Vec C-73/10 P Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Rozhodnutie Komisie týkajúce sa konania podla clánku 81 ES - Zaloba o neplatnost - Lehota - Oneskorená zaloba - Dôvody, ktorými mozno odôvodnit výnimku z lehoty na podanie zaloby - Právo na prístup k súdu - Zásada zákonnosti a zásada proporcionality - Zjavne nedôvodné odvolanie" Abstrakt uznesenia 1. Konanie - Lehoty na podanie zaloby - Preklúzia - Vyssia moc (Statút Súdneho dvora, clánok 45) 2. Konanie - Lehoty na podanie zaloby - Preklúzia - Ospravedlnitelný omyl - Pojem - Rozsah [Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 101 ods. 1 písm. a) a písm. b)] 3. Konanie - Lehoty na podanie zaloby - Preklúzia - Prípustnost vzhladom na právo kazdej osoby na spravodlivý proces (Clánok 230 ES) 1. Od uplatnenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa procesných lehôt sa mozno odchýlit, len pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci v súlade s druhým odsekom clánku 45 Statútu Súdneho dvora, kedze striktné uplatnenie týchto predpisov slúzi poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. (pozri bod 41) 2. V rámci právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt na podanie zalôb sa pojem ospravedlnitelný omyl, ktorý umoznuje odchýlit sa od tejto právnej úpravy, vztahuje iba na výnimocné okolnosti, najmä ked príslusná institúcia konala tak, ze toto konanie samo osobe alebo v rozhodujúcej miere mohlo vyvolat akceptovatelný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu. Takým nie je prípad vo veci týkajúcej sa rozhodnutia Komisie o ulození pokuty podla clánku 81 ES, v ktorej doslo pri pocítaní lehôt na podanie zaloby k omylu, kedze znenie clánku 101 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je jasné a nepredstavuje osobitné výkladové tazkosti. Okolnost, ze jedinou prícinou prekrocenia lehoty na podanie zaloby je omyl, ktorého sa dopustil zástupca odvolatelky, nemozno povazovat za ospravedlnitelný omyl, ktorý by umoznoval uplatnenie výnimky z pravidiel týkajúcich sa lehôt na podanie zaloby. (pozri body 42, 45, 57) 3. Zásada upravená v clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach, a to zabezpecenie spravodlivého konania vsetkým osobám, ktorá je uznaná v právnom poriadku Únie, nebráni tomu, aby boli stanovené lehoty na podanie zaloby na súd. Právo na úcinnú súdnu ochranu nie je nijako dotknuté striktným uplatnovaním právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt, ktoré zodpovedá poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Hoci totiz dotknutá dvojmesacná lehota urcite predstavuje obmedzenie práva na prístup k súdu, toto obmedzenie zjavne nepredstavuje zásah do samotnej podstaty tohto práva, a to tým viac, ze pravidlá týkajúce sa pocítania tejto lehoty sú jasné a nepredstavujú nijaké osobitné výkladové tazkosti. Výnimka z uvedenej právnej úpravy nemôze byt odôvodnená okolnostou, ze ide o základné práva. Pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie zaloby majú totiz kogentnú povahu a súd ich musí uplatnit tak, aby zabezpecil právnu istotu, ako aj rovnost osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom. (pozri body 48 - 50, 56) UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 16. novembra 2010 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Rozhodnutie Komisie týkajúce sa konania podla clánku 81 ES - Zaloba o neplatnost - Lehota - Oneskorená zaloba - Dôvody, ktorými mozno odôvodnit výnimku z lehoty na podanie zaloby - Právo na prístup k súdu - Zásada zákonnosti a zásada proporcionality - Zjavne nedôvodné odvolanie" Vo veci C-73/10 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 8. februára 2010, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne, Rechtsanwalt, S. Kon a C. Humpe, solicitors, a C. Vajda, QC, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predseda ôsmej komory K. Schiemann, sudkyne C. Toader a A. Prechal (spravodajkyna), generálna advokátka: E. Sharpston, tajomník: A. Calot Escobar, po vypocutí generálnej advokátky, vydal toto Uznesenie 1 Svojím odvolaním sa spolocnost Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG domáha zrusenia uznesenia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 30. novembra 2009, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert/Komisia (T-2/09, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým Súd prvého stupna zamietol ako zjavne neprípustnú jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konecnom znení z 15. októbra 2008, týkajúceho sa konania podla clánku 81 ES (vec COMP/39.188 - Banány) (dalej len "sporné rozhodnutie"), z dôvodu, ze táto zaloba bola podaná po uplynutí lehoty. Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie na Súde prvého stupna 2 Zalobkyna je komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva. 3 Dna 21. októbra 2008 jej bolo oznámené sporné rozhodnutie, v ktorom Komisia Európskych spolocenstiev konstatovala, ze viaceré podniky vrátane odvolatelky porusili clánok 81 ES tým, ze sa podielali na zosúladenom postupe týkajúcom sa koordinácie urcovania cien banánov v rámci casti spolocného trhu, a uvedeným podnikom ulozila pokuty. 4 Spolocnosti Fresh Del Monte Produce Inc. (dalej len "Del Monte") bola spolocne a nerozdielne spolu s odvolatelkou ulozená povinnost zaplatit pokutu, ktorá bola ulozená odvolatelke, a to z dôvodu, ze v období, pocas ktorého sa odvolatelka zúcastnila na porusení, mala spolocnost Del Monte na odvolatelku rozhodujúci vplyv. Návrhom podaným 31. decembra 2008 spolocnost Del Monte podala na Súde prvého stupna zalobu o neplatnost smerujúcu proti spornému rozhodnutiu. V tejto veci, ktorá je v súcasnosti prejednávaná, bol uznesením zo 17. februára 2010, Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08), odvolatelke povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu spolocnosti Del Monte. 5 Faxom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. januára 2009 odvolatelka predlozila kópiu zaloby smerujúcej k zruseniu sporného rozhodnutia, pricom originál tejto zaloby bol do kancelárie podaný 9. januára 2009. 6 Po tom, co tajomník Súdu prvého stupna listom zo 4. februára 2009 odvolatelke oznámil, ze zaloba nebola podaná v lehote stanovenej v clánku 230 ES, odvolatelka listom z 20. februára 2009 predlozila pripomienky k oneskorenému podaniu zaloby a poziadala, aby v súvislosti s uvedenou lehotou bola udelená výnimka. 7 Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze oneskorené podanie uvedenej zaloby bolo spôsobené nesprávnym výkladom Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zo strany jej zástupcov. Konkrétne v prílohe svojich pripomienok poskytla svedectvo jedného zo svojich zástupcov, podla ktorého sa traja spolupracovníci tohto zástupcu v dobrej viere domnievali, ze lehota na podanie zaloby podla znenia clánku 101 ods. 1 písm. a) a ods. 2 v spojení s clánkom 102 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplynie 2. januára 2009. 8 Odvolatelka tiez uviedla viacero tvrdení, ktoré odôvodnujú, aby Súd prvého stupna bez ohladu na oneskorené podanie zaloby vyhlásil zalobu za prípustnú. 9 Odvolatelka v tejto súvislosti najskôr poukázala na to, ze v prípade neprípustnosti zaloby by jej bola spôsobená nespravodlivost a podstatná ujma. 10 Následne uviedla, ze lehota bola sotva prekrocená a ze existuje vysvetlenie na oneskorené podanie jej zaloby. Okrem toho sa odvolatelka domnieva, ze prípustnost zaloby by nijako významne neovplyvnila zásadu právnej istoty a nespôsobila by Komisii ujmu. 11 Napokon odvolatelka uviedla, ze zásada proporcionality a právo na prístup k súdu, zarucené clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), v kazdom prípade prevazujú nad zásadou právnej istoty, co by malo byt predovsetkým uznané v trestnom procesnom práve v Nemecku a v Spojenom královstve. Napadnuté uznesenie 12 Napadnutým uznesením Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú z dôvodu, ze nebola podaná v lehote stanovenej na tento úcel. 13 Súd prvého stupna najskôr v bodoch 10 az 17 tohto uznesenia potvrdil oneskorené podanie zaloby po tom, co konstatoval, ze podla clánku 230 piateho odseku ES, clánku 101 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2, ako aj clánku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zacala lehota na podanie zaloby plynút 22. októbra 2008 a s prihliadnutím k lehote zohladnujúcej vzdialenost uplynula o polnoci 31. decembra 2008. 14 Súd prvého stupna následne v bodoch 20 az 23 napadnutého uznesenia odmietol tvrdenie odvolatelky smerujúce k odôvodneniu oneskoreného podania jej zaloby. 15 Po prvé Súd prvého stupna v uvedenom bode 20 pripomenul, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa od uplatnenia právnych predpisov Spolocenstva týkajúcich sa procesných lehôt mozno odchýlit, len pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci v súlade s druhým odsekom clánku 45 Statútu Súdneho dvora, kedze prísne uplatnenie týchto predpisov zodpovedá poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. 16 Súd prvého stupna v bode 21 napadnutého uznesenia uviedol, ze odvolatelka v prejednávanej veci nepreukázala existenciu nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci a ani sa na tieto skutocnosti neodvolala. Súd prvého stupna takisto rozhodol, ze v rozsahu, v akom odvolatelka poukázala na nesprávny výklad ustanovení Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna zo strany svojich zástupcov, mala v úmysle poukázat na ospravedlnitelný omyl, ktorý by odôvodnil výnimku z uplatnenia právnej úpravy týkajúcej sa lehôt uplatnitelných v prejednávanej veci, pricom táto právna úprava podla judikatúry nepredstavuje osobitné výkladové tazkosti, takze existencia ospravedlnitelného omylu zo strany odvolatelky, ktorá by odôvodnila výnimku z uplatnenia uvedenej právnej úpravy, nemôze byt uznaná. 17 Po druhé Súd prvého stupna v bode 22 napadnutého uznesenia pripomenul, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze v prípade neexistencie výslovného spresnenia právny poriadok Spolocenstva v zásade nevymedzuje pojmy na základe jedného alebo niekolkých vnútrostátnych právnych poriadkov, a preto dospel k záveru, ze bolo potrebné odmietnut tvrdenia, ktoré odvolatelka vyvodila z trestného práva procesného v Nemecku a v Spojenom královstve. 18 Po tretie v bode 23 napadnutého uznesenia v rozsahu, v akom sa odvolatelka dovolávala práva na úcinnú súdnu ochranu, Súd prvého stupna rozhodol, ze toto právo bolo primerane chránené moznostou odvolatelky podat v lehote stanovenej v clánku 230 ES zalobu proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a nie je nijako dotknuté striktným uplatnením právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa procesných lehôt. Súd na základe toho dospel k záveru, ze právo na prístup k súdu ani zásada proporcionality neodôvodnujú výnimku z uvedenej lehoty vzhladom na údajne výnimocné okolnosti uplatnované v prejednávanej veci. Návrhy úcastníkov konania 19 Svojím odvolaním odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté uznesenie, - vyhlásil zalobu o neplatnost, ktorú podala proti spornému rozhodnutiu, za prípustnú a vrátil vec Vseobecnému súdu, alebo - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na nové preskúmanie prípustnosti uvedenej zaloby. 20 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 21 V zmysle clánku 119 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môze odôvodneným uznesením kedykolvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypocutí generálneho advokáta odmietnut alebo zamietnut bez toho, aby zacal ústnu cast konania. 22 V prejednávanej veci sa Súdny dvor domnieva, ze dôkazy postacovali na to, aby prostredníctvom odôvodneného uznesenia bolo odvolanie zamietnuté ako zjavne nedôvodné. Tvrdenia úcastníkov konania 23 Odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna, ze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze v bode 20 napadnutého uznesenia rozhodol, ze je mozné odchýlit sa od uplatnenia právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt iba v prípade celkom výnimocných okolností, akými sú nepredvídatelné okolnosti alebo vyssia moc. 24 Odvolatelka sa domnieva, ze taký prístup je neprimerane obmedzujúci a vôbec alebo aspon primerane nezohladnuje význam práva na prístup k súdu v trestnom konaní, zásadu zákonnosti trestného konania, zásadu proporcionality, ako aj základnú nevyhnutnost zamedzit nespravodlivému výsledku. 25 Po prvé, pokial ide o základné právo na prístup k súdu, odvolatelka tvrdí, ze vysoké pokuty ulozené za dohodnuté konanie, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, sa týkajú obvinenia z trestného cinu v zmysle clánku 6 ods. 2 EDLP. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia (C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150), ako aj na rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva z 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2006-XIII, § 43). 26 Toto základné právo predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie s odkazom najmä na rozsudok z 22. septembra 1998, Coote (C-185/97, Zb. s. I-5199, bod 21 a citovaná judikatúra), ktorá bola navyse potvrdená v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1). 27 Po druhé odvolatelka tvrdí, ze zásada právnej istoty a zásada ochrany legitímnej dôvery sa nemôzu uplatnovat absolútne, pretoze zásada právnej istoty musí koexistovat a uplatnovat sa v súlade so zásadou zákonnosti. Medzi týmito zásadami by mala byt zaistená rovnováha a v urcitých prípadoch by zásada zákonnosti mala mat prednost tak, ako tomu nasvedcuje judikatúra, pricom odvolatelka v tejto súvislosti poukazuje na rozsudky z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad (42/59 a 49/59, Zb. s. 101, s. 159); z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i. (205/82 az 215/82, Zb. s. 2633), ako aj z 23. októbra 2007, Polsko/Rada (C-273/04, Zb. s. I-8925). 28 Po tretie zásada proporcionality vyzaduje, aby opatrenie bolo vhodné a nevyhnutné na uskutocnenie sledovaného ciela a nestanovovalo jednotlivcovi neprimeranú zátaz vo vztahu k tomuto cielu. 29 Pokial ide predovsetkým o základné právo na prístup k súdu, Súd prvého stupna nezohladnil trestnoprávnu povahu pokuty, hoci úplná a úcinná ochrana tohto práva je v trestných konaniach zásadná. 30 Následne Súd prvého stupna odvolatelke neposkytol vysvetlenie, z akého dôvodu nebola zásada proporcionality zohladnená na úcely odôvodnenia výnimky z pravidiel týkajúcich sa procesných lehôt. V tejto súvislosti napadnuté uznesenie okrem toho v podstate vychádza z nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu nesprávneho uplatnenia uvedenej zásady. 31 Napokon Súd prvého stupna omylom nezohladnil niekolko skutocností, ktoré mal zohladnit pri uplatnovaní zásady proporcionality. Ide najmä o okolnost, ze svojou zalobou o neplatnost odvolatelka spochybnila vysokú trestnú sankciu, ze lehota na podanie zaloby na Súde prvého stupna bola prekrocená iba o jeden den a ze dopad na odvolatelku a ujma spôsobená odvolatelke v prípade neprípustnosti zaloby z dôvodu prekrocenia lehoty sú neprimerané v porovnaní s úcinkami, ktoré by rozhodnutie o prípustnosti zaloby malo na Komisiu. 32 Komisia odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcu sa clánku 6 ods. 2 EDLP a najmä na uz citovaný rozsudok Jussila v. Fínsko, z ktorého vyplýva, ze: - pri posudzovaní, ci je sankcia trestná, a teda ci ide o obvinenie "z trestného cinu" v zmysle clánku 6 EDLP, je potrebné uplatnit tri kritériá, a to kvalifikáciu sankcie v dotknutom státe, povahu protiprávneho konania a prísnost sankcie, - sankcie, ktoré patria do "tvrdého jadra" trestného práva z dôvodu ich kvalifikácie vo vnútrostátnom práve (prvé kritérium), treba odlisovat od inej kategórie sankcií, ktoré mozno povazovat za "trestné" len v súvislosti s druhým a tretím kritériom, - pokuty v oblasti hospodárskej sútaze spadajú do tejto poslednej kategórie trestných sankcií, a teda nie sú súcastou "tvrdého jadra" trestného práva, takze záruky poskytované trestnoprávnou zlozkou clánku 6 EDLP sa nemusia nevyhnutne uplatnovat tak prísne. 33 V súlade s právom Únie sankcie ulozené podla pravidiel práva hospodárskej sútaze Únie nemajú trestnoprávnu povahu. 34 Komisia okrem toho tvrdí, ze údajná flexibilita v oblasti lehôt, ktorá sa vyskytuje v niektorých vnútrostátnych systémoch, nemôze viest k jej uznaniu ako vseobecnej zásady práva Únie. 35 Komisia sa navyse domnieva, ze odvolatelka vyuzila právo na prístup k súdu ako akákolvek iná spolocnost, ktorej bola ulozená pokuta v súlade s právom hospodárskej sútaze Únie. Nedodrzanie lehôt podmienujúcich výkon tohto práva je inou otázkou a jeho prícinou je pochybenie odvolatelky bez ohladu na to, ci k nemu doslo alebo nedoslo v dobrej viere. 36 Pokial ide o zásadu proporcionality, Komisia tvrdí, ze v prejednávanej veci nedoslo k neoprávnenému zásahu do práva na prístup k súdu v dôsledku uplatnenia pravidiel upravujúcich lehoty. 37 Tieto pravidlá sa uplatnujú uz dlho a judikatúra uvádza, ze tieto pravidlá nepredstavujú nijaké osobitné tazkosti. V prejednávanej veci údajne nie je mozné tvrdit, ze omyl týkajúci sa pocítania lehôt na úcely podania zaloby, ktorého sa "v dobrej viere" dopustila odvolatelka, predstavuje ospravedlnitelný omyl. 38 Súd prvého stupna dodrzal zásadu proporcionality, ked uplatnil clánok 45 druhý odsek Statútu Súdneho dvora, ktorý v rozsahu, v akom vo výnimocných okolnostiach stanovuje výnimky z daných lehôt, umoznuje zaistit dodrziavanie tejto zásady. 39 Navyse dodrzanie procesných lehôt nemôze závisiet od takých kritérií, akými sú výska ulozenej pokuty alebo financné zdroje osoby, ktorá sa dopustila protiprávneho konania. Nárok na náhradu skody, ktorý má odvolatelka voci svojim zástupcom, týmto kritériám v znacnej miere uberá na význame. 40 Napokon Komisia uvádza, ze kedze spolocnost Del Monte v rámci konania, ktoré zacala na Súde prvého stupna, uviedla zalobné dôvody, prostredníctvom ktorých najmä spochybnuje úcast odvolatelky na dotknutom protiprávnom konaní, a vzhladom na to, ze odvolatelke bol povolený vstup do konania v postavení vedlajsieho úcastníka konania, bude musiet Vseobecný súd preskúmat väcsinu castí sporného rozhodnutia, ktoré sa jej týkajú. Ak vsak Vseobecný súd tieto casti sporného rozhodnutia zrusí, Komisia sa domnieva, ze z toho bude môct vyvodit voci odvolatelke dôsledky, hoci na to nemá zákonnú povinnost. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Podla ustálenej judikatúry od uplatnenia právnych predpisov Únie týkajúcich sa procesných lehôt sa mozno odchýlit, len pokial ide o výnimocné prípady nepredvídatelnej okolnosti alebo vyssej moci v súlade s druhým odsekom clánku 45 Statútu Súdneho dvora, kedze striktné uplatnenie týchto predpisov slúzi poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (pozri najmä rozsudky z 18. januára 2005, Zuazaga Meabe/ÚHVT, C-325/03 P, Zb. s. I-403, bod 16, ako aj z 3. júla 2008, Pitsiorlas/Rada a ECB, C-84/08 P, bod 14 a citovanú judikatúru). 42 Z judikatúry takisto vyplýva, ze v rámci právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt na podanie zalôb sa pojem "ospravedlnitelný omyl", ktorý umoznuje odchýlit sa od tejto právnej úpravy, vztahuje iba na výnimocné okolnosti, najmä ked príslusná institúcia konala tak, ze toto konanie samo osobe alebo v rozhodujúcej miere mohlo vyvolat akceptovatelný omyl v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci a konajúcej v dobrej viere, ktorá preukázala vsetku nálezitú starostlivost vyzadovanú od bezne informovaného subjektu (pozri najmä uznesenie zo 14. januára 2010, SGAE/Komisia, C-112/09 P, Zb. s. I-351, bod 20 a citovanú judikatúru). 43 V konaní na Súde prvého stupna odvolatelka netvrdila, ze by prekrocenie lehôt mohlo byt odôvodnené okolnostou, ktorá by mohla byt posúdená ako nepredvídatelná okolnost alebo vyssia moc. 44 Vo svojom odvolaní odvolatelka Súdu prvého stupna ani výslovne nevytýka, ze v bode 21 napadnutého uznesenia odmietol uznat existenciu ospravedlnitelného omylu, ktorého sa údajne dopustila. 45 V tejto súvislosti je mozné v kazdom prípade uviest, ze vo veci týkajúcej sa rozhodnutia Komisie o ulození pokuty podla clánku 81 ES, v rámci ktorej doslo pri pocítaní lehôt na podanie zaloby k omylu podobnému omylu v prejednávanej veci, Súdny dvor odmietol pripustit existenciu ospravedlnitelného omylu, ked predovsetkým rozhodol, ze znenie clánku 101 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je jasné a nepredstavuje osobitné výkladové tazkosti (uznesenie SGAE/Komisia, uz citované, bod 24). 46 Odvolatelka naopak tvrdí, ze Súd prvého stupna vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze od uplatnenia právnej úpravy Únie týkajúcej sa procesných lehôt sa mozno odchýlit za iných okolností, nez sú nepredvídatelná okolnost alebo vyssia moc. 47 Odvolatelka sa domnieva, ze výnimka z tejto právnej úpravy musí byt pripustená takisto z dôvodu základného práva na prístup k súdu, zásady zákonnosti a zásady proporcionality, ako aj z dôvodu základnej potreby zabránit nespravodlivému výsledku. Takáto výnimka sa uplatní najmä vtedy, ked sa predmetná zaloba týka rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukladá znacná pokuta, ktorá by mala byt posúdená ako trestnoprávna, takze na odvolatelku treba hladiet, akoby bola obvinená z trestného cinu v zmysle clánku 6 ods. 2 EDLP. 48 V tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada upravená v clánku 6 EDLP, a to zabezpecenie spravodlivého konania vsetkým osobám, ktorá je uznaná v právnom poriadku Únie, nebráni tomu, aby boli stanovené lehoty na podanie zaloby na súd (rozsudok z 1. apríla 1987, Dufay/Parlament, 257/85, Zb. s. 1561, bod 10). 49 Súdny dvor takisto rozhodol, ze právo na úcinnú súdnu ochranu nie je nijako dotknuté striktným uplatnovaním právnej úpravy Únie týkajúcej sa lehôt, ktoré podla ustálenej judikatúry zodpovedá poziadavkám právnej istoty a potrebe vyhnút sa akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti (uznesenie zo 17. mája 2002, Nemecko/Parlament a Rada, C-406/01, Zb. s. I-4561, bod 20 a citovaná judikatúra). 50 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze výnimka z uvedenej právnej úpravy nemôze byt odôvodnená okolnostou, ze ide o základné práva. Pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie zaloby majú totiz kogentnú povahu a súd ich musí uplatnit tak, aby zabezpecil právnu istotu, ako aj rovnost osôb podliehajúcich súdnej právomoci pred zákonom (rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada, C-229/05 P, Zb. s. I-439, bod 101). 51 Odvolatelka tvrdí, ze prekrocenie procesnej lehoty týkajúce sa zaloby smerujúcej proti rozhodnutiu, ktorým bola ulozená pokuta z dôvodu porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze, právo na úcinnú súdnu ochranu, ako aj zásada zákonnosti a zásada proporcionality v kazdom prípade vyzadujú, aby súd Únie uviedol do rovnováhy na jednej strane význam prekrocenia tejto lehoty a mieru, ktorou bol úcel, ktorý je základom uvedenej lehoty, dotknutý týmto prekrocením, a na druhej strane dôsledky, ktoré pre odvolatelku vyplývajú zo zamietnutia zaloby z dôvodu jej oneskoreného podania. 52 Taká výnimka v kazdom konkrétnom prípade, pokial by mohla byt uplatnená súdom Únie bez ohladu na skutocnost pripomínanú v bode 50 tohto uznesenia, ze pravidlá týkajúce sa lehôt na podanie zaloby sú kogentné, by pritom bola tazko zlucitelná s cielom právnej úpravy Únie v oblasti lehôt na podanie zalôb, a to s vyhovením poziadavke právnej istoty a s potrebou zabránit akejkolvek diskriminácii alebo svojvolnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. 53 V kazdom prípade bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci taká pokuta, aká bola ulozená odvolatelke v spornom rozhodnutí, má trestnoprávnu povahu v zmysle clánku 6 ods. 2 EDLP, treba uviest, ze právo na súd, ktorého osobitným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je absolútnym právom a vztahujú sa nan implicitne prijaté obmedzenia, ktoré sa týkajú najmä podmienok prípustnosti zaloby, pretoze uz zo svojej samotnej povahy vyzaduje právnu úpravu státom, ktorý má v tejto súvislosti urcitú mieru volnej úvahy. Toto obmedzenie nesmie bránit subjektu podliehajúcemu súdnej právomoci vo volnom prístupe na súd takým spôsobom alebo v takej miere, aby bola dotknutá samotná povaha jeho práva. Napokon obmedzenia musia sledovat legitímny ciel a musí existovat rozumný vztah proporcionality medzi pouzitými prostriedkami a sledovaným cielom (rozsudok ESLP z 28. októbra 1998, Pérez de Rada Cavanilles v. Spanielsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-VIII, § 44). 54 Treba poznamenat, ze subjekty podliehajúce súdnej právomoci musia pocítat s tým, ze právna úprava týkajúca sa lehôt, ktoré treba dodrziavat na úcely podania zaloby, bude uplatnovaná vzhladom na to, ze je urcená na zaistenie riadneho výkonu spravodlivosti a najmä na dodrziavanie zásady právnej istoty. Táto právna úprava alebo jej uplatnenie by vsak osobe podliehajúcej súdnej právomoci nemali bránit v moznosti dovolávat sa dostupných opravných prostriedkov (rozsudok ESLP Pérez de Rada Cavanilles v. Spanielsko, uz citovaný, § 45). 55 Nemozno vsak tvrdit, ze právna úprava Únie týkajúca sa procesných lehôt a jej uplatnenie by v prejednávanom prípade bránili odvolatelke v dovolávaní sa dostupných opravných prostriedkov proti spornému rozhodnutiu. 56 Hoci dotknutá dvojmesacná lehota urcite predstavuje obmedzenie práva na prístup k súdu, toto obmedzenie zjavne nepredstavuje zásah do samotnej podstaty tohto práva, a to tým viac, ako uz bolo uvedené v bode 45 tohto uznesenia, ze pravidlá týkajúce sa pocítania tejto lehoty, medzi ktoré patria pravidlá, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú jasné a nepredstavujú nijaké osobitné výkladové tazkosti. 57 V tejto súvislosti je takisto relevantná okolnost, ze v prejednávanej veci je jedinou prícinou prekrocenia lehoty na podanie zaloby omyl, ktorého sa dopustil zástupca odvolatelky a ktorý - ako uz bolo uvedené v bode 45 tohto uznesenia - nemozno povazovat za ospravedlnitelný omyl, ktorý by umoznoval uplatnenie výnimky z pravidiel týkajúcich sa lehôt na podanie zaloby. 58 Rovnako zo skutocnosti uvedenej v bode 41 tohto uznesenia vyplýva, ze výnimky sú takisto upravené v prípade prekrocenia takej lehoty za nepredvídatelnej okolnosti a vyssej moci. 59 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna v bode 23 napadnutého uznesenia správne rozhodol, ze právo na úcinnú súdnu ochranu je primerane chránené moznostou odvolatelky podat v lehote stanovenej v clánku 230 ES zalobu proti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a ze toto právo nie je nijako dotknuté striktným uplatnovaním právnych predpisov Spolocenstva upravujúcich procesné lehoty. Súd prvého stupna na základe toho v tom istom bode dospel k záveru - bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia -, ze právo na prístup k súdu ani zásada proporcionality vzhladom na uvedené okolnosti neodôvodnujú výnimky z lehôt na podanie zaloby. 60 Vzhladom na uvedené treba odvolanie zamietnut ako zjavne nedôvodné. O trovách 61 Podla clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) nariadil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7xvJNx/L95627-7724TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7xvJNx/L95627-7724TMP.html#Footref*