny, nez sú ceny uplatnované jej tromi priamymi konkurentmi ponúkajúcimi najlepsie ceny. ING Direct nebude bez predchádzajúceho súhlasu Komisie uplatnovat dominantný vplyv na urcité ceny a urcité trhy. Tieto záväzky platia po dobu troch rokov odo dna vydania rozhodnutia alebo az do úplného splatenia cenných papierov. -- Holandské královstvo sa zaväzuje v rámci viacerých podrobných ustanovení týkajúcich sa ING najmä vyclenit WUH/Interadvies cinnosti, obnovit zivotaschopnost, odlozit vyplácanie kupónov a splácat cenné papiere kategórie 1 a 2, ako aj obmedzit politiky v oblasti odmenovania a uvádzania na trh. -- Holandské orgány sa zaväzujú, ze restrukturalizácia ING bude úplne dokoncená do konca roka 2013. 49 Okrem toho Komisia v clánku 1 prvom odseku napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "opatrenie týkajúce sa znehodnotených aktív oznámené Holandskom pre tzv. portfólio [']Alt-A[`] predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]", a v druhom odseku uvádza, ze táto "pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe I". Konanie a návrhy úcastníkov konania 50 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 28. januára 2010 Holandské královstvo podalo zalobu vo veci T-29/10. 51 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den ING podala zalobu vo veci T-33/10. 52 Samostatnými podaniami dorucenými pri podaní týchto zalôb Holandské královstvo a ING navrhovali, aby bolo rozhodnuté v skrátenom súdnom konaní a aby sa rozhodlo o spojení vecí v záujme tohto konania. 53 Dna 16. februára 2010 Komisia predlozila svoje pripomienky k týmto návrhom, pricom uviedla, ze nesúhlasí s návrhom na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní a s návrhom na spojenie vecí. 54 Rozhodnutím z 5. marca 2010 Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol zamietnut návrhy smerujúce k tomu, aby sa rozhodlo v skrátenom súdnom konaní. Rozhodnutím z toho istého dna predseda Vseobecného súdu rozhodol na návrh tretej komory, ze tieto veci sa prejednajú prednostne podla clánku 55 ods. 2 prvej vety Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 55 Predseda tretej komory Vseobecného súdu uznesením z 15. marca 2010 spojil veci T-29/10 a T-33/10 na úcely písomnej a ústnej casti konania. 56 Dna 23. apríla 2010 DNB poziadala o vstup do konania ako vedlajsí úcastník vo veci T-33/10 na podporu návrhov ING. 57 Uznesením zo 14. júla 2010 Vseobecný súd (tretia komora) vyhovel návrhu DNB na vstup do konania ako vedlajsí úcastník a táto spolocnost mohla predlozit svoje pripomienky 30. augusta 2010. 58 Kedze doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu, pôvodne vymenovaný sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená. Vzhladom na prekázku na strane jedného clena komory urcil predseda Vseobecného súdu podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku dalsieho sudcu na doplnenie komory. 59 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na otázky týkajúce sa pojmu "pomoc na restrukturalizáciu" pouzitého v clánku 2 prvom odseku napadnutého rozhodnutia a dalej dosahu návrhov Holandského královstva a ING (dalej len "písomné otázky"). 60 Úcastníci konania odpovedali na tieto písomné otázky 18. mája 2011. 61 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd upozornil úcastníkov konania, ze na pojednávaní môzu predlozit svoje pripomienky k týmto odpovediam, a to konkrétne k niektorým skutocnostiam, na ktoré poukázala jednak Komisia a jednak Holandské královstvo a spolocnosti ING a DNB. 62 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 12. júla 2011. 63 Vzhladom na pripomienky úcastníkov konania (pozri body 52 a 53 vyssie) Vseobecný súd rozhodol podla clánku 50 rokovacieho poriadku spojit tieto veci na úcely vydania rozsudku. 64 Vo veci T-29/10 Holandské královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia, ktorý je okrem iného zalozený na konstatovaní uvedenom v odôvodnení c. 98 uvedeného rozhodnutia, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie odsúhlasená holandskými orgánmi predstavuje pre ING dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 65 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal Holandské královstvo na náhradu trov konania. 66 Vo veci T-33/10 ING, podporovaná DNB, navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa domnieva, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur, -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia podmienila schválenie pomoci prijatím zákazov vedúceho postavenia pri stanovovaní cien, ako je uvedené v rozhodnutí a v jeho prílohe II, -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia podmienila schválenie pomoci restrukturalizáciou, ktorá ide nad rámec toho, co je primerané a pozadované na základe oznámenia Komisie o restrukturalizáciách, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 67 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu z dôvodu, ze je scasti neprípustná a scasti nedôvodná, -- subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal ING na náhradu trov konania. 68 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa prípustnosti, Komisia nespochybnuje prípustnost prvého z návrhov ING, ktorý sa týka zrusenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto rozhodnutí zastáva názor, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske 2 miliardy eur. Komisia naopak tvrdí, ze si nie je istá tým, ci by ING mohla v rámci druhého a tretieho návrhu spochybnit zákazy, aby táto spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na ceny, a dalej poziadavky, ktoré musí ING splnit v oblasti restrukturalizácie (pozri bod 48 vyssie). Podla názoru Komisie napadnuté rozhodnutie umoznuje ING získat státnu pomoc, ktorej schválenie Holandské královstvo pozadovalo a ktorá jej bola udelená na základe záväzkov prijatých týmto státom. Za predpokladu, ze by definícia pomoci bola správna, napadnuté rozhodnutie by teda nevyvolávalo nijaké právne úcinky, ktorými by mohli byt dotknuté záujmy ING. Táto spolocnost uvádza, ze napadnuté rozhodnutie zasahuje do jej právneho postavenia, kedze státna pomoc bola vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom vzhladom na záväzky spresnené v prílohe II napadnutého rozhodnutia a ze obsah týchto záväzkov bol stanovený Komisiou, najmä pokial ide o povinnost predat urcité aktíva alebo prijat urcité obmedzenia. Právny stav 69 Holandské královstvo vo veci T-29/10 uviedlo tri zalobné dôvody na podporu svojho návrhu na zrusenie (pozri bod 64 vyssie). Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ES, kedze v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc v prospech ING vo výske priblizne 2 miliardy eur. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, kedze Komisia neuviedla postacujúce dôvody na podporu svojho nesúhlasu so zmenou podmienok splácania kapitálovej injekcie. 70 ING vo veci T-33/10 tiez uviedla tri zalobné dôvody, pricom kazdý z týchto dôvodov zodpovedá jednému z jej troch návrhov na zrusenie (pozri bod 66 vyssie). Prvý zalobný dôvod, ktorý je rozdelený na dve casti, je zalozený jednak na porusení clánku 87 ES v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí zastáva názor, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc, a jednak na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj povinnosti odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení ustanovení uplatnitelných na moznost zakázat podniku mat vedúce postavenie pri stanovovaní cien. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality, pokial ide o poziadavky v oblasti restrukturalizácie. 71 Tvrdenia, ktoré Holandské královstvo uviedlo vo svojich troch zalobných dôvodoch na podporu svojho návrhu na zrusenie, mozno spojit s tvrdeniami, ktoré uviedla ING v rámci dvoch castí svojho prvého zalobného dôvodu na podporu svojho prvého návrhu. Vsetky tieto tvrdenia sa v podstate týkajú kvalifikácie dodatocnej pomoci, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí v dôsledku zmeny podmienok splácania kapitálovej injekcie, ktorú jej oznámilo Holandské královstvo v rámci správneho konania. 72 V dôsledku toho je najprv vhodné zhromazdit a preskúmat vsetky tvrdenia uvedené v bode 71 vyssie. Tieto tvrdenia sa totiz lísia od tvrdení uvedených spolocnostou ING v rámci jej druhého a tretieho zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú neskorsieho aspektu analýzy, teda uz nie kvalifikácie pomoci z hladiska clánku 87 ods. 1 ES, ale povahy a rozsahu záväzkov, ktoré treba splnit na to, aby pomoc bola zlucitelná so spolocným trhom na základe clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. A - O kvalifikácii dodatocnej pomoci 1. Tvrdenia úcastníkov konania 73 Zalobcovia v rámci kritiky kvalifikácie dodatocnej státnej pomoci v dôsledku zmeny podmienok splácania kapitálovej injekcie oznámenej v priebehu konania v podstate uplatnujú dva druhy tvrdení. Niektoré z týchto tvrdení sa týkajú zákonnosti z vecného hladiska a hmotnoprávnych pravidiel zakotvených v clánku 87 ods. 1 ES, osobitne pokial ide o pojem "výhoda", zatial co ostatné tvrdenia, ktoré sú niekedy totozné, sa týkajú zákonnosti z procesného hladiska a zakladajú sa na povinnosti nálezitej starostlivosti a povinnosti odôvodnenia vrátane práva byt vypocutý alebo jednoducho informovaný. a) O tvrdeniach týkajúcich sa clánku 87 ods. 1 ES 74 Holandské královstvo a ING tvrdia, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú státnu pomoc z hladiska clánku 87 ods. 1 ES. Po prvé zalobcovia tvrdia, ze aj ked kapitálová injekcia zahrnuje pomoc v celkovej výske vlozeného kapitálu, zmenu jej podmienok splácania nemozno povazovat za dodatocnú státnu pomoc. Po druhé Holandské královstvo uvádza, ze Komisia mala pri posúdení pomoci poskytnutej vo forme kapitálovej injekcie zohladnit zmenu podmienok splácania, kedze táto zmena jej bola oznámená pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Po tretie zalobcovia tvrdia, ze Komisia za predpokladu, ze mohla oddelene analyzovat zmenu podmienok splácania, sa tým dopustila viacerých nesprávnych posúdení: najprv nesprávne zastávala názor, ze ak by k takej zmene nedoslo, ING by takisto predcasne splatila 5 miliárd eur; Komisia následne nezohladnila skutocnost, ze v dôsledku tejto zmeny vyplácanie úrokov splatných v okamihu splácania uz nezáviselo od vyplatenia dividend z kmenových akcií; Komisia napokon neporovnala správanie holandských orgánov a súkromného investora. Po stvrté zalobcovia uvádzajú, ze Komisia do svojich úvah nezahrnula skutocnost, ze cielom zmeny podmienok splácania bolo uviest tieto podmienky do súladu s podmienkami, ktoré boli dohodnuté s ostatnými holandskými financnými institúciami. O dopade posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o sumu pomoci poskytnutú vo forme kapitálovej injekcie 75 Po prvé Holandské královstvo a ING, podporovaná DNB, pripomínajú, ze státne opatrenie je pomocou, ak jej príjemca získa výhodu, ktorú by za bezných trhových podmienok nezískal. V prípade kapitálovej injekcie je kritériom na urcenie poskytnutej výhody v zásade rozdiel medzi podmienkami, za ktorých stát poskytol vklad, a podmienkami, za ktorých by tak vykonal súkromný investor. Len výnimocne, pokial by na trhu nebolo mozné získat kapitálovú injekciu, by sa pomoc mohla rovnat celkovému vkladu. V tomto prípade zmena podmienok, za ktorých bol tento vklad poskytnutý, je na úcely posúdenia rozsahu pomoci irelevantná a nemozno ju povazovat za dodatocnú státnu pomoc. V prejednávanej veci vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze kapitálová injekcia predstavuje státnu pomoc vo výske rovnajúcej sa celkovému vlozenému kapitálu. Tento kapitál je teda potrebné analyzovat ako bezplatné poskytnutie. Komisia teda nemohla zastávat názor, ze zmena podmienok splácania, ktorú povazuje za bezplatné plnenie, predstavuje "dodatocnú pomoc". Skutocnost, ze poskytnutý kapitál môze byt splatený, by mala logicky viest k záveru, ze suma poskytnutej pomoci je nizsia nez výska tohto vkladu. Pokial ide o pôvodné rozhodnutie, zalobcovia uvádzajú, ze toto rozhodnutie schvaluje opatrenie na rekapitalizáciu len predbezne a ze Komisia sa v tejto fáze nevyslovila k sume pomoci, ktorú predstavuje opatrenie týkajúce sa kapitálovej injekcie. 76 Podla Komisie otázka, ci kapitálová injekcia priznáva výhodu, ktorú by inak nebolo mozné na trhu získat, si vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie, ktorého preskúmanie je obmedzené. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze z pôvodného rozhodnutia vyplýva, ze kapitálová injekcia bola v celom svojom rozsahu státnou pomocou. Ako bolo uvedené v tomto rozhodnutí, ING získala výhodu, lebo bez zásahu holandského státu by nemohla takéto financovanie získat v porovnatelnej lehote a za porovnatelných podmienok najmä vzhladom na meniacu sa situáciu na trhu. Zalobcovia, ktorí nepodali zalobu proti pôvodnému rozhodnutiu, toto konstatovanie nespochybnili, a teda nemuselo byt v napadnutom rozhodnutí zanalyzované. Komisia tiez uvádza, ze pri hodnotení racionality správania státu z ekonomického hladiska treba vychádzat zo situácie v okamihu, ked boli opatrenia prijaté. Nové podmienky splácania kapitálovej injekcie sa musia teda porovnat s podmienkami, ktoré boli pôvodne dohodnuté v októbri 2008 medzi holandským státom a ING, a nie s trhovými podmienkami. Kedze holandský stát sa vzdal casti pôvodne stanovenej odmeny, ING získala novú výhodu. O nevyhnutnosti skúmat vsetky aspekty kapitálovej injekcie 77 Po druhé Holandské královstvo tvrdí, ze na úcely posúdenia opatrenia týkajúceho sa kapitálovej injekcie mala Komisia zohladnit zmenu podmienok splácania, ktorá jej bola oznámená predtým, nez prijala v tejto súvislosti konecné rozhodnutie. Postup Komisie, podla ktorého nebolo mozné posúdit zmenené opatrenie v jeho konecnej forme, ale na základe porovnania pôvodných podmienok a následne zmenených podmienok splácania, je nezlucitelný s clánkom 87 ods. 1 ES. Navyse, ak Komisia zastávala názor, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú pomoc, prípadne protiprávnu dodatocnú pomoc, mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, aby toto opatrenie posúdila. Komisia vsak namiesto tohto postupu posudzovala zmenu podmienok splácania v rámci konania zodpovedajúceho kapitálovej injekcii. 78 Komisia pripomína, ze existencia a význam pomoci sa posudzuje s ohladom na okolnosti, ktoré existujú v okamihu jej poskytnutia, a nie ku dnu prijatia rozhodnutia. Holandské královstvo v októbri 2008 poskytlo spolocnosti ING výhodu vo výske 10 miliárd eur, t. j. celkovú kapitálovú injekciu poskytnutú k tomuto okamihu. Rovnako v októbri 2009 holandský stát opät poskytol spolocnosti ING výhodu, ked zmenil podmienky splácania stanovené v predchádzajúcom roku. Komisia bola povinná posúdit oddelene kazdé z týchto opatrení, ktorými bola v rôznych okamihoch poskytnutá výhoda. Pokial ide o prvé z týchto opatrení, Komisia uznáva, ze ho predbezne schválila v pôvodnom rozhodnutí. Predbezne vsak bolo schválené len toto opatrenie, a nie kvalifikácia kapitálovej injekcie ako pomoci, ktorá bola v tejto fáze konecná. Pôvodného rozhodnutia sa teda nemozno okrem iného dovolávat na podporu toho, ze akékolvek neskorsie opatrenie prijaté v prospech ING, pokial ide o kapitálovú injekciu, sa nemôze povazovat za dodatocnú pomoc. Navyse skutocnost, ze zmena podmienok splácania bola posúdená v konaní zacatom na úcely preskúmania kapitálovej injekcie (vec N 525/08) bez toho, aby existovalo formálne oznámenie, nemá na existenciu oboch opatrení pomoci vplyv. Hoci je pravdepodobné, ze pomoc poskytnutá v rámci tejto zmeny by sa mohla kvalifikovat ako protiprávna, touto otázkou sa netreba zaoberat. Komisia v prejednávanej veci nepovazovala za nevyhnutné zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pretoze sa domnievala, ze zmena podmienok splácania súvisela s dohodou o upísaní uzavretou medzi Holandským královstvom a ING, pokial ide o kapitálovú injekciu. Z tohto hladiska je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím o nevznesení námietok v zmysle clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 [ES] ([6]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). O porovnaní podmienok splácania z hladiska zásady súkromného investora 79 Po tretie za predpokladu, ze by Komisia mohla posúdit zmenu podmienok splácania kapitálovej injekcie oddelene, Holandské královstvo tvrdí, ze posúdenie Komisie je v tejto súvislosti vo viacerých ohladoch nesprávne, a ING, podporovaná DNB, uvádza, ze uvedená zmena je v súlade so zásadou súkromného investora. - O predpoklade, na ktorom sú zalozené úvahy Komisie 80 Po prvé zalobcovia kritizujú predpoklad, na ktorom sú zalozené úvahy Komisie, ze v prípade nevykonania zmien v podmienkach splácania by ING predcasne splatila 5 miliárd eur. V odôvodneniach c. 34 a 98 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze uvedená zmena priniesla spolocnosti ING dodatocnú pomoc vo výske asi 2 miliardy eur vyplývajúcu z porovnania zmenených a pôvodných podmienok. Na základe pôvodných podmienok mohla ING odkúpit cenné papiere za cenu 15 eur za jeden cenný papier alebo ich od novembra 2011 premenit na akcie, pricom v takom prípade si stát mohol zvolit splatenie kúpnej ceny zvýsenej o kupón. Stát teda mohol v prípade predcasného splatenia získat prémiu vo výske 2,5 miliardy eur. Vzhladom na znacnú výsku tejto prémie a na vývoj kurzu akcií vsak bolo velmi nepravdepodobné, ze by ING splatila kapitálovú injekciu predcasne, ak by stát nezmenil pôvodné podmienky. ING mohla s premenou cenných papierov na akcie pockat do novembra 2011, a ak by chcel stát premene zabránit, jediné mozné riesenie bolo pozadovat splatenie pôvodnej emisnej ceny vo výske 10 eur, zvýsenej o kupón. Státu teda hrozilo nebezpecenstvo, ze jeho úcast bude dlhodobá bez toho, aby dosiahol aspon nejaký výnos, kedze kupón závisí od výplaty dividendy. Východisko Komisie na vyvodenie tohto záveru, ze stát by na základe pôvodných podmienok získal asi o 2 miliardy eur viac, nez získa na základe nových podmienok, je nereálne. Komisia sa zmýlila, ked uviedla, ze stát sa vzdal svojho "nároku na získanie príjmu". Prémia za spätné odkúpenie vo výske 50 % stanovená v pôvodnej dohode teda vôbec nepredstavuje "nárok" pre stát, pretoze ING sa mohla rozhodnút, ci k takému rieseniu pristúpi, alebo nepristúpi. V kazdom prípade preskúmanie kurzu akcií ING, ktorý je omnoho nizsí nez 15 eur, jasne ukazuje, ze nebolo mozné ani vhodné, aby ING predcasne splatila 5 miliárd eur na základe pôvodných podmienok. 81 Zalobcovia okrem toho popierajú rozsah odkazov na rôzne dokumenty, ktoré mohli pocas správneho konania predlozit. V odpovedi na otázku Komisie, ci ING zamýsla v priebehu nasledujúcich piatich rokov uskutocnit akvizície, ING síce uviedla, ze jej prioritou je nájst spôsob, ako co najrýchlejsie vrátit financné prostriedky holandskému státu. Restrukturalizacného plánu predlozeného Komisiou sa tiez nemozno dovolávat na podporu toho, ze ING by v kazdom prípade splácala za pôvodných podmienok. Hypotéza, ze pomoc bude splatená vo výske 150 %, sa v tomto dokumente objavuje len na úcely plánovania. Táto hypotéza berie okrem iného do úvahy vrátenie 150 % emisnej ceny do konca roka 2013, teda pät rokov po emisii, co sa úplne lísi od splatenia v roku 2009. Splatenie vo výske 150 % v roku 2013 znamená rocný výnos vo výske 12,4 %, co je menej nez výnos v rozsahu od 15 % do 21,5 %, ktorý mohol stát dosiahnut z 5 miliárd eur predcasne splatených na základe zmenených podmienok. Splatenie vo výske 150 % jeden rok po vydaní by bolo jednoducho neprimerane nákladné. Odpoved spolocnosti ING na otázku Komisie, podla ktorej ING uvádza, ze splatenie pred koncom roka 2010 "by bolo mozné, ak by sa hospodárska situácia zlepsila rýchlejsie nez v referencnej veci", vsak nadalej neznamená, ze k takému splateniu dôjde. ING okrem iného v tejto odpovedi spresnila, ze splácanie pocas prvých troch rokov je v kazdom prípade nepravdepodobné vzhladom na obmedzenia financných strát v Spojených státoch, ktoré obmedzujú moznost emitovat pocas tohto obdobia velké mnozstvo cenných papierov alebo predat cast podniku. Rovnako treba uviest, ze Komisia v pôvodnom rozhodnutí od Holandského královstva vyzadovala, aby jej uviedlo, ci výnosnost kapitálovej injekcie je nizsia nez 10 % (pozri odôvodnenia c. 32 a 67 pôvodného rozhodnutia), co nasvedcuje tomu, ze Komisia vedela, ze prémia za spätné odkúpenie vo výske 50 % nebude vyplatená. Komisia napokon nemohla dôvodne tvrdit, ze vychádzala z hypotézy, ze ING zachová svoju dividendovú politiku, a teda ze vyplatí aj rocný kupón vo výske 8,5 %. Dividendu mozno vyplatit len vtedy, ak to umoznujú výsledky. Vyplatenie dividendy v minulosti nemôze viest k domnienke, ze to tak bude aj v budúcnosti, a urcite nie v takej osobitne neistej situácii, aká vznikla pocas financnej krízy. 82 Komisia poznamenáva, ze moznost splatit kapitálovú injekciu za pôvodných podmienok nemozno zohladnit pri posudzovaní existencie státnej pomoci. Na posúdenie existencie takejto pomoci treba totiz urcit, ci stát poskytol ING výhodu, a v prejednávanej veci, ci zmena podmienok splácania v októbri 2009 dala spolocnosti ING moznost vrátit 5 miliárd eur za výhodnejsích podmienok nez tie, ktoré boli pôvodne dohodnuté. Komisia uznáva, ze ING bola skutocne oprávnená premenit cenné papiere na akcie od novembra 2011. ING vsak nadalej trvala na tom, ze chce státu splatit financné prostriedky co najrýchlejsie. Na otázky Komisie týkajúce sa restrukturalizacného plánu zalobcovia 7. júna 2009 odpovedali takto: "najväcsou prioritou spolocnosti ING je nájst spôsob, ako holandskej vláde splatit financné prostriedky v co najkratsej lehote", "vedenie spolocnosti ING povazuje vyplatenie za prioritu a urobí vsetko, aby k týmto platbám na úcely plánovania doslo co najskôr" a "splátky boli stanovené tak, aby sa splatili v plnej výske jednorazovo na konci roka 2013 v súlade so zmluvnými podmienkami o moznosti spätného odkúpenia". ING teda zastávala názor, ze spätné odkúpenie sa malo uskutocnit podla pôvodných podmienok. ING tiez uviedla: "Ak sa hospodárska situácia zlepsí rýchlejsie nez v referencnej veci, bude mozné vykonat predcasné odkúpenie alebo ciastocné predcasné odkúpenie cenných papierov." Komisia takisto uvádza, ze ING skutocne nebola povinná splatit ani premenit cenné papiere, a teda ze státu hrozilo nebezpecenstvo, ze jeho úcast bude pocas dlhého obdobia bez akéhokolvek výnosu, kedze kupón vyplácaný státu závisel od vyplatenia dividendy. V odôvodnení c. 31 pôvodného rozhodnutia Komisia vsak uvádza, ze ING vyhlásila, ze zachová svoju politiku v oblasti dividend. Podla tejto politiky a pred financnou krízou vsak ING kazdý rok pocnúc rokom 1999 vyplácala dividendy vo výske najmenej 0,74 eura za akciu. Podla Komisie sa v odôvodnení c. 67 toho istého rozhodnutia uvádza, ze na úcely výpoctu pravdepodobnej miery výnosnosti z cenných papierov pre stát sa dividenda vypláca kazdý rok, cize sa vypláca aj rocný kupón vo výske 8,5 %. ING toto tvrdenie nikdy predtým nespochybnila. - O výhode, ktorú státu priznávajú nové podmienky 83 Po druhé Holandské královstvo tvrdí, ze Komisia pri svojom posúdení dodatocnej pomoci nevzala do úvahy skutocnost, ze po zmene podmienok splácania uz vyplácanie úrokov vzniknutých v case splácania nezáviselo od vyplácania dividend. V prejednávanej veci kupón z 5 miliárd eur splatených 21. decembra 2009 viedol k vyplateniu 258,5 milióna eur státu, pricom táto suma by nebola dlhovaná v prípade splácania na základe pôvodných podmienok. Komisia tým, ze túto výhodu nezohladnila, v kazdom prípade údajnú pomoc nadhodnotila, pricom táto pomoc nedosahovala výsku v rozsahu od 1,79 do 2,2 miliardy eur, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, ale výsku v rozsahu od 1,5 do 1,9 miliardy eur. Holandské královstvo okrem toho uvádza, ze v tejto súvislosti nereagovalo na návrh opisu skutkového stavu v rozhodnutí zaslanom Komisiou 6. novembra 2009 z toho dôvodu, ze Komisia poskytla na odpoved velmi krátku lehotu a ze dôsledky spojené s týmto nesprávnym opisom skutkového stavu neboli zjavné. Bez ohladu na túto skutocnost by absencia reakcie zo strany holandských orgánov a ING nemohla viest k náprave chyby, ktorej sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí. Napokon je nesprávne tvrdit, ze stát si mohol nárokovat vyplácanie kupónu v roku 2009 na základe pôvodných podmienok z dôvodu, ze ING vyplatila dividendy v roku 2008. Kupóny boli totiz vyplatené 12. mája so spätnou úcinnostou. Hoci sa státu 12. mája 2009 vyplatil kupón za obdobie od 12. novembra 2008 do 12. mája 2009, pretoze ING vyplatila dividendy za rok 2008, v prípade splatenia vo výske 150 % 21. decembra 2009 by sa státu nevyplatil na základe pôvodných podmienok nijaký kupón za obdobie od 12. mája do 21. decembra 2009, lebo ING nevyplatila za rok 2009 nijaké dividendy. 84 Komisia uvádza, ze stát túto údajnú výhodu neuviedol v rámci oznámenia o zmene podmienok splácania. Rovnako holandský stát ani ING nevzniesli námietku proti údajnému pochybeniu, ked im Komisia zaslala návrh opisu skutkového stavu v rozhodnutí, v ktorom bola uvedená dalsia výhoda pre ING v rozmedzí od 1,79 do 2,5 miliardy eur. Navyse aj za predpokladu, ze by k dovolávanému pochybeniu doslo, toto pochybenie je irelevantné, lebo výhoda vyplývajúca zo zmeny podmienok splácania sa po oprave pohybovala v rozmedzí od 1,5 do 1,9 miliardy eur, a nie ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí od 1,79 do 2,2 miliardy eur. Odhady obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí a tie, ktoré sú uvedené v zalobe, sa teda v znacnej miere prekrývajú. Toto údajné pochybenie vo výpocte vsak vzhladom na to, ze nemá obsahové dôsledky, nemôze viest k navrhovanému zruseniu. Napokon, kedze ING vyplatila za rok 2008 dividendy, stát sa mohol domáhat vyplatenia kupónu v prípade splatenia cenných papierov v roku 2009 na základe pôvodných podmienok. - O správaní súkromného investora 85 Po tretie Holandské královstvo a ING, podporovaná DNB, tvrdia, ze Komisia mala zmenu podmienok splácania a navrhovanú odmenu posudzovat z hladiska zásady súkromného investora. Zalobcovia tak pripomínajú, ze podla pôvodných podmienok mohol stát v prípade predcasného splatenia pozadovat prémiu za spätné odkúpenie vo výske 50 %. Vzhladom na vývoj kurzu akcií v období od dátumu emisie do konca októbra 2009, ktorý bol stále podstatne nizsí nez 15 eur, spolocnost ING nic nemotivovalo, aby kapitálovú injekciu splatila pred uplynutím doby splatnosti. Zalobcovia zdôraznujú, ze za takýchto okolností by súkromný investor povazoval za výhodné rozhodnút sa pre zmenené podmienky, pretoze zarucovali minimálne 15 %-nú návratnost za rok z polovice investície. Stát vymenil spekulatívnu 50 %-nú výnosnost rozdelenú na neuvedený pocet rokov za istú výnosnost v rozmedzí 15 % az 21,5 % za rok z polovice svojej investície. Ide tu o ekonomicky racionálne rozhodnutie, najmä vzhladom na velmi malú moznost, ze ING splatí cenné papiere v danej lehote vo výske 150 %. Zalobcovia napokon uvádzajú, ze Komisia v pôvodnom rozhodnutí uviedla, ze zamýslaná miera výnosnosti na základe pôvodnej dohody bola viac ako 10 %, avsak menej ako 15 %. V dôsledku zmeny podmienok splácania bola táto miera zvýsená v prospech státu. V kazdom prípade, ak by sa ING rozhodla splatit cenné papiere na základe pôvodnej dohody, bolo by málo pravdepodobné, ze by svojim akcionárom vyplatila nejaké dividendy. ING potrebovala zachovat zisk na to, aby mohla splatit cenné papiere. DNB tiez uvádza, ze zmenené podmienky sú z regulacného hladiska vhodnejsie, lebo umoznujú odchod státu a rýchle splácanie kapitálovej injekcie vo väcsej miere, nez akú pozadovala Komisia za primeranú. 86 Pokial ide o tvrdenie, ze cenné papiere vydané v case poskytnutia kapitálovej injekcie sú pre ING nákladnejsie nez kmenové akcie z dôvodu vyssieho kupónu a práv priznaných státu, co ING motivovalo k co najrýchlejsiemu splácaniu, zalobcovia tvrdia, ze v konecnom dôsledku je to kurz akcií ING, ktorý urcuje, ci existuje reálna moznost predcasne splatit kapitálovú injekciu podla pôvodných podmienok. Pri kurze, ktorý je znacne nizsí nez 15 eur, ING nemohla upísat kapitál nevyhnutný na zhromazdenie sumy pozadovanej na splatenie. Skutocnost, ze ING kúpila cenné papiere za 11,21 eura za kus, pricom stredný kurz akcií ING bol v predchádzajúcom období nizsí nez 10 eur, na tom nic nezmenila a mozno ju vysvetlit tým, ze medzi okamihom oznámenia operácie a okamihom povolenia operácie a následne jej realizácie nevyhnutne existuje casový odstup. Pokial ide o pochybnosti Komisie v súvislosti s vývojom kurzu akcií ING, ktorý by mohol viest k predcasnému splateniu podla pôvodných podmienok, zalobcovia tvrdia, ze si treba polozit otázku, ci by súkromný investor v jeseni 2009 v rámci volby medzi predcasným splatením podla zmenených podmienok a zachovaním pôvodných podmienok mohol reálne ocakávat, ze kurz akcií ING v dohladnej dobe narastie do takej výsky, aby bolo pre túto spolocnost výhodné splatenie vo výske 150 % podla pôvodných podmienok. V jeseni 2009 tomu nic nenasvedcovalo vzhladom na vývoj trhu akcií v tom case a na vseobecné vnímanie, ze kríza vôbec nie je prekonaná. Vývoj kurzu akcií následne okrem toho potvrdil správnost tohto predpokladu. Komisia teda bez dalsieho spresnenia nemôze tvrdit, ze by bolo mozné, ze kurz akcií "v nasledujúcich rokoch" stúpne na 15 eur. Pokial ide o tvrdenie, ze existovali iné varianty výnosnosti, Komisia sa nadalej nesprávne domnievala, ze odkúpenie cenných papierov za 15 eur v priebehu prvých troch rokov je reálne, co vsak v jeseni 2009 nebol prípad z hladiska súkromného investora. Holandské královstvo v odpovedi na tvrdenie zalozené na krátkom casovom intervale a vztahu medzi pôvodnou dohodou a jej zmenami, ktoré bránili uplatnit zásadu súkromného investora, uvádza, ze Komisia zastáva opacnú tézu, pokial ide o to, ci zmenu podmienok mozno povazovat za pomoc nezávisle od kapitálovej injekcie. V prejednávanej veci ide o jedinú a tú istú kapitálovú injekciu poskytnutú na úcely nápravy vázneho narusenia hospodárstva clenského státu, pricom boli zmenené len podmienky jej splácania. 87 Komisia tvrdí, ze správanie státu nemozno porovnávat so správaním súkromného investora. Je totiz nepravdepodobné, ze by súkromný investor schválil zmenu podmienok splácania dohodnutú holandským státom. Komisia vo vseobecnosti zastáva názor, ze zásada súkromného investora sa neuplatní na dodatocné opatrenia v prospech príjemcu restrukturalizovanej státnej pomoci. Podla názoru Komisie, ak bola pomoc na restrukturalizáciu poskytnutá podniku nachádzajúcemu sa v tazkostiach, dalsia financná pomoc uz nebude obvykle analyzovaná podla zásady súkromného investora. Kedze pôvodná a zmenená dohoda boli uzavreté v rámci restrukturalizácie ING z dôvodu financnej krízy v znacne krátkom casovom rozpätí, t. j. 11. novembra 2008 a 24. októbra 2009, zmena podmienok splácania nemôze byt na úcely posúdenia z hladiska kritéria súkromného investora oddelená od pôvodnej dohody. V kazdom prípade sporná zmena nie je v súlade s týmto kritériom. Treba si polozit otázku, ci vzhladom na skutocnost, ze ING chcela v roku 2009 odkúpit polovicu cenných papierov, jej zmena podmienok splácania priznala výhodu v porovnaní s pôvodnou dohodou, k comu skutocne doslo. Navyse nielen zalobcovia viackrát pocas správneho konania tvrdili, ze ING chce urýchlene splatit kapitálovú injekciu, avsak tieto cenné papiere mali pre ING a jej akcionárov aj nepriaznivé následky. Zo skutkových okolností tiez vyplýva nepresnost tvrdenia, ze je nepravdepodobné, ze ING odkúpi cenné papiere za vyssiu cenu, nez je trhová hodnota kmenových akcií (teda 15 eur s prémiou za spätné odkúpenie), kedze ING konkrétne po zmene podmienok splácania odkúpila polovicu týchto cenných papierov po 11,21 eura za cenný papier, hoci stredný kurz kmenových akcií bol pocas piatich dní pred touto operáciou nizsí nez 10 eur. Komisia má tiez pochybnost, ci by samotné predcasné splatenie cenných papierov prebehlo vzhladom na kurz akcií v období od ich emisie do konca októbra 2009, pocas ktorého bol kurz akcií ING stále výrazne nizsí nez 15 eur. Komisia síce uznáva, ze akcie ING v priebehu prvej polovice roka 2009 zaznamenali pád az priblizne na 2,5 eura, tieto akcie vsak následne zaznamenali znacný nárast. Pred oznámením zmeny podmienok splácania a nevyhnutnou emisiou akcií na tento úcel sa s akciami obchodovalo za 11,66 eura, cize asi za styrikrát vyssiu cenu nez sest mesiacov predtým. Nebolo teda vylúcené, ze by tento vývoj pokracoval. S akciami ING sa okolo roku 2001 obchodovalo dokonca za 43 eur. Bolo teda urcite mozné, ze by kurz týchto akcií stúpol na 15 eur, co je kurz, na základe ktorého by ING podla svojich tvrdení odkúpila cenné papiere podla pôvodne stanovených podmienok. Komisia napokon zdôraznuje tvrdenie, ze pre súkromného investora by bolo výhodnejsie zvolit si zmenené podmienky splácania, pretoze zarucovali výnosnost minimálne 15 % rocne z polovice investície. Aj po tejto zmene stát nemal absolútnu istotu, ze mu budú financné prostriedky splatené. Pretrvávalo nebezpecenstvo, ze ING nezhromazdí na trhu financné prostriedky alebo ich dostatocné mnozstvo, aby túto transakciu uskutocnila. Komisia uznáva, ze toto nebezpecenstvo bolo obmedzené, kedze situácia na trhu bola od tretieho stvrtroka 2009 velmi priaznivá k zhromazdovaniu financných prostriedkov z dôvodu nadbytku dostupnej likvidity. 88 Pokial ide o tabulky predlozené Holandským královstvom na vykreslenie moznej výnosnosti pre stát za pôvodných a pozmenených podmienok, Komisia zdôraznuje, ze sa dalo uvazovat o iných variantoch výnosnosti. V pôvodnom rozhodnutí Komisia predlozila niekolko mozností, z ktorých niektoré navrhujú ocakávanú výnosnost medzi 16 % a 21 % za rok. Aj v prípade nevyplatenia kupónu tieto moznosti stále viedli k výnosnosti v rozmedzí 9,3 % az 15 % za rok. V prípade, ze by k splateniu doslo na konci druhého roka, a ak by sa kupón vyplácal kazdý rok, výnosnost by bola priblizne 31 %, cize dvojnásobok minimálnej výnosnosti podla zmenených podmienok. Nebolo by teda správne sa domnievat, ze holandský stát by prijatím zmenených podmienok stále získal vyssiu výnosnost nez v prípade, ak by ING zaviazal k tomu, aby respektovala pôvodné podmienky. Komisia okrem toho uvádza, ze stát mal v kazdom prípade záruku, ze jedného dna získa pôvodne vlozenú sumu naspät. - O údajoch poskytnutých Holandským královstvom 89 Po stvrté na podporu svojej argumentácie Holandské královstvo predkladá dva dokumenty vypracované investicnou bankou Rothschild. Prvým dokumentom je správa, v ktorej banka Rothschild uvádza, ze vzhladom na vývoj kurzu akcií ING by pre súkromného investora bolo výhodnejsie získat predcasné splatenie polovice investície so zaujímavou výnosnostou, nez dúfat, ze výnosnost bude teoreticky vyssia v prípade, ak sa vyuzije moznost odkúpenia za cenu 15 eur za cenný papier (dalej len "správa banky Rothschild"). Druhý dokument preberá analýzy vykonané tou istou bankou na základe tabuliek podrobne opisujúcich rôzne varianty a umoznuje banke Rothschild vyvodit záver, ze nové podmienky boli pre stát výhodnejsie nez pôvodné podmienky (dalej len "analýzy banky Rothschild"). V odpovedi na kritiku týchto dokumentov Holandské královstvo zdôraznuje, ze ich autor je kvalifikovaný na vydanie stanoviska k otázke, ci sa stát správal ako súkromný investor. Tieto dokumenty navyse len posudzujú dostupné, a teda známe skutocnosti k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o odhadovanú 50 %-nú pravdepodobnost, ze ING vyplatí dividendy, z vedeckého hladiska je prijatelná a v kazdom prípade odôvodnená, kedze je tazké predvídat, ci ING dividendy vyplatí, alebo nevyplatí. 90 Komisia tvrdí, ze správa a analýzy banky Rothschild sú starsie nez zmena podmienok splácania a ze boli vyhotovené na úcely sporového konania. Sú teda irelevantné na stanovenie, ci sa holandský stát správal ako súkromný investor. Komisia navyse nemala tieto dokumenty k dispozícii v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie. Nemozno sa teda odvolávat na skutocnosti uvedené v týchto správach. Banka Rothschild v týchto dokumentoch navyse len tvrdí, ze suma vo výske 15 eur sa nesmie povazovat za "konecnú cenu", ale za "strop pre pozitívnu výnosnost". To vsak nemení nic na tom, ze ak by ING chcela odkúpit cenné papiere, bola by povinná zaplatit túto sumu na základe pôvodnej dohody. Okrem toho tvrdenie banky Rothschild, ze "pre spolocnost ING by bolo iracionálne, ak by vyuzila túto moznost, pokial cena kmenovej akcie neprekrocí 15 eur", treba posudzovat s urcitým skepticizmom. Banka Rothschild totiz tvrdí, ze pre ING nemalo nijaký zmysel odkúpit polovicu cenných papierov za cenu 11,21 eura na konci decembra 2009, pretoze v tom okamihu boli kmenové akcie omnoho lacnejsie. To vsak spolocnosti ING nebránilo túto operáciu uskutocnit. Tvrdenie banky Rothschild dostatocne nezohladnuje skutocnost, ze cenné papiere boli pre ING obmedzujúce a neboli porovnatelné s kmenovými akciami. Správa banky Rothschild nie je okrem toho dostatocne podlozená ani sa nezakladá na jasnej metodológii. O pripojení sa k podmienkam poskytnutým spolocnostiam AEGON a SNS Reaal 91 Po stvrté Holandské královstvo a ING poznamenávajú, ze Komisia nesprávne opomenula zahrnút do svojich úvah skutocnost, ze cielom úpravy podmienok splácania bolo tiez uviest tieto podmienky do súladu s podmienkami, ktoré boli dohodnuté medzi holandským státom a dalsími holandskými financnými institúciami, a to AEGON a SNS Reaal. V prípade, ze by zmenu podmienok splácania bolo mozné posúdit oddelene od kapitálovej injekcie, a nie na základe zásady súkromného investora, Komisia mala vyvodit záver, ze opatrenie, ktorým sa má súkromnému podniku odnat nevýhoda v porovnaní s ostatnými podnikmi, nepredstavuje státnu pomoc. Uvedená zmena má totiz len odstránit nevýhodu, ktorú mala ING na základe pôvodnej dohody, teda skutocnost, ze ING nemohla odkúpit cenné papiere za financne primeranú cenu. 92 Komisia tvrdí, ze rozdiel medzi podmienkami dohodnutými s ING a podmienkami dohodnutými so spolocnostami AEGON a SNS Reaal je odôvodnený jasným rozdielom v rizikovom profile. V prípade ING bol restrukturalizacný plán nevyhnutný od okamihu kapitálovej injekcie a pôvodne dohodnutá prémia za spätné odkúpenie sa povazuje za bezný náklad na tarchu ING. Okrem toho zmena podmienok splácania týkajúca sa ING isla dalej nez len k zladeniu týchto podmienok s podmienkami stanovenými pre ostatné uvedené banky a umoznila spolocnosti ING vyuzit výhodnejsie podmienky. Výhodnejsie podmienky splácania sa totiz v prípade spolocností AEGON a SNS Reaal uplatnili iba na tretinu kapitálovej injekcie, zatial co v prípade ING islo o polovicu. Rovnako výhodnejsie podmienky platili pre spolocnosti AEGON a SNS Reaal len rok, pricom ING napokon uskutocnila splatenie rok a jeden mesiac po kapitálovej injekcii. b) O tvrdeniach týkajúcich sa povinnosti nálezitej starostlivosti a povinnosti odôvodnenia 93 Holandské královstvo a ING, podporovaná DNB, tvrdia, ze Komisia porusila povinnost nálezitej starostlivosti, ako aj povinnost odôvodnenia vo viacerých ohladoch. Komisia po prvé nepreskúmala, ako mohla zmena podmienok splácania zvýsit sumu pomoci nad rámec sumy kapitálovej injekcie. Komisia nepreskúmala ani to, ci táto zmena bola v súlade so zásadou súkromného investora. Komisia po druhé nevypocula ani neinformovala holandský stát alebo ING, pokial ide o kvalifikáciu zmeny podmienok splácania ako dodatocnej státnej pomoci vo výske 2 miliardy eur. Od holandského státu a ING si nevyziadala ich stanovisko k tejto kvalifikácii a nedala im prílezitost ju spochybnit. Zalobcovia az z napadnutého rozhodnutia mohli po prvýkrát vyvodit, ze Komisia povazovala dalsiu moznost splácania za dodatocnú pomoc. Skutocnost, ze Komisia predlozila návrh opisu skutkového stavu a poskytla niekolko hodín na predlozenie pripomienok, nie je v tejto súvislosti postacujúca. Komisia po tretie neodôvodnila napadnuté rozhodnutie primeraným spôsobom, pokial ide o tézu, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú státnu pomoc. Komisia nevysvetlila, preco opatrenie pomoci neskúmala v stave, v akom sa nachádzalo v case vydania rozhodnutia, ani ako mohla kapitálová injekcia vo výske 10 miliárd eur predstavovat pomoc vo výske 12 miliárd eur, ani v com je táto zmena, za predpokladu, ze zmena podmienok splácania predstavuje odlisné opatrenie, v rozpore so zásadou súkromného investora. Komisia konkrétne zastáva názor, ze v odôvodneniach c. 34 a 98 napadnutého rozhodnutia strucne, ale jasne a jednoznacne uviedla, ze dalsia moznost splácania predstavuje dodatocnú pomoc. Tieto úvahy vsak obsahujú len záver, ze ide o dodatocnú výhodu, k comu Komisia dospela na základe nesprávneho východiska, ze ING prijala splácanie v dôsledku "prémie za spätné odkúpenie [50] %". Nic vsak neumoznuje vyvodit, na akom základe Komisia k tomuto záveru dospela. 94 Komisia tvrdí, ze holandské orgány opakovane informovala o svojich výhradách, ktoré má v súvislosti so zmenami podmienok splácania najmä v rozsahu, v akom pôvodne zamýslaná zmena nezohladnovala oslabujúci úcinok, ktorý má odstránenie potrebného kapitálu na predcasné splatenie. Komisia uvádza, ze Holandskému královstvu poskytla aj moznost vyjadrit pripomienky k návrhu opisu skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí, kde sa uvádzalo, ze zmena viedla pre ING k "dalsej výhode vo výske rádovo 1,79 az 2,5 miliardy eur". Komisia tým spochybnuje, ze konala v rozpore so svojou povinnost nálezitej starostlivosti. Je totiz zrejmé, ze poskytnutie dodatocnej výhody vedie k poskytnutiu dodatocnej státnej pomoci. Komisia sa okrem toho domnieva, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. V tomto rozhodnutí nekonstatovala, ze ING splatí 5 miliárd eur do výsky 150 %, pricom toto konstatovanie nie je povinná uskutocnit. Dôlezitým prvkom je to, ze zmena by poskytla spolocnosti ING moznost splácat za výhodnejsích podmienok, nez boli pôvodne dohodnuté podmienky. Odôvodnenie bolo strucné, avsak postacujúce. Pokial ide o zosúladenie postavenia ING s postavením iných financných institúcií, Komisia tvrdí, ze je zrejmé, ze zrusenie bezného nákladu by podniku poskytlo výhodu, a teda ze by nebolo nevyhnutné, aby výslovne zaujala stanovisko k otázke, ako zaobchádzala so spolocnostami AEGON a SNS Reaal. 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Pripomienky k pojmu pomoc a k rozsahu súdneho preskúmania 95 Pokial ide o posúdenie tvrdení týkajúcich sa zákonnosti z meritórneho hladiska, treba najprv pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 96 Podla ustálenej judikatúry, ak sa má nieco kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Aby sa opatrenie mohlo kvalifikovat ako státna pomoc, musí íst po prvé o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest výhodu svojmu príjemcovi a po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [7]C-399/08 P, Zb. s. I-7831, body 38 a 39 a tam citovanú judikatúru). Co sa týka tretej podmienky, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za státnu pomoc sa povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, uz citovaný, bod 40 a tam citovanú judikatúru). 97 Na urcenie takejto "výhody" v prípade kapitálovej injekcie treba posúdit, ci za podobných okolností mohol súkromný investor, ktorý je velkostou porovnatelný s orgánom verejnej moci, vlozit kapitál v rovnakej výske vzhladom na dostupné informácie a vývoj, ktorý mozno predvídat v dobe uvedeného vkladu (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Stardust Marine", [8]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 70, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, [9]C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 38). Vo veci, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok Stardust Marine, Súdny dvor uviedol, ze na úcely zistenia, ci sa stát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba vychádzat z kontextu casu, ked bolo opatrenie financnej pomoci prijaté, aby bolo mozné posúdit, ci správanie státu bolo ekonomicky rozumné, a teda zdrzat sa akéhokolvek hodnotenia zalozeného na neskorsej situácii (rozsudok Stardust Marine, uz citovaný, bod 71). 98 Takéto zásady sa uplatnia v prípade, ak ako v prejednávanej veci stát po rozhodnutí upísat kapitálový vklad podniku, ktorý podlieha urcitým podmienkam splatenia, súhlasí, aby boli uvedené podmienky zmenené. Za takýchto okolností mozno státnu pomoc poskytnút tak pri vklade kapitálu, ktorý nevyhnutne zahrna informácie o podmienkach prípadného neskorsieho splatenia ci prípadnej odmeny za tento kapitál, ako aj pri zmene týchto podmienok splácania, ak sa preukáze, ze stát ani v jednej z týchto situácií nekonal tak, ako by v podobnej situácii konal súkromný investor. Porovnanie správania státu so správaním súkromného investora sa musí uskutocnit s prihliadnutím na dostupné informácie a predvídatelný vývoj k dátumu týchto opatrení. Na posúdenie analýzy ekonomickej racionality správania státu v prejednávanej veci vykonanej Komisiou treba vychádzat z kontextu v case, ked boli tieto opatrenia prijaté, cize v prejednávanej veci v jeseni 2008 v prípade vkladu kapitálu a vymedzenia pôvodných podmienok a v jeseni 2009 v prípade zmeny podmienok splácania. V tejto súvislosti treba uviest, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mat k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [10]C-390/06, Zb. s. I-2577, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 99 Treba preto zamietnut tvrdenie Komisie, ze zmena podmienok splácania sa nemohla ci nemala posudzovat z hladiska kritéria súkromného investora, kedze táto zmena, ku ktorej doslo krátko po kapitálovej injekcii, sa povazovala za "dodatocné opatrenie v prospech príjemcu restrukturalizovanej státnej pomoci" (pozri bod 87 vyssie). Vzhladom na úvahy uvedené v bode 98 nie je mozné, aby sa Komisia, ako sama navrhuje, vyhla povinnosti skúmat ekonomickú racionálnost zmeny podmienok splácania z hladiska kritéria súkromného investora len z dôvodu, ze kapitálová injekcia, ktorá je predmetom splácania, predstavuje sama osebe státnu pomoc. Az po vykonaní takéhoto preskúmania môze Komisia dospiet k záveru, ze bola, alebo nebola poskytnutá dodatocná výhoda v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 100 Po druhé, pokial ide o rozsah súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES, z judikatúry vyplýva, ze pojem státna pomoc, ako je definovaný v tomto ustanovení, má právnu povahu a musí sa vykladat na základe objektívnych skutocností. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a pri zohladnení jednak konkrétnych aspektov predlozeného sporu, jednak technického alebo komplexného charakteru posúdení vykonaných Komisiou vykonávat úplné preskúmanie týkajúce sa otázky, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [11]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [12]C-487/06 P, Zb. s. I-10505, bod 111). 101 Súdny dvor síce tiez rozhodol, ze súdne preskúmanie je obmedzené na otázku, ci urcité opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, v prípade, ked posúdenia uskutocnené Komisiou sú technickej povahy alebo sa vyznacujú zlozitostou (rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [13]C-56/93, Zb. s. I-723, body 10 a 11, a British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 114). Vseobecnému súdu vsak prislúcha urcit, ci ide o taký prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 114). 102 V tejto súvislosti je tiez dôlezité uviest, ze hoci v oblasti státnej pomoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna posúdenia ekonomickej povahy, ktoré sa musia vykonat v kontexte Únie, neznamená to, ze súd Únie nesmie preskúmat výklad Komisie týkajúci sa údajov ekonomickej povahy. Podla judikatúry Súdneho dvora totiz súd Únie musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súlad, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú celok relevantných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok Súdneho dvora z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [14]C-290/07 P, Zb. s. I-7763, body 64 a 65). 103 Súdu Únie vsak v rámci tohto preskúmania neprislúcha nahradit hospodárske posúdenie Komisie vlastným posúdením. Preskúmanie vykonávané súdmi Únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 66 a tam citovanú judikatúru). 104 V tejto súvislosti Súdny dvor napríklad zastával názor, ze na overenie, ci predaj pozemku verejnými orgánmi podniku predstavuje státu pomoc, má Komisia uplatnit kritérium súkromného investora, aby sa overilo, ci cena, ktorú zaplatil údajný príjemca pomoci, zodpovedá cene, ktorú by mohol stanovit súkromný investor konajúci za bezných podmienok hospodárskej sútaze. Pouzitie tohto kritéria vo vseobecnosti vyzaduje komplexné hospodárske posúdenie zo strany Komisie (pozri rozsudok Komisia/Scott, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 68 a tam citovanú judikatúru). 105 V prejednávanej veci otázku, ci zmena podmienok splácania predstavuje státnu pomoc, kedze príjemcovi poskytuje výhodu vzhladom na definíciu uvedenú v bode 96 vyssie, teda v zásade úplne preskúmava Vseobecný súd. V prípade, ze by vsak Vseobecný súd zastával názor, ze identifikácia pomoci by spochybnovala komplexné hospodárske posúdenie vykonané Komisiou, najmä pokial ide o to, ci sa holandský stát prijatím zmeny podmienok splácania nesprával tak, ako by sa správal súkromný investor, ktorý má obdobnú velkost, by sa na takúto otázku vztahovalo obmedzené preskúmanie spôsobom vymedzeným v bode 102 vyssie. 106 Na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z hladiska vyssie uvedených zásad tak treba zohladnit informácie, ktoré Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii k 18. novembru 2009, teda k dátumu, ked prijala napadnuté rozhodnutie. Ak sa v tejto súvislosti preukáze, ze posúdenie Komisie je v rozpore s informáciami alebo je spochybnené informáciami, ktoré Komisii pocas správneho konania neboli známe, bude potrebné overit, ci sa Komisia mohla s takýmito informáciami oboznámit a vziat ich do úvahy vcas, a ak by to tak bolo, ci mala tieto informácie zohladnit prinajmensom ako relevantné údaje na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora (pozri body 102 az 104 vyssie). 107 Po tretie, pokial ide o posúdenie tvrdení týkajúcich sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia z procesného hladiska, treba uviest, ze Holandské královstvo a ING sa vo vseobecnosti dovolávajú viacerých záruk stanovených pre správne konanie v právnom poriadku Únie, osobitne pokial môzu viest k rozhodnutiu vyvolávajúcemu záväzné právne úcinky, ktoré môzu mat vplyv na záujmy úcastníkov, na ktoré sa má vztahovat. Medzi tieto záruky patrí povinnost Komisie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti prejednávaného prípadu, právo dotknutej osoby vyjadrit svoje stanovisko pred prijatím tohto rozhodnutia, ako aj právo na rozhodnutie, ktoré je dostatocne odôvodnené. Dodrzovanie týchto záruk má zásadný význam najmä v prípade, ak Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy [rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [15]C-269/90, Zb. s. I-5469, body 13 a 14; rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, Nölle/Rada a Komisia, [16]T-167/94, Zb. s. II-2589, bod 73; pozri tiez clánok 41 Charty základných práv Európskej únie ([17]Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 1) a v oblasti státnej pomoci rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [18]C-525/04 P, Zb. s. I-9947, bod 58]. 108 Konkrétne treba pripomenút, ze Komisia je povinná v záujme riadnej kontroly pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci nálezite a nestranne preskúmat informácie, ktoré má k dispozícii (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [19]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 62). 109 Práve vzhladom na tieto zásady treba preskúmat, ci Komisia v bode 98 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie viedla pre ING k dodatocnej výhode, a teda k dodatocnej pomoci vo výske priblizne 2 miliardy eur. b) Posúdenie úvah uvedených v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o zmenu podmienok splácania 110 Z bodov 97 az 99 vyssie vyplýva, ze Komisia v prejednávanej veci nemohla len konstatovat, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje státnu pomoc, bez toho, aby predtým skúmala, ci uskutocnená zmena poskytla spolocnosti ING výhodu, ktorú súkromný investor nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako holandský stát neodsúhlasil, pricom toto preskúmanie konkrétne predpokladá porovnanie pôvodných podmienok splácania so zmenenými podmienkami. 111 Na úcely tohto preskúmania bola Komisia povinná zohladnit vsetky relevantné skutocnosti a najmä tie, ktoré vyplývajú z pôvodných a zo zmenených podmienok splácania. Medzi tieto skutocnosti patrí po prvé skutocnost, ze podla pôvodných podmienok nemá ING povinnost, ale len moznost odkúpit cenné papiere upísané holandským státom v lehote troch rokov stanovenej na tento úcel, po druhé skutocnost, ze pôvodné podmienky nezarucovali státu rocnú výnosnost vo výske vzniknutých úrokov, a po tretie to, ze zmenené podmienky zabezpecujú státu rocnú výnosnost vo výske 15 %. 112 Z napadnutého rozhodnutia vsak nevyplýva, ze by Komisia uskutocnila porovnanie uvedené v bode 110 vyssie. Komisia skôr len uviedla, ze zmena podmienok splácania mala pre holandský stát za následok uslý príjem. 113 Komisia sa totiz v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia venovala dodatocnej pomoci, teda posúdeniu, ktorého zákonnost Holandské královstvo a ING spochybnujú, pricom uviedla, ze "zmena a doplnenie prémie za spätné odkúpenie tiez pre[d]stavuje státnu pomoc, pokial sa stát nevzdá svojho práva na získanie výnosov", a dalej, ze táto zmena "predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 mld. eur". Táto charakteristika dodatocnej pomoci uskutocnená Komisiou sa v podstate zakladá na údajnej potrebe, ze ING dodrzí pôvodné podmienky v prípade predcasného splatenia na úcely urcenia odmeny prislúchajúcej státu. Na základe pôvodných podmienok vsak predcasné odkúpenie 500 miliónov cenných papierov ING nevyhnutne zahrnovalo to, ze Holandskému královstvu bude vyplatená prémia vo výske 2,5 miliardy eur, pricom táto prémia je vyssia nez tá, ktorá by bola vyplatená na základe zmenených podmienok. Táto myslienka je vyjadrená v odôvodnení c. 34 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze "inými slovami, berúc do úvahy, ze ING by normálne musela zaplatit 2,5 mld. eur prémiu za spätné odkúpenie, táto zmena [podmienok splácania] by mala za následok dodatocnú výhodu pre ING v rozpätí od 1,79 mld. do 2,2 mld. eur v závislosti od trhovej ceny akcií ING", a prevzatá v odôvodnení c. 98 uvedeného rozhodnutia, v ktorom je spresnené, ze "kedze ING sa uz dohodla na prémii za spätné odkúpenie vo výske [50 % (namiesto 150 %, pozri odôvodnenie c. 33)], akékolvek prípadné znízenie je naozaj uslý príjem". 114 Zmena podmienok splácania má preto podla Komisie pre holandský stát za následok uslý príjem vo výske dodatocnej pomoci, ktorej suma sa rovná rozdielu medzi pôvodne stanovenou sumou na základe pôvodných podmienok a sumou, ktorá sa má vyplatit na základe zmenených podmienok. Na posúdenie zlucitelnosti pomoci z hladiska clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a osobitne pomoci na restrukturalizáciu uvedenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia tak Komisia zohladnila existenciu dodatocnej pomoci vo výske priblizne 2 miliardy eur. O analýze zmeny podmienok splácania de iure 115 Treba vsak uviest, ze zmena podmienok splácania nepredstavovala de iure pre holandský stát uslý príjem, pretoze stát sa nevzdal zarucenej výnosnosti, ale len moznosti získat za cast upísaných cenných papierov velmi vysokú maximálnu rocnú výnosnost (viac ako 50 % rocne). 116 V tejto súvislosti treba spresnit, ze na preukázanie existencie dodatocnej pomoci Komisia nevychádzala nevyhnutne z predpokladu, ze v prípade splácania sa mohli pouzit len pôvodné podmienky (pozri bod 113 vyssie). Pôvodné podmienky v tejto súvislosti spresnovali, ze ING v prípade odkúpenia cenných papierov emitovaných pri prílezitosti kapitálovej injekcie odkúpi tieto cenné papiere za sumu 15 eur za kus. Zo samotného znenia pôvodnej dohody vsak jasne vyplýva, ze Holandské královstvo nemohlo zaviazat ING k tomu, aby a fortiori predcasne splatila polovicu kapitálovej injekcie s prémiou za spätné odkúpenie vo výske 50 % v porovnaní s emisnou cenou vo výske 10 eur, ktorá je vymedzená v dohode (pozri bod 4 vyssie), co Komisia výslovne uznala vo svojich písomnostiach (pozri bod 82 vyssie) a na pojednávaní, co bolo zaznamenané do zápisnice. Na základe pôvodných podmienok mala moznost splatit sumu vlozeného kapitálu pocas prvých troch rokov len ING, ktorá sa mohla podla svojho vlastného záujmu rozhodnút, ci príslusnú moznost vyuzije, alebo nevyuzije. Z toho vyplýva, ze len na základe zmenených podmienok mohol mat holandský stát istotu, ze mu bude pocas troch rokov stanovených na tento úcel splatená cast sumy, ktorú vyplatil vo forme vkladu kapitálu. Takáto istota vsak na základe pôvodných podmienok neexistovala. 117 Navyse treba konstatovat, ze az v rámci svojich písomností (pozri body 87 a 88 vyssie) Komisia uvádza, ze je nepochybné, ze pôvodné podmienky splácania mohli viest k 31 %-nej výnosnosti, napríklad v prípade splatenia na konci druhého roka a v prípade kazdorocného vyplácania kupónu, a ze by teda nijaký investor neprijal splatenie bez odvolávania sa na pôvodne stanovenú výnosnost. Komisia navyse tvrdí, ze je nesprávne sa odvolávat na nepredvídatelnost splácania, pretoze ING stále uvádzala, ze splatenie uskutocní co najrýchlejsie. Tieto vysvetlenia viedli Komisiu k tomu, ze vo svojich písomnostiach tvrdila, ze ING bola povinná splácat podla pôvodných podmienok stanovených na tento úcel. V prípade, ze by sa Holandské královstvo a ING dohodli na predcasnom splatení casti kapitálovej injekcie za iných nez pôvodne stanovených podmienok, Komisia by mohla len pozadovat, aby ING zaplatila pôvodne stanovenú prémiu prostredníctvom kvalifikácie ako dodatocnej pomoci. Iný prípad splatenia nez ten, ktorý bol definovaný v pôvodnej dohode, by nemohol prichádzat do úvahy. Podla Komisie nijaký súkromný investor by sa nevzdal toho, co by mohlo byt prenho výhodnejsie. 118 V tomto kontexte by podla uvazovania Komisie podmienky splácania pôzicky dohodnutej medzi dvomi stranami v urcitom okamihu nemohli byt následne zmenené, ci uz napríklad pri zohladnení vývoja alebo stagnácie burzového kurzu, na vrátenie likvidity na financných trhoch alebo na ukoncenie urcitej paniky. Takýto prístup, ktorý sa obmedzuje na uplatnenie zmeny vo vztahu k pôvodným podmienkam, nemôze postacovat na to, aby islo o pomoc z hladiska clánku 87 ods. 1 ES, kedze úplne prehliada moznost, avsak nie právo holandského státu, aby mu boli financné prostriedky splatené na základe pôvodných podmienok, ako aj ekonomickú racionalitu, ktorá môze vysvetlit uskutocnenú zmenu. 119 V tejto súvislosti treba v prvom rade spresnit, ze skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí nebola skúmaná ekonomická racionalita zmeny podmienok splácania z hladiska súkromného investora nachádzajúceho sa v porovnatelnej situácii ako holandský stát, sa zdá o to menej prijatelná, ze Komisia v pôvodnom rozhodnutí v súvislosti s posúdením pomoci poskytnutej vo forme kapitálovej injekcie v tomto stádiu správneho konania z hladiska clánku 87 ES uviedla viacero skutocností relevantných pre takéto preskúmanie. Zdá sa teda, ze minimálna vnútorná miera výnosnosti zamýslaná a uskutocnená na základe zmenených podmienok (15 % s tým, ze navrhované rozmedzie bolo v rozmedzí 15 % az priblizne 22 %, pozri bod 85 vyssie) bola vyssia nez sadzba, ktorú Komisia uviedla v pôvodnom rozhodnutí ako zamýslanú odmenu, ktorú ING dlhuje holandskému státu za kapitálovú injekciu a ktorá odkazovala na rozmedzie "viac ako 10 %", avsak menej ako "15 % alebo viac". Komisia v odôvodneniach 63 az 67 pôvodného rozhodnutia v tejto súvislosti uviedla: "(63) Z posledných údajov vyplýva, ze v reakcii na trhovú krízu je aktuálna výnosnost hybridného kapitálového nástroja Tier 1 asi 15 % alebo viac. Komisia uznáva, ze ak by sa odmena mala stanovit vo výske súcasného clearingu, banka by nemohla vyuzit tento druh opatrenia. Úmyslom Komisie je navyse pripojit sa k dlhodobým trhovým podmienkam a nie ulozit bankám súcasné nepriaznivé podmienky. Komisia navyse v nedávnych rozhodnutiach o miere rekapitalizácie v Spojenom královstve a v Nemecku akceptovala odmeny vo výske 12 % a 10 % okrem iného vrátane prísnych obmedzení v oblasti správania. (64) Komisia vzhladom na osobitné charakteristiky a najmä na rizikový profil cenných papierov zastáva názor, ze v prejednávanej veci sa bude vyzadovat celková ocakávaná výnosnost vo výske viac ako 10 %. (65) Holandské orgány sa domnievajú, ze je velmi pravdepodobné, ze takáto výnosnost sa dosiahne kombináciou kupónu vo výske 8,5 % (prípadne viac v závislosti od výsky vyplatených dividend), moznosti premeny na kmenové akcie alebo moznosti odkúpenia spolocnostou ING vo výske 150 % (15 eur za cenný papier). Komisia za súcasných okolností povazuje túto hranicu za nevyhnutné minimum. Holandské orgány totiz predlozili viaceré varianty, z ktorých vyplýva, ze výnosnost môze byt prípadne znacná, co vo velkej miere závisí od výsledkov holandského a svetového hospodárstva a aj od budúceho vývoja akcií spolocnosti ING. Pokial ide o výplatu kupónov, treba ocakávat, ze ING vyplatí v troch rokoch dividendy, pokial vychádzame z predpokladu, ze financné výsledky podniku sa zlepsia a cena akcie spolocnosti ING pocas troch rokov prekrocí 15 eur. Pokial ide o moznost odkúpenia, cím cena jednej akcie spolocnosti ING prekrocí prahovú hodnotu 15 eur, tým zaujímavejsie bude pre akcionárov tento nástroj odkúpit. Tento stimulacný prostriedok je zalozený na tom, ze v rámci tohto variantu bude nástroj vzdy drahsí nez kmenová akcia, a ak cena akcie bude vyssia ako 15 eur, ING bude dodatocne stimulovaná, aby sa v prospech akcionárov uistila o tom, ze uz neexistuje nebezpecenstvo oslabenia z dôvodu premeny nástroja na kmenové akcie. (66) Podla tohto variantu v prípade, ak podnik odkúpi nástroj po troch rokoch (a za predpokladu, ze sa budú kazdorocne vyplácat dividendy, ale stát získa len kupón vo výske 8,5 %), celková výnosnost by pre stát bola 22,1 % rocne. Ak by k odkúpeniu doslo po piatich rokoch, najnizsia výnosnost by bola 16 % rocne a v prípade, ak sa by pocas tohto obdobia dividendy nevyplácali, výnosnost bude tiez nizsia vo výske 15,9 a 9,3 %. (67) Vzhladom na body 65 a 66 Komisia povazuje za reálne, ze výnosnost státnych investícií prekrocí 10 %. Komisia pripomína, ze urcitá neistota v súvislosti s výnosnostou je charakteristická pre znacne závislý kapitálový nástroj Tier 1. Práve z tohto dôvodu a vzhladom na povahu tohto nástroja musí byt ocakávaná výnosnost vyssia ako 10 %. Komisia okrem toho ocenuje záväzky citované v bode 31, ktoré ING a holandské orgány prijali vzhladom na výplatu dividend [v bode 31 sa uvádza: , Holandské orgány sa zaväzujú vykonat vsetko preto, aby sa dosiahla výnosnost minimálne vo výske 10 %; holandské orgány sa domnievajú, ze takúto výnosnost mozno velmi pravdepodobne dosiahnut kombináciou kupónu vo výske 8,5 % (prípadne viac v závislosti od výsky vyplácaných dividend) a moznosti odkúpenia; ING tiez vyhlásila, ze zachová existujúcu politiku v oblasti dividend']. Komisia tiez berie na vedomie skutocnost, ze holandské orgány sa zaviazali vykonat nové oznámenie, ako je uvedené v bode 32 v prípade, ak sa nedosiahne ocakávaná výnosnost, hoci pripústa, ze v súvislosti s uvedenou výnosnostou nemozno mat istotu." 120 Z úvah uvedených v odôvodneniach c. 63 az 67 pôvodného rozhodnutia - v rámci posúdenia zlucitelnosti dotknutej pomoci, a nie uplatnenia zásady súkromného investora - vyplýva, ze v tejto fáze konania si Komisia bola úplne vedomá rôznych mozností dohodnutých v pôvodnej dohode, ako aj pravdepodobností uvedených v tejto súvislosti, pokial ide o rôzne zamýslané varianty. Výnosnost vo výske 31 %, ktorú Komisia uviedla vo svojich písomnostiach, je jednoznacne maximálna a vôbec nie je nedotknutelná a neodvolatelná alebo nie je jediným referencným základom na posúdenie ocakávanej výnosnosti. 121 Z posúdenia, ktoré Komisia vykonala v pôvodnom rozhodnutí, okrem toho tiez vyplýva, ze Komisia sa v novembri 2008 domnievala, ze "v reakcii na trhovú krízu" ocakávaná výnosnost na trhu s cennými papiermi toho typu, ako sú cenné papiere emitované v case poskytnutia kapitálovej injekcie, bola "15 % alebo viac". Komisia povazovala túto výnosnost za prílis vysokú a v tejto fáze sa uspokojila s výnosnostou vo výske "viac ako 10 %". Z toho vyplýva, ze Komisia zohladnila, ze súkromní investori môzu mat záujem o podobné cenné papiere. Nemozno a fortiori vylúcit, ze takí investori mohli mat záujem o také cenné papiere aj v novembri 2009, ked doslo k útlmu financnej krízy a ked bolo mozné sa domnievat, ze ocakávaná výnosnost na trhu mohla byt nizsia, nez akú uznala Komisia. 122 V tejto súvislosti vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí neskúmala, v com výnosnost v rozsahu 15 % az 22 % priznaná holandskému státu po zmene podmienok splácania nezodpovedá tomu, co by mohol rozumne ocakávat súkromný investor v podobnej situácii, teda vlastník takého druhu cenných papierov, aké boli emitované v case poskytnutia kapitálovej injekcie, ktorú môze emitent splatit. 123 Pokial ide dalej o relevantné údaje uvedené zalobcami v priebehu konania, najmä pokial ide o rôznu ocakávanú výnosnost a správanie referencného súkromného investora, ktoré sú uvedené v správe a analýzach banky Rothschild, treba konstatovat, ze ide o informácie, ktoré Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii uz v okamihu, ked prijala napadnuté rozhodnutie. Komisia v skutocnosti odmietla vziat hoci len hypoteticky do úvahy také skutocnosti, pretoze jej úvahy vychádzali z nesprávneho skutkového predpokladu, ze v prípade splácania sa uplatnia len pôvodné podmienky, co by holandskému státu ipso facto poskytlo "nárok na získanie príjmov". Komisia vsak bola v prejednávanej veci povinná zohladnit a posúdit také informácie v rámci preskúmania existencie výhody spojenej so zmenou podmienok splácania kapitálovej injekcie, konkrétne informácie zakladajúce vierohodnost hypotézy, ze súkromný investor by mohol byt stimulovaný, aby si zvolil istotu namiesto neistoty a dosiahol v tejto súvislosti urcenú a uspokojivú výnosnost namiesto nepredvídatelnej výnosnosti. Komisia teda nemohla prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby takéto skutocnosti zohladnila a preskúmala ich vplyv na posúdenie pomoci (pozri bod 99 vyssie). 124 Komisia v tejto súvislosti nemôze tvrdit, ze Holandskému královstvu a ING umoznila predlozit také údaje v rámci správneho konania s odôvodnením, ze im umoznila vyslovit sa k casti týkajúcej sa opisu skutkových okolností v návrhu rozhodnutia. Komisia totiz nemôze dôvodne tvrdit, ze skutocnost, ze niekolko hodín, ktoré im 6. novembra 2009 poskytla, aby sa vyjadrili k pripravovanému opisu skutkových okolností v napadnutom rozhodnutí, mozno povazovat za postacujúce na predlozenie takýchto údajov. Nielenze lehota stanovená na poskytnutie odpovede bola prílis krátka, ale navyse Holandské královstvo ani ING nemohli v tejto fáze vediet, ze Komisia nemá v úmysle pouzit na úcely posúdenia existencie pomoci týkajúcej sa zmeny podmienok splácania kritérium súkromného investora. Komisia v tomto dokumente konkrétne neuviedla svoje stanovisko k dôvodom, preco mal holandský stát "nárok na získanie" 2,5 miliardy eur alebo preco ING mala povinnost zaplatit takú sumu v prípade predcasného splatenia, ani stanovisko v súvislosti s následkami, ktoré treba vyvodit z ocakávanej výnosnosti, o ktorej Komisia vedela na základe nových podmienok splácania. Komisia neodpovedala ani na tvrdenie zalozené na rovnosti zaobchádzania, ktorého sa holandský stát dovolával pri oznámení zmeny podmienok splácania, ked Holandské královstvo vysvetlilo, ze cielom zmeny podmienok splácania bolo ponúknut ING podmienky do urcitej miery podobné tým, ktoré boli poskytnuté spolocnostiam AEGON a SNS Reaal. 125 Komisia teda vylozila nesprávne pojem pomoc, ked neposúdila, ci sa holandský stát prijatím zmeny podmienok splácania správal tak, ako by sa správal súkromný investor v podobnej situácii, a to najmä z dôvodu, ze holandský stát mohol mat financné prostriedky splatené predcasne a ze v tejto súvislosti mal väcsiu istotu, ze dostane uspokojivú odmenu vzhladom na trhové podmienky existujúce v tomto okamihu. O analýze zmeny podmienok splácania de facto 126 Komisia nemôze odôvodnit ani existenciu uslého príjmu, ked uvádza, ze ING bola de facto povinná odkúpit cast cenných papierov podla pôvodných podmienok splácania, aj ked to tak nebolo de iure, pricom toto tvrdenie nie je v napadnutom rozhodnutí podlozené. 127 Navyse dôvody, ktoré Komisia po prvýkrát uviedla pred Vseobecným súdom na preukázanie, ze ING bola de facto povinná odkúpit cast cenných papierov emitovaných v rámci zvysovania základného imania, ku ktorému doslo 11. novembra 2008 podla pôvodných podmienok splácania, sú nepresvedcivé a navyse sú v rozpore s vyjadreniami predlozenými Holandským královstvom a spolocnostami ING a DNB, ktoré sú presvedcivejsie. 128 V tejto súvislosti treba uviest, ze Holandské královstvo a ING presvedcivo vysvetlili dôvody, pre ktoré ING nevyuzila moznost splácania, ktorú mala na základe pôvodnej dohody, dokial sa cena akcie ING výrazne nepriblízi 15 eurám (pozri najmä bod 86 vyssie). 129 Hlavné z týchto údajov, a to údaje vztahujúce sa na vývoj burzového kurzu akcie ING az do dna, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, t. j. 18. novembra 2009, rovnako ako predpokladaný krátkodobý a strednodobý vývoj tohto burzového kurzu, ktorý v tom case uviedli burzoví analytici, boli k dispozícii v okamihu, ked Komisia vymedzila skutkový rámec, ktorý treba zohladnit pri posúdení dodatocnej pomoci. Komisia nemohla tieto skutocnosti ponechat bez povsimnutia, kedze cena akcie ING a jej pravdepodobný vývoj v tom case boli relevantné na zhodnotenie významu, ktorý pôvodné podmienky môzu mat pri posúdení údajnej existencie "nároku na získanie príjmov" a dodatocnej pomoci poskytnutej pri zmene podmienok splácania. 130 Na základe týchto údajov Holandské královstvo a ING tvrdia, ze pre ING nebolo rozumné kúpit cenné papiere emitované v case, ked sa poskytla kapitálová injekcia s prémiou za spätné odkúpenie definovanou v pôvodných podmienkach, pokial bola cena akcie ING nizsia ako 15 eur. Toto tvrdenie podporuje najmä správa, ktorú pre ING 12. mája 2009 vypracovala investicná banka Goldman Sachs, v ktorej sú uvedené rôzne mozné varianty a ich prospech pre ING, pokial ide najmä o úlohu prahovej hodnoty, ktorú predstavuje kurz vo výske 15 eur, na základe ktorého doslo k splácaniu za pôvodných podmienok. Tabulka s burzovými kurzami akcie ING od septembra 2008 do mája 2010, ktorú Holandské královstvo predlozilo v odpovedi na argumentáciu Komisie, rovnako preukazuje, ze kurz akcie bol stále znacne pod prahovou hodnotou 15 eur, a to v kazdom prípade az do 18. novembra 2009, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. Tieto údaje nie sú spochybnené tvrdením Komisie zalozeným na potrebe zohladnit oslabujúci úcinok súvisiaci s emisiou akcií pozadovanou na získanie financných prostriedkov potrebných na predcasné splatenie, pokial ide o kurz akcie spolocnosti ING, ako vyplýva z tabulky, ktorú v tejto súvislosti na pojednávaní poskytlo Holandské královstvo a ktorá preukazuje, ze pozadovaná prahová hodnota na získanie takýchto financných prostriedkov za hospodársky rozumných podmienok nebola vôbec dosiahnutá. 131 Okrem toho, pokial ide o pravdepodobný vývoj kurzu akcie spolocnosti ING v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ING cituje rôzne správy analytikov uverejnené na konci októbra 2009, podla ktorých je cielový kurz akcií spolocnosti ING za dvanást mesiacov od 9 eur pre Nomura po 12,90 eur pre Bank of America Merrill Lynch, pricom vsetci ostatní analytici, a to Citi, Deutsche Bank, KBW, Morgan Stanley a UBS, stanovujú cielový kurz v rozmedzí 10,60 az 11,50 eura, cize znacne pod prahovou hodnotou 15 eur. Komisia tieto údaje nespochybnuje. 132 Holandské královstvo a ING okrem toho tvrdia, ze splácanie cenných papierov emitovaných v case poskytnutia kapitálovej injekcie na základe pôvodných podmienok v roku 2009 vyzadovalo, aby ING emitovala akcie, pretoze v tom case nemala k dispozícii dostupné financné prostriedky na splatenie týchto cenných papierov. Bolo preto nelogické emitovat akcie s kurzom nizsím nez 15 eur na úcely splatenia cenných papierov vo výske 15 eur. ING mohla emitované cenné papiere na základe dosiahnutých ziskov - a tiez za podmienky, ze nevyplatí dividendy - alebo výnosov z uskutocnených prevodov splatit az neskôr. 133 Tvrdenia Komisie na vyvrátenie relevantnosti týchto informácií nemozno prijat (pozri body 82 a 87 vyssie). Skutocnost, ze burzový kurz akcie ING okolo roka 2001 dosiahol 43 eur, tak nemôze postacovat na spochybnenie tvrdení vychádzajúcich z konkrétneho vývoja burzového kurzu tejto akcie na zaciatku financnej krízy v roku 2008 az do prijatia napadnutého rozhodnutia, ako aj z opisu vývoja, ktorý v tom case predpokladali analytici. Rovnako pripomienky vychádzajúce z úmyslu vyjadreného spolocnostou ING splatit príslusnú sumu, pokial to bude mozné, nemôzu mat za následok popretie právneho dosahu moznosti poskytnutej spolocnosti ING a jej záujmu, ktorú tento podnik mohol uplatnit vzhladom na skutocný vývoj burzového kurzu akcie, od ktorého záviseli náklady, a teda prípadné splatenie na základe pôvodných podmienok. Navyse vyhlásenia o úmysle citované Komisiou dokladajú len to, co je v nich uvedené, to znamená, ze ING uskutocní splatenie, ak to bude mozné. Takéto rozhodnutie vsak je súcastou súboru objektívnych a racionálnych údajov, na ktoré sa v tejto súvislosti zalobcovia odvolávali a ktorých existenciu Komisia nemôze popriet, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z nesprávneho predpokladu. 134 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze ING by vyuzila moznost umoznujúcu jej splatit sumu kapitálovej injekcie v priebehu prvých troch rokov len v prípade, ak by existovali urcité ekonomické okolnosti, ktoré vsak neboli vôbec preukázané a neboli ani pravdepodobné vzhladom na burzový kurz akcie ING a jej predpokladaný vývoj v priebehu jesene 2009. Kedze Komisia nepreskúmala vsetky relevantné údaje, ktoré sa mali zohladnit na úcely posúdenia existencie "nároku na získanie príjmov vo výske 2,5 miliardy eur" v prípade predcasného splatenia, napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti nesprávne. 135 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by Komisia mohla dospiet k záveru, ze státu utrpel skodu vo forme uslého príjmu, neurcila sumu tohto údajného uslého príjmu správne. Z tvrdení Holandského královstva a Komisie v tejto súvislosti (pozri body 83 a 84 vyssie) je zrejmé, ze Komisia pri svojom posúdení sumy dodatocnej pomoci nezohladnila dalsiu skutocnost, ktorá je na úcely analýzy pojmu pomoc relevantná. V nadväznosti na zmenu podmienok splácania totiz vyplatenie kupónu zodpovedajúceho úrokom vzniknutým v case predcasného splácania uz nezáviselo, ako to bolo v prípade pôvodných podmienok, od vyplatenia dividend majitelom kmenových akcií. Holandskému státu tak bol priznaný nárok na penaznú sumu, na ktorú nevyhnutne nemal predtým nárok, pretoze jej získanie bolo podmienené rozhodnutím spolocnosti ING, ci vyplatí, alebo nevyplatí dividendy. 136 V case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, t. j. 18. novembra 2009, vedela o takej skutocnosti, ktorá bola zrejmá zo samotných zmenených podmienok. Navyse od okamihu, ked sa Komisia rozhodla uskutocnit porovnanie medzi oboma verziami podmienok splácania, jej prislúchalo, aby na úcely urcenia existencie pomoci z hladiska clánku 87 ods. 1 ES (pozri bod 111 vyssie) zohladnila rozdiely, ktoré medzi týmito verziami existovali. Komisia nemohla ponechat bez povsimnutia predmetný rozdiel, a to bezpodmienecné vyplatenie kupónu zodpovedajúceho úrokom vzniknutým v okamihu predcasného splácania, pretoze bolo rozhodujúce na posúdenie toho, ci zmena podmienok splácania viedla k priznaniu dodatocnej výhody ING. Komisia navyse mohla mat vcas k dispozícii cast relevantných informácií na úcely posúdenia zmeny podmienok splácania, ktorú ING verejnosti sprístupnila vo svojom tlacovom komuniké z 12. augusta 2009 týkajúcom sa výsledkov dosiahnutých v druhom stvrtroku 2009, podla ktorého "ING rozhodla nevyplatit za rok 2009 docasné dividendy z kmenových akcií". 137 V tejto súvislosti nemozno prijat tvrdenie Komisie, ze uvedený rozdiel jej holandský stát osobitne neoznámil, alebo tvrdenie, ze jej pochybenie nebolo zistené v rámci návrhu opisu skutkového stavu oznámeného 6. novembra 2009 (pozri bod 84 vyssie). Ako uz bolo uvedené v bode 136 vyssie, tento rozdiel totiz predstavuje podla samotného prístupu Komisie typický prvok pojmu výhoda definovaného v clánku 87 ods. 1 ES, vo vztahu ku ktorému je Komisia povinná kvalifikovat skutkové okolnosti s prihliadnutím na vsetky údaje, ktoré sú v tejto súvislosti relevantné. Navyse treba uviest, ze Holandské královstvo, ako tvrdí tento stát, nemohlo posúdit dosah posúdenia Komisie, kedze nevedelo o kvalifikácii, ktorú Komisia zamýslala uplatnit v súvislosti so zmenami podmienok splácania, ani o odpovedi, ktorú Komisia chcela poskytnút k tvrdeniam, ktoré uviedlo pocas správneho konania na vysvetlenie tejto zmeny. 138 Komisia tým, ze v rozpore so svojou povinnostou uvedenou v bode 107 vyssie nepoziadala o dalsie informácie v tejto súvislosti, ako to pôvodne urobila v prípade opatrenia týkajúceho sa kapitálovej injekcie, alebo nerozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ak zmena podmienok splácania vyvolávala pochybnosti o jej zlucitelnosti so spolocným trhom, ako to bolo v prípade opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív, nemôze zalobcom vytýkat, ze jej neposkytli vsetky relevantné informácie v súvislosti s vyssie uvedeným rozdielom. V kazdom prípade Holandské královstvo a ING mohli na pochybenie, ku ktorému v tejto súvislosti doslo, poukázat az po prijatí napadnutého rozhodnutia. 139 Kedze ING v prejednávanej veci nevyplatila za rok 2009 nijaké dividendy, holandskému státu bola na základe výhody zakotvenej v zmenených podmienkach v porovnaní s pôvodnými podmienkami poskytnutá suma vo výske 258,5 milióna eur v dôsledku predcasného splatenia, ku ktorému doslo 21. decembra 2009. Hoci Komisia nemohla vediet o výske tejto sumy v case, ked prijímala napadnuté rozhodnutie, mala si nevyhnutne polozit otázku týkajúcu sa vplyvu, ktorý môze mat moznost takejto platby na sumu dodatocnej pomoci uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Rovnako z dôvodov, ktoré Holandské královstvo správne uviedlo, holandský stát nemohol ocakávat vyplatenie kupónu v prípade predcasného splatenia v roku 2009 na základe pôvodných podmienok, pretoze ING nevyplatila za toto obdobie dividendy (pozri bod 83 vyssie). 140 Aj v prípade, ze by kvalifikácia dodatocnej pomoci uskutocnená Komisiou bola teda správna, "uslý príjem" pre holandský stát z dôvodu zmeny podmienok splácania nemohol byt vo výske priblizne 2 miliardy eur, cize v rozmedzí 1,79 az 2,2 miliardy eur, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, ale v sume nevyhnutne nizsej v porovnaní so sumou úrokov vzniknutých v case splácania. 141 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia (pozri bod 84 vyssie), nemozno sa domnievat, ze rozdiel medzi oboma sumami je v tejto veci úplne irelevantný, kedze samotná Komisia chcela stanovit sumu pomoci v napadnutom rozhodnutí. Tento rozdiel totiz môze predstavovat sumu, ktorá je sama osebe významná a podstatná a ktorú môze vycíslit na niekolko stoviek miliónov eur. Nemozno preto vylúcit, ze zohladnenie takejto odmeny stanovenej iba na základe zmenených podmienok mohlo mat vplyv na posúdenie Komisie tak na úrovni kvalifikácie pomoci na základe clánku 87 ods. 1 ES, ako aj na úrovni preskúmania jej zlucitelnosti so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, najmä pokial ide o posúdenie príspevku spolocnosti ING alebo rozsahu opatrení na nápravu narusení hospodárskej sútaze. 142 Napadnuté rozhodnutie je tak postihnuté nesprávnym skutkovým posúdením, ktoré spôsobuje vadnost posúdenia Komisie týkajúceho sa pojmu pomoc. Následky tohto pochybenia na posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom, ktoré uskutocnila Komisia, budú následne preskúmané v bode 147 a nasl. Záver o kvalifikácii dodatocnej pomoci 143 Z predchádzajúceho vyplýva, ze kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, ze zmena podmienok splácania zahrnuje pre ING výhodu, ktorú by súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii ako holandský stát neposkytol, a kedze nestanovila správne výsku uvedenej výhody, je napadnuté rozhodnutie vadné v rozsahu, v akom z dôvodov uvedených v odôvodnení c. 98 tohto rozhodnutia spocíva na konstatovaní, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur. 144 Preto treba zalobnému dôvodu zalozenému na porusení clánku 87 ods. 1 ES vyhoviet bez toho, aby bolo potrebné odpovedat na dalsie tvrdenia, ktoré v tomto rámci uviedlo Holandské královstvo a ING. 145 Teraz treba uviest následky takejto vady, ktorou je dotknuté odôvodnenie aktu, na jeho výrok. B - O následkoch vady, ktorou je dotknuté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na jeho výrok 146 Na posúdenie dosahu vady, ktorou je dotknuté napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je z dôvodov uvedených v odôvodnení c. 98 tohto rozhodnutia zalozené na konstatovaní, ze zmena podmienok splácania kapitálovej injekcie predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur, treba pripomenút, ze výrok aktu nemozno oddelit od jeho odôvodnenia a musí sa v prípade potreby vykladat, tak, aby sa zohladnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, [20]C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [21]T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 39). Hoci iba výrok rozhodnutia môze vyvolat právne úcinky, rovnako platí, ze posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia môzu byt predlozené súdu Únie na preskúmanie zákonnosti, pokial ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu alebo ak môze toto odôvodnenie zmenit podstatu toho, o com bolo rozhodnuté vo výroku sporného aktu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia, [22]T-81/07 az T-83/07, Zb. s. II-2411, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 147 V tejto súvislosti treba uviest, ze Holandské královstvo sa v prejednávanej veci domáha zrusenia clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia, ktorý je okrem iného zalozený na konstatovaní uvedenom v odôvodnení c. 98 uvedeného rozhodnutia, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur, pricom vo svojom prvom zalobnom návrhu sa ING, podporovaná DNB, v podstate domáha zrusenia clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia a clánku 2 druhého odseku uvedeného rozhodnutia, ako aj prílohy II tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia zastávala názor, ze zmena podmienok splácania predstavuje dodatocnú pomoc vo výske 2 miliardy eur. 148 Preskúmanie týchto návrhov smerujúcich k zruseniu vyzaduje urcit, v akom rozsahu je výrok dotknutý pochybeniami, ktorých sa dopustila Komisia, ked v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, ze zmena podmienok splácania predstavovala dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur, co bude viest k odlíseniu vplyvu týchto pochybení jednak na clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia a jednak na clánok 2 druhý odsek uvedeného rozhodnutia, ako aj na prílohu II tohto rozhodnutia. 1. O zákonnosti clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia 149 V tejto súvislosti z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a najmä z odôvodnenia c. 98 uvedeného rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze pri zmene podmienok splácania, o ktorej Holandské královstvo informovalo pocas správneho konania, holandský stát poskytol spolocnosti ING "dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur". 150 Následne Komisia túto dodatocnú pomoc zohladnila, ked definovala celkovú sumu pomoci, ktorá bola poskytnutá Holandskému královstvu v rámci nástroja na podporu "nelikvidných aktív" a restrukturalizacného plánu spolocnosti ING (dalej len "pomoc na restrukturalizáciu"). V odôvodnení c. 106 napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola stanovená existencia pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, Komisia uviedla, ze "ING preto celkovo dostane pomoc na restrukturalizáciu do [12 - 22] mld. eur v podobe záruk na likviditu a priblizne 17 mld. eur vo forme inej pomoci, co predstavuje priblizne 5 % [RWA] banky". 151 V odpovedi na písomné otázky Vseobecného súdu Komisia spresnila, ze len 17 miliárd eur vo forme inej pomoci predstavovalo priblizne 5 % RWA banky ING, pricom poskytnuté záruky alebo záruky poskytnuté v budúcnosti neboli v tomto stádiu úvah zohladnené. Tieto odpovede na písomné otázky umoznili tiez preukázat, ze sumu vo výske 17 miliárd eur mozno rozlozit takto: po prvé na sumu pomoci týkajúcu sa kapitálovej injekcie, teda 10 miliárd eur, ako bolo uvedené v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia; po druhé na sumu pomoci týkajúcu sa zmeny podmienok splácania, teda priblizne 2 miliardy eur, ako bolo uvedené v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia, a po tretie na sumu pomoci súvisiacu s opatrením týkajúcim sa znehodnotených aktív, teda 5 miliárd eur, ako bolo uvedené v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia. 152 Tieto spresnenia umoznujú výklad pojmu "pomoc na restrukturalizáciu", ktorý je uvedený v clánku 2 prvom odseku výroku napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "pomoc na restrukturalizáciu, ktorú poskytlo Holandsko banke ING, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]". Z predchádzajúceho jasne vyplýva, ze dodatocná pomoc predstavuje základný prvok pomoci na restrukturalizáciu uvedenej v tomto ustanovení, v ktorom sa nerozlisuje medzi jednotlivými prvkami tejto pomoci. 153 Vzhladom na pochybenia, ktorými je postihnutá táto kvalifikácia dodatocnej pomoci v napadnutom rozhodnutí, sa clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia musí zrusit v celom rozsahu, kedze z dôvodov uvedených najmä v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia spocíva na konstatovaní, ze zmena podmienok splácania zahrnuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur. 2. O zákonnosti clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia a prílohy II tohto rozhodnutia 154 Treba uviest, ze v nadväznosti na clánok 2 prvý odsek výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý akúkolvek pomoc na restrukturalizáciu, ktorú Holandské královstvo poskytlo spolocnosti ING, kvalifikuje ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa v druhom odseku tohto ustanovenia uvádza, ze "[táto] pomoc je zlucitelná so spolocným trhom pod podmienkou splnenia záväzkov uvedených v prílohe II", v ktorej sa v prvom rade zdôraznuje, ze "pokial ide o pomoc na restrukturalizáciu, musia sa dodrzat tieto záväzky". Dodatocná pomoc, ktorá je základným prvkom pomoci na restrukturalizáciu, je tak neoddelitelnou súcastou posúdenia Komisie, ked sa vyslovuje k jej zlucitelnosti so spolocným trhom. 155 Tento záver je potvrdený odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení c. 141 sa v casti venovanej posúdeniu zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu z hladiska clánku 87 ods. 3 písm. b) ES totiz na úcely posúdenia sumy pomoci a z nej vyplývajúcich narusení hospodárskej sútaze odkazuje na "významnú výsku pomoci predstavujúcu 5 % rizikovo vázených aktív, ak je vyjadrená pomocou rizikovo vázených aktív ING Bank[, pricom] táto úroven je dostatocne nad 'spústacou úrovnou` 2 % rizikovo vázených aktív". Tento odkaz na prahovú hodnotu 5 % RWA ukazuje, ze Komisia zohladnila sumu vo výske 17 miliárd eur, ktorá bola predtým uvedená v odôvodnení c. 106 napadnutého rozhodnutia (pozri body 150 a 151 vyssie). Komisia rovnako v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze "dodatocné opatrenia pomoci prezentované v rámci restrukturalizacného plánu, t. j. úprava podmienok spätného odkúpenia cenných papierov kapitálu Core Tier 1 od Holandska a predpokladané záruky na záväzky by sa mali vyhlásit za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES vzhladom na hlbku opatrení na nápravu narusení trhu, ktoré sú obsiahnuté v restrukturalizacnom pláne, a skutocnost, ze pomoc pomáha príjemcovi zlepsit zivotaschopnost", a "týka sa to pomoci pochádzajúcej zo zmenených podmienok dojednaní o splácaní kapitálu poskytnutého Holandskom". 156 Zo znenia výroku a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze je nemozné oddelit dodatocnú pomoc od výroku a odôvodnení, z ktorých výrok vychádza, pri preskúmaní posúdení Komisie, pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, ako aj urcenie úrovne záväzkov pozadovanej na umoznenie toho, aby sa pomoc mohla vyhlásit za zlucitelnú. 157 V tejto súvislosti z odpovedí na písomné otázky a na otázky polozené na pojednávaní vyplýva, ze úcastníci konania majú rozdielne názory, pokial ide o následky, ktoré by pozadované zrusenie mohlo mat na prílohu II napadnutého rozhodnutia, obsahujúcu záväzky, ktoré treba dodrziavat na to, aby sa pomoc na restrukturalizáciu uvedená v clánku 2 uvedeného rozhodnutia vyhlásila za zlucitelnú so spolocným trhom. Najprv treba uviest, ze Holandské královstvo jasne uviedlo, ze dospelo k názoru, ze zrusenie, ktoré pozaduje, môze spôsobit neplatnost kompenzacných opatrení upravených v prílohe II tohto rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie spocíva najmä v zohladnení sumy dodatocnej pomoci. Následne podla Holandského královstva a spolocností ING a DNB existuje nevyhnutná a primeraná spojitost medzi sumou pomoci na restrukturalizáciu poskytnutou státom a rozsahom opatrení predlozených na nápravu narusení hospodárskej sútaze, ku ktorým doslo v dôsledku tejto pomoci. Komisia sa naopak domnieva, ze skutocnost, ze sa odpocíta suma 2 miliardy zo sumy pomoci na restrukturalizáciu - ktorá na úcely posúdenia opatrení potrebných na nápravu vzniknutých narusení hospodárskej sútaze zohladnuje najmä 10 miliárd eur ako pomoc poskytnutú vo forme kapitálovej injekcie a 5 miliárd eur ako pomoc poskytnutú vo forme opatrenia týkajúceho sa znehodnotených aktív -, nemá nijaký vplyv na dosah opatrení predlozených na nápravu vzniknutých narusení hospodárskej sútaze. 158 Na úcely stanovenia rozsahu pozadovaného zrusenia napadnutého rozhodnutia Vseobecný súd nemôze tento posledný prístup prijat. Aj ked rozsah kompenzacných opatrení v zásade priamo a primerane závisí od poskytnutej pomoci, ktorej posúdenie je v prejednávanej veci v podstatnom rozsahu postihnuté vadou, z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia túto otázku preskúmala vzhladom na úcinky pomoci na restrukturalizáciu, ktorá pozostáva z pomoci týkajúcej sa kapitálovej injekcie, pomoci týkajúcej sa zmeny podmienok splácania a pomoci súvisiacej s opatrením týkajúcim sa znehodnotených aktív, teda vzhladom na pomoc v celkovej výske 17 miliárd eur. 159 Komisia z dôvodu, ze sa dopustila pochybení, uz nemôze tvrdit, ako je to vykonané v odôvodneniach c. 106 a 141 napadnutého rozhodnutia, ze predmetná pomoc predstavuje "znacnú sumu pomoci", "predstavujúcu 5 % rizikovo vázených aktív", na základe ktorej boli posúdené kompenzacné opatrenia. 160 Na záver, kedze clánok 2 prvý odsek napadnutého rozhodnutia je z hladiska clánku 87 ods. 1 ES protiprávny, lebo ako státnu pomoc kvalifikuje pomoc na restrukturalizáciu, ktorá zahrnuje dodatocnú pomoc vo výske priblizne 2 miliardy eur uvedenú v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia, táto protiprávnost tiez nevyhnutne spôsobuje protiprávnost clánku 2 druhého odseku uvedeného rozhodnutia a prílohy II tohto rozhodnutia, ktorá je k nemu pripojená, v rozsahu, v akom zlucitelnost pomoci, na ktorú sa poukazuje v tomto druhom odseku, závisí od analýzy a záväzkov, ktorých obsah sa posudzuje z hladiska pomoci na restrukturalizáciu definovanej v clánku 2 druhom odseku uvedeného rozhodnutia, ktorá zahrnuje dodatocnú pomoc. 161 Vzhladom na tento záver a v záujme hospodárnosti konania nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd preskúmal tvrdenia ING a Komisie, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod uvedený vo veci T-33/10, ktoré sa týkajú neskorsieho stádia analýzy a predpokladajú, ze pomoc na restrukturalizáciu uvedená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia bola správne posúdená, co neplatí v prejednávanej veci. O trovách 162 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze Komisia nemala v tomto spore úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Holandského královstva, ING a DNB v tomto zmysle. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-29/10 a T-33/10 sa na úcely tohto rozsudku spájajú. 2. Clánok 2 prvý odsek rozhodnutia Komisie 2010/608/ES z 18. novembra 2009 o státnej pomoci C 10/09 (ex N 138/09), ktorú Holandsko poskytlo na úver krytý nelikvidnými aktívami banky ING a restrukturalizacný plán, ako aj clánok 2 druhý odsek uvedeného rozhodnutia a príloha II tohto rozhodnutia sa zrusujú. 3. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Azizi Frimodt Nielsen Kanninen Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. marca 2012. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti 1. Opatrenia pomoci poskytnuté spolocnosti ING 2. Správne konanie týkajúce sa týchto opatrení pomoci 3. Obsah napadnutého rozhodnutia Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O kvalifikácii dodatocnej pomoci 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) O tvrdeniach týkajúcich sa clánku 87 ods. 1 ES O dopade posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o sumu pomoci poskytnutú vo forme kapitálovej injekcie O nevyhnutnosti skúmat vsetky aspekty kapitálovej injekcie O porovnaní podmienok splácania z hladiska zásady súkromného investora - O predpoklade, na ktorom sú zalozené úvahy Komisie - O výhode, ktorú státu priznávajú nové podmienky - O správaní súkromného investora - O údajoch poskytnutých Holandským královstvom O pripojení sa k podmienkam poskytnutým spolocnostiam AEGON a SNS Reaal b) O tvrdeniach týkajúcich sa povinnosti nálezitej starostlivosti a povinnosti odôvodnenia 2. Posúdenie Vseobecným súdom a) Pripomienky k pojmu pomoc a k rozsahu súdneho preskúmania b) Posúdenie úvah uvedených v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o zmenu podmienok splácania O analýze zmeny podmienok splácania de iure O analýze zmeny podmienok splácania de facto Záver o kvalifikácii dodatocnej pomoci B - O následkoch vady, ktorou je dotknuté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, na jeho výrok 1. O zákonnosti clánku 2 prvého odseku napadnutého rozhodnutia 2. O zákonnosti clánku 2 druhého odseku napadnutého rozhodnutia a prílohy II tohto rozhodnutia O trovách __________________________________________________________________ ( [23]*1 ) Jazyky konania: anglictina a holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXh43afk/L94657-2794TMP.html#t-ECR_62010TJ0029_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2010:274:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:158:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:072:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0399&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0328&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0390&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0290&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0167&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0525&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0355&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0204&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0081&locale=SK 23. file:///tmp/lynxXXXXh43afk/L94657-2794TMP.html#c-ECR_62010TJ0029_SK_01-E0001