ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 6. februára 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trhy s tepelnými cínovými stabilizátormi a tepelnými stabilizátormi ESBO/estery -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatujú dve porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP -- Poradenský podnik, ktorý nepôsobí na relevantných trhoch -- Pokuty -- Návrh na zrusenie -- Pojem podnik -- Zásada zákonnosti trestných cinov a trestov -- Dlzka trvania porusenia -- Premlcanie -- Dlzka správneho konania -- Primeraná lehota -- Právo na obhajobu -- Oneskorené informovanie o vysetrovaní -- Horná hranica 10 % obratu -- Ulozenie sankcie za obe porusenia v jednom rozhodnutí -- Pojem jediné porusenie -- Návrh na zmenu rozhodnutia -- Výska pokút -- Dlzka trvania porusení -- Dlzka správneho konania -- Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006 -- Hodnoty predajov -- Symbolická pokuta -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-27/10, AC-Treuhand AG, so sídlom v Zürichu (Svajciarsko), v zastúpení: C. Steinle a I. Bodenstein, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory) a subsidiárne návrh na znízenie výsky ulozených pokút, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory O. Czúcz, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a D. Gratsias, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. septembra 2012, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávaná vec sa týka rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 - Tepelné stabilizátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie", zhrnutie v [2]Ú. v. EÚ C 307, 2010, s. 9). 2 Komisia Európskych spolocenstiev v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa na území EHP zúcastnili na dvoch súboroch protisútazných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidovaného sójového oleja a esterov (dalej len "sektor ESBO/estery"). 3 V napadnutom rozhodnutí sa konstatuje existencia dvoch porusení týkajúcich sa dvoch kategórií tepelných stabilizátorov, ktoré sú výrobkami pridávanými do výrobkov z polyvinylchloridu (PVC) na úcely zlepsenia ich tepelnej odolnosti (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). 4 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia kazdé z týchto porusení spocívalo v urcovaní cien, rozdelení trhov prostredníctvom predajných kvót, rozdelení zákazníkov a vo výmene citlivých obchodných informácií, a to najmä o zákazníkoch, produkcii a predajoch. 5 V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na týchto poruseniach v rôznych obdobiach, a to v období od 24. februára 1987 do 21. marca 2000 v prípade cínových stabilizátorov a v období od 11. septembra 1991 do 26. septembra 2000 v prípade sektora ESBO/estery. 6 Zalobkyna, spolocnost AC-Treuhand AG, s hlavným miestom podnikania v Zürichu (Svajciarsko), je poradenskou spolocnostou ponúkajúcou "kompletný balík sluzieb na mieru národným a medzinárodným zdruzeniam a záujmovým skupinám", pricom je spresnené, ze z napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze táto spolocnost opisuje svoje sluzby takto: "riadenie a správa svajciarskych a medzinárodných profesijných zdruzení, ako aj neziskových zväzov a organizácií; zhromazdovanie, spracovanie a vyuzívanie trhových informácií; prezentácia trhových statistík; kontrola oznámených údajov u úcastníkov" (odôvodnenie 66 napadnutého rozhodnutia). 7 Zalobkyna bola zalozená v novembri 1993 a vznikla 28. decembra 1993 po nadobudnutí vedením jednej divízie spolocnosti Fides Trust AG (dalej len "Fides"). Pred touto kúpou vykonávala cinnosti zalobkyne spolocnost Fides. Zalobkyna pokracovala s tými istými osobami vo svojich cinnostiach poskytovania sluzieb svojim clenom a bola viazaná tými istými povinnostami (odôvodnenie 67 napadnutého rozhodnutia). 8 Fides a zalobkyna zorganizovali v období od roku 1987 do roku 2000 viaceré stretnutia (priblizne 160) týkajúce sa kartelov, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia (dalej len "stretnutia Fides" a "stretnutia AC-Treuhand") (odôvodnenia 68 a 111 napadnutého rozhodnutia). 9 Pán S. je osoba, ktorá pre Fides a následne pre zalobkynu "viedla" predmetné stretnutia pocas celého obdobia porusenia (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). 10 V napadnutom rozhodnutí sa zalobkyni pripisuje zodpovednost v rozsahu, v akom mala podstatnú a podobnú úlohu v rámci dvoch predmetných porusení tým, ze za odplatu organizovala stretnutia pre úcastníkov kartelu, na ktorých sa aktívne zúcastnovala, zhromazdovala údaje o predajoch na relevantných trhoch a tieto údaje poskytovala úcastníkom stretnutí, navrhovala, ze bude vystupovat ako moderátor v prípade napätia medzi dotknutými podnikmi, a motivovala úcastníkov, aby dosiahli kompromis (odôvodnenia 108 az 129, 356 az 359, 380 az 387, 668, 669 a 744 az 753 napadnutého rozhodnutia). 11 Vysetrovanie, ktoré vyústilo do prijatia napadnutého rozhodnutia, zacalo po tom, co spolocnost Chemtura podala 26. novembra 2002 ziadost o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) (odôvodnenia 79 a 80 napadnutého rozhodnutia). 12 Dna 12. a 13. februára 2003 Komisia vykonala v priestoroch spolocností CECA (Francúzsko), Baerlocher (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Spojené královstvo), Reagens (Taliansko), Akcros (Spojené královstvo) a Rohm & Haas (Francúzsko) kontroly na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([4]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 13 Pocas kontroly v spolocnosti Akcros jej zástupcovia informovali úradníkov Komisie, ze na niektoré dokumenty sa vztahuje ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi (odôvodnenie 81 napadnutého rozhodnutia). Dovolávanie sa tejto ochrany bolo následne predmetom súdnych konaní, ktoré sa zacali 11. apríla a 4. júla 2003 na Súde prvého stupna a ktoré boli ukoncené rozsudkom Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([5]T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523), ktorým boli zaloby zamietnuté (odôvodnenia 84 az 90 napadnutého rozhodnutia) (dalej len "súdne konanie Akzo"). 14 Dna 8. októbra 2007 a opakovane v roku 2008 zaslala Komisia dotknutým podnikom ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([6]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (odôvodnenia 91 a 92 napadnutého rozhodnutia). 15 Zalobkyna bola adresátom prvej ziadosti o informácie 8. októbra 2007 (dalej len "ziadost z 8. októbra 2007"). 16 Zalobkyna odmietla odpovedat na ziadost Komisie z 5. júna 2008, pokial ide o jej celosvetový obrat, a v odpovedi na dodatocnú ziadost o informácie sa uspokojila s odkazom na svoju odpoved Komisii vo veci, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie 2005/349/ES z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a podla clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) ([7]Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44) (dalej len "vec Organické peroxidy"). 17 Dna 17. marca 2009 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré bolo 18. marca 2009 dorucené viacerým spolocnostiam, vrátane zalobkyne (odôvodnenie 95 napadnutého rozhodnutia). 18 Zalobkyna odpovedala na oznámenie o výhradách listom z 25. mája 2009. 19 Dna 11. novembra 2009 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. 20 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa zalobkyni pripisuje zodpovednost za úcast na porusení týkajúcom sa cínových stabilizátorov v období od 1. decembra 1993 do 21. marca 2000 a na porusení týkajúcom sa sektora ESBO/estery v období od 1. decembra 1993 do 26. septembra 2000. 21 Komisia, pokial ide o jej právomoc ulozit zalobkyni pokuty za uvedené porusenia, odmietla tvrdenia uvedené dotknutými podnikmi, podla ktorých sa pozastavenie podla clánku 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 vyplývajúce zo súdneho konania Akzo uplatnovalo iba na úcastníkov uvedeného konania, a to na spolocnosti Akzo Nobel Chemicals Ltd a AkcrosChemical Ltd. Komisia totiz usúdila, ze uvedené pozastavenie malo úcinky erga omnes, takze premlcacia lehota bola pozastavená vo vztahu ku vsetkým podnikom, ktorých sa týkalo vysetrovanie, vrátane zalobkyne (odôvodnenia 672 az 682 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia tiez uviedla, ze Vseobecný súd potvrdil, ze poradenská spolocnost, ktorá úmyselne prispievala na fungovanie kartelu, môze byt povazovaná za zodpovednú ako spolupáchatel porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, [8]T-99/04, Zb. s. II-1501, dalej len "rozsudok AC-Treuhand I"). 23 Na úcely stanovenia výsky pokút Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([9]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 24 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia znie: "Za porusenie/porusenia právnych predpisov na trhu s cínovými stabilizátormi... sa ukladajú tieto pokuty: ... 17. AC-Treuhand je zodpovedná za sumu 174000 eur, ... Za porusenie/porusenia právnych predpisov na trhu s ESBO/estermi... sa ukladajú tieto pokuty: ... 38. AC-Treuhand je zodpovedná za sumu 174000 eur, ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 27. januára 2010 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 Listami podanými do kancelárie Vseobecného súdu 12. júla 2011 Komisia oznámila, ze vo svetle rozsudku Súdneho dvora z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([10]C-201/09 P a C-216/09 P, Zb. s. I-2239), berie spät tvrdenia, podla ktorých malo pozastavenie plynutia premlcacej lehoty na základe clánku 25 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 súdnym konaním Akzo úcinky erga omnes, vrátane zalobkyne, co vzal Vseobecný súd na vedomie. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby odpovedali na otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 28 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 18. septembra 2012. 29 Vseobecný súd pocas pojednávania vyzval zalobkynu, aby predlozila svoj obrat za rok 2011. Kedze zalobkyna tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote, Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila svoje prípadné pripomienky k uvedenému dokumentu. Tieto pripomienky boli predlozené v stanovenej lehote. 30 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, -- subsidiárne znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu v celom rozsahu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 32 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza devät zalobných dôvodov, z ktorých niektoré sú uvedené hlavne na podporu jej návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia a dalsie na podporu jej subsidiárnych návrhov na zmenu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút. 33 V rámci svojho deviateho zalobného dôvodu uvedeného v zalobe zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie jej nebolo riadne dorucené. 34 Pocas pojednávania vsak zalobkyna potvrdila, ako to bolo v tejto súvislosti uvedené v jej písomnej odpovedi na otázky Vseobecného súdu, ze berie spät svoj zalobný dôvod zalozený na vadách dorucenia napadnutého rozhodnutia, co Vseobecný súd vzal na vedomie. 35 V dôsledku toho nie je potrebné rozhodovat o deviatom zalobnom dôvode zalobkyne. O zalobných dôvodoch uvedených na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia 36 Zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia styri zalobné dôvody, ako aj prvú cast piateho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú po prvé na porusení clánku 81 ES, ako aj zásady zákonnosti trestných cinov a trestov (tretí zalobný dôvod), po druhé na premlcaní práv Komisie ulozit pokuty na základe clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 (druhý zalobný dôvod), po tretie na porusení práva na obhajobu z dôvodu oneskoreného informovania o vysetrovaní, ktoré bolo voci nej zacaté (ôsmy zalobný dôvod), po stvrté na porusení zásady primeranej lehoty z dôvodu dlzky správneho konania (siedmy zalobný dôvod) a po piate na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (prvá cast siesteho zalobného dôvodu). O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES, ako aj zásady zákonnosti trestných cinov a trestov 37 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu, ktorý treba skúmat v prvom rade, zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 81 ES, kedze zalobkyna sa nezúcastnila na dohode v zmysle tohto ustanovenia, ktoré sa týka iba podnikov, ktoré uzatvorili dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz alebo realizovali zosúladené postupy, a nie podnikov, ktoré súhlasili s organizovaním stretnutí alebo poskytovaním sluzieb v rámci protisútazných dohôd. 38 Zalobkyna uzatvorila dohodu, ktorej predmetom nebolo narúsat hospodársku sútaz, ale poskytovat sluzby, takze táto dohoda nepatrí do pôsobnosti clánku 81 ES. 39 Podla zalobkyne ju Komisia nemohla teda sankcionovat za správanie, na ktoré sa clánok 81 ES nevztahuje, a kedze tak urobila, porusila zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov zakotvenú v clánku 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme a clánku 49 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice ([11]Ú. v. ES C 364, s. 1). 40 Zalobkyna navyse tvrdí, ze aj keby bol prijatý záver, ze na jej správanie sa uplatní clánok 81 ES, napadnuté rozhodnutie aj tak porusuje zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov v tom zmysle, ze extenzívny výklad clánku 81 ES, ktorý poskytla Komisia, nebol pre nu v case vytýkaných skutkových okolností predvídatelný pri zohladnení judikatúry Súdneho dvora a praxe Komisie. 41 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze nepredvídatelnost uplatnenia clánku 81 ES je v prejednávanom prípade o to závaznejsia, ze Komisia neulozila symbolickú pokutu, tak ako vo veci Organické peroxidy, ale ulozila dvakrát najvyssiu moznú pokutu. 42 Komisia navrhuje zamietnutie tretieho zalobného dôvodu najmä na základe rozsudku AC-Treuhand I. 43 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Vseobecný súd uz vo veci, ktorá sa navyse týkala zalobkyne, rozhodol, ze clánok 81 ES sa mohol uplatnit na správanie takého podniku, akým zalobkyna za okolností prejednávanej veci (rozsudok AC-Treuhand I, body 112 az 138). 44 Súd prvého stupna vo veci AC-Treuhand I tiez rozhodol, ze kazdý podnik, ktorý sa správal koluzívne, vrátane poradenských podnikov, ktoré nie sú aktívne na relevantnom trhu dotknutom obmedzením hospodárskej sútaze, ako zalobkyna v prejednávanej veci, mohol rozumne predpokladat, ze zákaz stanovený v clánku 81 ods. 1 ES sa nan v zásade vztahuje, pretoze tento podnik nemohol nevediet, resp. nebyt schopný porozumiet tomu, ze uz v rozhodovacej praxi Komisie a skorsej judikatúre Spolocenstva sa dostatocne jasne a presne nachádza základ na výslovné uznanie zodpovednosti poradenského podniku za porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ak tento podnik aktívne a vedome prispieva ku kartelovej dohode medzi výrobcami aktívnymi na trhu odlisnom od trhu, na ktorom on sám pôsobí (rozsudok AC-Treuhand I, bod 150). 45 Z tohto dôvodu tvrdenia uvedené zalobkynou, podla ktorej jednak uplatnenie clánku 81 ES v prejednávanom prípade je v rozpore so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov a jednak výklad tohto ustanovenia, ktorý poskytla Komisia v napadnutom rozhodnutí, má nepredvídatelnú povahu, nemôzu uspiet. 46 Toto posúdenie nemozno vyvrátit tvrdením, v prípade ktorého zalobkyna vychádza zo skutocnosti, ze Komisia jej v napadnutom rozhodnutí neulozila symbolickú pokutu, ale dvakrát najvyssiu moznú pokutu, pricom toto tvrdenie nemá samo osebe za ciel spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, ale výsku ulozených pokút na úcely zmeny rozhodnutia, takze toto tvrdenie je neúcinné na podporu návrhov na zrusenie a treba ho priradit k analýze stvrtého zalobného dôvodu na úcely zmeny rozhodnutia. 47 Tretí zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia, musí byt preto zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na premlcaní práv Komisie ulozit pokuty 48 Zalobkyna v rámci svojho druhého zalobného dôvodu uvedeného na podporu návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze by porusenia pretrvávali az do 11. novembra 1999. 49 Vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 11. novembra 2009, právo Komisie ulozit pokuty bolo k tomuto dátumu premlcané na základe clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003. 50 Podla zalobkyne sa od protiprávnych konaní zacalo upústat od roku 1996 a boli ukoncené "v polovici roka 1999" alebo "pocas leta 1999" podla toho, co uvádza vo svojich písomných podaniach. 51 Na podporu toho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje dôkaznú silu skutocností, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. 52 Zalobkyna uvádza tiez vyhlásenie z 20. mája 2009, ktoré urobil jeden z jej bývalých spolupracovníkov, pán S. (dalej len "vyhlásenie pána S."), ktorý "viedol" stretnutia spolocnosti Fides a neskôr stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, opätovne zopakované pod prísahou 17. januára 2010, ktoré oznámila Komisii vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ktoré úcastníci konania v prejednávanej veci vlozili do spisu. 53 Skutocnosti, ktoré z toho vyplývajú a ktoré preukazujú ukoncenie protiprávnych správaní "najneskôr v polovici roka 1999", boli podporené vyhláseniami a dôkazmi zo strany dalsích podnikov nachádzajúcimi sa v spise. 54 Vzhladom na to, ze k premlcaniu doslo 11. novembra 2009, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemala ani legitímny záujem na konstatovaní porusení. Komisia odmieta túto argumentáciu zalobkyne s tvrdením, ze z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze porusenia pretrvali aj po 11. novembri 1999, takze jej právo ulozit pokuty nebolo premlcané a nemusela teda preukázat legitímny záujem na konstatovaní porusení. - Pripomenutie relevantnej judikatúry 55 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial ide o vykonávanie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [12]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58; z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [13]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [14]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62). 56 Takisto je nevyhnutné, aby Komisia na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu, predlozila dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [15]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 179 a tam citovanú judikatúru). 57 Je nesporné, ze ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom sa opiera o domnienku, ze preukázané skutocnosti nemozno objasnit inak nez z hladiska existencie protisútazného správania, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, pokial dotknuté podniky predlozia argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit objasnenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, nez je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia. V takom prípade sa totiz nedá dospiet k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz o existencii porusenia práva hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [16]29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 16, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [17]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, body 126 a 127). 58 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám, pretoze stací, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (rozsudky Súdu prvého stupna JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, bod 180, a z 8. júla 2008 Lafarge/Komisia, T-54/03, neuverejnený v Zbierke, body 56 a 271). 59 Treba tiez usúdit, ze kedze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusovatelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [18]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 55). 60 Navyse, ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tieto sú obycajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, ze je casto nutné rekonstruovat niektoré detaily prostredníctvom dedukcie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 56). 61 Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 57). 62 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia sa Komisia musí opierat prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [19]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [20]T-11/06, Zb. s. II-6681, bod 132). 63 Súdny dvor takisto rozhodol, ze ak Komisia mohla preukázat, ze podnik sa zúcastnil na stretnutiach medzi podnikmi, ktoré mali zjavne protisútaznú povahu, Vseobecný súd mohol správne konstatovat, ze tento podnik musí poskytnút iné vysvetlenie obsahu týchto stretnutí. Vseobecný súd tak nepreniesol neoprávnene dôkazné bremeno ani neporusil prezumpciu neviny (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, [21]C-235/92 P, Zb. s. I-4539, bod 181). 64 Rovnako, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno na úcely preukázania, ze táto udalost nemohla mat takýto vplyv. Naproti tomu, okrem prípadov, ked dotknutý podnik takýto dôkaz nemôze predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí mu, aby z právneho hladiska dostatocne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (rozsudok Vseobecného súdu z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [22]T-141/08, Zb. s. II-5761, bod 56). 65 Na základe týchto úvah treba overit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze porusenia trvali prinajmensom do 11. novembra 1999. - O dlzke trvania porusení 66 V prejednávanej veci treba najskôr pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze porusenia trvali vo forme stretnutí vo Svajciarsku, a to najmä podnikov zúcastnených na porusení, do 21. marca 2000, pokial ide o porusenie týkajúce sa cínových stabilizátorov, a do 26. septembra 2000, pokial ide o porusenie týkajúce sa sektora ESBO/estery (odôvodnenie 100 napadnutého rozhodnutia). 67 Komisia takisto usúdila, ze "pre významný pocet stretnutí,... existujú priame a súcasné dôkazy o tom, ze úcastníci... pravidelne uskutocnovali rokovania s protisútazným cielom" (odôvodnenie 137 napadnutého rozhodnutia). 68 Zalobkyna vsak v podstate tvrdí, ze Komisia nepreukázala prostredníctvom vecných dôkazov s dostatocnou dôkaznou hodnotou existenciu protiprávnych správaní, t. j. ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktoré sa konali po 11. novembri 1999, mali protisútazný ciel, a ze protiprávne správania boli ukoncené "v polovici roka 1999" alebo "pocas leta 1999", podla toho, co zalobkyna uvádza vo svojich písomných podaniach. 69 Nic to nemení na tom, ze zalobkyna nespochybnuje, ze v rámci bezprostredného predlzenia stretnutí spolocnosti Fides mali stretnutia spolocnosti AC-Treuhand prinajmensom do "polovice roka 1999" zjavne protisútazný ciel. 70 Zalobkyna vo svojich písomných podaniach tiez výslovne uznáva, ze vsetky tieto stretnutia viedol pán S., ktorého správanie lutuje, a uvádza, ze v liste zo 17. novembra 2009 o tom informovala svojich zákazníkov, pricom sa im ospravedlnila. 71 Zalobkyna, hoci poukazuje na upústanie od protiprávnych správaní od roku 1996, vôbec nespochybnuje pokracujúcu povahu protiprávnych správaní. 72 Zalobkyna preto priznáva existenciu porusení a ich pokracujúcu povahu od 1. decembra 1993 do prinajmensom polovice roka 1999. 73 Zalobkyna uz nespochybnuje existenciu stretnutí spolocnosti AC-Treuhand pocas druhého polroka 1999 a prvého polroka 2000. 74 Zalobkyna tiez vo svojich písomných podaniach výslovne uznáva, ze tieto stretnutia "viedol" pán S. 75 V dôsledku toho stací na úcely posúdenia druhého zalobného dôvodu overit, ci Komisia v prejednávanej veci z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktoré sa konali po 11. novembri 1999, mali tak ako tie, ktoré im predchádzali, protisútazný ciel (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [23]C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 96, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 81). - O pokracovaní porusenia týkajúceho sa cínových stabilizátorov po 11. novembri 1999 76 Co sa týka sektora cínových stabilizátorov, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze protiprávne správania trvali do 21. marca 2000, t. j. po 11. novembri 1999, a to na základe rôznych dôkazov uvedených v odôvodneniach 299 az 304 v prípade roka 1999 a v odôvodneniach 316 az 323, ako aj 420 v prípade roka 2000. 77 Po prvé, pokial ide o rok 1999, vo Svajciarsku sa konalo devät stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, a to dve vo februári, dve v apríli, dve v júli, jedno v septembri a dve 29. a 30. novembra, pricom na týchto stretnutiach sa zúcastnili Akcros, Baerlocher, CECA, Reagens a Chemtura (odôvodnenie 299 napadnutého rozhodnutia), pricom sa spresnuje, ze zalobkyna priznáva existenciu vsetkých týchto stretnutí s výnimkou jedného stretnutia v júli. 78 Po druhé Komisia tvrdila, ze v mesacnej správe spolocnosti Chemtura zo 16. septembra 1999 za august 1999, ktorú tento podnik predlozil v rámci spolupráce s Komisiou pocas správneho konania, bola uvedená skutocnost, ze "[jej] konkurenti nasled[ovali] [jej] cenovú politiku a takisto zvýsili svoje ceny" a ze jeden podnik, A, "mal tazkosti s dodrziavaním cenovej disciplíny" (odôvodnenie 303 napadnutého rozhodnutia). 79 Po tretie v mesacnej správe spolocnosti Chemtura z 15. novembra 1999 za mesiac október je uvedené, ze podnik A na rozdiel od ostatných subjektov pôsobiacich na trhu znízil ceny, avsak "boli prijaté opatrenia s cielom ukoncit túto snahu" (odôvodnenie 303 napadnutého rozhodnutia). 80 Po stvrté v liste spolocnosti Chemtura z 23. novembra 1999 sa uvádza zvýsenie cien o 8 % na rok 1999 v západnej Európe, ako aj to, ze zvýsenie cien sa ocakávalo v stvrtom stvrtroku 1999 (odôvodnenie 304 napadnutého rozhodnutia). 81 Po piate v mesacnej správe spolocnosti Chemtura zo 17. decembra 1999 za november 1999 sa uvádza zvýsenie cien, ku ktorému pristúpil konkurencný podnik podporovaný dvomi dalsími konkurencnými podnikmi a ktoré "nenadobudlo úcinnost pred prvým stvrtrokom 2000" (odôvodnenie 304 napadnutého rozhodnutia). 82 Po sieste, pokial ide o rok 2000, v Zürichu sa 20. a 21. marca konali dve stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, na ktorom sa zúcastnili Akcros, Baerlocher, CECA, Reagens a Chemtura (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 83 Po siedme Komisia v odôvodnení 317 napadnutého rozhodnutia poukazuje na memorandum zo 16. februára 2000, ktoré vypracoval spolupracovník spolocnosti Akcros pre jedného zo svojich nadriadených (dalej len "memorandum spolocnosti Akcros") a ktorého znenie nespochybnené zalobkynou treba uviest v celom rozsahu: "Hovoril som s riaditelmi marketingu, ktorí poznajú velmi dobre trh EÚ so stabilizátormi... Dnes je nasa spolocnost a väcsina nasich konkurentov v rámci EÚ súcastou priemyselných skupín (jedna pre ESBO a jedna pre cínové stabilizátory), ktorých hlavným cielom je konsolidovat informácie o trhu vo forme objemov mesacných predajov v tonách. Kazdý clenský podnik zasle tieto informácie spolocnosti AC-Treuhand vo Svajciarsku, ktorá vsetkým zúcastneným podnikom zasle celkové výsledky... Neuvádza sa nijaká konkurencná informácia. Toto sa mi zdá, ze je vsetko, co je nálezité a uzitocné. Dva az styrikrát do roka sa vsak clenské podniky stretnú vo Svajciarsku, aby prerokovali body spolocného záujmu, akými sú vyhliadky a trendy na trhu, cinnosti neclenských podnikov a tak dalej. Hoci sa nezdá, ze by stretnutia, ktorým predsedá spolocnost AC-Treuhand, mali samé osebe nekalú povahu, bol som informovaný, ze konkurenti na stretnutí rokovali o úrovniach cien a zákazníkoch. Z tohto dôvodu som navrhol informovat AC-Treuhand o tom, ze nasa spolocnost sa nebude dalej zúcastnovat na týchto stretnutiach, ale budeme zasielat nase informácie o nasich predajoch, aby sme mohli vyuzívat tieto sluzby. Pred dvomi rokmi bola situácia týchto skupín úplne odlisná. Potom sa objavili cervené hárky: obsahovali zápisnicu zo stretnutí a spresnovali rozhodnutia skupín, ktoré sa týkali zvysovania sadzieb a rozdelenia trhov. Hovorilo sa v nich takisto o konkrétnych zákazníkoch. Tieto zápisnice neboli rozdelené, ale 'v bezpecí` sa uchovávali v spisoch spolocnosti AC-Treuhand, pretoze Svajciarsko nie je clenom EÚ. V roku 1996 alebo 1997 sa tieto stretnutia uz nekonali pravdepodobne z dôvodu narastajúceho tlaku nevykonávat takéto cinnosti vzhladom na prísnejsie uplatnovanie zákonov. Nejeden clen skupiny pre sektor cínu robil nátlak na násho zástupcu s cielom návratu k situácii, ked sa urcovanie cien a rozdelovanie trhu pravidelne dohadovali na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand. Barloecher robí najväcsí nátlak na nasu spolocnost, ako aj na dalsích clenov, ktorí nie sú naklonení takejto dohode. Konkrétne hovoria o 'zmrazení` trhových podielov, avsak ak jeden clen zväcsí svoj podiel tým, ze preberie zákazníka, mal by postúpit iného zákazníka, aby bola dosiahnutá rovnováha. To by sa potvrdzovalo na základe mesacných overovaní kvót. Nebudeme viac súhlasit s úcastou na takých nekalých aktivitách, a to je dalsí dôvod, pre ktorý musíme odmietnut nasu úcast na týchto stretnutiach... Súhrnne povedané, je zjavné, ze sa uskutocnili nekalé stretnutia/rokovania, na ktorých sa nepochybne zúcastnila aj Akcros. Je nesporné, ze aj nadalej sa prílezitostne zúcastnujeme rokovaní, ktoré by sa mohli povazovat za neprimerané, avsak uz sa nezúcastnujeme týchto oficiálnych stretnutí, ktoré sú zjavne nevhodné. Navrhujem: 1. oznámit spolocnosti AC-Treuhand, ze sa nebudeme zúcastnovat na stretnutiach vo Svajciarsku, pokial ide o skupiny pre sektor cínu a [ESBO/estery], aj ked budeme nadalej zasielat nase údaje o predajoch, tak ako predtým; 2. zorganizovat skolenie o citlivejsom prístupe... pre nasich marketingových (a dalsích) riaditelov, aby jasne poznali hranice, ktoré sa nemajú prekrocit v rámci kontaktov s konkurentmi. Informujte ma prosím, ci sa pripájate k týmto návrhom." 84 Po ôsme Komisia na podporu svojho výkladu memoranda spolocnosti Akcros v odôvodnení 318 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze Akzo uznala, ze memorandu Akcros predchádzali rukou písané poznámky autora uvedeného memoranda (dalej len "rukou písané poznámky spolocnosti Akcros"), z ktorých vyplýva, co zalobkyna nespochybnuje, jednak to, ze "ústne" rokovania sa konali v súvislosti s "úrovnou cien", "ktoré sa majú zvýsit" alebo "podporit", ako aj v súvislosti s "niektorými zákazníkmi", a jednak to, ze stretnutia sa konali vo "Svajciarsku, ktoré nie je clenom EÚ", pretoze nemôzu byt "predmetom neohlásených kontrol". 85 Po deviate Komisia uvádza, ze v doplnení memoranda spolocnosti Akcros zástupca tejto spolocnosti v rámci stretnutia spolocnosti AC-Treuhand z 21. marca 2000 v Zürichu informoval, ze Akcros sa viac nebude zúcastnovat na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand, "pricom vsak aj nadalej bude pokracovat vo výmene údajov o predajoch" (odôvodnenie 319 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 86 Po desiate Komisia zdôraznila, ze Akcros v liste z 5. júna 2000 adresovanom pánovi S., teda spolupracovníkovi zalobkyne, potvrdila, ze sa nebude viac zúcastnovat stretnutí spolocnosti AC-Treuhand (odôvodnenie 321 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 87 Po jedenáste Komisia poukazuje na vyhlásenia spolocnosti Chemtura v rámci jej spolupráce s Komisiou pocas správneho konania, ktoré potvrdzujú pokracovanie kartelu v sektore cínových stabilizátorov "do roku 2000" [odôvodnenie 420 písm. a) napadnutého rozhodnutia]. 88 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia preukázala porusenie, ktoré konstatovala v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s cínovými stabilizátormi, tým, ze zaobstarala vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie, ktoré sa v prejednávanej veci týka cínových stabilizátorov, a to v tom zmysle, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dostatocné dôkazy na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu týkajúcemu sa cínových stabilizátorov. 89 Rôzne dôkazy uvedené v bodoch 77 az 87 v súvislosti s cínovými stabilizátormi a posudzované ako celok totiz vylucujú, aby stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktoré sa uskutocnili na konci novembra 1999 a v marci 2000, pokial ide o cínové stabilizátory, nemali protisútazný ciel. 90 Uvedené skutocnosti jasne preukazujú protisútazný ciel týchto stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, najmä pokial ide o memorandum spolocnosti Akcros, v ktorom sa kritizuje protisútazná povaha stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, rozhodnutie tohto podniku nezúcastnovat sa viac na týchto stretnutiach, skutocnost, ze tento podnik sa od týchto stretnutí verejne distancoval, a to dvakrát po sebe pocas roka 2000, a takisto, ze tento podnik uvazoval o skolení svojich vedúcich zamestnancov na úcely citlivejsieho prístupu k pravidlám hospodárskej sútaze, vyhlásenia spolocnosti Chemtura svedciace o pokracovaní kartelu "do roku 2000", ako aj neexistenciu akéhokolvek dôkazu zo strany zalobkyne v súvislosti so zmenou povahy stretnutí spolocnosti AC-Treuhand. 91 Z toho vyplýva, ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand na konci novembra 1999 a v marci 2000 nemohli mat iný ciel nez predchádzajúce stretnutia, zatial co tie isté podniky a tie isté osoby sa v rovnakom kontexte stretávali s pánom S. 92 V dôsledku toho treba rozhodnút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla súbor dôkazov, ktoré pri ich posúdení ako celku podporujú hlboké presvedcenie, ze v rámci stretnutí spolocnosti AC-Treuhand dochádzalo k protiprávnym správaniam týkajúcim sa cínových stabilizátorov aj po 11. novembri 1999. 93 Toto posúdenie nemôzu tvrdenia zalobkyne spochybnit. 94 Podla zalobkyne protiprávne správanie, ktoré jej mozno vytýkat, bolo, ci uz ide o sektor cínových stabilizátorov alebo sektor ESBO/estery, ukoncené v "polovici roka 1999", ako to vyplýva z vyhlásenia pána S., ktorého obsah bol podporený dokumentmi v spise Komisie, ako aj zo zápisníc zo stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, na ktorých bola zalobkyna úplne závislá, aby mohla vyjadrit svoj názor v súvislosti s ukoncením kartelu, pretoze nijaký dalsí z jej spolupracovníkov nemal ani len najmensí vztah s kartelom. 95 Zalobkyna tvrdí, ze kartelové cinnosti pocas stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, ci uz ide o sektor cínových stabilizátorov alebo sektor ESBO/estery, zacali postupne ustupovat "od roku 1996/1997". 96 Bez ohladu na otázku, ci k takému ústupu doslo, vsak treba konstatovat, ze zalobkyna výslovne a opakovane vo svojich písomných podaniach priznala existenciu protiprávnych správaní, ktoré sa jej pripisujú, ci uz ide o sektor cínových stabilizátorov alebo sektor ESBO/estery, a to prinajmensom do "polovice roka 1999". 97 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nemusí na úcely posúdenia druhého zalobného dôvodu zalobkyne vyjadrovat ku skutocnostiam, ktoré uvádza na úcely preukázania takého ústupu, kedze argumentácia zalobkyne v tomto zmysle nesmeruje k zmene napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené, ale k zruseniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu premlcania práva Komisie ulozit pokuty. 98 Podla zalobkyne skutocnosti, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí a ktoré sa uvádzajú v bodoch 77 az 87 tohto rozsudku, vôbec neumoznujú, aby bola voci zalobkyni preukázaná existencia porusenia týkajúceho sa cínových stabilizátorov v období po 11. novembri 1999. 99 Zalobkyna v tomto zmysle poukazuje na tvrdenia, ktoré platia tak pre porusenie týkajúce sa cínových stabilizátorov, ako aj pre porusenie týkajúce sa sektora ESBO/estery. 100 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze pán K., jeden zo zástupcov jedného clena kartelu, konkrétne spolocnosti Ciba, ktorú v máji 1998 nadobudla Chemtura, ktorá bola "zakladatelom" kartelu a od zaciatku sa zúcastnovala na vsetkých stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand, sa prestal zúcastnovat týchto stretnutí v júli 1999, pokial ide o sektor cínových stabilizátorov, a v septembri 1999, pokial ide o sektor ESBO/estery, kedze odisiel na dôchodok. 101 Toto tvrdenie nemôze uspiet. 102 Z toho, ze jeden zo zástupcov úcastníkov kartelu, ktorého úloha bola významná, odisiel na dôchodok, totiz nemozno vyvodit záver, ze úcastníci kartelu nevyhnutne ukoncili svoje protiprávne správania, a to najmä preto, ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand aj nadalej pokracovali s pánom S. 103 Po druhé zalobkyna poukazuje na vyhlásenie pána S., podla ktorého sa "ku koncu 90. rokov neviedli pocas [stretnutí spolocnosti AC-Treuhand] takéto [protisútazné] rokovania". 104 Vzhladom na skutocnost, výslovne uznanú zalobkynou, ze pán S. bol v prípade zalobkyne "vedúcim" stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, ktorých protisútazný ciel zalobkyna priznáva v case tohto vyhlásenia, ktoré bolo poskytnuté in tempore suspecto, a skutocnost, ze pán S. spresnil, ze "[nemôze] s urcitostou povedat, kedy sa rokovania tohto druhu prestali uskutocnovat", vyhlásenie pána S. nemôze ovplyvnit dôkaznú silu dôkazov, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. 105 Z rovnakých dôvodov treba zamietnut návrh zalobkyne na vypocutie pána S. bez toho, aby bolo potrebné posudzovat jeho prípustnost. 106 Po tretie zalobkyna uvádza, ze Arkema predlozila iba dôkazy osvedcujúce, ze kartel trval do 29. septembra 1999, a Ciba predlozila dôkazy o existencii protisútazných rokovaní iba do apríla 1999 v prípade cínových stabilizátorov a do mája 1999 v prípade sektora ESBO/estery. 107 Tejto argumentácii nemozno vyhoviet. 108 Nemozno sa totiz domnievat, ze samotná okolnost, ze niektoré podniky predlozili dôkazy preukazujúce existenciu porusení iba do urcitého obdobia, stací na vyvrátenie konstatovania, ktoré bolo navyse podlozené, a to ze uvedené porusenia trvali aj po tomto období. 109 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Faci uviedla, ze o cenách sa rokovalo iba do roku 1999, a ze Chemson uviedla, ze protiprávne správania boli ukoncené najneskôr v septembri 1999. 110 Ani tejto argumentácii nemozno vyhoviet. 111 Na jednej strane treba totiz uviest, ze vyhlásenia spolocnosti Faci, na ktoré poukázala zalobkyna, sa týkajú iba jednej zo zloziek predmetných kartelov, a to protiprávneho urcovania cien, avsak netýkajú sa ich dalsích zloziek, najmä rozdelenia trhov a zákazníkov, ako aj výmeny citlivých obchodných informácií. 112 Na druhej strane, pokial ide o údaje zo strany spolocnosti Chemson, nemozno na základe vyhlásení, ktoré urobil jeden podnik in tempore suspecto, prijat záver, ze vsetci úcastníci predmetných kartelov nevyhnutne ukoncili svoje protiprávne správania, najmä preto, ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand pokracovali s pánom S. a ako uvádza samotná zalobkyna, jeden podnik, v tomto prípade Ciba, nevylúcil, ze kartel mohol pokracovat aj nadalej. 113 Po piate zalobkyna uvádza, ze v rámci spolupráce s Komisiou pocas správneho konania Chemtura vôbec nepoukázala na stretnutia spolocnosti AC-Treuhand. 114 Na úcely zamietnutia tohto tvrdenia stací uviest, ze samotná zalobkyna tvrdí, ze vedenie spolocnosti Chemtura "zjavne" nepoznalo obsah uvedených stretnutí. 115 Po sieste zalobkyna tvrdí, ze od mája 1998 prijala Chemtura samostatnú stratégiu v oblasti cien. 116 Z tých istých dôvodov, aké sa uvádzajú v bode 112 tohto rozsudku, nemôze táto argumentácia presvedcit najmä preto, ze nedodrzanie podmienok kartelu jedným z jeho úcastníkov nemôze pri neexistencii verejného distancovania sa ospravedlnit tohto úcastníka z úcasti na karteli ani a fortiori preukázat ukoncenie kartelu v prípade ostatných úcastníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [24]C-510/06 P, Zb. s. I-1843, bod 120). 117 Po siedme zalobkyna zdôraznuje, ze Akzo, ku ktorej patrila Akcros, sa "na konci 90. rokov" angazovala v politike prísneho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. 118 Z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bode 112 tohto rozsudku, nemozno tomuto tvrdeniu vyhoviet najmä preto, ze je nesporné, ze Akcros sa formálne distancovala od predmetných kartelov az v marci 2000. 119 Po ôsme, pokial ide konkrétne o porusenie týkajúce sa cínových stabilizátorov, zalobkyna spochybnuje existenciu jedného stretnutia spolocnosti AC-Treuhand v roku 1999. 120 Zalobkyna vsak výslovne pripústa existenciu ostatných stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, najmä jedného, ktoré sa uskutocnilo v júli 1999, a dalsích, ktoré sa konali 29. a 30. novembra 1999, takze toto tvrdenie musí byt zamietnuté ako neúcinné. 121 Po deviate, pokial ide o mesacné správy spolocnosti Chemtura, na ktoré sa poukazuje v bodoch 78 a 79 tohto rozsudku, ako aj o korespondenciu spolocnosti Chemtura z 23. novembra 1999 a jej mesacnú správu zo 17. decembra 1999, ktoré sa uvádzajú v bodoch 80 a 81 tohto rozsudku, zalobkyna na jednej strane uvádza, ze uvedené správy ju nespomínajú, takze nepreukazujú, ze prípadné dohody o cenách boli uzatvorené s jej podporou alebo tiez pocas stretnutí spolocnosti AC-Treuhand. 122 Na druhej strane tieto skutocnosti neumoznujú preukázat existenciu dohôd o cenách, ale poukazujú iba na zvysovanie cien, takze tieto skutocnosti nepreukazujú, ze by k protisútazným aktivitám spojeným so stretnutiami spolocnosti AC-Treuhand dochádzalo v období po polovici roka 1999. 123 Táto argumentácia nemôze byt úspesná. 124 Ako sa totiz v bode 62 tohto rozsudku spomína, z judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia sa Komisia musí opierat prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami. 125 Na jednej strane vsak zalobkyna uznáva protisútazný ciel stretnutí spolocnosti AC-Treuhand vo februári, v apríli a aspon jedného stretnutia v júli 1999. 126 Na druhej strane, pokial ide o trh s cínovými stabilizátormi, z týchto skutocností prinajmensom vyplýva zvysovanie cien podnikmi pôsobiacimi na tomto trhu a zúcastnujúcimi sa na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand pocas druhej polovice roka 1999, t. j. pocas obdobia, ked sa konali stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktorých existenciu zalobkyna nespochybnila. 127 Po desiate, pokial ide o rok 2000 v súvislosti s porusením týkajúcim sa cínových stabilizátorov, ako aj sektora ESBO/estery, zalobkyna spochybnuje spôsob, akým Komisia vylozila memorandum spolocnosti Akcros. 128 Podla zalobkyne memorandum spolocnosti Akcros, ktorého znenie bolo prebraté do bodu 83 tohto rozsudku, bolo "prevazne v jej prospech". Uvedené memorandum nepreukazovalo, ze by kartel trval do roku 2000, ale naproti tomu odhalovalo, ze kartel sa výrazne oslabil v rokoch 1996/1997 a v rokoch 1999/2000 nedochádzalo k nijakej protisútaznej cinnosti. 129 Táto skutocnost vyplývala z niektorých castí memoranda spolocnosti Akcros, ktorá poukazuje na "úplne odlisnú situáciu""spred dvoch rokov", na to, ze v "roku 1996 alebo 1997 sa tieto stretnutia uz nekonali", ze zaslanie informácií, ktoré nemali protisútaznú povahu, spolocnosti AC-Treuhand sa jej "zd[alo] byt vsetko, co je nálezité a uzitocné", ze "stretnutie, ktorému predsedala spolocnost AC-Treuhand, sa nezdalo byt nekalé", ze vyvíjala "nátlak na [svojho] zástupcu, aby sa vrátil k situácii, ked sa urcovanie cien a rozdelenie trhu pravidelne dohadovali pocas týchto stretnutí spolocnosti AC-Treuhand". 130 Toto tvrdenie nemôze uspiet. 131 Treba totiz konstatovat, ze zalobkyna vo svojich písomných podaniach uviedla iba zjavne skrátené casti memoranda spolocnosti Akcros, ako to vyplýva z bodu 83 tohto rozsudku. 132 Z niektorých castí memoranda spolocnosti Akcros zo 16. februára 2000 tak vyplýva, ze jej autor v tomto dokumente dvakrát navrhol nezúcastnovat sa viac na týchto stretnutiach a zasielat iba "informácie o predajoch". Takisto poukázal na nátlak s cielom "zmrazit trhové podiely" a na "prílezitostné rokovania, ktoré by sa mohli povazovat za neprimerané" a ktoré "boli zjavne nevhodné", pricom pouzil prítomný cas, co treba zdôraznit. 133 V kazdom prípade znenie celého memoranda spolocnosti Akcros umoznuje z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu protiprávneho správania, ktoré sa zalobkyni vytýka v napadnutom rozhodnutí, kedze z tohto memoranda, pokial ide o trh s cínovými stabilizátormi, ako aj o trh s ESBO/estermi, vyplýva dôkaz, ze jeden podnik zúcastnujúci sa na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand konstatoval ich protisútazný ciel a ten istý podnik povazoval za vhodné nezúcastnit sa na uvedených stretnutiach v marci 2000 a otvorene sa dvakrát distancovat od ich ciela, a to pocas prvého stvrtroka 2000, t. j. pocas obdobia, ked sa konali stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktorých existenciu zalobkyna nespochybnuje. 134 Nemozno prijat záver, ze také správanie spolocnosti Akcros pocas prvého polroka 2000 sa týkalo protisútazných stretnutí, ktoré sa uskutocnili o tri ba dokonca styri roky skôr. 135 Pokial ide o predchádzajúce úvahy, treba usúdit, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala pokracovanie porusenia týkajúceho sa cínových stabilizátorov aj po 11. novembri 1999. - O pokracovaní porusenia týkajúceho sa sektora ESBO/estery po 11. novembri 1999 136 Pokial ide o sektor ESBO/estery, Komisia v napadnutom rozhodnutí na základe rôznych dôkazov uvedených v odôvodneniach 305 az 315 v prípade roku 1999 a v odôvodneniach 316 az 323 v prípade roku 2000 usúdila, ze protiprávne správanie pokracovalo v roku 1999 a trvalo az do 26. septembra 2000, t. j. aj po 11. novembri 1999. 137 Po prvé, pokial ide o rok 1999, uskutocnilo sa osem stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, a to dve v januári, dve v máji a dve v septembri, ako aj jedno 14. decembra a dalsie 15. decembra, pricom na týchto stretnutiach sa zúcastnili Akcros, CECA, Chemson, Faci a Chemtura (odôvodnenie 305 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 138 Po druhé Komisia zdôraznuje, ze v mesacnej správe spolocnosti Chemtura zo 16. septembra 1999 za mesiac august sa uvádza, ze podniky sa dohodli na "zvysovaní cien priblizne o 10 % v prípade [sektora ESBO/estery] s úcinnostou od októbra" (odôvodnenie 308 napadnutého rozhodnutia). 139 Po tretie Komisia v odôvodnení 315 napadnutého rozhodnutia poukázala na zápisnicu zo stretnutia z 15. decembra 1999, ktorú vypracovala zalobkyna a v ktorej sa spomína nemoznost "okamzitej uzsej spolupráce..." s podnikom, ktorý sa este nezúcastnoval na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand. 140 Po stvrté, pokial ide o rok 2000, konalo sa pät stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, a to dve v marci, jedno v júni a dve v septembri, pricom sa na nich zúcastnili Akcros, CECA, Chemson, Faci a Chemtura (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 141 Po piate Komisia poukazuje na memorandum spolocnosti Akcros, ktorého obsah sa uvádza v bode 83 tohto rozsudku. 142 Po sieste Komisia sa tiez odvoláva na rukou písané poznámky spolocnosti Akcros, ktoré sú uvedené v bode 84 tohto rozsudku. 143 Po siedme Komisia tvrdí, ze v doplnení memoranda spolocnosti Akcros zástupca tejto spolocnosti v rámci stretnutia spolocnosti AC-Treuhand z 22. marca 2000 v Zürichu informoval, ze Akcros sa viac nebude zúcastnovat na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand (odôvodnenie 319 napadnutého rozhodnutia). 144 Po ôsme Komisia tiez spresnila, ze Akcros v liste z 5. júna 2000 potvrdila svoj zámer nezúcastnovat sa viac na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand (odôvodnenie 320 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna nespochybnuje. 145 Po deviate Komisia poukazuje na zápisnicu zo stretnutia z 26. septembra 2000 organizovaného zalobkynou v Taliansku, ktorú získala od spolocnosti Chemson pocas správneho konania a v ktorej sa spomína moznost, ze "spolupráca" nebude pokracovat "tak ako v minulosti" (odôvodnenie 323 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyna spochybnuje iba odkazom na vyhlásenia pána S. 146 Po desiate Komisia poukazuje tiez na vyhlásenia spolocnosti Chemtura v rámci jej spolupráce s Komisiou pocas správneho konania, ktoré potvrdzujú pokracovanie kartelu v sektore ESBO/estery "do roka 2001" [odôvodnenie 420 písm. b) napadnutého rozhodnutia]. 147 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti Vseobecný súd usudzuje, ze Komisia preukázala porusenie týkajúce sa sektora ESBO/estery, ktoré konstatovala v napadnutom rozhodnutí, tým, ze zaobstarala vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností zakladajúcich porusenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, a to v tom zmysle, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dostatocné dôkazy na úcely odôvodnenia konstatovania, ze doslo k poruseniu týkajúcemu sa sektora ESBO/estery. 148 Rôzne dôkazy uvedené v bodoch 137 az 146 tohto rozsudku v súvislosti so sektorom ESBO/estery a posudzované ako celok totiz vylucujú, aby stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, ktoré sa uskutocnili ciastocne v decembri 1999, pokial ide o tento sektor, nemali protisútazný ciel. 149 Uvedené skutocnosti jasne preukazujú protisútazný ciel týchto stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, najmä pokial ide zápisnicu spolocnosti AC-Treuhand z 15. decembra 1999 uvedenú v bode 139 tohto rozsudku, memorandum spolocnosti Akcros, v ktorom sa kritizuje protisútazná povaha stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, rozhodnutie tohto podniku nezúcastnovat sa viac na týchto stretnutiach, skutocnost, ze tento podnik sa od týchto stretnutí verejne distancoval, a to dvakrát po sebe pocas roka 2000, a takisto, ze tento podnik uvazoval o skolení svojich vedúcich zamestnancov na úcely citlivejsieho prístupu k pravidlám hospodárskej sútaze, vyhlásenia spolocnosti Chemtura svedciace o pokracovaní kartelu "do roku 2000", ako aj neexistenciu akéhokolvek dôkazu zo strany zalobkyne v súvislosti so zmenou povahy stretnutí spolocnosti AC-Treuhand. 150 Z toho vyplýva, ze stretnutia spolocnosti AC-Treuhand v decembri 1999 a v marci 2000 nemohli mat iný ciel nez predchádzajúce stretnutia, zatial co tie isté podniky a tie isté osoby sa v rovnakom kontexte stretávali s pánom S. 151 V dôsledku toho treba prijat záver, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla súbor dôkazov, ktoré pri ich posúdení ako celku podporujú hlboké presvedcenie, ze v rámci stretnutí spolocnosti AC-Treuhand dochádzalo k protiprávnym správaniam týkajúcim sa sektora ESBO/estery aj po 11. novembri 1999. 152 Tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit vsetky predchádzajúce úvahy. 153 Po prvé zalobkyna totiz nemôze úcinne spochybnit dôkaznú silu mesacnej správy spolocnosti Chemtura spomínanú v bode 138 tohto rozsudku, a to z dôvodov uvedených v bodoch 124 az 126 tohto rozsudku. 154 Po druhé zalobkyna nemôze vázne tvrdit, ze zápisnica zo stretnutia spolocnosti AC-Treuhand z 15. decembra 1999, uvedená v bode 139 tohto rozsudku, v ktorej sa spomína nemoznost "okamzitej uzsej spolupráce..." s podnikom, ktorý sa este nezúcastnoval na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand, sa týkala úcasti uvedeného podniku na prezentácii statistík trhu. 155 Zalobkyna totiz iba opakuje svoju argumentáciu, pokial ide o údajný obsah stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, co nemôze ovplyvnit dôkaznú silu skutocností, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. 156 Navyse zamýslat "uzsiu" spoluprácu znamená existenciu minimálnej, cize existujúcej spolupráce, ktorá môze byt iná nez úcast uvedeného podniku na statistikách trhu, takze "uzsia" spolupráca vylucuje samotnú úcast na statistikách trhu. 157 Po tretie zalobkyna nemôze uzitocne poukazovat na vyhlásenie pána S., a to z dôvodov uvedených v bode 104 tohto rozsudku. 158 Po stvrté zalobkyna nemôze presvedcit ani spochybnením dôkaznej sily memoranda spolocnosti Akcros z dôvodov uvedených v bodoch 131 az 133 tohto rozsudku. 159 Pokial ide o vsetky predchádzajúce úvahy, treba prijat záver, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala pokracovanie porusenia týkajúceho sa sektora ESBO/estery aj po 11. novembri 1999. 160 Nie je preto potrebné posúdit tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dalsích dôkazov, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia týkajúceho sa sektora ESBO/estery do septembra 2000. 161 Aj keby boli tieto tvrdenia dôvodné, neboli by úcinné na podporu druhého zalobného dôvodu zalobkyne smerujúceho k zruseniu. 162 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba rozhodnút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze protiprávne správania trvali aj po 11. novembri 1999, takze jej právo ulozit sankcie nebolo k 11. novembru 2009 premlcané. 163 Napokon treba rozhodnút, ze argumentácia zalobkyne týkajúca sa neexistencie legitímneho záujmu na konstatovaní porusenia tak prisla o svoj predpoklad, v dôsledku coho ju treba zamietnut. 164 Je preto potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu z dôvodu oneskoreného informovania o vysetrovaní 165 Svojím ôsmym zalobným dôvodom uvedeným na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia zalobkyna tvrdí, ze výkon jej práva na obhajobu bol narusený z dôvodu, ze Komisia ju neskoro informovala o vysetrovaní, ktoré bolo voci nej zacaté. 166 Podla zalobkyne mala Komisia na základe vseobecnej povinnosti, ktorá jej prinálezí, povinnost výslovne informovat zalobkynu o vysetrovaní, ktoré bolo voci nej zacaté, a to krátko po zacatí vysetrovania a najneskôr v case podania ziadosti z 8. októbra 2007. 167 Zalobkyna vsak bola o tomto vysetrovaní informovaná iba listom Komisie z 9. februára 2009, teda o jeden a pol roka neskôr a niekolko týzdnov pred dorucením oznámenia o výhradách 18. marca 2009. 168 Toto oneskorené informovanie o vysetrovaní, ktoré bolo zacaté voci zalobkyni, ovplyvnilo výkon jej práv na obhajobu. 169 Zalobkyna v tomto zmysle tvrdí, ze pán S. si uz v období od roku 2007 do roku 2009 nepamätal podrobnosti, takze jeho vyhlásenie z 20. mája 2009 bolo menej podrobné a este viac stratilo na vierohodnosti vo vztahu ku Komisii. 170 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, a ako to potvrdzuje clánok 6 ods. 3 ZEÚ, základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor. Súdny dvor tak opakovane rozhodol, ze dodrziavanie práva na obhajobu pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [25]C-534/07 P, Zb. s. I-7415, bod 26 a tam citovanú judikatúru). 171 Pokial ide o konanie podla clánku 81 ES, z judikatúry vyplýva, ze správne konanie v rámci Komisie sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorej kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Pokial ide o kontradiktórnu fázu, ktorá trvá od zaslania oznámenia o výhradách az po vydanie konecného rozhodnutia, táto fáza musí Komisii umoznit rozhodnút s konecnou platnostou o vytýkanom porusení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [26]C-521/09 P, Zb. s. I-8947, bod 113 a tam citovanú judikatúru). 172 Co sa týka fázy predbezného vysetrovania, Súdny dvor spresnil, ze táto fáza sa zacína v okamihu, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré jej zveruje normotvorca Únie, prijme opatrenia obsahujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, pricom tieto opatrenia majú vázny dosah na situáciu podozrivých subjektov (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 114 a tam citovanú judikatúru). 173 Dotknutý subjekt je informovaný o vsetkých podstatných skutocnostiach, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza, az na zaciatku kontradiktórneho správneho konania prostredníctvom oznámenia o výhradách. V dôsledku toho sa dotknutý podnik môze domáhat svojho práva na obhajobu v celom rozsahu az po zaslaní oznámenia o výhradách (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 115 a tam citovanú judikatúru). 174 Z toho dôvodu Súdny dvor tiez rozhodol, ze z povahy opatrení súvisiacich s vysetrovaním, ktoré prijme Komisia vo fáze predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa preskúmania, a zo ziadostí o poskytnutie informácií môze v niektorých situáciách vyplývat výhrada týkajúca sa porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pricom tieto opatrenia môzu mat vázny vplyv na situáciu dotknutých subjektov (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 116). 175 Preto sa treba vyhnút tomu, aby boli práva na obhajobu v tejto fáze správneho konania nenapravitelne ohrozené, kedze prijaté vysetrovacie opatrenia môzu byt rozhodujúce na úcely zaistenia dôkazov o protiprávnosti správaní podnikov, za ktoré im môze byt pripísaná zodpovednost (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 117). 176 Pokial ide o pripomienku v súvislosti s primeranou lehotou, Súdny dvor v podstate rozhodol, ze posúdenie príciny prípadnej prekázky úcinného výkonu práva na obhajobu nemozno obmedzit na kontradiktórnu fázu správneho konania, ale musí sa k nemu pristupovat pocas celého tohto konania s prihliadnutím na jeho celkovú dlzku (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [27]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 49 a 50, a Technische Unie/Komisia, [28]C-113/04 P, Zb. s. I-8831, body 54 a 55). 177 Podla Súdneho dvora sa vsak podobné úvahy vztahujú na otázku, ci a v akom rozsahu je Komisia povinná poskytnút dotknutému subjektu uz vo fáze predbezného vysetrovania urcité informácie o predmete a cieli vysetrovania, ktoré by mu umoznili zabezpecit si úcinnú obhajobu v rámci kontradiktórnej fázy (rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 119). 178 To vsak neznamená, ze Komisia je uz pred prvým opatrením prijatým voci urcitému subjektu povinná za kazdých okolností upozornit tento subjekt aj na moznost prijatia opatrení súvisiacich s vysetrovaním alebo so stíhaním zalozených na práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze, najmä ak by v dôsledku takéhoto upozornenia bola efektívnost vysetrovania Komisie vázne ohrozená (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný, bod 120 a tam citovanú judikatúru). 179 Na základe týchto úvah treba posúdit dôvodnost ôsmeho zalobného dôvodu, ktorý bol uvedený na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia a v prípade ktorého zalobkyna vychádza z údajne oneskoreného informovania o vysetrovaní, ktoré sa voci nej zacalo. 180 V tejto súvislosti treba najskôr zdôraznit, ze v rámci svojho ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyna netvrdí, ze by výkon jej práva na obhajobu bol narusený z dôvodu celkovej dlzky správneho konania, pricom táto argumentácia je predmetom jej siedmeho zalobného dôvodu a v kazdom prípade sa v tejto súvislosti posudzuje v bodoch 198 az 221 tohto rozsudku. 181 V rámci svojho ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze výkon jej práva na obhajobu bol narusený z dôvodu lehoty, ktorá uplynula medzi podaním ziadosti z 8. októbra 2007 a dnom, ku ktorému uznáva, ze bola prostredníctvom listu Komisie informovaná o vysetrovaní, ktoré sa voci nej zacalo, konkrétne 9. februárom 2009, teda o jeden a pol roka neskôr a niekolko týzdnov pred dorucením oznámenia o výhradách 18. marca 2009. 182 Vo svojej argumentácii na podporu ôsmeho zalobného dôvodu sa zalobkyna domnieva, ze Komisia ju mala informovat o vysetrovaní, ktoré bolo voci nej zacaté, a to po zacatí vysetrovania alebo podla jej vlastných slov "najneskôr" v case podania ziadosti z 8. októbra 2007. 183 Na úcely posúdenia dôvodnosti ôsmeho zalobného dôvodu zalobkyne tak netreba overit, ci Komisia mala povinnost informovat zalobkynu o vysetrovaní vo fáze správneho konania pred 8. októbrom 2007. 184 Vo svetle judikatúry pripomenutej v bodoch 169 az 177 tohto rozsudku stací overit, ci Komisia v ziadosti z 8. októbra 2007 poskytla zalobkyni dostatocné informácie o predmete a cieli vysetrovania, ktoré by jej umoznili zabezpecit si úcinnú obhajobu v rámci kontradiktórnej fázy. 185 Komisia vsak v ziadosti z 8. októbra 2007 uviedla "tvrdenia o protisútazných správaniach v sektore tepelných stabilizátorov", ktoré sa týkajú urcitého "poctu strán pôsobiacich na trhu s tepelnými stabilizátormi". 186 Pokial ide o obsah pozadovaných informácií, Komisia poziadala o poskytnutie údajov kontaktnej osoby alebo "právnika [lawyer] s nálezitou plnou mocou na úcely poskytnutia odpovede" na predmetnú ziadost. 187 Z bodov 3 a 5 ziadosti z 8. októbra 2007 takisto vyplýva, ze Komisia chcela získat informácie o obdobiach pôsobenia strán na trhu s tepelnými stabilizátormi a o tom, ci zalobkyna organizovala stretnutia pre výrobné odvetvie v oblasti tepelných stabilizátorov. 188 V dôsledku toho mozno dôvodne prijat názor, ze Komisia prostredníctvom ziadosti z 8. októbra 2007 poskytla zalobkyni informácie o predmete a cieli daného vysetrovania, na základe ktorých mohla zabezpecit úcinnost svojej obhajoby v rámci kontradiktórnej fázy. 189 Je nesporné, ze Komisia konkrétne voci zalobkyni v ziadosti z 8. októbra 2007 výslovne neuviedla obvinenia. 190 Komisia vsak v ziadosti z 8. októbra 2007 nebola povinná výslovne pripísat zalobkyni urcité obvinenia, a preto ani nebola povinná v tomto stádiu informovat zalobkynu o jej obvinení. Aby bol prijatý záver, ze právo zalobkyne na obhajobu bolo zarucené, takisto stací, ze Komisia jasne uvedie právny základ a ciel svojej ziadosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia, [29]T-446/05, Zb. s. II-1255, bod 334). 191 Navyse, aj keby mala Komisia aspon povinnost informovat zalobkynu o podozreniach z porusení a o tom, ze by mohla byt vystavená výhradám spojeným s prípadnými poruseniami, treba prijat názor, ze Komisia si túto povinnost splnila vzhladom na obsah svojej ziadosti z 8. októbra 2007, tak ako sa uvádza v bodoch 185 az 187 tohto rozsudku. 192 V dôsledku toho je ôsmy zalobný dôvod nedôvodný. 193 V kazdom prípade, aj keby bola zalobkyna informovaná o vysetrovaní, ktoré sa voci nej zacalo, oneskorene, t. j. az 9. februára 2009, nepreukázala, ze toto oneskorenie sa dotklo výkonu jej práva na obhajobu. 194 Treba totiz konstatovat, ze zalobkyna v tejto súvislosti iba poukázala na stratu spomienok pána S. v období medzi rokmi 2007 a 2009. 195 Zalobkyna sa vsak nemôze na také tvrdenie úcinne odvolávat. 196 Bez ohladu na vierohodnost vyhlásení pána S. s ohladom na fyziologickú rovinu a ústrednú úlohu, ktorú mal v rámci kartelov, co zalobkyna nespochybnuje a na základe coho je pravdivost týchto vyhlásení viac nez podozrivá, odhliadnuc od ich obsahu, zalobkyna vôbec nepreukázala, akým spôsobom by jej skorsie oznámenie vysetrovania, ktoré bolo voci nej zacaté, teda iba o rok a pol skôr a desat rokov po skoncení sporných skutkových okolností, umoznilo zachovat úcinnost jej obhajoby v rámci kontradiktórnej fázy. 197 V dôsledku toho treba zamietnut ôsmy zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady primeranej lehoty z dôvodu dlzky správneho konania 198 V rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu uvedeného na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia zalobkyna poukazuje na porusenie zásady primeranej lehoty z dôvodu dlzky správneho konania. Neprimerane dlhú lehotu predstavuje obdobie od zaciatku vysetrovaní 12. februára 2003 do oznámenia o výhradách 18. marca 2009, t. j. viac ako sest rokov. 199 Taká lehota vsak nemôze byt odôvodnená zlozitostou veci. Okrem toho podla zalobkyne Komisia nemusela vo vztahu k nej prerusit správne konanie z dôvodu cakania na výsledok súdneho konania vo veci Akzo. 200 Výkon práva zalobkyne na obhajobu bol tak narusený, kedze jednak v roku 2009 boli uz spomienky pána S., ktorý "viedol" stretnutia spolocnosti AC-Treuhand, skreslené a jednak zalobkyna uz nedisponovala niektorými dokumentmi týkajúcimi sa obdobia porusenia, kedze zákonná lehota v prípade povinnosti uchovávat dokumenty, konkrétne desat rokov podla svajciarskeho práva, podla zalobkyne uplynula, takze sa mohla len velmi tazko bránit voci výhradám Komisie. 201 Komisia, ktorá pripomína, ze v odôvodnení 771 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze fáza vysetrovania trvala dlhsie ako obvykle z dôvodu osobitných okolností, co bolo dôvodom pre výnimocné znízenie ulozených pokút o 1 %, najmä v prípade zalobkyne, tvrdí, ze musela cakat na výsledok súdneho konania vo veci Akzo, takze zodpovednost za dlzku konania jej nemôze byt pripísaná. 202 Komisia takisto tvrdí, ze aj keby jej zodpovednost za túto dlzku správneho konania bola pripísaná, nemôze to viest k zruseniu rozhodnutia, pretoze právo zalobkyne na obhajobu nebolo porusené. 203 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní vo veciach politiky v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva, ktorej dodrziavanie zabezpecujú súdy Únie (pozri rozsudok Technische Unie/Komisia, uz citovaný, bod 40 a tam citovanú judikatúru), pricom táto zásada bola inspirovaná clánkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd a zakotvená v clánku 41 Charty základných práv. 204 Z ustálenej judikatúry vsak takisto vyplýva, ze rozhodnutie Komisie netreba zrusit ani v prípade neprimeranej dlzky konania, pokial sa podrobne nepreukáze, ze doslo k poruseniu práva dotknutých podnikov na obhajobu, a ze teda neexistujú okolnosti, na základe ktorých sa dá domnievat, ze neprimeraná dlzka konania mala vplyv na obsah rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 49, a rozsudok Súdu prvého stupna z 1. júla 2008, Compagnie maritime belge/Komisia, [30]T-276/04, Zb. s. II-1277, bod 45). 205 Okrem tohto prípadu nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania a nemôze spôsobit protiprávnost napadnutého rozhodnutia. 206 Takisto treba pripomenút, ze posúdenie príciny prípadnej prekázky úcinného výkonu práva na obhajobu nemozno obmedzit na kontradiktórnu fázu správneho konania, ale musí sa k nemu pristupovat pocas celého tohto konania s prihliadnutím na jeho celkovú dlzku (rozsudky Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný, body 49 a 50, a Technische Unie/Komisia, uz citovaný, body 54 a 55). 207 Vo svetle týchto úvah treba posúdit siedmy zalobný dôvod zalobkyne, v prípade ktorého zalobkyna vychádza z porusenia zásady primeranej lehoty a ktorý uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia. 208 V prejednávanom prípade, ako to bolo pripomenuté v bodoch 11 az 19 tohto rozsudku, je nesporné, ze Komisia 12. a 13. februára 2003 zacala vysetrovanie v tejto veci prostredníctvom opatrení na úcely inspekcie, ze v tomto vysetrovaní pokracovala 8. októbra 2007 prostredníctvom ziadostí o poskytnutie informácií adresovaných zúcastneným podnikom, vrátane zalobkyne, a ze 18. marca 2009 adresovala týmto podnikom oznámenie o výhradách, a to pred prijatím napadnutého rozhodnutia 11. novembra 2009. 209 Takisto je nesporné, ze zalobkyna sa formálne zapojila do správneho konania v tejto veci az po predlození ziadosti Komisie z 8. októbra 2007. 210 V dôsledku toho, pokial ide zalobkynu, správne konanie trvalo od 8. októbra 2007 do 11. novembra 2009, teda nieco vyse dvoch rokov. 211 Za okolností prejednávanej veci vsak taká dlzka podla Vseobecného súdu nemôze byt neprimeraná vzhladom na zásadu primeranej lehoty, takze toto samotné posúdenie by mohlo stacit na zamietnutie siedmeho zalobného dôvodu zalobkyne, v prípade ktorého zalobkyna vychádza z porusenia zásady primeranej lehoty a ktorý uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia. 212 Zalobkyna sa vsak dovoláva porusenia zásady primeranej lehoty tým, ze uvedenú lehotu zohladnuje nie od predlozenia ziadosti z 8. októbra 2007, ktorá sa jej priamo týka, ale od zaciatku vysetrovania, ktoré sa vo vseobecnosti týka predmetných kartelov, a to 12. a 13. februára 2003, bez toho, aby sa jej zaciatok vysetrovania týkal. 213 Bez ohladu na otázky, ci lehota medzi zaciatkom vysetrovania týkajúceho sa predmetných kartelov vo vseobecnosti a zahrnutím zalobkyne do konania je porusením zásady primeranej lehoty a ci také porusenie mozno pripísat Komisii, nemozno siedmemu zalobnému dôvodu zalobkyne, ktorý vychádza z porusenia zásady primeranej lehoty a uvádza sa na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia, vyhoviet. 214 Ako sa pripomína v bode 206 tohto rozsudku, Súdny dvor totiz na úcely overenia dodrziavania zásady primeranej lehoty predlzil relevantné obdobie pocnúc fázou predbezného vysetrovania Komisiou. 215 Aj za predpokladu, ako to tvrdí zalobkyna bez toho, aby voci tomu Komisia namietala, ze by dodrzanie zásady primeranej lehoty malo byt overené nie od predlozenia oznámenia o výhradách, ani od prijatia prvého opatrenia na úcely vysetrovania, ktoré sa týka zalobkyne, ale od zacatia vysetrovania týkajúceho sa predmetných protiprávnych správaní vo vseobecnosti, nic to nemení na tom, ze zalobkyna mala na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia preukázat, ze výkon jej práva na obhajobu bol narusený z dôvodu dlzky správneho konania a obsah napadnutého rozhodnutia bol tým zmenený. 216 Treba vsak prijat záver, ze zalobkyna neuviedla v tomto zmysle nijaký dôkaz. 217 Zalobkyna totiz nijako nepreukázala, ze ak by ju Komisia zahrnula skôr do vysetrovania, pán S. by bol naklonený poskytnutiu vyhlásenia v úplne inom rozsahu, t. j. umoznila by tak zalobkyni lepsí výkon jej práva na obhajobu, takze napadnuté rozhodnutie by bolo zmenené. 218 Následne treba konstatovat, ze zalobkyna neposkytla nijaký údaj, pokial ide o povahu a obsah dokumentov, na ktoré by sa mohla odvolávat, pokial by ich uchovala. 219 Napokon zalobkyna sa nemôze platne odvolávat na lehotu podla svajciarskeho práva, pocas ktorej majú podniky v prípade potreby povinnost uchovávat dokumenty, pretoze v prejednávanej veci mohla predvídat potrebu uchovat niektoré dokumenty vzhladom na výhrady, ktoré voci nej vzniesla Komisia, kedze vo veci Organické peroxidy bola 27. marca 2003 adresátom oznámenia o výhradách a 10. decembra 2003 adresátom rozhodnutia konstatujúceho porusenie, ktoré jej bolo pripísané. 220 V kazdom prípade zalobkyna nespochybnuje protisútaznú povahu stretnutí spolocnosti AC-Treuhand, ktoré viedol pán S. do "polovice roka 1999", pricom rozhodujúcim obdobím na jej obhajobu v tejto súvislosti bola druhá polovica tohto roka. V case, ked bola zalobkyna zahrnutá do vysetrovania Komisiou, t. j. 8. októbra 2007, ako aj v case oznámenia výhrad, teda 18. marca 2009, vsak lehota, pocas ktorej sa majú uchovávat dokumenty, na ktorú sa zalobkyna odvoláva, este neuplynula, pokial ide o dokumenty týkajúce sa druhej polovice roka 1999. V dôsledku toho mala mat v case oznámenia výhrad este k dispozícii vsetky relevantné dokumenty a mohla ich uchovat na úcely uplatnenia svojho práva na obhajobu. Takisto nemôze tvrdit, ze údajne neprimeraná dlzka správneho konania v tejto súvislosti narusila jej právo na obhajobu. 221 V dôsledku toho treba zamietnut siedmy zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia. O prvej casti siesteho zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 222 V prvej casti svojho siesteho zalobného dôvodu zalobkyna poukazuje na porusenie clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze celková výska dvoch ulozených pokút, a to konkrétne 348000 eur (dvakrát 174000 eur), presiahla 10 % sumy jej celkového obratu, ktorý dosiahla za úctovné obdobie, ktoré predchádzalo roku prijatia napadnutého rozhodnutia, v tomto prípade 1763917 eur za rok 2008. 223 Podla zalobkyne doslo iba k jedinému poruseniu, takze dve pokuty sa týkali toho istého porusenia a suma dvoch pokút nemala presiahnut 10 % celkového obratu. 224 Zatial co Komisia v oznámení o výhradách rozsiahlo konstatovala jediné porusenie, v napadnutom rozhodnutí rozhodla o "existencii dvoch súbezných, avsak podobných porusení" (odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia) bez toho, aby túto zmenu analýzy vysvetlila, v dôsledku coho bolo napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené. 225 Pokial ide o vec samu, Komisia porusila kritérium, podla ktorého sa dohody navzájom doplnajú, tým, ze ho v napadnutom rozhodnutí nahradila poziadavkou dôkazu o vzájomnej hospodárskej závislosti dvoch kartelov, zatial co predpokladom existencie jediného komplexného porusenia je sledovanie spolocného protisútazného ciela. 226 Ako vsak vyplýva zo samotného napadnutého rozhodnutia, dohody zakladajúce dve údajné porusenia boli úzko previazané, pokial ide o výrobky, ktoré sa pouzívajú ako doplnok pre PVC a predávajú sa tej istej kategórii zákazníkov, obsah dohôd, sledovaný ciel, osoby, úlohu pána S., chronológiu a geografický rozsah. 227 Zalobkyna sa subsidiárne odvoláva na zásadu in dubio pro reo, ktorá by sa uplatnila na otázku, ci sa dopustila jedného alebo viacerých porusení. V prejednávanom prípade by z pochybnosti o existencii dvoch porusení mala mat prospech zalobkyna. 228 Komisia tým, ze priznáva, ze v napadnutom rozhodnutí zmenila oproti oznámeniu o výhradách svoje stanovisko k jedinecnosti protiprávnych správaní, potvrdzuje, ze tak postupovala po opätovnom preskúmaní, v ktorom bol zohladnený opacný názor rôznych dotknutých strán, vrátane zalobkyne, a to najmä v ich odpovediach na oznámenie o výhradách. 229 Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze v prípade oboch porusení boli stretnutia samostatné a ich dlzka rôzna, predmetné výrobky boli rôzne - pokial ide o ich chemické a fyzikálne vlastnosti, cenu, vyuzitie, zákazníkov - pricom niektoré podniky sa zúcastnili na jednom samostatnom porusení tým, ze boli zákazníkmi na trhu, ktorého sa týkalo druhé porusenie. - Úvodné pripomienky 230 Na úvod treba pripomenút, ze kvalifikovat urcité protiprávne konania ako jedno a to isté porusenie alebo niekolko odlisných porusení sa v zásade nezaobíde bez následkov na sankciu, ktorú mozno ulozit, pretoze zistenie niekolkých odlisných porusení môze viest k ulozeniu niekolkých odlisných pokút, kazdej v hraniciach stanovených clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, t. j. pri dodrzaní hornej hranice 10 % obratu dosiahnutého v úctovnom období, ktoré predchádza prijatiu napadnutého rozhodnutia (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, bod 118; z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [31]T-15/02, Zb. s. II-497, body 70 a 158, a rozsudok Vseobecného súdu Amann & Söhne a i./Komisia, uz citovaný, bod 94). 231 Komisia tiez môze v jedinom rozhodnutí konstatovat dve rôzne porusenia a ulozit dve pokuty, ktorých celková suma nepresiahne hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pokial suma kazdej pokuty nepresiahne uvedenú hornú hranicu. 232 Na uplatnenie uvedenej hornej hranice 10 % je totiz nepodstatné, ci rôzne porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie sú sankcionované v rámci jediného konania alebo v rámci oddelených konaní zacatých v rôznom case, kedze horná hranica 10 % sa uplatnuje na kazdé porusenie clánku 81 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, SGL Carbon/Komisia, [32]T-68/04, Zb. s. II-2511, bod 132). 233 V prejednávanej veci na úcely posúdenia dôvodnosti prvej casti siesteho zalobného dôvodu teda stací overit, ci Komisia preukázala existenciu dvoch rôznych porusení, a nie len existenciu jediného porusenia, ako to tvrdí zalobkyna. - O dualite porusení 234 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na základe úvah uvedených v odôvodneniach 3 az 8 v súvislosti s relevantnými trhmi, odôvodneniach 75 az 77 v súvislosti s dotknutými výrobkami, odôvodneniach 388 az 394 v súvislosti so zásadami, ktoré sú podla nej na túto otázku uplatnitelné, a odôvodneniach 395 az 404 v súvislosti s ich uplatnením v prejednávanej veci dospela v tomto prípade k záveru o existencii dvoch rôznych porusení. 235 V dôsledku toho treba najskôr zamietnut tvrdenie týkajúce sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súvislosti s otázkou existencie dvoch rôznych porusení, ktoré zalobkyna uvádza iba odkazom na oznámenie o výhradách a bez toho, aby v tejto súvislosti poukázala na porusenie jej práva na obhajobu, pricom toto tvrdenie nijako nepodlozila. 236 Z napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia poukázala na rôzne dôvody, ktorých podstatná cast sa uvádza v odôvodneniach 396 az 401, aby usúdila, ze porusenie týkajúce sa trhu s cínovými stabilizátormi bolo síce súbezné a podobné poruseniu týkajúcemu sa trhu s ESBO/estermi, avsak odlisovalo sa od neho v podstate pri zohladnení neexistencie spolocného plánu, ktorého cielom je spôsobit skreslenie hospodárskej sútaze, rozdielov medzi relevantnými trhmi a výrobkami, neexistencie vzájomnej závislosti dvoch kartelov, najmä pokial ide o dlzku trvania porusení, úcastníkov a dátumov rôznych tajných stretnutí. 237 Pokial ide o vec samú, zalobkyna v podstate tvrdí, ze dve údajné porusenia boli úzko prepojené, takze vychádzali zo spolocného plánu, t. j. v skutocnosti tvorili iba jedno a jediné porusenie. 238 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze pojem jediné porusenie sa týka práve takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z pokracujúceho správania, ktoré sleduje jediný ekonomický ciel, ktorým je narusit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli) (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2008, BPB/Komisia, [33]T-53/03, Zb. s. II-1333, bod 257, a rozsudok Vseobecného súdu Amann & Söhne a Cousin Filtrerie/Komisia, uz citovaný, bod 89). 239 Dalej treba uviest, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnit z dôvodu, ze jeden alebo viaceré prvky tejto skupiny aktov alebo pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel narúsajúci hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripísat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 258). 240 Napokon treba spresnit, ze pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na skreslenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorého sa týka porusenie, pretoze narusenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast jeho významu, kedze by mala za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho odvetvia, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako zlozky jediného porusenia (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [34]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 149 a tam citovanú judikatúru). 241 Na úcely kvalifikácie samostatných porusení ako jediného a pokracujúceho porusenia tak treba overit, ci sa navzájom doplnajú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich je celit jednému alebo viacerým dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze a na základe vzájomného pôsobenia prispievat k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. V tejto súvislosti treba zohladnit vsetky okolnosti, ktoré by mohli preukázat alebo spochybnit takúto väzbu, ako napríklad obdobie uplatnovania, obsah (vrátane pouzitých metód) a súcasne aj ciel rôznych dotknutých konaní (pozri rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filtrerie/Komisia, uz citovaný, bod 92 a tam citovanú judikatúru). 242 Komisia teda môze z objektívnych dôvodov zacat samostatné konania, konstatovat viaceré rôzne porusenia a ulozit viacero samostatných pokút (pozri rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filtrerie/Komisia, uz citovaný, bod 93 a tam citovanú judikatúru). 243 Na základe týchto úvah treba posúdit tvrdenie zalobkyne, ktorá spochybnuje existenciu dvoch samostatných porusení a poukazuje na existenciu jediného porusenia vyplývajúceho zo "spolocného plánu". 244 Po prvé v tejto súvislosti treba uviest, ze zalobkyna sa mohla úcinne odvolávat na skutocnost, ze dva kartely vyplývali z jedného pokracujúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým bolo narusit hospodársku sútaz. Ako bolo pripomenuté v bode 240 tohto rozsudku, pojem jediný ciel nemozno vymedzit vseobecným odkazom na skreslenie hospodárskej sútaze na trhu, ktorého sa týka porusenie, pretoze narusenie hospodárskej sútaze, ci uz ako predmet alebo úcinok, je základnou zlozkou kazdého správania spadajúceho do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. Takáto definícia pojmu jediný ciel môze pojem jediné a pokracujúce porusenie pripravit o cast jeho významu, kedze by mala v prejednávanej veci za následok, ze viaceré správania týkajúce sa urcitého hospodárskeho sektora, v prejednávanej veci konkrétne sektora tepelných stabilizátorov, ktoré clánok 81 ods. 1 ES zakazuje, by sa mali systematicky kvalifikovat ako zlozky jediného porusenia. 245 Dalej nedoslo istotne ani k spochybneniu toho, ze na stretnutiach spolocnosti AC-Treuhand sa schádzali zástupcovia tých istých podnikov, ci uz ide o trh s cínovými stabilizátormi alebo trh s ESBO/estermi. Niektoré podniky, ktoré boli zastúpené na stretnutiach týkajúcich sa cínových stabilizátorov, boli totiz takisto zastúpené na stretnutiach týkajúcich sa sektora ESBO/estery, a to konkrétne spolocnosti patriace do skupín Akzo, Elf Aquitaine, Chemtura a BASF. 246 Pokial ide o hlavných páchatelov sankcionovaných porusení, nic to nemení na tom, ze táto totoznost subjektov bola iba ciastocná. Treba totiz zdôraznit, ze niektoré podniky sa zúcastnili iba na jednom z dvoch kartelov. Podniky MRF Michael Rosenthal a Reagens rovnako ako podniky patriace do skupiny Baerlocher sa tak zúcastnili iba na karteli s cínovými stabilizátormi, zatial co podniky Faci a podniky patriace do skupiny GEA sa zúcastnili iba na karteli v sektore ESBO/estery. 247 Vzhladom na podniky, ktoré sa zúcastnili stretnutí spolocnosti AC-Treuhand týkajúcich sa cínových stabilizátorov a zároven stretnutí týkajúcich sa sektora ESBO/estery, treba tiez zdôraznit, ze niektoré z týchto podnikov neboli pocas období, ktoré sa prekrývali, nevyhnutne zastúpené tými istými fyzickými osobami podla toho, ci islo o jeden alebo druhý kartel, ako to vyplýva z tabuliek nachádzajúcich sa v prílohe I napadnutého rozhodnutia. 248 V dôsledku toho je bez ohladu na ciastocnú totoznost dotknutých podnikov vylúcené, aby vsetky dotknuté podniky vedeli o tom, ze sa zúcastnujú na spolocnom cieli, ktorý charakterizuje existenciu jediného porusenia. 249 Po druhé treba pripomenút, ze existencia odlisných, avsak susedných trhov s výrobkami je relevantným kritériom na úcely urcenia rozsahu a v dôsledku toho aj totoznosti porusení clánku 81 ES (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 19. mája 2010, Wieland-Werke a i./Komisia, T-11/05, neuverejnený v Zbierke, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 250 Hoci sa v prejednávanej veci nespochybnuje, ze predmetné trhy s výrobkami sú prinajmensom susedné, dané výrobky, konkrétne cínové stabilizátory, ESBO a estery, nemozno na úcely stanovenia existencie jediného porusenia povazovat za výrobky, ktoré patria na ten istý trh. 251 Bez ohladu na problematiku týkajúcu sa ich chemických alebo fyzikálnych vlastností, ako aj ich vyuzitia, sa predovsetkým zdá, ako to uz bolo uvedené v bode 245 tohto rozsudku, ze iba velké európske skupiny dodávali cínové stabilizátory a zároven stabilizátory ESBO/estery. 252 Z rôznych dokumentov dolozených do spisu a zo samotnej duality rôznych predmetných stretnutí podla daných výrobkov dalej vyplýva, ze uplatnované a protiprávne stanovené ceny medzi konkurentmi sa citelne odlisovali podla toho, ci islo o cínové stabilizátory alebo sektor ESBO/estery. 253 Napokon treba zdôraznit, ako to správne tvrdí Komisia a zalobkyna vecne nespochybnuje, ze niektoré podniky ako Baerlocher a Reagens boli dodávatelmi cínových stabilizátorov a zároven kupujúcimi ESBO a esterov. 254 V dôsledku toho Komisia na úcely vyvrátenia existencie jediného porusenia a prijatia záveru o existencii dvoch samostatných porusení, jedného v súvislosti s cínovými stabilizátormi a druhého v súvislosti so sektorom ESBO/estery, správne usúdila, ze tieto trhy s výrobkami boli rozdielne. 255 Po tretie treba zdôraznit, ze skutocnost, ze dva kartely sa prípadne týkali dvoch rôznych trhov s výrobkami, nevyhnutne nevylucuje, ze tieto kartely vychádzali z toho istého spolocného plánu, pokial mozno overit existenciu ich vzájomnej väzby na základe podmienenosti alebo koordinácie. 256 Rôzne predmetné konania vsak nemozno posúdit ako jediné porusenie, pretoze sa navzájom nedoplnajú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich nebolo celit jednému alebo viacerým dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia neprispievali k uskutocneniu súboru protisútazných úcinkov, ktoré zúcastnené subjekty plánovali v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. 257 Predovsetkým treba pripomenút, ako to uz bolo zdôraznené v bode 253 tohto rozsudku, co zalobkyna nespochybnuje, ze niektorí úcastníci jedného z dvoch predmetných kartelov boli dodávatelmi pre podniky, ktoré sa zúcastnili na druhom karteli. 258 Ako vsak tvrdí zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, pre podniky zúcastnené na karteli týkajúcom sa cínových stabilizátorov, akými sú Baerlocher a Reagens, by nemalo význam, aby sa zúcastnili na spolocnom karteli zakladajúcom jediné porusenie, pretoze boli zákazníkmi v rámci sektora ESBO/estery a takáto úcast by pre ne mala nepriaznivé úcinky okrem prípadu, ak by tieto podniky boli ochránené úcinkami kartelu na sektor ESBO/estery, na co sa vsak zalobkyna na úcely preukázania existencie spolocného plánu neodvoláva a nevyplýva to ani z nijakého spisového materiálu. 259 Dalej treba zdôraznit, ze kartely netrvali rovnako dlho. Zalobkyna totiz bez ohladu na to, kedy boli kartely presne ukoncené, a na skutocnost, ze zodpovednost za tieto dva kartely jej mohla byt pripísaná az od 1. decembra 1993, co je den, ked sa stala nástupkynou spolocnosti Fides, nespochybnuje, ze kartel týkajúci sa cínových stabilizátorov zacal fungovat vo februári 1987, zatial co kartel v rámci sektora ESBO/estery zacal fungovat az v septembri 1991. 260 Z toho vyplýva, ze clenovia dvoch kartelov nemali spolocný ani plán ani ciel, ktorý by smeroval ku koordinovanému a celkovému odstráneniu hospodárskej sútaze na dvoch relevantných trhoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [35]T-43/02, Zb. s. II-3435, bod 312). 261 Napokon treba zdôraznit, ako to vyplýva z tabuliek nachádzajúcich sa v prílohe I napadnutého rozhodnutia a sama zalobkyna to nepriamo, avsak nevyhnutne priznáva v zalobe, ze nielenze sa takmer nijaké stretnutie týkajúce sa cínových stabilizátorov nekonalo v ten istý den ako stretnutie týkajúce sa sektora ESBO/estery, ale taktiez tieto stretnutia, hoci sa casto konali v navzájom blízkych obdobiach, delilo niekolko dní, ba dokonca viac ako jeden týzden. 262 Z toho jednoznacne vyplýva, ze clenovia dvoch kartelov nemohli mat spolocný ani plán, ani ciel, ktorý by smeroval ku koordinovanému a celkovému odstráneniu hospodárskej sútaze na dvoch relevantných trhoch. 263 Vzhladom na tieto skutocnosti treba usúdit, ze Komisia s dostatocnou istotou preukázala existenciu dvoch samostatných porusení, takze tvrdenie zalobkyne zalozené na pochybnosti, z ktorej mala v tejto súvislosti tazit, treba zamietnut, a preto sa Komisia nedopustila nijakého pochybenia, ked v odôvodnení 401 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru o existencii jediného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohovoru o EHP, pokial ide o cínové stabilizátory, a samostatného jediného a pokracujúceho porusenia týkajúceho sa sektora ESBO/estery. 264 Napokon treba zdôraznit, ze vsetky predchádzajúce úvahy nemôzu byt spochybnené dalsími tvrdeniami zalobkyne. 265 Ani jedinecnost ciela protiprávnych správaní, ktoré mozno pripísat zalobkyni, ani skutocnost, ze jediná osoba, konkrétne pán S., "viedla" dva kartely a ani skutocnost, ze zalobkyna nepôsobila na nijakom z oboch relevantných trhov, totiz nie sú v tejto súvislosti relevantné vzhladom na osobitnost jej úlohy v rámci porusení, ktorých dualitu Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala. 266 Navyse opacné riesenie by poradenským podnikom, akým je zalobkyna, umoznilo rozsírit kartelové praktiky, ktoré majú rovnaký ciel, s tou istou osobou na rôznych trhoch alebo dokonca na susedných trhoch s jediným rizikom, ze sa vystavia jedinej sankcii, co by nebolo vôbec uspokojivé z hladiska efektivity pravidiel hospodárskej sútaze a poziadaviek zabezpecenia odstrasujúceho úcinku. 267 V dôsledku toho treba prvú cast siesteho zalobného dôvodu, ako aj vsetky zalobné dôvody, ktoré zalobkyna uvádza na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia, zamietnut. O návrhoch na zmenu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku ulozených pokút 268 Zalobkyna na podporu svojich subsidiárnych návrhov na zmenu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené, uvádza styri zalobné dôvody, ako aj druhú cast piateho zalobného dôvodu, zalozené po prvé na nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku trvania porusení (prvý zalobný dôvod), po druhé na dlzke správneho konania (siedmy zalobný dôvod), po tretie na povinnosti Komisie ulozit za okolností prejednávanej veci iba jednu symbolickú pokutu (stvrtý zalobný dôvod), po stvrté na porusení usmernení z roku 2006 z dôvodu výpoctu základnej sumy pokuty (piaty zalobný dôvod) a po piate na porusení uvedených usmernení z dôvodu stanovenia jej platobnej schopnosti (druhá cast siesteho zalobného dôvodu). O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku trvania porusení 269 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze posúdenie dlzky trvania porusení Komisiou je nesprávne v tom zmysle, ze porusenia netrvali do 21. marca 2000, pokial ide o cínové stabilizátory, ani do 26. septembra 2000, pokial ide o sektor ESBO/estery. 270 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bodoch 48 az 164 tohto rozsudku uz bol prijatý záver, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu porusení prinajmensom do 11. novembra 1999. 271 Prvý zalobný dôvod za predpokladu, ze by bol dôvodný, tak môze uspiet iba, pokial ide o obdobie od 11. novembra 1999 do 21. marca 2000 v prípade cínových stabilizátorov a do 26. septembra 2000 v prípade sektora ESBO/estery. 272 Je potrebné usúdit, a to najmä na základe písomných odpovedí zalobkyne na otázky Vseobecného súdu polozené v tejto súvislosti pred pojednávaním a vzhladom na to, ze zalobkyna v tejto súvislosti nevzniesla nijakú námietku proti správe z pojednávania, ze zalobkyna sa svojím prvým zalobným dôvodom nedomáha ani zrusenia napadnutého rozhodnutia, ani znízenia pokút, ktoré jej boli ulozené v uvedenom rozhodnutí v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecným súdom. 273 V dôsledku toho nemôze byt tento zalobný dôvod v prejednávanej veci na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút ulozených zalobkyni, úspesný. 274 Ako totiz vyplýva z odôvodnení 713 a 751 az 753 napadnutého rozhodnutia, výska pokuty stanovená pausálne v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusení bola v poslednej fáze výpoctov Komisie podstatne znízená na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 275 Prípadné znízenie vzhladom na dlzku posledných a krátkych predmetných období tak neumoznuje na základe usmernení z roku 2006 znízit este výraznejsie konecnú sumu pokút ulozených v napadnutom rozhodnutí. 276 V dôsledku toho treba zamietnut prvý zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené, a to v rozsahu, v akom je tento zalobný dôvod neúcinný. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na dlzke správneho konania 277 V rámci svojho siedmeho zalobného dôvodu zalobkyna, ktorá sa odvoláva na zásadu primeranej lehoty, Komisii vytýka neprimeranú dlzku správneho konania hlavne na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia a subsidiárne na úcely jeho zmeny, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené. 278 Vzhladom na to, ze tento zalobný dôvod bol na úcely zrusenia napadnutého rozhodnutia zamietnutý, prípadné porusenie zásady primeranej lehoty by mohlo v prípade potreby viest iba k zmene výsky pokút, ktoré boli zalobkyni ulozené v napadnutom rozhodnutí. 279 Vseobecný súd vsak v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze zalobkyni netreba priznat znízenie pokút, ktoré jej boli ulozené v napadnutom rozhodnutí, nad rámec znízenia, ktoré bolo priznané Komisiou, kedze porusenie zásady primeranej lehoty, na ktoré sa zalobkyna odvoláva, nemá nijaký vplyv na výkon jej práva na obhajobu. 280 V dôsledku toho nemôze tento zalobný dôvod uspiet. 281 V kazdom prípade, aby tento zalobný dôvod mohol byt úcinný na úcely zmeny rozhodnutia, bolo by potrebné, aby zalobkyna na tento úcel preukázala porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie. 282 V tomto rozsudku vsak uz bol prijatý záver, ze zalobkyna vo vztahu ku Komisii nepreukázala také porusenie. 283 V dôsledku toho treba zamietnut siedmy zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti Komisie ulozit za okolností prejednávanej veci iba symbolickú pokutu 284 V rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala ulozit iba symbolickú pokutu, pretoze uplatnenie clánku 81 ES voci nej nebolo mozné predpokladat, pricom usmernenia z roku 2006 jej túto moznost poskytujú a vo veci Organické peroxidy jej Komisia ulozila iba symbolickú pokutu. 285 Tento zalobný dôvod nemôze v prejednávanej veci uspiet. 286 Komisii totiz nemozno vytýkat, ze porusila údajnú povinnost ulozit v tomto prípade iba symbolickú pokutu. 287 Je nepochybné, ze podla bodu 36 usmernení z roku 2006 "Komisia môze v urcitých prípadoch ulozit symbolickú pokutu", pricom "odôvodnenie takejto pokuty musí byt uvedené v texte rozhodnutia". 288 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vsak zjavne vyplýva, ze ulozenie symbolickej pokuty v nijakom prípade nepredstavuje pre Komisiu povinnost, ale iba moznost na základe jej úvahy, a to bez toho, aby tým bolo dotknuté preskúmanie Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci. 289 Údajná povinnost Komisie ulozit v prejednávanej veci symbolickú pokutu nemôze vyplývat ani zo skorsej praxe Komisie, najmä v prípade pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená vo veci Organické peroxidy. 290 Z ustálenej judikatúry síce vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty urcitej výsky na rôzne druhy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit výsku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení c. 1/2003, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ale práve naopak úcinné uplatnovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [36]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 169 a 227, a z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, [37]C-3/06 P, Zb. s. I-1331, bod 90). 291 Tento záver nemozno spochybnit argumentáciou zalobkyne zalozenou na údajne nepredvídatelnej povahe pokút ulozených v napadnutom rozhodnutí. 292 Vzhladom na to, ze sa zdá, ze táto argumentácia má rovnaký obsah ako argumentácia uvedená na podporu tretieho zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 81 ES, ako aj zásady zákonnosti trestných cinov a trestov, musí byt takisto zamietnutá z dôvodov uvedených v bodoch 43 az 46 tohto rozsudku. 293 V dôsledku toho treba zamietnut stvrtý zalobný dôvod, ktorý zalobkyna uvádza na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené. O piatom zalobnom dôvode a druhej casti siesteho zalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na porusení usmernení z roku 2006 294 Svojím piatym zalobným dôvodom a v druhej casti siesteho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila usmernenia z roku 2006 v tom zmysle, ze jednak pokuty, ktoré jej boli v napadnutom rozhodnutí ulozené, nemali byt stanovené pausálne, ale na základe odmien získaných za poskytovanie sluzieb spojených s poruseniami, a to v súlade s metodológiou uvedenou v usmerneniach z roku 2006, a jednak Komisia mala zohladnit jej platobnú schopnost v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006. 295 Piaty zalobný dôvod a druhá cast siesteho zalobného dôvodu nemôzu v prejednávanej veci uspiet. 296 V prvom rade treba totiz usúdit, ze piaty zalobný dôvod zalobkyne vychádza z nesprávneho predpokladu. 297 Je nepochybné, ze na základe usmernení z roku 2006 "bez toho, aby bol dotknutý bod 37 [uvedených usmernení], Komisia pouzije pri stanovení výsky pokút ulozených podnikom alebo zdruzeniam podnikov dvojstupnovú metodiku", a to ze "Komisia urcí najskôr základnú výsku pokuty pre kazdý podnik" a "potom môze zvýsit alebo znízit túto sumu", pricom sa jednak spresnuje, ze základná suma pokuty musí "súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia", a jednak, ze "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP... obvykle... pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení" (body 9 az 13 usmernení z roku 2006). 298 Usmernenia z roku 2006 predstavujú nástroj urcený na spresnenie kritérií - pri dodrziavaní právnych predpisov vyssej právnej sily - ktoré Komisia mieni uplatnit pri výkone svojej diskrecnej právomoci v oblasti stanovenia výsky pokút, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokuty, kedze toto rozhodnutie sa zakladá na nariadení c. 1/2003, ale stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu podnikov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2006, Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, [38]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, body 219 a 223 a tam citovanú judikatúru). 299 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat, a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [39]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91, a rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, uz citovaný, bod 72). 300 Obmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, vsak nie je nezlucitelné so zachovaním sirokej miery volnej úvahy Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [40]T-44/00, Zb. s. II-2223, body 246, 274 a 275). 301 Komisia v tomto zmysel v bode 37 usmernení z roku 2006 spresnila, ze "i ked [uvedené] usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky". 302 Treba vsak konstatovat, ze v prejednávanej veci zalobkyna nepôsobila na trhoch, ktorých sa týkali porusenia, takze hodnota jej predajov sluzieb, ktoré boli priamo alebo nepriamo previazané s porusením, bola nulová alebo na relevantných trhoch nepredstavovala vplyv úcasti zalobkyne na predmetných poruseniach. 303 V dôsledku toho Komisia nemohla pouzit hodnotu predajov zalobkyne na relevantných trhoch a nemohla ani pouzit sumu odmien vyplatených zalobkyni, pretoze vôbec nepredstavovali uvedenú hodnotu. 304 Na základe týchto osobitných okolností prejednávanej veci Komisia mohla, ba dokonca mala povinnost odchýlit sa od metodológie stanovenej v usmerneniach z roku 2006 na základe bodu 37 uvedených usmernení (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [41]C-76/06 P, Zb. s. I-4405, bod 30). 305 Komisia preto správne nepouzila metodológiu stanovenú v usmerneniach z roku 2006, ked výsku pokút stanovila pausálnym spôsobom a v konecnom dôsledku v medziach hornej hranice uvedenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 306 Je nepochybné, ze Komisia sa môze odvolávat na bod 37 usmernení iba v prípade, ze v tejto súvislosti poskytne v predmetnom rozhodnutí dostatocné odôvodnenie, a zároven uvedie kritériá pouzité na úcely stanovenia výsky ulozenej pokuty. 307 V prejednávanej veci sa vsak nespochybnuje, ze Komisia v odôvodneniach 746 az 751 napadnutého rozhodnutia poskytla dostatocné odôvodnenie na úcely vysvetlenia výsky pokút ulozených zalobkyni. 308 V kazdom prípade Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci usudzuje, ze výska pokút ulozených zalobkyni v prípade porusení, ktoré boli konstatované v napadnutom rozhodnutí, je primeraná najmä vzhladom na závaznost uvedených porusení. 309 V druhom rade treba usúdit, ze ani druhá cast siesteho zalobného dôvodu nemôze uspiet. 310 Je nepochybné, ze podla bodu 35 usmernení z roku 2006 "za výnimocných okolností môze Komisia na návrh prihliadnut na platobnú neschopnost podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte". 311 Nic to nemení na tom, ze bez ohladu na skutocnú ekonomickú situáciu zalobkyne je nesporné, ze zalobkyna sa vôbec neobrátila na Komisiu so ziadostou v tomto zmysle. 312 Vseobecný súd vsak uz rozhodol, ze znízenie pokuty podla bodu 35 usmernení z roku 2006 podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to podaniu ziadosti v priebehu správneho konania, existencii osobitného sociálneho a ekonomického kontextu a platobnej neschopnosti podniku, pricom podnik musí predlozit objektívne dôkazy preukazujúce, ze ulozenie pokuty by nenapravitelne ohrozilo jeho ekonomickú zivotaschopnost a viedlo by k strate celej hodnoty jeho majetku, co sa nevyhnutne nezhoduje so zacatím konania o likvidácii pri zohladnení zhodnotitelného majetku (rozsudky Vseobecného súdu zo 16. júna 2011, Team Relocations a i./Komisia, [42]T-204/08 a T-212/08, Zb. s. II-3569, bod 171, a Ziegler/Komisia, [43]T-199/08, Zb. s. II-3507, bod 165). 313 V dôsledku toho zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze jej nepriznala znízenie z tohto dôvodu. 314 Preto treba zamietnut druhú cast siesteho zalobného dôvodu, ako aj vsetky zalobné dôvody, ktoré zalobkyna uvádza na úcely zmeny napadnutého rozhodnutia, pokial ide o výsku pokút, ktoré jej boli ulozené. 315 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa zaloba zamieta v celom rozsahu. O trovách 316 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je potrebné ulozit jej povinnost znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. AC-Treuhand AG je povinná nahradit trovy konania. Czúcz Labucka Gratsias Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. februára 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [44]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxo5kd6/L92300-1165TMP.html#t-ECR_62010TJ0027_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:307:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0125&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:110:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0099&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0201&locale=SK 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0002&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0029&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0011&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0235&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0141&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0199&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0510&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0534&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0521&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0113&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0446&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0276&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0068&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0053&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0043&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0003&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0259&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0204&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008T?0199&locale=SK 44. file:///tmp/lynxXXXXxo5kd6/L92300-1165TMP.html#c-ECR_62010TJ0027_SK_01-E0001